Vypracované otázky (33) plus zbytok prednášok

Právo cenných papierov

Otázka č. 1.

Cenný papier (pojem, funkcie, právna povaha) a

právo cenných papierov

(pojem, pramene)

Definícia CP:

-

peniazmi oceniteľný zápis v ustanovenej podobe (zákon o CP)

-

zápis, ktorého hodnotu musíme vedieť oceniť, odhadnúť – peniazmi oceniteľný

-

podoba a forma - forma – doručiteľná na meno

- podoba - doručiteľná

-

čo sa spája s CP : právo požadovať majetkové plnenie alebo vykonávať určité
oprávnenia voči určitým osobám – vyplýva prijať peniaze alebo majetok

-

vykonávať oprávnenia : požadovať akcie

Spoločné znaky CP

1. subjektívne právo je importované do nosiča
2. toto právo prechádza spolu s nosičom (prevodná funkcia)
3. k uspokojeniu subjektívneho práva je potrebné predložiť nosič alebo preukázať jeho

existenciu

Odlišné znaky CP (pri rozdielnych CP sú rozličné znaky)

Všeobecná definícia cenného papiera je predmetom úpravy § 2 ods. 1 zákona č.

566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba “zákon o cenných papieroch”). Podľa tohto
ustanovenia predstavuje cenný papier peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej
podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa zákona o cenných papieroch a práva podľa
osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať
určité práva voči zákonom určeným osobám.

Sústavu cenných papierov tvoria tieto druhy cenných papierov:

-

akcie (§ 155 až § 159 Obchodného zákonníka),

-

dočasné listy (§ 176 Obchodného zákonníka),

-

podielové listy (§ 40 až § 43 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov),

-

dlhopisy (zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.),

-

vkladové listy (§ 786 Občianskeho zákonníka),

-

pokladničné poukážky (§ 3 zákona o cenných papieroch),

-

vkladné knižky (§ 781 až § 785 Občianskeho zákonníka),

-

kupóny (§ 4 zákona o cenných papieroch),

-

zmenky (zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový),

-

šeky (zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový),

-

cestovné šeky (§ 720 a nasl. Obchodného zákonníka),

-

náložné listy (§ 612 Obchodného zákonníka),

-

skladištné listy (§ 528 Obchodného zákonníka),

-

skladiskové záložné listy (zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom liste, tovarovom
záložnom liste v znení zákona č. 526/2002 Z. z.),

-

tovarové záložné listy (zákon č. 144/1998 Z. z.),

-

družstevné podielnické listy (zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a
vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov),

-

iný druh cenného papiera, ktorý za cenný papier vyhlási osobitný zákon.

Cenný papier - spojením dvoch samostatných majetkových hodnôt (nosič a subjektívne
právo

-

nosič – listinná podoba alebo elektronický zápis – nie je cenným papierom, je to len
list, na ktorom je nápis z ktorého niečo vyplýva (Zmenka)

-

subjektívne právo – vyplýva z nosiča: právo záväzkové (relatívne, vzťahuje sa na
subjekt, podlieha premlčaniu), t.j. prijať určité plnenie alebo právo vecné (vlastnícke
právo, pôsobí proti všetkým)

najčastejší nosič : listina

a) deklaratórna

– deklarujú určité právo (písomné prejavy vôle, ktoré nie sú

nevyhnutným predpokladom vzniku alebo trvania určitého práva, len potvrdzujú že
určité právo existuje) – t.j. potvrdenie o prevzatí tovaru, o odovzdaní peňazí
(potvrdzuje skutočnosť)

b) konštitutívne

– opak, písomné prejavy vôle, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre

vznik práv a povinností (napr. cenné papiere – dokonalé a nedokonalé teda : úplné
a neúplné)

neúplné – zakladá vznik práva alebo povinnosti, nemajú vplyv na existenciu práva
úplné – potrebné pre vznik práva ale aj na jeho prevod, na jeho uplatnenie alebo
spôsobujú jeho zánik (napísanie zmenky, predloženie zmenky)

c) legitimačné

– právo nezakladajú, ale potvrdzujú, že niekto je oprávnený, legitimovaný

na výkon práva (lístok do kina, ktorá oprávňuje pozrieť film. Môže byť prenosný
lístok alebo platí len na 1 majiteľa – neprenosný lístok do MHD)

Funkcie CP

a) prevodná - prevádzajú a prechádzajú práva spojené s nosičom,
b) záručná alebo garančná - CP zaručuje majiteľovi skutočnosť, že právo z CP ktoré

vyplýva, tak naozaj existuje (vklad v banke – certifikát – potvrdenie o vklade),

c) legitimačná - oprávnenie uplatneniu práva

Právna povaha CP

-

upravujú sa veci, práva a iné majetkové hodnoty (podľa obč. zákonníka)

-

vec - vecné právo – vlastniť, vydržať, založiť

-

vec - čokoľvek čo je odlišné od osoby

-

vec - niečo čo môžem uchopiť, zničiť – ovládateľný predmet

-

právo - obligačné hodnoty

566/2001 – Zákon o cenných papieroch(ZCP)

2

-

podľa § 9 – ods. 2 ZCP – na režim CP sa vzťahuje režim hnuteľných vecí podľa
občianskeho zákonníka - má teda režim vecných práv, môže byť vlastnený ....

Právo CP

-

právo platné a stanovené zákonom

-

účelový súhrn právnych noriem, ktorých priamym alebo nepriamym predmetom sú CP
– upravujú CP

-

nejedná sa o samostatné právne odvetvie

-

jedná sa o tzv. pododvetvie obč. práva alebo obch. práva

-

patrí do práva súkromného – majú charakter súkromného práva ale sú aj časti ktoré
majú verejnoprávny charakter (ustanovenia pre NBS)

-

Pramene práva cenných papierov

-

zákon č. 566/2001 Z. z. – zákon o CP (posledná - novela zákon č. 635/2004 Z. z.)

-

Občiansky zákonník

-

Občiansky súdny poriadok

-

Obchodný zákonník

-

zákon č. 191/1950 Zb. - zákon zmenkový a šekový

-

Zákon o dlhopisoch – č. 530/1990 Zb.

-

Zákon o kolektívnom investovaní – č. 594/2003 Z. z. (len ustanovenia o podielových
listoch)

-

Zákon o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste – 144/1998

-

Zákon o vysporiadaní majetkových nárokov družstva – tzv. transformačný zákon –
42/1992 – ust. o družstevných podielových listoch

-

Zákon o burzách

-

Zákon o bankách

-

Zákon devízový

-

Zákon o správe daní

Otázka č. 2

Vecno-právne, podielnické a

obligačné CP

-

podľa charakteru práva spojeného s

nosičom :

a) vecno-právne – vyjadrujú určité vecné právo – najčastejšie vlastnícke právo, napr.

právo k vlastníctvu tovaru (kedysi : skladištný list na obilie – vlastní ho majiteľ obilia
– vyplýva vlastnícke právo; dnes len na vyzdvihnutie a prevzatie tovaru – dnes sa teda
jedná obligačný cenný papier),

b) podielnické – také CP, ktoré vyjadrujú právo podieľať sa na určitom podnikaní alebo

majetku (tzv. korporačné, majetkové CP- akcie, družstevné podielové listy ...)ô

c) obligačné – nevyplýva právo vecné ale len právo záväzkové (obligačné) – CP na

peňažné plnenie – zmeny, šeky, právo na tovarové plnenie (tovarový list); právo na iné
plnenie (konvertibilné – vymeniteľné dlhopisy, pri a.s. – výmena dlhopisu za akcie, t.j.
CP za iný CP)

Otázka č. 3

Listinné a

zaknihovaní CP, premena CP

3

-

podľa charakteru – podoby nosiča (kritérium)

a) listinné – písomný prejav stelesnený na listine, tzv. tradičná podoba, náležitosti ktoré

musí mať CP upravujú špeciálne zákony (z. o zmenkách, z. o CP)

a. samostatné

– 1 list

b. hromadné

– nahrádzajú viacero CP rovnakého druhu (nahrádza 30 akcií) od 1

emitenta pre 1 majiteľa

c. zberné

– podobne ako hromadné nahrádzajú viacero CP rovnakého druhu od 1

emitenta ale pre viacerých majiteľov CP (1 papier pre viacerých majiteľov)

-

sľub odškodnenia – par. 725 obch. zákonníka; nahradenie príjemcovi škodu, ktorá mu
vznikne z určitého konania, o ktoré ho sľubujúci žiada a na ktoré nie je príjemca sľubu
povinný

-

umorovanie listín – par. 185 i a nasl. OSP, zmyslom je nahradenie listiny novou na
základe súdneho rozhodnutia o umorení listiny; na základe žiadosti – ako vyzerala,
ako znela, v akej hodnote .....

b) zaknihované – listina ako nosič subjektívneho práva je nahradená zákonom

stanovenej evidencie – § 10 ods. 4 ZCP (centrálna evidencia, evidencia vedená NBS
pre št. poukážky, evidencie ktoré vedú depozitári otvorených fondov)

Zmena podoby CP

a) z listinnej podoby na zaknihovanú – napr. zákonná povinnosť - ZCP – § 15

a nasl.

-

stiahnuť listiny z obehu a dohodnúť s centrálnym depozitárom aby mi ich založil do
zaknihovanej podoby; požiadame teda majiteľov; pri nevrátení CP – vyhlásený je teda
potom za neplatný podľa postupu zo ZCP a Obch. zákone – par. 214 – teda v lehote
vrátiť, potom vyhlásenie za neplatnú a vydá sa nová v zaknihovanej podobe; tá sa
predá a z výťažku sa vydá hodnota pôvodnej akcie, s tým, že si eminent strhne
náklady za vydanie novej podoby

b) zaknihovaná listina – zmena na listinné – dohodnúť s emitentom; podľa

zoznamu majiteľov zaknihovaných papierov a týmto sa vydajú listinné cenné
papiere

-

CP zaknihovaný – nie je možné spraviť rubopis a na prevod zaknihovaných CP je
stanovený postup podľa zákona bez ohľadu na jeho cenu – par. 19 a 22 a nasl. – ide
o to, že registráciu prevodu robí centrálny depozitár na základe zmluvy o prevode od
prevodcu – zmluva je podľa náležitostí. Požiadať obe strany centrálneho depozitára

Otázka č. 4

CP na meno, na doručiteľa, na rad (vymedzenie

a prevod)

-

podľa formy CP

a) na doručiteľa (au porte ur (a portér))
-

listina neobsahuje meno majiteľa

-

obsahuje len určenie – doložku „na doručiteľa“

-

nikto nevie, kto je majiteľ. Ním sa stáva len držiteľ – pri listinných CP

-

pri zaknihovaných CP – akcie na doručiteľa : v evidencii Centrálneho depozitára je
vedený majiteľ

4

-

pri šekoch – ak nie je uvedená forma, tak je automaticky šek vystavený na doručiteľa

-

pri vkladných knižkách : len na meno (platí nedávno)

-

prevod : prevedenie veci, práva

-

dôvod : na ťarchu ???

-

spôsob - modus : odovzdanie z ruky do ruky na základe zmluvy, pri hromadnej
úschove : prevod aj skôr pri zaplatení ceny cenného papiera

-

sú prevoditeľné a neobmedziteľné

-

uplatnenie práva : premlčaním – musíme ich mať – predložiť dôkaz ako napr.
potvrdenie o úschove

b) na meno (rektapapiere)
-

meno osoby oprávnenej je priamo uvedené v texte listiny

-

právo z listiny uplatňuje osoba uvedená alebo ten na koho bol CP prevedený cesiou
(postúpenie pohľadávky – obč. zákonník) a odovzdanie

-

titul : zmluva o prevode

-

modus : cesia a odovzdanie

-

cesia pri postúpení pohľadávky : pôvodný dlžník mal pôvodného veriteľa I. a ten ju
previedol na veriteľa II.

-

dôležité pri cesii – pán I. neručí za splácanie pohľadávky, zodpovedá len za existenciu
pohľadávky pri odplate; pohľadávka môže zaniknúť a dlžník nemôže byť o ňu
okrátený;

c) na rad (orderpapiere)
-

osoba oprávnená (remitent – 1. majiteľ) je v ňom výslovne uvedená a zároveň práva
spojené s týmto CP je oprávnený vykonávať ten, kto ho predloží a jeho meno je
uvedené alebo ten komu svedčí nepretržitý rad dlhopisov

-

na listine na prednej strane je uvedené a vypísané meno (na lícnej strane) oprávnenej
osobe

-

na rubovej strane (môže byť uvedená osoba, na ktorú bola listina prevedená)

-

zákonný orderpapier : na meno ale zároveň mu poukazuje povinnosť preukázať sa
dlhopisom; sú CP na rad a týka sa to akcií – na meno a doručiteľa

-

CP „ak nie na rad“ (má uvedené) – prevod na meno – t .j. cesiou

-

titul : zmluva o prevode (darovacia, kúpna zmluva)

-

modus - spôsob : rubopis a odovzdanie

-

rubopis : zvláštne prehlásenie na rube listiny a ak prevod nestačí na listine, môže byť
na prívesku (fra. „allonge“ – čítať alonž) – listina pevne spojená so zmenkou

-

účinok dlhopisu :

o pevný

– na nadobúdateľa prechádzajú práva pôvodne; kto prevádza : indosant,

a ten kto príjíma : indosatár; dlžník si nemôže uplatňovať práva voči druhému
aké boli voči prvému. Námietky absolútne môžno uplatňovať (neplatná
zmenka)

o legitimačný

–

o garančný

– zodpovedá indosant neskorším indosatárom /nadobúdateľom za

práva zo zmenky

Otázka č. 5

CP imobilizované, obchodovateľné a

neobchodovateľné, konštitutívne

a deklaratórne, súkromné a

verejné, tuzemské a zahraničné

5

a) imobilizované
-

keď existujú súčasne v listinnej a zaknihovanej podobe – § 144 ZCP

-

ide o tzv. hromadnú úschovu CP

-

emitent (a.s.) dá CP do centrálneho depozitára a keď sa nájdu budúci akcionári,
postupne sa budú predávať; podmienkou hromadnej úschovy je aby boli zaknihované
CP, nemôžu byť individualizované; mená nie sú vypísané a až potom ich
individualizuje napísaním mena

-

podľa obehu schopnosti CP

a) obchodovateľné – predmetom obchodu na voľnom trhu resp. na kótovanom trhu

burzy (ponuka s informáciami od emitenta a udávať podrobnejšie údaje od emitenta),

b) neobchodovateľné – nie sú prevoditeľné za úplatu; urobiť neobchodovateľný CP

možno len : je možné vylúčiť obchodovateľnosť – určiť kritéria na koho previesť
(napr. medzi zamestnancami)

-

podľa účinkov vydania CP

a) konštitutívne
b) deklaratórne – CP stelesňuje právo už vydané pred obchodovateľným

-

podľa osoby emitenta

a) súkromné
b) verejné – Vyšší územný celok, štát
c) tuzemské – subjekt s trvalým pobytom na Slovensku
d) zahraničné

Otázka č. 6

CP zastupiteľné a

nezastupiteľné, abstraktné a

kauzálne, hlavné

a vedľajšie, úverové, majetkové, platobné, sporivé a špekulatívne

-

podľa vzájomnej zastupiteľnosti

a) zastupiteľné – rovnaký druh, emitent, hodnota, líšia sa len číslom poradovými
b) nezastupiteľné – nemožno ich zameniť (pri hodnote)

-

podľa spôsobu ponuky

a) individuálna – konkrétna ponuka
b) verejná – ZCP § 120 a nasl., adresované neurčitej skupiny osôb, musí to spĺňať

požiadavky zákonom

-

podľa vyjadrenia hospodárskeho spôsobu

a) abstraktné – nesmie sa uviesť dôvod, pre ktorý bol cenný papier vydaný (zmenka

a šek)

b) kauzálne – musí byť napísaný dôvod pre čo treba vydať (dlhopisy – „dlhujem“)

6

-

podľa schopnosti samostatnej existencie

a) hlavné – stelesňujú sami o sebe hlavné právo a sú nezávisle na iných CP
b) vedľajšie – podružné – stelesňujú právo len na jednotlivé plnenie vyplývajúce

z hlavného CP (kupóny)

-

podľa hosp. dôvodu vydania pre emitenta alebo majiteľa

a) úverové – slúžia emitentovi ako nástroj získania finančných zdrojov, ktoré bude

musieť emitent vrátiť, napr. dlhopis za 10.000,- a o ½ naspäť aj s úrokom,

b) majetkové – slúžia tiež na získanie finančných prostriedkov, ale tieto nie sú návratné

na požiadanie (zakúpenie akcií),

c) platobné – na zdroj platobného styku a platia sa nimi záväzky (šeky),

d) sporivé – slúžia k uloženiu peňažných prostriedkov majiteľovi CP (sporenie na

vkladných knižkách resp. certifikáty), očakáva sa výnos v podobe úrokov,

e) špekulatívne – nezakladajú právo na vyplatenie konkrétnej hodnoty ale menia svoju

hodnotu na základe výsledkov emitenta (podielové listy)

Otázka č. 7.

Nahrádzanie stratených a

zničených listinných CP

Otázka č. 8.

Uplatňovanie práv zo zaknihovaných CP, prevod zaknihovaných CP

Otázka č. 9.

Charakteristika a

funkcie centrálneho depozitára

Centrálny depozitár

o § 99 ZCP, účty otvorené v stredisku CP, dnes je to Centrálny depozitár, ktorý

prevzal všetky činnosti strediska CP;

o funguje na princípe členov CD a títo vykonávajú určité činnosti;
o členom môže byť obchodník s CP, NBS resp. iný centrálny depozitár –

pripúšťa sa viac;

o podstatou činnosti - viesť účty majiteľov CP a registre majiteľov CP,

prideľuje ISIN – evidenčné číslo emisie CP;

o účet majiteľa – par. 105 – t.j. zápis o CP;

-

je stanovená podoba CP len vo forme zaknihovanej - § 10 ods. 3 a ešte iné (akcia na
doručiteľa)

-

pri uplatňovaní práva z nich sa prekladá len výpis z účtu majiteľa (výpis nie je CP, CP
je len zápis v počítači); prostredníctvom výpisu rozhodujúceho dňa – t.j. deň ku
ktorému zapísaní majitelia CP si môžu uplatniť práva z neho; par. 156 a pri a.s. – napr.
1.5.05 sa stanoví dátum a ku tomu dňu je potrebné si uplatniť práva;

7

Otázka č. 10.

Prevod CP

Otázka č. 11.

Zmluvy o

prevode a

o obstaraní kúpy alebo predaja CP, zmluva o

pôžičke

CP

Zmluva o kúpe cenných papierov sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka

o kúpnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Na platnosť zmluvy o kúpe cenných
papierov sa vyžaduje, aby bol v nej určený druh prevádzaného cenného papiera, počet
prevádzaných cenných papierov, ich kúpna cena a ich ISIN, ak je pridelený.

o akcia na meno : písomná forma,
o akcia na rad : ak to stanovuje príslušný zákon;
o akcia na doručiteľa : nemusí mať písomnú formu

Zmluva o darovaní cenných papierov sa spravuje ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o darovacej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Zmluva o darovaní cenných
papierov musí mať písomnú formu.

Komisionárskou zmluvou o obstaraní kúpy alebo predaja cenného papiera (§ 31

ZCP) sa zaväzuje komisionár, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta a na jeho účet
kúpu alebo predaj cenného papiera, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

-

spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka o komisionárskej zmluve

-

musí mať písomnú formu.

Mandátnou zmluvou o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov (§ 36 ZCP) sa

zaväzuje mandatár, že v mene mandanta a na jeho účet kúpi alebo predá cenný papier
podľa pokynov mandanta alebo že uskutoční činnosť na dosiahnutie tohto výsledku, a
mandant sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

-

spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve

-

musí mať písomnú formu.

Zmluva o sprostredkovaní (§ 37 ZCP)

-

sprostredkovateľ vytvorí situáciu takú, aby došlo k možnosti prevodu CP

Zmluvou o pôžičke cenného papiera sa zaväzuje veriteľ, že prevedie na dlžníka

určitý počet zastupiteľných cenných papierov, a dlžník sa zaväzuje previesť na veriteľa po
uplynutí dohodnutej lehoty rovnaký počet zastupiteľných cenných papierov. Zároveň sa
dlžník zaväzuje zaplatiť odplatu, ak bola dojednaná.

-

na zastupiteľné druhy CP

-

t.j. vráti sa akýkoľvek druh CP

-

pri výpožičke sa vráti to isté – to pri CP neexistuje !

Otázka č. 12.

Zmluvy o

úschove, správe a

uložení CP, zmluva o

správe portfólia CP

8

Zmluvou o úschove listinných cenných papierov sa zaväzuje uschovávateľ

prevziať listinný cenný papier na uloženie do samostatnej alebo hromadnej úschovy a
zložiteľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

Zmluva musí obsahovať určenie osôb, ktoré sú oprávnené s listinným cenným

papierom ukladaným do úschovy nakladať. Ak nie je v zmluve odplata určená, má
uschovávateľ právo na obvyklú odplatu v čase uzavretia zmluvy. Ak ide o úschovu
zastupiteľného cenného papiera, môže byť uschovávateľom iba obchodník s cennými
papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi alebo centrálny depozitár. Ak zmluva
neustanovuje inak, platí, že zastupiteľný listinný cenný papier sa ukladá do hromadnej
úschovy a nezastupiteľný listinný cenný papier do samostatnej úschovy.

- musí mať písomnú formu.

Zmluvou o správe cenných papierov sa zaväzuje správca, že po dobu trvania

zmluvy bude robiť všetky právne úkony, ktoré sú potrebné na výkon a zachovanie práv
spojených s určitým cenným papierom, a majiteľ cenného papiera sa zaväzuje zaplatiť mu
odplatu. Zmluva o správe cenných papierov musí mať písomnú formu.

Správca je povinný aj bez pokynov majiteľa cenného papiera urobiť s odbornou

starostlivosťou všetky úkony, ktoré sú potrebné na výkon a zachovanie práv spojených s
cenným papierom, najmä požadovať splnenie záväzkov spojených s cenným papierom, ako aj
vykonávať výmenné práva alebo predkupné práva spojené s cenným papierom.

Správca je povinný plniť pokyny majiteľa cenného papiera; tieto pokyny sa musia dať

písomne

Zmluvou o uložení cenných papierov sa opatrovateľ zaväzuje prevziať listinný

cenný papier, aby ho uložil a spravoval, a uložiteľ sa zaväzuje zaplatiť za to odplatu. Ak
odplata nie je v zmluve určená, má opatrovateľ právo na odplatu obvyklú v čase uzavretia
zmluvy. Zmluva o uložení cenných papierov musí mať písomnú formu.

Zmluva o riadení portfólia

-

vzťahuje sa na viacero druhov CP

-

aj dlhopisy, podielové listy, vkladové certifikáty : portfólium

-

poverovanie na spravovanie CP (obchodovanie)

Zmluvou o riadení portfólia cenných papierov sa obhospodarovateľ zaväzuje

hospodáriť s portfóliom klienta na základe rozhodovania obhospodarovateľa v rámci a v
rozsahu zmluvy a klient sa zaväzuje zaplatiť za to odplatu. Táto zmluva musí mať písomnú
formu.

Otázka č. 13.

Záložné právo k

CP

A) Zmluvné záložné právo (§ 45 ZCP) vzniká registráciou tohto záložného práva

v osobitnej evidencii založených cenných papierov (ďalej len „register záložných práv“).

Register záložných práv u listinných cenných papierov vedie centrálny depozitár.

9

Zmluvné záložné právo k cenným papierom sa mení alebo zaniká registráciou zmeny

alebo zániku zmluvného záložného práva k cenným papierom v registri záložných práv. Pri
registrácii zmeny alebo zániku zmluvného záložného práva k listinným cenným papierom
centrálny depozitár vyznačí túto skutočnosť na listinnom cennom papieri.

B) Zmluva o založení cenných papierov sa spravuje ustanoveniami Obch. zákonníka

a Občianskeho zákonníka o záložnom práve, ak tento zákon neustanovuje, musí mať
písomnú formu.

Zákonné záložné právo k cenným papierom sa riadi ustanoveniami osobitného

zákona. Zákonné záložné právo k cennému papieru, jeho zmena alebo zánik, sa registruje v
registri záložných práv ku dňu vzniku, zmeny alebo zániku zákonného záložného práva k
cennému papieru.

Otázka č. 14.

Akcia – pojem, podoba, prevod

Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov

akciovej spoločnosti :

1. na jej riadení,
2. zisku a
3. na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené

s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.

Akcia môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera (ďalej len “listinná

akcia”) alebo v podobe zaknihovaného cenného papiera (ďalej len “zaknihovaná akcia”), ak
zákon neustanovuje inak.

Akcia obsahuje:

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b) menovitú hodnotu,
c) označenie, či akcia znie na doručiteľa alebo na meno,
d) výšku základného imania a počet všetkých akcií spoločnosti k dátumu vydania

emisie akcií,

e) dátum vydania emisie akcií.

Listinná akcia obsahuje aj číselné označenie a podpis člena alebo podpisy členov

predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať za spoločnosť v čase vydania akcie. Listinná akcia
ďalej obsahuje aj určenie práv s ňou spojených aspoň s odkazom na úpravu v stanovách.

Ak spoločnosť vydáva viac druhov akcií, musia akcie obsahovať označenie druhu.

Akcie, s ktorými nie sú spojené žiadne osobitné práva (ďalej len “kmeňová akcia”), nemusia
obsahovať označenie druhu. Vydávanie iných druhov akcií, ako ustanovuje Obchodný
zákonník, sa zakazuje.

Otázka č. 15.

Druhy akcií podľa obchodného zákonníka, dočasný list

-

akcia na meno – je zákonný CP (ortopapier), listinné, zaknihované

-

akcia na doručiteľa – vybrať sa nemôže z listinných a zaknihovaných

10

Druhy akcií

a) kmeňové – nie sú s nimi spojené špeciálne páva
b) prioritné – zakladajú určité výhody, spojené s nimi právo na určitú prioritu (časová –

vyplatenie ako prvým) alebo koeficientom stanovená v stanovách as.

c) hromadné – nahrádza viacero akcii rovnakého druhu, rovnakého emitenta pre

rovnakého majiteľa a ešte

d) zamestnanecké – dnes už nemáme, sú zrušené novelou Obch. Z., majiteľ mohol byť

len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec, ktorý odišiel do dôchodku. Hodnota bola
nižšia.

e) zlaté – anglosaské krajiny – spojené s s ňou osobitné práv hlasovania. Máme vyšší

počet hlasov na akciu a máme právo veta

Dočasný list je cenný papier, ktorý znie na meno a sú s ním spojené práva

vyplývajúce z akcií, ktoré nahrádza, a povinnosť splatiť ich emisný kurz. Na prevod
dočasného listu sa vzťahujú primerane ustanovenia o prevode akcií na meno. Ak akcionár
prevedie dočasný list na inú osobu pred splatením menovitej hodnoty akcií, ručí za splatenie
zvyšku upísanej hodnoty akcií.

Ak upisovateľ nesplatil pred zápisom do obchodného registra celý emisný kurz akcií,

vydá spoločnosť bezodkladne po zápise spoločnosti do obchodného registra akcionárovi
dočasný list. Dočasný list musí obsahovať

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b) výšku základného imania spoločnosti,
c) obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo

meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom; pri zahraničnej
právnickej osobe sa identifikačné číslo uvádza, ak je pridelené; pri zahraničnej
fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

d) počet, menovitú hodnotu a formu upísaných akcií, ktoré dočasný list nahrádza,

prípadne určenie ich druhu,

e) výšku splatnej časti emisného kurzu akcií, ktoré nahrádza, a lehoty splácania

emisného kurzu,

f) dátum vydania emisie dočasného listu,
g) podpis člena alebo podpisy členov predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať v mene

spoločnosti v čase vydania dočasného listu, ak sa dočasný list vydáva v listinnej
podobe.

Dočasný list vymení spoločnosť akcionárovi za akcie po splatení menovitej hodnoty

akcií, ktoré dočasný list nahrádza.

Otázka č. 16.

Práva a

povinnosti akcionára

CP s ktorým sú spojené 3 práva akcionára

o podieľať sa na riadení spoločnosti

 Práva : voliť a byť volený, uplatňovať podnety, žiadať o zvolanie a. s.,

hlasovanie na zhromaždeniach ...

11

 Povinnosti : splatiť vklad, dodržiavať lehoty na splatenie – podľa

zákona

o podiel na zisku
o podiel na likvidačnom zostatku

Akcionár

- nesmie zneužívať svoje práva akcionára

-

minoritný akcionár – 5 a viac % základného imania

-

menšinový akcionár – pod 5% základného imania

Otázka č. 17.

Podielové listy

Podielový list je cenný papier, s ktorým je spojené:

1. právo podielnika na zodpovedajúci podiel na majetku v otvorenom podielovom

fonde a

2. právo podieľať sa na výnose z tohto majetku. P

Podielový list môže znieť na jeden alebo viac podielov na majetku v otvorenom

podielovom fonde.

Podielové listy jedného otvoreného podielového fondu s rovnakým počtom podielov

zakladajú rovnaké práva podielnikov. Podielový list v listinnej podobe môže byť vydaný aj
ako hromadný podielový list. Hromadný podielový list je podielový list, ktorý nahrádza viac
podielových listov toho istého podielového fondu s rovnakou počiatočnou hodnotou podielu.

Podielový list otvoreného podielového fondu možno vydať len vo forme na meno

alebo na doručiteľa musí obsahovať:

a) názov otvoreného podielového fondu,
b) obchodné meno a sídlo správcovskej spoločnosti, ktorá podielový list vydala,
c) počet podielov a počiatočnú hodnotu jedného podielu,
d) údaj o forme podielového listu,
e) dátum vydania podielového listu,
f) meno a priezvisko alebo obchodné meno podielnika, číslo podielového listu a

podpisy najmenej dvoch členov predstavenstva správcovskej spoločnosti, ak ide o
listinný podielový list.

Pri zaknihovaných podielových listoch otvoreného podielového fondu môže viesť

evidenciu zaknihovaných podielových listov otvoreného podielového fondu centrálny
depozitár alebo depozitár príslušného otvoreného podielového fondu.

Podielový fond:

-

nemá právnu subjektivitu

-

spravujú vložené peniaze

-

podniká a je alebo nie je úspešný

-

príklad : podielový list v hodnote 1000,- Sk vyjadruje napr. 1.tisícinu majetku

12

-

ak podielový fond je úspešný a dobre obchoduje, majetok rastie a my máme 1.tisícinu
majetku a tá tiež rastie

Podielový fond

a) otvorený podielový fond - máme právo predložiť PL správcovskej spoločnosti

a žiadať od nej aby PL odkúpila

b) uzavretý podielový fond - nemá podielnik právo predložiť PL na odkúpenie
Ak sa chceme zbaviť podielového fondu, môžeme ho len previesť.

c) špeciálny podielový fond - podielnici sú len PO

Otázka č. 18. Dlhopisy – pojem, práva majiteľa, vydávanie dlhopisov

Dlhopis - cenný papier s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej

sumy (na nej uvedenej) v danej menovitej hodnote a tiež požadovať vyplatenie výnosu
(úrokom) k určitému dátumu
Formy :

-

na doručiteľa

-

na meno

-

prevádza sa rukopisom – povedal Mário

Práva majiteľa dlhopisu :

-

právo sumy : stanovená v platnej mene, min. 1000,- Sk a násobok tisícky, pre cudziu
menu nie je obmedzenie násobku

-

právo výnosu : § 10 – určí sa :

o úrokovou sadzbou podľa napísanej dlžnej sumy, napr. 10% - tak sa berie za

rok (p.a.) – t.j. pevná úroková sadzba ale aj

o podielom na zisku (motivačný úrok pri zamestnancoch);
o rozdielom medzi menovitou hodnotou dlhopisu a emisným kurzom; keď je

nižší emisný kurz – disažio a vyšší emisný kurz – ážio

o vyžrebovateľnou prémiou
o pohyblivou úrokovou sadzbou – kritérium od ktorého sa vypočítava výška

úrokovej sadzby; v závislosti od indexu cien

o vývojom devízových kurzov

-

právo na výnos sa požaduje kupónom (také sú splátky)

-

vyplatenie pred dobou splatnosti len vtedy ak sa emitent na to zaviazal, inak veriteľ na
toto vyplatenie nárok nemá

-

premlčacia doba pre dlhopisy : 10 rokov

Vydávanie dlhopisov:

-

PO, ktorá ma sídlo na SK

-

cudzozemec PO

-

pri FO, len osoba, ktorá je zapísaná v obchodnom registri

Otázka č. 19. Hypotekárne záložné listy, štátne a

komunálne obligácie

13

a) hypotekárne záložné listy

– menovitá hodnota krytá bankou, vydáva ho banka, ktorá

má povolenie na poskytovanie hypotekárnych úverov a zabezpečuje si návratnosť
peňazí založením nehnuteľnosti. Tu majú nehnuteľnosti vyššiu hodnotu ako pôžička.
Banka emituje hypotekárne záložné listy.

Je to teda CP, pri ktorom menovitá hodnota vrátane výnosu je krytá

pohľadávkami banky z hypotekárnych úverov zabezpečeným záložným právom
k nehnuteľnostiam alebo náhradným krytím.

Náhradné krytie – nie je to nehnuteľnosť ale napr. hotové peňazí alebo cenné listy len

do výšky 10%

b) štátne dlhopisy

– dlhopisy, ktoré vydáva štát prostredníctvom Ministerstva financií.

Je vydaný v mene MF SR. Vydáva sa na základe rozhodnutia Vlády (Z. o št.rozpočte)
alebo na základe rozhodnutia Národnej rady (krytie štátneho dlhu). Preplácanie
vykonáva NBS alebo centrálneho depozitára na základe rozhodnutia MF SR alebo
poverí aj zahraničnú banku.

c) komunálne dlhopisy

– ako hypotekárne záložné listy, jedná sa teda o emisiu cenných

papierov, kde banka poskytuje komunálne úvery a návratnosť je zabezpečená
nehnuteľnosťami VÚC alebo obec. Poskytuje ich teda VÚC a obci. Majiteľ má výnos
zabezpečený pohľadávkou banky z úverov VÚC a obci a ich zriadeného záložného
práva. Môže vydať KD aj obec a VÚC priamo a to v takom prípade bude ručiť svojim
celým teda aj hnuteľným majetkom, samozrejme zabezpečuje najskôr plnenie.

Otázka č. 20.

Zamestnanecké obligácie, prioritné a

konvertibilné dlhopisy, dlhopisy

podľa zákona o

veľkej privatizácii

d) zamestnanecké obligácie

– dlhopisy neprevoditeľné na meno, ktoré sú vydávané

výlučne pre zamestnancov resp. osoby, ktoré odišli do dôchodku od zamestnávateľa.
Emitent (zamestnávateľ) je povinný takýto dlhopis odkúpiť pri zrušení prac.pomeru
tým, že vyplatí hodnotu a pomernú časť výnosu – napr. len za určité obdobie. Ak
zamestnanec neodovzdá dlhopis, tak emitent nie je povinný vyplatiť jeho hodnotu.

e) prioritné a

konvertibilné dlhopisy

– upravené v obch. zákonníku – par. 160 a par.

207. jedná sa o 2 typy pre podmienené …………

Pri prioritných dlhopisoch je možnosť sa rozhodnúť uplatniť právo na upisovanie
akcie (prednosť na kúpu akcie).
Pri konvertibilnom dlhopise – už dostaneme hodnotu akcie
Súvisia s podmienením zvyšovania základného imania. Je to len naše právo – máme
možnosť.

f) dlhopisy podľa zákona o

privatizácií

– nevzťahujú sa na ne zákon o CP ale len

Zákon o privatizácií (o prevode majetku štátu) – par. 22 až 26.

I. vlna – nákup podielového listu …………
II. vlna – právo na štátny dlhopis …………

Otázka č. 21.

Zmenky – pojem, forma, druhy

14

Zmenka je cenný papier (listina) spísaná v zákonom stanovenej forme, z ktorej

vyplýva na jednej strane bezpodmienečný písomný záväzok dlžníka zaplatiť sumu
uvedenú na zmenke a na druhej strane nepochybné právo majiteľa zmenky požadovať
v stanovenom termíne túto úhradu. Splniť túto pohľadávku (zaplatiť) sa zaväzuje osoba,
ktorá na listine písomne svoju povinnosť vyznačila a potvrdila svojím podpisom. Ide o
bezpodmienečný a nesporný peňažný záväzok zaplatiť majiteľovi zmenky v určitý deň a na
určitom mieste dlžnú peňažnú sumu. Zmenka musí jednoznačne obsahovať náležitosti, ktoré
definuje zákon zmenkový a šekový:

a) označenie, že ide o zmenku, a to vložením do samotného textu listiny v jazyku,

v ktorom je táto listina písaná – slovo ”zmenka” musí byť zahrnuté v texte zmenky
v súvislosti s platobným príkazom,

b) bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú čiastku, pričom nestačí uviesť len

čiastku, ale musí byť jasné, o akú menu ide. Stačí uviesť zmenečnú čiastku raz buď
číslicami, alebo slovom, obyčajne sa však uvádza obidvoma spôsobmi. Ak sa ale
uvedené čiastky líšia, potom platí čiastka uvedená slovom. Pri rozdieloch v sume
uvedenej viackrát rovnakým spôsobom, platí vždy suma nižšia. Ak by došlo
k vystaveniu zmenky, v ktorej by bola suma vyjadrená v rôznych menách, tak takáto
zmenka by bola neplatná. Zmenka predstavuje nepodmienečný záväzok, príkaz na jej
zaplatenie nesmie byť viazaný na žiadne podmienky, inak je neplatná,

c) remitent, t.j. meno toho, komu alebo na koho rad má byť platené – tento

zmenkový veriteľ musí byť označený občianskym menom alebo obchodným menom,
zmenka ”na majiteľa” je neprípustná.

d) zmenečník, t.j. meno toho, kto má platiť – táto osoba musí byť na zmenke uvedená

tak, aby bolo zrejmé, že ide o osobu, ktorá má platiť (označenie zmenečníka nie je
možné nahradiť iba podpisom zmenečníka),

e) údaje o splatnosti, t.j. čas, kedy sa má platiť, pritom zmenkový zákon pripúšťa len

nasledujúce spôsoby platenia zmenky (zmenka, v ktorej nie uvedený údaj splatnosti,
sa pokladá za zmenku na videnie):

1. na videnie (”á vista”) – zmenka je splatná kedykoľvek pri predložení zmenky do

jedného roka odo dňa vystavenia zmenky,

2. časová vista zmenka – na určitý čas po videní, t.j. po akceptácii zmenky,
3. fixná zmenka – splatnosť je uvedená konkrétnym dátumom,
4. datozmenka na určitý čas po dni vystavenia, neplatná je zmenka, pri ktorej je

splatnosť daná lehotou končiacou určitým dátumom;

f) miesto platenia, t.j. údaj o mieste, kde sa má platiť – ak nie je uvedené určité

miesto, potom je zmenka splatná v mieste bydliska zmenečníka a ak ani to nie je
uvedené, je zmenka neplatná;

g) dátum a miesto vystavenia zmenky – ak nie je na zmenke uvedené miesto

vystavenia zmenky, platí, že zmenka bola vystavená v mieste uvedenom pri mene
vystaviteľa. Dátum vystavenia nemusí byť pravý, t.j. môže sa líšiť od skutočnosti,
zmenku je preto možné antidatovať, či postdatovať. Musia to však byť dáta existujúce;

15

h) podpis vystaviteľa – musí byť uvedený pod textom, nesmie byť teda uvedený pred

ním ani po bokoch textu. Musí byť napísaný rukou, nestačí len pečiatka alebo strojom
napísané meno. Zákon povoľuje, aby zmenka bola podpísaná viacerými vystaviteľmi.
Podpis za právnickú osobu musí označovať aj názov firmy podľa zápisu do
obchodného registra.

Formálna prísnosť obsahu zmenky ustanovuje, že ak na zmenke chýba niektorá

z náležitostí uvedených v § 1 zákona zmenkového a šekového, má to za následok
neplatnosť zmenky.

Druhy zmeniek -podľa spôsobu vystavenia sa zmenky delia na vlastné a cudzie zmenky.

Vlastná zmenka (sola zmenka) obsahuje sľub zaplatiť. Vystavovateľ zmenky sa sám

zaväzuje zaplatiť určitú čiastku v presne stanovenej dobe (stanovený deň, v dobe splatnosti
záväzku). V prípade vlastnej zmenky je vystaviteľ zmenky zároveň dlžníkom (nazýva sa aj
”trasant”) a majiteľ zmenky je veriteľom. Zmenkový dlžník zodpovedá za zaplatenie zmenky
remitentovi.

Cudzia zmenka (trata), ktorou vystaviteľ prikazuje inej osobe (trasátovi), aby

zaplatila určitú čiastku v presne stanovený deň (v dobe splatnosti záväzku) osobe označenej
v rade takejto listiny, t.j. oprávnenému majiteľovi zmenky. V prípade cudzej zmenky sa
používajú aj názvy vystaviteľ zmenky = trasant (hlavný dlžník), zmenečník = vedľajší dlžník
(platiteľ), veriteľ = remitent.

Otázka č. 22.

Subjekty zmenky

Vystaviteľ – osoba, ktorá zmenku vystavuje (poverovateľ - cudziu, dlžník - vlastnú).

Vydaním zmenky do obehu ďalšej osobe vyvoláva zmenkový vzťah.

Remitent (veriteľ), je osoba, v ktorej prospech bola zmenka vydaná, môže so

zmenkou neobmedzene disponovať.

Zmenečník – len pri cudzej zmenke, je to osoba, voči ktorej smeruje príkaz

vystaviteľa cudzej zmenky na zaplatenie zmenkovej sumy v prospech remitenta. Pokiaľ
zmenečník zmenku neprijme, nemožno voči nemu uplatniť práva zo zmenky ani práva
postihové.

Príjemca – osoba uvedená na zmenke ako zmenečník, po tom čo prijme zmenku →

stáva sa zmenkovo viazanou psobou.

Majiteľ – je osoba, ktorá zmenku riadne nadobudla. Ide teda o veriteľa zo

zmenkového záväzku.

Indosant – je osoba, s ktorou sa stretávame v súvislosti s prevedením zmeniek

rubopisom (indosamentom). Je to osoba, ktorá prevádza zmenku

Indosatár – je osoba, na ktorú sa zmenka prevádza.

16

Avalista - aval (ručiteľ) - osoba, ktorá preberá za konkrétneho zmenkového

účastníka ručiteľský záväzok

Avalant - osoba, za ktorú sa prevezme ručenie

Honorant - osoba, na ktoré sa môže obrátiť veriteľ pri zmenkovej núdzi (neprijatej

zmenke) a ten mu môže zaplatiť aby zachránil česť dlžníka

Otázka č. 23.

Obsahová a

procesná zmenková prísnosť

Zmenková prísnosť

a) obsahová zmenková prísnosť bezpodmienečne dodržať formu - prísne sú

formalizované presné podstatné obsahové náležitosti zmenky – ak chýbajú alebo ak
nebudú presné, tak je neplatná zmenka

b) procesná zmenková prísnosť – § 175 OSP – zachovať skrátenú formu konania –

klasický platobný rozkaz

Otázka č. 24.

Náležitosti vlastnej zmenky

Podstatnými náležitosťami cudzej zmenky sú:

-

označenie, že ide o zmenku, pojatú do vlastného textu listiny a vyjadrenú v jazyku,
v ktorom je táto listina spísaná,

-

bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu,

-

meno toho, kto má platiť (zmenečníka),

-

meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť,

-

údaj miesta, kde sa má platiť,

-

dátum a miesto vystavenia zmenky,

-

podpis vystaviteľa zmenky.

a) označenie o tom, že ide o zmenku v texte listiny ……“Za túto zmenku zaplatím ...“

musí to byť v texte

b) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu
c) údaj miesta, kde sa má platiť
d) meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť
e) dátum a miesto vystavenia zmenky
f) podpis vystaviteľa zmenky

Otázka č. 25.

Náležitosti cudzej zmenky

Podstatné náležitosti vlastnej zmenky sú:

-

označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku,
v ktorom je táto listina spísaná,

-

bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,

-

údaj miesta, kde sa má platiť,

-

meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť,

17

-

dátum a miesto vystavenia zmenky,

-

podpis vystaviteľa zmenky.

a) označenie o tom, že ide o zmenku v texte listiny ……“Za túto zmenku zaplatím ...“

musí to byť v texte

b) napísané v jednom jazyku (predtlač v českom jazyku a doplnenie slovenský jazyk –

potom neplatné)

c) bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu (platobná doložka) – suma

platí slovom a nie číslom. Ak slovo uvedené rozdielne, platí nižšia suma.

a. úrok – zmenka sa úročiť nesmie.

d) hodnota – určiť menu, ktorá existuje. Ak je v starej mene, tak sa prepláca podľa

prepočtu.

e) meno zmenečníka – ten, kto má platiť : krstné meno, priezvisko, adresu presnú, r.č.
f) meno toho komu sa má platiť
g) Údaje o splatnosti – kedy musí byť zmenka zaplatená (ak je to sviatok, nedeľa alebo

iný voľný deň) – tak sa vypláca v nasledujúci pracovný deň v stanovených hodinách
v banke

h) Splatnosť :

a. zmenka na videnie – splatná pri videní,
b. zmenka splatná v čase – na základe predloženia v určitej lehote – zo zákona 1

rok. Je možné ju ale aj predĺžiť a skrátiť.

c. Čas po videní – napr. 3 dni po predložení
d. na určitý čas po dátume vystavenia

i) Miesto platenia :
j) Domicil – miesto vyplatenia; údaj miesta : presné miesto platenia alebo sa vyplatí pri

zmenečníkovi, alebo pobočka banky

k) Domiciliát – osoba, ktorá obstará preplatenie
l) Dátum a miesto vystavenia zmenky;
m) Podpis osoby (FO alebo štatutár PO)

Otázka č. 26.

Blankozmenka

§ 10 zákona zmenkového a šekového (ZZaŠ) – „ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní
neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto
dojednania neboli dodržané, okrem toho, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa
pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou“.

Blankozmenka (budúca zmenka) – naschvál nie je vyplnená náležitosť (napr. suma)

a dopíše ju vystaviteľ neskôr;

Otázka č. 27.

Prevod zmenky, druh indosamentu

Prevod práv zo zmenky upravujú ustanovenie § 11 až § 20 zákona č. 191/1950 Zb.

18

Každú zmenku možno previesť rubopisom. Prostredníctvom rubopisu sa realizuje

obežná funkcia zmenky. Právo prevádzať zmenku nemožno odňať majiteľovi zmenky
žiadnym spôsobom. (výnimku tvoria len rektazmenky, teda zmenky, ktoré obsahuj doložku
“nie na rad”. Ani táto doložka nezakazuje prevod úplne. Možno vykonať prevod formou
postúpenia práv)

Pri prevode práv zo zmenky sa prevodné zápisy spravidla píšu na rube zmenky, čo

vyjadruje aj samotný pojem “rubopis”. Zákon používa ako rovnocenný výraz “indosament”.

Vzťahy pri prevode zmenkových práv sú dvojstranné. Na jednej strane vystupuje

majiteľ zmenky, ktorý zmenkové práva prevádza – indosant a na druhej strane osoba,
na ktorú sa zmenkové práva prevádzajú – indosár.

Pokiaľ ide o obsah a umiestnenie rubopisu, platí pre rubopis všeobecná zásada ako pre

písomnosti všetkých zmenkových úkonov a nutnosť ich umiestnenia na zmenke.

Obsah rubopisu bude odlišný podľa toho, či pôjde o rubopis vyplnený alebo

nevyplnený. V každom musí byť podpis indosanta, ktorý zmenku prevádza.

Vyplnený rubopis musí obsahovať najmenej údaj o tom, že indosant dáva najavo svoj

úmysel zmenku previesť, údaj, ktorý označuje nového majiteľa zmenky a podpis indosanta.
Z iných položiek prichádza do úvahy dátum prevodu, hotová doložka, miesto prevodu.

Pre nevyplnený rubopis je charakteristické, že chýba meno indosatára. Nevyplnené

indosamenty je potrebné doporučiť, nemožno ich nikomu vnútiť.

Umiestnenie rubopisu na zmenke zákon nerieši. Pravidlom je, že sa umiestňuje na

rube zmenky. Doporučuje sa, aby jednotlivé rubopisy boli písané na rube skutočne v rade za
sebou alebo pod sebou, aby bolo zrejmé poradie podpísaných osôb. Podpis indosanta musí
byť vždy uvedený na rube zmenky.

Na napísanie rubopisu je určený aj prívesok. Zákon definuje prívesok ako list spojený

so zmenkou. Je pokračovaním zmenky. Nejde o samostatnú listinu ale o súčasť zmenky –
pevné spojenie.

K zvláštnym druhom rubopisov patria:

• Rubopis priamy

Indosant v tomto prípade zodpovedá len osobe, na ktorú zmenku previedol – svojmu

indosárovi. Pokiaľ tento indosár zmenku ďalej prevedie, ide o platný prevod a táto ďalšia
osoba, na ktorú je zmenka prevedená sa stane majiteľom zmenky. Indosant však je zo zákona
zbavený zodpovednosti za prijatie a zaplatenie voči tejto osobe a voči všetkým, ktorí zmenku
od tejto osoby získajú.

• Rubopis s vylúčenou zodpovednosťou

Z ustanovenia § 15 ods. 1 zmenkového zákona vyplýva, že ak niet opačnej doložky,

indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. Možnosť doložky vylučujúcej
zodpovednosť indosanta za prijatie alebo zaplatenie zmenky alebo obidve, zvýhodňujú

19

indosanta na cudzej zmenke v porovnaní s vystaviteľom zmenky, ktorý môže vylúčiť svoju
zodpovednosť za prijatie zmenky. Indosant má možnosť na každej zmenke svoju
zodpovednosť úplne vylúčiť. Urobí to tak, že k rubopisu pripojí doložku “bez záväzku”.

• Rubopis splnomocňovací

U tohto rubopisu je súčasťou prevodného prehlásenia doložka “hodnota na vybranie”,

“na inkaso”, “in prokura”, to znamená, že pôjde o doložku, ktorá vyjadruje skutočnosť, že
zmenka je prevádzaná za určitým konkrétnym účelom, že splnomocňuje držiteľa zmenky,
aby urobil za indosanta zmenkové úkony.

Bez tejto doložky by išlo len o obyčajný indosament a indosatár by nadobudol zo

zmenky všetky práva.

• Rubopis záložný

Každá zmenka predstavuje určitú majetkovú hodnotu a je spôsobilá poskytnúť

zaistenie iných záväzkov. Zmenka je vždy hnuteľnou vecou. Tento druh rubopisu upravuje
ustanovenie § 19 zmenkového zákona. To, že nejde o obyčajný rubopis, ale o záložný,
vyjadrí sa doložkou “hodnota na zabezpečenie”, “hodnota v zálohu” alebo inak, z čoho
musí byť zrejmé, že zmenka je predmetom zálohu. Záložný indosatár má všetky práva
majiteľa zmenky.

• Rubopis dôvernícky

Zmenkový zákon tento druh rubopisu neupravuje. V minulosti bol bežným rubopisom

praxi. Dôvodom prevodu bol prevod zmenky na indosatára najmä za účelom inkasa zmenky,
založenia zmenky a pod.

Otázka č. 28.

Zabezpečenie záväzkov zo zmenky: aval, zmenková intervencia

Záväzky zmenkového dlžníka môžu byť voči veriteľovi zmenky zaistené rôznymi

spôsobmi. V Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku sú obsiahnuté zabezpečovacie
záväzky, ktoré možno použiť. Niektoré záväzky sa môžu uviesť priamo na zmenke.
Typickým príkladom je všeobecné ručenie, keď ručiteľ vyznačí svoj záväzok priamo na
zmenke doložkou “len ako ručiteľ, nie ako aval”, z čoho je zrejmé, že ide o taký záväzok,
ktorý sa týka určitého konkrétneho dlžníka a veriteľa.

Aval

Okrem všeobecného ručenia sú aj špecifické zmenkoprávne prostriedky. Takýmto

prostriedkom je inštitút zmenkového ručiteľstva. Zmenkový ručiteľ (aval, avalista) je
takým účastníkom zmenkových vzťahov, ktorý je zmenkovoprávne zaviazaný. Zmenkové
ručiteľstvo je podobné obyčajnému ručeniu, ale má niekoľko odlišných znakov.

Odlišnosť je v tom, že je oslabený vedľajší charakter tohto zabezpečovacieho záväzku.

Záväzok avalistu je založený písomným prehlásením na zmenke, ktorým sa zaručí za
určitú zmenkovo zaviazanú osobu. Osobou avalistu môže byť každý subjekt, ktorý má

20

spôsobilosť preberať zmenkové záväzky. Pravidlom býva, že ručiteľom bude osoba doteraz
zmenkovo nezaviazaná- tretia osoba.

Obsah avalovho záväzku je určený v prvom rade jeho prehlásením, ktorým prevezme

ručenie. Aval nie je zaviazaný za osobu, za ktorú sa zaručil, ale stojí na zmenke vedľa tejto
osoby. Veriteľ sa nemusí obrátiť v prvom rade na dlžníka a až potom na ručiteľa, ale môže sa
obrátiť na ručiteľa priamo a priamo od neho požadovať zmenkové plnenie. Takto sa
plnohodnotne zaraďuje medzi zmenkových dlžníkov.

Zmenková intervencia

Zmenkovou intervenciou vstupujú do zmenkového vzťahu ďalšie osoby, ktoré nie sú

jeho účastníkmi vlastným menom, ale v záujme určitej osoby, za ktorú vykonávajú buď
prijatie zmenky (pri cudzej zmenke) alebo zmenku preplatia (pri vlastnej zmenke).

Otázka č. 29.

Zmenkový postih a

zmenkový protest

Výkon zmenkových práv proti dlžníkom sa vykonáva prostredníctvom zmenkového

postihu.

Predpokladom postihu pre neplatenie je skutočnosť, že zmenka bola predložená

priamemu dlžníkovi na platenie a ten ho odmietol. Odmietnutie sa môže týkať celej
zmenkovej sumy alebo len časti. Ďalším predpokladom mimo riadneho, ale márneho
predloženia zmenky na platenie je protest (ak zákon protestnú povinnosť neruší alebo ak
majiteľ zmenky nebol tejto povinnosti zbavený). Ak sú na zmenke podporné adresy pre
prípad neplatenia alebo čestní príjemcovia, je potrebné zmenku predložiť tiež im
a nezaplatenie zmenky týmito osobami zistiť protestom v lehotách uvedených v § 44 ods. 3
zmenkového zákona.

Postih pre neprijatie prichádza do úvahy len u cudzej zmenky. Predpokladom je

skutočnosť, že zmenka bola predtým riadne predložená na prijatie zmenečníkovi a ten
zmenku neprijal buď vôbec alebo len čiastočne.

Postihovateľom v prvom stupni je majiteľ zmenky. Majiteľ zmenky sa môže obrátiť

pri postihu na všetky osoby podpísané na zmenke, a to na priamych a nepriamych dlžníkov.
Nie je viazaný ani poradím ani ich vzťahmi. Ten, kto zmenku vyplatí, má voči majiteľovi
zmenky nárok, aby mu bola vydaná zmenka.

Každý, kto zmenku vyplatí majiteľovi zmenky pri prvom postihu, má právo postihu

proti svojim predchodcom.

Zmenkový protest

Prostredníctvom protestu si oprávnená osoba zaobstaráva zákonom predpísaný

dôkaz, že k tomuto stavu došlo. Ide o dôkaz, že určitá skutočnosť nenastala, proti zmenke
nebolo plnené, nebol vykonaný zmenkový úkon.

Protestom sa zistí a osvedčí, že takáto skutočnosť nenastala. Výsledkom protestu nie je

ani zistiť, ani hodnotiť, či tým došlo zo strany toho, kto odmietol vykonať určitý zmenkový

21

úkon k porušeniu práva. Protestáciu zmenky nemožno zamieňať so súdnym alebo iným
sporom o uspokojenie práv zo zmenky. Pri proteste sa dôkazný prostriedok pre prípadné
súdne konanie len zaobstaráva.

Protestná listina je verejnou listinou, z dôkazného hľadiska má kvalifikované

postavenie, ktoré vyplýva z ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ustanovenia §
134 O.s.p. verejná listina potvrdzuje, ak nie je preukázaný opak, pravdivosť toho, čo je v nej
osvedčené. Protestácia tiež nie je upomínanie určenej osoby, aby splnila to, čo sa podľa
zmenky od nej požaduje. Zmyslom protestácie zmenky je zistiť zákonom predvídané
skutočnosti a listinne ich osvedčiť.

Protestácia zmenky je úkonom zachovacím, ktorým si majiteľ zmenky zachová

zmenkové práva voči všetkým nepriamym dlžníkom. Prvým zachovacím úkonom je
predloženie zmenky na prijatie alebo platenie a ďalším je protestovanie zmenky.

Zákon na prvom mieste uvádza ako protestný orgán súd. Vykonať protest na súde je

výhodný a kvalitný. Vykonanie protestu možno objednať na súde ústne alebo písomne.

Ak sa rozhodne objednávateľ protestu pre notára na vykonanie protestu, môže sa

obrátiť na ktoréhokoľvek notára. Notársky protest musí vykonať notár.

Účastníkmi protestu sú:

a) objednávateľ protestu,
b) protestovaný,
c) zriaďovateľ protestu (príslušný protestný orgán).

Objednávateľom protestu bude majiteľ zmenky, prípadne osoba, ktorá je

v postavení majiteľa.

Protestovaným bude osoba, ktorá má poskytnúť zmenkové plnenie alebo vykonať iný

zmenkový úkon.

Druhy protestov

Zo zákona poznáme sedem druhov protestov. Na všetky druhy protestov platí

všeobecný výklad o protestovaní zmenky. Podľa zákona možno hovoriť o týchto druhoch
protestov:

1. protest pre nedatované prijatie
2. protest pre neprijatie
3. protest pre neplatenie
4. protest pre neprijatie zmenky podpornou adresou
5. protest pre nezaplatenie zmenky podpornou adresou alebo čestným príjemcom
6. protest pre nevydanie rovnopisu zmenky zaslanej na prijatie
7. protest pre nevydanie prvopisu zmenky majiteľovi odpisu

22

Protestná listina

Protestná listina je verejnou listinou. Orgán, ktorý túto listinu vyhotovuje dbá o to,

aby listina mala náležitosti predpísané zákonom, avšak nikdy nejde o rozhodnutie, notársku
zápisnicu, rozsudok a pod. Ak by protestná listina bola vyhotovená v takej forme, nemá to za
následok neplatnosť a neúčinnosť protestnej listiny, pokiaľ obsahuje všetky predpísané
náležitosti, ktorými sú:

Otázka č. 30.

Šeky – pojem, náležitosti, prevádzanie

-

povinne abstraktný CP

-

na doručiteľa, na meno a na rad

-

len v listinnej forme

-

šekovník – osoba, ktorú poveruje dlžník aby zaplatil šek (napr. banka, od ktorej je šek)

-

dlžník je teda osoba, ktorá poskytla šek za služby a tovar

-

nie je tu doba splatnosti! – preplatenie v 1 štáte, tak do 8 dní; ak v 1 štáte a splatný v II.
Štáte 20 dní; štáty na iných kontinentoch – 70 dní (asi)

-

ak nie je zaplatené – protest a postih

Náležitosti šeku:

a) označenie, že ide o šek, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku,

v ktorom je táto listina spísaná;

b) bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu;
c) meno toho, kto má platiť (šekovníka);
d) údaj miesta, kde sa má platiť;
e) podpis vystaviteľa.

Šek sa vystavuje na peňažný ústav (bankára), u ktorého má vystaviteľ pohľadávku,

a podľa dojednania urobeného výslovne alebo mlčky, že vystaviteľ je oprávnený šekom
s touto pohľadávkou nakladať. Vystaviteľ zodpovedá za zaplatenie šeku.

INDOSAMENT.

Šek vystavený pre určitú osobu možno previesť indosamentom (rubopisom), aj keď

neznie výslovne “na rad”.

Indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený

závislým, platí za nenapísanú.

Indosament treba napísať na šek alebo na list s ním spojený (prívesok). Musí byť

podpísaný indosantom.

Otázka č. 31.

Šeky – výkon práv, cestovný šek

23

Cestovný šek je cenný papier, ktorý oprávňuje osobu v ňom uvedenú na prijatie sumy

v ňom určenej pri jeho predložení na výplatu, a to podľa podmienok určených vystaviteľom
šeku.

Osoba, ktorá cestovný šek vydala, je povinná cestovný šek vyplatiť alebo obstarať

jeho vyplatenie. Cestovný šek musí obsahovať:

a) označenie, že ide o cestovný šek,
b) príkaz alebo sľub vyplatiť určitú sumu oprávnenej osobe,
c) meno vystaviteľa, jeho podpis alebo dostatočnú náhradu podpisu.

Ak cestovný šek obsahuje príkaz na platenie, musí obsahovať aj označenie osoby,

ktorej je príkaz určený. Ak nie je v cestovnom šeku uvedené označenie oprávnenej osoby,
môže vyplatenie šeku požadovať ten, kto šek predloží. Cestovný šek možno vystaviť aj na inú
než slovenskú menu.

Pri predložení cestovného šeku je vyplácajúca osoba oprávnená požadovať

preukaz totožnosti predkladateľa a jeho kontrolný podpis na cestovnom šeku. Vyplatenie
šeku musí byť na ňom potvrdené podpisom oprávnenej osoby.

Na cestovný šek sa nevzťahujú právne predpisy upravujúce zmenky a šeky.

Otázka č. 32.

Tovarové CP (skladištný list, náložný list, skladiskový záložný list,

tovarový záložný list)

Náložný list je listina, s ktorou je spojené právo požadovať od dopravcu vydanie

zásielky v súlade s obsahom tejto listiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobe
oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí na ňom
prevzatie zásielky.

Skladištné listy - v zmysle zákonnej právnej úpravy zmluvy o skladovaní je

skladovateľ povinný vec prevziať pri jej odovzdaní ukladateľom a prevzatie tovaru písomne
potvrdiť. Potvrdenie o prevzatí veci na skladovanie môže mať povahu cenného papiera,
s ktorým je spojené právo požadovať vydanie skladovanej veci - ide o tzv. skladištný list.

Skladištný list môže znieť na doručiteľa alebo na meno. Ak znie na doručiteľa, je

skladovateľ povinný vydať tovar osobe, ktorá skladištný list predloží. Ak znie na meno, je
povinný vydať vec osobe uvedenej v skladištnom liste. Skladištný list na meno môže
oprávnená osoba prevádzať rubopisom na iné osoby, pokiaľ v ňom nie je prevod vylúčený.
O rubopise platia obdobné predpisy upravujúce zmenky.

Skladiskový záložný list je potvrdením o prevzatí tovaru na skladovanie vo

verejnom sklade na základe zmluvy o skladovaní podľa § 527 až § 535 Obchodného
zákonníka. Vydať ho môže len právnická osoba, ktorá prevádzkuje verejný sklad.

Skladiskový záložný list sa skladá z dvoch spojených, ale oddeliteľných častí, a to z

majetkového listu a zo záložného listu. Samostatné vydanie len jednej časti skladiskového
záložného listu je neprípustné.

24

Tovarový záložný list môže vydať len ten, kto má tovar v tuzemsku na predaj alebo

na spracovanie (výrobu) na veci určené na predaj.

Tovarový záložný list je potvrdenie o tom, že vystaviteľ dal tovar do zálohu na

zabezpečenie peňažného záväzku na ňom uvedenom. S tovarovým záložným listom je
spojené právo na zaplatenie peňažnej sumy na ňom vyznačenej a záložné právo k tovaru, na
ktorý znie, na zabezpečenie tejto pohľadávky.

Otázka č. 33. Vkladové listy, vkladné knižky, pokladničné poukážky, kupóny,

investičné

kupóny,

družstevné podielnické listy

Vkladový list je cenný papier, ktorý je potvrdením peňažného ústavu o pevnom

jednorazovom vklade. Výška vkladu je uvedená na vkladovom liste. Inak sa na vkladový list
vzťahujú primerane ustanovenia § 781 až § 785 Občianskeho zákonníka o vkladných
knižkách.

Vkladné knižky - prijatie vkladu potvrdí peňažný ústav vkladnou knižkou upravenou

tak, aby z nej bola zrejmá výška vkladu, jeho zmeny a konečný stav. Ak nie je preukázaná iná
výška vkladu, je rozhodujúci zápis vo vkladnej knižke.

Vkladná knižka môže byť vystavená len na meno.

Bez predloženia vkladnej knižky nemožno s vkladom nakladať. S vkladom na

vkladnej knižke na meno je oprávnený nakladať ten, na koho meno, priezvisko, adresu
trvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia fyzickej osoby alebo názov, adresu sídla
a pridelené identifikačné číslo právnickej osoby je vkladná knižka vystavená. S vkladom na
cestovnej vkladnej knižke je však v určených prípadoch oprávnený nakladať každý, kto
predloží vkladnú knižku a preukazný lístok.

Pri strate alebo zničení vkladnej knižky môže vkladateľ s vkladom nakladať, len ak

vyhlási peňažný ústav na jeho návrh alebo na návrh toho, kto má na tom právny záujem,
vkladnú knižku za umorenú. Po umorení vydá peňažný ústav vkladateľovi novú vkladnú
knižku alebo na požiadanie vyplatí celý vklad.

Pokladničná poukážka je cenný papier so splatnosťou najviac jeden rok od jeho

vydania. Výnos z nej sa určuje rozdielom medzi menovitou hodnotou pokladničnej poukážky
a jej emisným kurzom. Pokladničná poukážka potvrdzuje právo majiteľa pokladničnej
poukážky požadovať pri jej splatnosti výplatu peňažných prostriedkov vo výške
menovitej hodnoty pokladničnej poukážky.

Pokladničnú poukážku môže bez uvedenia dôvodu záväzku aj na svoj vlastný rad

vydať Národná banka Slovenska, Ministerstvo financií Slovenskej republiky za Slovenskú
republiku, banka alebo zahraničná banka prostredníctvom pobočky umiestnenej na území
Slovenskej republiky.

Kupóny sa vydávajú ako listinné cenné papiere na meno alebo na rad za účelom

uplatnenie práva na výnos z akcie, dočasného listu, dlhopisu alebo z podielového listu.

25

Kupóny sa vydávajú v kupónovom hárku. Súčasťou kupónového hárku môže byť

talón, s ktorým je spojené právo na vydanie nového kupónového hárku. Talón však nie je
cenným papierom.

Družstevný podielnický list je CP, ktorý vydáva družstvo a súvisí s vysporiadaním

majetkových nárokov spôsob voči družstvu

-

znejú na meno

-

môžu byť len zaknihované

-

vydávané sú osobe, ktorá nie je členom družstva a jej zároveň neboli vydané
majetkové nároky na prevod

-

môžu ich získať aj členovia družstva – podľa zákona ..... , majú práva členov družstva
z členského titulu

Ostatok z prednášky

E M I T O

V

AN I

E CP

Emisia CP

-

proces - písomný prejav vôle emitenta, ktorý stáva sa cenným papierom

-

výsledok : vydanie CP, ktoré sa volajú emisie

Kreačná teória vydania CP

-

stačí len podpis výstavcu

-

jednostranný prejav vôle

Zmluvná teória vydania CP

26

-

pre vznik je rozhodujúca zmluva medzi emitentom a nadobúdateľom

Vlastnícka teória vydania CP

-

podľa tej je nutný akt emitenta (napísanie a podpísanie) a tiež nadobúdanie zmluvou
alebo iným spôsobom (vydržanie)

Teória domnelého práva

-

pokiaľ CP spĺňa všetky náležitosti a zmluva by bola neplatná, tak dobromyseľný
nadobúdateľ sa stáva majiteľom CP (je chránený)

-

musí byť vydaný v súlade so zákonom

Emitent

-

par. 7 Z.o CP

-

FO a aj PO, ktorá vydala CP; teda dlžník

-

aj tretia osoba môže byť dlžníkom

Majiteľ

-

ten, kto nadobudol CP a bude mať plnenie z CP

Cenný papier je vydaný

-

okamihom, keď má všetky náležitosti podľa zákona

-

musí sa zákonom stanoveným spôsobom stať majetkom nadobúdateľa

-

par. 13 ods. 1 – musia byť obe naraz splnené

Dátum emisie

-

dátum, kedy prvýkrát mohlo prísť k vydaniu CP

-

vydané všetky emisie

Dátum vydania

-

konkrétny deň, kedy ho nadobúdateľ kúpil (zaradil do majetku)

Vystavenie

-

vystavenie len zmenky a šeku

-

inak : emisia cenného papiera

-

potrebné si ujasniť formu a podobu cenného papiera (listina, zaknihovanie, ....)

-

nie sú stanovené konkrétne znaky, ktoré by mali mať CP podľa nášho zákona

-

stupeň ochrany závisí od emitenta

-

zaknihované CP sa vedú v evidencii u Centrálneho depozitára; dá zmluvu o vedení
účtu emitenta; pri umiestnení na verejnosti – Z.o cenných papieroch

o propagácia – len pravdivé údaje, nesmú sa ľudia lákať a zavádzať – par. 12
o prospekt – par. 123 pri verejnej ponuke; písomný prejav emitenta

o hosp.výsledkoch emitenta (základné imanie, počet zamestnancov, zisky)
a o tom že emituje CP a aké sú to CP (hodnota) pre rozhodovanie kupujúcich
a označenie auditórov (kontaktná osoba za prospekt)

o schvaľuje sa prospekt na Úrade pre finančný trh
o žiadosť na schválenie projektu je v zákone
o prospekt sa uverejňuje
o oznam tiež musí skontrolovať Úrad pre finančný trh
o informačné povinnosti emitenta po emisii CP stanovené zákonom

27

o emitent žiada o prijatie CP na burze

28