Základy miestnej správy - vypracované otázky
2005/2006

1. Vláda Slovenskej republiky a

územná samospráva

Územná samospráva : charakteristickými znakmi ÚS sú :



predstavuje uspokojovanie potrieb určitého spoločenstva fyzických osôb,
ktoré je vytvorené na územnom základe, teda môže byť spravované
samostatne. T.j. ide o uspokojovanie potrieb miestneho spoločenstva,
ktoré sa odlišujú od celospoločenských potrieb.



ide o miestne spoločenstvo, ktoré má zákonom / Ústavou priznané
postavenie PO odlišnej od štátu, z čoho potom vyplýva :

-

majetková + finančná samostatnosť miestneho spoločenstva

-

samostatnosť + nezávislosť miestneho spoločenstva od štátnej správy pri voľbe
svojich orgánov

Podstatou samosprávy je teda samosprávne rozhodovať o vlastných otázkach
a záležitostiach podľa vlastných potrieb, na základe vlastnej vôle a pritom rešpektovať
iba zákony.

Samospráva sa na jednej strane približuje súkromnej správe tým že ide o správu

vlastných záležitostí, na druhej strane približuje sa ŠS tým, že ide o vlastné záležitosti
verejnoprávneho charakteru, je teda verejnou správou zameranou na vlastné
záležitosti.

Územnú samosprávu možno definovať ako organizačnú formu verejnej správy,
v rámci ktorej

-

miestne spoločenstvo ako PO

-

zabezpečuje riešenie vlastných úloh odlišných od štátu ale

-

pod dozorom štátu, a to

-

vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť,

-

viazaná len zákonmi, resp. vykonávacími predpismi.

Vláda
Vláda ako najvyšší výkonný orgán zabezpečuje spolu s ÚOŠS medzinárodné + obranné
+ ekonomické + iné záujmy štátu.
- plní úlohy na úseku bezpečnosti krajiny + zahraničnej politiky + hospodárskej
výstavby, predovšetkým prostredníctvom

o normotvornej činnosti : vykonávaním zákonov NRSR
o riadenia + koordinácie + kontrolovania činnosti ministerstiev a ostatných

ÚOŠS

Činnosť vlády je typická organizátorským charakterom a systematickosťou.

Odborné + technické + organizačné zabezpečenie činnosti vlády má na starosti Úrad
vlády, ktoré je súčasne ÚOŠS pre kontrolu :

1



plnenia úloh ktoré súvisia s výkonom štátnej správy



plnenia úloh ktoré vyplývajú z uznesení vlády



vybavovania petícií + sťažností

Základnou úlohou ÚV je pripravovať odborné stanoviská k vnútropolitickým +
zahraničným + hospodárskym otázkam, ktoré ministri predkladajú do vlády.
Pre hlbšie odborné posúdenia otázok sú vytvorené poradné orgány vlády - stálymi
poradnými orgánmi vlády sú Legislatívna rada vlády SR + Hospodárska rada vlády
SR, ďlšími sú napr: Rada vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny + Rada
informatiky“

2. Obecné zastupiteľstvo

Obecné

zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v

priamych

voľbách obyvateľmi obce. ( FO . 4 ročné).

Počet

poslancov obecného zastupiteľstva na celé

volebné

obdobie

určí pred voľbami

obecné

zastupiteľstvo podľa počtu obyvateľov obce, spôsobom ustanoveným v zákone /

od 20-50.000 : 15-25 poslancov)

Obecné zastupiteľstvo

rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä :

a)

určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu ktorý

užíva,

b)

schvaľovať rozpočet obce + záverečný účet obce,

c)

schvaľovať územný plán obce / jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života

obce,

d)

rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane alebo miestneho poplatku

e)vyhlasovať

miestne referendum + zvolávať verejné zhromaždenia občanov,

g)

uznášať sa na nariadeniach,

h) určovať

organizáciu obecného úradu a určovať plat starostu a hlavného kontrolóra,

j)

zriaďovať hlavného kontrolóra a určovať mu rozsah pracovného úväzku,

k)zriaďovať,

zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce +

zakladať

a zrušovať obchodné spoločnosti a iné PO

l) udeľovať

čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny.

2

m)

ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce.

Obecné

zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o

a)

zlúčenie + rozdelenie + zrušenie obce, + zmenu názvu obce,

b) odvolanie starostu
c)

petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30 % oprávnených voličov.

Výsledky

MR sú platné, ak :

-

sa

na ňom zúčastnila aspoň ˝ oprávnených voličov

-

a

ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov

Obecné

zastupiteľstvo vyhlási výsledky hlasovania obyvateľov obce do 3 dní od

doručenia

zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli.

Obecné

zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však 1 za dva mesiace.

Zasadnutia OZ zvoláva a vedie starosta, + urobí tak aj keď o zvolanie OZ požiada

aspoň

1/3

poslancov obecného zastupiteľstva

Obecné zastupiteľstvo

rokuje v zbore.

OZ je spôsobilé

rokovať a uznášať sa ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých

poslancov.

-

na

prijatie uznesenia OZ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných

poslancov;

-

na

prijatie nariadenia je potrebný súhlas 3/5 väčšiny prítomných poslancov.

3. Vývoj miestnej verejnej správy na území Slovenska od roku 1990

Od roku 1990 funguje na Slovensku tzv. duálny (oddelený) model verejnej správy. Jeho
podstata spočíva v predstave, že jej 2 základné zložky, samospráva a štátna správa,
fungujú organizačne a kompetenčne oddelene a relatívne samostatne. Inštitucionálny
základ tohto modelu položili dva zákony: zákon SNR č. 369/90 o obecnom zriadení a
zákon SNR č. 472/90 o organizácii miestnej štátnej správy. Reforma verejnej správy mala
pokračovať ďalšími krokmi, ako konštituovaním samosprávy vyšších územných celkov,
zriadením štatútu verejného zamestnanca, finančným aj kompetenčným posilňovaním
miestnych samospráv, a neskoršie sa ukázala byť dôležitá aj úprava organizácie úradov
miestnej štátnej správy.
Pri každej úvahe o verejnej správe v rámci duálneho modelu si treba uvedomiť, že síce
obe jeho zložky fungujú oddelene, ale inak vývoj jednej je podmieňovaný a
ovplyvňovaný druhou zložkou. Preto je dôležité pristupovať k otázkam jeho reformy
opatrne, aby nezodpovedné riešenia neporušili fungovanie samospráv ako základného
atribútu občianskej spoločnosti. Jednoduchým príkladom sú kompetenčné vzťahy - ak sa
vládna moc rozhodne samosprávam pridať nejaké originálne právomoci, musí ich štátnej

3

správe odobrať. Rovnaký vzťah je platný aj vo finančných vzťahoch oboch zložiek
verejnej správy v duálnom modeli.
V rokoch 1994 – 1998 došlo k posilneniu najmä orgánov miestnej štátnej moci,
tvorených dosadzovanými úradníkmi, zväčša lojálnymi politike strany, ktorá kontroluje
výkon štátnej správy. Predchádzajúca vláda vo svojom funkčnom období venovala väčšiu
pozornosť práve týmto nevoleným orgánom verejnej správy, a pritom citeľne oslabila
nezávislosť samospráv. Neupravila finančné toky samosprávneho financovania, a takisto
neupravila kompetenčné vzťahy medzi štátnou mocou a samosprávou miest a obcí.
súčasnom stave predstavuje verejná správa na Slovensku neukončený štrukturálny
model, v ktorom dominuje spomínaná hierarchicky usporiadaná štátna správa (centrum –
kraje – okresy). Rovnovážne postavenie samosprávy v duálnom modeli bude dosiahnuté
konštituovaním samosprávy vyšších územných celkov a decentralizáciou právomocí
štátnej správy.

 1990

Voľby do orgánov obcí

 1990 – 1991 Obnovenie činnosti miestnej samosprávy, odovzdanie

kompetencií, financií a majetku

 1993

rozdelenie ČSFR, vznik SR

 1993 – 1996 viaceré koncepcie reformy

 1996

reorganizácia miestnej štátnej správy

 2001

NR SR neschválila zmenu územného členenia

 2001

voľby do orgánov VÚC

 2002 - 2003 prenos kompetencií na obce a VÚC (< 400)

 1.1.2004

reorganizácia miestnej štátnej správy

 1.1.2005

zmena financovania

4. Postavenie, pôsobnosť a právomoc hlavného kontrolóra poda zákona o obecnom
zriadení

Oz volí

a odvoláva hlavného kontrolóra „na 6 ročné FO“, ktorý je zamestnancom obce / podľa

z. o výkone práce vo verejnom záujme), nesmie

podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú

činnosť, toto obmedzenie

sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, lektorskú, prednášateľskú,

prekladateľskú, publicistickú, literárnu, umeleckú

činnosť a na správu vlastného majetku.

Kontrolnú

činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej

činnosti/

podľa z. o o finančnej kontrole a vnútornom audite/

Hlavný kontrolór môže vykonávať

kontrolnú činnosť pre viaceré obce.

HK kontroluje najmä :

-

zákonnosť, účelnosť + hospodárnosť + efektívnosť makladania s majetkom + M
právami obce + s majetkom štátu ktorý má obec v správe

4

-

príjmy + výdavky + finančné operácie obce

-

vybavovanie

sťažností + petícií,

-

dodržiavanie VZPP vrátane

nariadení obce,

-

plnenie uznesení

OZ

-

dodržiavanie

interných predpisov obce

-

plnenie

ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi.

Kontrolnej

činnosti HK podlieha

a) obecný úrad,
b)

rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou,

c) PO v ktorých má obec majetkovú účasť,

a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce alebo

ktorým

bol majetok obce prenechaný na užívanie

d) osoby,

ktorým boli poskytnuté z rozpočtu obce účelové dotácie alebo návratné + nenávratné

finančné výpomoci,

Hlavný kontrolór
a) vykonáva kontrolu
b) predkladá OZ plán

kontrolnej činnosti

c)

vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu + záverečného účtu obce

d)

predkladá správu o výsledkoch kontroly

e)spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami

pridelenými

obci zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov EÚ

f)je

povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada OZ

OZ môže zriať jako svoj poriadkový útvar obecnú políciu, ktorej zriadenia + právne
postavenie + úlohy upravuje osobitný zákon.

5. Pojem miestna verejná správa vo funkčnom (dynamickom) zmysle

Verejná správa vo funkčnom poňatí je vlastne činnosť jej orgánov, je teda výkonnou
činnosťou štátu ako základného verejnoprávneho subjektu a uskutočňuje sa
prostredníctvom jeho orgánov ako prejav výkonnej moci. Svojim obsahom sa zameriava
na mocenskú ochranu verejných záujmov na organizovanie a realizáciu verejných
záležitostí a služieb.
Verejná správa sa delí na štátnu správu a samosprávu, vykonávanú príslušnými
správnymi orgánmi, ktoré majú postavenie orgánov verejnej správy – správny orgán:

-

orgán štátnej správy pri výkone štátnosprávnej rozhodovacej činnosti

-

iný orgán v rámci výkonu a na neho prenesenej štátnosprávnej rozhodovacej
činnosti

6. Pôsobnosť obvodného úradu

5

Krajské úrady a obvodné úrady vykonávajú štátnu správu aj na úsekoch obrany a
bezpečnosti štátu, hospodárskej mobilizácie, správy majetku štátu a mimosúdnych
rehabilitácií v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.
Krajské úrady a obvodné úrady v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi
vykonávajú štátnu správu vo veciach vedenia registra spoločenstiev vlastníkov bytov a
nebytových priestorov,3) poistenia motorovýchvozidiel4) a dofinancovania družstevnej a
individuálnej bytovej výstavby.

7. Organizačná štruktúra územných orgánov štátnej správy

8. Druhy všeobecne záväzných nariadení obce

Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v
rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a
medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej
republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na
základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v
rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so
zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

9. Úlohy reformy verejnej správy v

Slovenskej republike v

súčasnom období

Reforma verejnej správy má dva hlavné ciele :
1. je zameraná na posilnenie štátu ako celku a na pozície centrálnej vlády.
Oddelenie politických od výkonných funkcií a presun verejných úloh na miestnu
úroveň umožní, aby sa vláda stala inštitúciou prijímajúcou zásadné, strategické
rozhodnutia. Vláda potom bude rozhodovať o výlučných úlohách štátu4 a nebude
riadiť a vstupovať do jednotlivostí, ktoré dokáže efektívnejšie pre občana zabezpečiť
miestna samospráva
2. je zameraná na posilnenie miestnych komunít,
čo sa prejaví v uspokojovaní rôznorodých požiadaviek obyvateľov jednotlivých
regiónov a obcí. Vznik druhej úrovne samosprávy má podporiť identifikáciu
obyvateľov s územím, v ktorom žijú, umožniť intenzívnejšiu účasť občanov na
verejnom živote5. Odovzdanie právomocí na miestnu úroveň umožní občanom priamu
kontrolu plnenia verejných úloh a použitia verejných financií.

Princípy reformy



Posilnenie občianskej spoločnosti

V súčasnom stave je štátny sektor verejnej správy predimenzovaný v neprospech tretieho
sektora. V krajinách západnej Európy sa práve tretí sektor veľmi efektívne podieľa na
napĺňaní podstatnej časti verejných potrieb. Verejný sektor na Slovensku navyše zasahuje
aj do oblastí, kde je to neúčelné a neefektívne.

6

Na Slovensku tretieho tisícročia musí vláda vytvoriť podmienky pre spoluúčasť občanov
a ich participáciu. Úspešný začiatok procesu reformy verejnej správy prinesie následne
nové usporiadanie vzťahov medzi štátnou správou, územnou a záujmovou samosprávou a
súkromným sektorom.



Presadenie princípu subsidiarity

Slovensko patrí v súčasnosti medzi krajiny s najvyššou mierou centralizácie moci. Táto
centralizácia sa prejavuje v dimenzií kompetencií, financií a v dimenzii politickej moci.
Verejná správa na miestnej úrovni nemá dostatok právomocí na efektívne riadenie
verejných služieb, nemá na ne ani dostatok financií a navyše je z väčšej časti
zabezpečovaná nevolenými orgánmi štátnej správy.
Tento problém vyrieši decentralizácia tým, že zodpovednosť za zabezpečovanie
verejných služieb a za vytváranie podmienok pre rozvoj Slovenska bude odovzdaná
miestnej a regionálnej samospráve. Princíp subsidiarity, v súčasnosti aplikovaný
v krajinách Európskej únie, znamená, že každý vzniknutý problém sa primárne rieši na
tej úrovni, kde vznikol a kde sú najlepšie podmienky na jeho objektívne zhodnotenie a
riešenie. Predpokladom uplatnenia princípu subsidiarity je decentralizácia kompetencií
spojená s decentralizáciou financií a decentralizáciou politickej moci, keďže reforma ráta
s posilnením volených predstaviteľov samospráv v regiónoch, mestách a obciach. Na
Slovensku vzniknú regióny, ktoré sa budú môť zapojiť do európskych regionálnych
programov a pridružiť sa do skupiny 300 regiónov zjednotených v Zhromaždení
európskych regiónov.



Efektívnosť

Vykonaná dekoncentrácia štátnej správy bez paralelnej decentralizácie zapríčinila veľkú
finančnú a personálnu náročnosť orgánov miestnej štátnej správy. V záujme priblíženia
k občanovi bolo potrebné vytvoriť až 45 detašovaných pracovísk, pretože základné
služby pre občanov neboli existujúce okresné úrady schopné poskytnúť v sídlach
okresov.
Reforma verejnej správy prenesie mnohé z kompetencií štátnej správy na úroveň
regiónov, miest a obcí. To bude znamenať efektívnejšie zabezpečenie verejných úloh a
vyriešenie nedostatkov spôsobených centrálnym rozhodovaním o hospodárstve a správe.



Transparentnosť

Neprehľadná, komplikovaná a na subjektivizme úradníkov založená verejná správa
spôsobuje klientelizmus a korupciu.
Reforma verejnej správy prinesie jednak sprehľadnenie jej štruktúry, ale najmä jej
modernizáciu, informatizáciu a zvýšený podiel občanov na jej riadení a vykonávaní.
Takto sa eliminujú javy ohrozujúce ekonomický rozvoj a sociálne istoty občanov
Slovenska.



Flexibilita

Dnešný spôsob výkonu verejnej správy je v mnohých prípadoch príčinou rastu sociálneho
napätia a prehlbujúcich sa rozdielov medzi životnou úrovňou v jednotlivých regiónoch
Slovenska.
Riešením tohto závažného nedostatku je regionalizácia krajiny, ktorá cez konštituovanie
samosprávy vyšších územných celkov a tvorbu regionálnej politiky na úrovni 12 VÚC
povedie k lepšiemu využitiu pozitív regiónov a ich ekonomickému rozvoju a rastu.
Vývoj vzahu medzi oboma zložkami verejnej správy na Slovensku je poznačený kvalitou



súčasne platnej legislatívy. Týka sa to najmä kontrolnej funkcie zo strany štátnych

7

orgánov, zabezpečovania tzv. prenesených (delegovaných) úloh štátnej správy na
samosprávu, ale aj nových úprav legislatívy, ktoré obmedzili nezávislos samosprávy.



10. Rozhodovacie procesy v

územnej samospráve

Rozhodovanie vo verejnej správe
Rozhodovaním sa chápe nenáhodný výber určitej činnosti z viacerých variant,
rozhodovanie vo verejnej správe smeruje k ovplyvňovaniu riadiaceho systému v súlade
s vytýčeným cieľom.
Verejná správa realizuje rozhodovacie procesy pri zabezpečovaní úloh štátu a musí
zodpovedať celospoločenským záujmom, rozhodovací proces vo verejnej správe je
právne upravený, právne normy podrobne upravujú tento proces tak, že správny orgán
nemá možnosť voľne postupovať pri vydaní rozhodnutia alebo právne normy obsahujú
správnu úvahu, kde príslušný správny orgán nebude viazaný presným postupom.
Druhy rozhodovacích činností:

1. rozhodovanie v

oblasti legislatívy

: tento proces je upravený procesno-právnymi

normami, ktoré obsahujú pravidlá prípravy návrhov normatívnych správnych
aktov vyplývajúcich z činnosti, vykonávanou orgánmi verejnej správy. Sú to
pravidlá, ktoré upravujú vzťahy subjektov normotvorného procesu v oblasti
verejnej správy v súvislostiach s prípravou, prijatím a publikáciou normotvorných
správnych aktov.

2. rozhodovanie v

oblasti riadiacej a

organizátorskej činnosti VS

: sú to vnútorné

akty verejnej správy (vnútorné smernice), buď všeobecné normatívne inštrukcie
určené pre opakované použitie alebo individuálne služobné pokyny. Zaväzujú len
podriadené orgány v rámci príslušného systému verejnej správy.

3. rozhodovanie v

oblasti aplikácie hmotného práva

: je to jednostranné správne

konanie, kedy orgány verejnej správy rozhodujú o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach účastníkov konania vydávaním individuálnych
správnych aktov.

Správne konanie

-

správne orgány v správnom konaní rozhodujú o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach účastníkov konania (FO alebo PO)

-

účastníci správneho konania v ňom vystupujú ako nositelia rozsiahlych práv, ale
súčasne sú im v konaní ukladané rozsiahle povinnosti

-

správne konanie prebieha v určitých procedurálnych formách

-

výsledkom správneho konania je individuálny správny akt (akt aplikácie práva),
ktorý sa dotýka právnych pomerov účastníka konania

Správnym konaním rozumieme normami správneho práva procesného stanovený postup
(správnych orgánov, účastníkov a ďalších osôb zúčastnených na konaní) pri vydávaní,
preskúmavaní a nútenom výkone individuálnych správny aktov, ktoré majú charakter
rozhodnutí o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach FO a PO.

8

Je to tá časť individuálnej rozhodovacej činnosti správnych orgánov, ktorá je upravená
presne určeným postupom na vydanie individuálneho správneho aktu (Zákon o správnom
konaní)
Predmetom správneho konania je rozhodovanie o právach, právnom chránených
záujmoch a povinnostiach FO a PO. Predmetom správneho práva môže byť aj
rozhodovanie o uložení administratívnych sankcií.

Zásady správneho konania

1. zásada zákonnosti

: správne orgány musia v správnom konaní postupovať v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi, každé rozhodnutie v správnom konaní
musí byť v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, právoplatné
rozhodnutie môže byť správnym orgánom zmenené alebo zrušené ak bolo vydané
v rozpore so zákonom alebo všeobecne záväzným nariadením.

2. zásada aktívnej účasti účastníkov konania

: správne orgány sú povinné postupovať

v konaní tak, aby účastníci konania mohli úspešné hájiť svoje práva a záujmy

3. zásada rýchlosti a

hospodárnosti konania

: správne konanie sa musí uskutočniť

s najmenšími nákladmi a podľa možnosti v čo najkratšom čase, správny poriadok
ustanovuje aj lehoty na uskutočnenie správneho konania – poriadkové lehoty.

4. zásada materiálnej pravdy

: správne orgány musia postupovať tak, aby bol zistený

skutočný stav veci, teda zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam pre vydanie
rozhodnutia

5. zásada procesnej rovnosti účastníkov

: premietnutie princípu rovnosti občanov do

správneho konania

6. zásada dispozičná a

zásada oficiality

: správny poriadok umožňuje dva spôsoby

začatia správneho konania: na návrh účastníka (dispozičná zásada) a bez návrhu,
čiže z podnetu správneho orgánu (zásada oficiality)

7. zásada ústnosti a

písomnosti

: jednostranné správne konanie podané na návrh

účastníka nemusí byť ústne prejednané, ústne prejednávanie sa uskutoční ak je
v konaní viac účastníkov s protichodnými záujmami, ak majú byť v konaní
vypočutí svedkovia ...

8. zásada verejnosti a

neverejnosti

: správne konanie je zásadne neverejné, na

konanie majú prístup osoby, ktoré sa ho chcú zúčastniť ako poslucháči ak to
stanoví správny orgán alebo osobitný právny predpis

9. zásada voľného hodnotenia dôkazov

: dokazovanie je časť správneho konania,

v ktorom si správny orgán v súčinnosti s účastníkmi konania zabezpečuje
potrebné poznatky o skutočnom stave veci nutných pre rozhodnutie. Zhodnotenie
dôkazov musí správny orgán odôvodniť

10. zásada dvojstupňového konania

: je to možnosť preskúmania prvostupňového

rozhodnutia v odvolacom konaní ak sa proti nemu podalo odvolanie, je to právny
nárok účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia orgánu prvého stupňa bez
ohľadu na dôvod

Subjekty správneho konania
Subjektami správneho práva sú správne orgány a účastníci správneho konania

9

Správne orgány
Rozhodujú v správnom konaní na základe vecnej, funkčnej a miestnej príslušnosti:

-

Vecná príslušnosť

- určuje, orgán ktorej kategórie a ktorého stupňa uskutoční

prvostupňové konanie, vecná príslušnosť je vlastne vyjadrením vzťahu určitého
správneho orgánu k danej veci. Vecne príslušný orgán je nielen oprávnený ale aj
povinný konanie uskutočniť a nesmie vec postúpiť inému správnemu orgánu
pokiaľ to nedovoľuje zákon.

-

Funkčná príslušnosť

– určuje, ktorý organizačný útvar vecne a miestne

príslušného správneho orgánu je príslušný v danej veci konať

-

Miestna príslušnosť

- určuje, ktorý z vecne príslušných orgánov je vzhľadom na

územie svojej pôsobnosti príslušný vo veci konať a rozhodnúť (miesto činnosti,
miesto kde sa nehnuteľnosť nachádza, trvalý pobyt, sídlo)

Kompetencia: súhrn oprávnení a povinností, ktoré sú zverené právnou normou určitému
orgánu alebo organizácií. Pozitívny kompetenčný konflikt- vo veci chce konať viac
správnych orgánov, negatívny kompetenčný konflikt- vo veci nechce konať ani jeden
z miestne príslušných správnych orgánov.
Predpojatosť: je taký pomer zamestnanca správneho orgánu k účastníkovi konania a jeho
zástupcovi alebo k veci tvoriacej predmet konania, ktorý nezabezpečuje objektívne
prejednanie a rozhodnutie vo veci. (Pochybnosť o nepredpojatosti- rodinný,
zamestnanecký, priateľský alebo nepriateľský vzťah k subjektu, osobný alebo majetkový
záujem k predmetu správneho konania)

Účastníci správneho konania
- Účastníkom správneho konania je ten, o koho právach, právnom chránených záujmoch
alebo povinnostiach sa má konať, môže to byť FO alebo PO.
- Účastníkom môže byť aj ten, koho práva, právnom chránené záujmy alebo povinnosti
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ten, kto to tvrdí až kým sa nepreukáže
opak.
- Účastníkom môže byť aj ten, komu osobitný právny predpis takéto postavenie priznáva
(zákonný zástupca, opatrovník, splnomocnený zástupca)

Procesné práva účastníkov konania: dať návrh na začatie konania a byť upovedomený
o začatí konania, byť prizvaný na ústne pojednávanie, nazerať do spisov (okrem
zápisnice o hlasovaní) a robiť si z nich výpisy, vziať späť návrh na začatie konania...
Procesné povinnosti účastníkov konania: urobiť podanie na príslušnom orgáne, odstrániť
nedostatky podania, uplatniť námietky a pripomienky na ústnom pojednávaní, urobiť
procesný úkon v určenej lehote...

Priebeh konania

Správne konanie je možné začať buď na návrh účastníka konania alebo na podnet

správneho orgánu. Podaním rozumieme prejavy vôle účastníkov konania alebo osôb
zúčastnených na konaní (svedkov, znalcov...), ktoré sú adresované správnemu orgánu.
Z podania musí byť jasné, kto ho podáva, v akej veci a čo navrhuje. Podanie možno
urobiť písomne alebo ústne do zápisnice.

Na oznamovanie dôležitých úkonov v konaní slúži doručovanie. Doručovanie

predpokladá písomnú formu. Formy: doručovanie do vlastných rúk, obyčajné doručenie

10

poštou, doručenie prostredníctvom zamestnanca orgánu verejnej správy, doručenie
priamym vydaním na správnom orgáne, náhradné doručenie, doručenie verejnou
vyhláškou.

Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie – dokazovanie, je to procesný postu, ktorý

slúži na vytvorenie poznatkov správneho orgánu o skutočnostiach dôležitých pre
rozhodnutie, má tri fázy: obstaranie dôkazu – vykonanie dôkazu – hodnotenie dôkazu.
Uskutočňuje sa prostredníctvom dôkazných prostriedkov: svedecká výpoveď, znalecký
posudok, listiny, obhliadka, čestné vyhlásenie.

Na zabezpečenie priebehu konania napomáhajú rôzne prostriedky: predvolanie-

má písomnú formu a musí predvolanú osobu upozorniť na právne dôsledky nedostavenia
sa na predvolanie, predvedenie- môže byť uplatnené voči účastníkovi alebo svedkovi.
Predbežné opatrenie a poriadkové opatrenie.

Výsledkom konania je rozhodnutie, každé rozhodnutie musí byť v súlade so

zákonom a inými právnymi predpismi a musí obsahovať: výrok- autoritatívne riešenie
otázky, ktorá bola predmetom rozhodovania, musí byť nepochybný a zrejmý a ak ukladá
nejakú povinnosť musí udeliť určitú lehotu na splnenie. Odôvodnenie- súhrn všetkých
zistených skutočností odôvodňujúci výrok rozhodnutia. Poučenie o odvolaní.

Opravné prostriedky
Riadne:
odvolanie- je to konanie, ktoré sa odvoláva na prvostupňové rozhodnutie vydané
v správnom konaní, ktoré sa ešte nestalo právoplatné. Odvolanie musí byť: prípustné,
podané oprávnenou osobou, podané v stanovenej lehote (15 dní), podané na určitom
mieste.
rozklad- umožňuje účastníkovi konania brániť sa proti prvostupňovému rozhodnutiu,
možno ho podať proti každému prvostupňovému rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej
správy, môže ho podať do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia ak sa ho písomne alebo
ústne nevzdal.

Mimoriadne:
Obnova konania- je to spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí, konanie je možné
obnoviť keď je zakončené rozhodnutím, ktoré je: právoplatné, obnova sa pripúšťa do 3
mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy (subjektívna
lehota), najneskôr však do 3 rokov od právoplatného rozhodnutia (objektívna lehota)
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania- predmetom tohto spôsobu
preskúmania správnych rozhodnutí je len ich zákonnosť, mimoodvolacie konanie sa
začína výhradne na podnet správneho orgánu (ex offo)
Konanie o

proteste prokurátora

- podanie protestu prokurátora sa môže uplatniť len

v tých prípadoch, ak bol rozhodnutím správneho orgánu v individuálnej veci účastníkov
konania porušený zákon alebo iný právny predpis.
Preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov súdom- súdy preskúmajú rozhodnutia
správnych orgánov pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach v oblasti verejnej
správy

11

Výkon rozhodnutia
Výkon rozhodnutia uskutočňujú správne orgány alebo súdy, na začatie výkonu
rozhodnutia je potrebný podnet (zmier, rozhodnutie, márne uplynutie lehoty na plnenie,
lehota na plnenie)................
Odloženie výkonu rozhodnutia, upustenie od výkonu rozhodnutia...

11. Pôsobnosť krajského úradu

Krajské úrady a obvodné úrady vykonávajú štátnu správu aj na úsekoch obrany a
bezpečnosti štátu, hospodárskej mobilizácie, správy majetku štátu a mimosúdnych
rehabilitácií v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.

Krajské úrady a obvodné úrady v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi
vykonávajú štátnu správu vo veciach vedenia registra spoločenstiev vlastníkov bytov a
nebytových priestorov,3) poistenia motorovýchvozidiel4) a dofinancovania družstevnej a
individuálnej bytovej výstavby.

Krajský úrad riadi a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný obvodnými úradmi;
koordinuje výkon štátnej správy uskutočňovaný obcami a vyšším územným celkom.

Krajský úrad podľa rozhodnutia vlády koordinuje plnenie spoločných úloh s inými
miestnymi orgánmi štátnej správy pri riešení spoločensky závažných javov. Prednosta
krajského úradu je oprávnený na plnenie spoločných úloh požadovať potrebné podklady a
ukladať úlohy vedúcim iných miestnych orgánov štátnej správy v územnom obvode
kraja.

12. Postavenie a

úlohy komisií podľa zákona o

obecnom zriadení

Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné,
iniciatívne a kontrolné orgány.
Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených
obecným zastupiteľstvom.
Zloženie a úlohy komisií vymedzuje obecné zastupiteľstvo.

13. Charakterizujte vývoj miestnej správy na území Slovenska v

období do r. 1918

 11.- 13. storočie

hradné španstvá

 13.- 19. storočie

šľachtické stolice

 1785 - 1918

10 reforiem

14. Postavenie, pôsobnosť a

právomoc starostu obce

Predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta.
Funkcia starostu je verejná funkcia. (vzniká zložením sľubu)
Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v

12

pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce + v administratívnoprávnych vzťahoch
je správnym orgánom.

Starosta môže

pozastaviť výkon uznesenia OZ ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo

je pre obec zjavne nevýhodné , tým , že ho nepodpíše v stanovenej lehote .
OZ môže pozasatvené uznesenia 3/5

väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť. Ak

OZ

uznesenie nepotvrdí do 2 mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť.

Výkon

potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.

Starosta môže PO + FO oprávnenej

na podnikanie uložiť pokutu do 200 000 Sk, ak

a) poruší nariadenie,
b)

neudržuje čistotu a poriadok na užívanom pozemku alebo na inej NH a tým naruší

vzhľad

alebo prostredie obce, alebo ak znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá veci

mimo vyhradených miest,
c) nesplní v

určenej lehote bez vážneho dôvodu povinnosť uloženú starostom poskytnúť

osobnú / vecnú

pomoc pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy / mimoriadnej

udalosti.

Pokutu možno uložiť

v 1 ročnej subjektívnej +3 ročnej objektívne lehote. Pri ukladaní

pokút

sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho

konania.

Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok . Pokuta je príjmom

obce.

Mandát starostu zaniká
a) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,
b) uplynutím FO
c) vzdaním sa mandátu,
d) právoplatným odsúdením za úmyselný TČ + odsúdený na nepodmienečný TOS
e) pozbavením / obmedzením SnaPÚ
f) vyhlásením výsledku MR v ktorom sa rozhodlo o odvolaní starostu,
g) zmenou trvalého pobytu mimo územia obce / mestskej časti
h)smrťou,
i) zrušením obce.

OZ vyhlási MR o odvolaní starostu, ak :
- o to petíciou požiada aspoň 30 % oprávnených voličov
- hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu + ústavné
zákony + zákony a ostatné VZPP
OZ môže vyhlásiť MR o odvolaní starostu, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu
na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov.
Starostu počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje jeho
zástupca,

13

15. Územné a správne usporiadanie SR

Územné usporiadanie SR vyjadruje, že na našom území sú územné celky, ktorými sú
podľa ústavy SR Slovenská republika ako celok a obce. Územie SR je jednotné
a nedeliteľné a územím každej obce je jej katastrálne územie
Správne (administratívne) členenie štátu slúži najmä na čo najefektívnejší výkon
pôsobnosti orgánov štátu, je to administratívne rozdelenie územia na účely výkonu
kompetencií SR, teda na územné obvody, v ktorých sú činné štátne úrady. Správnymi
celkami SR sú kraje (8) a tie sa členia na okresy (79), orgány v nich pôsobiace sú
orgánmi štátu.

16. Základné práva obyvateľov obce podľa zákona o

obecnom zriadení

Obyvateľom

obce je osoba, ktorá má na území obce trvalý pobyt.

Obyvateľ

obce sa zúčastňuje na samospráve obce, obyvateľ obec má právo :

a)

voliť orgány samosprávy obce a byť zvolený do orgánu samosprávy obce,

b)

hlasovať v miestnom referende o dôležitých otázkach života a rozvoja obce

c)

zúčastňovať sa na verejných zhromaždeniach obyvateľov obce + zúčastňovať sa na

zasadnutiach

obecného zastupiteľstva,

d)

obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na orgány obce,

e)

používať obvyklým spôsobom obecné zariadenia + majetok obce slúžiaci pre verejné

účely,
f)

požadovať súčinnosť pri ochrane svojej osoby a rodiny a svojho majetku

nachádzajúceho sa v obci,
g)

požadovať pomoc v čase náhlej núdze.

Na

samospráve obce má právo podieľať sa aj ten, kto

a) má

na území obce nehnuteľný majetok / platí miestnu daň + miestny poplatok,

b) je v obci prihlásený na prechodný pobyt / dlhodobý pobyt,
c)

má čestné občianstvo obce. ( nemôu voliť orgány samosprávy + hlasovať v miestnom

referende)

17. Obecný úrad

Výkonným orgánom OZ a starostu - Obecný úrad ( prednosta):
- zabezpečuje organizačné a administratívne veci OZ a starostu + orgánov zriadených
OZ.

Obecný úrad najmä
a) zabezpečuje písomnú agendu všetkých orgánov obce
b)je podateľnou písomností obce,
c) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie OZ + obecnej rady +
komisií
d)vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí starostu vydaných v správnom
konaní,
e) vykonáva nariadenia, uznesenia OZ + rozhodnutia starostu.

14

18. Sankčná právomoc starostov obcí ( primátorov miest )

Starosta môže PO + FO oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 200 000 Sk, ak
a) poruší nariadenie,
b) neudržuje čistotu a poriadok na užívanom pozemku alebo na inej NH a tým naruší
vzhľad alebo prostredie obce, alebo ak znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá veci
mimo vyhradených miest,
c) nesplní v určenej lehote bez vážneho dôvodu povinnosť uloženú starostom poskytnúť
osobnú / vecnú pomoc pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy / mimoriadnej
udalosti.

Pokutu možno uložiť v 1 ročnej subjektívnej +3 ročnej objektívne lehote. Pri ukladaní
pokút sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho
konania. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok . Pokuta je príjmom
obce.

19. Orgány miestnej územnej štátnej správy

20. Definujte pojmy správny orgán, orgán verejnej správy, orgán štátnej správy

Orgánom štátnej správy rozumieme orgán štátu, ktorý vystupuje v jeho mene,
uskutočňuje úlohy a funkcie štátu výkonnou alebo nariaďovacou činnosťou a je
zriaďovaný zákonom. (organizačnoprávna jednotka so samostatnou pôsobnosťou
a právomocou a jej zodpovedajúcou štruktúrou)

Správny orgán

Orgán verejnej správy - ústredný orgán, iný orgán štátnej správy, obec, vyšší územný
celok, rozpočtová organizácia, príspevková organizácia, právnická osoba, ktorej
prostredníctvom sa poskytujú prostriedky ES a iná právnická osoba na plnenie úloh vo
verejnom záujme.

21. Právne postavenie obce; špecifické postavenie miest Bratislava a Košice

Bratislava a Košice sú mestami s 2 úrovňami samosprávy:
Bratislava - Magistrát: primátor + poslanci
17 mestských častí + PO + starosta + poslanci
Košice - Magistrát: primátor + poslanci
22 mestských častí + PO + starosta + poslanci

15

22. Vzťahy medzi štátnou správou a

územnou samosprávou

Sú to vzťahy vzájomnej spolupráce a dozor zo strany štátu je možný len na základe
zákona
Na samosprávu možno preniesť zákonom aj výkon určených úloh štátnej správy

23. Organizačná štruktúra krajského úradu

Krajský úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta krajského úradu, ktorého
vymenúva na návrh ministra vnútra vláda SR.
Vnútorná organizácia krajského úradu: krajský úrad sa člení na odbory a iné organizačné
útvary:
1. odbor všeobecnej vnútornej správy
2. odbor živnostenského podnikania
3. odbor krízového riadenia
4. odbor financií
5. kancelária prednostu
6. správa vnútornej prevádzky
7. osobný úrad

24. Obecná rada

OZ môže zriadiť obecnú radu = skladá sa z poslancov OZ ktorých volí OZ na celé
funkčné obdobie. Obecnú radu a jej členov môže obecné zastupiteľstvo kedykoľvek
odvolať. Spôsob volieb upravuje rokovací poriadok obecného zastupiteľstva.

Obecná rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom OZ. Plní úlohy podľa
rozhodnutia obecného zastupiteľstva+ plní funkciu poradného orgánu starostu.

25. Sistačná právomoc starostu obce

Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia OZ ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo
je pre obec zjavne nevýhodné , tým , že ho nepodpíše v stanovenej lehote .
OZ môže pozasatvené uznesenia 3/5 väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť. Ak
OZ uznesenie nepotvrdí do 2 mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť.
Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.

26. Sistačná právomoc predsedu samosprávneho kraja

Ak sa predseda domnieva, že uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo že
je pre samosprávny kraj nevýhodné, môže pozastaviť jeho výkon tým , že ho nepodpíše
ustanovenej v lehote.
- pozastavené U môže zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov
potvrdiť - výkon potvrdeného uznesenia nemôže predseda pozastaviť. Ak zastupiteľstvo

16

uznesenie nepotvrdí do 2 mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť.

27. orgány samosprávy vyššieho územného celku

Zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov VÚC zvolených v priamych voľbách.
Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000
obyvateľov na jedného poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona.

Zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach VÚC , najmä
a) uznášať sa na nariadeniach,
b) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom VÚC + majetkom
prenechaným do užívania
c) schvaľovať program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja
d) schvaľovať rozpočet + záverečný účet
e) o vyhlásení referenda,
f) zriaďovať, zakladať, zrušovať a kontrolovať PO samosprávneho kraja
g) voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu VÚC
h) zriaďovať komisie a iné orgány zastupiteľstva
i) voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra VÚC
j)zriaďovať úrad samosprávneho kraja
p) schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva.

Zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace; jeho
zasadnutie zvoláva a vedie predseda, urobí tak aj b´vetdy ak o zvolanie zasadnutia
zastupiteľstva požiada aspoň 1/3 poslancov.
Zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná
nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

Predsedu volia obyvatelia VÚC v priamych voľbách.
- zastupuje VÚC navonok,
- v majetkovoprávnych vzťahoch + pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je
štatutárnym orgánom
- rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje VÚC rozhodovanie o právach a
povinnostiach PO + FO

Ak sa predseda domnieva, že uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo že
je pre samosprávny kraj nevýhodné, môže pozastaviť jeho výkon tým , že ho nepodpíše
ustanovenej v lehote.
- pozastavené U môže zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov
potvrdiť - výkon potvrdeného uznesenia nemôže predseda pozastaviť. Ak zastupiteľstvo
uznesenie nepotvrdí do 2 mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť.

Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonáva sa v pracovnom pomere. Doterajší
pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah zostáva zachovaný.

17

Mandát predsedu zaniká
a) uplynutím volebného obdobia,
b) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,
c) vzdaním sa mandátu,
d) právoplatným odsúdením za úmyselný Tˇ4 + ak ol odsúdený na nepodmienečný TOS
e) pozbavením / obmedzením SnaPÚ
f) skončením trvalého pobytu v obci na území VÚC
g) vyhlásením výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní predsedu, alebo
h) smrťou.

Predseda môže uložiť PO + FO oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu
do 500 000 Sk. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja.
- pri ukladaní pokút prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky
protiprávneho konania.
Pokutu možno uložiť v 1 ročnej subjektívnej + 3 ročnej objektívne lehote.

28. Právne vzťahy medzi orgánmi územne samosprávy

Medzi orgánmi obce a medzi orgánmi VÚC nie je vzťah nadriadenosti a podriadenosti a
obe úrovne majú zákonom jasne stanovené úlohy, pôsobnosť, právomoc a zodpovednosť
voči občanovi.

29.Predseda samosprávneho kraja

Predsedu volia obyvatelia VÚC v priamych voľbách.
- zastupuje VÚC navonok,
- v majetkovoprávnych vzťahoch + pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je
štatutárnym orgánom
- rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje VÚC rozhodovanie o právach a
povinnostiach PO + FO

Ak sa predseda domnieva, že uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo že
je pre samosprávny kraj nevýhodné, môže pozastaviť jeho výkon tým , že ho nepodpíše
ustanovenej v lehote.
- pozastavené U môže zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov
potvrdiť - výkon potvrdeného uznesenia nemôže predseda pozastaviť. Ak zastupiteľstvo
uznesenie nepotvrdí do 2 mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť.

Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonáva sa v pracovnom pomere. Doterajší
pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah zostáva zachovaný.

Mandát predsedu zaniká
a) uplynutím volebného obdobia,
b) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,

18

c) vzdaním sa mandátu,
d) právoplatným odsúdením za úmyselný Tˇ4 + ak ol odsúdený na nepodmienečný TOS
e) pozbavením / obmedzením SnaPÚ
f) skončením trvalého pobytu v obci na území VÚC
g) vyhlásením výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní predsedu, alebo
h) smrťou.

Predseda môže uložiť PO + FO oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu
do 500 000 Sk. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja.
- pri ukladaní pokút prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky
protiprávneho konania.
Pokutu možno uložiť v 1 ročnej subjektívnej + 3 ročnej objektívne lehote.

30. Nezlučiteľnosť funkcie starostu obce s

inými funkciami

Funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou

a) poslanca obecného zastupiteľstva,
b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený,
c) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej
obcou, v ktorej bol zvolený,
d) predsedu samosprávneho kraja,
e) vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy,
f) podľa osobitného zákona.10b)

31. Nezlučiteľnosť funkcie predsedu samosprávneho kraja s

inými funkciami

Funkcia predsedu je nezlučiteľná s funkciou
a) poslanca zastupiteľstva,
b) člena orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej
samosprávnym krajom,
c) štatutárneho zástupcu právnickej osoby s majetkovou
účasťou samosprávneho kraja,
d) zamestnanca samosprávneho kraja,
e) starostu obce alebo primátora mesta, alebo
f ) podľa osobitného zákona

32. Medziobecná spolupráca a

jej právne formy podľa zákona o

obecnom zriadení

(1) Obce môžu spolupracovať na základe zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia
konkrétnej úlohy alebo činnosti, na základe zmluvy o zriadení združenia obcí, zriadením
alebo založením právnickej osoby podľa osobitného zákona. /16b/

(2) Majetok, ktorý obce získajú na základe zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia
konkrétnej úlohy alebo činnosti, alebo z činnosti právnickej osoby, ktorú založili podľa

19

osobitného zákona, stáva sa spoluvlastníctvom všetkých obcí, ktoré sú účastníkmi
zmluvy. Podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedá sume vložených
prostriedkov, ak sa obce nedohodnú inak.

(3) Spolupráca obcí sa riadi zásadami zákonnosti, vzájomnej výhodnosti a súladu s
potrebami obyvateľov obcí. Obce majú pri vzájomnej spolupráci rovnaké postavenie.

Združenie obcí

(1) Obce môžu zriaďovať združenia obcí.

(2) Združenie obcí je právnická osoba.

(3) Združenie obcí nadobúda právnu subjektivitu dňom registrácie registrujúcim
orgánom.

(4) Predmetom činnosti združenia obcí je najmä oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o
životné prostredie

33. Vymenujte subjekty, ktoré kontrolujú obce a

samosprávne kraje

Vnútorná kontrola:

- Hlavný kontrolór

Vonkajšia kontrola:

- Najvyšší kontrolný úrad – kontrola hospodárenia s majetkom, finančnými
prostriedkami, majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ich rozpočtových
a príspevkových organizácií, neziskových organizácií a iných právnických osôb
s majetkovou účasťou obcí a vyšších územných celkov,

- Ministerstvo financií SR a územne príslušná správa finančnej kontroly vo vzťahu
k účelovým dotáciám a k finančným prostriedkom predvstupovej pomoci PHARE, ISPA,
SAPARD, a po vstupe do EÚ k finančným prostriedkom štrukturálnych fondov a
kohézneho fondu a na základe medzinárodných zmlúv, a vo vzťahu k majetku štátu, ak
bude v správe územnej samosprávy,

- správne súdnictvo vo veciach preskúmavania zákonnosti právnych aktov,

- audítor – kontrola správnosti a úplnosti riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky,
kontrola finančnej a majetkovej situácie a iných účtovných alebo majetkových dokladov,

20

- ombudsman v oblasti obhajoby ľudských práv a slobôd

- prokurátor

-Ministerstvo vnútra

34. Zodpovednosť za škodu spôsobenú starostom obce nezákonným rozhodnutím

21