Vypracované otázky na skúšku

Právo - skúška

1.

PRÁVNA VEDA – POJEM, PREDMET, PRÁVNA PRAX

- počiatky PV - XI. Storočie, keď sa Pteória odčlenila od PPraxe (Bolognská, Padovská univerzita)
- začiatok 19. st. – dochádza k úplnému osamostatneniu právnej vedy od ostatných právnych disciplín
- právnu vedu ovplyvnili v tej dobe 3 základné prúdy právneho myslenia:
1. Kant a

novokantovci

– oddelili to čo je od toho čo má byť , napr. právo na život máme preto, že sme sa

narodili, bez ohľadu na to či ho štát uznal a novokantovci potom: z toho, že niečo je, nemožno odvodiť, že
niečo má byť
DE LEGE LATA – pohľad na právo pozitívne – čo platí v štáte (zákony, predpisy, ktoré štát vytvoril), teda
čo je právne a čo protiprávne
DE LEGE FERENDA – pohľad na právo z hľadiska jeho správnosti, spravodlivosti, objektivity – to čo by
malo platiť
- tu už hodnotíme, či právna úprava je dobrá alebo nie, spravodlivá alebo nespravodlivá
- využíva sa prirodzeno-právny prístup poznania práva

2. právny pozitivizmus – právo je iba to, ktoré platí, ktoré vytvoril štát
- pozitivno-právny prístup poznania práva
3. právna sociológia – poukázala na sociálne pôsobenie práva, t.j. že právo pôsobí na spoločnosť, reguluje
spoločenské vzťahy
- sociologický prístup poznania práva

Predmetom skúmania právnej vedy sú právne javy (právo ako normatívny systém, právne vzťahy, subjekty
práva, tvorba a aplikácia práva)
Právna prax = činnosť právnikov a úradníkov, ktorí nie sú právnici, spočívajúca v aplikácii, resp.
v profesionálnom používaní práva. Právna prax overuje poznatky právnej vedy a obohacuje právnu vedu
svojimi praktickými poznatkami a podnetmi, ktoré z nich vyplývajú.

2. HORIZONTÁLNE A

VERTIKÁLNE ČLENENIE PRÁVNEJ VEDY, POSTAVENIE PRÁVNEJ

VEDY V

SYSTÉME VIED

a) horizontálne členenie – t.j. veda ústavného, správneho, trestného, občianskeho, obchodného práva,
zmiešané disciplíny – tvorba a ochrana životného prostredia
b) vertikálne členenie
- právna filozofia – rieši najpostatnejšie otázky ohľadne práva
- teória práva – skúma pojmy, ktoré sú spoločné viacerým odvetviam práva, základnou metódou je
zovšeobecnenie. Poznať a ovládať teóriu práva uľahčuje poznanie práva, pretože umožňuje ľahšie sa
orientovať v meniacich sa predpisoch.
- právna dogmatika – analýza právnych textov
- právna sociológia – pôsobenie práva na určité sociálne skupiny
- právna komparatistika – makro = skúma celé právna systémy štátov a porovnáva ich

mikro = skúma iba určité právne inštitúty

- P psychológia = ako pôsobí právo na jednotlivcov, čo vedie ľudí k tomu, aby sa správali v súlade alebo
rozpore s právom
- P politika = zaoberá sa právnymi javmi DE LEGE FERENDA – pohľad na právo - to čo by malo platiť
- teória legislatívy – skúma proces tvorby právnych noriem od vzniku legislatívneho zámeru až po
vstúpenie právnej normy v účinnosť
- právny jazyk = skúmanie jazykovej komunikácie právnou normou medzi legislatívcom a adresátom
- právna história = skúma rímske a kanonické (cirkevné) právo
- právna logika = skúma špecifické problémy právneho myslenia
- právna informatika = umožňuje veľmi rýchlo pracovať s právom (EPI, JASPI, Obch. vestník, verejné
obstarávanie)

Postavenie právnej vedy v systéme vied – v dnešnej dobe je právna veda zaraďovaná medzi vedy
spoločenské, patrí k vedám o spoločnosti (to platí vtedy, ak členíme vedy na vedy o spoločnosti a vedy

duchovné t.j. vedy o človeku). Jednotlivé vedy nie sú presne oddelené, prelínajú sa napr. s filozofiou, ,
logikou, sociológiou)

3. ANGLO – AMERICKÝ TYP PRÁVNEJ KULTÚRY
- v tomto systéme sudca právo tvorí
- vznikol v Anglicku a uplatňuje sa vo Veľkej Británii a v mimoeurópskych krajinách, ktoré boli britskými
kolóniami, USA, CANADA, Nový Zéland, Austrália
- základným prameňom je právo sudcovské, ktoré rozlišujeme na:
1. COMMON LAW (všeobecné právo) = systém anglického sudcovského práva , ktorý obsahuje súbor
zásad a pravidiel správania sa, vzťahujúcich sa k ochrane osôb a mejetku
- vytváral sa na základe dlhodobo dodržiavaných právnych obyčají a formoval sa prostredníctvom
rozhodnutí a výnosov kráľovských súdov
2. EQUITY – funguje ako doplnok ku common law, vzniklo v období, keď common law nepostačovalo,
používalo sa na zmierňovanie tvrdosti common law.
- bolo prínosom najmä v oblasti rodinného práva(úprava vlastníckych práv manželov, otázka ochrany detí),
majetkových práv (právny režim pôdy a nehnuteľností), zmluvného práva (v oblasti ochrany zmlúv)

Najdôležitejším formálnym prameňom je súdny precedens – t.j. že rozhodnutie pre podobné prípady platí aj
pre budúcnosť. Precedensy sú evidované v rôznych zbierkach. Citujú sa menami strán spojenými skratkou v.
(versus), skratka súdu, rok, číslo konania
Ďalšími prameňmi sú právo sudcovské, zákonné, obyčajové(určité pravidlo správania sa – dostatočne dlhú
dobu sa využívalo a stalo sa všeobecne záväzným) a právna literatúra (niektoré diela právnikov slúžia ako
interpretačná pomôcka pre zdôvodňovanie jednotlivých rozhodnutí, ktoré majú precedentný charakter).

Rozdiel medzi AAPS a právom USA = USA je federatívnym štátom, teda právo sa tvorí na úrovni
jednotlivých členských štátov a na úrovni federálnej. USA majú písanú ústavu.
Základným prameňom amerického práva sú právo nepísané (precedensy) a právo písané (ústava, zákony)

4. KONTINENTÁLNY TYP PRÁVNEJ KULTÚRY
- uplatňuje sa v európskych štátoch okrem Veľkej Británie
- je to systém práva písaného – lex scripta, - základným prameňom = zákon
- tvorcom práva je štát, sudca právo iba aplikuje
- delíme ho na právo verejné a súkromné
- korene tohto systému siahajú predovšetkým do rímskeho práva, ale aj práva kanonického a germánskeho
barbarského práva
Kontinentálny systém členíme na niekoľko okruhov:
- okruh francúzskeho práva – základným prameňom je občiansky zákonník, tento vplyv zasiahol väčšinu
západoeurópskych krajín, Latinskej Ameriky, Blízkeho a Ďalekého východu a juhovýchodnej Ázie
- okruh rakúskeho práva – opiera sa o všeobecný občiansky zákonník z roku 1811
- nemecký okruh – nemecký občiansky zákonník, tento okruh práva mal určitý vplyv aj na Čínu a Japonsko
- švajčiarske právo – hlavným prameňom je občiansky zákonník (skladá sa z občianskeho zákonníka a zo
zákona o obligáciách)
- škandinávske právo – ponecháva značný priestor pre aplikáciu práva obyčajového a najmä pre sudcovskú
tvorbu práva
Na území dnešnej SR, ktoré bolo súčasťou Uhorského kráľovstva, platilo uhorské obyčajové právo.
Po vzniku ČSR bol prevzatý rakúsky Všeobecný občiansky zákonník a rakúsky trestný zákon.
V roku 1950 – vstúpil do platnosti Občiansky zákonník a Trestný zákon

5. NÁBOŽENSKÉ TYPY PRÁVNEJ KULTÚRY
- islamsky typ právnej kultúry – v porovnaní so systémom kontinent. a AAS je historicky najmladším
- zákl. vlastnosť – úzke prepojenie medzi štátom – právom - náboženstvom
- základom IPS je božie právo – šaría ( je to univerzálny systém záväzných pravidiel správania moslima),
jediným
tvorcom práva nie je štát, ale boh (aláh), šaria je nemenná

- štát v islamskom poňatí nie je oddelený od náboženstva, ale je náboženstvom ovládaný
- fikh = pravidlá správania sa vytvorené islamskými učencami (ulamá)
- šaria = dielo božie fikh = dielo ľudské
- indický typ právnej kultúry – dharma = právny systém v Indii
- dharma znamená to, čo je správne, teda z pohľadu Európana zjednodušene môžeme nazvať etikou
- je to súhrn pravidiel, ktorým sa má človek podriadiť ak má byť dobrý a spravodlivý, pričom nerozlišuje
medzi náboženskými, etickými a právnymi povinnosťami
- prameňom hindského práva % literárne diela
- ku hinduizmu sa hlási vyše 80% obyvateľstva Indie a predstavuje okrem náboženstva aj určitý spôsob
života
- v dnešnej Indii je významným prameňom práva zákon a tiež súdny precedens

6. ŠTÁT – POJEM, VZNIK A

ZNAKY MODERNÉHO ŠTÁTU

- štát je produkt vývoja ľudskej spoločnosti
- štát môžeme definovať podľa pojmových znakov: štátna moc, št. územie, obyvateľstvo
Teórie vzniku štátu
a) teologické = štát je chápaný ako inštitúcia ustanovená bohom
b) teórie moci = vychádzajú z myšlienky nevyhnutnosti moci silnejších nad slabšími
c) právne teórie
- patriarchálna = štát vzniká z rodiny
- patrimoniálna = príčiny vzniku Š vidí v potrebe ochrany majetku
- zmluvná = jej podstatou je zmluvný charakter štátu - prechod jednotlivých spoločenských formácií
menil „zmluvné strany“ od Boha a jeho ľudu, cez panovníka a jeho poddaných, zakladanie amerických osád
po koncepciu definovania základných termínov spoločenstva
d) etické = sa snažia odôvodniť vznik a jestvovanie štátu morálnou nutnosťou (Plató a Aristotel – možnosť
naplnenia mravnej existencie človeka poskytuje jedine štát
e) psychologické = antropologické = teórie zdôvodňujúce vznik a existenciu štátu ľudskou prirodzenosťou.
Praotcom týchto koncepcií je Aristoteles, keď hovorí o „prirodzenej schopnosti človeka k životu v štáte“.
Vznik štátu = nevyhnutnosť upraviť vzťahy medzi ľuďmi, ktorí sa trvalejšie združujú na určitom území,
a to v rámci tohto územia ako aj mimo neho
Moderný štát = odlíšenie dnešného štátu od podobných inštitúcií v staroveku a stredoveku
Pod moderným štátom sa najčastejšie rozumie:

-

ústavný štát

– t.j. ktorý má ústavu, vytvorený právny poriadok a účinný mechanizmus ochrany

ústavnosti

-

právny štát

– t.j. štát viazaný právom

-

demokratický štát

– vláda ľudu, pre ľud, ľudom (A. Lincoln)

-

sociálny štát

– t.j. štát, ktorý sa snaží vyrovnávať sociálne nerovnosti – podpora vzdelania, ochrana

práce

7. ŠTÁTNA MOC
ŠM = univerzálna schopnosť štátu presadzovať na svojom území všeobecnú vôľu, vyjadrenú v právnom
poriadku vrátane prostriedkov donútenia
- pôvod ŠM sa historicky odvodzuje od nositeľa moci v štáte (monarchia=kráľ, cisár, oligarchia
a aristokracia=určitá skupina ľudí v spoloč., demokracia=ľud), nositeľ ŠM určuje formy a metódy výkonu
ŠM

Širším pojmom je verejná moc- rozlišujeme:

a) štátna moc – ktorej subjektom je štát, konkrétnymi subjektami sú hlavne štátne orgány konajúce

v mene štátu

b) verejná moc – subjektami sú neštátne verejnoprávne inštitúcie, najčastejšie orgány územnej

samosprávy

Rozdiel medzi ŠM a verejnou mocou (je tvorená ŠM a územnou samosprávou)
Verejná správa – je tvorená št. správou, samosprávou a verejnoprávnymi inštitúciami
Samospráva – územná (VÚC, obec, mesto), profesná (Slov. advok. komora), špeciálna (školská samospráva)

ŠM zahŕňa:
a) legitímita = demokratický konsenzus s danou štátnou mocou vyjadrený a potvrdený demokratickými

voľbami
- legitimita moci má dve sránky:

- procedurálnu - legitímnou sa stáva moc vtedy, ak je výsledkom akceptovanej
procedúry
- hodnotovú – predstavuje ju všeobecne akceptovaný rámec hodnôt, v ktorom sa
legitímna moc má a môže pohybovať

b) legálita = zákonnosť – je spätá so zákonom právneho štátu

- v užšom slova zmysle – transport moci od zdroja k držiteľovi musí byť v súlade s ústavou a zákon-

mi ako právne regulovaného procesu

- v širšom slova zmysle – predstavuje požiadavku ústavnosti a zákonnosti výkonu štátnej moci

c) suverenita = predstavuje nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci navonok alebo dovnútra štátu

– vonkajšia = zásada zvrchovanej rovnosti, ktorá sa uplatňuje vo vzťahoch medzi suverénnymi štátmi

- vnútorná = št. orgány môžu len to, čo zákon umožňuje

8. ÚZEMIE ŠTÁTU
- štátne územie tvorí časť zemského povrchu ohraničená štátnymi hranicami alebo teritoriálnymi vodami
a vzdušným priestorom
- k územiu štátu patrí aj ďalšie územia alebo predmety, na ktorých štát vykonáva štátnu moc podľa
medzinárodného práva /diplomatické misie, veľvyslanectvo, lietadlá, lode/
ŠÚ môže vznikať:
- originálne (pôvodné) –prvotnou okupáciou území, kde ešte nikto nevykonával štátnu moc
- prírastkom území – prirodzeným /vznik ostrova v mori po výbuchu sopky/

- umelým – vysušovanie mora

- derivatívne /odvodene/ - vzniká územie, ktoré spadalo pod suverénnu moc iného štátu a to:

-

CESIOU – prevod Aljašky Ruskom na USA

-

ADJUKÁCIOU /ak o tom rozhodne arbitrážny súd/ – rozdelenie Tešínska medzi Československo a
Poľsko

-

VYDRŽANÍM /súkromné právo/ - územie Falklandských ostrovov vo vzťahu k V. Británii

Na tom istom území môže v zásade iba jeden štát vykonávať svoju činnosť.
Porušenie územia štátu je zásahom do jeho suverenity.

9. OBYVATEĽSTVO
= osoby, ktoré sa trvalo nachádzajú na území štátu
- štátne občianstvo – je štátnoobčiansky, čiže právny vzťah medzi štátom a FO, ktorého obsahom sú
vzájomné práva a povinnosti
- najčastejší spôsob nadobudnutia je narodením – dve kritéria: princíp krvi – dieťa nadobudne ŠO po
oboch alebo jedného z rodičov bez ohľadu miesta narodenia, princíp IUS SOLI (miesta) – podľa územia,
kde sa narodilo
Ďalšie spôsoby nadobudnutia ŠO:
- OPCIA – t.j. aby sme si sami vybrali ŠO(rozdelenie ČSFR)
- NATURALIZÁCIA – t.j. získanie ŠO udelením na základe žiadosti, uzavretím manželstva – podmienky
– ovládanie št. jazyka, pobyt 5 rokov, netrestaný) – na udelenie ŠO nie je nikdy právny nárok

Do vzťahu so štátom vstupujú aj cudzinci – udelenie povolenia na vstup, tranzit, pobyt, udelenie azylu...

Apatridi = bezdomovci
Apoliti = osoby, ktoré nemajú žiadne št. občianstvo
Bipoliti = dvojité štátne občianstvo

Pod pojmom národ možno rozumieť iba súhrn jednotlivcov v štáte, ktorí majú právny nárok na štátnu moc :
- v antickom Grécku a starom Ríme – pod tento pojem možno zaradiť iba slobodných občanov (nie otrokov)
- v amerických osadách v čase ich vzniku iba ich kolonistov (nie černosi a indiáni)
- v Afrike v čase kolonizácie iba biely prisťahovalci (nie pôvodné černošské obyvateľstvo)

10. ORGANIZÁCIA ŠTÁTU =ŠTÁTNY MECHANIZMUS A

JEHO ZLOŽKY

- predstavuje politicko-právne inštitucionalizovaný systém realizácie štátnej moci a štátnej suverenity

Zložky št. mechanizmu:
a) štátne orgány = základné a rozhodujúce zložky (pôsobnosť, právomoc a štátnomocenský charakter ich
činnosti
b) zvláštne zložky – policajné a bezpečnostné sily, armáda – sú zriaďované za účelom zaistenia bezpečnosti
a obrany štátu. Pri plnení svojich funkcií iba realizujú právomoc štátnych orgánov. Pri protiústavnom
prevzatí štátnej moci (vojenský prevrat) sa mení ich charakter a stávajú sa rozhodujúcimi subjektami štátnej
moci
c) štátne organizácie a štátne zriadenia – sú zriaďované štátom za účelom realizácie ďalších funkcií
dopravné, energetické, výskumné a iné organizácie, štátne školské, zdravotnícke, sociálne, kultúrne
zariadenia, ktoré štát obvykle riadi a sčasti alebo celkom financuje či kontroluje. Ani tieto organizácie , resp.
ich orgány nedisponujú (okrem výnimiek – zdravot. , či sociálne zariadenia) štátno mocenskými
právomocami.

Zatiaľ čo štátne orgány sú subjekty – nositelia suverénnej štátnej moci, potom zvláštne zložky štátno-
mocenské rozhodnutia štátnych orgánov menom štátu iba zabezpečujú a vykonávajú.

11. ŠTÁTNE ORGÁNY, ICH POSTAVENIE, CHARAKTERISTIKA,

KLASIFIKÁCIA

ŠTÁTNYCH ORGÁNOV (VŠEOBECNE)
ŠO – je potrebné vnímať ako reprezentantov, nositeľov a súčasne aj vykonávateľov štátnej moci
- nekonajú vo vlastnom mene, ale v mene štát ako takého
- majú štátno-mocenský charakter

Pôsobnosť:
vecnou – vymedzuje okruh vecí, v kt. štátny orgán je oprávnený konať,
- môže byť so všeobecnou vecnou pôsobnosťou (vláda,parlament) alebo so špeciálnou vecnou
pôsobnosťou (ministerstvá)
územnou – vymedzuje územie, na ktorom je štátny orgán oprávnený konať,
- delíme na ústredné orgány s celoštátnou pôsobnosťou (vláda) a na miestne orgány
časovou – vymedzuje trvalosť, resp. časovú určenosť pôsobenia štátneho orgánu alebo časovú neurčenosť
osobnou – vymedzuje okruh osôb, voči kt. môže štátny orgán vykonávať svoju právomoc
- delíme na štátne orgány so všeobecnou osobnou pôsobnosťou a s osobitnou osobnou pôsobnosťou
funkčnou – vyjadruje, kt. stupeň danej sústavy štátnych orgánov je spôsobilý v danej veci konať

Právomoc:
- rozumieme urč. právne prostriedky, kt. má štátny orgán k realizácií svojej pôsobnosti
-najvýznamnejšie sú normotvorné a rozhodovacie právomoci
- každý štátny orgán musí byť vytvorený zákonom, kde bude vymedzovať pôsobnosť a právomoc štátneho
orgánu

Klasifikácia ŠO:
Podľa vzniku:
a) volené – NR SR, prezident SR
b) menované – vláda SR
c) dedičné – hlavy štátu v parlamentných monarchiách
d) virilné – ide o stav, keď pôsobenie v určitom štátnom orgáne je dôsledkom členstva alebo výkonu určitej
funkcie v inom štátnom orgáne - u nás prezident (je zároveň hlavným veliteľom ozbrojených síl SR)

Podľa kritéria osobného zloženia:
a) monokratické - prezident, generálny prokurátor
b) kolegiálne – NR SR, vláda SR, obecné zastupiteľstvo

Podľa kritéria funkčného obdobia:
- s určitou dĺžkou (parlamenty, vlády)
- relatívne určitou – napr. stanovenie hornej hranice veku nezávisle na priebehu funkčného obdobia
- neurčitou – u sudcov – časovo neobmedzený výkon funkcie
- trvalou – monarchistické hlavy štátov

Z hľadiska právomoci:
a) ústavodárna
b) zákonodárna
c) výkonná
d) súdna
e) kontrolná a dozorná

12. NÁRODNÁ RADA SR
- parlament – jediný ústavodarný a zákonodarný orgán t.j. má právomoc prijímať ústavu, ústavné zákony
a zákony, ktoré sú prvotné, neodvodené normatívne právne akty
- je výrazom suverenity ľudu, od ktorého odvodzuje svoju suverenitu
- jednokomorový orgán
- 150 poslancov na 4 roky , poslanci sú volení vo všeobecných a priamych voľbách
- poslanec = má volebné právo, 21 r., trvalý pobyt v SR
- poslanca nemožno trestne stíhať ani disciplinárne trestať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu NR SR
- ustanovujúcu schôdzu zvoláva prezident - aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb
- schôdze NR zvoláva jej predseda, sú verejné
- je schopná uznášania ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov
- na platné uznesenie, na vyslovenie súhlasu s medzinár. zmluvou, na prijatie zákona vráteného prezidentom
= potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov
- na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona = potrebný súhlas aspoň 3/5 väčšiny všetkých
poslancov
- pôsobnosť NR -uznášať sa ústave, ústavných a iných zákonoch, rozhodovať o návrhu na vyhlásenie
referenda, schvaľovať št. rozpočet...
- návrh zákona môžu podať výbory NR, poslanci a vláda
- zákon podpisuje prezident, predseda NR a predseda vlády
- zákon nadobúda platnosť vyhlásením
- návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi = ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov
- na vyslovenie nedôvery = potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov
- predsedu NR – volí a odvoláva v tajnom hlasovaní NR – nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov
- predseda je zodpovedný len NR
- predsedu zastupujú podpredsedovia - tajným hlasovaním ich volí a odvoláva NR – nadpolovičná väčšina
všetkých poslancov

13. HLAVA ŠTÁTU
- hlavou štátu v SR je prezident SR,
- reprezentuje republiku dovnútra i navonok a svojim rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných
orgánov
- vykonáva funkciu podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi
- podľa čl. 101 ústavy volia prezidenta občania SR v priamych voľbách tajným hlasovaním na 5 rokov
- kedykoľvek sa môže vzdať funkcie
- možno ho stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu

Ústavné právomoci prezidenta:
- vo vzťahu k zahraničiu – reprezentuje, vymenúva veľvyslancov, ratifikuje zmluvy
- vo vzťahu k NRSR – právo veta – vrátiť zákony
- vo vzťahu k vláde – menuje, odvoláva
- v oblasti a obrany bezpečnosti štátu
- ostatné právomoci a prerogatívy hlavy štátu (napr. udeľovať amnestiu, odpúšťať, zmierňovať tresty)

14. VLÁDA SR
- je vrcholný predstaviteľ výkonnej moci a je politicky zodpovedná NR SR
- tvorí sa na základe výsledkov volieb do parlamentu a jej zloženie odzrkadľuje politické zloženie
parlamentu
- predseda, podpredsedovia a ministri
- predsedu vymenúva a odvoláva prezident SR
- na návrh predsedu vymenúva prezident ministrov
- vláda rozhoduje hlasovaním formou uznesení – na platné uznesenie = nadpolovič. väčšina všetkých členov
vlády
- člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný NR SR, demisiu môže podať prezidentovi
- ak demisiu podá predseda = demisiu podá celá vláda
- ma právo udeľovať amnestiu vo veciach priestupkov
MINISTERSTVÁ A INÉ ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY
- zaraďujeme k orgánom výkonnej moci
- zriaďujú sa zákonom
- na čele ministerstva – minister – je zodpovedný za činnosť ministerstva, zároveň je členom vlády a
spoluzodpovedá za celkovú činnosť vlády ako jej člen
- ministerstvá: - spracovávajú koncepcie rozvoja zverených oblastí

- pripravujú pre vládu návrhy legislatívnych úprav

- ministerstvá – vydávajú všeob. záv. právne predpisy: vyhlášky a výnosy

- Iné ústredné org. št. správy = štatistický úrad, protimonopolný úrad, úrad vlády – na čele stojí predseda, ale
nie je členom vlády na rozdiel od ministerstiev, kde minister je členom vlády

15. SÚDNICTVO
- v SR vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy
- sudcovia sú viazaní len ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, príp.
medzinár. zmluvami
Sústava súdov v SR:
- Ústavný súd
- Najvyšší súd
- krajské súdy - odvolávacie
- okresné súdy – I. stupňové
- Špeciálizovaný trestný súd
Nezávislé súdy rozhodujú:
- o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch
- o vine a uložení trestu alebo inej sankcie
- vo veciach právnej kontroly ústavnosti a zákonnosti – ústavný súd
- vo veciach právnej ochrany základných práv a slobôd pred zásahmi mocenských orgánov

- súdy rozhodujú v senátoch, alebo vo veci rozhoduje jediný sudca - samosudca
- sudcov vymenúva a odvoláva prezident na návrh súdnej rady, bez časového obmedzenia

ÚSTAVNÝ SÚD SR
- je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti
ÚS rozhoduje o súlade:

- zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi
- nariadení vlády, vzpp ministerstiev s ústavou a ústavnými zákonmi
- VZN s ústavou a ústavnými zákonmi
- VZPP miestnych orgánov ŠS VZN orgánov územnej samosprávy s ústavou a ústavnými zákonmi

Ak ÚS vydá nález, že medzi týmito právnymi predpismi alebo medzi ich časťami je nesúlad, tieto strácajú
účinnosť . Ten kto vydal je povinný do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ÚS uviesť ich do súladu
s ústavou, inak strácajú svoju účinnosť aj platnosť
- proti rozhodnutiu ÚS nemožno podať opravný prostriedok

- Ústavný súd = 13 sudcov – na 12 rokov vymenúva na návrh NR prezident
- 40 r., voliteľný do NR, vysokoškolské právnické vzdelanie, 15 rokov činný v právnickom povolaní –
opakovane nemôže byť vymenovaný
- predseda + podpredseda – vymenúva prezident
- sudcovia úUS = imunita ako poslanci

16. ŠTÁTNE ORGÁNY S

OSOBITNÝM POSTAVENÍM SUI GENERIS

PROKURATÚRA
- na čele = generálny prokurátor – vymenúva a odvoláva ho prezident na návrh NR
-zastupuje štát v trestných veciach v konaní na súde, kontroluje dodržiavanie zákonov v prípravnom konaní,
zaoberá sa kontrolou zákonnosti v oblasti výkonnej moci (všeobecný dozor)
- je samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym
prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti.
- je povinná v rozsahu svojej pôsobnosti vykonávať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie
porušenia zákonnosti a na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie tak, aby
zabezpečila dôslednú a účinnú ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb a štátu.

Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori
-

trestným stíhaním podozrivých osôb a dozorom nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní,

-

dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody

-

uplatňovaním oprávnení v konaní pred súdom,

-

zastupovaním štátu v konaní pred súdom,

-

dozor nad zachovávaním zákonnosti v rozhodovaní a činnosti orgánov verejnej správy podľa tohto
zákona tj. či ich postupy sú v súlade so zákonom

-

na tvorbe právnych predpisov

VEREJNÝ OCHRÁNCA PRÁV
- ombudsman /splnomocnenec, zástupca, hovorca/ – nezávislý ochranca práv a slobôd občanov voči štátnym
funkcionárom a úradníkom
- nemá priamu rozhodovaciu alebo donucovaciu právomoc
- po zistení nedostatkov nemôže prikázať ich riešenie, môže len na ne príslušné úrady upozorniť a navrhnúť
vhodné riešenie
Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na tieto subjekty:

-

orgány ŠS

-

orgány územnej samosprávy

-

PO a FO, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú v oblasti verejnej správy

- koná na základe podnetu FO alebo PO alebo z vlastnej iniciatívy, podnet možno podať písomne, ústne do
zápisnice, faxom, emailom
- zároveň však môže a má brániť úradníka (orgán verejnej správy) pokiaľ podnet nemá reálny podklad
a súčasne vysvetľovať sťažovateľovi, prečo musel príslušný orgán konať práve tak

NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD
- je nezávislý orgán, ktorý vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu + verejné
fondy, kontrolu hospodárskych aktivít štátu a iných verejnoprávnych subjektov, a to nielen pokiaľ ide o
zákonnosť, ale aj účelnosti a hospodárnosti.

- je to jeden z najvyšších ústavných orgánov kontrolného typu, ktorý je nezávislý od iných mocí.

Pôsobnosť NKÚ
-

na vládu, ministerstvá, ostatné ústredné orgány a na organizácie im podriadené, na štátne orgány a
právnické osoby, u ktorých funkciu zakladateľa alebo zriadovateľa vykonávajú ústredné orgány
štátnej správy alebo iné štátne orgány,

-

na obce a VÚC a na právnické osoby nimi riadené,

-

na štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom a na právnické osoby
s majetkovou účasťou štátu alebo verejnoprávne inštitúcie,

-

na Fond národného majetku a právnické osoby s určenou mejetkovou účasťou tohto fondu,

-

na fyzické a právnické osoby.

17. POJEM PRÁVA, PRÁVO V

OBJEKTÍVNOM A

PRÁVO V

SUBJEKTÍVNOM SLOVA

ZMYSLE
- právo - súhrn právnych noriem platných v určitom štáte
Právo v objektívnom slova zmysle - tvorí súhrn právnych noriem, ktoré vytvoril alebo uznal štát na
dosiahnutie spoločenských cieľov. Je to systém:
- otvorený – t.j. že doňho vo vývoji spoločnosti neustále vstupujú nové právne normy a iné prestávajú platiť
- dynamický – v každom časovom okamihu ho musíme skúmať len na základe daného okamihu
- cielený – cieľavedome pôsobí na spoločnosť za účelom jej stability
Právo objektívne ako usporiadaný súbor platných právnych noriem sa nazýva právnym poriadkom daného
štátu

Právo v subjektívnom slova zmysle = oprávnenie subjektu správať sa určitým spôsobom. Subjekt môže
a nemusí svoje subjektívne právo vykonávať, prípadne ho môže vykonávať len čiastočne. Má teda možnosť
voľby spôsobu správania.
Subjektívne právo má 3 zložky:
1. oprávnenie správať sa urč. spôsobom
2. oprávnenie požadovať urč. správanie od niekoho iného
3. oprávnenie požadovať od štátu právnu ochranu

Právna povinnosť – nevyhnutnosť správať sa stanoveným spôsobom
- môže byť určená všeobecne alebo konkrétne
- predmetom je vždy nejaké správanie
- základné druhy : 1. niečo dať – dare, 2. niečo konať – facere, 3. niečoho sa zdržať –
- omitere, 4. niečo strpieť – pati

Klasifikácia subjektívneho práva:
a) verejné – nadradené postavenie štátu
b) súkromné – rovnocenné postavenie subjektov
c) hmotné – stanovujú oprávnenia a povinnosti
d) procesné – stanovujú oprávnenia v procese ochrany svojich subjektívnych práv
e) absolútne subj. práva – zodpovedá povinnosť ktoréhokoľvek subjekty – bližšie neurčený okruh povinností

- delíme na:* osobnostné – chránia osobnú sféru jednotlivca – právo na život, p. na

súkromie
*vecné(majetkové) – predmetom je nejaká vec – vlastníctvo, vecne bremená
*nehmotné majetkové práva – duševné vlastníctvo, autorské právo, atď.
f) relatívne subj. práva – zodpovedá povinnosť vždy individuálne určeného subjektu

Právny nárok – je jednym zo štádií realizácie subjektívneho práva, kt. vzniká v urč. časovom okamihu
- nemôže existovať bez subjektívneho práva ale opačne to neplatí

Subjekty práva:
1. právotvorný subjekt – tvorca daného platného práva, právneho poriadku na urč. mieste a v urč. čase
2. adresát právnej normy – sú mu adresované príkazy, zákazy , resp. dovolenia

18.Právne vedomie, Právo a

morálka

právne vedomie – predstavy o o tom, čo je v súlade s právom
- má 2 stránky:
1. znalosť práva – de lege lata – predstavy o platnom práve, to čo je právne a čo je
protiprávne
2. názory na to, čo je spravodlivé a čo nie- de lege ferenda

právo a morálka – následky porušenia povinností stanovené právnymi normami sú prísnejšie ako následky
porušenia noriem morálnych, no v niektorých prípadoch je tlak verejnej mienky silnejšou
hrozbou ako hrozba právnymi opatreniami štátneho donútenia

19.Systém práva, právne odvetvia
-základným prvkom je právna norma (pravidlo správania sa, kt. obsahuje urč. príkaz, zákaz alebo dovolenie
a je obsiahnutá v urč. prameni práva)
- je usporiadaný súhrn právnych noriem, napr. podľa stupňa právnej sily, predmetu právnej regulácie,
metódy právnej regulácie
-1. základným predpokladom fungovania právneho systému je súladnosť a nerozpornosť právnych
noriem(vnútorná alebo vonkajšia – súlad vývoja spoločnosti a právneho systému)
-2. predpokladom je stabilita právneho systému
- delenie – 1. právo hmotné – práva a povinnosti adresáta
2. právo procesné – akým spôsobom sú práva uplatnené a vynútiteľné

Rozdiely medzi verejným právom (VP) a

súkromným právom (SP):

a) postavenie subjektov - *VP – subordinácia= nadradenosť štátneho orgánu
*SP – rovnocenné postavenie subjektov
b) povaha právnych noriem - *VP – kategorické PN (príkazy a zákazy)
*SP – dispozitívne PN (dovolenie)
c) povaha sankcií - *VP – povaha odplaty, vymáhajú sa ex-offo (z úradnej povinnosti)
*SP – sankcie ako dôsledok protiprávneho konania

Právne odvetvia:
- verejné – ústavné právo, trestné, finančné, správne, socialneho zabezpečenia, procesné právo
- súkromné- občianské, obchodné, pracovné, rodinné, medzinárodné právo

Právo vnutroštátne – právo daného štátu platné v danom okamihu
Právo medzinárodné – medzinárodné obyčaje, medzinár. zmluvy, medzinár. organizácie,

20. PRECEDENS
- súdne precedensy – vo svojej podstate sú individuálnymi právnymi aktami súdov
- sudca tu právo nielen nachádza ale aj tvorí
- zaraďujú sa medzi nepísané pramene práva pre spôsob vzniku, to však neznamená, že nie sú spísané
v súkromných alebo oficiálnych zbierkach
- normatívny charakter nadobúda, ak sa ním rieši po prvýkrát nejaký typ prípadu a po nadobudnutí
právoplatnosti je vzorom pre riešenie podobných prípadov v budúcnosti
- sudcovskou tvorbou sa zaoberá kazuistika- skutkový stav sa posudzuje od prípadu k prípadu

21. PRÁVNA OBYČAJ
- často označujeme ako právo nepísané
- najskôr vznikla obyčaj používaná a rešpektovaná ľuďmi , potom ju štát uznal ako formálny prameň práva –
musia byť splnené tieto predpoklady:
- obyčaj sa dodržiavala na určitom území (storočia, desaťročia)
- jej obsah je zrozumiteľný a určitý
- je všeobecne uznávaná ako právne záväzná

- jej porušenie je sankcionované štátom
- má vlastnú právnu silu t.j. nie je súčasťou normatívneho aktu
Pri rozhodovaní súdov sa obyčajové právo dotýka práva precedentného – súd pri aplikácii uznáva právny
význam pravidla už ustáleného vo všeobecnom povedomí, nevytvára ho individuálnym rozhodnutím.

22. NORMATÍVNE PRÁVNE AKTY - POJEM, ČLENENIE
- normatívny právny akt = výsledok normotvornej činnosti subjektu tvorby práva, ktorý obsahuje právne
normy a ktorý je publikovaný v zákonom stanovenej forme a ktorý obsahuje právne normy
- normatívnu právomoc majú iba štátne orgány splnomocnené ústavou
Delenie podľa:
1. stupňa právnej sily – odvodzuje sa od postavenia štátneho orgánu, ktorý akt vydáva

 ústava a ústavné zákony

 medzinárodné zmluvy, ktoré majú prednosť pred zákonom

 zákony a medzinár. zmluvy so silou zákona

 podzákonné právne akty- nariadenia vlády, vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstva a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy

 všeobecne záväzné nariadenia obcí a VÚC, vyhlášky miestnych orgánov štátnej správy

2. mocenského charakteru
- pôvodné = vydávajú orgány, ktoré sú volené občanmi - NRSR, obecné zastupiteľstvá
- môžeme tu zaradiť aj výsledok referenda
- verejné a štátne orgány nepotrebujú splnomocnenie na realizáciu svojej právomoci, pretože sú
splnomocnené priamo ústavou SR
- môžu obsahovať novú právnu úpravu – vzťahy doteraz neupravované
- odvodené (podzákonné) =z hľadiska právnej sily stoja pod zákonom, na ich vydanie sa vyžaduje
splnomocnenie obsiahnuté v primárnom právnom akte
- nemôžu byť v rozpore s primárnymi právnymi aktami
- neobsahujú novú právnu úpravu, iba podrobne upravujú spoločenské vzťahy upravené
primárnymi právnymi aktami
- vydáva ich vláda, ministerstvá, VÚC a miestne orgány štátnej správy

23.Ústava a

ústavné zákony

Ústava – základný zákon štátu najvyššej právnej sily SR, kt. upravuje 3 otázky:
a) základy organizácie štátu
b) formu a štruktúru štátu
c) zásady vzťahov medzi štátom a občanom
-ústava a ústavné zákony majú rovnakú právnu silu
-ústavy delíme na :
* rigidné – tuhé – vyžaduje si na jej prijatie osobitnú procedúru vo vzťahu k ostatným zákonom
* flexibilné – pružné – nevyžaduje si osobitnú procedúru, prijíma sa rovnako ako zákony
* písané – súbor 1 alebo viacerých právnych aktov, kt. na seba obsahovo, logicky a časovo nadväzujú
* nepísané – napr. Veľká Británia

24.Zákony
- základny druh NPA
- majú povahu pôvodných NPA
- vydávanie zákonov je výrazom suverenity štátu a štátnej moci a parlamentu ako takého
- musia byť v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi, medzinár. zmluvami, kt. majú prednosť pred zákonom,
právne záväz. aktami EÚ

- kodifikácia – kódex – nie je osobitným prameňom práva
- je zákonom
- logicky , systematicky upravuje právne normy celého právneho odvetvia

- zmena zákona – novela – 1. nový právny predpis ruší určitú časť skoršieho právneho predpisu
2. doterajší právny predpis je doplnený o novú časť, kt. tam doteraz nebola
3. v doterajšom právnom predpise sa zruší určitá časť bez toho, aby sa zrušil celý
právny predpis

25. NARIADENIA VLÁDY A APROXIMAČNÉ NARIADENIA VLÁDY
- vláda vydáva nariadenia na vykonanie zákonov na základe generálnej delegácie, kt. je obsiahnuté v ústave
- o prijatí nariadenia rozhoduje vláda v zbore, nemôže prekročiť medze zákona a upraviť spoločenské
vzťahy nad rámec zákona
- podpisuje ho predseda vlády
- vláda je oprávnená vydávať aproximačné nariadenia v oblasti colného práva, bankového práva, duševného
vlastníctva a pod.
- aproximačným nariadením nemožno upravovať medze základných ľudských práv a slobôd, štátny rozpočet
a pod.
- aproximačné nariadenie nemožno vydať ani vtedy, ak by sa jeho prijatím mal vytvoriť nový štátny orgán

26. VYHLÁŠKY MINISTERSTIEV A OSTATNÝCH ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ
SPRÁVY
- vyhlášky ministerstiev a ostatných ústr. org. št. správy sú druhotné a podzákonné normatívne právne akty
- vyhlášky sa v zbierke zákonov vyhlasujú uverejnením ich úplného znenia v Zbierke zákonov
- vyhl. patria do skupiny vykonávacích predpisov a môžu ich vydávať min. a iné OÚŠSna základe zákona a
v jeho medziach. Splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu sa nazýva špeciálna delegácia a je
vyjadrená v splnomocňujúcom ustanovení, ktoré je obsahom zákona – splnomocnenie musí byť určité, musí
z neho vyplývať ktorý orgán je splnomocnený
- ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy môžu vzdávať všeobecne záväzné platné predpisy ak
sú na to splnomocnené zákonom v zmysle Čl. 123 Ústavy SR
VÝNOSY A OPATRENIA MINISTERSTIEV A OSTATNÝCH ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV
ŠTÁTNEJ SPRÁVY
- výnosy a opatrenia ministerstiev a ostatných ústr. org. št. správy sú druhotné a podzákonné normatívne
právne akty
výnosy a opatrenia vydávajú ministerstvá a ostatné ÚOŠS
- publikujú sa oznamovom vydaní v Zbierke zákonov uvedením názvu, dátumu vydania, splnomocňujúcim
ustanovením zo zákona, stručného opisu, uvedením miesta, kde je uvedený výnos prístupný k nahliadnutiu

27. VYHLÁŠKY MIESTNYCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY
- sú všeobecne záväzné právne predpisy
- sú právne predpisy s miestnou pôsobnosťou, sú podzákonné, druhotné
- vyhlášky sa vyhlasujú uverejnením vo Vestníku Vlády SR
- vyhláška nadobúda platnosť dňom jej vyhlásenia
- účinnosť = 15-ym dňom po jej vyhlásení, ak nie je stanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti
- z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu možno stanoviť skorší začiatok účinnosti, najskôr však dňom
vyhlásenia
- odo dňa jej vyhlásenia musí byť prístupná každému na nazretie na tom orgáne ŠS, ktorý ju vydal

28. NORMATÍVNE PRÁVNE AKTY EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
- všeobecnú záväznosť majú len nariadenia a smernice
Nariadenia = normatívny právny akt, sú záväzné pre všetky členské štáty a sú priamo aplikovateľné dňom
nadobudnutia platnosti a účinnosť nadobúda dňom, ktorý je v ňom uvedený, ak nie je tak 20 deň od
zverejnenia v Úradnom vestníku
Smernica = adresovaná konkrétnemu členskému štátu, prijatím smernice nevznikajú právaa povinnosti
a vyžaduje si transformáciu do vnútorného práva formou právneho aktu členského štátu

29. ROZHODNUTIE PREZIDENTA REPUBLIKY O AMNESTII
Rozhodnutia prezidenta republiky o amnestii = normatívne právne akty sui generis
amnestia – hromadné omilostenie

milosť – individuálne omilostenie
- 3 formy udelenia amnestie
1. agraciácia – prezident zmierňuje alebo odpúšťa právoplat. udelené tresty
2. rehabilitácia – zahladenie trestného stíhania alebo trestu ako takého
3. abolícia – bola zrušená v SR pod vplyvom negatívnych skúseností
- prezident mohol prikázať, aby sa nezačínalo trestné stíhanie alebo ak sa už začalo, tak aby sa
skončilo
- išlo o výrazné zasahovanie do súdov

- kontikengrácia- rozhodnutie prezidenta o amnestii musí podpísať predseda vlády
-pôsobí spätne – má spätné účinky (trestný čin, kt. sa stal v minulosti)
- ak nemáme prezidenta, nikto ho v tomto nemôže nahradiť, v udelení amnestie je nenahraditeľný

30.Rozhodnutie Ústavného súdu o

nesúlade právnych predpisov

- nezačína konanie z vlastnej iniciatívy, konanie má svoje pravidlá,
- ak je nález o nesúlade práv. predpisu publikovaný, tak zaniká účinnosť nesúladnej právnej normy v plnom
alebo v čiastočnom rozsahu
- platí 6-mesačná lehota a ak NR SR neuvedie daný zákon do súladu s ústavou, daný právny predpis stráca
účinnosť aj platnosť
-rozhodnutia majú všeobecnú záväznosť
-označuje sa ako negatívny zákonodárca – lebo môže spôsobiť zneplatnenie zákona

31. VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIA OBCE A VYŠŠIEHO ÚZEMNÉHO CELKU
- rozhodovanie krajského súdu o súlade všeob. záväzného nariadenia obce so zákonom sa vykonáva na
základe ústavy
- VZN sa delia na :

*samosprávne – obce/mesto/VÚC – vydávajú ich vo veciach územnej samosprávy
* správne – vydávajú ich v oblasti prenesenej/delegovanej pôsobnosti obce/mesta

- VZN nemôžu byť prijaté na základe referenda SR a nadobúdajú platnosť okamihom publikácie na
vývesnej tabuli obce, rozhlasom, atď.

32. NORMATÍVNE ZMLUVY
- sú medzinárodné a kolektívne zmluvy vyššieho stupňa
- zmluva sa stáva normatívnou vtedy, ak má všeobecný charakter a záväzne upravuje celú skupinu právnych
vzťahov rovnakého druhu
Medzinárodné zmluvy = súhlasný prejav 2 alebo viacerých suverénnych štátov alebo organizácií zakladať,
meniť alebo rušiť ich vzájomné práva a záväzky podľa medzinárodného práva.
- rozlišujeme 3 spôsoby, ako sa MZ dostanú do vnútorného práva:
* inkorporácia – priama a bezprostredná aplikácia pravidla medzinárodného práva na základe
preberajúcej, recepčnej normy
* transformácia – nejde o priamu transformáciu, ale musíme vykonať transfor. proces, prijmeme nejaký
akt v podobe zákona a tak sa dostane doslovne do vnútroštátneho práva
* adaptácia – transfor. vzťah nie doslovné prevzatie, ale obsahovo približné, dostáva formu zákona

Kolektívne zmluvy = vykonávací právny predpis najmä v Zákonníku práce a iným pracovnoprávnym
normám, vzťahuje sa na bližšie neurč. počet subjektov

33. ORGANIZAČNÉ AKTY
- nie sú NPA, nie sú formálnym prameňom práva, neobsahujú právne normy
- nemajú všeob. záväznosť ale záväznosť dovnútra nejakej organizácie (zaväzuje napr. podriadených
v nejakom úrade)
- vydávajú ich štátne inštitúcie, orgány záujmovej samosprávy, orgány verejnopr. Inštitúcií a fondov, len
výnimočne sa publikujú v zbierke zákonov
- org. akty majú rôzne názvy – napr. štatúty, smernice, pokyny

34. ZBIERKA ZÁKONOV - POJEM, FUNKCIE, ZÁKON O ZBIERKE ZÁKONOV
- tvorí ju súbor jej jednotlivých čiastok postupne vydávaných v priebehu kalendárneho roka s následným
vydaním titulného listu ročníka
-čiastky sa vydávajú podľa potreby ministerstva spravodlivosti
- sú tam NPA ale aj iné

Plní tieto funkcie:
- informačná – povinnosť každej obce zabezpečiť prístupnosť k zbierke zákonov
- ak sa nachádzame mimo republiky a potom sa vrátime, tak to neznamená, že ak o tom
neviem, tak to pre nás neplatí, čiže musím poznať zákon
- evidenčná – všetky právne akty sú evidované a majú svoje evidenčné číslo
- normotvorná – tie právne predpisy, kt. sa publikujú, dňom vydania nadobúdajú platnosť a ak nie je
uvedené inak, tak do 15 dní nadobúda právny predpis aj účinnosť a stáva sa záväznym

-výnimky – platnosť nadobúda na vyvesení na úradnej tabuli
- v úradnom vestníku vlády
- vo vestníku EÚ

35. INTERPRETÁCIA PRÁVNEJ NORMY PODĽA SUBJEKTU
- t.j. podľa toho kto výklad podáva, rozlišujeme:

a) autentický výklad = podáva orgán, ktorý právny predpis vydal,
b) súdny výklad – má niekoľko podôb
1. prvá podoba smeruje k zjednoteniu rozhodovania súdov – tento výklad podáva Najvyšší súd
SR(rozhodnutia, stanoviska), nie sú všeobecne právne záväzné,
2. podoba súdneho výkladu je obsiahnutá v jednotlivých rozhodnutiach súdov vyššieho stupňa v rámci
ich činnosti ako súdov druhého stupňa. Tento výklad je záväzný len pre konkrétny prípad riešený v takomto
rozhodnutí
c) vedecký – v učebniciach, komentároch
d) interný – podáva štátny orgán alebo osoba, adresátom sú podriadené osoby
e) výklad orgánu aplikujúceho právo – pri riešení každého konkrétneho prípadu podáva výklad právnej
normy štátny orgán, ktorý rozhoduje vo veci

36. INTERPRETÁCIA PRÁVNEJ NORMY PODĽA METÓDY
Rozlišujeme:
- jazykový výklad – zisťuje zmysel právnych predpisov na základe gramatických, morfologických
a syntaktických pravidiel
- logický výklad – najčastejšími používanými argumentmi sú:
- dôkaz opaku – príčetnosť - nepríčetnosť
- dôkaz podľa podobného = pr. Nebezpečné látky a iné podobne nebezpečné
- dôkaz od väčšieho k menšiemu = napr. ak nie je trestne zodpovedná tehotná žena, ktorá tehotenstvo
umele preruší, nebude trestne zodpovedná ani vtedy ak sa o to neúspešne pokúsi
- dôkaz od menšieho k väčšiemu =
-systematický výklad = zisťuje význam právneho predpisu porovnávajúc ho s inými právnymi predpismi
a posudzuje ako súčasť väčšieho celku- t.j. označovanie ´časti, hlavy, odseky, paragrafy = odseky, písmená
- historický výklad – je zameraný na poznanie predovšetkým okolností vydania práveho predpisu

37. INTERPRETÁCIA PRÁVNEJ NORMY PODĽA POMERU PREDPISU A OBSAHU
a) doslovný výklad- rozsah znenia právneho predpisu a právnej normy v ňom obsiahnutej sú totožné
b) zužujúci výklad t.j. že výkladom právneho predpisu sa pravidlo správania stanovuje užšie, ako by to
vyplývalo zo znenia príslušného textu
c) výklad rozšírujúci = právna norma má širší obsah ako je text právneho predpisu (napr. pri TČ porušovania
domovej slobody pod domom rozumieme tiež uzavretý dvor, ďalšie priestory, ktoré sú príslušenstvom domu

38. ANALÓGIA V PRÁVE
- analógia = postup, pri ktorom sa skutok kvalifikuje podľa ustanovenia, ktoré je najbližšie, nakoľko
z dôvodu medzery v zákone adekvátne zákonné ustanovenie neexistuje. Zákon sa teda aplikuje na skutok,
ktorý zákon výslovne neupravuje, ale odlišuje sa od skutkov v zákone upravených len niektorými
nepodstatnými znakmi
Právna teória rozlišuje:
- analógia zákona (analógia legis) = postup, pri ktorom sa použije ustanovenie zákona, ktoré rieši
najpodobnejší skutok, pretože takýto skutok zákon nerieši,, je neprípustná v trestnom práve, ak by
znamenala rozšírenie podmienok trestnej zodpovednosti, je neprípustná tiež tam, kde zákon ukladá nejaké
povinnosti
- analógia práva (analógia iuris) sa použije vtedy, keď nejestvuje v zákone ani také ustanovenie, ktoré by
riešilo podobný skutok, preto sa skutok rieši aplikáciou základných princípov práva alebo pravidiel
právneho poriadku. V slovenskom právnom poriadku sa nepripúšťa.

39. PRÁVNA NORMA, POJEM, ŠPECIFICKÉ ZNAKY
Právne normy sú jedným z druhov spoločenských noriem.Ich osobitné postavenie vyplýva zo spojenia práva
so štátom, resp. so štátnou mocou.
Právna norma je všeobecne záväzným pravidlom správania vyjadrená v štátom stanovenej alebo uznanej
forme, ktorej dodržiavanie je vynutiteľné štátnou mocou.

Špecifické znaky právnych noriem:
a/ Štátom stanovená alebo uznaná forma práva = pramene práva vo formálnom zmysle slova
(napr.normatívny právny akt).
b/ Normatívnosť (regulatívnosť) = Právne normy určujú správanie subjektov tak, že stanovujú, že niečo
má byť, a to pomocou príkazu, zákazu alebo dovolenia určitého správania(pr. Ak si podnikateľ musí platiť
daň)
c/ Právna záväznosť = PN je prejavom štátnej vôle a ako taká znamená nevyhnutnosť dodržiavania
pravidiel správania, kt. ustanovuje v svojom obsahu
-predpokladom záväznosti pr. normy je nadobudnutie platnosti a účinnosti pr. normy.
d/ Všeobecnosť = právna norma neupravuje a nerieši konkrétny prípad, ale prípady, ktorých skutková
podstata je vymedzená všeobecnými znakmi.
- nevzťahuje sa na konkrétneho človeka
- z hľadiska predmetu PN – nerieši konkrétny právny vzťah
- z hľadiska subjektu PN – v užšom slova zmysle spočíva v určení subjektov, kt. je PN adresovaná všeob.
druhovými znakmi
e/ Štátne donútenie (vynutiteľnosť) = spôsob zabezpečenia dodržiavania právnych noriem. Poznáme
priame a nepriame štátne donútenie. Pri nepriamom donútení sa štát orientuje na dobrovoľné splnenie
právnej povinnosti a pri priamom donútení ide o nútený výkon právnej povinnosti, ktoré organizuje štát,
pričom nastupuje ak právna povinnosť nebola splnená dobrovoľne. (exekúcia)

40. ŠTRUKTÚRA PRÁVNEJ NORMY, ŠTRUKTÚRA PRÁVNEHO PREDPISU, VZT'AH
PRÁVNYCH NORIEM A PRÁVNYCH AKTOV
- vnútorná štruktúra PN nie je totožná so štruktúrou NPA
-poznáme trichotonomickú alebo 3- článkovú PN, tú tvorí :
- Hypotéza = stanovuje podmienky, za ktorých sa má realizovať pravidlo správania obsiahnuté v dispozícii,
napr. vek, bydlisko, štátna príslušnosť...)
-podmienky sú stanovené kumulatívne (musia byť dodržané všetky podmienky) alebo
alternatívne (stačí, ak sa dodrží iba 1 podmienka)
- Dispozícia = obsahuje pravidlo správania sa (príkaz, zákaz, dovolenie)
- Sankcia = určuje aké právne následky nastanú v prípade porušenia právnej povinnosti, zvyčajne zahŕňa
tieto znaky“
- je osobitnou ujmou, ktorú musí niekto strpieť
- je sekundárnou právnou povinnosťou
- nastupuje v prípade porušenia primárnej právnej povinnosti

- PN, kt. obsahuje všetky 3 prvky je dokonalá (úplná) – je skôr v súkromnom práve
- dispozícia nikdy nemôže chýbať
-neúplnosť spočíva najčastejšie v tom, že chýba sankcia

V súčasnej vede sa uplatňuje zdvojená štruktúra, podľa ktorej samotná právna norma sa skladá z 2 zákl. PN,
kt. sú navzájom prepojené, pričom každá zo zákl. noriem sa rozkladá na podmieňujúcu (skutkovú)
a podmienenú (normatívnu) časť. Podmieňujúca časť (H) stanovuje podmienky za ktorých sa má realizovať
normatívna časť PN (dispozícia)
Primárna hypotéza H1 D1 primárna dispozícia

sekundárna hypotéza H2 D2 sekundárna dispozícia = S

- napr. zoberiem si hypotéku za urč. podmienok a musím si plniť svoje povinnosti,teda splácať
- v prípade, že prestanem splácať, prestanem si plniť svoju povinnosť, vzniká mi nové pravidlo správania sa
a dostávam sankcie

Vzt'ah právnych noriem a právnych aktov
- vzťah medzi právnou normou a právnym aktom je vyjadrením vzťahu medzi obsahom a formou
- v jednom normatívnom právnom akte je spravidla obsiahnutých viacero právnych noriem
– na druhej strane právna norma môže byť vyjadrená v alebo viacerých normatívnych právnych aktoch.
- štrukturálne prvky PN nemusia byť vyjadrené v zákone na 1 strane (H a D môžu byť na začiatku
a S niekde na konci), dokonca ani v 1 zákone (H a D môžu byť v 1. zákone a S v 2. zákone)

41. SANKCIA - POJEM A DRUHY
- sankcia určuje aké právne následky nastanú v prípade porušenia právnej povinnosti stanovenej právnou
normou
- sankcia v sebe zahŕňa nasledujúce znaky:
a) je osobitnou ujmou, ktorú má niekto strpieť
b) je sekundárnou (druhotnou, odvodenou) právnou povinnosťou
c) nastupuje v prípade porušenia prvotnej právnej povinnosti stanovenej právnou normou
Členenie:
- verejnoprávne sankcie – v oblasti verejného práva /trestné, správne, finančné…/ - účelom je potrestanie
toho, kto porušil právnu povinnosť
- súkromnoprávne – v odvetviach súkromného práva /občianske, obchodné…/ - účelom je nahradiť
spôsobenú škodu, ktorá vznikla porušením právnej povinnosti

 reparačné – povinnosť nahradiť škodu v peňažnej forme

 reštitučné – navrátenie veci do pôvodného stavu

 satisfakčné – pri spôsobení nemajetkovej ujmy / ospravedlňujúci článok, peňažná náhrada/

Z hľadiska určitosti vyjadrenia sankcie poznáme:
- absolútne určité sankcie – stanoví sa určitý druh a rozsah /výmera/ trestu – napr. trest odňatia slobody na
25 r.
- relatívne určité sankcie – ujma sa pohybuje v určitom rámci /napr. trest odň. slobody na 6 mesiacov až 2
roky, uloženie pokuty od 100 do 5000 Sk/
- neurčité sankcie – napr. bude potrestaný primerane – využíva sa veľmi zriedka

Podľa spôsobu realizácie sankcie :
1. sankcie nastupujúce samotným porušením práva – spôsobením škody vzniká delikventovi povinnosť
nahradiť spôsobenú škodu
2. sankcie nastupujúce až na základe realizácie aktov aplikácie práva – obvinený z trestného činu je
je považovaný za nevinného až do okamihu právoplatného rozhodnutia súdu
o jeho vine

42. PRÁVNE NORMY ODKAZOVACIE A BLANKETOVÉ
blanketové právne normy
- spájajú časti právnej normy s ďalšou jej časťou obsiahnutou v inom právnom predpise, ktorý nie je presne
identifikovaný, alebo v tom čase ešte ani nebol prijatý.

odkazujúce právne normy – spájajú jednotlivé právne normy
- odkazujú vždy na určitý platný právny predpis alebo ustanovenie
- dôvodom používania odkazujúcich právnych noriem je skutočnosť , že v právnom predpise sa nemajú
používať a preberať ustanovenia z iných platných právnych prepisov
- je to neefektívne a zabráni sa situácii, keď sa zruší právny predpis ale jeho časti ostanú naďalej v platnosti
ako súčasť právneho predpisu, do kt. boli prevzaté

43. PRÁVNE NORMY FINÁLNE, PRÁVNE NORMY HMOTNOPRÁVNE A PROCESNOPRÁVNE
- finálne – od klasickej PN sa odlišujú tým, že nestanovujú pravidlo správania sa ale stanovujú záväzný
výsledok, kt. musíme svojim správaním dosiahnuť – pr. smernice EÚ – do roku XY musíme dosiahnúť
určitý výsledok a členský štát si sám určí termín na splnenie tohto výsledku
- v súčasnosti sa tieto normy využívajú výnimočne

- hmotnoprávne – stanovujú aké subjektívne práva a povinnosti majú ich adresáti
- procesnoprávne – stanovujú spôsob – postup, akým sa uplatňuje ochrana subjektívnych práv alebo
vynucuje splnenie právnej povinnosti.

44. PRIMÁRNE A SEKUNDÁRNE PRÁVNE NORMY
- primárne – prijímajú orgány verejnej moci, ktoré odvodzujú svoju legitimitu priamo od občanov, sú
prejavom suverenity ľudu, sú obsiahnuté v ústavných zákonoch, zákonoch
- primárna norma môže upravovať akékoľvek spoločenské vzťahy
- sekundárne – sú odvodené od primárnych. Prijímajú ich orgány s výkonnou právomocou,ak sú na to
splnomocnené
- splnomocnenie : * generálne – vláda
* špeciálne

45. KOGENTNÉ A DISPOZITÍVNE PRÁVNE NORMY
kogentné /imperatívne/ PN – sú typickejšie pre oblasť verejného práva
- zaväzujú svojich adresátov bezvýhradne, kategoricky a musia byť na danú skutkovú podstatu vždy
aplikované. Neumožňujú aby sa adresáti právnej normy na základe slobodnej prejavenej vôle mohli odchýliť
od pravidla správania určeného kogentnou právnou normou. ...Napr. ustanovenie Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvy o prevode nehnuteľností musia mať písomnú formu alebo ustanovenie, podľa ktorého
je právny úkon neplatný, pokiaľ ten, kto ho spôsobil, nemá spôsobilosť na právne úkony
- dispozitívne PN (podporné) – sú typické pre oblasť súkromného práva
umožňujú účastníkom právnych vzťahov, aby prejavom svojej autonómnej vôle určili obsah vzájomných
práv a povinností odlišným spôsobom, ako to stanovuje PN. /pr. Podľa obč. zákonníka dlh sa plní na mieste
určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídla dlžníka/.

46. PRÁVNE NORMY OPRÁVŇUJÚCE A ZAVÄZUJÚCE
- oprávňujúce = dovolenie určitého správania – pr. občan 18 r. – môže voliť
- dovolenie môže byť vyslovené, vyplývajúce z príkazu, dovolenie mlčky
- zaväzujúce = t.j. pravidlo správania môže byť vyjadrené zákazom alebo príkazom určitého správania
povinného subjektu pr. trestnoprávne normy, ktoré obsahujú zákaz určitého konania

47. GENERÁLNE (VŠEOBECNÉ) A ŠPECIÁLNE (OSOBITNÉ) PRÁVNE NORMY
generálne – všeobecné – napr. trestný čin vydierania
špeciálne – osobitné – má prednosť,
- ak špecialna norma upravuje spoločenské vzťahy odlišným spôsobo ako všeobecná

48. KOLÍZNE PRÁVNE NORMY, OBSOLÉTNE PRÁVNE NORMY
Obsolétne PN- Súvisia s otázkou pôsobenia právnych noriem v spoločnosti. Sú neefektívne, nie sú
rešpektované.
- sú to normy ktoré buď nevstúpili do používania príp. už vyšli z používania
Kolízne PN – riešia kolíziu 2 vnútroprávnych poriadkov 2 štátov (pr. rozvod manželov, z ktorých 1 je
cudzinec)
- skladajú sa z 2 častí:
rozsah = predmet úpravy t.j. právny vzťah s medzinárodným prvkom
nadviazanie = stanovuje kolízne kritérium, na základe ktorého sa určí konkrétny právny poriadok (pr.
v prípade dedičstva kolíznym kritériom je štátna príslušnosť poručiteľa v čase smrti)

49. VZNIK PLATNOSTI A ÚČINNOSTI PRÁVNEJ NORMY
- platnosť právnej normy znamená že právna norma obsiahnutá v normatívnom právnom akte sa stala
súčasťou právneho poriadku štátu. To znamená, že bola prijatá oprávneným normotvorným subjektom a
náležite vyhlásená. Platnosť vzniká dňom ich verejného vyhlásenia v oficiálnej zbierke zákonov. Deň
vyhlásenia je označený v záhlaví príslušnej čiastky Zbierky zákonov SR.
- pod účinnosťou právnej normy rozumieme skutočnosť, že právna norma je spôsobilá vyvolať zamýšľané
právne následky, čo znamená, že vznikajú jej adresátom práva a povinnosti a orgány verejnej moci môžu
právnu normu aplikovať. Predpokladom účinnosti právnej normy je nadobudnutie platnosti, to znamená, že
účinnosť môže nadobudnúť právna norma najskôr v deň, keď sa stala platnou, nikdy nie skôr.
Lehota medzi dňom nadobudnutia platnosti a dňom, keď sa právna norma stala účinnou, nazývame
legisvakačná lehota.
Vznik účinnosti právnej normy sa riadi buď generálnym ustanovením = 15 deň po vyhlásení v Zb.z.
alebo špeciálnym ustanovením o účinnosti = stanoví účinnosť skôr alebo neskôr ako to ustanovuje
generálne ustanovenie.

50. ZÁNIK PLATNOSTI A ÚČINNOSTI PRÁVNYCH NORIEM
V teórii práva rozlišujeme:
- vnútorný dôvod zániku platnosti a účinnosti PN = uplynutie doby účinnosti právnej normy, na ktorú
bola prijatá. PN, ktoré boli vydané len na určitú vopred obmedzenú dobu, nazývame terminované
(dočasné) PN.
- vonkajší dôvod zániku platnosti a účinnosti PN = zrušenie (derogácia) PN neskorším normatívnym
právnym aktom. Derogácia sa môže uskutočniť výslovne alebo mlčky. K výslovnej derogácii dochádza
prostredníctvom derogačnej klauzuly (zrušujúce ustanovenie)....
Poznáme:

-

Generálnu derogačnú klauzulu, ktorá všeobecne stanovuje, že všetky PN, ktoré sú v rozpore
s neskorším normatívnym právnym aktom, sú zrušené a strácajú platnosť a účinnosť.

-

Generálnu derogačnú klauzulu s demonštratívnym výpočtom derogácií, ktorá všeobecne
stanovuje, že všetky PN, ktoré sú v rozpore s neskorším normatívnym právnym aktom, sú zrušené a
strácajú platnosť a účinnosť, pričom demonštratívne uvádza len najvýznamnejšie normy, avšak nie
všetky, ktoré sa zrušujú.

-

Špeciálnu derogačnú klauzulu a taxatívnym výpočtom derogácií obsahuje presný výpočet
všetkých PN, resp. normatívnych právnych aktov, ktoré sa neskorším normatívnym aktom zrušujú.

Derogácia mlčky sa uskutočňuje na základe derogačných pravidiel, ktoré prichádzajú do úvahy v prípade
konkurencie právnych predpisov, resp. PN, ak si právna úprava navzájom odporuje a súčasne absentuje
výslovná derogácia.

Derogácia = zrušenie časti normatívneho právneho aktu
Abrogácia = zrušenie celého normatívneho aktu
Osobitným typom derogácie PN je novelizácia normatívneho právneho aktu
Osobitným druhom zrušenia PN je aj derogácia na základe rozhodovacej činnosti Ústavného súdu o súlade
právnych predpisov

51. RETROAKTIVITA A INTERTEMPORALITA PRÁVNYCH NORIEM
- retroaktivita = spätné pôsobenie právnych noriem do minulosti
- v právnom štáte platí zákaz retroaktivity (výnimka pr. V trestnom práve kde platí, že trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný)
a) pravá retroaktivita = neskoršia právna norma upravuje a reguluje aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred
nadobudnutím jej platnosti a účinnosti
b) nepravá retroaktivita znamená že:
- vznik právneho vzťahu sa posudzuje podľa právnej normy účinnej v dobe vzniku právneho vzťahu,
avšak
- obsah právneho vzťahu sa posudzuje podľa normy neskoršej (novej)
Intertemporalita = prechodné spolubôsobenie skoršej a neskoršej právnej normy
- intertemporalita rieši otázku, akým právom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli za účinnosti skoršej
právnej normy, avšak realizujú sa za účinnosti novej právnej normy, ktorá nahradila skoršiu právnu normu
Právne normy, ktoré upravujú režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva
označujeme ako intertemporálne PN

52. PRIESTOROVÁ PÔSOBNOST' PRÁVNEJ NORMY
Priestorová / územná / pôsobnosť – vymedzuje územie na ktorom norma platí, resp. je účinná
- PN pôsobia na štátnom území nielen na občanov daného štátu, ale aj na cudzincov (št. občania iného štátu),
osoby bez štátnej príslušnosti (apatridi)
- PN v niektorých prípadoch pôsobia aj mimo štátneho územia /na území cudzieho šátu/ - diplomatické
misie, lietadlá a lode
Z hľadiska rozsahu územnej pôsobnosti:
- univerzálne PN = majú pôsobnosť na celom území štátu /pr. normy obsiahnuté v zákonoch, nariadeniach
vlády, vo vyhláškach výnosoch a opatreniach ministerstiev a iných orgánov ÚŠS
- lokálne = priestorová pôsobnosť je obmedzená len na určité územie /VZN obcí VÚCečiek, resp. vyhlášky
miestnych orgánov ŠS/

OSOBNÁ PÔSOBNOST'
– vymedzuje okruh osôb, na ktoré sa právna norma vzťahuje
- je úzko spätá s priestorovou pôsobnosťou
- v niektorých prípadoch sú vyňaté osoby z pôsobnosti niektorých právnych noriem aj keď sa nachádzajú na
území štátu a na druhej strane sa právne normy vzťahujú na určité osoby nachádzajúce sa na území cudzieho
štátu
- zo všeobecnej osobnej pôsobnosti PN sú vyňaté osoby používajúce imunitu a výsady /diplomati,
konzulárny zástupcovia, osobitné misie – zástupcovia členov OSN/
- v SR – imunita – prezident, poslanci NR, sudcovia

53. PRÁVNE VZŤAHY - POJEM A PRVKY
- sú spoločenské vzťahy upravené právnymi normami, v ktorých subjekty vystupujú ako nositelia
subjektívnych práv a právnych povinností stanovených týmito normami
- sú jednou zo základných foriem realizácie práva, resp. právnych noriem
- charakteristickým znakom právneho vzťahu je individuálny a vôľový charakter

Z hľadiska určenia subjektov právnych vzťahov rozlišujeme:
- relatívne právne vzťahy – napr. právny vzťah dlžníka a veriteľa
- absolútne právne vzťahy – sú také právne vzťahy, v ktorých jeden subjekt je vždy individuálne určený, a to
ten, ktorý má absolútne právo alebo povinnosť a tomu zodpovedá povinnosť, resp. právo neurčitého počtu
subjektov. Štát tu vystupuje v úlohe garanta absolútnych právnych vzťahov (napr. štát ako garant
dodržiavania základných práv a slobôld)

Ďalej rozlišujeme:
- súkromnoprávne vzťahy –ani jeden zo subjektov právneho vzťahu nemá výsadnejšie, resp. nadriadené
postavenie. Účastníci právneho vzťahu majú rovnaké postavenie. Realizujú sa v oblasti súkromného práva
(občianskoprávne vzťahy, obchodnoprávne vzťahy)

- verejnoprávne vzťahy – jedným zo subjektov týchto vzťahov je vždy štát, zastúpený štátnymi orgánmi
(administratívnoprávne vzťahy

Prvky právneho vzťahu:
1. subjekty právneho vzťahu – FO a PO
FO = prirodzené osoby, teda jednotlivec – je to každý človek ako ľudská bytosť bez ohľadu na štátne
občianstvo, spôsobilosť na práva a povinnosti u FO vzniká narodením. Právo priznáva túto spôsobilosť aj
nenarodenému, ale počatému dieťaťu (nasciturus).
- PO je útvar umelo vytvorený právom, PO je organizácia osôb alebo majetku, ktorá je vytvorená za určitým
účelom a ktorej platné právo priznáva právnu subjektivitu

2. obsah právneho vzťahu
- tvoria ho subjektívne práva (oprávnenia) a právne povinnosti
Subjektívne právo = právna možnosť subjektu správať sa určitým spôsobom, ktorý vyplýva z objektívnej
právnej normy.
Subjektívne právo obsahuje 3 zložky:
- oprávnenie správať sa určitým spôsobom
- oprávnenie požadovať určité správanie od niekoho iného
- oprávnenie resp. právo požadovať od štátu právnu ochranu v prípade nesplnenia právnej povinnosti
Subjektívne práva členíme na:
- absolútne subjektívne práva – pôsobia proti všetkým (napr. základné práva a slobody, vlastnícke právo)
- relatívne subjektívne práva – pôsobia medzi stranami (napr. právu predávajúceho na zaplatenie kúpnej
ceny zodpovedá povinnosť kupujúceho zaplatiť v určenom čase kúpnu cenu)

Právna povinnosť = nevyhnutnosť povinného subjektu správať sa určitým spôsobom vyplývajúcim
z objektívneho práva pod hrozbou sankcie

3. objekt (predmet) právneho vzťahu
- objektom právneho vzťahu je to, kvôli čomu vstupujú subjekty práva do právnych vzťahov, je účelom, na
dosiahnutie ktorého sa právny vzťah zakladá
Objektom právneho vzťahu môžu byť:
- veci – hnuteľné a nehnuteľné
- práva a oprávnené záujmy FO a PO (napr. pohľadávka zo zmluvy o pôžičke)
- práva a oprávnené záujmy spojené s hodnotami ľudskej osobnosti nemajetkovej povahy (späté s osobnou
slobodou, cťou...)
- výsledky tvorivej duševnej činnosti (literárne, výtvarné a iné diela, vynálezy...)
- správanie subjektov práva a jeho výsledok (právne zastúpenie advokátom)

54. Právne skutočnosti
- sú skutočnosti, fakty, s kt. PN spájajú vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, resp. subjektívnych
práv a povinností
-právne následky,t . j. vznik, zmena alebo zánik subjekt. práv a povinností sa niekedy viažu k jedinej právnej
skutočnosti – ide o jednoduché právne skutočnosti alebo ak sa vyžaduje spojenie niekoľkých právnych
skutočností – ide o zložené právne skutočnosti

- môžeme ich členiť podľa závislosti od ľudskej vôle:
1. Subjektívne právne skutočnosti – sú závislé od ľudskej vôle
- podľa toho, či sú v súlade s právom, ich delíme:
A) právne konanie
B) protiprávne konanie
2. Objektívne právne skutočnosti – sú nezávislé od ľudskej vôle
- podľa toho, či sú v súlade s právom, delíme:
A) právne udalosti
B) protiprávne stavy

Z hľadiska potreby a miery dôkazu právnych skutočností delíme:
* dokázané – právne skutočnosti, kt. sa dokazujú spôsobom ustanovenými príslušnými právnymi predpismi
* známe – právne skutočnosti, kt. netreba dokazovať
*predpokladané a fiktívne – právne skutočnosti, na kt. zákon viaže významné právne následky a to bez
potreby dokazovania

55. PRÁVNY ÚKON - POJEM, NÁLEŽITOSTI PRÁVNEHO ÚKONU
- verejnoprávne konanie – právne konanie je vedomé a vôľové konanie, kt. je v súlade s právom a s kt.
právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov
- súkromnoprávne konanie - právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv a povinností , ktoré sú právnymi predpismi s takýmto prejavom spájané.
- právny úkon možno urobiť konaním alebo opomenutím konania (nekonaním)

Z hľadiska počtu strán rozlišujeme:
- jednostranné právne úkony – závet, výpoveď
- dvojstranné právne úkony – kúpna zmluva
- viacstranné právne úkony (sú výnimočné) – zmluva o združení

Podľa formy:
- neformálne –nevyžaduje sa osobitná forma prejavu vôle (súkromné, občianske právo)
- formálne –vyžaduje sa osobitná forma prejavu vôle, nedodržanie je sankcionované neplatnosťou právneho
úkonu (písomná forma je stanovená napr. pri zmluvách o prevode nehnuteľností)

Náležitosti:
1. subjekt právneho úkonu – musí mať spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony
2. vôľa – ktorú prejavuje subjekt právneho úkonu, musí byť slobodná, vážna a bez omylu
3. prejav vôle = zrozumiteľnosť a určitosť
4. objekt (predmet) právneho úkonu = možnosť a dovolenosť (pr. adopcia detí z rozvojových krajín)
Ak nespĺňa niektoré z týchto podmienok, hovoríme o vadnom právnom úkone.

56. Vadný právny úkon
- ak nejaká z náležitostí právneho úkonu chýba, ide o vadný právny úkon
- právnym následkom vadných právnych úkonov môže byť:
-neplatnosť právneho úkonu-môže byť:
- absolútna neplatnosť = nespôsobuje žiadne právne následky, plnenie z absolutne neplatného úkonu je
plnením bez právneho dôvodu a zakladá bezdôvodné obohatenie
- pôsobí voči každému, ktokoľvek sa jej môže dovolávať a možno ju namietať
kedykoľvek
- relatívna neplatnosť = nepôsobí priamo zo zákona, preto relatívne vadný úkon spôsobuje právne
následky ako platný právny úkon až do okamihu, kým platnosti nebol
pozbavený
- dokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti, bude sa
naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti
- odporovateľnosť právneho úkonu -= účelom je ochrana veriteľa pred takými právnymi úkonmi dlžníka,
kt. sa dlžník zbavuje majetku, aby nemusel a nemohol uspokojiť svojho veriteľa
- veriteľ sa môže žalobou na súde domáhať, aby súd vyslovil, že dlžníkové právne
úkony,pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, sú
voči nemu právne neúčinné
- možnosť jednostraného odstúpenia od zmluvy- účastník, kt. uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť
- tieseň sama o sebe neumožňuje odstúpenie, musia zo zmluvy vyplývať
nevýhodné podmienky, odstúpenie sa stane účinným, len čo prejav o odstúpení
dôjde druhému účastníkovi

57. PROTIPRÁVNE KONANIE
- je prejav vôle, ktorým subjekt práva porušuje právo, v dôsledku čoho vznikajú, menia sa alebo zanikajú
určité subjektívne práva a povinnosti.
- základným predpokladom protiprávneho konania je zavinenie a spôsobilosť subjektu na protiprávne
konanie (deliktuálna spôsobilosť) - delikt
- zavinenie je vymedzené ako vnútorný psychický vzťah toho, kto porušuje právo jednak k vlastnému
konaniu, ktoré je v rozpore s právom, ako aj k následku.
Zavinené protiprávne konanie sa označuje aj ako právny delikt. Rozlišujeme tieto druhy deliktov:
- verejnoprávne delikty – protiprávne konanie v oblasti verejného práva (trestný čin, priestupky a iné
správne delikty)
- súkromnoprávne delikty – protiprávne konanie v oblasti súkromného práva (civilný delikt, spočívajúci
napr. v spôsobení škody, vadnom plnení)

58. Právne udalosti
- sú právne skutočnosti, kt. sú nezávislé od ľudskej vôle, s kt. platné právo spája právne následky,
prejavujúce so vznikom, zmenou alebo zánikom právnych vzťahov, resp. subjektívnych práv a povinností
(napr. zemetrasenie, povodeň,atď.)
- osobitný význam medzi právnymi udalosťami má plynutie času – čas v práve môže mať význam ako určitý
okamih, resp. moment (okamihom smrti zániká FO jej spôsobilosť na práva a povinnosti)
- čas má aj význam ako určitý časový úsek – lehota, kt. má presne stanovený začiatok aj koniec.
Rozoznávame:

*subjektívne lehoty – jej začiatok aj koniec je stanovený subjektívne – čiže vzhľadom na konkrétny
subjekt (právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa

poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá

*objektívne lehoty - začiatok lehoty je stanovený nezávisle od subjektu, začiatkom plynutia lehoty

je objektívna skutočnosť, t.j. deň, keď vznikla škoda

59. PROTIPRÁVNE STAVY A OBJEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ
Protiprávny stav je stav alebo výsledok pôsobenia udalostí nezávislých od ľudskej vôle, kt. je v rozpore
s právom a s kt. právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práv a povinností.
Protiprávne stavy vznikajú spravidla s nejakou udalosťou alebo konaním človeka, kt. ani nemusí byť
protiprávne, avšak z neho sa rodí stav, kt. je v rozpore s právom. To si vyžaduje aby bol takýto protiprávny
stav odstránený. V tejto súvislostí hovoríme o objektívnej zodpovednosti, resp. zodpovednosti za výsledok.
Tú nesie subjekt práva bez ohľadu na zavinenie, to znamená bez ohľadu na skutočnosť, či zavinil vzniknutý
protiprávny stav.
- príkladom objektívnej zodpovednosti je aj zodpovednosť zamestnávateľa pri pracovnom úraze.

60. PREMLČANIE A PREKLÚZIA
- premlčanie = kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého právny nárok, vyplývajúci z určitého
oprávnenia subjektu, je možné odvrátiť námietkou premlčania tohto nároku
- právo sa premlčí ak sa nevykonalo v zákonom stanovenej lehote. Premlčaním samotné subjektívne právo
nezaniká, zaniká len právny nárok.
- premlčacia doba je v občianskom práve trojročná, pokiaľ nie je stanovené inak a začína plynúť odo dňa.
Keďže subjektívne právo nezaniká, nič nebráni tomu, aby povinný subjekt dobrovoľne splnil svoju právnu
povinnosť bez toho, aby išlo o plnenie bez právneho dôvodu.
- premlčanie sa uplatňuje aj vo verejnom práve, napr. v trestnom práve pri premlčaní trestného stíhania, resp.
výkonu trestu.
- nepremlčuje sa napr. vlastnícke právo a práva nemajetkovej povahy, základné práva a slobody
- v prípade trestného práva sa nepremlčujú závažné trestné činy (vraždy a pod.)

Pri preklúzii dochádza v dôsledku neuplatnenia práva v určenom čase nielen k zániku právneho nároku, ale
zaniká aj samotné subjektívne právo (napr. záručné lehoty). Keďže pri preklúzii dochádza k zániku nielen
právneho nároku ale aj subjektívneho práva, plnenie prekludovaného práva je plnením bez právneho dôvodu
a zakladá bezdôvodné obohatenie. Príkladom prepadných hodnôt sú záručné lehoty.

61. PRÁVNE DOMNIENKY A FIKCIE
- právne domnienky (prezumpcie) = právne skutočnosti, ktorých vznik, zmena alebo zánik nastupuje so
vznikom, zmenou alebo zánikom inej právnej skutočnosti

Delíme ich na:

*vyvrátiteľné = považujú sa za existujúce, pokiaľ nie je preukázaný opak (určenie otcovstva – otcom
dieťaťa je manžel matky, ak sa dieťa narodí počas trvania manželstva alebo do uplynutia trojstého dňa
po zániku manželstva, resp. jeho vyhlásení za neplatné.)
*nevyvrátiteľné – nepripúšťajú opak dôkazu, platia kategoricky (pr. O všetkom čo bolo uverejnené
v zbierke zákonov, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka)

- fikcia na rozdiel od domnienky simuluje skutočnosť, pri kt. je známe, že nenastala
Príkladom uplatnenia fikcie je náhradné doručovanie písomností do vlastných rúk v správnom konaní.
V prípade ak adresát písomnosti nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho
vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus
o doručenie bol bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta vhodným spôsobom
upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 3 dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa
považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

62. PRÁVNA SUBJEKTIVITA FYZICKÝCH OSÔB
- právna subjektivita = spôsobilosť na subjektívne práva a povinnosti)
Okrem spôsobilosti na práva a povinnosti právo rozlišuje ešte spôsobilosť na právne konanie a spôsobilosť
na protiprávne konanie.
Spôsobilosť na právne konanie = spôsobilosť vydávať verejnoprávne akty, ktorú nazývame právomoc,
a spôsobilosť na právne úkony. Ide o spôsobilosť konať s právnym účinkom.
Spôsobilosť na protiprávne konanie = schopnosť subjektu práva znášať následky svojho protiprávneho
konania, čiže byť zodpovedný za svoje protiprávne konanie.

FO = prirodzené osoby, teda jednotlivec – je to každý človek ako ľudská bytosť bez ohľadu na štátne
občianstvo
- spôsobilosť na práva a povinnosti u FO vzniká narodením. Právo priznáva túto spôsobilosť aj
nenarodenému, ale počatému dieťaťu (nasciturus).
- spôsobilosť zaniká smrťou – lekárska obhliadka, vyhlásenie osoby súdom za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak
(pri leteckej katastrofe nemožno identifikovať všetky osoby, ale vieme, že FO nastúpila do lietadla)
- spôsobilosť na právne úkony získava FO postupne a môže byť buď úplná alebo čiastočná.
- v plnom rozsahu vzniká spôsobilosť na právne úkony

dosiahnutím zákonom stanoveného veku plnoletosti

t.j. dovŕšením 18. roku života FO. Pred 18 rokom môže FO získať plnú spôsobilosť na právne úkony aj
skôr, a to uzavretím manželstva za podmienok, že má minimálne 16 r. a s uzavretím manželstva vyslovil
súhlas súd. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani neskorším vyhlásením
manželstva za neplatné.
- čiastočná spôsobilosť na právne úkony je obmedzená zákonom alebo rozhodnutím súdu. Tú majú maloletí,
kt. sú spôsobilí len na tie právne úkony, kt. sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti
zodpovedajúcej ich veku.

Na základe súdu môže byť spôsobilosť FO na právne úkony buď obmedzená alebo jej môže byť FO
pozbavená. Obmedzenie spôsobilosti nastáva rozhodnutím súdu pre duševnú chorobu FO, nadmerné
používanie alkoholických nápojov alebo omamných látok . Ak FO nie je schopná vykonávať žiadne právne
úkony, v takomto prípade súd FO môže pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Súd obmedzenie alebo
zrušenie spôsobilosti na právne úkony zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, kt. k nim
viedli.

Deliktuálna spôsobilosť FO je spôsobilosť vlastným konaním, ktoré je v rozpore s právom niesť právne
následky za vlastné protiprávne konanie. V trestnom práve vzniká dosiahnutím 14.roku života FO.
Spôsobilosť na protiprávne úkony vzniká v plnom rozsahu nadobudnutím plnoletosti. U maloletých sa
posudzuje individuálne.

63. PRÁVNICKÉ OSOBY - POJEM, VZNIK, ZÁNIK A DELENIE
- PO je útvar umelo vytvorený právom
- PO je organizácia osôb alebo majetku, ktorá je vytvorená za určitým účelom a ktorej platné právo priznáva
právnu subjektivitu

Pojmové znaky PO:
- vnútorná organizácia
- substrát (personálny alebo majetkový) – z hľadiska substrátu združeného v PO rozlišujeme spoločnosti
a nadácie. Spoločnosti (korporácie) ako združenia osôb sú založené na personálnom substráte. Majetkový
substrát je charakteristický pre nadácie alebo fondy, keďže ide o združenia majetku
- účelové združenie – účel PO vyplýva buď zo zákona alebo zo zakladateľskej zmluvy
- vlastná právna subjektivita – PO má vlastnú právnu subjektivitua nie je totožná s právnou subjektivitou jej
členov.

Všeobecné znaky PO:
- názov – slúži na identifikáciu PO, je to nevyhnutný znak, kt. musí byť určený pri zriadení PO
- sídlo – je analógiou bydliska FO, rozumie ním adresa, kde sa uskutočňuje organizovanie a riadenie jej
činnosti
- spôsob konania PO – za PO konajú v plnom rozsahu štatutárne orgány, ktoré sú určené zmluvou o zriadení,
zakladacou listinou alebo zákonom

Členenie PO:
1. združenia FO alebo PO (obch. spoločnosti(s.r.o., a.s., komanditná spol., verejná obch. spol.), družstvá,
polit. strany a hnutia, cirkevné a náboženské združenia a pod.)
2. účelové združenia majetku (nadácie, fondy)
3. jednotky územnej samosprávy (obec, VÚC)
4. iné subjekty, o ktorých to priamo stanovuje zákon ( št. podniky, banky a sporiteľne, poisťovne, rozpočt.
a príspevk. org.)

64. Vznik a

zánik PO

Vzniku PO predchádza jej zriadenie.
Na zriadenie PO sa vyžaduje písomná zmluva alebo zakladacia listina alebo iná právna skutočnosť. PO
vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo iného zákonom určeného registra. Niektoré
PO môžu vznikať aj priamo zo zákona (napr. univerzity, slovenská televízia, štátne fondy a podobne) alebo
na základe rozhodnutia štátneho orgánu (napr. rozpočtové a príspevkové org.)

Pri zániku PO rozlišujeme zrušenie a zánik PO.
- najčastejším dôvodom zrušenia PO je dohoda o zrušení, uplynutie doby, na ktorú bola založená, alebo
splnenie účelu, na ktorý bola zriadená.
- k zániku dochádza až odo dňa výmazu z príslušného registra a pokiaľ vznikla priamo zo zákona alebo na
základe rozhodnutia, tak zrušením alebo zmenou zákona, resp. rozhodnutím príslušného orgánu, ktorý PO
zriadil.

65. ZASTÚPENIE FYZICKÝCH A PRÁVNICKÝCH OSÔB
Fyzické alebo právnické osoby konajú, vystupujú v právnych vzťahoch osobne (samostatne) alebo
prostredníctvom svojho zástupcu.
Na základe dôvodov vzniku zastúpenia rozoznávame:
1. Zákonné zastúpenie – vzniká priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo iného štátneho
orgánu. Pokiaľ FO nie je spôsobilá na právne úkony, koná za takúto osobu jej zákonný zástupca
(zastupovanie detí rodičmi, zastupovanie sa manželov v bežných veciach navzájom)
V prípade ak FO bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony súd ustanoví opatrovníka (predovšetkým
príbuzný, alebo iná vhodná osoba, ak to nie je možné tak to môže byť tzv. verejný opatrovník
2. Zmluvné zast. – t.j. inou FO alebo PO , ak bolo na tento účel udelené plnomocenstvo.
- vzniká na základe dohody o zastupovaní

- plnomocenstvo : - všeobecné (generálne) – oprávňuje zástupcu na všetky právne úkony
- osobitné (špeciálne) – je obmedzené len na právne úkony určitého druhu, resp. len na
jeden právny úkon

66.Obsah a

objekt právnych vzťahov

- obsah tvoria subjektívne práva a právne povinnosti
- subjektívne právo je možnosť správať sa určitým spôsobom, kt. vyplýva z objektívneho práva
- právna povinnosť je nevyhnutnosť povinného subjektu správať sa určitým spôsobom vyplývajúcim
z objektívneho práva pod hrozbou sankcie
- vzťah medzi subjektívnymi právami a povinnosťami je korelatívny – vzájomne sa podmieňujú

Subjektívne právo sa skladá z 3 zložiek:
1. oprávnenie správať sa určitým spôsobom
2. oprávnenie požadovať určité správanie
3. oprávnenie resp. právo požadovať od štátu právnu ochranu

Subjektívne práva členíme:
A) absolútne subjekt. práva – pôsobia proti všetkým – neurčený počet subjektov povinnosti (vlastnícke
práva, základné práva a slobody)
B) relatívne subjekt. práva – pôsobia medzi stranami – individuálne určený subjekt povinnosti
- subjektívna povinnosť – niečo dať (dare), niečo konať (facere), niečoho sa zdržať(omitere) a niečo
strpieť (pati)

Právny nárok – právna možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, t.j. domáhať sa právnej ochrany
- je spätý so subjektívnym právom
- subjektívne právo môže za urč. okolností jestvovať samotne bez právneho nároku (napr.
zmluva o pôžičke – z pôžičky veriteľovi vzniká právo na vrátenie požičaných vecí, avšak
právny nárok na ich vrátenie mu vznikne až v dobe, keď sa stane pôžička splatnou.)
- objektom je to, kvôli čomu vstupujú subjekty práva do právnych vzťahov
-môže ním byť:

*vec – hmotné predmety (hnuteľné a nehnuteľné) a prírodné sily
*práva a oprávnené záujmy FO a PO (vlastnícke právo)
*práva a oprávnené záujmy spojené s hodnotami ľudskej osobnosti, kt. majú nemajetkovú hodnotu
(spojené s dôstojnosťou, cťou, zdravím, atď.
*výsledky tvorivej duševnej činnosti (literárne a umelecké diela, vynálezy, atď.)
*správanie subjektov práva a jeho výsledok (právne zastúpenie advokátom)

67. TVORBY PRÁVA (všeobecná charakteristika, subjekty, legislatívna právomoc)
- - tvorba práva je jednou zo špecifických noriem realizácie práva
- tvorba práva je dôležitou oblasťou činnosti štátu a je upravená platným právom. Z formálneho hľadiska
platného práva a jeho realizácie je tvorba práva v podmienkach moderného štátu a v rámci kontinentálneho
právneho systému ústavou a zákonmi upravený postup št. orgánov a org. územnej samosprávy, ktorého
cieľom je vznik zmena a zánik normatívnych právnych aktov alebo ich častí., obsahujúcich PN
s univerzálnou alebo lokálnou pôsobnosťou
právotvorným subjektom = subjekt, ktorý je tvorcom daného platného práva, právneho poriadku na určitom
mieste a v určitom čase, štátne orgány a orgány samosprávy s normotvornou právomocou sú orgánmi tvorby
práva. V štátoch kontinentálneho typu práva je ním zákonodarca ako subjekt vytvárajúci písané právo.
Na označenie procesu i výsledku tvorby práva sa využivajú tieto pojmy:
Normotvorba – má najširší rozsah, označuje tvorbu právnych, ale aj neprávnych noriem
Legislatíva – používa sa aj pri tvorbe organizačných aktov, označuje jednak právne normy, vytvorené
normotvornými orgánmi ale aj samotný postup štátu
Zákonodarstvo- zákonodarný proces sa uskutočňuje iba v NR SR, týka sa tvorby ústavy, ústavných zákonov
a zákonov

Legislatívnu právomoc má: NR SR, občania (referendum), vláda SR, ministerstvá a ostatné ústredné orgány
štátnej správy, obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo samosprávneho kraja,
obyvatelia obce alebo samosprávneho kraja (miestne referendum), miestne
orgány štátnej správy

Oprávnenie rušiť NPA má každý orgán tvorby práva, kt. daný NPA vydal ale aj orgány s ústavodarnou
a zákonodárnou a súdnou právomocou (Ústavný súd).

68. Legislatívny proces
1. Podanie návrhu na vydanie normatívneho právneho aktu – v SR návrh zákona môžu podať – výbory
NR SR, poslanci NRSR, vláda
- návrh musí obsahovať §-ové znenie + dôvodovú správu
- v prípade vládneho návrhu sa tento zasiela na pripomienkovanie jednotlivým št. orgánom a inštitúciam,
návrh spoločne s pripomienkami potom prerokuje legislatívna rada vlády, tá zaujíma stanovisko aj
k návrhom výborov a poslancov
- návrh zákona sa podáva predsedovi NR SR v potrebnom počte výtlačkov a v elektronickej forme
- právo zákonodarnej iniciatívy sa môže uplatniť aj prostredníctvom návrhu referenda (petícia – 350 000
občanov alebo ak sa na tom uznesie parlament)
- parlament musí prerokovať predložený návrh
- legislatívna iniciatíva na vydanie nariadenia vlády nie je právne upravená, prislúcha vš. členom vlády.
- legislatívna iniciatíva na vydanie vyhlášok a výnosov nie je tiež právne upravená

2. Prerokovanie návrhu
- návrh predkladá NRSR predkladateľ
- v prípade návrhu zákona prerokuje výbor alebo výbory najskôr návrh zásad zákona, po jeho schválení
navrhovateľ predloží na prerokovanie do pléna parlamentu §-ové znenie návrhu zákona
- na prerokovanie vo výbore sa určí spravodajca – podá výboru správu o návrhu zákona, podá NR SR správu
o prerokovaní návrhu a odôvodní navrhované zmeny

- na postup pri vydávaní nariadenia vlády platia podobné zásady ako pri príprave ostatných všeob.
záväzných predpisov návrh nariadenia vlády – obsahuje dôvodovú správu , kt. má všeobecnú časť
(zhodnotenie platného právneho stavu, zhodnotenie súladu NV s právom EÚ a dohovormi rady Európy)
a osobitnú časť

3. Hlasovanie /rozhodovanie o návrhu/
- prvé čítanie na schôdzi NR SR - tu sa poskytne poslancom zákonná lehota 15 dní na preštudovanie
- účelom prvého čítania je rozhodnúť o podstate návrhu zákona ako celku
- NR môže rozhodnúť, že: vráti návrh, nebude ďalej pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, návrh postúpi
do druhého čítania
- druhé čítanie – z hľadiska obsahu je rozhodujúcim – predseda NR po rozhodnutí v prvom čítaní urobí
niekoľko opatrení , predovšetkým pridelí návrh na prerokovanie výborom, ktoré boli schválené. O návrhu sa
vo výboroch uskutoční diskusia(rozprava).
- druhé čítanie sa končí schválením pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú prednesené v spoločnej
správe

- pred tretím čítaním majú poslanci 1-dňovú lehotu na posúdenie vplyvu pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli
schválené v druhom čítaní
- poslanci by mali v rámci tretieho čítania posúdiť, či nimi schválené zmeny sú v súlade s právnym
poriadkom
- predseda NR zistí počet poslancov, ktorí sú prítomní pri hlasovaní
- NR je uznášania schopná ak je prítomná nadpolovičná väčšina poslancov NR
- na prijatie zákona je potrebná nadpolovičná väčšiny prítomných poslancov (150 – 76)
- na prijatie ústavného zákona je potrebný súhlas 3/5 –inovej väčšiny NR všetkých poslancov (90)
- vo výnimočných prípadoch zákon o rokovacom poriadku umožňuje skrátené legislatívne konanie

- vláda schvaľuje nariadenia vlády v zbore – prijíma sa formou uznesenia

4. Podpísanie schváleného návrhu /signácia/
- predseda parlamentu, predseda vlády a prezident
- signáciou sa vyslovuje súhlas s obsahom prijatého zákona
- prezident má právo veta – t.j. odmietne ho podpísať a vráti ho parlamentu na opätovné prerokovanie
- nariadenia vlády – signuje predseda vlády
- vyhl., výnosy, opatrenia – minister a lebo štatutárny zástupca
- VZN obce a samosprávneho kraja – starosta resp. primátor a predseda samosprávneho kraja

5. Vyhlásenie /publikácia/ normatívneho právneho aktu
- zákony - v zbierke zákonov
- žiadosť o vyhlásenie nariadenia vlády v zbierke podáva útvar vládnej legislatívy (najneskôr 15 dní pred
nadobudnutím účinnosti)
- vyhlášky – v zbierke zákonov
- výnosy – ministerstvá a ostatné ÚOŠS zabezpečia aby výnosy, ktoré vydali, boli odo dňa ich vyhlásenia
každému prístupné
- VZN samosprávy sa musia tiež verejne vyhlásiť – vyvesením na úradnej tabuli najmenej 15 dní

Vyhlasovanie VZPP v zbierke zákonov sa uskutočňuje:
- uverejnením plného znenia ústavy, ústavných zákonov, zákonov, nariadení vlády a vyhlášok a opatrení
ministerstiev a ostatných ÚOŠS
- uverejnením oznámenia ministerstva alebo iného ÚOŠS o vydaní výnosu
Medzinár. Zmluvy, ktorými je SR viazaná, sa vyhlasujú v zbierke ak ide o:
- zmluvy ratifikované prezidentom
- iné zmluvy, ak obsahujú úpravu týkajúcu sa právneho postavenia fyz. a právnických osôb alebo ich
oprávnených záujmov

69. PROCES APLIKÁCIE PRÁVA -
Aplikácia práva je v kontinentálnom systéme jednou z dôležitých foriem realizácie práva.
V angloamerickom systéme má aplikácia práva aj kreatívne funkcie práva /tvorba precedentov/.

Ľudské správanie sa podľa vzťahu k právny normám rozlišuje spravidla na správanie:
A. v súlade s právom – secundum legem, vrátane správania, ktoré je právom dovolené mlčky podľa zásady,
čo nie je zakázané je dovolené.
B. v rozpore s právom (contra legem) – to ktoré je zákonom zakázané

V procese rozhodovania konkrétneho prípadu treba rozlišovať:
- zistenie skutkového stavu – dokazovaním – to spočíva vo vyhľadávaní dôkazov, ich vykonávaní,
previerke, procesným zdokumentovaním a vyhodnotení
- zistenie právnych noriem podľa ktorých prípad musí byť riešený – orgán aplikujúcu práva hľadá PN
v zbierke zákonov, overuje platnosť, účinnosť PN a uskutočňuje jej výklad. Novšia norma sa použije vtedy,
ak nie je špeciálna.
- subsumpcia (podradenie, vztiahnutie) faktickej skutkovej podstaty pod zákonnú podstatu
- vydanie rozhodnutia individuálneho právneho aktu, resp. aktu aplikácie práva

Právo uváženia môže byť zakotvené v PN v rôznych podobách:
- hypotéza PN je relatívne neurčitá, využíva abstraktné pojmy napr. bez vážneho dôvodu, verejný záujem
- orgán má oprávnenie, aby v určitých medziach využíval úvahu (poškodenému súd neprizná nárok
v celkovej výške)
- orgán disponuje oprávnením vydať za určitých podmienok akt určitého rozsahu, ale zákon mu to neukladá
za povinnosť (môže ale nemusí rozviesť manželstvo, začať trestné stíhanie)
- právna norma vymedzuje veľmi striktne rozhodovaciu činnosť orgánu a môže vzniknúť
nebezpečenstvo nespravodlivého rozhodnutia. Orgán je oprávnený posúdiť, či nejde o neprimeranú

tvrdosť zákona

Vysoká úroveň odborných znalostí a ich trvalé prehlbovanie je nevyhnutným predpokladom kvality,
spravodlivosti a efektívnosti rozhodovania a aktov aplikácie práva.

70. AKTY APLIKÁCIE PRÁVA, ICH KLASIFIKÁCIA
- akt aplikácie práva ja právnou skutočnosťou
- rozdiel medzi individuálnym a normatívnym právnym aktom spočíva v konkrétnosti určenia subjektov
a ich práv a povinností
- Individuálny právny akt zaväzuje len subjekty, ktorých sa práva a povinnosti týkajú a tiež orgán, ktorý ho
vydal
- pri IPA platí prezumpcia správnosti t.j. považuje sa za bezvadný až do okamihu, kým nedôjde k jeho
zrušeniu alebo zmene
Klasifikácia IPA:
1. na základe kritéria, z

čieho podnetu je vydaný:

a) z podnetu osoby, ktorej sa IPA bude dotýkať (pr. rozvod manželstva)
b) z podnetu orgánu, ktorý ich sám vydáva (prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa
dozvedel)
2. z

hľadiska právnych dôsledkov, ktoré sú s

vydaním IPA spojené

a) konštitutívne = právne skutočnosti, na ktoré sa viaže vznik, zmena alebo zánik právnych vzťahov,
pôsobia od okamihu vydania aktu do budúcnosti (rozvod manželstva, zákaz činnosti)
b) deklaratórne = konštatujú, že určité subjektívne práva a povinnosti, resp. právny vzťah existuje resp.
neexistuje (pr. Rozsudok o určení otcovstva)
3. Iné kritéria členenia: z

toho hľadiska, aké je postavenie štátneho orgánu v

právnom vzťahu, ktorý

vznikol ako dôsledok aktu aplikácie práva

71. ÚČINNOST', PRÁVOPLATNOST' A VYKONATEĽNOST' INDIVIDUÁLNEHO PRÁVNEHO
AKTU
- účinnosť aktu = že akt je spôsobilý mať za následok zamýšľané právne účinky. Účinnosť nastáva dňom,
ktorý je v IPA určený, alebo dňom oznámenia IPA subjektom, ktorým je určený, pokiaľ však nie je opravný
prostriedok
- právoplatnosť = okamih, kedy sa rozhodnutie stáva nezmeniteľným a záväzným. Je to vtedy, ak už nie je
možné akt napadnúť riadnym opravným prostriedkom
- vykonateľnosť aktu aplikácie práva je možnosť vymôcť si určitými prostriedkami, aby subjekty k tomu
povinné splnili svoju povinnosť, pokiaľ tak neurobili dobrovoľne
- akt je vykonateľný, ak už nemožno proti nemu podať opravný prostriedok a prešla už zároveň lehota,
určená na splnenie

72. PRÁVNA ZODPOVEDNOST'
= povinnosť strpieť následky za porušenie povinnosti stanovené právnymi normami
- môže byť – morálna
- právna–povinnosť strpieť následky za porušenie povinností stanovené PN v ramci práv. vzťahu
Rozlišujeme právnu zodpovednosť podľa právneho titulu a

to na:

právnu zodpovednosť záväzkovú = pr. prenajímateľ bytu nezabezpečil nájomcovi plný a nerušený výkon
práv spojených s užívaním bytu, pretože neodstránil závady v kanalizácii
a mimozáväzkovú – vzniká priamo z ústavy, zo zákona. Právnou skutočnosťou je protiprávne konanie
spočívajúce v porušení právnych povinností ustanovených v ústave , zákone...
Podľa vzťahu zodpovednosti a zavinenia:
- právna zodpovednosť subjektívna= zodpovednosť za porušenie práva
- právna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie - objektívna
V

závislosti od toho, či ten komu hrozí sankcia, sa jej môže ubrániť, alebo nie sa rozlišuje:

- objektívna z. - t.j. možnosť toho komu sankcia hrozí ubrániť sa len dôkazom v zákone uvedených
dôvodov, ktorým je predovšetkým zásah tzv. vyššej moci (zemetrasenie)
- absolútna z. – resp. v niekt. Prípadoch zodpovednosť za riziko, znamená nemožnosť ubrániť sa hroziacej
sankcii vôbec

Členenie z hľadiska odvetví:
- trestnoprávna
-správna
- súkromnoprávna
-ústavnoprávna
-medzinárodnoprávna

Predpokladmi vzniku objektívnej právnej zodpovednosti sú:
a) protiprávny úkon t.j. konanie spočívajúce v konaní alebo opomenutí, ktoré je v rozpore s právnou normou
b) následok protiprávneho konania – v súkromnom práve je to napr. vznik škody a vo verejnom práve je to
určité porušenie právom chráneného záujmu prejavujúcim sa priamym dopadom na poškodený subjekt
c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a následkom

Pri subjektívnej zodpovednosti musí k týmto 3 predpokladom pristúpiť aj zavinenie(vnútorný psychický
vzťah zodpovedného subjektu k výsledkom vlastného konania, ktoré sú porušením alebo ohrozením záujmu
chráneného zákonom.
- úmyselné: a) priamy úmysel – subjekt vedel že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť spoločenský
záujem a taký následok spôsobiť chcel (bodnutie nožom niekoľkokrát
do krku)
b) nepriamy - páchateľ po vniknutí do domu a krádeži uviaže starenku k posteli, na tvár jej
dá podušku a dom opustí, v dôsledku čoho starenka zomrela)
- zavinenie z nedbanlivosti
a) vedomá nedbanlivosť – napr. vedenie motor. Vozidla rýchlosťou 160 km/h za mrholenia a spoliehal sa, že
v prípade potreby vzhľadom na svoju skutočnosť vozidlo ubrzdí a predíde kolízii
b) nevedomá nedbanlivosť – zodpovedný subjekt nevedel, že žena, ktorej umožňuje viesť záhalčivý život
má iba 14 r., hoci to vzhľadom na svoje vzdelanie a skúsenosti vedieť mal a mohol

-zavinenie je založené na 2 zložkách:
1. zložka rozumová
2. zložka vôľová

Právny delikt – zavinené porušovanie práv. povinnosti
- delíme na : * trestný čin
* priestupky a iné správne delikty
* disciplinárne delikty- spočiva v porušení disciplíny, založenej na plnení
zvláštnych povinností, rozhoduje o ňom subjekt, kt. zo zákona
patrí disciplinárna právomoc (sudcovia, policajti)

* delikty súkromnoprávne

- PD musí mať prvky: 1. objekt – spoločenské záujmy chránené PN (život, zdravie...)
2. objektívna stránka – protiprávne konanie (PPK), následok PPK, príčinná súvislosť
medzi PPK a následkom PPK
3. subjekt – FO alebo PO
4. subjektívna stránka – obsahuje zavinenie

73. TRESTNÝ ČIN A KONANIE O ŇOM
-protiprávny čin, kt. znaky sú uvedené v trestnom zákone
Delíme na :
A) prečin – všetky trestné činy spáchané z nedbanlivosti
- úmyselné trestne činy, za kt. trestný zákon stanovuje hornú hranicu trestu odňatia slobody
neprevyšujúcu 5 rokov
B) zločin – úmyselný trestný čin, za kt. trestný zákon stanovuje hornú hranicu trestu odňatia slobody
viac ako 5 rokov

- o trestnom čine rozhoduje vždy súd
- účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov

Úlohou trestného konania v

jednotlivých prípadoch je:

- zistiť skutok
- zistiť páchateľa
- kvalifikovať skutok
- vydať rozhodnutia o vine, treste a ochrannom opatrení
- rozhodnúť o prípadnom nároku poškodeného

Základné zásady trestného konania:
- zásada stíhania len zo zákonných dôvodov
- zásada prezumpcie neviny
- zásada zabezpečenia práva na obhajobu
- zásada oficiality a legality
- obžalovacia zásada
- zásada verejnosti
- zásada vyhľadávacia
- zásada bezprostrednosti a ústnosti
- zásada voľného hodnotenia dôkazov
- zásada náležitého zistenia skutkového stavu
- zásada spolupráce orgánov činných v trestnom konaní so záujmovými združeniami občanov

Subjekty trestného konania:
- orgány činné v trestnom konaní t.j. súd, prokurátor, vyšetrovateľ. policajný orgán
- osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie (podozrivý, obvinený, obžalovaný, odsúdený)
- iné subjekty (poškodený, zúčastnená osoba...)

Priebeh trestného konania:
- prípravné
- konanie pred súdom
- vykonávacie konanie

74. SPRÁVNY DELIKT A KONANIE O

ŇOM

- správny delikt je protiprávne konanie spoločensky škodlivé, ktorého znaky sú stanovené zákonom, za ktoré
ukladá správny orgán na základe zákona a spôsobom stanoveným zákonom sankcie

Delíme na:
- priestupky – zavinené konanie, kt. porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti
- iné správne delikty FO, postihované na základe zavinenia (napr. devízový zákon)
- iné správne delikty PaFO postihované bez ohľadu na zavinenie (teda na základe objektívnej
zodpovednosti)

O správnych deliktoch sa rozhoduje spravidla v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné.
V správnom konaní rozhodujú správne orgány:
- ministerstvá, ostatné orgány štátnej správy (protimonopolný úrad), krajské úrady, iné orgány štátnej správy
- iné subjekty, ako orgány štátnej správy, ktoré správny poriadok považuje za správna orgány (aj orgány
územnej samosprávy)

Zásady správneho konania:
- zákonnosti
- súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania
- materiálnej a formálnej pravdy
- aktívnej súčinnosti účastníkov konania

- hospodárnosti a rýchlosti konania
- rovnosti účastníkov konania
- voľného hodnotenia dôkazov
- dvojstupňového konania
- vyšetrovacia a prejednacia
- ústnosti a písomnosti

75. SÚKROMNÝ DELIKT A KONANIE O ŇOM
- vzniká na rozdiel od iných foriem právnej zodpovednosti zodpovednostný vzťah medzi tým, kto nesplnil
povinnosť (delikvent) a subjektom, ktorému vznikla ujma.
- oprávnenie tu vzniká tomu subjektu, ktorému bolo protiprávnym konaním porušené právo
- rušiteľovi tu vzniká povinnosť niesť sankciu (nahradiť škodu a pod.) Zodpovednosť za delikty sa prejavuje
v rôznych formách (podľa Obč. zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce)
Zodpovednosť vykazuje spoločné znaky:
a) zodpovednostný právny vzťah vzniká medzi subjektmi, ktoré sú si navzájom vo vzťahu právnej rovnosti
b) zodpovednostná povinnosť má predovšetkým reparačnú funkciu (sankcie sú – náhrada spôsobenej škody,
povinnosť odstrániť vady veci, poskytnúť primerané zadosťučinenie)

Subjektami občianskeho súdneho konania sú:
- súdy (rozhodujú veci, kt. vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných vzťahov
a ďalšie veci vtedy, ak to zákon výslovne stanovuje)
- osoby zúčastnené na konaní (svedkovia, znalci, tlmočníci, zapisovatelia)
- účastníci konania – navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný)
- ten, koho zákon výslovne za účastníka označuje
- v osobitných prípadoch aj tí, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať

Princípy obč. súdneho konania:
a) dispozičný – konanie sa začina na základe návrhu jedného z účastníkov a ten ho môže meniť, vziať späť
b) prejednací – súčinnosť všetkých subjektov konania pri zisťovaní skutkového stavu
c) princíp materiálnej pravdy – povinnosť súdu čo najúplnejšie zistiť skutkový stav
d) rovnosti účastníkov
e) voľného hodnotenia dôkazov – súd hodnotí jednotlivé dôkazdy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
f) verejnosti – pojednávania sú prístupné pre všetkých občanov ako poslucháčov
g) ústnosti – priamosti - súd má byť vždy v osobnom priamom styku pri výsluchu účastníkov ako aj
svedkov

Zásady obč. súdneho konania:
a) senátneho rozhodovania (rozhoduje senát, alebo samosudca)
b) jednotnosti konania – rozhodnutie až po zistení skutkového stavu
c) hospodárnosti – vedenie konania hospodárne, bez prieťahov