Recepcia rímskeho práva v Nemecku

Otázka inštitútov vecného práva č. 5:

Recepcia rímskeho práva v Nemecku

 

 

Usus modernus pandectarum

 

Od konca 15. storočia nastal v Nemecku taký prudký rozmach rímsko-právnej vzdelanosti, že sa to považovalo za druh národného nešťastia, lebo vývoj domáceho nemeckého práva bol prerušený cudzím právom – rímskym zásahom.

 

Rozlišujeme 2 etapy vývoja:

I. etapa: do konca 15. storočia  – Obdobie teoretickej recepcie ( alebo aj rannej recepcie )

1. rozmach rímsko-právnej vzdelanosti len v ideologicko-teoretickej rovine
2. rímske právo ešte nebolo prenesené do praxe
3. nemecký právnik musel byť znalcom rímskeho práva

 

II. etapa: od konca 15. storočia – Obdobie praktickej recepcie ( alebo aj tzv. plná recepcia )

1. rímske právo už nebolo len v teoretickej rovine, ale prenieslo sa už aj do právnej praxe
2. prax počítala s rímskym právom aj na súdoch
3. právnik sa nezaobišiel bez znalostí nemeckého práva
4. musel poznať nie len rímske právo a pandekty, ale aj moderné užitie – teda bolo potrebné poznať „usus modernus pandectarum“

 

Lotarská legenda

1. nazvaná podľa Lotara III.
2. v 12. storočí zaviedol platnosť rímskeho práva v ríši zákonom

 

Herman Coring

Odmietnutie tejto legendy možno nájsť v diele nemeckého učenca Hermana Coringa z roku 1643

Aj naďalej sa bolo možné sa dovolávať rímskeho práva, ale nie preto že platilo ako zákon, ale len vtedy, ak ho mohla využiť právna prax na základe obyčaje.

V rímskom práve v Nemecku platilo len to, čo našlo v praxi skutočné uplatnenie.

 

Napoleónov Codex

1. do nemeckého práva bol prevzatý aj Napoleonov Codex
2. Napoleon zjednotil nemecké krajiny do Rýnskeho spolku

V prvom období musel nemecký právnik ovládať rímske právo.

V nasledujúcich obdobiach sa uplatňovalo rímske právo len popri nemeckom práve.

Rímsky právnik musel ovládať nie len rímske právo, ale aj :

1. pandekty
2. moderné užitie
3. aj usus modernus pandektarum