vypracované otázky

H O S P O D Á R S K E P R Á V O

(otázky na postupovú skúšku – povinne voliteľný predmet)

1. Pojem a predmet hospodárskeho práva; vzťah hospodárskeho práva obchodného práva;

charakter právnych noriem hospodárskeho práva.

Ťažisko dovtedajšej úpravy hospodárskych vzťahov podnikov spočívalo v 2 kodexoch.

Hospodársky zákonník, ktorý upravoval najmä vzťahy vznikajúce pri podnikateľskej činnosti
právnických a fyzických osôba pri hospodárskoms tyku právnických osôb, ako aj majetkovú
zodpovednosť v týchto vzťahoch. Druhým bol Zákonník medzinárodného obchodu.

Obchodné právo je odvetním práva, ktoré sa vyznačuje tak súkromnoprávnymi ako aj

verejnoprávnymi prvkami a znakmi.

2. Obsah ústavného práva vlastniť majetok a ústavného práva podnikať podľa Ústavy SR

a Listiny základných práv a slobôd.

Sloboda vlastníctva je upravená v 2. oddieli zák. č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov ako

ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY a to konkrétne v Čl.20

Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný

obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku - nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné

vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky, je nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti,
rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo
určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve
občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.

Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými

záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie,
prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo

verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Sloboda podnikania je upravená v 5. oddieli zák. č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov ako

HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA a to v Čl.35

Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a

uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.
Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie

z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.

Sloboda vlastníctva je upravená v Druhej hlave 1. oddieli zák. č. 23/1991 Zb. Ústavný zákon,

ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd v znení zmien a doplnkov ako ZÁKLADNÉ
ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY a to konkrétne v Čl.11

(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký

zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

(2) Zákon ustanoví, ktorý majetok nevyhnutný na zabezpečenie potrieb celej spoločnosti,

rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu smie byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo
určených právnických osôb; zákon môže ďalej ustanoviť, že určité veci môžu byť len vo vlastníctve
občanov alebo právnických osôb so sídlom v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.

(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so

všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie,
prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom

záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

(5) Dane a poplatky možno ukladať len na základe zákona.

1

Sloboda podnikania je upravená v Štvrtej hlave zák. č. 23/1991 Zb. Ústavný zákon, ktorým sa

uvádza Listina základných práv a slobôd v znení zmien a doplnkov ako HOSPODÁRSKE,
SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA a to v Čl. 26

(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a

vykonávať inú hospodársku činnosť.

(2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia na výkon určitých povolaní alebo

činností.

(3) Každý má právo získavať prostriedky na svoje životné potreby prácou. Občanov, ktorí toto

právo nemôžu bez vlastnej viny vykonávať, štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje;
podmienky ustanoví zákon.

3. Obsah pojmov podnikateľ a podnikanie podľa Obchodného zákonníka a pojmu živnosť
podľa Živnostenského zákona.

Podnikateľ a podnikanie je upravené § 2 a nasled. Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.)
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom

mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podnikateľom podľa Obchodného zákonníka je:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných

predpisov,

d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa

osobitného predpisu.
Sídlom právnickej osoby je adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby. Miestom

podnikania fyzickej osoby je adresa, z ktorej sa riadi podnik fyzickej osoby. Sídlo právnickej osoby a
miesto podnikania fyzickej osoby sa zapisujú do obchodného registra alebo do inej evidencie
ustanovenej zákonom.

Adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov ulice alebo

iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice.

Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie adresa jej trvalého pobytu podľa osobitného predpisu.
Platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že

určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

Osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť, a osoby, ktoré túto činnosť

uskutočňujú v jej mene a na jej účet, zodpovedajú za škodu, ktorú tým spôsobili. Tým nie je dotknutá
ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov.

Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v

písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len "obchodné dokumenty") uvádzať obchodné meno, sídlo
alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené.
Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie
registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch
uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.

Tieto údaje je podnikateľ povinný uvádzať aj v písomnom úradnom styku.
Ustanoveniami Obchodného zákonníka sa spravujú aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to

ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

Pojem živnosť je definovaná v § 2 a 3 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský
zákon).
Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú
zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
V § 3 je definované čo živnosťou nie je.

(1) Živnosťou nie je:

a) prevádzkovanie činností vyhradených zákonom štátu alebo právnickej osobe určenej osobitným
právnym predpisom, 1)

2

b) využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi 2) ich pôvodcami
včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,
c) vykonávanie liečiteľskej činnosti,
d) činnosť pri výkone povolaní
1. zdravotníckych pracovníkov podľa osobitného predpisu 2a) okrem optometristov, očných optikov a
zubných technikov podľa tohto zákona a zdravotníckych pracovníkov v pracovnej zdravotnej službe,
2b)
2. veterinárnych lekárov, veterinárnych pracovníkov a osôb vykonávajúcich odborné práce pri
šľachtiteľskej a plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat, 3)
3. advokátov, 4) notárov, 5a) patentových zástupcov 6) a súdnych exekútorov,
4. znalcov a tlmočníkov, 7)
5. overovateľov (audítorov) 8) a daňových poradcov,
6. burzových dohodcov, sprostredkovateľov poistenia, sprostredkovateľov zaistenia a iných fyzických
osôb oprávnených poskytovať poradenstvo, sprostredkovanie alebo finančné služby na kapitálovom
trhu, 8a)
7. sprostredkovateľov a rozhodcov kolektívnych sporov, 9) mediátorov, 9a) sprostredkovateľov
starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu 9c) a sprostredkovateľov doplnkového
dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, 9d)
8. autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných architektov a autorizovaných stavebných
inžinierov, 9b)
9. autorizovaných geodetov a kartografov, 10)
10. reštaurátorov kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia.

(2) Živnosťou ďalej nie je:

a) činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk, 12) vykonávacích inštitúcií, 12a) sprostredkujúcich
inštitúcií, 12b) vydavateľov elektronických platobných prostriedkov, 12c) prevádzkovateľov
platobných systémov, 12d) poisťovní, 13) doplnkových dôchodkových poisťovní, 13a) dôchodkových
správcovských spoločností, 9c) doplnkových dôchodkových spoločností, 9d) búrz, organizátorov
verejných trhov, obchodníkov s cennými papiermi a zriaďovanie a správa kolektívnych majetkových
účastí 14) a iných právnických osôb oprávnených poskytovať poradenstvo, sprostredkovanie alebo
finančné služby na kapitálovom trhu, 8a) ani poskytovanie devízových peňažných služieb 12e) a
vykonávanie bezhotovostných obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene, 12f)
b) usporadúvanie lotérií a iných podobných hier, 15)
c) banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov včítane úpravy a zušľachťovania
nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a
lomov, ako aj vyhľadávanie a prieskum ložísk nevyhradených nerastov, 16)
d) výroba, prenos, distribúcia, dodávka elektriny, výroba, preprava, distribúcia, dodávka a
uskladňovanie plynu, prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy,
prevádzkovanie zariadení na plnenie tlakových nádob a rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka,
17)
e) poľnohospodárstvo a lesníctvo včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných
výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja a činnosti odborného lesného hospodára, 17a)
f) vnútrozemská verejná vodná doprava, námorná plavba a morský rybolov, 18)
g) prevádzkovanie dráhy, prevádzkovanie dopravy na dráhe a súvisiace činnosti vykonávané
prevádzkovateľom dráhy alebo prevádzkovateľom dopravy na dráhe, 19)
h) prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete a verejného telekomunikačného zariadenia a
poskytovanie verejných telekomunikačných služieb podľa osobitných predpisov, 20)
i) výroba humánnych liekov a veterinárnych liekov, veľkodistribúcia humánnych liekov a
veterinárnych liekov, veľkodistribúcia zdravotníckych pomôcok,
j) zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami 22) a určenými látkami kategórie 1,
určenými látkami kategórie 2 a vývoz určených látok kategórie 3, 22a)
k) rozhlasové a televízne vysielanie,
l) poskytovanie univerzálnej poštovej služby,
m) pravidelná autobusová doprava, medzinárodná nepravidelná autobusová doprava, medzinárodná
nákladná cestná doprava a medzinárodná taxislužba, 23a)
n) projektovanie, vykonávanie a vyhodnocovanie geologických prác, 23c)

3

o) podnikanie v oblasti využívania jadrovej energie, 23d)
p) výroba liehu a jeho uvádzanie do obehu okrem uvádzania liehu do obehu v spotrebiteľskom balení,
r) nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
s) prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby a prevádzkovanie technickej služby na ochranu
majetku a osôb, 23e)
t) používanie vysoko rizikových chemických látok,
u) letecká doprava, prevádzkovanie civilných letísk alebo leteckých pozemných zariadení,
poskytovanie letových prevádzkových služieb, vykonávanie leteckej informačnej služby, vykonávanie
leteckej meteorologickej služby, vykonávanie leteckej telekomunikačnej služby a spojovej služby pre
leteckú meteorologickú službu, činnosť leteckej školy, letecké práce, vývoj, výroba, vykonávanie
modifikácií a skúšanie výrobkov leteckej techniky, opravy a údržba výrobkov leteckej techniky,
poskytovanie služieb na vybavenie cestujúcich a nákladu, pozemná obsluha lietadiel a údržba
pohybových plôch letísk, 23f)
v) prevádzkovanie verejného skladu,
w) obchod s vojenským materiálom,
x) projektovanie, konštrukcia, výroba, montáž, prehliadky, údržba, opravy, rekonštrukcie, revízie a
skúšky určených technických zariadení, zváranie a nedeštruktívne skúšanie dráhových oceľových
mostných konštrukcií, konštrukcií podobných mostom, koľajníc, dráhových vozidiel, plnenie
kovových tlakových nádob používaných na dráhach plynmi, plnenie nádržkových vozňov,
nádržkových kontajnerov a vymeniteľných nadstavieb plynmi a ostatnými nebezpečnými látkami,
23g)
y) poskytovanie sociálnej služby, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva, 23h) poskytovanie
služieb zamestnanosti, 23ha)
z) kolektívna správa autorských práv, 23i)
za) výchova a vzdelávanie v školách, predškolských a školských zariadeniach zaradených do siete
škôl, vzdelávanie na vysokých školách,
zb) prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako
samostatnej zdravotníckej praxe alebo výkon odborného zástupcu právnickej osoby prevádzkujúcej
zdravotnícke zariadenie, 2a)
zc) vykonávanie technických kontrol vozidiel, 23k)
zd) vykonávanie emisných kontrol motorových vozidiel, 23l)
ze) posudzovanie vplyvu zdrojov znečisťovania ovzdušia, 23m)
zf) vydávanie odborných posudkov z hľadiska ochrany životného prostredia, 23n)
zg) projektové práce v oblasti pozemkových úprav, 23o)
zh) vykonávanie hodnotenia rizik, vypracúvanie a aktualizovanie bezpečnostnej správy a havarijného
plánu a konzultačná a poradenská činnosť v určených oblastiach na úseku prevencie závažných
priemyselných havárií, 23p)
zi) akreditácia environmentálnych overovateľov,
zj) poskytovanie právnych služieb za odmenu,
zk) vykonávanie činnosti výrobcu a zástupcu výrobcu vozidla, systému, komponentu alebo
samostatnej technickej jednotky, 23pa)
zl) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby overovania vozidiel, systémov, komponentov
alebo samostatných technických jednotiek a overovania ich zhodnosti, overovania typu spaľovacích
motorov inštalovaných v necestných strojoch a overovania ich zhodnosti, 23pb)
zm) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby kontroly technického stavu vozidiel, 23pc)
zn) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby emisnej kontroly motorových vozidiel, 23pd)
zo) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby kontroly originality vozidiel, 23pe)
zp) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby montáže plynových zariadení, 23pf)
zq) vykonávanie kontrol originality vozidiel, 23pg)
zr) vykonávanie montáže plynových zariadení, 23ph)
zs) výkon správcovskej činnosti správcom podľa osobitného predpisu, 23q)
zt) overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. 2b)

(3) Živnosťou nie je ani činnosť, ktorá svojou povahou spĺňa znaky živnosti podľa § 2, ale je v

rozpore s dobrými mravmi.

4

(4) Živnosťou takisto nie je predaj nespracovaných alebo spracovaných rastlinných a

živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti fyzickými osobami a
predaj lesných plodín; na predaj ovocia, zeleniny a kvetov, ktoré sa predávajú na prenajatom mieste na
trhovisku alebo v tržnici, 23p) ak doba prenájmu je dlhšia ako 30 dní v kalendárnom roku, alebo v
pojazdnej predajni, prípadne iným ambulantným spôsobom, ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní
v kalendárnom roku, vzťahuje sa osobitný zákon. 23r)

4. Verejnoprávne registratúry podnikateľov; obsah obchodného registra a živnostenského
registra.

Zákon č. 530/2003 o obchodnom registri upravuje

a.

zoznam údajov, ktoré sa zapisujú do obchodného registra

b. obsah zbierky listín,
c.

postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze
zapísaných údajov

d. podmienky zápisu údajov do obchodného registra, zápisu zmeny zapísaných údajov a výmazu

zapísaných údajov,

e.

ukladanie listín do zbierky listín,

f.

nahliadanie do obchodného registra, vyhotovovanie výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného
registra, ako aj vyhotovovanie kópií listín a potvrdení zo zbierky listín.

Do obchodného registra sa zapisujú tieto údaje:

a) obchodné meno, pri právnickej osobe sídlo, pri fyzickej osobe podnikateľovi meno a priezvisko,

ak sa líši od obchodného mena, dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko a miesto podnikania, ak sa
líši od bydliska,

b) identifikačné číslo,
c) predmet podnikania alebo činnosti,
d) právna forma právnickej osoby,
e) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym

orgánom alebo jeho členom, s uvedením spôsobu, akým táto osoba koná v mene zapísanej osoby,
a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je štatutárnym orgánom
právnická osoba, zapisuje sa jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ako aj
meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je jej štatutárnym
orgánom; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,

f) označenie, adresa umiestnenia a predmet podnikania alebo činnosti odštepného závodu alebo inej

organizačnej zložky podniku, ak osobitný zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného
registra, spolu s menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia a rodným číslom vedúceho
odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a s uvedením dňa vzniku a po jej
skončení dňa skončenia funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej
bolo pridelené,

g) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ak sa zapisuje do

obchodného registra ako prokurista, s uvedením spôsobu konania za podnikateľa a s uvedením dňa
vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa
rodné číslo, ak jej bolo pridelené,

h) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je členom

dozorného orgánu zapísanej osoby, s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia
funkcie, ak má zapísaná osoba dozorný orgán zriadený; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu,
zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,

i) zrušenie právnickej osoby a právny dôvod jej zrušenia,
j) vstup do likvidácie a skončenie likvidácie,
k) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno,

sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného
registra ako likvidátor, s uvedením spôsobu konania v mene zapísanej osoby a s uvedením dňa
vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je likvidátorom právnická osoba, zapisuje sa aj
meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá za túto právnickú

5

osobu vykonáva pôsobnosť likvidátora; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo,
ak jej bolo pridelené,

l) rozhodnutie súdu o neplatnosti právnickej osoby,
m) vyhlásenie konkurzu a ukončenie konkurzného konania,
n) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ak sa zapisuje do

obchodného registra ako ustanovený správca konkurznej podstaty; ak ide o zahraničnú fyzickú
osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,

o) povolenie vyrovnania a skončenie vyrovnacieho konania,
p) zavedenie nútenej správy podľa osobitných predpisov a jej skončenie,
q) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno,

sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného
registra ako správca na výkon nútenej správy a jeho zástupca; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu,
zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,

r) právny dôvod výmazu zapísanej osoby,
s) ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Zbierka listín obsahuje dokumenty vyhotovené v štátnom jazyku alebo v cudzom jazyku s

overeným prekladom do štátneho jazyka, ktorými sú:

a) spoločenská zmluva, zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva obchodnej spoločnosti,

splnomocnenia na jej uzavretie, notárska zápisnica o konaní ustanovujúceho valného
zhromaždenia akciovej spoločnosti alebo rozhodnutie zakladateľov akciovej spoločnosti o jej
založení, notárska zápisnica o založení družstva s príslušnými prílohami a stanovy, ak boli
vyhotovené; pri ostatných právnických osobách listiny, ktoré upravujú ich založenie, v
rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,

b) každá zmena spoločenskej zmluvy, zakladateľskej listiny alebo zakladateľskej zmluvy

obchodnej spoločnosti, stanov akciovej spoločnosti alebo družstva, pri ostatných právnických
osobách každá zmena listín upravujúcich ich založenie,

c) úplné znenie dokumentov po každej vykonanej zmene,
d) listina, ktorou sa preukazuje živnostenské oprávnenie alebo iné oprávnenie na vykonávanie

činnosti, ktorá je zapísaná do obchodného registra ako predmet podnikania alebo činnosti; to
neplatí, ak sa na vykonávanie tejto činnosti oprávnenie nevyžaduje alebo ak predmet
podnikania alebo činnosti ustanovuje osobitný zákon,

e) listina obsahujúca meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby,

ktorou sa preukazuje ustanovenie do funkcie alebo skončenie funkcie osôb, ktoré sú
štatutárnym orgánom alebo jeho členom, prokuristom, vedúcim podniku alebo organizačnej
zložky podniku zapísanej do obchodného registra, likvidátorom, správcom konkurznej
podstaty, vyrovnacím správcom, správcom na výkon nútenej správy, zástupcom správcu na
výkon nútenej správy, spolu s ich podpisovými vzormi; rodné číslo zahraničnej fyzickej osoby
sa vyžaduje, ak jej bolo pridelené,

f) listina obsahujúca meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a dátum narodenia fyzickej osoby,

ktorou sa preukazuje ustanovenie do funkcie alebo skončenie funkcie osôb, ktoré sú členmi
dozorného orgánu; rodné číslo zahraničnej fyzickej osoby sa vyžaduje, ak jej bolo pridelené,

g) riadna individuálna účtovná závierka a mimoriadna individuálna účtovná závierka,

konsolidovaná účtovná závierka a priebežná účtovná závierka zapísanej osoby, a ak to ukladá
osobitný zákon, aj výročná a audítorská správa zapísanej osoby, ktorá obsahuje meno,
priezvisko a bydlisko fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo
právnickej osoby audítora, ako aj evidenčné číslo zápisu overujúceho audítora v zozname
audítorov; účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť výročnej správy,

h) rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti s likvidáciou a konečná správa likvidátora o

priebehu likvidácie, v ktorej je uvedený dátum skončenia likvidácie,

i) rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie,
j) rozhodnutie súdu o neplatnosti obchodnej spoločnosti,
k) rozhodnutie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o povolení vyrovnania, rozhodnutie súdu o

ukončení konkurzného konania alebo o skončení vyrovnacieho konania, rozhodnutie súdu o
zmene alebo zrušení týchto rozhodnutí a rozhodnutie súdu o zmene správcu konkurznej
podstaty, vyrovnacieho správcu alebo osobitného správcu,

6

l) znalecký posudok podľa osobitného zákona,
m) vyhlásenie správcu vkladu podľa osobitného zákona,
n) zmluva o splynutí alebo zmluva o zlúčení obchodnej spoločnosti, projekt rozdelenia

obchodnej spoločnosti,

o) zmluva o predaji podniku alebo zmluva o predaji časti podniku,
p) iná listina, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Návrh na zápis údajov do obchodného registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov

a návrh na výmaz zapísaných údajov podáva navrhovateľ, ktorým je

a) zapísaná osoba,
b) osoba oprávnená podľa osobitného zákona.

Návrh na zápis sa podáva na tlačive ustanovenom osobitným predpisom a musí byť doložený

listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať, a listinami, z
ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť.

Registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných

údajov a výmazom zapísaných údajov z predložených listín preverí, či

a) návrh na zápis podala oprávnená osoba,
b) je návrh na zápis úplný,
c) sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom,
d) sú prílohy predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom,
e) údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh,
f) bol zaplatený súdny poplatok.

Za neúplný sa považuje návrh na zápis,

a) ktorý nebol podaný na tlačive ustanovenom osobitným predpisom,
b) v ktorom nie sú uvedené všetky údaje ustanovené týmto zákonom alebo osobitným zákonom,
c) v ktorom sú uvedené iba údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon3) neustanovuje, že

sa zapisujú do obchodného registra,

d) ktorý je nezrozumiteľný.

Ak návrh na zápis okrem údajov, ktoré sa zapisujú do obchodného registra podľa tohto zákona

alebo osobitného zákona, obsahuje aj údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon3) neustanovujú,
že sa zapisujú do obchodného registra, na tieto údaje sa neprihliada.

Pred zápisom verejnej obchodnej spoločnosti registrový súd okrem skutočností z predložených

listín preverí aj to, či

a) spoločenská zmluva obsahuje náležitosti podľa osobitného zákona,
b) sú v spoločenskej zmluve uvedení aspoň dvaja spoločníci,
c) spoločenskú zmluvu podpísali všetci spoločníci a či je pravosť podpisov všetkých spoločníkov

na spoločenskej zmluve osvedčená.

Súd aj bez návrhu vykoná výmaz spoločnosti, ktorá bola zrušená právoplatným rozhodnutím

súdu o

a) zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
b) zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu

správcu konkurznej podstaty,

c) zrušení spoločnosti bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok.

ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER

Živnostenské úrady vedú živnostenské registre (ďalej len "register"), do ktorých zapisujú

podnikateľov, ktorí majú živnosť v územnom obvode ich pôsobnosti.

Do registra sa zapisujú tieto údaje vrátane ich zmien:
a) ak ide o fyzickú osobu, obchodné meno, identifikačné číslo, miesto podnikania, osobné údaje,
ako aj osobné údaje týkajúce sa zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený, s výnimkou
podnikateľa podľa § 11 ods. 8; ak ide o právnickú osobu, obchodné meno, sídlo, mená a bydliská
osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, a spôsob, akým za právnickú osobu konajú, identifikačné
číslo, ak bolo pridelené, a osobné údaje týkajúce sa zodpovedného zástupcu s výnimkou
podnikateľa podľa § 11 ods. 8,
b) predmet podnikania,

7

c) prevádzkarne, ak sú zriadené,
d) dátum vzniku živnostenského oprávnenia,
e) čas, na ktorý sa živnostenské oprávnenie vydáva,
f) pozastavenie alebo zánik živnostenského oprávnenia,
g) vrátenie živnostenského listu alebo koncesnej listiny podľa § 10 ods. 5,
h) ak ide o zahraničnú osobu, adresa miesta činnosti podniku zahraničnej osoby a meno,
priezvisko a bydlisko osoby vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo adresa miesta činnosti
organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby a meno, priezvisko a bydlisko osoby vedúceho
organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby,
i) iné skutočnosti podľa osobitných predpisov.

Register sa člení na verejnú a neverejnú časť. Neverejnú časť registra tvoria osobné údaje

fyzickej osoby (živnostníka) a zodpovedného zástupcu.

Každý má právo nahliadnuť do verejnej časti registra, prípadne z neho požadovať výpis. Ak v

živnostenskom registri určitý zápis nie je, živnostenský úrad vydá o tom na požiadanie potvrdenie.

Na poskytovanie údajov zo živnostenského registra sa nevzťahujú ustanovenia osobitného

zákona o sprístupňovaní informácií.

Živnostenské úrady
§ 66a

Štátnu správu v živnostenskom podnikaní vykonávajú

a) živnostenské úrady, ktorými sú obvodné úrady a krajské úrady,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

§ 66b
Pôsobnosť obvodného úradu

Obvodný úrad vykonáva pôsobnosť živnostenského úradu v prvom stupni a vedie v

informačnom systéme 41a) evidenciu podnikateľov, ktorým vydal doklady o živnostenskom
oprávnení.

§ 66c
Pôsobnosť krajského úradu

Krajský úrad

a) spolupracuje so Slovenskou živnostenskou komorou,
b) vedie v informačnom systéme 41a) evidenciu podnikateľov, ktorým boli vydané doklady o
živnostenskom oprávnení okresnými úradmi patriacimi do jeho územnej pôsobnosti,
c) rozhoduje o uznaní odbornej spôsobilosti podľa § 71a,

d) vydáva doklad o povahe a dĺžke praxe v činnostiach, ktoré sú živnosťou.

§ 66d
Pôsobnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre živnostenské

podnikanie
a) riadi a kontroluje výkon štátnej správy v živnostenskom podnikaní,
b) spolupracuje s ústrednými orgánmi a s inými právnickými osobami vo veciach živnostenského
podnikania a pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania právnych predpisov,
c) zabezpečuje jednotný informačný systém 41a) v živnostenskom podnikaní a v rozsahu
zodpovedajúcom vecnej pôsobnosti ústredných kontrolných, inšpekčných, dozorných a
vyhľadávacích orgánov im na požiadanie poskytuje z tohto zoznamu jednorazové údaje,
d) zabezpečuje zvyšovanie odbornosti zamestnancov krajských a obvodných úradov v
živnostenskom podnikaní.

8

5. Subjekty oprávnené prevádzkovať živnosť; subjekty oprávnené vykonávať slobodné
povolania; nezlučiteľnosť výkonu podnikateľskej činnosti s výkonom funkcie osobitných
povolaní.

Osoby oprávnené prevádzkovať živnosť

Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní

podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len "podnikateľ"); povolenie na prevádzkovanie
živnosti (ďalej len "koncesia") sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom.

Fyzické osoby a právnické osoby môžu prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo

nevylučujú osobitné zákony.

Fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej

republiky (ďalej len "zahraničná osoba") môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať
živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, ak z tohto zákona
alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Na účely tohto zákona sa slovenskou
osobou rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej
republiky.

Bydliskom na území Slovenskej republiky sa na účely tohto zákona rozumie trvalý pobyt na

území Slovenskej republiky, prípadne prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky na základe povolenia podľa osobitného predpisu; u štátnych občanov Slovenskej
republiky s prechodným alebo trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky je ním aj
ohlásený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a u štátnych príslušníkov členských
štátov Európskych spoločenstiev (ďalej len "členský štát") s bydliskom v členskom štáte je ním
ohlásený pobyt cudzinca.

Fyzické osoby, ktorým bolo priznané postavenie utečencov alebo ktoré majú postavenie

zahraničného Slováka podľa osobitných predpisov, môžu prevádzkovať živnosť za rovnakých
podmienok ako cudzinci, ktorí majú povolený prechodný alebo trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky.

6. Porovnanie ohlasovacej a koncesovanej živnosti.

Živnosti sú:

a) ohlasovacie, ktoré pri splnení určených podmienok sa smú prevádzkovať na základe ohlásenia,
b) koncesované, ktoré sa smú prevádzkovať na základe koncesie.

Ohlasovacie živnosti sú:

a) remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v
odbore,
b)viazané, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak,
c) voľné, ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť ustanovená.

Z hľadiska predmetu podnikania sú živnosti:
a) obchodné,
b) výrobné,
c) poskytujúce služby.

OBCHODNÉ ŽIVNOSTI » obchodné živnosti sú najmä:

a) kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely

jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),

b) pohostinská činnosť.

VÝROBNÉ ŽIVNOSTI » Podnikateľ má právo v rámci živnostenského oprávnenia

a) vykonávať súbor nadväzných činností súvisiacich so zabezpečením výroby finálneho

produktu,

9

b) zhotovovať stroje, náradie a prípravky určené na výrobu finálneho produktu,
c) predávať a opravovať výrobky, ak zostane zachovaná povaha živnosti.

ŽIVNOSTI POSKYTUJÚCE SLUŽBY » Službami sa na účel tohto zákona rozumie

poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie
ďalších potrieb.

7. Všeobecné podmienky a osobitné podmienky prevádzkovania živnosti.

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti

(1) Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú:

a) dosiahnutie veku 18 rokov,
b) spôsobilosť na právne úkony,
c) bezúhonnosť, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za

trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne,
ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol
odsúdený. 24e)

(3) U právnickej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať fyzická osoba

alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom.

(4) U organizačnej zložky zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1

spĺňať osoba vedúceho organizačnej zložky.

(5) Ak sa v konaní pred súdom, ktorý právoplatne rozhodol o skutočnostiach uvedených v

odseku 2, preukázalo, že ide o podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia alebo o osobu
oprávnenú konať za právnickú osobu, ktorá prevádzkuje živnosť, súd to oznámi príslušnému
živnostenskému úradu.

Osobitné podmienky prevádzkovania živnosti

(1) Osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa

tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje.

(2) U právnickej osoby musí osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Osobitná odborná spôsobilosť » Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických

vedomostí, praktických schopností a ovládanie technických alebo technologických postupov, ktoré
musí spĺňať každý, kto vykonáva živnosti uvedené v prílohe č. 4.

8. Vznik živnostenského oprávnenia.

Rozsah živnostenského oprávnenia (ďalej len "rozsah oprávnenia") sa posudzuje podľa obsahu

živnostenského listu alebo koncesnej listiny s prihliadnutím na ustanovenia tejto časti.

Živnostenské oprávnenie zahŕňa aj oprávnenie na cestnú dopravu nákladu a osôb súvisiacu s

vykonávaním živnosti.
Živnostenské oprávnenie

Oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len "živnostenské oprávnenie") vzniká právnickým

osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného
registra nezapisujú, a fyzickým osobám:
a) pri ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia, alebo pokiaľ je v ohlásení uvedený neskorší deň
začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky
náležitosti podľa § 45 a 46,
b) pri koncesovaných živnostiach dňom doručenia koncesnej listiny.

Preukazom živnostenského oprávnenia je:

a) živnostenský list osvedčujúci splnenie podmienok ustanovených týmto zákonom na
prevádzkovanie ohlasovacích živností, do vydania živnostenského listu rovnopis ohlásenia s
preukázaným doručením,
b) koncesná listina, ktorou bola udelená koncesia,

10

c) výpis zo živnostenského registra.

Týmito dokladmi sa podnikateľ preukazuje.

Zahraničným osobám a fyzickým osobám, ktoré sa podľa osobitného právneho predpisu

povinne zapisujú do obchodného registra, sa pri splnení určených podmienok vydá živnostenský list
alebo koncesná listina pred zápisom do obchodného registra.

Na žiadosť zakladateľov, prípadne orgánov alebo osôb oprávnených podať návrh na zápis

česko-slovenskej právnickej osoby do obchodného registra vydá živnostenský úrad živnostenský list
alebo koncesnú listinu pred zápisom do tohto registra, ak je preukázané, že právnická osoba bola
založená.

Horeuvedeným osobám vzniká živnostenské oprávnenie dňom zápisu do obchodného registra.

Ak nepodajú návrh na zápis v lehote 90 dní od doručenia živnostenského listu alebo koncesnej listiny
alebo ak sa návrhu nevyhovie, musí uvedené doklady do 15 dní vrátiť; živnostenský úrad o tom vydá
na požiadanie potvrdenie.

Živnostenské oprávnenie nemožno preniesť na inú osobu. Iná osoba ho môže vykonávať, len

ak to ustanovuje tento zákon.

Živnostenské oprávnenie možno vykonávať na celom území Slovenskej republiky.

9. Postavenie zodpovedného zástupcu pri prevádzkovaní živnosti.

Zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorá zodpovedá za odborné

prevádzkovanie živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v
pracovnoprávnom vzťahu k podnikateľovi; to neplatí, ak je ním manžel (manželka) podnikateľa alebo
ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen.

Zodpovedný zástupca musí spĺňať všeobecné i osobitné podmienky prevádzkovania živnosti

(§ 6 a 7).

Zodpovedný zástupca musí mať bydlisko na území Slovenskej republiky.
Zodpovedným zástupcom právnickej osoby nemôže byť člen dozornej rady, prípadne iného

kontrolného orgánu tejto právnickej osoby. Zodpovedným zástupcom fyzickej osoby ani právnickej
osoby nemôže byť osoba, ktorej bolo zrušené živnostenské oprávnenie podľa § 58 ods. 1 písm. d)
alebo ods. 2 písm. a) / podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti
určené zákonom ako osobitne závažné. alebo z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské
oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, ak
podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené koncesnou listinou, týmto zákonom
alebo inými osobitnými predpismi/ a to počas troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení
živnostenského oprávnenia.

Funkciu zodpovedného zástupcu nemožno vykonávať vo viacerých ako v jednej prevádzkarni.

V opodstatnených prípadoch môže živnostenský úrad povoliť výnimku.

Ak je podnikateľom právnická osoba, je povinná ustanoviť zodpovedného zástupcu, ak

prevádzkuje remeselnú, viazanú alebo koncesovanú živnosť.

Ak je podnikateľom fyzická osoba, môže ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorého

prostredníctvom bude živnosť prevádzkovať. Ak podnikateľ nespĺňa osobitné podmienky
prevádzkovania živnosti (§ 7), je povinný ustanoviť zodpovedného zástupcu. Fyzická osoba musí tiež
ustanoviť zodpovedného zástupcu v prípadoch podľa odseku 8.

Podnikateľ, ktorý má zriadených viac prevádzkarní ako jednu prevádzkareň alebo združenú

prevádzkareň (§ 17 ods. 2) a v nich prevádzkuje remeselnú živnosť, viazanú živnosť alebo
koncesovanú živnosť, je povinný ustanoviť jedného zodpovedného zástupcu, prípadne viacerých
zodpovedných zástupcov pre každú takúto prevádzkareň, ak nejde o podnikateľa podľa odseku 12;
podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou a spĺňa osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti (§ 7),
môže úlohy spojené s výkonom funkcie zodpovedného zástupcu vykonávať aj osobne v jednej takejto
prevádzkarni alebo za podmienok ustanovených v odseku 5 vo viacerých takýchto prevádzkarňach.

Ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukončenie výkonu jeho funkcie oznámi

podnikateľ živnostenskému úradu v lehote 15 dní. To neplatí pre podnikateľov uvedených v odseku 8.

11

Ak zodpovedný zástupca prestane vykonávať funkciu, musí podnikateľ v lehote 15 dní

ustanoviť nového zodpovedného zástupcu. Do ustanovenia nového zodpovedného zástupcu môže
pokračovať v prevádzkovaní živnosti, ak tým neohrozí život, zdravie a bezpečnosť ľudí.

Ustanovenie odseku 10 sa nepoužije, ak v živnosti pokračuje podnikateľ, ktorý je fyzickou

osobou, má bydlisko na území Slovenskej republiky a spĺňa všeobecné i osobitné podmienky na
prevádzkovanie živnosti.

Zodpovedného zástupcu netreba ustanoviť v prípade, ak podľa osobitného predpisu možno

odbornú alebo inú spôsobilosť preukázať iba dokladom vydaným na meno podnikateľa.

10. Povinnosti podnikateľa pri prevádzkovaní živnosti.

Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto

zákonom a osobitnými predpismi.

Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa

nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného
zástupcu.

Riadne, poctivo a odborne nie sú vykonávané živnosti, pri ktorých prevádzkovaní opakovane

dochádza k poskytovaniu nekvalitných tovarov a služieb z dôvodov porušovania osobitných
predpisov, najmä technických noriem a profesijných zvyklostí.

Riadne a poctivo nevykonáva živnosť podnikateľ, ktorý

a) bez závažných dôvodov neplní svoje daňové, poplatkové a odvodové povinnosti podľa

osobitných predpisov,

b) zabezpečuje činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikania, fyzickými osobami bez povinne

uzavretého pracovnoprávneho vzťahu.

Podnikateľ je povinný prevádzkareň označiť. Spôsob označenia prevádzkarne určujú osobitné

predpisy.

Kategorizáciu ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried upraví

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podnikateľ zodpovedá za hodnoverné preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru a materiálu.

Nadobudnutie tovaru a materiálu sa preukazuje dokladmi obsahujúcimi údaje identifikujúce
dodávateľa, odberateľa, komoditu tovaru alebo materiálu, jeho množstvo a termín dodania. Podnikateľ
preukazuje pôvod tovaru sám alebo prostredníctvom osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne.

Podnikateľ zodpovedá za to, že jeho zamestnanci spĺňajú spôsobilosť na výkon povolania

ustanovenú osobitnými predpismi, ako aj znalosť hygienických a bezpečnostných predpisov. Ak to
vyžaduje povaha práce alebo inej činnosti, zodpovedá aj za to, že sa zamestnanci podrobili
prehliadkam podľa predpisov o opatreniach proti prenosným chorobám.

Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti používať obchodné meno zapísané v

živnostenskom registri.

V prevádzkarni a na trhovom mieste musí byť inšpekčná kniha autorizovaná živnostenským

úradom, do ktorej kontrolné, inšpekčné a dozorné orgány vykonávajú záznamy a zapisujú prípadné
zistenia a prijaté opatrenia. Platí to aj v prípade, ak podnikateľ zriadi združenú prevádzkareň alebo
viac prevádzkarní v priestoroch, ktoré majú spoločné súpisné číslo a orientačné číslo. Náležitosti
inšpekčnej knihy, spôsob jej autorizácie a podrobnosti o údajoch do nej zapisovaných upraví
všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

11. Pokračovanie v živnosti pri úmrtí fyzickej osoby a pri transformácii obchodnej
spoločnosti.

Pokračovanie v živnosti pri úmrtí fyzickej osoby (živnostníka) » Ak fyzická osoba

(živnostník) zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva

dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,
dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku
používaného na prevádzkovanie živnosti,
pozostalý manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v písmene b), ak v živnosti nepokračujú
dedičia,

12

správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.

Pokračovanie v živnosti sú osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c) povinné oznámiť

živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa. Správca dedičstva je povinný
oznámiť živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti do jedného mesiaca od ustanovenia do
funkcie.

Ak osoba nespĺňa podmienky ustanovené zákonom, musí bez meškania ustanoviť

zodpovedného zástupcu.

Ak správca dedičstva nespĺňa podmienky ustanovené zákonom, musí bez meškania ustanoviť

zodpovedného zástupcu.

Po skončení konania o dedičstve môžu pokračovať v živnosti osoby uvedené v zákone, ak

nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti. Pokračovanie v živnosti oznámia
živnostenskému úradu do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Ak však do šiestich
mesiacov od skončenia konania o dedičstve nezískajú vlastné živnostenské oprávnenie, nemôžu ďalej
živnosť prevádzkovať.

Pozostalý manžel, ktorý bol spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie

živnosti alebo ktorý tento majetok alebo podiel na ňom dedičstvom nadobudol, môže pokračovať v
živnosti aj po tejto lehote na základe živnostenského oprávnenia poručiteľa.

Ak je pozostalý manžel podnikateľom, oznámi živnostenskému úradu v lehote uvedenej

v zákone obchodné meno a identifikačné číslo, pod ktorými bude pokračovať v živnosti, a ďalšie údaje
potrebné na vydanie nového živnostenského listu alebo novej koncesnej listiny.

Pokračovanie v živnosti pri premene obchodnej spoločnosti » Pri premene obchodnej

spoločnosti (ďalej len "spoločnosť") na inú formu spoločnosti alebo na družstvo môže nová
spoločnosť, prípadne družstvo pokračovať v prevádzkovaní živnosti zaniknutej spoločnosti.

Pri zlúčení alebo splynutí spoločnosti platí ustanovenie vyššie uvedené.
Pri rozdelení spoločnosti môžu pokračovať v živnosti zaniknutej spoločnosti všetky

novovzniknuté spoločnosti, na ktoré prešla prevádzkáreň, v ktorej sa príslušná živnosť zaniknutej
spoločnosti prevádzkovala. Osoby oprávnené konať v mene rozdeľovanej spoločnosti oznámia v
lehote 15 dní odo dňa výmazu spoločnosti z obchodného registra živnostenskému úradu, v akom
rozsahu bude každá z novovzniknutých spoločností v živnosti pokračovať, ako aj údaje, ktoré sa
zapisujú do živnostenského registra. Živnostenský úrad na základe tohto oznámenia vydá nové
živnostenské listy alebo koncesné listiny.

Pokračovanie v živnosti pri premene družstva » Pri premene družstva na spoločnosť, pri

zlúčení alebo splynutí družstiev alebo pri rozdelení družstva platia ustanovenia ako pri premene
obchodnej spoločnosti.

Prevádzkovanie väčšieho počtu živností jedným podnikateľom » Podnikateľ môže

prevádzkovať viac živností, ak má pre každú z nich živnostenské oprávnenie.

12. Dôvody zániku živnostenského oprávnenia; podstata neoprávneného podnikania.

Živnostenské oprávnenie zaniká

smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca
dedičstva; oprávnenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v § 13 ods. 5,
zánikom právnickej osoby, ak nejde o prípady podľa § 14 a 15,
uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas,
rozhodnutím živnostenského úradu podľa § 58,
ak to ustanoví osobitný zákon,
uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa alebo jeho
zrušením,
pri ohlasovacích živnostiach dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania; to neplatí,
ak živnostenský úrad začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1
písm. d) alebo § 58 ods. 2 písm. a).

13

Úmrtím fyzickej osoby (živnostníka) nezaniká jeho živnostenské oprávnenie, ak v

prevádzkovaní živnosti pokračuje pozostalý manžel za podmienok ustanovených v § 13.

Ak v oznámení podľa odseku 1 písm. g) nie je uvedený neskorší deň, živnostenské oprávnenie

zanikne dňom doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu. Ohlásenie
ukončenia podnikania nemožno vziať späť.

Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej

osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak

a) podnikateľ už nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c); neplatí to v prípade podľa § 6

ods. 1 písm. b), ak bol ustanovený zodpovedný zástupca,

b) nastanú prekážky podľa § 8 ods. 1 až 3, (Živnosť nemôže prevádzkovať fyzická osoba ani

právnická osoba, na ktorej majetok bol ukončený konkurz, po dobu troch rokov po ukončení
konkurzu alebo po opätovnom potvrdení núteného vyrovnania, nie však skôr ako po jednom
roku od vyporiadania jej záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného
rozvrhového uznesenia súdu Ak podnikateľ spôsobil konkurz alebo nútené vyrovnanie
úmyselne, môže prevádzkovať živnosť najskôr po piatich rokoch od úplného vyporiadania
jeho záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu.
Toto sa vzťahuje aj na fyzickú alebo právnickú osobu, voči ktorej sa v uvedenej dobe navrhlo
vyhlásenie konkurzu, návrh sa však zamietol pre nedostatok majetku dostačujúceho aspoň na
úhradu trov konania. Na prekážku vyššie uvedené sa neprihliada, ak došlo ku konkurzu alebo
k nútenému vyrovnaniu v dôsledku úpadku alebo trestného činu tretej osoby.)

c) u koncesovaných živností o to podnikateľ požiada,
d) podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom

ako osobitne závažné.

Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby

môže
a)

z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac
živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, ak podnikateľ závažným spôsobom
porušuje podmienky ustanovené koncesnou listinou, týmto zákonom alebo inými osobitnými
predpismi,

b)

z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac
živností zrušiť, ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako dva roky od
vydania živnostenského listu alebo koncesnej listiny,

c)

z podnetu podnikateľa pozastaviť prevádzkovanie živnosti na obdobie najmenej šiestich
mesiacov.

Ak je prevádzkareň v obvode iného živnostenského úradu, prevádzkovanie živnosti môže

pozastaviť živnostenský úrad, v ktorého územnej pôsobnosti sa prevádzkareň nachádza. O pozastavení
upovedomí živnostenský úrad, ktorý živnostenský list alebo koncesnú listinu vydal.

Osoba, ktorej sa živnostenské oprávnenie zrušilo z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. d) alebo

v ods. 2 písm. a), môže ohlásiť ohlasovaciu živnosť alebo požiadať o vydanie koncesie najskôr po
uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia.

Neoprávnené podnikanie

§ 63 a nasl.

Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia

činnosť, ktorá je predmetom voľnej živnosti, živnostenský úrad uloží pokutu až do 50 000 Sk.

Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia

činnosť, ktorá je predmetom remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti, živnostenský úrad uloží
pokutu až do 100 000 Sk.

Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia

činnosť, ktorá je predmetom koncesovanej živnosti, živnostenský úrad uloží pokutu až do 200 000
Sk.

14

13. Obsah pojmov živnosť; prevádzkáreň; podnik; organizačná zložka podniku; odštepný
závod; obchodná spoločnosť.

Živnosť (455/1991 Zb.)

Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú

zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Prevádzkareň (455/1991 Zb.)

Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor

súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na
prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Združenou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalo zriadený, spravidla

uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich
znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác
nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu.

Za priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä:

a) priestor určený na uskladnenie surovín a tovaru podnikateľa,
b) stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na zabezpečenie
údržby a technickú kontrolu vozidiel,
c) miesto podnikania fyzickej osoby, sídlo právnickej osoby,
d) výstavné priestory a vzorkové predajne,
e) priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie.

Za technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s

prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä:
a) stánky, pulty a prenosné predajné zariadenia na trhových miestach, ak sa na ich zriadenie
nevyžaduje stavebné povolenie podľa osobitného predpisu, 29a)
b) zariadenie a priestor na poskytovanie ľudovej technickej zábavy; ľudovou technickou zábavou
sa na účely tohto zákona rozumie najmä prevádzkovanie kolotočov, hojdačiek, zábavných strelníc
a iných podobných technických prostriedkov na hromadnú zábavu, 29b)
c) vozidlá cestnej motorovej dopravy a ich prípojné vozidlá, ktoré slúžia na prevádzkovanie
živnosti,
d) pojazdné predajne,
e) zariadenia na poskytovanie reklamy,
f) predajné automaty.

Na základe živnostenského oprávnenia možno živnosť prevádzkovať aj v neskôr zriadených

prevádzkarňach. Podnikateľ oznámi túto skutočnosť najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému
živnostenskému úradu. Ak je prevádzkareň zriadená v územnom obvode iného než príslušného
živnostenského úradu, oznámi podnikateľ jej zriadenie v rovnakej lehote aj tomuto
živnostenskému úradu.

Zrušenie prevádzkarne je podnikateľ povinný oznámiť príslušnému živnostenskému úradu do

15 dní od zrušenia. Ak je prevádzkareň zriadená v územnom obvode iného než príslušného
živnostenského úradu, oznámi podnikateľ jej zrušenie v rovnakej lehote aj tomuto živnostenskému
úradu.

Ustanovenia o označovaní prevádzkarne sa primerane vzťahujú aj na združené prevádzkarne,

na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a na technické a technologické zariadenia určené
na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Ustanovenia o
oznamovaní zriaďovania a zrušovania prevádzkarne sa vzťahujú aj na združené prevádzkarne a na
priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti uvedené v odseku 3 písm. a) a d).

Podnik (513/1991 Zb.)

Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných

zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria

15

podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto
účelu slúžiť.

Organizačná zložka podniku (513/1991 Zb.)

Organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar

podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka
podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní
odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.

Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje,

že sa zapisuje do obchodného registra.

Prevádzkareň (513/1991 Zb.)

Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť.

Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť
názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie.

Obchodná spoločnosť (513/1991 Zb.)

Obchodná spoločnosť (ďalej len "spoločnosť") je právnickou osobou založenou za účelom

podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť
s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová
spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.

Postavenie obdobné postaveniu spoločností majú aj právnické osoby založené podľa práva

Európskych spoločenstiev.

14. Predmet zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii; obsah pojmov úpadok,
insolvencia, predĺženie a povinnosť predchádzať úpadku.

Predmet zákona - § 1 a § 2

Tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym

uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom
dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a
oddlženie fyzickej osoby.

Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát,

štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný
celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa
nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka
Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií.
Úpadok

Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na

povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.
Insolvencia

Platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po

lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej
schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
Predĺženie

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako

jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
Povinnosť predchádzať úpadku

Dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez

zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.

15. Subjekty oprávnené podať návrh na vyhlásenie konkurzu; obsah pojmu osvedčenie
platobnej neschopnosti dlžníka.

16

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len "súd"). Návrh na

vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná osoba, ak to
ustanovuje tento zákon.

Dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa

dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto
povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka,
likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník voči nemu viac ako 30

dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku a zároveň možno odôvodnene predpokladať
platobnú neschopnosť tohto dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene
predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch
vykonateľných alebo písomne uznaných peňažných pohľadávok aspoň dvoch veriteľov, napriek
tomu, že bol veriteľmi týchto pohľadávok písomne vyzvaný na ich zaplatenie.

Ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas

podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho
vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Táto povinnosť sa nepovažuje za
splnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil z
dôvodu späťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa,
že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu
alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa
preukáže iná výška škody. Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden
rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.

Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z

dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným
osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže
preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou.
Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu,
ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

16. Účinky začatia konkurzného konania.

Začatie konkurzného konania

Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15

dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu v
rovnakej lehote uznesením odmietne. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí
návrhu súd doručí navrhovateľovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku.

Súd nevyzýva navrhovateľa na opravu ani doplnenie neúplného alebo nesprávneho návrhu na

vyhlásenie konkurzu. Súd návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania
dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril.

O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku;

zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie.

Začatie konkurzného konania bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo iné konkurzné

konanie. Ak počas konkurzného konania dôjde súdu ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu týkajúci sa toho
istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na pristúpenie do konkurzného konania.

Začatie konkurzného konania má tieto účinky:
a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto
povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v
konkurze odporovať,
b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím
právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na
výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v
banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na

17

pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného
predpisu.

Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením

konkurzu alebo zverejnením uznesenia o zastavení konkurzného konania v Obchodnom vestníku.
Uznesenie o zastavení konkurzného konania súd vždy bezodkladne po jeho vydaní zverejní v
Obchodnom vestníku.

17. Doručovanie a zverejňovanie súdnych rozhodnutí v konkurznom konaní (§ 199 ZoKaR);
význam Obchodného vestníka pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí.

Doručovanie a zverejňovanie súdnych rozhodnutí a iných písomností

Ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa

tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v
Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia.

Ak ide o doručenie uznesenia, ktorým sa účastníkovi ukladá povinnosť alebo ktorým sa

účastník vyzýva, uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako
zverejnením v Obchodnom vestníku; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1.

Uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v

Obchodnom vestníku aj vtedy, ak tento zákon ustanovuje, aby sa písomnosť určitej osobe
doručila, alebo ak je to potrebné pre vedenie konania; tým nie je dotknuté doručovanie podľa
odseku 1.

Ak je prípadný začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného

procesného úkonu spojený so zverejnením doručovanej písomnosti v Obchodnom vestníku a
listina sa doručuje aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku, adresát písomnosti
sa o tom poučí.

Ak sa má súdne rozhodnutie podľa tohto zákona zverejniť v Obchodnom vestníku

bezodkladne, súd predloží rozhodnutie Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr
nasledujúci pracovný deň po jeho vydaní.

Iné písomnosti súdu, ktoré sa podľa tohto zákona majú zverejniť bezodkladne, súd predloží

Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa dozvedel
o skutočnosti, s ktorou je spojené zverejnenie súdnej písomnosti.

Ak je to účelné vzhľadom na počet účastníkov alebo povahu veci, súd môže popri zverejnení

písomnosti v Obchodnom vestníku zverejniť obsah písomnosti alebo niektoré údaje z nej aj
prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, tlače alebo služieb poskytovaných
elektronickou formou.

Súd môže podľa okolnosti doručiť písomnosti aj prostredníctvom správcu.

Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej

písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej
písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v
Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich
zverejnení v Obchodnom vestníku.

18. Účinky vyhlásenia konkurzu.

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do piatich dní od

začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi v rovnakej
lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.
Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa

Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu veriteľa, súd do piatich dní od začatia

konkurzného konania doručí dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu aj s prílohami spolu s
výzvou, aby sa do 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú
schopnosť s poučením, že inak bude na jeho majetok vyhlásený konkurz; výzva sa nezverejňuje v
Obchodnom vestníku.

18

Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť podľa odseku 1, súd môže do piatich dní od

uplynutia lehoty podľa odseku 1 určiť dlžníkovi lehotu nie dlhšiu ako 10 dní na predloženie
ďalších dôkazov. Ak súd dlžníkovi lehotu na predloženie ďalších dôkazov neurčí alebo dlžník ani
v dodatočnej lehote určenej súdom neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd najneskôr do piatich
dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1 alebo od uplynutia lehoty na predloženie ďalších dôkazov
vyhlási na majetok dlžníka konkurz, alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného
správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.

Ak dlžník v konkurznom konaní, ktoré sa začalo na základe návrhu veriteľa, osvedčí svoju

platobnú schopnosť, súd konkurzné konanie najneskôr do piatich dní od uplynutia lehoty podľa
odseku 1 alebo od uplynutia lehoty na predloženie ďalších dôkazov uznesením zastaví. Uznesenie
súd doručí účastníkom konkurzného konania; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom
vestníku. Proti uzneseniu môže podať odvolanie veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného
konania. O odvolaní odvolací súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci.

Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konkurzného konania pre

osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že
vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Pre
rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej

lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania
pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch
nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného
správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

Uznesenie o vyhlásení konkurzu súd doručí účastníkom konkurzného konania, správcovi,

príslušnému daňovému orgánu, colnému riaditeľstvu a ďalším súdu známym orgánom, ktoré vedú
s dlžníkom konanie, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu prerušuje; uznesenie tiež
bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

Proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu môže podať odvolanie dlžník, ak nie je navrhovateľom.

Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o vyhlásení konkurzu nesprávne,
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že zastaví konkurzné konanie; inak rozhodnutie súdu
prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Začatie konkurzu

Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením

uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva
úpadcom.

Vyhlásenie konkurzu bráni tomu, aby na úpadcu začalo alebo prebiehalo reštrukturalizačné

konanie. Ak počas konkurzu dôjde na súd návrh na povolenie reštrukturalizácie úpadcu, súd návrh
na povolenie reštrukturalizácie uznesením odmietne.

19. Práva a povinnosti predbežného správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní.

Predbežný správca

Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov

konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol
majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka
rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd
môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny,
ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný bezodkladne po zistení
dlžníkovej majetnosti alebo nemajetnosti informovať o tejto skutočnosti súd.

Ak zoznam záväzkov dlžníka a zoznam majetku dlžníka nebol súčasťou návrhu na vyhlásenie

konkurzu, dlžník je povinný najneskôr do 15 dní od ustanovenia predbežného správcu zostaviť a

19

odovzdať tieto zoznamy predbežnému správcovi. Zoznam majetku a zoznam záväzkov je dlžník
povinný podpísať a výslovne v nich uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis
dlžníka musí byť úradne osvedčený.

Predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov. O odmene a

výdavkoch predbežného správcu rozhodne súd uznesením do piatich dní od zastavenia
konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Odmena a výdavky predbežného správcu sa
uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na
činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie zastavilo, nevyplatená časť preddavku sa
vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov
predbežného správcu, neuhradená časť odmeny a výdavkov sa v konkurze považuje za
pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu
uplatniť v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Uznesenie o výške odmeny a výdavkoch
predbežného správcu súd doručí predbežnému správcovi a zložiteľovi preddavku. Proti uzneseniu
môže podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a
výdavky predbežného správcu platiť.

Predbežný správca vykonáva funkciu do zániku účinkov začatia konkurzného konania. Ak je

konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania prerušené, predbežný
správca nekoná.

Na odvolanie a ustanovenie predbežného správcu a dohľad súdu nad činnosťou predbežného

správcu sa použijú ustanovenia o odvolaní a ustanovení správcu a dohľade súdu nad správcom
počas konkurzu.

20. Práva a povinnosti správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní.

Ustanovenie správcu

Správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len

osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu
pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide
o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd
bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a
správcovi.

Správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje

majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto
zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu
konkurzu v súlade s týmto zákonom.
Odmena správcu

Správca má za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov nárok na paušálnu odmenu,

ktorej výšku určí súd na jeho návrh po konaní prvej schôdze veriteľov. Za výkon funkcie po
konaní prvej schôdze veriteľov má správca nárok na odmenu určenú ako percento z výťažku zo
speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určeného na uspokojenie veriteľov prihlásených
pohľadávok.

Paušálna odmena správcu je splatná nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia

o jej určení; paušálna odmena správcu sa uspokojuje prednostne pred inými pohľadávkami proti
podstate. Odmena správcu z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu je splatná v
deň rozvrhu výťažku zo speňaženia tohto majetku.

21. Obsah pojmu konkurzná podstata; všeobecná a oddelená podstata; majetok vyňatý
z konkurzu.

Majetok podliehajúci konkurzu

Konkurzu podlieha

a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,
b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,
c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,
d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

20

Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú

podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

Všeobecná podstata

Všeobecnú podstatu tvorí majetok podliehajúci konkurzu, ktorý netvorí žiadnu z oddelených

podstát.

Oddelená podstata zabezpečeného veriteľa

Oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvorí

a) majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ak ide o zabezpečenie
zabezpečovacím právom, ktoré je na majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na
jeho uspokojenie právom prvým alebo medzi inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi
pohľadávky iných zabezpečených veriteľov právom najskorším (ďalej len "prednostné
zabezpečovacie právo"),
b) výťažok zo speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa,
c) výťažok zo speňaženia majetku pôvodne zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečeného veriteľa,
ktorý zvýšil po uspokojení alebo po zabezpečení uspokojenia [§ 70 ods. 2 písm. d)] pohľadávok
zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré boli na majetku pred jeho speňažením v poradí
rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečovacím právom zabezpečeného veriteľa.

Majetok nepodliehajúci konkurzu

Konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo

exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň podľa osobitného predpisu,
ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov.

Príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť postihnuté výkonom

rozhodnutia alebo exekúciou.

22. Schôdza veriteľov ako hlavný veriteľský orgán v konkurznom konaní.

Zvolanie schôdze veriteľov

Prvú schôdzu veriteľov zvoláva správca do 40 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala

nie skôr ako prvý deň a nie neskôr ako piaty deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok.

Ďalšiu schôdzu veriteľov zvoláva správca z vlastného podnetu alebo na žiadosť súdu,

veriteľského výboru alebo jedného alebo viacerých veriteľov, ktorých hlasovacie práva
predstavujú viac ako 10% všetkých hlasovacích práv. V žiadosti o zvolanie schôdze veriteľov
musí byť vymedzený predmet rokovania schôdze veriteľov, inak sa na žiadosť neprihliada. Ak
správca zvoláva schôdzu veriteľov na žiadosť, schôdzu veriteľov zvolá tak, aby sa konala nie skôr
ako 20 dní a nie neskôr ako 30 dní od doručenia žiadosti.

Ak správca napriek zákonnej povinnosti schôdzu veriteľov nezvolá alebo ak sa správca na

riadne zvolanej schôdzi veriteľov nezúčastní, schôdzu veriteľov namiesto správcu zvolá súd.
Porušenie povinnosti správcu zvolať schôdzu veriteľov je závažným porušením jeho povinností.

Schôdza veriteľov sa zvoláva uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku; lehota medzi

zvolaním a konaním schôdze veriteľov nesmie byť kratšia ako 15 dní. Oznámenie o zvolaní
schôdze veriteľov musí obsahovať miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov.

Trovy zvolania a konania schôdze veriteľov sú pohľadávkou proti podstate. Ak bola schôdza

veriteľov zvolaná z podnetu veriteľa, trovy zvolania a konania schôdze veriteľov je povinný
zaplatiť veriteľ, ktorý požiadal o jej zvolanie, ak schôdza veriteľov nerozhodne inak.
Schôdza veriteľov

Ak schôdzu veriteľov zvolal správca, schôdzi veriteľov predsedá správca. Ak schôdzu

veriteľov zvolal súd, schôdzi veriteľov predsedá sudca alebo ním poverený vyšší súdny úradník.

Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky. Predseda

schôdze môže povoliť účasť na schôdzi veriteľov aj úpadcovi, štatutárnemu orgánu alebo členovi

21

štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonnému zástupcovi úpadcu. Na požiadanie predsedu schôdze
sú tieto osoby povinné sa na schôdzi veriteľov zúčastniť a odpovedať na otázky predsedu schôdze.

Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený na

schôdzi veriteľov hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov
prítomných veriteľov. Ak ide o voľbu alebo odvolanie člena veriteľského výboru, schôdza
veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov.

Právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania

schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každú jednu slovenskú
korunu zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Podmienený veriteľ môže na schôdzi
veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí
od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za úpadcu a veriteľ oprávnený požadovať splnenie
záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje
hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v
konkurze neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej
podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať
správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v
dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za úpadcu tomu
istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich
prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie
práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za úpadcu.

Predmetom hlasovania schôdze veriteľov môže byť len záležitosť uvedená v oznámení o jej

zvolaní. O inej záležitosti môže schôdza veriteľov hlasovať len za prítomnosti a so súhlasom
všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať.

O priebehu schôdze veriteľov predseda schôdze spíše zápisnicu. Zápisnica obsahuje zoznam

prítomných veriteľov, opis priebehu schôdze veriteľov, znenia uznesení prijatých schôdzou
veriteľov spolu s výsledkami hlasovania, námietky uplatnené proti týmto uzneseniam z dôvodu ich
rozporu so zákonom a podpis predsedu schôdze veriteľov. Odpis zápisnice predseda schôdze
veriteľov najneskôr nasledujúci pracovný deň po konaní schôdze veriteľov doručí súdu alebo
správcovi; odpis zápisnice je predseda schôdze veriteľov povinný podpísať.

Správca je povinný zabezpečiť, aby veritelia prihlásených pohľadávok mohli do zápisnice

alebo odpisu zápisnice zo schôdze veriteľov v jeho kancelárii nahliadať; za úhradu vecných
nákladov je povinný im vydať aj podpísaný odpis zápisnice. Zápisnica alebo odpis zápisnice tvorí
súčasť správcovského spisu.

Každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia

schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi
veriteľov do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie
možno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov v
rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší,
inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez
návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť.

23. Veriteľský výbor ako špecifický veriteľský orgán v konkurznom konaní.

Veriteľský výbor

Veriteľský výbor má troch členov alebo piatich členov. Prví členovia veriteľského výboru sa

volia na prvej schôdzi veriteľov. Návrhy na prvých členov veriteľského výboru predkladá
predseda schôdze spomedzi prítomných nezabezpečených veriteľov oprávnených na schôdzi
veriteľov hlasovať postupne od nezabezpečeného veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým nie
sú zvolení piati členovia veriteľského výboru. Ak po skončení hlasovania sú zvolení len štyria
členovia veriteľského výboru, štvrtý zvolený člen veriteľského výboru sa nepovažuje za zvoleného
a veriteľský výbor je len trojčlenný. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani traja členovia
veriteľského výboru, členmi veriteľského výboru sú tí traja veritelia, ktorí získali najvyšší počet
hlasov. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani títo veritelia, pôsobnosť veriteľského výboru
až do zvolenia veriteľského výboru vykonáva súd. O voľbe prvých členov veriteľského výboru sa

22

v tom prípade hlasuje až na nasledujúcej schôdzi veriteľov; na ich voľbu sa toto ustanovenie
použije rovnako.

Právo voliť a odvolávať členov veriteľského výboru vrátane práva byť zvolený do

veriteľského výboru má aj zabezpečený veriteľ v rozsahu, v akom jeho zistená zabezpečená
pohľadávka pravdepodobne nebude uspokojená z jeho oddelenej podstaty; rozsah hlasovacieho
práva zabezpečeného veriteľa určí správca, pričom vychádza zo zistenej sumy zabezpečenej
pohľadávky a hodnoty majetku uvedenej v súpise majetku podstát; ak je už majetok speňažený,
vychádza z hodnoty výťažku zo speňaženia majetku.

Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zanikne zánikom jeho postavenia účastníka

konkurzného konania. Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zanikne tiež jeho písomným
odstúpením adresovaným predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi alebo jeho odvolaním
schôdzou veriteľov; odstúpenie alebo odvolanie člena veriteľského výboru je účinné, až keď
schôdza veriteľov zvolí na jeho miesto nového člena veriteľského výboru. Na voľbu nových
členov veriteľského výboru sa ustanovenie odseku 1 použije primerane.

Člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých nezabezpečených

veriteľov. Za výkon funkcie má člen veriteľského výboru nárok na úhradu trov, ktoré
preukázateľne vynaložil pri výkone funkcie; tieto trovy sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate
vo výške schválenej veriteľským výborom.

Správca je povinný každých 30 dní predložiť veriteľskému výboru písomnú správu o svojej

činnosti. Na požiadanie je správca povinný bezodkladne informovať veriteľský výbor o každej
záležitosti týkajúcej sa konkurzu. Správca môže odmietnuť poskytnúť vyžiadané informácie, len
ak ide o zjavne neodôvodnenú žiadosť, poskytnutie informácií je spojené s vynaložením
neprimerane vysokých nákladov alebo majetok všeobecnej podstaty nepostačuje na úhradu
nákladov spojených s poskytnutím informácií.

Písomnosti určené veriteľskému výboru sa doručujú na adresu predsedu veriteľského výboru.

Ak sa písomnosť nepodarí predsedovi veriteľského výboru doručiť, možno písomnosť doručiť na
adresu ktoréhokoľvek člena veriteľského výboru.

24. Súdna ochrana veriteľov voči nezákonným uzneseniam prijatých na schôdzi veriteľov
a veriteľskom výbore.

Súd ako veriteľský výbor

Ak prvá schôdza veriteľov nie je uznášaniaschopná alebo nezvolí veriteľský výbor, pôsobnosť

veriteľského výboru až do riadneho zvolenia veriteľského výboru vykonáva súd.

Ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod troch, pôsobnosť

veriteľského výboru prechádza na súd až do zvolenia minimálneho počtu členov veriteľského
výboru ustanoveného zákonom.

25. Prihlasovanie pohľadávok veriteľmi do konkurzu; popieranie pohľadávok správcom.

Prihlasovanie pohľadávok

(1) Veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v

konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom
uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo
musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze
uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky,
ktoré sa uplatňujú prihláškou.

(2) Veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi je zabezpečená zabezpečovacím právom (ďalej

len "zabezpečený veriteľ"), má v konkurze právo, aby jeho zabezpečená pohľadávka bola podľa
poradia rozhodujúceho na jej uspokojenie za podmienok ustanovených týmto zákonom
uspokojená z výťažku zo speňaženia majetku, ktorým bola zabezpečená. Toto právo musí byť v
konkurze riadne a včas uplatnené v prihláške zabezpečenej pohľadávky, inak zanikne.

(3) V konkurze prihláškou uplatňujú pohľadávky aj veritelia pohľadávok, ktorých vznik je

viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"). Uplatňovať práva z

23

podmienenej pohľadávky však podmienený veriteľ v konkurze môže, až keď správcovi preukáže
vznik podmienenej pohľadávky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Ako podmienené pohľadávky prihlasujú svoje budúce pohľadávky voči úpadcovi aj

ručitelia, spoludlžníci a záložcovia úpadcu, ako aj ďalšie osoby, ktorým vznikne po vyhlásení
konkurzu pohľadávka voči úpadcovi, ak budú za neho plniť záväzok. Ako podmienené
pohľadávky prihlasujú svoje budúce pohľadávky voči úpadcovi aj ďalšie osoby, ak to ustanovuje
tento zákon.

(5) Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho

kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní
od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi
alebo len súdu sa v konkurze neprihliada.

(6) Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké

právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

(7) Správca je povinný najneskôr tretí deň po doručení prihlášky zabezpečiť, aby jeden

rovnopis prihlášky spolu s prílohami bol prístupný na nahliadnutie v jeho kancelárii úpadcovi a
veriteľom, ktorí mu doručili prihlášky. Prihlášky doručené správcovi tvoria súčasť správcovského
spisu.
Popretie pohľadávky

Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou

dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia
úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.

Ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do

právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu
poprieť.

Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na

prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky
spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie
pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky.
Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie
prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v
rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s
prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy,
ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.

Úpadca alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, môže podať správcovi podnet, aby

prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný podnet na popretie pohľadávky s odbornou
starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal,
ako podnet vybavil. Ak podnet na popretie pohľadávky podá zabezpečený veriteľ s tým, aby
správca poprel prihlásenú pohľadávku iného zabezpečeného veriteľa čo do zabezpečenia
zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva, správca je povinný prihlásenú
pohľadávku, pokiaľ ide o tento dôvod, poprieť. Podnety na popretie pohľadávok a spôsob ich
vybavenia správca zapisuje do zoznamu pohľadávok.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok

žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku,
poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej
pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

Ak správca poprie pohľadávku na podnet veriteľa a veriteľ popretej pohľadávky podá na súd

návrh na jej určenie, veriteľ, ktorý podal podnet, má v konaní o určení pohľadávky postavenie
vedľajšieho účastníka konania popri správcovi; postavenie vedľajšieho účastníka konania
veriteľovi zanikne zánikom jeho postavenia účastníka konkurzného konania. Ak správca na
podnet zabezpečeného veriteľa poprel pohľadávku iného zabezpečeného veriteľa čo do
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva nesprávne,
zabezpečený veriteľ, ktorý podal podnet, zodpovedá zabezpečenému veriteľovi popretej
pohľadávky za škodu, ktorá mu nesprávnym popretím jeho zabezpečenej pohľadávky vznikla.

24

Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky

nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na popretú pohľadávku sa v
konkurze v popretom rozsahu neprihliada; ak ide o pohľadávku popretú čo do zabezpečenia
zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva, platí, že prihlásené
zabezpečovacie právo nebolo platne zriadené.

Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom

konkurzného konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá
pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú
pohľadávku v konkurze neprihliada.

Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne

nerozhodne o určení popretej pohľadávky, správca môže popretú pohľadávku písomne uznať;
týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel
pohľadávku z podnetu veriteľa, popretú pohľadávku môže uznať len so súhlasom tohto veriteľa.

26. Obsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vplyv vyhlásenia konkurzu na jeho
ďalšie trvanie.

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

(1) Vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak došlo

vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa do
vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie.

(2) Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu vrátane podania návrhu na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov príslušným súdom. Dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru
schváleného príslušným súdom.

(3) Ak úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred vyhlásením konkurzu,

a) dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavreté v posledných
šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu sú neplatné,
b) ak sa už začalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa
doposiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia
konkurzu,
c) ak sa ešte nezačalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je
správca povinný bezodkladne podať návrh na toto vyporiadanie namiesto úpadcu,
d) na účinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné
schválenie príslušným súdom.

(4) Dohody o úprave bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu, ktoré rozširujú rozsah

bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu aj na majetok pôvodne patriaci len úpadcovi alebo zužujú
rozsah bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu v prospech jeho manžela, sú neplatné, ak boli
uzatvorené šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu.

27. Uspokojovanie veriteľov v konkurze; zabezpečení a nezabezpečení veritelia; pohľadávky
proti podstate.

Zabezpečení veritelia

Zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa v zistenom rozsahu uspokojí z výťažku

speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po
odpočítaní pohľadávok proti podstate priradených k súpisovým zložkám majetku tvoriacich jeho
oddelenú podstatu. Ak nie je možné uspokojiť zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa v
celom rozsahu, vo zvyšnom rozsahu sa uspokojí ako nezabezpečená pohľadávka.
Nezabezpečení veritelia

Nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku speňaženia majetku

tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti podstate priradených

25

k súpisovým zložkám majetku tvoriacich všeobecnú podstatu. Ak nie je možné uspokojiť
nezabezpečené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.

Pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu 22) (ďalej len

"podriadené pohľadávky") sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku
tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných
nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom
rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.
Uspokojenie zabezpečeného veriteľa

(1) Po speňažení každej štvrtiny majetku tvoriaceho oddelenú podstatu a ukončení všetkých

súdnych sporov týkajúcich sa zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa oddelenej
podstaty správca bezodkladne pripraví pre zabezpečeného veriteľa rozvrh výťažku zo speňaženia
tohto majetku. Na ten účel správca písomne oboznámi zabezpečeného veriteľa o návrhu rozvrhu
výťažku a určí mu lehotu 30 dní na jeho schválenie od jeho doručenia.

(2) Zabezpečený veriteľ môže v lehote určenej správcom návrh rozvrhu výťažku schváliť

alebo proti nemu uplatniť odôvodnené námietky. Ak iný dotknutý zabezpečený veriteľ požiada
zabezpečeného veriteľa o uplatnenie odôvodnenej námietky, zabezpečený veriteľ je povinný
námietku proti návrhu rozvrhu výťažku uplatniť.

(3) Ak zabezpečený veriteľ návrh rozvrhu výťažku schváli, správca bezodkladne uspokojí

zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa podľa schváleného rozvrhu výťažku.

(4) Ak zabezpečený veriteľ uplatní proti návrhu rozvrhu výťažku odôvodnené námietky,

správca návrh rozvrhu výťažku podľa námietok upraví alebo požiada súd, aby o námietkach
rozhodol; ak súd námietkam vyhovie, správca návrh rozvrhu výťažku podľa rozhodnutia súdu
upraví. Správca bezodkladne po vyhovení námietkam alebo po rozhodnutí súdu o námietkach
uspokojí zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa podľa upraveného rozvrhu výťažku.

(5) Ak zabezpečený veriteľ v lehote určenej správcom neuplatní proti návrhu rozvrhu výťažku

odôvodnené námietky alebo návrh rozvrhu výťažku v tejto lehote neschváli, správca požiada o
schválenie návrhu rozvrhu výťažku súd. Ak súd návrh rozvrhu výťažku schváli, správca
bezodkladne uspokojí zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa podľa schváleného
rozvrhu výťažku. Ak súd navrhovaný rozvrh výťažku upraví, správca bezodkladne uspokojí
zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa podľa upraveného rozvrhu výťažku.

(6) Súd pri rozhodovaní o odôvodnených námietkach uplatnených proti navrhovanému

rozvrhu výťažku alebo pri schvaľovaní navrhovaného rozvrhu výťažku zohľadní oprávnené
záujmy zabezpečeného veriteľa, prípadne ďalších dotknutých zabezpečených veriteľov a ich
prípadné vyjadrenia.

(7) Po zaradení výťažku zo speňaženia majetku do oddelenej podstaty podľa § 70 sa postupuje

primerane podľa odsekov 1 až 6; zabezpečený veriteľ však nemôže uplatniť námietky proti výške
výťažku zo speňaženia majetku ani proti pohľadávkam proti podstate, ktoré už boli schválené v
predchádzajúcich rozvrhoch.
Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok

(1) Do rozvrhu sa zahŕňajú aj podmienené pohľadávky a popreté pohľadávky; to neplatí pre

popreté pohľadávky, na ktoré sa v konkurze neprihliada.

(2) Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na

uspokojenie popretej pohľadávky správca vydá veriteľovi až po zistení popretej pohľadávky v
rozsahu jej zistenia; vo zvyšnom rozsahu správca rozvrhne výťažok novým rozvrhom.

(3) Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na

uspokojenie podmienenej pohľadávky správca vydá podmienenému veriteľovi, až keď
podmienená pohľadávka vznikne. Ak sa vznik podmienenej pohľadávky stane nemožným alebo
podmienená pohľadávka vznikne v menšom rozsahu, ako bola prihlásená, správca rozvrhne
zvyšný výťažok novým rozvrhom. Ak podmienená pohľadávka nevznikne ani do konečného
rozvrhu výťažku, v konkurze sa na podmienenú pohľadávku už neprihliada.

28. Základné princípy reštrukturalizácie; reštrukturalizačný posudok (§ 108 - § 110 ZoKaR)

REŠTRUKTURALIZAČNÝ POSUDOK

26

§ 108

Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

(1) Ak dlžníkovi hrozí úpadok alebo je v úpadku, môže poveriť správcu vypracovaním

reštrukturalizačného posudku (ďalej len "posudok") na účely zistenia, či sú splnené predpoklady
na jeho reštrukturalizáciu. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie
konkurzu.

(2) Ak sa jeden veriteľ alebo viacerí veritelia dohodli s dlžníkom na poskytnutí potrebnej

súčinnosti, môžu poveriť správcu vypracovaním posudku aj sami.

(3) Poveriť vypracovaním posudku možno len osobu zapísanú do zoznamu správcov.

§ 109

Príprava posudku

(1) Správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a

podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu
dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný spôsob jej
uskutočnenia.

(2) Posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s odbornou starostlivosťou. Tí, ktorí

správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi potrebnú súčinnosť, najmä
všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie posudku.

(3) Správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak

a) dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,
b) dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku,
c) možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka
a
d) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah
uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

(4) Ak správca neodporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania posudku na to boli

splnené predpoklady, zodpovedá tomu, pre koho posudok vypracoval, za škodu, ktorú mu tým
spôsobí, ibaže preukáže, že reštrukturalizáciu neodporučil v dôsledku nedostatku súčinnosti
dlžníka.

(5) Ak správca odporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania posudku na to neboli

splnené predpoklady, zodpovedá veriteľom dlžníka za škodu, ktorú im tým spôsobí, ibaže
preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

§ 110

Náležitosti posudku

(1) Posudok obsahuje

a) presné označenie dlžníka,
b) podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka,
c) zistenie, či dlžníkovi hrozí úpadok alebo či je v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s
odôvodnením, prečo úpadok hrozí, prípadne prečo úpadok nastal,
d) podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku,
e) podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka,
f) odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením,
prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila,
g) deň vyhotovenia posudku.

(2) Posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež

a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov,
b) podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo
jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a
okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení,

27

c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo
viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia
reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka
ako v prípade vyhlásenia konkurzu,
d) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka
podliehať súhlasu správcu.

(3) Posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenia

dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného plánu.

29. Začatie reštrukturalizačného konania a účinky s ním spojené (§ 111 - § 115 ZoKaR).

POVOLENIE REŠTRUKTURALIZÁCIE

§ 111

Návrh na povolenie reštrukturalizácie

(1) Návrh na povolenie reštrukturalizácie sa podáva na príslušnom súde. Návrh na povolenie

reštrukturalizácie môže podať dlžník alebo veriteľ.

(2) Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu

vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní jeho
reštrukturalizáciu odporučil.

(3) Veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu

vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní
reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.

§ 112

Náležitosti návrhu

(1) Návrh na povolenie reštrukturalizácie musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa

osobitného predpisu. 4) Podpis navrhovateľa musí byť v návrhu úradne osvedčený.

(2) Navrhovateľ je povinný k návrhu na povolenie reštrukturalizácie pripojiť posudok správcu,

zoznam majetku dlžníka, zoznam záväzkov dlžníka, zoznam osôb spriaznených s dlžníkom a
poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka spolu s mimoriadnou individuálnou
účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná
závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je
povinný pripojiť aj správu audítora.

(3) Ak návrh na povolenie reštrukturalizácie podáva veriteľ, k návrhu je povinný pripojiť aj

úradne osvedčené vyhlásenie dlžníka, že je v úpadku a že súhlasí s podaním návrhu na povolenie
reštrukturalizácie.

§ 113

Začatie reštrukturalizačného konania

(1) Ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané

náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného
konania. Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne;
uznesenie súd doručí navrhovateľovi.

(2) Súd nevyzýva navrhovateľa na opravu ani doplnenie neúplného alebo nesprávneho návrhu

na povolenie reštrukturalizácie. Súd návrh veriteľa na povolenie reštrukturalizácie pred začatím
reštrukturalizačného konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na
povolenie reštrukturalizácie vyjadril.

(3) O začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v

Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné
konanie.

28

(4) Začatie reštrukturalizačného konania bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo iné

reštrukturalizačné konanie. Ak počas reštrukturalizačného konania dôjde súdu ďalší návrh na
povolenie reštrukturalizácie týkajúci sa toho istého dlžníka, súd návrh na povolenie
reštrukturalizácie odmietne.

§ 114

Účinky začatia reštrukturalizačného konania

(1) Začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:

a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony
dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,
b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať
ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,
d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť
pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím
reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je
neúčinné,
e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s
dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného
konania sú neúčinné,
f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi
započítať.

(2) Právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak zhodnotia majetok dlžníka alebo ak sú

potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Dlžník je povinný na tento účel poskytnúť
správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť. Ak
dlžník urobí právny úkon podliehajúci súhlasu správcu bez súhlasu správcu, platnosť právneho
úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na
majetok dlžníka do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania vyhlásený konkurz.

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia reštrukturalizačného konania zanikajú

zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení reštrukturalizačného
konania v Obchodnom vestníku; oznam súd zverejní v Obchodnom vestníku bezodkladne po tom,
čo uznesenie nadobudne právoplatnosť.

§ 115

Späťvzatie návrhu

(1) Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na povolenie reštrukturalizácie späť až do vydania

uznesenia o povolení reštrukturalizácie. Po začatí reštrukturalizačného konania je na späťvzatie
návrhu na povolenie reštrukturalizácie potrebný súhlas všetkých účastníkov reštrukturalizačného
konania.

(2) Ak je návrh na povolenie reštrukturalizácie vzatý späť podľa odseku 1 po začatí

reštrukturalizačného konania, súd reštrukturalizačné konanie bezodkladne uznesením zastaví.

30. Povolenie reštrukturalizácie a účinky s ním spojené; začatie reštrukturalizácie (§ 116 - §
118 ZoKaR).

§ 116

Povolenie reštrukturalizácie

29

(1) Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od

začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak
reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

(2) Súd povolí reštrukturalizáciu, ak

a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti,
b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný,
c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má v obvode krajského
súdu, v ktorom sídli príslušný súd, zriadenú kanceláriu,
d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho
vypracovania,
e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov
posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

(3) Ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania

posudku viac ako 60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje správcu, či
sa zásadne nezmenili pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či možno predpokladať
úspešnú reštrukturalizáciu.

(4) V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v

zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas
reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe
prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a
následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto
vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež
doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému daňovému
orgánu a colnému riaditeľstvu.

(5) Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v

Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu môže podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného
konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného
konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní
od predloženia veci.

§ 117

Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

(1) Dlžník môže počas reštrukturalizačného konania až do vydania uznesenia o povolení

reštrukturalizácie požiadať súd, aby vyhlásil konkurz. Ak dlžník požiada súd o vyhlásenie
konkurzu, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a
vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1.
Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia zanikajú
účinky začatia reštrukturalizačného konania. Uznesenie súd doručí účastníkom
reštrukturalizačného konania a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

(2) Ak prebieha iné konkurzné konanie, súd prebiehajúce konkurzné konanie po rozhodnutí

podľa odseku 1 uznesením zastaví.

§ 118

Začatie reštrukturalizácie

(1) Povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za

povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.

30

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, reštrukturalizácia bráni tomu, aby sa na toho istého

dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie; ak počas reštrukturalizácie dôjde na súd návrh
na vyhlásenie konkurzu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu uznesením odmietne.

(3) Povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú.

Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený
oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

(4) Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú

prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi
len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

31. Charakteristika a význam oddlženia v úpadkovom práve (§ 166 a nasl. ZoKaR).

ODDLŽENIE

§ 166

(1) Dlžník-fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v
konkurznom konaní primerane poučí.

(2) Dlžník nemá právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz zrušený preto, že

majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate.

§ 167

(1) Návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom

na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh na
povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu 4) musí obsahovať aj odôvodnenie,
ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich
veriteľov.

(2) Súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil

svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O povolení
oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu.

(3) V uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu a určí rozsah právnych úkonov

dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu; za správcu môže súd
ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v
Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

(4) V uznesení o povolení oddlženia súd určí aj sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na

konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.

(5) Uznesenie o zamietnutí návrhu na povolenie oddlženia súd doručí dlžníkovi. Proti

uzneseniu môže dlžník podať odvolanie.

32. Význam skúšobného obdobia po povolení oddlženia (§ 168 a nasl. ZoKaR).

§ 168

(1) Právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie,

počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné
prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý

31

skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu
výťažku medzi veriteľov dlžníka.

(2) Dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie

zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi
všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene
bydliska, zamestnania alebo miesta podnikania.

(3) Súd je oprávnený počas skúšobného obdobia požadovať od správcu správy o priebehu

skúšobného obdobia a plnení povinností dlžníka, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote
poskytnúť.

§ 169

(1) Pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas

skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Premlčacia lehota proti
veriteľom týchto pohľadávok počas skúšobného obdobia neplynie.

(2) Na odvolanie a ustanovenie správcu počas skúšobného obdobia sa primerane použijú

ustanovenia o odvolaní a ustanovení správcu počas konkurzu. Správcovi pri výkone funkcie počas
skúšobného obdobia patria rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze pri zisťovaní majetku
podliehajúceho konkurzu; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane.

§ 170

(1) Právne úkony dlžníka počas skúšobného obdobia podliehajú písomnému súhlasu správcu v

rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení oddlženia. Ak dlžník urobí právny úkon bez
súhlasu správcu, i keď podliehal súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá;
právnemu úkonu však môže správca rovnako ako v konkurze odporovať.

(2) O schvaľovaní právnych úkonov dlžníka je správca povinný rozhodovať bezodkladne.

Právny úkon dlžníka je správca oprávnený schváliť, len ak sa hodnota majetku dlžníka v dôsledku
právneho úkonu zvýši. Dlžník je povinný na tento účel poskytnúť správcovi všetky informácie o
schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť.

§ 171

(1) Súd zruší skúšobné obdobie, ak zistí, že dlžník opakovane alebo závažne porušil

povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na úhradu odmeny
správcu. Uznesenie o zrušení skúšobného obdobia súd doručí dlžníkovi a správcovi. Proti
uzneseniu môže dlžník podať odvolanie. Právoplatné uznesenie súd bezodkladne zverejní v
Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa končí skúšobné obdobie
a zaniká funkcia správcu.

(2) Po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení

dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v
Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli
uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom
vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom
vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie.

33. Účel a pôsobnosť zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže.

32

Účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže (ďalej len "súťaž") na trhu výrobkov,

výkonov, prác a služieb (ďalej len "tovar") pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na
jej ďalší rozvoj s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a
pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "úrad").

Pôsobnosť zákona » Tento zákon sa vzťahuje na

a) podnikateľov,
b) orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy orgány územnej samosprávy pri výkone

samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a orgány záujmovej samosprávy pri
prenesenom výkone štátnej správy.

Tento zákon sa vzťahuje na všetky činnosti a konania podnikateľov, ktoré obmedzujú alebo

môžu obmedzovať súťaž, okrem prípadov obmedzovania súťaže zo strany podnikateľov, ktorí
poskytujú služby vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu, ak uplatňovanie tohto zákona
znemožňuje fakticky alebo právne plniť ich úlohy podľa osobitného predpisu.

Ustanovenia § 22 až 40 sa vzťahujú aj na postup úradu, keď úrad posudzuje činnosti a konania

podnikateľov na základe osobitného predpisu.

Tento zákon sa vzťahuje aj na činnosti a konania, ku ktorým došlo v cudzine, ak vedú alebo

môžu viesť k obmedzovaniu súťaže na tuzemskom trhu.

Tento zákon sa okrem piatej časti nevzťahuje na obmedzovanie súťaže, ktorého účinky sa

prejavujú výlučne na zahraničnom trhu, ak medzinárodná zmluva uverejnená v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika viazaná, neurčuje inak.

Tento zákon sa nevzťahuje na prípady obmedzovania súťaže, ktorých posudzovanie patrí do

pôsobnosti iného orgánu, ktorý zabezpečuje ochranu súťaže podľa osobitného predpisu.

34. Dohoda obmedzujúca súťaž podľa zákona č. 136/2001 Z. z.

Dohoda obmedzujúca súťaž » Dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj

rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie
súťaže (ďalej len "dohoda obmedzujúca súťaž"), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.

Na účely tohto zákona

a) dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný

súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania,

b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky

dohody podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie
správania iného podnikateľa,

c) rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu združenia, ako aj odporúčanie orgánu

združenia.

Zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje

a) priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok,
b) záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií,
c) rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania,
d) záväzok účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo

porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo
podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,

e) podmienenie uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou

alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv, alebo

f) znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä

v procese verejného obstarávania.

Ak sa dôvod zákazu vzťahuje len na časť dohody podnikateľov alebo rozhodnutia združenia

podnikateľov, je zakázaná len táto časť, ak z obsahu tejto dohody alebo z obsahu tohto rozhodnutia
združenia vyplýva, že ju možno oddeliť od ostatného obsahu.

Dohody obmedzujúce súťaž uzatvorené medzi podnikateľom a inými podnikateľmi, ktorí na

účely takejto dohody obmedzujúcej súťaž podnikajú na inej úrovni výrobného reťazca alebo
distribučného systému ako tento podnikateľ, úrad posudzuje v jednom konaní, ak obsah takýchto
dohôd obmedzujúcich súťaž je zhodný v predmete a v cieli.

33

Zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ak spoločný podiel účastníkov

dohody obmedzujúcej súťaž alebo podiel ani jedného z nich nepresiahne 10 % celkového podielu
tovarov na relevantnom trhu v Slovenskej republike, okrem
a) dohôd obmedzujúcich súťaž uvedených v § 4 ods. 3 písm. a) až c) alebo
b) obmedzovania súťaže kumulatívnym účinkom dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré obsahujú

obdobný druh obmedzení súťaže a ktoré vedú k obdobným účinkom na relevantnom trhu, a ich
spoločný podiel presahuje 10 % celkového podielu tovarov na relevantnom trhu.

Podielom podľa odseku 1 je súčet podielov na relevantnom trhu

a) účastníka dohody obmedzujúcej súťaž,
b) podnikateľov, v ktorých účastník dohody obmedzujúcej súťaž priamo alebo nepriamo

1. má podiel na základnom imaní vyšší ako polovicu,
2. má právo vykonávať viac ako polovicu hlasovacích práv,
3. má právo vymenovať viac ako polovicu členov orgánov podnikateľa alebo
4. má právo riadiť jeho podnik,

c) podnikateľov, ktorí majú práva uvedené v písmene b) v podniku účastníka dohody obmedzujúcej

súťaž,

d) podnikateľov, v ktorých podnikatelia uvedení v písmene c) majú práva uvedené v písmene b).

Zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá súčasne

a) prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo

hospodárskeho rozvoja,

b) poskytuje spotrebiteľom primeranú časť prospechu, ktorý z toho vyplýva,
c) neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na

dosiahnutie cieľov dohody,

d) neumožňuje účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti

dotknutého tovaru na relevantnom trhu.

Zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na skupiny dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré nemôžu

ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi Európskej únie, pričom majú za cieľ alebo môžu mať za
následok obmedzovanie súťaže na tuzemskom trhu a spĺňajú podmienky na vyňatie zo zákazu podľa
osobitných predpisov.

Úrad vydá rozhodnutie, že výnimka podľa odseku 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu

súťaž, ak sú splnené podmienky, podľa ktorých môže odnať výnimku Komisia v súlade s osobitným
predpisom, ktorého podmienky na vyňatie zo zákazu táto dohoda obmedzujúca súťaž spĺňa.

Úrad môže žiadať od podnikateľov, aby preukázali, či ich dohoda obmedzujúca súťaž spĺňa

podmienky uvedené v odseku 1, 3 alebo 4.

Podnikatelia môžu žiadať úrad o vydanie stanoviska, či ich návrh dohody alebo návrh

rozhodnutia združenia podnikateľov nie je dohodou obmedzujúcou súťaž. Na tento účel úrad
neposudzuje návrh dohody podnikateľov alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov podľa
odsekov 1, 3 a 4. Úrad vydá stanovisko do 30 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, v zložitých
prípadoch vydá stanovisko do 60 pracovných dní.

35. Zneužívanie dominantného postavenia podľa zákona č. 136/2001 Z. z.

Zneužívanie dominantného postavenia » Dominantné postavenie na relevantnom trhu má

podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom
na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle.

Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä

a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných obchodných podmienok,
b) hrozba obmedzenia alebo obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor

užívateľov,

c) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým

podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,

34

d) zviazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie

záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto
zmluvy, alebo

e) dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž.

Unikátne zariadenie je zariadenie, infraštruktúra alebo jej časť, miesto alebo právo, ktorých

vybudovanie alebo nadobudnutie iným podnikateľom nie je objektívne možné a bez prístupu ku
ktorému alebo bez uplatnenia ktorého by došlo alebo mohlo dôjsť k obmedzeniu súťaže na príslušnom
relevantnom trhu.

Vlastníkom alebo správcom unikátneho zariadenia podľa tohto zákona je aj nositeľ práva, ak

unikátnym zariadením podľa odseku 3 je právo.

Podnikateľ, ktorý je vlastníkom alebo správcom unikátneho zariadenia, zneužije svoje

dominantné postavenie na relevantnom trhu, ak odmietne k nemu zabezpečiť prístup a ak súčasne
a) unikátne zariadenie umožňuje uspokojiť požiadavky podnikateľa na využívanie unikátneho

zariadenia pri súčasnom uspokojení požiadaviek vlastníka alebo správcu unikátneho zariadenia v
čase najvyššieho dopytu po jeho službách a s prihliadnutím aj na plnenie jeho dlhodobých
záväzkov,

b) podnikateľ žiadajúci o prístup k unikátnemu zariadeniu s cieľom využívať ho je schopný

zabezpečiť dodržanie zodpovedajúcich kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov unikátneho
zariadenia vyplývajúcich z požiadaviek na jeho prevádzku alebo ak podnikateľ žiadajúci o
využívanie unikátneho zariadenia, ktorým je právo, je schopný zabezpečiť dodržanie všetkých
požiadaviek na predmetné právo vyplývajúcich z osobitných predpisov,

c) podnikateľ žiadajúci o prístup k unikátnemu zariadeniu je schopný uhradiť vlastníkovi alebo

správcovi unikátneho zariadenia primeranú odplatu.

Zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.
Úrad môže konanie vo veci porušenia zákazu podľa § 4, 8 alebo zákazu podľa osobitného

predpisu) skončiť rozhodnutím, v ktorom podnikateľovi uloží plniť záväzky, ktoré podnikateľ úradu
predložil na účely odstránenia možného obmedzenia súťaže. Úrad môže vydať takéto rozhodnutie na
určený čas.

Úrad môže rozhodnutie podľa odseku 1 z vlastného podnetu zmeniť alebo zrušiť, ak

a) sa po vydaní rozhodnutia podstatne zmenili podmienky, ktoré boli rozhodujúce na jeho vydanie,
b) podnikateľ neplní záväzky uložené mu rozhodnutím úradu alebo
c) podnikateľom poskytnuté informácie, ktoré boli rozhodujúce na jeho vydanie, boli neúplné alebo

nepravdivé.

36. Postavenie Protimonopolného úradu SR pri ochrane hospodárskej súťaži a jeho
právomoc podľa zákona č. 136/2001 Z. z.

Úrad je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky na ochranu a podporu súťaže.

Úrad vykonáva právomoci v oblasti ochrany a podpory súťaže zverené orgánom hospodárskej súťaže
osobitnými predpismi.

Sídlom úradu je Bratislava. Úrad môže zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská aj mimo

svojho sídla.

Úrad

a) vykonáva prešetrovanie na relevantnom trhu,
b) vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná podľa tohto zákona

alebo podľa ustanovení osobitného predpisu; rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takéhoto
konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav,

c) vydáva rozhodnutie o tom, že orgán štátnej správy pri výkone štátnej správy, orgán územnej

samosprávy pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a orgán záujmovej
samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy porušil tento zákon,

d) postupuje a rozhoduje vo všetkých veciach ochrany súťaže vyplývajúcich z ustanovení tohto

zákona alebo z osobitných predpisov,

e) kontroluje dodržiavanie rozhodnutí vydaných v konaní pred úradom,
f) vydáva stanovisko podľa osobitného predpisu,

35

g) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti ochrany súťaže na úrovni orgánov s právomocou v

tejto oblasti,

h) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou pre Komisiu na výkon jej činností podľa

osobitného predpisu,

i) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa odseku 4,
j) navrhuje ďalšie opatrenia na ochranu a podporu súťaže.

V súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu majú zamestnanci

úradu, ako aj tí, ktorí boli poverení plnením úloh patriacich do pôsobnosti úradu (ďalej len
zamestnanci úradu ), právo vyžadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich zamestnancov
podnikateľa, štatutárnych orgánov podnikateľa alebo od členov štatutárnych orgánov podnikateľa, od
kontrolných orgánov podnikateľa alebo od členov kontrolných orgánov podnikateľa, alebo od iných
zamestnancov podnikateľa (ďalej len zamestnanci podnikateľa ) informácie a podklady, ktoré sú
nevyhnutné na činnosť úradu, najmä účtovné a obchodné podklady alebo právne dokumenty bez
ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané, a vyhotovovať z nich kópie a výpisy alebo vyžadovať
ich úradne overené preklady do slovenského jazyka. Majú právo vyžadovať aj ústne alebo písomné
vysvetlenie a vyhotovovať si zvukový záznam z ústne podaného vysvetlenia. Na zabezpečenie
získania týchto podkladov majú zamestnanci úradu právo
a) zapečatiť tieto podklady a dokumenty alebo zapečatiť objekty a priestory, v ktorých sa vykonáva

inšpekcia podľa odseku 3 na určitý čas a v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie prešetrovania
úradom,

b) odňať tieto podklady a dokumenty na nevyhnutný čas s cieľom vyhotoviť kópie alebo získať

prístup k informáciám, ak úrad nemôže počas výkonu inšpekcie podľa odseku 3 alebo 4 najmä z
technických dôvodov získať prístup k informáciám alebo vyhotoviť kópie podkladov. O tom urobí
úrad záznam do zápisnice.

Pri plnení úloh podľa tohto zákona majú zamestnanci úradu na základe písomného poverenia

predsedu úradu právo vstupovať do všetkých objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov
podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa podľa § 3 ods. 2 s cieľom
vykonať inšpekciu.

Ak je dôvodné podozrenie, že sa v iných objektoch, priestoroch alebo dopravných

prostriedkoch podnikateľa ako uvedených v odseku 3, ako aj v súkromných objektoch, súkromných
priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkoch zamestnancov podnikateľa nachádzajú
podklady alebo dokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo konaním podnikateľa podľa § 3 ods. 2, na
základe ktorých možno preukázať vážne obmedzenie súťaže, úrad vydá rozhodnutie o vykonaní
inšpekcie zamestnancami úradu.

Rozhodnutie úradu podľa odseku 4 obsahuje vo výrokovej časti najmä určenie účelu

inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia
vykonať, dátum a lehotu, v ktorej sa má inšpekcia vykonať, a určenie osôb, ktoré inšpekciu vykonajú,
s uvedením ich právomocí pri jej výkone. V odôvodnení rozhodnutia úrad uvedie tiež skutočnosti,
ktoré preukazujú dôvodné podozrenie podľa odseku 4. Proti rozhodnutiu o vykonaní inšpekcie je
prípustný rozklad, ktorý nemá odkladný účinok.

Inšpekciu podľa odseku 4 možno vykonať iba na základe súhlasu súdu s inšpekciou vydaného

na návrh úradu podľa osobitného predpisu. Súhlas súdu s inšpekciou doručí úrad osobe, u ktorej sa
inšpekcia vykoná pri začatí inšpekcie. Ak osoba, u ktorej sa má inšpekcia vykonať, nie je prítomná,
úrad súhlas súdu s inšpekciou odovzdá na poštovú prepravu najneskôr do 24 hodín po vykonaní
inšpekcie spolu s odpisom zápisnice o vykonaní inšpekcie.

Úrad prizve na vykonanie inšpekcie podľa odseku 4 opatrovníka určeného súdom, ktorý

rozhodol o vydaní súhlasu s inšpekciou.

Zamestnanci úradu sú oprávnení po bezvýslednej výzve na umožnenie vstupu vymôcť si vstup

do všetkých objektov, priestorov a dopravných prostriedkov podľa odseku 3 alebo 4. Zamestnanci
úradu sú pri inšpekcii podľa odseku 3 alebo 4 oprávnení po bezvýslednej výzve na poskytnutie
informácii a podkladov podľa odseku 2 vykonať inšpekciu objektov, priestorov alebo dopravných
prostriedkov a vymôcť si prístup k informáciám a podkladom prekonaním odporu alebo vytvorenej

36

prekážky. Úrad je oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na zabezpečenie prekonania prekážky. O
tom urobí úrad záznam do zápisnice.

Útvar policajného zboru je podľa osobitného predpisu povinný poskytnúť zamestnancom

úradu na žiadosť úradu ochranu a súčinnosť pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo na žiadosť úradu
aj zamestnancom iných orgánov hospodárskej súťaže zodpovedných za uplatňovanie ustanovení
osobitného predpisu (ďalej len národný súťažný orgán ), ak sa zúčastnia inšpekcie podľa odseku 3
alebo 4, alebo zamestnancom Komisie a ňou povereným osobám, ktoré plnia úlohy podľa osobitného
predpisu.

Úrad je oprávnený vyžadovať od fyzických osôb a právnických osôb informácie a podklady o

podnikateľovi, ako aj ďalšie informácie a podklady nevyhnutné na činnosť úradu podľa tohto zákona.
Tieto subjekty sú povinné takéto informácie a podklady úradu bezplatne poskytnúť, ak to nie je v
rozpore s osobitným predpisom.

Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky raz do roka správu o svojej činnosti a vždy, keď o

to vláda Slovenskej republiky požiada.

Úrad je povinný zverejniť právoplatné rozhodnutie úradu, oznámenie o koncentrácii, a ak to

povaha veci nevylučuje, začatie konania vo všetkých ostatných veciach vyplývajúcich z ustanovení
tohto zákona. Úrad musí dbať, aby sa pri zverejnení zachovalo právo podnikateľov na ochranu ich
obchodného tajomstva a dôverných informácií.

Úrad pri zverejňovaní oznámenia koncentrácie zverejní účastníkov koncentrácie, povahu

koncentrácie podľa § 9 ods. 1 a odvetvie hospodárstva, v ktorom koncentrácia vznikla.

Povinnosť zverejnenia podľa odseku 1 je splnená uverejnením v Obchodnom vestníku, na

oficiálnej internetovej stránke úradu a sprístupnením právoplatných rozhodnutí úradu v knižnici úradu.

37