• Zlatica Országhová

• Katedra zoológie

• www.orszagh.info

Fenológia

Podmienky ku skúške

• účasť na prednáškach
• absolvovanie testu
• fenologické pozorovania

Fenológia

gr. phainomai – jav

logos - učenie

Termín fenológia – belgický botanik pôsobiaci v

Liege

Charles François Antoine Morren (1807-1858)

1853

Fenológia sleduje zmeny v živote rastlín a zvierat v

závislosti na zmenách okolitého prostredia

• Poľský botanik Szafer (1922)
• základom fenológie je špecifické vnímanie rytmov zmien

dejúcich sa vplyvom ročných období.

• Fenológia sa zaoberá štúdiom sezónnych javov v

prírode.

• Fenológia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá

štúdiom časového priebehu základných

životných prejavov rastlinstva a živočíšstva

(fenofáz) v závislosti na vonkajšom prostredí.

• Podľa bioklimatológov je fenológia náuka o časovom

priebehu periodicky sa opakujúcich životných prejavoch

(fenologických fáz) rastlín a živočíchov a väzbách

fenologických fáz na striedanie poveternostných a

pôdnych podmienok počas ročných období.

• Fenológia na základe pozorovania alebo

fenometrického merania určuje časový nástup a

koniec fenologických fáz, čo využíva na bioklimatickú

charakteristiku územia.

• Špeciálna časť fenológie, ktorá študuje časový

priebeh životných prejavov organizmov na malej

lokalite alebo obmedzenom priestore (napr. postup

rozkvitnutia rastlín na istej lokalite, zretie plodov v

korune stromu) vo vzťahu k meteorologickým

činiteľom mikroklimatickej sféry, sa nazýva

mikrofenológia.

• Pod pojmom mikrofenológia niekedy rozumieme aj inú

špeciálnu časť fenológie, ktorá študuje časový priebeh

nástupu jednotlivých etáp organogenézy (tvorba

orgánov).

Periodické prírodné javy na našej planéte ako je známe

závisia predovšetkým od

• zmien v množstve slnečnej energie

zmien v množstve slnečnej en

, ktorá dopadá na

Zem, od

• periodického nakláňania sa zemskej osi

periodického nakláňania

pri obiehaní

okolo Slnka a

• vlastné otáčanie

vlastné otáčan sa Zeme
vyvolávajúce zmenu ročného obdobia a striedanie dňa a

noci.

• Podčiarkujúc túto základnú príčinu fenologických javov,

Rus Kaškarov v roku 1945 definoval

• fenológiu ako vedu o závislosti sezónnych javov živej a

neživej prírody od cyklických zmien fyzikálneho

prostredia.

Od čoho závisia periodické prírodne javy?

•

V závislosti od objektu záujmu

•

Autfenológia – sezónne javy v živote
jednotlivých druhov rastlín a živočíchov

•

Synfenológia – sezónne javy v spoločenstvách
napr. biocenózach

• Podľa predmetu záujmu
• Fenológia rastlín – fytofenológia
• Fenológia živočíchov - zoofenológia

• Fenológia
• Má pôvod v klimatológii – bola len

pomocnou vedou na charakterizovanie
klimatických podmienok

• Už starí Egypťania si všimli pravidelnosť, s ktorou sa niektoré

javy v prírode opakovali ako sú napr. prelety bocianov (Ciconia

ciconia), ktoré pozorovali nad Nílom v čase ich jarných a

jesenných migrácií.

• V stredoveku mnohí kronikári zanechali svoje poznámky z

fenologických pozorovaní napr. v Nemecku v r. 1473
opísal kronikár javy spojené s nezvyčajnými anomáliami
počasia ako bolo skoré kvitnutie ovocných stromov ale aj
to, že dobytok zostal na zelených pastvinách ešte aj
počiatkom zimy.

Bos taurus

• Za zmienku stojí aj skutočnosť, že názvy

niektorých mesiacov v niektorých európskych
jazykoch sú odvodené od fenologických javov
napr. květen, listopad v češtine i v poľštine.

• V r. 1735 Francúz M. Reomir predniesol v

Paríži výsledky svojich pozorovaní sezónneho
vývinu obilia v závislosti na teplote.

• V r. 1737 publikoval podobnú prácu o

sezónnom vývine hmyzu.

• Za kolísku fenológie možno však pokladať Švédsko.

• Už v r. 1748 si vo švédskej Uppsale viedol zápisky o

období nástupu sezónnych javov Carl Linné.

• Linné upozorňoval predovšetkým na potrebu

systematickosti fenologických pozorovaní ako aj na
potrebu stanovenia istých charakteristických javov,
vlastných danému prostrediu.

• Pokúšal sa nájsť súvislosť medzi jednotlivými vývojovými

fázami rôznych radov rastlín a javmi počasia.

• O dva roky neskôr (1750) zorganizoval neveľkú sieť

fenologických pozorovateľov, ktorá mala len 18
fenologických staníc.

• Pôsobila síce len v rokoch 1750 – 1752, ale jej

pozorovatelia museli pomocou hodnôt indikátorov

teplota, vhlkosť, obdobia olistenia, kvitnutia, dozrievania
plodov a opadávania listov,

charakterizovať klimatické zvláštnosti rôznych
geografických oblastí a počasie v jednotlivých rokoch.

• (Linné: Filozofia botaniky).

• Linnému tiež nebola cudzia ani metóda

používania máp, do ktorých zakreslil stanovené
fenologické javy.

• Tieto mapy zostali pomenované ako

fenologické mapy a stali sa jednou zo
základných metód, používaných vo fenológii
dodnes.

• Vo Fínsku už v r. 1776 mali prvé fenologické kalendáre.

• V r. 1841 belgický botanik a fenológ A. Quetlet uverejnil

prvý medzinárodný program sledovaní sezónnych zmien
prírody, na ktorom sa podieľalo mnoho pozorovateľov zo
strednej a západnej Európy.

• Tvrdil, že je potrebné robiť také fenologické pozorovania,

ktoré sú navzájom porovnateľné.

• Je tvorcom prvých návodov na fenologické pozorovania,

ktoré zahŕňali 174 druhov rastlín, 40 druhov vtákov a 20
druhov hmyzu, ale aj ryby a cicavce, spolu približne 310
druhov rastlín a živočíchov.

• V r. 1855 zhrnul ruský ornitológ A.F. MIDDENDORF údaje,

ktoré zozbierali ornitológovia a milovníci prírody do práce o
priebehu jarného ťahu vtákov na území Ruska. V jeho
práci je uverejnená prvá fenologická mapa s izofénami
jednoročných údajov o prílete vtákov.

• V Rusku sa fenologické pozorovania robili na pôde

Cárskej akadémie vied a Geofyzikálnej spoločnosti.

• V okolí Petrohradu robil fenologické pozorovania

D.N. KAJGORODOV. Zorganizoval aj obrovskú sieť
fenologických pozorovateľov v Rusku, do ktorej bolo v
najlepších rokoch zapojených až 600 pozorovateľov. Táto
sieť fungovala v rokoch 1896 – 1924, do smrti jej
zakladateľa.

• V Nemecku sa o rozvoj fenológie zaslúžil G. Hoffmann,

autor návodov na fenologické pozorovania (1870), v
ktorých bolo zahrnutých až 600 pozorovacích stanovíšť.

• V jeho práci pokračoval E. Ihne z Darmstadtu, ktorého

zásluhy o rozvoj fenológie sú do dnešných dní nedocenené

• Vypracoval fenologickú mapu strednej Európy a stanovil

jednotlivé fenologické obdobia:

• predjarie, skorá jar, jar, skoré leto, leto, skorá jeseň a
jeseň.

• V r. 1922 bola v Nemecku založená Štátna fenologická

služba, ktorá funguje aj v súčasnosti.

• V českých zemiach už v roku 1828 rozšírila Spoločnosť

vlastenecko - hospodárska svoj meteorologický program
o fenologické pozorovania niektorých rastlín a živočíchov.

• Neskôr ich v Čechách robila (pod vedením F. Höhna)

Spoločnosť pre fyziokraciu

• Na Morave robil prevažne botanické pozorovania nemecký

Prírodovedecký klub v Brne.

• Počas prvej svetovej vojny činnosť týchto inštitúcií zanikla.

• Zo Slovenska je niekoľko fenologických údajov v

rakúskych ročenkách, ktoré vydávala spomenutá
Spoločnosť vlastenecko - hospodárska.

• Vo fenologickej prílohe týchto ročeniek sú uverejnené

fenologické údaje z Oravského Podzámku (od r. 1861) a z
Rožňavy (od r. 1866).

• Od roku 1871 vychádzali fenologické záznamy zo

Slovenska (8 - 15 staníc) v novozaložených uhorských
ročenkách.

• Staršie fenologické údaje z územia Slovenska pochádzajú

z konca 18. a začiatku 19. storočia.

• Sú to údaje o jarnom prílete lastovičky (Hirundo rustica) do

Veľkého Slavkova a Kežmarku v okrese Poprad. Je ich len

7 a pochádzajú zo záznamov profesora kežmarského

lýcea Thomasa Mauksa (1749 - 1832), ktoré však
publikoval až jeho potomok Karl Mauks v maďarskom
ornitologickom časopise Aquila v roku 1939. Najstarší z
týchto údajov je 23. apríl 1796 z Veľkého Slavkova.
Zvyšných šesť je z Kežmarku.

• Rovnako sprostredkovane sú publikované údaje grófa

Forgácha z Gýmeša (dnešný Jelenec v okrese Nitra), ktorý
zaznamenal dátumy príletov lastovičky za 21 rokov (1873 -
1893). Jeho údaje publikoval Gaston Gaal v Aquile v roku
1894.

• K významnej zmene počtu publikovaných údajov a

organizácie celého ornitofenologického života v Uhorsku
dochádza koncom 19. storočia.

• Rodák z Brezna - Otto Herrman

Otto Herrman (1835 – 1914) .

• Jeho zásluhou a veľkou osobnou angažovanosťou vznikla

v roku 1875 Uhorská ornitologická centrála (skratka
U.O.C), ktorej sa stal riaditeľom. Už rok na to, vychádza
prvé číslo časopisu Aquila, kde sa pravidelne uverejňujú
fenologické údaje.

• Práve v tomto ornitologickom časopise je publikovaná

najrozsiahlejšia fenologická práca o lastovičke (Gaal,
1900). Je v nej spracovaných 5 903 fenologických hlásení
zo 4 392 lokalít z celého Uhorska, z ktorých 1 017 je z
územia dnešného Slovenska.