1. - 5. prednaska

Teória štátu a práva (1. prednáška.)

20.09.2011

Spoločnosť – je zložitý sociálno-ekonomický a kultúrny systém, ktorého štruktúru tvoria ľudia, soc. skupiny,
organizácie a inštitúcie. Dôležité sú vzťahy medzi nimi a väzby.

Štát – politická spoločnosť, právna forma spoločnosti

-

vystupuje ako jej riadiaci a organizačný systém, resp. ako jej mocensko-politická organizácia, bez
ktorej by v spoločnosti zavládol chaos a anarchia.

-

Ako produkt vývoja ho možno skúmať a následne definovať z rôznych hľadísk. Univerzálna definícia
neexistuje. Pojmové vymedzenie dostaneme vymedzením hlavných znakov.

Modely vzniku štátu:

1. Teologické
2. Teórie moci
3. Právne (najmä zmluvná)
4. Etické
5. Psychologické

1. Teologické:

-

inštitúcia stanovená Bohom

-

predstaviteľom je sv. Augustín: „Boží štát“

2. Teórie moci:

-

súvisia so základnou myšlienkou prevahy silnejších nad slabšími

-

Machiavelli : „Vladár“

3. Právne:

-

Patriarchálna

– štát vznikol z rodiny: Izrael

-

Patrimoniálna

– stredovek, vlastníctvo ako hl. príčina vz. štátu

-

Zmluvné

:

–

vychádzajú na základe právneho dokumentu.

–

1x: zmluva Boh <=> človek, staroveku zástancom Platón.

–

Predzmluvný – prirodzený štát: Thomas Hobbes – zástanca štátu; tvrdí: „Človek je človeku
vlkom.“ – ľudia sú egoisti a je pre nich prospešné žiť v štáte.

–

Všetci sme uzavreli zmluvu – panovníkovi sme určili neobmedzenú moc: absolutizmus.

–

John Locke – aj v prirodzenom stave sme mali prirodzené práva na slobodu, vlastníctvo
a majetok – obmedzená moc štátu.

–

J.J. Rousseau – prirodzený stav je idylický, vznikom vlastníctva sa z ľudí stávajú sebci.

–

John Rawls – teória spravodlivosti a politický liberalizmus. Ak by sme sa všetci ocitli pod
závojom nevedomosti, zhodli by sme sa na dvoch zásadách:

1. zásada slobody
2. zásada nerovnosti – akákoľvek nerovnosť je ospravedlnená iba vtedy, ak
prináša úžitok iným.

–

Najnovšie je to Ústava – odovzdávame časť práv štátu a št. orgánom – oni nás ochraňujú – ak
sa to nedeje – máme právo na odpor (čl.32)

4. Etické – štát ako morálna/mravná nevyhnutnosť (Hegel, Fichte, Kant)

5. Psychologické (antropologické):

-

Človek je tvor spoločenský. (Aristoteles)

-

Štát vz. ako produkt určitého spoločenského vývoja

Štát ako určitá forma vzniká v čase, keď predchádzajúce formy organizácie neboli dostačujúce.
Základné znaky štátu:

1. štátna moc
2. Štátne územie
3. Obyvatelia štátu

1

1. ŠTÁTNA MOC

Moc je určitý spoločenský jav, základom ktorého sú vzájomné vzťahy. Weber: „Moc znamená možnosť
presadiť vlastnú vôľu vo vnútri sociálneho vzťahu, a to napriek odporu, nezávisle od toho, v čom táto
možnosť spočíva.“

Štátna moc – je univerzálna schopnosť štátu presadzovať všeobecnú vôľu vyjadrenú v právnom poriadku,
vrátane prostriedkov donútenia.

Verejná moc

Štátna moc

- vz. neskôr – pojem 90.r.20.t.

- užší pojem, je obsiahnutá vo VS

- snaha o odštátnenie (deetatizácia)

- musí byť: legitímna

- obsahuje aj štátnu moc

- legálna

- vykonávateľom je štát, št. orgán

- suverénna

- prenáša moc aj na iné zložky

- pôvod moci – vždy od občana – dem.

Legitimita – oprávnenosť vykonávať štátnu moc.

-

Demokratický konsenzus s danou štátnou mocou vyjadrený a potvrdený demokratickými voľbami

-

Zdôvodnenie štátnej moci, ale aj akceptácia št. moci zo strany občanov (moc jednotlivca akceptujú

ostatní, legitímne ≠ legálne)

-

Stránky legitimácie:

a) procedurálna – moc je legitímna vždy, ak je výsledkom všeobecne akceptovanej procedúry (spravidla

volieb)

b) hodnotová – moc predstavuje všeobecne akceptovaný systém hodnôt, v ktorých moc sa môže

pohybovať

Legalita (zákonnosť) – výkon moci na základe právnych noriem

Suverenita (zvrchovanosť) – určitá nezávislosť výkonu št. moci; moc = nezávislá, neobmedzená, nedeliteľná

a) vnútorná – vzťahy vo vnútri štátu
b) vonkajšia – nezávislá smerom navonok, zahraničná

2. ÚZEMIE ŠTÁTU

Územie štátu je určitá časť zemského povrchu, ohraničená štátnymi hranicami, teritoriálnymi vodami
a vzdušným priestorom, nad ktorým štát vykonáva svoju suverénnu moc. Je to 3-rozmerný priestor.
Nemusí to byť súvislá časť. Patrí tu aj územie diplomatických línií a paluba lodí a lietadiel.

Spôsoby nadobúdania:
1. originálne
a) prvotná okupácia
b) akcesia (prírastok) - prirodzený (Arabské Emiráty)

- umelý (posun rieky)

2. derivátne (odvodené)
a) cesia – postúpenie, prevod, napr. kúpna zmluva (Alijaška)
b) adjudikácia – 2 štáty sa nevedia dohodnúť => prisúdenie 3. str.
c) vydržanie – ak vlastník nie je známy a vy to obhospodárujete (napr. po 10. rokoch)

3. OBYVATEĽSTVO

Štátna moc sa vykonáva na každom, kto sa nachádza na určitom území.

MODERNÝ ŠTÁT – ústavný, demokratický, právny a sociálny

2

 Právny – št. orgány vykonávajúce št. moc sú viazané právom.

 Demokratický: A.Lincoln: „Demokracia je vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud.“

1. princíp ochrany zákl. ľudských práv a slobôd
2. princíp deľby moci
3. právna istota
4. nezávislosť súdnictva a súdov

 Sociálny – zmierňuje sociálne nerovnosti

ORGANIZÁCIA ČINNOSTI ŠTÁTU (2.pr.)

27.09.2011

Štátny mechanizmus môžeme definovať ako politicko-právne inštituciovaný systém realizácie štátnej moci
a štátnej suverenity.
Štátny mechanizmus:

1. štátne orgány (dominantné) – sú charakterizované prostredníctvom pôsobnosti, právomoci

a štátnomocenského charakteru ich činnosti

2. zvláštne zložky – policajné a bezpečnostné zložky, napr. armáda, ozbrojené zložky – nedisponujú

štátnomocenskou právomocou, iba vykonáva príkazy

3. štátne organizácie a štátne zriadenia – školské, zdravotnícke, hospodárske, sociálne, kultúrne

Štátne orgány:

-

reprezentujú štát a sú vykonávateľom štátnej moci

-

orgán – gr. slovo – nástroj

-

majú štátnomocenský charakter – reprezentujú, zastupujú štát a sú vykonávateľom štátnej moci

(niektoré majú aj donucovacie prostriedky)

-

št. orgány môžu konať iba to a tak, ako im to dovoľuje zákon

Pôsobnosť, právomoc – vymedzuje, čo štátny orgán a v ktorej oblasti môže konať

Pôsobnosť štátneho orgánu – právne vyjadrenie úlohy a postavenia štátneho orgánu v určitých spoločenských
vzťahoch, hlavne ide o jemu právom zverené oblasti
- vymedzuje okruh spoločenských vzťahov, v ktorých štátny orgán pôsobí, resp. vykonáva svoju pôsobnosť
Delíme ju na:

a) vecná – vymedzuje rozsah vecí v rámci ktorej môžeme konať => všeobecná – vláda

=> špecializovaná - ministerstvo

b) osobná – vymedzuje rozsah osôb => všeobecná

=> špecializovaná

c) územná – vymedzuje územie, na kt. vykonáva svoju činnosť => obmedzená – miestne št. org.

=> neobmedzená - vláda

d) časová – vymedzuje čas, v kt. pôsobí (väčšinou neobmedzená)
e) funkčná – vyjadruje, ktorý stupeň danej sústavy št.org. je vo veci spôsobilí konať; vymedzuje

vzájomné pôsobenie alebo rozsah pôsobnosti medzi št. org. nižšej a vyššej inštancie (súd rozhoduje
o mojom spore: okresný súd – 1. inštancia, odvolanie – 2. inštancia)

Právomoc štátneho orgánu môžeme definovať ako určité právne prostriedky, kt. má št.org. k realizácii svojej
pôsobnosti (právne prostriedky – upravené zákonom).

3

Štátne orgány z

hľadiska právomocí:

a) ústavodarné a zákonodarné orgány
b) org. s výkonnou právomocou (exekutív)
c) so súdnou právomocou
d) s kontrolnou a dozornou právomocou (NKÚ)

Z

hľadiska spôsobu vzniku:

a) volené
b) menované (napr. vláda prezidentom)
c) dedičné
d) virilné (ak zastávam 1 funkciu – automaticky zastávam aj inú)

Z

hľadiska osobného zloženia alebo tvorby vôle:

a) monokratické – 1 rozhoduje
b) kolegiátne – vláda, NR SR

Z

hľadiska dĺžky funkčného obdobia:

a) s určitou (poslanci, starosta, prezident)
b) s relatívne neurčitou (sudca je na neobmedzené obdobie, ale do veku 65 rokov)
c) neurčitá (zväčša predstavitelia súdu, napr. USA)

KLASIFIKÁCIA štátnych orgánov

1. ústavodarné a zákonodarné orgány – parlament a NR SR

parlament

:

-

výraz suverenity, jeho postavenia, právomocí sa rozvíjajú priamo od zdroja moci

-

1-2 komorové (u nás 1-komorový parlament); 2-komorový zväčša v zložených štátoch, federáciách

(ČR je unitárny štát, ale má 2 komory)

NR SR:

-

výlučná právomoc: ústavodarný a zákonodarný orgán

-

stále zasadajúci orgán

-

v zmysle ústavy je reprezentantkou suverenity ľudu

-

je ustanovená voľbami

-

ústava: 5. hlava, I. oddiel

-

1-komorový orgán

-

150 poslancov volených na 4 roky

-

právna úprava: ústava a ďalšie právne predpisy

-

vykonáva svoju pôsobnosť v oblasti ústavodarnej a zákonodarnej

-

ústava: 2/3 poslancov

-

zákon: nadpolovičná väčšina prítomných (76 aby bola uznášania hodná)

-

v oblasti vnútornej (hosp.,soc.,pol.), zahraničnej politiky a v oblasti kontrolnej (vláda, exekutíva)

-

niektoré justičné právomoci – NR môže 3/5 väčšinou odvolať prezidenta – podať žalobu

-

autonómna oblasť pôsobnosti – sama autonómne organizuje svoju činnosť

2. výkonné orgány:

-

hlava štátu

-

vláda

-

ministerstvá

-

ostatné ústredné orgány štátnej moci

-

miestne orgány

Hlava štátu: SR: prezident

-

reprezentatívnosť – zastupuje SR navonok a svojimi rozhodnutiami zabezpečuje riadny chod štátnych

a ústavných zákonov

-

je priamo volený

-

funkčné obdobie: 5 rokov

-

ústava: 6. hlava, I. oddiel

-

právomoci:

a)

vo vzťahu k zahraničiu:

-

dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy

4

-

prijíma a poveruje veľvyslancov

-

má právo veta (na prelomenie veta nadpolovičná väčšina všetkých)

b)

vo vzťahu k NR SR:

-

zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR

-

môže rozpustiť parlament

-

podáva správy o stave SR (výročné + mimoriadne)

c) vo vzťahu i vláde:

-

menuje predsedu

-

menuje a odvoláva vládu

d) má kreačné právomoci:

-

menuje profesorov, rektorov, generálov

-

na návrh aj generálneho prokurátora

e) v oblasti obrany a bezpečnosti
f) ostatné právomoci hlavy štátu – udelenie milosti a amnestie

Vláda SR:

-

stojí na vrchole výkonnej moci

-

ústava: 6. hlava, II. oddiel

-

skladá sa z predsedu, podpredsedu a ministrov

-

predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident SR

-

na návrh predsedu vlády prezident menuje ďalších členov vlády, kt. sú poverení riadením

ministerstiev

-

vláda je zodpovedná NR SR

-

na prijatie uznesenia vlády je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých

Súdy:

-

rozhodujú o vine/nevine

-

ochrana základných práv a slobôd

-

ústava: 7. hlava

-

Najvyšší súd, Ústavný súd, Špecializovaný trestný súd, Krajské a okresné súdy

-

Špecializovaný trestný súd – má špeciálne vymedzenú pôsobnosť (napr. ak minister spácha korupciu)

-

Ústavný súd – sídlo KE, rieši právne predpisy, sudcovia sú volení na 12 rokov, rieši aj individuálne

žiadosti – základné práva a slobody, ak už boli vyčerpané všetky možnosti

Štátne orgány s osobitým postavením – SUI GENERIS

1. verejný ochranca práv – OMBUDSMAN:

-

1.x vo Švédsku

-

prijíma sťažnosti od občanov

-

je nezávislá a nestranná osoba zväčša poverená parlamentom, ktorá prešetruje sťažnosti občanov proti

nezákonnému, resp. nespravodlivému konaniu orgánov VS

-

úlohy

: - ochranca základných práv a slobôd

- ochrana pred „maladministráciou“ (nefunkčné pôsobenie orgánu VS, obťažovanie,
neústretovosť, šikana)
- kontrola orgánov VS
- funkcia zmierovania konfliktov
- reformátor – odporúča návrhy riešenia konfliktov
- predstaviteľ nežného práva (nemá rozhodovaciu, sankčnú ani donucovaciu právomoc)

-

výhody

VOP: 1.finančná nenáročnosť

2.rýchlosť, včasnosť
3. neformálny postup (konanie nie je upravené zákonom)

2. PROKURATÚRA:

-

pôsobnosť v trestnej aj netrestnej činnosti

-

v trestnej – prokurátor podáva obžalobu (vs. obžalovaný)

-

v netrestnej – vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných platných

predpisov orgánov VS

3. NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD

5

ŠTÁT A OBČAN (3.pr.)

04.10.2011

Štátne občianstvo – je právny vzťah, štátoobčiansky zväzok štátu a fyzickej osoby, na základe ktorého
vznikajú jeho subjektom práva a povinnosti (obsahom sú práva a povinnosti na oboch stranách).Zo str. štátu:

-

diplomatická ochrana = právo na ochranu na území štátu aj mimo neho

-

právo občanov na pobyt na území štátu

-

svojho občana nemožno vyhostiť, iba cudzincov

-

právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných

-

právo voliť parlament, hlavu štátu, referendum

-

aj povinnosti občanov – obrana vlasti, ochrana, dodržiavanie vš. právnych predpisov aj mimo územia

Korene ŠO:
Predchodcom – pôvod – staroveký Rím – za rímskeho občana bol považovaný každý slobodný človek

-

prelom 18. a zač.19.st. moderné poňatie => Deklarácia práv človeka

-

pre absolutizmus typické poddanstvo – nezohľadňoval atribúty novej doby v 18. a 19. st. – v rozpore

s ľudskými právami

-

v modernej dobe – poddanstvo = štátne občianstvo

Obsah ŠO je v súčasnosti určovaný vnútroštátnym zákonodarstvom (je výsostným právom jednotlivých
štátov určovať podmienky nadobudnutia a zániku ŠO)

Z

hľadiska praxe demokr. štátov najčastejší spôsob nadobudnutia je:

1. narodením
2. osvojením
3. udelením

Osvojenie – adopciou dieťaťa z iného štátu automaticky získava občianstvo daného štátu (rozhodne súd a je
to trvalé)

Udelenie – Naturalizácia (Znamená udelenie ŠO osobe - cudzincovi alebo apolitovi, kt. o ŠO žiada spôsobom predpísaným
právnym poriadkom príslušného štátu)

– udeľuje sa na základe žiadosti žiadateľa a musí spĺňať množstvo

rozličných podmienok, ktoré sú upravené vo vnútroštátnom zákonodarstve (min. 8 rokov žiť na danom území,
ovládanie jazyka, ekonomická nezávislosť a mravná bezúhonnosť)
- ak ide o zlúčenie rodiny, nemusí spĺňať všetky podmienky
- obsah ŠO je rovnocenný bez ohľadu na nadobudnutie ŠO

Narodenie: 2 medzinárodné princípy:

1. IUS SOLI – princíp miesta => dieťa nadobúda ŠO podľa miesta narodenia; uplatňoval sa v tých

štátoch, ktoré sa rozrastali, napr. USA, Austrália

2. IUS SANGUINIS – princíp krvi => dieťa nadobúda ŠO podľa občianstva rodičov; Francúzsko

V praxi v demokratických štátoch sú považované za rovnocenné a kombinujú sa, aby sa nestalo, že dieťa
ostane bez ŠO, a aby nemalo dvojité ŠO.

ŠO a EÚ:

-

1992 Maastrichtská zmluva

-

V súčasnosti Charta základných práv EÚ

-

Občianstvo EÚ nenahrádza ŠO členských štátov

-

Každý občan členského štátu je automaticky občanom EÚ

-

Vyplývajú z toho práva i povinnosti – právo na slobodný pohyb a voľbu bydliska, právo voliť a byť

volený (komunálne voľby, voľby do EP), právo na diplomatickú ochranu v cudzine

ŠTÁTNA PRÍSLUŠNOSŤ = ŠO pre menšinu; väčšina tvrdí, že ŠP je širší pojem a okrem príslušnosti
fyzickej osoby k danému štátu...

Charakteristické znaky ŠO:

1. Spôsoby nadobudnutia a zániku ŠO upravuje takmer výlučne vnútroštátne zákonodarstvo, táto

dohoda je medzinárodnou zmluvou

2. Časová stabilita a trvalosť – najčastejšie vzniká narodením a zaniká smrťou, ale aj inak (u nás na

požiadanie a odobratie občianstva)

3. Nikomu nemožno odňať ŠO proti jeho vôli

6

4. Priestorová stabilita ŠO – ak opustíme územie štátu nestrácame jeho občianstvo (aj v cudzine musím

dodržiavať pravidlá právneho poriadku daného štátu)

5. Výlučnosť ŠO – občan voči štátu, ktorého je občanom sa nemôže dovolávať ŠO iného štátu
6. Liberálnosť ŠO – v demokratických štátoch sa čím ďalej, tým viac práv a slobôd uznáva a neviažu sa

na ŠO

ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY

Prirodzené práva – získali sme ich narodením ako slobodné bytosti (nedal nám ich štát)

Základné práva a slobody:

-

označujeme tak jednu skupinu – osobné práva (právo na život, na nedotknuteľnosť obydlia)

-

korene majú v prirodzeno-právnych teóriách

-

predstavitelia: J.Locke, J.J.Rousseau, J.Rawls

-

majú spoločné ľudské práva a slobody – väčšina z nich známa, lebo sme sa narodili ako ľudské

bytosti a nemáme ich od štátu

-

vývoj inštitútu ZPaS začína koncom 18.st., súvisí s Francúzskou revolúciou

-

vývoj odlišný anglo-amerických a kontinentálnych oblastiach

Anglo-americký typ práva:

-

sudcovský typ práva

-

vývoj negatívnou cestou – nemajú to nikde napísané

-

žiadna ústava, súdna moc sa snažila negatívne vymedziť zásah štátu do ich systému

Kontinentálny typ práva:

-

po revolúcii sa hneď prijali ZP

-

sú v ústave, vypísané, stanovené

Z hľadiska historického vývoja 3 generácie ĽP:

1. Obdobie VFR, koncom 18.st.

- osobné práva (sloboda pohybu, pobytu, nedotknuteľnosti, náboženstva)
- politické práva (volebné pr., zakladať politické strany – vývin do 20.st., združovacie, petičné právo)

2. Hospodárske, sociálne a

kultúrne práva

:

- pol.20.st. – po 2. sv. v.
- súviselo to s rozvojom moderných a demokratických štátov (právo na vzdelanie, prácu, hmotné

zabezpečenie)

3.Moderné obdobie (po 70.r.20.st.)

- právo na ochranu ŽP, na mier

Súčasná koncepcia ZPaS – spĺňa niekoľko znakov

1. Východiskom je rešpektovanie ich prirodzeno-právneho poňatia – všetci sme si rovní v slobode, lebo

sme sa narodili ako ľudské bytosti

2. Pozitívno-právne poňatie PPaS – nato, aby ZPaS boli reálne vymáhateľné, musia byť zakotvené

v právnom poriadku

3. Vš. demokratické štáty v súčasnosti predpokladajú aj možnosti obmedzenia ĽPaS (právo na

zhromaždenie – musím ohlásiť obci, aby bolo platné; zhromaždenie na podporu Hitlera – trestný čin).
Ak nejaké obmedzenia sú – musia byť vymedzené zákonom.

KLASIFIKÁCIA ZPaS:
Z hľadiska obsahu:
a) osobné (základné ĽPaS)
b) politické
c) hospodárske, sociálne a kultúrne práva
d) práva národnostných menšín a etnických skupín
Z hľadiska subjektu:

a) fyzická osoba – ľudia (osobné a politické práva)
b) občania (hosp., soc. a kul. pr.)
c) ........

Osobitnú skupinu tvoria aj právnické osoby – sú subjektom ZPaS aj subjektom všetkých ostatných, pokiaľ
z povahy ZPaS nevyplýva, že subjektom je výlučne fyzická osoba.

7

FORMA VLÁDY A ŠTÁTNE ZRIADENIE (4.pr.)

11.10.2011

Obsah štátu – sú to funkcie štátu, ktoré štát a štátna moc zabezpečuje. Je to nejaká trvalá činnosť štátu
zameraná na určitý cieľ. Funkcie štátu sú hlavné, resp. základné činnosti štátu.
Funkcie:

a) vonkajšie

– f. obrany, f. mierovej spolupráce s ostatnými štátmi

b) vnútorné

– hosp. f. štátu, f. sociálnej starostlivosti, kultúrno-výchovná funkcia, f. ochrany ZPaS, f.

ochrany verejného poriadku a iné

Forma štátu – je organizácia jeho činností alebo spôsob organizácie obsahu štátu alebo spôsob organizácie
štátnej moci a režim jej fungovania

3 zložky formy štátu:

1. forma vlády
2. štátne zriadenie (unitárny, zložený)
3. štátny režim – vyjadruje mechanizmus tvorby a realizácie štátnej vôle, vrátane postavenia jednotlivca

spoločnosti

FORMA VLÁDY
Forma vlády je štruktúra najvyšších štátnych orgánov v danom štáte, spôsob ich tvorby a vzájomné vzťahy
medzi nimi.

Z hľadiska hlavy štátu, delíme štáty na:

a) monarchia – na čele je monarcha

 absolutistické – 1 neobmedzený vládca nad všetkým

 konštitučné – obmedzený ústavou (Anglicko)

b) republika – na čele prezident, volený (zväčša parlamentom) na pevne stanovené funkčné obdobie

Z hľadiska vzťahu medzi najvyššími štátnymi orgánmi (parlament, vláda, hlava štátu a niekedy aj najvyššie
súdy):

a) parlamentná

- suverenity ľudu – moc pochádza z ľudu
- od parlamentu a jeho postavenia sa odvodzujú vzťahy k iným orgánom
- tvorba vlády závisí od výsledkov volieb do parlamentu (prezident vymenuje predsedu vlády a potom

spolu menujú vládu)

- tzv. politická zodpovednosť vlády smerom k parlamentu (parlament môže kedykoľvek vláde vysloviť

nedôveru => vláda padá)

- hlava štátu má úlohu arbitra = má urovnávať konflikty medzi vládou a parlamentom
- prezident má slabé postavenie – nemá významné právomoci, inštitút kontrasignácie – ak podpíše

prezident, musí podpísať aj predseda parlamentu

- na čele vlády stojí predseda vlády alebo premiér

b) prezidentská

- je stabilnejšia
- striktné oddelenie jednotlivých zložiek štátnej moci (systém trojdelenia) – zákonodarná, výkonná

a súdna sú od seba oddelené – systém vzájomných bŕzd a protiváh

- tvorba vlády závisí od volieb prezidenta (neplatí vo Francúzsku – sám si zostaví vládu)
- vláda iba poradný orgán prezidenta, predseda vlády nie je
- silné postavenie prezidenta: je na čele exekutívy a má silné právomoci

c) systém vládnych zhromaždení

- parlament má zákonodarnú aj výkonnú moc vo svojich rukách
- parlament si volí vládu i prezidenta
- úlohou vlády ako výkonného orgánu parlamentu, a parlament môže vstupovať do rozhodovania vlády
- v čistej podobe už neexistuje, najviac sa mu podobá systém vo Švajčiarsku (ale vláda je stabilný

orgán)

ŠTÁTNE ZRIADENIE (5.pr.)

8

18.10.2011

Štátne zriadenie je územno–organizačné členenie štátu. Je to určitý systém vzťahov, ktorými určuje vnútornú
štruktúru štátu a orgánov štátu podľa územia.
Štáty:

a) unitárne (SR, Holandsko)
b) zložené

 federácia

 konfederácia

 únia (vecná alebo personálna)

c) iné zoskupenie štátov (EÚ)

Rozdiel medzi unitárnym a zloženým štátom: či sa štát člení na také útvary, kt. vykazujú alebo nevykazujú
štátomocenské charakteristiky.

Unitárny:

- nedelí sa na územné celky, ktoré by vykazovali štátomocenské charakteristiky
- delí sa na územnosprávne alebo územnosamosprávne jednotky
- existuje iba jedna sústava najvyšších štátnych orgánov, miestnych orgánov
- 1 právny poriadok, 1 ústava, 1 občianstvo

Zložený:

- delí sa na útvary, ktoré vykazujú štátomocenský charakter

a) federácia:

- najviac rozšírená
- základom je spojenie dvoch alebo viacerých štátov do spoločného štátu, spravidla na základe

medzinárodnej zmluvy alebo dohody, ktorá bude súčasťou ústavy alebo existuje mimo nej a tvorí
základ pre vznik federácie

- subjekty federácie postupujú spoločnému štátu časť svojej suverenity, čím sa vlastne zakladá

suverenita federácie, ktorá sa následne premieta do pôsobnosti a právomocí jej orgánov

- tú časť právomocí, ktorú si ponechávajú, vykonávajú vlastnými orgánmi (vlastné zákonodarstvo,

súdnictvo)

- najčastejšie delenie suverenity ako aj postavenie subjektov federácie a ich orgánov najčastejšie

vymedzuje ústava federácie

- najčastejšie v ústave tvorený 2-komorový parlament, pričom úlohou druhej komory je zabezpečiť

rovnováhu medzi členskými štátmi federácie

=> podľa veľkosti členských štátov – Rakúsko – podľa počtu obyvateľov
=> rovnomerne – USA – všetky krajiny po dvoch senátorov

b) konfederácia:

- voľnejšie spojenie viacerých suverénnych štátov
- právnym základom je medzinárodná zmluva medzi členskými štátmi, kt. členské štáty delegujú výkon

niektorých právomocí alebo činností na spoločné konfederatívne orgány

- so zmluvou musia súhlasiť všetky členské štáty (rozdiel s federáciou), konfederáciu tvoria suverénne

a samostatné štáty, ktoré sa naďalej ponechávajú medzinárodno-právnu subjektivitu

- štáty majú vlastné ústavy, svoj chod štátu
- za podmienok dohodnutých v zmluve môžu odstúpiť od zmluvy
- konfederatívne orgány vznikajú iba tam, kde sa dohodli, že prenesú svoju právomoc
- neexistuje nič ako priame konfederatívne zákonodarstvo
- je viac-menej historicky prekonaná (bolo Švajčiarsko, USA – teraz federácie)

c) únia:

-

najvoľnejšie spojenie zloženého štátu

-

voľná forma štatoprávneho .......

 reálna

– veľmi úzky okruh viacerých vecí, presne vymedzené oblasti pôsobnosti

 personálna

– spojená panovníkom, inak samostatný štát

Európska únia:

-

vz. Maastrichtskou zmluvou r. 1992 – cieľ: vytvorenie Európy bez vnútorných hraníc, vytvorenie

spoločnej hospodárskej a menovej únie, konštituovanie bezpečnostnej a zahraničnej politiky

9