POJEM ZNAKY A FUNKCIE ŠTÁTU:
Štát je mocensko riadiaci politický systém spoločnosti.
Pojmom štát rozumieme systém skladajúci sa z ľudí (úradníkov) a inštitúcii
(orgánov), ktorý prostredníctvom práva riadia spoločnosť.
Definičné znaky pre pojem štát:
- štátna moc
- suverenita štátu
- územná organizácia obyvateľstva
- štátne občianstvo

SUVERENITA ŠTÁTU
Rozumieme ňou nezávisloť štátnej moci od akejkoľvek inej moci vnútri
i mimo štátu.
Vnútorná suverenita štátu – znamená, že mocenská organizácia obyvateľstva
sa stáva štátom vtedy, ak jedine ona je schopná určovať správanie všetkého
obyvateľstva daného územia.
Vonkajšia suverenita štátu – znamená že štát je nezávislý od organízácii, ktoré
existujú na iných územiach.

Hl. funkcie štátu :
-funkcia zapezpečenia reprodukcie mocenských štruktúr
-funkcia verejnej moci, zabezpečenie reprodukcie celej spoloč.

Systém štátnych orgánov a inštitúcii tvoria:

-

zákonodarné orgány – parlament, miestne zastupiteľstvá
a zastupiteľ. Vyšš. Úz. Celkov

-

orgány štátnej správy – vláda, ministri

-

súdy, prokuratúra, polícia, armáda

-

štátne inštitúcie

ŠTRUKTÚRA SYSTÉMU ŠTÁTNYCH ORGÁNOV A

INŠTITÚCII

Tvoria ju:

1)

orgány štátnej moci – vznikajú voľbou poslancov do
parlamentu. Majú právomoc vydávať ústavu a zákony.
Zaraďujeme sem orgány samosprávy v obciach a vyšších
územných celkov.

2)

výkonné orgány štátnej moci –majú právomoc vydávať
nariadenia, vyhlášky, na základe splnomocnenia orgánov
štátnej moci

3)

súdy -rozhodujú spory medzi fyzickými a právnickými
osobami a štátnymi orgánmi, ukladať tresty za porušenia
zákonov

4)

orgány kontroly –kontrolujú činnosť ostatných štát. orgánov

5)

orgány dozoru a dohľadu – (prokuratúra) vykonáva dozor
nad dodržiavaním zákonov a práv. predpisov

6)

ústavný súd – orgán kontroly ústavnosti

7)

armáda, polícia, colnice, daňové orgány

FORMA ŠTÁTU

1)vnútorná forma štátu – vyjadruje mieru demokratickosti štátu
2) vonkajšia forma štátu – predstavuje inštitucionalizáciu štátnej moci
Formu štátu určuje:

-

Miera účasti obyvateľstva na štátnej moci

-

Vzťah medzi štátom ako celkom a jeho územnými časťami

-

Sústava štátnych orgánov a ich vzťahy

-

Vzťah medzi štát. orgánmi, ktoré majú celoštátnu územnú
pôsobnosť a orgánmi s miestnou pôsobnosťou

FORMA VLÁDY

Závisí od vzťahu obyvateľstva a štátnej moci.
Vnútorná forma vlády : môže byť demokratická a nedemokratická
Existuje kontinuum foriem vlády – je dôležité určiť hranice demokrat
a nedemokrat formy vlády

DEMOKRACIA – je určitý stav ku ktorému môže spoločnosť smerovať,
kľúčovým bodom politického diania sú voľby, za kritéria demokratickosti sú
označené možnosti politického správania pri voľbách pred voľbami a po
voľbách

Zdrojom štátnej moci sú občania. Preto medzi občana a štát vstupujú
politické strany a hnutia.
Dôležitým kritériom demokracie je že každý občan má možnosť
vybrať si vo voľbách niektorú z politických strán. Spôsob hlasovania
vo voľbách zaručuje bez nátlaku sa rozhodnúť
Podľa u účasti obyvateľstva na štátnej moci môžeme formy vlády
rozdeliť na demokraciu priamu a nepriamu

PRIAMA DEMOKRACIA

chápeme ňou právnu účasť občanov na tvorbe zákonov

prostredníctvom referenda alebo ľudovej iniciatívy

PRIAME ZÁKONODARSTVO – je príjímanie alebo zamietnutie návrhov
zákonov voličmi hlasovaním v referendách. Ak návrh vzíde od voličov,
hovoríme o voličskej iniciatíve.
a) R E F E R E N D U M
možno ho zakotviť v ústave alebo v zákone

Typy referenda:
-

obligatórne

-

fakultatívne

-

ratifikačné – pri ktorom je hlasovanie voličov predpísané
ústavou

-

vládne – predpokladá iniciatívu hlavy štátu, parlamentu či
vlády

-

ľudové – na ktoré dávajú podnet občania.

Referendum má aj svojich zástancov aj odporcov. Napr. sa namieta, že
občania sú síce schopní si zvoliť svojich zástupcov, ale nie sú schopní
hodnotiť návrhy zákonov alebo zákony

b) PLEBISCIT je podobne ako referendum forma priamej demokracie.
Občania ním rozhodujú o dôležitej štátnopolitickej otázke.

NEPRIAMA DEMOKRACIA

-

je forma vlády, v ktorej sa občania zúčastňujú rozhodovaní
prostredníctvom zvolených zástupcov.

Voľbami si občania vyberajú poslancov (zástupcov) . S voľbami súvisí
volebné právo, ktoré zahrňa právo voliť poslanca a byť zvolený za poslanca.
Voľby môžu byť priame, keď volič priamo volí poslancov, alebo nepriame,
keď volič volí voliteľov a oni potom volia určitý orgán. Voľby môžu byť
podľa spôsobu hlasovania tajné alebo verejné.
VOLEBNÉ SYSTÉMY:

-

Väčšinový volebný systém – za každý volebný obvod sa volí
jeden poslanec - nadpolovičnou väčšinou

V systéme nepriamej demokracie zvolení získavajú vo voľbách mandát.
IMPERATÍVNY MANDÁT
Umožňuje možnosť odvolania poslanca voličmi
REPREZENTATÍVNY MANDÁT
Znamená, že poslanec prijíma politické rozhodnutia na základe vlastného
presvedčenia

1.NEDEMOKRATICKÉ FORMY VLÁDY

Sú to tie v ktorých existuje len jedna politická alternatíva – ide
o totalitné formy vlády.
AUTOKRATICKÁ MONIKRACIA – je forma vlády, v ktorej má
neobmedzenú moc jednotlivec. Ak ide o vládu úzkej skupiny osôb,
môže ísť o ARISTOKRACIU ak majú moc najbohatší ide
o PLUTOKRACIU

4.FORMA VLÁDY Z HĽADISKA SYSTÉMU NAJVYŠŠÝCH
ŠTÁTNYCH ORGÁNOV

Sústavu najvyšších štátnych orgánov tvoria:
-

najvyšší zákonodarný orgán – parlament, snemovňa

-

najvyšší výkonný orgán – vláda, kabinet ministrov, prezident,
panovník

-

hlava štátu

-

najvyššie súdne orgány – je na čele súdov

Podľa hlavy štátu delíme formy vlády na:

-

monarchie – hlavou štátu je panovník, funkciu nadobúda
dedičským právom. V parlamentnej monarchii je formálnou
hlavou štátu. Rozhodujúce postavenie má parlament. Panovník
nemá skutočnú moc. V dualistickej monarchii – vymenúva
vládu. Panovník má výkonnú moc a vykonáva hlavu štátu. Je
však obmedzený ústavou, zákonmi, rozpočtom.

-

Republiky – V parlamentnej republike má rozhodujúce
postavenie parlament – volí prezidenta. Prezidentská republika
– hlavou štátu je prezident

-

Diktatúry – ak sa hlava štátu obsadí nelegitímne – vojenským
prevratom, hovoríme o diktátorskej forme vlády

Z hľadiska územno-organizačnej štruktúry delíme štáty na
-unitárne štáty, zložené štáty a zväzy (spolky štátov)

1. UNITARNY ŠTÁT

Delíme ho na:
centralizovaný unitárny štát
decentralizovaný unitárny štát
Oblastná samospráva môže prerásť do autonomie. Poznáme autonomiu
národnostnú- politickú a administratívnu

2.ZLOŽENÝ ŠTÁT
Sa skladá z niekoľkých členských štátov, a to zložením samostatných
štátov alebo rozdelením pôvodne unitárneho štátu (Belgické
kráľovstvo)
Zložené štáty spravidla majú:
-

2 ústavy

-

dvojaké zákonodarstvo

-

2 štátne občianstvo

Typy zložených štátov
-

federácia

-

reálna únia

-

moderná únia

FEDERÁCIA

Skladá sa z 2 alebo viacerých štátov, ktoré sa spojili na základe
zmluvy. Časť kompetencii si členské štáty ponechávajú a časť
prenášajú na spoločný štát. REÁLNA ÚNIA
Má jedného spoločného panovníka a spoločnú správu záležitostí –
obrana, financie a zahraničné veci
MODERNÁ ÚNIA
Je spojenie štátov, . Členstvo sa obnovuje každé dva roky, najvyšším
orgánom sú konferencie, ktoré sa schádzajú každé dva roky. Únie
majú spoločné colné, vízové aj vojenské dohody

3.ZVäZY (SPOLKY) ŠTÁTOV

Rozlišujeme:
-

konfederáciu

-

personálnu úniu

KONFEDERÁCIA
Je to spojenie rovnoprávnych štátov, býva prechodom k federácii
PERSONÁLNA ÚNIA
Bola voľným spojením suverénnych štátov pod personifikovanou korunou

DEĽBA MOCI

1.

SYSTÉM DEĽBY MOCI

Jednotlivé moci musia byť vyvážené aby ani jedna nezískala prevahu,
aby sa zachoval ústavný stav.
Teória deľby moci je založená na 2 zásadách:
-

na zásade oddelenosti, nezávislosti a samostatnosti moci

-

na zásade ich rovnováhy a vzájomnej kontroly

Zásada oddelenosti, nezávislosti a samostatnosti sa dosahuje tým, že
moc vykonávajú osobitné od seba oddelené orgány zákonodarnej,
výkonnej a súdnej moci.

.2 zásadou deľby moci je vytvorenie systému vzájomných kontrolných bŕzd
a protiváh, ktoré sťažujú získať dominantné postavenie jednej z mocí :

-

zákonodarná moc uplatňuje tieto brzdy voči iným mociam:

-

právo skúmať a kontrolovať ako výkonná moc realizuje zákony

-

právo určovať hranice a prostriedky činnosti výkonných
a súdnych orgánov

-

vyšetrovacími a kontrolnými právomocami voči výkonnej moci

-

výkonná moc uplatňuje tieto brzdy:

-

právo veta voči zákonodarným orgánom

-

právo milosti a amnestie voči súdnej moci

-

právomoc vymenúvať sudcov z povolania

-

súdna moc uplatňuje :

- právomoc súdov preskúmať súlad zákonov s ústavou – ústavné
súdnictvo
- volebné súdnictvo – právomoc preskúmať a rušiť platnosť správnosť
voľby členov zákonodarných orgánov
- správne súdnictvo

PARLAMENTARIZMUS

Jeho podstatou je závislosť vlády od parlamentu. Vláda sa stane
nositeľkou výkonnej moci, a to po vyslovení dôvery od parlamentu.
Ak parlament vysloví nedôveru vlády, vláda musí podať demisiu.
Základné znaky parlamentarizmu sú:
-

kreačná závislosť výkonnej moci od zákonodarnej moci

-

politická zodpovednosť vlády parlamentu

- v prípade ak sa v parlamente nepodarí vytvoriť novú vládu,

riešením je rozpustenie parlamentu, vypísanie nových volieb

..

ÚZEMNO ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA ŠTÁTU

Je ďalšou zložkou formy vlády štátu. Rozumieme ňou územnú organizáciu
štátu a vzťahy medzi štátom a jeho časťami

Systém vzťahov medzi štátom a jeho územnými časťami predstavuje najmä:

-

spôsob vymedzenia kompetencii

-

spôsob podriadenosti častí štátu a stupeň ich samostatnosti

-

spôsob tvorby orgánov

-

právne postavenie územných častí štátu

Z hľadiska územno-organizačnej štruktúry delíme štáty na
-unitárne štáty, zložené štáty a zväzy (spolky štátov)

1. UNITARNY ŠTÁT

Delíme ho na:
centralizovaný unitárny štát
decentralizovaný unitárny štát
Oblastná samospráva môže prerásť do autonomie. Poznáme autonomiu
národnostnú- politickú a administratívnu

2.ZLOŽENÝ ŠTÁT
Sa skladá z niekoľkých členských štátov, a to zložením samostatných štátov
alebo rozdelením pôvodne unitárneho štátu (Belgické kráľovstvo)
Zložené štáty spravidla majú:

-

2 ústavy

-

dvojaké zákonodarstvo

-

2 štátne občianstvo

Typy zložených štátov

-

federácia

-

reálna únia

-

moderná únia

FEDERÁCIA
Skladá sa z 2 alebo viacerých štátov, ktoré sa spojili na základe zmluvy. Časť
kompetencii si členské štáty ponechávajú a časť prenášajú na spoločný štát.
REÁLNA ÚNIA
Má jedného spoločného panovníka a spoločnú správu záležitostí – obrana,
financie a zahraničné veci
MODERNÁ ÚNIA
Je spojenie štátov, . Členstvo sa obnovuje každé dva roky, najvyšším orgánom
sú konferencie, ktoré sa schádzajú každé dva roky. Únie majú spoločné colné,
vízové aj vojenské dohody
3.ZVäZY (SPOLKY) ŠTÁTOV
Rozlišujeme:

-

konfederáciu

-

personálnu úniu

KONFEDERÁCIA
Je to spojenie rovnoprávnych štátov, býva prechodom k federácii
PERSONÁLNA ÚNIA
Bola voľným spojením suverénnych štátov pod personifikovanou korunou

A)

VYMEDZENIE POJMU PRÁVO

Kde je spoločnosť tam je aj právo. Spoločnosť nemôže
existovať bez mocenských inštitúcii a pravidiel. Medzi štátne
znaky patrí:
-verejná štátna moc, právny systém, jurisdikcia, štátne územie,
zvrchovanosť, obyvateľstvo a ďal.

spoločnými znakmi práva na rozdiel od ostatných spol noriem sú :
a/ štátne donútenie
b/ štátom určená al. uznaná forma práva
c/ monizmus práva.

. PRAMENE PRÁVA

MATERIÁLNE PRAMENE PRÁVA – Podmienky geografické, ekonomické,
politické, ekologické...
FORMÁLNE PRAMENE PRÁVA – rozumieme právne formy, akty, ktorých
uplatnenia sa možno domáhať.

Prameňom práva nie je právna doktrína , t.j. vedecké názvy a výsledky
vedeckej práce v oblasti vied o štáte a práve

4 druhy prameňov práva:

- právne obyčaje
- normatívne právne akty
- precedensy
- normatívne zmluvy

Právne normy strana 23

2.1 PRAMENE SLOVENSKÉHO PRÁVA
Prameňom slovenského práva sú najmä normatívne akty štátnych orgánov.
Právna obyčaj- nie je prameňom slov. práva. A nie sú prameňmi práva ani
precedensy, pretože istým spôsobom vnášajú do právneho poriadku
neprehľadnosť a sú dostupné len odborníkom v oblasti práva a nie širokej
verejnosti.
Prameňom slovenského práva sú často normatívne zmluvy., formu nor.
Zmluvy má u nás Kolektívna zmluva.

PRÁVNE NORMY
- morálne a politické. PN sú ustanovené ako všeobecne záväzné pravidla
správania ľudí.

MRAVNÉ NORMY
Rozumieme také pravidlá správania, ktorými spoločnosť hodnotí ľudské
konanie ako dobré alebo zlé. Ide o spoločenskú mienku, ktorá sa prejavuje
buď odsúdením alebo schválením konania.

POLITICKÉ NORMY
Sú pravidlá správania sa určované politickými a spoločenskými
organizáciami. Medzi sankcie za porušenie patrí pokarhanie, napomenutie,
pozbavenie funkcie

SPOLOČENSKÁ NORMA
Sa stáva právnou normou až keď ju oprávnené orgány ustanovia za
všeobecne záväzné pravidlo

ZNAKY PRÁVNYCH NORIEM

-

sú vydané v osobitnej štátom uznanej forme – zákony,
nariadenia. Súčasťou je aj publikácia právnych noriem-
uverejnenie zákonov – napr. Zbierka zákonov.

-

Záväznosť – vyplýva z ich platnosti

-

Normatívnosť – právne normy zakazujú, prikazujú alebo
dovoľujú určité správanie prostredníctvom viet a slov. Jazyk
používaný v PN je spisovným, ale nazýva sa i právnym
jazykom. Slová a vety vyjadrujúce zákazy a príkazy nazývame
normatívne právne vety, tie, ktorých obsahom je dovolenie
nazývame permisívne právne vety. Okrem toho sa používajú i
výroky.

-

Všeobecnosť

-

ich zachovanie je vynutiteľné štátnou mocou – štátne
donútenie delíme na priame a nepriame.

SANKCIE
V oblasti súkromného práva sa používajú sankcie reparačné – napr. náhrada
škody, reštitučné – napr. uvedenie veci do pôvodného stavu a satisfakčné –
zadosťučinenie, povinnosť publikovať ospravedlnenie v periodiku
vydavateľstva. V oblasti verejného práva sa uplatňujú represívne sankcie,
ktoré sa používajú v trestnom, správnom finančnom práve.

Precedens – zvláštna forma práva, vyplývajúca z praxe štát. orgánov,
spravidla súdov al. správnych orgánov.

ŠTRUKTÚRA PRÁVNEJ NORMY

Je to jej vnútorné usporiadanie, vzájomná súvislosť jej častí.
V minulosti mala veľa zástancov trojčlánková, trichotomická štruktúra
právnej normy.
Trojčlánková štruktúra právnej normy obsahuje:
-

Hypotézu – časť právnej normy určujúca okolnosti, ustanovuje
podmienky, za akých má byť pravidlo správania sa používané.

-

Dispozíciu – určuje pravidlo správanie sa príslušného
subjektuv prípadoch, keď nastanú okolnosti určené hypotézou.

-

Sankciu – ustanovuje následky spojené s nedodržaním
právnych noriem

ZDVOJENÁ ŠTRUKTÚRA PRÁVNEJ NORMY

Sa skladá z noriem, z ktorých každá ma svoju dispozíciu a hypotézu, takže ide
o primárnu hypotézu a primárnu dispozíciu na jednej strane a sekundárnu
hypotézu a sekundárnu dispozíciu na druhej strane.

. DRUHY PRÁVNYCH NORIEM

Právne normy delíme na primárne – pôvodné a sekundárne-odvodené.
Primárne právne normy – sú normy orgánov štátnej moci, občanov a ich
volených zástupcov
Sekundárne právne normy - obsahujú nariadenia vlády, vyhlášky, ktoré sa
musia vydávať na základe zákona a v medziach zákona. Sekundárne normy
nazývame aj vykonávacími právnymi predpismi.

Odkazujúce právne normy
Blanketové normy – odkazujú na normy, ktoré v čase prijatia a vydania
primárnej normy nie sú ešte vydané
Prikazujúce právne normy – udáva povinnosť dodržiavať právne normy
Zakazujúce právne normy – zakazujúce určité správanie
Dovoľujúce právne normy – nezakazujú ale ani neprikazujú určité správanie
sa
Kogentná právna norma – kategorická – bezpodmienečne zaväzujú
Diapozitívna norma – sa aplikuje len vtedy, ak sa subjekty v zmluve
nedohodli na odchylnej úprave od tej, ktorá vyplýva z dispozitívnej normy,
prípadne v situácii, ak ich zmluvné dojednanie nie je platné.

PLATNOSŤ A POSOBNOSŤ PRÁVNYCH NORIEM
Právna norma je platná, ak sa pri jej prijatí dodržali všetky obsahové aj
formálne náležitosti ustanovené pre príslušný právny predpis.
Pôsobnosť právnej normy:

-

subjekty – osobná pôsobnosť

-

priestor – miestna pôsobnosť

-

čas – časové pôsobnosť

Osobná pôsobnosť:
subjekty na ktoré sa právne normy vzťahujú
Imunita:
Znamená, že pôsobnosť niektorých právnych noriem sa na určitých ľudí
nevzťahuje. Rozlišujeme diplomatickú a poslaneckú imunitu
Diplomatická imunita – používajú veľvyslanci – nazývame i exteritoriálnymi
osobami.
Poslanecká imunita – u nás sa vzťahuje pre poslancov NR SR, možno
poslanca stíhať za trestný čin alebo priestupok ale len po súhlase
zastupiteľského zboru, ktorého je člen. Nemôže ho stíhať ani po zániku jeho
mandátu
Sudcovská imunita – sudcovia Ústavného súdu SR majú imunitu, súhlas na
stíhanie, alebo vzatie do väzby dáva Ústavný súd SR

Miestna pôsobnosť
Rozumieme určenie priestoru na ktorom sa upravujú právne vzťahy.
Rozlišujeme:

-

normatívne právne akty s celoštátnou pôsobnosťou – sú to
právne akty vydané NR SR, vládou, ministerstvami

-

normatívne akty s miestnou pôsobnosťou – napr. všeobecne
záväzné nariadenia obce

Normy slov. práva platia v podstate len na území SR., výnimkou môže byť
napr. občania mimo SR, ktorí sú povinní vykonať si vojenskú službu.

Časová pôsobnosť:

-

vymedzenie času – účinnosť.

Dátum účinnosti býva ustanovený v zákonoch. Ak normatívny akt nemá
ustanovenie o účinnosti, účinnosť nadobúda pätnástym dňom po vyhlásení.
Výnimočne možno účinnosť ustanoviť dňom vyhlásenia, pritom dňom
vyhlásenia je deň rozoslania čiastky Zbierky zákonov SR

PRÁVNA NORMA STRÁCA ČASOVÚ POSOBNOSŤ:

-

uplynutím účinnosti uvedenej priamo v právnej norme

-

vydaním ďalšieho normatívneho aktu, ktorý ruší platnosť
staršieho normatívneho aktu

SPATNÁ ÚČINNOSŤ PRÁVNEJ NORMY
Je v právnom poriadku výnimkou. Zásada zákazu spätného pôsobenia zákona
sa javí ako jedna zo záruk zachovania ľudských práv a slobôd. V oblasti
trestného práva je spätná účinnosť – (retroaktivita) v prospech páchateľa.

Pojem a druhy zákonov

Zákon a

jeho druhy:

Zákon je najvyššou formou normatívneho právneho aktu. Len zákon môže
ukladať právne povinnosti a ustanoviť právne sankcie.
ÚSTAVNÉ ZÁKONY:
Upravujú základné pravidlá týkajúce sa územného členenia štátu, základných
práv a slobôd občanov, znakov štátnej suverenity. Tieto pravidlá sú
najčastejšie upravené v ústave.
ÚSTAVA
Tvorí základ právneho poriadku, nadväzujú na ňu zákony . Zákony musia byť
v súlade s ústavou,
NOVELIZÁCIA ZÁKONA
Ak niektoré zákony len čiastočne menia predchádzajúce, inak zostávajú
pôvodné zákony v platnosti.

Podzákonné normatívne právne akty
- nariadenia vlády
- vyhlášky, opatrenia a výnosy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
PNPA vydávajú ich príslušné orgány len na základe zákona a v jeho
medziach. Publikujú sa v Zbierke zákonov SR. Určitá legislatívna právomoc
patrí aj orgánom samosprávy. Majú právo vydávať všeobecne záväzné
nariadenia obce, ktoré vyhlasujú tak, že sa na 15dní vyvesia na úradnej tabuli
obecného úradu.

1. Verejné právo a súkromné právo

VEREJNÉ PRÁVO:
Zaraďujeme sem právne normy, ktoré upravujú vzťahy medzi štátom
a občanmi, právnickými osobami. Pre tieto vzťahy je charakteristická
nadriadenosť štátu. Verejné právo je to, ktoré vyjadruje záujmy štátu
a súkromné to, ktoré vyjadruje záujmy jednotlivcov.
Do verejného práva patrí napr: zabezpečenie vnútorného poriadku,
bezpečnosť občanov, ich základných práv a slobôd, udržiavanie životného
prostredia. Do oblasti kultúry, náboženstva, športu zasahuje štát len
obmedzene.
Verejné právo sa vyznačuje záväznou – kogentnou povahou, t.j. nemôže sa
meniť dohodou.
Do sféry verejného práva zaraďujeme

-

ústavné – štátne právo, správne, finančné, trestné, procesné

PRACOVNÉ PRÁVO
Patria sem verejnoprávne predpisy, napr. dĺžku pracovnej doby, minimálnu
mzdy., ale i predpisy súkromnoprávneho charakteru – napr. pracovná zmluva

SÚKROMNÉ PRÁVO
Upravuje vzťahy na princípe vzájomnej rovnosti a nezávislosti.
Značná časť noriem súkromného práva ma dispozitívny charakter, to
znamená, že sa používajú len vtedy, ak sa účastníci nedohodli inak. Právna
norma neukladá povinnosť napr. uzavrieť darovaciu zmluvu, ale ak je zmluva
uzavretá strany musia rešpektovať vzájomné práva a povinnosti, ktoré z nej
vyplývajú.
Do sféry súkromného práva zaraďujeme najmä

-

občianske právo

-

obchodné právo

-

rodinné právo

Verejné právo a súkromné na seba nadväzujú– napr. pracovné právo, letecké
právo, poisťovacie právo)

Hmotné právo a procesné právo

Odlišujeme ich od seba, ale úzko spolu súvisia a nadväzujú na seba.
Právne normy hmotného práva upravujú akým spôsobom vznikajú, menia sa
alebo zanikajú právne vzťahy, práva a povinnosti účastníkov, zodpovednosť
za porušenie povinnosti.
Procesné právo upravuje, ako účastníci uplatňujú svoje práva. Procesné právo
ustanovuje, za akých podmienok a akým spôsobom možno zabezpečiť výkon
rozhodnutia ak účastník nesplnil právne povinnosti. Procesné právne normy
upravujú postup konanie, štátneho orgánu napr. súdu, ktorého cieľom je
ochrana práv.
Medzi hlavné skupiny procesných noriem patrí:

1.

občianske súdne konanie – súdy tu rozhodujú vo veci z oblasti
občianskeho, pracovného, rodinného práva – občianske právo
procesné

2.

správne konanie

3.

trestné právo procesné

4.

rozhodcovské konanie – upravuje sporové konanie

5.

rozhodcovské konanie v medzinárodnom obchodnom styku

E. Základná charakteristika právnych odvetví slovenského práva

1. Ústavné (štátne) právo

Je východiskom pre všetky právne odvetvia. Upravuje spoločenské
vzťahy spojené s realizáciou štátnej moci, základné princípy
hospodárstva štátu, organizácie štátu, uplatňovanie zákonodarnej,
výkonnej a súdnej moci práva národnostných menšín a etnických
skupín, štátne symboly – znak, vlajku, pečať a hymnu.
Prameňom ústavného práva je Ústava SR.

2. Správne právo

upravuje spoločenské vzťahy. Môžeme ho charakterizovať
skutočňosťami:
1.

Štátna správa – správna činnosť je činnosť výkonná.

2.

nerovnosť subjektov daného právneho vzťahu – orgán štátnej
správy je v nadriadenom postavení voči druhému subjektu,
alebo právnickej osobe, občanovi

3.

V právnych vzťahoch patriacich do správneho práva musí byť
aspoň jeden zo subjektov vždy orgán štátnej správy. Správne
právo nie je kodifikované, nemá vlastný kódex.

3. Finančné právo

je to súhrn právnych noriem, upravujúcich finančné vzťahy, ktoré sa
vytvárajú napr. Pri rozdeľovaní a používaní prostriedkov štátu. Ide
o činnosť vzťahujúcu sa na štátny rozpočet.

4. Obchodné právo

Upravuje právne postavenie podnikateľov, vzťahy súvisiace
s podnikaním napr. v oblasti ekonomiky. Je previazané s občianskym
právom.

5.Občianske právo hmotné

Upravuje spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú v súdnom konaní
v občianskoprávnych veciach. Stanovuje práva a povinnosti súdu
a účastníkov, zásady odvolacieho konania. Normy občianskeho práva
procesného obsahuje Občiansky súdny poriadok.

7. Pracovné právo

upravuje spoločenské vzťahy – pracovné vzťahy, medzi občanmi
a právnickými osobami, napr. pracovný pomer, kolektívne vyjednávanie.
Zaoberá sa právnou úpravou otázok týkajúcich sa výkonu práce. Upravuje
napr. problematiku pracovného času, dovolenky na zotavenie. Základným
prameňom pracovného práva je zákon NR SR č. 311/2001 Z.z.

8. Rodinné právo

upravuje vzťahy vznikajúce v rodine, vzťahy medzi manželmi, rodičmi
a deťmi, alebo napr. vyživovaciu povinnosť.
Zákon o rodine :

-

manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona

-

deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva

-

deti majú právo na rodičovskú výchovu

-

rodičia starajúci sa o deti majú právo na pomoc od štátu

9. Trestné právo hmotné

Trestoprávne normy chránia tak, že stanovujú tresty za spáchanie
nebezpečných, ktoré ohrozujú spoločenské vzťahy.
Trestné právo vymedzuje pojem trestná zodpovednosť, skutkové podstaty
trestného činu, druhy trestov a spôsob ich ukladania, predpoklady trestnej
zodpovednosti. Základným prameňom je Trestný zákon č. 140/1961 Zb.
v znení neskorších predpisov

10. Trestné právo procesné

upravuje vzťahy ktoré vznikajú v rámci trestného konania medzi orgánmi
činnými v trestnom konaní a ostatnými účastníkmi trestného konania. Ide
o postup súdov, prokuratúry, policajtov pri odhaľovaní trestných činov,
identifikácii páchateľa a pri ukladaní trestov. Základným prameňom trestného
práva je zákon č. 141/1961 Zb o trestnom konaní súdnom. V znení neskorších
predpisov

11. Medzinárodné právo verejné

upravuje vzťahy medzi štátmi, medzinárodnými organizáciami a niektoré
vzťahy jednotlivcov k štátu.

Pojem vzťah a

jeho prvky

Právo je súhrn právnych noriem, uskutočňuje sa prostredníctvom právnych
vzťahov. Právne vzťahy sú to spoločenské vzťahy upravené právnymi
normami.
Právny vzťah môže vznikať, meniť sa, prípadne zaniknúť. Právne vzťahy sú
vôľovými vzťahmi., je to prejav vôle všetkých účastníkov.
Subjekty právnych vzťahov uskutočňujú príkazy, zákazy, dovolenia
ustanovené v právnom poriadku dvoma spôsobmi: konaním a nekonaním.

DRUHY PRÁVNYCH POVINNOSTI:
Konaním uskutočňujeme povinnosť

-

dať

-

konať

Nekonaním sa realizuje povinnosť

-

niečo strpieť

-

niečoho sa zdržať – nekonať

Právne vzťahy vznikajú priamo napr. inštitút susedských práv upravený
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nepriamo – zo zmluvných záväzkov
(napr. leasingovej zmluvy)
A. Subjekty právnych vzťahov
Subjektom právneho vzťahu je ten, komu vznikajú práva a povinnosti, v SR
je to štát, štátne orgány, právnické osoby, fyzické osoby. Účastníkmi právneho
vzťahu môže byť jednotlivec alebo kolektív.
Právna subjektivita zahŕňa:

-

Spôsobilosť na práva a povinnosti

-

Spôsobilosť na právne úkony

-

Deliktuálna spôsobilosť – spôsobilosť účastníka niesť právne
následky za porušenie právnych povinností

-

Procesná spôsobilosť – spôsobilosť byť účastníkom konania,
v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach, a robiť
v jeho rámci príslušné úkony.

1. Štát ako subjekt právnych vzťahov

Štát je právnym subjektom v medzinárodných vzťahoch, ale aj vnútroštátnych
vzťahoch. Ide najmä o vzťahy:

-

Upravené štátnym právom

-

Vyplývajúce zo štátneho vlastníctva

2. Právnické osoby
sú nimi:

-

združenie fyzických alebo právnický osôb – spoločnosti

-

jednotky územnej samosprávy

-

iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon

Právnické osoby sú subjektami predovšetkým v oblasti obchodnoprávnych
vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov, v ktorých vystupujú ako
zamestnávateľský subjekt., občianskoprávnych vzťahov, vzťahov
v medzinárodnom obchode.
Právnické osoby nemôžu byť subjektmi trestnoprávnych vzťahov.
Na zriadenie právnickej osoby sa vyžaduje buď písomná zmluva, alebo
zakladacia listina. Vznik právnickej osoby nastáva jej registráciou.
Rozlišujeme v obchodnom práve založenie právnickej osoby od vzniku
právnickej osoby. Základné imanie sa musí vytvárať povinne.

NADÁCIE

Je účelové združenie majetku, financii, ktoré sú venované napr. ochrane
ľudský práva, na humanitné ciele, ochranu a tvorbu životného prostredia, na
ochranu kultúrnych pamiatok.
Majetok nadácie tvorí hnuteľný i nehnuteľný majetok. Majetkový zdroj tvoria
najmä dary, príspevky, výnosy z verejných zbierok.
Zriaďovateľ nadácie vymedzí cieľ a spôsob použitia prostriedkov nadácie.
Štatutárnym orgánom nadácie je správna rada. Právnické osoby sú zapísané
v obchodnom registri.

3. Fyzické osoby

Právna subjektivita fyzických osôb vyplýva z ústavy. Spôsobilosť mať práva
a povinnosti v občianskoprávnych vzťahoch vzniká narodením a zaniká
smrťou. Účastníkom pracovnoprávnych vzťahov môže byť občan po skončení
povinnej školskej dochádzky, subjektom volebného práva po dovŕšení 18 roku
veku.
Spôsobilosť občana na právne úkony môže byť súdnym rozhodnutím
obmedzená ale i pozbavená.
V Trestnom práve sme zodpovední od 15 roku veku. Spôsobilí sme na právne
úkony dovŕšením plnoletosti. Osoby s obmedzenou spôsobilosťou nazývame
nesvojprávnymi osobami

B. Objekty právnych vzťahov

Objektom – predmetom právneho vzťahu sú veci, služby, práva a nehmotné
statky – výsledky tvorivej práce...:

1.

vec – delíme na hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosti sú
pozemky, stavby. Ďalej deliteľné (pozemok) a nedeliteľné
(umelecké dielo)

2.

služba

3.

právo - prevod pohľadávky

4.

nehmotné statky – napr. vynálezy, ochranné známky, literárne
výtvarné diela...

Obsah právneho vzťahu

Obsahom právneho vzťahu je súhrn práv a povinností, vyplývajúcich
z právnych vzťahov. Každý účastník má práva aj povinnosti. Subjektívne
právo – je konkrétne oprávnenie ktoré účastníkov vyplýva z právneho vzťahu
Objektívne právo – rozumieme ním normatívne právne akty.
Od oprávnenia rozlišujeme nárok. Nárok je subjektívne právo, v takom štádiu,
keď je vymahateľné a dá sa uplatniť právnou cestou.

D. Právne skutočnosti – predpoklad vzniku, zmeny a zániku právnych
vzťahov

Na vznik zmenu alebo zánik právneho vzťahu niekedy stačí len jedna právna
skutočnosť, inokedy vyžaduje niekoľko právnych skutočností. Niekedy je
potrebné aby nastala aj doplnková právna skutočnosť, napr. k zmluve o kúpe
nehnuteľností sa ako doplnková právna skutočnosť vyžaduje zápis do katastra
nehnuteľností.
Právne skutočnosti členíme podľa:

-

ich vzťahu k prejavu ľudskej vôle

-

toho, či sú v súlade s právom alebo mu odporujú

Právne skutočnosti založené prejavom ľudskej vôle sú:

1.

právne konanie, ktoré členíme na:

-

individuálne akty štátnych orgánov

-

právne úkony

2.

protiprávne konanie – protiprávne úkony

Právne skutočnosti podľa toho či vznikajú nezávisle od ľudskej vôle alebo sú
prejavom vôle ľudí delíme na:

-

právne fikcie a právne domnienky – prezumpcie

-

právne udalosti, t.j. prírodné a spoločenské javy neovplyvnené
ľudským správaním

-

vôľové ľudské správanie

3. Právne udalosti

právna udalosť nastáva nezávisle od prejavu vôle účastníkov právneho
vzťahu, vedie k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu. Príkladom je
napr. smrť zamestnanca, čím vzniká zánik pracovného pomeru a vznik nároku
na vdovský dôchodok manželke.
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce právne udalosti patrí plynutie času.
Značný význam majú lehoty.
Rozlišujeme lehoty:

-

hmotnoprávne – reklamačná lehota, výpovedná lehota

-

procesné – odvolacia lehota

Na uplatňovanie nárokov slúžia dva druhy lehôt – dôb:

-

premlčacia lehota

-

prekluzívna – prepadná lehota – po uplynutí ktorej zaniká
nárok ako aj subjektívne právo. Sú nimi napr. záručné lehoty,
ak zanikne záručná lehota, potom oprávnenie a nárok zanikajú
a nemožno ich priznať.

4 ÚSTAVNÉ PRÁVO SR

je základom právneho poriadku demokratického a právneho štátu, upravuje
sústavu orgánov štátu, ich pôsobnosť a vzájomné vzťahy, základné práva
a slobody občanov. Prameňom ústavného práva SR je Ústava SR, bola prijatá
NR 1. septembra 1992a vyhlásena v Zz pod č. 460/1992 ZB
Súčasťou ústavného poriadku SR je Listina základných práv a slobôd
a zákony vydané na jej základe. Ústava zveruje ústavným zákonom úpravy
v ktorých možno rozhodnúť všeľudovým hlasovaním – referendom.
Úvodnú časť Ústavy SR tvorí vyhlásenie tzv. preambula. Preambula
zdôrazňuje mierovú spoluprácu s ostatnými demokratickými štátmi,
uplatňovanie demokratickej formy vlády.
Ústava SR sa člení na 9 hláv:
I. hlava:

Základné ustanovenia

II. hlava:

Základné práva a slobody

Hospodárstvo SR
Územná samospráva
Zákonodarná moc
Výkonná moc
Súdna moc
Prokuratúra SR
Prechodné a záverečné ustanovenia

4.1. Ústavná charakteristika SR

SR je zvrchovaný, demokratický a právnych štát. Územie SR je jednotné
a nedeliteľné. Umožňuje systém voľnej súťaže politických strán.
Princíp zastupiteľskej demokracie – všetka moc v štáte pochádza od občanov,
ktorí ju vykonavajú priamo alebo cez volených zástupcov
SR ako demokratický a právnych štát rešpektuje tieto zásady:

-

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho
nemožno do ničoho nútiť

-

Štátne orgány môžu konať iba v medziach a na základe ústavy,
ktoré ustanoví zákon

Ústredné orgány majú vyhradenú právomoc vo veciach, ktoré sú v spoločnom
záujme všetkých občanov. Napr. obrana štátu, súdna sústava, otázky
medzinárodných vzťahov.
SR má ústavou SR ustanovené štátne symboly, ktorými sú štátny znak, štátna
pečať, štátna hymna a štátna vlajka. Štátne symboly upravuje zákon č.
63/1993. V jeho prílohách je aj farebné vyobrazenie znaku, vlajky, zástavy
a koruhvy štátnej pečate. Prílohu tvorí i text a notový záznam hymny.
Štátnym jazykom je slovenský jazyk, všetky oficiálne úradné dokumenty
musia byť vyhotovené v tomto jazyku.

4.4 ZÁKONODARNÁ MOC

Zákonodarnú moc zveruje Ústav SR Národnej rade SR. NR SR má 150
poslancov, ktorí sú volení na 4 roky.
Poslanci sú volení vo voľbách s tajným hlasovaním. Poslanecké mandáty sa
rozdeľujú podľa počtu hlasov získaných voličmi v prospech kandidujúcich
politických strán.
Právo voliť majú občania SR, ktorí dovŕšili 18 rokov. Poslancom môže byť
občan, ktorý dosiahol 21 rokov a má trvalý pobyt na území SR. Funkcia
poslanca je nezlúčiteľná s funkciou prezidenta SR, sudcu, prokurátora,
príslušníka policajného zboru....
Podmienkou výkonu funkcie je zloženie ústavou predpísaného sľubu.
Poslanec sa môže vzdať mandáta kedykoľvek počas volebného obdobia, môže
z neho vystúpiť, zostať nezávislým alebo vstúpiť do inej strany, alebo hnutia.

Poslanecká imunita
Poslanca nemožno stíhať:

-

za hlasovanie v NR SR a to ani po zániku mandátu

-

za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v NR SR

-

poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci NR SR

V prípade ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný
orgán je povinný to ihneď ohlásiť predsedovi NR SR.

Národná rada SR
Je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom SR. Rokovanie národnej
rady a jej výborov upravuje zákon o Rokovacom poriadku NR SR.
NR je schopná uznášania ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých
poslancov – ide o tzv. kvórum. V ustanovených prípadoch sa však vyžaduje
tzv. kvalifikovaná t.j. aspoň trojpätinová väčšina všetkých poslancov, čo v NR
SR predstavuje 90 a viac poslancov.

Kvalifikovaná väčšina sa vyžaduje na:

-

prijatie a zmenu ústavy, ústavného zákona

-

vypovedanie vojny inému štátu

NR môže svoje zasadnutie prerušiť, dĺžka prerušenia nesmie presiahnuť 4
mesiace v roku.

Do pôsobnosti NR patrí:

-

uznášať sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch
, kontrolovať ich dodržiavanie

-

pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými
politickými alebo hospodárskymi zmluvami

-

rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda

-

zriaďovať zákonom ministerstvá

-

rokovať o programovom vyhlásení vlády SR, kontorlovať
činnosť vlády a rokovať o dôvere k vláde

-

schvaľovať štátny rozpočet

-

rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej,
hospodárskej a inej politiky

Zákonodarná iniciatíva
Návrhy zákonov môžu podať výbory NR SR, poslanci, a vláda SR. Návrh
zákona sa najskôr prerokúva vo výboroch a potom na zasadnutí NR SR.
Zákon podpisuje predseda NR, prezident SR a predseda vlády SR. Prezident
môže vrátiť NR ústavné zákony a zákony s pripomienkami a to v lehote 15
dní po ich schválení. Potom musí NR SR zákon opätovne prerokovať
a v prípade, schválenia, ho treba vyhlásiť.

Interpelačné právo
Poslanci majú vo vzťahu k vláde interpelačné právo, tj, že môžu žiadať vládu
alebo jej jednotlivých členov aby podali vysvetlenie. Na odpoveď je
interpelovaným poskytnutá lehota 30 dní. O odpovediach sa v NR SR koná
rozprava, ktorú možno spojiť s hlasovaním o dôvere.

Prezident SR môže rozpustiť NR SR, ak do 6 mesiacov po voľbách tri razy
neschvália programové vyhlásenie, v takomto prípade predseda NR SR do 30
dní vyhlási nové voľby.

4.5 VÝKONNÁ MOC

Vláda je najvyšší orgán výkonnej moci. Prezident SR je orgánom výkonnej
moci, ale nižším ako vláda ak je ona tým najvyšším.

PREZIDENT REPUBLIKY

-

je hlavou štátu, reprezentuje štát ako celok. Právomoci
prezidenta zasahujú do výkonnej oblasti ale má osobitné
postavenie i v zákonodarnej a súdnej moci.

-

Prezident má i sprostredkovateľské postavenie v zákonodarnej
a výkonnej moci

Prezidenta volia občania v priamych voľbách s tajným hlasovaním na obdobie
5 rokov. Kanditátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NR SR,
alebo občania a to na základe petície podpísanej najmenej 15000 občanmi.
Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi NR SR najneskôr do 21 dní od
vyhlásenia volieb. Prezident SR musí mať najneskôr v deň volieb dosiahnutý
vek 40 rokov.
Prezident môže zaujať funkciu zložením sľubu pred NR SR.

PRÁVOMOCI PREZIDENTA SR

-

navonok zastupuje SR dojednáva a ratifikuje medzinárodné
zmluvy.

-

Môže podať návrh na ústavný súd SR na rozhodnutie o súlade
dojednanej medzinárodnej zmluve

-

Prijíma poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií

-

Zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR SR

-

Podpisuje zákony

-

Vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády SR
poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu

-

Vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov,
funkcionárov, rektorov vysokých škôl, vymenúva
vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov

-

Udeľuje vyznamenania

-

Odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdom – milosť, amnestia

-

Vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia NR SR, ak je SR
napr. napadnutá, uzatvára mier

-

Má právo vyžadovať si od vlády SR a od jej členov informácie
potrebné na plnenie svojich úloh.

-

Vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu SR, predsedu
a podpredsedu SR, prijíma sľub sudcov a sľub generálneho
prokurátora

B. VLÁDA A MINISTERSTVÁ

Vláda je najvyšším orgánom výkonnej moci v štáte. Vláda sa zodpovedá
NR SR. Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident SR. Člen vlády
nesmie vykonávať poslanecký mandát, nesmie byť sudcom, nesmie
vykonávať povolanie, alebo podnikateľskú činnosť, zabezpečí sa tým
zneužívanie postavenia vysokého verejného činiteľa.

Ustanovená vláda musí do 30 dní po vymenovaní predstúpiť pred NR
SR, predložiť svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. NR
môže vláde kedykoľvek vysloviť nedôveru. Vláda alebo jej členovia
môžu sami podať demisiu. Návrh na odvolanie člena vlády môže
podať prezidentovi SR aj predseda vlády. Ak však NR SR vysloví
nedôveru predsedovi vlády, prezident ho odvolá, čo má za následok
odstúpenie vlády.
Vláda je kolektívnym orgánom. Rozhoduje sa v zbore.
Predseda vlády riadi a organizuje činnosť vlády. Vláda je schopná
znášať sa ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov vlády. Vláda
vydáva vládne nariadenia, ktoré sa zverejňujú v Zbierke zákonov.

4.6 SÚDNA MOC

a/CHARAKTERISTIKA SÚDNICTVA V SR
Súdna moc je nezávislá od zákonodarnej a výkonnej moci. Občania majú
právo na súdnu a inú ochranu, každý má právo domáhať sa svojho práva
u nezávislého súdu. Všetci účastníci konania sú si rovní, musí im byť
poskytnuté právo vyjadriť sa k tvrdeniam druhej strany.
Len súdy môžu rozhodovať o vine a treste. Ústava zakotvuje princíp
prezumpcie neviny, t.j., že obvinený j e považovaný za nevinného až do
vyslovenia jeho viny právoplatným súdnym rozsudkom. Obvinený má právo
na obhajobu, nie je povinný vo svojej veci vypovedať. Nikoho nemožno
trestne stíhať za čin, za ktorý bol oslobodený spod žaloby.

B. ÚSTAVNÝ SÚD SR

Ústavný súd je nezávislým orgánom na ochranu ústavnosti.
Ústavný súd podľa článku 125 Ústavy rozhoduje o súlade:
-

zákonov s ústavnými zákonmi

-

nariadení vlády

-

všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy
s ústavou a zákonmi

-

všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov
štátnej správy

-

všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými
zmluvami

Ide tu o priamu kontrolu ústavnosti
Ústavný súd rozhoduje i o: overení či neoverení mandátu poslanca NR SR,
o sťažnostiach proti výsledku referenda. Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov.
Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh NR SR na 12 rokov prezident. Za
sudcu ÚS SR môže byť vymenovaný občan SR, ktorý je voliteľný do NR SR
a dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a má
minimálne 15 ročnú prax. Sudca musí zložiť sľub a má takisto imunitu ako
poslanci.

C. SÚDY SR
V SR vykonávajú súdnictvo nezávisle a nestranné súdy. Súdy rozhodujú
o občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, preskúmavajú zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej moci. Súdy rozhodujú v senátoch,, ak zákon
neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Sudcovia sú pri výkone
funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavnými zákonmi,
medzinárodnou zmluvou a zákonom. Sudcov vymenúva a odvoláva prezident
na návrh súdnej rady, vymenúva ich bez časového obmedzenia, sudcom môže
byť občan nad 30 rokov... s vysokoškolským právnickým vzdelaním.
Predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR vymenúva na návrh Súdnej
rady SR zo sudcov prezident na obdobie 5 rokov.

D. SÚDNA RADA SR
Predsedom Súdnej rady SR je predseda Najvyššieho súdu
Jej ďalšími členmi sú:

-

8 sudcovia, ktorých volia odvolávajú sudcovia

-

3 členovia, ktorých volí a odvoláva NR SR

-

3 členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda SR

-

- 3 členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident

Členom Súdnej rady môže byť osoba, s právnickým vysokoškolským
vzdelaním minimálne 15 rokov odbornej praxe
Funkčné obdobie súdnej rady je 5 rokov. Tá istá osoba môže byť
vymenovaná najviac 2x po sebe.
Súdna rada musí:

-

predkladať prezidentovi návrhy kandidátov na vymenovanie
sudcov a návrhy na odvolanie sudcov

-

rozhodovať o pridelení a preložení sudcov

-

predkladať prezidentovi návrhy na predsedu Najvyššieho súdu
a podpredsedu a návrhy na ich odvolanie

-

predkladať vláde návrhy na kandidátov na sudcov

-

voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť
a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov

-

vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov pri zostavovaní návrhu
štátneho rozpočtu

4.7 ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA
SR sa člení na územné jednotky, základnou jednotkou je obec. Obec je
právnickou osobou, samostatne hospodári s vlastným majetkom, združuje
osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území SR. Zákon ustanovuje, ktoré dane
a poplatky sú prijímom obce. Obec má právo na svoj znak. Územie obce tvorí
katastrálne územie. Vo veciach územnej samosprávy môže obec vydávať
všeobecne záväzné nariadenia.
Orgánmi obce sú:

-

obecné zastupiteľstvo – tvoria poslanci obecného
zastupiteľstva

-

starosta obce

OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO TVORIA:
Poslanci, obecného zastupiteľstva volení v komunálnych voľbách. Rozhodujú
o základných otázkach obce:

-

hospodárenie a nakladanie s majetkom obce

-

schvaľujú rozpočet obce, kontrolujú jeho čerpanie

-

schvaľuje územný plán obce a jej častí

-

rozhoduje o zavedení a zrušení miestnej dane, poplatku

-

uznáša sa na nariadeniach obce

-

zakladá, zriaďuje kontroluje obecné podniky, príspevkové
organizácie a vymenúva ich vedúcich zamestnancov

STAROSTA
Je výkonným, štatutárnym a správnym orgánom obce. Má aj sankčné
oprávnenia. Môže uložiť právnickej osobe pokutu až do výšky 100 tis. Skk.
Majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce, majetkové práva obce, majetok
obce možno použiť na verejné účely.