Obdobie mladšieho školského veku- doplnenie prednášky

Podľa Wágnerovej školský vek môžeme rozdeliť na tri fázy na: ranný školský vek – 6-7 do 8-
9 rokov. Je charakteristický zmenou životnej situácie a rôznymi vývinovými zmenami.
Stredný školský vek 8-9 rokov až 11-12 rokov, to znamená do doby keď dieťa prechádza na
2. stupeň základnej školy. Starší školský vek – nadväzuje na stredný školský vek a trvá do
ukončenia základnej školy do 15 rokov.
Obdobie 1. stupňa ZŠ budeme deliť na obdobie ranného školského veku a stredného
školského veku a budeme ho nazývať spoločne mladším školským vekom od 6-11 rokov Toto
obdobie. Je to obdobie triezveho realizmu, pretože dieťa hodnotí svet aký je.
Telesný vývin - sme si hovorili
Motorický vývin rozvíja sa a zdokonaľuje jemná motorika.
Rozvoj kognitívnych procesov:
Vnímanie - prechod od globálneho vnímania k analyticko-syntetickému vnímaniu, ktoré
umožňuje preskúmať časti detaily predmetov a opäť ich poskladať do celku. Dokáže dobre
vnímať obrazy, schémy, ale potrebuje do poznávania nových predmetov zapojiť viaceré
analyzátory. Čím viac analyzátorov môže dieťa zapojiť pri vnímaní nového, tým je jeho
poznanie presnejšie. Nový predmet lepšie spoznáva ak ho nielen vidí, ale môže s ním aj
manipulovať. Skvalitňuje sa aj sluchovné vnímanie. Dieťa lepšie rozlišuje fonémy hovorenej
reči. Vnímanie hudby sme si hovorili, pociťovanie farieb sme si hovorili, atď...
Pokroky robí aj vo vnímaní priestoru, vzdialenosti a veľkosti predmetov v priestore
a vnímaním hĺbky. Dieťa sa zdokonaľuje aj vo vnímaní času. Okolo 8. roku sa spresňuje
porozumenie času (dokáže podľa času usporiadať rôzne udalosti a tým
chápe rytmus striedania – denné, týždenné, ročné, vie, že existuje kalendár, učí sa rozoznávať
hodiny, dĺžku trvania diania, vie, že čas je nenávratný. Pozornosť: sme si hovorili
Pamäť dieťaťa Je charakterizovaná názornosťou a konkrétnosťou. Dobre si pamätá vlastné
zážitky, zmyslové skúsenosti, rozvíja sa mechanická pamäť a aj logická pamäť. Mechanická
pamäť ešte prevláda nad logickou. Dieťa vie lepšie reprodukovať naučené, začína používať aj
pamäťové stratégie opakovania.
Predstavivosť dieťaťa Je živá a bohatá. V tomto období sa prejavujú u niektorých detí
eidetické predstavy. Koncom tohto obdobia si dieťa vytvára fantazijné predstavy, teda
predstavy predmetov a javov, ktoré nikdy nevnímalo.

Myslenie J. Piaget nazval spôsob myslenia, ktoré je typické pre mladší školský vek fázou
konkrétnych logických operácií, čo je charakteristické rešpektovaním základných zákonov
logiky a rešpektovaním konkrétnej reality. Toto myslenie je pojmovo-abstraktné, alebo
slovno-logické. Toto logické usudzovanie sa však týka len predmetov, ktoré si dieťa dokáže
predstaviť. Významným znakom logického myslenia je reverzibilita, čo znamená, že logické
operácie myslenia sú vratné. Dieťa vie, že ak uberie z kôpky 10 cukríkov je na tejto kôpke
menej cukríkov, ale, že ich môže vrátiť na pôvodné miesto kde ich bude opäť toľko ako
pôvodne. Teda dokáže akceptovať premenlivosť ako základnú vlastnosť reality. K logickým
operáciám, ktoré dieťa používa pri myslení patrí:

Decentralizácia- ide tu o odpútanie sa od jedného hodnotiaceho kritéria a sledovanie
viacej kritérií. Pod tento pojem patrí:
1. klasifikácia a triedenie, dieťa dokáže triediť hlásky manipulovať s číselnými pojmami
(sčítať ovocie, kvety, kocky, ), dokáže triediť podľa tvaru a farby napr. dieťa správne rozdelí
kocky na guľaté a hranaté, červené a zelené.

2. inklúzia – dieťa dokáže zahrnúť predmety do tried, podriadenie prvkov do tried (napríklad
autíčka a bábiky sú hračky, chápu, že červené a zelené cukríky sú cukríky a chápu aj to, že
nadradeným pojmom farby sú cukríky, okolo 8 roku chápu, že ruže a tulipány sú kvety.
3. Dokáže zoradiť predmety podľa nejakého kritéria : napríklad farby, veľkosti. A toto
dokáže zároveň. Malé a svetlé guličky zaradí na začiatok radu, tmavšie a väčšie na koniec
radu.

Deti v tomto období dokážu posudzovať skutočnosť z viacerých hľadísk. Otec je učiteľ a je aj
môj otec a je manželom mojej mamy a je pán Milan Statočný, čo dieťa predškolského veku
nedokázalo.
Štádium konkrétnych logických operácií je charakteristické vo vývinovom období mladšieho
školského veku ešte týmito ďalšími znakmi:
Konzervácia- jedná sa o vedomie trvácnosti predmetov a ich znakov a vlastností.
Mladší školák si uvedomuje, že zmena zjavných znakov neznamená zmenu ich podstaty.
Konkrétne logické operácie sú charakteristické schopnosťou akceptovať premenlivosť ako
základnú vlastnosť reality. Mladší školák vie, že placka plastelíny obsahuje rovnaké množstvo
plastelíny ako gulička. Toto však vie väčšina detí až v 4. triede ZŠ. Ďalej mladší školák
správne uvažuje, že slabika je v rôznych slovách rovnaká. Mladší školák chápe trvalosť
určitých vlastností objektu a dokáže vysvetliť prečo to tak je. Pod pojem konzervácia by sme
mohli zaradiť nasledovné pojmy, ktoré vyjadrujú spôsoby argumentácie, ktoré sú typické pre
mladší školský vek už u detí 7 ročných:

Reverzlibilita: vratnosť rôznych premien – (odoberieme z hŕby určitý počet guličiek a ten
istý počet pridáme je ich rovnako; pridáme rovnaké množstvo vody do nádoby, ktorú sme
predtým vyliali je jej rovnako)
Kompenzácia – guličky vysypeme z nádoby zo širším dnom do nádoby z užším dnom dieťa
tvrdí, že ich je rovnako, lebo druhá nádoba má užšie dno
Identita – Rovnakosť – Dieťa vie, že keď sme nič nepridali ani neubrali je vody rovnako a je
jej rovnako aj keď ju prelievame z jednej nádoby do druhej.

Ďalšie pojmy, ktoré sa viažu ku konkrétnym logickým operáciám mladšieho školského veku:

Reciprocita: predstavuje dva pohľady na určitú realitu. Keď má jedna čokoláda hodnotu 1
euro je možné túto čokoládu za jedno euro kúpiť. Dom je vec, ale dom je aj podstatné meno.

Deti v strednom školskom veku operujú aj všeobecnými pojmami ako ovocie, fabrika, mesto.
Na začiatku stredného školského veku môžeme pozorovať u detí zovšeobecňovanie –
vytváranie tried javov na základe ich spoločných znakov o čom svedčí aj záujem detí
o zberateľstvo – vytváranie herbárov, zbieranie známok, zbieranie autíčiek atď...
Abstraktné pojmy deti vymedzujú ešte veľmi neostro. Ťažko chápu pojmy ako kapitalizmus,
filozofia.

Jeho myslenie je konkrétne, akceptuje skutočnosť ako danosť. Dieťa dokáže informácie
opakovať. Dokáže hľadať základný princíp úlohy (ukladať obrázky podľa príbehu). Pokrok
u dieťaťa nastáva aj v chápaní pojmu množstva. Ak ho požiadame, že má dať na dve rovnaké
kôpky 6 žltých cukríkov a 8 modrých urobí to správne. V kognitívnom vývine školáka je
dôležitá metakognícia schopnosť uvažovať o vlastnom poznávaní, myslení. Využíva
spätnú väzbu, ktorá pomáha dieťaťu oceniť situácie a svoje vlastné možnosti. Metakognícia je
definovaná ako vedomosti o vlastnom poznávaní. Metakognícia má dve zložky, ktoré
zahřňajú:

a/ sebaocenenie a zhodnotenie svojich vedomostí a kompetencií – Mladší školák nedokáže
oceniť čo dokáže a čo nie. Musí získať skúsenosť z hodnotenia inými ľuďmi, preto je
potrebné, aby učiteľka na 1. stupni ZŠ hodnotila jeho schopnosti veľmi citlivo.
b/ ocenenie vhodnoti určitej stratégie pre riešenie určitého problému. Mladšie deti nie sú
schopné zmeniť stratégiu, pokiaľ by pôvodný prístup nebol funkčný. Preto častejšie lipnú na
jednom spôsobe riešenia.
Predstava dieťaťa o kauzalite sa v tomto veku mení. Stráca egoistické zameranie
predškoláka, ktorý si myslí, že všetko, čo sa deje sa musí vzťahovať k nemu. Dieťa
v mladšom školskom veku vie, že mnohé udalosti, hoci sa ho dotýkajú môžu mať príčinu,
ktorá s nim nesúvisí.

Citový vývin Dieťa už dokáže ovládať svoje city, rozumie vlastnému citovému prežívaniu.
Chápe citové prežívanie iných ľudí. Jeho citové stavy sú stabilnejšie, nestriedajú sa tak
rýchlo. Okrem základných citov sa rozvíjajú aj vyššie city – mravné a estetické.

Socializácia dieťaťa v mladšom školskom veku
Rola žiaka nie je výberová, dieťa ju získava automaticky bez ohľadu na vlastné prianie. Je
predpísaná školským poriadkom. Predstavuje významnú skúsenosť, ktorá ovplyvní rozvoj
sebahodnotenia dieťaťa a voľbu jeho ďalších životných cieľov. Rola žiaka prináša však rôzne
záťažové situácie ale aj sociálnu prestíž. Nástup dieťaťa do školy je spojený s nutnosťou
osamostatnenia, prijatia zodpovednosti za vlastné jednanie a jeho následky. Vzťah k učiteľovi
posilňuje u žiaka pocit istoty a bezpečia.
Rola spolužiaka je základom pre budúce stratégie správania a neformálne sociálne vzťahy. Tu
sa jedinec učí zvládnuť zručnosti sociálnej interakcie, spolupráce, solidarity, sebaovládania,
spôsobom špeciálnej komunikácie a zvládnutia rolí určitého typu, ktoré spoluurčujú jeho
budúcu sociálnu úspešnosť. V tomto období sa vyhraňuje špecifický spôsob komunikácie
detskej skupiny. Je typický značnou prevahou citoslovcov , hlučnosťou, zdôrazňovaním
neverbálnych komunikačných prejavov. Komunikácia žiaka s učiteľom má presne stanovené
pravidlá, ktoré určujú tak jej formálnu podobu ako aj jej obsah. Dieťa potrebuje dosiahnuť
spoločenské uznanie, potrebuje byť druhými akceptované a oceňované. Ocenenie dospelými
sa vzťahuje k rôznym detským potrebám, ktoré sú: potreba citovej istoty, ktorá je
uspokojovaná pozitívnym hodnotením, ktoré možno chápať ako dôkaz emočnej akceptácie.
Potreba pozitívneho hodnotenia uspokojuje ocenenie dobrého výkonu. Úspech posilňuje
sebadôveru. Ďalšou potrebou je potreba orientácie, hodnotenie dieťaťa poskytuje určitú
informáciu o tom, aký výkon je žiadúci. Táto skúsenosť môže ovplyvňovať voľbu stratégie
budúceho povolania. Pre mladšieho školáka je dôležitý názor učiteľa na jednotlivých
spolužiakov. Trieda je sociálnou skupinou, ktorá významne ovplyvňuje socializačný vývin
školáka a prispieva k rozvoju špecifických sociálnych kompetencií. Dieťa sa prezentuje
hlavne svojim zovňajškom. Ten je daný samotypom dieťaťa a jeho úpravou, najmä
oblečením, ktoré má značný socializačný význam. Významným socializačným činiteľom
v tomto veku je rodina. Rodičia sú súčasťou indentity mladšieho žiaka. Sú jeho zdrojom
zmysluplného učenia, zdrojom istoty, bezpečia, uspokojujú potrebu sebarealizácie, sú
modelom budúcnosti.
Matka –žije v spojení s deťmi, pre dievčatá je modelom budúcej role, pre chlapcov –
ochrankyňou. Otec má v tomto veku zdanlivo nový a väčší význam než kedykoľvek predtým.
Taktiež je zdrojom istoty, zdrojom informácií a skúseností, ktoré dieťaťu neposkytla matka.
Otec je pre deti nielen modelom ale aj partnerom v rôznych činnostiach. Funguje ako podpora
rozvoja detskej samostatnosti, nezávislosti, sebaistoty a sebadôvery. Otec sa od matky môže
líšiť nielen svojou rolou, ale býva aj inou osobnosťou, s iným štýlom správania a riešenia
problémov. Otec umožňuje dieťaťu lepšie odpútanie sa od matky, je inou autoritou ako matka.

Je sviatočnou autoritou, pretože je väčší, zdatnejší, silnejší ako matka. Jeho autorita je
viditeľná. Otec je modelom mužskej role. Pre syna je vzorom mužskej role, pre dievča je
modelom role, ktorá pre jej rolu doplňujúca.Vzťah medzi matkou a otcom je modelom
vzájomného vzťahu muža a ženy. Súrodenec je stabilná súčasť života dieťaťa. Zdieľa s ním
veľkú časť skúseností a zostáva celoživotným blízkym opierajúc sa o vedomie príbuznosti
sýtiace spoločnými zážitkami z detstva. Poradie narodenia dieťaťa zvyšuje pravdepodobnosť
rozvoja určitých osobnostných rysov a spôsobov správania. Najstaršie dieťa má spravidla
dominantný pozíciu, ktorá sa vzťahuje k mladším súrodencom. Môže sa prejaviť na jednej
strane autoritatívnym správaním, na druhej strane ochraňovaním. Najmladšie dieťa má síce ku
všetkým podradenú, ale ináč privilegovanú pozíciu. Na jednej strane sa musí naučiť ľuďom
podriadiť, na druhej strane sa môže snažiť získať výhody vydieraním staršieho súrodenca,
žalovaním. Najmladší zo súrodeneckej skupiny nie sú vždycky rovnako zodpovední ako ich
starší súrodenci, pretože sú na ne kladené rodičmi menšie nároky ako na starších súrodencov.

Stredný školský vek

Dieťa je realista, extravertované obrátené k svetu, je optimista, má tendenciu interpretovať
všetko dianie pozitívnym spôsobom.
Mení sa hodnotenia a sebahodnotenie dieťaťa. Jeho názor je stabilnejší a menej ovplyvňovaný
momentálnym výsledkom, či situáciou. V tomto veku sa mení aj postoj k učiteľovi. Dieťa
rešpektuje sociálne normy, ktorým garantom je práve autorita učiteľa. Učiteľ nemusí mať
a pre staršie deti ani nemáva osobný význam.
Rovesnícke skupiny v strednom školskom veku: Potreba kontaktu s rovesníkmi je jednou
z najdôležitejších potrieb detí nielen stredného, ale aj ranného školského veku, teda mladšieho
školského veku. Rovesnícka skupina uspokojuje tieto potreby:
Potrebu citovej istoty a bezpečia – túto potrebu uspokojuje rodina, ale čiastočne ju
uspokojuje aj rovesnícka skupina.
Potrebu učenia, rozvoja určitých skúseností a zručností – dieťa sa v rovesníckej skupine
učí komunikovať, kooperovať, súperiť, získavať rôzne role a dosiahnuť priateľnú pozíciu
s dostatočnou prestížou. Detská skupina si vytvára vlastné normy správania, platné len v tom
prostredí, ktoré je treba rešpektovať, aby tu bol jedinec akceptovaný. Dôležitou požiadavkou
je férovosť a spravodlivosť, čo má charakter vyrovnanosti. V rovesníckej skupine sa očakáva
od všetkých detí rovnaké správanie. Kto robí niečo iné, býva ostatnými odmietnutý. V tomto
období vzrastá aj význam triedy ako sociálnej skupiny. Okolo desiateho roku prestávajú deti
žalovať. Norma prezentovaná učiteľom ustupuje významu normy prezentovaného triedou.
Nežalovať znamená byť solidárny so spolužiakmi, poprípade sa až identifikuje s nimi.
Potrebu sebarealizácie - môže byť lepšie uspokojovaná než v asymetrických vzťahoch
s dospelými. Sami rovesníci sa motivujú k výkonu, ale iným spôsobom než dospelí.
Rovesnícka skupina detí stredného školského veku sa vytvára na základe ľahkosti
vzájomného kontaktu. Vytvárajú menšie, alebo väčšie skupiny, obyčajne tu nejde
o intímnejšie a stálejšie priateľstvo. Deti v tomto veku kladú dôraz na spoločne zdieľané a na
solidaritu a pomoc. V strednom školskom veku sa deti kamarátia s rovnakými starými deťmi,
ktoré dosahujú rovnakej vývinovej úrovne. Každý kto je len o rok starší je veľký.
Špecifickým znakom tohto obdobia je identifikácia sa detí s deťmi rovnakého pohlavia čo
súvisí s ďalším rozvojom ženskej a mužskej role. Dievčenské a chlapčenské skupiny sa líšia
nielen záujmovým zameraním, ale aj veľkosťou a spôsobom komunikácie. Chlapčenská
skupina býva väčšia a kontakty sú skôr extenzívne. Dievčatá sa združujú do menších skupín
kde tvoria dyády alebo triády. Viac sa sústreďujú na vlastné vzťahy a priateľstvo. Deti tohto
vekového obdobia môžu vytvoriť skupinu, ktorá môže jednať ako celok. Môžu dať najavo
odmietanie nejakého spolužiaka, čo sa prejavuje šikanovaním.

Obdobie prípravy na partnerstvo a rodičovstvo - v tomto vekovom období sa objavujú
prvé prejavy rodičovského správania. Malé deti sú objektom starostlivosti, dievčatá ich vozia
v kočáriku a starajú sa o ne. Podobne aj chlapci sa dokážu o takéto deti starať. V prípade keď
takáto skúsenosť nie je dostupná, objavuje sa potreba mať malé zvieratko a starať sa o neho.
Detská identita Vyplýva zo skúsenosti so sebou samým. Opiera sa o hodnotenie iným
človekom. Pre rozvoj detskej identity je významná rodinná identita. Dieťa vie, že patrí
k nejakej rodine. Taktiež identita daná príslušnosťou k nejakej rovesníckej skupine.

Obdobie dospievania

Ako sa to dieťa začína meniť! Nedávno bolo malé poslušné chlapča a keď dosiahlo 12 rokov
sú stále s nim väčšie a väčšie problémy. Mnohokrát nesúhlasí s tým čo povieme, má
množstvo argumentov, odvráva, je často impulzívne, náladové. Nájsť pre neho nejakú
zaujímavú činnosť sa stáva čím ďalej tým ťažšie. Pojem nuda sa stáva súčasťou jeho života.
Nudí sa keď ideme na výlet, keď vymyslíme atraktívnu hru, keď ideme na návštevu
k príbuzným. Všetko je blbosť. A všetko je tak hlúpo vymyslené.“ Takto si neraz ťažkáme, aj
keď sa mnohokrát považujeme za dobrých rodičov. Popritom pri našich každodenných
starostiach zabúdame na čas pod vplyvom ktorého náš malý človiečik začal dospievať.
Obdobie dospievania je prechodným obdobím medzi detstvom a dospelosťou. Jeho dolnou
hranicou je 11. – 12. rok života, kedy sa začínajú objavovať prvé známky pohlavného
dospievania a hornou hranicou je 20. – 22. rok života, kedy je dosiahnutá plná reprodukčná
zrelosť a zároveň aj dospelosť človeka (najmä telesná). S biologickým zrením zároveň
prebieha aj mnoho psychických zmien, ktoré sú charakterizované ako nastúp nových
pochodových tendencií a hľadania spôsobu ich uspokojovania a kontroly, celkovou emočnou
labilitou a nástupom vyspelého spôsobu myslenia a dosiahnutia vrcholu jeho rozvoja.
Keďže dospievanie je dlhým obdobím, rozdiel medzi 11- ročným, skoro ešte dieťaťom a 20 –
ročným, skoro už dospelým, je dosť veľký. Preto je celé obdobie dospievania rozdelené na 2
časti:
obdobie pubescencie – od 11. do 15. roku života
fáza predpuberty - začína prvými známkami pohlavného dospievania a väčšinou
aj rychľovaním rastu a končí sa nástupom menarché u dievčat, resp. analogickým
vývojom u chlapcov
fáza vlastnej puberty – nastupuje po ukončení predpuberty a trvá až do
dosiahnutia reprodukčnej schopnosti
obdobie adolescencie – postupne sa dosahuje plná reprodukčná zrelosť a dokončuje sa
telesný rast, rýchlo sa mení postavenie jedincov v spoločnosti – prechod zo základnej školy na
strednú, začínajú častejšie a hlbšie partnerské vzťahy, mení sa sabapoňatie
Dospievanie je prechodné obdobie, špecifická etapa medzi detstvom a dospelosťou. Môžeme
ju charakterizovať „ako prechod od nesamostatnosti k samostatnosti, od závislosti na
dospelých k nezávislosti, od nezodpovednosti k morálnej zodpovednosti, od konzumácie
spoločných produktov a hodnôt k ich tvorbe, od učenia riadeného zvonka k stále výraznejšej
miere samostatného štúdia a sebavzdelávania, od výchovy k prevahe sebavýchovy, od
poslušnosti a podriaďovania sa požiadavkám k nezávislosti a individualizácii“. Dospievanie je
veľmi dôležitý a náročný úsek v živote človeka. Problémy dospievania pociťujú jednak
rodičia a vychovávatelia dospievajúceho ako aj samotný dospievajúci
Obdobie dospievania môžeme rozdeliť na :
Obdobie pubescencie, ktoré trvá od 11 do 15 rokov. V tomto vekovom období môžeme
rozlišovať

a/ fázu predpuberty,(od 11 do 13 rokov) ktorá začína prvými známkami pohlavného
dospievania a končí nástupom menarché u dievčat, u chlapcov prvým výronom semena-
nočnou polúciou
b/ fázu vlastnej puberty, (od 13 do 15 rokov) ktorá nastupuje po dokončení predpuberty.

Obdobie adolescencie, ktoré trvá približne od 15 do 22 rokov

Puberta – starší školský vek (11-15 rokov)
Pubesco je to slovo latinského pôvodu, ktoré znamená dorastanie v muža, pubes znamená
fúzy, jemné ochlpenie. V tomto období dochádza ku komplexnej prestavbe osobnosti
dospievajúceho. Je to úsek života plný zmien.
Puberta je najdynamickejší obdobím vývinu. Je sprevádzaná komplexnou zmenou jedinca,
ktorá sa dotýka všetkých stránok jeho osobnosti. Dochádza k pohlavnému dospievaniu
a rozvinutiu reprodukčnej schopnosti, k zmene sociálnych rolí a vzťahov, a všetky tieto
zmeny narúšajú stabilitu jedinca. Úlohou puberty je zmena vlastnej identity, ktorá súvisí so
zmenou pozície jedinca.
Telesný vývin
Začiatok fungovania pohlavných žliaz vyvoláva rôzne významné telesné zmeny. Dochádza
k rýchlemu rastu tela, končatín a pribúdaniu svalstva. Pubescent je pohybovo neobratný
a nešikovný. Objavujú sa sekundárne pohlavné znaky ako sú rast prsníkov u dievčat,
menarché, zmena ochlpenia, mutácia a polúcie u chlapcov. Telesné zmeny v puberte majú
subjektívny i subjektívne odlišný význam. „Telová schéma sa stáva sociálnym
reprezentantom vlastnej identity.“ Zmeny telesného vzhľadu vyvolávajú aj zmeny v správaní
sociálneho prostredia a jeho reakciách na dospievajúceho. Pubescenti svoju telesnú zmenu
prežívajú rozlične a jej prijatie a vyrovnanie sa s ňou závisí aj od psychickej zrelosti jedinca.
N á s t u p p u b e r t y j e i n d i v i d u á l n y , z á l e ž í o d d e d i č n o s t i a k o a j o d
s o c i á l n y c h , k u l t ú r n y c h a p r í r o d n ý c h p o d m i e n o k v k t o r ý c h d i e ť a v y r a s t á .
N á p a d n o u č r t o u p u b e r t á l n e h o o b d o b i a j e z v ý š e n ý t e l e s n ý r a s t , k t o r ý j e
c h a r a k t e r i s t i c k ý s v o j o u n e r o v n o m e r n o s ť o u . N a z a č i a t k u t o h t o o b d o b i a
n a j v i a c r a s t ú d o l n é a h o r n é k o n č a t i n y , č i ž e d o c h á d z a k u r č i t e j
d i s h a r m ó n i i p o s t a v y . D i e ť a j e s a m á r u k a , s a m á n o h a , č a s t o r o b í d o j e m
p o h y b o v e j n e o b r a t n o s t i . K r e s b a p u b e s c e n t a j e o b y č a j n e h o r š i a a k o
v p r e d c h á d z a j ú c o m v ý v i n o v o m o b d o b í . T a k t i e ž s a m e n í p í s m o , k t o r é u ž
n e m á t y p i c k é z n a k y d e t s k é h o p í s m a .
„Dôležitým znakom puberty je osifikácia sezamovej kôstky palca, ktorá nastáva u dievčat už
v predpuberte, u chlapcov medzi 12,5 – 13,5 rokom“ Postava dievčat postupne nadobúda
typicky ženské rysy, pribúda tuková vrstva na prsiach a bokoch, u chlapcov nastáva rozvoj
svalstva. U obidvoch pohlaví rastie srdce, zvyšuje sa krvný tlak. Začína byť rozdiel medzi
počtom červených krviniek u dievčat a chlapcov(chlapci majú 5,4 milióna červených
krviniek, kým dievčatá do 5 miliónov). Rastie hrtan a nastávajú jeho tvarové zmeny čo sa
odráža aj v kvalite hlasu, ktorá je výraznejšia u chlapcov ako u dievčat. Chlapci mutujú, hlas
im preskakuje, je nejasný, chrapľavý. Pod vplyvom zvýšenej hormonálnej činnosti dochádza
k výraznému poteniu sa
Celková prestavba organizmu spojená s rastovým prírastkom je charakteristická aj vyššou
látkovou výmenou. Pubescent potrebuje stravu výdatnú na minerály, vitamíny a bielkoviny,
pričom skonzumuje oveľa viacej potravín ako v predchádzajúcom vekovom období. Pocit
hladu môže niekedy vystriedať aj pocit nechutenstva.
Telesná zmena je predmetom pozornosti pubescenta. Viac ako kedykoľvek predtým sa
zaoberá vlastným telom, pozoruje jeho zmeny, všíma si jeho klady a nedostatky. Telesná
zmena je zdrojom jeho neistoty. Často trpí pocitom nespokojnosti so svojim zovňajškom

v čom vďaka reklamnému preferovaniu ženskej krásy je tento pocit častejší u dievčat ako u
chlapcov. Dospievajúci sa trápi pre svoje nedostatky, ktoré častokrát zveličuje. Telesná
atraktivita má pre neho sociálnu hodnotu. Pokiaľ sa za atraktívneho nepovažuje hľadá iný
spôsob sebarealizácie, čo môže prispieť k jeho osobnému Na druhej strane nespokojnosť so
svojim zovňajškom môže vyústiť k rôznym poruchám akou je napr. mentálna anorexia.
Pubescent trávi oveľa viacej času pred zrkadlom ako v predchádzajúcom vekovom období.
Dbá na úpravu svojich vlasov a pleti, veľký význam pripisuje oblečeniu, ktoré často volí proti
vkusu svojich rodičov.Predčasné telesné dozrievanie je u chlapcov predmetom obdivu
rovesníkov, vyspelejší chlapci sa cítia silnejší a uznávanejší v kolektíve ako chlapci, ktorí sú
malí a začínajú rásť a dospievať o niečo neskôr ako ich rovesníci. Vyspelé dievčatá sú často
predmetom pozornosti okolia, sú v nevýhode vďaka nerovnomernej telesnej a duševnej
vyspelosti.

Kognitívny vývin
Vývin vnímania je v tomto období už ukončený, vnímanie dosahuje svoj vrchol. V oblasti
pamäti prevláda logická pamäť nad mechanickou, dlhodobá nad krátkodobou a jej kapacita sa
zvyšuje. Predstavivosť a fantázia majú v puberte úlohu obranného mechanizmu. Umožňujú
odpútať sa od zložitej reality, zdanlivo zvládnuť problémy, ktoré sa zdajú byť
dospievajúcemu neriešiteľné, alebo prežitie rolí, ktoré nemôžu prežiť v skutočnosti.
Fantazijné predstavy majú charakter denného snenia, predstáv, ktoré sa vzťahujú k vlastnej
budúcnosti. Myslenie dosiahlo stupeň formálnych logických operácií. Myslenie pubescenta
získava oveľa väčší priestor, je schopný mnohých myšlienkových operácií, kombinácii a jeho
myslenie sa môže úplne vzdialiť skutočnosti a myslieť abstraktne. Pubescent nevníma svet
len na základe toho aký je, ale uvažuje už aj nad tým aký by mal byť a ako by sa dal zmeniť.
„Hlboké mentálne zmeny sú predovšetkým spôsobené prenikavejšou analýzou skutočnosti,
ktorá potom podmieňuje syntetický pohľad na všetko dianie, prejavujúce sa vo väčšom a
primeranejšom chápaní životných, spoločenských a kultúrnych súvislostí.“. Pubescent dokáže
analyzovať, triediť a izolovať časti z celku. Pri riešení úlohy sa neuspokojí len s jedným
riešením, ale hľadá rôzne alternatívy, ktoré skúša a hodnotí(divergentné myslenie)) .
Myšlienky dokáže kombinovať a integrovať. Kladie si rôzne hypotézy (napr. semiačko
bazalky vyklíči vo vlhkej vate za tri dni), ktorých platnosť overuje. Preto má v skautskom
programe svoje miesto aj zaradenie rôznych pokusov, experimentov, rôznych problémových
úloh, vypracovanie jednoduchších projektov ako aj riešenie hlavolamov. Pubescent dokáže
uvažovať aj o neexistujúcich alternatívach. Svoju pozornosť zameriava nielen na prítomnosť a
minulosť, ale aj na budúcnosť. Dokáže sa orientovať v čase a plánovať si svoju budúcnosť.
Dospievajúci v období puberty má sklon k polemizovaniu a k potvrdzovaniu svojich
rozumových schopností. Vzhľadom na to, že nemá dostatok skúseností si myslí, že všetko sa
dá ľahko vyriešiť, len dospelí to nedokážu. Názory ľudí už bezvýhradne neprijíma. Práve
naopak. Je nadmieru kritický ako k sebe tak aj ako k svojmu okoliu.
Napriek svojim schopnostiam nedokáže podávať primerané výkony. Mnohokrát má problémy
s koncentráciou pozornosti čo môže viesť k výkyvom v školskom prospechu. Taktiež môžeme
u neho pozorovať striedanie zvýšenej aktivity s pasivitou a apatiou. Mnohokrát sa preceňuje,
zapáli sa pre nejakú činnosť a potom do úmoru pracuje hoci sa veľmi rýchlo unaví. Okrem
toho sa „občas vracia k detskému správaniu, alebo k infantilnému spôsobu riešenia situácie
Preto môžeme niekedy pozorovať ako sa dievčatá hrajú s bábikami, ktorým vysvetľujú novú
učebnú látku, chlapci s autičkami na pretekárov Formuly 1, čítajú svoje obľúbené
rozprávkové knihy, rozprávajú sa s rodičmi ako v nižšom vývojovom štádiu, sú poslušní,
neodvrávajú rodičom a vychovávateľom. Tento návrat aj keď je krátkodobý a dočasný je
zdrojom relaxácie, oddychu a krátkodobého pocitu istoty

C i t o v ý v ý v i n
Obdobie puberty je považované za obdobie citovej explózie. Dochádza k náhlemu skoku
z citovej umiernenosti predchádzajúceho obdobia k silnej a búrlivej emocionalite.
Hormonálne zmeny spôsobujú emočnú nevyrovnanosť, labilitu, intenzívne citové prežívania
a výrazné citové reakcie na mnohé podnety. Objavujú sa pocity neistoty, úzkosti a napätia.
Zmeny emócií bývajú prekvapením aj pre samotného pubescenta, jeho prežívanie je pre neho
nepríjemné, nevie ho ovládať, nechápe jeho príčinu a sám na svoje prežívanie reaguje
podráždene. Pod vplyvom fyzických a hormonálnych zmien nastáva oslabenie nervovej
sústavy, čo sa prejavuje emočnou labilitou, nestálosťou a precitlivelosťou. Často môžeme
pozorovať zmeny nálad, impulzivitu, nedostatok sebaovládania a zvýšenú unaviteľnosť.
Preto by pubescent nemal byť psychicky a fyzicky preťažovaný.
Pubescent dáva veľmi ťažko najavo svojmu okoliu svoje city. Stáva sa uzavretejším,
potrebuje mať svoj vnútorný svet. Často sa sám cíti nepríjemne, nekľudne spí, má pocit
vnútorného napätia a neistoty. Je veľmi citovo zraniteľný, preto prežíva svoje vnútorné
konflikty ako aj konflikty so svojim okolím. Mnohokrát nerozumie tomu čo sa s ním deje ako
aj vzťahu dospelých k nemu.

Sociálny vývin
Najvýznamnejšou úlohou sociálneho vývinu v období puberty je zmena vzťahov v rodine
(emancipácia od rodiny a jej hodnotových systémov) a nadväzovanie intenzívnejších vzťahov
s rovesníkmi, čo súvisí aj so zmenou rolí. Pubescent odmieta rolu podriadeného a fomálnu
nadradenosť autorít (rodičia a učitelia). S dospelými začína súperiť, vo vzťahu k ním si
potrebuje overiť a potvrdiť svoje kompetencie, schopnosti aj svoju novo sa formujúcu
identitu. K najvýraznejšej zmene roly dochádza v rodine. Pubescent sa chce zbaviť role
dieťaťa podriadeného rodičovskej autorite a získať rolu rovnocenného partnera. Vadí mu, že
rodičia ho stále vnímajú ako dieťa, ktoré je už dosť veľké na to, aby prevzalo povinnosť
a zodpovednosť, ale malé na to, aby malo nejaké práva. Pubescentova nevyrovnanosť a citová
nezrelosť ho niekedy nútia až k nezmyselnému boju o formálnu samostatnosť. Potrebuje
a vyžaduje rešpektovanie jeho novej role a nemá rád ak s ním rodičia zaobchádzajú ako
s dieťaťom najmä pred kamarátmi. Emancipovaním sa od rodiny ešte neznamená, že
pubescent už svojich rodičov nepotrebuje alebo ich nemá rád. Potrebu skôr iba nejakú
symbolickú úroveň istoty a citového zázemia. Nezmenené správanie rodičov k dieťaťu môže
spustiť obranné reakcie pubescenta, ktoré sú často neprimerane agresívne a môže to viesť až
k závažnému porušeniu vzťahov v rodine. Medzi rodičmi a pubescentmi vznikajú často aj
generačné konflikty, ktoré sa týkajú sporov o rebríček uznávaných hodnôt. Toto obdobie sa
preto nazýva aj obdobie 2. vzdoru. Názory, postoje a hodnoty rodičov, sú pre pubescenta
zastarané, nepotrebné, nežiaduce a sám uznáva iné hodnoty často prevzaté od rovesníkov.
Dochádza tak k deidentifikácií, kedy dieťa už nechce byť ako jeho rodičia. Chce byť iné, žiť
inač, byť samostatnou individualitou. Fáza deidentifikácie , odmietanie rodičov a ich hodnôt,
býva zdravým prístupom rodičov k dieťaťu často iba prechodnou, je iba prejavom obrany
vlastnej identity pubescenta a nie zlyhaním rodičovskej role. Zvládnutie tejto fázy vedie späť
k návratu k hodnotám, ktoré pubescent nadobudol v detstve.
V škole znamená zmena role pubescenta zmenu postoja k učeniu a získavaniu poznatkov.
Pubescent nemá tendenciu príliš sa namáhať v škole pokiaľ to nie je nevyhnutné. Učenie
považujú za zbytočné a nezmyselné, je pre nich skôr prostriedkom, ako cieľom k dosiahnutiu
budúcej profesie. Rola žiaka sa v tomto období mení aj vo vzťahu k učiteľovi. Učiteľ stráca
svoje postavenie tak ako rodičia. Uznávaní sú iba tí učitelia, ktorí dokážu niečo naučiť,
nezdôrazňujú svoju moc a nevyvyšujú sa nad žiakov, dokážu si s nimi vytvoriť vzťah

a vypočuť ich. Podstatou rovnoprávneho vzťahu pubescenta s učiteľom je potreba potvrdiť si
vlastnú identitu.
Významnú úlohu v období pubescencie zohrávajú vzťah v rovesníckych skupinách.
Rovesnícka skupina vytvára určité zázemie a náhradu uvoľňujúcich sa emočných vzťahov
v rodine. Takýto vzťah poskytuje pubescentovi istotu a bezpečie a neskôr v adolescencii je
nahradený partnerským vzťahom. Priateľov si pubescent vyberá podľa podobných záujmov
a vzájomného porozumenia. Priateľovi sa môže zdôveriť o všetkých svojich pocitoch,
neistotách a názoroch a vie, že u nich nájde viac porozumenia ako u rodičov. Začínajú sa
objavovať prvé heterosexuálne vzťahy, ktoré sú skôr plnením noriem rovesníckej skupiny.
V tomto období vznikajú prvé zaľúbenia – lásky.
Pubescent potrebuje niekam patriť, rovesnícka skupina mu slúži ako zdroj istoty a bezpečia
a stáva sa pre pubescenta neformálnou autoritou, ktorá ma naňho značný vplyv. Príslušnosť
k skupine pomáha pubescentovi prekonať obdobie neistoty a hľadania seba prijatím skupinov
identity, a zároveň akceptácia skupinou tvorí významnú súčasť jeho osobnej identity.
Vývin identity pubescenta
Identita pubescenta je definovaná tým, ako vyzerá, ako sám seba posudzuje na základe
introspekcie, hodnotenia vlastných reálnych výkonov a sociálnymi aspektmi ako je akceptácia
a príslušnosť k rovesníckej skupine, akceptácia novej sociálnej role v rodine a mimo nej.
V tomto období je jeho myslenie a prežívanie egocentrickejšie, je zameraný na seba, usiluje
sa poznávať seba, ale jeho sebapoznanie je komplikované emočnou labilitou, neistotou
a zvýšenou sebakritičnosťou. Dokáže poznať svoje prežívanie, emócie a problémy, ale je
nezrelý a neskúsený, preto považuje svoje myšlienky, city a problémy za jedinečné a má
pocit, že dospelý mu nemôžu rozumieť. Dôležitým predpokladom rozvoja identity je
sebapoznanie. Slúži k poznaniu vlastných schopností, vlastností a kompetencií a zároveň
k porovnávaniu seba s inými ľuďmi a vymedzeniu seba samého vo vzťahu k ním. Významnú
úlohu zohráva aj sebaúcta, ktorá je v tomto období labilná, zraniteľná a premenlivá
v závislosti od konkrétnej situácie. Precitlivenosť a vzťahovačnosť pubescenta sú príčinou, že
jediná udalosť jeho sebaúctu prudko zvýši alebo zníži. Do sebaúcty sa premieta aj sabadôvera
a rešpektovanie seba samého. Prijatie seba samého je silne ovplyvnené sociálnym prostredím,
teda prijatím alebo neprijatím inými ľuďmi, najmä rovesníkmi. V puberte zohráva pri utváraní
identity aj fantazijná predstava o sebe, ideál ja, ktorý je súhrnom vlastností, výkonov
a kompetencií, ktoré si pubescent želá dosiahnuť, avšak často sú postavené ako
nedosiahnuteľné. M á s v o j e i d e á l y , k t o r ý m s a c h c e p o d o b a ť a k t o r é s a s n a ž í
k o p í r o v a ť . Č a s t o s a p o r o v n á v a s i n ý m i r o v e s n í k m i , a d o l e s c e n t m i , a l e a j
d o s p e l ý m i . S e b a p o z n á v a n i e j e d ô l e ž i t ý m f a k t o r o m p r e j e h o ď a l š í r o z v o j .
V období puberty je veľmi zraniteľná a labilná sebaúcta dospievajúceho z čoho taktiež
pramení jeho neistota. 12. až 14. roční pubescenti majú nižšiu sebaúctu ako 9 až 10 ročné
deti, alebo adolescenti. Pre jeho harmonický duševný rozvoj je dôležité, aby bola uspokojená
potreba sebarealizácie. Každý človek potrebuje byť úspešný, čo platí pre pubescenta
dvojnásobne. Pubescent potrebuje si dokázať, že niečo znamená, že je potrebný, dokonca
v niečom vyniká. Úspech v škole sa stáva prostriedkom jeho sebarealizácie. V tom prípade
keď nie je v škole úspešný, stráca o učenie záujem.
Z á u j m y p u b e s c e n t a
Pubescent sa môže realizovať aj v mimoškolskej činnosti, prostredníctvom rôznych
záujmových krúžkov, mládežníckych organizácií a združení..
Záujmy pubescenta sa stávajú hlbšími a stálejšími. Pubescent už má menej záujmov ako
v predchádzajúcom vekovom období, ale mení sa ich kvalita. Sú viac diferencovanejšie,
bohatšie a uvedomelejšie. Medzi obľúbené záujmové aktivity patrí šport, hudba, tanec, u
chlapcov záujem o motorizmus, prácu s počítačom a rôzne hry s bojovou tematikou. Veľký
význam pre jeho harmonický rozvoj majú aktivity v ktorých môže uplatniť svoju tvorivosť..

V tomto vekovom období môžeme pozorovať aj prvé pokusy o vlastnú literárnu, výtvarnú a
hudobnú tvorbu. Rozvíjajú sa aj záujmy o históriu, geografiu, poznávanie a ochranu prírody,
kynológiu, hru na hudobný nástroj, najmä gitaru, o ľudové remeslá, aranžovanie a techniku.
Pubescent preferuje aj zberateľské záujmy, ako zbieranie skautských odznakov, zápalkových
krabičiek, servítok, plechoviek, známok, pohľadníc, fotografií známych osobností a pod.
Čitateľské záujmy sa prejavujú v čítaní kníh s populárno-vedeckou, dobrodružnou,
historickou, prírodovednou, ľúbostnou, science-fiction tematikou. Záujmy pubescenta závisia
od jedinečnosti a špecifických zvláštnosti jeho osobnosti, od sociálnych, spoločenských a
kultúrnych podmienok v ktorých žije a vyrastá. Pre formovanie správnej profesijnej orientácie
je dôležitý rozvoj záujmov súvisiacich s jeho budúcou voľbou povolania.
Charakteristika adolescentného veku
Adolescencia(z lat. adolescere = dorastať, dospievať) chápaná tiež ako postpubertálny vek, je
obdobie prechodu medzi detstvom a dospelosťou. .
Môžeme ju charakterizovať ako ,,postpubescenciu, druhú fázu dospievania. Trvá zhruba od
15. do 20. respektíve 22 roku života. Dolnou hranicou je pohlavné dozretie a dosiahnutie
reprodukčnej schopnosti, hornou hranicou je dospelosť, vstup do sveta dospelých.“
Adolescencia je prechodným obdobím, v ktorom dochádza k zmenám telesným, psychickým
aj sociálnym. Poskytuje jedincovi čas a možnosť, aby dosiahol predpoklady stať sa dospelým
vo všetkých oblastiach.
Premeny, ktoré nastávajú v období adolescencie:
Do tohto obdobia je lokalizovaný prvý pohlavný styk.
Obdobie adolescencie ohraničujú dva sociálne medzníky. Prvý je ukončenie povinnej školskej
dochádzky. Druhým je dovŕšenie prípravného profesijného obdobia, nasledované nástupom
do zamestnania ( s výnimkou vysokoškolákov). Hranica je tu ekonomická samostatnosť.
Adolescent dosahuje plnoletosť, ktorá nie je chápaná len ako právna charakteristika, ale
funguje zároveň ako jeden zo sociálnych medzníkov dospelosti.

Kognitívny vývin adolescenta
Myslenie -Pružné, flexibilné
Riešenie rýchle, jednoznačné, zásadné
Kompromis je viac nežiadúci ako žiadúci
Myslenie – logicko deduktívne – vysoký stupeň abstrakcie
Úsudok adolescenta býva ovplyvnený emocionálne – vedia sa nadchnúť – unáhlené riešenie

Vývin kognitívnych funkcií, t.j. pamäti, vnímania, predstavivosti, pozornosti je v tomto veku
už skončený. Určitý pokrok zaznamenáva ešte vývin myslenia, ktoré je nazývané logicko-
deduktívnym. Umožňuje riešiť adolescentovi vysoko abstraktné úlohy. V podstate adolescent
len zdokonaľuje formálno-abstraktné myslenie predchádzajúceho obdobia tréningom
a hromadením skúseností. V tomto období je dospievajúci schopný pracovať s pojmami, ktoré
sú vzdialené od bezprostrednej zmyslovej skúsenosti. Pri riešení problému sa neuspokojí len
s jedným riešením, hľadá možné alternatívy Rozvoj inteligencie teraz dosahuje svoje
maximum, pokiaľ ide o pružnosť. Pre tento vek je typická flexibilita a schopnosť používať
nové spôsoby riešenia problémov. Adolescenti vzhľadom na vek ešte nemajú veľa skúseností.
Skúsenosti u človeka zvyčajne regulujú a obmedzujú myslenie k všeobecne platným
riešeniam. Vzhľadom na fakt, že adolescenti nie sú zaťažení skúsenosťami, o situácii uvažujú
a pozerajú na ňu z mnohých strán. Nachádzajú originálne riešenia. Na druhej strane
nedostatok skúseností ich vedie k tomu, že radi prijímajú i rýchle, radikálne a jednoznačné
riešenia, ktoré zvyšujú ich istotu. Úsudok adolescenta býva ešte ovplyvnený emocionálne,
dokáže sa nadchnúť a v dôsledku toho navrhnúť unáhlené subjektívne podfarbené riešenie.

Jeho myslenie je značne kritické, názory iných nepreberá, skôr ich hodnotí, zvažuje, rád
diskutuje, polemizuje, nestavia sa k nim tak jednoznačne odmietavo ako pubescent.
Uplatnenie kognitívnych procesov adolescenta, jeho inteligencie, ako aj kvalita a rýchlosť
rozhodovania sú veľmi dôležité pri zvládaní záťažových situácií v živote jednotlivca. Dobré
uplatnenie kognitívnych procesov pozitívne prispieva k celkovej životnej pohode jednotlivca.
Citový vývin adolescenta
Adolescenti preferujú intenzívne citové prežívanie. Majú radi hlučnú hudbu, rýchlu jazdu,
výkony vedúce k úplnému fyzickému vyčerpaniu, ktoré sú zdrojom intenzívneho emočného
prežívania, snažia sa dosiahnuť jeho maximum. Usilujú sa o absolútne citové prežívanie,
krajnosť, do citových vzťahov sa ponárajú so značnou intenzitou, prežívajú ich ako absolútne.
Neradi čakajú, vyžadujú neodkladné uspokojenie svojich citových potrieb. Výsledkom sú
rýchle známosti, rýchle akcie prinášajúce vzrušenie.
V adolescencii sa postupne stráca citová labilita, ktorá je typická pre predchádzajúce
vývinové obdobie – pubertu. Tento proces citového dozrievania nebýva ani v adolescencii
ľahký. Môže mať ešte búrlivejší priebeh, hlavne v prostredí, kde sa s adolescentom
zaobchádza nešetrne. City sa stabilizujú, prehlbujú a stávajú sa trvalejšími. Citové prejavy sa
dostávajú viac pod racionálnu kontrolu, teda zvyšuje sa sebakontrola pri prejavovaní citov
navonok. Na konci obdobia dochádza k emočnému ustáleniu. Citová stránka je oveľa
vyrovnanejšia. City sa ustaľujú jednak vplyvom poznávania, jednak na základe väčších
životných skúseností.. Citové hodnotenie je pre adolescenta veľmi dôležité, mnohokrát
prevažuje nad rozumovým, pričom toto prežívanie je autentické, nefalšované.
Socializácia adolescenta
Sociálny vývin je jednou z dominujúcich oblastí vývinu adolescenta. V tomto období sa
človek stáva dospelým. Čoraz viac sa od neho vyžaduje správanie, ktoré zodpovedá
dospelosti. V tomto období medzi hlavné vývinové úlohy patrí:

emancipácia od príliš úzkej závislosti na rodine
nadväzovanie vzťahov k vrstovníkom rovnakého aj opačného pohlavia
hľadanie vlastného postavenia v spoločnosti, hľadanie svojej roly

Sociálna situácia adolescenta je veľmi podobná situácii pubescenta. Aj adolescent je
v prechodnom postavení medzi dieťaťom a dospelým. Postavenie dieťaťa je charakteristické
závislosťou od dospelých, ktorí určujú hlavný obsah a smer jeho činnosti. Postupne sa
rozširuje okruh sociálnych rolí a záujmov adolescenta, preberá stále viac rolí dospelých i so
zodpovedajúcim stupňom samostatnosti a zodpovednosti. Neurčitosť postavenia adolescenta
(v jedných vzťahoch je uznaný za dospelého, v druhých nie) a na neho kladených požiadaviek
sa odráža jednak v psychike adolescenta, jednak v jeho sociálnych vzťahoch s dospelými.
U človeka v období adolescencie sa prejavujú vzťahy k jednotlivým kategóriám ľudí rôzne:
Vzťahy adolescentov k dospelým - adolescent má už intenzívny pocit dospelosti a je u neho
silná potreba uznania tejto dospelosti okolitými ľuďmi. Túži po tom, aby už nebol
považovaný za dieťa, ale za dospelého. Adolescenti často hľadajú dospelého, ktorý by im
imponoval, predstavoval prirodzenú autoritu a bral ich vážne. Ak dospelí umožňujú mladému
človeku prejavovať samostatnosť a dovoľujú mu uplatňovať aj ambície, vytvára sa medzi
nimi pozitívny vzťah. Je dôležité, aby dospelí rešpektovali právo mladého človeka slobodne
sa rozhodovať a tiež adolescenti si musia uvedomiť, že je potrebné vedieť sa ovládať a byť
trpezlivý. Musia si uvedomiť, že stále ešte nie sú dospelí v pravom slova zmysle, že sa nimi
ešte len stávajú, a preto musia rešpektovať skúsenosti starších ľudí, kým sami nezískajú
dostatok vlastných životných skúseností. V takomto prípade vzájomného rešpektovania sa
vyvíja kladný kamarátsky vzťah medzi adolescentmi a dospelými, adolescent si váži
dospelého človeka a je mu naklonený.

Vzťahy adolescentov k rodičom - adolescent sa dostáva do situácie, kedy je už zväčša
rodinou akceptovaný v roli dospelého, na rozdiel od predchádzajúceho vývinového obdobia,
kedy chcel byť dospelým a rodičia mu to nedovolili. Napriek tomu často máva v rodine
stiesňujúci pocit, názory rodičov sa mu zdajú zastarané a nemoderné. Často býva kritický
k hodnotám, správaniu a celkovému štýlu života rodičov. Dochádza preto k prudkým
názorovým rozporom. Adolescent túži byť nezávislý a samostatný. ,,Vzťahy s rodičmi sú
priateľskými vzťahmi rovnocenných partnerov v tom prípade, ak rodičia uznávajú nezávislosť
adolescenta“. Napriek tomu, že adolescent cíti potrebu byť nezávislý a byť chápaný ako
dospelý, ešte sále potrebuje pomoc rodičov a určité rodinné zázemie, ktoré mu dodá pocit
bezpečia a istoty, vzhľadom na skutočnosť, že sám seba ešte stále hľadá a pociťuje neistotu.
Väčšina rodičov je ochotná uznať dospelosť svojho dieťaťa, chápe jeho snahu o emancipáciu
od rodiny, ale napriek tomu sa stále rodičia cítia byť tými, ktorí majú právo za neho vo
všetkom rozhodovať z lásky, ktorú k nemu cítia a pre jeho dobro. U rodičov sa v tomto
období objavuje strach z odchodu dieťaťa, prejavuje sa u nich tzv. syndróm prázdneho
hniezda. Prežívajú pocity prázdnoty, majú pocit, že život pre nich stratil zmysel. Zrazu sa
nemajú o koho starať. Tento syndróm sa najviac prejavuje u rodičov, ktorí sa prestali
zaujímať o vlastné záľuby a život zasvätili výchove svojich detí. Človek v období
adolescencie je egocentricky zameraný, často neberie do úvahy potreby svojich
rodičov, ,,domov považuje za samozrejmí zdroj služieb a pohodlia“ zaoberá sa tým, čo sa jeho
týka, preto by mali rodičia deťom oznámiť svoje potreby a stanoviť im hranice ich potrieb a
správania. V adolescencii by mal byť ukončený proces separácie zo závislosti na rodine. Malo
by dôjsť k transformácii postoja k hodnotám, ktoré rodičia prezentujú.
Vzťahy adolescentov k rovesníkom - adolescent sa v oveľa väčšej miere ako pubescent
snaží vymaniť z rodinných pút, snaží sa osamostatniť. V rodine sa zdržiava minimálne, ale
nemôže zostať bez sociálnych kontaktov založených na osobných putách, a preto ich
nachádza u rovesníkov. Sú mu veľmi blízky z hľadiska veku, názorov, problémov. Trávi
s nimi veľké množstvo času. Rovesnícke vzťahy umožňujú jedincovi ukončiť emancipáciu od
rodiny, čo je jedna z najdôležitejších úloh tohto obdobia. Dávajú mu istotu, ktorú stráca
odpútaním sa od rodiny. Podľa počtu osôb môžu mať vzťahy s rovesníkmi charakter
skupinový alebo párový. Podľa miery dôvernosti môže ísť o kamarátstvo alebo priateľstvo.
Spoločnosť rovesníkov je pre mladého človeka dôležitým zdrojom sociálnych skúseností.
Medzi nimi si overuje rôzne formy spoločenského styku a medziľudských vzťahov. Od
rovesníkov preberá spoločenské postoje, spôsoby správania aj spôsob úpravy zovňajšku.
Adolescent potrebuje, aby ho rovesníci prijímali a uznávali. Ak je skupinou rovesníkov
odmietaný, dostáva sa do zložitej psychickej situácie. Pre adolescenta je potreba akceptácie
rovesníkmi taká silná a dôležitá, že je ochotný vzdať sa svojich hodnôt, prijať podradnú rolu,
alebo dokonca členstvo vo veľmi nevhodnej partii. Je to prirodzená potreba žiť v kruhu
rovesníkov. V prípade začlenenia sa do nevhodnej partie ( napr. porušujúcej normy a pravidlá
spoločnosti), sa neraz mladý človek dostáva do vážnych rozporov, ktoré vznikajú v súvislosti
s rozdielmi medzi požiadavkami, ktoré ukladá rodina, škola, spoločnosť a požiadavkami,
ktoré ukladá skupina rovesníkov. Rodina a škola vedú mladého človeka k disciplíne, úcte
k starším a pod. Oproti tomu sa v skupine rovesníkov preferujú opačné hodnoty.
Adolescentovi často robí starosti, ako zosúladiť dobré vzťahy s rodinou a rovesníkmi Dobré
ekonomické postavenie mu zabezpečuje vyšší status.

Adolescent vo vzťahu k rovesníkom uspokojuje tieto psychické potreby:
Potreba stimulácie – je uspokojovaná kontaktom s blízkym rovesníkom alebo formou
spoločnej účasti na rôznych aktivitách a zdieľaním nejakého zážitku.

Potreba orientácie a zmysluplného učenia – uspokojuje ju kontakt s rovesníkmi. Jedinec
spoločne s vrstovníkmi experimentuje v oblasti riešenia rôznych situácií. Učí sa od nich
potrebné sociálne stratégie a rozlišuje, akú majú v rôznych situáciách účinnosť.
Potreba citovej istoty a bezpečia – rovesníci nahrádzajú rodičov. Na konci adolescencie sa
postupne jedinec odpútava od závislosti na rovesníckej skupine. Emočnú istotu obyčajne
poskytuje stabilný kamarát.
Potreba naplnenia partnerského vzťahu, zahrňujúceho i sexualitu – má psychickú, sociálnu
a telesnú úroveň.
Adolescent túži byť členom rovesníckej skupiny. Skupina mu dáva pocit istoty. Pocit, že
niekam patrí, čo je v tomto vývinovom období veľmi dôležité. Rovesníci poskytujú
adolescentovi citové zázemie. Vzťahy s rovesníkmi majú podobu priateľstva,
heterosexuálnych vzťahov, členstva v skupine. Zdrojom emočnej istoty je stabilný priateľ.
Adolescent dozrieva tiež k naplneniu sexuálnej role. Vzťahy majú charakter zamilovanosti.
Po 18 roku sa vzťahy ustaľujú a prehlbujú zo zamilovanosti do fázy vytvárania vzťahu.
Príslušnosť k skupine adolescent vyjadruje aj svojim oblečením a rôznymi inými vonkajšími
znakmi ako rituály, symboly, rovnošaty a pod. Adolescent svoju potrebu patriť k nejakej
skupine vyjadruje aj príslušnosťou k antisociálnym skupinám. Antisociálna skupina mu dáva
príležitosť vyskúšať si rôzne skupinové role, dosiahnuť sebaúctu, získať silu, zbaviť sa
zodpovednosti za dôsledky svojho konania.
Vývin identity adolescenta
Fáza postupnej stabilizácie – vyrovnávanie vzťahov s rodičmi
Fáza úplnej samostatnosti a vytvorenie identity, ktorá potvrdzuje jeho jedinečnosť
Základom identity – sebapoznanie

V období adolescencie je hlavným vývinovým problémom nájsť odpoveď na otázku „Kto
som?“ a „Kam smerujem?“. Väčšina psychológov sa zhoduje v názore, že adolescencia je
niečo ako experimentovanie s rolami, ktorými si mladí ľudia môžu preskúmať alternatívne
formy správania a záujmy. Pri vytváraní vlastnej identity zohrávajú významnú rolu postoje
a mienka rovesníkov a dospelých, vlastné úspechy a neúspechy a porovnávanie sa s inými.
Adolescent môže na sebe vyskúšať rôzne formy správania. V ideálnom prípade by kríza mala
byť vyriešená na začiatku dvadsiatych rokov života, aby sa jedinec mohol posunúť k ďalším
vývinovým štádiám a etapám dozrievania života. Ak je celý proces úspešný, hovoríme
o získaní identity človeka, tzn. prijal určitú sexuálnu orientáciu, správanie, profesionálne
zameranie a svetový názor.
Proces rozvíjania identity možno rozdeliť na dve fázy: Fázu postupnej stabilizácie- na
počiatku adolescencie dochádza k postupnému vyrovnávaniu vzťahov s rodičmi. To je
znamením, že dospievajúci dosiahol určitý stupeň samostatnosti, osvojil si zrelšie spôsoby
správania, a preto nemá potrebu reagovať demonštratívne. Adolescent si nájde spôsob, ako si
udržať samostatnosť a pritom s rodičmi vychádzať.
Fázu psychického osamostatnenia – ukončenie závislosti na rodine. Je to doba dosiahnutia
úplnej samostatnosti a vytvorenie takej identity, ktorá potvrdzuje jedinečnosť osobnosti a je
aspoň približne realistická. To znamená, že sebahodnotenie adolescenta a jeho hodnotenie
ostatnými ľuďmi sa zásadným spôsobom nelíši.
Mnohí adolescenti prijímajú identitu, ktorá vyplýva z kontextu rodinného priebehu, alebo aká
vyplýva zo spoločenského kontextu. Takáto identita je považovaná za ochudobňujúcu, lebo
nie je výsledkom vlastného úsilia a realizáciou vlastnej predstavy. Mnohí dospievajúci si
vytvárajú vlastnú identitu nápodobou vzorov, ktoré poznajú a považujú za prijateľné.
Významnou súčasťou identity sa stáva mužská alebo ženská rola. Dievčence dozrievajú
rýchlejšie biologicky aj psychicky. Je u nich vysoko hodnotená stabilita identity. Mnohé
dievčence usilujú o to, aby ju dosiahli čo najskôr a nie sú motivované k experimentovaniu.

Niektoré z nich túžia po vážnej známosti a založení rodiny ako prostriedku
k sebavymedzeniu. Chlapci v tomto veku považujú za najvýznamnejšiu svoju individuálnu
identitu danú kompetenciami, výkonom a dosiahnutou sociálnou pozíciou, t.j. v zásade skôr
súperením, než kooperáciou. „Hľadane identity je poznávaním seba samého, skúmaním
svojho zjavu i psychických vlastností a snahy o porozumenie vlastným myšlienkam
a emóciám, pričom býva spojené s aktívnym experimentovaním.“ Po ukončení hľadania
identity sa jedinec môže posunúť ďalej vo vývine. Získava odpoveď na otázku „ Kto som?“ a
„ Kam kráčam?“, čo je významným medzníkom v živote človeka
Adolescenti veľmi často prijímajú iba slobodu spojenú s dosiahnutím dospelosti, ale nemajú
záujem o zodpovednosť. Väčšinou na ňu ani nemyslia, snažia sa zaoberať len tou
príjemnejšou časťou potenciálnej dospelosti. Pre mnohých adolescentov je dospelosť málo
atraktívna, lebo je spojená s obmedzovaním a zodpovednosťou, preto sa snažia túto dobu
istým spôsobom oddialiť, čím sa dostávajú do fázy adolescentného moratória, ktoré.
Erikson nazval psychosociálnym moratóriom.