Rodina - seminárka

1.1 Vysvetlenie základných pojmov

Rodina je forma dlhodobého solidárneho spolužitia osôb spojených príbuzenskými

vzťahmi, v ktorej sú dospelí členovia zodpovední za výchovu detí. Existujú v nej dva
základné vzťahy: príbuzenstvo a manželstvo. Príbuzenstvo definujeme ako vzťah medzi
jedincami, ktorý vzniká buď sobášom alebo pokrvnými väzbami v otcovskej alebo materskej
línii. Pod pojmom manželstvo rozumieme oficiálny, sociálne akceptovaný sexuálny zväzok
dvoch dospelých jedincov. Sobášom dvoch partnerov sa stávajú príbuznými aj ich rodičia,
súrodenci a ďalší pokrvní príbuzní každého z nich. Vždy musíme rozlišovať medzi rodinou
a širším príbuzenstvom.

Rozlišujeme dve základné typy rodiny: rodinu nukleárneho typu a rozšírenú rodinu.

Rodina nukleárneho typu sa skladá z dospelých manželov a ich biologických alebo
adoptívnych detí žijúcich v spoločnej domácnosti. Keď v jednej domácnosti žijú s rodičmi
a ich deťmi aj ďalší príbuzní (napr. starí rodičia, bratia a sestry so svojimi partnermi), jedná sa
o rozšírenú rodinu.

1.2 Štruktúra a vnútorná organizácia rodiny

Rozoznávame rôzne druhy štruktúr a vnútornej organizácie rodiny. Štruktúra môže

závisieť od typu manželstva – môže byť monogamné, čo znamená, že jeden muž alebo žena
môžu mať len jedného manželského partnera. Takéto manželstvá sú typické pre západný svet
(s monogamiou sa stretávame tiež v ríši zvierat), avšak ani zďaleka nie sú vo svete normou.
G. Murdock, vo svojej štúdii z roku 1949, v ktorej analyzoval okolo 250 súčasných kultúr,
dospel k záveru, že viac ako 80% z nich pripúšťa polygamiu.1 Poznáme dva typy polygamie:
polygýniu (mnohoženstvo) a polyandriu (mnohomužstvo).

Podľa hierarchie v rodine delíme manželstvá na patriarchálne (hlavnou autoritou je

otec), matriarchálne (hlavnou autoritou je matka) a egalitárne (založené na rovnosti autority
matky a otca).

Ďalej môžeme rodiny rozdeliť na patrilineárne a matrilineárne. V patrilineárnych

rodinách sa dedí meno, majetok a spoločenské postavenie po línii otca, v matrilineárnych po
línii matky.

Podľa toho, kam sa manželia po svadbe presťahujú, rozoznávame rodiny patrilokálne

(manželia sa presťahujú do domu ženíchových rodičov), matrilokálne (manželia sa presťahujú
do domu nevestiných rodičov) a neolokálne (manželia sa presťahujú do novej domácnosti).

1.2.1 Štruktúra rodiny v západnej spoločnosti

Pre súčasné rodiny v našej spoločnosti je typická monogamia resp. sériová monogamia

(vzhľadom k vysokej rozvodovosti), patrilinearita, neolokalita a egalita partnerov (stanovená
zákonom, hoci nie vždy fungujúca v praxi). Manželstvo vychádza z predstavy romantickej
lásky – za prirodzenú podmienku vstupu do manželstva sa považuje vzájomná fyzická
a duševná príťažlivosť.

1In: Giddens, A.: Sociologie. Praha: 1999, s.157

1

1.3 Funkcie rodiny

Podľa Jany Levickej2 môžeme rozlíšiť 6 základných funkcií rodiny:

 biologicko-reprodukčná

 ekonomická

 výchovná

 emocionálna a psychohygienická

 ochranná

 socializačná

1.3.1 Biologicko-reprodukčná funkcia

Rodina je jedinou sociálnou skupinou, ktorá sa nerozmnožuje prijímaním nových

členov zvonku, ale prostredníctvom uspokojovania sexuálnych potrieb a uspokojovaním
túžby po rodine – t.j. rodením detí. Takto sa vytvárajú podmienky pre biologické trvanie
spoločnosti. V zdravej rodine je optimálne prostredie nielen pre vznik nového života, ale aj
pre nevyhnutnú starostlivosť potrebnú pre udržanie tohto života. Súčasťou biologicko-
reprodukčnej funkcie rodiny je totižto aj starostlivosť o jej členov – starostlivosť o zdravie,
zabezpečenie potravy, oblečenia a bývania.

Spoločnosť chápe rodinu ako stabilnú reprodukčnú základňu, a preto vytvára celý rad

regulačných mechanizmov, prostredníctvom ktorých sa realizuje tzv. rodinná politika štátu.

1.3.2 Ekonomická funkcia

Rodinu môžeme vnímať ako prvok ekonomického systému spoločnosti alebo ako

autonómny ekonomický systém.

Rodina ako prvok ekonomického systému spoločnosti potrebuje ekonomicky

zabezpečiť základné životné potreby svojich členov. Tým závažným spôsobom ovplyvňuje
rozvoj alebo stagnáciu trhu.

Vo vnútri rodiny sa jednotlivé ekonomické aktivity plánujú a koordinujú. Súčasťou

rodinnej komunikácie sa tak stáva riešenie otázok naliehavosti jednotlivých potrieb
a zostavenie poradia ďalších očakávaní jednotlivých členov rodiny (napr. ošatenie, investície
do bývania, záujmová a rekreačná činnosť).

Dôležitou súčasťou ekonomickej funkcie rodiny je aj vybudovať u detí a mládeže

správne ekonomické myslenie.

1.3.3 Výchovná funkcia

Rodina je prvou skupinou, s ktorou prichádza dieťa do styku. V jej vnútri sa učí

prostredníctvom kontaktu s inými členmi rodiny základom komunikácie, hygieny, správania
sa v spoločnosti a prijíma celý rad nových informácií, ktoré musí postupne spracovať – učí sa
porozumieť jednotlivým sociálnym rolám, chápať ekonomické, sociálne, kultúrne,

2Spracované podľa: Levická, J.: Sociálna práca s rodinou I.. Trnava: 2004, s.1-5

2

náboženské, morálne a iné vzťahy v spoločnosti a ich význam pre jedinca a spoločnosť.
Zároveň sa učí porozumieť sebe samotnému, svojim potrebám a vedieť primeraným
spôsobom presadzovať vlastné záujmy.

1.3.4 Emocionálna a psychohygienická funkcia

Zdravá rodina zaisťuje svojim členom citovú rovnováhu prostredníctvom

uspokojovania emocionálnych potrieb a potrieb intímneho súžitia, dáva pocit bezpečia.

Pri nedostatočnom plnení emocionálnej a psychohygienickej funkcie dochádza

k deformáciám v psychosociálnom vývine dieťaťa, ktorý sa prejavuje frustráciou, poruchami
správania, ba až delikvenciou.

1.3.5 Ochranná funkcia

Rodina by mala tvoriť dostatočne stabilné prostredie pre život všetkých jej členov,

predovšetkým pre výchovu dieťaťa. Žiadny jej člen by nemal trpieť v dôsledku nedostatku
ekonomických a materiálnych prostriedkov, nedostatočnej starostlivosti o zdravie alebo
hygienu ani v dôsledku nevhodnej morálnej klímy v rodine.

1.3.6 Socializačná funkcia

Rodina realizuje socializáciu mladej generácie, uvádza ju do noriem spoločenského

života a do „mechanizmu konformizmu.“ 3

Košta (1999) definoval rodinu ako „dvoj alebo viacgeneračnú sociálnu skupinu,

medzi členmi ktorej sú príbuzenské vzťahy a ktorej základnou funkciou je primárna
socializácia jej detských členov dospelými.“ 4

1.4 Konflikt, napätie, kríza, rozvod

1.4.1 Konflikt

Aj v šťastnej a zdravo fungujúcej rodine dochádza občas ku konfliktom. Konflikt je

vyvolaný nezhodou v postojoch a cieľoch členov rodiny. Môže byť vyriešený bez stôp a vtedy
neohrozuje stabilitu rodiny. Konflikty v rodine vznikajú na všetkých úrovniach, t.j. medzi
manželmi, súrodencami a medzi rodičmi a deťmi.

1.4.2 Napätie

Pojmom napätie v sociológii rodiny označujeme trvalý a nevyriešený konflikt. Môže

byť zjavné a otvorené, ale aj dočasne potlačené – v takomto prípade sa kumuluje a naberá na

3 Szczepański, J.: Základní sociologické pojmy. Praha: 1966, s.110
4 Levická, J.: Sociálna práca s rodinou I.. Trnava: 2004, s.3

3

emocionálnej sile – vedie k stálej podráždenosti, agresivite a môže viesť až k dezorganizácii
rodiny.

1.4.3 Kríza

O rodinnej kríze hovoríme vtedy, keď z konfliktu a napätia vznikne nejaká nová

situácia, pri riešení ktorej zlyhávajú doteraz využívané vzory jednania, a preto zostávajú
skutočné potreby jednotlivcov alebo celej skupiny neuspokojené. Krízy často vedú
k dezorganizácii rodiny, t.j. k tomu, že nie sú vykonávané záväzky manželov voči sebe ani
záväzky rodičov voči deťom.5

Dezorganizácia rodiny sa často končí rozvodom.

1.4.4 Rozvod

Tretina až polovica v súčasnosti uzatvorených manželstiev sa do niekoľkých rokov od

svadby (najčastejšie 4 roky) rozpadne.6

Hoci bolo manželstvo v západných krajinách po stáročia považované za prakticky

nezrušiteľné a rozvod bol povolený len vo výnimočných prípadoch, v súčasnosti sa už
nepovažuje za nič „nenormálne“ a rozvedení ľudia sa nestretávajú s odsúdením spoločnosti.
Dokonca podľa Goodeho teórie manželskej rodiny je „rozvod chápaný ako druhá šanca na
uzavretie nového, lepšieho manželstva. Rozvod sa tak stáva legitímnym vzorcom rodinného
správania.“ 7

Napriek tomuto názoru je nepopierateľné, že rozvod predstavuje veľkú psychickú

záťaž pre všetkých členov rodiny, najmä však pre deti. Podľa Richardsa8 nachádzame u detí
z rozvedených rodín malé, ale trvalé rozdiely oproti deťom z rovnakých sociálnych skupín,
ktorých rodičia spolu zostali celý život. Štatisticky je pre ne charakteristické nižšie
sebavedomie a horšie výsledky v škole, častejšie striedanie zamestnania v dospelosti a vyššia
pravdepodobnosť, že ich vlastné manželstvo skončí rozvodom.

1.5 Alternatívy k manželstvu a klasickej rodine

Hoci ľudia, ktorí odmietali inštitúciu manželstva a nechceli si založiť klasickú rodinu

žili v každom období ľudskej civilizácie, v súčasnosti si alternatívne životné štýly získavajú
stále väčšiu popularitu a hlavne v západných štátoch sa pozvoľna stávajú novým
spoločenským fenoménom (predovšetkým singles a spolužitie partnerov bez sobáša). My sa
v našom referáte budeme stručne venovať komúnam, spolužitiu partnerov bez sobáša,
registrovaným partnerstvám homosexuálov a singles.

1.5.1 Komúny

5 Parafrázované z: Szczepański, J.: Základní sociologické pojmy. Praha: 1966, s.116
6 Jandourek, J.: Úvod do sociologie. Praha: 2003, s.119
7 In: Levická, J.: Sociálna práca s rodinou I.. Trnava: 2004, s.8
8 In: Giddens, A.: Sociologie. Praha: 1999, s.167-168

4

Pod pojmom komúna rozumieme spolužitie väčšej skupiny ľudí, ktorí majú spoločný

majetok a spoločne vychovávajú deti. Takýmto spôsobom chcú vytvoriť protipól
konvenčnému spôsobu života.

Najznámejšou je komúna nazývaná Oneida, ktorá vznikla v polovici 19. storočia

v USA na základe náboženských ideí J. H. Noyesa. Táto komunita sa rozrástla až na 300 osôb
a rozpadla sa až po 30 rokoch. Odhaduje sa, že v súčasnosti existuje po celom svete asi 1000
komún.9 Najvýznamnejším moderným príkladom života v komúne sú izraelské kibucy.

1.5.2 Spolužitie partnerov bez sobáša

V poslednej dobe sa v západnej spoločnosti stále častejšie vyskytuje spolužitie muža

a ženy manželským spôsobom bez sobáša (konkubinát, kohabitácia). Tolerancia spoločnosti
voči nim je dnes pomerne vysoká. To, čo bolo pred sto rokmi výnimkou, je v súčasnosti
bežnou záležitosťou (napr. v roku 1900 žilo takýmto spôsobom vo Švédsku len 1% dvojíc,
dnes je ich asi 40%10).

Zvlášť bežný je takýto spôsob spolužitia medzi študentmi. Giddens uvádza, že medzi

študentmi v Spojených štátoch býva počas štúdia každý štvrtý so svojím sexuálnym
partnerom. Konkubinát sa dnes považuje za „manželstvo na skúšku“ a výskumy potvrdzujú,
že takmer 2/3 takto žijúcich dvojíc vstupuje neskôr do manželstva.11

1.5.3 Registrované partnerstvá

Špeciálnu skupinu partnerských dvojíc tvoria tie, ktoré podľa zákona nemôžu byť

zosobášené – napr. homosexuáli. Registrované partnerstvá predstavujú snahu vyriešiť ich
situáciu po právnej stránke (napr. otázka dedičstva). V mnohých krajinách sa však toto
riešenie stretáva s odporom spoločnosti – hlavne zo strany katolíckej cirkvi.

1.5.4 Singles

Pojem singles označuje ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodli žiť v domácnosti bez

partnera. Ich motiváciou je najmä možnosť venovať sa naplno profesionálnej kariére,
vlastným záľubám a možnosť vstupovať do viacerých sexuálnych vzťahov. Negatívnou
stránkou tohto životného štýlu sú pocity osamelosti a izolácie.

Najviac ľudí žijúcich takýmto spôsobom nájdeme vo vekovej kategórii 20 – 30 rokov.

Okolo 35. roku života tí, ktorí neuzavreli manželstvo tvoria menšinu. V tomto veku je už na
nich vyvíjaný určitý spoločenský tlak, aby do manželstva vstúpili aj oni.

1.6 Odvrátená strana rodiny12

Vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi i medzi inými príbuznými nie sú vždy

láskyplné a uspokojujúce – často bývajú zdrojom obrovského napätia, napĺňajú členov rodiny

9 Brown, K. a Hood, S.: Academic encounters. Life in society. Cambridge: 2002, s.12
10 Giddens, A.: Sociologie. Praha: 1999, s.179-180
11 Giddens, A.: Sociologie. Praha: 1999, s.179
12 Spracované podľa: Giddens, A.: Sociologie. Praha: 1999, s.174-178

5

pocitmi zúfalstva, úzkosti alebo viny. Existujú tiež súvislosti medzi zlými rodinnými vzťahmi
a vznikom duševných porúch.

1.6.1 Pohlavné zneužívanie detí

O pohlavnom zneužívaní detí hovoríme vtedy, keď dospelá osoba využíva dieťa alebo

dospievajúceho k uspokojeniu vlastných sexuálnych potrieb.

Touto problematikou sa spoločnosť začala zaoberať len v posledných dvadsiatich

rokoch. Hoci aj predtým sa vedelo, že k sexuálnemu zneužívaniu detí dochádza, prevládal
názor, že sa vyskytuje len výnimočne. V súčasnosti sa bohužiaľ ukazuje, že k nemu dochádza
dosť často. V niektorých prieskumoch uskutočnených vo Veľkej Británii a Spojených štátoch
v 80. rokoch 20. storočia uviedla viac ako tretina žien a asi 10% mužov, že v detstve sa stretli
s nepríjemnými, nevhodnými dotykmi dospelých osôb.

Existuje už dostatok dôkazov o tom, že zneužívanie v detstve zanecháva na

postihnutých celoživotné následky. Štúdie dokazujú, že vysoké percento delikventov,
narkomanov a jedincov, živiacich sa prostitúciou bolo v detstve pohlavne zneužívaných.

V mnohých prípadoch je sexuálne zneužívanie spojené s násilím alebo hrozbou jeho

použitia.

1.6.2 Násilie v rodine

Domov sa stal najnebezpečnejším miestom v modernej spoločnosti. Podľa štatistík

dochádza k fyzickému napadnutiu v domácnostiach oveľa častejšie ako na ulici a každá štvrtá
vražda sa odohráva v „rodinnom kruhu“. Najčastejšími obeťami fyzického násilia v rodine sú
malé deti (vo veku do 6 rokov), na druhom mieste je napadnutie partnerky zo strany partnera.

Podľa Giddensa má častý výskyt domáceho násilia dve hlavné príčiny. Prvou je

intenzita emócií a blízky vzťah členov rodiny, v ktorom sa často mieša láska s nenávisťou.
Ľudia sú citlivejší na vystupovanie svojich rodinných príslušníkov ako na správanie sa
cudzích ľudí. Druhou príčinou je istá miera tolerancie spoločnosti voči násiliu v rodine. Napr.
ak dá rodič dieťaťu facku, väčšinou sa to za násilie ani nepovažuje. Ak by ale dieťa udrel
cudzí človek napr. v obchode, pretože by nesúhlasil s tým, čo dieťa hovorí alebo robí,
hodnotilo by sa to ako neprijateľné. Hoci na verejnosti dnes už platí, že nikto nesmie udrieť
druhú osobu – bez ohľadu na to, či sa správa vhodne alebo nie, v rodine tomu tak nie je.
Podľa prieskumu dokonca zastáva značné percento manželských dvojíc názor, že za určitých
okolností je fyzické napadnutie legitímnym riešením.

Násilie v rodine má prepojenie aj so všeobecnými sklonmi k násilnému správaniu sa.

Faganova štúdia (1983) o týraných ženách ukázala, že väčšina ich manželov mala násilné
jednanie aj voči iným osobám: 80% ich bolo aspoň raz zatknutých pre násilné jednanie mimo
rodiny.

6

Zoznam bibliografických odkazov:

1. Giddens, A.: Sociologie.
2. Jandourek, J.: Úvod do sociologie. 1. vyd. Praha: 2003, ISBN 80–7178–749-3
3. Levická, J: Sociálna práca s rodinou I.. 1. vyd. Trnava: 2004, ISBN 80–89074–93–6
4. Szczepański, J.: Základní sociologické pojmy. 1. vyd. Praha: 1966, ISBN 25–054-66

7