pedagogika voľného času

PEDAGOGIKA VOĽNÉHO ČASU 



Pedagogika voľného času 
 
Voľný čas
-         rozumieme sféru, kde je najväčšia možnosť voľby. Táto voľba sa 
prejavuje v tom, že si môžeme čo, kde a ako budeme robiť.
-         voľný čas je súhrn činností, ktoré jedinec vykonáva aby si odpočinul, 
aby rozvinul svoje poznatky po skončení svojich profesijných, spoločenských a 
rodinných povinností
-         do voľného času nepatria tieto činnosti: Ø čas na plnenie biologických 
potrieb (hygiena, jedlo, spánok ...)
                                                                         Ø iné 
činnosti nevyhnutne potrebné na vykonávanie profesijných alebo spoločenských 
povinností (cesta do práce, do školy...)
 
Funkcie voľného času:  ð regeneračná
     ð sebarealizačná
     ð preventívna (prevencia proti stresu)
 
Úlohy voľného času: Ÿ výchovno-vzdelávacia
 Ÿ zdravotná
 Ÿ rekreačná
 Ÿ sociálna ( kontakt s ostatnými)
 Ÿ ekonomická ( produkty voľného času spôsobujú šetrenie v rozpočte rodiny)
 
Pedagogika voľného času
-         je to pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá 3 základnými okruhmi:
1)      výchovou mimo vyučovania,
2)      problémom mimoškolských činností,
3)      školskými aktivitami mimo vyučovania.
-         zaoberá sa výchovou mimo vyučovania.
 
Cieľom pedagogiky voľného času
-         je pedagogické ovplyvňovanie voľného času detí
-         voľný čas detí je špecifický, je dozorovaný (prevažný čas trávia deti 
v spoločnosti dospelých, ktorí im voľný čas menežujú).  
 
Výchova mimo vyučovania:
-         je časťou voľného času, 
-         je to inštitucionalizovaný a organizovaný voľný čas,
-         prebieha mimo povinného vyučovania,
-         prebieha mimo bezprostredný vplyv rodiny,
-         uskutočňuje sa v inštitúciách.
 
Funkcie výchovy mimo vyučovania:¶ výchovná funkcia
¶ zdravotná funkcia
¶ sociálna funkcia
¶ preventívna funkcia
 
Výchovné a vzdelávacie činnosti v dobe mimo vyučovania:
 
1)      odpočinkové: sú to rôzne kľudné, pohybovo-psychicky nenáročné aktivity ( 
relaxačné cvičenie, spoločenské hry, počúvanie hudby, pozeranie TV, individuálna 
a záujmová činnosť). Hlavným cieľom týchto aktivít je ukludnenie organizmu.
 
2)      rekreačné: sú zamerané na aktívny oddych, športovanie, aktívne pohybové 
hry, sezónne hry a zábava (v zime stavanie snehuliakov a v lete plávanie).
 
3)      záujmové: vychádzajú z individuálnych záujmov každého dieťaťa. Závisí od 
inštitúcie akou formou sú tieto záujmy realizované.
 
4)      verejne – prospešné:  cieľom týchto aktivít je podpora sociálneho 
cítenia detí, ich orientácia na prosociálnosť, empatiu a kongruenciu (regulácia 
nevhodného správania).  
 
5)      sebaoslužné: sú zamerané na upevňovanie zručností a návykov, týkajúcich 
sa individuálne každého dieťaťa.
 
6)      príprava na vyučovanie: pomoc na vyučovanie (domáce úlohy, vysvetľovanie 
nepochopenej látky počas vyučovania).
 
 
Ciele, metódy, formy a prostriedky voľného času
 
Cieľ:  dominantným cieľom je ovplyvňovanie v 3 základných pedagogických 
dimenziách:
1)      kognitívna
2)      senzomotorická
3)      empatická
 
Cieľom je:
-         kultivácia a rozvoj slobodnej, integrovanej osobnosti schopnej 
vlastnej kultivácie, sebavýchovy, sebavzdelávania a harmonického sebarozvoja.
-         premena biologickej osobnosti na sociálnu,
-         získavanie nových zručností,
-         skvalitnenie vnímania a myslenia,
-         skvalitnenie hodnotenia (najvýraznejší aspekt výchovy).
 
Zásady efektívneho voľného času:  Ø pravdivosť podania 
Ø znalosť reality spoločenského života
Ø previazanosť a aplikovateľnosť cieľov
Ø utváranie vlastného obrazu sveta
 
Metódy realizácie jednotlivých aktivít:
 
1)      odpočinkové aktivity: ®voľný rozhovor (nie o škole)
        ® individuálne práce (kreslenie, stavebnice, čítanie, počúvanie 
hudby...)
        ® relaxačné techniky
        ® autogénny tréning (techniky si jedinec realizuje sám)
 
2)      rekreačné aktivity: Ø športové hry
    Ø turistika
    Ø manuálne práce
3)      záujmové aktivity: špecifické metódy podľa jednotlivých záujmových 
oblastí,
 
4)      sebaobslužné aktivity: ³ pestovanie návykov
         ³ fixácia zručností
         ³ rozhovor
         ³ demonštrácia (praktické ukážky)
         ³ vysvetľovanie
5)      verejno-prospešné aktivity: ¶ motivujúci rozhovor
      ¶ experienciálna metóda (jedinec stáva sa stáva aktívnym 
           účastníkom) 
      ¶ demonštrácia (praktické ukážky)
 
6)      príprava na vyučovanie: w didaktické hry (sú zamerané na upevňovanie 
vedomostí)
 w vypracovanie úloh
 w praktická aplikácia
 
Formy výchovy vo voľnom čase
 
Forma: je organizačná jednotka, ktorá časovo rámcuje nejakú činnosť.
Ø prechádzka (pozorovanie): trvá z pravidla 1-3 hodiny a jej cieľom je 
pozorovanie nejakej činnosti alebo predmetu mimo školy, 
Ø exkurzia (náučný charakter): je celodenná aktivita, ktorá sa realizuje mimo 
bydliska, má náučný charakter,  
Ø výlet: je to celodenná aktivita mimo bydliska bez náučného charakteru 
(návšteva v ZOO),
Ø práce vonku: sú to manuálne práce zamerané na získavanie určitého produktu, 
ktoré sa celé alebo ich časť realizujú v exteriéry. 
Ø individuálne práce: samostatná činnosť každého jedinca, môžu ale nemusia mať 
spoločný cieľ.
 
Prostriedky výchovy mimo vyučovania
1)      materiálne: ð architektúra budov a ich vnútorné vybavenie
   ð literatúra (beletria, atlasy ...)
   ð vybavenie pre tvorivú a záujmovú činnosť
   ð hračky a pomôcky primerané veku.
 
2)      nemateriálne: à vedomosti pedagóga a detí
       à schopnosti pedagóga a detí
       à zručnosti pedagóga a detí
       à iné predpoklady pedagóga a detí.
 
Nové formy a metódy práce s deťmi
 
1)      Animácia: je výchovná metóda založená na nedirektívnych postupoch 
povzbudzovania.
Forma: animačná skupina (animátor + maximálne 15 detí),
Úloha animačnej skupiny: Ÿ umožňuje jedincovi, aby objavil sám seba 
(sebareflexia)
         Ÿ zapojenie jednotlivca do života skupiny a širšej spoločnosti 
           (socializácia)
         Ÿ podieľanie sa jednotlivcov na realizácii skupinových cieľov (každí 
            jeden účastník sa zúčastňuje na realizácii cieľov)
         Ÿ prežívanie vzťahov  ostatnými ľuďmi pri rešpektovaní ich osobnosti 
            (asertivita a empatia)
         Ÿ pomoc s nájdením si vlastného miesta vo svete (sebaidentifikácia).
2)      Výchova zážitkom (experienciálna metóda): 
-         opiera sa o intenzívne prežívanie a skúsenosti získané aktívnou 
účasťou v programe aktivít,
-         realizujú sa obyčajne vo vonkajšom prostredí,
-         je zameraná na rozvoj sebavnímania, sociálnych vzťahov a vzťahov k 
prostrediu,
-         forma závisí od cieľa.
 
3)      Sociálni asistenti (streetwork):
-         je to forma terénnej sociálnej práce,
-         vyhľadávanie mladých ľudí v prostrediach, ktoré sú pre nich prirodzené 
s ponukou racionálneho využívania voľného času,
-         programy „peer to peer“ (rovný k rovnému): sú to rovesníci, ktorí sú 
špeciálne vyškolení, pracujú s vekovo primeranými skupinami,
-         riziko neúspechu práce: náročnosť na psychiku.
 
Nové prístupy v pedagogike voľného času
 
1)      Dôraz na vzťahy medzi pedagógom a žiakmi: vzťahy sú nedirektívne a 
rovnocenné,
2)      Aktivity vznikajú ako spontánne iniciatívy: deti navrhujú obsah a cieľ 
aktivity,
3)      Zameranie na špecifické cieľové skupiny: zameriavajú sa na deti, ktoré 
potrebujú špeciálnu pedagogickú starostlivosť,
4)      Spojenie sa do strategických spojenectiev: aktivity sa sústreďujú len na 
niektoré funkcie, preto sa musia navzájom doplňovať,
5)      Medzigeneračnosť aktivít: zúčastňujú sa rodičia alebo príbuzní.
6)      Práca dobrovoľníkov,
7)      Odborná zraniteľnosť,
8)      Reakcie na procesy zmeny (adaptabilita pedagógov a žiakov)
 
Zariadenia výchovy mimo vyučovania
 
1)      školské družiny: pracujú na 1. stupni ZŠ, orientujú sa na sociálnu 
starostlivosť a bezpečnosť v dobe keď sú rodičia v zamestnaní. Obsahom sú 
rekreačné, odpočinkové aktivity, príprava na vyučovanie a orientácia na pohyb.
2)      školský klub: pracuje s deťmi stredného školského veku (10-14 rokov, 2. 
stupeň ZŠ), pracuje na princípe dobrovoľnosti, dieťa si samo vyberá či tam bude 
chodiť alebo nie, vychádza zo záujmov detí, vychádza z toho, že deti sú už viac 
samostatné.
3)      strediská pre voľný čas ( domy alebo centrá voľného času): sú zamerané 
na realizáciu špecifických záujmov, sú realizované pod odborným dohľadom, 
organizujú 2 typy aktivít: 
                                    a) pravidelnú záujmovú činnosť (krúžky) 
b) príležitostné akcie (súťažné dni, tábory, výlety, ....)
-         špecifikom centra voľného času je fakt, že týchto aktivít sa môžu 
zúčastňovať aj rodičia.
4)      domovy mládeže: sú to stredoškolské internáty, zaisťujú žiakom stredných 
škôl, ktorí vzhľadom na vzdialenosť od miesta trvalého pobytu, nemôžu denne 
dochádzať domov, zabezpečiť ubytovanie, stravu a odbornú výchovnú starostlivosť.
5)      detské domovy: sú primárne zariadenia ústavnej výchovy, majú špecifické 
postavenie, je snaha aby bol voľný čas využívaný ako v rodinách.
6)      špecifické zariadenia: a) umelecké školy
        b) jazykové školy
        c) mimovládne organizácie(občianske združenia, športové kluby)
        d) cirkvi a náboženské spoločnosti 
 
 
 
Osobnosť pedagóga voľného času
-         zaoberá sa Pedeutológia – zaoberá sa pedagogickými pracovníkmi
-         výraznú úlohu má autorita: 
1) pedagogická autorita: je to autorita k objektom (pedagóg-žiak)
2) spoločenská autorita: pedagóg verzus okolie(kolektív, rodiny detí)
Požiadavky sa líšia v závislosti od:
-         zamerania výchovnej práce,
-         inštitúcia, v ktorej pedagóg pracuje,
-         veku dieťaťa.
 
Psychické vlastnosti pedagóga voľného času.
 
1)      temperamentové: zdatnosť, stabilita, tolerancia, spôsobilosť,
2)      emocionálne: láska a úcta, zanietenie pre povolanie,
3)      volné: asertivita, sebadôvera, túžba po sebavzdelávaní,
4)      intelektuálne: mentálna potencia, všetky typy schopností: intuitívnosť, 
komunikatívnosť...
5)      charakterové: empatické, sociálne vlastnosti.