filozofia 27.11

Platón : aristokles .

 1.životopis

-tento pseudonim získal kvoli šírke svjich ramien , niektorý ho označovali ako platistakos –
rmenatý

-Bol aristokrat , pochádzal z významnej aristokratickej rodiny .

- z otcovej strany pochádzal z rodu kodra , ktorý svoj pôvod odvodzoval priamo od Boha
posejdona

-Z matkinej strany bol spríbuznený s Dropidom –solónov brat. Okrem toho jeho matka bola
sestrou 2 z 30 atenskych tyranov.( koniec demokracie.)

-po Sokratovej smrti s jeho žiakmi ušiel do Magary so strachu pred prenasledovaním ,
kdeeostal 3 roky pričom ďalej putoval po svete , navštívil karens matematikov , italských aj
egyxptských vzdelancov.

- pravdepodobne s tur. Účelov navštívil Sicíliu, kde chcel udajne presvedčiť tyrana – nie je to
pravdivé . Tu stretáva tyrana , no najskôr sa zoznámil s Diomom- bratrancom miestneho
sicilskeho tyrana. Medzi Platónom a miestnym tyranom došlo k roztržke po ktorej bol platón
zviazaný a predaný na trhu s otrokmi . Stretol sa s ním len na základe Dioma. Roztržka vznikla
na základe dialogu , ktorý viedli platón a tyran . Tyran sa pýta : prečo si tu? Pretože hladám
cnostného muža . A našiel si ho ? nie nenašiel . Tvoje slová vedia senilitu . a tvojem o tyranii .
potomto bol odvedený a predaný . vykúpil ho jeho stúpenec ktorý mu dával majetok aby
neostal bez peňazí .

- kupuje si pozemok zasvetený Herovi Akademovi , a podla tohto lesa pomenovali aj jeho
školu Akadémiu

- vyučovanie bolo známe kludným životom , štúdium sa odohrávalo medzi prechádzkami
a rečami priamo v prírode ,

- počas svojho života platon ešte 2 krat navštívil Siciliu , kde ho opeť predali no jemu sa
podarilo ujsť . nakoniec poslednú návštevu prežil v klude ,

-zomrel vo veku 81 rokov , pričom ho nikto nikdy nevidel sa smiať

 2 myšlienky

:

-štát teda polis je človek vo velkom – makroantropos

-každom človeku sú tie isté základné vlastnosti , jednou s našich vlastností sa učíme inou sa
rozohňujeme a poslednou túžime po rozkošiach . štát pritom vzniká preto lebo nikto z nás
nieje sebestačný a každý potrebuje vela vecí.

-jeden človek si priberá na pomoc druhého , jedneého na jednu potrebu , druhého na druhú
potrebu. Kedže máme potrieb mnoho musime sui privzať mnoho ludi , tak sa na jednom
mieste zhromaždí mnoho pomocníkov a toto miesto nazývame štát

-v súlade s ludskými potrebami sa ma zorganyzovať aj spravodlivý štát, ktorí sa opira o 3
základne stavy . vychádza s 3 skupín potrieb :

A, zaobstarávanie potravy ,obydlia odevu a vecí podobných vecí – tieto veci zabezpečuje stav
demijurgov – rolnikov , remeselnikov a obchodníkov

B, potreba obrany pred napadnutím z vonka alebo zvnútra – tuto potrebu ma zrealizovať
stav strážcov

C,potreba vládnuť- toto ma naplnať vládcovia teda filozofi

-stavy sa formuju celkom prirodzene nikto z nás sa nenarodil na vlas podobný inému , každý
sa hodí na niečo iné( najmenši je počet ludi u ktorých prevláda rozumová zložka duše a tí
majú byť vychovávaný tak aby mohli vládnuť.

-medzi základne vlastnosti filozofov patrí túžba po poslaní , láska k pravde , dobrá pameť,
spravodlivosť, jemnosť duše, pritelskosť, príjemnosť

- v duši strážcov má prevládať vznietlivosť suvisiaca so statočnosťou ako základnou ctou
strážcov . musia byť bystrí rýchli , silný , mierny , srdnatý. Nikto z nich nemá vlastniť vlastný
majetok a každý ma mať iba to najnevyhnutnejšie . Príslušnici majú nažívať spoločne a ich
úlohov je slúžiť pre blaho štátu

- základnou cnosťou demijurgov mala byť umiernenosť (3 stav) , mali byť schopný byť
užitočný stav pre štát a ich užitočnosť mala vyplívať s uskutočňovania potrieb vlastných
a celej spoločnosti . na oplátku žiadali od štátu poriadok a mier.

- v stave filozofov a strážcov mal platiť bez manželský stav , no nejde mu o celibát no
o spoločenstvo žien – podla neho najlepší muži mali obcovať s najlepšími ženami a často
a najhorši presne naopak. Deti prvých by a mali vychovávať a deti druhých nie .

- ľud nbieje schopný stať sa filozofom , 2 horné stavy ho pasu ako pastieri nad stádom . pre
blaho ovládaných môžu filozofi používať loš a nepravdu , ak su tieto metódy v danej situácií
užitočné.

 Klasifikácia ústav

-rozoberá ho v dialógu štátnik – politikos obsiahnutý v diele ústava, kde sa zaoberá otázkami
spravodlivých a nespravodlivých ústav.

- rozlišuje 3 ústavy podla toho kolok ludi sa zúčasnuje na vláde : A, monarchia – jednotlive,
vzniká kráľovská vláda a tyrania ,

B, niekolkých-vzniká aristokracia a oligarchia

C, mnoho ludí – vzniká vláda množstva podľa zákona a proti nemu .

- Od týchto 6 vlád odeluje extra 7 tú sptávnu – POLITEA .

- Zo všetkých za najlepšiu považoval monarchiu s dobrými predpismi a za najhoršiu

a najťažšiu považooval nezákonnu monarchiu čiže tyraniu .

-
- Vládu množstva je najhoršia zo všetkých zákonnych ustav ale zároveň naj zo všetkých

proti zákonných

- Dalej hovorí o vlastnostiach demokratickej – štát je plný slobody a volnosti a mkaždý

v nom može robyť čo chce. Pre demokraciu jem nenásitnosť v slobode práve tým čo
ju najviac rozvracia.

- Lahostajnosť k všetkému ostatnému sposobuje vážne riziko , ktoré sposobuje zmenu

demokracia na tyraniu . nadmiera niečoho sa rada obracia na svoj pravý opak .
prílišná sloboda charaktetristická pre demokraciu sa nemeni na nič iné ako na
otroctvo . tyrania nemože vzniknuť s ničoho ineho ako demokracie a s največšej
slobody vzniká najhoršie otroctvo.

- Názori na demagóga – zmena na tyrana

- V prvých dnoch sa bude na všetkých usmievať aq tvrdiť že nieje tyranom , bude vela

slubovať ako jednotlivcom tak aj štátu .

- Solobodí ich od dlhov a rozdelí podu družine a ludu , bude sa tváriť priatelsky

- Akonáhle si zabezpeči mier pred vonkajškom tým že sa dohone s jednymi a druhých

zničí , bude prirpravovať neustále vojny aby lud potreboval vodcu.

Aristoteles

- Narodil sa 384 v Stageir – macedónsko , avšak jeho rodné mesto bolo kolóniu

greckeho mesta , čiže bol grék.

- Otec nikomachos bol osobným lekárom vtedajšieho macedonskeho kráľa otcom

Filipa 2

- Aristoteles ako 1ý ročný odchádza do atén kde študuje u platóna , no on bol na Sicílií.

Viedol ho jeho nástupca prírodovedec , no jemu to velmi vyhovovalo .

- Zostal u platóna 2O rokov najskôr ako žiak , neskôr ako učiteľ.

- Kedže bol naoddanejší platonov žiak , všetci očakávali že po smrti platóna bude školu

viesť no nestalo sa tak .

- Odchádza do Atarnei kde bol miestnym tyranom Hermias . Spriatelils a snim a jeho

sestru si vzal ž aženu.

- Ked tyran padol do perského zajatia , Filip povolal Aristotela do Macedónie aby robyl

učiteľa jeho synovy Alexandrovi . jeho odplata bola rekonštrukcia jeho rodného
mesta ktoré bolo zrovnané macedoncami zo zemou .

- Ked sa Alexander stal vládcom , bol prepustený po 8 rokoch, avšak odtialto sa nám

nič nezachovalo. Stále však ostali v kontakte .

- 340 prichádza do atén kde sa stáva učitelom najvýznamnejšieho vládcu sveta

- Platónova akademia bola medzi časom pod vedením xenokrata bez takej ucty a preto

sa aristotoeles rozhodol založiť vlastnú školu , ktorá sídlila v budove blizko lesa
Apolona likeona – škola sa začala pomenuvať likeon- lyceum

- Lýceum predbehlo platonovu akademiu pričom sa aj značne odlišovalo .podobalo sa

skôr našim vš s pevne stanoveným rozvrhom poriadkom a kurzami . učili tam mnoho
uznávaných učitelov . texty boli ezoterické a exotericke . ezoterické boli pre šudentov
a tie druhé pre nieštudentov . písal ich on sám .

- 324 po smrti Alexandra sa aj atény vzbúrili proti macedonia a všetkmému čo je

s macedoniou spojené .

- Ked bol obvynený s bezbožstva utiekol sa atén do Chalkydy kde vo veku 63 rokov

zomiera.

 filozofia

-
- Jeho filozofia je filozofiou zlateho stredu – jeho filozofia sa opiera aj o vedu a na

strane druhej sa opiera o to čo vedou nieje .

-možeme ju charakterizovať ako umiernenýá realizmus , ktor i nie je ani
materializmom anni idealizmom , čo znamená že jeho realizmus sa neustálôe
pohybuje medzi materializmomo a idealizmom

- Nie vždy vystupuje ako vedec ale skôr ako polyhistor
- Človek je uš od prírody štátotvorná bytosť (zooo fizek politikon)
- Na rozdiel od živočíchov , človek ako jediný má zmysle pre dobro a zlo . pre právo

a bezprávie a práve spoločenstvo v týchto veciach vytvára rodinu a štát.

- o štáte tvrdí že je svojou prirodzenosťou pôvodnejší ako rodina alebo jedlńotlivec pretože
celok musí byť pôvodnejšíá ako jeho časť.

- človek má od prírody určité zbrane – rozumová schopnosť a morálka a púráve tieto veci
môže človek použiť na celkom rozdielne ciele ,preto je človek bez morálky najbezbožnejšou
a najdivokejšou bytosťou , a s pohladu pažravosti je človek bytosťou najhoršou .

-človek vo svojej podstate potrebuje poriadok , ktorý je charakteristycký pre štátne zriadenie
. tento poriadok nazval PRAVOM. V jeho ponímani je to rozhodovnie o tom čo je spravodlivé.

-štát nie je jednoliaty celok ale má vnútornú mnohorakosť

- Štát nie je od prírody takou jednotou ako sa mnohý domnievajú , ale to čo je pre štát naj
dobro – sloboda , štát skôr ničí. Tieto úvahy sú zároveň krytykou Platónovych myšlienok

- Domácnosť je sebestačnejšia ko jednotlivec, avšakm štát je sebestačnejší ako

domácnosť , no poukazuje na to že štát sa stne skutočným štátom až vtedy ked sa
celé spoločenstvo obyvatelov stane sebestačným. Ak je teda žiaducejšia väčšia
sebestačnosť v spoločnosti , musí byť žiadúcejšia menšia individualita .

- Omieta platonovu myšlienku o spoločných deťochj ženách a majetku že su v prospech

štátu – kritika štátneho vlastníctva. Najmenej sa starame o to čo je spoločne pre
všetkých , pretože ľudia sa najviac starajú o vlastné a nie o to čo je spoločné. Každý
zanedbáva to čo je spoločné preto lebo sa spolieha na to že to za neho urobí niekto
druhý.

- Sám navrhoval také vlastníctvo jednotlivca , ktoré mu umožňuje žiť jednotlivo

a štedro.

- Zákonodarca sa nemá uspokojiť len s tým aby zaviedol majetkovú rovnosť , štát má

zabezpečiť stredný dostatok – mal by priviesť dobrých ľudí aby nechceli mať
nadbytok majetku , a zároveň by mal zabrániť zlým ľuďom nadbytok majetku vlastniť.

- Tvrdil že vo všetkých štátoch sú 3 skupiny občanov. Velmi bohatý , veľmi chudobný

a občaia ktorí sú uprostred. Sám tvrdí že najlepší štát je ten ktorý je vybudovaný na
silnej strednej vrstve

- Klasifikácia ústa:

- Ústavu definoval ako určitý druh poriadku medzi tými čo obývajú štát

- Štát definoval ako aké si množstvo občanov, skutočný občan však nieje občanom tým

že obýva určité miesto ale osoba sa stáva občanom až tým ak získa účasť na súde a na
vláde.

- Rozdeľuje 3 zlé a dobré Ústavy : každom štáte musí byť buď jeden muž , respektíve

niekoľko málo mužov alebo množstvo mužov. Ak vládne jeden , niekoľký alebo
mnohý na všeobecný prospech , jedná sa vždy o dobre formy štátu . zlé sú potom tie
ktoré dbajú len o vlastný prospech

- Dobrý: z monarchií je dobrá ta ktorá vládne na všeobecný prospech – kráľovstvo .

z vlády niekoľkých je dobra aristokracia pretože sa tu vládlo v prospech všetkých .ak
sa jedná o vládu mnohých pre všetkých všeobecne , - polytea

- Medzi zlé formy patrila tyrania , oligarchia , demokracia. Tyrania je samovláda pre

samovládcu , oligarchia je vláda v prospech bohatých a demokracia je vláda
v prospech chudobných. Ani jedna s týchto foriem sa nerealizuje v prospech
všetkých .

- Uvedomoval si že všetko sa skladá s vládnucich a ovládaných a treba uvažovať aj

o tom či vládnuci a ovládaný majú byť stále tý istý alebo sa majú meniť. Z mnohých
príčin je nevyhnutné aby všetci raz rovnako vládli a raz rovnako poslúchali . je
nevyhnutné aby vládcovia vynikali nad ovládanými.

- Vo všetkých ústavách sú 3 zložky : rada o veciach verejných , úradná zložka ,

súdnictvo. (predpoklad na 3 delenie dnešnej moci )

- V dialógu politika sa zamýšľa, aj o najlepšom štáte , ktorý by mal byť taký aby

umožňoval občanom čo najlepšie konať a blažene žiť. Na margo však dodal že nie je
ťažké takéto zriadenie vytvoriť ale problém je dokonalé zriadenie udržať.

- Už vo svojej dobe videl viac foriem demokracie a preto sa pokúsil vymedziť základné

znaky demokracie : sloboda- k slobode vždy patrí aj to že striedavo sa raz vládne a raz
poslúcha :každý žije ako chce, všetky úrady sú obsadzované voľbou ,
odvodzovanie úradov nezávisí od ich majetku , nikto nemôže dva krát zastávať ten
istý úrad, upozorňuje na extrémnu formu demokracie , kedy majú na vláde moc
všetci – toto nemôže zniesť každý štát.

 Názory na právo:

- Právo je rovnosť a bezprávie je nerovnosť.

- poukazuje na slovo diakom – dycha- dvoj delenie

- ak sa nájde medzera v zákone je vecou slušnosti ho opraviť tam kde má medzery. Nie

je správne ich využívať ale máme ich nahradiť slušným správaním.

-