DOC

Vypracované otázky z prednášok

Formát: DOC
Veľkosť: 272 kB
Pridané: 2008
Stiahnutí: 4 705
Hodnotenie: 3,0/5

Preber si túto poznámku so svojou AI

Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.

Nauč ma to Vyskúšaj ma

Otvoriť AI: ChatGPT · Claude · Gemini

Náhľad poznámky

JUDr. Soňa KUBINCOVÁ: Základy financií – prednášky

1. Peniaze, ich podstata

Peniaze patria k najvýznamnejším objavom v ľudských dejinách. Vznikli

evolučne (prirodzenou cestou) ako výsledok rozvoja výroby, deľby práce a výmeny
tovarov. Predstavujú osobitný statok, ktorý slúži na vyjadrovanie cien iných tovarov,
na ich kúpu a predaj a na realizáciu rôznych platieb. Sú všeobecným ekvivalentom,
ktorý sprostredkúva výmenu všetkých ostatných statkov a služieb na trhu.

Najvšeobecnejšie možno peniaze definovať ako akékoľvek aktívum, ktoré

všeobecne prijímajú všetky ekonomické subjekty pri platení za tovary a služby alebo
pri úhrade dlhu. Ako ukazuje história, úlohu peňazí môžu plniť rôzne statky
a nemusia pritom vystupovať v takej podobe, ako ich poznáme dnes.

Peniaze treba odlišovať od pojmu bohatstvo – je širší pojem a zahŕňa všetky

aktíva ekonomických subjektov - okrem peňazí v hotovosti aj cenné papiere (akcie,
obligácie), nehnuteľnosti, spotrebné predmety dlhodobého užívania i bežnej
spotreby, ale aj ľudský kapitál. V istých prípadoch hotovostná forma bohatstva
ustupuje do úzadia, platí to najmä v období vysokej inflácie, keď sa ľudia snažia
zmeniť štruktúru svojich aktív v prospech nepeňažných aktív tak, aby redukovali
stratu reálnej hodnoty.

Rovnako rozlišujeme pojmy peniaze a dôchodok (príjem). Zatiaľ čo peniaze sú

stavovou veličinou – vypovedajú o tom, aké množstvo peňazí má človek v danom
okamihu, dôchodok je tokovou veličinou, ktorá vyjadruje tok príjmov za určité časové
obdobie, napr. mzda za mesiac, národný dôchodok za rok, a pod.

Môžeme povedať, že peniaze sú aktívum so špecifickými vlastnosťami a majú:

nulovú elasticitu substitúcie a

výroby

, t.j. nie sú voľne reprodukovateľným

statkom a nemožno ich nahradiť iným statkom

sú dokonale likvidné, t.j. pri ich výmene za iné aktíva netreba vynaložiť
dodatočné náklady (transakčné náklady alebo niesť určité riziká

2. Funkcie peňazí

Peniaze plnia v trhovej ekonomike nasledovné funkcie:

(a) sú prostriedkom výmeny – medium of exchange
(b) zúčtovacou jednotkou

– unit of account

– store of value

add. a): vo funkcii výmenného (transakčného) prostriedku peniaze

sprostredkovávajú obeh tovarov, uľahčujú výmenu statkov a služieb.

V začiatkoch ľudskej civilizácie, v naturálnom hospodárstve (hospodárstve bez peňazí), sa

uskutočňovala priama výmena tovarov tzv. barter. Takáto transakcia bola veľmi náročná, pretože sa
mohla uskutočniť len v prípade, ak kupujúci aj predávajúci mali záujem o daný tovar, vyhovovala im
cena, merná jednotka, kvalita a pod. Spravidla vyžadoval uskutočniť viac výmenných aktov.

Ďalší rozvoj výmeny viedol k tomu, že z tovarov sa vyčlenil taký tovar, ktorý boli ochotní

prijímať všetci. Zavedením tohto všeobecného ekvivalentu (peňazí) umožnilo oveľa dokonalejšiu
nepriamu výmenu. Prostredníctvom peňazí sa výmena rozdelila na dva čiastkové úkony kúpu a
predaj, ktorá nahradila transakciu výmena – výmena. Táto služba peňazí ako všeobecného
výmenného prostriedku umožnilo moderné hospodárstvo založené na deľbe práce.

V širšom slova zmysle pod funkciu všeobecného ekvivalentu môžeme zahrnúť

aj funkciu platidla (funkciu tzv. odložených platieb). Peniaze ako platidlo nám
umožňujú, aby protismerný pohyb peňazí pri výmennom akte bol časovo oddelený od
pohybu tovarov, teda aby sa platba realizovala v inom čase než pri dodávke tovaru

(spravidla dodatočne). V tejto úlohe peniaze vystupujú pri vyrovnávaní splatných
peňažných úverových a finančných záväzkov – napríklad pri predaji a nákupe
tovarov na úver, pri výplate miezd, platení daní, splácaní úverov a pod.

Pohyb peňazí v úlohe obeživa a platidla predstavuje z hľadiska kontinuity

pohybu peňažný obeh. Funkciu výmenného prostriedku môžu peniaze plniť len
vtedy, ak ich všeobecne prijímajú všetky ekonomické subjekty, pričom toto
akceptovanie je založené na právnej úprave peňazí ako zákonného platidla, ale
predovšetkým na viere (dôvere, istote), že hotové peniaze sú a budú prijímané aj
ostatnými subjektami.

Zákon č. 566/1992 Zb. o národnej banke Slovenska hovorí, že menovou

jednotkou SR je Sk, ktorá sa delí na 100 halierov. V čase vysokej inflácie a v čase
vojen funkciu výmenného prostriedku môžu peniaze stratiť, pretože do popredia sa
dostávajú iné statky, napr. tekuté peniaze, cigarety a pod.

Funkciu výmenného prostriedku plnia tak hotové peniaze (mince,

bankovky), ako aj bankové (depozitné) peniaze. Čím je peňažný a bankový systém
rozvinutejší, tým väčšia časť transakcií sa uskutočňuje bezhotovostne prevodom
z účtu na účet, pomocou úverových kariet a pod. Bezhotovostný obeh dnes vo
vyspelých ekonomikách absolútne prevláda. Pomer používania obeživa a bankových
peňazí je pri jednotlivých typoch ekonomických subjektov rozdielny. Domácnosti
používajú hotové peniaze pri bežných transakciách relatívne oveľa viac ako podniky,
ktoré svoje transakcie, až na výnimky (napr. výplata miezd v hotovosti) realizujú
bezhotovostne.

add. b): funkcia peňazí ako zúčtovacej jednotky je úzko spojená s funkciou

peňazí ako výmenného prostriedku. Tovarová výmena sa v peňažnom hospodárstve
uľahčuje tým, že trhová hodnota jednotlivých statkov je vyjadrená v štandardnom
tovare, a preto môžeme použitie peňazí prirovnať k zavedeniu jednotných jednotiek
merania dĺžky, hmotnosti, sily a pod. Hodnota tovaru vyjadrená pomocou peňazí je
cena tovaru. Z formálnej stránky predstavuje množstvo peňazí, za ktoré možno
vymieňaný tovar kúpiť.

add. c): Peniaze vo funkcii uchovávateľa hodnoty umožňujú prenášať

hodnotu do budúcnosti, teda udržujú kúpnu silu v čase. Zhromažďujú sa ako úspory
s cieľom budúcich nákupov statkov a služieb alebo akumulácie (premeny peňazí na
kapitál). Peniaze sa totiž nemusia vynakladať len na nákupy tovarov, možno ich
odložiť (usporiť) a nákupy uskutočniť neskoršie.

Forma hromadenia peňazí môže byť rôzna. Peniaze sa môžu hromadiť

v hotovosti alebo ako vklady. Vo forme vkladov sa ukladajú v bankách ako voľné
peňažné prostriedky ekonomických subjektov (domácností, firiem, štátu).

Vo funkcii uchovávateľa hodnôt však okrem peňazí môžu vystupovať aj iné

statky – finančné aktíva (vládne obligácie, akcie a iné cenné papiere), šperky, zlato,
umelecké predmety, nehnuteľnosti a pod. Poklad stelesnený v týchto statkoch sa
vždy môže spätne premeniť na peniaze. Veľká prednosť peňazí oproti týmto
alternatívnym formám uloženia bohatstva je v tom, že sú okamžite použiteľné. Táto
ich vlastnosť sa v ekonomickej teórii nazýva likvidita. Peniaze majú najvyššiu
likviditu, držba peňazí zabezpečuje bezprostrednú pohotovosť výmeny.

Pre plnenie funkcie uchovávateľa hodnôt majú peniaze veľa výhod. Sú

všeobecne uznávaným ekvivalentom (možno ich bez problémov vymeniť za
akékoľvek iné aktíva), sú skladné - s ich držbou nie sú spojené žiadne vedľajšie
náklady a riziko (s výnimkou obdobia inflácie), vo fungujúcich trhových ekonomikách
peniaze zabezpečujú plynulý obeh. Peniaze sú schopné plniť túto funkciu tým lepšie,
čím je ich hodnota stabilnejšia. V období inflácie plnia peniaze funkciu uchovávateľa

hodnôt nedokonale a v podmienkach hyperinflácie môžu peniaze úplne stratiť
schopnosť uchovávať hodnotu.

3. Kúpna sila peňazí a

súvislosť s

množstvom peňazí

Peniaze môžu plniť svoje funkcie len vtedy, keď majú hodnotu.
Peniaze slúžia na nákup tovaru a služieb a môžeme povedať, že čím viac

tovaru a služieb za peňažnú jednotku kúpime, tým je vyššia ich hodnota. Hovoríme
o kúpnej sile peňazí. Kúpna sila peňazí sa považuje za stálu vtedy, keď množstvo
tovarov a služieb nakúpených za peňažnú jednotku zostáva rovnaké. Jeho veľkosť
závisí zjavne od úrovne cien. Stabilná cenová hladina je podľa toho len iný výraz pre
nemennú hodnotu peňazí.

Vieme, že kúpna sila peňazí sa nemení, keď peňažná jednotka umožňuje

získavať rovnaký rozsah statkov. Platí teda, že ak má kúpna sila peňazí zostať
stabilná, musí sa množstvo peňazí a celková produkcia (HDP) meniť v rovnakej
miere.

Toto tvrdenie bude pravdivé len za predpokladu splnenia ďalšej podmienky,

a to, že rýchlosť obehu peňazí sa nesmie meniť. Rýchlosť obehu peňazí závisí od
platobných zvyklostí v danej krajine. Pretože tieto zvyklosti sa menia len pomaly,
možno rýchlosť obehu peňazí v krátkom a strednom období považovať za stálu
veličinu (za predpokladu stálych cien).

Je potrebné zohľadniť ešte jedno obmedzenie: existujúce platobné prostriedky

nesmú unikať mimo obehu. Hromadenie peňazí v pančuche alebo pod matracom,
alebo ich vývoz do zahraničia (vklady v cudzine) pôsobí v konečnom dôsledku
rovnako ako pokles rýchlosti – keďže v obehu sa v skutočnosti nachádza menej
peňazí (časť z nich je umŕtvená), za rovnaké celkové množstvo platobných
prostriedkov sa dá kúpiť menej tovarov a služieb. Takže, vidíme, že nezáleží na
samom množstve peňazí, ale na množstve peňazí nachádzajúcom sa v obehu (tzv.
účinné množstvo peňazí).

4. Tovar ako všeobecný ekvivalent – tovarové peniaze, kovové a

papierové

peniaze

Vo výmennom obchode v staroveku a v stredoveku vystupovali v úlohe

všeobecného ekvivalentu rôzne tovary – dobytok, kožušiny, plátno, soľ a pod. Tieto
tzv. tovarové peniaze (commodity money) predstavovali zvláštny statok, ktorý boli
ochotní prijímať za svoje výrobky všetci ľudia. Takáto forma peňazí však mala svoje
nevýhody:
-

zlú deliteľnosť

obmedzenú trvanlivosť a skladovateľnosť.

Vývojom sa ukázalo sa, že v tejto funkcii sa najviac osvedčujú drahé kovy

(zlato, striebro). Vzácne kovy boli dostatočne zriedkavé a len ťažko rozmnožiteľné,
takže hodnotu tohto platobného prostriedku nemohla ohrozovať nadprodukcia.
Navyše boli prenosné, dobre deliteľné a trvanlivé (neznehodnocovali sa vonkajšími
vplyvmi). Začíname hovoriť o kovových peniazoch.

Zlaté peniaze vystupovali najskôr vo forme zrniek a odliatkov, až neskôr sa

z nich razili mince. Medené, strieborné a zlaté mince sa objavili viac než pred 2500
rokmi. Ich hodnota bola založená na hodnote mincového kovu, z ktorého sa razili
a predstavovali plnohodnotné peniaze – funkcia všeobecného ekvivalentu sa opierala
o ich vlastnú vnútornú hodnotu.

Použitie mincí zo vzácnych kovov vo funkcii všeobecného ekvivalentu malo aj

nedostatky – boli veľmi ťažké, čo bolo nepraktické v prípade väčších hospodárskych
transakcií, opotrebúvali sa a strácali na hodnote v dôsledku úbytku váhy.
Z plnohodnotných peňazí sa stávali peniaze neplnohodnotné.
Rozvoj zlatého obehu časom dokázal, že na sprostredkovanie obehu tovarov nie je
nevyhnutná fyzická prítomnosť zlata. Zlato vo funkcii peňazí môžu nahradiť iné
transakčné prostriedky: neplnohodnotné mince a papierové peniaze (bankovky,
štátovky), ktoré sú len známkami (symbolmi) skutočných plnohodnotných peňazí.

Na uhrádzanie drobných súm sa razili neplnohodnotné drobné mince

z rôznych kovov a zliatin. Do obehu ich dával štát, ktorý zákonom určoval ich
nominálnu hodnotu. Nahradenie zlata v obehu jeho symbolmi v podobe papierových
peňazí možno považovať za ďalší stupeň vo vývoji peňazí. Papierové peniaze majú
v porovnaní s plnohodnotnými peniazmi mnoho výhod:
-

lepšie sa prenášajú, lebo sú ľahšie ako kov

sú ľahšie a lacnejšie vyrobiteľné

rozmnožiteľné a

nahraditeľné ako kovové mince.

Papierové peniaze mali najskôr podobu bankoviek. Prvé papierové peniaze sa

objavili v 10. storočí v Číne a v Európe ich vidíme až v 17. storočí. Banky ich vydávali
ako potvrdenky o deponovaní (uložení) určitého množstva zlata (peňazí) v banke.
Tieto bankovky boli ešte plne kryté zlatom a vymeniteľné za zlato. Neskôr banky
emitovali bankovky aj na úverovom základe, t.j. na základe poskytnutia obchodného
úveru kratého zmenkou a následného odkúpenia zmenky (tzv. eskont zmenky)
bankou.

Zmenka spojená s obchodným úverom tvorí dôležité východisko pre bankovo-

úverovú emisiu peňazí. Ak veriteľ, resp. jeden z veriteľov predá zmenku banke
(eskont zmenky), aby dostal peňažné prostriedky pred dobou ich splatnosti, banka
mu vyplatí príslušnú sumu (zníženú o určitú zrážku) v bankovkách. Týmto aktom sa
zvyšuje množstvo peňazí v obehu. Takto sa do obehu dostávajú aj neplnohodnotné
peniaze, ktoré sú len známkami skutočných peňazí. Pri zaplatení zmenky banke (ako
novému veriteľovi) sa peniaze vracajú z obehu, ich množstvo sa znižuje.

Bankovky reprezentujú najrozšírenejší druh hotových peňazí daný do obehu

bankou na úverovom základe. Ich vydávanie do obehu a sťahovanie z obehu
strácalo časom spojitosť s obehom tovarov.

Ďalšou formou papierových peňazí boli štátovky, ktoré vydával štát na krytie

svojich výdavkov, najmä vojenských. Štátovky mali zvyčajne nízku nominálnu
hodnotu a na rozdiel od bankoviek neboli kryté zlatom a vymeniteľné za zlato. Po
zrušení vymeniteľnosti bankoviek za zlato v 30-tych rokoch 20. storočia zmizol
ekonomický rozdiel medzi bankovkami a štátovkami.

Neplnohodnotné mince a papierové peniaze sa označujú ako peniaze

s núteným obehom (fiat money) zabezpečeným štátnou mocou. Ich akceptovanie
ekonomickými subjektami je založené na autorite vlády, ktorá ich vydáva ako
zákonné platidlo a garantuje ich hodnotu. Základom fungovania peňazí v obehu je
dôvera subjektov, že toto obeživo je a bude prijímané aj ostatnými subjektami.

Peniaze mali spočiatku charakter hotových peňazí, avšak neskôr vznikli tzv.

„in giro“. V kruhu zákazníkov určitého peňažného ústavu sa likvidujú všetky ich
vzájomné pohľadávky a záväzky jednoduchým zúčtovaním (prepisom v knihách) bez
priamej výmeny peňazí. Žírové banky sú predchodcom clearingových bánk.

5. Formy peňazí

Peniaze mali spočiatku charakter hotových peňazí, avšak neskôr vznikli tzv.

bezhotovostné peniaze, najskôr ako tzv. žírové peniaze. Sú to peniaze, ktoré sa
tvoria na základe bankovo-úverových operácií, pričom nemajú vecnú podobu, ale
existujú vo forme ihneď splatných netermínovaných bankových účtov. Pojem žíro
vzniklo z pojmu „in giro“ (v kruhu). Vzájomné pohľadávky a záväzky klientov banky sa
kompenzovali bez priamej výmeny peňazí ich zápočtom. Ide o žírové banky, ktoré sú
predchodcom clearingových bánk.

Rozsiahle finančné inovácie v posledných desaťročiach vytvorili širokú paletu

peňažných aktív. Ponuka peňazí v moderných trhových ekonomikách má dnes
rôznorodú štruktúru, ktorú tvoria rôzne formy peňazí, ktoré vystupujú v týchto
vonkajších formách:
(a) drobné kovové mince

(b) papierové peniaze

– sem patria: bankovky, štátovky. Papierové peniaze spolu

s mincami tvoria obeživo, tzv. hotové peniaze

– ide o vklady bez výpovednej lehoty, ktoré možno

kedykoľvek vybrať a o iné vklady premeniteľné na šeky (šeky a cestovné šeky).
Existujú v bezhotovostnej podobe, ale možno ich rýchlo zmeniť na hotovosť

(d) kvázi peniaze

– ide o prostriedky s nižším, ale stále relatívne vysokým stupňom

likvidity. Zaraďujeme sem:
-

termínované vklady, t.j. vklady s určitou výpovednou lehotou,

vklady na devízových účtoch,

likvidné cenné papiere, predovšetkým vládne - štátne obligácie.

Prehľad jestvujúcich foriem peňazí nemožno považovať za vyčerpávajúci.

Ustavičný rozvoj finančného trhu, uplatňovanie nových technológií v bankovníctve
podnecuje zavádzanie nových finančných nástrojov. Papierové peniaze sa
v platobnom styku čoraz viac nahrádzajú tzv. elektronickými peniazmi, ktoré
predstavujú záznamy v počítačových systémoch v bankách, platobnými kartami
a inými modernými formami peňazí. Elektronické peniaze prinášajú mnohé výhody –
sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a informatívnejšie ako šekové knižky.

Rozvoj peňažných foriem od mincí a bankoviek ku knižným (bezhotovostným)

peniazom možno pozorovať nielen v národnom, ale aj v medzinárodnom meradle.
Príkladom používania medzinárodných bezhotovostných peňazí sú tzv. osobitné
práva čerpania SDR - special draving rights v rámci Európskeho menového fondu od
roku 1979, resp. ECU v rámci Európskeho menového systému v rokoch 1979 -1998.
Spoločná mena ECU v rámci EMS sa používala ako platobný prostriedok medzi
centrálnymi bankami členských štátov v súvislosti s intervenčnými operáciami
a medzinárodnými úvermi poskytnutými na tieto účely. ECU plnila aj úlohu zúčtovacej
jednotky vo všetkých oblastiach činnosti EÚ.
Od 1.1.1999 sa spoločnou menou 11 krajín EÚ stalo euro, pričom pomer medzi EUR
a ECU bol 1:1. Euro fungovalo najskôr ako bezhotovostná mena. Hotovostné
europeniaze v hodnote 5,10,20,50,100,200 a 500 EUR ako bankovky a mince 1,2
EUR, 1,2,5,10,20 a 50 centov boli dané do obehu 1.1.2002. T. z. že v rámci tzv.

eurozóny sa mohli uskutočňovať aj maloobchodné platby. Stanovilo sa, že najneskôr
1.7.2002 majú zaniknúť meny zúčastnených členských štátov. Jednotná mena je
prínosom pre cestovateľov, vidíme však v nej aj nevýhody, a to najmä, že v mnohých
krajinách, v ktorých vlastné meny mali nižšiu nominálnu hodnotu zavedené EUR
znamenalo zvýšenie cien tovarov a sťažený boj proti praniu špinavých peňazí.

Môžeme povedať, že spoločná mena začala vznikať v roku 1995, kedy bola

prijatá zelená kniha o spoločnej mene. Vznik euromeny bol následkom vzniku takej
meny, ktorá by bola protiváhou k USD a k japonskému jenu. Euromenu v súčasnosti
využíva Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko,
Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Fínsko a Grécko.

6. Menové sústavy – všeobecne

Z histórie peňažných systémov poznáme tieto systémy kovových peňazí:

(a) bimetalizmus
(b) monometalizmus

Bimetalizmus – je historicky starší menový systém, ktorý znamená využitie

dvoch kovov – striebra a zlata. Uplatňovali ho v 19. storočí viaceré krajiny, napr.
Francúzsko, Nemecko, USA. Peniaze obiehajúce v štáte sa robia v ľubovoľnom
množstve napríklad zo zlatého a strieborného kovu za stanovenia určitého
zákonného (nemenného) vzájomného pomeru kovov. Prax však ukázala, že
administratívne stanovený pomer sa nedá udržať, pretože hodnota zlata a striebra sa
určuje podľa ponuky a dopytu zlata a striebra samostatne na trhu kovov. Preto sa
stávalo, že strieborné mince ovládli peňažný obeh a zlato zmizlo z obehu - rozpustili
ho na zlato a predávali ho ako kov. Hovoríme, že zlá minca vytláča z obehu dobrú
mincu a tento zákon sa nazýva Greshamov zákon. Tým sa živelne pretváral
bimetalizmus na monometalizmus.

Monometalizmus je peňažná sústava, pri ktorej sa plnohodnotné peniaze

razia len z jedného kovu (zlata alebo striebra). Všeobecný ekvivalent predstavuje len
jeden peňažný kov. Po roku 1870 sa uskutočnil všeobecný prechod k zlatej mene
( k tzv. zlatému štandardu meny), v rámci ktorého rozlišujeme:
-

štandard zlatej mince

– nazýva sa aj typický zlatý štandard, pre ktorý je

charakteristické:
-

voľná vymeniteľnosť peňazí za zlaté mince (zlato sa voľne kupuje a predáva
za stanovenú cenu)

voľný spôsob razenia zlatých mincí pri presne stanovenom zlatom obsahu
v menovej jednotke (t.j. štát určuje svoju menovú jednotku ako ekvivalent
určitého presne stanoveného množstva zlata)

voľný export a import zlata.

Tento štandard existoval do roku 1914, t.j. do prvej svetovej vojny. Potom ho
nahradil modifikovaný zlatý štandard, ktorý vystupoval ako:

štandard zlatého zliatku (zlatého

jadra – papierové peniaze sa už nevymieňali za

zlaté mince, bolo ich možné vymeniť len za zlaté prúty (tehličky, ingoty). Tento
systém sa neosvedčil, lebo tehličky mali váhu až 12,4 kg a bolo nutné mať veľa
papierových peňazí a v rezervách bánk bola nutná vysoká potreba zlata.

štandard zlatej devízy

- znamenal, že bankovky neboli vymeniteľné za zlato, ale

za valuty iného štátu, ktoré boli vymeniteľné za zlato v danom pomere.

Od r. 1944 existoval štandard bretto-woodského typu, keď za zlato bol

vymeniteľný len americký dolár, aj to len vo vzťahu k zahraničným centrálnym

bankám. V roku 1971 vymeniteľnosť USD za zlato bola jednostranne zo strany USA
zrušená.

Medzi krajinami, ktoré uplatňovali zlatý štandard vznikla dohoda tzv. zlatej

parity, ktorá stanovila pevný kurz medzi menami. Zlatá parita vyjadrovala hmotnostný
pomer zlata porovnávaných jednotiek dvoch krajín. V súvislosti so zlou ekonomickou
situáciou zlaté krytie peňazí v 30-tych rokoch 20. storočia celkom zaniklo.

Dnes už všetky štáty upustili od zlatého štandardu. Neobiehajú zlaté

plnohodnotné mince, a keď nie je menová jednotka vymeniteľná za monetárny kov,
nemožno hovoriť o monometalizme.

7. Bankovky a štátovky rozdiel

Bankovky reprezentujú najrozšírenejší druh hotových peňazí daný do obehu bankou
na úverovom základe. Ich vydávanie do obehu a sťahovanie z obehu strácalo časom
spojitosť s obehom tovarov.

Ďalšou formou papierových peňazí boli štátovky, ktoré vydával štát na krytie

8. Monometalizmus

Monometalizmus je peňažná sústava, pri ktorej sa plnohodnotné peniaze

štandard zlatej mince

– nazýva sa aj typický zlatý štandard, pre ktorý je

charakteristické:
-

voľná vymeniteľnosť peňazí za zlaté mince (zlato sa voľne kupuje a predáva
za stanovenú cenu)

voľný export a import zlata.

Tento štandard existoval do roku 1914, t.j. do prvej svetovej vojny. Potom ho
nahradil modifikovaný zlatý štandard, ktorý vystupoval ako:

štandard zlatého zliatku (zlatého

jadra – papierové peniaze sa už nevymieňali za

štandard zlatej devízy

- znamenal, že bankovky neboli vymeniteľné za zlato, ale

za valuty iného štátu, ktoré boli vymeniteľné za zlato v danom pomere.

Od r. 1944 existoval štandard bretto-woodského typu, keď za zlato bol

vymeniteľný len americký dolár, aj to len vo vzťahu k zahraničným centrálnym
bankám. V roku 1971 vymeniteľnosť USD za zlato bola jednostranne zo strany USA
zrušená.

Medzi krajinami, ktoré uplatňovali zlatý štandard vznikla dohoda tzv. zlatej

parity, ktorá stanovila pevný kurz medzi menami. Zlatá parita vyjadrovala hmotnostný

pomer zlata porovnávaných jednotiek dvoch krajín. V súvislosti so zlou ekonomickou
situáciou zlaté krytie peňazí v 30-tych rokoch 20. storočia celkom zaniklo.

Dnes už všetky štáty upustili od zlatého štandardu. Neobiehajú zlaté

plnohodnotné mince, a keď nie je menová jednotka vymeniteľná za monetárny kov,
nemožno hovoriť o monometalizme.

9. Aké štandardy rozlišujeme v rámci zlatého štandardu.

Po roku 1870 sa uskutočnil všeobecný prechod k zlatej mene ( k tzv. zlatému
štandardu meny), v rámci ktorého rozlišujeme:
-

štandard zlatej mince

– nazýva sa aj typický zlatý štandard, pre ktorý je

charakteristické:
-

voľná vymeniteľnosť peňazí za zlaté mince (zlato sa voľne kupuje a predáva
za stanovenú cenu)

voľný export a import zlata.

Tento štandard existoval do roku 1914, t.j. do prvej svetovej vojny. Potom ho
nahradil modifikovaný zlatý štandard, ktorý vystupoval ako:

štandard zlatého zliatku (zlatého

jadra – papierové peniaze sa už nevymieňali za

štandard zlatej devízy

- znamenal, že bankovky neboli vymeniteľné za zlato, ale

za valuty iného štátu, ktoré boli vymeniteľné za zlato v danom pomere.

Od r. 1944 existoval štandard bretto-woodského typu, keď za zlato bol

vymeniteľný len americký dolár, aj to len vo vzťahu k zahraničným centrálnym
bankám. V roku 1971 vymeniteľnosť USD za zlato bola jednostranne zo strany USA
zrušená.

10. Bimetalizmus

Bimetalizmus – je historicky starší menový systém, ktorý znamená využitie

11. Vysvetlite Greshamov zákon

Hovoríme, že zlá minca vytláča z obehu dobrú mincu a tento zákon sa nazýva
Greshamov zákon

12. Bezhotovostné peniaze - vývoj

Peniaze mali spočiatku charakter hotových peňazí, avšak neskôr vznikli tzv.

bezhotovostné peniaze, najskôr ako tzv. žírové peniaze. Sú to peniaze, ktoré sa
tvoria na základe bankovo-úverových operácií. Ide o bezhotovostné peniaze, ktoré
nemajú vecnú podobu, ale existujú v podobe ihneď splatných, netermínovaných
bankových účtov. Žírovými peniazmi sa nazývajú preto, lebo všetko sa deje v kruhu
„in giro“. V kruhu zákazníkov určitého peňažného ústavu sa likvidujú všetky ich
vzájomné pohľadávky a záväzky jednoduchým zúčtovaním (prepisom v knihách) bez
priamej výmeny peňazí. Žírové banky sú predchodcom clearingových bánk.

História bánk siaha až do dávnoveku. Bankári existovali už v Babylonskej ríši.

Skutočné bankové domy začínali vznikať až v časoch nadvlády Ríma, kedy sa
začínajú v týchto domoch uskutočňovať aj bezhotovostné operácie. Prvá banka
vznikla v roku 1156 v Benátkach a neskôr aj v Janove. V 13. storočí sa bankárstvo
začalo rozvíjať aj v Anglicku. Prvou bankou vo Viedni bola tzv. Banco del giro, ktorá
vznikla v roku 1703.

Rozvoj peňažných foriem od mincí a bankoviek ku knižným (bezhotovostným)

13. EURO

Rozvoj bezhotovostných foriem peňazí môžeme vidieť na vzniku tzv. SDR

(special draving righl) bezhotovostných peňazí, ktoré mali osobitné práva čerpania
v rámci Európskeho menového systému do roku 1979. SDR neskôr nahradilo ECU.
ECU bola bezhotovostná forma peňazí a táto mena sa používala ako platobný
prostiedok medzi centrálnymi bankami členských štátov EÚ. Od 1.1.1999 sa
spoločnou menou 11 krajín EÚ stalo euro, pričom pomer medzi EUR a ECU bol 1:1.
EUR fungovalo najskôr ako bezhotovostná mena, hotovostné EUR-peniaze
v hodnote 5,10,20,50,100,200 a 500 EUR ako bankovky a mince 1,2 EUR,
1,2,5,10,20 a 50 centov boli dané do obehu 1.1.2002. T.z. že v rámci tzv. eurozóny
sa mohli uskutočňovať aj maloobchodné platby. Stanovilo sa, že najneskôr 1.7.2002
majú zaniknúť meny zúčastnených členských štátov. Jednotná mena je prínosom pre
cestovateľov, vidíme však v nej aj nevýhody, a to najmä, že v mnohých krajinách,
v ktorých vlastné meny mali nižšiu nominálnu hodnotu zavedené EUR znamenalo
zvýšenie cien tovarov a sťažený boj proti praniu špinavých peňazí.

Môžeme povedať, že spoločná mena začala vznikať v roku 1995, kedy bola

prijatá zelená kniha o spoločnej mene. Vznik euromeny bol následkom vzniku takej
meny, ktorá by bola protiváhou k USD a k japonskému jenu. Euromenu v súčasnosti

využíva Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko,
Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Fínsko a Grécko.

Prvé štádium vzniku hospodárskej a menovej únie sa začína 1.7.1990, kedy

sa plne liberalizovali kapitálové pohyby v členských štátoch. 1.1.1993 bol dokončený
jednotný európsky trh, 1.11.1993 bolo zmrazené zloženie UCU. V tento deň vstúpila
do platnosti tzv. Maastrichtská zmluva a začína sa

druhé štádium európskej hospodárskej a menovej únie. 1.1.1994 bol založený

európsky menový inštitút, 31.5.1995 bola prijatá tzv. zelená kniha o spoločnej mene.
6.12.1995 Európska rada prijala euro ako názov pre spoločnú menu a dokončil sa
časový scenár pre jeho zavedenie. V roku 1998 šéfovia štátov a vlád rozhodli, ktoré
členské štáty sa zúčastnia ako prvé na spoločnej mene na základe ich
hospodárskych výsledkov za rok 1997. 1.1.1999 sa začína

tretie štádium hospodárskej a menovej únie. Fixujú sa vzájomné kurzy mien

zúčastnených krajín a kurz k euru. Euro sa stáva menou, ECU zaniká. Po 1.1.1999
sa vykonáva spoločná menová politika a zahraničné platobné operácie zúčastnených
štátov v euro. Od 1.1.2002 sa euro stáva aj maloobchodnou menou a 31.7.2002
zanikajú národné meny zúčastnených štátov. K euro pristúpilo 12 krajín, a to:
Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko,
Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Fínsko a Grécko.

Môžeme povedať, že spoločná mena začala vznikať v roku 1995, kedy bola

prijatá zelená kniha o spoločnej mene. Vznik euromeny bol následkom vzniku takej
meny, ktorá by bola protiváhou k USD a k japonskému jenu.

14. Regulovanie ponuky peňazí – multiplikovaná expanzia bankových vkladov

Ponuka peňazí – je peňažná zásoba, ktorú je v rámci stanovených pravidiel

schopný vytvoriť bankový sektor.

Regulovanie ponuky peňazí centrálnou bankou je jej najhlavnejšou úlohou.

V moderných ekonomikách majú banky ako najdôležitejší finančný sprostredkovateľ
dôležitú úlohu pri zabezpečovaní hladkého a bezporuchového fungovania
ekonomiky. Banky napomáhajú pri transfere peňazí medzi veriteľmi a dlžníkmi,
pričom vytvárajú tzv. bankové peniaze, ktoré sú vlastne vklady, z ktorých potom
vyrábajú peniaze.

Systém fungovania bánk je nasledovný:

ak vklady predstavujú 1000 peňažných jednotiek, ale banka z nich neposkytne
úvery a vytvorí rezervy 1000, môžeme povedať, že do obehu sa nedostanú
žiadne peniaze, t.z. že neposkytne úver a ani nezarobí

keďže banka je podnikateľský subjekt, snaží sa, aby rezervy boli čo najmenšie.
Peňazí je v obehu tým viac, čím sú nižšie rezervy. Podľa ustanovenia
Obchodného zákonníka je banka povinná vytvárať povinné minimum a rezervný
fond.

Ďalšími rezervami sú rezervy na tzv. klasifikované pohľadávky bánk.

Centrálna banka svojim opatrením stanovila komunálnym bankám povinnosť
klasifikovať pohľadávky z úverov do piatich skupín, a to na:
1. štandardné

– sú také, ktorých splatnosť je do 30 dní, klient je dobrý, je predpoklad

ich splatenia v plnej výške

2. štandardné s

výhradou

– splatnosť od 30 do 90 dní, z pohľadávky musí banka

vytvoriť rezervy vo výške 5%

3. neštandardné

– splatnosť úveru je od 90 do 180 dní, musí vytvoriť rezervy vo

výške 20% z pohľadávky

4. sporné a

pochybné

– klient spláca od 180 do 360 dní, alebo sa o pohľadávku

vedie spor. Musí sa vytvoriť 50 % rezerva

5. stratové

– splatnosť úveru je nad 360 dní, dlžník je v likvidácii alebo konkurze,

vytvára sa 100 % rezerva

Ukazovatele peňažnej zásoby, ktoré predstavujú súhrn peňažných aktív

s určitým stupňom likvidity sa nazývajú peňažné agregáty.

Ich vymedzenie (štruktúra), sledovanie a kontrola majú význam predovšetkým

pri regulovaní množstva peňazí v obehu monetárnou politikou. Rozdeľujeme ich do
piatich skupín a označujeme M1 – M5. Zmeny v jednotlivých peňažných agregátoch
sú zároveň signálom a indikátorom posunov celkovej ekonomickej aktivity.

Základnými peňažnými agregátmi sú M1 a M2.

Peňažný agregát M1 zahŕňa najlikvidnejšie formy peňazí, inak nazývané tzv.

úzke peniaze alebo transakčné peniaze. Štruktúra agregátu M1 je:
-

mince a

papierové peniaze

, ktoré vytvárajú obeživo, hotové peniaze

bankové vklady na požiadanie

, t.j. vklady na bežných účtoch - právna úprava

vkladov na bežných účtoch je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku a vkladajú sa
do peňažných ústavov na základe zmluvy o bežnom účte.

Peňažný agregát M2, tzv. široko definovaná ponuka peňazí je pokusom

o meranie zásoby vysoko likvidných aktív, ktoré verejnosť drží. Tvorí ho:
-

agregát M

úsporné vklady v

bankách

- sú to vklady na vkladných knižkách s výpovednou

lehotou a vklady na tzv. vkladových certifikátoch alebo vkladových listoch. Ich
právna úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku.

termínované vklady

- rozdeľujeme na:

termínované vklady klasické – klient s bankou uzatvorí zmluvu o vkladovom
účte, pričom sa dohodne, že vklad uloží na určitú lehotu. Posledným dňom
lehoty vkladu banka vyplatí klientovi úrok a vloženú sumu na účet uvedený v
zmluve

termínované vklady otočné alebo revolvingové vklady – klient sa dohodne
s bankou na vklad peňazí na určitú dobu, pričom platí, že ak v posledný deň
vkladu zmluvu nezruší, automaticky sa otočka opakuje.

Medzi menej likvidné agregáty patria agregáty M3 a M4.

Agregát M3 tvorí:

- M2
- menej likvidné aktíva, ako sú veľké termínované vklady, na ktoré sa federálne

poistenie vzťahuje len čiastočne (napr. v USA nad 100.000 USD)

- euromenové vklady

– nevýhoda je, že ich treba konvertovať do domácej meny a

nikdy nie je isté, či hodnota peňazí v čase ich potreby bude rovnaká.

- ďalšie zložky s menším stupňom likvidity.

Agregát M4 sa sleduje len v niektorých krajinách (V. Británii), nazývame ho aj

ako široké peniaze (browd many) a zahŕňa:
-

vklady v

nebankových inštitúciách

v domácej mene

krátkodobé cenné papiere

v domácej mene

Peňažný agregát M5 zahŕňa likvidné aktíva, ostatné cenné papiere (úsporové

obligácie, komerčné papiere, bankové zmenky). Likvidnými cennými papiermi nie je
možné bežne platiť, ale možno ich premieňať na hotové alebo bankové peniaze,
pretože ich možno predložiť na vyplatenie alebo predať na trhu cenných papierov.
Označujú sa ako kvázipeniaze. Patria sem:
-

ostatné cenné papiere

v domácej mene (úsporové obligácie, komerčné papiere,

bankové zmenky)

V rámci menovej politiky štát prostredníctvom NB alebo centrálnej banky

sleduje a reguluje peňažný agregát M2, teda obeživo a netermínované vklady.
Význam peňažných agregátov je v tom, že slúžia ako ukazovateľ štruktúry a objemu
peňažnej zásoby prostredníctvom bánk. Peňažné agregáty sú aj ukazovateľmi
celkovej ekonomickej situácie, napr. rýchly nárast peňazí a úverov je znakom
expanzie a pokles úverov a peňazí znamená recesiu.

Zarábanie peňazí bankou nazývame multiplikovaná expanzia bankových

vkladov.

V modernej ekonomickej teórii sa peňažná masa kvantifikuje pomocou

peňažných agregátov. Najčastejšie sa ponuka peňazí empiricky stotožňuje
s agregátom M1. Ponuka peňazí sa definuje ako súčet hotovostného obeživa
a bežných vkladov, ktoré môžu ekonomické subjekty okamžite v prípade potreby
použiť na transakcie.

V monetárnej (menovej) politike sa využíva ako ukazovateľ ponuky peňazí tzv.

monetárna báza, ktorá zahŕňa:
-

hotovostné obeživo mimo bankového systému

všetky rezervy v bankovom systéme - povinné minimálne rezervy obchodných
bánk na účtoch v centrálnej banke, dobrovoľné rezervy obchodných bánk

Monetárne báza sa zvykne označovať ako peniaze centrálnej banky, pretože

v rámci menovej politiky zabezpečuje centrálna banka tzv. cenovú stabilitu, ktorá
znamená, že jej úlohou je dosiahnuť, aby za to isté množstvo peňazí sa mohlo
v budúcnosti kúpiť to isté, alebo väčšie množstvo tovaru. Centrálna banka preto
reguluje rozsah bankových zdrojov, a tým ponuku peňazí, t.j. množstvo peňazí
v obehu.

Centrálna banka reguluje menovú politiku prostredníctvom tzv. menových

nástrojov, a to:
(a) nepriame menové nástroje , inak nazývané aj trhové nástroje. Sem zaraďujeme:

diskont (diskontnú sadzbu)

– ktorý určuje výlučne centrálna banka, používa ho

pri poskytovaní úverov komerčným bankám. Ak sa diskontná sadzba zvýši,
zvýšia sa aj aktívne úroky bánk. Zvýšenie diskontnej sadzby znamená ťažší
prístup k peniazom. Od roku 2002 sa diskont odvíja od tzv. dvojtýždňového
repoobchodu (kúpim a vrátim späť) uskutočňovaného centrálnou bankou.
Diskontná sadzba sa nestanovuje na dlhodobé obdobie, výška repa je 6,5 %

politika tzv. povinných minimálnych rezerv

– tvoria sumu, ktorú komerčná

banka musí uložiť v centrálnej banke. V súčasnosti centrálna banka stanovila
opatrením u komerčných bánk povinné rezervy vo výške 4% z vkladov
a u stavebných sporiteľní 3%

operácie na voľnom trhu

– využívajú sa hlavne v USA a znamená to, že

centrálna banka nakupuje alebo predáva cenné papiere, čím zvyšuje alebo
znižuje množstvo peňazí v obehu

morálne presviečanie

– využíva sa najmä vo V.Británii a znamená, že

centrálna banka sa snaží presvedčiť komunálne banky, aby poskytovali lacné
úvery a vysoký úrok za vklady

(b) priame nástroje banky, inak nazývané aj administratívne nástroje. Sem

zaraďujeme:
-

stanovenie úverových stropov alebo limitov

– sú to pravidlá úverovej

angažovanosti bánk, ktoré priamo ukladajú bankám max. hranicu pre
poskytnutie výšky úverov prepojeným osobám, limitujú výšku úverov pre
rovnako podnikajúce subjekty, stanovujú maximálnu výšky úverov a minimálnu
výšky vkladov

15. Bankové podnikanie, ciele, aktíva a

pasíva v

bankovej bilancii

Banka je podnik, ktorý je špecializovaný na obchodovanie s kapitálom

v peňažnej forme ako aj na poskytovanie iných finančných služieb spojených
s úschovou a obsluhou tohto kapitálu. Hlavným predmetom činnosti bánk je teda
prijímanie vkladov a poskytovanie úverov.

Cieľom bankového podnikania je dosiahnutie solventnosti, likvidity

a rentability. Pod solventnosťou rozumieme schopnosť banky hradiť vlastné
prevádzkové záväzky a predchádzať bankovému úpadku. Likvidita je schopnosť
banky na požiadanie klienta vyplatiť ich vklady a rentabilita je také hospodárenie, pri
ktorom výnosy prevyšujú náklady a banka dosahuje zisk.

V moderných ekonomikách majú banky ako najdôležitejší finančný

sprostredkovateľ dôležitú úlohu pri zabezpečovaní hladkého a bezporuchového
fungovania ekonomiky. Banky napomáhajú pri transfere peňazí medzi veriteľmi
a dlžníkmi, pričom vytvárajú tzv. bankové peniaze, ktoré sú vlastne vklady, z ktorých
potom vyrábajú peniaze. Systém fungovania bánk je nasledovný:
-

ak vklady predstavujú 1000 peňažných jednotiek, ale banka z nich neposkytne
úvery a vytvorí rezervy 1000, môžeme povedať, že do obehu sa nedostanú
žiadne peniaze, t.z., že neposkytne úver a ani nezarobí

Ďalšími rezervami sú rezervy na tzv. klasifikované pohľadávky bánk.

Centrálna banka svojim opatrením stanovila komunálnym bankám povinnosť
klasifikovať pohľadávky z úverov do piatich skupín, a to na:
6. štandardné

– sú také, ktorých splatnosť je do 30 dní, klient je dobrý, je predpoklad

ich splatenia v plnej výške

7. štandardné s

výhradou

– splatnosť od 30 do 90 dní, z pohľadávky musí banka

vytvoriť rezervy vo výške 5%

8. neštandardné

– splatnosť úveru je od 90 do 180 dní, musí vytvoriť rezervy vo

výške 20% z pohľadávky

9. sporné a

pochybné

– klient spláca od 180 do 360 dní, alebo sa o pohľadávku

vedie spor. Musí sa vytvoriť 50 % rezerva

10. stratové

– splatnosť úveru je nad 360 dní, dlžník je v likvidácii alebo konkurze,

vytvára sa 100 % rezerva

Bankové aktíva predstavujú potreby banky a predstavujú tieto skupiny:

primárne rezervy

– ktoré majú formu pokladničnej hotovosti, vkladov v iných

peňažných ústavoch, inkasné hotovostné položky k zúčtovaniu a predstavujú
ihneď použiteľné finančné prostriedky na úhradu záväzkov banky

sekundárne rezervy

– banka vytvára na podporu primárnych rezerv. Ich

prvoradou úlohou je posilniť bankovú likviditu. Patria sem: pokladničné poukážky,
cenné papiere, komerčné cenné papiere veľkých podnikov a pod.

úvery a

pôžičky

– sú menej likvidné, viac rizikové aktíva, avšak sú rentabilné,

pretože predstavujú podstatnú časť bankových výnosov

investície

– sú cenné papiere, do ktorých ukladajú banky svoje peňažné

prostriedky. Patria sem: obligácie, akcie, dlhopisy, investičné podiely a pod.

Pasíva banky vyjadrujú peňažné zdroje banky. Sem zaraďujeme:

vlastný kapitál

– vo forme akciového kapitálu, rezervného fondu, účelových rezerv

a nerozdeleného zisku

cudzie kapitálové zdroje

– medzi ktoré zaraďujeme:

(a) vklady na požiadanie
(b) termínované vklady
(c) úsporné vklady
(d) depozitné certifikáty
(e) obligácie
(f) úvery a pôžičky od iných bánk
(g) úver od ústrednej banky

16. Obchodná činnosť bánk – zhrnutie

Banka je podnik, ktorý je špecializovaný na obchodovanie s kapitálom

Cieľom bankového podnikania je dosiahnutie solventnosti, likvidity

Zarábanie peňazí bankou nazývame multiplikovaná expanzia bankových

vkladov. Hlavnou úlohou bánk je poskytovanie úverov a prijímanie vkladov. Tieto ich
druhy činnosti rozlišujeme na:
-

bankové

úverové

devízové

a iné druhy služieb.

Zákon o bankách v § ods. 2 uvádza, ktoré druhy činnosti môže banka ešte

vykonávať. Ide o nasledovné služby:
-

poskytovanie zmenárenských služieb, pričom komerčná banka nepotrebuje
koncesnú listinu

vykonávanie hypotekárnych obchodov

funkciu depozitára investičnej spoločnosti, čo znamená, že kontroluje účty tejto
spoločnosti

obchodovanie s cennými papiermi na vlastný účet alebo na účet klienta

prenajímanie bezpečnostných schránok

poskytovanie poradenských služieb

Iné druhy služieb nesmie vykonávať. Základné imanie banky musí byť

minimálne 500 miliónov Sk. V prípade, že poskytuje hypotekárne obchody musí byť 1
miliarda Sk. Tieto peniaze nesmie použiť na vybavenie banky, ale len na začínajúce
obchody.

Obchody bánk členíme na:

1. neutrálne
2. pasívne
3. aktívne

Obozretné podnikanie bánk – uvedené v zákone o bankách č. 483/2001

Z.z.- komerčné banky môžu existovať len ako a.s., existujúce štátne peňažné ústavy,
ktorými bola Konsolidačná banka, Záručná banka musia zmeniť svoju právnu formu
na a.s. alebo sa pretransformovať do inej právnej formy.
Pohľadávky od 3 bodu nižšie sa klasifikujú ako zlé pohľadávky a z bánk prešli na
Slovenskú konsolidačnú banku, ktorej zriaďovateľom je MF.

Faktoring a

forfajting

Okrem úverových obchodov banky vykonávajú aj ďalšie finančno-úverové

obchody, ktorými sú faktoring a forfaiting.

Faktoring – je odkup krátkodobých pohľadávok bankou z iniciatívy majiteľov

pohľadávok (veriteľov) bez ich spätného postihu. Medzi komitantom (predávajúcim)
a faktorom (banka, finančná spoločnosť) musí byť najskôr uzavretá faktoringová
zmluva. Súčasne s odoslaním tovaru predáva komitent banke faktúry, ktoré mu
banka uhrádza na bežný účet. Následne nastáva inkaso pohľadávky, prípadne jej
vymáhanie od kupujúceho. Úhradou pohľadávky faktoringová operácia končí.
Využívanie faktoringu má viacero výhod, a to:
-

plní významnú finančnú úlohu

tým, že dodavateľ nemusí viazať svoj kapitál

v pohľadávkach. Po odkúpení je mu ihneď vyplatená obvyklá čiastka pohľadávky

urýchľuje uzavieranie hospodárskych zmlúv

– dodavateľovi uľahčuje poskytnutie

dodavateľského úveru, čo uľahčuje jeho pozíciu v konkurencii

zaisťuje dodavateľa

tým, že faktor na seba berie riziká z nezaplatenia záväzku, zo

zmien kurzov alebo zmien úrokových sadzieb.

Forfaiting – predstavuje odkúpenie strednodobých a dlhodobých pohľadávok

bez spätného postihu dodávateľa (vývozcu). Strednodobé a dlhodobé pohľadávky
vznikajú pri dodávkach strojov, zariadení, investičných celkov, ktoré sú dodávané
obvykle na dodávateľský úver nad jeden rok.

17. Hotovostný a

bezhotovostný platobný styk

Medzi pasívne obchody bánk patrí vykonávanie platobného styku, ktorý môže

byť hotovostný alebo bezhotovostný.

Hotovostný platobný styk predpokladá presun peňažných prostriedkov bez

súčinnosti bánk a uskutočňuje sa:
-

výberom v hotovosti na základe vyplneného výberového lístku

vložením peňažných prostriedkov na základe vyplneného vkladového lístku

šekom

poukážkami peňažných prostriedkov zo svojho účtu na výplatu sumy v hotovosti
v pokladni

vložením hotovosti v prospech účtu príjemcu

bankovou platobnou kartou

Bezhotovostný platobný styk možno realizovať iba za súčinnosti komerčných

bánk na riadne zriadených účtoch. Tieto účty v bankách delíme na:
-

nostro účty – ide o účty banky v iných partnerských bankách, ktoré sú
v kontokorentnom styku. Bezhotovostná platba prebehne tak, že banka platiteľa
dá príkaz banke veriteľa na zaťaženie svojho nostro účtu a k úhrade v prospech
beneficienta. Pokiaľ banky nemajú kontokorentný styk, treba nájsť ďalšiu banku,
ktorá tieto účty vedie a vyrovnáva vzájomný bezhotovostný styk.

loro účty – ide o účty partnerských bánk v našej banke, prostredníctvom ktorých
prebehne bezhotovostná úhrada. Najjednoduchšie je, keď beneficient (príjemca)
a dlžník (veriteľ) majú účty v tej istej banke. Banka zrealizuje úhradu zaťažením
jedného a uznaním druhého. Obidva účty sa považujú z hľadiska banky za loro
účty.

Bezhotovostný platobný styk sa uskutočňuje:

príkazom na úhradu

trvalým príkazom na úhradu

príkazom na inkaso v tuzemskom platobnom styku

prostredníctvom dokumentárneho inkasa

prostredníctvom dokumentárneho akreditívu na základe zmluvy o otvorení
akreditívu. Využíva sa v zahraničnom obchode.

18. Pasívne obchody bánk

(DEPOZITNÉ)

Medzi pasívne obchody bánk patrí aj vykonávanie platobného styku, ktorý

môže byť hotovostný alebo bezhotovostný.

Hotovostný platobný styk predpokladá presun peňažných prostriedkov bez

súčinnosti bánk, bezhotovostný styk možno realizovať len za účasti komerčných
bánk na zriadených účtoch. Tieto účty v bankách delíme na:
-

Pasívne obchody bánk sú vlastne záväzky bánk na výplatu, t.j. cudzie zdroje

(kapitál), ktoré tvoria tieto peňažné zdroje:
-

vklady na videnie(vklady a

vista)

– zaraďujeme sem netermínované vklady na

bežných účtoch, vklady na vkladných knižkách bez výpovednej lehoty

termínované vklady

– sú to vkladové účty s určitou dobou viazanosti, za ktorý

banka vkladateľovi poskytuje úrok

úsporné vklady

– zaraďujeme sem vklady stavebného sporenia alebo poistného

sporenia, depozitné certifikáty a vkladové listy. Depozitné certifikáty sú cenné
papiere, ktoré banka vydáva na získanie peňažných prostriedkov

bankové dlhopisy

– sú cennými papiermi na získanie dlhodobých zdrojov

úvery a

pôžičky

od iných bánk alebo od centrálnej banky – v záujme zvýšenia

svojich aktívnych úverových obchodov, alebo z dôvodu vyrovnania krátkodobého
peňažného deficitu.

19. Aktívne obchody bánk

Medzi aktívne obchody bánk patrí využívanie nadobudnutých finančných

prostriedkov na poskytovanie úverov a pôžičiek, nakupovanie cenných papierov na
vlastný účet, vykonávanie finančno-úverových obchodov, a pod.

Aktívne bankové obchody – ide o poskytovanie úverov. Pre banku je to

najlepší, ale najviac rizikový druh obchodu. Banka poskytuje tieto krátkodobé druhy
úverov:
-

zmenkový eskontný úver

– predstavuje najlacnejší krátkodobý bankový úver. Je

to taký úver, pri ktorom banka nakúpi zmenku alebo iný cenný papier od jej
majiteľa pred lehotou splatnosti so zrážkou úroku (diskontu). V čase splatnosti
zmenky ju banka predkladá k preplateniu zmenkovému dlžníkovi (vystavovateľovi
zmenky)

negociačný úver

– vzniká pri prispôsobení eskontného úveru zahraničným

platobným operáciám. Jeho obsah spočíva v tom, že dovozca vopred
sprostredkuje zahraničnému dodávateľovi v banke eskont jeho zmenky na
dovozcu alebo banku. Banka, ktorá odkupuje zmenku spolu s ostatnými
dokumentmi vystupuje ako negociačná banka

akceptačný úver

– poskytuje ho banka svojim klientom, ak akceptuje zmenku,

ktorú klient vydal na banku

ručiteľský (avalský) úver

– banka preberá záruku za záväzok svojho klienta voči

tretej osobe. Môže ísť o platobný záväzok, službu alebo o dodanie tovaru. Ide tu
zo strany banky o poskytnutie dôvery (kreditu). Ak ide o ručenie banky na
zmenke, hovoríme o avalovom úvere

lombardný úver

– ide o úver, ktorý sa poskytuje na základe hnuteľnej zálohy

alebo práva. Úver znie na fixnú čiastku a pevnú lehotu splatnosti.

Medzi strednodobé a dlhodobé úvery patrií:

emisný úver

– je úver poskytnutý odkúpením dlhopisov (obligácií), ktoré dlžník

emituje za účelom získania finančných prostriedkov. Dlhopisy (obligácie) sú
cenné papiere, v ktorých sa emitent (vydavateľ) zaväzuje splatiť prijatý úverový
obnos a vyplácať úroky v stanovených termínoch

hypotekárny úver

– patrí k najstarším druhom bankového úveru. Poskytuje sa na

základe poskytnutia nehnuteľnej zálohy

20. Neutrálne obchody bánk

Neutrálne bankvé obchody = platobný styk

Platobný styk:

1. hotovostný
2. bezhotovostný

Hotovostný platobný styk
-

výberom hotovosti na základe vyplneného výberového lístku

vložením hotovosti na základe vyplneného vkladového lístku

šekom- hlavne pre PO, lebo memôžu vyberať na základe vyplneného výberového
lístku

poukázaním peňažných prostriedkov zo svojho účtu na výplatu sumy v hotovosti
v pokladni

vložením hotovosti v prospech účtu príjemcu

bankovou platobnou kartou

Beztovostný platobný styk – v prípade, že sú oba účty v banke
-

nostro účty – účty bynky v iných partnerských bankách,

loro účty – účty partnerských bánk v našej banke,

cliring

Bezhotovostný platobný styk sa vykonáva:
-

príkazom na úhradu

trvalým príkazom na úhradu

príkazom na inkaso na tuzemskom platobnom styku

prostredníctvom dokumentárneho inkasa (po doručení určitého dokumentu)

prostredníctvom dokumentárneho akreditívu – zmluva o otvorení akreditívu podľa
obchodného zákonníka – v zahraničnom platobnom styku

21. Druhy úverov

Banka poskytuje tieto krátkodobé druhy úverov:

zmenkový eskontný úver

– predstavuje najlacnejší krátkodobý bankový úver. Je

negociačný úver

– vzniká pri prispôsobení eskontného úveru zahraničným

akceptačný úver

– poskytuje ho banka svojim klientom, ak akceptuje zmenku,

ktorú klient vydal na banku

ručiteľský (avalský) úver

– banka preberá záruku za záväzok svojho klienta voči

tretej osobe. Môže ísť o platobný záväzok, službu alebo o dodanie tovaru. Ide tu
zo strany banky o poskytnutie dôvery (kreditu). Ak ide o ručenie banky na
zmenke, hovoríme o avalovom úvere

lombardný úver

– ide o úver, ktorý sa poskytuje na základe hnuteľnej zálohy

alebo práva. Úver znie na fixnú čiastku a pevnú lehotu splatnosti.

Medzi strednodobé a

dlhodobé úvery

patrí:

emisný úver

– je úver poskytnutý odkúpením dlhopisov (obligácií), ktoré dlžník

hypotekárny úver

– patrí k najstarším druhom bankového úveru. Poskytuje sa na

základe poskytnutia nehnuteľnej zálohy

22. Kategorizácia pohľadávok

Centrálna banka svojim opatrením stanovila komunálnym bankám povinnosť
klasifikovať pohľadávky z úverov do piatich skupín, a to na:
1. štandardné

– sú také, ktorých splatnosť je do 30 dní, klient je dobrý, je predpoklad

ich splatenia v plnej výške

2. štandardné s

výhradou

– splatnosť od 30 do 90 dní, z pohľadávky musí banka

vytvoriť rezervy vo výške 5%

3. neštandardné

– splatnosť úveru je od 90 do 180 dní, musí sa vytvoriť rezerva vo

výške 20% z pohľadávky

4. sporné a

pochybné

– klient spláca od 180 do 360 dní, alebo sa o pohľadávku

vedie spor. Musí sa vytvoriť 50% rezerva

5. stratové

– splatnosť úveru je nad 360 dní, dlžník je v likvidácii alebo konkurze,

vytvára sa 100 % rezerva

23. Štátny rozpočet ako peňažný fond, bilancia, zákon, nástroj fiškálnej

politiky

Rozpočet prebytkový, schodkový a

vyrovnaný – fiškálna politika štátu

Štátny rozpočet predstavuje peňažný fond, bilanciu, zákon a je nástrojom

fiškálnej politiky, t.j. sústreďuje peňažné prostriedky do ŠR.

Z hľadiska fondového chápania je ŠR centralizovaným peňažným fondom

bilancujúcim príjmy a výdavky štátu. ŠR chápeme ako tokovú veličinu, pretože
v rozpočtovom období sa plnia príjmy a výdavky priebežne. Tok príjmov a výdajov
ovplyvňujú rôzne faktory, ako napr. spôsob a termíny platieb daní, sezónnosť
niektorých výdavkov, atď. Môžeme povedať, že ŠR je distribučnou kategóriou,
pretože vyjadruje rozdeľovacie a znovurozdeľovacie procesy.

Rozlišujeme tzv.

prebytkový rozpočet

– je taký rozpočet, keď príjmy sú za dané obdobie vyššie ako

jeho výdavky

vyrovnaný rozpočet

– vykazuje ŠR vtedy, keď sa v danom období príjmy

a výdavky ŠR rovnajú

rozpočtový deficit

– vznikne v prípade, keď výdavky ŠR sú väčšie ako jeho príjmy.

Vznik rozpočtového deficitu poukazuje na skutočnosť, že ekonomický subjekt
utratil v danom rozpočtovom roku viac, ako získal príjmov. Z hľadiska vzniknutého
stavu rozlišujeme:
-

aktívny - štruktúrny deficit

– je taký, ktorý predpokladá štátne príjmy, výdavky

a deficity za podmienok fungovania ekonomiky, pričom ide o zámerný
dôsledok rozhodnutia vlády

pasívny - cyklický deficit – vyjadruje zmeny v štátnych príjmoch, výdavkoch a deficitoch, ktoré vznikajú
v dôsledku toho, že ekonomika nefunguje

24. Efekt vytláčania

Štátny rozpočet využíva na krytie deficitu možnosti kapitálového trhu. To je

však spojené s určitými vedľajšími efektmi. Ak sa štát zadlžuje u súkromného
sektoru, odčerpáva z neho úspory, čo na kapitálových trhoch znižuje ponuku
disponibilných úverových prostriedkov. Pôvodná rovnováha medzi ponukou úveru
a dopytom po ňom je narušená, zvyšuje sa úroková sadzba. Štát tak z ekonomiky
vytláča súkromné investície (crowding aut effect).

25. Úlohy Národnej banky Slovenska

Ústrednou bankou je Národná banka Slovenska, ktorej zriadenie umožňuje

ústava a jej chod sa riadi zákonom č. 566/1992 Zb. o NBS. Podľa tohto zákona je
NBS právnickou osobou, ktorá sa nezapisuje do Obchodného registra a pri
hospodárení s majetkom má postavenie podnikateľa.

NBS tvorí ústredie so sídlom v Bratislave, pobočky a účelové organizačné

zložky.

Orgánom NBS je banková rada, ktorá:

stanovuje zásady činnosti a obchodov NBS,

schvaľuje rozpočet NBS,

stanovuje organizačné usporiadanie,

schvaľuje rokovací poriadok

udeľuje súhlas na podávanie informácii, ktoré boli predmetom bankového
tajomstva

Členmi bankovej rady sú:

guvernér NBS

2 viceguvernéri

2 vrchní riaditelia

3 ďalší členovia

Guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh

vlády schválený NR SR. Funkčné obdobie je 5 rokov, pričom člen bankovej rady
môže vykonávať svoj úrad najviac dve funkčné obdobia po sebe.

Hlavnou úlohou NBS je:

udržanie cenovej stability

– zodpovedá za reguláciu množstva peňazí v obehu

riadenie menovej politiky

– určuje podmienky na poskytovanie úveru

vydáva (emituje) bankovky a

mince

uskutočňuje finančné operácie štátu

– je poverená dozorom nad finančným

systémom

koordinuje a

zabezpečuje platobný styk medzi bankami

prostredníctvom SIPS na

základe zákona č. 510/2002 Z.z.

vykonáva dohľad nad komerčnými bankami

Centrálna banka môže plniť aj iné úlohy dané zákonom alebo osobitnými

predpismi. Sú to úlohy týkajúce sa menovej a devízovej oblasti.

CENTRÁLNE BANKOVNÍCTVO

Do r. 1918 – riadila menový vývoj Rakúsko-uhorská monarchia
Po r. 1918 – riadila ČSR
r. 1816 – vznikla privilegovaná Rakúska národná banka, vznikla po 54. rokoch po vydávaní papierových
peňazí, na starosti správu meny.
R. 1878 – sa dohodli, že ani jedna strana nezriadi centrálnu banku
r. 1888 – vznik Rakúsko-uhorskej národnej banky, sídlo vo Viedni, súčasne vznikli dve hlavné
riaditeľstvá /rovnocenné/ - o peňažnom obehu rozhodovala každá na svojom území
r. 1918 – ČSR – vznikol Bankový úrad Ministerstva financií – 10 členov, jedného Slováka
r. 1918-1939 – spadalo do pôsobníctva ČSR

1.1.1993 vznikla centrálna banka (NBS).
Centrálna banka vybudovala dealingové pracovisko – oddelenie správy devízových aktív, vzniklo 1.1.1993,
pozostáva z vlastného dealingu tzv. front office, ktoré realizuje denné obchodovanie s devízovými
rezervami, ďalej administratívne spracovanie vykonaných obchodov, zabezpečuje mechanizmus vnútornej
vymeniteľnosti tzv. devízový fixing.
Devízový fixing: na základe dopytu a ponuky zhromažďuje požiadavky, robí swapové operácie, atď...
Zodpovedá NBS za správu devízových rezerv.

26. Boj proti praniu špinavých peňazí

Ďalším predpisom je zákon č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou

príjmov z trestnej činnosti (pranie špinavých peňazí), ktorý určuje bankám
povinnosť vypracovať program boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti
a oznamovať finančnej polícii tzv. neobvyklé finančné operácie.

Neobvyklou finančnou operáciou je právny úkon alebo iný úkon, ktorý sa

banke javí neobvyklo, t.j. tak, že jeho uskutočnením môže dôjsť k napĺňaniu
skutkovej podstaty trestných činov a tým i k legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Za
neobvyklú finančnú operáciu sa považuje operácia nad 100.000,- Sk v prípade, že sa
objaví sporadicky. V prípade vstupu do EÚ sa táto hranica pohybuje nad 15.000,-
EUR. Banky sú povinné hlásiť tieto operácie ústne, písomne, alebo na elektronických
nosičoch. Banka a jej zamestnanci nemôžu byť stíhaný za to, že podali oznámenie
v súlade s týmto zákonom. Týka sa to legalizovania príjmov z trestnej činnosti, ktoré
sú namierené proti zdraviu a slobode. V rámci tejto legalizácie oznamujú banky aj
také peňažné operácie, z ktorých vyplývajú obchody s tzv. „off shore“ zónami –
Cyprus, Bahamy, atď.

27. Clearing – SIPS –zúčtovanie medzi bankami

Platobný styk sa v rámci bezhotovostného zúčtovania bánk na základe príkazu

tretej osoby (klienta) uskutočňoval do 1.12003 prostredníctvom Bankového
zúčtovacieho centra a.s.. Zákon o platobnom styku č. 510/2002 Z.z. stanovil, že
platobný styk medzi bankami môže vykonávať len národnou bankou určená
právnická osoba alebo národná banka sama. Od 1.1.2003 sa vykonáva platobný styk
medzi bankami prostredníctvom programu SIPS, na ktorý museli banky pristúpiť
v rámci prispôsobovania sa EÚ a medzinárodnému zúčtovaciemu styku. Na základe
zákona musí byť prevod uskutočnený do 2 dní, pričom banka môže stanoviť vo
všeobecných obchodných podmienkach hodinu, do ktorej berie príkazy na realizáciu
v deň doručenia.

28. Ochrana vkladov v

bankách

Obozretné podnikanie bánk – uvedené v zákone o bankách č. 483/2001

Zarábanie peňazí bankou nazývame multiplikovaná expanzia bankových

vkladov. Hlavnou úlohou bánk je poskytovanie úverov a prijímanie vkladov. Tieto ich
druhy činnosti rozlišujeme na:
-

Bankové

úverové

devízové

a iné druhy služieb.

Zákon o bankách v § ods. 2 uvádza, ktoré druhy činnosti môže banka ešte

vykonávať. Ide o nasledovné služby:
-

poskytovanie zmenárenských služieb, pričom komerčná banka nepotrebuje
koncesnú listinu

vykonávanie hypotekárnych obchodov

funkciu depozitára investičnej spoločnosti, čo znamená, že kontroluje účty tejto
spoločnosti

obchodovanie s cennými papiermi na vlastný účet alebo na účet klienta

prenajímanie bezpečnostných schránok

poskytovanie poradenských služieb

Iné druhy služieb nesmie vykonávať. Základné imanie banky musí byť

minimálne 500 miliónov Sk. V prípade, že poskytuje hypotekárne obchody musí byť 1
miliarda Sk. Tieto peniaze nesmie použiť na vybavenie banky, ale len na začínajúce
obchody.

Zákon o bankách je súhrn zakazujúcich a prikazujúcich ustanovení. Podľa tohto
zákona je banka povinná:
-

zverejňovať výsledky svojho hospodárenia (minimálne v Obchodnom vestníku)

vydávať výročnú správu

jedenkrát ročne vykonať audit informačných systémov

vykonať účtovnú závierku na konsolidovanom základe

potvrdiť účtovnú závierku audítorom, voči ktorému NBS nemala výhrady

označiť všetky priestory v banke v slovenskom jazyku

prostredníctvom vedúceho kontroly a auditu predložiť NBS plán kontrol na
nasledujúci kalendárny rok a súčasne správu o vykonaných kontrolách za
predchádzajúce obdobie

zasielať NBS návrhy na zmenu stanov

zasielať NBS návrhy na zmenu členov štatutárneho a dozorného orgánu

je povinná informovať NBS o konaní valného zhromaždenia, pričom NBS má
právo sa ho zúčastniť

Dozorná rada a predstavenstvo musia mať minimálne troch členov, ktorých

dopredu schválila NBS, a ktorí spĺňajú tri základné požiadavky, a to vysokoškolské
vzdelanie, bezúhonnosť, minimálne 3 roky praxe vo finančnej alebo bankovej
inštitúcii.

Ak banka poskytuje hypotekárne úvery, je povinná viesť oddelene učtovníctvo

týkajúce sa hypotekárnych obchodov. Hypotekárne úvery zabezpečuje banka
z emisie tzv. hypotekárnych záložných listov. Charakteristickým znakom
hypotekárneho úveru je zábezpeka (ručenie) nehnuteľnosťou.

Zákon stanovuje banke dodržať zásadu obozretného podnikania - je to

stanovená povinnosť vykonávať obchody tak, aby neboli poškodené práva
vkladateľov a akcionárov. Táto zásada v sebe zahŕňa:

opatrenie o

úverovej angažovanosti

– znamená, že banka je limitovaná výškou

poskytnutých úverov vzhľadom k prepojeným osobám, osobám s osobitným
vzťahom k banke a na predmet činnosti

opatreneie o

kapitálovej primeranosti

– znamená, že banka musí mať vlastné

zdroje najmenej 8%. Primeranosťou vlastných zdrojov sa rozumie pomer
vlastných zdrojov k rizikovým aktívam. Vlastné zdroje banky nesmú klesnúť pod
úroveň základného imania

opatrenie o

devízovej pozícii

– určuje bankám, aký pomer peňažných

prostriedkov musia mať v depozitách v Sk a v iných menách

opatrenie o

kategorizácii pohľadávok a

podsúvahových záväzkov

– znamená, že

banka je povinná zatrieďovať pohľadávky z úverov do skupín a vytvárať k nim
rezervy.

V prípade, že banka si neplní svoje povinnosti, môže NBS uložiť banke

zavedenie ozdravného programu, predkladať osobitné výkazy a hlásenia, zakázať
nepovolenú činnosť, obmedziť alebo pozastaviť povolenie na určitú bankovú činnosť,
uložiť pokutu do výšky 10 mil. Sk a pri opakovanom porušení až do 20 mil. Sk,
zaviesť nútenú správu, odobrať bankové povolenie, pozastaviť vyplácanie dividend
a tantiém, a pod.

Nútená správa pre banku znamená, že sa zastavuje činnosť všetkých orgánov

a za banku koná nútený správca ustanovený NBS. V prípade, že sa konanie banky
nezlepší, nútený správca je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Zastúpenie zahraničnej komunálnej banky – neprijíma vklady ani neposkytuje

úvery, len propaguje činnosť zahraničnej banky (napr. Dresden Bank). Proces je
upravený v zákone o bankách, pričom ide o konanie verejné. V prvom stupni
rozhoduje odbor bankového dohľadu. Voči rozhodnutiu je prípustný rozklad, o ktorom
rozhoduje banková rada.

29. Druhy bánk

Banky rozdeľujeme z hľadiska vlastníctva na:

štátne

súkromné

družstevné

(zastúpené hlavne v Nemecku)

zmiešané

Z hľadiska zamerania predmetu činnosti existujú banky:

univerzálne

- sú nimi všetky banky v SR, výnimku tvoria stavebné sporiteľne

špecializované

Na základe druhu činnosti rozlišujeme banky:

akceptačná banka

– akceptuje na peňažných trhoch speňažiteľné tituly pre

svojich klientov

clearingová banka

– zebezpečuje bezhotovostný platobný styk medzi bankami

depozitná banka

– špecializuje sa na vkladové operácie a z nich poskytuje

krátkodobé úvery

devízová banka

– vykonáva devízové operácie, najmä zahraničný platobný styk

exportno-importná banka

– podporuje úverovanie exportnej a importnej činnosti

pre vybraná klientelu. U nás existuje EXIMBANKA, ktorej zriaďovateľom je MF.

hypotekárna banka

– poskytuje dlhodobé úvery založené nehnuteľným majetkom

dlžníka

splátková banka

– špecializuje sa na poskytovanie spotrebných úverov (poštová

banka)

záručná banka

– špecializuje sa na poskytovanie záruk pre svojich klientov

komunálna banka

– poskytuje komunálne úvery samosprávam

lombardná banka

– poskytuje úvery zaručené hnuteľným majetkom

banka stavebného sporenia

– sú to stavebné sporiteľne, ktoré sú upravené

osobitným zákonom

žírová banka

– je obdoba clearingovej banky. Ide o účtovné zúčtovanie

pohľadávok a záväzkov svojich klientov.

30. Bankové tajomstvo

Zamestnanci banky sú povinní zachovávať bankové tajomstvo, ktoré sa

vzťahuje na všetky skutočnosti týkajúce sa klienta banky, resp. skutočností, o ktorých
sa banka pri výkone svojej činnosti dozvedela. Ide najmä o účty klienta, výšku
peňažných prostriedkov na jednotlivých účtoch, resp. hospodárenie klienta. Banka
nesmie poskytnúť tieto informácie bez súhlasu klienta. Informáciu môže poskytnúť
iba zamestnanec bankového dohľadu NBS osobám, ktoré vykonávajú dohľad nad
poskytovaním štátnej prémie v stavebnom sporení, vykonávajú dohľad nad kontrolou
používania štátneho príspevku v hypotekárnych obchodoch a audítorom. Na základe
písomného dožiadania môže banka poskytnúť informácie súdu alebo súdnemu
komisárovi, orgánu činnému v trestnom konaní, predbežnému správcovi
a konkurznému správcovi, súdu, exekútorovi, finančnej polícii, fondu pre ochranu
vkladov, daňovému a colnému orgánu, správam finančnej kontroly a MF pri výkone
a plnení jej úloh. Ďalej poskytujú informácie Úradu pre finančný trh v prípade
medzinárodných zmlúv (boj proti praniu špinavých peňazí). Zamestnanci banky,
dozorná rada, štatutárne orgány musia zachovať bankové tajomstvo aj po skončení
pracovného pomeru, resp. výkonu funkcie.

31. Medzinárodné menové inštitúcie

Medzi najvýznamnejšie medzinárodné menové inštitúcie, ktoré vznikli po

druhej svetovej vojne patria:

– Medzinárodný menový fond (MMF) – vznikol na konferencii v roku 1944,

pričom dohodu o jeho zriadení podpísalo 45 členských štátov vrátane
Československa s kvótou 125 mil. USD. Jeho úlohou bolo:
– poskytovať konzultácie pre členské krajiny o medzinárodných menových

otázkach a zabezpečovať medzinárodnú menovú spoluprácu,

– uľahčovať rozvoj a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu
– podporovať kurzovú stabilitu, presadzovať, aby sa dodržiavali devízové

dohody medzi členmi

– utvárať podmienky pre mnohostranný systém platobného styku
– poskytovať úvery členským krajinám na prekonávanie deficitov platobných

bilancií a doplnenie devízových rezerv

– Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (Svetová banka) – je pridruženou

organizáciou OSN a nazýva sa aj Svetová banka. Jej úlohou je:
– napomáhať obnove a rozvoju územia členov poskytovaním investícií, kapitálu

na produktívne účely, ako sú obnova, rozvoj vojnou zničených hospodárstiev,
povzbudzovanie rozvoja výrobných prostriedkov a zdrojov v menej
rozvinutých štátoch

– podporovať súkromnú zahraničnú investičnú činnosť zárukami alebo

účasťami na pôžičkách

– podporovať vyrovnaný rast medzinárodného obchodu a udržiavanie

rovnováhy platobných bilancií povzbudzovaním medzinárodnej investičnej
činnosti

Tento systém sa dostal do dejín ako tzv. brettonwoodsky systém

charakterizovaný týmito znakmi:

– rozhodujúce postavenie v tomto systéme malo zlato a spolu s ním aj americký

dolár. Členské krajiny vyjadrovali hodnotu svojich mien v zlate alebo
v amerických dolároch podľa hodnoty zlata

– tento systém bol založený na voľnej vymeniteľnosti národných mien za americký

dolár podľa pevnej parity, ktorý bol vymeniteľný za zlato

– americký dolár sa stal hlavnou menou celého systému
– menové parity boli pevné a mohli sa meniť len po konzultáciách s MMF
– členské krajiny boli povinné zaviesť postupne vymeniteľnosť svojich mien za

ostatné meny a pod.

32. Podnikové financie

Financie chápeme ako sústavu peňažných vzťahov súvisiacu

s tvorbou, rozdeľovaním a používaním peňažných prostriedkov v rámci podniku, kde
hovoríme o podnikových financiách. Financie podniku začleňujeme do skupiny
súkromných financií a zahŕňajú financie obchodných spoločností, družstiev a iných
podnikateľských subjektov.

Ide tu o vzťahy súvisiace s tvorbou, rozdeľovaním a používaním peňažných

fondov týchto subjektov pre ich potreby. Právnu úpravu obchodných spoločností
a družstiev obsahuje obchodný zákonník. Rozlišujeme:
-

Verejnú obhodnú spoločnosť

komanditnú spoločnosť

spoločnosť s ručením obmedzeným

akciovú spoločnosť.

Ich spoločným znakom je, že vznikajú až zápisom do obchodného registra

a rozdiely medzi nimi vyplývajú najmä z náležitostí potrebných pre ich vznik (napr.
vytvorenie základného imania, orgány spoločnosti a pod.) a jednak zo spôsobu
ručenia spoločnosťou, resp. spoločníkmi za záväzky spoločnosti.

Tieto subjekty vznikajú za účelom podnikania. Podnikaním rozumieme

sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľským subjektom sú
podľa ustanovení obchodného zákonníka
-

osoby zapísané v obchodnom registri

osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia

osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa
osobitných predpisov

fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do
evidencie podľa osobitného predpisu

Financie štátnych podnikov – štátne podniky sú upravené Zákonom č. 111/1990 Zb., pričom
právna forma (š.p.) nie je uvedená v Obchodnom zákonníku, lebo sa predpokladalo, že štátne
podniky sa zmenia na iné právne formy a zaniknú.

Štátny podnik – je právnická osoba, ktorá sa zapisuje do Obchodného registra, vytvára svoje
obchodné imanie (ktoré si nemožno spliesť so základným imaním)

jeho zriaďovateľom je ministerstvo alebo ústredný orgán štátnej správy, ktoré môžu
rozhodnúť aj o likvidácii

jeho hospodárenie nie je napojené na štátny rozpočet

kontrola zriaďovateľa je zabezpečená účasťou v dozornej rady

má určité obmedzenia pri nakladaní s majetkom, pri nehnuteľnostiach musí požiadať
o súhlas k predaju Ministerstvo financií (Zákon č. 92/1991 Zb. § 46). Nemôže sa
predať pod cenu znaleckého posudku – nehnuteľný majetok.

Súkromné financie:

financie obchodných spoločností (a.s., s.r.o., k.s., v.o.s.) a družstiev

financie súkromných bánk, poisťovní a búrz (do 30.6. Záručná banka bola štátny
peňažný ústav, od 30.6. a.s.)

financie obyvateľstva a domácností

financie tých subjektov, ktoré nie sú zriadené na podnikanie

Bilancia podniku

Je z účtovného hľadiska syntetický účtovný výkaz, ktorý bilančnou formou

zachytáva stav hospodárskych prostriedkov podniku podľa jednotlivých druhov
a zdroje ich krytia.

Strana aktív obsahuje:

peňažné prostriedky

, ktorými sú hotovosť v pokladni podniku, hotovosť na

vkladových účtoch, ceniny, poukážky, ekvivalenty peňažných prostriedkov (štátne
cenné papiere, vkladové certifikáty, podnikové obligácie a pod.)

pohľadávky od odberateľov

, ktoré predstavujú čiastku neuhradených faktúr, alebo

iných platobných dokumentov

ostatné pohľadávky

, ktorými sa rozumejú napr. pohľadávky voči zamestnancom,

orgánom zdravotného, nemocenského, dôchodkového zabezpečenia, atď.

zásoby

, do ktorých zaraďujeme suroviny, materiál, nedokončenú výrobu a hotové

výrobky

hmotný investičný majetok

, ako sú stroje, budovy, zariadenia, pozemky

nehmotný investičný majetok

, ako sú patenty, obchodné značky, a pod.

Strana pasív obsahuje:

záväzky voči dodavateľom

daňové záväzky

vlastné imanie

kapitálové fondy

fondy zo zisku

nerozdelený zisk minulých rokov

rezervy

cudzie zdroje

bankové úvery a

výpomoci

, atď.

Druhy financovania podniku

Financovanie podniku je možné vykonávať pomocou:

vlastných zdrojov

– je ním:

hmotný investičný majetok

– sú ním budovy, haly, stavby, stroje, prístroje

a zariadenia, dopravné prostriedky, inventár, pestovateľské celky trvalých
porastov, základné stádo a ťažné zvieratá, pozemky, umelecké diela

nehmotný investičný majetok

– sú nim výsledky nehmotnej výskumnej

a obdobnej činnosti, software, oceniteľné práva

finančné investície

– predstavujú dlhodobo viazané prostriedky vo finančnom

majetku. Sú nimi investičné cenné papiere a vklady, pôžičky poskytnuté
podnikom, obligácie, pokladničné poukážky, vkladové listy, termínované
vklady

cudzích zdrojov

– ktorými sú pôžičky a úvery od bankových i nebankových

subjektov. Môže ísť o:
-

krátkodobé, strednodobé alebo dlhodobé bankové úvery

– kedy banka uhradí

platobný doklad, napr. faktúru od dodávateľa priamo z bankového úveru

eskontné úvery

– predstavujú výšku úveru, ktorý banka poskytla na

eskontované zmenky, prípadne iné cenné papiere majiteľovi zmenky
(veriteľovi). Pri použití zmenky ako platobného prostriedku, eskont zmenky
umožňuje preklenúť lehotu splatnosti zmenky a získať tak peňažné prostriedky
od banky.

emitované krátkodobé dlhopisy

– ide o dlhopisy emitované podnikom so

splatnosťou do jedného roka

33. Účtovné a daňové odpisy – rozdiely

Odpisy daňové , účtovné

Nehmotný a hmotný investičný majetok sa odpisuje na základe odpisovaného

plánu nepriamo prostredníctvom odpisov. Odpisovaním sa rozumie postupné
zahrňovanie odpisov hmotného a nehmotného majetku do výdavkov. Rozoznávame
odpisy:
(a) daňové

– ktoré sa riadia na základe ustanovení Zákona o daniach z príjmov

v znení neskorších predpisov. Daňovník sa môže rozhodnúť o forme odpisovania,
t.j. môže zvoliť rovnomerné alebo zrýchlené odpisy, pričom tento zákon
neumožňuje zmeniť určený spôsob odpisovania konkrétneho hmotného
a nehmotného majetku. Vypočítané odpisy môže daňovník uplatniť v daňových
výdavkoch, len ak odpisovaný majetok využíva na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie zdaniteľného príjmu.

(b) účtovné – sa riadia na základe Zákona o účtovníctve, ktorý dovoľuje použité

postupy odpisovania zmeniť v bezprostredne nadväzujúcom účtovnom období,
ale iba z dôvodu dosiahnutia verného zobrazenia predmetu účtovníctva, t.z. že pri
zmene podmienok, môže zmeneným podmienkam prispôsobiť postup
odpisovania.

34. Nástroje peňažnej kontroly NBS

Bankovú kontrolu vykonáva v rámci bankového dohľadu NBS, ktorá kontroluje

činnosť komerčných bánk, resp. iných nebankových subjektov v súlade so zákonom
o bankách, resp. subjektov, ktoré môže kontrolovať na základe iných predpisov.
Podľa Devízového zákona môže NBS napríklad kontrolovať fyzické subjekty
vykonávajúce zmenárenskú činnosť.

Kontrolu nad výkonom činnosti bánk vykonáva NBS, ktorá v prípade neplnenia

si povinností vyplývajúcich zo zákona, resp. z bankového povolenia, môže podľa
závažnosti, miery zavinenia a zistených nedostatkov:
-

uložiť banke prijať opatrenia na jej ozdravenie

žiadať od banky predkladanie osobitných výkazov, hlásení a správ

ukončiť nepovolenú činnosť

uložiť pokutu do výšky 10 miliónov Sk, pri opakovaných nedostatkoch až do 20
miliónov Sk

obmedziť alebo pozastaviť výkon niektorých bankových činností

odobrať bankové povolenie na výkon niektorej bankovej činnosti

zaviesť nútenú správu alebo podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

35. Štátny verejný dlh

Štátny dlh vzniká opakovanými rozpočtovými deficitmi. Je výsledkom

predchádzajúcej fiškálnej politiky. Na krytie rozpočtových deficitov môže vláda použiť
novovytlačené peniaze, čím by však priamo spôsobovala infláciu, alebo si peniaze
požičiava. V účasnosti si väčšina vlád požičiava, a to predajom štátnych cenných
papierov – obligácií. Celková hodnota vydaných obligácií preto predstavuje výšku
štátneho dlhu.

Pri analýze dynamiky rastu štátneho dlhu vo vzťahu k HDP treba rozlišovať

čistý štátny dlh a hrubý štátny dlh.

Čistý štátny dlh je nižší o sumu štátnych finančných aktív, kde patria pôžičky

súkromnému sektoru, hotovosť, štátny podiel na akciovom majetku súkromných
spoločností a devízové rezervy.

36. Devízové obchody – charakteristika

Devízové obchody sú obchody s:

devízovými hodnotami

– ktorú predstavuje cudzia mena, zlato, zahraničné cenné

papiere a finančné deriváty – ktorými sú práva a záväzky oceniteľné peniazmi,
odvodené od peňažných prostriedkov v cudzej mene, od zlata a od zahraničných
cenných papierov

pri nadobúdaní nehnuteľností

– v tuzemsku - zákon umožňuje cudzozemcovi

s trvalým pobytom alebo sídlom v zahraničí získať nehnuteľnosť v taxatívne
určených prípadoch, a to:
-

dedením

pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti

ak ide o nehnuteľnosť nadobúdanú do BSM, z ktorých jeden je cudzozemec

výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastní za ionú, ktorej cena
neprevyšuje cenu pôvodnej nehnuteľnosti

pri predkupnom práve z titulu podielového spoluvlastníctva

ak ide o stavbu, ktorú cudzozemec vystaval na pozemku vo svojom
vlastníctve.

Nadobúdanie nehnuteľností v zahraničí je umožnené tuzemcovi bez devízového
povolenia, ak sa nehnuteľnosť nachádza v štátoch OECD. Devízové povolenie
nepotrebuje ani vtedy, ak nehnuteľnosť v zahraničí získa darom alebo dedením.

pri poskytovaní finančných úverov do zahraničia

– podnikateľ nepotrebuje

devízové povolenie, ak poskytne finančný úver svojmu obchodnému partnerovi,
ktorý má sídlo v členskom štáte OECD, bez ohľadu na splatnosť

pri prijímaní úverov zo zahraničia

– môžu podnikatelia – nebankové subjekty

prijímať úvery zo zahraničia so splatnosťou najmenej 1 rok bez povolenia

pri investovaní v

zahraničí

– nie je potrebné povolenie pri investovaní v štátoch

OECD. O priamu investíciu ide vtedy, ak slovenský investor vloží do zahraničnej
spoločnosti finančné prostriedky vo výške najmenej 10% základného imania.

pri ohlasovacej povinnosti

– sa ohlasovacia povinnosť týka peňažných

pohľadávok a záväzkov, aktív (investičný majetok, finančný majetok, pohľadávky,
zásoby, cenné papiere)a pasív (základné imanie, vytvorený zisk
predchádzajúcich období, fondy tvorené zo zisku, kapitálové fondy, úvery, rezervy
a pod.). Aktíva a pasíva zahŕňajú nielen stavy, ale aj obraty transakcií, z ktorých
sa vypočítava celkový prílev a odlev kapitálu, zisku, úrokov, investícií a pod.
Vykazujúcimi jednotkami sú všetky hospodárske subjekty registrované na území
SR a FO, ktoré majú zahraničné aktíva a pasíva.

pri povinnosti prevodu peňažných prostriedkov do tuzemska

– tuzemec je povinný

previesť alebo doviesť do tuzemska všetky v zahraničí nadobudnuté peňažné
prostriedky v slovenskej alebo v cudzej mene najneskôr do 30 dní odo dňa
nadobudnutia.

31. Povinné minimálne rezervy – ich nedodržanie, následky

Centrálna banka reguluje menovú politiku prostredníctvom priamych

a nepriamych menových nástrojov. Medzi nepriame menové nástroje zaraďujeme
aj:
-

politiku tzv. povinných minimálnych rezerv

– ktoré tvoria sumu, ktorú komerčná

banka musí uložiť v centrálnej banke. V súčasnosti centrálna banka stanovila
opatrením u komerčných bánk povinné rezervy vo výške 4% z vkladov
a u stavebných sporiteľní 3%

Ak banka nedodržiava určenú povinnú minimálnu rezervu, je NBS oprávnená

určovať jej zo sumy, o ktorú nie je určená povinná minimálna rezerva naplnená, úrok
vo výške zodpovedajúcej až trojnásobku priemernej úrokovej sadzby z ročných
termínovaných vkladov v slovenských korunách uložených v bankách za kalendárny
mesiac bezprostredne predchádzajúci mesiacu, v ktorom nebola dodržaná určená
povinná minimálna rezerva.
32. Štátny rozpočet ako ekonomická kategória

Štátny rozpočet ako ekonomická kategória je priamo spojený s hospodárením

štátu. V závislosti od štátoprávneho usporiadania predstavuje sústavu rozpočtov na
všetkých vládnych úrovniach. Vo všeobecnom chápaní sa hovorí o verejnom

rozpočte ako o finančnej bilancii na príslušnom stupni verejnej vlády, ktorá má
zabezpečiť potreby verejnej ekonomiky a ciele rozpočtovej politiky.

Štátny rozpočet predstavuje:

peňažný fond

bilanciu

zákon

nástroj fiškálnej politiky

Z hľadiska fondového chápania je štátny rozpočet centralizovaným peňažným

fondom bilancujúcim príjmy a výdavky štátu.

Z účtovného hľadiska je ŠR bilanciou príjmov a výdavkov.

Hlavným zdrojom príjmov sú dane ako povinné platby do ŠR alebo miestneho
rozpočtu, ktoré odvádzajú súkromné osoby, ako aj firmy a inštitúcie. Dane znižujú
dôchodky obyvateľstva, ovplyvňujú výdavky na nákup spotrebných predmetov, čo sa
premieta do zníženia agregátneho dopytu.
Výdavky ŠR sú určené na udržiavanie štátnej správy, armády, polície, financovanie
školstva, zdravotníctva, a pod. Výdavkami sú tiež platby za tovary, služby, platenie
úrokov z vládnych úverov a pod.

Návrh ŠR schvaľuje zákonodarný orgán a nadobúda formu rozpočtového

zákona. Ako rozpočtový zákon sa schvaľuje na rozpočtové obdobie – spravidla na
kalendárny rok.

ŠR je hlavným nástrojom fiškálnej politiky a znamená využívanie ŠR na

makroekonomickú stabilizáciu. Fiškálnu politiku realizuje vláda.

ŠR chápeme ako tokovú veličinu. V rozpočtovom období sa plnia príjmy

a súčasne sa postupne financujú potreby prostredníctvom výdavkov. Tok príjmov
a výdavkov ovplyvňujú rôzne faktory, napr. spôsob a lehoty výberu daní, plynulé
vynakladanie finančných prostriedkov na úhradu výdavkov, sezónnosť výdavkov,
a pod.

ŠR je aj distribučnou kategóriou – vyjadruje rozdeľovacie a znovurozdeľovacie

procesy. Je nástrojom regulovania reprodukčného procesu – urýchľuje tempo
ekonomického rastu a stimuluje rozvoj vybraných odvetví.

Podstata a význam ŠR sa prejavuje v jeho funkciách, a to:

alokačnej

– zabezpečenie verejných statkov

redistribučnej

– súvisí s potrebou štátnych zásahov do procesu rozdeľovania

a znovurozdeľovania dôchodkov a bohatstva v súlade so spravodlivým
rozdeľovaním

stabilizačnej

– spočíva v ovplyvňovaní makroekonomického výkonu ekonomiky

HDP a z neho odvodených veličín dvoma spôsobmi, a to:
(a) priamo – mení sa veľkosť vládnych výdavkov určených na nákup tovarov

a služieb

(b) nepriamo – daňovými opatreniami a transferovými platbami sa ovplyvňuje

veľkosť disponibilných dôchodkov súkromného sektora a veľkosť súkromných
úspor

34. Fiškálna politika - nástroje fiškálnej politiky

Fiškálna politika znamená využívanie štátneho rozpočtu na makroekonomickú

stabilizáciu a realizuje ju vláda.

Závisí teda od charakteru makroekonomických veličín, na ktoré sa touto

politikou pôsobí, a to:

od makroekonomických veličín ovplyvňovaných v

plnej miere

, kde patria:

daňové systémy a sadzby

nákupy tovarov a služieb

zamestnanosť v štátnom sektore

transfery

od makroekonomických veličín ovplyvňovaných čiastočne, kde patria:
-

zdaniteľné dôchodky a s tým súvisiaca výška daní

podpory v nezamestnanosti

úroky

deficit ŠR

štátny dlh

Štátne orgány pôsobia na vývoj ekonomiky prostredníctvom zmien v štruktúre

a výške rozpočtových príjmov a výdavkov, ktoré sa určujú na základe pravidiel, ktoré
prijal príslušný orgán. Ak pravidlá nie sú stanovené, príjem či výdavok si vyžaduje
jednorazové rozhodnutie štátneho orgánu.

Nástrojmi fiškálnej politiky sú:

zabudované stabilizátory

– sú to nástroje fiškálnej politiky, ktoré po zavedení

pôsobia v ekonomike automaticky a nevyžadujú ďalšie rozhodnutia orgánov. Túto
funkciu má plniť:
-

progresívna dôchodková daň

– pri nej sa progresívna daňová sadzba zvyšuje

s rastom základu dane. V období cyklickej expanzie rastú dôchodky, zvyšuje
sa daň a v dôsledku toho rastú príjmy štátneho rozpočtu. Použiteľný dôchodok
však rastie pomalšie, čím sa brzdí rast spotrebiteľského dopytu

poistenie v

nezamestnanosti

– v čase cyklickej expanzie rastie zamestnanosť

a zvyšujú sa platby na poistenie v nezamestnanosti

subvencie k

cenám poľnohospodárskych výrobkov

– v čase expanzie ceny aj

dopyt stúpajú, čím subvencie k cenám klesajú

štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov

– v čase expanzie ceny aj dopyt

stúpajú, čím klesá aj štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov.

V recesii tento systém pôsobí opačne. Pretože rastie nezamestnanosť,

klesajú mzdy, ceny poľnohospodárskych produktov, znižujú sa dane, platby na
poistenie v nezamestnanosti. Súčasne rastú podpory v nezamestnanosti
a subvencie k cenám poľnohospodárskych produktov. To však znamená
pokles príjmov do ŠR a zvýšenie výdavkov.

Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protichodný

vplyv. Progresívna dôchodková daň, progresívne zdanenie miezd a platov
zmenšujú kúpyschopný dopyt, brzdia rast ekonomiky a súčasne probližujú
recesiu. Znižovanie daní, rast podpôr v nezamestnanosti a príplatky k cenám
v čase recesie do istej miery vyrovnávajú pokles kúpyschopného dopytu.

zámerné (diskrétne) opatrenia

– sú opatrenia fiškálnej politiky, ktoré vyžadujú

jednorázové rozhodnutia príslušného štátneho orgánu. Patrí k nim:
-

zmeny daňových sadzieb

zmeny v

štruktúre vládnych výdavkov

zmeny vo veľkosti jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov

35. Štátne aktíva a

štátne pasíva

Štátne aktíva sú štátne finančné aktíva a majetok štátu v správe:

(a) ministerstiev a ďalších ústredných orgánov štátnej správy
(b) ostatných štátnych orgánov
(c) štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií
(d) štátnych fondov

Štátne finančné aktíva sú prostriedky štátu vytvorené z výsledkov

rozpočtového hospodárenia minulých rokov a z ďalších finančných operácií štátu. Na
základe rozhodnutia vlády možno štátne finančné aktíva vytvoriť aj z prostriedkov
podľa osobitného zákona. Môže ísť o zisk NBS odvedený do štátnych finančných
aktív, resp. do ŠR.

Štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov hospodárenia ŠR z minulých

rokov možno použiť iba so súhlasom NR, štátne finančné aktíva z ďalších finančných
operácií štátu možno použiť iba so súhlasom vlády.

Štátne finančné pasíva sú záväzky štátu z minulých rokov.

Ročnú bilanciu štátnych aktív a pasív vypracúva ministerstvo a predkladá ju vláde
a národnej rade ako prílohu návrhu štátneho záverečného účtu.

Štátne aktíva tvoria:

(a) stále aktíva

nehmotný investičný majetok

hmotný investičný majetok

oprávky k hmotnému investičnému majetku

finančné investície

(b) obežné aktíva

zásoby

pohľadávky

finančný majetok

poskytnuté prechodné výpomoci

prechodné aktíva

Štátne pasíva tvoria:

(a) majetkové fondy
(b) finančné fondy
(c) osobitné fondy rozpočtového obdobia
(d) hospodársky výsledok
(e) zákonné rezervy
(f) dlhodobé záväzky
(g) krátkodobé záväzky
(h) bankové výpomoci a pôžičky
(i) prechodné pasíva

Na rozdiel od podnikovej sféry, v bilancii nie je uvedená položka hospodársky

výsledok predchádzajúceho obdobia. Schodok bežného hospodárenia sa uvádza
v rozpočtovej kapitole štátneho dlhu, pričom napr. v bilancii zdrojov a potrieb
splatného štátneho dlhu, ktorý vzniká opakovanými rozpočtovými deficitmi,
a štátneho rozpočtu na rok 2002 sa uvádza aj úhrada schodku bežného
hospodárenia za rok 2001.

37. Druhy rezerv komerčných bánk

Komerčné banky sú upravené zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Komerčná banka u nás môže byť zriadená v právnej forme akciovej spoločnosti na

základe povolenia. Pri svojom vzniku musí mať základné imanie vo výške 500
miliónov Sk, v prípade vykonávania hypotekárnych obchodov musí byť výška
základného imania 1 miliarda Sk, pričom základné imanie musí byť splatené
peňažnými vkladmi. Banka podľa zákona môže emitovať kmeňové akcie len
v zaknihovanej podobe a na meno. Najvyšším orgánom banky je valné
zhromaždenie. Banka má štatutárny orgán a predstavenstvo. Na čele banky je
prezident. Ďalej sa banka člení na jednotlivé útvary, podľa toho, aké činnosti
vykonáva.

Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenska založená ako

akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery. Okrem týchto činností
môže vykonávať aj tieto ďalšie činnosti:
(a) platobný styk a zúčtovanie
(b) investovanie do cenných papierov na vlastný účet
(c) obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta

s finančnými nástrojmi peňažného trhu v Sk alebo v cudzej mene

s finančnými nástrojmi kapitálového trhu

s mincami z drahých kovov, pamätnými bankovkami, mincami

(d) správu pohľadávok a cenných papierov klienta na jeho účet vrátane poradenstva
(e) finančný lízing
(f) poskytovanie záruk (otváranie a poskytovanie akreditívov)
(g) vydávanie a správu platobných prostriedkov
(h) poskytovanie poradenstva v oblasti podnikania
(i) vydávanie cenných papierov
(j) finančné sprostredkovanie
(k) uloženie cenných papierov
(l) prenájom bezpečnostných schránok
(m)poskytovanie bankových informácií
(n) hypotekárne úvery
(o) funkciu depozitára, atď.

Vkladom sa rozumie zverenie peňažných prostriedkov banke s povinnosťou

na ich výplatu.

Úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme

(hotovostnej, bezhotovostnej) vrátane faktoringu (odkúpenie pohľadávok do 1 roka)
a forfajtingu (odkúpenie dlhodobých pohľadávok).

Zákon o bankách je súhrn zakazujúcich a prikazujúcich ustanovení. Podľa

tohto zákona je banka povinná:
-

zverejňovať výsledky svojho hospodárenia (minimálne v Obchodnom vestníku)

vydávať výročnú správu

jedenkrát ročne vykonať audit informačných systémov

vykonať účtovnú závierku na konsolidovanom základe

potvrdiť účtovnú závierku audítorom, voči ktorému NBS nemala výhrady

označiť všetky priestory v banke v slovenskom jazyku

prostredníctvom vedúceho kontroly a auditu predložiť NBS plán kontrol na
nasledujúci kalendárny rok a súčasne správu o vykonaných kontrolách za
predchádzajúce obdobie

zasielať NBS návrhy na zmenu stanov

zasielať NBS návrhy na zmenu členov štatutárneho a dozorného orgánu

je povinná informovať NBS o konaní valného zhromaždenia, pričom NBS má
právo sa ho zúčastniť

Dozorná rada a predstavenstvo musia mať minimálne troch členov, ktorých

dopredu schválila NBS, a ktorí spĺňajú tri základné požiadavky, a to vysokoškolské
vzdelanie, bezúhonnosť, minimálne 3 roky praxe vo finančnej alebo bankovej
inštitúcii.

Ak banka poskytuje hypotekárne úvery, je povinná viesť oddelene učtovníctvo

Zákon stanovuje banke dodržať zásadu obozretného podnikania - je to

stanovená povinnosť vykonávať obchody tak, aby neboli poškodené práva
vkladateľov a akcionárov. Táto zásada v sebe zahŕňa:
-

opatrenie o

úverovej angažovanosti

– znamená, že banka je limitovaná výškou

poskytnutých úverov vzhľadom k prepojeným osobám, osobám s osobitným
vzťahom k banke a na predmet činnosti

opatreneie o

kapitálovej primeranosti

– znamená, že banka musí mať vlastné

zdroje najmenej 8%. Primeranosťou vlastných zdrojov sa rozumie pomer
vlastných zdrojov k rizikovým aktívam. Vlastné zdroje banky nesmú klesnúť pod
úroveň základného imania

opatrenie o

devízovej pozícii

– určuje bankám, aký pomer peňažných

prostriedkov musia mať v depozitách v Sk a v iných menách

opatrenie o

kategorizácii pohľadávok a

podsúvahových záväzkov

– znamená, že

banka je povinná zatrieďovať pohľadávky z úverov do skupín a vytvárať k nim
rezervy.

V prípade, že banka si neplní svoje povinnosti, môže NBS uložiť banke

Nútená správa pre banku znamená, že sa zastavuje činnosť všetkých orgánov

a za banku koná nútený správca ustanovený NBS. V prípade, že sa konanie banky
nezlepší, nútený správca je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Document Outline

Môžeme povedať, že peniaze sú aktívum so špecifickými vlastnosťami a majú:
Prehľad jestvujúcich foriem peňazí nemožno považovať za vyčerpávajúci.
Ustavičný rozvoj finančného trhu, uplatňovanie nových technológií v bankovníctve podnecuje zavádzanie nových finančných nástrojov. Papierové peniaze sa v platobnom styku čoraz viac nahrádzajú tzv. elektronickými peniazmi, ktoré predstavujú záznamy v počítačových systémoch v bankách, platobnými kartami a inými modernými formami peňazí. Elektronické peniaze prinášajú mnohé výhody – sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a informatívnejšie ako šekové knižky.
V rámci menovej politiky štát prostredníctvom NB alebo centrálnej banky
sleduje a reguluje peňažný agregát M2, teda obeživo a netermínované vklady. Význam peňažných agregátov je v tom, že slúžia ako ukazovateľ štruktúry a objemu peňažnej zásoby prostredníctvom bánk. Peňažné agregáty sú aj ukazovateľmi celkovej ekonomickej situácie, napr. rýchly nárast peňazí a úverov je znakom expanzie a pokles úverov a peňazí znamená recesiu.
Monetárne báza sa zvykne označovať ako peniaze centrálnej banky, pretože
Iné druhy služieb nesmie vykonávať. Základné imanie banky musí byť
Guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh
- CENTRÁLNE BANKOVNÍCTVO
Iné druhy služieb nesmie vykonávať. Základné imanie banky musí byť
Dozorná rada a predstavenstvo musia mať minimálne troch členov, ktorých
Je z účtovného hľadiska syntetický účtovný výkaz, ktorý bilančnou formou
Na rozdiel od podnikovej sféry, v bilancii nie je uvedená položka hospodársky
Dozorná rada a predstavenstvo musia mať minimálne troch členov, ktorých

Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.

Ďalšie poznámky z predmetu Základy financií