Medzinárodné finanice

1. FINANCOVANIE V REPRODUKCNOM PROCESE
1.1

Predmet teórie financií

Financie = sústava ekon. vzťahov, ktoré nadobúdajú formu peňažných operácií,
pomocou ktorých sa tvorí, rozdeľuje a používa peňažná masa v ekonomike tak, aby
došlo k rozdeleniu a znovurozdeleniu hrubého domáceho produktu a tým aj k jeho
realizácii.
1.2

Objektívna stránka financií- primárna finančná činnosť

-

prečo existujú financie v trhovej ekonomike a aké funkcie plnia

-

Peňažná zásoba = Peňažná masa PM- objem dočasne alebo trvalo

voľných peňažných prostriedkov PP(domácej alebo zahraničnej meny) jednotlivých
ekonomických subjektov v hotovostnej alebo bezhotovostnej podobe.
-

Zahraničná mena: valuty (= obeživo = mince, bankovky), devízy (=

bezhotovostné peniaze = šeky, akreditívy, zmenky … v cudzej mene)
-

Peňažné operácie = presuny peňažnej masy medzi ekonomickými

subjektami (vo sfére obehu- výmena statkov za peniaze) existujú 3 skupiny peňažných
operácií:
1.

platobné peňažné operácie- presun PP medzi jednotlivými ekon. subjektami;

obsahová náplň financií; patria sem: fiškálne p.o.- zmena PM u ekon. subj má
definitívny charatker, ide o obligatórne operácie- dane, clá, poplatky (oblasť VEFI,
daňovníctva, colníctva); kreditné p.o.- dočasný, návratný charakter, zväčšenie PP
určitého subjektu v súčasnosti je viazané na zmenšenie jeho PP v budúcnosti-
poskytovanie a splácanie úverov a pôžičiek (oblasť bankovníctvo); asekuračné p.o.-
poisťovacie, založené na podmienenej návratnosti (podmienka = poistná udalosť)
a neekvivalentnosti (vložená suma =< vrátená suma); sekuritné p.o.- nákup a predaj
cenných papierov- akcií, dlhopisov (burzovníctvo); tovarovo- peňažné o.- nákup
a predaj tovarov a služieb (podnikateľské financie); dôchodkové p.o.- výplata
pracovných dôchodkov (mzdy, platy, funkčné pôžitky, honoráre), kapitálových
dôchodkov (úroky z depozít, dlhopisov, dividendy z účastín, výhry) a sociálnych
dôchodkov (starobný, invalidný, vdovský, sirotský, prídavok na deti, rôzne podpory);
transformačné p.o.- len kvalitatívna zmena štruktúry PM (vklad na knižku)
2.

transformačné p.o.- hotovostné na bezhotovostné, domáca mena na
zahraničnú (zmenárenstvo- každodenné stanovovanie valutových
a devízových kurzov)

Existujú 3 spôsoby financovania: návratný, nenávratný a podmienene návratný
Peňažný obrat- úhrn peňažných platobných operácií na určitom území za stanovené
obdobie (1 rok) = dynamický aspekt peňazí
Platby- realizačné- realizácia GNP (závisí od jeho veľkosti a formy realizácie),
charakteristické výmenou (protipohybom) tovarov za peniaze, úhrn realizačných
platieb = realizačný peňažný obrat
- transferové- rozdeľovanie národného dôchodku (závisí od jeho veľkosti
a foriem realizácie), nie protipohyb tovarov a peňazí, patrí sem: 1. výplata 3 druhov
dôchodkov, 2. peňažné platby (pp) medzi podnikmi a finančnou sústavou- dane a poplatky,
odvody, platenie poistného, 3. pp medzi obyvateľstvom a finančnou sústavou- dane,
poplatky, poistné, 4. pp v rámci fin sústavy- presuny medzi jednotlivými rozpočtami; úhrn
transferových platieb = transferový peňažný obrat
3.

emisné p.o.- zmena objemu peňažnej masy v NH = statický aspekt peňazí

(nepresúvajú sa medzi subjektami ale dochádza k zmene ich objemu); majú formu
úverov a pôžičiek od bánk a operácií bánk s cennými papiermi
1.3

Subjektívna stránka financií- sekundárna finančná činnosť

-

cieľavedome organizovaná činnosť ľudí v procese zmeny peňažnej

zásoby I utváranie podmienok pre tieto procesy
-

ako uskutočňovať tvorbu, rozdeľovanie a používanie PM

-

zmena PM sa môže realizovať: organizovane alebo živelne (do akej

miery zasiahne štát, alebo to nechá na samoreguláciu trhu), za existencie rôzneho
počtu finančných orgánov a inštitúcií, na základe určitého legislatívneho rámca, na
základe teoretických úvah alebo vedeckého hodnotenia, s alebo bez finančnej kontroly
-

základné zložky: fin politika, fin právo, fin veda, fin sústava, fin

kontrola, organizovanie, evidencia a projektovanie finančnej činnosti
-

finančná politika: vedome organizovaná činnosť rôznych finančných

subjektov (MF, emisná banka, komerčné banky, orgány sociálneho poistenia, burzy,..)
zameraná na dosiahnutie cieľov (makroek: účinne ovplyvňovať rovnovážny vývoj
ekonomiky, optimalizovať tvorbu a použitie nár dôch, presadzovať peň rovnováhu
a stabilitu meny; mikroek: stimulovať tvorbu zisku v podnikateľskom sektore, rozumne
odčerpávať zisk z podnikov do ŠR, stanoviť také daňové zaťaženie dôchodkov, ktoré by
stimulovalo k rastu aktivity a tvorbe peňažných úspor) pri použití finančných nástrojov

.

-

fin kontrola- makroek = národnohospodárska (štátnorozpočtová,

menová), mikroek = podnikovohospodárska (medzipodniková a vnútropodniková)
-

fin sústava- súhrn zložiek organizačno-právneho charakteru, ktorý

sa mení podľa potrieb štátu; má 4 zložky: rozpočtová sús (MF, daň a col orgány),
bankovo-menová (emisná banka, komerčné banky, komunálne peň ústavy),
poisťovacia (orgány soc a nemoc poistenia + komerčné poisťovne), ďalšie fin orgány
a inštitúcie (fondy, burzy), vo vyspelých ekonomikách- konkurenčný princíp
1.4

Funkcie financií a ich členenie

1. alokačná- rozhodovanie o produkciu verejných statkov, hľadanie správneho
pomeru medzi súkromnými a kolektívnymi statkami
distribučná- distribúcia príjmov a statkov, ktorý spoločnosť považuje za spravodlivý
stabilizačná- používanie výdavkovej a daňovej politiky ako prostriedku na
dosiahnutie miery zamestnanosti, cenovej stability, a zodpovedajúceho tempa rastu
ekonomiky
2. rozdeľovacia- pasívna (distribučná- cez dane, odvody, ceny, mzdy sa peniaze
rozdeľujú medzi ekonomické subjekty);- aktívna (stimulačná- cez fin nástroje stimuluje
k vyšším a efektívnejším výkonom)
kontrolná- pasívna (informačná, signalizačná- poskyt info pre riadiace rozhodnutia);
- aktívna (racionalizačná- pokyn na vykonanie fin opatrení za účelom racionalizácie)
Členenie financií- sektorové členenie
1. Verejný sektor- VEFI- rozpočty orgánov a zložiek štátnej správy, financie štátnych,
regionálnych a komunálnych fondov
2

Podnikateľský sektor- podnikateľské fin- financie fyzických aj právnických

ekonomických subjektov, fungujú tu všetky druhy peňažných operácií
3

Bankovnícky sektor- banky tu operujú s PM vo forme úverového fondu,
prevažne cez platobné operácie

4

Sektor poisťovníctva- inštitúcie pôsobiace v oblasti soc, nem, živ, majet a iného
poistenia v súkromnom aj verejnom sektore, charakteristické sú asekuračné
operácie

5

Zahranično-ekonomický sektor- MEFI- realizácie všetkých druhov peň operácií
v cudzej mene, pôsobia tu inštit ako MMF, WB aj komerčné banky. Ovplyvňuje
ich devízový trh

6

Financie obyvateľstva- ich príjmy a výdavky = peň vzťahy so všetkými druhmi
fin inštit

1.5 Medzinárodné financie
= sústava medzinárodných peňažných vzťahov, prostredníctvom ktorých sa tvoria,
rozdeľujú a používajú peňažne fondy, resp fondy platobných prostriedkov za účelom
sprostredkovania pohybu tovarov, služieb a kapitálu v medzinárodnom meradle
1 MEFI vychádzajú z existencie peňažného hospodárstva v národnom aj nadnárodnom
meradle
2 peniaze sa tu využívajú najmä ako platidlo (málo ako obeživo)
3 MEFI vychádzajú z medzinárodnej deľby práce a medzinárodnej výmeny + medzin
spolupráce
4 medzinárodný pohyb peňazí sa odvodzuje od mp tovarov, služieb a kapitálu
5 tento pohyb vyvoláva vznik, zmenu a zánik medzin pohľadávok a záväzkov, zmenu
vzťahov medzi devízovými tuzemcami a cudzozemcami, teda i zmenu v domácich
zásobách medzin platob prostriedkov
6 rastie snaha o medzinárodnú kontrolu a riadenie medzinárodných peňažných
vzťahov
7 funkciou MEFI je zabezpečiť plynulý rozvoj medzinárodnej deľby práce
a medzinárodnej výmeny tovarov, služieb i pohybu kapitálu

2. PENIAZE A MENA
Vznik a vývoj peňazí.
-história je spojená s históriou výmeny medzi ľuďmi. Prvá spoloč. deľba práce
znamenala väčšinou výmenu remeselných výrobkov. Druhá veľká spoloč. deľba práce
prehĺbila tovarovú výmenu medzi jednotlivými kmeňmi. Na území Egypta, Indie, Číny
a Mezopotámie sa forma všeobecného ekvivalentu objavil už v 4. st. pnl.vo forme
naturálnych peňazí. Vývoj predkolumbovskej Ameriky sa tiež dostal iba k „naturálnym
peniazom“. V Európe používali ako nástroj výmeny napr. obilie, dobytok, kovy,
otrokov,...-tieto mali schopnosť vyjadrovať hodnotu ostatných úžitkových predmetov,
čiže sa nazývajú „tovarové peniaze“. Na krátke vzdialenosti sa používali víno, soľ,
dobytok, na dlhé zlato, striebro, kovy.
K vynálezu mincí došlo v 7. st. pnl. v Grécku. Prvé boli z elektrónu (tzv. biele zlato),
používali sa asi 100 rokov. Tie potom nahradili zlaté a strieborné. V 3.st. pnl. začal Rím
raziť najbežnejšiu striebornú mincu-denár. Def.- kus kovu, ktorý sa razí na peňažné
účely v určitej váhe, akosti a forme. Mince razili panovníci a bohaté mestá. Na území
SR začali mince ako prví používať Kelti- 3.-1. st. pnl., najprv grécke mince, neskôr
rímske. Vrcholom keltského mincovníctva sú tzv. bratislavské keltské mince (Biatec) –
sú aj najstarším dokladom použitia latinského písma na našom území. K rozvoju
mincovníctva prispel Karol Róbert z

Anjou

– zaviedol razbu Florencov (prvých uhorských

zlatých mincí). Český dukát – prvá česká zlatá minca. 1328 – založená v Kremnici
mincovňa, 1430 v BA
Vlastnosti zlata a

striebra

: 1.) ľahko sa nosia a uschovávajú, 2.) dajú sa deliť na menšie

čiastky, 3.) majú pomerne stálu hodnotu, 4.) nekazia sa a je ich možné použiť takmer
všade
Plnohodnotné peniaze
- tie, pri kt. sa hodnota drahého kovu rovná hodnote uvedenej na minci– „mincové
číslo“
Bimentalizmus – peňažná sústava pozostávala z dvoch kovov (zlata a striebra).
Fungovala najprv v podobe systému: 1.paralelnej meny, 2.neskôrdvojitej meny,
3.nakoniec krívajúcej meny. Greshamov zákon – podhodnotené mince sa sťahujú
z obehu a zostávajú len mince z nadhodnoteného kovu.
Monometalizmus – len jeden kov vystupuje v úlohe peňazí. Existujú 3 monom.
Peňažné systémy: 1) medený (antický Rím), 2) strieborný (starovek), 3) zlatý peňažný
monometalizmus (novovek)
Dominujúce postavenie zabezpečuje: 1)voľné razenie mincí z drahého kovu, 2) voľná
vymeniteľnosť papierových znakov peňazí za mince z kovu
Zlatý monometalizmus prešiel troma štádiami: 1) štandard zlatej mince – fungoval na
základe: A)voľné razenie mincí pri stabilizovanom obsahu drahého kovu v peňažnej
jednotke, B)voľná vymeniteľnosť peňažných znakov za zlaté mince, C)zákon
neohraničeného preliev. zlata a zlatých mincí z jedného štátu do druhého. Existoval do
prvej svetovej vojny.
2) štandard zlatých odliatkov – bola to dokonalejšia forma zlatého monomentalizmu.
Riešil problém národnej a medzinárodnej likvidity.
Neplnohodnotné peniaze
- sú také mince, kde vnútorná hodnota je nižšia ako hodnota na nich vyznačená.
(stávalo sa to vďaka dlhšiemu používaniu – opotrebovali sa a stratili na hmotnosti,
alebo keď ich štát dával vedome do obehu)–nutnosť zaviesť papierové peniaze.
Bankovky sa vymieňali za zlato podľa presne určených pravidiel.
3) štandard zlatej meny – najdokonalejšia forma zlatého monometalizmu. Rast masy
papierových peňazí ohraničovala ich vymeniteľnosť za zlato – povoľovala sa
vymeniteľnosť len pomocou ústredných bánk. Dva typy papierových sústav:
1)založený na voľnej vymeniteľnosti papierových peňažných znakov peňazí – bankoviek
– za drahé kovy. 2)predstavuje papierové peniaze v pravom slova zmysle – štátovky –
sú to vlastne dlhopisy „sui generis“, ktorých majiteľom je štát, čiže by mali byť kryté
majetkom štátu. Po druhej svetovej vojne sa stierajú rozdiely medzi bankovkami
a štátovkami. V Rakúsko - Uhorsku sa po prvýkrát zaviedli papierové peniaze v roku
1762, avšak hlavným výmenným prostriedkom až do zániku R-U zostávali strieborné
a zlaté mince. Prvými papierovými peniazmi ČSR boli okolkované rakúsko-uhorské
bankovky. Po roku 1920 začali obiehať českoslov. bankovky.
Funkcia peňazí
Peniaze ako prostriedok výmeny – používajú sa na platenie za tovary. Barterova
ekonomika – priame vymieňanie tovaru za tovar – musí dojsť k zhode potrieb –
vznikajú náklady = transakčné náklady. Pohyb peňazí vo funkcii prostriedku výmeny
a platieb = peňažný obeh
P ako účtovná jednotka – prostr. peňazí sa meria hodnota tovarov, výkonov a služieb
P ako uchovávateľ hodnoty – najjedn. forma uchovania hodnôt, lebo sú vysoko
likvidné.
Peňažný obeh a mena
Mena – zákonom upravený systém peňažnej jednotky, jej foriem a obehu v určitej
krajine.
Je to nár. sústava peňazí, ktorých základná jednotka, jej zlomky a násobky, forma,
vzťah k drahým kovom, spôsob emisie a zabezpečenie stability presne určuje menový
zákon.
Rozdiel medzi peniazmi a

menou

–mena nie je peniazmi v pravom zmysle, ale

hodnotovou jednotkou, ktorá je iba peňažnou funkciou tovarovej hodnoty a nie
tovarovou hodnotou samou. O mene v ekonomickom zmysle hovoríme vtedy, keď
peniaze chápeme nie ako tovar, ale ako výmennú hodnotovú jednotku.
Menová sústava – menové vzťahy v národnom hospodárstve sa realizujú v rámci
určitej menovej sústavy, ktorá predstavuje spôsob vydávania peňazí do obehu
a sťahovania z obehu upravený právnym poriadkom daného štátu a ovplyvnený
systémom ekonomických vzťahov. V histórii – vznikli 3 hl. druhy menových sústav: 1)
metalická (kovová) menová sústava – v krajine obiehajú ako zákonné platidlo len kovové
peniaze. Dôležité je stanoviť menový kov, peňažnú jednotku a spôsob razenia mincí. 2)
úverová menová sústava – odvodená od metalickej, založená na výlučnom alebo
prevážajúcom obehu bankoviek vymeniteľných za drahý kov. 3) papierová menová
sústava – založená na obehu papierových peňazí, ktoré nie sú zameniteľné za drahý
kov.
Štruktúra a masa obeživa – peňažná zásoba
Masa obeživa = peniaze v podobe peňažných hotovostí, na účtoch v úverovo-
peňažných inštitúciách, v podnikoch a domácnostiach.
- pokles podielu strieborných a zlatých mincí, papierové peniaze sú vytláčané
úverovými kartami. Úverové banky určujú štruktúru a masu obeživa pomocou
peňažných agregátov.
Peňažné agregáty – ústredné banky používajú 3 základné agregáty: 1) M1 – má
najbližšie k tradične chápaným peniazom. Informuje o peniazoch vo funkcii platidla
a obeživa. Zahrňuje mince nízkej nominálnej hodnoty, štátovky a bankovky, cestovné
šeky, neviazané vklady. 2) M2 – sú to peniaze a aktíva evidované peňažným agregátom
M1, terminované vklady, peniaze na účtoch, splatné dlžobné úpisy, záväzky klientom.

3) M3 – všetky aktíva, ktoré v prípade potreby môžu vystupovať vo funkcii platidla
a obeživa. Je to agregát M2 a dlhodobé terminované vklady , cenné papiere, menej
likvidné aktíva na účtoch
Ponuka peňazí
- sú dva spôsoby, ktorými sa určuje rovnováha medzi ponukou a dopytom po
peniazoch: 1) určuje sa pomocou kvantitatívnej rovnice výmeny – masa obeživa sa vyvíja
v závislosti na cenách tovarov a služieb pripravených na realizáciu a na rýchlosti obratu
peňazí. 2) založený na teórii pracovnej hodnoty - masa obeživa sa vyvíja v závislosti na
vnútornej hodnote peňazí. Ústredná banka robí emisnú politiku v spolupráci s vládou
a emisná politika sa odvíja od situácie v NH. Ústredná politika ÚB môže vyusťovať do:
1) neutrálnej peňažnej politiky, ktorá sa uplatňuje len vo výnimočných prípadoch –
politika konštantného prírastku peňazí v obehu. 2) expanzívnej peňažnej politiky –
zameraná na podporu ekonomického rastu a plnej zamestnanosti (znásobovanie masy
obeživa, znižovanie úrokových sadzieb). 3) reštrikčná peňažná politika – v období
peňažných tlakov s cieľom znížiť mieru inflácie a nastoliť ekonomickú rovnováhu.
Ani jedna z nich sa nemôže dlho uplatňovať. Ponuka peňazí sa vyvíja na základe
rutinnej činnosti ústrednej banky, ktorá vychádza:
Z predpokladaného dopadu meniacej sa hodnoty vkladov a rezerv obchodných bánk
a na činnosť peňažného multiplikátora
Zo zámerov, ktoré ústredná banka sleduje operáciami na voľnom trhu peniazmi
Z politiky, ktorú uplatňuje pri regulovaní činnosti úverovo-peňažných inštitúcii
Z predpokladov vývoja úspor a peňažných hotovosti v držbe podnikov a domácnosti.
Je to najpoužívanejší spôsob regulovania obeživa. Úlohou ústrednej banky je
zabezpečiť emisiu peňazí, vplývať na úverovú politiku, na vývoj kurzu meny, zabezpečiť
menové rezervy, pôsobiť ako fiškálny agent vlády a pôsobiť na trhoch kapitálu
prostredníctvom operácií na voľnom trhu peňazí.
Dopyt po peniazoch (MV=PQ)
M – násobok masy obeživa, V – rýchlosť obratu peňazí sa rovná reálnemu produktu Q
vynásobeného cenami P. pri konštantnej rýchlosti obratu peňazí, ceny sa nemenia
pokiaľ masa obeživa sa zvyšuje rovnakým tempom ako reálny produkt – toto platí pri
neúplnom využití výrobných kapacít. Pri plnom využití prírastok masy obeživa alebo
zrýchlenia obratu peňazí sa spravidla premieta do inflačného rastu cien. Dopyt po
peniazoch nie je jednoliatou veličinou. V závislosti na funkciách peňazí a miery likvidity
aktív existujú podstatné rozdiely v dopyte po peniazoch. Nakoľko ponuka peňazí je
súčasťou emisnej politiky ústrednej banky, táto má tendenciu vyvíjať sa nezávisle na
dopyte po peniazoch. Dopyt po peniazoch sa vyvíja v závislosti na: 1) motíve likvidity –
nutnosti zabezpečiť požadovaný objem transakcií. 2) motíve opatrnosti – potrebe
vytvoriť peňažnú rezervu, ktorá je použiteľná v prípade nepredvídaných okolností, 3)
špekuláciách – v snahe maximalizovať zisk prevodom peňažných hotovostí z jednej
formy aktív na druhú.
Rovnováha v ekonomike vznikne na základe reálnej hodnoty zostatkov peňažných
hotovostí. Dopyt po peniazoch predstavuje potom stabilizovanú veličinu, ktorej vývoj
sa dá ľahko predvídať. Vyvíja sa v závislosti na zmenách v dôchodkov, pri konštantnej
rýchlosti obratu peňazí sa zvyšuje v dlhodobom období. Peňažná základňa – hodnota
rezerv finančných inštitúcií, peniaze v obehu a úverová politika ústrednej banky –
vystupuje ako konečný zdroj ponuky a dopytu po peniazoch, ktorý je len do určitej
miery kontrolovaný peňažnou jednotkou. Zvyšuje sa pod vplyvom rastúcich záväzkov
ústrednej banky a štátneho dlho, operáciami na voľnom trhu peňazí a prílivu kapitálu
zo zahraničia.
3. PEŇAŽNÁ ROVNOVÁHA A NEROVNOVÁHA
Peňažná rovnováha = PR- rovnováha medzi D (dopyt) a S (ponuka) po peniazoch v eko.
pri dosahovaní stabilnej meny chápanej ako jej stabilnej vn. a vonk. kúpnej sily meny.
Monetárny prejav globál. eko nerovnováhy. (iné čiastkové r.: finančná-medzi úsporami
a investíciami; rozpočtová;úverová;devízová a i.) PR ideálny stav- len k nemu smeruje.
PnR – S peňazí =< D po nich. 2 typy: A. INFLáCIA, B. DEFLáCIA.
A. Inflácia: v eko. sa prekročí optimálne Q (množstvo) peň (peňazí), čo sa odrazí v raste
celkovej hladiny cien. (nie každý rast cien má inflačný charakter; len vzostup
agregátnej cen.hl.) Problem menovej stability – znehodnocuje kupnu silu meny.
Vývoj priemernej cenovej hladiny:
miera inflácie = cen.hl v

r.t – cen.hl. v

r. t-1

cenová hladina v roku t-1
Dezinflácia – klesajúca miera inflácie; Cenové indexy – na posúdenie miery inflácie;
váž.priemer individ.cien statkov a služieb, pričom váha odzrkad.eko.význam. 3 typy:
a. implicitný cenový deflátor (IDP): váž.priemer cen.zmien všetkých tovar a služ v bežnom
roku, (variabilné váhy, bázický rok).e.g deflátor GNP (HNP) b. index spotrebiteľských cien
(CPI): spotreb.kôš (index živ.nákladov) c. index cien výrobcov.
Miera inflácie – cválajúca (2-3 cifer; menšia dôvera k peň;obyv uprednost.držbu iných
aktív ako peň) ; hyperinfl ( nezvlád., patologic.; v minul. s vojnou a revol.); inertná miera
inf (stála,očakáv.,krátkodob.rovnováha)
Typy infl – A. Dopytová: rast AD prekrač.výr. potenciál (obmedzená S, rast D
prac.miesta, rast mzdy) dôvody: rast vlád.výdavk,nadmer.invest,nadmer EX; B.
Nákladová: náklady vytláč.ceny hore (aj ked nezam, nevyuzite zdroje) e.g. ropný šok
Pôsob inf – A. Otvorená: cenovo-index.analýza zodpovedá realite; B. Skrytá:
neadekv.eko. realite C. Potlačená: východisk cena sterilná, D>S, admin.opatr., tieň.eko
Účinky infl. – voľba správnej HP; určenie nákladov; vplyv na HDP; preferencia spotreby
pred investíc; sklon k D, nárast cien; efekt taxflácie – rast priemer.zdaň obyv; A a B
zriedka
A. proporcionálna – všetky ceny a mzdy sa rovnakým spôsobom;
B anticip. – očakávaná, premieta sa napr. do podpis zmlúv,menovej rozpoč a úrok pol.
Redistribučný účinok infl. – a. prospech pre dĺžnikov dlhodob.pôž s pevn úrok sadzbou,
ak je dĺžnik štát – zníženie št.dlh; osobám s pohyb.príjmami; bohatým; b. ochudobňuje
veriteľov, osoby s fix.príjmami, chudobných, znižuje živ.úroveň a sťažuje dovoz,
znehodnocuje info o spotreb.a výr.alternatív; vrstvy obyv.kt.mzda nezávií od výroby-
okamžitý vplyv infl zníž dôchod.- školstvo, št.zamest
B. Deflácia: nedostatok potreb Q peň v obehu, kles.cen.hl., zhodnoc.meny(aj
zámerne),eko depres.; v min.obd.štandard.zlatej mince D>Speň; obd.veľkej
deopr.1929-33, Nem30s, JVÁzia. Odklad.nákup, nezam; Stagflácia – kombin eko stag.a
infl. Zmiernenie FnR: Revalorizácia-leg.Au obsahu v minci Revalvácia – dnes
úrad.kurz meny oproti ostat.,IM.eg.trv.plat.bil. zmierniťinfl.pôsob.devíz prebyt.na
vn.ceny Devalorizácia; Devalvácia opak. Nulifikácia – stiahnutie starej meny, nová
hodnota
Menová politika = mena národohosp.veličina kt.treba inšti. Subj. Regulovania: štát
(eko.urč.menov.jedn., výmenný,platob.postr.,depozit.pros.) a emis.banka.Ciele – udrž
PR a men.stab.(vn.a vonk.kúp.sila);makroeko ciele-infl,zames,eko rast,plat.bilancia,
stab. men. kurz; monetary targetng-kontrolou tempa rasu peň zásoby, kontrola infl.
Eg. NBSlov.-ciel rast M2. Koncepcie MP – A.Keynesovská teória – doktrína riadeného
kap.(USAGB50s,60s-Kennedy,Johnson); zač30s, hosp.depres,nezam; podpora AD
rozpoč a úver.nástrojmi, podpora investič.výdavkov, najstab.zložka AD, multiplik.efekt
na rast, zamest, ceny; proti-sporivosti-D a hrozba depres., proti-Au štandardu;
preferencia likvidity, úrok miera- miera nákladov financ.nových investícii;naj obl. HP-
fiškál. pol. Všeobec.teória zamest.,úroku a peňazí (36) –ak infl.bez kontroly, podlamuje
hosp.sys., inf-málo peň v št.kase; inflač. medzera- kúpyschop.D>Stovar a služ, v čase
vojny, prax-bretton-wood men.konf., návrh svet centr banka (BANCOR- spoloč.mena).;
Škandinávia dnes. B. Monetarizmus – aktív.úlhoa peň v eko, 70s,80s HP(GB Thatcher,
USA Reagan) peňaž.zásoba domiant.vplyv na ceny,výdavky,produkciu a zamest.
(makroeko podceňo.fin.faktorov infl a preceň št.interven) Zmeny miery peň rastu
ovplyv.eko. Milton Friedman-Chicago, konz.rev, kvantitatívna teória peň.(16stor;
Fischer-transakč.variant- Qpeň v obehu/ceny)- príčiny zmien.kúp. sily;
cambridg.variant- držba peň.hotov., vpyv úroksadz, reál.produkt.; Friedman variant –
dôchod.verzia – KTP a pref. likvidity; nomin. a reál Q peň v obehu; dlhodob (infl), krát
(GNP,zames); suma správ.jednotlivcov – AD po peň; liečenie infl-obmedz. Q peň
v obehu.
HP – parciálne: finanč (rozpoč a daň), men,, dôchod, colná, pol.zames, regional, agrár,
sociál, enviro, zahrobchod. MP – vply na menu, kúp.silu, PeňR. Regulovanie globál
S peň – dyn.peň.zásoby; SUBJ: Vláda-leg a inšti rámc,(peň-zúčt.jedn,
platob.pros,depozit), magic  eko rast, plná zam, pevná pozícia v platob.bil,
stab.cen.úrov.
Menová pol. NBS Menový progr.NBS, predik.hodnoty, hl. ciel-udrž cen stab (149/2001)
– podpora makroeko. stab.globál.agreg.cen.hladiny prostr. Merania a reg.Q peň

v obehu. Peň agregáty: M0 = obeživo mimo pokladníc; M1 = M0 + netermin vklady
a úspor.vklady bez výpoved.lehoty držané domácimi nebank subj v SR (okrem
prostr.vlád a miest.org); M2 = M1+termin vklady a úspor.vklady s výpoved. lehotou
v SR, vrátane depozit certifik a vkladov v cudz.mene (netermín s termín)
v dom.bank.sús (okrem -,,-) Vonk. stab. – výmenný kurz.; do 1.10.1998 – devíz. fixing,
fluk.pásmo, men kôš 60%DEM,40%USD. Zmena dôvod – obch. bil, akcel.zadĺž SR,
schodok ŠR, zniž.ratingu, parl.voľby, finanč krízy Ázia, Rus- devalvač.oćakáv,
znehod.meny. –)  korun.likvidity obch.bánk, rast úrok sadz, sťaž financ deficit, pokles
devíz. Rezerv (o 1mld $) – upustenie od reźimu fix. Nominál výmenný kurz, zavedenie
men. floatingu (kurz urč D/S), ref. mena DEM, 99-Euro (vých43.097).
Menové reformy a

odluky

. Reforma R- názov jedn, druh a štrukt, parita, pravidlá emisie

a obehu. Rozvrat peň sústavy, za cenu obet.rezerv (nie revalvácia...)1919,1945,1953.
Odluka O- rozpad štátu mar 1919,feb 1993. A. 1919 R aj O – Alois Rašín 1. min.fin ČS: 1.
okolkovanie bankoviek, 2. reštrikcia obeživa – deflač char (zadrž 2.5mld korun), 3. vl.
emis.bankc Kč apr. (187/1991Sb), 4. zlaté krytie (Au poklad rep, výpis vn.valut pôžič,
zákaz vývozu Au...), 5. min financ – pred vznik NB(1926). (84/1919Sb); 1925-stabiliz,
1929- Au obsah- 48.58 mg rýdz.Au, Kč – mena Au devízy., do 34,36- dvojitá devalv. B.
1945 R – po WW peň. chaos – protekt.koruny,slov.kor,ríšskonemmarky, polzlote, maď
pengo,soviet ruble,korun poukázky. R – Min finan. Londýn emigr. Vlády, po oslob. CS-
radikál refora : Kčs – od 1.nov 1945 (dekret prez: 91/1945), súpis, men. kurz –
50Kčs=1$.; jednotná cen.hl čes.a slov., Likvidačný fond menový (režim viaz.vklady, CP,
milionárske dávky) 1953 R – (41/1953) nedok.R45, zlá emis.pol.-ku infl, pol.argumenty
ČSKS a bud.soc., soc. sov.sys., znárod, centr.direktív.riadenie, tˇažký priem,
štrukt.nerovnoováha – poľ zlé; reduk.pomer- výmena peň- 5:1(ak nemali zamest), 50:1,
vklady nad 50 000 – 50:1, zruš št.CP, anul.viaz vklady, Kčs – 0:123426g Au., voči iný
menám nadhodnotená, disparity kurz.koef, koniec členstva MMF,mzdy 5:1, zruš.
prídel.; tlač Praha, mince Kremnica. 1993 O - 8.feb 93- Kč, Sk., spoloč dohod. postup
(Zmluva o men. usporiad – 29.10.92)

4. MEDZIN. MENOVÉ VZŤAHY A EURÓPSKY MENOVÝ SYSTÉM

Pred 1sv.v – snaha krajín o udržanie vlastných vnútorných peňažných sústav
2. významné počiny: 1. Latinská minocová únia, 1865, Fr.+Belg.+Tal+Švajč+Grec.princíp
menového bimetalizmu, vymedzovali obsah zlata, otázky mincovníctva 2.
Škandinávska minová únia, 1883, princíp zlatého monometalizmu, už zlaté mince.
Štáty mali rozdielne peňažné systémy, používanie striebra, zlata, oboch, bankovky,
štátovky. 70te roky 19st. vznik štandardu zlatej mince- výmena bankoviek za zlato.
Tento syst.fungoval automaticky, bez medz.dohôd alebo inštitúcií
Po 1 sv.v

- zrušený štandard zlatej mince-zavedený št.zlatého odliatku or št.zlatej

devízy. V obehu neplnohodnotné mince a papierové. Zlato ako rezerva svetových
peňazí. 1929-33 – kríza, rozpad medz.men.systému, úverového syst., nár.mien...Zlatý
blok- snaha o udržanie zlatého monometalizmu-neúspech. Riadenie medz.menových
vzťahov,devízové omedzenia, rušenie voľného pohybu mien. Vytv. Clearingového
platobného styku- osobitý syst.medz.platobného styku. Zásahy štátu=vytv.menových
zoskupení: Librový blok-platby a devízové rezervy v librách Dolárový blok- krajiny
amer.kontinentu závislé na USA. Trojstranná menová dohoda- Fr.+GB+USA-popora
medz.fin a menovej spolupráce.
Po 2 sv.v- 3 odlišné koncepcie na povojnové usporiadanie medz.menového syst.: 1.
Americký návrh/Whiteov plán/-veriteľská pozícia USA, presadzovanie zlata,liberalizácia
peň.vzťahov, širšie devízové transakcie, vytv.Banky pre obnovu a rozvoj a
Stabilizačného fondu-z vkladov členských krají, poskytovať úvery. Anglický návrh
/Keynesov/-dlžnícka krajina po 2sv.v, nepresadzovanie zlata ale reštriktívne opatrenia
v medz.peň.vzťahoch.vytv.- Medzinár.clearingovú úniu-medz.zúčtovací a úverový
orgán, každá krajina vlastný účet v jednotke bancor.Bancor- rezervná mena,
v medzinárodnom menovom systéme mal nahradiť zlato Kanadská koncepcia-
stotožňovanie s americkou. Zjednotenie názorov- Bretton–Woods/1944/ - vytv.IMF
a WB.charakteristika BW: 1. rozhodujúce postavnie mal dolár a USD. Hodnota
ostatných mien v zlate alebo USD 2. voľná vymeniteľnosť mien za dolár podľa pevnej
parity, ktorý bol vymeniteľný za zlato 3. USD vedúca mena celého systému 4. menové
kurzy stanovené pevne 5. úvery sa mohli čerpať len v prípade nerovnováhy plat.bilancií
formou swapových operácie, zásada podmienosti úverov 6. povinnosť zaviesť
vymeniteľnosť svojich mien voči ostatným menám. Povojnové usporiadanie
char.zásahy štátov do vonkajších peňažných vzťahov, devízových opatrení- vytv.ďalších
menových zoskupení-dolárová oblasť, librová oblasť atď.1950 vzniká Európska
platobná únia, mala odstrániť devízové obmedzenia a priviesť štáty k voľnej
vymeniteľnosti mien. Znaky príslušnosti k určitej menovej únii 1. krajiny v rámci určitej
menovej oblasti uschovávali časť svojich devíz.rezerv v bankách vedúcej krajiny. 2.
medz.platobný styk uskutočňovaný v bankách vedúcej krajiny 3. pevná väzba medzi
menou vedúcej krajiny a menami ostatných zúčastnených krajín.Najväčší
význam:librová oblasť-devízové obmedzenia voči ostatným krajinám, členmi krajiny
Comonwealthu bez kanady, voľný pohyb tovaru a kapitálu. Dolárová oblasť-štáty
am.kontinentu, žiadne devízové obmedzenia voči sebe, devíz.rezervy v USD Obl.
francúzskeho franku-fr.kolónie a zámorské celky. Činnosť MMF 2 etapy: 1. do konca
60tych r. 20st.- striktné presadzovanie pôvodných zásad BW, bez zohľadnenia zmien vo
vývoji svetového hospodárstva 2. prelom 60-70tych rokov, zánik pôvodných zásad,
hľadanie nových riešení. BW-vo väčšine nesocialistických krajín vytv.systém pevných
menových kurzov /limitovaná osiclácia a umelé limity/, priaznivjšie podmienky pre
rozvoj výmeny tovarov a pohyb kapitálu, manévrovanie s devízovými rezervami. Stály

kurz sa rozchádzal s reálnou úrovňou, ovplyvňovalo to aj cenové, dôchodkové otázky.
Nevýhoda BW – neschopnosť krajín udržiavať fixné menové kurzy a zabezp.vnútornú
ekonm.rovnováhu. Kríza BW- 1971 vrchol zrušením vymeniteľnosti dolára za zlato.
Pozitíva: stabilizácia menovej situácie, úverová pomoc.

Menová spolupráca v

oblasti medzinárodných financií po 2sv.vojne

Vznik

eurodolárov: Cudzinec vyvezia tovar do USA vznikne mu pohľadávka v USD, túto si
prevedie do niektorej europskej banky=eurodolár. Vznik v 50tych rokoch pre pasivitu
platobnej bilancie USA a vyššie zúročenie depozitov v európskych bankách.Boli
používané na financovanie zahr.obchodu, neskôr na fin.vnútorných potrieb nár.
hospodárstva a špekulačné operácie. Petrodoláre: devízové príjmy z krajín vyvážjúcich
ropu. Pre krajiny OPECU zvyšovanie dovozu tovarov a služieb, financovanie
progr.ekonom. rozvoja atď. IMF uvažuje o zavedení troch zón menovaj stability,
európskej, jenovej a dolárovej. Rozvoj MMV v kapitalistických štátoch a socialistických.
Socialistické štáty: úloha národných mien obmedzená, od r.1964 zúčtovanie pomocou
prevoditeľného rubľa. Vznik RVHP vytvoril podpm.pre menovú spoluprácu. 1962 vytv.
Stála komisia pre otázky devízové a finančné, riešila problematiku menových,
platobných, zúčtovacích a úverových vzťahov. 1963 zriadená Medzinárodná banka
hospodárskej spolupráce, zabezpečiť multilaterálny clearing a iné menové otázky.1971
Komplexný program ďalšieho prehlbovania a zdokonaľovania socialistickej integrácie,
vznik Medzinárodnej investičnej banky.

Európsky menový systém EMS-hl.faktory kt.viedli k zavedeniu EMS:1. integrácia trhov
a vzájomná závislosť ekonomík 2. rast vzájomnej výmeny tovarov 3. vzrástlo riziko
nevyrovnanosti platobných bilancií a veľkosť schodkov 4. integrácia finančných trhov
obmedzuje možnosti uskutočňovať nezávislú národnú menovú politiku 5. snaha
o vytv.menej zraniteľného menového systému. 1972 systém menového hada-
umožňoval odchýlku národných mien od centrálnej parity
+2.25%.Belg.Hol.Fr.Lux.Tal.NSR. vo vzťahu k tretím štátom voľné pohyblivé kurzy. Nový
menový systém veľmi zraniteľný. Nebol všeliekom ale bol dôležitým pokusom
stabilizovať devízové kurzy. Vznik EMS-iniciátori Fr.Nem. Tal+Írsko sa rozhodli
participovať. GB odmietli, Dánsko a Benelux podporili.Základné prvky EMS

- začal

1979, spomenuté štáty zapojené, neskôr GB, Grec, Špan, Portug.je založený na 1.
nenárodnej eur.menovej jednotke ECU 2. mechanizme menových kurzov ERM 3.
úverovom mechanizme. ECU-abstraktná rezervná a zúčtovacia jednotka,.jej hodnota
daná kšom mien členských krajín, podiel v koši závisí od:celkového ekonomického
potenciálu štátu, podielu štátu na vzájomnom obchode, podielu štátu na dojednaní
o krátkodobej finančnej podpore. Zloženie ECU sa skúma každých 5 rokov, alebo ak sa
hodnota meny zmení o 25%.úlohy ECU: platobný prostr.medzi bankami, vymedzené
hodnoty stredných kurzov mien a aj pásma oscilácie, zúčtovacia jednotka vo všetkých
obl.EU, je rezrvným aktívom členom EU. Najviac rozšírené používanie ECU v úverových
operáciách. ECU emituje Eur.fond menovej spolupráce. Druhý spôsom emitie sú
bankové vklady a úvery poskytované na ich základe.EMS-systém men.kurzov
v EMS.Mechanizmus menových kurzov bol založený na intervenčných nákupoch
a predajoch národných mien členských krajín centr.bankami na ich nár.devíz.trhoch.
intervencie centr.bánk sú na udržanie vzájomných kurzov národných mien alebo na
udržanie kurzov jednotlivých mien voči ECU.Úverový mechanizmus-nástroj
realizovania opatrení voči slabej mene. Ak nemal stabilný devízový kurz, nárok na
rôzne úvery/krátkodobé, strednodobé/. Európsky fond menovej spolupráce- mal riadiť
používanie všetkých 3 nástrojov.Vzn.1973.

Kríza Európskeho menové systému v

rokoch 1992-93-

ems pomohhol stabilizácii

devízových kurzov ale v r.1992 prepukli negatívne ukazovatele-rast inflácie, nezam,
pasívna platobná bilancia- spôsobili krízu systému. Mala aj politické pozadie-
zjednotenie Nemecka a jeho súvisiaca reštriktívna politika. Druhý dôvod stav
centrálnych devízových kurzov, ktorý priťahoval špekulantov. Postupné upúšťanie od
väzby meny na ecu.Kríza menového systému poukázala že fixné menové kurzy sa
stávajú ilúziou. EMS splnil svoju úlohu stabilizovať výmenné kurzy, neplánoval
zavedenie spoločnej menovej politiky ani meny.

Hospodárska a

menová únia v

Európe

vznik 1.1.99. 86´navrhnuté aby sa EMU stalo

základným cieľom EU. Predseda EK Delors vypracoval správu o najvhodnejšom
spôsobe odštartovania menovej únie.1989 návrh:1. nemeniteľné pevné výmenné
kurzy, liberalizácia kapitálových transakcií, integrácia bankových a fin.trhov 2. jednotný
trh, posilnenie trhových mechanizmov, spoločnú politiku regionálneho rozvoja 3.
trojetapový plán:A. vytvorenie prostredia slob.pohybu kapitálu
a makroekonom.koordinácia B.reforma zmlúv, zal.Európskeho syst.centrálnych bánk
C.fixovanie výmenných kurzov, založ. Eur.centrál.bank. Maastrichtská zmluva 1991
predstvila právny rámec implementácie Delorosovej správy: 1. určovala presný časový
harmonogram – 2nd etapa jan.94 2. 4 konvergentné kritériá na vstup do EU:•cenová
stabilita- miera inflácie blízka priemernej miere inflácie najviac troch členských štátov
s najlepšov cenovou stabilitou. Infl.nie viac ako 1,5%.•dlhodobá úroková miera –
priemerná nominálna úroková miera v členskom štáte nesmie presiahnuť priemernú
nominálnu úrokovú mieru najviac troch členských štátoch s najnižšou infl.počas
jedného roka o viac ako 2%.•verejné financie – úroveň deficitu nesmie prekročiť danú
honotu – 3%. Výnimky ak deficit stále klesá alebo ak je prekročenie hodnoty
ojedinelé.•stabilita devízového kurzu – účasť v úzkom pásme ERM, s fluktuáciou menšou
ako 2,5% okolo stredového menového kurzu počas najmenej dvoch rokov, bez
devalvácie 3. Vytvorenie inšt.štruktúry Eur.centrálnej banky – ECB a Eur.systému
centrálnych bán, ESCB. 4.stanovila spôsob akým bude vykonávaná menová politika:
nezávislá centrálna banka, cenová stabilita ako jediný cieľ, úlohu eur.rady v menovej
politike plní Rada ekonm.a finanč.ministrov, úloha eur.rady v hosp.politike- podnikanie
krokov vytýčených, ukladanie pokút. Úlohou ECBa ESCB sú definovanie
a uskutočňovanie menovej politiky, riadenie zahraničných výmenných operácií,
úschova a nakladanie s devízovými rezervami členských štátov, zabezpl.plynulého
fung.platobných systémov.

Str.105- vývojové fázy EMU v tabulke. ECB a

ESCB

ECB spolu s centrálnymi bankami

člen.štátov je súčasť Eur.systémiu centrál.bánk od 1998. politická nezávislosťje široko
koncipovaná, ďalší znak – legitímnosť- všetky smernice boli schválené
nár.parlamentami a potvrdené referentom.snaha o získanie podpory verejnosti.
Zákl.riadiace orgány: výkonná a hlavná rada a Riadiaca rada ECB- z guvernérov
centrál.bánk členských št., definuje hlavný kurz, hodnoty úrok.sadzieb, vytv.menových
rezerv, 2xročne, 1člen=1hlas Výkonná rada-realizuje menovú politiku, zodpovedá za
bežný chod, tvorená-prezident ECB, viceprez., 4členovia. Hlavná rada-členovia Riadiacej
rady ECB, guvern.centr.bánk ktoré nevstúpili do EMU. Zabezpečovanie fixácie
devízových kurzov, súčasnoti je poradným orgánom ESCB. V porovnaní s FED je ESCB
najviac decentralizovaná.pilierom menovej a fin.EU je ESCB a ECB. Úloha ESCB-určovať
a zabez.menovú politiku EU, za realizáciu menovej politk zodpovedá výhradne
ECB,fisk.polit je v rukách každého štátu.- uskutočňuje devízové obchody- na požiadanie
nár.bánk uschováva a spravuje ich menové rezervy- podporuje bezproblémové
fung.platobného syst. Právne východiská nezávislosti ESCB/ECB predstavuje Zmluva
o EU. Nezávislosť zahŕňa 4 podmienky. Inštitucionálna- banky nemôžu požadovať,
príjmať pokyny od org.Spoločenstva, vlád atď. osobná nezávislosť- funkčné obdobie
vrcholných org.musí byť dostatočne dlhé. funkčná nezávislosť- stanovenie hlavného
cieľa zodpovednosti za jeho plnenie, hl.cieľ-udržiavanie cieľovej stability. finančná
nezávislosť- vláda nesmie ovplyvňovaať rozpočet CB, nesmie ju využívať na
financovanie št.výdavkov. ECB je centrálnou bankou s najväčšou nezávislosťou na
svete.
Euro ako svetová mena- str.106-107 dobré prečítať priveľa okecov na vypísanie ale
môže byť dôležité a je ľahko zapamätateľné.

Finančné trhy môžeme definovať ako systém inštitúcií a nástrojov
zabezpečujúcich pohyb peňazí a kapitálu vo všetkých formách medzi rôznymi
ekonomickými subjektami na základe ponuky a dopytu.
2 základné kanály alokácie finančných prostriedkov: 1/privátny finančný trh- alokované
najmä prostredníctvom cenných papierov vo forme primárnych finančných nástrojov
2/sprostredkovaťelský finančný trh: vystupuje sprostredkovateľ(napr. banka), ktorý
emituje sekundárne finančné nástroje.

Segmentácia finančného trhu: môžeme ju robiť podľa viacerých kritérií.
1/ z hľadiska subjektov: burzový, mimoburzový, medzibankový, medzipodnikový
a mimo bankový trh
2/ predmet obchodovania: peňažný, kapitálový, devízový, trh drahých kovov a poistný
trh.
Peňažný trh: obchoduje sa tu s krátkodobými finančnými aktívami kt. splatnosť je
menej ako 1 rok. Osobitným segmentom tohto trhu je medzibankový peňažný trh, kde
sa realizujú obchody s komerčnými bank. Kapitálový trh: dlhodobé finanč. Aktíva
ktorých splatnosť je väčšia ako jeden rok.
3/ z hľadiska nástrojov: úverový, teh cenných papierov a devízový.
Dôležité je členenie trhov na promptné a termínové. Promptné obchody sú realizované
s okamžitým doručením a s aktuálnou valutou.
4/ z hľadiska emisie: primárny a sekundárny. Na primarnom sa obchoduje s novo
emitovanými finančnými aktívami. Na sekundárnom dochádza len k prerozdelovaniu
zdrojov.
5/ národný a medzinárodný finančný trh
6/ z hľadiska meny: korúnové a devízové.

5. DEVIZOVY TRH

Je súčasťou finančného trhu a definujeme ho ako miesto, na ktorom sa stretáva dopyt po
peňažných prostriedkoch a inštrumentoch denominovaných v jednej národnej mene
s ponukou peňažných inštrumentov denominovaných v inej národnej mene. Jedni sa snažia
nakúpiť menu určitého štátu a druhí naopak ponúka svoje prebytočné devízy. Veľmi
aktívne sa tu zúčastňujú na obchodoch aj štátne inštitúcie. V svetovej ekonomike dnes

už neexistujú oddelené národné devízové trhy, môžeme hovoriť iba o trhoch
jednotlivých národných mien.

Devízové obchody: Teritoriálne rozmiestnenie jednotlivých devízových trhov
umožňuje nepretržite obchodovanie 24hodin denne. Devízový obrat na svetových
devízových trhoch niekoľkonásobne prevyšuje obrat zahraničného obchodu všetkých
krajín sveta. Ohromný dynamicky rast devízových operácii zapríčinený rozpadom
Bretton-Woodského menového systému pevných devízových kurzov a nástupom voľne
pohyblivých devízových kurzov. Rozšírenie floatingu od 2.polovice 70 rokov viedlo
k rastu devízových rizík ako v obchodných operáciách, tak i pri umiestňovaní kapitálu.
V tejto súvislosti vzrástli nároky na riadenie devízových rizík.
Burzový obchod ako predstaviteľ tzv. organizovaného devízového trhu bol postupne
vystriedaný ,,neorganizovaným,, spôsobom obchodovania , pre ktorých sa v anglicky
hovoriacich krajinách vžil názov,, over the counter,, osou obchodovania na
neorganizovaných trhoch sú obchodné banky so svojimi dealingovými oddeleniami,
ktoré navzájom prepájajú maloobchodný a veľkoobchodný devízový okruh.
V maloobchodnom devízovom okruhu umožňujú banky exportujúcim podnikom meniť
ich devízové aktíva do národnej meny a naopak importujúcim podnikom umožňujú
zámenu národnej meny do potrebných aktív v cudzej mene.
Základ veľkoobchodného okruhu tvoria tri skupiny subjektov a to: dealeri
obchodných bánk, dealeri centrálnych emisných bánk a tzv. brokeri. Brokeri sú
sprostredkovatelia devízových operácií medzi jednotlivými dealermi. Neobchodujú na
vlastný účet a jednotlivé operácie sprostredkujú za pevne percentuálne stanovený
poplatok z realizovaného obchodu, ktorý sa líšia podľa obchodovanej meny.

Exportéri a importéri na devízovom trhu
Podniky operujúce v oblasti zahraničného obchodu sú v neustálom kontakte
s devízovým trhom v zásade z troch hlavných dôvodov:

- nakupujú devízy

za účelom úhrady svojich zahraničných záväzkov, prípadne predávajú devízy pri
konverzii svojich devízových inkás do národnej meny .- zaisťujú svoje devízové
pohľadávky a záväzky proti kurzových účtov
-hľadajú optimálnu menovú štruktúru svojich devízových účtov.

Devízové riziko a jeho riadenie
Devízová expozícia charakterizuje systematické väzby medzi zmenami devízového
kurzu a zmenami hodnôt v domácej mene. Devízová expoz.: RV= a0 + a1 SRue + u
Kde a0 – úroveň konštanta, a1 –parameter devíz. expozície, SRue –absolutná
zmena kurzu , u – regresná chyba , RV- absolútna zmena kurzu.
Existujú tri kategórie deviz. expozície, a to transakčná , translačná a ekonomická.
Devízové kurzové riziko nám charakter., akým spôsobom prispieva riziko
k neočakávanej zmene reálnej hodnoty aktíva, pasíva či dôchodku v domácej mene
meranej rozptylom.
var ( RVER)
bER _ = - - - - - - - - - - - - -
var ( SRue )
Zdrojom transakčnej deviz. expozic. sú najmä :
-transakcie spojené s mezinárod. obchodom , - domáce transakcie vyjadrené
v zahran.mene
- mezdinárodné neobchodné transakcie , t.j. úhrady alebo inkasá spojené s prevodom
dividendy, poplatkov, kapitálové transakcie v ZM.
Nástrojmi na minimalizáciu transakčného rizika sú:
-termínové obchody , - pôžičky typu options, - devízové úvery a iné.
Translačná – účtovná devízová expozícia predstavuje citlivosť konsolidovaných
finančných výkazov na neočakávaný pohyb devízových kurzov.

RIADENIE EKONOMICKEJ DEVÍZOVEJ EXPOZÍCIE
Medzi hlavné metódy riadenia ekonomickej devízovej expozície je možne zaradiť
medzinárodnú diverzifikáciu odbytu a výrobných vstupov , medzinárodnú
diverzifikáciu financovania.

Nástroje na elimináciu devízového rizika
Jednou z dôležitých úloh v zahraničnom obchode je používanie nástrojov na
zabezpečenie kurzu, kde možno zaradiť používanie účtov v zahraničnej mene,
devízovo-terminované obchody, tzv. ,, Financial Futures ,, menová opcia,
bankovéobchody obmedzené určitým kurzom na určité obdobie, tzv. Selektives
Hedging,, ,devízovo-swapové obchody,, Forward.
Účet v zahraničnej mene , jeho prednosti , spočívajú jednak v operatívnosti uhrádzania
importných obchodov, tranzitných platieb, kúpy zahraničných cenných papierov ako aj
realizácie platieb z exportu v zahraničnej mene. Zavedením EURA došlo k výraznému
obmedzeniu a zníženiu nákladov na konverzie príslušných mien.
Klasickým nástrojom zabezpečovania kurzu je tzv. devízový termínovaný obchod. Pri
uzatváraní devízového termínovaného obchodu sa kupuje alebo predáva určitá suma
zahraničnej meny k určitému neskoršiemu termínu, pričom bude stanovený
a garantovaný výmenný kurz. V dohode sa fixuje suma zahraničnej meny, termín
realizácie, termín kurzu.
Devízové termínované obchody vytvárajú predpoklady pre kalkuláciu zahraničného
obchodu v zahraničnej mene, čím je možno naplánovať jednotlivé obchody z hľadiska
platobných podmienok. Jedná sa o zv. komerčné termínované obchody. Treťou
formou je finančný termínovaný obchod, ktorý sa používa k zabezpečeniu
zahraničných cenných papierov, kupónových výnosov. Termínovaný kurz bude závisieť
od dvoch faktorov a to od aktuálneho devízového bankového kurzu na voľnom trhu
ako aj od prirážky alebo zrážky kurzu. Terminovaný kurz sa teda stanovuje z kurzu na
voľnom trhu + - úroková diferencia dvoch mien vzhľadom ku dobe platnosti obchodu.
,,Financial Futures ,, je termínovaný kontakt, ktorý sa dotýka určitých búrz.
Vychádzajúc termínovaných tovarových obchodov /Commodity futures / ktoré majú
dlhoročné tradície. Pre zabezpečenie rizika sa prakticky používa Currency Futures t.j.
menové Futures. Uzatvorenie finančného Futures na rozdiel od termínovaného
obchodu iba výnimočne bude skutočne vymenený vlastníkovi. Obchody financované
systémom Futures sú realizované v silne štandardizovanej forme a kontrakty sa budú
realizovať cez burzu, pričom obchody podliehajú striktným konvenciám
a dokumentačným pravidlám.
FORWARD je najstarší typ termínovanej operácií, pri ktorej sa uzatvára devízový
termínovaný obchod medzi podnikom a dealerom v banke za termínovaný kurz
( 1 + I RD )
FORWARDOVÝ kurz D/Z = SK D/Z –––––––––––
( 1+ I RZ )

Ďalšou formou zabezpečenia kurzového rizika je menová opcia. S kúpou menovej
opcie získava klient právo, ale nie povinnosť, kúpiť alebo predať určitú čiastku meny za
dohodnutý kurz v rámci určitého časového obdobia. Na rozdiel od terminovaného
obchodu získava teda možnosť odstúpiť od obchodu, ak by sa kurzové relácie zmenili
v jeho neprospech.
Používajú sa dva typy opcií : - Call-option, kde jej kúpou získava klient právo kúpiť
menu.
-Put –Option,kde jej kúpou získava klient právo predať menu.
Prednosťou opcie je jeho flexibilnosť vzhľadom na vývoj kurzu, obmedzenie kurzového
rizika do výšky prémie, možnosť realizácie dodatočného zisku a vystupuje ako dôležitý
nástroj zabezpečenie kurzu už v etape ponuky zahraničného obchodu.

6. BANKOVE SYSTEMY VYBRANYCH KRAJIN SVETA

História bankovníctva
Banka /B/ - 1 z najdôl. fin. sprostredkovateľov medz. fin. vzťahov a fin. tokov; moderné
B-obchody vznikli v stredoveku a prešli vývojovými štádiami: 1. úschova hodnôt –
zlatých šperkov a mincí na báze zaplatenia popl. za uvedené Sl.; neskôr úschova
cenných hodnôt a CP, 2. sprostredkovanie platby – T a Sl. boli vymieňané na zákl.
štandardizovaných potvrdení – potvrdenia vystavené zmenárníkmi získali f.
všeobecného platidla, 3. sprostredkovanie úveru – zlatníci zlaté a strieb. mince u nich
deponované ďalej požičiavali – zlatníci si tak zabezpečili ď. zdroj príjmov = úrokové
výnosy → zo zlatníkov sa stali bankári, 4. emisia bankoviek – v priebehu vývoja sa
kvintancie zmenili na bankovky ako najv. stupeň štandardizácie; B emitovali bankovky,
5. rast depozitných obchodov – obchodníci používali na úhradu nie bankovky, ale šeky,
resp. platobné príkazy = vznik bežného účtu /b.ú./ ako vkladu na videnie, 6. úradné fin.
obchody banky – zákl. f. B = správa majetku, plat. styk, sprostredkovanie úverov + ď. sl.

Podstata B-systému
B-sústava = nevyhnutná súčasť každej vyspelej trhovej eko; má 2 stupne: emisná B
/CB/ - úloha makroeko menového centra; hl. úloha – zabezpečovanie stability meny,
udržovanie miery inflácie, zapezpečovanie likvidity; ostatné B – univerzálne, inv.,
záručné, exportné,... obchodno-podnikateľského char.
B-sústava je neodmysliteľnou súčasťou fin. trhu, sprostredkovateľ medzi stranou D a P
po dočasne uvoľnených zdrojoch eko; je súčasťou fin. sústavy štátu, je prepojovacím
článkom medzi eko makrosférou a mikrosférou
Funkcie B: redistribučná f.; eko podpora vývoja niekt. cieľových segmentov /malé
a stred. podniky/; rozvoj hypotekárneho financovania; zvyšovanie export. výkonnosti
eko; oživenie trhu s CP
B-sys. = súhrn všetkých B-inštitúcií a usporiadanie vzťahov medzi nimi; je to štruktúra,
výstavba, členenie a vzáj. Vzťahy medzi KB a CB
B-sys. – jednostupňové – všetky operácie vykonáva CB; dvojstupňové – CB = emisia
bankoviek + regulácia menovej politiky; KB

B- systém
CB = emisná B, B štátu, B bánk, vrcholový článok B-sústavy, plní tieto f.: zabezpečuje
stabilitu meny, určuje menovú politiku, vydáva bankovky, riadi peň. obeh, koordinuje plat.
styk, vyhlasuje kurz dom. Meny, má v úschove a spravuje menové rezervy v zlate a v dev.
prostr., obchoduje so zlatom a dev. hodnotami, vykonáva všetky druhy B-obchodov s KB,
určuje podm. pre usmerňovanie plat. bilancie
CB – význ. úloha pri prijímaní dlhod. proticyklických regulačných opatreniach; nie je
prepojená na podniky a obyvateľstvo, neprichádza s nimi do hosp. vzťahov, je
prepojená eko riadiacimi väzbami na ost. B, je nezávislá na vláde, člen vlády sa môže
zúčastniť rokovaní len s poradným hlasom, menovanie orgánov CB prebieha nezávisle
na pol. rozhodnutiach vlády, vzťah medzi HP a menovou politikou musí byť vzájomne
koordinovaný
KB = hl. f. = poskytovať podnikom a ob. úvery, prijímať vklady podnikov a od ob.,
sprostredkovať plat. styk medzi hosp. subjektami; ď. úlohy = obchodovanie s devízami,
sprostredkovanie obchodov s CP, investovanie do CP, vl. investičná činnosť, fin.-poradenské
služby, poskytovanie záruk, otváranie akreditívov, obstarávanie inkasa, obchodovanie
s devízami, term. obchodmi, , fin. maklérstvo, úschova a správa CP, zmenárenska činnosť,
poskytovanie B-info, prenájom bezp. schránok, hypotekárne obchody
SPORITEĽNE = sú v podstate súčasťou systému KB, majú však niektoré špecifiká,
ťažiskom činnosti je obchodovanie s ob., prijímajú vklady od ob. a poskytujú mu pôžičky;
ich obchody bývajú limitované výškou investícií; štát ručí za vklady ob. do dohodnutej
výšky – podľa výšky poistného; v SR – Sl. sp., a.s., stavebné sporiteľne
INVESTIČNÉ B = ťažisko ich činnosti = inv. činnosť, obchodovanie s fin. aktívami, CP,
emitujú vl. CP + nakupujú a predávajú CP iných spoločností, z kt. získavajú dividendy;
aktivity na kap. trhu, obchodné bankovníctvo /B pracujú a investujú na vl. účet/
Verejná ponuka a upisovanie CP
3 f.: 1. poradenstvo emitentovi týkajúce sa termíov a načasovania ponuky /aký typ CP –
či dlhopis, akcie + určenie nom. Hodnoty, nom. ú. sadzby, lehota splatnosti, spôsob
stanovenia splátok/ , 2. odkúpenie CP od emitenta / provízia = rozdiel medzi cenou
platenou emitentovi a cenou, za ktorú B ponúka CP verejnosti/,
3. distribúcia emisie verejnosti
Obchodovanie s CP
Inv. B vytvára kapitálovú pozíciu pre transakcie na sekundárnom trhu; ak cena CP
klesá, znamená to zníženie výnosov, aby sa B zaistila → hedgingové stratégie:
bezriziková arbitráž, riziková arbitráž, špekulácia
Bezriziková arbitráž
-

vyžaduje od obchodníka nájsť CP, s ktorým sa obchoduje

v rozdielnych cenách na dvoch rozdielnych trhoch

B-systémy vybraných krajín
B-sústava v Japonsku = CB + KB; B sa delia na tieto skupiny: 1. city banks – veľké fin.
korporácie zamerané na B-veľkoobchod, 2. regionálne B – hustá sieť pobočiek, 3.
depozitné B – správa investícií, portfólio inv. fondov, 4. B poskytujúce dlhodobé úvery
B-systém Švajčiarska = CB + kantonálne B + veľké B + regionálne B a sporiteľne +
Raiffeisen B a výpožičkové družstvá + ost. B + fin. spol. + filiálky zahr. B + privátne
sporiteľne
B-systém Nemecka – povojnový vývoj nem. CB /Deutsche Bundesbank/: 1. etapa 1945
– 1948 – riešenie konfliktu medzi centralizáciou a decentralizáciou bankovníctva + vznik
Banky nem. Krajín BdL, kt. zahŕňala 11 centrálnych krajinských B v záp. zóne =
federatívny a decentralizovaný sys., postupné formovanie jednotnej meny a vznik DBB
v 1957; menová politika BdL prispela k riešeniu plat. krízy 1950/51, Nem. sa zmenilo na
veriteľa eu. platobnej únie; základom krízového manažmentu bola monetárno-
keynesiánska teória; 1950 založenie BIZ – B pre medz. zahraničné vyrovnanie, Bazilej;
reštriktívny kurz menovej politiky v 50. rokoch, politika protekcionizmu, podpora
exportu, obmezenie dovozu → cenová stabilita; 2. etapa 1948 – 1957: z. o DBB +
úspešná menová reforma v 1948 + zavedenie liberalizovaného trhového hosp.; 3.
etapa 1967 – súč.: v 1967 inštituc., personálna a organizačná výstavba CB; 1973 –
zavedený voľný kurz DEM; vypracovaný tzv. model malej otvorenej eko pri flexibilnom
výmennom kurze, ktorý zohľadňuje úrokovú disparitu, reálny výmenný kurz a cenovú
úroveň dom. produkcie;
Monetárna politika DBB rešpektuje tieto zásady: zásada funkčnosti, zásada stability,
zásada vým. kurzu, zásada depresie
B-systém SR – 2-stupňový = CB + KB, sformovaný ešte v 1989; NBS: z. č. 566/1992,
funkcie: bankový dohľad, usmerňovanie plat. styku KB, emisia CP, B-obchody,
uplatňovanie nástrojov menovej politiky; orgány NBS: 1. Banková rada – najv. orgán,
určuje menovú politiku a nástroje na jej uskutočňovanie, stanovuje zásady činnosti
a obchodov NBS, schvaľuje rozpočet NBS + organizačné usporiadanie, členovia –
guvernér, viceguvernéri, vrchní riaditelia, iní členovia, 2. Direktórium - výkonný orgán,
zodpovedá za výkon rozhodnutí Bankovej rady, za výkon menovej politiky; KB: z. č.
21/1992 Zb. o bankách; z. č. 483/2001 Z. z. o bankách sprísnil podm. na podnikanie B
a zvýšil zodpovednosť štatutárnych orgánov B za realizáciu obchodnej politiky KB; bez
povolenia NBS nesmie nikto prijímať vklady od verejnosti, názov B môže používať len
PO, kt. má na to povolenie; zásady a povinnosti pre KB: B musí mať štatutárny orgán
/min.3-členný/ a dozornú radu, povinnosť oznámiť NBS zriadenie pobočky, povinnosť

informovať pís. formou o obch. a cenových podm., povinnosť zachovávať pomer kapitálu
a rezerv k aktívam, povinnosť predložiť správu o systéme vn. kontroly dodržiavania kap.
primeranosť, povinnosť neprekročiť úverovú angažovanosť, povinnosť dodržiavať platobnú
sch. a likviditu
Činnosť KB podlieha B-dohľadu, NBS má právo uložiť pokutu/uvaliť nútenú správu,
ktorou sa pozastavuje činnosť všetkých štatutárnych orgánov a dozornej rady, ktorých
pôsobnosť prechádza na správcu

7. SÚČASNÉ TENDENCIE VYVOJA BANKOYCH SYSTÉMOV VO SVETE

Vývoj bankovníctva v deväťdesiatych rokoch
90r.boli vo svete charakterizované rozsiahlou fundamentálnou reorganizáciou
bankového sektora. Nevyhnutnosť reštrukturalizácie bola vyvolaná veľkým množstvom
zlých úverov, neziskovými službami a produktmi manažérmi, ktorí neboli schopní
adaptovať sa na nové zmeny a zosilnenie konkurencie. Akvizície v bankovom sektore
viedli k redukcii počtu bánk. V Amerike klesol počet bánk od roku 1990 z 15 000 na
10 000. došlo k poklesu provízií z úverov a úrokových výnosov. Banky sa stali omnoho
väčšie na základe prebiehajúcich akvizícií a fúzií. V tom čase vznikli veľké skupiny
multifinančných bankových konglomerácií npr. City group, Chase Manhattan, bank of
America. Americké banky mali vysoko rozvinuté ,, wholesalové,, finančné služby,
pričom majoritu na trhu mali investičné banky.

Reštrukturalizácia bankovníctva v Európe
V 90.r všetky európske banky dodržiavali bazilejskú dohodu o konsolidovanej
uzávierke a minimum kapitálovej primeranosti v súlade s druhou bankovou smernicou
Európskej únie. V tomto období došlo k veľkej modernizácii kapitálového trhu,
skvalitnili sa konkurenčné technológie, došlo k zmenám v pravidlách pri riadení
poisťovacích služieb,, investičných služieb a riadenia aktív v bankách. Samozrejme, že
uvedené zmeny súvisiace s kreáciou EURA. Prevažnúväčšinu finančných služieb
v Európe poskytujú finančné spoločnosti, najmä banky / 75% / na rozdiel od USA, kde
banky poskytujú len / 25 % /finančných služieb.
Retail a wholesale boli základnými bankovými obchodmi. Konkurenčná pozícia bánk
viedla k akvizíciám a fúziám a k iným reštrukturalizačným akciám. Banky zmenili svoje
stratégie, realizovali množstvo zmien tak, aby zostali konkurenčne schopnými na trhu-
,, market to market,,. Samozrejme zlé úvery a nie dobré investičné stratégie viedli
k problémom vo viacerých bankách Veľkej Británie, Francúzka, Nemecka, Švajčiarska
a Škandinávie. Podľa bazilejských dohôd a druhej bankovej direktívy museli sa banky
reštrukturalizovať, modernizovať a stať sa viac ziskovými. Zmenila sa ich tvár, zmenilo
sa riadenie, zmenili sa regulátory. Bankové akvizície a fúzie boli veľmi intenzívne
v Európe, podobne ako to bolo v Amerike a od novembra 1998 v porovnaní s rokom
1989 sa veľmi zmenila tvár a hierarchia najväčších lídrov európskeho trhu. Eurépske
rovnako ako ich americkí kolegovia sa riadili podľa hesla,, väčší je lepší,, čo viedlo
k akvizičným stratégiám, čím sa zväčšovala priemerná hodnota aktív najväčších bánk.
Najväčšie európske banky mali priemernú čistú úrokovú maržu 1,7 % , zatiaľ čo
americké banky dosahovali maržu až 3,6 % . pokiaľ sa jená o ostatné dôležité
ukazovatele, vrátane kapitálovej porovnateľné s americkými bankami. Ale úspech
závisel od výsledku domácej reštrukturalizácie a od zamerania sa na tradičný retailový
obchod alebo na stredné bankovníctvo. Najaktuálnejšou akvizíciou, ktorá aj schválila
Európska komisia je fúzia medzi HypoVereinsbank a Bank Austria.

Hlavné komponenty európskej bankovej stratégie
Stratégia je veľmi dôležitá súčasť každej bankovej inštitúcie. Dnes mnoho európskych
bánk súhlasí s tým , že ich ciele sú diferencované a zamerané buď na zisk alebo na
zvýšenie hodnoty akcií, k nárastu výnosov z investovania od 15-20%. Zmena
strategických cieľov viedla k skvalitneniu podielu bánk na narastajúcom
konkurenčnom trhu alebo k nárastu ziskovosti. Tieto zmeny vyžadovali zmeny
v spôsobe riadenia banky. Banky ťažko implementovali tieto zmeny , zmenu
manažmentu ktoré si vyžadovali prepustenie väčšieho počtu zamestnancov. Najťažšie
bolo implementovať uvedené stratégie do bankovej praxe, pretože banky potrebovali
zmeny ihneď ,potrebovali expandovať do nových oblastí do sprostredkovateľského
obchodu m získať nových klientov alebo vstúpiť na rôzne línie produktov.
Implementovať zmeny znamenalo menz v pozíciách v oblasti obchodov s cennými
papiermi. Banky začali realizovať tzv. stratégiu veľkých akvizícií a vzniku strategických
aliancií s poskytovaním rôznych druhov služieb. Uvedené stratégie vyvolali expanziu
a vytvorenie veľkých lídrov na bankovom trhu. K príkladom patrí tzv.,, Cross-Border ,
stratégia, Deutche bank. Dosiahnutie cieľov v oblasti Cross Border stratégie sa
odrazilo v tom , že veľké banky zabezpečovali ako obchody s cennými papiermi, tak
riadenie aktív a pasív a vytvárali veľké strategické aliancie.

Otvorené otázky do budúcnosti
Z hľadiska budúcnosti je možné očakávať nasledujúce tendencie:
a) pokračovanie vo veľkej úrovni konkurencie v oblasti kapitálového trhu
a priemyslu vedie k tomu, že prístupy a kapacitné možnosti sa zmenšili. Táto
konkurencia je spojená najmä s americkými firmami a s oblasťou wholesalového
sektoru. Pokračovanie akvizícií bánk a iných spoločností, ktoré poskytujú finančné
služby bude ďalej narastať, čo bude viesť k vzniku transeurópských a globálnych firiem.
Tlak na trhu bude stále väčší a konsolidácia bánk bude demonštrovať ich strategický
pohyb a bude smerovať k zdokonaleniu vlastníkov bánk, čo znamená, že banky budú
redukovať náklady, vrátane manažmentu. Budú si vyberať a budú pokračovať ako
univerzálne banky, budú ponúkať služby a najväčší si budú musieť položiť otázku ,, kto
sme? A čo sme?
b) Na tieto zmeny v strategickom zameraní budú musieť veľké banky
reagovať a položiť si otázky.. Má banka rozširovať retailové bankovníctvo- vklady ,
úvery hypotéky, ktoré poskytuje cez pôžičky a cez iné distribučné kanály, služby,
fondy ? Má sa rozvíjať jej obchod v oblasti riadenia aktív s privátnymi klientmi? Bude
domáca banka mať vzťah s krajinami ako je Nemecko, Francúz.,Talian., alebo bude
zameraná na domáci trh?
Odpovede na tieto otázky budú závisieť od toho, aby banka mala predovšetkým
výhody v oblasti zisku a zníženia nákladov na riziko.
Banky si budú musieť zodpovedať na tieto otázky:
-sme pripravení realizovať uvedené strategické zmeny?
-sme schopní prispôsobiť našu operatívu efektívnosti v porovnaní s najväčšími
bankami?
-je štruktúra univerzálnej banky optimálna vzhľadom k hodnote akcií?
- sme naozaj väčší a lepší?

Posledná otázka je najdôležitejšia najmä pre oblasť finančných služieb, pre plánovanie
a v novej Európe. Pre európske banky bude veľmi dôležité sledovať svojich
a amerických konkurentov, a kreovať výhody v Európe pre novú Európu. Tendencie
globalizácie sa silne prejavili v bankovníctve a to najmä formami akvizícií a fúzií, čím
narastala veľkosť bánk meraná objemom aktív. Vznik strategických aliancií znamenal
v bankovníctve okrem iného aplikáciu Cross border stratégii s komplexnou ponukou
finančných služieb vrátane investičných.

8. BANKOVE PRODUKTY JAKO NASTROJE ROZVOJA MEDZ. FIN. VZTAHOV
8.1. Bankové produkty a bankové služby
Bankový obchod
Jedná sa o nákup voľných peňažných prostriedkov za účelom ďalšieho predaja. Banky
nakupujú voľné peňažné prostriedky od klientov (maloobchod) alebo na
medzibankovom sekundárnom trhu (veľkoobchod) a predávajú ich formou úverov,
resp. nákupom CP.
Pojmom bankový obchod označujeme nasledujúce činnosti banky:
a.)pasívne obchody-ovplyvňujú pasíva bilancie-nákup zdrojov:
veľkoobchod: vklady a úvery bánk
úvery od ceduľovej banky
maloobchod: úsporné a terminované vklady od klientov
emisia – dlhopisov, vkladových listov a depozitných certifikátov
b.) aktívne obchody-ovplyvňujú akíva banky-predaj zdrojov
veľkoobchod: vklady a úvery bankám
vklady v ceduľovej banke
účet peňažných rezerv
maloobchod:

úvery klientom

nákup dlhopisov a iných cenných papierov
Pri hodnotení efektívnosti bankových obchodov je možné používať ako ukazovateľ
úrokovú maržu.
Banková služba
Radíme tu tie činnosti, ktoré nenapĺňajú podstatu pre zaradenie do kategórie
bankových obchodov, ale ktoré uspokojujú potreby klientov, t.j. vytvárajú užitočný
efekt pre klientov. Z tohto aspektu je možné pojmom BS označiť tie činnosti, za ktoré
banky inkasujú nie úroky, ale poplatky a obvykle sa jedná o nasledujúce činnosti:



platobný styk domáci a zahraničný vrátane všetkých súvisiacich
služieb



úschova cenností a prenájom bezpečnostných schránok



poradenské služby



zmenárenské služby



úschova a správa CP, služby spojené s CP, ich emisiou

Niekedy sa nerozlišuje medzi pojmami BO a BS. Spoločným pojmom je pojem bankový
výkon.
Banková operácia
Je to súhrn technických, materiálnych, právnych a personálnych podmienok, ktoré sú
spojené s realizáciou BO a BS. K ich realizácii musí byť zrealizovaný rad výkonných
činností v určitej postupnosti. Napr. bank. operácie pri uzatvorení terminovaného
vkladu s klientom:
a.)

právna stránka bankovej operácie (vydané obch. podmienky, spracovaný vzor
zmluvy)

b.)

technická stránka (natipovanie obchodu do bank. infor. systému, vytvorenie
technických predpokladov)

c.)

účtovná stránka (zaúčtovanie obchodu)

d.)

peňažná stránka (vklad prostriedkov na účet)

Bankové operácie je možné rozdeliť na dva základné druhy: hotovostné
a bezhotovostné. Pojem banková transakcia sa používa na označenie pohybu peň.
prostriedkov na účtoch, zmenu ich formy (napr. na CP)...
Bankové výkony a ich členenie
Bankové obchody a BS-y je možné členiť podľa viacerých kritérií. Dôležité je členenie
obchodov na: základné, dodatočné a neutrálne.
Základné druhy výkonov:

-domáci a zahraničný platobný styk
-vedenie bežných účtov (FO,PO,účty
bánk)
v domácej a zahr.menách
-získavanie zdrojov od klientov formou
vkladov
- emisia dlhopisov, vkladových listov..

-získavanie zdrojov od bánk cez vklady
a úvery
-poskytovanie úverov bankám
a klientom
- nákup CP do vlastného portfólia
- realizácia devízových obchodov
- zmenárenská činnosť

Dodatočné bankové výkony
1.

depozitné obchody

3. správa majetku

2.

úschova a správa CP
4. poradenské služby

Neutrálne (bankovo cudzie) obchody- všetky ostatné nerozlíšené bankové výkony,
ktoré sú výsledkom diverzifikácie a inovácie bankových činností (sprostredkovanie
poistenia, cestovného ruchu, poradenstvo v obchodoch s nehnuteľnosťami, podnikové
poradenstvo...). Sú to služby, ktoré čiastočne súvisia so službami, ktoré banka
poskytuje.
8.2. Dokumentárny akreditív ako nástroj rozvoja medzinárodných obchodných
vzťahov
Pojem „dokumentárny akreditív“ (DA)zahrňuje každú zmluvnú povinnosť banky
vykonať zaťaženie účtu príkazcu (kupujúceho) na určité presne stanovené obdobie
v prospech účtu predávajúceho pri predložení presne vymedzených a predpísaných
dokumentov za podmienky, že všetky akreditívne podmienky sú splnené. Keď obdrží
predávajúci DA, tak vie, že platba od kupujúceho bude zrealizovaná vtedy, keď včas
predloži banke dokumenty, ktoré sú predpísané v akreditíve. Na druhej strane je
kupujúcemu známe, že kúpna cena dodaného tovaru bude zaplatená len po
predložení príslušných dokumentov.
Zo strany banky sa sleduje správnosť predložených dokumentov. Po ich preskúmaní
banka platbu zrealizuje.
DA znamená každú dohodu, v zmysle ktorej otvárajúca banka na základe
akreditívnehoi príkazu pri predložení predpísaných dokumentov:

-

uhradí platbu v prospech tretieho alebo uhradí, akceptuje zmenku
k výhode trtieho;

-

oprávni druhú banku vykonať platbu, uhradiť alebo akceptovať

zmenku.
Akreditívy sú od kúpnych a iných zmlúv oddelené zmluvy a banky preto konkrétne
obch. zmluvy nezaujímajú. Akredit. povinnosť banky je tak nezávislá od tovarového
kontraktu.
V slovenskom právnom poriadku upravuje túto problematiku Zákon č. 513/1991 Zb.-
Obchodný zákonník.
Na realizácii akreditívu sa spravidla podieľajú 4 partneri:
-

kupujúci (A príkazca)

-

A banka (banka otvárajúca A v krajine kupujúceho)

-

avízujúca (potvrdzujúca) banka v krajine predávajúceho

-

akreditívom „oprávnený“- predávajúci, beneficient.

Formy akreditívu (A)
A môže byť použiteľný:
platením na videnie (by sight payment)- banka uskutoční platbu po predložení
a preskúmaní dokumentov, ktoré sú v súlade s podmienkami A;
odloženým platením (deffered payment)- po predložení dokumentov dá určená banka
písomný prísľub, že zaplatí v presne stanovený deň splatnosti, určený v A, napr. 90 dní
od dátumu vystavenia faktúry...
akceptáciou (by acceptance)- beneficient spolu s dokumentami predkladá aj zmenku
vystavenú na vystavujúcu alebo inú banku určenú v A, ktorú táto banka akceptuje.
Vyžaduje sa termínovaná zmenka.
negociáciou (by negotiation)- beneficient predkladá s dokumnetami aj zmenku,
vystavenú na banku, určenú v A. Túto zmenku môže spolu s dokumentami odkúpiť
banka, v ktorej je A negociovateľný. Ak je A voľne negociovateľný , znamená to, že
beneficient môže o odkúpenie dokumentov požiadať ktorúkoľvek banku.
Okrem uvedených možností môžu v praxi nastať aj ich kombinácie.
Formy A:
odvolateľný A: vystavujúca banka ho môže zmeniť, odvolať alebo zrušiť
neodvolateľný A: predstavuje pevný záväzok vystavujúcej banky, „ak A nie je označený
ako odvolateľný, je považovaný za neodvolateľný“
V neodvolateľnom nepotvrdenom A avizuje banka exportérovi, že je otvorený A v jeho
prospech, nezaväzuje sa však, že ho preplatí.
Neodvolateľný potvrdený A umožňuje otvárajúcej banke potvrdiť neodvolateľný A inej
banke a disponovať týmto potvrdením. Ak potvrdí korešpondenčná banka
A v prospech predávajúceho, je povinná potom honorovať akreditívno-konformné
dokumenty. V tomto prípade má predávajúci okrem povinností A-ej banky aj platobný
súhlas potvrdzujúcej banky. Pripravenosť banky k potvrdeniu A závisí podstatne od
bonity A-ej banky a od ohodnotenia rizika danej krajiny.
Zvláštne druhy: •Splatný A

•Akceptovateľný A

•A s odročenou platbou •Revolvingový A

•„Red-Clause“ A

Iné špecifické formy A: •„Standby“ A •Prenositeľný A •A „back to back“-
protiakreditív
Standby A: je A, ktorý má garančný charakter. Používa sa následne po tom, keď
kupujúci neplní svoje platobné povinnosti. Je výsledkom americkej praxi. Vystavujúca
banka sa pri ňom zaväzuje zaplatiť beneficientovi, ak si tretí (príkazca) nesplní svoje
povinnosti voči beneficientovi.
Rozdiel medzi DA a Stand-by A je vo funkcii dokumentov (v DA slúžia ako dôkaz
o odoslaní tovaru či služby, v S-B A ako dôkaz o nesplnení alebo nedodržaní záväzku).
Poverovací list: je A vystavený bankou kkupujúceho priamo na beneficienta, ktorým je
tento splnomocnený vystaviť zmenku. V PL je zároveň vyjadrený záväzok banky voči
výstavcovi (držiteľovi zmenky), že takéto zmenky budú po predložení riadne vyplatené,
ak budú splnené podmienky v PL.
Prenositeľný A: je použiteľný v medziobchode, umožňuje preniesť požiadavky
zákazníka akreditívu na jeho dodávateľov.
Cézia: odstúpenie od akreditívu znamená, že medziobchodník odstupuje svoju
požiadavku z akreditívu na svojho dodávateľa.

Náležitosti
K údajom, ktoré musia byť uvedené v

A príkaze patria:

- názov firmy a adresa príkazcu
- zvýhodnený (predávajúci)-beneficient
- označenie druhu akreditívu
- doba platnosti A
- miesto predloženia dokumentov

(akreditívna al. avizujúca banka)

- miesto splatnosti A (spravidla banka,

kde sú dokumenty predkladané)

- mena akreditívnej peňažnej sumy
- dohodnuté podmienky kúpnej zmluvy

(dodacie podmienky, druh
dopravy...)

Dokumenty
Exportér predkladá banke obchodný účet (faktúru), dopravné dokumenty, dokumenty
o poistení, prípadne iné dokumenty.
Obchodná faktúra
Je účtovný dokument, na základe ktorého predávajúci žiada platbu od kupujúceho
v hodnote dodaného tovaru, poskytnutých služieb. Býva spravidla požadovaná vo
všetkých akreditívoch ako základný dokument. Všeobecne plní tieto funkcie:



popisuje tovar



deklaruje cenu tovaru



slúži ako žiadosť o zaplatenie tovaru



slúži ako záznam o vykonanej obchodnej transakcii.

Poskytuje presné informácie o obchode s daným tovarom. Spravidla obsahuje:

- mená a adresy kupujúceho
a predávajúceho
- číslo faktúry
- dátum vystavenia
- dátum splatnosti
- suma a mena
- info o dodávanom tovare, jeho označenie
- množstvo tovaru (váha,dĺžka,počet,miera)

- druh balenia, počet balíkov, značenie
zásielky
- obchodné a dodacie podmienky
- platobné podmienky
- spôsob prepravy, dopravný
prostriedok
- značky:čísla zmlúv,dovozná
licencia,číslo A-u
- krajina pôvodu, výrobca,...
- akékoľvek iné info, ktoré vyžaduje
DA-ív

Obchodná faktúra slúži i k overeniu dovozu a precleniu. Preto musia faktúry spĺňať
podmienky krajiny dovozu.
KONZULÁRNA FAKTÚRA

Konzulárna faktúra (consular invoice) vystavuje sa na konzulátom predtlačenom
formulári v krajine dovozu v predpísanom počte vyhotovení. Faktúra musí byť overená
konzulárnym oddelením zastupiteľského úradu alebo konzulátom dovážajúcej krajiny
(prípadne aj konzulátom v prístave nalodenia). Konzul ju legalizuje podpisom. Okrem
klasických informácií ohľadne tovaru, obsahuje predovšetkým informácie o hodnote
tovaru a krajine pôvodu. V konzulárnej faktúre konzulát kontroluje resp. potvrdzuje
trhové ceny v krajine vývozu (stredná a južná Amerika). Nevyplnené formuláre
konzulárnej faktúry sa dajú získať na konzulátoch príslušnej krajiny a vo veľkých
prístavoch - najlepšie v Rotterdame.
Konzulárna faktúra slúži pre preclenie v krajine dovozu.

COLNÁ FAKTÚRA
Colná faktúra (customs invoice) sa vystavuje na zvláštnych formulároch a musí
obsahovať podpisy exportéra a „pečiatku colnice ". Niekedy sa okrem podpisu
exportéra vyžaduje aj podpis svedka. Slúži rovnakému cieľu ako konzulárna faktúra-to
znamená k colnému prejednaniu dovážaného tovaru, ale neobsahuje žiadne overenie
resp. potvrdenie. Používa sa v angloamerickej oblasti (krajiny britského spoločenstva).
Colná faktúra môže byť kombinovaná s rôznymi prehláseniami a s doložkou o pôvode
tovaru. Väčšinou sa vyhotovuje na tlačivách obchodnej komory.
Vzor colnej faktúry je v prílohe, ktorá je archivovaná na právnom oddelení. Vzory
dokuementov nie sú súčasťou tohoto pokynu v jeho elektronickej podobe.
Okrem colnej faktúry existuje „cross border certificate" - doklad osvedčujúci
prekročenie hranice príslušného štátu.
Colná a konzulárna faktúra musí byť riadne označená a overená podľa podmienok
akreditívu a údajov, vyznačených na tomto samotnom dokumente.

ZMENKA
Akreditív požaduje predloženie zmenky v troch skupinách prípadov:
a)

Pokiaľ je použiteľný akceptáciou zmenky,

b)

Pokiaľ je použiteľný negociáciou zmenky (t.j. odkúpením zmenky),

c)

V prípade, že je použiteľný zaplatením zmenky splatnej na videnie (atsight).

Zmenka je cenný papier, z ktorého plynie bezpodmienečný a nesporný peňažný
záväzok zaplatiť oprávnenej osobe (majiteľovi zmenky) v určitý deň a na určitom mieste dlžnú
peňažnú sumu. Jej konkrétna právna úprava je v slovenskom právnom poriadku
obsiahnutá v Zákone zmenkovom a šekovom č. 191 /l 950 Zb. Zmenka musí mať vždy
podobu listinného cenného papiera.

Rozlišujú sa dve oblasti odlišnej právnej úpravy zmenky: oblasť anglosaského práva a oblasť
ženevskej konvencie.
ženevská právna úprava
• požaduje v súvislom texte listiny slovo „zmenka", a to v jazyku listiny,
v ktorom je napísaná forma zmenkového ručenia je vyjadrená
prostredníctvom „avalu", platnosť zmenky je určená na 3 roky od dátumu
splatnosti

zmenky,

anglosaská právna úprava
nepožaduje uvedenie slova zme nka , t .j. v pra xi sa mô že me
stretnúť so zmenkou, ktorá slovo zmenka" v súvislom texte listiny nemá
uvedené, pojem avalu nepozná a nahrádza ho pojmom koakceptácia,
spoluručenie, platnosť zmenky je určená na dobu 6 rokov od dátumu
splatnosti

Podstatné náležitosti zmenky
Podstatné náležitosti zmenky sú nasledujúce:
•

slovo „zmenka" v súvislom texte listiny v jazyku, v ktorom je zmenka napísaná

•

bezpodmienečný príkaz (pri cudzej zmenke), resp. bezpodmienečný sľub (pri

vlastnej zmenke) zaplatiť určitú peňažnú sumu
•

meno toho, kto má platiť (zmenkovníka, trasáta) - len pri cudzej zmenke

•

meno toho, komu, alebo na rad koho sa má platiť (remitenta)

•

dátum vystavenia zmenky

•

podpis vystaviteľa (trasanta).

Zmenky možno vystaviť so splatnosťou:


Na videní - Takáto zmenka je splatná pri predložení. Splatnosť nie je

uvedená vôbec alebo je uvedená výrazom napr. „na videnie“, „pri predložení“.
Vistazmenka musí byť predložená na platenie do jedného roka od dátumu
vystavenia. Vystaviteľ môže 1-r lehotu skrátiť alebo predĺžiť.


Na určitý čas po videní - Okamih splnenia záväzku zo zmenky je stanovený

pevnou lehotou s tým, že nie je určený jej začiatok. Ten určí majiteľ zmenky pri
predložení zmenky dlžníkovi na prijatie, napr. Na „14dní po predložení“. Dlžník nemôže
dobu splatnosti ovplyvniť, závisí od rozhodnutia majiteľa.


Na určitý čas po dátume vystavenia - Takáto zmenka je splatná po uplynutí

určitého času po dni vystavenia ( napr. o 14 dní odo dneška )


Na určitý deň - Splatnosť takejto zmenky je určená konkrétnym dňom.

Neplatná je zmenka, ak je splatnosťurčená niekoľkými dňami ( napr. „na Vianoce“).

Zo zákona platí, že ak nieje uvedené miesto vystavenia, je týmto miestom miesto
uvedené
pri mene vystaviteľa (podpise).
Ak chýba jediná podstatná náležitosť, nejedná sa o zmenku. Z tohto pravidla platia celkovo štyri výnimky, ktoré
sú podmienene podstatnými náležitosťami, a to:
•

ak nieje na zmenke uvedená splatnosť zmenky, tak sa zmenka stáva splatnou

na videnie
•

ak nieje na zmenke uvedené miesto platenia, tak je zmenka splatná v mieste

bydliska, alebo v sídle dlžníka
•

ak nieje na zmenke uvedené miesto vystavenia a pri podpise vystaviteľa je

uvedené sídlo, tak je tento nedostatok opomenutý
•

ak je úmyslom oboch zúčastnených strán z nejakých dôvodov vystaviť a prijať

zmenku, na ktorej chýba jedna alebo viac podstatných náležitostí, tak ide
o blankozmenku.

Nepodstatné náležitosti zmenky
Nepodstatnými náležitosťami zmenky sú zápisy, ktoré majú evidenčný,
orientačný charakter, prípadne rôzne doložky na zmenke. Zmenka musí
obsahovať všetky doložky, požadované akreditívom. Najčastejšie používaná je tzv.
akreditívna doložka, uvádzajúca číslo akreditívu, dátum jeho vystavenia atď., v súvislosti s ktorým je
zmenka vystavená. Neexistencia nepodstatných náležitostí nerobí zmenku neplatnou.

Doložky, ktoré sa v zmenkách najčastejšie používajú:
Doložka o domícile zmenky – domicilovať znamená určiť iné miesto splatnosti zmenky , je splatná u 3. osoby
Doložka o o efektívnom platení v cudzej mene - Táto doložka pre dlžníka
znamená, že je povinný plniť len v mene, ktorá je uvedená na zmenke.
Doložka hodnotová a valutová- Vystavíteľ touto doložkou dáva najavo, akú
hodnotu zmenka kryje, alebo táto doložka naznačuje, z akého vzťahu zmenka
vznikla.
Doložka úroková - Táto doložka označuje výšku dohodnutého úroku a
možno

ju

použiť

iba pri vistazmenkách a termínovaných vistazmenkách,
Doložka úzkosti - Vyjadruje sa slovami „vvithout recourse", „sine obligo",
„bez

postihu"

a pod. Táto doložka zbavuje osobu, na ktorú sa viaže, zodpovednosti
za akceptáciu a zaplatenie, s výnimkou vystaviteľa zmenky cudzej.
Doložka zaisťovacia- používa sa málo, obsahuje ju indosament – na rubovej
strane zmenky
Doložka „nie na rad“; - Takouto doložkou sa zakazuje ďalší prevod zmenky
indosamentom
Doložka avízová - Táto doložka sa vyjadruje textom na zmenke „zúčtujte
podľa signalizácie", „účtovne vyrovnajte podľa avíza...." a pod.

DOPRAVNÉ DOKUMENTY

V zmysle medzinárodnej smernice o akreditíve je dopravným dokumentom
dokument, ktorý preukazuje naloženie na palubu, odoslanie alebo prevzatie tovaru.
Rozoznáva sa:


Konosament ( námorný, oceánsky ) - cenný papier potvrdzujúci, že tovar bol

naložený k preprave. Slúži ako preukaz odoslania, ale aj ako tradičný papier
zabezpečujúci svojmu legitímnemu držiteľovi vecné právo na tovar. Je dokladom
o uzatvorení prepravnej zmluvy, ale nie je vlastnou prepravnou zmluvou.


Kombinované prepravné dokumenty - používajú sa, keď je preprava tovaru

zabezpečovaná viacerými cestami ( cestná, vodná, a pod. )


Letecký nákladný list – vystavujú ho letecké spoločnosti ako jednotný účet

o leteckej doprave v 3 a viacerých origináloch: 1. zostáva v leteckej spoločnosti, 2.je
určený prijímateľovi a 3. je k dispozícii odosielateľovi. Je to neobchodovateľný CP.


Náložný list – predstavuje nárok vydať zásielku prevzatú k preprave

predložiacej náložný list a na ňom potvrdí príjem zásielky.


Vydací list – doklad obsahujúci príkaz pre sklad k vydaniu nákladu.



Skladovací list – doklad o uskladnení tovaru. Môže mať charakter potvrdenia

alebo CP.


Železničný nákladný list – duplikáty preukazujúce, že tovar bol odoslaný po

železnici.


Medzinárodný prepravný list- používa sa v preprave prekračujúce hranice

viacerých krajín


Nákladný list v cestnej doprave je potvrdením o uzatvorení prepravnej zmluvy



Potvrdenie prepravcu o prevzatí tovaru – v ňom prepravca potvrdzuje

prevzatie tovaru.


Potvrdenie prepravcu o preprave – potvrdenie prepravcu, že prevzal tovar

k preprave.


Poštový podací lístok – potvrdenie, že poštový úrad prevzal zásielku

k poštovej preprave.

POISTNÉ DOKUMENTY
Jedná sa o stanovenie druhu zabezpečenia ochrany a poistenia

rizika pri doprave. Kryjú čistú cenu a náklady na dopravu a poistenie ( plus 10%). Sú
vystavené poisťovacími spoločnosťami a slúžia ako základ k platnosti uplatnenia
nároku na náhradu škody. Kryjú riziká uvedené v akreditíve, celú dopravu od
začiatku do konca.

ĎALŠIE DOKUMENTY
Partneri sa môžu vzájomne dohodnúť aj na ďalších dokumentoch

súvisiacich s exportom. Môžu to byť rôzne osvedčenia a potvrdenia: napr. lekársky
a veterinárny certifikát, dokumenty o balení a váhe, potvrdenia o kontrole, inšpekčný
certifikát, a pod.

EXPORTNÝ A IMPORTNÝ DOKUMENTÁRNY AKREDITÍV

Exportéra pri akreditíve zaujímajú ponúkané platobné záruky

v exportnom obchode. Z týchto dôvodov počas zmluvných jednaniach zohľadňuje
exportér bonitu a dôveryhodnosť kupujúceho, politické, hospodárske a právne
pomery jeho krajiny. Podľa stupňa potreby zárub si vyberá medzi nepotvrdeným
a potvrdeným akreditívom. Ak je v krajine kupujúceho stabilná politická situácia
a bonita banky je dobrá, je možné použiť aj nepotvrdený akreditív. V opačnom
prípade sa nepotvrdený akreditív otvoriť nedoporučuje.
Exportný akreditív

Akreditív poskytuje exportérovi i tieto výhody: banka uhradí

uvedenú sumu v súlade s akreditívnym textom a kupujúci nemôže úmyselne oddialiť
platbu.

Exportér musí vedieť, s akou bankou spolupracuje kupujúci, aká je

bonita tej banky a aké sú importné podmienky krajiny kupujúceho. Do kúpnej
zmluvy je nutné zapracovať i informácie ako je doba splatnosti akreditívu, spôsob
prepravy, dodacie podmienky, atď.

Exportér je v spojení s kupujúcim a môže s ním nejasnosti alebo

nedostatky akreditívu konzultovať. Mnohé exportné akreditívy budú otvorené v inej
mene, ako je mena exportéra. Tým pre neho vzniká kurzové riziko, ktoré môže
negatívne ovplyvniť zisk z jeho obchodu. V tom prípade je možné sa zabezpečiť cez
devízovo-termínované obchody.

Importný akreditív
Dokumentárny akreditív poskytuje viac výhod exportérovi, napriek

tomu môže otvorenie dovozného akreditívu priniesť väčšiu mieru istoty aj
kupujúcemu. Akreditív okrem aspektu istoty prináša importérovi i výhody, ako je
silná pozícia pri jednaniach o importných obchodoch, predávajúci musí povinnosti
vyplývajúce z akreditívu splniť a kupujúci môže požadovať určitý stupeň kvality
tovaru.

Zvláštne formy akreditívu
Prenositeľný akreditív
Je akreditív, pri ktorom je oprávnený – beneficient žiadať

oprávnenú banku o platbu alebo preplatenie zmenky pri jej splatnosti. Akreditív
môže byť prenositeľný len vtedy, keď je tak výrazne označený. Odvolateľný a Standby
– akreditív sú prakticky neprenositeľné. Každý akreditív je možné preniesť len raz.
Banky sú oprávnené, ale nie povinné prijímať prenosy.

Praktické fungovanie prenositeľného akreditívu prebieha v 3

rozhodujúcich fázach:
1)

Kupujúci uzatvára zmluvu s medziobchodníkom o kúpe tovaru,

pričom bude dohodnutá platobná záruka oproti akreditívu. Medziobchodník
uzatvára kúpnu zmluvu so subdodávateľom tovaru. Medziobchodník žiada svoju
banku, aby preniesla tento akreditív na druhého zvýhodneného ( obvykle
subdodávateľa, producenta tovaru )
2)

Podstata druhej fázy je dodávka tovaru a prezentácia dokumentov.

Druhý zvýhodnený prináša tovar k preprave a prezentuje predpísané dokumenty
svojej domácej banke. Potom bude použitý prvý akreditív a rozdiel sumy medzi
oboma akreditívmi bude poskytnutý prvému zvýhodnenému. ( tretiu fázu
nespomína ).

Protiakreditív
V prípade, že kupujúci T a S nevystaví prenositeľný akreditív,

zostáva prvému zvýhodnenému ( medziobchodníkovi ) alternatíva, aby žiadal banku
o vystavenie akreditívu k výhode subdodáveteľa na základe akreditívu kupujúceho.

Rozlišujú sa dva druhy akreditívu: kongruentný a nekongruentný.
Riziká v protiakreditívnych obchodoch sú vyššie, preto sú banky

pripravené k jeho otvoreniu po obdržaní záruk za úspešný priebeh od
medziobchodníka.

Akreditív so zálohou ( Red Clause/Green Clause )
Uplatňuje sa najmä v obchodoch so surovinami. Banka v krajine

exportéra je oprávnená zálohove poskytnúť určitý podiel na celkovom výnose
akreditívu exportérovi. Zelená klauzula ( green clause ) umožňuje exportérovi
poskytnúť zálohu bez preukázania vecnej záruky, zatiaľ čo červená klauzula ( red
clause ) požaduje vecné záruky, napr. skladový lístok o nakúpenom tovare na príkaz
vystavený bankou.

9. VÝVOJ SVETOVEJ EKONOMIKY
Prognóza externého ekonomického prostredia vychádza z Výhľadu OECD, ktorý bol
publikovaní v 11/2002 a z odhadov v rámci výhľadu MMF 9/2002.
Podľa súčastnej prognózy OECD sa v porovnaní s predchádzajúcimi predikciami výhľad
globálneho hospodársk. rastu zhoršil. Snaha podnikov a finančných inštitúcií o
zlepšenie hospodárenia bude mať v krátkodobom horizonte za následok nižšie
investičné výdavky a spomalenie rastu zamestnanosti.
V prvej pol. r.2002 bola ekonomická aktivita v jednot. regiónoch OECD slabá
a zároveň rôznorodá. V USA sa rast HDP spomalil z 5 % na 1,25 %. Rok 2003 je možné
charakteriyovať ako rok stagnácie celosvetovej ekonomiky, ale ku koncu roka sa začali
prejavovať prvky oživenia.

Vývoj v Eurozóne
V Eurozéne sa po očakávanom spomalení tempa rastu HDP na úroveň 0,7 % v roku
2002 predpokladá zrýchlenie dynamiky na 1,9% v roku 2003 na 2,7 % v 2004.
predpokladá sa , že celková inflácia meraná HICP sa v roku 2004 dostane pod úroveň
2% stanovenú ECB ako strednodobý cieľ cenovej stability. Štrukturálny deficit by sa mal
v eurozóne znižovať medzi jednotlivými krajinami existujú výrazné rozdiely vo
výsledkoch fixálnej konsolidácie. Ekonomiky ako Nemecko, Francúzko, Taliansko majú
problém s udržaním deficitu verejných financií na úrovni 3 % ako aj so smerovaním
k vyrovnanému rozpočtu v roku 2004 resp. 2006. dynamika hospodárskeho rastu
Nemecka bola ovplyvnená jeho citlivosťou na globálne hospodárske spomalenie.
V roku 2001sa hosp. rast spomalil na 0,6% hlavne s poklesu investícií. V 2002 by mal
podľa OECD reálny HDP vzrásť o 0,4% v 2003 o 1,5% a v 2004 o 2,5%. V roku
2003dosiahne inflácia úroveň 1,4% a 1,1% v 2004.cenový vývoj však bude ovplyvnený
mzdovými vyjednávaniami a vývojom cien ropy.

Vývoj vo vybraných krajinách strednéj Európy.

Česká republika v 2001 rast HDp 3,3% keď hlavným rastovým faktorom bola tvorba
hrubého fixného kapitálu. V 2002 sa očakáva HDP na úrovni 2,5% a 3,3% v 2003
pričom dynamika hospodárskeho rastu môže byť negatívne ovplyvnená predovšetkým
posilňovaním kurzu českej koruny.
Hospodársky rast Poľska v 2001 dosiahol úroveň 1,0% a v dôchodku stagnujúceho
domáceho dopytu a poklesu tvorby hrubých investícií sa očakáva relatívne slabá
dynamika HDP aj v roku 2002. prognóza OECD predpokladá v roku 2003 mierne
oživenie rastu HDP na 2,5% v roku 2004, k čomu by malo prispieť predovšetkým
obnovenie rastu investičného dopytu.
Maďarsko zaznamenalo v 2001 spomalenie dynamiky hospodárskeho rastu na 3,8%
v porovnaní s 5,2% v 2000. najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim tento indikátor
bola súkromná spotreba. Prognóza OECD v 2003 a2004 rast HDP 4,1% a 4,0 %.
Vývoj v USA sa v 2002očakáva rst HDP na úrovni 2,3% s miernym zrýchlením na 2,6
% v roku 2003, 3,6% v 2004.realizácia uvoľnenejšej menovej politiky v kombinácii s
pribiehajúcim zlepšením bilancie podnikového sektora v dôsledku vyššieho rastu
produktivity v tomto roku , by malo viesť k dynamickejšiemu rastu fixných investícií
podnikov. Podľa prognózy OECD sa očakáva v USA tlmený vývoj inflácie meranej
indexom spotrebiteľských cien na úrovni, 1,9 % v 2003, 1,8% v 2004.v USA by mal
v roku 2002 podiel deficitu bežného účtu na hdp dosiahnuť 4,9 % pričom sa očakáva
jeho ďalšie prehĺbenie na úroveň 5,1 z HDP v roku 2003, 5,3% v 2004. OECD pri svojich
predikciách vychádza z predpokladu oslabovania výmenného kurzu amerického dolára
voči jednotnej európskej mene rokoch 2003 a 2004 až k parite na 0,99 USD/EUR.

10. PLATOBNÁ BILANCIA ŠTÁTU

Platobná bilancia – systematický štatistický záznam všetkých

ekonomických transakcií, kt. boli realizované medzi devízovými tuzemcami
a cudzozemcami za určité zvolené obdobie.

Z hľadiska obsahu platobnej bilancie možno platobné bilanciu

vymedziť ako:
1.

platobnú bilanciu v užšom zmysle, nazývanú aj devízovú – je to bilancia

platieb, kt. zachytáva všetky devízové inkasá a devízové úhrady, ktoré uskutočnili
devízoví tuzemci s devízovými cudzozemcami za určité obdobie.
2.

platobnú bilanciu v širšom zmysle, označovanú ako ekonomickú –

prehľad všetkých ekonomických transakcií, ktoré sa uskutočnili medzi devízovými
tuzemcami a cudzozemcami za určité zvolené obdobie, inkasá a úhrady medzi
devízovými tuzemcami a cudzozemcami, ktoré sa uskutočnili aj v národných menách,
celý objem dovozu a vývozu T, sl. a výkonov.
Častejšie sa vyskytuje nevyrovnaná platobná bilancia, ktorá môže mať:

aktívne saldo platobnej bilancie – za dané obdobie alebo k danému

okamihu úhrn inkás z cudziny je väčší ako úhrn úhrad do cudziny, hodnotí sa kladne

pasívne saldo platobnej bilancie – za dané obdobie alebo k danému

okamihu úhrn inkás z cudziny je menší ako úhrn úhrad do cudziny, trvalé pasívne
saldo sa hodnotí negatívne.
Platobná bilancia má:
 horizontálnu štruktúru, ktorú predstavujú jednotlivé položky, riadky, možno ju
ďalej rozdeliť na autonómne a indukované.
 vertikálnu štruktúru, ktorú predstavujú jednotlivé sĺpce, vychádza z podvojného
zápisu jednotlivých transakcií.
Na základe určitých spoločných znakov možno jednotlivé položky usporiadať do
niekoľkých základných skupín medzinárodného pohybu – tovarov, služieb, dôchodkov,
transferov, dlhodobého kapitálu, krátkodobého kapitálu, zmena v devízových
rezervách a držby domácej meny v zahraničí.
Bežné druhy platobnej bilancie – dôležité miesto majú tieto bilancie:
1.

bilancovanie tovarov, služieb, výnosov – nazývané tiež „bežná

bilancia“, vyjadruje prevody medzi danou ekonomikou a ostatným svetom, možno ňou
predvídať dôsledky ekonomického vývoja
2.

bilancia financované rezervnými aktívami a vybranými pasívami –

„súhrnná bilancia“, môže sa zostavovať s vysokým stupňom štatistickej presnosti
3.

bilancia tovarov, služieb, výnosov, jednostranných prevodov

a pohybov dlhodobého kapitálu
Saldo platobnej bilancie – sa v súčasnom poňatí sa určujú v zásade dvoma spôsobmi:


vymedzenie tzv. čiastkových sáld na úrovni

jednotlivých položiek platobnej bilancie


vymedzenie tzv. kumulatívnych sáld platobnej

bilancie na základe zoskupenia určitých položiek.
Štandardné položky platobnej bilancie – základné položky, ktoré možno použiť pri
zostavovaní rozličných analytických bilancií.


Bežný účet

– vzťahuje sa na

tovary, služby, výnosy a jednostranné bežné transféry,


Kapitálový a

finančný účet

– má

dve časti:
kapitálový účet – hlavnými položkami sú kapitálové transféry
finančný účet – všetky druhy investícií.
Tovar sa člení na všeobecný obchodný tovar, tovar na spracovanie, na opravu tovaru,
tovar obstaraný prepravcami.
Služby sa členia na prepravu, cestovný ruch, komunikačné služby , stavebné služby,
poisťovacie služby, finančné služby, počítačové a informačné služby.
Príjmy sa členia na kompenzácie zamestnancov, ktoré zahŕňajú platy, mzdy a iné dávky
vo forme hotovosti alebo v naturáliách od pohraničných, sezónnych a ďalších
pracovníkov nerezidentov.
Kapitálové transfery zahŕňajú prevody vlastníctva fixných aktív, transfery prostriedkov
viazaných na fixné aktíva alebo zrušenie pohľadávok veriteľmi.
Nadobudnutím sa väčšinou rozumie nadobudnutie nehmotných aktív.
Klasifikácia štandardných položiek finančného účtu vychádza z toho, že všetky zložky
sú začlenené podľa typu investície alebo podľa funkčného určenia na priame investície,
portfóliové investície, ostatné investície a rezervné aktíva.

Eximbanka SR a jej význam pre platobnú bilanciu štátu – Eximbanka bola zriadená
zákonom č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke SR, ktorá začala realizovať svoje
aktivity 22.7.1997 a jej vlastníkom je štát. Ako inštitúcia sui generis typu ECA spája
bankové činnosti a činnosti exportného poistenia. Pôsobí ako špecializovaná finančná
inštitúcia, ktorá nespadá pod finančnú kontrolu a bankový dohľad. Podľa zákona štát
ručí za záväzky Eximbanky SR vzniknuté pri získavaní finančných prostriedkov na
zahraničných finančných trhoch a na ostatné záväzky vzniknuté pri financovaní
a posťovaní vývozných úverov Eximbankou. Hlavným cieľom je podpora
maximálneho objemu vývozu sofistikovanej produkcie najmä do krajín OECD, najmä
EÚ, ako aj do rozvojových krajín, pri zabezpečení návratnosti prostriedkov
minimalizáciou rizík vznikajúcich z

poistných, úverových, záručných a

finančných

operácií. Finančné zdroje inštitúcie pozostávajú z nasledovných položiek:


zverené zdroje tvorené z prostriedkov štátneho rozpočtu, účelovo

určené na financovanie vývozných úverov a ich poistenie,


vlastné zdroje tvorené základným imaním, fondami a hospodárskym

výsledkom bežného roka,


cudzie zdroje tvorené dočasne použiteľnými cudzími prostriedkami.

Eximbanka vykonáva svoje funkcie a činnosti v dvoch hlavných oblastiach –
financovanie a poisťovanie vývozných úverov. Orgánmi Eximbanky SR sú:


Rada banky – štatutárny orgán, má najmenej 5

a najviac 7 členov, členmi sú guvernér, viceguvernéri a ďalší členovia, ktorí nie sú
zamestnancami Eximbanky SR


Dozorná rada



Guvernér.

Financovanie exportu
refinančné úvery

– eximbanka poskytuje komerčným bankám v SR účelové refinančné

zdroje na poskytovanie úverov podporujúcich export. Tieto zdroje sú potom
poskytnuté klientom so sídlom v SR, ktorí vyrábajú na vývoz, resp. vyvážajú výrobky
a služby prevažne slovenského pôvodu. Poskytuje ich na základe zmluvy o úvere
uzavretej medzi komerčnou bankou, vývozcom a Eximbankou. Základnými

podmienkami sú: predloženie relevantných faktúr, týkajúcich sa predmetu
financovania, splnenie odkladacích podmienok, úhrada poplatku za spracovanie
úverového prípadu, písomné vyjadrenie komerčnej banky.
záručné produkty – eximbanka môže vystavovať bankové záruky za podnikateľské
subjekty so sídlom alebo trvalým pobytom na území SR, ktoré vyvážajú tovary a služby
prevažne slovenského pôvodu. Žiadosť obsahuje základné údaje o príkazcovi záruky,
beneficientovi, kontrakte, požadovanej záruke, zabezpečení záruky, podmienkach
plnenia zo záruky.
kontraktné záruky

– bankovými zárukami eximbanka ručí za záväzky slovenských

vývozcov splniť podmienky ponuky vo vzťahu k medzinárodnej verejnej súťaži (tendru),
vystavením neplatobnej záruky eximbanka umožní slov.vývozcom lepšie sa uplatniť
v medzinárodných konkurenčných podmienkach. Kontrakt.záruky majú najmä tieto
formy: záruky za ponuku, záruky za dobré prevedenie kontraktu, záruky za vrátenie
platby vopred, záruky za zadržné, záruky za záručnú dobu.
platobné záruky

– eximbanka vystavuje záruky kryjúce splnenie platobných záväzkov

príkazcu. Majú tieto formy: záruka za splatenie bankového úveru, záruka za platobnú
podmienku.
zmenkové produky

– rozumie sa nimi odkup a splatenie zmeniek, ktorých splatnosť

v deň odkupu je minimálne 30 kalend. dní a maximálne 365 kalend. Dní a ktorým
poskytne eximbanka finančné prostriedky vo forme zvýhodneného financovania za
zmluvne dohodnutých podmienok, na účely podpory vývozu.
zmenkové obchody refinančné – eximbanka poskytuje finančné prostriedky pre
zvýhodnenie financovanie na podporu vývozných aktivít vývozcu na základe
uzatvorenej zmluvy o zmenkovom obchode s bankou. Účelom je podpora vývozu
tovarov priamej spotreby, výrobnej spotreby a služieb prefinancovaním vývozných
pohľadávok a zásob určených na vývoz.
zmenkové obchody priame – eximbanka poskytuje finančné prostriedky pre zvýhodnené
financovanie na podporu vývozných aktivít (na základe kontraktu medzi vývozcom
a zahraničným odberateľom) vývozcu vo forme odkupu vlastnej zmenky vystavenej
vývozcom na rad Eximbanky bez protestu, na ktorej môže byť uvedený zmenkový
ručiteľ, bonitná banka alebo bonitný podnikateľský subjekt. Účelom je podpora vývozu
tovarov priamej spotreby, výrobnej spotreby a služieb prefinancovaním poistných
pohľadávok a zásob určených na vývoz.
financovanie vývozných pohľadávok

– prostredníctvom eskontu zmeniek je možné

poskytnúť úver na príslušné exportné pohľadávky. Výhody: prenikanie na zahraničné
trhy a minimalizovať rizika, okamžitý prístup ku zdrojom za výhodnú úrokovú sadzbu.
Poisťovanie exportu – poskytuje poistenie proti krátkodobým komerčným rizikám,
ktoré môžu byť obchodovateľné a neobchodovateľné, z dôvodu nezaplatenia
pohľadávky zo strany zahraničného kupujúceho pri vývoze tovaru, služieb, duševného
a priemyselného vlastníctva. Vymedzenie pojmov:
Poistený – PO so sídlom alebo FO s trvalým pobytom na území SR, ktorá uzatvorila
s poistiteľom poistnú zmluvu a ktorá vystupuje v zahranično-obchodných vzťahoch
vlastným menom a na vlastný účet.
Poistiteľ – exportno-importná banka SR
Vývozný kontrakt – kontrakt uzatvorený medzi slov.dodáateľom tovaru alebo služieb
a zahraničným kupujúcim
Zahraničný kupujúci – FO s trvalým pobytom alebo PO so sídlom mimo územia SR
Vývozný úver – úver poskytovaný poisteným zahraničnému kupujúcemu, ktorý
predstavuje odklad platby za dodanie tovaru alebo služieb.
Vývozná pohľadávka – hodnota dodaného tovaru alebo služieb, fakturovaná poisteným
voči zahraničnému kupujúcemu
Úverový limit – predstavuje po odpočítaní spoluúčasti najvyššiu možnú čiastku
poistného plnenia za poistné udalosti, ktoré vznikli pri vývoze zahraničnému
kupujúcemu
Revolvingový úverový limit – limit stanovený na opakované vývozy
Jednorázový úverový limit – limit stanovené na vývoz uskutočnený jednou dodávkou
Dokumentárne inkaso – platobný nástroj zaisťujúci poistenému vlastníctvo tovaru až do
okamžiju úplného zaplatenia tomu, kto je zodpovedný za odovzdanie dokumentov
osvedčujúcich vlastníctvo tovaru zahraničnému kupujúcemu
Doba dodania – doba splatnosti faktúry vystavenej poisteným na zahraničného
kupujúceho za dodanie tovaru alebo služieb
Poistné – suma hradená poisteným poistiteľovi za poistenie vývozného úveru
Spoluúčasť – percentuálny podiel, ktorým v prípade poistnej udalosti poistený podieľa
na škode krytej poistnou zmluvou.
Komerčné riziká – vyplývajú z ekonomickej alebo finančnej situácie zahraničného
kupujúceho
Čakacia doba – doba, po uplynutí ktorej má poistený právo požadovať poistiteľa
o poistné plnenie a poistiteľ je povinný poskytnúť poistné plnenie v súlade
s podmienkami určenými v poistnej zmluve a v týchto podmienkach úverového
poistenia.
Škoda – majetková ujma poisteného spôsobená nezaplatením poistených pohľadávok
predstavovaná rozdielom medzi celkovou výškou poistených pohľadávok
faktúrovaných dlžníkovi a čiastkou zodpovedajúcou súčtu výnosov získaných
poisteným alebo poistiteľom na účel úhrady poistených pohľadávok do doby
vystavenia rozhodnutia o poistnom plnení.
Výnosy – ekékoľvek čiastky získané poisteným alebo poistiteľom alebo pred alebo po
úhrade poistného plnenia
Spor – nesúhlas s právami poisteného, s výškou alebo oprávnenosťou pohľadávky.
Poistenie krátkodobých vývozných úverov proti komerčným rizikám – poistenie
kryje nezaplatenie pohľadávky v dôsledku platobnej neschopnosti alebo platobnej
nevôle súkromného kupujúceho. Predmetom poistenia je poistenie vývozných
pohľadávok, ktoré vznikli poistenému odoslaním, dodaním tovaru alebo poskytnutím
služieb, duševného a priemyselného vlastníctva zahraničnému kupujúcemu počas
trvania poistenia. Medzi poisteným a poistiteľom sa uzatvára písomná poistná zmluva.
Poistenie krátkodobých vývozných úverov proti politickým rizikám – kryje riziko
nezaplatenia pohľadávky v dôsledku politických a administratívnych opatrení krajiny
dlžníka, príp. tretej krajiny.
Poistenie strednodobých a dlhodobých dodávateľských úverov proti politickým
a komerčným rizikám – pokrýva celú škálu politických aj komerčných rizík. Dĺžka
úveru musí presiahnuť jeden rok.
Poistenie odberateľských úverov proti politickým a komerčným rizikám – pokrýva
celú škálu politických aj komerčných rizík. Dĺžka úveru musí presiahnuť jeden rok,
Poisteným je financujúca banka, predmetom poistenia sú platobné záväzky
vyplývajúce z poistenej úverovej zmluvy.
Poistenie výrobného rizika – kryje výrobné riziko, ktoré vzniká pred odoslaním
tovaru.
Poistenie úveru na financovanie výroby na vývoz proti riziku nesplatenia úveru –
predmetom je pohľadávka komerčnej banky, vyplývajúca z úveru poskytnutého
slovenskému vývozcovi/výrobcovi na financovanie výroby na vývoz.
Poistenie investícií slovenských PO v zahraničí – kryje riziko zamedzenia prevodu
úhrad z investície do SR, vyvlastnenia alebo politicky motivovaného násilného
poškodenia.
Poistenie potvrdeného neodvolateľného vývozného dokumentárneho akreditívu
– kryje riziko majetkovej ujmy poistenej banky, spôsobené čiastočným alebo úplným
nezaplatením podľa podmienok akreditívu.
Poistenie vývozných záruk – kryje vývozcu pred rizikom použitia a neoprávneného
použitia alebo zadržania záruky beneficietom.