ATRIBUČNÉ TEÓRIE

MOTIVÁCIE

Atribúcia – pripisovanie,

askripcia

Kauzálna atribúcia –

pripisovanie príčin, kauzálne

vysvetľovanie

Základný predpoklad atribučných

teórií



Človek je motivovaný dosiahnuť kognitívne

ovládanie svojho prostredia –



teda chce vedieť, prečo sa udalosť vyskytla,

akému zdroju, motívu, stavu môže byť

pripísaná príčina vzniku udalosti /Kelley,

1967/.



Zakladateľom atribučnej teórie je Fritz Heider

(1958); činnosť a správanie človeka sú

ovplyvnené osobnosťou a prostredím.



Atribučná teória je dominantnou teóriou v

posledných troch – štyroch desaťročiach v

psychológii motivácie, pre empirickú podporu

(Weiner, 2000).

Kognitívny model správania

Heidera



Podnet je vnímaný dôsledok

správania, intervenujúce kognície sú

určitou kauzálnou schémou, a

dôsledky sú širokou oblasťou

očakávania, citov a správania, ktoré je

ovplyvnené kauzálnymi kogníciami.

Pojem atribučná teória možno

aplikovať na celú triedu teórií



Ktoré sa zaoberajú kauzálnym usudzovaním.



Najviac pozornosti venovali vedci atribúciám

spojeným s výkonom, atribúcie slúžia na vysvetlenie

úspechu, neúspechu vlastného a iných ľudí.



Atribučné teórie (AT) vysvetľujú, ako atribúcie

ovplyvňujú očakávanie, emócie a budúce správanie.



Kauzálne atribúcie sú vyvolávané neobyčajnými

udalosťami a nedosiahnutím cieľa, teda to sú

antecendentné podnety, ktoré vyvolajú kauzálne

skúmanie, hľadanie príčiny.

Atribučná teória - Kelley,

1967



Jeho model slúži na vysvetlenie toho, ako ľudia

využívajú informácie na to, aby urobili

atribúcie týkajúce sa výsledkov iných ľudí.



Sústreďuje sa na proces, ktorým jednotlivci

prichádzajú k špecifickým atribúciám.



Ako pozorovatelia používajú informácie na

utvorenie sociálnych atribúcií o výsledkoch

správania iných.



Atribúcie sú podľa Kelleyho funkciou troch

troch

informačných faktorov – konsenzus,

informačných faktorov – konsen

konzistencia a odlišnosť.

konzistencia a odlišn



Konsenzus sa týka

toho, či to isté

správanie sa

vyskytuje aj u iných

ľudí v tej istej

situácii.



Konzistencia je

vysoká, ak človek

prejavuje to isté

správanie dlhodobo

v tej istej situácii.



Odlišnosť je

porovnávanie

správania jednotlivca

v iných situáciách.



Tieto tri typy

informácií tvoria

informačný vzorec,

ktorý vedie

pozorovateľa

pripisovať príčiny

správania aktéra

jednej z troch tried

príčinnosti – osobe,

podnetu, situácii.

Informačné faktory

Pripisovanie príčiny



Osobe – nízky konsenzus, vysoká

konzistencia a nízka odlišnosť.



Podnetu – všetky tri faktory sú vysoké.



Situácii – konsenzus a konzistencia sú

nízke, odlišnosť vysoká.



Kelley nevysvetľuje dôležité rozdiely

zahrnujúce atribúcie osoby, ani ako

jednotlivé dimenzie informácie interakujú.

Bernard Weiner

Weinerov model výkonovej

motivácie 1971



Primárne sa týka kauzálnych

vysvetlení výsledkov výkonu

jednotlivca.



Základný predpoklad Weinera:

kauzálne vysvetlenia, t. j. atribúcie

úspechu či neúspechu ovplyvňujú

budúce očakávanie, afekt a

správanie.

Dimenzie atribúcií

1.

Locus of causality – miesto príčinnosti sa týka

stupňa, v ktorom osoba vníma, že výsledok je

spôsobený vlastnou akciou. Interná atribúcia –

jednotlivec vníma seba ako príčinu výsledku.

Externá atribúcia – výsledok pripisuje vonkajším

environmentálnym faktorom.

2.

Stability – stabilita je možnosť zmeny výsledku v

čase. Nestabilné – úsilie, stabilné - schopnosti.

3.

Globality – globálnosť je stupeň, v ktorom

príčina výsledku je generalizovateľná v rôznych

situáciách.

4.

Controllability – kontrolovateľnosť – miera, v

ktorej môže osoba vôľou ovplyvniť výsledok.

Model výkonovej motivácie



Interakcia dimenzií (kauzality, stability

globality a kontrolovateľnosti)

vytvára model výkonovej motivácie.

Príklady pripisovania príčin

úspechu

stabilné

nestabilné

globálne

špecifické globálne

špecifické

interné inteligenci

a

Špeciálne

schopnost

i

Fyzická,

duševná

kondícia

Úsilie v

úlohe

externé Fyzikálne

zákony

Náročnos

ť
úlohy

šťastie

náhoda

Weiner, 2000



Intrapersonálna a interpersonálna teória

motivácie z atribučnej perspektívy.



Čo sa stane po neúspechu, zlom výkone u

pracovníka, študenta?



Najpravdepodobnejšími prediktormi sú

subjektívne očakávania budúceho úspechu,

ako aj sebausmerňujúce emócie (sebaúcta,

vina, hanba). Tieto sebausmerňujúce

myšlienky a city tvoria tzv. intrapersonálnu

intrapersonáln

teóriu motivácie.

teóriu motiv

Interpersonálna teória motivácie



Dôležité osoby z hľadiska zlyhávajúceho zhodnotia

jeho výkon a osobu (ako nemorálnu, nezodpovednú,

dobrú alebo zlú).



Ich myšlienky, city môžu vyústiť do pomoci alebo

zanedbávania, pozitívnej alebo negatívnej spätnej

väzby.



Tieto myšlienky a city iných orientované voči

zlyhávajúcej osobe tvoria tzv. interpersonálnu teóriu

motivácie.



Hranice medzi intra- a interpersonálnou teóriou sú

neostré, avšak rozdiely sú významné. Tieto teórie aj

významne interakujú.

Intrapersonálna teória

motivácie

Výsle

dok

Locus

Stabili-
ta

Globa-
lita

Kontro
lovateľ
nosť

Sebaú
cta

Bezná
dej

Relaxá
cia

Prekva
penie

Hanba

strach

Akcie

Pomáha
nie

Výkono
vé
snahy

Náprav
né
rozhodn
utia

Charakt
eristiky

Intenzit
a,
latencia,

perziste
ncia

Ak
pozi-
tívny,

šťastný

šťast

Ak
negatívny
frustrova
ný,

smutný

smu

Ak
neočakávaný,
negatívny
alebo dôležitý

Špecifická
informácia

Kauzálne

Pravidlá

Aktér vs

Pozorovate
ľ

Hedonické
podfarbeni
e

výkon

Schopnosti

Úsilie

šťastie

afiliácia

Fyzická
charakteri
stika

osobnosť

Výsledok Afekt Kauzálne Kauzálne Kauzálne Psychol. Behavior.

závislý od výsledku antecendenty askripcie dimenzie dôsledky dôsledky

Dva hlavné motivačné mechanizmy



Očakávanie – expectation – je subjektívna

pravdepodobnosť budúceho úspechu.



Hodnota – value – sú emocionálne dôsledky

dosiahnutia, nedosiahnutia cieľa.



Miesto a kontrolovateľnosť sú spojené s

citovými vzťahmi alebo hodnotou výsledkov

výkonu,



miesto ovplyvňuje hrdosť a sebaúctu (hrdosť

nie je, ak je výkon pripísaný vonkajšej

nekontrolovateľnej príčine).



Očakávanie úspechu, spolu s emóciami určujú

následné správanie (správanie závisí od

myšlienok a citov).

Príklad (van Laar, 2000)



Interná atribúcia neúspechu u

vysokoškolákov

NEÚSPECH

Interná
atribúcia

Nedostatok
schopností

Nízka
sebaúcta

Nízke
očakávanie
úspechu

Vypa
-dne
zo
štúdia

Externá atribúcia neúspechu

NEÚSPECH

Externá
atribúcia

Rasové

predsudky

Zachovan
á sebaúcta

Nízke
očakávani
e úspechu

Hnev na
iných

Vypadne

Zo školy

Sociálna

aktivizácia

Interpersonálna motivácia z

atribučnej perspektívy



Bohatý sociálny kontext pri výkonovej

motivácii (hodnotenia, city učiteľov,

rovesníkov, rodičov, spolupracovníkov,

rodiny, nadriadených).



Tieto reakcie iných Weiner začlenil do

interpersonálnej teórie motivácie.



Kauzálne hľadanie teraz nerobí aktér, ale

pozorovateľ. Ich atribúcie môžu byť zhodné

alebo opačné ako u aktéra.

Individuálne rozdiely v

kauzálnych myšlienkach



Systematické skúmanie individuálnych

rozdielov inicioval J. Rotter (1961).



Jeho formálna teória motivácie hovorí:



BP = f (E a RV)



Možnosť vzniku správania v danej

situácii (BP) je funkciou očakávania E a

odmeňujúcej úlohy cieľa (RV).

Julian Rotter



Individuálne

rozdiely v

kauzálnych

atribúciách

Iní autori



DeCharms



Origin a pawn

teória

Zhrnutie



Atribučné teórie v spojení s

poznatkami teórie výkonovej

motivácie patria k dominantným

spôsobom vysvetľovania motivácie v

súčasnosti.