výcuc

Národné hospodárstvo predstavuje sústavu
subjektov a vzťahov medzi nimi, ktoré sa vytvorili
v procese vývoja spoločnosti, za účelom
produkcie statkov, ktoré uspokojujú potreby ľudí,
žijúcich na území určitého štátneho útvaru.
Ziskový sektor – financovaný z prostriedkov
trhových subjektov, ktoré tieto získali predajom
statkov, ktoré vyrábajú alebo distribuujú a to za
trhovú cenu. Cieľom je dosahovanie zisku.
Neziskový sektor – tvoria subjekty, ktoré získavajú
prostriedky pre svoju činnosť prostredníctvom
prerozdeľovacích procesov – verejných financií.
Cieľom nie je zisk, ale dosiahnutie priameho
úžitku, ktorý má spravidla podobu verejnej služby.
Neziskový verejný sektor – tá časť neziskového
sektora, ktorá je financovaná z verejných financií,
je riadená a spravovaná verejnou správou,
rozhoduje sa v nej verejnou voľbou a podlieha
verejnej kontrole. Cieľ – verejné služby.
Neziskový súkromný sektor – tretí sektor – je
financovaný zo súkromných zdrojov a to bez toho,
aby fyzické alebo právnické osoby očakávali
a v budúcnosti dosahovali zisk. napríklad nadácie.
Cieľom nie je zisk, ale priamy úžitok.
Sektor domácnosti – je financovaný ponukou a
„predajom“ základných výrobných faktorov.
Cieľ – formuje občiansku spoločnosť.
Verejná ekonómia - vedná disciplína, ktorá
skúma príčiny existencie, štruktúru, zákonitosti
fungovania a efektívnosti verejného sektora, teda
tej časti NH, ktorá má neziskový charakter
a v ktorej nepôsobia zákonitosti trhu.
Ekonomika verejného sektora – aplikovaná
vedná disciplína, ktorá využíva poznatky verejnej
ekonómie pri skúmaní štruktúry a zákonitostí
fungovania jednotlivých odvetví verejného
sektora, do ktorých sú na základe daných
alokačných pravidiel a alokačných procesov
v danej spoločnosti alokované vzácne zdroje.
Ekonomika neziskových organizácií – je
aplikovaná vedná disciplína, ktorá využíva
poznatky verejnej ekonómie pri skúmaní štruktúry
a zákonitosti fungovania organizácií, ktoré svojou
produkciou nevstupujú na trh, nemajú
podnikateľský charakter a ich cieľom nie je zisk,
ale priama produkcia úžitku.
Verejné financie – predstavujú vednú disciplínu,
ktorá sa venuje skúmaniu finančných tokov, ktoré
zabezpečujú fungovanie verejného sektora.
Predmetom ich záujmu sú peňažné vzťahy, ktoré
vznikajú v súvislosti s tvorbou, rozdeľovaním
a používaním peňažných fondov, ktoré sa spájajú
s činnosťou verejných inštitúcií.
Primárny sektor:
Ťažba prírodných zdrojov, poľnohospodárstvo,

lesníctvo a rybolov. Štrukturálne zmeny sú
minimálne, možnosti využitia poznatkov VTP
(vedecko-technické poznatky) sú obmedzené a tak
podmienky pre rast produktivity práce sú nízke.
Sekundárny sektor:
Spracovateľský priemysel a stavebníctvo. Má
najvyššiu dynamiku štrukturálnych zmien
a významný vplyv na ekonomický rast NH ako aj
jeho produktivity práce.
Terciárny sektor:
Sektor služieb. Rozvoj služieb je dôsledkom ako
aj predpokladom VTP v celom NH. Vytvára
predpoklady pre ekonomický rast NH, aj keď
služby samotné vytvárajú najmenej vhodné
podmienky pre rast vnútornej produktivity práce,
čo vyplýva z vysokého podielu živej práce.
Kvartérny sektor – ide o služby, ktoré uspokojujú
spoločenské potreby človeka. Tieto služby majú
verejný charakter (služby verejnej správy).
Kvintárny sektor – ide o sektor rozvojových
služieb. Súčasťou toho sektoru sú služby
pôsobiace na uchovávanie a kultiváciu ľudského
potenciálu (školstvo, kultúra, šport....).
Definícia neziskového súkromného sektora:
Je tá časť NH, ktorej cieľom je priamy úžitok
a ktorá je financovaná zo zdrojov súkromných
fyzických a právnických osôb, ktoré sa rozhodli
vložiť svoje prostriedky do konkrétnej produkcie
alebo distribúcie statkov, bez toho aby očakávali,
že im ich vklady prinesú v budúcnosti zisk,
príspevok verejných financií sa pritom nevylučuje.
Základné znaky neziskových organizácií:
-

sú právnické osoby

-

nie sú založené za účelom podnikania

-

ich cieľom je produkcia úžitku

-

môžu ale nemusia byť financované
z verejných rozpočtov

-

uspokojujú konkrétne potreby občanov
a komunít.

Kritérium globálneho charakteru poslania:
-

organizácie verejne prospešné, ktorých
poslaním je produkovať verejné statky, ktoré
uspokojujú potreby širokej verejnosti,

-

organizácie vzájomne prospešné, ktorých
poslaním je slúžiť záujmom ich členov.

Kritérium typ prevládajúcej činnosti:
-

organizácie servisné, ktoré poskytujú služby
rôzneho druhu,

-

organizácie advokátov, ktoré obhajujú práva
a záujmy skupín ľudí alebo celej verejnosti.

Prednosti neziskového súkromného sektora:
-

venuje zvláštnu pozornosť svojim členom

-

pracuje pružne a tvorivo

-

poskytuje služby bezplatne alebo za málo

-

efektívne poskytuje potrebný štandard
poskytovanej starostlivosti

-

sústreďuje pozornosť na stimuláciu klientov
k riešeniu problémov vlastnými silami.

Nedostatky neziskového súkromného sektora:
-

nedostatočná kapacita pri riešení veľkých
problémov

-

absencia občianskych iniciatív tam, kde by to
bolo potrebné

-

hrozba byrokracie činnosti

-

neistota a nestabilita NSS

-

nebezpečie krytia motívu zisku.

ZALOŽENIE
- názov neziskovej organizácie musí obsahovať
názov „Nezisková organizácia“, alebo skratku n.o.
a musí sa v názve odlišovať od iných. Neziskovú
organizáciu môže založiť fyzická, právnická
osoba, alebo štát. Zakladá sa zakladateľskou
listinou podpísanou všetkými zakladateľmi.
Vzniká dňom, keď rozhodnutie krajského úradu
o registrácii nadobudlo právoplatnosť. Register
n.o. vedie Ministerstvo vnútra SR – sekcia VS.
Zakladacia listina neziskovej organizácie
obsahuje:
 názov a sídlo neziskovej organizácie

 dobu, na ktorú sa zakladá, ak nie neurčitú

 druh všeobecne prospešných služieb

 meno, r.č. a trvalý pobyt zakladateľa

 meno a priezvisko, r.č., adresu trvalého pobytu

členov správnej rady, dozornej rady /revízora/,
riaditeľa a členov ďalších orgánov

 peňažné a nepeňažné vklady zakladateľov

ZÁNIK
-

Hlavne 4 dôvody + ďalšie:

-

uplynutím času, na ktorý bola zriadená

-

dňom uvedeným v rozhodnutí správnej rady
alebo súdu o zrušení neziskovej organizácie

-

rozhodnutím správnej rady o zlúčení

-

vyhlásením konkurzu

-

ak nepreukáže registrovanému úradu splnenie
podmienok ustanovených osobit. predpismi

-

ak nezašle úradu výročnú správu do 15.júla

 zaniká dňom výmazu z registra

 predchádza zrušenie s alebo bez likvidácie

 likvidácia nie je potrebná ak majetok

prechádza na inú n.o. alebo zlúčenú

OBČIANSKE ZDRUŽENIA
-

registrovým orgánom je ministerstvo vnútra
SR, sekcia verejnej správy

-

návrh na registráciu môžu podávať najmenej
traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť
starší ako 18 rokov- prípravný výbor. Návrh
podpíšu všetci a uvedú svoje údaje + ktorý
starší ako 18 rokov je splnomocnencom
oprávneným konať v ich mene.

-

k návrhu pripoja stanovy, ktoré musia
obsahovať:
 názov združenia

 sídlo

 cieľ jeho činnosti

 orgány združenia, spôsob ich ustanovenia

 ustanovenie o organizačných jednotkách

 zásady hospodárenia

 akým spôsobom zaniká združenie

-

konanie o registrácii sa začne dňom
doručenia návrhu, ktorý nemá nedostatky.
O dni začatia ministerstvo bezodkladne
upovedomí splnomocnenca prípravného
výboru. Pri nedostatkoch, MV posiela späť
a do 10 dní to má splnomocnenec upraviť.

-

ministerstvo registráciu odmietne, ak
z predložených Stanov vyplýva, že:
 ide o politickú stranu, hnutie,

o organizáciu zriadenú na zárobkovú
činnosť alebo zabezpečenie riadneho
výkonu určitých povolaní, alebo o cirkev
a náboženské spoločnosti

 stanovy nie sú v súlade so zákonom

 ide o nedovolené združenie

-

pri rozhodnutí o odmietnutí registrácie
môžu členovia prípravného výboru do 60 dní
podať opravný prostriedok na Najvyšší súd SR

NADÁCIE
Nadácia je účelové združovanie majetku, ktorý
slúži na podporu verejnoprospešného účelu.
Názov nadácie musí obsahovať označenie nadácie
musí sa odlišovať od názvu inej, môže obsahovať
priezvisko FO odlišnej od zakladateľa.
Majetok nadácie tvorí :
1. nadačné imanie - tvorené majetkovými vkladmi

zakladateľov. Hodnota majetkového vkladu

každého zakladateľa je najmenej 20 tis. korún

(663,88 Eur). Hodnota nadačného imania musí byť

najmenej 200 tis. korún (6 638,78 Eur). Hodnotu

NI nemožno zničiť

2. nadačný fond

3. ostatný majetok.

Nadačná listina musí obsahovať :
a) názov a sídlo organizácie
b) verejnoprospešný účel
c) meno, priezvisko, rodné číslo, adresy
d) hodnota nadačného imania
e) hodnota a predmet majetkového vkladu
f) dobu, na akú sa nadácia zriaďuje
g) orgány nadácie
h) identifikačné údaje správou nadácie

i) podmienky nakladania s majetkom
j) okruh osôb, ktorým sa poskytujú prostriedky
k) podmienky poskytovania prostriedkov ďalším
IČO pridelí krajská správa Štatistického úradu SR.
Nadácia sa ruší ak :


uplynie doba, na akú bola založená



dosiahnutím účelu ,na aký bola založená



rozhodnutím správnej rady o zrušení nadácie



rozhodnutím súdu



vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím
návrhu pre nedostatok majetku



nadácia zaniká dňom výmazu z registra

NEINVESTIČNÉ FONDY
Fond je neziskovou PO, ktorá združuje peňažné
prostriedky určené na všeobecne prospešný účel
alebo individuálnu humanitnú pomoc pre
jednotlivca alebo skupinu, ktorí sú v ohrození
alebo potrebujú pomoc pri živelnej pohrome.
Zriaďovacia listina fondu musí obsahovať :
- názov a sídlo ,čas, na ktorý sa zriaďuje, účel,
meno a priezvisko, IČO, trvalý pobyt (sídlo )
-výšku peňažného vkladu a lehotu jej splatenia
-určenie osoby, ktorá vykoná úkony súvisiace so
vznikom fondu
-názov banky a číslo účtu zriaďovateľa, na ktorom
sú uložené splatené vklady a ostatné prostriedky
-meno, priezvisko, IČO, trvalý pobyt správcu
Neinvestičný fond sa zruší, ak uplynie čas, na
ktorý bol zriadený, dosiahnutím účelu, dňom
uvedenia rozhodnutí zriaďovateľa alebo správnej
rady o zrušení fondu.
Verejná politika a verejný sektor
Verejná politika- ovplyvňuje rozsah verejného
sektora a potrebné finančné zdroje. Čiastková
verejná politika ovplyvňuje činnosť jednotlivých
odvetví, organizácií a inštitúcií verejného sektora.
Verejný sektor je teda produktom verejnej
politiky, keďže určuje predpoklady, ovplyvňuje
priebeh a výsledky aktív verejného sektora.
Funkcie VS:
- ekonomická- rast spotreby súkromných statkov
v príjmovo nižších skupinách obyvateľstva
-

sociálna- vytvára podmienky pre uchovanie
kvalitného ľudského potenciálu

-

politická – riešenie globálnych problémov

-

etická- neziskovosť, solidárnosť v spoločnosti

Činnosti VS
-

produkcia statkov- finančné prostriedky
z verejných rozpočtov plynú do inštitúcií za
účelom produkcie konkrétnych statkov

-

sociálna podpora- priamo k obyvateľstvu bez
určenia spôsobu ich použitia

Pružnosť verejných výdavkov
E = zmena výdavkov/ zmena HDP
E > 1- verejné výdavky rastú rýchlejšie ako HDP

E = jednotková elasticita= rastú rovnako
E <1- verejné výdavky rastú pomalšie ako HDP
Vecné ukazovatele rozsahu a štruktúry VS:
podiel počtu pracovníkov vo VS na:
- celkovom počte pracovníkov v NH
-

celkovom počte obyvateľstva

-

podiel príjmov vo VS na celkových príjmoch

Príčiny zlyhania trhu = existencie VS členíme:
1. mikroekonomické príčiny:
Ide o prípady ak trh zlyháva v optimálnej alokácií
zdrojov. Ide teda o prejavy neefektívnosti, čo
vedie k deformácií trhovej ceny, ktorá nevytvára
predpoklady pre následnú efektívnu alokáciu.
- nedokonalá konkurencia,
- nedostatok informácií,
- nekomplexné trhy,
- kolektívne statky,
- externality.
2. makroekonomické príčiny:
Stabilita trh. systému. Trh môže viesť k nestabilite
v ekonomike rastu, cenovej stability, nezamest. a
vyrovnanosti platobnej bilancie.
3. mimoekonomické príčiny:
Otázka solidarity, spravodlivého rozdeľovania
príjmov a potreby zasahovať prostredníctvom
prerozdeľovacích procesov do zmierňovania
majetkových a sociálnych rozdielov.
Polarizácia chudoby a bohatstva:


Dôsledky chudoby: chudobný človek je zlý

spotrebiteľ, je brzdou ekonomického rastu, vplýva
na kvalitu života ostatných, je náchylný k
politickej manipulácii.


Dôsledky bohatstva: vytvára tlak na

koncentráciu kapitálu – tendencia monopolizácie,
tendencia plytvania zdrojmi, ovplyvňovanie
politických procesov v ich osobný prospech.
Ekonomické statky z hľadiska inštitucionálneho:


a) čisté trhové statky – statky, ktoré sa kupujú

na trhu a ich cena sa tvorí na trhu,



b) čisté netrhové statky – statky, ktoré

neprechádzajú trhom, ich cena je nulová, sú

financované z daňových výnosov, ich cena môže byť

stanovená administratívne vo forme užívateľského

poplatku. O produkcii a alokácií sa nerozhoduje na

trhu, rozhoduje štát.



c) polotrhové statky – nečisté trhové statky –

sú statky, ktoré prechádzajú trhom, cena sa stanovuje

na trhu a je predmetom diskriminačných opatrení

štátu, napr. v podobe max. ceny, diferencovaných

nepriamych daní, o týchto príspevkoch sa rozhoduje

na jednotlivých úrovniach vlády.

EKS podľa spôsobu financovania:
súkromné statky: rozhodujú súkromné subjekty,
cena sa tvorí na trhu, cieľ maximalizovať úžitok.
verejné statky: verejná voľba, uspokojujú potreby
spoločenstva ľudí, zaisťované štátom a územnou
samosprávou, financované z verejných financií.

EKS z hľadiska ekonomického:
1. Čisté súkromné statky: rozhodujú jednotlivci,
deliteľná, rivalitná spotreba, možnosť vylúčiť
niekoho so spotreby.
2. Čisté verejné statky: prinášajú úžitok všetkým,
nedeliteľná spotreba, hraničné náklady nulové, zo
spotreby nemôže byť nikto vylúčený.
3. Zmiešané verejné statky: spotreba deliteľná, je
možné určiť presný podiel na spotrebe, spotrebu je
možné oceniť, možnosť vylúčiť zo spotreby, môže
byť fakultatívna a prikázaná.
Problém čierneho pasažiera:
Nevylúčiteľnosť jednotlivca so spotreby verejných
statkov spôsobuje to, že daný statok spotrebováva
i ten, ktorý za neho nie je ochotný platiť.
Efekt preťaženia a možnosti jeho riešenia:
V dôsledku vysokého dopytu, spotreby verejných
statkov, môže dôjsť k tomu, že sa zníži kvalita pre
všetkých užívateľov.
Riešenie tohto problému:
- prídelový systém,
- užívateľský poplatok za jednotku spotreby.
Spôsob zabezpečenia verejných statkov:
Je potrebné brať do úvahy hospodárnosť pri
vynakladaní finančných prostriedkov z
príslušného verejného rozpočtu ako aj úžitok pre
občanov. Je potrebné zabezpečovať také verejné
statky, o ktoré ma obyvateľstvo záujem, nakoľko
sa podieľa na ich financovaní.
Externality
Dopad správania sa jedného ekonomického
subjektu na blahobyt iného, pričom sa tento dopad
neodrazí v peňažnom, ani v inej trhovej transakcii.
Externality delíme z hľadiska:
Povahy – pozitívne, negatívne a recipročné.
Zdroja – produkčné a spotrebné.
Rozsahu – globálne a adresné.
Ako riešiť dopad externalít?
1. Verejné riešenia:
- v zásade spočívajú v priblížení sa súkromných
nákladov k nákladom spoločenským.
- negatívne externality – dane a poplatky,
- pozitívne externality – dotácie.
2. Súkromné riešenia:

- spoločenský postih,
- usporiadanie vlastníckych práv,
- internacionalizácií

Pojem efektívnosť

Absencia plytvania. Stav, keď sa z dostupných
zdrojov získava maximálny úžitok. Keď sa
ekonomika zaujíma kam plynú financie, ako ich
vynaložiť čo najlepšie.
Paretovo ponímanie efektívnosti
Stav, v ktorom nemôže jeden subjekt niečo získať
bez toho aby iný subjekt niečo stratil.
Efektívnosť VS v

širšom chápaní má 2 zložky:

Hospodárnosť (na vstupe) – sleduje aké vstupy
potrebuje zabezpečiť a využiť pri dosahovaní
stanovených cieľov. Snahou je minimalizovať
objem vstupov. (aby nedochádzalo k plytvaniu)
Účelnosť (užitočnosť na výstupe) – vyjadruje
schopnosť splniť určitý ciel, ktorý bol stanovený
verejnou voľbou, a ktorý občania preferujú (je
potrebné aj v priebehu realizácie merať účelnosť).

Tendencia – príčiny neefektívnosti VS

 Vo VS neposobí kategória zisku.
 Financovanie z verených zdrojov.
 Nehrozí tu riziko bankrotu.
 Problém v kvantifikácii, v meraní výstupov.
 Nie je bezprostr. závislosť vstupu a výstupu.
 Absencia konkurencie.
 Vo VS neexistuje konkrétny vlasntík.
 Aktivity sú náročné na odbornú spôsobilosť.

Produkčná neefektívnosť
Vzniká pri produkcii statkov v rámci VS, ak sa
zvolí horšia cesta k dosiahnutiu zadaného cieľa.
Dôvody produkčnej neefektívnosti:
1. Sklon k byrokracii.

2. Subjekty a procesy vo VS sú ťažkopádne.

3. Menší tlak na inovácie vo VS.

4. Rastie tlak na rast príjmov z ver. rozpočtov.

Faktory efektívnosti VS
Vonkajšie faktory
 Politické usporiadanie spoločnosti.

 Fungovanie ziskového sektora.

 Konkurenčné prostredie.

 Financovanie VS podľa jeho výkonu a úžitku.

Vnúrtorné faktory:
 Veda a technika.
 Štruktúra činností v rámci VS.

E

W

R

P

F

Skupina A

 Deľba práce v organizácii.
 Kvalifikácia pracovníkov
 Iniciatíva pracovníkov.
 Systém riadenia.

Problematike verejnej voľby sa venuje

teória

verejnej voľby a využíva sa vo všetkých
oblastiach, v ktorých rozhoduje politický systém.
Teória verejnej voľby vysvetľuje dôvody,
zákonitosti a charakter individuálneho správania
pri prijímaní kolektívnych rozhodnutí v rámci
politického správania. Predmetom štúdia teórie
verejnej voľby sú tieto otázky:
A. Ako sa prejavujú preferencie jednotlivcov

v oblasti fiškálnej politiky?

B. Ako sa jednotlivé názory transformujú do

kolektívnych rozhodnutí?

C. Ako vláda rozhoduje o týchto

záležitostiach?

Logika kolektívneho rozhodovania
Kolektívne rozhodnutie môže byť:
1) Efektívne – dôchodky aspoň jednej skupiny sa

zvýšia, pričom iným sa neznížia.

2) Redustribučné – ako dôsledok zlepšenia

situácie jednej skupiny na úkor druhej.

3) Škodlivé – keď si všetci pohoršia, znížia sa

dôchodky, hovoríme o zlyhaní vlády.

E – dôchodky dostupné bez kolektívnej akcie
F – dôchodky dostupné po kolektívnej akcii
E – P – rozhodnutie, ktoré je paretovsky efektívne
E – R – rozhodnutie redistribučné
E – W - rozhodnutie redistribučne škodlivé
Proces kontroly:
1. získavanie informácií,

2. overenie správnosti informácií,

3. kritické zhodnotenie kontrolovaných javov,

4. návrhy opatrení

Forma kontroly Prednosti

Nedostatky

Vlastná
občianska
kontrola

Nezávislosť na
politických
procesoch.

Neprofesionalita,
nedostatok
informácií,
preceňovanie,
podceňovanie.

Profesionálna
kontrola

Teoretické a
praktické
skúsenosti,
informácie,
podklady

Nedostatočná
motivácia
pracovníkov,
kontrola ako
predmet
mocenských
záujmov.

Kontrola VZO

Informácie a
podklady,
znalosti a
skúsenosti

Vplyv
záujmových
skupín.

Vnútorný kontrolný systém :
VKS tvoria pravidlá a postupy vnútornej kontroly,
ktoré sú vytvorené vedením organizácie za účelom
dosahovať stanovené ciele pri zabezpečení:
 Riadneho a efektívneho fungovania

organizácie a všetkých jej aktivít.

 Ochrany majetku.

 Predchádzania a zisťovania nedostatkov, chýb.

Interný audit: typ vnútornej kontroly, ktorá sa
zabezpečuje vlastnými odborníkmi. Cieľ je
pomáhať členom organizácie pri výkone ich
funkcií. Poskytuje analýzy, doporučenia, rady a
informácie týkajúce sa realizovaných činností.
V organizáciách VS sa stretávame s:
Finančným auditom – overuje či údaje verne
zobrazujú majetok podniku, zdroje jeho
financovania a hospodárenie s nimi. Audity
systémov – preverujú a hodnotia systémy, ktoré
zabezpečujú príjmy, správu a ochranu majetku.
Audit výkonov – svoju pozornosť zameriava na
efektivitu realizovaných aktivít, primeranosť a
účinnosť vnútorného kontrolného systému.
Súčasné trendy verejnej kontroly
Od procesnej kontrole ku kontrole výsledkov:
a) Procesná kontrola – formálna, keď sa kontrolná

činnosť sústreďuje na procesne právnu stránku

sledovaných aktivít.

b) Kontrola výsledkov je založená na rešpektovaní

týchto kritérií:

 sledovanie naplnenia cieľov,

 kontrola účinkov prijatých opatrení,

 sledovanie ekonomickej závislosti medzi

vstupmi a dosahovanými výstupmi,

 kontrola spätnou väzbou.

Kontrola spätnou väzbou:

S

ku

pi

na

B

Orientuje sa nielen na konečné výsledky, ktoré
boli dohodnuté medzi dodávateľom zákazky a
investorom. Názov tohto druhu kontroly je
odvodený od skutočnosti, že dnešné výsledky sa
stávajú návodom pre budúce činnosti.
Projektovanie vnútorného kontrolného
systému:
Hľadanie odpovedí na nasledujúce otázky:
· prečo kontrolovať – účel, funkcia a zmysel
· čo kontrolovať – predmet kontroly
· kto kontroluje – subjekt kontroly
· kedy kontrolovať – periodicita kontroly
· ako kontrolovať – spôsob, metódy kontroly