Teória a prax legislatívy

1) TVORBA PRÁVA A ZÁKONODARSTVO

normotvorba
tvorba práva 3 základné pojmy
zákonodarstvo

-

normotvorba – tvorba noriem vôbec – nie len právnych, ale aj z iných oblastí

-

je to širší pojem pre akúkoľvek oblasť

-

tvorba práva – tvorba právnych noriem, tak práva písaného (zákony, vyhlášky) ako aj
nepísaného (obyčaje, precedensy)

-

zákonodarstvo = legislatíva – tvorba zákonov – Ústavy, ústavných zákonov, zákonov

- legislatíva – z latinského leges fere – dávať zákony

2) ZÁKONODARNÁ MOC A JEJ LIMITY

- zákonodarnú moc monopolne vykonáva NR SR – Ústava SR jej zaručuje kompetenčnú

výsosť – kompetenčnú kompetenciu

- kompetenčná kompetencia – výlučné oprávnenie NR SR ústavnými zákonmi, zákonmi

upravovať kompetenciu iných štátnych orgánov, ale aj orgánov územnej samosprávy

- aj keď tieto orgány môžu ďalej vydávať nariadenia – sú limitované zákonnou mocou
- slovenská ústavná prax nepozná princíp delegovaného zákonodarstva – parlament

delegujem moc vydávať zákony – je to ústav. zákon.????
- napr. nariadenia vlády majú silu zákona – u nás to tak nie je – preto NR SR

monopol

- limity ústavodarnej moci
- limity ústavodarnej moci predstavujú princípy moderného konštitucionalizmu (deľba

moci, ochrana ľudských práv,..)

- NR je týmito princípmi obmedzená pri tvorbe práva
- v niektorých krajinách sa tieto limity nazývajú nadpozitívne právo

- zákonodarná moc
- je viazaná ústavným zákonodarstvom, medzinárodnými zmluvami aj zákonodarstvom

EÚ

a) ústavná prednosť
b) výhrada zákonodarstva

a) ústavná prednosť – princípy demokratického socializmu sú dané len v ústave –

čl. 2 ústavy
prvotný konštitucionalizmus

b) výhrada zákonodarstva – niektoré otázky možno zakotviť len zákonom nie na

základe zákona – čl. 13 ústavy – ľudské práva - ústava

určitý spoločenský vzťah môže byť upravený iba zákonom

3) SÚČINNOSŤ ZÁKONODARNEJ MOCI A VÝKON MOCI V PROCESE

ZÁKONODARSTVA

-

sú 4 súčinnosti

1

1. vláda SR má zákonodarnú iniciatívu

-

je výkonný orgán

-

vláda má na to nástroj cez legislatívne odbory ministerstva

-

v niektorých oblastiach má výlučnú zákonodarnú iniciatívu (návrh štátneho

rozpočtu)

2. vláda má právo vyjadriť sa ku všetkým návrhom, ktoré sama nenavrhla

-

môže, ale nemusí – má na vyjadrenie 30 dní, v prípade, že sa vyjadrí po lehote –

pardonuje sa

3. vláda môže s návrhom zákona spojiť otázku svojej dôvery

-

vláda predloží svoj návrh zákona a ak ho NR neprijme, vláda odstúpi

-

NR sa musí vyjadriť do 3 mesiacov, ak sa nevyjadrí, prezident môže NR rozpustiť

4. relatívne právo veta prezidenta voči zákonom

-

len voči zákonu, nie voči ústavnému zákonu

-

v prípade schválenia návrhu zákona poslancami, zákon doručený na podpis

prezidentovi - má 15 dňovú lehotu na podpis odo dňa doručenia

-

relatívnosť veta je v tom, že NR ho môže prelomiť nadpolovičnou väčšinou

všetkých poslancov (76 hlasmi) – vtedy zákon vyhlásený aj bez podpisu prezidenta

-

v prípade, že prezident vráti zákon, ten ide len do 2. a 3. čítania

4) ZÁKONNÁ DELEGÁCIA PRÁVNEJ NORMOTVORBY

-

priame generálne ústavné zmocnenie k sekundárnej normotvorbe má vláda – čl. 120

nariaďovacia moc vlády

-

čl. 120 ods. 1 – nariadenia vlády

-

čl. 120 ods. 2 – aproximačné nariadenia vlády

-

čl. 120 ods. 1 – nariadenia vlády

a) vláda nepotrebuje na vydanie nariadenia špeciálne zákonodarne zmocnenie, hoci sa

v praxi s ním stretávame - „podrobnosti uvedie nariadenie vlády“, no vláda ho
môže vydať aj bez tohto splnomocnenia v zákone

b) ústava nepripúšťa subdelegáciu nariaďovacej právomoci vlády na nižšie správne

orgány

a) vláda nemôže delegovať na správny orgán aby niečo upravil, čo má ona sama

upraviť nariadením

c) generálna zmocňovacia klauzula neumožňuje vláde vydávať nariadenia „prater

legem“ – upravovať veci zákonom dosiaľ neupravované – nariadenie vlády zákon
môže iba rozvádzať – konkretizovať

-

čl. 120 ods. 2 – aproximačné nariadenia vlády

- vláda ich môže vydávať v 2 prípadoch

1. ak to ustanoví zákon a vláda vydá nariadenie na vykonanie Európskej dohody

o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a SR
-

nemôže to urobiť sama od seba

-

je tu presne stanovený obsah a len ak to ustanoví zákon

2. vláda môže vydať aproximačné nariadenia vo veciach vyžadujúcich

implementáciu, t.j. na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy

2

(nariadenie vlády je alternatívne k zákonu – tento článok priniesla až novela
ústavy z roku 2001 – posilňuje postavenie vlády – zákonom alebo nariadením
vlády sa implementuje)

-

ústavným základom pre sekundárnu právnu normotvorbu ministerstiev a iných

ústredných orgánov štátnej správy je čl. 123
a) na rozdiel od nariadenia vlády sa tu vyžaduje zvláštne zákonné zmocnenie
b) názvy takýchto sekundárnych predpisov neurčuje ústava, ale zákony - vyhlášky,

výnosy, opatrenia

c) na rozdiel od nariadenia vlády neurčuje ústava kto tieto sekundárne právne

predpisy podpisuje

d) možný nesúlad medzi zmocňovacím zákonom a konkrétnym sekundárnym

predpisom môže záväzne riešiť iba ústavný súd

5) PREDPOKLADY A METODICKÉ POŽIADAVKY NA TVORBU PRÁVNYCH

PREDPISOV

-

predpoklady :

1. všeobecná záväznosť a stabilita

- každý právny predpis je všeobecne záväzný
- stabilita – stabilita právneho poriadku – na Slovensku zjavne absentuje

z dôvodu nekvality prípravy

2. zrozumiteľnosť

-

zladenie formy a obsahu právneho predpisu – nemôže ísť na úkor vedeckosti,

právnej kultúrnosti, presnosti a precíznosti

3. jednota a súlad

-

právne predpisy by mali vytvárať jeden celok – právne predpisy vytvárajú

jednotný právny poriadok

-

nemalo by dochádzať k rozporom, nesúladu medzi právnymi predpismi –

prierezové pôsobenie právnych predpisov – právny predpis jedného odvetvia
nemôže narúšať predpis iného odvetvia

4. jazyk legislatívy

-

musí napomáhať zrozumiteľnosti právneho predpisu – mal by byť bez

anarchizmu či dobových fráz

5. reálnosť a racionalita

-

právny predpis sa musí prekrývať s reálnou skutočnosťou

-

reálnosť právneho predpisu sa nemôže zamieňať s politickým programom

-

racionalita – jeden poruchový prípad nemôže byť dôvodom na vydanie nového

právneho predpisu

6. význam informácií potrebných pre vydanie právneho predpisu

-

ten kto chce vydať právny predpis musí mať prehľad – informácie v čase keď

sa právny predpis tvorí (skúmanie doteraz platného právneho predpisu, náklady
na vydanie nového,...)

6) LEGISLATÍVNE PRAVIDLÁ TVORBY VYKONÁVACÍCH PRÁVNYCH

PREDPISOV

-

dôvody pre ich vydanie :

a) napomáhajú stabilite zákonov
b) je neúčelné zahrňovať do zákonov úpravu takých okolností, ktoré majú .....

3

je neúčelné zahrňovať do zákonov úpravu podružných podrobností
c) vykonávacie právne predpisy upevňujú prierezové pôsobenie právneho poriadku,

jeho jednotu

-

zásady :

1. ich vydanie treba obmedziť na nevyhnutné prípady (dochádza k nepriehľadnosti) –
2. obsah predpisov musí byť v medziach zákona, na vykonanie ktorého sa vydávajú

a) nemôže ísť nad rámec zákona ani nemôže meniť jeho ustanovenia
b) ustanovenia o zmocnení musia byť veľmi presné

3. vykonávacie predpisy nemôžu zakladať kompetenciu orgánov, vytvárať nové

právne inštitúty, nemôžu ani zakladať povinnosti občanom či iným právnym
inštitúciám - má konkretizovať ....

4. vykonávacie predpisy – jeho vydávanie nie je možné prenášať na nižšie orgány

pokiaľ to neustanovuje zákon

5. ich príprava musí byť zabezpečená tak, aby nadobudli účinnosť súčastne so

zákonom, ktorý majú vykonávať

6. vykonávacie právne predpisy nemajú zásadne preberať ustanovenia zákona, majú

ho rozviesť, konkretizovať

7) KONTROLA ÚSTAVNOSTI VYKONÁVACÍCH PRÁVNYCH PREDPISOV

1. NR SR sa podieľa na kontrole 2-jakým spôsobom

a) dbá, aby zákony, ktoré prijíma boli precízne a obsahovo presné
b) kontroluje vládu, ktorá zákony vykonáva a zodpovedá za ne

2. vláda SR a podieľa na kontrole 3-jakým spôsobom

a) vydáva a kontroluje legislatívne pravidlá tvorby vykonávacích právnych

predpisov

b) mala by zvyšovať počet svojich nariadení na úkor rezortných právnych

predpisov, najmä prierezové právne predpisy

c) zodpovednosť vlády SR za vykonávanie podzákonných právnych predpisov

3. ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy

a) mali by rešpektovať pravidlá tvorby vykonávacích právnych predpisov
b) mali by vypracovať svoju - rezortnú metodiku tvorby a vydávania rezortných

právnych predpisov

c) mali by analyzovať pôsobenie vykonávacích právnych predpisov v praxi

pravidelne vyhodnocovať efektívnosť a účelnosť

d) nemali by zbytočne zvyšovať počet vydávaných vykonávacích právnych

predpisov

4. ústavný súd SR

-

vykonáva ............................ o súlade právnych predpisov s ústavou

-

len on môže zrušiť časť alebo celý právny predpis, ktorý je v nesúlade s ústavou

5. všeobecné súdy

-

sudca je viazaný zákonom, medzinárodnou zmluvou .................................

-

sudca má právo v prípade pochybnosti obrátiť sa na ústavný súd SR

4

-

čl. 144 – rozpor vykonávacieho právneho predpisu s ústavou – je to znak jeho

nezívislosti

8) MIESTNE PRÁVNE PREDPISY – SPOLOČNÉ ZNAKY

-

sú vydávané na úrovni územnej samosprávy – kraj, obvod, obec

-

spoločné znaky :

a) sú súčasťou právneho poriadku SR
b) ide o zvláštnu kategóriu právnych noriem čo sa prejavuje

1. majú lokálnu pôsobnosť
2. ide o podzákonné právne normy – nižšej právnej sily

c) k ich vydávaniu sú oprávnené subjekty určené buď ústavou (všeobecne záväzné

nariadenia obcí, VÚC) alebo zákonom (právne akty miestnych orgánov štátnej
správy)

d) všetky miestne právne predpisy musia byť v súlade s vyššími právnymi predpismi
e) špecifickú pozíciu majú všeobecne záväzné nariadenia obcí a VÚC

-

špecifickosť:

1. majú povahu pôvodných právnych predpisov pokiaľ sú vydávané v rámci

samosprávnej pôsobnosti obcí a VÚC

2. štatutárna pôvodná normotvorba – sú obmedzené lokálne a osobne

f) ostatné miestne právne predpisy sú vykonávacími právnymi normami v oblasti

štátnej správy (nariadenia obce pri prenesenej pôsobnosti, vyhlášky krajských
a obvodných úradov)

g) je tu potrebné rešpektovať výhradu zákona

-

nemožno nimi miestnymi právnymi predpismi upravovať niečo, čo môže byť

upravené iba zákonom

9) ZÁKONODÁRNY PROCES V NR SR
Zákonná úprava, zákonodarná iniciatíva a 1. čítanie

-

zákonná úprava

1. Ústava čl. 87
2. Rokovací poriadok NR SR – zákon č. 350/1996 Z.z.
3. Legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov zákon č. 19/1997 Z.z.

-

zákonodarná iniciatíva - právo podať návrh zákona a povinnosť NR SR sa ním

zaoberať
-

právo podať návrh zákona :

a) vláda SR
b) poslanci SR
c) výbory NR

-

návrh sa podáva predsedovi NR SR :

1. písomne
2. v potrebnom počte výtlačkov
3. aj v elektronickej podobe

-

ak navrhovateľ nesplní tieto 3 podmienky, predseda NR vráti návrh zákona

navrhovateľovi, ak ten nesúhlasí, prípadne nedoplní, predseda dá o návrhu zákona
hlasovať bez rozpravy

5

-

obsah návrhu :

-

paragrafové znenie

-

dôvodová správa :

a) musí obsahovať zhodnotenie súčastného právneho stavu
b) musí zdôvodniť potrebu novej právnej úpravy
c) musí byť z nej jasné aký bude mať dopad na štátny rozpočet
d) zjavné stanovisko o súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárod.

zmluvami a právom EÚ – doložka zlučiteľnosti

-

1. čítanie

-

predseda NR SR doručí návrh zákona všetkým poslancom najmenej 15 dní pred

rokovaním

-

určí výbory (vždy ústavoprávny) a zvolí gestorský výbor

-

po predstavení ide rozprava, kde poslanci nemôžu podávať pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy – rokuje o sa filozofii návrhu

-

po rozprave sa rozhoduje :

a) vrátia návrh na dopracovanie
b) v rokovaní sa nebude pokračovať
c) postúpi do 2. čítania

- v závere predseda NR opäť určí výbory a gestorský výbor

10) PROCES 2. A 3. ČÍTANIA

2. čítanie
-

prebieha vo výboroch (1. etapa) a na schôdzi NR (2. etapa)

a) vo výboroch – 1. etapa

-

výbory musia mať čas na zoznámenie sa s návrhom – musia dať stanovisko –

30 dní

-

buď člen vlády alebo poslanec chodí do výborov a tam obhajuje návrh zákona

-

členovia výborov môžu podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

-

pod gesciou sa u gestorského výboru vypracuje záverečná správa

-

v prípade, že gestorský výbor odporučí odložiť rokovanie o návrhu,

nepokračovať, vrátiť na prepracovanie – NR SR bez rozpravy hlasuje o tomto
návrhu

-

v prípade pozitívneho stanoviska gestorského výboru – 2. etapa

b) schôdza NR

-

medzi ukončeným rokovaním v NR musí uplynúť minimálne 48 hod.

-

v NR vystúpi navrhovateľ aj spravodajca gestorského výboru a nasleduje

rozprava

-

poslanci môžu podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ak sa za ne vyjadrí

aspoň 15 poslancov

-

na záver 2. čítania sa hlasuje najprv o pozmeňujúcich návrhoch a potom

o pôvodnom návrhu

prechádza do 3. čítania

3. čítanie
-

diskusia sa obmedzí na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy schválené v 2. čítaní

-

v prípade, že by takéto návrhy neboli, prebieha rozprava o jazykovedných

a legislatívnotechnických návrhoch

6

-

iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy alebo vrátenie návrhu zákona do 2. čítania

musí navrhnúť minimálne 30 poslancov

-

na záver – hlasovanie o návrhu zákona - podľa typu zákonao potrebný počet

poslancov

-

najprv sa hlasuje o zmenách až potom o návrhu zákona ako celku

11) PODPISOVANIE A PUBLIKOVANIE ZÁKONA

-

podpisovanie : prezident SR – právo veta

predseda NR SR oni sami to schválili – sú povinní to podpísať
predseda vlády SR dávajú to do života

-

publikovanie

-

zabezpečenie je povinnosťou predsedu NR

-

zákony sú publikované v Zbierke zákonov – okamihom publikovania zákon
nadobúda platnosť

-

zákon nadobúda účinnosť spravidla 15 dňom

12) SKRÁTENÉ LEGISLATÍVNE KONANIE

-

konanie, o ktorom rozhoduje NR na návrh vlády SR – len vláda ho môže navrhnúť

-

musia nastať určité okolnosti : (a, c – najviac zneužívané)

a) ohrozenie základných práv a slobôd
b) bezpečnosť štátu
c) štátu hrozia značné hospodárske škody
d) žiadosť Rady bezpečnosti OSN

-

skrátené legislatívne konanie – je to skrátenie lehôt, ktoré stanovuje zákon

v legislatívnom konaní
-

oboznámenie sa poslancov s návrhom – z 15 dní na 3 dni

-

výbory na podanie správy – z 30 dní na 5 dní

-

lehota medzi rokovaniami – z 48 hodín na 5 hodín

13) OSOBITNÉ DRUHY LEGISLATÍVNEHO KONANIA

-

2 druhy 1. schvaľovanie medzinárodných zmlúv

2. schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte

1. schvaľovanie medzinárodných zmlúv

- osobitosť schvaľovania - NR sa vyjadruje či medzinárodná zmluva je v súlade

s ústavou

- konanie o medzinárodnej zmluve prebieha v 2. a 3. čítaní

2. schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte

-

návrh vždy predkladá vláda

-

takýto návrh sa pripraví podľa osobitných rozpočtových pravidiel

-

tento návrh dostanú všetky výbory okrem imunitného a mandátového a výboru

pre nezlučiteľnosť funkcii

-

prerokuje sa len v 2. a 3. čítaní

-

platí zákaz nepriamej novelizácie - nemôže meniť a zrušiť iné zákony

7

14) VŠEOBECNOZÁVÄZNÉ NARIADENIA OBCÍ

-

normatívne právne predpisy

-

obec môže vydávať všeobecnozáväzné nariadenia :

a) v rámci vlastnej pôsobnosti samosprávy
b) na základe zmocnenia zákona – tzv. prenesenej pôsobnosti

a) v rámci vlastnej pôsobnosti samosprávy

-

nemôžu odporovať ústave, ústavným zákonom, zákonom, medzinárodným

zmluvám a nariadeniam vlády

b) na základe zmocnenia zákona – tzv. prenesenej pôsobnosti

-

nemôžu odporovať všeobecnozáväzným predpisom ministerstiev a iným

ústredným orgánom štátnej správy, nemôže odporovať VZN,....................

-

nariadenie obce sa prijíma 3/5 väčšinou prítomných členov obecného zastupiteľstva

-

podpisuje ho starosta – má na to 10 dní

-

podmienkou jeho platnosti – vyvesenie na úradnej tabuli – zverejniť na 15 dní

-

15 dňom – spravidla sa stáva nariadenie obce účinné

-

nariadenie musí byť v dispozícii na úrade

15) VŠEOBECNOZÁVÄZNÉ NARIADENIA VÚC

-

normatívne právne predpisy

-

VÚC môže vydávať všeobecnozáväzné nariadenia :

a) v rámci vlastnej pôsobnosti samosprávy
b) na základe zmocnenia zákona – tzv. prenesenej pôsobnosti

a) v rámci vlastnej pôsobnosti samosprávy

-

nemôžu odporovať ústave, ústavným zákonom, zákonom, medzinárodným

zmluvám a nariadeniam vlády

b) na základe zmocnenia zákona – tzv. prenesenej pôsobnosti

-

nemôžu odporovať všeobecnozáväzným predpisom ministerstiev a iným

ústredným orgánom štátnej správy, nemôže odporovať VZN,....................

-

schvaľovanie :

-

nariadenie prijíma VÚC – zastupiteľstvo 3/5 väčšinou všetkých členov

-

platnosť nariadenia VÚC podmienená vyvedením na úradnej tabuli na 30 dní –

povinný doručiť každej obci v rámci VÚC a 1 výtlačok krajskému úradu

-

vláda môže uplatniť námietku voči nariadeniam VÚC, keď sa domnieva, že

nariadenie je v rozpore s národnými záujmami, záujmami iných VÚC alebo obcí

-

túto námietku musí uplatniť v lehote 3 dní na podpis

-

nariadenie VÚC podpisuje predseda VÚC do 3 dní od schválenia zastupiteľstvom

-

ak vláda uplatní námietku :

1. zastupiteľstvo akceptuje námietku vlády a upraví svoje nariadenie
2. zastupiteľstvo odmietne námietky – s konečnou platnosťou o nariadení rozhodne

krajský súd na návrh vlády

8

16) PRÁVNE PREDPISY MIESTNYCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY

-

podzákonné a druhotné právne predpisy, ktoré vydávajú krajské a obvodné úrady

alebo aj mestské a obecné úrady ak majú na to splnomocnenie – priznáva im to zákon

-

nazývajú sa vyhlášky

-

sú to lokálne právne predpisy – platia len na určitom území

-

sú rozsahovo limitované na vykonanie príslušného predpisu

-

spravidla sa zverejňujú vo Vestníku SR

-

platnosť – dňom vyhlásenia

-

účinnosť – spravidla 15 dňom ak nie je presne stanovené

-

nemôže byť skôr účinná ako dňom platnosti

-

sú dostupné na miestnom orgáne štátnej správy, ktorý ich vydal

17) PRAMENE PRÁVA V SR

-

delenie:

a) normatívne právne akty
b) normatívne zmluvy

normatívne právne akty

-

delia sa podľa 3 kritérií

1. podľa právomoci a kompetencie štátneho orgánu, ktoré ich môžu vydávať -

- NR SR – Ústava SR, ústavné zákony, zákony
- vláda SR – nariadenia
- ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy
- obce a VÚC
- ústavný súd – nálezy o súlade a nesúlade s ústavou SR

2. podľa mocenského charakteru orgánu, ktorý ich vydal

- delíme ich prvotné
odvodené

a) prvotné – vydávané štátnymi orgánmi, ktoré sú volené občanmi =

Ústava SR, ústavné zákony, zákony, všeobecnozáväzné nariadenia obcí
a VÚC

b) odvodené – tie orgány, ktoré svoju pozíciu odvádzajú od orgánov štátnej

moci = nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia, výnosy, nariadenia obcí
a VÚC v prenesenej moci

3. normatívne právne akty, podľa právnej sily

- druhotné spravidla nemôžu konkurovať prvotným

18) NORMATÍVNE EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

-

2 druhy

b) nariadenia
c) smernice

Nariadenia
-

sú záväzné pre všetky členské štáty a sú priamo použiteľné

-

nadobúdajú platnosť a účinnosť dňom, ktorý je v nich uvedený

9

-

ak v nich nie je uvedený dátum- nadobúdajú platnosť a účinnosť 20. dňom od

zverejnenia vo Vestníku EÚ

-

je pre nás záväzné či ho implementujeme do nášho právneho poriadku alebo nie

Smernice
-

sú adresované členským štátom

-

nezaväzujú a nezakladajú priamo práva a povinnosti PO a FO

-

vyžadujú si transformáciu do vnútorného práva formou právneho aktu členského

štátu

-

úradný vestník EÚ

-

spravuje MS SR, pričom bude zabezpečovať jeho distribúcie na orgány samosprávy

19) NARIADENIA VLÁDY, APROXIMAČNÉ NARIADENIA

-

vláda má povinnosť polročne informovať NR SR o tom, aké aproximačné nariadenia

vydala a vydá

-

NR SR môže navrhnúť aby miesto aproximačného nariadenia bol prijatý zákon

20) ZBIERKA ZÁKONOV SR

-

zákon č. 1/1993 Z.z. o zbierke zákonov

-

aké funkcie plní a ktoré právne normy sa v nej vyhlasujú

-

časť právnych noriem (zákonov) sa viaže na platnosť publikáciou v Zbierke zákonov

-

uverejňujú sa v nej najmä :

a) Ústava, ústavné zákony, nariadenia vlády aj rozhodnutia iných ústredných

orgánov štátnej správy pokiaľ to ustanoví zákon, nálezy ústavného súdu –
nesúlad s ústavou, medzinárodné zmluvy, návrhy prijaté v referende,

b) uznesenia NR SR
c) rozhodnutia prezidenta o rozpustení NR, o vyhlásení referenda, o vyhlásení

amnestie, vojnového stavu a vojny

d) rozhodnutie predsedu NR o vyhlásení volieb
e) rozhodnutie vlády o udelení amnestie vo veciach priestupkov
f) úplné znenia zákonov – republikačné vyhlášky
g) rozhodnutia medzinárodných orgánov a organizácií

-

funkcia Zbierky zákonov

1. informačná – pre aktuálnosť právnych predpisov, každý Obvodný úrad ju má mať

na sprístupnenie

2. evidenčná – eviduje aktuálne právne normy, ktoré boli v SR prijaté
3. normotvorná – niektoré právne predpisy sa stávajú platnými dňom uverejnenia –

vyhlásenia v Zbierke zákonov

Skúška : 27.4.2005 – nahlásiť sa začiatkom apríla Semjanovej
2 otázky – ústna

10