DOC

všeobecná časť - vypracované otázky

Formát: DOC
Veľkosť: 519 kB
Pridané: 2008
Stiahnutí: 4 197
Hodnotenie: 4,5/5

Preber si túto poznámku so svojou AI

Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.

Nauč ma to Vyskúšaj ma

Otvoriť AI: ChatGPT · Claude · Gemini

Náhľad poznámky

1) štátna správa

Verejná správa ako správa verejných záležitostí sa skladá z 2 základných zložiek = štátnej správy + samosprávy.

Štátna správa je jednou z foriem uskutočňovanie štátnej moci, je najrozsiahlejším druhom štátnej

činnosti, jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých funkcií štátu – vonkajších aj vnútorných.
Charakteristickými črtami ŠS ( ktorými sa odlišuje od ostatných foriem uskutočňovania štátnej moci) sú =

a) ŠS je činnosťou výkonnou + nariaďovacou.
výkonnou činnosťou sa rozumie = ŠS spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných VZPP,
prostredníctvom ktorých sa realizujú základné otázky štátnej správy, najmä zabezpečovanie hospodárskeho
+ sociálneho + kultúrneho rozvoja. T.j. výkonná činnosť vyjadruje vzťah ŠS k NRSR.
nariaďovacou činnosťou sa rozumie = správne orgány pri plnení svojich úloh, ktoré im vyplývajú zo
zákonov a ostatných VZPP („ právnych aktov NRSR“) sú oprávnené :
-

vydávať normatívne a

individuálne správne akty

uskutočňovať iné opatrenia

uplatňovať štátne donútenie, ak sú na to splnomocnené zákonom ( t.j. je to metóda uplatňovaná ŠS vo
vzťahu k FO + PO)

b) organizačný charakter ŠS

, ktorý vyjadruje riadiacu ľ koordinujúcu + kontrolnú činnosť ŠS, ktorá je

nevyhnutná na zabezpečenie podmienok pre uspokojovanie potrieb verejnosti.

c) ŠS ako činnosť výkonná + nariaďovacia je činnosťou podzákonnou = t.j. ŠS je vykonávaná na základe

zákona, ktorý určuje ciele ŠS a súčasne prostriedky, najmä právne, na dosiahnutie týchto stanovených
cieľov

d) ŠS je činnosť vykonávaná v mene štátu
e) je to činnosť vykonávaná osobitnou skupinou orgánov štátu = OŠS)
f)

ŠS je činnosť za ktorou stojí donucovacia moc štátu, ktorej uplatnenie prichádza do úvahy v prípadoch
keď nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností, ktoré vyplývajú predovšetkým z APN,
a to za nasledovných zákonom stanovených podmienok :

štátne donútenie môže uplatniť len kompetentný OŠS

donútenie musí byť primerané vymáhanej povinnosti

štátne donútenie možno realizovať len platnými právnymi normami ustanovenými
prostriedkami + formami, t.j. nie ľubovoľnými.

g) ŠS

je činnosť charakteristická inštrukciami nadriadených orgánov ŠS, t.j. orgány uskutočňujúce ŠS sú
v v hierarchickom usporiadaní, v rámci ktorého nadriadený orgán má právo priamo ovplyvňovať
podriadené orgány, najmä prostredníctvom vydávania interných normatívnych inštrukcií + iných aktov.

ŠS možno definovať ako organizujúcu činnosť štátu, ktorá má výkonný + nariaďovací charakter, je
uskutočňovaná v mene štátu s možnosťou uplatnenia donucovacej moci štátu. Ciele tejto činnosti ( ŠS) ako aj
prostriedky + spôsoby dosahovanie týchto cieľov reguluje právo. ŠS je činnosť ktorú uskutočňujú predovšetkým
OŠS, ale na základe zákonného splnomocnenia aj iné orgány + organizácie v rámci preneseného výkonu ŠS.
správny orgán :

a) OŠS
b) orgány, ktoré popri svojej prevažnej činnosti uskutočňujú na základe zákonné splnomocnenia

prenesený výkon ŠS ( starosta obce, rektor VŠ, dekan fakulty )

OŠS – rozlišujeme :

užšie

vymedzenie pojmu OŠS = OŠS sa rozumejú len štátne orgány právnymi predpismi

výslovne označené ako OŠS.

širšie

vymedzenie pojmu OŠS, ktoré sa zhoduje s vymedzením pojmu správny orgán, t.j.

patria sem aj ostatné orgány, ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou.

základné črty OŠS

OŠS je štátny orgán, ktorý má všetky základné znaky štátneho orgánu, je vybavený pôsobnosťou
a právomocou a môže uplatňovať prostriedky štátneho donútenia.

osobitný druh štátneho orgánu, jeho osobitosť spočíva v činnosti, ktorú vykonáva ( t.j. vykonáva ŠS)

tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku, ktorá je oddelená od iných organizačných jednotiek
v štáte, napr. od súdov + prokuratúry + iných štátnych orgánov.

Vznik + existencia OŠS vyplýva priamo z Ústavy SR + ústavných zákonov + zákonov NRSR.

Z hľadiska vecnej pôsobnosti ich delíme na OŠS :

so všeobecnou pôsobnosťou

s osobitnou pôsobnosťou, ktoré delíme na OŚS s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou

OŠS možno definovať ako orgán štátu, ktorý :

vystupuje v mene štátu,

plní úlohy + funkcie štátu výkonnou a nariaďovacou činnosťou

je zriaďovaný zákonom / iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka

je vybavený samostatnou pôsobnosťou + právomocou.

2) samospráva

Verejná správa ako správa verejných záležitostí sa skladá z 2 základných zložiek = štátnej správy + samosprávy.

Samosprávou sa rozumie výkon presne vymedzených úloh správy štátu samostatnými, štátom uznanými

verejnoprávnymi subjektami, ktoré tieto úlohy vykonávajú prostriedkami neštátneho charakteru, t.j.
samosprávu uskutočňujú verejnoprávne subjekty prostriedkami neštátneho charakteru .

Samospráva je teda decentralizovaná správa štátu uskutočňovaná subjektami neštátneho charakteru.

Samospráva sa člení na : územnú + záujmovú.
Záujmová samospráva nepredstavuje vnútorne usporiadaný, ucelený systém, rozumejú sa pod ňou všetky
inštitúcie, ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva, a ktoré spája konkrétny spoločenský
záujem.

Podľa zákona o združovaní občanov, občania majú právo slobodne sa združovať, na výkon

združovacieho práva nie je potrené povolenie štátneho orgánu. „ Združeniami „ zákon rozumie : spolky +
spoločnosti + zväzy + kluby + iné občianske združenia + odborové organizácie. Združenie vzniká registráciou,
návrh na registráciu môže podať najmenej 3 FO, z ktorých aspoň 1 musí byť staršia ako 18 rokov.

Osobitnou kategóriou záujmovej S predstavujú profesiové inštitúcie, ktoré vznikajú a pôsobia zo

zákona, a spravidla majú povinné členstvo, ktoré sa viaže na výkon určitých povolaní, resp. funkcií. ( slovenská
advokátska komora, slovenská lekárska komora)

Najnižšou formou záujmovej S sú „voľné združenia“, ktoré nie sú formálno-právne inštitucionalizované,

nie sú registrované a ich právne postavenie vyplýva z Ústavy SR ( hobby kluby, krajinské spolky)

3) územná samospráva

charakteristickými znakmi ÚS sú :



predstavuje uspokojovanie potrieb určitého spoločenstva fyzických osôb, ktoré je vytvorené na
územnom základe, teda môže byť spravované samostatne. T.j. ide o uspokojovanie potrieb
miestneho spoločenstva, ktoré sa odlišujú od celospoločenských potrieb.



ide o miestne spoločenstvo, ktoré má zákonom / Ústavou priznané postavenie PO odlišnej od
štátu, z čoho potom vyplýva :

majetková + finančná samostatnosť miestneho spoločenstva

samostatnosť + nezávislosť miestneho spoločenstva od štátnej správy pri voľbe svojich orgánov

Podstatou samosprávy je teda samosprávne rozhodovať o vlastných otázkach a záležitostiach podľa vlastných
potrieb, na základe vlastnej vôle a pritom rešpektovať iba zákony.

Samospráva sa na jednej strane približuje súkromnej správe tým že ide o správu vlastných záležitostí, na

druhej strane približuje sa ŠS tým, že ide o vlastné záležitosti verejnoprávneho charakteru, je teda verejnou
správou zameranou na vlastné záležitosti.

Územnú samosprávu možno definovať ako organizačnú formu verejnej správy, v rámci ktorej

miestne spoločenstvo ako PO

zabezpečuje riešenie vlastných úloh odlišných od štátu ale

pod dozorom štátu, a to

vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť,

viazaná len zákonmi, resp. vykonávacími predpismi.

verejnoprávne inštitúcie /korporácie/

VPK predstavujú jeden zo základných pojmov verejnej správy.

Pod korporáciou sa rozumie združenie osôb konštituované na základe právneho predpisu, ktoré sleduje
určitý cieľ.

Korporácie ( v porovnaní s inými formami združení) majú právnu subjektivitu odlišnú od právnej

subjektivity osôb, ktoré ju svojím združením vytvorili.
Korporácia teda vzniká osamostatnením smerom dovnútra voči svojim členom, ale aj navonok voči iným
právnym subjektom.
VPK vzniká :
-

z vôle zákonodárcu

zo zákona / z iniciatívy verejnej správy, t.j. nie zo súkromnej iniciatívy

za účelom poskytovania verejných služieb, t.j. nestačí len sledovanie verejnoprospešných cieľov

VPK disponuje niektorými výsadami verejnej moci.
VPK podporujú plnenie štátnych, resp. iných verejných úloh, sú zriaďované zákonom a financované čiastočne
zo štátnych prostriedkov a ich činnosť podlieha štátnemu dozoru. V našich podmienkach sú to napr. STV + SR

5) technicko-organizačné princípy výstavby verejnej správy

= zásady + organizačné možnosti, ktoré sa uplatňujú pri budovaní jednotlivých orgánov verejnej správy
s cieľom vybudovať efektívne fungujúcu verejnú správu, ( tak po vertikálnej ako aj po horizontálnej liníi)

TOP delíme na :
a)

územný + odvetvový + funkčný princíp

kolegiátny + monokratický princíp

princíp volebný + vymenúvací = budovanie OVS na základe spôsobu ustanovovania osôb do funkcií v
OVS

princíp centralizácie + decentralizácie , koncentrácie a dekoncentrácie

územný P = je charakteristický pre budovanie OVS podľa územného hľadiska, s cieľom
zabezpečovať potreby + záujmy obyvateľov územného regiónu. OVS budované na územnom
princípe sú vybavené pôsobnosťou a právomocou len vo vzťahu k určitej časti územia.

napr. miestne OŠS / KÚ + OÚ /

odvetvový P = je charakteristický pre budovanie orgánov OVS v rámci jednotlivých odvetví, t.j.
orgány plnia len úlohy + funkcie rovnakej povahy, napr. MŠ + MZ + MK ( tento princíp by mal
byť minimalizovaný pri OVS ktoré realizujú hospodárskej úlohy štátu)

funkčný P = je charakteristický pre budovanie orgánov OVS prierezovo, t.j. tak aby OVS
realizovali rôznorodé funkcie + zabezpečovali väzby medzi rôznymi odvetviami ŠS, napr. M
financií

–––––––––––––––––––––––––––––––––––-

kolegiátny P = je charakteristický pre budovanie orgánov OVS, ktoré sú typické kolektívnym
rozhodovaním ich členov, napr. vláda SR

monokratický P = je charakteristický pre budovanie orgánov OVS na ktorých čele je jediný
zodpovedný vedúci, ako je napr. pri ministerstvách, kde minister je zodpovedným vedúcim M

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
C.

volebný P = uplatňuje najmä v územných samosprávnych orgánoch, napr. voľba starostu, primátora,
predsedu VÚC

vymenúvací P = uplatňuje najmä v ÚOŠS + miestnych OŠS , napr. vymenúvanie ministrov
a prednostov KÚ + OÚ

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
D.

I. centralizačný P = je charakteristický budovaním jedného centrálneho orgánu ŠS

II. decentralizačný P = je opakom CP, je to P pre ktorý je charakteristické budovanie jedného centrálneho

orgánu ŠS + viacerých orgánov na nižších stupňoch, ktoré nie sú vo vzťahu nadriadenosti
a podriadenosti.

III. koncentračný P = P pre ktorý je charakteristické že právomoc je sústredená v rukách jedného ústredného

orgánu

IV. dekoncentračný P = pre ktorý je charakteristické rozloženie právomoci medzi viacero orgánov, a to

buď :

medzi nepodriadené orgány – ide o horizontálnu dekoncetráciu

o medzi vyššie a nižšie články verejnej správy, t.j. orgány medzi ktorými platí princíp

nadriadenosti a podriadenosti – ide o vertikálnu dekoncentráciu ( špecializované orgány
miestnej ŠS)

6) pojem správne právo

SP = odvetvie slovenského právneho poriadku, tvorí ho súhrn právnych noriem, ktoré upravujú spoločenské
vzťahy verejnospravovacieho charakteru v oblasti verejnej správy. / predmet SP / ( v oblasti VS vznikajú aj
vzťahy, ktoré upravujú iné než APN, napr. normy ústavného + pracovného + občianskeho práva, tieto vzťahy nie
sú predmetom regulácie APN, t.j. nie sú ani predmetom správneho práva)

a to konkrétne spoločenské vzťahy verejnospravovacieho charakter, ktoré vznikajú medzi

správnymi orgánmi + FO, či už občania +cudzinci + bezdomovci, t.j. vš. osoby spôsobilé konať vo
svojom mene.

správnymi orgánmi + PO, či už súkromnoprávnymi spoločnosťami, ktoré vznikajú a pôsobia podľa
súkromného práva + verejnoprávnymi korporáciami ktoré vznikajú a pôsobia podľa verejného práva

správnymi orgánmi navzájom, bez ohľadu na to či tieto sú, resp. nie sú vo vzájomnom vzťahu
nadriadenosti a podriadenosti.

Každý štát má svoje správne právo, jeho postavenie v právnom poriadku toho ktorého štátu je odlišné. Vo vývoji
SP došlo k vytvoreniu 3 základných ponímaní SP :
1)

francúzske = pre ktoré je typické oddelenie správy a

justície

, FSP je budované na verejnoprávnych

princípoch, verejnú správu kontrolujú správne súdy + Štátna rada.

anglické = pre ASP je typické že nie je budované na verejnoprávnych princípoch, je vnímané ako súčasť
ústavného práva a verejnú správu kontrolujú všeobecné súdy.

nemecké = vychádza z princípov francúzskeho SP, ale nie je preň typické striktné oddelenie správy
a justície, nie je budované výlučne na verejnoprávnych princípoch, v mnohých prípadoch verejná správa
využíva inštitúty súkromného práva.

Slovenské SP sa budovalo so vznikom, Československa na princípoch francúzskeho SP , od roku 1993 silnejú
vplyvy nemeckého SP, čo sa prejavuje vplyvom inštitútov súkromného práva vo verejnej správe.

7) systém správneho práva

SP tvorí súhrn právnych noriem, ktoré upravujú spoločenské vzťahy verejnospravovacieho charakteru
v oblasti verejnej správy.
Súhrn týchto právnych noriem je vnútorne diferencovaný, základné delenie APN podľa ich obsahu je ich delenie
na všeobecné a osobitné APN. Tomuto deleniu APN potom korešponduje aj členenie SP na všeobecnú
a osobitnú časť.

Všeobecná časť SP obsahuje inštitúty, ktoré platia pre celú VS a tvoria základ SP, ako aj iných právnych

odvetví, ktoré sa aplikujú vo VS.
Do VČ patrí :

subjekty SP

správne orgány, ich štruktúra a podstata

výkon VS

metódy a formy VS

kontrola VS

zodpovednosť vo VS

Osobitná časť SP obsahuje inštitúty / pojmy charakteristické len pre jednotlivé odvetvia / sféry VS.

Osobitné inštitúty má napr. : vnútorná správa + policajná správa + správa školstva + správa zdravotníctva +
správa zahraničných vecí + správa daní a poplatkov + správa justície + správa ŽP + správa informácií + správa Ž
podnikania, atď

APN podľa toho či obsahujú práva a povinnosti, alebo procesný postup pri uplatňovaní práv a ukladaní
povinností delíme na hmotnoprávne + procesnoprávne. Tomuto deleniu APN zodpovedá členenie SP na :

SP hmotné, tzv. materiálne SP = obsahuje práva + právom chránené záujmy + povinnosti subjektov
ktoré vstupujú do právnych vzťahov. ( APV)

SP procesné, tzv. formálne SP = obsahuje procesný postup subjektov pri uplatňovaní práv a ukladaní
povinností, za účelom ktorých subjekty vstupujú do právnych vzťahov.

8) pramene správneho práva

Rozlišujeme materiálne a formálne pramene práva.
Formálnymi prameňmi práva sú štátom stanovené a uznané formy práva, v ktorých sú obsiahnuté normy
jednotlivých právnych odvetví.

normatívne právne akty

A = primárne – originárne NPA, t.j NPA ktoré výlučne prijíma zákonodárny orgán, sú priamo výsledkom
legislatívnej aktivity NRSR :

ústava

ústavné zákony

zákony

B = sekundárne – derivátne – odvodené, označované aj ako normatívne správne akty / t.j. právne akty
orgánov, ktoré nie sú zákonodárnymi zbormi/ :



nariadenia vlády



VZPP ústredných orgánov ŠS

vyhlášky (publikujú sa v Z.z.)

výnosy (registrujú sa v Z.z. )

opatrenia



VZ nariadenia obcií a samosprávnych krajov



VZ vyhlášky KÚ + OÚ

a) nariadenia vlády = NSA, odvodené VZ a podzákonné predpisy. Vláda vydáva N na vykonanie zákonov, a to
na :

základe tzv. generálneho splnomocnenia t.j. bez výslovného splnomocnenia v zákone v oblasti otázok,
ktoré spadajú do jej pôsobnosti

„základe splnomocnenia v zákone“

vláda bola osobitne splnomocnená na vydávanie nariadení na vykonanie E dohody o pridružení

uznesenie vlády – nie je prameňom SP, je to len interný normatívny akt, ktorý nemá všeobecnú záväznosť a
zaväzuje len podriadené subjekty.

b) VZPP ústredných orgánov ŠS, = NSA, odvodené, VZ a podzákonné, vydávajú ich ministerstvá + ostatné
ÚOŠS na základe splnomocnenia v zákone na vykonanie zákonov. Kedže sú podzákonné nesmú ísť nad rámec
zákone, resp. byť v rozpore so zákonom na vykonanie ktorého boli vydané.

ÚOŠS vydávajú aj interné normatívne inštrukcie, nie sú VZ, zaväzujú len podriadené subjekty : smernice +
zákazy + príkazy + rozkazy

c) VZ nariadenia obcií a samosprávnych krajov = NSA, „VZ“, vydávajú ich samosprávne orgány obcií +
miest + krajov :

na základe splnomocnenia v zákone pri výkone delegovanej štátnej správy

bez splnomocnenia

pri výkone samosprávy

VZ nariadenia obcí + VÚC nadobúdajú :

platnosť

= dňom uverejnenia na úradnej tabuli, resp. dňom uverejnenia iným obvyklým spôsobom

účinnosť

= 15 dni od nadobudnutia platnosti v prípade obcí a miest, 30 dni od nadobudnutia platnosti

v prípade VÚC

d) VZ vyhlášky KÚ + OÚ = vydávajú ich v rozsahu svojej pôsobnosti, NSA, „VZ, podzákonné“, nadobúdajú :

platnosť

dňom vyhlásenia uverejnením vo vestníku vlády

účinnosť

15 dňom od vyhlásenia pokiaľ v nich nie je ustanovený neskorší deň účinnosti, v prípade

naliehavého všeobecného záujmu možno ustanoviť skorší začiatok účinnosti vyhlášky, najskôr však
dňom jej vyhlásenia.

normatívne zmluvy

Prameňom SP sú najmä Mzml. medzinárodného práva verejného za predpokladu, že obsahujú normy SP ( v
plnom znení musia byť uverejnené v S jazyku v Z.z.)

VZ rozhodnutia

výsledky referenda silou ústavného zákona

uznesenia Parlamentnej rady SR

uznesenia Bezpečnostnej rady SR

právo E spoločenstiev + všeobecné právne princípy rešpektované v EÚ

právna obyčaj + právotvorný precedens / prispieva k jednotnému výkladu práva/ nie sú prameňom SP !!!!

9) problematika kodifikácie správneho práva

SP ako celok nie je kodifikované.
Nekodifikovateľnosť SP spočíva najmä :

v početnosti noriem, v ktorých je SP obsiahnuté, t.j. SP je obsiahnuté v množstve zákonov ale najmä
podzákonných predpisov

v rôznorodosti vzťahov ktoré sú predmetom úpravy SP ( spoločenské vzťahy verejnospravovacieho
charakteru)

dynamickosti rozvoja spoločenských vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy SP / transformácia
z centrálne riadeného na trhové hospodárstvo/

Čiastočná kodifikácia sa dosiahla :
a) v SP hmotnom na úseku správy školstva + zdravotníctva + colného práva + stavebného práva
b) v SP procesnom na úseku správneho konania - správny poriadok

10) pojem APN + druhy noriem SP

právne normy = osobitným druhom spoločenských noriem, právne záväzné pravidlo správania

APN sú základným elementom SP, disponujú :

všeobecnými

+ základnými znakmi, ktoré sú charakteristické pre všetky právne normy

osobitnými

znakmi, špecifickými pre APN

špecifické znaky APN

právne záväzné pravidlo správania sa

vyjadrené v štátom ustanovenej a uznanej vonkajšej forme, t.j. vo forme VZPP

pravidlo správania , ktorého zachovávanie + dodržiavanie možnosťou uplatnenie
prostriedkov štátneho donútenia orgánom štátu / subjektom na to splnomocneným

funkcie APN:

1) regulatívna

2) funkcia hodnotového kritéria
3) funkcia informatívneho prostriedku o sociálne žiaducom správaní

4) ochranná

, ktorá spočíva v skutočnosti, že ju vydal orgán štátu / ním poverený subjekt

( prenesený výkon ŠS) + štát zabezpečuje jej plnenie prostriedkami štátneho donútenia.

osobitosti APN spočívajú v :
- predmete regulácie APN = predmetom regulácie APN sú spoločenské vzťahy verejnospravovacieho
charakteru ktoré vznikajú v oblasti VS

- metóde uplatňovanej pri tvorbe APN = metóda administratívnoprávnej regulácie spoločenských
vzťahov , ktorej odrazom je najmä imperatívny charakter prevažného počtu APN

- okruhu subjektov, ktoré disponujú normotvornou právomocou v rámci normotvorného procesu
v oblasti SP = okruh subjektov s normotvornou právomocou je širší :

primárna kompetencia

je daná

 NRSR ako zákonodárnemu orgánu

 avšak vo veciach územnej samosprávy aj obciam + VÚC

správne orgány

ako výkonné orgány VS vydávajú sekundárne, VZ, odvodené,

podzákonné, vykonávacie správne akty.

- vnútornej štruktúre APN = APN nemajú klasickú 3 prvkovú štruktúru ( pozostávajúcu z H + D + S
), ale väčšinou :

I. dvojprvkovú

: napr. pre regulatívne APN je typická kombinácia H + D / za týchto

podmienok ...., sa treba nasledovne správať .../, pre ochranné APN kombinácia D + S

II. jednoprvkovú

= výnimočne majú aj prvkovú štruktúru : iba D, iba S

Čo sa týka vonkajšej formy APN sú konkretizované vo VZ normatívnych PP, slovne sú vyjadrené
v písomnej forme , APN sa = právny predpis.

druhy APN

I. základným členením APN podľa ich obsahu je ich členenie na všeobecné + osobitné, tomuto
členeniu zodpovedá aj čelenie SP na všeobecnú a osobitnú časť SP

II. podľa toho či obsahujú práva + povinnosti alebo procesný postup pri uplatňovaní práv a ukladaní
povinností APN členíme na hmotnoprávne + procesnoprávne

hmotnoprávne APN obsahujú práva + právom chránené záujmy + povinnosti subjektov , ktoré
vstupujú do AP vzťahov
procesnoprávne APN upravujú procesný postup subjektov pri uplatňovaní práv a ukladaní
povinností, za účelom ktorých tieto subjekty vstupujú do AP vzťahov.

III. kompetenčné + organizačnoprávne, ktoré upravujú kompetencie a organizáciu správnych

orgánov

IV. regulatívne APN + ochranné APN, majú regulatívny a ochrannú funkciu, plnia funkciu

hodnotového kritéria + funkciu informatívneho prostriedku o sociálne žiaducom správaní

V. podľa právneho charakteru členíme APN na zaväzujúce + splnomocňujúce

VI. imperatívne + dispozitívne

I = majú dispozíciu vyjadrenú ako nutnosť teda majú ju vyjadrenú imperatívne / formou zákazu +
príkazu/
D = majú dispozíciu vyjadrenú ako možnosť určitého správania subjektu formou oprávnenia +
splnomocnenia

VII. podľa adresátov APN delíme na

a) APN ktorých adresátom sú spravujúce subjekty, t.j. ide o APN ktoré :

o konštituujú správujúce subjekty,
o upravujú ich organizáciu + právne postavenie
o upravujú ich vzťahy k ostatným spravujúcim subjektom
o vymedzujú ich kompetenciu ( vecnú + priestorovú + osobnú) a právomoc

( prostriedky + metódy + formy pôsobenia na spravované subjekty)

V rámci tejto skupiny máme podskupinu APN, ktoré

- upravujú postavenie správnych orgánov, v rámci ktorej možno ďalej APN členiť na normy,
ktoré upravujú postavenie

o OŠS
o orgánov územnej samosprávy
o orgánov záujmovej samosprávy

- upravujú verejnosprávne/ spravovacie aktivity iných štátnych orgánov ( NRSR + NKU +
prezidenta : na úseku zahraničných vecí, obrany + prokuratúry : všeobecný dozor prokuratúry +
súdov : správne súdnictvo

b) APN ktorých adresátom sú spravované subjekty = APN ktoré upravujú právne postavenie FO +
PO v rámci systému VS :

APN, ktoré ukladajú povinnosti, napr. brannú povinnosť, povinnosť mať OP

APN, ktoré vymedzujú podmienky na priznanie oprávnení + subjektívnych práv

Niekedy sa ako klasifikačné kritérium uvádza aj pôsobnosť APN = rozumie sa ňou vymedzenie
rozsahu v akom sa APN uplatňujú v praxi, resp. na ktoré konkrétne prípady sa v praxi sťahujú.
vecná P =
APN všeobecnej časti SP upravujú spoločenské vzťahy verejnospravovacieho charakteru vo všetkých,
resp. viacerých úsekov VS
APN osobitnej časti SP upravujú spoločenské vzťahy verejnospravovacieho charakteru v jednotlivých
úsekoch, oblastiach, podúsekoch VS ( doprava + školstvo)
osobná P = vymedzuje okruh osôb na ktoré sa APN vzťahuje, tu rozlišujeme medzi APN ktoré sú
adresované spravovaným a APN ktoré sú adresované spravujúcim subjektom. Čo sa táka
spravovaných subjektov, APN sa vzťahujú na všetky osoby, ktoré sa buď nachádzajú na území SR +
jeho časti, alebo osoby, ktoré sa nachádzajú mimo územia SR, potom napr. na FO + PO so
všeobecným + osobitným + špecifickým statusom ( policajt, cudzinec, diplomat)
časová P = spojená s platnosťou a účinnosťou právneho predpisu, v ktorom je APN obsiahnutá.
Rozlišujeme ČP

neobmedzenú : kedy APN pôsobia po celú dobu účinnosti právneho predpisu

obmedzenú : kedy APN sú účinné len za súčasnej existencie určitej právnej skutočnosti, napr.
pri mimoriadnej udalosti, vyhlásenie vojnového stavu.

priestorová P = väčšina APN má obmedzenú priestorovú pôsobnosť a to na :

územie SR

časť územia SR v súlade s územným a správnych usporiadaním SR, / napr. vo vzťahu
k územiu ochranného pásma

výhradne na územie mimo SR

Spravidla má APN priestorovú pôsobnosť v rozsahu priestorovej pôsobnosti subjektu, ktorý vydal
právny predpis obsahujúci APN.

11) realizácia APN

Realizáciou APN sa rozumie proces ich uskutočňovania + uplatňovania a v praktickom živote.
Rozlišujeme 2 základné formy realizácie APN :
I. priamu realizáciu APN = pri ktorej spravované subjekty priamo plnia požiadavky obsiahnuté
v APN + správajú sa v súlade s APN, t.j. nie je nutná aktivita iného subjektu ako toho, ktorý sa správa
v súlade s APN čím ich priamo realizuje, uskutočňuje.
II. aplikácia APN ( realizácia APN ich aplikáciou) prostredníctvom činnosti orgánu VS, kedy orgán
VS kompetentný + príslušný na konkrétny prípad / situáciu realizuje APN vydaním aktu aplikácie
( a súčasne zabezpečí plnenie tohto aktu aplikácie APN). K aplikácií APN dochádza v procese

rozhodovania o právach + právom chránených záujmoch a povinnostiach FO + PO v súvislosti
s plnení úloh VS.

Máme aj podrobnejšiu klasifikáciu realizácie APN :

zachovávanie APN

plnenie – výkon APN

využívanie APN

aplikácia APN

Nie každá realizácia APN vedie automaticky ku V + Z + Z AP vzťahov, napr. APN ustanovujúce
zákazy sa realizujú zachovávaním stanovených zákazov, napr. nerušenie nočného pokoja.
S realizáciou APN priamo súvisí aj ich interpretácia, t.j. výklad.
I = spočíva vo vysvetlení + objasnení zmyslu + obsahu + cieľa APN ako aj v objasnení jej miesta
v systéme práva, t.j. jej vzťahu k iným právnym normám.

Rozlišujeme rôzne druhy I :
I. podľa metódy rozlišujeme jazykovú + logickú + systematickú + historickú I

II. podľa vzťahu textu právneho predpisu k rozsahu normy môže byť výklad :

doslovný

rozširujúci / extenzívny/

zužujúci / reštriktívny/

III. podľa subjektov, ktoré APN interpretujú, výklad môže byť :

legálny, t.j. výklad vykonaný subjektom na to splnomocneným ústavou/ zákonom, L výklad je
záväzný

autentický, t.j. výklad vykonaný subjektom ktorý APN ustanovil, je záväzný

aplikačný, t.j. výklad vykonaný subjektom ktorý je splnomocnený APN realizovať jej
aplikáciou, je záväzný iba vo vzťahu ku konkrétnemu riešenému prípadu, má význam pre
unifikáciu práva, napr. výklad NS SR je všeobecne záväzný pre súdy

doktrinálny, t.j. výklad ktorý môže podávať ktokoľvek, pod podmienkou, že je založený na
vedeckom skúmaní APN, je obsiahnutý vo vedeckých publikáciách, nie je právne záväzný, ale
má význam pre právnu prax.

interný / služobný výklad, t.j. výklad ktorý podáva vyšší služobný orgán pre podriadené
orgány vo forme interných smerníc, nie je VZ, len vo vzťahu k podriadeným subjektom.

S realizáciou + interpretáciou APN súvisia aj inštitúty :
I. správneho uváženia
II. neurčitých pojmov
III. analógie

Správne uváženie = vzťahuje sa na aplikáciu APN orgánmi VS – keďže APN neodzrkadľujú
spoločenskú realitu absolútne, pri riešení konkrétnych situácií OVS pri aplikácií APN majú
k dispozícií priestor + rámec v hraniciach ktorého môžu pri rozhodovaní využiť svoju odbornú
znalosť + praktické skúsenosti s prihliadnutím na špecifiká konkrétnej situácie.
SÚ je v právnych predpisoch vyjadrené spravidla slovami : „môže“ + „je oprávnený“.
SÚ možno uplatniť len za nasl. podmienok :

právna norma musí SÚ pripúšťať a

súčasne

vymedzovať jeho hranice ( t.j. nie je prípustné ak

norma predpokladá iba jediné riešenie)

SÚ musí vychádzať z objektívne zisteného skutkového stavu veci

Špecifickou formou SÚ sú neurčité pojmy = pojmy + slová používané v právnych textoch na
vyjadrenie všeobecnejších javov, bez toho aby boli bližšie špecifikované, definované.
T.j. právne predpisy ich na jednej strane používajú, ale na druhej strane nevymedzujú ich obsah. Napr.
pojmy % verejný poriadok, znížená viditeľnosť, verejný záujem, primeranosť, neslušnosť.

analógia = postup orgánu pri riešení konkrétnej situácie, ktorá nie je upravená žiadnou
(niektorou)platnou právnou normou a preto sa rieši podľa všeobecných princípov daného právneho
odvetvia alebo práva vôbec.
Rozlišujeme analógiu legis + analógiu iuris, v odvetví SP sa A nepripúšťa.

pojem subjekt SP + druhy subjektov SP + FO ako subjekty SP + PO ako

subjekty SP

Subjektom SP je skutočný alebo potenciálny účastník právnych vzťahov (APV), ktorý má právnu
spôsobilosť, t.j. je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností.
Právna spôsobilosť zahŕňa _
a) spôsobilosť mať práva a povinnosti ustanovené APN
b) SnaPÚ
c) procesnú spôsobilosť – S byť účastníkom konania a vystupovať v samotnom konaní
d) deliktuálnu spôsobilosť

Medzi subjekty SP zaraďuje predovšetkým :

OŠS

orgány územnej samosprávy

Právna spôsobilosť OŠS + orgánov územnej samosprávy je spravidla vymedzená ich právomocou,
ktorou sa rozumejú práva a povinnosti týchto orgánov vymedzené v právnych normách určitým
spôsobom konať a vstupovať do právnych vzťahov.

Pojem OŚS
OŠS – rozlišujeme :

užšie

vymedzenie pojmu OŠS = OŠS sa rozumejú len štátne orgány právnymi predpismi

výslovne označené ako OŠS.

širšie

vymedzenie pojmu OŠS, ktoré sa zhoduje s vymedzením pojmu správny orgán, t.j.

patria sem aj ostatné orgány, ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou.

základné črty OŠS

OŠS je štátny orgán, ktorý má všetky základné znaky štátneho orgánu, je vybavený pôsobnosťou
a právomocou a môže uplatňovať prostriedky štátneho donútenia.

osobitný druh štátneho orgánu, jeho osobitosť spočíva v činnosti, ktorú vykonáva ( t.j. vykonáva ŠS)

tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku, ktorá je oddelená od iných organizačných jednotiek
v štáte, napr. od súdov + prokuratúry + iných štátnych orgánov.

Vznik + existencia OŠS vyplýva priamo z Ústavy SR + ústavných zákonov + zákonov NRSR.

Z hľadiska vecnej pôsobnosti ich delíme na OŠS :

so všeobecnou pôsobnosťou

s osobitnou pôsobnosťou, ktoré delíme na OŚS s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou

OŠS možno definovať ako orgán štátu, ktorý :

vystupuje v mene štátu,

plní úlohy + funkcie štátu výkonnou a nariaďovacou činnosťou

je zriaďovaný zákonom / iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka

je vybavený samostatnou pôsobnosťou + právomocou.

vláda + ÚOŠS

Vláda + ÚOŠS vykonávajú ŠS a zabezpečujú jej výkon na celom území SR.

Vláda ako najvyšší výkonný orgán zabezpečuje spolu s ÚOŠS medzinárodné + obranné + ekonomické
+ iné záujmy štátu.
- plní úlohy na úseku bezpečnosti krajiny + zahraničnej politiky + hospodárskej výstavby,
predovšetkým prostredníctvom

o normotvornej činnosti : vykonávaním zákonov NRSR
o riadenia + koordinácie + kotrolovania činnosti ministerstiev a ostatných ÚOŠS

Činnosť vlády je typická organizátorským charakterom a systematickosťou.

Odborné + technické + organizačné zabezpečenie činnosti vlády má na starosti Úrad vlády, ktoré je
súčasne ÚOŠS pre kontrolu :



plnenia úloh ktoré súvisia s výkonom štátnej správy



plnenia úloh ktoré vyplývajú z uznesení vlády



vybavovania petícií + sťažností

Základnou úlohou ÚV je pripravovať odborné stanoviská k vnútropolitickým + zahraničným +
hospodárskym otázkam, ktoré ministri predkladajú do vlády.
Pre hlbšie odborné posúdenia otázok sú vytvorené poradné orgány vlády - stálymi poradnými
orgánmi vlády sú Legislatívna rada vlády SR + Hospodárska rada vlády SR, ďlšími sú napr: „ Rada
vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny + Rada informatiky“

ÚOŠS sú ministerstvá a ostatné ÚOŠS

V SR pôsobia tieto ministerstvá, na ktorých čele je člen vlády:
1. M hospodárstva SR
2. M financií SR
3. M dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
4. M pôdohospodárstva SR
5. M výstavby a regionálneho rozvoja SR
6. M vnútra SR
7. M obrany SR
8. M spravodlivosti SR
9. M zahraničných vecí SR
10. M práce, sociálnych vecí a rodiny SR
11. M životného prostredia SR
12. M školstva SR
13. M kultúry SR
14. M zdravotníctva SR

Ministerstvá sú vecne špecializované ÚOŠS, budované na odvetvovom a funkčom princípe, na čele
s ministrom – členom vlády.
M vymenúvava na návrh predsedu vlády prezident SR.
M riadi činnosť ministerstva a vykonáva právomoc ministerstva a to buď osobne alebo
prostredníctvom štátnych tajomníkov.

M je jediným zodpovedným vedúcim ministerstva – z toho výplýva, že :

pod vedením + kontrolou + a zodpovednosťou M sú vydávané všetký právne akty M
( vyhlášky, smernice. rozhodnutia, príkazy)

M zodpovedá za činnosť ( vláde) samotného ministerstva ako aj činnosť OŠS, ktoré podliehajú
ministerstvu

Poradným orgánom M je kolégium, v ktorom sa prerokúvajú dôležité otázky práce ministerstva.

K sa skladá z :

štátnych tajomníkov

niektorých vedúcich pracovníkov ministerstva

významných osôb ktoré vymenúva / odvoláva M

M predsedá kolégiu

Ministerstvo je po právnej + organizačnej stránke jednotným útvarom, aj keď sa vnútorne člení na
sekcie a odbory + iné organizačné útvary ktoré konajú a rozhodujú vždy v mene ministerstva.

Vnútornú organizáciu + činnosť ministerstva + vzťahy ministerstva k iným orgínom a organizáciám
upravuje štatút, ktorý schvaľuje vláda

Organizačný poriadok ministerstva stanovuje organizačné útvary , vymedzuje ich pôsobnosť a
vzájomné vzťahy, schvaluje avydáva ho ministerstvo.

V SR pôsobia aj tieto ústredné orgány štátnej správy:
a) Úrad vlády SR
b) Protimonopolný úrad SR
c) Štatistický úrad SR
d) Úrad pre štátnu službu,
e) Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
f) Úrad jadrového dozoru SR
g) Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
h) Úrad pre verejné obstarávanie,
i) Úrad priemyselného vlastníctva SR
j) Správa štátnych hmotných rezerv SR
k) Národný bezpečnostný úrad.

Na čele ostatných ÚOSS je predseda ( V a O vláda), prípadne aj riaditeľ ( NBÚ) + vedúci ( úrad
vlády), ktorý nie sú členmi vlády.

miestne orgány štátnej správa

Podľa zákona č. 222/1996 o organizácií miestnej ŠS na výkon štátnej správy sú zriadené krajské a okresné úrady.
Iným OŠS, obciam + „VÚC“ alebo iným osobám možno zveriť výkon miestnej ŠS len osobitným zákonom.

podľa zákona 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch miestnymi OŠS na úsekoch

všeobecnej vnútornej správy,

živnostenského podnikania,

civilnej ochrany a

riadenia štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu

(„krízové riadenie“ ) sú KÚ + OÚ

KÚ je

právnická

osoba + rozpočtová organizácia zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet M vnútra

SR.
KÚ v

rámci svojho rozpočtu zabezpečuje výdavky aj na činnosť OÚ.

- riadi

a za jeho činnosť zodpovedá prednosta KÚ ktorého vymenúva a odvoláva vláda SR na návrh

ministra

vnútra SR.

- je služobným úradom štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v KÚ + obvodných
úradoch; je zamestnávateľom

zamestnancov, ktorí vykonávajú verejnú službu v KÚ + obvodných

úradoch.

Obvodný úrad koná a rozhoduje v administratívnoprávnych

vzťahoch samostatne.

- riadi a za jeho

činnosť zodpovedá prednosta OÚ ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh

ministra vnútra SR

Vnútornú organizáciu

KÚ + OÚ určuje ministerstvo.

KÚ a OÚ vykonáva štátnu správu vo svojich územných obvodoch.
Krajský úrad vykonáva štátnu správu v územnom obvode kraja.

Sídla a územné obvody

OÚ sú uvedené v prílohe č. 1 zákona.

KÚ može na

výkon niektorých činností Š so súhlasom ministerstva zriadiť pracovisko OÚ a určiť

jeho územný obvod.

KÚ + OÚ vykonávajú pôsobnosť na úsekoch VVS + živnostenského podnikania + krízového riadenia
v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismy.

KÚ + OÚ v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi vykonávajú aj ŠS vo veciach :

vedenia

registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov

poistenia motorových vozidie

dofinancovania družstevnej a individuálnej bytovej výstavby

KÚ riadi a kontroluje výkon ŠS uskutočňovaný

OÚ + koordinuje výkon ŠS uskutočňovaný obcami a

VÚC .

VZPP krajských úradov

a iných miestnych OŠS sa označujú názvom vyhláška.

Vyhláška sa vyhlasuje uverejnením vo Vestníku vlády SR.
- nadobúda

o platnosť dňom jej vyhlásenia

o účinnosť nadobúda 15 dňom po jej vyhlásení, ak nie je v nej ustanovený neskorší deň

nadobudnutia

účinnosti, v prípade naliehavého všeobecného záujmu možno ustanoviť skorší

začiatok

jej účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia / platnosti.

Smernice

ktorými ministerstvá a ostatné ÚOŠS riadia výkon ŠS uskutočňovaný miestnymi OŠS +

obcami

+ VÚC sa vyhlasujú uverejnením oznámenia o ich vydaní vo Vestníku vlády SR.

územná samospráva

podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
Základom územnej samospráva je obec.
Obec je samostatný :

územný

samosprávny a

správny celok SR .

Obec združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.

Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s
vlastným majetkom a s vlastnými príjmami

Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť

všestranný

rozvoj jej územia a

potreby

jej obyvateľov.

Obci pri

výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe

medzinárodnej zmluvy.

Obec

má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu.

Obec

a jej časť má svoj názov. Názov obce a jej časti sa uvádza v štátnom jazyku. Označovanie obce v

inom

jazyku upravuje osobitný zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.

Názov

obce určuje alebo mení vláda SR nariadením: názov obce možno zmeniť iba so súhlasom obce.

Názvy

častí obcí určuje a mení Ministerstvo vnútra SR na návrh obce.

Obec / časť obce má právo na vlastné symboly, ktorými sú erb

obce ( namiesto znaku), vlajka obce,

pečať

obce, prípadne aj znelka obce.

Územie obce tvorí územný celok, ktorý pozostáva z 1 alebo viacerých katastrálnych území.
Územie obce sa

môže členiť na časti obce, ktorá má vlastný názov ale nemusí mať vlastné katastrálne

územie.

Obec

1)zriaďuje +

zrušuje,

2)rozdeľuje

+ zlučuje vláda nariadením + iba so súhlasom obce a na základe stanoviska krajského

úradu, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza.
O inej zmene územia obce rozhoduje so súhlasom obce krajský úrad, ak osobitný zákon
neustanovuje inak = (katastrálny zákon).

a) 2 obce alebo viac obcí sa

môžu zlúčiť do jednej obce

b) obec

sa môže rozdeliť na 2/ viac obcí.

Zlúčiť

obce alebo rozdeliť obec možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do

orgánov

samosprávy obcí.

Súčasťou

návrhu na zlúčenie obcí je :

dohoda

o zlúčení obcí a

údaje

o výsledkoch hlasovania obyvateľov zlučovaných obcí.

Dohoda

o zlúčení obcí obsahuje zákonom stanovené náležitosti.

Obyvateľom

obce je osoba, ktorá má na území obce trvalý pobyt.

Obyvateľ

obce sa zúčastňuje na samospráve obce, obyvateľ obec má právo :

voliť orgány samosprávy obce a byť zvolený do orgánu samosprávy obce,

hlasovať v miestnom referende o dôležitých otázkach života a rozvoja obce

zúčastňovať sa na verejných zhromaždeniach obyvateľov obce + zúčastňovať sa na zasadnutiach

obecného

zastupiteľstva,

obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na orgány obce,

používať obvyklým spôsobom obecné zariadenia + majetok obce slúžiaci pre verejné účely,

požadovať súčinnosť pri ochrane svojej osoby a rodiny a svojho majetku nachádzajúceho sa v obci,

požadovať pomoc v čase náhlej núdze.

samospráve obce má právo podieľať sa aj ten, kto

a) má

na území obce nehnuteľný majetok / platí miestnu daň + miestny poplatok,

b) je v obci prihlásený na prechodný pobyt / dlhodobý pobyt,
c)

má čestné občianstvo obce. ( nemôu voliť orgány samosprávy + hlasovať v miestnom referende)

Obec

samostatne :

rozhoduje

+ vykonáva všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku,

vykonáva samosprávnu pôsobnosť podľa osobitného

zákona, ak tieto úkony zákon nezveruje

štátu / inej FO + Po

Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce
a) orgánmi obce,
b) hlasovaním

obyvateľov obce,

verejným zhromaždením obyvateľov obce.

obec možno zákonom preniesť výkon niektorých úloh ŠS ak ich plnenie týmto spôsobom je

racionálnejšie a efektívnejšie.

Výkon ŠS prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda.

Obec môže vo veciach územnej

samosprávy vydávať VZ nariadenia, ktoré nesmie byť v rozpore s

Ústavou SR + ústavnými zákonmi + zákonmi + medzinárodnými zmluvami.

Vo veciach preneseného výkonu ŠS môže

vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia

zákonom

a v jeho medziach. - nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou SR + ústavnými zákonmi +

M zml. + zákonmi + nariadeniami vlády, so VZPP ministerstiev a ostatných ÚOŠS

Orgánmi obce sú
a) obecné zastupiteľstvo,
b)

starosta obce

Obecné zastupiteľstvo

podľa potreby môže zriadiť ďalšie svoje orgány, najmä obecnú radu, komisie

+ obecnú políciu + obecný požiarny zbor a iné stále/dočasné výkonné + kontrolné + poradné orgány .

Obecné

zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych

voľbách obyvateľmi

obce. ( FO . 4 ročné).

Počet

poslancov obecného zastupiteľstva na celé

volebné

obdobie

určí pred voľbami obecné

zastupiteľstvo

podľa počtu obyvateľov obce, spôsobom ustanoveným v zákone / od 20-50.000 : 15-25

poslancov)

Obecné zastupiteľstvo

rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä :

určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu ktorý užíva,

schvaľovať rozpočet obce + záverečný účet obce,

schvaľovať územný plán obce / jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce,

rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane alebo miestneho poplatku

e)vyhlasovať

miestne referendum + zvolávať verejné zhromaždenia občanov,

uznášať sa na nariadeniach,

h) určovať

organizáciu obecného úradu a určovať plat starostu a hlavného kontrolóra,

zriaďovať hlavného kontrolóra a určovať mu rozsah pracovného úväzku,

k)zriaďovať,

zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce + zakladať a zrušovať

obchodné spoločnosti

a iné PO

l) udeľovať

čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny.

ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce.

Obecné

zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o

zlúčenie + rozdelenie + zrušenie obce, + zmenu názvu obce,

b) odvolanie starostu
c)

petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30 % oprávnených voličov.

Výsledky

MR sú platné, ak :

na ňom zúčastnila aspoň ˝ oprávnených voličov

ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov

Obecné

zastupiteľstvo vyhlási výsledky hlasovania obyvateľov obce do 3 dní od doručenia zápisnice o

výsledkoch

hlasovania na úradnej tabuli.

Obecné

zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však 1 za dva mesiace.

Zasadnutia OZ zvoláva a vedie starosta, + urobí tak aj keď o zvolanie OZ požiada

aspoň 1/3 poslancov

obecného zastupiteľstva

Obecné zastupiteľstvo

rokuje v zbore.

OZ je spôsobilé

rokovať a uznášať sa ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

prijatie uznesenia OZ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov;

prijatie nariadenia je potrebný súhlas 3/5 väčšiny prítomných poslancov.

Predstaviteľom

obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta.

Funkcia

starostu je verejná funkcia. (vzniká zložením sľubu)

Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch

obce a v pracovnoprávnych vzťahoch

zamestnancov

obce + v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.

Starosta môže

pozastaviť výkon uznesenia OZ ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec

zjavne nevýhodné , tým , že ho nepodpíše v stanovenej lehote .
OZ môže pozasatvené uznesenia 3/5

väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť. Ak OZ uznesenie

nepotvrdí

do 2 mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia

starosta

nemôže pozastaviť.

Starosta môže PO + FO oprávnenej

na podnikanie uložiť pokutu do 200 000 Sk, ak

a) poruší nariadenie,
b)

neudržuje čistotu a poriadok na užívanom pozemku alebo na inej NH a tým naruší vzhľad alebo

prostredie

obce, alebo ak znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá veci mimo vyhradených miest,

c) nesplní v

určenej lehote bez vážneho dôvodu povinnosť uloženú starostom poskytnúť osobnú /

vecnú

pomoc pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy / mimoriadnej udalosti.

Pokutu možno uložiť

v 1 ročnej subjektívnej +3 ročnej objektívne lehote. Pri ukladaní pokút sa

prihliada

najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Na konanie o

uložení

pokuty sa vzťahuje správny poriadok . Pokuta je príjmom obce.

Mandát starostu zaniká
a)

odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,

uplynutím FO

c) vzdaním sa mandátu,
d)

právoplatným odsúdením za úmyselný TČ + odsúdený na nepodmienečný TOS

e) pozbavením / obmedzením SnaPÚ
f) vyhlásením výsledku MR v ktorom sa

rozhodlo o odvolaní starostu,

g) zmenou trvalého pobytu mimo územia obce / mestskej časti
h)smrťou,
i) zrušením obce.

OZ vyhlási

MR o odvolaní starostu, ak :

- o

to petíciou požiada aspoň 30 % oprávnených voličov

- hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu + ústavné zákony + zákony a
ostatné VZPP
OZ môže vyhlásiť MR o

odvolaní starostu, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon

funkcie

trvá dlhšie ako šesť mesiacov.

Starostu

počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje jeho zástupca,

OZ môže

zriadiť obecnú radu = skladá sa z poslancov OZ ktorých volí OZ na celé funkčné obdobie.

Obecnú

radu a jej členov môže obecné zastupiteľstvo kedykoľvek odvolať. Spôsob volieb upravuje

rokovací poriadok

obecného zastupiteľstva.

Obecná rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom

OZ. Plní úlohy podľa rozhodnutia

obecného zastupiteľstva+

plní funkciu poradného orgánu starostu.

Obecné

zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a

kontrolné orgány.
- sú

zložené z poslancov OZ + ďalších osôb zvolených OZ

Výkonným orgánom OZ

a starostu - Obecný úrad ( prednosta):

- zabezpečuje

organizačné a administratívne veci OZ a starostu + orgánov zriadených OZ.

Obecný úrad najmä
a)

zabezpečuje písomnú agendu všetkých orgánov obce

b)je

podateľnou písomností obce,

c) zabezpečuje

odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie OZ + obecnej rady + komisií

d)vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí starostu vydaných v správnom konaní,

e) vykonáva

nariadenia, uznesenia OZ + rozhodnutia starostu.

Oz volí

a odvoláva hlavného kontrolóra „na 6 ročné FO“, ktorý je zamestnancom obce / podľa z. o

výkone práce vo verejnom záujme), nesmie

podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, toto

obmedzenie

sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, lektorskú, prednášateľskú, prekladateľskú,

publicistickú, literárnu, umeleckú

činnosť a na správu vlastného majetku. Kontrolnú činnosť vykonáva

nezávisle

a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti/ podľa z. o o finančnej

kontrole

a vnútornom audite/

Hlavný kontrolór môže vykonávať

kontrolnú činnosť pre viaceré obce.

HK kontroluje najmä :

zákonnosť, účelnosť + hospodárnosť + efektívnosť makladania s majetkom + M právami
obce + s majetkom štátu ktorý má obec v správe

príjmy + výdavky + finančné operácie obce

vybavovanie

sťažností + petícií,

dodržiavanie VZPP vrátane

nariadení obce,

plnenie uznesení

dodržiavanie

interných predpisov obce

plnenie

ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi.

Kontrolnej

činnosti HK podlieha

a) obecný úrad,
b)

rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou,

c) PO v ktorých má obec majetkovú účasť,

a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce alebo

ktorým

bol majetok obce prenechaný na užívanie

d) osoby,

ktorým boli poskytnuté z rozpočtu obce účelové dotácie alebo návratné + nenávratné

finančné výpomoci,

Hlavný kontrolór
a) vykonáva kontrolu
b) predkladá OZ plán

kontrolnej činnosti

vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu + záverečného účtu obce

predkladá správu o výsledkoch kontroly

e)spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami

pridelenými

obci

zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov EÚ

f)je

povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada OZ

OZ môže zriať jako svoj poriadkový útvar obecnú políciu, ktorej zriadenia + právne postavenie +
úlohy upravuje osobitný zákon.

samosprávny kraj

zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch)
Vyšší územný celok je :

je samostatný územný

samosprávny a

správny celok SR

Je zriadených 8 samosprávnych krajov = Bratislavský + Trnavský + Trenčiansky

+ Nitriansky +

Žilinský + Banskobystrický + Košický + Prešovský

VÚC je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom :

samostatne

hospodári s vlastným majetkom a príjmami,

zabezpečuje

a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov.

VÚC možno vo veciach územnej samosprávy

ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na

základe medzinárodnej zmluvy.

Orgány VÚC sú
a)

zastupiteľstvo

predseda samosprávneho kraja

Obyvateľom VÚC je

osoba, ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území.

- zúčastňuje sa na samospráve VÚC .

Obyvateľ je oprávnený najmä
a)

voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva,

voliť predsedu a byť volený za predsedu,

c) hlasovať

v referende samosprávneho kraja

zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva,

obracať sa so svojimi podnetmi, sťažnosťami a inými podaniami na orgány VÚC

Na výkone samosprávy sa

môže s výnimkou volieb do orgánov + hlasovania v referende podieľať aj

ten,

kto na území UC

má nehnuteľný majetok,

b) je prihlásený na prechodný pobyt,
c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt.

VÚC pri výkone samosprávy sa stará :

- o všestranný rozvoj svojho územia

- a o potreby svojich obyvateľov.

VÚC môže v rozsahu svojej

pôsobnosti spolupracovať s :

územnými a

správnymi

celkami alebo

úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie.

Má

právo stať sa členom medzinárodného združenia územných celkov alebo územných orgánov.

Spolupráca

sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci, ktorá musí obsahovať

názvy a sídla účastníkov zmluvy,

b) predmet zmluvy (spolupráca),
c)

určenie času, na ktorý sa uzatvára.

- musí

byť uzatvorená písomne a nesmie byť v rozpore s Ústavou SR + ústavnými zákonmi +

zákonmi + M zml. +

nesmie byť v rozpore s verejným záujmom.

Na VÚC možno

zákonom preniesť niektoré úlohy ŠS, na výkon ktorých poskytne VÚC štát potrebné

finančné

a materiálne prostriedky.

VÚC pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so :

štátnymi orgánmi,

s inými samosprávnymi krajmi,

obcami a

s inými PO

Štátne orgány poskytujú VÚC potrebné údaje z jednotlivých evidencií v rozsahu vymedzenom
osobitnými zákonmi.
VÚC poskytuje štátnym orgánom, obciam a iným PO údaje

potrebné na ich činnosť v rozsahu

vymedzenom

osobitnými zákonmi.

Prednosta príslušného

KÚ sa zúčastňuje na zasadnutí zastupiteľstva, ak program zasadnutia sa týka

úloh miestnej štátnej správy.

VÚC upozorňuje

miestne OŚS a obce na nedostatky, ktoré zistí v ich činnosti pri plnení svojich úloh.

VÚC môže vo veciach

územnej samosprávy vydávať VZ nariadenie , ktoré nesmie byť v rozpore s

Ústavou

+ ústavnými zákonmi + M zml. + zákonmi a s nariadeniami vlády.

Vo veciach

preneseného výkonu ŠS môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom

a v jeho medziach. – N nesmie

byť v rozpore s Ú + ústavnými zákonmi + M zml. + zákonmi +

nariadeniami vlády + VZPP ministerstiev a ostatných ÚOŠS .

Nariadenie nadobúda :

platnosť : jeho vyhlásením, a to vyvesením na úradnej tabuli VÚC

účinnosť

nadobúda 30. dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok

účinnosti + v prípade naliehavého verejného záujmu môžno ustanoviť

skorší začiatok jeho

účinnosti,

najskôr však dňom vyhlásenia.

Zastupiteľstvo

je zbor zložený z poslancov VÚC zvolených v priamych voľbách.

Zastupiteľstvo

určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov

na jedného

poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona.

Zastupiteľstvo rozhoduje o

základných otázkach VÚC , najmä

uznášať sa na nariadeniach,

b) určovať

zásady hospodárenia a nakladania s majetkom VÚC + majetkom prenechaným do užívania

schvaľovať program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja

schvaľovať rozpočet + záverečný účet

o vyhlásení referenda,

zriaďovať, zakladať, zrušovať a kontrolovať PO samosprávneho kraja

g) voliť

a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu VÚC

zriaďovať komisie a iné orgány zastupiteľstva

voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra VÚC

j)zriaďovať

úrad samosprávneho kraja

schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva.

Zastupiteľstvo

sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace; jeho zasadnutie zvoláva a

vedie

predseda, urobí tak aj b´vetdy ak o zvolanie zasadnutia zastupiteľstva požiada aspoň 1/3

poslancov.

Zastupiteľstvo

rokuje vždy v zbore. Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná

väčšina

všetkých poslancov.

prijatie :

uznesenia

zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

nariadenia

je potrebný súhlas 3/5 väčšiny súhlas všetkých poslancov.

Nariadenie

a uznesenie zastupiteľstva podpisuje predseda najneskôr do 3 dní od ich schválenia.

Zastupiteľstvo

vyhlási referendum o dôležitých otázkach výkonu samosprávy VÚC ak :

na tom uznesie (zastupiteľstvo)

alebo

ak o to petíciou požiada aspoň 30 % oprávnených voličov.

Zastupiteľstvo

vyhlási referendum o odvolaní predsedu, ak

a) jeho

neprítomnosť alebo nespôsobilosť výkonu funkcie dlhšia ako šesť mesiacov,

b) hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti
c) o to petíciou

požiada aspoň 30 % oprávnených voličov.

- a to tak aby R sa konalo do 90 dní od schválenia uznesenia o vyhlásení referenda.

Výsledky referenda

sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň ˝ oprávnených voličov + a ak

rozhodnutie

bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda.

Zastupiteľstvo

vyhlási výsledky referenda do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch

referenda.

Predsedu volia obyvatelia VÚC v

priamych voľbách.

- zastupuje VÚC navonok,

- v majetkovoprávnych

vzťahoch + pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym

orgánom

- rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje VÚC rozhodovanie o právach a povinnostiach PO
+ FO

sa predseda domnieva, že uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo že je pre

samosprávny kraj nevýhodné, môže pozastaviť

jeho výkon tým , že ho nepodpíše ustanovenej

v lehote.
- pozastavené U môže zastupiteľstvo

nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť -

výkon

potvrdeného uznesenia nemôže predseda pozastaviť. Ak zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do

2 mesiacov

od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť.

Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonáva

sa v pracovnom pomere. Doterajší pracovnoprávny

vzťah

alebo obdobný pracovný vzťah zostáva zachovaný.

Mandát predsedu zaniká
a) uplynutím volebného obdobia,
b)

odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,

c) vzdaním sa mandátu,
d)

právoplatným odsúdením za úmyselný Tˇ4 + ak ol odsúdený na nepodmienečný TOS

e) pozbavením / obmedzením SnaPÚ
f)

skončením trvalého pobytu v obci na území VÚC

g) vyhlásením výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní predsedu, alebo
h)

smrťou.

Predseda

môže uložiť PO + FO oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000

Sk. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja.
- pri ukladaní pokút prihliada najmä

na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho

konania.
Pokutu

možno uložiť v 1 ročnej subjektívnej + 3 ročnej objektívne lehote.

Hlavného

kontrolóra volí a odvoláva zastupiteľstvo.

je zamestnancom

VÚC + nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť

vykonáva kontrolnú

činnosť nezávisle a nestranne a neprihliada na príkazy, ktoré sú v rozpore

základnými pravidlami kontrolnej činnosti.

počas

výkonu funkcie nemôže byť členom politickej strany alebo hnutia. ( čestným vyhlásením to

preukazuje)

Zastupiteľstvo

môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak

a) poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca,
b) hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti vyplývajúce

z jeho funkcie + bol na to aspoň

raz

písomne upozornený

uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení + majetokovom prehlásení.

HK kontroluje :

zákonnosť,

účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť hospodárenia a nakladania s majetkom / M

právami VÚC + s majetkom štátu ktorý má VÚC v správe

príjmi + výdavky VÚC

vybavovanie sťažností +petícií

dodržiavanie VZPP vrátane nariadení VÚC +

plnenie uznesení zastupiteľstva,

dodržiavanie interných

predpisov VÚC

plnenie

ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi

Kontrolnej

činnosti HK podlieha

a) úrad samosprávneho kraja,
b)

rozpočtové, príspevkové a neziskové organizácie zriadené VÚC

c) PO v ktorých má VÚC majetkovú

účasť, a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom VÚC alebo

ktorým bol majetok prenechaný na užívanie
d) osoby, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu

VÚC účelové dotácie alebo návratné finančné výpomoci

Hlavný kontrolór
a) vykonáva kontrolu
b)

predkladá zastupiteľstvu raz za šesť mesiacov návrh plánu kontrolnej činnosti

vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu + záverečného účtu

predkladá zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti

f) spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach kontroly nakladania s prostriedkami pridelenými VÚC
zo

štátneho rozpočtu + štrukturálnych fondov EÚ

g) je povinný

vykonať kontrolu, ak ho o to požiada zastupiteľstvo.

Zastupiteľstvo

zriaďuje mandátovú komisiu a finančnú komisiu; môže zriaďovať aj ďalšie komisie

ako

svoje stále

alebo

dočasné

poradné,

iniciatívne a kontrolné orgány.

Členom

mandátovej komisie môže byť iba poslanec.

Komisie

sú zložené z poslancov a z ďalších osôb zvolených zastupiteľstvom. Poslanci musia tvoriť

viac

ako ˝ komisie; predsedom komisie je poslanec.

Administratívne

a organizačné veci :

zastupiteľstva,

predsedu

ďalších

orgánov zriadených zastupiteľstvom zabezpečuje úrad, ktorý tvoria zamestnanci

VÚC .

Prácu

úradu riadi a organizuje riaditeľ úradu, ktorý za svoju činnosť zodpovedá predsedovi.

Na konanie, v ktorom o právach a povinnostiach PO + FO rozhoduje predseda, vzťahuje

správny

poriadok.

Proti rozhodnutiu predsedu vo veciach územnej samosprávy

možno podať opravný prostriedok na

súde -

krajskom súde + OSP /

Proti rozhodnutiu predsedu vo veciach preneseného výkonu ŠS je odvolacím orgánom príslušný
ÚOŠS .

Rozhodnutie

predsedu nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Ak predseda v plnom rozsahu nevyhovie protestu prokurátora, o proteste na návrh ním zriadenej
osobitnej komisie rozhodne opätovne predseda.

Výkon rozhodnutia

predsedu uskutočňuje úrad.

Fyzické osoby ako subjekt SP

Právna spôsobilosť FO zahŕňa :

právnu subjektivitu

, t.j. spôsobilosť na práva a povinnosti.

SnaPÚ

, t.j. spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Vnútorne sa člení

na : 1) SnaPÚ + 2) deliktuálnu spôsobilosť – spôsobilosť vlastnými protiprávnymi úkonmi
založiť svoju zodpovednosť (zodpovednosť za priestupok)

Právna subjektivita ktorá vzniká narodením a zaniká smrťou, výnimočne sa priznáva aj nasciturus
pod podmienkou, že sa narodí živé. Smrť sa preukazuje ustanoveným spôsobom (lekárskou
prehliadkou + úmrtným listom), ak smrť nemožno preukázať ustanoveným spôsobom, súd vyhlási FO
za mŕtvu. Ak po čase vyjde najavo, že osoba vyhlásená za mŕtvu žije, nadobúda táto právnu
spôsobilosť ex tunc, t.j. spätne nadobúda všetky práva a povinnosti s výnimkou podľa zákona o

rodine

SnaPÚ vzniká dovŕšením určitého veku, ktorého dosiahnutím FO získa také rozumové schopnosti aby
mohla rozpoznať význam a

následky

svojho konania.

V APN je SnaPÚ diferencovaná, napr. povinnosť mať OP + zodpovednosť za spáchanie

priestupku vzniká dovŕšením 15 roku veku, spôsobilosť viesť zdravotnícke + požiarne vozidlo vzniká
dovŕšením 21 rokov veku.
Pokiaľ APN neustanovuje výslovne vekovú hranicu na SnaPÚ, použije sa úprava OZ podľa ktorého
SnaPÚ v plnom rozsahu vzniká plnoletosťou ( 18 rokov + 16 uzavretím M)

SnaPÚ na rozdiel od právnej subjektivity môže byť rozhodnutím súdu obmedzená / úplne
vylúčená ak FO trpí duševnou poruchou, ktorá nemá len prechodný charakter a nie je schopná robiť
právne relevantné úkony. Súd pozbavenie / obmedzenie SnaPÚ zruší alebo zmení, ak sa zmenia /
odpadnú dôvody, ktoré k tomu viedli.

Správny orgán posudzuje samostatne rozumové schopnosti FO, nie je teda výslovne viazaný

rozhodnutím súdu. Ak právny predpis avšak takúto možnosť výslovne vylučuje, správny orgán je
viazaný rozhodnutím súdu. ( napr, nevydanie OP + cestovného dokladu FO pozbavenej SnaPÚ).

Subjektom SP sú nielen štátny občania SR ale aj cudzinci. Právne postavenie cudzincov je

upravené :

všeobecne v APN, ktoré sa vzťahujú rovnako na občanov ako aj na cudzincov ( ochrana
listového tajomstva + sloboda pohybu, povinnosť dodržiavať právne predpisy)

osobitne v APN ktoré upravujú špeciálne práva a povinnosti cudzincov ( právo na sociálne
zabezpečenie/poistenie cudzincov zamestnaných v SR, liečebno-preventívnu starostlivosť,
nepatrí im volebné právo, nemôžu byť sudcami)

PO ako subjekt SP

Právna spôsobilosť PO = PO podľa správneho práva majú právnu spôsobilosť, t.j. majú spôsobilosť
byť nositeľom práv a povinností.
Právna spôsobilosť PO nie je diferencovaná ako u

, je chápaná ako celok a vzniká a zaniká súčasne

so vznikom a zánikom PO. Právne úkony v mene PO vykonávajú jej jednotlivé orgány ( štatutárne ).
Subjektom SP sú PO, ktoré združujú :

FO ( občanov)

materiálne a finančné prostriedky, za účelom realizovania hmotných a kultúrnych potrieb.

Takýmito PO sú najmä –
1) obchodné spoločnosti + družstvá ( podľa Obch.Z)
2) politické strany a hnutia, ktoré upravuje z. č.424/1991 o združovaní v

politických stranách

a politických hnutiach

. PS a PH hnutia sú podľa tohto zákona PO a vznikajú registráciou na MV.

3) cirkevné + náboženské združenia, ktoré upravuje z. č. 308/1991 o slobode náboženskej viery

a postavení C a

, podľa zákona C + NS sú dobrovoľnými združeniami osôb, ktoré majú právnu

subjektivitu, sú teda PO.
4) občianske združenia : podľa z. č. 83/1990 o združovaní občanov OZ sú PO, ich členmi môžu byť
FO / PO, vzniká registráciou na MV, návrh na registráciu môže podať najmenej 3 členný prípravný
výbor, aspoň 1 člen PV musí byť starší ako 18 rokov. Ak MV nezistí dôvod odmietnutia registrácie
vykoná registráciu a vznik združenia oznámi Štatistickému úradu SR. Ak MV odmietne vykonať
registráciu PV sa môže obrátiť na NS SR , ak NS SR zruší rozhodnutie MV deň právoplatnosti
rozhodnutia je dňom registrácie združenia
5) iné združenia : ktorými sa rozumejú profesiové inštitúcie – „stavovské samosprávne organizácie“,
právne postavenie týchto PO vyplýva priamo zo zákona ktorý ich zriaďuje ( ktorý zakladá ich
existenciu)

administratívnoprávne vzťahy - pojem + charakteristika

APV sú spoločenské vzťahy ktoré upravujú APN a ktoré vznikajú, menia a zanikajú v oblasti VS.

Subjekty APV vystupujú ako nositelia práv a povinností ustanovených APN.

APV sú právnym vzťahmi, t.j. opierajú sa o právnu úpravu spoločenských vzťahov v oblasti VS
a sú zabezpečované orgánmi štátu.

Špecifickým znakom APV je :

1) skutočnosť že jeden zo subjektov APV musí byť vždy reprezentant VS ( orgán štátu)
2) nadradené postavenie a mocenská prevaha jedného zo subjektov APV – reprezentanta VS

(orgánu štátu)

3)v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z APV sa uplatňuje administratívnoprávna

zodpovednosť

APV vznikajú :

a)zo zákona / iného právneho aktu /výnimočne/
b)aplikáciou APN orgánmi VS a to tým, že nastane určitá právna skutočnosť s ktorou APN
spájajú V+ Z +Z administratívnoprávnych vzťahov, takouto právnou skutočnosťou je najmä
konanie subjektov ako prejav ich vôle, konanie môže spočíva aj v omisívnom konaní – nečinnosti.

Predpokladom V + Z + Z APV :
1)

je existencia príslušnej APN

musí nastať právna skutočnosť s ktorou APN spájajú právne následky – a to V + Z + Z APV,(
výnimočne APV vzniká samostatnou platnosťou a účinnosťou právneho predpisu, ktorý obsahuje
prislušnú APN)

aplikácia APN, ktorej výsledkom je akt aplikácie – individuálny správny akt

„ protiprávne konanie“ spočívajúce v „zavinenom“ porušení právnej povinnosti deliktuálne
spôsobilého subjektu.

3 základné prvky APV:

1) subjekt APV = jedným zo S je vždy reprezentant VS – správny orgán, ktorý má nadradené

postavenie vo vzťahu k subjektu voči ktorému sa VS vykonáva / môže ním byť FO + PO + iný
správny orgán /

2) objekt APV = veci materiálnej povahy + kultúrne a sociálne hodnoty správania FO, ktoré

síce nie sú predmetom regulácie SP, ale sú štrukturálnym prvkom SP

3) obsah APV = súhrn práv a povinností subjektov APV, ktoré vyplývajú priamo z APN alebo

z aktov aplikácie APN ( ISA), práva a povinnosti subjektov APV sú vo vzájomnej interakcií, t.j.
právu orgánu VS zodpovedá povinnosť subjektu voči ktorému sa VS vykonáva.
Spory o obsah a rozsah práv a povinností medzi subjektami voči ktorým sa VS vykonáva rozhoduje :

kompetentný správny orgán sám

prípadne nadriadený správny orgán

súd

Spory medzi správnymi orgánmi navzájom rozhoduje :

kompetentný nadriadený orgán jednostranným rozhodnutím (smernicou, príkazom)

Spory medzi :

správnymi orgánmi + FO

SO + PO rozhoduje správny orgán , resp. rozhodnutie SO preskúmáva súd

druhy APV

A. základné členenie podľa obsahu APV :

o hmotnoprávne = uskutočňujú sa v oblasti materiálnych potrieb a záujmov subjektov APV
o procesnoprávne = uskutočňujú sa medzi reprezentantmi VS a subjektami voči ktorým sa

vykonáva VS, ich predmetom sú práva + právom chránené záujmy alebo povinnosti, ktoré
zakladajú , menia / spôsobujú zánik APV

B. podľa funkcií VS delíme APV na:

o ochranné = ich účelom je predchádzať nežiaducim javov, chrániť APV ktoré vznikli

v minulosti a týmto podporovať zachovávanie žiaduceho stavu, aj prostredníctvo
vyvodzovania AP zodpovednosti

o regulačné = zakladajú kvalitatívne a kvantitatívne nový právny vzťah v oblasti VS

C. podľa postavenia adresátov delíme APV na :

o vonkajšie = vznikajú pri výkone VS a vo vzťahu k subjektom voči ktorým sa VS vykonáva

predstavujú zakončenie činnosti VS

o vnútorne = vznikajú v rámci riadiacej + kontrolnej + koordinačnej činnosti VS

D. podľa povahy povinnosti subjektov APV delíme APV na :

 APV ktoré závisia od aktívnej povinnosti subjektov APV , t.j. povinnosti niečo konať

 APV ktoré závisia od pasívnej činnosti subjektu APV, t.j. povinnosti niečoho sa zdržať

E. rozlišujeme APV, ktoré vznikajú medzi :

 OVS ktoré nie sú vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti

 OVS a PO

 OVS a FO

pojem metóda VS – vymedzenie

metóda – slovo odvodené od gréckeho „ methodos“ , používané na označenie cieľavedomého postupu
pri práci / konaní.
Metódy VS = rozumie sa ňou spôsob pôsobenia správneho orgánu na spravujúce subjekty s cieľom čo
najefektívnejšieho a najoptimálnejšieho riešenie úloh VS.
MVS predstavujú návod akým spôsobom a prostriedkami majú spravujúce subjekty pôsobiť na
spravované subjekty, riešiť úlohy a dosahovať ciele a funkcie VS.

vyjadrujú kvalitatívnu stránku VS

predstavujú abstraktnú kategóriu, ktorá nadobúda konkrétnu podobu transformáciou do
reálneho sveta v podobe foriem činností VS. MVS a formy činnosti VS sa vzájomne
podmieňujú.

sú právnym inštitútom + inštitútom SP. Právo vo vzťahu k MVS predstavuje limitujúci
faktor, t.j. spravujúce subjekty môže konať iba na základe + v súlade s ústavou, v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, iba v rozsahu svojich kompetencií a

právomocií

. Na

druhej strane spravované subjekty môžu konať všetko, čo im zákon nezakazuje, a nikoho
nemožno nútiť konať to čo zákon neukladá.

„MVS vstupujú do procesov normotvorby ako aj procesov realizácie práva“

Rozlišujeme širšie + užšie vymedzenie pojmu MVS
1) rámci širšieho vymedzenia pojmu : MVS rozumieme všetky metódy, ktorými sa vo VS pôsobí
2) v rámci užšieho vymedzenia pojmu : MVS rozumieme jednak :

M vnútroorganizačné ( M organizácie spravujúcich subjektov)

M činnosti VS ( M pôsobenia spravujúcich subjektov na spravované subjekty, resp. objekt
VS : správanie ľudí, ktoré je potrebné zosúladiť s cieľmi, funkciami, úlohami VS)

MVS možno definovať ako cesty cieľavedomého pôsobenia spravujúcich subjektov na spravované
subjekty / objekt VS, a to v súlade s právnym poriadkom za účelom dosahovania cieľov, úloh a funkcií
VS

klasifikácia metód VS

V rámci klasifikácie MVS rozlišujeme 3 základné skupiny MVS :

A. do 1 skupiny zaraďujeme :
a) M presvedčovania
b) M donucovania

- tieto predstavujú základné a všeobecné MVS, uplatňujú sa :

o v celom systéme VS, tak vo vzťahu k spravovaným subjektom / objektom, ako aj v rámci

organizácie spravujúcich subjektov

o vo všetkých úsekoch a oblastiach VS
o dokonca sa uplatňujú aj v iných druhoch štátnej činnosti, napr. súdnej + prokurátorskej

V rámci vzájomného vzťahu medzi M presvedčovania a donucovania platí zásada prednostného –
prioritného postavenia presvedčovania pred donucovaním, ktoré má sekundárne postavenie a malo
by pôsobiť len subsidiárne, avšak vždy treba prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu.

Rozlišujeme :

priame presvedčovanie = pri ktorom je spravujúci subjekt v priamom kontakte so
spravovaným subjektom ( pri priamom výkone správnych úkonov, pri prednáške)

nepriame P = ktoré pôsobí sprostredkovane, napr. využitím masovokomunikačných
prostriedkov

Metódu donucovania možno uplatňovať len v prípadoch ak sa zistila v správaní spravovaného
subjektu odchýlka od modelového správania ustanoveného v právnej norme.

priame donucovanie = pri ktorom sa táto odchýlka v správaní odstraňuje v priamom kontakte so
spravovaným subjektom a nastoluje sa žiadaný právny stav ( nútený výkon správneho rozhodnutia,
odňatie veci, zákaz činnosti, „ bezprostredný zákrok“ )

nepriame donucovanie = pôsobí / následne/ ex post, ako určité negatívne ocenenie za protiprávne
konanie a pôsobí preventívne a výchovne do budúcnosti. / uloženie pokuty/

Donucovanie vo VS možno uplatniť len :

1. vo vzťahu k subjektu ktorý

o porušil povinnosť ustanovenú v APN / prípadne v norme T práva
o neoprávnene zasiahol do práv, právom chránených záujmov iného subjektu
o porušil normu neprávneho charakteru v oblasti verejného poriadku, občianskeho

spolunažívania ak ich ochrana je predmetom SP

2. v súlade s Ústavou SR
3. prostriedkami + formami + za podmienok ustanovených v zákone
4. donucovanie môžu aplikovať iba správne orgány v rozsahu svojej kompetencie a právomoci /
výnimočne nimi poverené osoby/
5. správne orgány sú povinné pri D dodržiavať zásadu subsidiarity a proporcionality
6. pri priamom D platí zásada prezumpcie správnosti postupu správneho orgánu, t.j. subjekt proti
ktorému smeruje D je povinný sa mu podriadiť, nemá právo konať v nutnej obrane + krajnej núdzi, ani
sa brojiť proti D / uplatňovanie tejto zásady v súlade so zákonom garantuje štát hrozbou sankciami za
prekročenie právomoci pri výkone verejnej moci, inštitútom sťažností, zodpovednosťou za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci/

B. do 2 skupiny zaraďujeme :

a) M administratívneho pôsobenia = odzrkadľujú charakteristické črty VS, a to že VS je činnosť
výkonná a

nariaďovacia

, vykonáva sa vo verejnom záujme. Výsledky administratívneho pôsobenia /

ktorým môže byť napr. uloženie povinnosti niečo konať, niečoho sa zdržať, niečo strpieť,
autoritatívne uznanie subjektívneho práva/ sú pre adresáta právne záväzné.

b) M ekonomického pôsobenia = spočívajú v ovplyvňovaní správania spravovaných subjektov
prostredníctvom ekonomických nástrojov, MEP by mali pozitívne motivovať k plneniu cieľov a úloh
VS. Výsledky ekonomického pôsobenia nie sú vynútiteľné, je na úvahe spravovaného subjektu či
využije ekonomické zvýhodnenie / nie.

c) M spoločensko-organizátorského pôsobenia = spočívajú v ovplyvňovaní spravovaného subjektu
prostredníctvom morálnych + etických stimulov, apelovaním na mravné + etické hodnoty, majú
právny základ, právo vymedzuje iba všeobecný rámec v rámci ktorého sa MSOP môžu
uskutočňovať, výsledok S-O pôsobenia nie je právne záväzný, ide napr. o vzdelávacie akcie, semináre,
informácie verejnosti, ktoré apelujú na dodržiavanie mravný + etických hodnôt.

d) M organizačno-technického pôsobenia = spočívajú v ovplyvňovaní správania spravovaných
subjektov prostredníctvom technických prostriedkov, ako napr. dopravných značiek + svetelnej
signalizácie + operatívno-technické prostriedky. Uplatňovanie T prostriedkov je právne upravené
diferencovane v závislosti od toho, v akej miere zasahujú do právnej integrity FO a PO. Osobitnému
právnemu režimu podlieha využívanie T prostriedkov ktorými sa špecifickým spôsobom zasahuje do
súkromnej sféry, údaje na nosičoch štatistických informácií.

e) M spätných väzieb a aktívnej účasti = inštitút petícií + sťažností + účasť občanov na verejných
zhromaždeniach, zasadaniach orgánov územnej samosprávy, ide o inštitúty, ktoré spravovanému
subjektu dávajú postavenie aktívneho prvku, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu výkonu VS.

f) M správnej prevencie a profylaxie = mali by byť súčasťou pôsobenia ostatných M VS.

C. do 3 skupiny zaraďujeme metódy špecifické + jedinečné, ktoré sa uplatňujú iba :

v jednotlivých úsekoch + oblastiach VS, alebo iba

za určitej špecifickej situácie, sú upravené zásadne špeciálnym zákonným splnomocnením
a aplikovať ich môže iba 1 subjekt / ohraničený počet subjektov, napr. pri požiarnej ochrane +
šírenie nákazlivých chorôb)

Zaraďujeme sem M osobitných režimov, ktorá sa vzťahu na určité osoby + územie + veci + čas
( cudzincov so špecifickým statusom, ochranné pásma, chránené pamiatky, náhla núdza)

môže sa realizovať formou NSA + ISA.

Formy VS

3 druhy foriem VS

A. štrukturálne formy VS = formy organizácie spravujúcich subjektov, ktoré vytvárajú spravujúci
podsystém, ktorého každý článok / prvok plní vymedzené funkcie. Na to aby každý prvok
spravujúceho podsytému mohol riadne plniť vymedzené funkcie musí byť určitým spôsobom
sformovaný.
Predmetom štrukturálnych foriem – foriem organizácie sú otázky:

právomoci a pôsobnosti spravujúceho subjektu

materiálne-technického vybavenia

personálneho vybavenia

foriem manažérskej činnosti.

Výsledkom ŠF je organizačná výstavba podsystému podsystému spravujúcichc subjektov.

B. procedurálne formy VS = P formy VS odzrkadľujú charakateristické črty VS, a to že VS je
činnosť výkonná a nariaďovacia. VS ako činnosť nariaďovacia a výkonná sa uskutočňuje
postupnosťou úkonov a činov v určitom poriadku, t.j. prebiehajú v určitých procedúrach, resp.
štádiách a fázách. Nazývajú sa aj ako P formy činnosti VS.

C. finálne formy VS = výsledkom pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt, tento
výsledok pôsobenia môže mať podobu :

aktov VS

správnych dohôd

spoločensko-organizačných opatrení

materiálno-technických operácií

Procedurálne + finálne formy VS možno označiť aj ako formy činnosti VS, uplatňujú sa pri :

plnení hlavných úloh VS vo vzťahu k spravovaným subjektom ( FO + PO)

- aktivitách, ktoré sú potrebné na zabezpečenie plnenia hlavných úloh VS vo vzťahu

k vnútorným správnym činnostiam.

Formy činnosti VS

základnou klasifikáciou FČ VS :

I. normotvorné

II. (jednostranné) právnorealizačné

III. správne dohody

IV. spoločensko-organizačné opatrenia

V. materiálnotechnické operácie

normotvorné formy činnosti VS

frekventovanejšou formou činnosti vlády + ÚOŠS

Charakteristickým znakom výsledkov normotvorných foriem činnosti je ich normatívnosť, t.j.
vyjadrujú abstraktné pravidlá správania, ktoré sa vzťahujú na prípady určitého druhu a neurčitého
počtu., sú určené na opakujúce sa použitie.

Medzi normotvorné FČ VS zaraďujeme :

I. spoluúčasť OVS na tvorbe zákonov = vláda SR predkladá návrhy zákonov, na ktorých príprave
sa podieľajú vládou určené OVS pri vypracovaní :

legislatívneho zámeru

návrhu zákona

paragrafového znenia

dôvodovej správy

Pred samotným prerokovaním návrhu zákona vo vláde zaujíma k nemu stanovisko Legislatívna rada
vlády ako poradný orgán.
Procesný postup + náležitosti návrhov zákonov upravujú jednak :

legislatívne pravidlá vlády, ktoré sú avšak záväzné len pre spracovateľov a zúčastnené
osoby, nie sú prameňom práva

legislatívne pravidlá tvorby zákonov, ktoré prijala NRSR uznesením a boli publikované
v Z.z., t.j. sú všeobecne záväzné.

II. činnosti, ktorých výsledkom je vydávanie NSA, t.j. VZ právne akty orgánov, ktoré nie sú
zákonodárnymi zbormi/ :

 nariadenia vlády

 VZPP ústredných orgánov ŠS

o vyhlášky (publikujú sa v Z.z.)
o výnosy (registrujú sa v Z.z. )
o opatrenia

 VZ nariadenia obcí a samosprávnych krajov

 VZ vyhlášky KÚ + OÚ

charakteristické znaky NSA :

normatívnosť = t.j. vyjadrujú abstraktné pravidlá správania, ktoré sa vzťahujú na prípady
určitého druhu a neurčitého počtu., sú určené na opakujúce sa použitie.

všeobecne záväzné

podzákonné = svoj právny základ majú v Ústave + zákonoch, sú od zákona odvodené
( derivatívne) : musia byť v súlade s Ústavou + zákonmi, nesmú ísť nad rámec + nesmú byť
v rozpore so zákonom na vykonanie ktorého boli vydané. VZ nariadenia obcí
a samosprávnych krajov pri prenesenom výkone ŠS nesmú byť v rozpore ani s ostatnými
VZPP.

NSA musia byť vydané v stanovenej forme + stanoveným spôsobom vyhlásené :
o vláda vydáva nariadenia, „ publikujú v Z.z.“
o ÚOŠS vydávajú vyhlášky + výnosy + opatrenia = vyhlášky sa publikujú v Z.z., výnosy sa

registrujú v Z.z.

o OÚ + KÚ vydávajú VZ vyhlášky, ktoré sa publikujú vo vestníku vlády
o obce + VÚC vydávajú VZ nariadenia vyhlasujú vyvesením na úradnú tabuľu / iným vhodným

spôsobom

NSA nadobúdajú :

platnosť : dňom ich vyhlásenia.

účinnosť : spravidla 15 dňom od vyhlásenia, v prípade VZ nariadení VÚC je to 30 dňom od
vyhlásenia, pokiaľ samozrejme v nich nie je stanovený neskorší termín nadobudnutia
účinnosti, v naliehavých prípadoch môže byť stanovená aj skoršia účinnosť, avšak najskôr
dňom platnosti.

III. činnosti, ktorých výsledkom je vydávanie vnútorných predpisov
- tieto vnútorné predpisy sú označované ako :



interné normatívne akty



služobné predpisy



rezortné predpisy ( bez použitia pojmu „ právne“)

Cieľom týchto vnútorných predpisov je usporiadanie vnútroorganizačných vzťahov, t.j

pracovnú činnosť úradných osôb a pracovníkov

spôsob realizácie zákonov a ostatných VZPP

spôsob plnenia služobných predpisov vydaných nadriadeným orgánom

Vnútro-organizačné predpisy sú jednostranné akty nadriadených orgánov voči podriadeným.
Osobitné zákonné splnomocnenie na vydávanie VP nie je potrebné, právnym základom vydávania VP
je príslušná kompetenčná norma, ktorá upravuje organizačné a riadiace vzťahy + ako aj predpisy
pracovného práva + predpisy o služobných pomeroch.

VP nesmú byť v rozpore :

so VZPP a

VP vyšších služobne nadriadených orgánov

VP sú väčšinou publikované v rezortných vestníkoch, zbierkach pokynov, metodických listoch.

Charakteristickým znakom VP je normatívnosť, t.j. vyjadrujú abstraktné pravidlá správania, avšak VP
nie sú všeobecne záväzné –zaväzujú iba podriadené subjekty. VP môžu mať právne dôsledky aj vo

vzťahu k spravovaným subjektom, ako napr. pri určení stránkových dní + spôsobu vybavovanie
agendy.

Dodržiavanie VP nemožno vynucovať prostriedkami správneho donucovania, ale iba v rámci
disciplinárnej zodpovednosti.

Príkladmi VP sú : uznesenia vlády + smernice + inštrukcie + pokyny + ministrov / M + pracovné
organizačné poriadky.
Čo sa týka štatútov, pokiaľ tieto zaväzujú kohokoľvek, kto sa nachádza v územnom obvode
pôsobnosti orgánu, vydávajú sa vo forme VZPP, inak stačí forma VP.

Jednostranné právnorealizačné formy činnosti VS

rozumie sa nimi uplatňovanie APN správnymi orgánmi ( spravujúcimi subjektami VS) :

a) pri riešení konkrétnych prípadov a to aplikáciou APN, ktorej výsledkom je akt aplikácie t.j. ISA

b) pri uplatňovaní ISA ktoré upravujú kompetencie + oprávnenia + povinnosti správnych orgánov tzv.
ostatné jednostranné právnorealizačné formy činnosti VS

ISA + ostatné JPR FČ VS sú vždy :
o jednostranným a autoritatívnym prejavom vôle spravujúceho subjektu
o majú podzákonný charakter
o ich právnym základom je Ústava + zákony + ostatné VZPP, správne orgány sú viazané aj

internými predpismi + pokynmi nadriadených orgánov

a) Realizácia APN ich aplikáciou je najtypickejšou skupinou činností VS, v teórií sa označujú ako
ISA, v praxi sa označujú najčastejšie ako rozhodnutie, pre ktoré existuje viacero termínov na
označenie : povolenia + licencia + vklad do katastra

členenie ISA podľa :

I. povahy právnych účinkov



konštitutívne = zakladajú, menia, spôsobujú zánik APV, pôsobia až nadobudnutím účinnosti,
pro futuro a ex nunc.



deklaratórne = autoritatívne potvrdzujú existenciu / neexistenciu APV, pôsobia pro
preaterito a ex tunc ( spätne)



hybridné = deklarujú právny stav a súčasne konštitutívne pôsobia na iný právny vzťah + časť
ISA má deklaratórnu povahu a časť konštitutívnu

II. okruhu osôb ktorých právne postavenie rieši ISA



adresované výslovne určeným subjektom



adresované výslovne určeným subjektom a ich právnym nástupcom



adresované potenciálnym, iba druhovo určeným subjektom

III. právneho obsahu



oprávňujúce = adresáta zvýhodňujúce



ukladajúce povinnosť = A znevýhodňujú, zaťažujú povinnosťou



podmienene oprávňujúce = A zvýhodňujú pod podmienkou splnenia povinnosti ustanovenej
v ISA

IV. podľa toho či menia právne postavenie adresáta ISA


ISA pozitívne = menia právne postavenie A



ISA negatívne = nemenia právne postavenia A, zamietnutie žiadosti

V. z hľadiska uplatnenia predpisov SP procesného



ISA vydané v konaní , ktoré upravuje výlučne správny poriadok



ISA vydané v konaní, ktoré upravujú procesnými ustanoveniami osobitných predpisov SP za
subsidiárneho použitia správneho poriadku



ISA vydané v konaní, ktoré upravujú výlučne procesnými ustanoveniami osobitných
predpisov SP



ISA vydané v konaní, ktoré neupravujú procesné predpisy SP

VI. podľa času vydania



ISA vydané v správnom konaní uskutočnenom v dlhšom časovom konaní



bezprostredné zásahy + zákroky = konanie špeciálne splnomocneného správneho orgánu
v relatívne krátkom čase od prijatia podnetu, musia byť striktne dodržané zákonné podmienky
na vykonanie bezprostredného zákroku, + zásada subsidiarity a proporcionality.

ISA nadobúdajú :

platnosť = v okamihu keď prejav vôle kompetentného správneho orgánu bol urobený
v predpísanej forme

právoplatnosť = formálnu : ak ISA nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom,
materiálnu : keď ISA sa stáva nezrušitelným + nezmeniteľným

účinnosť = reálnym + fiktívnym oznámením ISA adresátovi, ISA môžu mať aj spätnú
účinnosť

vykonateľnosť = dňom účinnosti + dňom nesplnenia povinnosti ( správna exekúcia)

ISA musia mať právnymi predpismi ustanovené všeobecné + osobitné náležitosti, inak sú vadné.

V môžu byť :

právne = 1) vady kompetencie + právomoci, 2) vady hmotnoprávnej povahy + vady procesné

skutkové

V možno deliť na :

opraviteľné = v rámci autoremedúry môže ISA opraviť orgán ktorý dotknutý ISA vydal, pod
podmienkou že námietkam vyhovie v plnom rozsahu a nebude dotknuté právne postavenie
iných adresátov

odstraniteľné zrušením + zmenou ISA = ak správny orgán nevyužije autoremedúru je
povinný postúpiť ISA inštančne vyššiemu správnemu orgánu ( ktorý odstráni V jeho zrušením
+ zmenou)

vady spôsobujúce nulitu aktu (napr. právne a fakticky nerealizovateľné ISA, vydanie ISA sa
dosiahlo násilím)

Vadné ISA môžu byť napadnuté :

všeobecne v rámci inštitútu sťažností,

v zákonom ustanovených prípadoch riadnymi + mimoriadnymi opravnými prostriedkami

Napadnutý ISA preskúmávajú správne orgány, súd iba v osobitne ustanovených prípadoch ( súd
môže ISA potvrdiť + zrušiť, nemôže vo veci rozhodnúť sám, - uplatňuje sa kasačný princíp, nie
reformačný)

b) druhou skupinou JPR FČ VS je realizovanie APN správnymi orgánmi , ktoré upravujú ich
kompetenciu + oprávnenia + povinnosti = tieto nezakladajú + nemenia ani nespôsobujú zánik APV.
Ide napr. o registračné úkony pri vedení administratívnych evidencií, overovanie listín, vydávanie
posudkov.

správne dohody ako formy činnosti VS

- predstavujú atypickú formu činnosti VS, početne menej zastúpenú formu činnosti VS

Na rozdiel od jednostranných PR foriem činnosti VS správne dohody sú dvoj a viacstranné úkony
účastníkom správnej dohody.

znaky SD

účelom SD je realizovanie hlavných úloh VS,

ich uzavretím vznikajú vzťahy verejnosprávnej povahy

jeden zo subjektov SD je vždy správny orgán, na druhej strane vystupuje : iný správny orgán
+ FO + PO + medzinárodné organizácie, ktorých členom je SR

Správne orgány za účelom metriálno-technického + personálneho zabezpečenia svojej činnosti
uzatvárajú viaceré druhy dohôd – nie sú SD.

Právnym základom uzatvárania SD sú :


APN ktoré všeobecne splnomocňujú správny orgán riešiť úlohy SD



APN ktoré špecifikujú situácie ktoré možno SD



APN ktoré výslovne ukladajú povinnosť riešiť určitú situáciu SD

Obsahom SD je :

vzájomné práva a povinnosti účastníkov

zhodný prejav vôle účastníkov SD o právnych pomeroch tretích osôb

Formálnu a procesnú stránku uzatvárania SD neupravujú predpisy SP, ale sa aplikuje úprava
občianskeho + obchodného + pracovného + medzinárodného práva, výnimočne APN ustanovujú
modifikácie uzatvárania SD.

Spory vyplývajúce z plnenia SD rozhodujú správne orgány, nie súd.

delenie SD z hľadiska :

I. právnych účinkov

o správnoprávne SD = sú pre účastníkov SD záväzné, resp. ich výsledky sú záväzné pre tretie

osoby, záväzky vyplývajúce z správnoprávnych SD sú právne vynútiteľné.

o ostatné SD = nezakladajú právne vzťahy, zakladajú iba faktické vzťahy, iba konkretizujú

úlohy vyplývajúce z postavenia účastníkov, možno ich uzatvárať na základe kompetenčnej
normy.

II. podľa toho či riešia úlohy VS v abstraktnej alebo konkrétnej rovine

o SD normatívnej povahy = vzťahy medzi účastníkmi SD upravujú v abstraktnej rovine :

upravujú spôsob správania účastníkov v typovo rovnakých situáciách, tzv. typové SD

o SD individuálnej povahy = upravujú vzťahy medzi účastníkmi SD pri riešení individuálnej

situácie, (pod podmienkou že riešenie tejto situácie je právne dovolené.)

III. SD uzatvárané za účelom napĺňania vnútorných funkcií VS :

o SD uzatvárané medzi spravujúcimi subjektami navzájom, a to v rôznych kombináciách, napr.

o delegovaní výkonu VS, o zriadení spoločného verejnoprospešného zariadenia, o združovaní
obcí, o súčinnosti ( napr. medzi OŠS + OÚ samosprávy + O záujmovej S, dvojstranné +
viacstranné)

o SD uzatvárané medzi spravujúcimi a spravovanými subjektami / FO + PO/ tzv. subordinačné,

napr. SD o vykonaní verejnoprospešnej činnosti súkromnou osobou s recipročným priznaním

určitých výhod správnym orgánom ( vytváranie nových pracovných miest + SD medzi
vojenskom správou a Zľom pri výkone C služby)

IV. poznáme aj SD uzatvárané medzi OVS a cudzinou za účelom rozvíjania medzinárodných stykov
v oblasti VS.

spoločensko-organizačné opatrenia ako formy činnosti VS

VS je činnosť organizujúca, cieľom VS je aby táto činnosť bola logicky usporiadaná a harmonicky
zosúladená.

Cieľom S-O opatrení je pôsobiť na spravované subjekty tak, aby iniciatívne, samostatne
a dobrovoľne napomáhali správnym orgánom presadzovať verejné záujmy a prispievali k realizácií
verejných záujmov ( administratívnych opatrení)

Najčastejšie sa S-O opatrenia uplatňujú vo forme :

výzvy

zabezpečenia účasti verejnosti na rokovaniach správnych orgánov

poskytovania informácii o pripravovaných opatreniach + nových právnych predpisoch

zvolávania verejných zhromaždení

uzatvárania neprávotvorných SD

právnym základom S-O opatrení sú APN, možno ich použiť pri normotvorných +
právnorealizačných formách činnosti VS

Pre adresátov S-O opatrenia nie sú právne záväzné, nie je možné ich vynucovať prostriedkami
donucovania.

materiálno – technické operácie ako formy činnosti VS

Vzťahujú sa na procedurálne i finálne formy činnosti VS.

Patria medzi ne :

osvedčenia + posudky + vyjadrenia

stanoviská

evidenčné + registračné úkony

informačné úkony

dokumentačné úkony

faktické exekučné úkony

znaky MT operácií :

jednostrannosť

právny základ : APN

absencia normotvorných účinkov

povinnosť rešpektovať úkon

povinnosť adresáta strpieť úkon

vynútitelnosť prostriedkami (správneho) donucovania

delenie podľa právnych dôsledkov :

I. MT operácie, ktoré majú priame právne dôsledky ( oznámenie rozhodnutia, preukázaná moc
osvedčenia)

II. MT operácie, ktoré majú nepriame právne dôsledky ( záznamy o úkonoch objasňovania
priestupkov)

III. MT operácie, ktoré nemajú právne dôsledky ( napr. poučenie o nedostatkoch podania)

Osvedčenie = verejná listina, ktorou správny orgán autoritatívne potvrdzuje existenciu / neexistenciu
určitej skutočnosti alebo stavu

nie je deklaratórnym správnym aktom, lebo nevydáva sa v správnom konaní a ani sa
v rámci správneho konania nepreskúmava.

ako obranu proti O možno doložiť protidôkaz

nesprávne O môže správny orgán kedykoľvek zrušiť / zmeniť

Právny význam O spočíva v dôkaznej hodnote o osvedčených skutočnostiach, t.j. platí prezumpcia
pravdivosti .
Kto má na osvedčení právny záujem, môže sa domáhať jeho vydania, v prípade nečinnosti správneho
orgánu, môže podať sťažnosť.

Posudky + vyjadrenia = ide o zaujatie stanoviska správneho orgánu vo veci v ktorej vykonáva
pôsobnosť, pričom vo veci samej rozhoduje iný správny orgán.
P a V sú teda úradným podkladom pre rozhodovanie iných správnych orgánov, nemajú povahu
správneho rozhodnutia + znaleckého posudku, bezprostredne ich nemožno napadnúť opravným
prostriedkom.

zákon č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe
ORGÁNY KONTROLY V ŠTÁTNEJ SPRÁVE
Kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú:
a)

Úrad vlády SR

iné orgány štátnej správy - "orgány kontroly"

Orgány kontroly vykonávajú :

vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi ( zákon o
rozpočtových pravidlách) a

vnútornú kontrolu ako súčasť

plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy.

Úrad vlády vykonáva kontrolu
a) plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy,
b) plnenia úloh z uznesení vlády,
c) efektívnosti štátnej správy,
d)

vybavovania petícií + sťažností

Úrad vlády na základe rozhodnutia vlády kontroluje :

efektívnosť

využívania prostriedkov štátneho rozpočtu určených na plnenie úloh štátnej

správy

vrátane prostriedkov poskytnutých zo zahraničia.

ochranou finančných záujmov ES + spolupracuje s Európskym

úradom pre boj proti

podvodom.

Kontrolná

pôsobnosť úradu vlády sa vzťahuje na

1) ministerstvá a ostatné ÚOŠS + im podriadené orgány,

2) iné

štátne orgány, ak

osobitné predpisy neustanovujú inak –NKÚ

3) právnické

osoby založené alebo zriadené ÚOŠS + im podriadenými orgánmi a ďalšími štátnymi

orgánmi,

4) orgány miestnej štátnej správy a PO nimi zriadené,

5) obce pri plnení úloh štátnej správy.

Úrad

vlády pri výkone K činnosti spolupracuje :

s ministerstvami a ostatnými ÚOŠS Spolupracuje

ďalšími štátnymi orgánmi a právnickými osobami.

Úrad vlády :

usmerňuje

/ koordinuje činnosť orgánov miestnej štátnej správy vykonávajúcich kontrolnú

činnosť

požiadanie obce úrad vlády poskytuje obci odbornú pomoc v oblasti kontroly

Úrad vlády predkladá vláde SR a bezpečnostnej rade obrany štátu

zamerania svojej K činnosti a

správy

o osobitne dôležitých zisteniach.

Iné orgány štátnej správy sú

- ministerstvá a ostatné ÚOŠS

- orgány miestnej štátnej správy,

- ďalšie

orgány štátnej správy, ak to ustanovuje osobitný predpis – zákon o banskej činnosti +

katastrálny zákon

Iné orgány štátnej správy vykonávajú kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti v kontrolovaných
subjektoch

podľa osobitných predpisov = štátnej správe v školstve ľ o lesoch + o štátnej štatistike.

Pôsobnosť

orgánov kontroly upravená osobitnými predpismi nie je týmto zákonom dotknutá – NKÚ

Orgány

kontroly sú povinné vytvoriť funkčný systém vnútornej kontroly.

Vnútorná kontrola - predstavuje systém, ktorý kontroluje :

plnenie úloh orgánov štátnej správy

funkčnosť ŠS a to na

všetkých stupňoch riadenia.

VK tvorí :

kontrolná činnosť

vedúcich orgánov kontroly,

K činnosť vedúcich

zamestnancov vedúcich orgánov kontroly, vrátane odborných a

kontrolných útvarov.

Vnútornú kontrolu v orgánoch kontroly vykonávajú útvary

kontroly priamo podriadené vedúcemu

orgánu

a ostatné odborné útvary podľa príslušnosti.

Orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly kontrolujú najmä

a) plnenie úloh štátnej správy,
b) vybavovanie

petícií + sťažností, oznámení a podnetov

c) dodržiavanie VZPP a opatrení vydaných na ich základe,
d) plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov vydaných vedúcim kontrolovaného subjektu.

Kontrolu môžu vykonávať

zamestnanci orgánov kontroly tzv. pracovníci kontroly len na základe

písomného poverenia vedúcich týchto orgánov na vykonanie konkrétnej kontrolnej úlohy, ak
osobitný predpis neustanovuje inak – živnostenský zákon

Predpojatosť v kontrolnej činnosti

Pracovníci kontroly a

prizvané osoby, ktorí vedia o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o ich

nepredpojatosti,

sú povinní tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu, najneskôr do začatia kontroly,

písomne

oznámiť príslušnému orgánu kontroly.

Ak majú zamestnanci kontrolovaných subjektov pochybnosti o nepredpojatosti pracovníkov

kontroly

alebo

prizvaných osôb so zreteľom na ich vzťah :

predmetu kontroly,

ku kontrolovaným subjektom alebo

k zamestnancom K subjektu, môžu proti ich účasti

na kontrole podať písomné námietky

orgánu

kontroly s uvedením dôvodu. Podanie námietok nemá odkladný účinok.

Pracovníci kontroly a prizvané osoby, proti ktorým boli podané námietky sú

oprávnení vykonať pri

kontrole

len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad.

Vedúci

orgánu kontroly alebo ním určený vedúci pracovník kontroly je povinný rozhodnúť o

námietkach

najneskôr do troch dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto

námietku

uplatnil. (na rozhodovanie

o nepredpojatosti sa nevzťahujú správny poriadok)

Oprávnenia a povinnosti pracovníkov kontroly

Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu
a) vstupovať

do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných

subjektov, ak bezprostredne súvisia s predmetom kontroly
b) vyžadovať

od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytovali

doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie
c)

v odôvodnených prípadoch odoberať a na zabezpečenie dôkazov aj premiestňovať prvopisy

dokladov +písomných dokumentov
d) vyžadovať

súčinnosť kontrolovaného subjektu, jeho zamestnancov,

Pracovníci kontroly sú povinní :

- vopred

oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojím

oprávnením

na vykonanie kontroly

- vydať

kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, písomných dokumentov a

iných

materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím

- oznámiť

podozrenie z trestnej činnosti OČTK

- oboznámiť

vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom o

výsledku kontroly pred jeho prerokovaním
-

preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a zohľadniť opodstatnené námietky v

dodatku

k protokolu alebo v zázname o kontrole

f) prerokovať

protokol s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými zamestnancami, ktorých

sa kontrolné zistenia týkajú,
g) v zápisnici o prerokovaní

protokolu uložiť vedúcemu kontrolovaného subjektu, povinnosť aby v

určenej lehote

predložil orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov, +

predložil písomnú správu o ich splnení,
h) odovzdať protokol o výsledku kontroly (priebežný protokol, dodatok k protokolu, záznam o
kontrole), ako aj zápisnicu o prerokovaní protokolu vedúcemu kontrolovaného subjektu,
i)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone K

Oprávnenie a povinnosti kontrolovaného subjektu

Kontrolovaný

subjekt a zodpovední zamestnanci sú oprávnení počas výkonu K písomne sa vyjadriť

kontrolným zisteniam K orgánu.

Kontrolovaný

subjekt je povinný vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky na vykonanie K

poskytnúť súčinnosť pracovníkov kontroly.

Vedúci + zodpovední zamestnanci K subjektu, ktorých sa kontrolné zistenia týkajú,

sú povinní

dostaviť

sa na prerokovanie protokolu.

Kontrolovaný

subjekt je v určenej lehote povinný

prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku

predložiť orgánu kontroly písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených

nedostatkov

a o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky.

Protokol o výsledku kontroly

O výsledku vykonanej K

vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý musí obsahovať :

označenie kontrolovaného

subjektu,

miesto

a čas vykonania K

predmet

kontrolované obdobie,

kto K vykonal,

preukázané kontrolné zistenia,

dátum vypracovania

protokolu,

vlastnoručné

podpisy pracovníkov K orgánu ,

podpisy zodpovedných zamestnancov, ktorí boli s protokolom oboznámení, a

dátum oboznámenia

sa s protokolom.

Súčasťou

protokolu je vyjadrenie vedúceho + zodpovedných zamestnancov K subjektu ku

kontrolným zisteniam.

podobne sa postupuje aj keď

počas kontroly je potrebné priebežný alebo čiastkový protokol.

O prerokovaní protokolu vypracujú pracovníci

K zápisnicu, ktorá musí obsahovať :

dátum

oboznámenia K subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom,

dátum prerokovania

protokolu,

mená

prítomných na prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy.

zápisnici K orgán uloží vedúcemu K subjektu v určenej lehote

prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin

predložiť orgánu kontroly správu o splnení týchto opatrení

uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto

nedostatky.

Ak sa kontrolou nezistí porušenie VZPP / interných predpisov, vypracuje sa len záznam o kontrole.

Kontrola

je skončená v deň prerokovania protokolu alebo podpísania záznamu. Protokol sa

považuje za prerokovaný aj vtedy, ak vedúci K / niektorý

zo zodpovedných zamestnancov odmietne sa

oboznámiť

s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo podpísať zápisnicu o prerokovaní

protokolu.

Túto skutočnosť treba uviesť v zápisnici o prerokovaní protokolu.

Prizvané osoby
Na vykonanie K môže orgán kontroly

prizvať zamestnancov iných orgánov, PO + FO s ich súhlasom,

ak je to odôvodnené osobitnou povahou K a požadovať

ich uvoľnenie najdlhšie na 12 pracovných dní

kalendárnom roku. Účasť týchto zamestnancov na K sa považuje za iný úkon vo všeobecnom

záujme.

Poriadková pokuta

Orgány kontroly sú oprávnené pri výkone

K ukladať zamestnancom K subjektu poriadkovú pokutu od

500 Sk do 10 000 Sk za :

zavinené marenie výkonu K

za zavinené nesplnenie povinnosti

Poriadkovú

pokutu možno uložiť aj opakovane, ak povinnosť nebola splnená v určenom termíne,

najviac

však do 20 000 Sk.

Pri

určení výšky poriadkovej pokuty sa prihliada najmä na závažnosť protiprávneho konania, na jeho

následky +

na prípadné opakované porušenie povinností.

porušenie právnej povinnosti možno začať konanie o uložení poriadkovej pokuty najneskôr do

troch

mesiacov odo dňa skončenia kontroly. Poriadkovú pokutu nemožno uložiť po uplynutí jedného

roka

po skončení kontroly.

Pri ukladaní poriadkových pokút sa postupuje

podľa všeobecných právnych predpisov o správnom

konaní.

Výnosy

z poriadkových pokút sú príjmom ŠR.

kontrolný systém

tvorí :

NRSR

vláda SR

Úrad vlády SR

NKÚ SR

ÚOŠS

orgány MŠS

inšpekcie + skúšobníctvo + iné štátne orgány + organizácie

obce + VÚC

Národná rada SR
NRSR vykonáva kontrolnú činnosť prostredníctvom poslaneckých výborov ( iniciatívne + kontrolné
orgány, a to najmä vo vzťahu k vláde / exekutíve/)

Podľa Ústavy NRSR :

kontroluje dodržiavanie Ústavy + Ú zákonov + zákonov

kontroluje činnosť vlády

schvaľuje štátny rozpočet + štátny záverečný účet

preveruje plnenie štátneho rozpočtu

rokuje o programovom vyhlásení vlády

rokuje o dôvere vláde a jej členom, vyslovuje vláde + jej členovi nedôveru, na základe čoho
prezident vládu / jej člena odvoláva

NRSR kontroluje plnenie jej uznesení = vláda + ministri oznamujú NRSR aké opatrenia prijali na
splnenie uznesení NRSR

NRSR môže zrušiť :

nariadenie + uznesenie vlády

VZPP ministerstiev

VZPP iných OŠS, ak odporujú Ú + ú. zákonom + zákonom + prepisom, ktoré boli vydané na
ich základe

VZ nariadenia obce + VÚC ak odporujú Ústave + zákonu

Na schôdzach NRSR poslanci môžu uplatňovať podnety + pripomienky týkajúce sa vš. oblastí
hospodárskeho + spoločenského života.
Ak sa podnety nevysvetlia počas rokovania NRSR, vláda + člen vlády + vedúci iného ÚOŠS je
povinný do 30 dní oznámiť aké opatrenia na ich základe prijali.

Na objasnenie závažných skutočností verejného záujmu NRSR môže zriadiť vyšetrovaciu komisiu,
ktorá svoje zistenia predkladá NRSR na zaujatie stanoviska.

NKÚ je povinný :

najmenej raz do roka

vždy keď o to NRSR požiada predkladať správy o výsledkoch K činnosti.

vláda SR

kontroluje plnenie úloh v tých oblastiach ŠS ktoré riadi.
K vykonáva na základe zákonov, prostredníctvom :

príslušného štátneho orgánu

Úradu vlády SR, ktorý má postavenie ÚOŠS pre kontrolu :

o plnenia úloh, ktoré súvisia s výkonom ŠS
o plnenia úloh, ktoré vyplývajú z uznesení vlády
o vybavovania petícií + sťažností

Kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami + majetkom štátu zabezpečuje pre vládu :

M financií

príslušné ministerstvá + iné ÚOŠS ( v rezorte ktorý riadia)

KÚ + OÚ na miestnej úrovni

Ak tieto štátne orgány zistia závažné nedostatky v činnosti kontrolovaných subjektov, oznámia tieto
vláde, ktorá prijme opatrenia na odstránenie nedostatkov. ( krajný prípad : odvolanie funkcionárov +
podanie návrhu na odvolanie člena vlády)

Obdobne to platí aj ohľadne nedostatkov, ktorý zistil pri kontrole NKÚ v činnosti ministerstiev +
iných ÚOŠS.

Úrad vlády

Úrad vlády je ÚOŠS pre kontrolu
a) plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy,
b) plnenia úloh z uznesení vlády,
c) efektívnosti štátnej správy,
d)

vybavovania petícií + sťažností

Úrad vlády na základe rozhodnutia vlády kontroluje :

efektívnosť

využívania prostriedkov štátneho rozpočtu určených na plnenie úloh štátnej

správy

vrátane prostriedkov poskytnutých zo zahraničia.

ochranou finančných záujmov ES + spolupracuje s Európskym

úradom pre boj proti

podvodom.

Kontrolná

pôsobnosť úradu vlády sa vzťahuje na

1) ministerstvá a ostatné ÚOŠS + im podriadené orgány,

2) iné

štátne orgány, ak

osobitné predpisy neustanovujú inak –NKÚ

3) právnické

osoby založené alebo zriadené ÚOŠS + PO založené + zriadené im podriadenými

orgánmi

a ďalšími štátnymi orgánmi,

4) orgány miestnej štátnej správy a PO nimi zriadené,

5) obce pri plnení úloh štátnej správy.

Úrad

vlády pri výkone K činnosti spolupracuje :

s ministerstvami a ostatnými ÚOŠS Spolupracuje

ďalšími štátnymi orgánmi a právnickými osobami.

Úrad vlády :

usmerňuje

/ koordinuje činnosť orgánov miestnej štátnej správy vykonávajúcich kontrolnú

činnosť

požiadanie obce úrad vlády poskytuje obci odbornú pomoc v oblasti kontroly

Úrad vlády predkladá vláde SR a bezpečnostnej rade obrany štátu

zamerania svojej K činnosti a

správy

o osobitne dôležitých zisteniach.

Úrad taktiež zabezpečuje :

koordináciu K činnosti

metodické usmerňovanie K činnosti miestnych OŠS

odbornú pomoc obciam

Najvyšší kontrolný úrad SR

zákon č. 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade SR

NKÚ je štátny

orgán, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti nezávislý,

viazaný len zákonom - za svoju

činnosť sa zodpovedá NRSR.

NKÚ kontroluje hospodárenie :

s prostriedkami

rozpočtov, ktoré schvaľuje NRSR alebo vláda SR ( z. o rozpočtových

pravidlách – ŠR/

+ vrátane prostriedkov, ktoré z týchto rozpočtov získali obce

a VÚC na

výkon samosprávy a na prenesený výkon ŠS

II.

s majetkom + M právami, záväzkami + pohľadávkami,

finančnými prostriedkami

o štátu,

o verejnoprávnych inštitúcií,

o Fondu národného majetku SR

o PO s majetkovou účasťou štátu,

o PO s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií

o PO s majetkovou účasťou Fondu národného majetku,

III. s majetkom + M právami, finančnými

prostriedkami obcí a VÚC + PO nimi zriadenými, ktoré

získali na úhradu preneseného výkonu ŠS

IV. s majetkom + M právami, záväzkami + pohľadávkami,

finančnými prostriedkami, za ktoré SR

prevzala záruku,

s majetkom + M právami,

finančnými prostriedkami, pohľadávkami, ktoré boli poskytnuté SR

+ PO/FO hospodáriacim s prostriedkami ŠR alebo

nakladajúcim so štátnym majetkom v

rámci

rozvojových programov

VI.

s majetkom + M právami, záväzkami + pohľadávkami,

finančnými prostriedkami, PO

vykonávajúcich

činnosti vo verejnom záujme, ak tak ustanoví zákon.

NKÚ v rámci svojej pôsobnosti kontroluje aj:
A. spôsob vyrubovania a vymáhania daní, ciel, odvodov, poplatkov a pokút, ktoré sú príjmom ŠR

B. uplatňovanie

práv a dodržiavanie povinností, ktoré vyplývajúcich z finančno-ekonomických

vzťahov

, ktorých účastníkom je štát.

Za prostriedky

štátneho rozpočtu považujú aj prostriedky Európskych spoločenstiev a iné prostriedky

zahraničia poskytnuté na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv.

Kontrolná

pôsobnosť NKÚ sa vzťahuje na :

vládu, ministerstvá a ostatné ÚOŠS + orgány

im podriadené,

štátne orgány + PO ku ktorým vykonávajú funkciu

zakladateľa alebo zriaďovateľa ÚOŠS

a iné štátne orgány,

obce a VÚC + PO nimi zriadené

štátne účelové

fondy,

verejnoprávne

inštitúcie zriadené zákonom + PO v ktorých majú majetkovú účasť

PO s majetkovou

účasťou štátu,

Fond národného majetku SR

PO s

charakterom prirodzeného monopolu s majetkovou účasťou FNM prevyšujúcou 34

iné PO s

majetkovou účasťou FNM najmenej 50 %,

FO a PO

NKÚ

vypracúva stanovisko

k návrhu ŠR + štátneho záverečného účtu SR a predkladá ho NRSR. /

v prípade ŠR v lehote podľa osobitného predpisu + ŠZÚ do 30 dní po rozhodnutí vlády/

Úrad vykoná na základe uznesenia / požiadania/ NRSR pre potreby NRSR kontrolu v rozsahu svojej
pôsobnosti.

NKÚ predkladá NRSR :

raz za rok / do konca marca /

vždy keď o to požiada správu

o výsledkoch kontrolnej činnosti za uplynulý kalendárny

rok.

NKÚ vykonáva

svoju činnosť prostredníctvom svojich :

orgánov,

zamestnancov,

ktorí vykonávajú kontrolu: kontrolóri

ďalších

svojich zamestnancov.

na zmluvnom

základe môže pribrať k účasti na kontrole osoby, ktoré nie sú jeho

zamestnancami : "pribraté

osoby"

Orgánmi NKÚ sú:
a)

predseda NKÚ

podpredsedovia

čele NKÚ je predseda ako štatutárny orgán, ktorého volí a odvoláva NRSR tajným hlasovaním

na 7 ročné F obdobie,

- funkcia predsedu + podpredsedov + kontrolných pracovníkov je nezlučiteľná s inou

hospodárskou

alebo

zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo

umeleckej

činnosti +povinnosť vzdať sa členstva v P strane / P hnutí

NKÚ je nesankčný úrad = kontrolou zistené nedostatky oznamuje orgánu, ktorý koná

v mene štátu v

súvislosti

s činnosťou kontrolovaného subjektu.

Nedostatky

v činnosti OŠS oznámi príslušnému ministerstvu + orgánu štátnej správy.

Nedostatky

v činnosti ÚOŠS oznámi vláde.

Orgán, ktorému NKÚ oznámil zistené nedostatky, je povinný zabezpečiť

odstránenie

oznámených

nedostatkov

a bez odkladu podať o tom NKÚ písomnú

správu.

Ak tak nespraví predseda NKÚ prerokuje vec s vedúcim tohto orgánu a ak sa nedohodnú -

predseda

NKÚ predloží

vec vláde na zabezpečenie opatrení. Vláda o prijatých opatreniach informuje NKÚ. Ak

vláda neprijme opatrenia na vyriešenie veci, predseda predloží vec NRSR.

NKÚ zastupuje SR v medzinárodných organizáciách najvyšších K inštitúcií členských

štátov,

spolupracuje s nimi v

súlade s M zml. ktorými je SR.

NKÚ plní úlohy

certifikačného

orgánu pre Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond

záručná

sekcia.

ÚOŠS

ministerstvá + ostatné ÚOŠS vykonávajú :

vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti / podľa zákona o organizácií činnosti
vlády a organizácií ústrednej ŠS /

vnútornú kontrolu v rámci plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví / oblasti ŠS

T.j. vykonáva kontrolu dovnútra vlastnej organizácie, vo vzťahu k riadeným organizáciám +
podriadeným OŠS.

miestne OŠS

Vykonávajú kontrolu na miestnej úrovni.
Podľa zákona o kontrole v

ŠS č. 10/1996

v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú „ OÚ“ :

plnenie úloh ŠS

zákonnosť + účelnosť + hospodárnosť nakladania a prostriedkami a majetkovými
právami štátu

vybavovanie sťažností + petícií

plneni povinností vyplývajúcich zo VZPP + VZ vyhlášok

Vykonávajú K činnosť aj :

v obciach v rozsahu preneseného výkonu ŠS

PO zriadený OÚ + KÚ

inšpekcie + skúšobníctvo + iné štátne orgány a organizácie

Rozpočtové organizácie podriadené odvetvovým ministerstvám, a špecializujú sa činnosť úzkeho
okruhu.
Ich K oprávnenia + povinnosti upravujú osobitné predpisy.

slovenská obchodná inšpekcia

S poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia

S inšpekcia ŽP

štátna školská inšpekcia

inšpektorát kúpeľov a žriediel

S energetická inšpekcia

V oblasti štátneho dozoru = Štátny dozor sa vykonáva v rámci výkonu ŠS príslušným ministerstvom
+ iným ÚOŠS, formou :

štátneho dozoru

hlavného Š dozoru

štátneho odborného dozoru, a to v jednotlivých odvetviach, napr. v zdravotníctve,
školstve, doprave, stavebníctve, ochrana pred požiarmi

Ďalšie štátne orgány + organizácie = sú osobitným zákonom oprávnené vykonávať aj K činnosť a to
z dôvodu odborné zamerania ich činnosti : štátne skúšobne + plynárenské a kominárske organizácie.

obce + VÚC

Obec vykonáva K činnosť prostredníctvom :

O zastupiteľstva

starostu obce

Obecné zastupiteľstvo vykonáva K činnosť prostredníctvom :

hlavného kontrolóra

obecnej rady / VÚC : rada VÚC/

komisií + iných dočasných / stálych kontrolných orgánov, ktoré zriaďuje / VÚC : finančná
komisia/ , tieto orgány vykonávajú K činnosť :

o v rozsahu svojej pôsobnosti
o na základe uznesenia O zastupiteľstva
o na základe VZ nariadenia obce

Správy o výsledkoch K činnosti predkladajú O zastupiteľstvu.

Starosta kontroluje činnosť, ktorá je zákonom + organizačným poriadkom zverená do jeho pôsobnosti.

Obec má možnosť zriaďovať funkciu hlavného kontrolóra – VÚC je povinný zriadiť funkciu HK /
VÚC zriaďujú aj finančnú komisiu/

pozrieť postavenie hlavného kontrolóra pri samospráve !!!!

zodpovednosť za výkon verejnej správy

Zodpovednosťou za výkon VS sa rozumie = právna zodpovednosť osôb činných vo verejnej správe,
t.j. zamestnancov, funkcionárov, úradných osôb spravujúcich subjektov.
Subjektami vyvodzujúcimi právnu zodpovednosť vo vzťahu k osobám činným vo VS sú jednak
subjekty :

pôsobiace vo vnútorných vzťahoch VS / minister vo vzťahu k vedúcemu organizačného
útvaru M : odbory + sekcie , príslušný orgán záujmovej samosprávy : orgán profesijnej
komory – komora lekárov vo vzťahu k lekárom/

subjekty stojace mimo VS / všeobecný súd vo vzťahu k osobe činnej vo VS ako verejný
činiteľ za spáchaný TČ zneužitia právomoci VČ, NRSR + prezident vo vzťahu k vláde /

Zodpovednosť za výkon VS sa uplatňuje prostredníctvom viacerých druhov právnej zodpovednosti :

disciplinárnej

trestnoprávnej

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

disciplinárna zodpovednosť

DZ vzniká porušením služobnej disciplíny, t.j. služobných povinností, ktoré vyplývajú jednak z „

právnych predpisov (VZPP)

interných normatívnych aktov, t.j. vnútorných predpisov, ktoré môžu mať formu
služobných predpisov, rezortných prepisov, smerníc, príkazov

DZ sa uplatňuje predovšetkým voči :

štátnym zamestnancom

zamestnancom PO ktorá je subjektom VS / na základe zákona, NSA vydaného na základe
zákona, administratívnej zmluvy uzavretej na základe zákona/

Základom DZ je disciplinárny delikt : zavinené protiprávne konanie narušujúce služobnú disciplínu.

Sankcie, resp. disciplinárne tresty delíme na materiálne + nemateriálne, sú nimi napr. :

písomné napomenutie , pokarhanie

hmotný postih / zníženie platu na určitú dobu, pokuta/

pozastavenie služobného postupu

strata určitých oprávnení úzko súvisiacich so služobným pomerom

Štátna služba : plnenie úloh ŠS, alebo vykonávanie štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi.
Štátny zamestnanec = zodpovedá za služobné previnenie – zavinené porušenie povinnosti štátneho
zamestnanca.
Disciplinárna komisia, ktorú zriaďuje vedúci služobného úradu zo Š zamestnancov v stálej Š službe
ukladá za:
1) služobné previnenie :

písomné pokarhanie

zníženie funkčného platu o 15% najviac na 3 mesiace.

2) závažné služobné previnenie:

zníženie funkčného platu o 30% najviac na 3 mesiace

odvolanie predstaveného

prepustenie zo stálej + dočasne + prípravnej Š

služby

O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie rozhoduje odvolacia D komisia zriadená na
Úrade pre š službu.

Trestnoprávna zodpovednosť

TZ sa uplatňuje voči :

zamestnancom VS

funkcionárom VS

Keďže disponujú verejnou mocou, v mene ktorej konajú, majú / nesú/ zvýšenú trestnú zodpovednosť,
ktorá má pôsobiť preventívne pred zneužívaním právomoci vykonávanej vo verejnom záujme.

Verejným činiteľom = volený funkcionár + zodpovedný pracovník OŠS a samosprávy je VČ ak v rámci
plnenia úloh VS používa právomoc, ktorá mu v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh bola
zverená. / napr. matrikár /

TZ jednak :

poskytuje ochranu VČ prostredníctvom skutkovej podstaty TČ útoku na VČ

ochraňuje spoločnosť prostredníctvom skutkovej podstaty TČ zneužívania právomoci VČ.

TZ vyvodzujú súdy podľa ustanovení T zákona.

Priestupok – správny delikt : postihujú ho správne orgány.

zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

Podľa Ústavy SR čl. 46 ods. 3 = každý má právo na náhradu škody spôsobenej :

1) nezákonným rozhodnutím :

súdu

iného štátneho orgánu

OVS

2) nesprávnym úradným postupom

Túto zodpovednosť upravuje zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

zákon upravuje
A. zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
B. zodpovednosť

obce a VÚC – územnej samosprávy za škodu spôsobenú orgánmi územnej

samosprávy pri výkone samosprávy,

Výkon verejnej moci je :

rozhodovanie a

úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach FO / PO

Orgán verejnej moci je
1) štátny orgán,
2) orgán územnej samosprávy,

3) verejnoprávna inštitúcia,

4) orgán záujmovej samosprávy,

5) FO / PO ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.( notár + exekútor)

Štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri

výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Štát sa zodpovednosti

sa nemôže zbaviť.

V mene štátu koná príslušný ÚOŠS, resp.: MŠ + Mv + G prokuratúra + NKÚ + NBS + Vprávna
inštitúcia + NRSR + spdna rada + ak tento nie je možné určiť – M spravodlivosti

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má :

účastník

konania, ktorému vznikla škoda

ten s

kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom

konania,

konané malo byť.

Právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak

právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo :

zrušené alebo

zmenené pre nezákonnosť

príslušným orgánom /súd je

viazaný rozhodnutím tohto orgánu /

a ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok /
odvolanie + odklad/.

Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné

osobitného

zreteľa.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj :

porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenej

lehote,

nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné

prieťahy v konaní alebo

iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov FO / PO .

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Územná samospráva zodpovedá za škodu ktorá

bola spôsobená

a) nezákonným rozhodnutím alebo
b) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti

sa nemožno zbaviť.

V mene územnej samosprávy koná
a) starosta obce ak škodu spôsobil orgán obce,
b) predseda VÚC ak škodu spôsobil orgán vyššieho územného celku.

Právo na náhradu škody má :

má

účastník konania / ktoré upravuje správny poriadok/, ktorému vznikla škoda v dôsledku

nezákonného rozhodnutia

ten,

s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom

konania,

konané malo byť.

ak nezákonné rozhodnutie bolo vydané pri výkone samosprávy v konaní, na ktoré sa
nevzťahujú

predpisy o správnom konaní, má právo na náhradu škody ten, komu škoda

vznikla.

Územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škoda.

Nárok na náhradu škody spôsobenej :

nezákonným rozhodnutím,

nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej

žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom /

príslušný ÚOŠS – starosta + predseda/

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa

prijatia

žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na

súde.

Uhrádza

sa skutočná škoda a ušlý zisk.

V prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením uhrádza sa

aj nemajetková ujma v peniazoch.

Náhrada

škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom - bolo

vydané nezákonné rozhodnutie

došlo k nesprávnemu úradnému postupu

Súčasťou

trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia , nie sú nimi náklady na predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Právo

na náhradu škody možno uplatniť v :

3 ročnej subjektívnej lehote / tj. premlčí

sa za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel

škode /

10 ročnej objektívnej lehote / tj. najneskôr sa právo na

náhradu škody premlčí za desať

rokov

odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola

spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu

na zdraví /

Lehota

neplynie počas predbežného prerokovania nároku odo dňa podania žiadosti do skončenia

prerokovania,

najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí

za rok odo dňa, keď bola

uhradená

celá náhrada škody; nie však skôr, ako za rok odo dňa právoplatnosti rozhodnutie voči

osobe,

ktorá sa dopustila trestného činu alebo disciplinárneho previnenia nesprávnym úradným

postupom + v

dôsledku ktorého vydala nezákonné rozhodnutie.

Ak štát + územná samospráva uhradila škodu – má právo na regresnú náhradu. / vo veciach RN tiež
rozhoduje príslušný ÚOŠS, starosta + predseda /

Ak bola škoda spôsobená

viacerými osobami, zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne.

Štát požaduje regresnú náhradu v celej výške

- od verejnoprávnej inštitúcie a
- záujmovej samosprávy,
- od PO
- od FO
- od územnej samosprávy, ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy v rámci preneseného
výkonu ŠS
- od sudcu / prieťahy v konaní/

Fyzické osoby

a právnické osoby, voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu sú povinné po jej

uhradení

uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných

predpisov.
Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom pri výkone samosprávy, môže

požadovať regresnú náhradu od osôb, ktoré sa

podieľali

na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa

osobitných predpisov.

súdne a správne delikty

Jedným druhom súdneho deliktu je trestný čin, ktoré legálna definícia je obsiahnutá v TZ.

Pojem správny delikt nemá legálnu definíciu, v zákone o priestupkoch je obsiahnutá definícia
priestupku ako jedného so správnych deliktov.

Rozdiel medzi súdnym a SD spočíva v :

súdne D stíhajú nezávislé súdy

SD postihujú správne orgány / OVS/

vecnú príslušnosť súdov upravuje trestný poriadok

vecnú príslušnosť správnych orgánov pri vyvodzovaní zodpovednosti za SD upravuje /
zakladá/ celý rad zákonov

vecnú príslušnosť súdu na prejednanie SD v rámci preskúmavacieho konania môže založiť iba
zákon ( napr. podľa zákona o

priestupkoch

možno právoplatné rozhodnutie o P v taxatívne

uvedených prípadoch preskúmať na návrh účastníka konanie na súde podľa OSP-
občianskoprávnych predpisov, niektoré zákony zase ustanovujú druhoinštančné rozhodovanie
o SD

nie na správnom orgáne vyššieho stupňa, ale na súde – neprávoplatné rozhodnutie

profesiovej komory o správnom disciplinárnom delikte)

objektom súdnych D je predovšetkým ochrana života + zdravia + majetku a bezpečnosti osôb

objektom SD je najmä zabezpečiť bezporuchovú správu verejných záležitostí – vecí, aj keď
objektom niektorých druhov priestupkov je ochrana zdravia + majetku a verejného poriadku,
rozdiel v porovnaní s TČ spočíva v nižšom stupni spoločenskej nebezpečnosti SD

Odlišnosť spočíva aj v subjekte :

subjektom súdneho D – TČ môže byť len FO
subjektom SD môže byť tak FO ako aj PO, okrem

o priestupkov
o správnych disciplinárnych
o správnych poriadkových D, ktorých subjektom môže byť len FO

Rozdiel spočíva aj v postupe – procedúre pri vyvodzovaní právnej zodpovednosti :

a) pri vyvodzovaní trestnoprávne zodpovednosti za TČ sa postupuje podľa trestného procesu, ktorý
je upravený v jednom kódexe – T poriadku

b) pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti – Z za SD sa postupuje podľa :

zákona o priestupkoch / priestupkového práva pokiaľ ide o priestupky

správneho poriadku pri niektorých ďalších druhoch SD, pokiaľ osobitné zákony neupravujú
postup vyvodzovania zodpovednosti inak – v takomto prípade sa správny poriadok použije iba
subsidiárne.

pri niektorých druhoch SD postup vyvodzovanie zodpovednosti je právne upravený
nejednotne + kuso

Rozdiel medzi súdnym + SD spočíva aj v spoločenskej difamácií, spoločensky viac odsudzované sú
TČ, z čoho vyplýva ja skutočnosť že bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z

, do ktorého sa zapisujú

len tresty za TČ.

Hranicu medzi súdnym D + SD predstavuje najmä stupeň spoločenskej nebezpečnosti deliktu.
Pre SD je typický nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti – z tejto skutočnosti potom vychádza aj
skutočnosť, že na:

vznik zodpovednosti za SD postačuje nedbanlivostné zavinenie, pokiaľ zákon výslovne
neustanovuje úmyselné zavinenie

vznik trestnoprávne zodpovednosti sa naopak vyžaduje úmyselné zavinenie ak TZ výslovne
neustanovuje že postačuje zavinenie z nedbanlivosti.

- u PO sa vzniká zodpovednosť za SD / Administratívnoprávna Z/ bez ohľadu na zavinenie
- u FO vzniká APZ v niektorých prípadoch tiež bez ohľadu na zavinenie / S poriadkový delikt, delikt
FO oprávnenej na podnikanie, delikt FO –prevádzkovateľa kvalifikovaných činností/

správny delikt – pojmové znaky + členenie

Pojem SD nemá legálnu definíciu.

Možno ho vymedziť ako :

protiprávne konanie

ktorého znaky ustanovuje zákon

za ktoré OVS / správny orgán ukladá sankcie ustanovené APN.

Pojmové znaky SD :

A. konanie = ktoré môže spočívať v :

o aktívnom konaní, t.j. môže byť komisívne
o opomenutí konania, t.j. môže byť omisívne, pokiaľ zodpovedná osoba mala zákonom

ustanovenú povinnosť konať za podmienok ustanovených v zákone

U právnickej osoby ide o konanie príslušných zodpovedných zamestnancov + štatutárnych orgánov
v rámci plnenia úloh, ktoré sú predmetom činnosti PO.

B. protiprávnosť konania = protiprávne konanie je konanie ktoré je v rozpore s

o právom
o právnym úkonom vykonaným na jeho základe ( skutková podstata colného deliktu je

obsiahnutá v colnom zákone – konkrétne právna povinnosť vyplýva z colného rozhodnutia)

Pri vovydzovaní DP zodpovednosti tiež platí zásada „ nullum crimen sine lege“.

Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť sú :



krajná núdza



nutná obrana



výkon povolenej činnosti



konanie na príkaz



oprávnené použitie zbrane

C. sankcionovateľnosť / trestnosť/ SD = sankcia sa viaže na spáchanie SD.
Sankcia má :

represívnu funkciu

funkciu individuálnej a generálnej prevencie

Pri vyvodzovaní APZ sa uplatňuje princíp legality = OVS / správny orgán je povinný prejednať každý
SD o ktorom sa dozvie. Výnimku predstavujú :

návrhové priestupky ( návrhové delikty v priestupkovom práve), keď je na úvahe
poškodeného či navrhne prejednanie priestupku, alebo nie.

správne poriadkové delikty, kedy uloženie poriadkovej sankcie je právom a nie povinnosťou
správne orgánu – princíp oportunity.

D. zodpovedná osoba = zodpovednou osobou podľa druhu SD môže byť deliktuálne spôsobilá FO +
PO, t.j. osoba spôsobilá vlastným protiprávnym konaním zakladať svoju zodpovednosť :

o FO = deliktuálna spôsobilosť FO sa viaže
-

všeobecne

na vôľovú + intelektuálnu zložku v čase spáchania SD

a prípadne na dosiahnutí určitého veku + osobitné právne postavenie / SD FO - podnikateľa /

o PO = deliktuálna spôsobilosť PO sa viaže na jej vznik a existenciu

Zavinenie = vnútorný psychický stav páchateľa k protiprávnemu konaniu a jeho následkom. Môže
byť úmyselné + nedbanlivostné.

Nie každé protiprávne konanie v oblasti VS je SD = musia byť naplnené vš. obligatórne znaky
skutkovej podstaty SD : objekt + objektívna stránka + subjekt + subjektívna stránka

členenie na
1) priestupky + iné SD
2) :

priestupky

iné SD fyzických osôb postihované na základe zavinenia

SD fyzických osôb postihované bez ohľadu na zavinenie

SD právnických osôb

správne disciplinárne delikty

správne poriadkové delikty

3) členenie SD na :

SD fyzický osôb a PO

SD so všeobecným subjektom + špeciálnym subjektom

SD postihované na základe zavinenia + bez ohľadu na zavinenia

SD pri prejednávaní ktorých leží dôkazné bremeno na VS + zodpovednej osobe

SD pri ktorých sa zodpovednosti možno zbaviť + bez takejto možnosti

SD komisívne + SD omisívne

SD dokonavé + trvajúce

SD poruchové / poškodzujú V záujem/ + ohrozovacie

SD hmotnoprávne + procesnoprávne

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

SD prejednávané v rámci výkonu ŠS + územnej + záujmovej samosprávy

SD prejednávané ex offo / z úradnej povinnosti/ + návrhové SD

SD povinne prejednávané + SD účelovo prejednávané

SD za ktoré sa povinne ukladá sankcia + SD za ktoré nie je povinné uložiť sankciu

priestupky

V porovnaní s ostatnými SD priestupok má legálnu definíciu.
Priestupok = je zavinené konanie, ktoré :

porušuje

ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v :

zákone o priestupkoch

inom zákone, ak nejde o iný SD alebo trestný čin.

Legálna definícia P je obsiahnutá v zákone o

priestupkoch č. 372/1990

, ktorý predstavuje čiastočnú +

otvorenú kodifikáciu priestupkového práva, a to z toho titulu, že :

právna úprava P je obsiahnutá jednak v :

a) zákone o priestupkoch, ktorý predstavuje všeobecnú právnu úpravu P, ZoP obsahuje : I.
všeobecné ustanovenia, II. osobitnú hmotnoprávnu časť, ktorá upravuje skutkové podstaty
priestupkov, III. ustanovenia procesnoprávnej povahy
b) osobitných zákonoch / okolo 30/ = hmotnoprávne + procesnoprávne ustanovenia ZoP sa
vzťahujú aj na P obsiahnuté v osobitných predpisoch, pokiaľ tieto predpisy neobsahujú špeciálnu
právnu úpravu, odchýlnu od úpravy ZoP.

Rozlišujeme vymedzenie P :

pozitívne = kedy sa P rozumie zavinené konanie, ktorým sa ohrozuje + porušuje záujem

spoločnosti, a ktoré je za priestupok výslovne označené v zákone

negatívne = ktorého cieľom je P odlíšiť od ostatných SD + trestného činu, tak aby nemohlo dôjsť
k súbehu P + iného SD, resp. P + TČ. V prípade konkurencie deliktov platí zásada špeciality
a subsidiarity.

materiálny znak P = vyjadruje skutočnosť, že P je konanie / opomenutie konanie, ktoré porušuje +
ohrozuje záujem spoločnosti

formálny znak = všeobecné znaky P / vek páchateľa : „ vždy 15 rokov“/ + typové znaky P / znaky
skutkovej podstaty P/

Protiprávnosť konania zakladá skutkovú podstatu P.
Okolnosti vylučujúce protiprávnosť podľa ZoP :

nutná obrana

krajná núdza

konanie na príkaz / ak ide o porušenie povinnosti uloženej PO /

Dôvody zániku trestnosti – tým aj APZ, podľa ZoP :

výslovné uplynutie času

amnestia formou abolície + agragácie, udeľuje ju vláda uznesením, uverejňuje sa v Z.z.

smrť páchateľa

znaky skutkovej podstaty priestupku :
( sú uvedené v osobitnej hmotnoprávnej časti ZoP + v osobitných predpisoch)

A. objekt P = vybraté spoločenské záujmy / „ vzťahy“, ktoré sú chránené zákonom ( ZoP + osobitné
zákony) a proti ktorým smeruje konanie („ páchateľa“)

podľa stupňa všeobecnosti rozlišujeme :

a. všeobecný O = záujem na riadny výkon VS, záujem na ochranu niektorých práv občanov

(ochrana vlastníctva, ochrana osobnosti)

b. druhový – skupinový = tvoria ho príbuzné chránené záujmy, ktoré patria do 1 oblasti VS,

(vychádza z neho členenie osobitnej hmotnoprávnej časti ZoP : P na úseku školstva, na úseku
V poriadku, P proti majetku)

c. individuálny = konkrétny záujem, ktorý je chránený P právom, musí ho mať každá skutková

podstata, napr. záujem na riadnej povinnej školskej dochádzke žiakov

hmotný predmet útoku = konkrétny predmet, proti ktorému útok smeruje, napr. pri krádeži : objekt –
ochrana VLP, auto : predmet útoku

B. objektívna stránka P =

obligatórnymi znakmi OS :

komisívne + omisívne konanie

následok ( konania)

a príčinný vzťah medzi nimi

fakultatívnymi znakmi OS sú :

miesto

čas konania (sú dôležité pri posudzovaní : deliktuálnej spôsobilosti páchateľa, + zániku
trestnosti P + miestnej príslušnosti správneho orgánu)

C. subjekt P

len deliktuálne spôsobilá FO ( občan + cudzinec + bezdomovec + utečenec)

deliktuálna spôsobilosť vzniká dosiahnutím 15 rokov veku + musí byť splnená podmienka
absencie dôvodu, ktorý vylučuje príčetnosť

Za P nie je zodpovedná FO, ktorá v dôsledku duševnej poruchy v

čase spáchania P

nemohla

rozpoznať, že ide o konanie ktoré porušuje / ohrozuje spoločenský záujem, alebo nevedela ovládať
svoje konanie. Požitie alkoholu + návykovej látky nezbavuje zodpovednosti.

Mladistvé FO / 15 – 18 rokov/ majú privilegované postavenie, ktoré spočíva :

neprípustnosti prejednania P v rozkaznom konaní

osobitná ochrana práv pri odvolaní

miernejších sankciách (1/2)

Páchateľom niektorých P môžu byť len špeciálny subjekt : cudzinec + branec

Z osobnej pôsobnosti ZoP sú vyňaté :

FO požívajúce výsady + imunity podľa zákona / medzinárodného práva ( Viedenský dohovor
o diplomatických stykoch + VD o konzulárnych stykoch

prezident + poslanci + sudcovia Ústavného súdu

FO s osobitným právnym statusom ( napr. príslušníci PZ + SIS, FO vo výkone TOS,
sudcovia , prokurátori, konanie týchto osôb, ktoré má znaky P sa prejedná podľa predpisov,
ktoré upravujú disciplinárne + kárne konanie)

D. subjektívna stránka P

Obligatórnym znakom SS je zavinenie FO .

postačuje nedbanlivostné zavinenie, pokiaľ zákon výslovne nevyžaduje zavinenie úmyselné (P
proti majetku)

Fakultatívnym znakom SS / zavinenia/ pohnútka + cieľ

Sankcia = právny následok P, plní funkciu generálnej + individuálnej prevencie a to tým, že
spôsobuje určitú ujmu páchateľovi + súčasne vyslovuje morálne odsúdenia P ako aj páchateľa.

ochranné opatrenia = nespôsobujú ujmu / morálne neodsudzujú, pôsobia do budúcnosti s cieľom
predchádzať nebezpečenstvu ďalšieho protiprávneho konania.

V. Podľa ZoP

sankciami sú :

pokarhanie

pokuta

zákaz činnosti

prepadnutie veci

Sankciu možno uložiť samostatne + spolu s inou sankciou. Výnimka = pokarhanie nemožno uložiť
spolu s pokutou.
Pokutu za P možno uložiť v blokovom konaní do 1.000,-Sk a v rozkaznom konaní do 4.000,-Sk, ak
zákon neustanovuje iný výšku pokuty.
ochrannými opatreniami sú :

obmedzujúce opatrenia

zhabanie vec

Tieto sankcie + ochranné opatrenia sa uplatňujú aj u P, ktoré upravujú osobitné zákony, pokiaľ
samozrejme neobsahujú špeciálnu úpravu / vodný + colný + stavebný zákon/

výnimky zo zásady neodvratiteľnosti sankcie =

správny orgán upustí od uloženie sankcie ak k náprave postačí prejednanie P

správny orgán odpustí / zníži sankciu zákazu činnosti ( len pri ZČ)

Pôsobnosť zákona o P = okruh spoločenských vzťahov, ktoré ZoP upravuje, reglementuje.

1) časová = zodpovednosť za P sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania P.

Podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

2) územná pôsobnosť = platí princíp teritoriality + personality, ZoP sa vzťahuje na
-

všetky P spáchané na území SR, bez ohľadu na to či ich spáchal občan + cudzinec ....

vybrané P spáchané občanom alebo cudzincom s TP na území SR, pod podmienkou že toto
konanie nebolo v cudzine prejednané ( P proti majetku + občianskemu spolužitiu, s výnimkou
urážky na cti)

P spáchané v cudzine občanom + cudzincom s TP v SR, ak nimi porušili povinnosti, ktoré
tieto osoby majú mimo územia SR, alebo ak to vyplýva z Mzl.

osobná P = deliktuálne spôsobilé FO

iné SD fyzických osôb postihované na základe zavinenia

Zavinené protiprávne konanie FO, ktorého znaky sú uvedené v osobitných zákonoch, za ktoré ukladá
OVS / správny orgán sankciu ustanovenú zákonom, ak nejde o TČ.

neexistuje ani len čiastočná kodifikácia týchto SD, vrátane sankcií ukladaných za ne, t.j. sú
obsiahnuté v mnohých osobitných predpisoch, ktoré upravujú právne vzťahy pri výkone
jednotlivých úsekov VS.

príslušnosť správneho orgánu vyvodzujúceho APZ zakladá osobitný zákon, ktorý vecne rieši
príslušnú otázku výkonu VS

tieto osobitné zákony obsahujú okrem hmotnoprávnych ustanovení aj procesnoprávne
ustanovenia, z čoho vyplýva, že pri vyvodzovaní APZ za tieto SD sa neuplatňuje ZoP / režim
P práva

prejednávajú ich správne orgány v správnom konaní bez odchýlok ustanovených ZoP.

Máme 2 základné skupiny SD fyzických osôb postihovaných na základe zavinenie :

= relatívne homogénna skupina SD, ktorých subjektom je pracovník( vedúci p.,
funkcionár, zamestnanec) PO v prípade porušenia povinnosti, ktorú má na niektorom
úseku činnosti právnickej osoby.

tieto SD majú veľa spoločných znakov s P :
-

v oboch prípadoch ide o zavinené protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone,
k nejde o TČ

pri súbehu P a iného SD FO postihovaného na základe zavinenia platí subsidiarita
priestupkového postihu, t.j. prednosť má postih za iný SD postihnuteľný podľa osobitných
zákonov

rozdiel spočíva v:

a) špecifickom subjekte iného SD FO postihovaného na základe zavinenia = kde subjekt je
špecifikovaný svojim právnym postavením vo vzťahu k PO.
Takéto obmedzenie osobnej pôsobnosti ZoP nepozná, priestupcom môže ktorákoľvek deliktuálne
spôsobilá FO

b) druhu a výške sankcie

c) lehote na zánik sankcionovateľnosti / trestnosti/ SD

d) okruhu správnych orgánov oprávnených prejednať SD

e) odlišnom procesnom režime postihu SD

druhá – nehomogénna skupina, tvoria ju SD FO ktoré nie sú konštruované s dôrazom na
charakter vykonávanej činnosti. Ich vyňatie spod režimu priestupkového práva je
teoreticky nevysvetliteľné. Táto skupina nemá jednotiaci znak.

správne delikty FO postihované bez ohľadu na zavinenie

Protiprávne konanie FO, ktorá je oprávnená na výkon činnosti, ktorej znaky sú ustanovené zákonom
a za ktoré správny orgán ukladá sankciu ustanovenú týmto zákonom.

Tieto SD majú špeciálny subjekt =
1) FO – podnikatelia, FO prevádzkovatelia kvalifikovaných činností, s výkonom ktorých vyplývajú
osobitné povinnosti, odlišné od povinností FO ako občana.

subjekt je vymedzovaný s prihliadnutím na charakter vykonávanej činnosti, ktorou je
podnikanie + iná kvalifikovaná činnosť

tieto SD predstavujú výnimku zo zásady, že FO sú postihované za SD na základe zavinenia

Tieto SD majú spoločné znaky so správnymi deliktami PO, týmito znakmi sú :

vyvodzovanie zodpovednosti za SD bez ohľadu na zavinenie

výška pokuty

lehoty v ktorých možno postih za SD uplatniť

zhodnosť v správnych orgánoch, ktoré vyvodzujú zodpovednosť za SD

postup prejednávania SD na základe správneho poriadku

Odlišujúce znaky spočívajú :

subjekte SD

jednotiacom charakter vykonávanej činnosti

správne delikty PO

Protiprávne konanie PO, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré ukladá správny orgán sankciu
ustanovenú týmto zákonom. / nie legálna definícia/

Subjektom = je deliktuálne spôsobilá právnická osoba ako celok, nie FO – zamestnanci, členovia,
prostredníctvom ktorých právnická osoba koná.

Deliktuálna spôsobilosť PO sa viaže na jej vzniká existenciu.
Pojem PO tiež nemá legálnu definíciu, OZ obsahuje príkladmý výpočet = združenie FO a PO, účelové
združenie majetku, jednotky územnej samosprávy + iné subjekty o ktorých to ustanoví zákon.

v takomto prípade môže byť priestupcom FO podľa §6 ZoP, ak neprichádza do úvahy iný SD
fyzickej osoby so zavinením.

Neexistuje ani len čiastočná kodifikácia týchto SD, sú obsiahnuté v mnohých osobitných zákonov /
napr. zákon : colný, stavebný, katastrálny, živnostenský, zákon o ochrane pred požiarmi/

Subjektívna stránka = zavinenie nie je znakom / obligatórnym/ skutkovej podstaty SD právnickej
osoby, keďže zavinenie je stav vedomia a vôle, ktorú môže mať len FO.
Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť (PO za SD),
t.j. bez možnosti liberácie.

Poznáme aj objektívnu zodpovednosť s pripustením liberačných dôvodov, ktorých existenciu
preukazuje zodpovedná osoba. Pri SD právnických osôb sa pripúšťa len výnimočne.

liberačné dôvody = vyššia moc : prírodná katastrofa, vojnové udalosti, epidémia, udalosť
všeobecnejšieho + rozsiahlejšieho živelného alebo sociálneho charakteru, ktorá je
nepredvídateľná + neodvrátiteľná, t.j. nie subjektívne neodvrátiteľná okolnosť.

Objektívna stránka spočíva v protiprávnom konaní a jeho následkoch.
Protiprávnosť konania PO môže byť APN vymedzená ako :

protiprávny spôsob konania, napr. neoprávnená výroba

porušenie právnych predpisov

následok protiprávneho konanie, bez špecifikovania aktívneho protiprávneho konania /
opomenutia povinnosti, zamorenie pitnej vody

Sankciou je spravidla pokuta, limitovaná spravidla pevnou hornou hranicou.

SD právnických osôb prejednávajú správne orgány v správnom konaní.

Čo sa týka začatia konania platí zásada oficiality, t.j. povinnosť prejednať všetky SD o ktorých sa
správny orgán dozvedel, ex offo, z úradnej moci.

správne disciplinárne delikty

obligatórne znaky skutkovej podstaty SDD

objekt = riadny výkon verejnej služby, vrátane štátnej služby a dodržiavanie s tým súvisiacej
služobnej disciplíny, t.j. riadne fungovanie, disciplína a poriadok vo vnútri konkrétnej
organizácie, príp. aj dobrá povesť organizácie.

objektívna stránka = spočíva v protiprávnom konaní porušujúcom právnych povinností
súvisiacich s výkonom verejnej služby.

subjekt = FO v osobitnom právnom vzťahu k určitej ustanovizni, z ktorého vyplývajú
osobitné právami a povinnosti týchto FO - zamestnanci VS, napr. v ozbrojených zložkách,
prokurátori, advokáti,

Disciplinárne delikty sú druhom SD len pokiaľ ich prejednáva + o nich rozhoduje subjekt VS,
ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc : vzťah advokáta k SAK

subjektívna stránka = spočíva v zavinení, SDD sa postihujú na základe zavinenia

Neexistuje ani čiastočná kodifikácia SDD, SDD sú upravené vo viacerých osobitných zákonoch, ktoré
upravujú jednak :

postup pri vyvodzovaní APZ, v prípadoch výslovne ustanovených v osobitných zákonoch sa
subsidiárne uplatňuje aj správny poriadok

disciplinárne tresty + spôsob ich ukladania

Povahu SDD majú len verejnoprávne disciplinárne delikty, t.j. nie delikty členov družstiev,
politických S a H, občianskych združení.

zaraďujeme medzi ne aj SDD v oblasti verejnej záujmovej samosprávy = delikty členov
profesiových komôr, ktoré sú verejnoprávnymi korporáciami a teda majú právnu subjektivitu,
na prejednanie disciplinárnych deliktov zriaďujú komory osobitné disciplinárne orgány
kolegiátneho typu.

ojedinele medzi ne zaraďujeme aj delikty odsúdených vo výkone TOS, študentov + žiakov
škôl

SDD nie sú disciplinárne delikty poslancov NRSR, sudcov ( len podľa niektorých autorov), hoci majú
nepochybne verejnosprávny charakter.

Rozdiel medzi SDD + iné SD FO = objektom nie je disciplína vo vnútorných vzťahoch organizácie.

správne poriadkové delikty

Sú to procesné delikty + postihujú sa bez ohľadu na zavinenie

neexistuje ani len čiastočná kodifikácia, sú obsiahnuté v mnohých predpisoch / správny
poriadok, zákony upravujúce postavenie inšpekcií/

obligatórne znaky skutkovej podstaty SPD :

objekt = priebeh konkrétneho rozhodovacie procesu v oblasti VS

objektívna stránka = protiprávne konanie ktoré spočíva v marení alebo sťažovaní priebehu
rozhodovacie procesu v oblasti VS, tým že zodpovedná osoba si neplní procesnú povinnosť
spôsobom ustanovených v zákone

subjekt = len FO

subjektívna stránka = zavinenie nie je obligatórnym znakom SP týchto deliktov, skúma sa len
samotné porušenie povinnosti

Pri prejednávaní SPD sa uplatňuje zásada oportunity = uloženie sankcie je právom a nie povinnosťou
správne ho orgánu.

Najčastejšou sankciou je poriadková pokuta, ktorej funkciou je zabezpečiť priebeh a účel procesu.

PP možno uložiť aj opakovane , ak nie je odstránená príčina pre ktorú bola uložená pri
ukladaní poriadkových pokút je možnosť

existuje možnosť zníženia + odpustenia poriadkovej pokuty

platí zásada že dodatočné splnenie právnej povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie
(pokuty.)

SPD sú napr. :

neposkytnutie potrebnej súčinnosti

nedostavenie sa pred správny orgán

poskytnutie nepravdivých údajov

nevydanie veci dôležitej pre konanie

Správny poriadok pozná tieto poriadkové opatrenia:

poriadkovú pokutu s hornou hranicou do 200,-Sk

vykázanie z miesta ústneho pojednávania / nevydáva sa o ňom rozhodnutie, urobí sa iba záznam
v spise/

Document Outline

Najnižšou formou záujmovej S sú „voľné združenia“, ktoré nie sú formálno-právne inštitucionalizované, nie sú registrované a ich právne postavenie vyplýva z Ústavy SR ( hobby kluby, krajinské spolky)
- Čo sa týka vonkajšej formy APN sú konkretizované vo VZ normatívnych PP, slovne sú vyjadrené v písomnej forme , APN sa = právny predpis.
S realizáciou APN priamo súvisí aj ich interpretácia, t.j. výklad.
Právna spôsobilosť PO = PO podľa správneho práva majú právnu spôsobilosť, t.j. majú spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností.
- a)zo zákona / iného právneho aktu /výnimočne/
- b)aplikáciou APN orgánmi VS a to tým, že nastane určitá právna skutočnosť s ktorou APN spájajú V+ Z +Z administratívnoprávnych vzťahov, takouto právnou skutočnosťou je najmä konanie subjektov ako prejav ich vôle, konanie môže spočíva aj v omisívnom konaní – nečinnosti.
Rozlišujeme širšie + užšie vymedzenie pojmu MVS
V rámci klasifikácie MVS rozlišujeme 3 základné skupiny MVS :
Národná rada SR
- Najvyšší kontrolný úrad SR
negatívne = ktorého cieľom je P odlíšiť od ostatných SD + trestného činu, tak aby nemohlo dôjsť k súbehu P + iného SD, resp. P + TČ. V prípade konkurencie deliktov platí zásada špeciality a subsidiarity.
- Okolnosti vylučujúce protiprávnosť podľa ZoP :
  - C. subjekt P
    - V. Podľa ZoP

Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.

všeobecná časť - vypracované otázky

Preber si túto poznámku so svojou AI

Náhľad poznámky

Document Outline

Ďalšie poznámky z predmetu Správne právo hmotné