zhrnutie

Zásady občianskeho práva: zásada rovnosti účastníkov, sloboda vôle, všetko je dovolené, čo
nie je zakázané, zásada ekvity, zásada istoty a stability, zásada pakta sunce rvanda, zásada
retroaktivity
Povaha: upravuje: majetkové (vecno-právne, záväzkové, dedičsko-právne vzťahy), osobné,
majetkovo-osobné (výsledky tvorivej, duševnej činnosti)
Systém občian. zákonníka: všeobecné ustanovenie, vecné práva, ustanovenia o zodpoved. za
škodu a bezdôvodné obohatenie, dedičské právo, záväzkové právo, záverečné, prechodné,
zrušovacie ustanovenia
Pramene obč. práva: ústava, obč. zákonník, zákon o bytoch a nebytových priestoroch,
autorský zákon, medzinárodné zmluvy, vyhlášky ministerstiev
Systém občianskeho práva: všeobecná časť, vecné právo, dedičské právo, záväzkové právo,
osobné a osobno-majetkové práva
-občian-právne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností s ktorými zákon
spája ich vznik: protiprávny úkon spočívajúci v porušení zmluvnej povinnosti, iné správanie
sa subjektov s ktorým zákon spája právne následky, rozhodnutia štátnych orgánov kt.
zakladajú, menia alebo rušia určitý právny vzťah, udalosti považované za objektívne právne
skutočnosti
Základné interpretačné pravidlo obč. zákonníka: nikto nesmie zobrať zákon do vlastných rúk
(výnimka: občianská svojpomoc- nutná obrana)
Účastníci občian. –práv. vzťahov a ich spôsobilosť: hmotno-právna spôsobilosť, procesná
spôsobilosť
Právne úkony: prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú
-delia sa na: právne dovolené, nedovolené; komisívne (s konaním subjektov), omisívne (s
nekonaním subjektov); typické (upravené v zákone), atypické (nepomenované zmluvy);
podľa počtu strán: jednostranné, dvojstranné; adresované, neadresované; medzi živými, pre
prípad smrti;
z hľadiska formy: formálne, neformálne
-právny úkon musí spĺňať určité náležitosti: náležitosti subjektu, náležitosti vôle
-neplatnosť pr. úkonu: absolútna (sú neplatné vždy, pôsobia voči všetkým priamo zo zákona),
relatívna (týkajú sa len strán kt. ich uzavreli)
Vecné práva- znamenajú nejaké priame právne ovládanie určitej veci
-pôsobia voči všetkým
-ustanovenia, kt. ich upravujú, sú striktné
-vlastnícke právo a držba a vecné práva k cudzej veci
Vlastnícke právo: 3 základné zložky: objektívne právo (vec držať, vecou disponovať, brať
plody a vec užívať
-subjekty vl. práva: právo vlastniť má každý, niekt. veci môže vlastniť iba štát, ochrana vl.
práva: poskytuje Ústava SR
-žaloba na vydanie veci: niekto iný než vlastník má danú vec vo faktickej moci
-zapieracia žaloba: zahŕňa všetky ostatné prípady- ak ma niekto ruší vo výkone vlast. práva
Nadobúdanie vl. práva: pre prípad smrti, medzi živými(zmluvou: na základe zmluvy; na zákl.
rozhodnutia št. orgánu: súd, správny orgán; na zákl. iných skutočností: vydržanie,
nadobúdanie vlastníctva strateným veciam)
Vlastn. právo: výlučné(týka sa jednej osoby), spoluvlastníctvo- podielové, bezpodielové
vlastníctvo manželov
Práva k cudzím veciam: predstavujú skupinu subjektívnych práv, kt. umožňujú užívanie
cudzej veci stanoveným spôsobom
-zákon pozná: záložné práva, služobnosti, vecné bremená, zádržné právo

Dedičské právo: súhrn práv. noriem, kt. upravujú prechod a nadobúdanie majet. práv po
zomrelom na iné subjekty
-základné predpoklady dedenia: smrť FO, existencia dedičstva, dedičský titul, oprávnený
dedič
Náhrada škody: systém občiansko-právnej zodpovednosti za škodu- dva princípy:
subjektívna, objektívna (škodca za škodu zodpovedá aj keď ju nespôsobil
Subjektívna zodpovednosť: zavinenie, existencia protiprávneho úkonu, existencia škody,
existencia príčinnej súvislosti
Objektívna zodpovednosť: postavená na princípe predpokladaného zavinenia spočívajúceho
v nedodržaní zmluvne dohodnutých alebo zákonom ustanovených predpokladov pre výkon
nejakej činnosti
-zodpovednosť prevádzkovateľa vyplýva priamo z činnosti na ktorú dostal povolenie
-tejto zodpovednosti sa zbaví len vtedy, ak preukáže, že škodu spôsobila neodvrátiteľná
udalosť alebo že si škodu spôsobil sám poškodený
Bezdôvodné obohatenie: -ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil musí jemu
obohatenie vydať
-predpoklady: vznik obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách, že k tomuto
obohateniu došlo len na základe právnej skutočnosti výslovne uvedenej v zákone
-právne skutočnosti: prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z neplat. práv.
úkonu, plnenie z práv. úkonu, ktorý odpadol, majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov, bezdôvodné plnenie za iného, kt. svoju povinnosť neplnil a ten, kto plnil túto
povinnosť v skutočnosti nemal
-premlčacie lehoty: 2-subjektívna, 3-objektívna
Záväzkové právo: časť obč. práva, kt. tvorí súbor práv. noriem, kt. sa týkajú záväzkovo-
právnych vzťahov
-záv. práv. vzťah- práv. vzťah z kt. vzniká veriteľovi právo na plnenie od dlžníka, dlžníkovi
vzniká povinnosť splniť tento záväzok
-predmet. záv.-práv. vzťahov: danie, konanie, opomenutie, strpenie
Zodpovednosť za vady: predpokladá existenciu: záväzkovo- práv. vzťahu, porušenie
povinnosti plniť bez vád, vadné plnenie, príčinná udalosť