Emócie

Charakteristika a funkcia emócií.
Dimenzie a vlastnosti emócií. Vznik a
vývin emócií, fyziológia emócií.
Vyjadrenie emócií v správaní. Základné
ľudské emócie a ich charakteristika.

Emócie sú

• Jednou zo základných foriem

prežívania vzťahu k predmetom a javom

skutočnosti.

• Emočné zážitky sa spájajú s

uspokojovaním organických potrieb.

Limbický systém - Papez a MacLean

Limbický systém -

• V tridsiatych rokoch 20. st. Papez navrhol

kruhový systém zahrnujúci hypotalamus,
predný talamus, gyrus cinguli, hipokampus,
tieto štruktúry pomenoval MacLean v 50. r.
ako limbický systém spolu s amygdalou,
orbitofrontálnym komplexom a bazálnymi
gangliami. Tento systém sprostredkováva
emócie.

Základné znaky emócií

• Polarita (protikladnosť) emócií spočíva v tom, že

väčšinou sa vyskytujú medzi dvoma pólmi:

radosť - žiaľ, láska - nenávisť, príjemný-

nepríjemný a pod. Pre lepšiu názornosť sa

niekedy hovorí o citovej škále, čiže o rozpätí,

ktoré prechádza od jedného pólu cez nultý bod k

druhému pólu. Čím väčšia je vzdialenosť emócie

od nultého bod na tejto stupnici, tým je intenzita

emócie vyššia.

• Podľa účelu sa emócie delia na stenické

(príjemné)

a

astenické

(nepríjemné),

dezaktivizujúce.

• Ambivalencia (zmiešanosť) znamená, že

emócie sa častejšie vyskytujú v zmiešanej

podobe, teda tak, že sa kombinujú príjemné a

nepríjemné, radosť sa spája s náznakmi

smútku a pod.

• Aktuálnosť emócií spočíva v tom, že ich

nemožno reprodukovať, ako je to pri

vnemoch, myslení a pod. Aj pri opakovanom

citovom podnete tej istej kvality sa citové

zážitky, vyvolané po určitom časovom

odstupe, odlišujú.

• Časové trvanie emócií býva značne odlišné a

závisí od druhu podnetu. Niektoré zážitky trvajú

niekoľko sekúnd, iné pretrvávajú celý život.

• Pod nákazlivosťou emócií sa rozumie to, že sa

ľahko prenášajú z osoby na inú osobu a

vytvárajú psychologickú klímu.

• Pri opakovaní sa emočného podnetu sa jeho

účinky značne oslabujú, výnimočne sa môžu aj

zvyšovať (napr. pri strachu).

Základné ľudské emócie

• Radosť
• Strach
• Hnev
• Smútok
• Prekvapenie
• Odpor - hnus

Aká emócia je zobrazená?

• Obrázok ukazuje

zdvihnutie kútikov úst,
vrásky, „vydutie“ líc,
ktoré sú
charakteristické pre
úsmev pri vyjadrení
radosti, šťastia.

Radosť

• Spokojnosť s uspokojovaním potrieb

Spokojnosť s uspokojovaním p

človeka sa prejavuje radosťou. Ide najmä o

spokojnosť s dobrým zdravotným stavom,

spoločenským uplatnením, uspokojovaním

individuálnych záujmov, uplatnením sa v

povolaní. Tento emočný stav kladne

ovplyvňuje všetky psychické funkcie, čo sa

zvlášť prejavuje v učení a v pracovnej

činnosti.

•

Výraz smútku

Výr

• Plačúca tvár dieťaťa

ukazuje prvky výrazu
smútku: zúžené oči,
zdvihnuté líca,
obočie priťahované k
sebe, kútiky úst
smerujú dolu, pery sú
natiahnuté laterálne.

Hnev

Hne

• Muž na obrázku má

otvorené ústa ako výraz

hnevu. Jeho pery sú

napäté a stenčené. Dolné

očné viečka má napäté,

narovnané, obočie

zvraštené dolu

a spolu, čo spôsobuje

vrásky na čele.

Horné viečka sú

zdvihnuté, čo spôsobuje

nahnevaný pohľad.

Hnev a zlosť.

• Pri hneve dochádza v organizme k hlbokým zmenám, ktoré sa

prejavujú napätím, vyúsťujúcim vo fyzickom alebo psychickom

útoku.

• Nastáva zrýchlenie dýchania, frekvencie pulzu, zvyšuje sa činnosť

žliaz s vnútorným vylučovaním.

• Zlosť sa prejavuje negatívnym postojom a správaním človeka voči

svojmu okoliu. Zvlášť aktuálne sú jej prejavy pri výchove detí, a to

tak v rodine ako aj v škole.

• Pri často opakovaných stavoch hnevu a zlosti a najmä pri ich

zvýšenej intenzite môže ísť aj o duševné poruchy.

• Radosť
• Spokojnosť s uspokojovaním potrieb človeka sa prejavuje radosťou.

Ide najmä o spokojnosť s dobrým zdravotným stavom,

spoločenským uplatnením, uspokojovaním individuálnych záujmov,

uplatnením sa v povolaní. Tento emočný stav kladne ovplyvňuje

všetky psychické funk cie, čo sa zvlášť prejavuje v učení a v

pracovnej činnosti.

•

prekvapenie

• Odhliadnuc od žuvačky,

tento obrázok ukazuje
prekvapenie v jeho
prirodzenej forme. Obočie
je vytiahnuté dohora,
robiac vodorovné vrásky
na čele, horné viečka sú
zdvihnuté, ústa sú
otvorené
a pery sú relaxované.

Hnus - výraz

• Zvraštený nos s obočím

smerujúcim dolu, s hornou
perou vytiahnutou, dolné
viečko je napnuté a očn é
otvory zúžené.
Horné viečka sú uvoľnené v
typickom výraze hnusu.
Otočenie hlavy tiež je v
súlade s výrazom hnusu a
vyhýbaním sa niečomu.

Afekt

• silný a relatívne krátky emočný stav.
• Nastáva pri náhlej zmene životných

podmienok

zvlášť

dôležitých

pre

človeka.

• Ovplyvňuje

ho

prežívaný

stav

vnútorného konfliktu, keď je rozpor

medzi požiadavkami, ktoré sa na

človeka kladú, a možnosťami ich splniť.

Nálada

• relatívne dlhotrvajúci stály psychický stav so

slabšou intenzitou, ktorý kladne alebo
záporne ovplyvňuje priebeh psychických
procesov,

• pozitívne

ozitív

vplýva nálada na správanie pri

radosti, spokojnosti; negatívne

negatív

pri smútku,

ustrašenosti. Zvlášť negatívna je patická
nálada, ktorá sa vyznačuje tým, že zachváti
celého človeka.

Druhy nálad

• Môže ísť o povznesenú náladu

(prehnaná

veselosť,

zvýšené

sebavedomie,

bujarý

smiech),

skleslosť a depresivitu (utiahnutosť,
pasivita), stiesnenosť (bezradnosť pri
riešení aj jednoduchých situácií) a
zlostnú

náladu

(podráždenosť,

útočnosť).

Vášeň

• Ide o mimoriadne silný, stály, hlboký vzťah,

ktorý ovplyvňuje psychické funkcie a
správanie človeka.

• Spája sa pri nej emočný a vôľový proces.
• Môže mať tak pozitívny

pozitívn (obohatenie

osobnosti, podnecovanie k mimoriadnym
výkonom), ako aj negatívny vplyv

negatívny v

(kartárska,

pijanská vášeň, hromadenie peňazí).

Strach a úzkosť

• Pojmom strach sa označuje emócia, ktorá

vzniká pri ohrození biologickej alebo sociálnej

existencie indivídua, pričom nebezpečenstvo

môže byť skutočné alebo zdanlivé.

• vzniká nielen pri skutočnom ohrození, ale aj pri

jeho predvídaní a nazýva sa potom úzkosť.

• Úzkosť je nepríjemný duševný stav,

sprevádzaný predtuchou nejasného

nebezpečenstva, hrozby, ktorú subjekt nie je

schopný presne určiť.

• Druhom neurotického strachu je fóbia, ktorá je

neadekvátnym prežívaním konkrétneho strachu.

Teórie emócií

Teórie emóc

JAMES : My theory ... is that the bodily changes follow

JAMES : My theory ... is that the bodily changes foll

directly the perception of the exciting fact, and that our

directly the perception of the exciting fact,

feeling of the same changes as they occur is the emotion.

feeling of the same changes as they occur is the

Common sense says, we lose our fortune, are sorry

and weep; we meet a bear, are frightened and run;
we are insulted by a rival, and angry and strike.
The hypothesis here to be defended says that this
order of sequence is incorrect ... and that the
more rational statement is that we feel sorry
because we cry, angry because we strike, afraid
because we tremble ... Without the bodily states
following on the perception, the latter would be
purely cognitive in form, pale, colorless, destitute
of emotional warmth. We might then see the
bear, and judge it best to run, receive the insult
and deem it right to strike, but we should not
actually feel afraid or angry

Fyziologické prístupy

Fyziol

James - Langeho teória

James-Langeho teória emócií tvrdí, že udalosť najprv spôsobuje fyziologické
zmeny (vzrušenie, nabudenie, vzbudenie) a potom interpretujeme toto vzrušenie.
Iba potom, keď prebehne interpretácia tohto vzbudenia, môžeme prežívať
emócie. Ak vzrušenie nie je povšimnuté, alebo nie je mu venovaná myšlienka,
potom neprežívame žiadnu emóciu vzniknutú na základe tejto udalosti.
Príklad: Prechádzate sa v noci po tmavej uličke. Počujete kroky za Vami a
začínate sa triasť, srdce vám začne rýchlejšie biť, a dýchanie sa prehĺbi.
Zaregistrujete tieto fyziologické zmeny a interpretujete ich ako prípravu tela
na situáciu vyvolávajúcu strach. Potom prežívate strach.

Cannon - Bardova teória

1. Cannon a Bard vyslovili svoju teóriu takmer súčasne, ale Cannon bol

považovaný za vplyvnejšieho. Táto teória využíva informácie o
fyziologických štruktúrach na rozdiel od Jamesa a Langeho.

2. Cannonova kritika (1929) James-Langeho teórie –

• a) Ľudia, ktorí prejavujú odlišné emócie, môžu mať tie isté fyziologické

(viscerálne) stavy - Príklad: plačú, keď sú šťastní a smutní.

• b) Viscerálne zmeny sú často ťažko pozorovateľné osobou, ktorá ich

využíva ako signály.

• c) Viscerálne zmeny sú často príliš pomalé, aby boli zdrojmi emócií, ktoré

vzplanú príliš rýchlo. Napríklad, keď sa vám niečo zlé stane, vždy plačete
predtým, než sa cítite smutní? Alebo sa cítite smutní pred plačom?

• d) fyziologická reakcia sa môže vyskytnúť bez prežívania emócie :
• Príklad: cvičenie --> zrýchlený tĺkot srdca --> žiadny emocionálny

význam

Cannon-Bardova teória

Cannon-Bardova te

Cannon-Bardova teória argumentuje, že prežívame
fyziologické vzrušenie a emóciu súčasne, ale nevšíma
si rolu myšlienok a vonkajšieho správania.

Príklad: Prechádzate sa v noci po tmavej uličke.

Počujete kroky za Vami a začínate sa triasť, srdce vám
začne rýchlejšie biť a dýchanie sa prehĺbi. Súčasne s
tým, ako sa vyskytnú fyziologické zmeny, prežívate aj
emóciu strachu.

Podľa teórie faciálnej spätnej väzby (the facial feedback theory), emócia je
zážitok, prežívanie zmien v našich tvárových svaloch. Inými slovami, keď sa
smejeme, potom prežívame pôžitok či šťastie. Keď sme zamračení, prežívame
smútok. Je to zmena v našich tvárových (faciálnych) svaloch, ktorá dáva podnet
nášmu mozgu a poskytuje základ pre naše emócie. Práve tak, ako existuje
nekonečný počet možných výrazov tváre, tak existuje aj nekonečný počet
emócií.

Príklad:

Prechádzate sa v noci po tmavej uličke. Počujete kroky za

Vami a Vaše oči sa rozšíria, Vaše zuby sa zatnú a Váš mozog
interpretuje tieto zmeny ako strach. Potom prežívate emóciu strachu.

Teória faciálnej spätnej väzby

Teória faciálnej spätnej v