vypracované otázky

OKRUH OTÁZOK NA POSTUPOVÉ SKÚŠKY Z „RODINNÉHO PRÁVA“

1. Cirkevná forma uzavretia manželstva

Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci pred osobou vykonávajúcou činnosť

duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti ako príslušným orgánom
cirkvi.

Manželstvo cirkevnou formou sa uzaviera v kostole alebo na inom vhodnom mieste

určenom predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na náboženské obrady alebo
náboženské úkony.

Ak je život toho, kto chce uzavrieť manželstvo cirkevnou formou priamo ohrozený,

môže sa manželstvo uzavrieť na ktoromkoľvek vhodnom mieste.

Orgán cirkvi, pred ktorým došlo k uzavretiu manželstva, je povinný do troch

pracovných dní doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva s uvedením skutočností podľa
osobitných predpisov príslušnému matričnému úradu v obvode ktorého sa uzavrelo
manželstvo.

Podmienky uzavretia manželstva ustanovené týmto zákonom platia aj pri uzavretí

manželstva cirkevnou formou.

2. Civilná forma uzavretia manželstva

Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci pred matričným úradom určeným pre

obvod, v ktorom má jeden z nich trvalý pobyt a to pred starostom (primátorom) alebo
povereným poslancom obecného (mestského ) zastupiteľstva za prítomnosti matrikára
matričného úradu.

Matričný úrad môže z dôležitých dôvodov povoliť uzavretie manželstva pred iným

matričným úradom alebo na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste.

Ak je život jedného zo snúbencov, ktorý chce uzavrieť manželstvo priamo ohrozený,

môže sa manželstvo uzavrieť pred ktorýmkoľvek matričným úradom a na ktoromkoľvek
mieste.

3. Druhy rodinnoprávnych vzťahov a ich charakteristika

a) MANŽELSTVO

- vznik manželstva
- neplatnosť a neexistencia manželstva
- vzťahy medzi manželmi
- zánik manželstva smrťou, vyhlásením manžela za mŕtveho
- rozvod manželstva

b) VZŤAHY MEDZI RODIČMI, DEŤMI A OSTATNÝMI PRÍBUZNÝMI

- rodičovská zodpovednosť
- ďalšie práva a povinnosti rodičov a deví a vzťahy v rodine
- náhradná starostlivosť
- poručníctvo a opatrovníctvo

c) VÝŽIVNÉ

- druhy vyživovacích povinností

d) URČENIE RODIČOVSTVA A OSVOJENIE

- určenie rodičovstva
- osvojenie

e) záverečné ustanovenia

4. I.domnienka otcovstva

Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku

manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, i keď sa

dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa potom, keď jej skoršie manželstvo zaniklo alebo
bolo vyhlásené za neplatné.

Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci pre určenie otcovstva sa predpokladá, že

manželstvo toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v rozhodnutí
o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň smrti.

5. Jednotlivé druhy vyživovacích povinností

- Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

- Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
- Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými
- Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

- Príspevok na výživu rozvedeného manžela
- Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matka
-

6. Neplatné manželstvo

Manželstvo sa nemôže uzavrieť so ženatým mužom alebo vydatou ženou; o

neplatnosti manželstva rozhodne súd i bez návrhu. Toto platí aj v prípade, ak slovenský občan
v cudzine vstúpil do zväzku, ktorému právny poriadok štátu, v ktorom bol zväzok uzavretý,
priznáva účinky prekážky uzavretia platného manželstva. K rozhodnutiu o neplatnosti
manželstva nedôjde a takéto manželstvo sa stane platným, len čo skoršie manželstvo
zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.

Manželstvo sa nemôže uzavrieť medzi predkami a potomkami a medzi

súrodencami; to isté platí o príbuzenstve založenom osvojením. O neplatnosti manželstva
rozhodne súd aj bez návrhu.

Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý. Súd môže z dôležitých dôvodov výnimočne

povoliť uzavretie manželstva maloletému, ktorý má viac ako šestnásť rokov. Bez povolenia
súdu je manželstvo neplatné a súd rozhodne o jeho neplatnosti aj bez návrhu.

K rozhodnutiu o neplatnosti manželstva nedôjde a takéto manželstvo sa stane platným,

ak manžel, ktorý bol v čase uzavretia manželstva maloletý, už dovŕšil osemnásty rok alebo
ak manželka otehotnela.

Manželstvo nemôže uzavrieť osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
Osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže uzavrieť manželstvo len

s povolením súdu. Manželstvo nemôže uzavrieť osoba postihnutá duševnou poruchou,
ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd však môže
uzavretie manželstva takejto osobe povoliť, ak je jej zdravotný stav zlučiteľný s účelom
manželstva.

Ak uzavrie manželstvo osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo osoba,

ktorá trpí duševnou poruchou, ktorá by mala za následok pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony, súd rozhodne o neplatnosti tohto manželstva aj bez návrhu.

Ak bez povolenia súdu uzavrie manželstvo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je

obmedzená, alebo osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rozhodne súd o neplatnosti tohto manželstva na

návrh ktoréhokoľvek z manželov. K rozhodnutiu o neplatnosti manželstva nedôjde, ak sa
zdravotný stav manžela stal zlučiteľný s účelom manželstva.

Ak manželstvo zaniklo, nemožno ho vyhlásiť za neplatné.
Ak bolo manželstvo uzavreté so ženatým mužom alebo vydatou ženou, medzi

predkami a potomkami alebo medzi súrodencami, súd vysloví neplatnosť manželstva i po
jeho zániku. To isté platí o manželstve uzavretom medzi osobami, ktoré sú v príbuzenskom
pomere na základe osvojenia.

Manželstvo je neplatné, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva bolo urobené

a) v dôsledku bezprávnej vyhrážky, alebo
b) omylu týkajúceho sa totožnosti jedného zo snúbencov, alebo
c) omylu týkajúceho sa povahy právneho úkonu uzavretia manželstva.

Neplatnosť manželstva podľa odseku 1 vysloví súd na návrh ktoréhokoľvek z manželov.

Právo manžela uplatniť neplatnosť manželstva zanikne uplynutím jedného roka odo dňa, kedy
sa o dôvodoch neplatnosti manželstva dozvedel.

Ak sa konanie o vyhlásenie manželstva za neplatné na návrh niektorého z manželov už

začalo, možno neplatnosť manželstva vysloviť i po smrti druhého manžela.

Po smrti manžela, ktorý podal návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné, možno

vysloviť neplatnosť manželstva aj vtedy, ak o to požiadajú do jedného roka od jeho smrti
jeho potomkovia.

Manželstvo vyhlásené za neplatné sa považuje za neuzavreté. O právach a

povinnostiach manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch po vyhlásení
manželstva za neplatné, platia obdobne ustanovenia o právach a povinnostiach rozvedených
manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch.
Manželstvo nevznikne ak
a) muž alebo žena boli k vyhláseniu o uzavretí manželstva donútení fyzickým násilím, alebo
b) bolo manželstvo uzavreté maloletou osobou, ktorá nedovŕšila vek šestnásť rokov, alebo
c) nebolo manželstvo uzavreté pred príslušným matričným úradom s výnimkou prípadu

podľa § 3 ods. 3, alebo ak bolo manželstvo uzavreté pred poslancom obecného
zastupiteľstva, ktorý na to nebol poverený, alebo

d) bolo manželstvo uzavreté pred cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ktorá nie je

registrovaná podľa osobitného predpisu1) , alebo ak bolo manželstvo uzavreté pred
osobou, ktorá nebola oprávnená vykonávať činnosť duchovného registrovanej cirkvi
alebo náboženskej spoločnosti, alebo

e) bolo manželstvo uzavreté v cudzine pred orgánom, ktorý na to nebol splnomocnený, alebo
f) vyhlásenie o uzavretí urobil zástupca bez platného plnomocenstva , alebo ak došlo k jeho

odvolaniu podľa tohto zákona.

7. Neplatné manželstvo, zdanlivé manželstvo

Manželstvo sa nemôže uzavrieť so ženatým mužom alebo vydatou ženou; o

neplatnosti manželstva rozhodne súd i bez návrhu. Toto platí aj v prípade, ak slovenský občan
v cudzine vstúpil do zväzku, ktorému právny poriadok štátu, v ktorom bol zväzok uzavretý,
priznáva účinky prekážky uzavretia platného manželstva. K rozhodnutiu o neplatnosti
manželstva nedôjde a takéto manželstvo sa stane platným, len čo skoršie manželstvo
zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.

Manželstvo sa nemôže uzavrieť medzi predkami a potomkami a medzi

súrodencami; to isté platí o príbuzenstve založenom osvojením. O neplatnosti manželstva
rozhodne súd aj bez návrhu.

Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý. Súd môže z dôležitých dôvodov výnimočne

povoliť uzavretie manželstva maloletému, ktorý má viac ako šestnásť rokov. Bez povolenia
súdu je manželstvo neplatné a súd rozhodne o jeho neplatnosti aj bez návrhu.

K rozhodnutiu o neplatnosti manželstva nedôjde a takéto manželstvo sa stane platným,

ak manžel, ktorý bol v čase uzavretia manželstva maloletý, už dovŕšil osemnásty rok alebo
ak manželka otehotnela.

Manželstvo nemôže uzavrieť osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
Osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže uzavrieť manželstvo len

s povolením súdu. Manželstvo nemôže uzavrieť osoba postihnutá duševnou poruchou,
ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd však môže
uzavretie manželstva takejto osobe povoliť, ak je jej zdravotný stav zlučiteľný s účelom
manželstva.

Ak uzavrie manželstvo osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo osoba,

ktorá trpí duševnou poruchou, ktorá by mala za následok pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony, súd rozhodne o neplatnosti tohto manželstva aj bez návrhu.

Ak bez povolenia súdu uzavrie manželstvo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je

obmedzená, alebo osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rozhodne súd o neplatnosti tohto manželstva na
návrh ktoréhokoľvek z manželov. K rozhodnutiu o neplatnosti manželstva nedôjde, ak sa
zdravotný stav manžela stal zlučiteľný s účelom manželstva.

Ak manželstvo zaniklo, nemožno ho vyhlásiť za neplatné.
Ak bolo manželstvo uzavreté so ženatým mužom alebo vydatou ženou, medzi

predkami a potomkami alebo medzi súrodencami, súd vysloví neplatnosť manželstva i po
jeho zániku. To isté platí o manželstve uzavretom medzi osobami, ktoré sú v príbuzenskom
pomere na základe osvojenia.

Manželstvo je neplatné, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva bolo urobené

d) v dôsledku bezprávnej vyhrážky, alebo
e) omylu týkajúceho sa totožnosti jedného zo snúbencov, alebo
f) omylu týkajúceho sa povahy právneho úkonu uzavretia manželstva.

Neplatnosť manželstva podľa odseku 1 vysloví súd na návrh ktoréhokoľvek z manželov.

Právo manžela uplatniť neplatnosť manželstva zanikne uplynutím jedného roka odo dňa, kedy
sa o dôvodoch neplatnosti manželstva dozvedel.

Ak sa konanie o vyhlásenie manželstva za neplatné na návrh niektorého z manželov už

začalo, možno neplatnosť manželstva vysloviť i po smrti druhého manžela.

Po smrti manžela, ktorý podal návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné, možno

vysloviť neplatnosť manželstva aj vtedy, ak o to požiadajú do jedného roka od jeho smrti
jeho potomkovia.

Manželstvo vyhlásené za neplatné sa považuje za neuzavreté. O právach a

povinnostiach manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch po vyhlásení
manželstva za neplatné, platia obdobne ustanovenia o právach a povinnostiach rozvedených
manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch.
Manželstvo nevznikne ak
g) muž alebo žena boli k vyhláseniu o uzavretí manželstva donútení fyzickým násilím, alebo
h) bolo manželstvo uzavreté maloletou osobou, ktorá nedovŕšila vek šestnásť rokov, alebo
i) nebolo manželstvo uzavreté pred príslušným matričným úradom s výnimkou prípadu

podľa § 3 ods. 3, alebo ak bolo manželstvo uzavreté pred poslancom obecného
zastupiteľstva, ktorý na to nebol poverený, alebo

j) bolo manželstvo uzavreté pred cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ktorá nie je

registrovaná podľa osobitného predpisu1) , alebo ak bolo manželstvo uzavreté pred
osobou, ktorá nebola oprávnená vykonávať činnosť duchovného registrovanej cirkvi
alebo náboženskej spoločnosti, alebo

k) bolo manželstvo uzavreté v cudzine pred orgánom, ktorý na to nebol splnomocnený, alebo
l) vyhlásenie o uzavretí urobil zástupca bez platného plnomocenstva , alebo ak došlo k jeho

odvolaniu podľa tohto zákona.

8. Nezrušiteľné osvojenie

Osvojenie sa môže vykonať aj tak, že súd na návrh osvojiteľa rozhodne, aby bol osvojiteľ

zapísaný v matrike namiesto rodiča osvojenca. Takto môžu osvojiť dieťa len manželia alebo
jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve. Výnimočne môže
takto osvojiť aj osamelá osoba, ak sú inak predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje
spoločenské poslanie. V takom prípade súd tiež rozhodne, aby sa z matriky vypustil zápis o
druhom rodičovi dieťaťa. Toto osvojenie nemožno zrušiť.

Osvojiť možno len maloletého staršieho ako jeden rok. Nezrušiteľné osvojenie nebráni,

aby osvojenec mohol byť znova osvojený. Rozhodnutie o tom, že osvojiteľ bude zapísaný v
matrike namiesto rodiča osvojenca, môže súd urobiť aj dodatočne, dokiaľ osvojenec
nedosiahol plnoletosť, a to i v prípadoch osvojenia vykonaného podľa skorších predpisov. Ak
nebol v konaní o osvojenie osvojenec vypočutý, nie je pre toto rozhodnutie potrebný jeho
súhlas.

9. Obmedzenie a pozbavenie rodičovských práv

Ak bráni niektorému z rodičov vo výkone jeho rodičovskej zodpovednosti závažná

prekážka a ak to vyžaduje súčasne záujem dieťaťa, môže súd pozastaviť výkon jeho
rodičovskej zodpovednosti.

Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, ak svoje povinnosti

vyplývajúce z rodičovskej zodpovednosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu
dieťaťa, hoci to záujem dieťaťa vyžaduje, súd obmedzí ich rodičovskú zodpovednosť.
V rozhodnutí o obmedzení rodičovskej zodpovednosti súd uvedie rozsah práv a povinností,
na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

Ak zneužíva rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, najmä týraním, zneužívaním,

zanedbávaním dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s dieťaťom alebo výkon rodičovskej
zodpovednosti napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd
ho pozbaví rodičovskej zodpovednosti.

Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení rodičovskej zodpovednosti, alebo

o pozastavení jej výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovskú
zodpovednosť v plnom rozsahu druhý rodič.

Ak nemôže rodičovskú zodpovednosť vykonávať ani jeden z rodičov, alebo ak súd

rozhodol vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí
maloletému dieťaťu poručníka.

Ak súd rozhodol o obmedzení rodičovskej zodpovednosti vo vzťahu k obidvom rodičom

alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu
opatrovníka .

Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu, rozhodnutím súdu o obmedzení alebo

pozbavení rodičovskej zodpovednosti alebo pozastavení jej výkonu, nezaniká.

10. Okolnosti vylučujúce uzavretia manželstva

Manželstvo nevznikne ak
a) muž alebo žena boli k vyhláseniu o uzavretí manželstva donútení fyzickým násilím, alebo
b) bolo manželstvo uzavreté maloletou osobou, ktorá nedovŕšila vek šestnásť rokov, alebo
c) nebolo manželstvo uzavreté pred príslušným matričným úradom s výnimkou prípadu

podľa § 3 ods. 3, alebo ak bolo manželstvo uzavreté pred poslancom obecného
zastupiteľstva, ktorý na to nebol poverený, alebo

d) bolo manželstvo uzavreté pred cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ktorá nie je

registrovaná podľa osobitného predpisu, alebo ak bolo manželstvo uzavreté pred osobou,

ktorá nebola oprávnená vykonávať činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo
náboženskej spoločnosti, alebo

e) bolo manželstvo uzavreté v cudzine pred orgánom, ktorý na to nebol splnomocnený, alebo
f) vyhlásenie o uzavretí urobil zástupca bez platného plnomocenstva , alebo ak došlo k jeho

odvolaniu podľa tohto zákona.

11. Opatrovníctvo nad maloletým, podľa § 78 Zákona o rodine

Ak obaja rodičia dieťaťa zomreli, boli pozbavení rodičovskej zodpovednosti, výkon ich

rodičovskej zodpovednosti bol pozastavený, alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu, ustanoví súd dieťaťu poručníka, ktorý ho bude vychovávať, zastupovať
a spravovať jeho majetok. Poručník nie je povinný osobne sa o dieťa starať.

Alt. č. 2 » Ak obaja rodičia dieťaťa zomreli, alebo boli pozbavení rodičovskej

zodpovednosti, výkon ich rodičovskej zodpovednosti bol pozastavený, alebo nemajú
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ustanoví súd dieťaťu poručníka, ktorý ho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Poručník nie je povinný osobne sa o dieťa starať.

Ak sa poručník o dieťa osobne stará, má nárok na príspevky podľa osobitného predpisu.
Ak sú rodičia dieťaťa nažive a ak to nie je v rozpore so záujmom dieťaťa, súd ustanoví

za poručníka predovšetkým toho, koho označili rodičia, ktorých výkon rodičovskej
zodpovednosti bol pozastavený. Ak niet takej osoby, ustanoví súd za poručníka niekoho
z príbuzných, alebo osôb blízkych dieťaťu alebo jeho rodine, alebo inú fyzickú osobu.

Za poručníka maloletého dieťaťa môžu byť ustanovení i manželia.
Ak nebolo možné ustanoviť za poručníka žiadnu fyzickú osobu, súd za poručníka

ustanoví orgán sociálno-právnej ochrany.

Do času, kým nie je dieťaťu ustanovený poručník, alebo do času, kým sa ustanovený

poručník neujme svojej funkcie, robí neodkladné úkony v záujme dieťaťa opatrovník
ustanovený podľa § 61.

V rozhodnutí o ustanovení poručníka súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude

poručník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je poručník povinný
predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa a správy o dieťati.

Správa o nakladaní s majetkom obsahuje najmä informácie o výnosoch, o investíciách

ako aj účel a výšku výdavkov a príjmov súvisiacich s týmto majetkom. Správa o dieťati
obsahuje najmä informácie o jeho zdravotnom stave, jeho vzdelávaní a osobitných potrebách.
Správu o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa poručník súdu nemusí predložiť, ak
výnosy z majetku neprevyšujú náklady na výchovu a výživu maloletého dieťaťa.

Poručník je povinný vykonávať svoju funkciu riadne a v najlepšom záujme dieťaťa. Za

jej riadny výkon zodpovedá súdu. Rozhodnutie poručníka, týkajúce sa každej podstatnej veci
maloletého dieťaťa vyžaduje schválenie súdu.

Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka, a najmenej dvakrát do roka

v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany, výkon funkcie poručníka hodnotí.

Za porušenie povinností pri spravovaní majetku zodpovedá poručník podľa všeobecných

predpisov o náhrade škody.

Po zániku poručníctva je poručník povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy

majetku dieťaťa najneskôr do dvoch mesiacov po zániku svojho poručníctva.

Medzi poručníkom a maloletým dieťaťom nevzniká vyživovacia povinnosť.

12. Opatrovníctvo v rodinnom práve

Ak obaja rodičia maloletého zomreli, boli pozbavení rodičovských práv alebo nemajú

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví opatrovníka, ktorý bude
maloletého vychovávať, zastupovať a spravovať jeho veci namiesto jeho rodičov. Funkcia
opatrovníka je čestnou povinnosťou. Touto funkciou môže sa poveriť predovšetkým príbuzný

maloletého, ktorý spôsobom svojho života zaručuje, že ju bude vykonávať tak, aby to bolo na
prospech dieťaťa a spoločnosti. Ak niet takého príbuzného, môže súd poveriť touto funkciou
iného občana spĺňajúceho tieto podmienky alebo okresný úrad. Súd rozhodne vždy po
vypočutí obecného úradu.

Opatrovník zodpovedá spoločnosti za riadne plnenie tejto funkcie a podlieha

pravidelnému dozoru súdu. Akékoľvek rozhodnutie v podstatnej veci týkajúcej sa maloletého
vyžaduje schválenie súdu.

Výchova maloletého musí sa uskutočňovať v spolupráci so školou, spoločenskými

organizáciami a štátnymi orgánmi tak, aby z neho vyrástol zdravý a uvedomelý občan. Aj
inak sa na opatrovníka a maloletého primerane vzťahujú ustanovenia o právach a
povinnostiach rodičov a detí.

Súd môže z dôležitých dôvodov i bez návrhu uvoľniť opatrovníka z jeho funkcie. Súd

ustanoví opatrovníka na ochranu záujmov maloletého aj v tých prípadoch, kde je to z iných
dôvodov potrebné. V takýchto prípadoch možno ustanoviť za opatrovníka i okresný úrad.

Rozsah práv a povinností opatrovníka vymedzí súd z hľadiska účelu, pre ktorý sa

opatrovník ustanovil, aby sa ochrana záujmov maloletého plne zabezpečila.

Žiadny z rodičov nemôže zastúpiť svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by

mohlo dôjsť k stretnutiu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom. Ak
nemôže dieťa zastúpiť žiadny z rodičov, ustanoví súd dieťaťu opatrovníka, ktorý bude dieťa v
konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

13. Osvojenie

Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi

rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením vzťah
príbuzenský. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a
povinnosti ako rodičia.

O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej

republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony, je zapísaná do zoznamu žiadateľov
o osvojenie podľa osobitného predpisu, je bezúhonná s osobnými predpokladmi, najmä
zdravotnými, osobnostnými a morálnymi a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou
žijú v spoločnej domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Do zoznamu žiadateľov o osvojenie nemusí byť zapísaný ten, kto je manželom jedného

z rodičov dieťaťa. Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel.
Osvojiť možno len maloletého, ak je osvojenie v jeho záujme.

Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia. Ak je osvojiteľ manželom

rodiča dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je
potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie
súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Na osvojenie je potrebný súhlas zákonného zástupcu osvojovaného dieťaťa. Rovnako je

potrebný súhlas maloletého rodiča dieťaťa. Odvolať súhlas je možné len do času, kým nie je
dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov. Ak je
dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.

Na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného dieťaťa, ani súhlas

maloletého rodiča dieťaťa, ak
a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o dieťa, najmä tým, že

ho nenavštevovali, neplnili pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k dieťaťu
a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne
vykonávať starostlivosť o dieťa, ak im v prejavení nebránila závažná prekážka, alebo

b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak

im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo

c) ak dajú privolenie na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

Na osvojenie nie je potrebný súhlas matky dieťaťa, ktorá ho po pôrode zanechala

v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu.

Osobný súhlas rodiča musí mať písomnú formu a musí byť uskutočnený pred súdom

alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany alebo pred povereným zamestnancom orgánu
sociálno-právnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. Odvolať súhlas je
možné len do času, kým dieťa nie je umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti
budúcich osvojiteľov.

Súhlas na osvojenie v týchto prípadoch dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému

dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú
ustanovenia § 61 a § 62. Funkcia opatrovníka zaniká vykonaním právneho úkonu, na účely
ktorého bol ustanovený. O splnení podmienok osvojiteľnosti dieťaťa uvedených v zákone
rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.

14. Pestúnska starostlivosť

Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť výchovu dieťaťa a ak to vyžaduje

jeho záujem, môže súd rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby,
ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa stanovené predpoklady.

Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej

republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony, je zapísaná do zoznamu žiadateľov
o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu, je bezúhonná s osobnými predpokladmi,
najmä zdravotnými, osobnostnými a morálnymi a spôsobom svojho života a života osôb,
ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať
v záujme dieťaťa.

Dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom. Pri zverení

dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého
manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v spoločnej domácnosti, ak druhý manžel
nemá spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko
prekonateľnou prekážkou.

Do pestúnskej starostlivosti možno zveriť len maloleté dieťa.
Dieťa, ktoré je v ústavnej výchove, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do

pestúnskej starostlivosti dočasne zverené rozhodnutím orgánu sociálno-právnej ochrany do
starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Dieťa, nad ktorým nie je nariadená
ústavná výchova, môže byť takto zverené do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom
rodičov.

Ak do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia nepodá budúci pestún návrh na

začatie konania o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, dočasné zverenie dieťaťa
uplynutím tejto lehoty zanikne.

Pestún je povinný osobne sa o dieťa starať v rovnakom rozsahu, v akom vykonávajú

starostlivosť o dieťa rodičia. Právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok má iba
v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad,
pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu, preskúmal súd.

15. Podmienky osvojenia

Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej

republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony, je zapísaná do zoznamu žiadateľov
o osvojenie podľa osobitného predpisu, je bezúhonná s osobnými predpokladmi, najmä
zdravotnými, osobnostnými a morálnymi a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou
žijú v spoločnej domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Do zoznamu žiadateľov o osvojenie nemusí byť zapísaný ten, kto je manželom jedného

z rodičov dieťaťa.

Ak je osvojiteľ manželom rodiča dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom

druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony
alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Na osvojenie je potrebný súhlas zákonného zástupcu osvojovaného dieťaťa. Rovnako je

potrebný súhlas maloletého rodiča dieťaťa. Odvolať súhlas je možné len do času, kým nie je
dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov

Ak je dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.
Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať

priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva pre ostatné deti. To platí
aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

16. Pojem rodinného práva, jeho charakteristika

Rodinné právo je súhrn právnych noriem upravujúcich spoločenské vzťahy vznikajúce

medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, a medzi deťmi a ďalšími príbuznými. Spoločenské
vzťahy upravené rodinným právom majú povahu osobných nemajetkových vzťahov, ktoré
vznikajú výlučne len medzi občanmi, medzi ktorými sú úzke citové, príbuzenské a im
podobné osobné zväzky.

17. Pramene rodinného práva

Základné zásady rodinného práva upravuje Ústava SR – zák. č. 460/1992 Zb.
Základným zákonom, ktorý upravuje rodinné právne vzťahy je Zákon o rodine č. .......
Medzi pramene rodinného práva patrí aj Občiansky zákonník,
Rodinné právne vzťahy s cudzím prvkom upravuje zákon č. 97/1963 Zb.

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

18. Práva a povinnosti pestúna

Pestún je povinný osobne sa o dieťa starať v rovnakom rozsahu, v akom vykonávajú

starostlivosť o dieťa rodičia. Právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok má iba
v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad,
pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu, preskúmal súd.

Na správu majetku dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 33 a § 34.
Ak bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti len jednému z manželov, ustanovenie

§ 31 ods. 2 sa použije primerane.

Dieťa, ktoré žije v spoločnej domácnosti s pestúnom, je povinné podieľať sa osobnou

pomocou, a pokiaľ má príjem z vlastnej práce, aj príspevkom z tohto príjmu, na spoločných
potrebách rodiny.

Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti

vyplývajúce z rodičovskej zodpovednosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodiča
majú právo stýkať sa s dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa
s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo
pestúna súd.

19. Právna úprava rozvodu manželstva

Rozvod manželstva je upravený v V. hlave v I. časti Zákona o rodine. Ľahkomyseľný

pomer k manželstvu je v rozpore so záujmom spoločnosti a preto možno k zrušeniu
manželstva rozvodom pristúpiť len v odôvodnených prípadoch

Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi

manželmi tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje všetky príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi

a pri rozhodovaní na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní vždy prihliadne na záujem maloletých
detí.

Súd nerozvedie manželstvo, ak s rozvodom nesúhlasí manžel, ktorý sa podstatnou

mierou nepodieľal na vzniku rozvratu vzťahov medzi manželmi, ak by mu rozvod spôsobil
závažnú ujmu.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak manželia spolu nežijú viac ako tri roky a

zároveň sú splnené podmienky uvedené v § 23.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd

výkon ich rodičovskej zodpovednosti k dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu dieťa
zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne
určí, ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovskej zodpovednosti možno nahradiť dohodou

rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovskej zodpovednosti alebo pri schvaľovaní

dohody rodičov vždy prihliadne na najlepší záujem dieťaťa, najmä na jeho citovú orientáciu
a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

20. Právne následky rozvodu manželstva

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd

výkon ich rodičovskej zodpovednosti k dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu dieťa
zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne
určí, ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovskej zodpovednosti možno nahradiť dohodou

rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovskej zodpovednosti alebo pri schvaľovaní

dohody rodičov vždy prihliadne na najlepší záujem dieťaťa, najmä na jeho citovú orientáciu
a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá

o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom
a právo toho rodiča, ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie o dieťati. Rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa
môže práva na pravidelné informovanie o dieťati domáhať na súde.

Dohoda o styku rodičov s dieťaťom nevyžaduje schválenie súdu. Ak sa rodičia

nedohodnú, upraví styk rodičov s dieťaťom súd.

Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho

zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi

styk s dieťaťom upravený podľa odseku 1, môže súd zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

Ak to vyžaduje záujem dieťaťa a pomery v rodine, môže súd upraviť styk dieťaťa aj

s osobami blízkymi. Dohoda rodičov, alebo osôb dieťaťu blízkych, o ich styku s dieťaťom,
nevyžaduje schválenie súdom.

Ak sa zmenia pomery, môže súd zmeniť i bez návrhu rozhodnutie, alebo dohodu

rodičov o výkone ich rodičovskej zodpovednosti.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako

spoločné priezvisko, môže do jedného mesiaca po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje pôvodné priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako

spoločné priezvisko a ako druhé si ponechal svoje pôvodné priezvisko, môže do jedného
mesiaca po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
upúšťa od používania spoločného priezviska vedľa pôvodného priezviska.

21. Právne následky vyhlásenia manželstva za neplatné

Manželstvo je neplatné, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva bolo urobené

g) v dôsledku bezprávnej vyhrážky, alebo
h) omylu týkajúceho sa totožnosti jedného zo snúbencov, alebo
i) omylu týkajúceho sa povahy právneho úkonu uzavretia manželstva.

Neplatnosť manželstva podľa odseku 1 vysloví súd na návrh ktoréhokoľvek z manželov.

Právo manžela uplatniť neplatnosť manželstva zanikne uplynutím jedného roka odo dňa, kedy
sa o dôvodoch neplatnosti manželstva dozvedel.

Ak sa konanie o vyhlásenie manželstva za neplatné na návrh niektorého z manželov už

začalo, možno neplatnosť manželstva vysloviť i po smrti druhého manžela.

Po smrti manžela, ktorý podal návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné, možno

vysloviť neplatnosť manželstva aj vtedy, ak o to požiadajú do jedného roka od jeho smrti
jeho potomkovia.

Manželstvo vyhlásené za neplatné sa považuje za neuzavreté. O právach a

povinnostiach manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch po vyhlásení
manželstva za neplatné, platia obdobne ustanovenia o právach a povinnostiach rozvedených
manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch.

22. Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu

dvoch rokov najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy
a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné,

aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa ods. 1, príspevok na
úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie
výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného
predpisu.)

Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom

podľa odseku 1 sa premlčí za tri roky odo dňa pôrodu.

23. Príspevok na výživu rozvedeného manžela

Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého

manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu, na návrh

niektorého z nich, súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela je možné priznať najdlhšie na dobu piatich

rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov
schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby.

Povinnosť poskytovať príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza

vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo

alebo povinný manžel zomrie.

24. Privolenie zákonného zástupcu dieťaťa na osvojenie

Na osvojenie je potrebný súhlas zákonného zástupcu osvojovaného dieťaťa. Rovnako

je potrebný súhlas maloletého rodiča dieťaťa. Odvolať súhlas je možné len do času, kým nie
je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

Ak je dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.
Súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a

osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi
osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.

25. Rodičovské práva a povinnosti

Rodičovská zodpovednosť je súhrnom práv a povinností obsahujúcich najmä

a) starostlivosť o osobu, zdravie, výživu, telesný, rozumový, citový a mravný vývoj
maloletého
dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správu majetku maloletého dieťaťa.

Rodičovskú zodpovednosť majú obidvaja rodičia. Pri jej výkone sú povinní chrániť

záujmy dieťaťa.

Rodičovskú zodpovednosť vykonáva druhý z rodičov, ak jeden z rodičov nežije, nie

je známy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak
jeden z rodičov bol zbavený rodičovskej zodpovednosti, ak mu bol výkon jeho rodičovskej
zodpovednosti obmedzený alebo pozastavený.

Súd môže priznať rodičovskú zodpovednosť podľa § 29 ods. 1 písm. a) aj maloletému

rodičovi dieťaťa, ktorý dosiahol vek šestnásť rokov a spĺňa predpoklady, že výkon tohto práva
zabezpečí v najlepšom záujme dieťaťa.

Ak je potrebné spravovať majetok maloletého dieťaťa, v rozhodnutí o priznaní

rodičovskej zodpovednosti podľa odseku 1, súd zároveň rozhodne o ustanovení opatrovníka
na spravovanie jeho majetku (ďalej len „majetkový opatrovník“).

Rozhodujúcu úlohu vo výchove detí majú rodičia, ktorí majú byť osobným životom

a správaním sa príkladom svojim deťom.

Na výchove dieťaťa sa podieľa i manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije

s rodičom dieťaťa v spoločnej domácnosti.

Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak,

aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.

26. Rozdiely medzi zrušiteľným a nezrušiteľným osvojením

a) zrušiteľné osvojenie » Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom taký pomer,

aký je medzi rodičmi a deťmi, a medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa pomer
príbuzenský. Osvojitelia majú práva a povinnosti rodičov pri výchove detí. O osvojení
rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

Osvojiteľmi sa môžu stať len občania, ktorí zaručujú spôsobom svojho života, že osvojenie

bude na prospech dieťaťa i spoločnosti. Osvojiteľom nemôže byť ten, kto nemá spôsobilosť na
právne úkony.

Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno

maloletého, a to len ak mu je osvojenie na prospech. Ako spoločné dieťa môžu niekoho osvojiť
len manželia. Ak je osvojiteľ manželom, môže osvojiť len so súhlasom druhého manžela; tento
súhlas netreba, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie
tohto súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Na osvojenie treba privolenie
zákonného zástupcu osvojovaného dieťaťa. Ak je toto dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia,
je potrebný aj jeho súhlas, okrem ak by tým bol zmarený účel osvojenia.

Pokiaľ sú zákonnými zástupcami osvojovaného dieťaťa jeho rodičia, nie je potrebné ich

privolenie:



ak počas najmenej šiestich mesiacov sústavne neprejavovali opravdivý záujem o dieťa,
najmä tým, že dieťa pravidelne nenavštevovali, neplnili pravidelne a dobrovoľne
vyživovaciu povinnosť k dieťaťu a neprejavujú snahu upraviť si v medziach svojich
možností svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby sa mohli osobne ujať starostlivosti o
dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo



ak rodičia dajú privolenie na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
Privolenie vopred možno dať ústne do zápisnice pred súdom alebo pred národným
výborom.
Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť dieťa najmenej po dobu troch mesiacov v

starostlivosti budúceho osvojiteľa, a to na jeho náklad. Toto opatrenie urobí ústav po dohode
s okresným úradom. Len u detí, ktoré sú v ústave z rozhodnutia súdu, urobí tak súd. O súhlase
zákonných zástupcov s týmto opatrením platia ustanovenia.

Súd je povinný zistiť na základe lekárskeho vyšetrenia, či sa zdravotný stav osvojenca a

osvojiteľov neprieči účelu osvojenia. S výsledkami svojho zistenia oboznámi osvojiteľa i
zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu i dôsledkoch osvojenia.

Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať

priezvisko určené vyhlásením pri uzavieraním manželstva pre ostatné ich deti.

Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou.

Zanikajú aj práva a povinnosti opatrovníka, ktorý bol ustanovený, aby za rodičov tieto práva
a povinnosti vykonával. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, nedotýka sa
osvojenie vzťahov medzi osvojencom a týmto rodičom i jeho príbuznými.

Osvojenie, vyjmúc nezrušiteľného osvojenia, môže súd zrušiť len z dôležitých dôvodov na

návrh osvojenca alebo osvojiteľa. Ak je osvojenec plnoletý, možno osvojenie zrušiť aj
dohodou medzi ním a osvojiteľom; dohodu musí spísať súd. Zrušením osvojenia vznikajú
znovu vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude
mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak však súd zistí po predbežnom vyšetrení, že rodičia
tieto práva a povinnosti nemôžu riadne vykonávať, urobí súčasne potrebné opatrenia.

b) Nezrušiteľné osvojenie » Osvojenie sa môže vykonať aj tak, že súd na návrh

osvojiteľa rozhodne, aby bol osvojiteľ zapísaný v matrike namiesto rodiča osvojenca. Takto
môžu osvojiť dieťa len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov
dieťaťa v manželstve. Výnimočne môže takto osvojiť aj osamelá osoba, ak sú inak
predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. V takom prípade súd
tiež rozhodne, aby sa z matriky vypustil zápis o druhom rodičovi dieťaťa. Toto osvojenie
nemožno zrušiť.

Osvojiť možno len maloletého staršieho ako jeden rok. Nezrušiteľné osvojenie nebráni,

aby osvojenec mohol byť znova osvojený. Rozhodnutie o tom, že osvojiteľ bude zapísaný v
matrike namiesto rodiča osvojenca, môže súd urobiť aj dodatočne, dokiaľ osvojenec
nedosiahol plnoletosť, a to i v prípadoch osvojenia vykonaného podľa skorších predpisov. Ak
nebol v konaní o osvojenie osvojenec vypočutý, nie je pre toto rozhodnutie potrebný jeho
súhlas.

27. Spoločná pestúnska starostlivosť

Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť výchovu dieťaťa a ak to vyžaduje

jeho záujem, môže súd rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby,
ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa stanovené predpoklady (ďalej len „pestún“).

Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej

republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony, je zapísaná do zoznamu žiadateľov
o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu), je bezúhonná s osobnými predpokladmi,
najmä zdravotnými, osobnostnými a morálnymi a spôsobom svojho života a života osôb,
ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať
v záujme dieťaťa.

Dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom. Pri zverení

dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého
manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v spoločnej domácnosti, ak druhý manžel
nemá spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko
prekonateľnou prekážkou.

Do pestúnskej starostlivosti možno zveriť len maloleté dieťa.

28. Úprava pomerov rodičov voči maloletým deťom pre čas po rozvode

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd

výkon ich rodičovskej zodpovednosti k dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu dieťa
zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne
určí, ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

29. Určenie a zmena mena a priezviska dieťaťa

Meno osoby, ktorá sa narodila na území Slovenskej republiky, sa určuje dohodou

rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.

Ak druhý rodič nie je známy, meno osoby sa určuje vyhlásením jedného z rodičov. Ak

nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd na podnet obce alebo mestskej časti,
ktorá vedie matriku (ďalej len matričný úrad ).

Štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov,

alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri
uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská,
nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v
čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.

Dieťa, ktoré sa narodí do 300 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva,

nadobúda priezvisko, na ktorom sa rozvedení manželia dohodli pri uzavretí manželstva, ak
nebolo právoplatne zapreté otcovstvo bývalým manželom matky dieťaťa.

Ak nie je otec dieťaťa známy, dieťa nadobúda priezvisko matky, ktoré má matka v

čase jeho narodenia. Ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, určí priezvisko dieťaťa súd
na podnet matričného úradu, v ktorého matrike je vykonaný zápis o narodení dieťaťa.

Zmena mena a zmena priezviska
Zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a

priezvisko hanlivé, výstredné alebo smiešne, alebo ak sú nato dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Ak majú manželia spoločné priezvisko, zmenu tohoto priezviska možno povoliť len na

základe spoločnej žiadosti oboch manželov. Zmena priezviska sa vzťahuje aj na spoločné
maloleté deti.

Ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská, zmena priezviska toho z rodičov,

ktorého priezvisko má maloletý, sa vzťahuje aj na maloletého, ak je pojatý do žiadosti a ak s
tým súhlasí druhý z rodičov.

Povolenie zmeny mena podľa § 6 nie je potrebné, ak ide o zmenu cudzojazyčného

mena na slovenský ekvivalent.

Zmena mena v matrike sa vykoná na základe oznámenia osoby, o ktorej meno ide;

inak na základe oznámenia rodičov, ak ide o meno maloletého.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela pri uzavretí manželstva, môže do

jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému
matričnému úradu, do ktorého matriky ja vykonaný zápis o uzavretí manželstva, že opäť
prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva. O tom, že oznámenie o opätovnom
prijatí priezviska sa vzalo na vedomie a poznamenalo v knihe manželstiev, vydá matričný
úrad oznamovateľovi potvrdenie.

Zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by táto zmena bola v

rozpore so záujmami maloletého.

Na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého staršieho ako 15 rokov sa

vyžaduje jeho súhlas.

30. Určenie mena a priezviska dieťaťa

Meno osoby, ktorá sa narodila na území Slovenskej republiky, sa určuje dohodou

rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.

Ak druhý rodič nie je známy, meno osoby sa určuje vyhlásením jedného z rodičov. Ak

nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd na podnet obce alebo mestskej časti,
ktorá vedie matriku (ďalej len matričný úrad ).

Štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov,

alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri
uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská,
nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v
čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.

Dieťa, ktoré sa narodí do 300 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva,

nadobúda priezvisko, na ktorom sa rozvedení manželia dohodli pri uzavretí manželstva, ak
nebolo právoplatne zapreté otcovstvo bývalým manželom matky dieťaťa.

Ak nie je otec dieťaťa známy, dieťa nadobúda priezvisko matky, ktoré má matka v

čase jeho narodenia. Ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, určí priezvisko dieťaťa súd
na podnet matričného úradu, v ktorého matrike je vykonaný zápis o narodení dieťaťa.

31. Určenie otcovstva

Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po

zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva

a trojstým dňom po tom, keď manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

32. Určenie otcovstva II. Domnienkou

Otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým

dňom od umelého oplodňovania vykonaného so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť.
Otcovstvo však možno zaprieť, ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak.

33. Určenie otcovstva III. domnienkou

Ak sa narodí dieťa pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to,

aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. To neplatí, ak
manžel s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako
stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva vedel, že je tehotná.

34. Uzavretie manželstva

Manželstvo je spoločenstvo muža a ženy, ktoré vzniká na základe ich dobrovoľného

rozhodnutia prejaveného zákonom stanoveným spôsobom.

Účelom manželstva je vytvoriť harmonické, trvalé a stabilné životné spoločenstvo

a zabezpečiť riadnu výchovu detí.

Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo, majú vopred poznať svoje

charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením snúbencov pred orgánom povereným

viesť matriku alebo pred orgánom cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Snúbenci verejne a
slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že vstupujú do manželstva.

Štátny občan Slovenskej republiky môže v cudzine uzavrieť manželstvo podľa tohto

zákona aj pred orgánom Slovenskej republiky na to splnomocneným.

35. Všeobecne o vyživovacej povinnosti

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak

ide o výživné pre maloleté dieťa.

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na

mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len

dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho

konania. Výživné pre maloleté dieťa je možné priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenie výživného, a ostatné práva na peňažné

plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas,

spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na rast životných nákladov.
Kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho

požadovať úhradu tohto plnenia, rovnako aj v prípade, že príspevok na výživu v záujme
oprávneného poskytne orgán sociálno-právnej ochrany podľa osobitného predpisu.

Ak orgán sociálnoprávnej ochrany poskytol namiesto povinného výživné alebo

príspevok na výživné určený súdnym rozhodnutím, prechádza na neho nárok oprávneného až
do výšky poskytnutého príspevku.

Ak súd rozhodne o umiestnení dieťaťa do ústavnej alebo ochrannej výchovy, upraví aj

rozsah vyživovacej povinnosti rodičov.

36. Vyhlásenia snúbencov pri uzavretí manželstva

Snúbenci sú povinní predložiť určené doklady a vyhlásiť, že im nie sú známe

okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva, že obaja poznajú svoj zdravotný stav.

Snúbenci pri uzavieraní manželstva pred matričným úradom alebo pred príslušným

orgánom cirkvi tiež súhlasne vyhlásia či,

a)priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom,
b) si ponechajú svoje doterajšie priezviská, alebo či

c) priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom a jeden z nich si ako

druhé, ponechá svoje doterajšie priezvisko; snúbenec, ktorý už má dve priezviská, uvedie,
ktoré z doterajších priezvísk bude ako druhé súčasťou jeho priezviska.

Ak si snúbenci ponechajú svoje doterajšie priezviská, súhlasne vyhlásia, ktoré z

ich priezvísk bude priezviskom spoločných detí. Ak snúbenci urobia vyhlásenie podľa c),
priezviskom ich detí bude spoločné priezvisko rodičov.

Kto chce uzavrieť nové manželstvo, je povinný preukázať, že jeho skoršie

manželstvo zaniklo, alebo bolo vyhlásené za neplatné.

Príslušný orgán, pred ktorým sa manželstvo uzaviera, môže predloženie určených

dokladov odpustiť, ak je ich zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Ak je život toho, kto chce uzavrieť manželstvo, priamo ohrozený, netreba

predložiť doklady, inak na uzavretie manželstva potrebné. Aj v tomto prípade snúbenci
musia vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti, ktoré by uzavretie manželstva vylučovali.

Z dôležitých dôvodov môže matričný úrad povoliť, aby vyhlásenie snúbenca, že

vstupuje do manželstva, urobil jeho zástupca. Plnomocenstvo musí mať písomnú formu a
podpis na ňom musí byť overený. Snúbenec, s ktorým sa má manželstvo uzavrieť, musí byť
v ňom presne označený, inak manželstvo nevznikne.

Odvolanie plnomocenstva je účinné, len vtedy, keď sa o ňom druhý snúbenec dozvie

predtým, ako vyhlásil, že vstupuje do manželstva.

Zástupcom jedného zo snúbencov môže byť len plnoletá fyzická osoba, ktorá nie je

pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je
obmedzená; zástupca musí mať rovnaké pohlavie, ako snúbenec, ktorého zastupuje.

37. Výchovné opatrenia štátnych orgánov pri výkone rodičovských práv

Každý je oprávnený upozorniť rodičov na nevhodné správanie sa ich detí.
Nevhodné správanie sa detí ako aj porušovanie povinností rodičov vyplývajúcich z

ich rodičovskej zodpovednosti, alebo zneužívanie ich práv, môže každý oznámiť orgánu
sociálno-právnej ochrany alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu alebo
súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovskej
zodpovednosti.

Ak to vyžaduje záujem dieťaťa, môže súd rozhodnúť o uložení týchto opatrení

a) upozorní vhodným spôsobom maloletého, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré

svojim správaním môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj,

b) napomenie vhodným spôsobom maloletého, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré

svojim správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

c) určí nad výchovou maloletého dohľad a vykonáva ho za súčinnosti najmä orgánu

sociálno-právnej ochrany, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, ak je v ňom
maloletý umiestnený,

d) uloží maloletému a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo

odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach,

e) uloží maloletému povinnosť zúčastniť sa ambulantného liečenia,
f) uloží maloletému povinnosť zúčastniť sa na výchovnom programe alebo na sociálnom

programe,

g) uloží maloletému obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie

škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj;
dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce.

Ak je to v najlepšom záujme dieťaťa nevyhnutné a ak predmetné opatrenia neviedli

k náprave , súd dočasne odníme maloletého zo starostlivosti rodičov alebo osôb
zodpovedných za jeho výchovu a nariadi maloletému za podmienok uvedených v osobitnom
zákone

a) pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky najdlhšie na dobu šesť

mesiacov,

b) pobyt v zdravotníckych zariadeniach alebo iných špecializovaných zariadeniach,

najdlhšie na dobu šesť mesiacov,

c) pobyt v zariadení na resocializáciu drogovo závislých.

Tieto opatrenia sa môžu vhodne a účelne spájať. Súd môže o nich rozhodnúť, aj keď

je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti.

Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení v súčinnosti najmä s orgánom

sociálno-právnej ochrany, obcou a príslušným zariadením, ak je v ňom dieťa umiestené.

Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol

v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie zruší, ak možnosť zrušenia vyplýva z jeho
povahy a ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného opatrenia, ak je
to potrebné v záujme dieťaťa.

38. Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom

primeranú výživu, ak to potrebujú.

Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký

zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov, k schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí.

yživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu

rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

39. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť

neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov
bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadne na
starostlivosť o spoločnú domácnosť.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči

rodičom.

40. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a príspevok na výživu rozvedeného

manžela

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť

neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov
bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadne na
starostlivosť o spoločnú domácnosť.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči

rodičom.

Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého

manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu, na návrh

niektorého z nich, súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela je možné priznať najdlhšie na dobu piatich

rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov
schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby.

Povinnosť poskytovať príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza

vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo

alebo povinný manžel zomrie.

41. Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými

Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, že to

nevyhnutne potrebujú.

Pokiaľ potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto

povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu
plniť bližší príbuzní.

V prípade, že súd určí výživné pre maloleté dieťa, ustanovenie § 64 sa použije

primerane.

Každý z príbuzných v rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu,

aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom ostatných príbuzných.

42. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom

primeranú výživu, ak to potrebujú.

Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký

zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov, k schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu

rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

43. Vzájomná vyživovacia povinnosť rodičov a detí

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom

primeranú výživu, ak to potrebujú.

Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký

zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov, k schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu

rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom

primeranú výživu, ak to potrebujú.

Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký

zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov, k schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí.
yživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému
manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

44. Vznik, trvanie a rozsah vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá

do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.

Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je

povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, ktorý predstavuje tridsať
percent zo sumy určenej podľa osobitného zákona.

Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej

miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o spoločnú domácnosť.

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je

povinný súdu ich preukázať, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu, sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistiť
aj ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok
sumy životného minima.

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa

možno považovať aj tvorbu úspor. Pri určení výživného v takomto prípade súd uvedie sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorý má
maloleté dieťa vo výchove. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je
potrebný súhlas súdu.

Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť

peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený
v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má vo výchove. V rozhodnutí uvedie
spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné
poukazovanie určených mesačných splátok.

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju

vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

45. Vzťahy medzi pestúnom a dieťaťom

Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť výchovu dieťaťa a ak to vyžaduje

jeho záujem, môže súd rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby,
ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa stanovené predpoklady (ďalej len „pestún“).

Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej

republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony, je zapísaná do zoznamu žiadateľov
o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu, je bezúhonná s osobnými predpokladmi,
najmä zdravotnými, osobnostnými a morálnymi a spôsobom svojho života a života osôb,
ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať
v záujme dieťaťa.

Dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom. Pri zverení

dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého
manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v spoločnej domácnosti, ak druhý manžel
nemá spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko
prekonateľnou prekážkou.

Do pestúnskej starostlivosti možno zveriť len maloleté dieťa.
Pestún je povinný osobne sa o dieťa starať v rovnakom rozsahu, v akom vykonávajú

starostlivosť o dieťa rodičia. Právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok má iba
v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad,
pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu, preskúmal súd.

Na správu majetku dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 33 a § 34.
Ak bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti len jednému z manželov,

ustanovenie § 31 ods. 2 sa použije primerane.

Dieťa, ktoré žije v spoločnej domácnosti s pestúnom, je povinné podieľať sa osobnou

pomocou, a pokiaľ má príjem z vlastnej práce, aj príspevkom z tohto príjmu, na spoločných
potrebách rodiny.

Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti

vyplývajúce z rodičovskej zodpovednosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodiča
majú právo stýkať sa s dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa
s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo
pestúna súd.

46. Vzťahy nahradzujúce výkon niektorých práv a povinností rodičov

Ak to vyžaduje záujem dieťaťa, môže súd zveriť dieťa do výchovy iného občana než

rodiča, ak občan poskytuje záruku jeho riadnej výchovy. Pritom súd vymedzí rozsah jeho práv
a povinností k dieťaťu. Takto možno dieťa zveriť aj do spoločnej výchovy manželom.
Rozvodom manželstva táto spoločná výchova zaniká; ak zomrie jeden z manželov, zostáva
dieťa vo výchove druhého manžela.

Ak obaja rodičia maloletého zomreli, boli pozbavení rodičovských práv alebo nemajú

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví opatrovníka, ktorý bude
maloletého vychovávať, zastupovať a spravovať jeho veci namiesto jeho rodičov. Funkcia
opatrovníka je čestnou povinnosťou. Opatrovník zodpovedá spoločnosti za riadne plnenie
tejto funkcie a podlieha pravidelnému dozoru súdu. Akékoľvek rozhodnutie v podstatnej veci
týkajúcej sa maloletého vyžaduje schválenie súdu . Výchova maloletého musí sa
uskutočňovať v spolupráci so školou, spoločenskými organizáciami a štátnymi orgánmi tak,
aby z neho vyrástol zdravý a uvedomelý občan. Rozsah práv a povinností opatrovníka
vymedzí súd z hľadiska účelu, pre ktorý sa opatrovník ustanovil, aby sa ochrana záujmov
maloletého plne zabezpečila.

Pestúnska starostlivosť nahrádza starostlivosť rodičov o dieťa, ak ju títo nezabezpečujú

alebo nemôžu zabezpečiť a záujem dieťaťa si vyžaduje zverenie do takejto starostlivosti
podľa zákona. Pestúnom môže byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony, je bezúhonná s osobnými predpokladmi,
najmä zdravotnými, osobnostnými a morálnymi a spôsobom svojho života a života osôb,
ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme
dieťaťa. Do pestúnskej starostlivosti možno dieťa zveriť manželom, jednému z manželov
alebo inej fyzickej osobe. Pri zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov
treba písomný súhlas druhého manžela. Tento súhlas netreba, ak manželia nežijú v
domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony alebo ak zadováženie tohto
súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Do pestúnskej starostlivosti možno
zveriť len maloleté dieťa.

Ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia

neviedli k náprave alebo ak z iných závažných dôvodov nemôžu rodičia výchovu dieťaťa
zabezpečiť a nemožno dieťa zveriť do výchovy iného občana než rodiča, alebo do pestúnskej
výchovy, alebo nemožno dieťa zveriť do výchovy opatrovníka, môže súd nariadiť ústavnú
výchovu. Ak je to v záujme maloletého nevyhnutné, môže súd vo výnimočných prípadoch

nariadiť ústavnú výchovu aj vtedy, ak jej iné výchovné opatrenia nepredchádzali.
Výnimočnosť prípadu a nemožnosť vykonať iné výchovné opatrenia musí byť odôvodnená. Z
dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú výchovu až na jeden rok po dosiahnutí
plnoletosti.

47. Zapretie otcovstva

Manžel môže do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke

narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie

otcovstva, môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa
dozvedel o narodení dieťaťa, alebo ak vedel o jeho narodení už skôr, do šiestich mesiacov od
svojho ustanovenia.
Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije
jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

Aj matka môže do šesť mesiacov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej

manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú
primerane.

Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že neskorší manžel nie je otcom dieťaťa znovu

vydatej matky, začína sa šesťmesačná lehota na zapretie otcovstva pre skoršieho manžela
dňom, keď sa dozvedel o právoplatnom rozhodnutí.

Ak to vyžaduje záujem dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na

zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva.
V tomto konaní musí byť dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po

uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia
podať návrh na zapretie otcovstva.

Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti

druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nie je možné podať.

48. Zapretie otcovstva pri I. domnienke

Manžel môže do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke

narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie

otcovstva, môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa
dozvedel o narodení dieťaťa, alebo ak vedel o jeho narodení už skôr, do šiestich mesiacov od
svojho ustanovenia.
Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije
jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

Aj matka môže do šesť mesiacov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej

manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú
primerane.

Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že neskorší manžel nie je otcom dieťaťa znovu

vydatej matky, začína sa šesťmesačná lehota na zapretie otcovstva pre skoršieho manžela
dňom, keď sa dozvedel o právoplatnom rozhodnutí.

Ak to vyžaduje záujem dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na

zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva.
V tomto konaní musí byť dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po

uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia
podať návrh na zapretie otcovstva.

Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti

druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nie je možné podať.

49. Zásahy štátu do rodičovských práv

Každý je oprávnený upozorniť rodičov na nevhodné správanie sa ich detí.
Nevhodné správanie sa detí ako aj porušovanie povinností rodičov vyplývajúcich z

ich rodičovskej zodpovednosti, alebo zneužívanie ich práv, môže každý oznámiť orgánu
sociálno-právnej ochrany alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu alebo
súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovskej
zodpovednosti.

Ak to vyžaduje záujem dieťaťa, môže súd rozhodnúť o uložení týchto opatrení

h) upozorní vhodným spôsobom maloletého, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré

svojim správaním môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj,

i) napomenie vhodným spôsobom maloletého, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré

svojim správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

j) určí nad výchovou maloletého dohľad a vykonáva ho za súčinnosti najmä orgánu

sociálno-právnej ochrany, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, ak je v ňom
maloletý umiestnený,

k) uloží maloletému a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo

odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach,

l) uloží maloletému povinnosť zúčastniť sa ambulantného liečenia,
m) uloží maloletému povinnosť zúčastniť sa na výchovnom programe alebo na sociálnom

programe,

n) uloží maloletému obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie

škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj;
dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce.

Ak je to v najlepšom záujme dieťaťa nevyhnutné a ak predmetné opatrenia neviedli

k náprave , súd dočasne odníme maloletého zo starostlivosti rodičov alebo osôb
zodpovedných za jeho výchovu a nariadi maloletému za podmienok uvedených v osobitnom
zákone

d) pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky najdlhšie na dobu šesť

mesiacov,

e) pobyt v zdravotníckych zariadeniach alebo iných špecializovaných zariadeniach,

najdlhšie na dobu šesť mesiacov,

f) pobyt v zariadení na resocializáciu drogovo závislých.

Tieto opatrenia sa môžu vhodne a účelne spájať. Súd môže o nich rozhodnúť, aj keď

je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti.

Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení v súčinnosti najmä s orgánom

sociálno-právnej ochrany, obcou a príslušným zariadením, ak je v ňom dieťa umiestené.

Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol

v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie zruší, ak možnosť zrušenia vyplýva z jeho
povahy a ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného opatrenia, ak je
to potrebné v záujme dieťaťa.

50. Zastúpenie pri uzavretí manželstva

Z dôležitých dôvodov môže matričný úrad povoliť, aby vyhlásenie snúbenca, že

vstupuje do manželstva, urobil jeho zástupca. Plnomocenstvo musí mať písomnú formu a
podpis na ňom musí byť overený. Snúbenec, s ktorým sa má manželstvo uzavrieť, musí byť
v ňom presne označený, inak manželstvo nevznikne.

Odvolanie plnomocenstva je účinné, len vtedy, keď sa o ňom druhý snúbenec dozvie

predtým, ako vyhlásil, že vstupuje do manželstva.

Zástupcom jedného zo snúbencov môže byť len plnoletá fyzická osoba, ktorá nie je

pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je
obmedzená; zástupca musí mať rovnaké pohlavie, ako snúbenec, ktorého zastupuje.

51. Zverenie dieťaťa do výchovy iného občana

Ak to vyžaduje záujem dieťaťa, môže súd zveriť dieťa do náhradnej osobnej

starostlivosti. Osobou, ktorej môže byť dieťa takto zverené, sa môže stať len fyzická osoba
s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony, je
bezúhonná s osobnými predpokladmi, najmä zdravotnými, osobnostnými a morálnymi
a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti, zaručuje, že
bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme dieťaťa.

Pri zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým

príbuzného dieťaťa, ak spĺňa stanovené predpoklady.

V rozhodnutí súd vymedzí rozsah jej práv a povinností k dieťaťu.
Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná

osobne sa o dieťa starať v rovnakom rozsahu, v akom vykonávajú starostlivosť o dieťa rodiča.
Právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba
predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu dieťaťa v podstatných veciach nie je
v súlade so záujmom dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad, pri konkrétnom rozhodnutí
zákonného zástupcu, preskúmal súd.

Na správu majetku dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 33 a 34.
Rodičia dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovskej

zodpovednosti len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti. Rodiča majú právo stýkať sa s dieťaťom, ktoré bolo zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo dieťa takto zverené, nedohodnú
o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
Dieťa môže byť zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
Dieťa môže byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov, so

súhlasom druhého manžela.

Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v spoločnej domácnosti, ak druhý manžel

nemá spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko
prekonateľnou prekážkou.

Náhradná osobná starostlivosť zaniká

a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smrťou dieťaťa,
c) smrťou osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
d) zánikom dôvodu, pre ktorý bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
f) rozvodom manželov, ktorým bolo dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej

starostlivosti podľa § 47.

Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak iná osoba

zanedbáva dieťa, alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak táto osoba o to požiada.

Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa f) a rodičia maloletého dieťaťa

naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, súd môže na
návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo dieťa zverené do spoločnej náhradnej
osobnej starostlivosti, ponechať dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme
dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citovú orientáciu a stabilitu výchovného prostredia.

Ak jeden z manželov zomrie, dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého

manžela.

Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v c) a e) a rodičia

naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd
rozhodne o jeho ďalšej osobnej starostlivosti.