VýCUC

Dane
- povinné, nenávratné, neekvivalentné, neúčelové
priame - nepriame
progresívne, proporcionálne, regresívne
Podľa daňového určenia (do ktorého rozpočtu)
Zverejnené (výlučné dane)
-

100% plynie do jedného rozpočtu

-

Daň z príjmov PO (do ŠR), spotrebné dane (ŠR),
miestne dane (obce)

Podielové dane
-

výnos sa rozdeľuje zákonom stanoveným spôsobom
medzi rozpočty jednotlivých vládnych úrovni - daň
z príjmu FO
(ŠR 6,2%, VÚC 23,5%, obce 70,3%)

Podľa vzťahu medzi veľkosťou dane a základu dane
-

dane valorické (základ v peňaž. jednotkách a sadzba v
% základu) - daň z príjmu

-

dane špecifické – základ dane v naturálnych jednotkách
a sadzba dane za fyz. jednotku – spotrebné dane

Pri valorických daniach v prípade inflácie sa základ dane
zvyšuje a tým pádom nominálna daň rastie. Pri špecifických
daniach inflácia nemá vplyv na základ ani na sadzbu dane.
Podľa vzťahu k platobnej schopnosti
Osobné - berú ohľad na platobnú schopnosť (daň z príjmu)
in rem - neberú ohľad na platobnú schopnosť
(daň z pozemkov, spotrebné dane, DPH)
Daňová sústava SR
Priame dane

-

zisk, príjem – daň z príjmu FO, PO

-

majetok – daň z nehnuteľností (z
pozemkov, stavieb, bytov)

o

daň z motorových vozidiel

Nepriame dane

-

všeobecná spotreba – DPH

-

špecifická spotreba
o

spotrebná daň z lieku

o

spotrebná daň z vína

o

spotrebná daň z piva

o

spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov

o

spotrebná daň z minerálneho oleja

o

spotrebná daň z elektriny, uhlia a zemného
plynu

-

Daňová kvóta I. = dane/HDP x 100

-

Daňová kvóta II. – je presnejšia, zahŕňa aj odvody:
(dane + poistné odvody)/HDP x 100

Daňová harmonizácia
-

približovanie a prispôsobenie národných daňových
systémov a jednotlivých daní na základe dodržiavania
spoločných pravidiel zúčastnených krajín

-

(ex) kompletná štandardizácia a nulová harmonizácia

-

medzi nimi existujú rôzne stupne harmonizácie:
1. administratívna spolupráca medzi inštitúciami

správy daní ohľadne daňovníkov, ktorých aktivity
sa týkajú daňovej legislatívy vo viacerých krajinách

2. zmiernenie neharmonizácie – podpísanie

medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého
zdanenia

3. určenie rovnakých daní pre všetky krajiny

Európskej únie, avšak s ponechaním možnosti
členských štátom zachovať a určovať ďalšie dane
na národnej úrovni

4. nominálna harmonizácia – vyjadruje stav, kedy

krajiny majú rovnaké dane, ktoré však nemusia byť
určené na rovnakom daňovom základe, alebo
rovnakom systéme správy daní a administratívy

Adam Smith – 4 daňové kánony - 4 Daňové zásady:
1. zásada spravodlivosti – založená na tom, že dane majú

platiť všetci úmerne svojim možnostiam (dôchodkom)

2. zásada určitosti – daň by mala byť určená presne
3. zásada pohodlnosti - daň by sa mala vyberať vtedy

a takým spôsobom, kedy sa to poplatníkov najviac hodí

4. zásada úspornosti – daň má byť prepracovaná tak, aby

daňovník platil čo najmenej nad to, čo skutočne prináša
do štátnej pokladnice (náklady so zdaňovaním)

Princípy zdaňovania
1. administratívna jednoduchosť
2. flexibilita
3. politická priehľadnosť
4. spravodlivosť – horizontálna a vertikálna
5. efektívnosť
Dôchodkový a

substitučný efekt dane

Dôchodkový efekt dane - daň znižuje dôchodok.
Substitučný efekt dane vzniká v dôsledku distorzie
(skreslenia) v cenách. Uvalená daň na zdaňovaný tovar
spôsobuje zvýšenie jeho ceny vo vzťahu k nezdanenému.
Daňový presun
-

dopredu na kupujúceho na trhu, tým že sa zvýši cena
statku, alebo dozadu na predávajúceho

-

tento presun môže byť čiastočný, stopercentný i vyšší
ako je výška dane

-

presun je nulový ak je elasticita dopytu nekonečná

Fiškálna nerovnováha – je existencia pohľadávok voči
budúcim daňovým príjmom, kedy dochádza
k prerozdeľovaniu doteraz nevytvorených zdrojov
Typy rozpočtového deficitu
-

rozpočtový deficit pred začatím rozpočtového roka

-

rozpočtový deficit v priebehu rozpočtového roka

-

rozpočtový deficit po skončení rozpočtového roka

aktívny (štrukturálny) – spôsobený určitým rozhodnutím
vlády, t j. ide o zámerné rozhodnutie uplatnené v rámci
fiškálnej politiky
pasívny deficit (cyklický) – v dôsledku vplyvu vonkajších
(exogénnych) faktorov nezávisle na rozhodnutiach
a zámeroch vlády, vláda nie je schopná zabrániť jeho vzniku
a v krátkom období nedokáže nerovnováhu účinne riešiť
Príčiny v prípade aktívneho deficitu:
-

expanzívna fiškálna politika

-

politické dôvody

-

snaha rozložiť dôsledky výdavkových šokov

-

rozloženie daňového zaťaženia na viac generácií

Príčiny v prípade pasívneho deficitu:
-

hospodársky pokles

-

rast cien základných surovín (napr. ropa)

-

hospodárska kríza vo svete

-

spoločenská, prírodná katastrofa

-

úroky z verejného dlhu

-

rast úrokovej miery (musím splácať viac)

Spôsoby krytia rozpočtového deficitu
-

dlhové financovanie – štátne cenné papiere, domáci
a zahraničný úver

-

emisné financovanie – centrálna banka poskytuje buď
priamy úver alebo nakúpi štátne dlhopisy od štátu.

-

úbytok objemu štátnych aktív – napr. rezervy vytvorené
v minulých rokoch, privatizácia štátneho majetku

Verejný dlh
– súhrn pohľadávok všetkých ostatných ekonomických
subjektov voči štátu bez ohľadu na to či vznikli tieto
pohľadávky cestou štátneho rozpočtu, alebo iným
spôsobom.

Verejný dlh

-

štátny dlh

-

miestny dlh

-

dlh mimorozpočtových fondov

-

dlh verejnoprávnych inštitúcii

-

dlh verejných podnikov

Členenie verejného dlhu z

rôznych hľadísk

Hrubý verejný dlh – je celkovým objemom záväzkov
verejného sektora, bez ohľadu na pohľadávky štátu.
Čistý verejný dlh = hrubý verejný dlh - pohľadávky vlády
voči subjektom ostatných sektorov. Lepšie vyjadruje rozsah
povinnosti sektora verejnej správy splniť svoje záväzky
Podľa zdroja krytia dlh členíme na:

-

Vnútorný dlh

– dlh krajiny voči vlastným občanom

-

Vonkajší zahraničný dlh

– voči zahraničiu

Podľa doby splatnosti možno členiť dlh na krátkodobý
(do 1r.), strednodobý (do 10r.), dlhodobý (nad 10r.)
Štátne dlhopisy
Dlhopis je cenný papier vyjadrujúci dlžnícky záväzok
emitenta voči každému vlastníkovi tohto dokumentu.
Emitent – je povinný splatiť k určitému dátumu dlžnú
čiastku a k určitému dátumu výnosy.
Faktory vplývajúce na zníženie verejného dlhu
Exogénne faktory
-

tempo ekonomického rastu

-

inflácia

-

zahraničná pomoc vo forme rôznych darov, grantov či
odpustenie úrokov z dlhu, celého dlhu

Endogénne faktory
-

reštriktívna fiškálna politika – cieľ dosiahnuť prebytok
v štátnom hospodárení a z toho splácať dlhy

-

monetárne riešenie – emisia nových peňazí vo výške
dlhu, nevhodné, vedie k rastu inflácie a následnému
zníženiu reálnej výšky dlhu

-

odmietnutie existujúceho dlhu – len teoretické