1

Okruhy otázok z povinne voliteľného predmetu
ZÁKLADY SOCIOLÓGIE PRÁVA

1.

Čo je predmetom sociológie práva?

Sociológia práva – skúma, do akej miery právo v spoločnosti pôsobí, predstavuje sociálno-
empirický rozmer práva, hranicu dvoch vied – sociológie a právnej vedy. Skúma rôzne oblasti
práva, jeho tvorby, realizácie, spoločenské pôsobenie.
Zameriava sa na:

- Recipročný vzťah práva a spoločnosti
- Mechanizmus pôsobenia práva v spoločnosti

2.

Vymenujte predstaviteľov a charakterizujte ich hlavné myšlienky ohľadom poňatia

štátu zo sociologického hľadiska !
Franz Oppenheimer – vznik, podstatu a formy štátu vysvetľoval ako dôsledok rozpadu
spoločnosti na triedy a boja medzi triedami. Vývoj politiky a štátnosti videl v prekonaní stavu
ekonomického, sociálneho, politického a duchovného odcudzenia človeka a dosiahnutie jeho
úplnej emancipácie. Vo svojom psychologickom poňatí štátu prikladal veľkú hodnotu slobode
človeka a hlavne slobode myslenia. Sloboda, rovnosť a spravodlivosť sú neoddeliteľnou
súčasťou prirodzeného práva. Ten, kto má majetok má i moc. Štát chápe ako aparát ekonomiky
vládnucej triedy na ovládanie ostatných tried, prostredníctvom správy a zákonodarstva.
Ludwig Gumplowicz – zaoberal sa problematikou „boja rás“ – t.j. tried v sociálnom zmysle.
Vzájomný boj tried vedie k vzniku štátu (silnejší národ si podmaňuje slabší). Vo svojom diele
Der Rassenkampf predpovedal svetovú vojnu.
Emile Durkheim – uplatňoval silný antropologický prístup, obhajoval individualistické
hodnoty, morálne princípy života občanov, ale zároveň obhajuje nevyhnutnosť štátnych
zásahov do ekonomických štruktúr a procesov. Štát považoval za organizáciu, ktorá
zabezpečuje komunikáciu, ale nie ako centrum a výsledkov mocenských stretov.
Max Weber – zakladateľ modernej sociológie. Štát chápal ako organizáciu pospolitosti ľudí,
ktorá si na určitom území vyhradzuje monopol na legitímne fyzické násilie. Ostatní jednotlivci
a organizácie môžu použiť fyzické násilie len s dovolením štátu. Aby sa mohol taký vzťah
panstva nad ľuďmi udržať, musí sa ovládanie ľudí podrobiť autorite toho, kto vládne.

3.

Charakterizujte štát z pohľadu M. Webera !

Max Weber – zakladateľ modernej sociológie. Štát chápal ako organizáciu pospolitosti ľudí,
ktorá si na určitom území vyhradzuje monopol na legitímne fyzické násilie. Ostatní jednotlivci
a organizácie môžu použiť fyzické násilie len s dovolením štátu. Aby sa mohol taký vzťah
panstva nad ľuďmi udržať, musí sa ovládanie ľudí podrobiť autorite toho, kto vládne.
Vývoj štátu vyžaduje aj odborné znalosti, rozdelil kádre v št. moci do 2 kategórií, t.j. na
kvalifikovaných odborných pracovníkov a na politických pracovníkov. Zdôrazňoval tri
vlastnosti: zanietenosť pre vec, schopnosť správneho odhadu a pocit zodpovednosti.

4.

Aké dôvody legitimity uplatňovania štátnej moci rozoznáva M. Weber? Rozoznáva 3

dôvody uplatňovania štátnej moci:
1. Autoritu mravných noriem platných od nepamäti a dlhodobo zvykovo zachovávaných,
2. Autoritu charizmy osobnosti vládcu
3. Autoritu z legality vlády, t.j. viery v platnosť právneho ustanovenia spôsobu nadobudnutia

moci a rozsahu kompetencie daného orgánu.

5.

Vymenujte predstaviteľov rasovej teórie a charakterizujte tieto teórie!

[Zadajte text]

2

Arthur de Gobineau – zarytý rasista sa pokúsil zostaviť klasifikáciu rás, určiť ich pôvod,
biopsychické vlastnosti a úlohu v dejinách. Rasy delí podľa farby pleti na:
bielu (rodení vládcovia, rasa pánov, tvorcov feudalizmu a celej spoločenskej hierarchie),
žltú (mužská rasa- rodení obchodníci),
a čiernu (ženská rasa – málo tvorivá, má slabú vôľu, ale bohatú fantáziu a vynikajúce
umelecké schopnosti).
Houston Stewart Chamberlain – ponemčený Angličan, odôvodňoval historické poslanie
árijskej rasy reprezentovanej nemeckým národom (teutónska rasa). Hlásal nadradenosť. Len
Germáni môžu zachrániť svet pred neodvratnou degeneráciou.
Teória silno poznačila rasistické a fašistické hnutia.

6.

Vymenujte predstaviteľov „sociológie vojny“ a stručne charakterizujte ich myšlienky!

S teóriou rasizmu úzko súvisí aj teória vojny.
Fridrich Nietzsche – idea nadčloveka, do popredia stavia vôľu proti rozumu. Oddeľuje ideu
ducha pokory pracujúcich (morálka otrokov) od ideológie určenej na východu panskej kasty
(morálka pánov). Rozoznáva 4 hlavné druhy boja o život medzi ľudskými bytosťami:
Fyziologický, hospodársky, politický, ideologický
Pitrim Sorokin – vojna ničí „najlepšiu krv“ národa, , pretože starí a chorí sa k vojsku neberú,
čo umožňuje prežitie neschopných, čím zhoršuje zloženie obyvateľstva
Novikov – zdôrazňuje, že večný a všeobecný boj je nezmeniteľným zákonom života. Prebieha
v organickom a spoločenskom svete a vedie k výberu, čiže k prežitiu bytostí, ktoré sú lepšie
prispôsobené podmienkam.
Vaccara – tvrdí, že každá vojna bez ohľadu na typ zbraní /luk, kyjak, tank, granát/ zničí
zdravých mužov na oboch stranách (víťazov i porazených).

7.

Aké hlavné druhy boja o život medzi ľudskými bytosťami rozoznáva W. Nietzsche?

Rozoznáva 4 hlavné druhy boja medzi ľudskými bytosťami:

- Fyziologický

– vylúčenie alebo zničenie iných organizmov za účelom získania potravy

(zabíjanie, ľudožrútstvo)

- Hospodársky

– nahromadenie bohatstva, hospodárske vojny (lúpežníctvo, násilie)

- Politický

– politická nadvláda nad určitým cieľom využitia moci, politické vojny

(nevoľníctvo, exekúcie, zotročenie),

- Ideologický

– boj o intelektuálnu nadvládu, o náboženské, ideologické, dogmatické,

civilizačné a kultúrne víťazstvo (náboženské vojny, revolučné vojny, neznášanlivosť)

8.

Čo je obsahom krajného geografického determinizmu?

Na základe naturalistického myslenia vznikla tendencia vysvetľovať spoločenské procesy
geografickými činiteľmi. Jedna z teórií – krajný geografický determinizmus, ktorý hľadá
korelácie medzi prostredím a úmrtnosťou, počtom pôrodov a uzavretými manželstvami,
ročnými obdobiami, cyklickosťou práce, obyčajmi, vplyvom náboženstva, umenia, literatúry
a kultúry.

9.

Demografická škola : predstavitelia a charakteristika.

Tieto demografické teórie vo svojich koncepciách vychádzajú z toho, že základným činiteľom,
ktorý primárne určuje vývin spoločnosti, jej organizáciu a kultúru, je počet obyvateľstva a jeho
hustota. Zakladateľom demografickej teórie: Thomas Robert Malthus – sformuloval večný
populačný zákon, podľa ktorého sa počet obyvateľstva zvyšuje geometrickým radom, zatiaľ čo
existenčné prostriedky len aritmetickým radom. Z toho odvodzuje protirečenie spoločenského
vývinu. Adolphe Coste – vystúpil s extrémnou demografickou teóriou, vytvoril metódu

[Zadajte text]

3

„sociometrika“ , ktorá má zobrazovať spoločenský vývin na základe kvantitatívnych
ukazovateľov.

10. Čo je antropologický determinizmus? Predstavitelia a charakteristika.

Cesare Lombroso – väzenský lekár – v črtách zločinca zistil „charakteristické črty“
prvobytného človeka a zvierat, prenesené do súčasného obdobia. Vyhlásil, že ľudia sa
zločincami nestávajú, ale rodia. Zdôvodnil to tým, že majú výrazne odlišné fyziognomické
črty- atavistické znaky (sploštený nos, nízku lebku, mohutné čeľuste, riedke fúzy ...). Sú
necitliví voči bolesti, majú mimoriadne ostrí zrak, sú leniví, náchylní k orgiám a neodolateľne
ich priťahuje páchanie zla pre zlo samo. Vypracoval tabuľku znakov rodeného zločinca
a vyhlasoval, že po zmeraní fyzických síl je možné rozhodnúť, či ide o rodeného zločinca alebo
nie.
Enrico Ferri – popieral slobodnú vôľu človeka, vychádzal z predurčenosti správania
biologickými faktormi a organickými anomáliami. Vytvoril pojem „nebezpečný stav
osobnosti“. Autor diela „Kriminálna sociológia“. Jeho práca bola základom pre trestný
zákonník Argentíny. Sústreďoval sa na psychologické znaky zločincov.

11. Teória psychológie davu - predstavitelia, charakteristické znaky davu.

Gustav Le Bon – najvýznamnejší predstaviteľ. Dav je náhodný zhluk ľudí, ktorý vzniká pri
určitej príležitosti a je preň charakt. vysoká citlivosť, slabosť intelektuálnych vlastností a silný
sklon k sugescii. Dav môže mať niekoľko podôb: útočnú (lynčujúcu), únikovú (panickú),
získavaciu, výrazovú. Dielo Psychológia davu, kde vypracoval koncepciu správania sa davu
počas francúzskej revolúcie.
R.W.Brown – klasifikácia davov na aktívny (útočnú, únikovú, získavaciu, výrazovú)
a pasívny (príležitostný, zámerný)
Scipio Sighele – taliansky právnik, kriminológ, venoval sa trestným činom páchaným davom
a v priebehu davových situácií, v súvislosti s nepokojmi a otvoreným bojom robotníckej triedy,
kde sa stráca kontrola správania. Konštatuje vysokú mieru afektu, čo sa mu podarilo presadiť aj
v trestnom zákonníku. Napísal dielo „Delikventný dav = *Zločinný dav“
Charakteristické znaky davu-

- Anonymita

– individuálny spôsob správania potláča vášne, ktoré zachvátia všetkých

a nahrádzajú ho čisto pudovými inštinktívnymi reakciami; agresia jedných , strach
druhých

- Afektivita

– namiesto rozumu nastupujú city a pudy, čiže dav možno ľahko ovplyvniť,

lebo nekoná na základe rozhľadu a ohľadu, ale emocionálne,

- Zníženie osobnej zodpovednosti

– v takej miere, v akej sa jednotlivec vzdáva kontroly

nad vášňami, stráca vedomie zodpovednosti a môže sa dať strhnúť k činom, ktoré by
nikdy neurobil

12. Sociologický smer - hlavní predstavitelia a ich základné myšlienky. Vznikol z kritiky

naturalistického smeru. Formuluje sa ako začiatok novopozitivizmu.
Eugen Valentovič De Roberty – vytvoril klasifikáciu spoločenských javov, 4 základné
kategórie: 1.analytické myslenie (veda), 2. Syntetické myslenie (náboženstvo, filozofia, právo),
3. Symbolické myslenie (umenie), 4. Užité myslenie (praktické myslenie), t.j. využíva
praktické myšlienkové výsledky. Bez stálej interakcie mnohých generácií ľudí by nebolo
možné žiadne nahromadenie myslenia a nenastal by žiaden rozvoj civilizácie, nijaký duševný
pokrok.
Emile Durkheim – najvýznamnejší predstaviteľ francúzskej sociologickej školy, koncepcia:
sociológia je veda o spoločenských faktoch. Substrátom spoločenských faktov sú stavy
kolektívneho vedomia, ktoré súvisia s geografickým prostredím, zaľudnením a vyvíjajú na

[Zadajte text]

4

jednotlivcov nejaký nátlak. Riešil otázku „čo je sociálny jav“ (samovraždy). Sociológia sa stala
empirickou vedou.
Max Weber – rozpracúva teóriu sociálneho konania a sociálneho systému. Snažil sa empiricky
zachytiť vonkajšie prejavy ľudského konania zachycuje prostredníctvom ideálnych typov.
Rozlišuje 2 druhy chápania: 1. Aktuálne chápanie určitého zmyslu konania (racionálne
a iracionálne) a 2. Vysvetľujúce príp. motivačné - (racionálne a iracionálne). Pochopiť
konanie = zachytiť subjektívny zmysel tohto konania pomocou interpretácie.

13. Empirické smery v sociológii / novopozitivizmus, formálny smer, sociológia poznania,

teória tried a teórie konfliktu, teória elity, funkcionálna analýza štruktúry sociálnych
vzťahov, sociometria, sociálna mobilita, teória manažérskej revolúcie, teória „Human
relations“ / - vymenovať predstaviteľov a charakterizovať hlavné idey.
Novopozitivizmus – pozitívne prispel k rozvoju výskumu, stavia do popredia snahu
o spresnenie, vedecky podložiť poznanie spoločenských javov. Základy položil Lundberg
(diela Sociálny výskum a Základy sociológie). Spoločenské javy sa majú chápať ako
prírodovedecké fakty. Pre výskum vedomia zavádza anketu a interview – zdokonaľovanie
štatistiky.
Formálny smer – sú názory, ktoré uznávajú nemeniteľnú rovnorodosť spoločenských javov
a umožňujú skúmať podstatné „formy“ týchto javov vo všetkých etapách vývoja spoločnosti.
Predmetom skúmania sociológie ako špecifickej vedy je štúdium foriem sociálnej interakcie
alebo sociálnych vzťahov, nie ich obsahu. Predstavitelia Simmel, Tonnies, von Wiese.
Sociológia poznania – skúmať vzťahy medzi poznaním a spoločnosťou. Spoločenské vedomie
je napokon vždy odrazom existujúcich materiálnych podmienok života spoločnosti a tried,
nezávislých od tohto vedomia. P: Karl Mannheim. Vychádza z Marxovej teórie tried.
Teorie tried a teórie konfliktu – Ralf Dahrendorf -

- Uznáva Marxovu teóriu tried,
- Dôsledne chce rozlíšiť pojem trieda a vrstva,
- Snaží sa utvoriť ucelenú teóriu, ktorá by mala vnútornú logickú jednotu a bola by

kdekoľvek použiteľná na výskum .. .

Sociometria – tvorca je Jacob Levy Moreno. Zameriava sa na vzťahy a stavy psychické, medzi
ktorými dominantnú úlohu hrajú vzťahy sympatie a antipatie (ľahostajnosti) medzi
jednotlivcami vnútri malých skupín. Dá sa zistiť, kto môže byť vedúcim /faktickým, nie
dosadeným/. Je to možné aplikovať aj na spoločnosť.
Sociálna mobilita – horizontálna = prechod jednotlivca alebo skupiny z jedného typu
zamestnania do druhého, kde sa nemení status, rola. Vertikálna = má dva stupne, hore, dole,
mení sa status, pozícia, rola. Ďalšie činitele, ktoré ovplyvňujú mobilitu – migrácia, emigrácia,
imigrácia, fluktuácia .. (W. Lipset, H. Zettenberg, S.M.Miller)
Teória o manažérskej revolúcii (J. Burnham) – manažérstvo = psychologický proces vedenia
podriadených , zabezpečuje rozdelenie práce a špecializácie.
Human relations = ľudské vzťahy, vznikla v 30. Rokoch, zdôrazňuje najmä ľudský faktor.
Zakladateľ Elton Mayo.

14. Aké základné metódy sa majú používať podľa A. Comta v sociológii?

Sociológia je podľa neho jedinou vedou, ktorá skúma ako sa utvára ľudský rozum a psychika
pod vplyvom spoločenského života. Odmietal možnosť poznania jednotlivých izolovaných
faktov, trval na skúmaní ich vzájomných vzťahov a požadoval, aby sa bralo do úvahy ich
fungovanie v rámci všetkých celkov, ktorých sú súčasťou.

15. Vymenujte podľa Comta štádiá vývoja ľudského ducha, vyplývajúce zo základov

sociálnej dynamiky !
1. Teologické alebo fiktívne štádium

[Zadajte text]

5

2. Metafyzické alebo abstraktné štádium
3. Pozitívne alebo reálne (vedecko-pozitívne) štádium

16. Charakterizujte teologické štádium sociálnej dynamiky podľa A. Comta !

Zodpovedá učeniu o božskom pôvode práva štátu, ľudia považujú štát a právo za výsledky
pôsobenia nadprirodzených síl. Zahŕňa starovek a raný stredovek do r.1300. Delí ich na 3
obdobia:
1. Fetišizmus – pripisovanie života predmetom, v ktorých videli bohov,
2. Polyteizmus – fiktívne osoby boli obdarené životom, ktorých zásahmi sa vysvetľovali javy,
3. Monoteizmus – epocha kresťanstva , náboženstvo jedného boha

17. Charakterizujte metafyzické štádium sociálnej dynamiky podľa A. Comta!

Zahŕňa obdobie rokov 1300-1800 – prechodná epocha, charakteristický rozpad starých povier,
prichádza obdobie reformácie, osvietenstva, revolúcie. Snaha o vysvetlenie politických
a právnych javov pomocou metafyzických špekulácií a abstraktných podstát. Medzi
špekulatívne podstaty Comte zaraduje spoločenskú zmluvu, práva človeka, podstatu práva,
príčinu práva.

18. Charakterizujte reálne štádium sociálnej dynamiky podľa A. Comta!

Je dôkazom rozšírenia vied, rastu ich spoločenského významu a vytvorenie pozitivistickej
teórie, rozkvet priemyselnej epochy, nový politický systém – sociokracia. Priemyselný
poriadok nahrádza poriadok vojenský. Charakteristickými .znakmi je víťazstvo altruizmu nad
egoizmom, rast soc. cítenia, rozvoj materiálnej kultúry, ktorý zaručuje spravodlivosť a mier.

19. Ako charakterizuje A. Comte právnikov v metafyzickom štádiu a v pozitívnom štádiu

vývoja ľudského ducha?
V metafyzickom štádiu vývoja spoločnosti sú právnici zástancami vojenského a lénneho
poriadku. Neschopní dať ľudstvu nový cieľ. V metafyzickom vývoji ľudstva vytvoril „kult
zákona“.
V pozitívnom štádiu pojem právo zmizne z politickej vedy, každý bude mať len povinnosti vo
vzťahu k ostatným, ale nikto nemá práva vo vlastnom zmysle práva.

20. Ako chápe štát a právo Karol Marx?

Štát ako politická moc je organizované násilie jednej triedy na potláčanie druhej a jednak ako
nástroj, ktorého cieľom je vytvorenie poriadku, nástroj, ktorý legalizuje útlak, pričom
zmierňuje konflikt medzi triedami. Právo definuje ako vôľu vládnucej triedy povýšenú na
zákon, ako vôľu, ktorej obsah určujú materiálne životné podmienky tejto triedy.

21. Od čoho odvodzuje Fridrich Engels vznik štátu?

Vznik štátu odvodzuje zo spoločenskej deľby práce, ktorá na určitom stupni vývoja berie na
seba formu rozpadu spoločnosti na antagonistické triedy, keď bolo prekonané rodové zriadenie.
Právo vzniká so vznikom štátu.

22. Ako chápu Marx a Engels úlohu práva v spoločnosti?

Právo chápu ako triednu formu sprostredkovania predovšetkým ekonomických a od nich sa
odvíjajúcich vzťahov. Tieto vzťahy sú objektom právnej regulácie, a to záväznej úpravy
správania sa ľudí. Prostredníctvom práva utvára panujúca trieda spoločenský poriadok vo
forme právneho poriadku. V ňom ľudia a sociálne skupiny rešpektujú právne normy
dobrovoľne alebo pod hrozbou použitia štátneho donútenia.

23. Ako chápe právo Gabriel Tarde?

[Zadajte text]

6

Právo je neoddeliteľnou súčasťou a úplným zrkadlom spoločenského života. Právne zmeny
spôsobuje tlak myšlienok, prichádzajúcich zvonku alebo zvnútra. Za hlavnú formu považoval
napodobňovanie, ktorým vysvetľuje aj zmeny v právnych systémoch (príklad arménske
a gruzínske právo). Napodobňovanie vedie k zjednoteniu práva (sudca, ktorý môže rozhodnúť
niekoľkými spôsobmi, sa prikloní k praxi okolitých súdov).

24. Ako chápe a charakterizuje sociológiu E. Durkheim?

Sociológia je veda o spoločenských faktoch. Sociálne fakty – osobitný druh svojbytnosti
spoločnosti: politické štruktúry, právo, náboženstvo, zvyky, obrady, jazyk. Špecifickými črtami
odlišnosti sociálnych faktov od faktov prírodných: a)vonkajšie donútenie, b)kolektívny
charakter týchto faktov.
Súhrnom sociálnych faktov je spoločnosť, a tieto fakty tvoria predmet sociológie.
Deľbu práce považuje za základný faktor vytvárajúci spoločenskú solidaritu, t.j. spoločnosť.
Vyzdvihuje hodnotu a význam právnych noriem. Právne hodnoty ako všeobecné, trvanlivé
a materializované hodnoty sú oveľa objektívnejšie ako pocity, názory alebo nesprávne spôsoby
správania.

25. Vymenujte a charakterizujte podľa E. Durkheima druhy spoločenskej solidarity ako

znak práva!
Právo je zjavným znakom spoločenskej solidarity
1. Mechanická solidarita – spočíva v prekrývaní kolektívnych presvedčení, zodpovedá

pôvodnému typu spoločnosti založenej na nerozvinutej deľbe práce.

2. Organická solidarita – je dôsledkom presadzovania rôznych záujmov. Jednota nie je

zabezpečená nátlakom voči jedincovi, ale stanovením „pravidiel hry“, princípom deľby
práce a na nej vybudovaných funkciách jednotlivých orgánov spoločnosti.

26. Ako chápe Max Weber právo a sociológiu práva?

Svoje chápanie spoločnosti zakladá na spoločenskej moci a triednych vzťahoch. Základnou
črtou eur. a predovšetkým novovekého spoločenského vývoja je racionalizácia. Chápe ju ako
náuku o zmysluplnom sociálnom konaní a z neho odvodených sociálnych vzťahov. Tie ešte
nemajú normatívny význam, až vtedy, keď sa opierajú o záväzný poriadok.

27. Vymenujte a charakterizujte základné typy legitímneho panstva podľa Maxa Webera!

1. Legálne panstvo – spočíva na dôvere v zákonnosť stanovených poriadkov a v právo tých,

ktorí sú na ich základe povolaní vykonávať moc. Jeho základom je formálne právny
princíp. Ľudia sa teda podriaďujú nie osobe, ale ustanoveným zákonom, ktorým sa
podriaďujú nielen ovládaní, ale aj ovládajúci, napr. úradníci – aby postupovali podľa
rovnakých pravidiel bez ohľadu na osobu.

2. Tradičné panstvo – odvodené z každodennej viery v posvätnosť oddávna platných tradícií.

Najčastejším tradičným panstvom je panstvo „patriarchálne“, založené na osobnej vernosti.
Úradníci (panstvo) nie sú viazaní úradnými povinnosťami, ale osobnou vernosťou pánovi.
Panstvo má štruktúru rodiny , je pevné a stabilné. Chýba formálne právo.

3. Charizmatické panstvo – je založené na nevšednej oddanosti, posvätnosti, mimoriadnej

schopnosti, hrdinskej sile alebo na príklade určitej osobnosti a poriadkov, ktoré odlišujú
indivíduum od ostatných ľudí. Je dôležité, že indivíduum túto vlastnosť nezískalo, ale ňou
bolo obdarené prírodou, Bohom alebo osudom (napr. Budha, Ježiš, Mohamed, Solón,
Alexander Veľký, Napoleon).

28. Aké druhy práva rozlišuje Eugen Ehrlich? Charakterizujte ich!

1. Spoločenské právo

– organizačné tvorí právne predpisy v rôznych spoločenských

skupinách, vytvárajúcich ľudskú spoločnosť. Vnútorný poriadok sociálnych skupín a vôbec

[Zadajte text]

7

všetkého sociálneho života je i základnou formou práva – jeho primárnym prejavom.
Spoločenský nátlak pôsobí silnejšie ako štátna sankcia.

2. Právo juristov

– to sú normy rozhodnutí, pravidlá konania stanovené súdmi a záväzné pre

jedincov. Sú písomne zaznamenané v právnych pravidlách.

3. Štátne právo

– súhrn všetkých právnych predpisov, ktoré vznikajú prostredníctvom štátu

a bez štátu by nemohli existovať.

29. Aké druhy práva uznáva Adam Podgórecki a ako charakterizuje právnu normu?

Platné právo, živé právo, intuitívne právo, právne cítenie spoločnosti a obyčajové právo.
Právna norma je prostriedkom disciplíny, integrácie, výchovy a motivácie činnosti. Je
predpokladom istoty človeka v spoločenských vzťahoch, pretože všeob. záväznosť práva
umožňuje predvídať s maximálnou pravdepodobnosťou správanie ľudí v určitých situáciách.

30. Teória voľného práva - predstavitelia a charakteristika hlavných ideí.

Herman Ulrich Kantorowicz – poňatie voľného práva je obnovou prirodzeného práva
v zmenenej podobe. Má to byť len návodom na postup sudcu v prípade, že je v zákone
medzera, ale sudca nemôže rozhodovať nezávisle od znenia, alebo v rozpore so zákonom.
Voľné právo má s prirodzeným právom spoločné , že si robí nárok na platnosť nezávisle od
štátnej moci.
Jedná sa o iracionalistický prúd, ktorý nie je zameraný proti racionálnemu prirodzenému
právu, ale proti logicko-formalistickej pojmovej jurisprudencii.
Voľné právo má byť návodom na postup sudcu v prípade, ak je v zákone medzera. Voľné
právo má mať 2 formy: a) individuálne voľné právo – vzniká na základe presvedčenia
indivídua, b) spoločenské voľné právo – vzniká pri uznávaní záväznosti na základe
presvedčenia spoločenstvom. Voči štátnemu právu môže byť voľné právo vo vzťahu : a) byť
totožné so štátnym právom alebo b) byť s ním v rozpore.

31. Záujmová jurisprudencia - predstavitelia a charakteristika hlavných ideí.

Podstatou je téza, že zákony sú výslednicou konfliktu protichodných materiálnych záujmov,
národnostnej, náboženskej a mravnej povahy. Právo vystupuje ako základný regulátor
konfliktných záujmov a ich rovnováhy. Úlohou právneho poriadku je zabezpečiť, aby tieto
konflikty neprerástli enormnú hranicu. Záujmové rozpory riešia v politickej oblasti a politika
ovplyvňuje vydávanie zákonov.
Rudolf von Ihering – právo zaručuje spravodlivosť a právnu istotu.
Philip Heck- úlohou práva je zabezpečiť, aby tieto konflikty neprerástli určitú hranicu
stanovenú zákonmi. Pozornosť venuje úlohe sudcov. Ak sú v práve medzery, musí sudca
zabezpečiť záujem, ktorému dal zákonodarca prednosť.

32. Charakterizujte sociologickú jurisprudenciu cez hlavného predstaviteľa - Roscoa

Pounda!
Roscoe Pound – zaviedol nový dualizmus – law in action – právo v činnosti (reálne, skutočné)
a Law in books (formalizované)
Právo – vymedzuje ako spoločenské zriadenie, ktoré má uspokojovať sociálne potreby, nároky
a požiadavky, dané existenciou civilizovanej spoločnosti s vynaložením najmenších obetí
a dosiahnutí najlepších výsledkov usporiadania ľudského správania politicky organizovanou
spoločnosťou.
3 stránky pojmu práva:
a) právny poriadok - režim usporiadaných vzťahov medzi ľuďmi založ. na systematickom
uplatňovaní sily politicky usporiadanej spoločnosti
b) súhrn právnych predpisov – ako formálna rovina práva v politicky usporiadanej spoločnosti
c) súdny a administratívny proces – súdne konanie, súdny proces

[Zadajte text]

8

Právo pokladá za integrujúci prvok celkového procesu spoločenských kontrol. Má slúžiť ako
prostriedok na udržanie sociálnej rovnováhy – sociálne inžinierstvo

33. V čom tkvie podstata amerického právneho realizmu?

Za právo považujú jedine rozhodnutie súdu (štátneho orgánu). V centre pozornosti je súdna
činnosť.
Podľa realistov „rozhodnutie konkrétneho sporu nie je viazané ani právnou normou ani
precedensom, ale záleží len na sudcovi, ktorý rozhoduje na základe svojej voľnej úvahy.
Skúma, ako súdy skutočne rozhodujú bez ohľadu na to, ako by mali rozhodovať z hľadiska
platného práva.

34. Vymenujte hlavných predstaviteľov amerického právneho realizmu! Ako

charakterizujú právo?
Jerome Frank – na hranici právneho nihilizmu. Rozoznáva právo a) skutočné a b)
pravdepodobné budúce rozhodnutia.
Karl Llewellyn – chápe právo ako existujúcu spoločenskú inštitúciu, ktorú tvorí súhrn
variabilných elementov dvojakej povahy, a to štátne donútenie a elementy nezávislé od štátnej
moci a ako určitý regulátor konfliktov, ktorý chráni skupiny pred rozkladom.

35. Čo je podstatou behaviorálnej jurisprudencie? Vymenujte jej hlavných predstaviteľov

a charakterizujte podstatu ich teórií!
Je založená na empirickom výskume – kvantitatívna analýza súdneho rozhodovania.
Glendon Schubert – skúma vplyv správania sudcov a ich osobných charakteristík na prijaté
súdne rozhodnutia.
Stuart Nagel – tvrdí, že je možné predvídať rozhodnutia sudcov na základe osobnej
charakteristiky. V práci „Štatistická predikcia rozsudkov a rozhodnutí“ tvrdí, že existuje priama
závislosť súdnej praxe od sociálno-politickej orientácie sudcu. Výsledky narušili mýtus
o nezávislosti sudcov. Z osobných údajov sledoval: liberál - konzervatívec, demokrat
-republikán, národnostná príslušnosť, viera, spôsob ustanovenia do funkcie (zvolený,
menovaný)

36. Charakterizujte verejnú mienku!

VM je súbor verejne vyjadrovaných myšlienok členov rozličných spoločenských skupín
o verejných záležitostiach. Je to hodnotenie úsudku, myšlienok veľkého spoločenstva ľudí,
vyjadrujúci vzťah k otázkam sociálneho a verejného života. Skúmajú sa záujmy, potreby
a postoje jednotlivcov ale aj celých skupín.

37. Čo je spoločnosť?

Zložitý systém, ktorého štruktúru tvoria ľudia, inštutúcie, organizácie a korporácie, ktoré sú
vzájomne prepojené zložitou sústavou činností a vzťahov.

38. Vymenujte základné definičné znaky spoločenského systému!

1. Existencia spoločensky špecifických systémových elementov – ľudí, ich korporácií,

inštitúcií a organizácií najrozličnejšieho druhu a vlastností

2. Schopnosť elementov sociálneho systému zaradiť sa do skupinovej systémovej organizácie

buď v samoregulácii alebo v riadení iným systémom

3. Schopnosť elementov systému individuálnej či skupinovej sociálno psychologickej

vzťahovej interakcie smerujúcej k vzniku či zániku spoločenských vzťahov, ktorá sa
navonok prejavuje vo forme spoločenských javov alebo procesov

[Zadajte text]

9

4. Existencia individuálnej alebo skupinovej hierarchie noriem a hodnôt, ktorými sa

spoločenský systém riadi

5. Skupinová realizácia kolektívnych rozhodnutí, ktorá sa prejavuje v kultúre a vedomej snahe

po reprodukcii (prežití).

39. Čomu hovoríme v sociológii „spoločenský život“ ? Z akých vzájomne prepojených

systémov pozostáva?
Spoločenský život = žánrovo pestré divadlo. Javisko spoločenského života spočíva na štyroch
vzájomne prepojených systémoch: sociálno-biologickom, sociálno-psychologickom,
ekonomickom a kultúrnom. Ľudská kultúra (civilizácia) = súhrn materiálnych a duchovných
hodnôt a činností človeka, skupín, celej spoločnosti.

40. Vysvetlite pojem spoločnosť a spoločenstvo! Sú totožné alebo rozdielne pojmy?

Spoločenstvo alebo komunita je organizované zoskupenie organizmov, osôb alebo inštitúcií so
spoločnými vlastnosťami. Pri ľudských spoločenstvách sú spoločnou vlastnosťou obyčajne
ciele, viera, zdroje, preferencie alebo potreby. Spoločenstvom je rodina, štát , národ, trieda,
politická strana ...
Spoločnosť – používame v súvislosti s národným alebo štátnym spoločenstvom. Zahŕňa veľké
množstvo spoločenských skupín, inštitúcií, organizácií, je vyšším druhom spoločenstva, vyšším
sociálnym systémom.

41. Čím sa líši právo ako normatívny systém od neprávnych normatívnych systémov! -

Normatívny systém obsahuje štátom predpísanú alebo uznanú formu a štátne donútenie
a monizmus práva, čo je zásada jedného práva v štáte a podmienka, aby si právne normy
vzájomne nekonkurovali.

42. Z akých zložiek podľa britského sociológa R. Cotterrela sa skladá právne vedomie?

- PV sa skladá z dvoch zložiek:
a-. znalosti práva - obsahuje prvky poznávacie, kognitívne (informácie, znalosti)
b-. mienka o

práve-

obsahuje prvky hodnotiace a postojové

PV – čím vyššia je úroveň znalosti práva, úroveň právneho vedomia jednotlivcov, tým slabšia
je tendencia porušovania spoločnosťou chránených záujmov, ktoré majú vyjadrený svoj obsah
v právnych normách.
PV – je zložitý vnútorne štruktúrovaný spoločenský jav, založený na elementoch znalosti
práva, sociálno právnej psychiky, na predstavách o platnom práve a na predstavách o ideálnom
práve.

43. čo je obsahom kognitívnej stránky právneho vedomia?

Kognitívna – poznávacia stránka právneho vedomia súvisí s problematikou právnych
informácii, psychickým mechanizmom prenášania, osvojovania a uchovávania právnych
informácií a s otázkou znalosti práva.
Znalosť práva - je založená na jeho pravdivom poznaní, definovanie znalostí o samotnom
práve.

44. Čo znamená prezumpcia znalosti práva?

Je vyjadrená zásadou “ neznalosť práva neospravedlňuje“ – historicky známa právnická fikcia.
Znamená, že neznalosť právnej normy nepozbavuje toho, kto ju porušil, právnej zodpovednosti
za protiprávne konanie.
Dôsledkom tejto fikcie však môže byť aj nedôvera v právo, pocit bezmocnosti, narušenie
právnej istoty a strata dôvery v spravodlivosť.

[Zadajte text]

10

45. Na aké členenie rozdelil znalosti práva pre laika F. Studnický?

- základné – potrebné pre základnú orientáciu
- rolového minima – potrebné pre plnenie určitej životnej, pracovnej role regulovanej
právom
- ad hoc / od prípadu k prípadu/ - znalosť noriem, ktoré sú aktuálne v určitom období alebo
aktuálnej potreby jednotlivca /napr. o reštitúcii, rehabilitácii, exekúcii/

46. V čom tkvie podstata hodnotiacej stránky právneho vedomia?

- tkvie v tom že tvorí sprostredkujúci článok medzi objektívnym právom a právnym
správaním subjektov. Poznáme primárne hodnotenie a sekundárne hodnotenie.

47. Čo je podstatou právneho nihilizmu?

Porušenie tradičných hodnôt, konzumná mentalita a úsilie o rýchly spoločenský úspech vytvára
podmienky pre právny nihilizmus. Pre zástancov PN je sledovaný cieľ všetkým a právny
spôsob jeho dosiahnutia ničím.
Právny NIHILIZMUS môžeme stotožniť s ODMIETANÍM PRÁVA.

48. Ako možno vymedziť postoj k právu?

Postoj k právu ako súčasť právneho vedomia (mienka, názor o práve). Možno vymedziť
ako: sociálne naučená a dlhodobá tendencia právneho subjektu reagovať určitým relatívne
ustáleným spôsobom na právne podnety, a to buď verbálnym alebo akčným správaním.
(základom postoja sú potreby).

49. Na základe akých skutočností si môže subjekt vytvoriť postoj k právu?

Postoj jedinca k právu je výslednicou pôsobenia troch zložiek:
a) hodnotovej – spočívajúcej v presvedčeniach, názoroch o práve, jeho poznania a hodnotenia,
b) citovej - utváranej na základe emócií a citových prežitkov
c) konajúcej - obsahujúcej tendenciu konať
Postoje k právu rozdeľujeme na:
- pozitívne
- negatívne
- konformné
- neutrálne

50. Vymenujte pozitívne postoje k právu a charakterizujte ich!

POZITÍVNE - akceptovanie pozitívneho práva, prijatého orgánmi verejnej moci, a to plnením
právnych povinností a využívaním subjektívnych práv (oprávnení).
Medzi základné typy pozitívnych postojov k právu patria:

1. Úcta k právu – (právny étos) vyjadruje vnútornú akceptáciu práva (právnej normy)

v spoločnosti ako hodnoty, ktorá sa prejavuje (zhoduje) s predstavou jedinca
o spravodlivom, dobrom slušnom práve

2. Legalizmus – formálne uznanie potreby a nevyhnutnosti existencie právneho poriadku

ako garanta sociálneho poriadku, stability a právnej istoty.

3. Právny konformizmus - jedinec právnu normu dodržuje preto, pretože ju dodržuje

i sociálne prostredie, v ktorom sa pohybuje.

vonkajší - subjekt právo vnútorne neuznáva, ale napriek tomu sa mu podriadi
vnútorný- vnútorná konformita nie je prejavom autonómneho názoru jednotlivca, ale
výrazom ustúpenia sociálnemu tlaku sociálnej skupiny

4. Oportunizmus – ochota rešpektovať právo len vtedy, keď sa jednotlivcovi vidí právna

alternatíva výhodnejšia ako protiprávne konanie (využívanie medzier v práve)

[Zadajte text]

11

5. Právny pragmatizmus – právo je prostriedkom na dosiahnutie vlastných cieľov

a presadenie svojich záujmov. (právo je inštrument na dosiahnutie osobných cieľov)

51. Vymenujte negatívne postoje k právu a charakterizujte ich!

NEGATÍVNE - odmietanie určitého, štátom stanoveného správania formou protiprávneho
konania. Medzi negatívne postoje k právu patria najmä:
1. Právny anarchizmus – živelný postoj typický pre asociálov, spočíva v odmietaní

správania sa podľa práva. Právo je pre anarchizmus neprijateľné lebo obmedzuje slobodu.

2. Právna deviácia – opak oportunizmu. Subjekt práva pripúšťa varianty protiprávneho

konania, chýba tu legalistický prístup k právu. Právo nie je dodržiavané lebo jeho adresátom
nevyhovuje.

3. Právny nonkonformizmus – opakom konformity. Právo je odmietané ako výraz sociálnej

konformity. Základom je nesúhlas so spoločenskými a skupinovými normami, hodnotami
a vzormi správania

52. Vymenujte a charakterizujte funkcie práva podľa E. Durkheima, vychádzajúce

z klasickej koncepcie deľby práce!

1. Represívne funkcie práva – v období nerozvinutej deľby práce, keď základná úloha

prináleží trestnému právu v spoločnostiach s mechanickou solidaritou. Zdôrazňovaná je
nediferencovanosť individuálneho vedomia jednotlivca od spoločenského a nie je
ponechaný priestor pre individuálneho jedinca v oblasti zdieľajúcich sociálnych regulatívov
a viery.

2. Reštitučné funkcie práva – prevažujú v období rozvinutej deľby práce, spojované

s dominanciou kooperačného práva. Právo nie je zamerané na primerané potrestanie ale na
rozvoj vzájomnej kooperácie. Odráža tak rozvoj organickej solidarity.

53. Vymenujte a charakterizujte sociálne funkcie práva!

1. udržiavanie sociálneho poriadku – najmä prostredníctvom verejného práva

(ústavné,správne,trestné,finančné), ktoré vyjadruje záujmy štátu. Právo usmerňuje
prejavy agresívneho alebo kriminálneho správania, stanovuje povinnosti občana voči
štátu a spoločnosti.

2. Právo ako prostriedok sociálnej výchovy – dáva každému jednotlivcovi možnosť

uvedomiť si svoj právny štatút, rovnako ako štatút iných občanov, skupín a inštitúcií,
jeho práv a povinností.

3. Integrácia spoločnosti – právo pôsobí na integráciu spoločnosti ako nástroj

prekonávania spoločenských konfliktov.

54. Čo je podstatou integratívnej funkcie práva?

Schopnosť práva zjednotiť a usporiadať modernú spoločnosť a stabilizovať v nej sociálne
vzťahy a sociálne správanie. Prostredníctvom práva sa integruje spoločnosť ako celok, ale
umožňuje sa aj integrácia skupín a jednotlivcov do systému spoločnosti. Právo pôsobí ako
usporiadajúca sociálna sila, ktorá stanovuje osobitné pravidlá pre určité oblasti sociálneho
života. Tieto pravidlá môžu byť:
pozitívne- žiaduce správanie a prostredníctvom právnych noriem vynucované
negatívne- spoločnosťou nežiadúce a škodlivé správanie (neprípustné)

55. Čo je podstatou selektívnej funkcie práva?
Selektívna- schopnosť práva pôsobiť v spoločnosti tak, že poskytuje istotu v sociálnom
očakávaní. Právo selektuje rozmanitosť a redukuje variabilitu sociálneho konania (normatívny
rámec práva niektoré konania automaticky berie pod svoju ochranu, zatiaľ čo iné zakazuje pod
hrozbou právnej sankcie). Konanie sa selektuje na právne a protiprávne.

[Zadajte text]

12

56. V čom spočíva legitímna funkcia práva?

Legitimizačná- / legitímna/ funkcia spočíva v tom, že všeobecné zákonodarstvo je v právnom
štáte jedinou formou, ako legitimovať štátnu moc a s ňou spojenú organizáciu panstva

57. Vymenujte predstaviteľov legitímnej funkcie práva a charakterizujte ich základné idey.

H. Lubbe – viera v legalitu sa v moderných spoločnostiach stala masovým fenoménom
M. Rehbinder – Moc v modernom štáte nie je možné legitimovať tradíciou, Božou vôľou a ani
večne platnými racionálnymi hodnotami etických a prirodzenoprávnych noriem. Primárnou
úlohou prirodzeného práva je vymedzenie pravidiel pre výkon štátnej moci.
H. Kelsen – právo nelegitimuje len výkon moci, ale zároveň i prístup k moci v štáte. Akékoľvek
uchopenie moci v štáte je nelegitímne.

58. Čo znamená metakonflikt?

- mekonflikt medzi právom a spoločnosťou, ktorého podstatou je konflikt medzi obsahom
práva a možnosťou porozumieť právu. Metakonflikt je jedným z nevyhnutných predpokladov
fungovania moderného systému platného (pozitívneho) práva.

59. Definujte, resp. charakterizujte sociálny konflikt!

Sociálny konflikt možno definovať ako otvorené vyústenie rozporov, ktorých predmetom sú
hodnoty ,vyšší status, moc alebo zdroje . Cieľom subjektov konfliktu je potom
neutralizovanie , oslabenie alebo likvidácia protivníka. Každý konflikt predpokladá sociálnu
komunikáciu a porozumenie postojom jednotlivých protivníkov navzájom. Porozumenie je tiež
nevyhnutným predpokladom pre každé potencionálne riešenie konfliktu.

60. Konflikty realistické a nerealistické.

Konflikt realistický – možnosť riešiť prostredníctvom vyjednávania a riešením môže byť
vzájomný kompromis alebo dobrovoľné uznanie legitímnych nárokov protivníka. Právo
vystupuje ako arbiter sporu a ako normatívny systém, ktorý umožňuje komunikovať o konflikte
a nájsť racionálne riešenie.
Konflikt nerealistický – musí sa riešiť donútením, právo tu vystupuje v mocenskej role ako
systém všeobecne platných právnych noriem, ktorý tento konflikt voči spoločnosti ako
nebezpečný aspoň čiastočne alebo úplne eliminuje.

61. Konflikt záujmov a dissens.

Konflikt záujmov – je konflikt, ak o rovnaké a obmedzené zdroje prejavia záujem obe strany
konfliktu. Dá sa riešiť prostredníctvom trhu, často kompromisom vychádzajúcim
z vyjednávania.
Dissens – je konfliktom hodnôt, (hodnotový konflikt) ide o fundamentálny sociálny konflikt.
Dissens sporové strany rozdeľuje. Riešenie sa hľadá oveľa ťažšie, pretože „hodnoty
presvedčenia a idey nie sú na predaj“

62. Ako možno vymedziť sociálnu kontrolu?

SK = súbor všetkých prostriedkov sociálnych inštitúcii a procesov, existujúcich v sociálnom
útvare , ktorým sociálny celok zabezpečuje vzájomnú konformitu k prijatým hodnotám ,
cieľom , potrebám a normám.

- V učebnici je zlý preklad – „control“ chápeme ako reguláciu, nie ako kontrolu

63. Ako charakterizuje Roscoe Pound právo ako prostriedok sociálnej kontroly!

Pound – kontrola podľa neho sleduje dva ciele:

[Zadajte text]

13

1. Zabezpečiť nerušený rozvoj individuálnej iniciatívy a sebarealizácie človeka
2. Stanovenie rámca na regulovanie činnosti indivídua tak, aby jeho konanie neprinášalo

spoločenskú ujmu.

Právo plní funkciu sociálnej kontroly a regulácie tým, že usmerňuje individualistický inštinkt
v prospech inštinktu sociálneho.

Sociálna kontrola (regulácia) obsahuje 2 aspekty:
Normatívny aspekt, ktorý nachádza svoj obsah v normách
Inštitucionálny aspekt, ktorý sa odzrkadľuje v chápaní sociálnej kontroly ako systému úradov
a aktérov realizujúcich kontrolnú funkciu v spoločnosti.

64. Čo je spoločenská organizácia?

Pojmom SO chápeme spôsob účelného usporiadania a zaradenia štrukturálnych spoločensko-
sociálnych zložiek (osôb, orgánov, inštitúcií, korporácií) do spoločenského celku za účelom
riadenia a organizovania kultúrneho, politického, hospodárskeho, náboženského, vzdelávacieho
(a iného) života spoločnosti.

65. Čo je spoločenská inštitúcia?

Je spoločenský orgán s prísne formalizovanou organizačno-normatívnou podobou. Inštitúcia
má schopnosť – právomoc – určovať normy správania aj iným spoločenským orgánom
a osobám. V modernej spoločnosti sú to zväčša orgány štátnej moci a správy, ale táto moc
môže byť zverená aj iným spoločenským organizáciám.

66. Čo je korporácia?

Korporácia je združenie (spolok) osôb rovnakého stavu, odboru, či zamestnania. – definícia
z knihy, totálne zlá a nefunkčná
Korporácia je právnickou osobou, ktorá je právne oddelená od osôb, ktoré ju založili, či už
prirodzených osôb alebo právnických osôb.

67. Definícia politickej strany.

jadrom politického systému je politická strana , kolískou je Anglicko, Dnes systém politických
strán funguje v každej demokratickej spoločnosti.
Politická strana je politickou organizáciou, ktorej účelom je získania štátnej moci, presadenia
určitej ideológie alebo riešenia nejakého problému. Rozoznávame:
1. Voľne organizované politické strany a
2. Tuho centralizované politické strany.
Politická strana musí mať pre úspešné dosiahnutie cieľa program, stanovy, orgány,
funkcionárov, aktivistov, členov, voličov a poslancov.

68. Charakterizujte pojem „právnická kultúra“.

Právnická kultúra – súhrn právnych správaní, ktoré uskutočňujú právnici v rámci svojej
profesionálnej činnosti v určitom časovom období.
Znaky- rozvinuté právne myslenie
- cit pre právo
- profesionálne právne vedomie
Pojem „právnická kultúra“ sa teda používa na charakteristiku činnosti osôb, ktoré sa
profesionálne venujú právu.

69. Charakterizujte pojem právna kultúra!

Právna kultúra - je súčasť kultúry spoločnosti, ktorá sa prejavuje ako súhrn národných a
miestnych zvláštností v právnom myslení a praxi. (sú tu zvláštnosti, ktoré ovplyvňujú právnu

[Zadajte text]

14

kultúru – prístup krajiny k moru, či je v teplom podnebnom pásme, nerastné bohatstvo,
politické zmýšľanie, náboženstvá a pod., - na kontinente sa vyvíjali štáty, ktoré majú približnú
kultúru, podobné prvky práva.)

70. Profesionálne právnické vedomie .

forma skupinového právneho vedomia, ktorá sa prejavuje v súbore kognitívnych, hodnotovo-
emocionálnych prvkov právneho vedomia pospolitosti ľudí, profesionálne sa zaoberajúcich
právnou činnosťou, ktorá vyžaduje špeciálne vzdelanie a praktickú prípravu.
Profesionálne právnické vedomie sa prejavuje najmä v kvalite odbornosti právnikov a ich
schopnosti odzrkadľovať existujúce spoločenské vzťahy nielen v právnych teóriách, ale
i v prameňoch práva.

71. Profesionálna morálka právnika.

Súvisí s právnickou kultúrou v spoločnosti, opiera sa o existujúce morálne normy v danej
spoločnosti. Prejavuje sa v normách morálneho kódexu.
Jej základným princípom je spravodlivosť a rešpektovanie zákonov nielen pri výkone praxe,
ale aj v súkromnom živote. Veľmi dôležitými sa javia vôľovo-charakterové vlastnosti právnika.
Tieto sa môžu výrazne podieľať na prestíži právnického povolania v spoločnosti.

72. Étos právnického povolania.

Je morálny postoj, ktorý právnik zaujíma k svojej práci, k osobitným úlohám a povinnostiam
svojej profesie. Malo by byť vecou cti každého právnika plniť požiadavky na morálku
príslušnej profesie (sudcu, advokáta, notára..)

73. Čo je to étos ?

Étos – môžeme charakterizovať ako pozitívny postoj k povinnostiam vyplývajúcich
z povolania (osobné zanietenie a zodpovednosť pri vykonávaní zverených úloh).

74. Čo je deontológia?

Veda o povinnostiach
Profesijnú etiku tvoria normy, ktoré sú normami správania sa odborníkov, hodnotenia ich kvalít
a zároveň hodnotenia fungovania samej profesie. Rozdiel medzi etikou a deontológiou je
v tom, že etika sa opiera o dobro, cit, svedomie odborníka, kdežto deontológia ako odvetvie
etiky stanovuje povinnosti odborníka spojené s výkonom profesie.

75. Vysvetlite , čo znamená „profesijný kódex“ - etický kódex právnika?

Je to normatívny systém, ktorý sa vyznačuje vnútornou koordinovanosťou a presnou
štruktúrou.
Spravidla upravuje vzájomné práva a povinnosti odborníka a klienta, vzťahy k tzv. tretím
osobám vrátane súdu, k spoločnosti, jej orgánom a inštitúciám.
Jeho normy definujú správania, ktoré má verejnosť právo očakávať od odborníkov aj od ich
zamestnancov. Profesijný kódex umožňuje postupovať na základe disciplinárnych pravidiel
proti tým príslušníkom profesie, ktorí porušili povinnosti, a tak poškodili povesť celej
profesijnej skupiny.

76. Čo tvorí profesijnú etiku právnika?

[Zadajte text]

15

opiera sa o existujúce morálne normy v danej spoločnosti. Prejavuje sa v normách morálneho
kódexu. Jej základným princípom je spravodlivosť a rešpektovanie zákonov nielen pri výkone
praxe, ale aj v súkromnom živote.
Upína sa k morálnym hodnotám, pričom upravuje povinnosti odborníka ku klientovi,
verejnosti, súdu a pod.

77. O čom rozhodujú nezávislé súdy?

Súdy rozhodujú o občianskoprávnych a trestno-právnych veciach, preskúmavajú aj
zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že
vo veci rozhoduje jediný sudca. Súdy rozhodujú sami a nezávisle.

78. Kto sa môže stať sudcom v SR?

Predpoklady na výkon funkcie sudcu v SR:

- môže ním byť iba občan SR,
- v deň vymenovania dosiahol vek aspoň 30 rokov
- má vysokoškolské právnické vzdelanie 2. stupňa
- vykonal justičnú skúšku
- je bezúhonný
- úspešne absolvoval výberové konanie

Sudca skladá do rúk prezidenta SR sľub a jeho zložením sa ujíma svojej funkcie. Pri výkone
svojho povolania musí byť nezávislí a pri rozhodovaní je viazaný ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi i medzinárodnými zmluvami.

79. Aké funkcie realizuje prokurátor?

Úlohy prokuratúry:

- je verejným žalobcom v trestnom stíhaní osôb podozrivých zo spáchania trestných

činov

- vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov

- uskutočňuje dozor na miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody,

ochranné liečenie, ochranná výchova

- zúčastňuje sa konania pre súdom, kde uplatňuje svoje oprávnenia
- vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a predpisov o postupe a rozhodnutiach

orgánov štátnej správy

- zastupuje štát ako vlastníka v konaní pred súdom
- je oprávnená podať protest
- upozorňuje na nedostatky (má preventívny charakter, jeho cieľom je pomôcť

odstrániť porušenie zákonov a predchádzať tomuto porušovaniu

80. Aké funkcie vykonáva advokát? Hlavné úlohy advokácie:

 pomáha uskutočňovať ústavné právo občanov na obhajobu a chrániť ostatné práva

občanov

 obhajoba občanov v trestnom konaní

 zastupovanie pred súdmi, štátnymi orgánmi

 vyhotovovať a spisovať zmluvy a iné listiny

 poskytovať právne rady

 Advokát nemôže odmietnuť právnu pomoc, ak bol na jej poskytnutie ustanovený ex

offo (nutná obhajoba v občianskom súdnom i trestnom súdnom konaní).

[Zadajte text]

16

 Advokát je oprávnený odmietnuť poskytnutie právnej pomoci len zo závažných

dôvodov.

 Medzi povinnosti advokáta patria:

 zachovávať mlčanlivosť

 chrániť práva a záujmy zastupovaného

 dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná

 Advokát poskytuje právnu pomoc za odmenu. Výšku odmeny a spôsob jej určenia

upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

81. Aké funkcie vykonáva notár?

Notárska činnosť:

 spisovanie notárskych zápisníc (potvrdzuje sa v nich pravdivosť, čo je v nich

osvedčené)

 osvedčovanie právne významných skutočností (správnosť podpisu, fotokópie, pravosť

podpisu na listine ...)

 notárske úschovy (listiny, peniaze a cenné papiere za účelom ich vydania v určenom

čase určitému príjemcovi)

 spisovanie listín pre prípad smrti

 predaj- dražba

82. Aké funkcie realizuje exekútor?

Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a
iných rozhodnutí.

Ministerstvo spravodlivosti SR vykonáva štátny dohľad nad činnosťou exekútorov v súlade s § 8
Exekučného poriadku sledovaním dodržiavania zákonnosti postupov exekútorov v konkrétnych
veciach, pravidelnými a účelovými previerkami exekútorských úradov a exekútorských spisov,
prerokúvaním a hodnotením správ komory o výsledkoch exekučnej činnosti a poznatkoch z
vybavovania sťažností na postupy exekútorov.

Exekútor môže vykonávať svoju činnosť, len ak zložil sľub a uzavrel poistnú zmluvu o poistení
zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s jeho vykonávaním exekučnej
činnosti.

83. Čo je podstatou právnej socializácie?

PS je súčasťou všeobecnej socializácie, v ktorej sa jednotlivec adaptuje na systémy, ktoré nie
sú v rozpore s jeho hodnotovým systémom, prípadne hodnotami skupiny, do ktorej patrí. PS
rozumieme adaptáciu na požiadavky právneho systému a schopnosť využívať v potrebnej miere
o, čo právny systém poskytuje jednotlivcovi a skupinám.

84. Čo rozumieme skupinou?

Určitý počet osôb spojených systémom vzťahov, ktorý je regulovaný inštitúciami alebo
organizáciami. Vznikajú ako produkt spoločenského vývoja – jedinci nemôžu existovať bez
nich, nanajvýš si môžu vybrať členstvo v nejakej skupine. Skupina vzniká ako nutnosť a javí sa
ako základná jednotka spoločenskej štruktúry.
Malé – veľké; Primárne – sekundárne; Dobrovoľné – nedobrovoľné; Vnútorné – vonkajšie;
Formálne – neformálne; Pracovné – rekreačné.

85. Charakterizujte formálne a neformálne skupiny!

[Zadajte text]

17

Formálne skupiny: sú organizované spoločenskými organizáciami a inštitúciami a plnia
nadosobné spoločenské ciele. Činnosť jedinca je určovaná pravidlami, predpismi,
ustanoveniami alebo nariadeniami. Medzi členmi existujú neosobné vzťahy.
Neformálne skupiny: sa vyznačujú bezprostredným kontaktom jej členov a medzi nimi sú
osobné intímne väzby. Členov spája široká oblasť záujmov a činností (rodina, školská trieda,
krúžok).

86. Čo sú pospolitosti? Vymenujte druhy pospolitosti!

1.- pospolitosti sú sociálne útvary vznikajúce spravidla spontánne ako špecifický prejav vývoja
spoločnosti. Vyznačujú sa špecifickou väzbou, určitou vnútornou usporiadanosťou,
organizáciou, stupňom integrity, vedomia. Medzi druhy pospolitosti patrí:
a- pár
b- spoločenský okruh
c- verejnosť
d- komunita
e- publikum
f- dav
g- skupina

87. Kto je autorom teórie davu?

Gustav Le Bon

DAV = dočasné priestorové zoskupenie ľudí reagujúcich na spoločenský podnet.

88. Ako možno charakterizovať dav? Vymenujte charakteristické znaky!

Dočasné priestorové zoskupenie osôb za určitým účelom reagujúcich na spoločenský podnet.
Vzniká náhle ako labilný anonymný kolektív a zaniká stratou podnetu. Znaky davu sú:
anonymita, afektivita, znížená schopnosť intelektuálnych reakcií, zníženie osobnej
zodpovednosti.

89. Čo je skupina?

Skupina je forma pospolitosti ľudí (osôb) spojených systémom vzťahov ktoré sú regulované
inštitúciami alebo organizáciami. Ľudia vo svojom správaní vychádzajú z podobných hodnôt
a motívov, pričom jednotlivé skupiny sa od ostatných pospolitostí líšia určitou funkciou, ktorou
sa realizujú. Javí sa základnou jednotkou spoločenskej štruktúry

90. Vymenujte druhy chápania rodiny podľa E. Durkheima!

a) Nukleárna rodina – len rodičia a nedospelé deti
b) Orientačná rodina – chápaná z hľadiska závislosti dospievajúceho jedinca od rodiny
c) Rozšírená rodina – zahŕňa aj ďalších príbuzných
d) Rozmnožujúca rodina – zakladaná dvojicou novým manželstvom.

RODINA = spoločenská inštitúcia.

91. Mládež ako vekovo ohraničená sociálna skupina.

Mládež je vymedzená ako dynamická, sociálno-demografická skupina charakterizovaná
svojimi biologickými, sociálno-ekonomickými a psychologickými zvláštnosťami, hodnotovou
orientáciou podmienenou charakterom sociálnych vzťahov v spoločnosti.
Je ohraničená pubertou (cca 15 rokov) do ukončenia telesného rastu a duševného vývinu do tej
miery, že mladý človek je schopný ako plnohodnotný občan samostatne realizovať svoje roly
v spoločnosti (po 25-30 rokov).

[Zadajte text]

18

92. Globálne spoločenské skupiny. Str 93

- rôzne formy spoločenstva ľudí, ktoré tvoria dôležitý prvok soc. života spoločnosti.
Rozoznávame primitívne (horda, rod, kmeň) a rozvinuté (národnosť, národ, ľudstvo).
Horda – väčšie alebo menšie zoskupenie s voľnou organizáciou, viazanou pokrvnými
zväzkami, nemá výraznejšie mocenské väzby.
Rod – vznikol z hord a tvoril základnú jednotku etnického spoločenstva. Charakteristický pre
prvotnopospolnú spoločnosť. Spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov a kolektívna deľba
práce.
Kmeň – pôvodná etnická skupina, geografická a mocenská jednota, vnútorná koncentrácia,
pevné zvyky a tradície a spoločný jazyk. Spájaním kmeňov vznikali kmeňové zväzy a kmeňové
konfederácie – forma kmeňových spoločenstiev.
Národnosť – vzniká po rozklade kmeňového zriadenia v procese utvárania triednej spoločnosti
a štátu. Pevnejšia ako kmeň. Znaky: spoločenstvo jazyka, územia, hospodárskeho života,
psychológia ľudí.
Národ – jednotlivé národnosti sa s prechodom ku kapitalizmu ďalej vyvíjali na pevnejšie
spoločenstvo – národ. Centralizácia politickej moci, jednota hraníc, colnej politiky, jazyka,
jednotná ústava.
Ľudstvo – je najvyššou formou sociálneho spoločenstva národov, národných celkov
a ostatných foriem pospolitostí ľudí.

93. Charakterizujte spoločenské vzťahy!

Spoločenské vzťahy sú sieťou relácií, ktorá vytvára zo sumy jednotlivých ľudí fungujúci
systém a spätne z jednotlivca- indivídua vytvára spoločenskú bytosť. Sieť spoločenských
vzťahov vzniká ako dôsledok ľudských činností. Spoločenskými vzťahmi rozumieme vzťahy
medzi ľuďmi, ktoré sa vytvárajú historicky stanovených formách a zahrňujú vzťahy (aspekty)
ekonomické, politické, právne, národné, etnické, skupinové, náboženské, rodinné, morálne a i.

94. Charakterizujte spoločenskú väzbu!

Spoločenská väzba predstavuje súhrn vzťahov medzi ľuďmi a súhrn inštitúcií, z ktorých sa na
základe vzájomných vzťahov vytvárajú zoskupenia, schopné samostatnej existencie a rozvoja.
Zoskupenia, ktoré obsahujú vnútornú väzbu nazývame pospolitosti.
Zoskupenia, ktoré nie sú spojené žiadnou vnútornou väzbou nazývame spoločenské súbory.

95. Čo rozumieme spoločenskou interakciou!

Spoločenskou interakciou rozumieme vzájomné ovplyvňovanie ľudí v ich správaní. Sama
interakcia predpokladá a obsahuje komunikáciu v zmysle odovzdávania informácií. Tieto
procesy môžu obsahovať aj citové aspekty.

96. Ako delíme spoločenské interakcie?

 Globálne (celospoločenské) a parciálne (v malých skupinách)

 Konjunktívne (kladné) a disjunktívne (rozlučovacie)

 Asociatívne (zlučovacie – kooperácia) a disociatívne (rozlučovacie – konflikt)

Na udržanie interakcií môžeme používať SANKCIE. Môžu byť pozitívne (pochvala, odmena,
štátne vyznamenania) a negatívne (napomenutie, vyhrážka, trest)

97. Ako chápeme osobnosť v sociológii a v psychológii.

V sociológii chápeme osobnosť ako produkt spoločenských vzťahov, konkrétneho nositeľa
týchto vzťahov, subjekt spoločenského systému.

[Zadajte text]

19

V psychológii je ako osobnosť označovaný človek so všetkými jeho psychickými a fyzickými
vlastnosťami.
Za osobnosť môžeme považovať vždy konkrétneho človeka, so všetkými jeho duševnými
a fyzickými vlastnosťami. Je to zároveň subjekt spoločenskej činnosti a spoločenských
vzťahov.

98. Aký je rozdiel medzi pojmom : osobnosť a organizmus?

Osobnosť je pojem špecificky ľudský, je viac ako biologický organizmus. Človek sa rodí ako
biologický organizmus, nerodí sa ako osobnosť, ale sa ňou stáva, keď si v sociálnom prostredí
uvedomuje svoju jedinečnosť (formovanie sa začína od narodenia).

99. Vysvetlite vzťah medzi pojmom osobnosť s pojmami: jedinec - indivíduum-

individualita.
Jedinec – človek ako jedinečný predstaviteľ nejakého celku (biologického druhu alebo soc.
skupiny)
Indivíduum – je ľudská bytosť, ktorá sa prejavuje vo svojej biologickej, fyziologickej,
psychologickej a sociologickej podstate
Individualita – sú špecificky sociálne a prirodzené vlastnosti a zvláštnosti človeka, ktorými sa
odlišuje od všetkých ostatných, vzniknuté na základe jeho zdedených biologických
predpokladov, sociálnych, telesných, psychických a získaných vlastností.

100. Vymenujte a charakterizujte hľadiská procesov socializácie osobnosti!

Fylogenetické hľadisko – rozoberá vznik človeka ako špecifického živočíšneho druhu „homo
sapiens“ od najnižších ľudských foriem spolužitia až po plnohodnotný duševný život
civilizovaného človeka.
Ontogenetické hľadisko – rozoberá individuálny vývoj človeka v rámci už existujúcej ľudskej
spoločnosti.

101. Čo je pojem socializácia a čo znamená proces socializácie?

Proces, pri ktorom nastáva postupná premena človeka z biologickej na spoločenskú bytosť, je
to proces akulturácie človeka, učenia sa, získavania nových duševných vlastností, proces
vnímania a hodnotenia okolia.
Proces socializácie je vždy vzťahom medzi jednotlivcom a spoločnosťou, je to vlastne príprava
jedinca na výkon jeho sociálnych rolí a odovzdáva jedincovi zo svojej kultúry to, čo bude
jedinec potrebovať. Jedinec sa postupne mení z biologického organizmu jedinca na dospelého
kultúrneho človeka, ktorý sa určitým spôsobom začleňuje do spoločnosti.

102. Čo rozumieme sociálnym učením?

Sociálnym učením chápeme proces osvojovania si rôznych názorov , vedomostí, postojov,
hodnôt, noriem príslušnej spoločnosti a príslušných skupín.

103. Vymenujte a charakterizujte úrovne sociálneho učenia!

Sociálne učenie môže prebiehať :
a - nižšej úrovni- napodobňovanie (prejavuje sa súcitom, náklonnosťou, zaľúbením) ,
identifikácia (prejavujúca sa v pretváraní subjektu do roly vzoru, ktorým by chcel byť väčšmi
ako sám sebou), sugescia (spočíva v prijímaní cudzích presvedčení, založených väčšmi na
citovom ako rozumovom základe)
b - vyššej úrovni- presvedčovanie, logický úsudok, vzájomné porovnávanie

104. Z akých etáp pozostáva socializácia?

- je celoživotný proces pozostáva z etáp:

[Zadajte text]

20

1. detstvo- obdobie keď jednotlivec je problém pre svoje okolie
2. mladosť - - „ja“ problém pre seba samého
3. dospelosť- - iní problém pre mňa
4. staroba - - „ja „ opäť problém pre ostatných ako v detstve- okolie

105. Aké koncepcie socializácie prevládajú v súčasnom období?

Prvá koncepcia: zmyslom socializácie je zabezpečiť stabilitu spoločnosti a tú možno najlepšie
dosiahnuť tým, že ľudia ju budú z vlastnej vôle uznávať a usilovať o ňu,
Druhá koncepcia: človeka v procese socializácie síce formuje prostredie, ale aj on naň spätne
vplýva, čím vzniká činná tvorivá osobnosť.

106. Čo je podstatou resocializácie?

Je charakterizovaná rozpadom doteraz akceptovaných hodnôt a vzorcov správania. Za
resocializáciu považujeme napr. resocializácie v súvislosti s odchodom na štúdium mimo
domova, pobyt vo väzení, vo vojenských kasárňach, psychiatrickom ústave a pod.

107. Vymenujte a charakterizujte manipulátorské typy osobnosti!

Diktátor, Slaboch, Kalkulátor, Liana, Surovec, Príjemný človek, Sudca, Ochranca, Vlastník

Diktátor – ktorý ovláda (alebo sa snaží ovládnuť) iných tým, že nariaďuje, cituje autority,
vyznamenáva, kritizuje, hierarchizuje podľa veku a postavenia, necháva čakať podriadených
v predsieni. Koná ako mocný sveta.
Slaboch – zdanlivo obeť diktátora, ale vie si vytvoriť štýl ako sabotovať mocenské požiadavky,
napr. zabúda urobiť, čo mu bolo prikázané..., tvári sa „hlúpy ako sliepka“,
Kalkulátor – snaží sa využiť svoj dôvtip na získanie kontroly nad situáciou a ľuďmi,
Liana – ovláda iných svojou závislosťou, obtáča sa ako lianovité výhonky, (parazit, umrnčaný,
večné dieťa, hypochonder, chudák, ...),
Surovec – manipuluje s ostatnými vždy pomocou hrubosti, krutosti, násilia a sadizmu.,
Príjemný človek – druhých ničí láskavosťou, starostlivosťou, láskou. Koná nenásilne, neútočí.
Práve preto, že nástrojom je je dobro (spôsobuje zlo). ,
Sudca –kontroluje a ovláda iných tým, že v nich všemožnými spôsobmi vyvoláva pocit, že sú
hlúpi, zlí, vinní, nekompetentní (vševed, prokurátor, kritik, zberateľ nevôle, pomstiteľ, mentor,
kazateľ).
Ochranca – je opakom liany. Stará sa o iných, chráni ich pred starosťami, je prehnane
sympatizujúci, pomáhajúci. Angažuje sa, ale na rozdiel od príjemného človeka jeho láskavosť
je neangažovaná. (matička, obhajca, trpiteľ, obetavec, obetný baránok).,
Vlastník – sa správa : Ja som tu pre teba a ty mi za to musíš slúžiť. Keď sa vzoprieš, stratíš
podporu. Býva žiarlivý.

108. Čo znamená deviácia / deviácia osobnosti ?

je to odchýlka od zaužívaných noriem správania v spoločnosti. Odklon od zaužívaných noriem
správania sa v spoločnosti a môže vzniknúť výchovným pôsobením, zdedením kladných
vlastností alebo vrodenými defektmi.
Môže ísť o pozitívnu deviáciu (genialita) alebo negatívnu (opakovaná delikvencia).

109. Ako označujeme deviácie osobnosti z psychologického hľadiska!

Slabomyseľnosť alebo Olygofrénia:
3 stupne: debilita (deti chodia do škôl s osobitnou starostlivosťou)
Imbecilita (dieťa sa zriedka naučí čítať a písať) a idiotia (najťažší stupeň, dieťa sa nenaučí ani
rozprávať, ani písať a čítať, nemôže vykonávať žiadnu prácu a zostáva na úrovni 2-4 ročného
dieťaťa (kreténizmus).

[Zadajte text]

21

110. Vymenujte prípady slabomyseľnosti s výraznými telesnými vadami!

Kreténizmus, mongoloid (downov syndróm), microcefal, hydrocefal

111. Vymenujte a charakterizujte najčastejšie sa vyskytujúce deviácie identifikácie

a orientácie sexuálnej deviácie!
Transsexualizmus – jedinec nie je spokojný so svojim pohlavím a usiluje sa o jeho zmenu.
Táto úchylka sa začína prejavovať v období neskoršej adolescencie.
Homosexualita – je porucha sexuálnej orientácie, keď jedinci sú eroticky priťahovaní osobami
rovnakého pohlavia. V roku 1992 bola WHO vyčlenená z diagnostického zoznamu ochorení
a odvtedy je považovaná za širšiu variančnú formu sexuálneho správania. Najčastejšie sa
prejavuje v období dospievania ako „coming out“.
Pedofília – je orientácia na nezrelé sexuálne objekty. Môže byť heterosexuálna, homosexuálna
a bisexuálna.
Fetišizmus – zameranie na istý symbol sexuálneho partnera, určitú časť tela, súčasť odevu
alebo na iné predmety, ktoré nemusia mať erotickú hodnotu (koža, kožušina, soška)
Exhibicionizmus – úchylný jedinec sa ukája tým, že odhaľuje svoj genitál pred osobou iného
pohlavia
Voyeurizmus – deviant sa ukája tým, že potajomky sleduje obeť pri intímnych aktivitách
erotického charakteru.
Patologická sexuálna agresivita – atakovanie neznámych žien, často prudkým útokom
a s vylúčením akejkoľvek formy kooperácie s obeťou. Stereotypy správania pripomínajú lovca.
Sadizmus – agresivita až nepriateľstvo voči obeti, pôsobením utrpenia (psych., fyz.) sadista
dosahuje sexuálne vzrušenie.
Fetišistický sadizmus – intímna sexuálna záľuba, pri ktorej sa erotická vzrušivosť dosahuje
rekvizitami symbolizujúcimi násilie. Erotický objekt je v úzadí.
Pseudopedagogický sadizmus – hlavným znakom je neprimeraný dôraz na poslušnosť
a disciplínu. Sadisti sú zväčša zameraní na deti a mládež.

112. Čo je sociálna percepcia?

Percepcia = VNÍMANIE
Psychický proces, prostredníctvom ktorého je vnímaný iný človek, skupina, organizácia,
inštitúcia, pospolitosť. Predmetom sociálnej percepcie je predovšetkým vnímanie osôb medzi
sebou. Posudky na iného človeka sa opierajú o :

- Posudzovanie emócií z tváre alebo výrazu,
- Posudzovanie charakteru osobnosti jej vonkajších znakov,
- Vytvorenie dojmov z ostatných osôb (najmä podobných sebe).

113. Čo je rola? V akom dvojakom zmysle ju možno chápať?

a - rola je očakávaný spôsob správania indivídua nachádzajúceho sa v určitej
spoločenskej pozícii.
b – rolu chápeme v dvojakom zmysle:
- normatívne vymedzenie správania
- realizáciu určitej pozície

114. Čo je sociálna kvalifikácia?

Súvisí s realizáciou určitej spoločenskej roly, ktorá vychádza z deľby práce. Pre určitý výkon
roly napr. lekára je potrebná nielen odborná, ale aj sociálna kvalifikácia, t.j. viac ako
profesionalita, ale aj určité soc. vlastnosti ako ľudskosť, porozumenie, taktnosť, schopnosť
vychádzať s ľuďmi a pod.

[Zadajte text]

22

115. Charakterizujte sociálnu patológiu!

vymedzuje nezdravé nemorálne všeobecne nežiaduce spoločenské javy a pre spoločnosť
najnebezpečnejšie negatívne formy deviačného správania

116. ZÁKLADNÉ SOCIOLOGICKÉ POJMY /str. 122- 211 : Bakošová- Vaculíková:

Základy sociológie práva, VO Právnická fakulta, UK Bratislava, 2006 /

[Zadajte text]