Zákon o sociálnom poistení 1.1.2009

PREDPISY

Predpis č. 461/2003 Z.z.

(o sociálnom poistení )

Autor: Národná rada SR

Platnosť od: 27.11.2003

Účinnosť od: 1.1.2009

Účinnosť do: 31.12.2009

Uverejnené v Zbierke zákonov č. 200/2003 strana 3559

PREDPIS BOL REPUBLIKOVANÝ PREDPISOM:

121/2005 Z.z.
513/2006 Z.z.

ZMENY HĽADAJTE V PREDPISOCH:

551/2003 Z.z.
600/2003 Z.z.

5/2004 Z.z.

43/2004 Z.z.

186/2004 Z.z.
365/2004 Z.z.
391/2004 Z.z.
439/2004 Z.z.
523/2004 Z.z.
721/2004 Z.z.

82/2005 Z.z.

244/2005 Z.z.
351/2005 Z.z.
534/2005 Z.z.
584/2005 Z.z.
310/2006 Z.z.
460/2006 Z.z.
529/2006 Z.z.

566/2006 Z.z. - nález Ústavného súdu;

592/2006 Z.z.
677/2006 Z.z.
274/2007 Z.z.
555/2007 Z.z.
659/2007 Z.z.
204/2008 Z.z.
434/2008 Z.z.
449/2008 Z.z.
599/2008 Z.z.

RUŠÍ PREDPIS:

54/1956 Zb.
88/1968 Zb.

121/1975 Zb.
100/1988 Zb.
543/1990 Zb.

46/1991 Zb.

246/1991 Zb.
297/1991 Zb.
116/1992 Zb.

97/1993 Z.z.

285/1993 Z.z.
320/1993 Z.z.

38/1994 Z.z.

195/1994 Z.z.
274/1994 Z.z.
135/1995 Z.z.
110/1996 Z.z.
376/1996 Z.z.
154/1997 Z.z.
357/1997 Z.z.
132/1998 Z.z.
107/1999 Z.z.
233/2000 Z.z.
385/2001 Z.z.
306/2002 Z.z.

138/1976 Zb.

60/1982 Zb.

231/1990 Zb.

76/1957 Ú.v.

91/1958 Zb.

141/1958 Ú.l.

143/1965 Zb.
182/1968 Zb.
165/1979 Zb.
149/1988 Zb.
151/1988 Zb.
356/1991 Zb.
106/1992 Zb.
446/1992 Zb.

290/1994 Z.z.
132/1995 Z.z.
151/1996 Z.z.

98/1997 Z.z.

120/1998 Z.z.
125/1999 Z.z.
194/2000 Z.z.
235/2001 Z.z.

191/1960 Zb. (nepriamo)
113/1975 Zb. (nepriamo)
150/1979 Zb. (nepriamo)

165/1979 Zb. (nepriamo)

73/1982 Zb. (nepriamo)
79/1982 Zb. (nepriamo)

154/1983 Zb. (nepriamo)
155/1983 Zb. (nepriamo)

79/1984 Zb. (nepriamo)
80/1984 Zb. (nepriamo)

132/1984 Zb. (nepriamo)
134/1984 Zb. (nepriamo)
135/1984 Zb. (nepriamo)

53/1987 Zb. (nepriamo)
58/1987 Zb. (nepriamo)
59/1987 Zb. (nepriamo)

148/1988 Zb. (nepriamo)
239/1988 Zb. (nepriamo)
123/1990 Zb. (nepriamo)
145/1990 Zb. (nepriamo)
260/1990 Zb. (nepriamo)
263/1990 Zb. (nepriamo)
273/1990 Zb. (nepriamo)
313/1990 Zb. (nepriamo)
319/1990 Zb. (nepriamo)
353/1990 Zb. (nepriamo)
501/1990 Zb. (nepriamo)
590/1990 Zb. (nepriamo)
195/1992 Zb. (nepriamo)
259/1992 Zb. (nepriamo)

59/1993 Z.z. (nepriamo)

240/1993 Z.z. (nepriamo)

39/1994 Z.z. (nepriamo)

365/1994 Z.z. (nepriamo)

78/1995 Z.z. (nepriamo)

137/1995 Z.z. (nepriamo)
308/1995 Z.z. (nepriamo)
376/1997 Z.z. (nepriamo)
344/1999 Z.z. (nepriamo)
345/1999 Z.z. (nepriamo)
355/1999 Z.z. (nepriamo)
232/2000 Z.z. (nepriamo)
243/2000 Z.z. (nepriamo)
446/2000 Z.z. (nepriamo)
242/2001 Z.z. (nepriamo)

222/2003 Z.z.
340/2002 Z.z.
199/2003 Z.z.

RUŠÍ ČASTI PREDPISU:

120/1993 Z.z.

§9 ods. 1;

387/1996 Z.z.

§32 ods. 1 písm. c), §44, §46, §47, §49 až §60, §62 až §70, §118

ods. 4 písm. b), §126 až §129, §130 ods. 2 druhá veta;

311/2001 Z.z.

§21 až §26, §35 ods. 3, §195 ods. 5, §198 ods. 1 písm. a) až c),

§199 až §213, §214 ods. 4, §217 ods. 3, §219 ods. 2;

231/2002 Z.z.

čl. II - (týkajúci sa zmien zrušeného zák. 320/1993 Z.z.);

451/2002 Z.z.

čl. III - (týkajúci sa zmien zrušeného zák. 100/1988 Zb.);

534/2002 Z.z.

čl. III - (týkajúci sa zmien zrušeného zák. 100/1988 Zb.);

138/2003 Z.z.

čl. IV - (týkajúci sa zmien zrušeného zák. 100/1988 Zb.);

OBLASŤ: Právo sociálneho zabezpečenia

POZNÁMKA:

Účinnosť s výnimkou - (§122 ods. 4 až 6, §123 ods. 3 až 5, §272 ods. 7, §286 ods. 2, §291

ods. 3 a 4, §293 nadobúdajú účinnosť 27.11.2003 - §120 ods. 4 nadobúda účinnosť dňom

nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ);

461/2003 Z.z.

ZÁKON

z 30. októbra 2003

o sociálnom poistení

Zmena:551/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2004
Zmena:600/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2004

Zmena:5/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.februára 2004

Zmena:43/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.februára 2004

Zmena:43/2004 Z. z. s účinnosťou od 15.apríla 2004

Zmena:186/2004 Z. z. s účinnosťou od 15.apríla 2004

Zmena:365/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.júla 2004

Zmena:391/2004 Z. z. s účinnosťou od 9.júla 2004

Zmena:439/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.augusta 2004

Zmena:721/2004 Z. z. s účinnosťou od 28.decembra 2004

Zmena:43/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2005

Zmena:186/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2005
Zmena:439/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2005
Zmena:523/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2005
Zmena:721/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2005
Zmena:310/2006 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2005

Zmena:82/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.apríla 2005

Zmena:244/2005 Z. z. s účinnosťou od 14.júna 2005

Zmena:244/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.júla 2005

Zmena:351/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.septembra 2005

Zmena:584/2005 Z. z. s účinnosťou od 20.decembra 2005

Zmena:534/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2006
Zmena:584/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2006

Zmena:460/2006 Z. z. s účinnosťou od 19.júla 2006

Zmena:310/2006 Z. z. s účinnosťou od 1.augusta 2006
Zmena:529/2006 Z. z. s účinnosťou od 1.októbra 2006

Zmena:566/2006 Z. z. s účinnosťou od 14.októbra 2006

Zmena:592/2006 Z. z. s účinnosťou od 9.novembra 2006

Zmena:677/2006 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2007

Zmena:555/2007 Z. z. s účinnosťou od 30.novembra 2007

Zmena:310/2006 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2008
Zmena:274/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2008
Zmena:519/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2008
Zmena:555/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2008
Zmena:659/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2008

Zmena:204/2008 Z. z. s účinnosťou od 13.júna 2008

Zmena:434/2008 Z. z. s účinnosťou od 15.novembra 2008
Zmena:449/2008 Z. z. s účinnosťou od 20.novembra 2008

Zmena:659/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2009
Zmena:449/2008 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2009

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

PRVÁ HLAVA

PRVÝ DIEL

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet a pôsobnosť zákona

(1) Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne

vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie

sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach

sociálneho poistenia.

(2) Tento zákon upravuje aj výber, registráciu a postúpenie príspevkov na starobné

dôchodkové sporenie.1)

(3) Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej

polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov1a) (ďalej len

"policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby1c)

(ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným

predpisom, 2) a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách

štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách3)

(ďalej len "vojak prípravnej služby"), ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 2

Rozsah sociálneho poistenia

Sociálne poistenie podľa tohto zákona je

a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej

činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a

materstva,

b) dôchodkové poistenie, a to

1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,

2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,

c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku

pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania,

d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na

uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové

sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné

dôchodkové sporenie,

e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v

dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

DRUHÝ DIEL

ZÁKLADNÉ POJMY

§ 3

Zárobková činnosť

Zárobková činnosť podľa tohto zákona je

a) na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia

1. činnosť zamestnanca,

2. činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a

povinne dôchodkovo poistená,

b) na účely poistenia v nezamestnanosti činnosť zamestnanca.

§ 4

Zamestnanec

(1) Zamestnanec podľa tohto zákona je

a) fyzická osoba v pracovnom pomere, 4)

b) fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere, 5)

c) fyzická osoba v služobnom pomere, 6)

d) člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, 7)

e) ústavný činiteľ 8), verejný ochranca práv9) a poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol

zvolený na území Slovenskej republiky (ďalej len "poslanec Európskeho parlamentu"), 9a)

f) predseda vyššieho územného celku, 10) starosta obce, 11) starosta mestskej časti v

Bratislave, starosta mestskej časti v Košiciach a primátor mesta,

g) poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského

zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec

miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon

funkcie,

h) pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti, 13)

i) fyzická osoba vo výkone väzby14) a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody, 15)

ak sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody

zaradenej na výkon prospešných prác mimo ústavu, 16)

j) riaditeľ štátneho podniku.16a)

(2) Zamestnanec na účely úrazového poistenia a garančného poistenia je aj fyzická osoba,

ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

§ 5

Samostatne zárobkovo činná osoba

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných

plochách17) a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, 11)

b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, 18)

c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu19) okrem činnosti

fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa

osobitného predpisu, 21)

d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej

spoločnosti, 22)

e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,

f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.23)

§ 6

Poistenec

(1) Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo

poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

(2) Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá

získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.

(3) Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou

rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.23a)

(4) Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté

v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany

na súde podľa osobitného zákona.23a)

§ 7

Zamestnávateľ

(1) Zamestnávateľ podľa tohto zákona je pre

a) fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je

fyzická osoba v pracovnom pomere,

b) fyzickú osobu v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad,

c) fyzickú osobu v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom fyzická

osoba vykonáva štátnu službu,

d) člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, družstvo,

e) ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho

mandátu alebo funkcie, pre verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu práv a

pre poslanca Európskeho parlamentu Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,

f) predsedu vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre starostu obce obec, pre starostu

mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave, pre starostu mestskej časti v Košiciach

mestská časť v Košiciach a pre primátora mesta mesto,

g) poslanca vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre poslanca obecného

zastupiteľstva obec, pre poslanca mestského zastupiteľstva mesto, pre poslanca miestneho

zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave a pre poslanca miestneho

zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach,

h) fyzickú osobu, ktorá je pestúnom v zariadení pestúnskej starostlivosti, vyšší územný celok

alebo obec, ktorý zriadil zariadenie pestúnskej starostlivosti,

i) fyzickú osobu vo výkone väzby14) a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody,

15) ak sú zaradené do práce, okrem fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody

zaradenej na výkon prospešných prác mimo ústavu, 16) ústav na výkon väzby alebo ústav na

výkon trestu odňatia slobody,

j) riaditeľa štátneho podniku štátny podnik.

(2) Zamestnávateľ na účely úrazového poistenia a garančného poistenia je aj právnická osoba

alebo fyzická osoba, pre ktorú zamestnanec vykonáva prácu na základe dohôd o prácach

vykonávaných mimo pracovného pomeru.

(3) Právnická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 je zamestnávateľ, ak jej sídlo alebo adresa jej

organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky.

(4) Fyzická osoba uvedená v odseku 1 písm. a) a odseku 2 je zamestnávateľ, ak má na území

Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt24) alebo povolenie na

trvalý pobyt.25)

§ 8

Pracovný úraz a choroba z povolania

(1) Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby

spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších

vplyvov, ktoré

a) zamestnanec uvedený v § 4 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo

v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie

pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,

26)

b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení

alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

(2) Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym

zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za

podmienok uvedených v tejto prílohe

a) zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti

s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh,

b) fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo

v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

(3) Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu

chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.

(4) Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je

a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných

povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,

b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a

c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

(5) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa

odsekov 1 a 2 je

a) úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom

práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty

súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, 27) stravovanie,

ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou

uvedenou v písmene b),

b) vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa

alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,

c) účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na

ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo

vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre
zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so

súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,

d) povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte28) alebo v priamej súvislosti s ňou.

(6) V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 sú úkony

potrebné na výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti; odsek 5 písm. a) časť

vety za bodkočiarkou platí rovnako.

(7) Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré

vznikli pri výkone služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby alebo v

súvislosti s nimi.

§ 9

Nezaopatrené dieťa

(1) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa

a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, 29)

b) po skončení povinnej školskej dochádzky, 29) najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak

1. sa sústavne pripravuje na povolanie,

2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže

sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo

3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na

povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v

prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden

rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

(3) Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,

a) ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie

druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, 30) alebo

b) ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

§ 10

Sústavná príprava na povolanie

(1) Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole po

skončení povinnej školskej dochádzky29) alebo štúdium na vysokej škole do získania

vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.31)

(2) Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa začína

a) žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v

ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,

b) študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium

druhého stupňa.

(3) Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa končí

a) žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 32)

b) študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.33)

(4) Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie

a) bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca

školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

b) od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v

kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

c) po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného

predpisu, 32) najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,

d) od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium

druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca

kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

(5) Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím

rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len

"ministerstvo školstva") postavené na roveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.

§ 11

Všeobecný vymeriavací základ

(1) Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve

Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len

"štatistický úrad") za príslušný kalendárny rok.

(2) Všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia

uvedeného v § 63 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný

kalendárny rok rozhodujúceho obdobia.

(3) Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v

prílohe č. 3.

(4) Suma všeobecného vymeriavacieho základu po roku 2002 za príslušný kalendárny rok sa

ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné

znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len "Zbierka zákonov")

najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku.

§ 12

Platobná neschopnosť zamestnávateľa

(1) Zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na

vyhlásenie konkurzu.

(2) Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie

konkurzu príslušnému súdu.

TRETÍ DIEL

DÁVKY NEMOCENSKÉHO POISTENIA, DÔCHODKOVÉHO POISTENIA,

ÚRAZOVÉHO POISTENIA, GARANČNÉHO POISTENIA A POISTENIA V

NEZAMESTNANOSTI

§ 13

(1) Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú

nemocenské dávky, a to

a) nemocenské,

b) ošetrovné,

c) vyrovnávacia dávka,

d) materské.

(2) Z dôchodkového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú

dôchodkové dávky, a to

a) zo starobného poistenia

1. starobný dôchodok,

2. predčasný starobný dôchodok,

3. vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

4. sirotský dôchodok,

b) z invalidného poistenia

1. invalidný dôchodok,

2. vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

3. sirotský dôchodok.

(3) Z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové

dávky, a to

a) úrazový príplatok,

b) úrazová renta,

c) jednorazové vyrovnanie,

d) pozostalostná úrazová renta,

e) jednorazové odškodnenie,

f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,

g) rekvalifikácia a rekvalifikačné,

h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

i) náhrada nákladov spojených s liečením,

j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.

(4) Z garančného poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka

garančného poistenia.

(5) Z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje

dávka v nezamestnanosti.

ŠTVRTÝ DIEL

OSOBNÝ ROZSAH SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 14

Osobný rozsah nemocenského poistenia

(1) Povinne nemocensky poistení sú

a) zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia

Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva,

ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak,

b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej

zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s

inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu

uvedeného v § 138 ods. 9.

(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov

veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt24)

alebo povolenie na trvalý pobyt.25)

§ 15

Osobný rozsah dôchodkového poistenia

(1) Povinne dôchodkovo poistení sú

a) zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený,

b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,

c) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o

dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je

dôchodkovo poistená podľa písmen a) alebo b), nebol jej priznaný predčasný starobný

dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok

(ďalej len "dôchodkový vek") a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto

starostlivosti,

d) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o
dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s

trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je

dôchodkovo poistená podľa písmen a) až c), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok

alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové

poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,

e) fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje

peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu35) a fyzická osoba, ktorá má

podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s

ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu35a)

v rozsahu najviac 12 rokov, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d), nebol jej

priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový

vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto opatrovania alebo výkonu
osobnej asistencie; do obdobia 12 rokov dôchodkového poistenia sa započítava aj obdobie

dôchodkového poistenia získané z dôvodu uvedeného v písmene d),

f) na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta priznaná podľa

§ 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku.

(2) Fyzická osoba uvedená v odseku 1 písm. c) a d) je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho

manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti

nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(3) Riadna starostlivosť podľa odseku 1 písm. c) a d) je riadna starostlivosť podľa osobitného

predpisu.36)

(4) Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov

veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt24)

alebo povolenie na trvalý pobyt.25)

(5) Nárok na dôchodkové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel

(manželka) a nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 4 a po

poberateľoch starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného

dôchodku.

Osobný rozsah úrazového poistenia

§ 16

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ okrem zamestnávateľa sudcu podľa osobitného

predpisu38) a zamestnávateľa prokurátora podľa osobitného predpisu.39)

§ 17

(1) Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po

splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2) Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj

a) žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla

choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,

b) fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných

občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania

pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu, 41) a člen

banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z

povolania pri činnostiach tohto zboru,

c) fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho

pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej
mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností

utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania,

d) dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý

utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych

služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,

e) dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a

podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti

utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.

(3) Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel

(manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická

osoba, voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu

povinnosť.

§ 18

Osobný rozsah garančného poistenia

(1) Povinne garančne poistený je zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 1 písm. a) a d) a v § 7ods.

2, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ uvedený v odseku 1, ktorý je

zastupiteľský úrad cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený

konkurz podľa osobitného predpisu.41a)

(3) Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho

zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2 po splnení podmienok

ustanovených týmto zákonom.

§ 19

Osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti

(1) Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky

poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16

rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný

pobyt24) alebo povolenie na trvalý pobyt.25)

(3) Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na

a) zamestnanca podľa osobitného predpisu42) a zamestnanca podľa § 4 ods. 1 písm. i),

b) fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo

invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70

%.

PIATY DIEL

VZNIK A ZÁNIK SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 20

Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a

povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v

nezamestnanosti zamestnanca vzniká

a) fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom

skončenia pracovného pomeru,

b) fyzickej osobe v štátnozamestnaneckom pomere odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého

pomeru a zaniká dňom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

c) fyzickej osobe v služobnom pomere odo dňa vzniku služobného pomeru a zaniká dňom

skončenia služobného pomeru,

d) členovi družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, odo dňa vzniku pracovného

vzťahu k družstvu a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu k družstvu,

e) ústavnému činiteľovi, verejnému ochrancovi práv, predsedovi vyššieho územného celku,

starostovi obce, starostovi mestskej časti v Bratislave, starostovi mestskej časti v Košiciach a

primátorovi mesta odo dňa, ktorý je určený na nástup do funkcie, poslancovi Európskeho

parlamentu odo dňa začiatku prvej schôdze Európskeho parlamentu po vykonaných voľbách a
poslancovi Európskeho parlamentu, ktorý nastupuje ako náhradník, odo dňa, ktorý je uvedený

v osvedčení ako deň, ktorým sa stal poslancom Európskeho parlamentu, 42a) a zaniká dňom

zániku mandátu,

f) poslancovi vyššieho územného celku, poslancovi obecného zastupiteľstva, poslancovi

mestského zastupiteľstva, poslancovi miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a

poslancovi miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach odo dňa, od ktorého je

dlhodobo uvoľnený z výkonu činnosti zamestnanca na výkon funkcie poslanca, a zaniká

dňom, od ktorého už nie je dlhodobo uvoľnený na výkon tejto funkcie,

g) pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti odo dňa začatia výkonu pestúnskej

starostlivosti a zaniká dňom skončenia výkonu pestúnskej starostlivosti,

h) fyzickej osobe vo výkone väzby14) a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody15)

odo dňa zaradenia do práce s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody

zaradenej na výkon prospešných prác mimo ústavu16) a zaniká dňom skončenia zaradenia do

práce,

i) riaditeľovi štátneho podniku odo dňa vymenovania a zaniká dňom uplynutia obdobia, na

ktoré bol vymenovaný, dňom vzdania sa funkcie, dňom odvolania alebo dňom jeho smrti.

§ 21

Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia

samostatne zárobkovo činnej osoby

(1) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo

činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za

ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného

predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou

bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30.

júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania

a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s

podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok

vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo

činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného

predpisu, 43) vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za

ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného

predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou

bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30.

septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z

podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo

výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-

násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

(3) Hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu

súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe

dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom

dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného

dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a

dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi

dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.

(4) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy

a) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. a) dňom odhlásenia sa z evidencie

podľa osobitného predpisu, 11)

b) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto

oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku

pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného

predpisu, 21) ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne

zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c),

c) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. d) dňom vystúpenia z verejnej

obchodnej spoločnosti alebo z komanditnej spoločnosti alebo dňom výmazu verejnej

obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti z obchodného registra,

d) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. e) dňom skončenia platnosti

zmluvy, na ktorej základe vykonávala športovú činnosť,

e) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. f) dňom zániku obchodného

zastúpenia.23)

§ 22

Vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia iných fyzických osôb

(1) Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e)

odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na

dôchodkové poistenie. Fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c), ktorá podala prihlášku

na dôchodkové poistenie do 45 dní odo dňa narodenia dieťaťa, vzniká povinné dôchodkové

poistenie odo dňa narodenia dieťaťa. Ak sa o dieťa uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) a d) v tom

istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 2, povinné dôchodkové

poistenie z dôvodu tejto starostlivosti vznikne fyzickej osobe, ktorá podá prihlášku na

dôchodkové poistenie ako prvá. Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v §

15 ods. 1 písm. c) zaniká dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho

veku, najneskôr dňom dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa. Povinné dôchodkové poistenie

fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. d) zaniká dňom skončenia riadnej starostlivosti o

dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, najneskôr dňom dovŕšenia 18 rokov veku

tohto dieťaťa. Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. e)

zaniká dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie podľa osobitného

predpisu, 35) alebo dňom, od ktorého podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie podľa

osobitného predpisu35a) sa osobná asistencia má vykonávať v rozsahu menej ako 140 hodín

mesačne alebo dňom zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie najneskôr dňom získania 12

rokov povinného dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. e).

(2) Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f) odo

dňa, v ktorom nastala skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie, a zaniká

dňom, v ktorom zanikla skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie.

§ 23

Vznik a zánik nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, vznik a

zánik dôchodkového poistenia dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a vznik a zánik

poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti

Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a

dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti vzniká nemocenské poistenie, dôchodkové

poistenie a poistenie v nezamestnanosti odo dňa prihlásenia sa na tieto poistenia, najskôr odo

dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z týchto poistení, najskôr odo dňa

podania odhlášky.

§ 24

Vznik a zánik úrazového poistenia

Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň

jedného zamestnanca, a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca.

§ 25

Vznik a zánik garančného poistenia

Garančné poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň

jedného zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2, a zaniká dňom, v

ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v §

4 ods. 2.

§ 26

Prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a

povinného poistenia v nezamestnanosti

(1) Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové

poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom

a) čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu44) alebo čerpá

služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu6) okrem

ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,

b) je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo

služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon

funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu, 45) ak sa mu neposkytuje

náhrada mzdy,

c) má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

d) je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z

ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej

vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,

e) čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, 45a) ak ide o ženu a v období, v

ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, 45a) a nemá nárok na

materské, ak ide o muža.

(2) Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody;

časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako.

(3) Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové

poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej

osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm.

b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a odo dňa nasledujúceho

po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

(4) Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1

písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto

ošetrovania alebo tejto starostlivosti a v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok

podľa osobitného predpisu, 45b) ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne

nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie aj odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej

pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

(5) Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia

a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako

zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného

poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako

vznik týchto poistení.

ŠIESTY DIEL

SPÔSOBILOSŤ FYZICKEJ OSOBY V PRÁVNYCH VZŤAHOCH SOCIÁLNEHO

POISTENIA

§ 27

(1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a

povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.

(2) Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch

sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku.

(3) Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov veku musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Kto

je zákonný zástupca tejto fyzickej osoby, ustanovuje osobitný predpis.46)

(4) Na pozbavenie a na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na zákonného zástupcu
fyzickej osoby, ktorá bola tejto spôsobilosti pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na právne

úkony bola obmedzená, a na vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu sa vzťahuje osobitný

predpis.47)

SIEDMY DIEL

PRÁVNE ÚKONY A POČÍTANIE LEHÔT

§ 28

Právne úkony

Na právne úkony v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis, 47) ak tento zákon

neustanovuje inak.

§ 29

Počítanie lehôt v sociálnom poistení

(1) Na počítanie lehôt v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis, 48) ak tento zákon

neustanovuje inak.

(2) Ak posledný deň lehoty ustanovenej v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa tretej

časti pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty najbližší

nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na

príslušnom orgáne vykonávajúcom sociálne poistenie alebo ak sa podanie odovzdá na

prepravu poštou, alebo odošle elektronickou poštou.

DRUHÁ HLAVA

NEMOCENSKÉ DÁVKY

PRVÝ DIEL

VŠEOBECNÉ PODMIENKY NÁROKU NA NEMOCENSKÉ DÁVKY

§ 30

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca

Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak

a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania

nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej

dávky alebo v ochrannej lehote a

b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 5 za obdobie,

v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, §

48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

§ 31

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

(1) Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne

nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje

inak, ak

a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania

nemocenského poistenia a

b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca,

v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku

nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a

dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho

kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac

za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom

vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na

nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské

poistenie je v úhrne nižšia ako 100 Sk.

(2) Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom

povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky

poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku,

ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň

splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného

odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

(3) Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne

nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na

poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia počas trvania nároku

na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku

nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a

dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za

obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo

nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň

splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na

splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí

rovnako.

§ 32

Ochranná lehota

(1) Ochranná lehota je 42 dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon

neustanovuje inak.

(2) Ochranná lehota

a) poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako 42 dní, je toľko dní, koľko trvalo

nemocenské poistenie,

b) poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.

(3) Ochranná lehota nevzniká pri zániku nemocenského poistenia z dôvodu jeho prerušenia

podľa § 26.

(4) Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej
lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní

ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť

viac ako 42 dní.

(5) Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla skôr, dňom, od ktorého má poistenec nárok na

výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného

dôchodku.

DRUHÝ DIEL

NEMOCENSKÉ

Podmienky nároku na nemocenské

§ 33

(1) Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú

nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na

výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného

predpisu50) (ďalej len "dočasná pracovná neschopnosť").

(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná

pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej

neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

§ 34

(1) Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky

poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej

neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti

(ďalej len "podporné obdobie"), ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej

neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.

(3) Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej

neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

podľa osobitného predpisu, 51) má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúcho po dni zániku

nemocenského poistenia.

(4) Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej

neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.

(5) Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do

podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia

poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského

poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava

obdobie nariadeného karanténneho opatrenia.

(6) Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným

dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa

pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

§ 35

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu

materského.

§ 36

Poskytovanie nemocenského

Nemocenské sa poskytuje za dni.

§ 37

Výška nemocenského

(1) Výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného

podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57, ak

tento zákon neustanovuje inak.

(2) Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v

ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej

pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a

dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v období

a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej

neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo

pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 a

b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu

určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného

podľa § 57.

§ 38

Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu

určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní

odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

TRETÍ DIEL

OŠETROVNÉ

§ 39

Podmienky nároku na ošetrovné

(1) Poistenec má nárok na ošetrovné, ak

a) ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého

rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára

nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo

b) sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak

1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu, 50)

2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu

starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov

uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu50)

alebo

3. fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie

podľa osobitného predpisu50) alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho

zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

(2) Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je

a) vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),

b) dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov

na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

§ 40

Poskytovanie ošetrovného

Ošetrovné sa poskytuje za dni.

§ 41

Výška ošetrovného

Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo

pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

Vznik a zánik nároku na ošetrovné

§ 42

(1) Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby

uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) a

zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím

desiateho dňa.

(2) Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.

§ 43

Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých

a) sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa

osobitného predpisu, 51)

b) má nárok na výplatu nemocenského,

c) má nárok na výplatu materského.

ŠTVRTÝ DIEL

VYROVNÁVACIA DÁVKA

§ 44

Podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku

(1) Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva preradená na

inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu53)

zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri

práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo náhradu príjmu

podľa osobitného predpisu54) ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

(2) Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas materstva do konca deviateho

mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je

podľa osobitného predpisu53) zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo

podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo, a pri práci, na ktorú je

preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred

preradením.

(3) Podľa tohto zákona sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje, aj

keď nedochádza k zmene druhu práce,

a) zníženie normovaného výkonu práce, ktorým sa odstránia príčiny, na ktorých základe je

také vykonávanie práce zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po

pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo

materstvo, s výnimkou kratšieho pracovného času,

b) oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú zakázané

tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa

lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo, zdravie alebo materstvo, s výnimkou

oslobodenia tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po

pôrode od vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,

c) preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po

pôrode na iné pracovisko alebo pracovné miesto, ak jej doterajšie pracovisko alebo pracovné

miesto patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho

mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto

podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo,

d) oslobodenie od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne

do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Poskytovanie vyrovnávacej dávky

§ 45

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak zamestnankyňa bola

preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca.

§ 46

(1) Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom zamestnankyňa mala po preradení

na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 5.

(2) Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú

dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po

pôrode.

§ 47

Výška vyrovnávacej dávky

(1) Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom

určeným podľa § 56 ods. 1 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné

na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

(2) Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi pomernou časťou mesačného

vymeriavacieho základu určeného podľa § 56 ods. 2 a vymeriavacím základom, z ktorého

zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch

po preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na

vyrovnávaciu dávku, nevykonávala počas celého kalendárneho mesiaca prácu, za ktorú má

príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 5.

PIATY DIEL

MATERSKÉ

Podmienky nároku na materské

§ 48

(1) Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské,

ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

(2) Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom

pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila

skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na

materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 28. týždňa od vzniku nároku na

materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará

alebo ak je osamelá. Nárok na materské v tomto prípade zaniká uplynutím 37. týždňa od

vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je

dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

(5) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť

týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok

na materské do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, a ak ide o poistenkyňu

uvedenú v odseku 3, do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.

(6) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť

týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 22.

týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské,

a ak ide o poistenkyňu uvedenú v odseku 3, do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie

dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.

(7) Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od

vzniku nároku na materské.

(8) Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na

materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 28.

týždňa od vzniku nároku na materské, a ak ide o poistenkyňu uvedenú v odseku 3, nie dlhšie

ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.

(9) Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14

týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov

odo dňa pôrodu.

§ 49

(1) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok

na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov od vzniku nároku

na materské. Iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z

týchto detí sa stará, a iný poistenec, ktorý je osamelý a ktorý sa stará o dieťa prevzaté do

svojej starostlivosti, majú nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na

materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku

dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol

nemocensky poistený najmenej 270 dní.

(2) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je

a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,

b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie

starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka

nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke

rozhodnutím súdu,

c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo
nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka

nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,

d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa

pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,

e) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo

f) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

§ 49a

Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia

zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu45a) a

obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby,

ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu45b) a nevykonáva

činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne

zárobkovo činnej osoby.

§ 50

Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, má nárok na materské od

začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa

pôrodu, ak porodila skôr, ak

a) jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu

určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo

b) ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo

skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské alebo ošetrovné.

§ 51

(1) Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že

sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj

nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia

dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti

inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového
obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa.

(2) Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný

stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká

odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec

prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na

materské.

§ 52

Poskytovanie materského

(1) Materské sa poskytuje za dni.

(2) Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi.

§ 53

Výška materského

Výška materského je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo

pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

ŠIESTY DIEL

SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH

§ 54

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu

(1) Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok

predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba

ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa

uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu

alebo v ktorom vznikol nárok na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Ak poistencovi vzniklo nemocenské poistenie

a) v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná

pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a)

alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k

preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské,

rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku

nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka,

b) v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania

fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v §

39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom

vznikol nárok na materské, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu

je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca

predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť,

potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti

o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú

prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské,

c) v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba

ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa

uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu

alebo v ktorom vznikol nárok na materské, rozhodujúce obdobie na zistenie denného

vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa

predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania

fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v §

39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom

vznikol nárok na materské.

(3) Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na

zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

(4) Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky

materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa

osobitného predpisu, 53) sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.

(5) Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa

odsekov 1 až 4 sa § 26 ods. 5 nepoužije.

(6) Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú

obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia

prerušenia povinného nemocenského poistenia.

§ 55

Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky

Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu

vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v

rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa

zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

§ 56

Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky

(1) Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30, 4167-násobok

denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55. Mesačný vymeriavací základ sa

zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

(2) Pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky

je 30, 4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 pripadajúci na

počet kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na inú prácu príjem,

ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 5.

§ 57

Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok

(1) Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho

základu, ak

a) poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 ods. 1 a 2 vymeriavací základ na

platenie poistného na nemocenské poistenie,

b) dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia

alebo

c) dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená

menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité

dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a

znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.

(2) Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by

sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na

poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ dobrovoľne

nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom

pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na

poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na

štyri desatinné miesta nahor.

SIEDMY DIEL

NÁROKY Z NEMOCENSKÉHO POISTENIA V OSOBITNÝCH PRÍPADOCH

§ 58

Nárok na nemocenské dávky z viacerých nemocenských poistení

(1) Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.

(2) Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská

dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských

dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa

vypláca len jedna.

(3) Úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 je najviac v sume

denného vymeriavacieho základu určeného z vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 11

platného v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

§ 59

Zrušený predpisom 555/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008

TRETIA HLAVA

DÔCHODKOVÉ DÁVKY

PRVÝ DIEL

VYMEDZENIE POJMOV DÔCHODKOVÉHO POISTENIA

§ 60

Obdobie dôchodkového poistenia

(1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie

dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140

bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon

neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na

dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u

zamestnanca sa považuje za splnenú.

(2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho

vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak

prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa

osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný

dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

(3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho

vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský

výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký

dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného

predpisu.2)

(4) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku

priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo

priznania predčasného starobného dôchodku.

(5) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo

dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

(6) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto

obdobie dôchodkového poistenia len raz.

(7) To isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s

dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa započítava ako obdobie

dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a d).

(8) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

§ 61

Osobný vymeriavací základ

Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa

zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie

podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

§ 62

Osobný mzdový bod

(1) Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného

vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa

zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(2) Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok,

patrí osobný mzdový bod vo výške 0, 3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka,

osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní

tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu
vo výške 0, 3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového

poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

(3) Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3.

§ 63

Priemerný osobný mzdový bod

(1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel

súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch

rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento

zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné

miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni

dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie

dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(2) Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

(3) Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1, 25 sa započítava v celej výške. Z

hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1, 25 do 3 sa započítava v roku

a) 2004 40 %,

b) 2005 60 %,

c) 2006 64 %,

d) 2007 68 %,

e) 2008 72 %,

f) 2009 76 %,

g) 2010 80 %,
h) 2011 84 %,

i) 2012 88 %,
j) 2013 92 %,

k) 2014 96 %.

(4) K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1, 0 sa pripočíta z

rozdielu medzi hodnotou 1, 0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa

odseku 1 v roku

a) 2004 60 %,

b) 2005 40 %,

c) 2006 36 %,

d) 2007 32 %,

e) 2008 28 %,

f) 2009 24 %,

g) 2010 20 %,
h) 2011 16 %,

i) 2012 12 %,

j) 2013 8 %,

k) 2014 4 %.

(5) Od 1. januára 2015 sa priemerný osobný mzdový bod neupravuje podľa odsekov 3 a 4.

(6) Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri

desatinné miesta nahor.

(7) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne

roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s

výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z

rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62

ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za

ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

(8) Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej dvadsaťdva

kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby

v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 7. Ak poistenec ani po tomto

predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 7, zisťuje sa priemerný osobný

mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.

(9) Ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v § 62 ods. 2 prvej vete alebo § 255

ods. 3, priemerný osobný mzdový bod je 0, 3.

(10) Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 7 a 8 je kratšie ako jeden kalendárny rok,

priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v

tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia

dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta

nahor. Odsek 6 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je

všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom

vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

(11) Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý

raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel

osobného mzdového bodu dosiahnutého v období od vzniku dôchodkového poistenia do

vzniku nároku na dôchodkovú dávku a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto

obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné

miesta nahor. Odsek 6 platí rovnako.

(12) Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň prvého vzniku dôchodkového

poistenia, priemerný osobný mzdový bod je osobný mzdový bod určený ako podiel

pravdepodobného vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za

kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ je vymeriavací

základ, z ktorého by sa platilo poistné na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v

ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

§ 64

Dôchodková hodnota

(1) Dôchodková hodnota v roku 2004 je 183, 58 Sk.

(2) Dôchodková hodnota v roku 2005 je 195, 31 Sk.

(3) Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára

nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej

za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí

štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa

dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do

31. decembra kalendárneho roka.

(4) Priemerná mzda uvedená v odseku 3 je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej

republiky zistená štatistickým úradom.

(5) Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(6) Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá

platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

(7) Výšku dôchodkovej hodnoty po roku 2005 na príslušný kalendárny rok ustanoví opatrenie,

ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr

do 31. decembra kalendárneho roka.

DRUHÝ DIEL

STAROBNÝ DÔCHODOK

§ 65

Podmienky nároku na starobný dôchodok

(1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15

rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

(2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa

dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta

a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,

b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.

(4) Žene, ktorá vychovala päť detí alebo viac detí a v období od 1. januára 2004 do 31.

decembra 2014 dovŕšila vek 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 53 rokov sa

pripočíta

a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,

b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,

c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,

d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,

e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,

f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,

g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,

h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,

i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov,

j) v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov,

k) v roku 2014 deväťdesiatdeväť kalendárnych mesiacov.

(5) Žene, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1. januára 2004 do 31.

decembra 2013 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 54 rokov sa

pripočíta

a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,

b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,

c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,

d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,

e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,

f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,

g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,

h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,

i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov,

j) v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov.

(6) Žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012

dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta

a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,

b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,

c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,

d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,

e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,

f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,

g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,

h) v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,

i) v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov.

(7) Žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010

dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta

a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,

b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,

c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,

d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,

e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,

f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,

g) v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov.

(8) Žene, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009 dovŕšila vek 57 rokov, sa

dôchodkový vek určí tak, že k veku 57 rokov sa pripočíta

a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,

b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,

c) v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,

d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,

e) v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,

f) v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov.

(9) Dôchodkový vek určený podľa odsekov 3 až 8 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v

deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca.

(10) Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odsekov 3 až 8 pripadne na deň,

ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenca, za deň dovŕšenia dôchodkového veku

sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca.

§ 66

Určenie sumy starobného dôchodku

(1) Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,

obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a

aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný

dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí

podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov

získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a

aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0, 5 % za

každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok

bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

(3) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný

dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa

nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku
vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu

jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia

počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty

platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia.

(4) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho

časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť,

suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí

tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zastavenia výplaty starobného

dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových

bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku

alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných
mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného

dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po

zániku dôchodkového poistenia. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0, 5 % za

každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok

bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

(5) Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku

dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal v sume

jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom,

pri určení sumy starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na sumu starobného

dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

(6) Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) sa

zníži o polovicu pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného

dôchodkového sporenia.

(7) Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 4 sa do obdobia dôchodkového

poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú obdobia uvedené

v § 140 ods. 1 až 4; na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 až 4 sa na

hodnotu osobného mzdového bodu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na

starobný dôchodok prevyšujúcu hodnotu 3 neprihliada.

(8) Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok

dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací

základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za

ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného

mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný

dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

(9) Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 v kalendárnom

roku len raz.

TRETÍ DIEL

PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK

§ 67

Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok

(1) Poistenec, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) má nárok na predčasný

starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,

a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a

c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1, 2-násobku sumy životného

minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56)

(2) Poistenec, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) má nárok na predčasný starobný

dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,

a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a

c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 0, 6-násobku sumy životného

minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56)

(3) Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa

podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok

môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.

§ 68

Určenie sumy predčasného starobného dôchodku

(1) Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného

mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na

výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0, 5 %

za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku

do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený počas poberania predčasného starobného

dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po

zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku

vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu

jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia

počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej

hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia.

(3) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania predčasného starobného dôchodku

alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal predčasný starobný

dôchodok alebo jeho časť, suma predčasného starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po

zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku

vyplácaného ku dňu zastavenia výplaty predčasného starobného dôchodku sa pripočíta suma

určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie

dôchodkového poistenia počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a

aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového

poistenia a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie

dôchodkového poistenia bez poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a

aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

(4) Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku

dôchodkového poistenia získaného počas poberania predčasného starobného dôchodku

vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo

vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2

a 3 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia

z tohto dôvodu.

(5) Suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného

predpisu1), sa zníži o polovicu pomernej sumy predčasného starobného dôchodku patriacej za

obdobie starobného dôchodkového sporenia.

(6) Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok

dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je všeobecný

vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu

roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Na všeobecný vymeriavací základ na určenie

osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na

predčasný starobný dôchodok platí § 66 ods. 8 druhá veta rovnako.

(7) Sociálna poisťovňa určí sumu predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 v

kalendárom roku len raz.

§ 69

Vylúčenie nároku na starobný dôchodok

(1) Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný

dôchodok.

(2) Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.

ŠTVRTÝ DIEL

INVALIDNÝ DÔCHODOK

§ 70

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

(1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov

dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky

nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

(2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období,

v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov

veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas

doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej

republiky trvalý pobyt.

§ 71

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať

dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej

schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej

fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový

dôchodok podľa osobitného predpisu.2)

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a

zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho

vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu

schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,

možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno

zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z

predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a

schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav.

(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je

s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa

predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť.

§ 72

(1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo

veku

a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,

b) nad 20 rokov do 22 rokov je najmenej jeden rok,

c) nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky,

d) nad 24 rokov do 26 rokov je najmenej tri roky,

e) nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky,

f) nad 28 rokov je najmenej päť rokov.

(2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z

obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných

desiatich rokov pred vznikom invalidity.

(3) Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z

povolania a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným

dieťaťom, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje

za splnenú.

§ 73

Určenie sumy invalidného dôchodku

(1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného

mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na

invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný

dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1

tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

(2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu

schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu,

obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku

ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia

dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako.

(3) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného

mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na

invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný

dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1

tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0, 67.

(4) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin

percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť,

osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku

na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný

dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1

tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3

druhá veta rovnako.

§ 73a

Zrušený predpisom 555/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008

PIATY DIEL

VDOVSKÝ DÔCHODOK A VDOVECKÝ DÔCHODOK

§ 74

Podmienky nároku na vdovský dôchodok a nároku na vdovecký dôchodok

(1) Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý

a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku

alebo invalidného dôchodku,

b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov

dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo

c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(2) Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.

(3) Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského

dôchodku, ak

a) sa stará o nezaopatrené dieťa,

b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %

alebo

c) vychovala aspoň tri deti,

d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,

e) dovŕšila dôchodkový vek.

(4) Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi

nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o

vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému

manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe

rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.

(5) Nárok na vdovský dôchodok zaniká

a) uzatvorením manželstva,

b) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom

spôsobila smrť manžela.

(6) Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 5 rovnako.

§ 75

Suma vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku

(1) Suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na

ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku

na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

(2) Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný

dôchodok, je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku

dňu smrti.

(3) Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 a 2 rovnako.

ŠIESTY DIEL

SIROTSKÝ DÔCHODOK

§ 76

Podmienky nároku na sirotský dôchodok

(1) Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ

dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku,

predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal

počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky

nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z

povolania.

(2) Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti

po pestúnovi alebo po jeho manželovi.

(3) Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa.

Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu. Nárok na výplatu

sirotského dôchodku zaniká aj dňom, ktorým dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom.

Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa znovu začalo byť

nezaopatreným dieťaťom.

(4) Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého

nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok na

sirotský dôchodok.

(5) Nárok na sirotský dôchodok zaniká vždy dovŕšením 26. roku veku dieťaťa.

§ 77

Suma sirotského dôchodku

(1) Suma sirotského dôchodku je 40 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na

ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol

nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.

(2) Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný
dôchodok, je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý rodič

alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti.

(3) Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky,

sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

SIEDMY DIEL

SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH

§ 78

(1) Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne

dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové

poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto

obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný

dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola

zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na nárok na

vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v

prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu

poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia

sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné

zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

(2) Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného

platobného výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ samostatne

zárobkovo činnej osoby, z ktorého už bola určená tejto osobe dôchodková dávka, zmena sumy

dôchodkovej dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom

mesiaci, v ktorom poberateľ tejto dávky

a) bol povinný predložiť výpis z dodatočného daňového priznania Sociálnej poisťovni alebo v

ktorom nadobudol právoplatnosť dodatočný platobný výmer,

b) doplatil poistné na dôchodkové poistenie, ak vymeriavací základ samostatne zárobkovo

činnej osoby zistený na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe

dodatočného platobného výmeru je vyšší ako vymeriavací základ samostatne zárobkovo

činnej osoby, z ktorého bola povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie.

§ 78a

Na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo

invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené dodatočne podľa § 142 ods. 3

považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

§ 79

Zrušený predpisom 310/2006 Z. z. s účinnosťou od 1.8.2006

§ 79a

Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá

alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného

mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

§ 80

Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa nevypláca počas

obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu

príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo

nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku,

predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

§ 81

Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok

(1) Ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného

dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej

suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka,

ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov

zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky

nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá

invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia;

druhá veta a tretia veta platia rovnako.

(2) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného

starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského

dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne

splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo

vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto

dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia,

sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej

polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume

vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského

dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.

(3) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky

nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na

výplatu sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa,

vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce

dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových

dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a

sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.

(4) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo

vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotských dôchodkov obojstranne

osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo

najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume

dôchodkových dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.

(5) Ak priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného

dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku dôjde k

súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne

po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov podľa § 82.

(6) Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo

sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského
dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto

dôchodkových dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú

mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z

dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa § 116 ods. 8. Ak úhrn dôchodkových

dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne

tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí rovnako aj pre úhrn súm

sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak niektorému z poberateľov
uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku alebo vznikne

nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok

ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby nepresiahli sumu

uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 82 ku dňu, v ktorom sa

sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.

§ 82

Zvyšovanie dôchodkových dávok

(1) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové

dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v

závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu

priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za

prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný

kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon

neustanovuje inak.

(2) Dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento

určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej

polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky

zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré
vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v

Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému

kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra

príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania.

(3) Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky

vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

(4) Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ktorý sa v

príslušnom kalendárnom roku nevypláca z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej

pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nemocenského, na

ktoré vznikol nárok pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku

alebo invalidného dôchodku, sa zvýši za príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného

dôvodu nevyplácal. Toto zvýšenie patrí od vzniku nároku na výplatu týchto dôchodkov.

(5) Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku
nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný

kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od

opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

(6) Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s iným dôchodkom, určí sa zvýšenie

z mesačnej sumy vyplácanej dôchodkovej dávky. Pri prvej zmene sumy vyplácanej

dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie z

mesačnej sumy dôchodkovej dávky vyplácanej odo dňa tejto zmeny.

(7) Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok zvyšuje sa každá z týchto dôchodkových

dávok.

(8) Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom

kalendárnom roku nezvyšuje, ak bol vymeraný zo starobného dôchodku, predčasného

starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom

roku.

(9) Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou, pri ktorej toto zvýšenie

patrí.

ŠTVRTÁ HLAVA

ÚRAZOVÉ DÁVKY

PRVÝ DIEL

VYMEDZENIE POJMOV NA ÚČELY ÚRAZOVÝCH DÁVOK

§ 83

Poškodený

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu a

prokurátora a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich

zistila choroba z povolania.

§ 84

Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok

(1) Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v §

13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu

vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených podľa § 138 ods. 11 dosiahnutých v

rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak tento zákon

neustanovuje inak. Denný vymeriavací základ zamestnanca sa zaokrúhľuje na štyri desatinné

miesta nahor. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 5 a 6 rovnako.

Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu

alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého

sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku

nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku

1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný

vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by

sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy

vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby

z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.

(3) Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku

nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v

ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za

ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku 1 a

vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za

kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok

na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom

naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká

choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(4) Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2, ktorá nemá príjem z

činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom

pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v

ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku. Denný vymeriavací základ zamestnanca uvedeného

v § 4 ods. 2 je odmena pripadajúca na jeden deň vykonávania práce na základe dohôd o

prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

DRUHÝ DIEL

ÚRAZOVÝ PRÍPLATOK

§ 85

Podmienky nároku na úrazový príplatok

Zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2, ktorý v

dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne

práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej

neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa

osobitného predpisu51) alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

§ 86

Poskytovanie úrazového príplatku

Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

§ 87

Suma úrazového príplatku

Suma úrazového príplatku je

a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej

pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania

do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,

b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej

pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

TRETÍ DIEL

ÚRAZOVÁ RENTA

§ 88

Podmienky nároku na úrazovú rentu

(1) Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z

povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť

zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej

schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný

dôchodok.

(2) Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový

príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné.

Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje

rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo

rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril

priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(3) Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením

pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v
priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji

pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na

zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu.2)

§ 89

Určenie sumy úrazovej renty

(1) Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30, 4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 %

denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla

zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

(2) Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená

podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa

prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.

(3) Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má

poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2

priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku

dňu jeho priznania.

(4) Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého

pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví

v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej

miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

(5) Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu

alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho

základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom

určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v

ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.

(6) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu

viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a

to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty platí § 81 ods. 1 druhá

veta primerane.

(7) Ak sú splnené podmienky nároku na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých

pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, zníži sa suma úrazovej renty určenej ako súčet

percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo

chorôb z povolania o sumu invalidného dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej

o sumu invalidného dôchodku aj vtedy, ak zanikol nárok na jeho výplatu. Suma úrazovej

renty vypočítaná podľa prvej vety nesmie byť vyššia ako suma zodpovedajúca 100-

percentnému poklesu pracovnej schopnosti.

(8) Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

§ 89a

Zánik nároku na úrazovú rentu

Nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania

predčasného starobného dôchodku.

ŠTVRTÝ DIEL

JEDNORAZOVÉ VYROVNANIE

§ 90

Podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie

Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak

a) v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti

najmenej 10 % a najviac 40 %,

b) mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok

na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %, alebo

c) mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného

dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti

najmenej 10 %.

§ 91

Určenie sumy jednorazového vyrovnania

Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho

základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu

pracovnej schopnosti a čísla 100.

PIATY DIEL

POZOSTALOSTNÁ ÚRAZOVÁ RENTA

§ 92

Podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu

(1) Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu

alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase

úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má

nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.

(2) Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia

povinnosť uvedená v odseku 1.

(3) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti

poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.

(4) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil

dôchodkový vek.

§ 93

Suma pozostalostnej úrazovej renty

(1) Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku

na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.

(2) Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po

tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal

poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak

poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej

schopnosti.

(3) Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 primerane.

ŠIESTY DIEL

JEDNORAZOVÉ ODŠKODNENIE

§ 94

(1) Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.

(2) Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného

vymeriavacieho základu, najviac 1 000 000 Sk.

(3) Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je

polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm

jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 1 000 000 Sk. Ak úhrn
jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení

nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 1 000 000 Sk.

(4) Sumy uvedené v odsekoch 2 a 3 platné k 31. decembru kalendárneho roka sa zvyšujú vždy
od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa

§ 82 ods. 2.

SIEDMY DIEL

PRACOVNÁ REHABILITÁCIA A REHABILITAČNÉ

§ 95

Pracovná rehabilitácia

(1) Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného

úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku

posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného

procesu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

(3) Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon

doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť

poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2

zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a

na kvalifikáciu.

(4) Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v

zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu58) alebo v inom odbornom zariadení na

poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so

zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá

obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie.

Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj

výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa osobitného predpisu.59)

(5) Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa pracovná

rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených

prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho

doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov,

pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu

ďalších šiestich mesiacov.

(6) Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho

písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia

podľa odseku 5.

§ 96

Rehabilitačné

(1) Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné.

(2) Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní,

a) v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu uznaného

Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,

b) za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok,

alebo

c) počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.

(3) Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.

(4) Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo

invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného určeného

podľa odseku 3 a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku

pripadajúcej na jeden deň.

ÔSMY DIEL

REKVALIFIKÁCIA A REKVALIFIKAČNÉ

§ 97

Rekvalifikácia

(1) Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu

alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového

lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.

(2) Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť

získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou

jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného; § 95 ods. 3 druhá veta platí

rovnako.

(3) Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon

rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.60) Na zabezpečenie jej

vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá

obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie;

§ 95 ods. 4 tretia veta platí rovnako.

(4) Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie platí § 95 ods. 5 a 6 rovnako.

(5) Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

§ 98

Rekvalifikačné

(1) Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.

(2) Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy platí § 96 ods. 2 až 4 rovnako.

DEVIATY DIEL

NÁHRADA ZA BOLESŤ A NÁHRADA ZA SŤAŽENIE SPOLOČENSKÉHO

UPLATNENIA

§ 99

Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

podľa osobitného predpisu.60a)

DESIATY DIEL

NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S LIEČENÍM

§ 100

(1) Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na

svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe

odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na

základe vyjadrenia revízneho lekára.

(2) Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk. Na zvýšenie tejto

sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

JEDENÁSTY DIEL

NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S POHREBOM

§ 101

(1) Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten,

kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.

(2) Za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä

a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením

pohrebu,

b) náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,

c) cintorínske poplatky,

d) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,

e) náklady na úpravu hrobu.

(3) Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 50 000 Sk. Na zvýšenie tejto

sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

(4) Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo

choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného

majú nárok na náhradu

a) jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 3 000 Sk pre

každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a

b) cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto

pohrebu a späť.

(5) Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené

deti uvedené v odseku 4 je najviac 50 000 Sk. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4

rovnako.

PIATA HLAVA

DÁVKA GARANČNÉHO POISTENIA

§ 102

Podmienky nároku na dávku garančného poistenia

(1) Zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2 má nárok na dávku

garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť

nároky tohto zamestnanca, ktorými sú

a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,

b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,

c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,

e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v

ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny

rok,

f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,

h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných

povinností,

j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z

povolania,

k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa

osobitného predpisu, 51)

l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z

dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.

(2) Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah

uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť

zamestnávateľa písomne upozornený.

§ 103

Výška dávky garančného poistenia

(1) Dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného

nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné

na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti,

ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej

činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom

mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.

(2) Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných

18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej

neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu

platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

(3) Dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak

platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije

sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom

kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť

vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný

vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v

ktorom vznikla platobná neschopnosť.

§ 103a

Uspokojovanie nárokov zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa so sídlom,

adresou organizačnej zložky alebo s pobytom aj na území iného členského štátu Európskej

únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore

(1) Ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom alebo

adresou organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a súčasne s adresou organizačnej

zložky alebo sídlom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo

štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, inštitúciou

zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia je inštitúcia

členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom

hospodárskom priestore, na ktorého území fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnanca

alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca. Ak inštitúciou podľa prvej vety je Sociálna

poisťovňa, o nároku na dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v prvej vete

rozhodne podľa tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je platobne neschopný zamestnávateľ,

ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom, povolením na prechodný pobyt24) alebo

povolením na trvalý pobyt25) na území Slovenskej republiky a s bydliskom na území

najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou

dohody o Európskom hospodárskom priestore.

(2) V konaní o dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v odseku 1 je Sociálna

poisťovňa viazaná návrhom na vyhlásenie konkurzu zamestnávateľa uvedeného v odseku 1

podaným v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou

dohody o Európskom hospodárskom priestore.

ŠIESTA HLAVA

DÁVKA V NEZAMESTNANOSTI

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

§ 104

(1) Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred

zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len

"evidencia nezamestnaných občanov") bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky, ak

tento zákon neustanovuje inak.

(2) Poistenec, ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú

dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, má nárok na dávku v

nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie

nezamestnaných občanov

a) bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na

určitú dobu alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky a

b) nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca.

(3) Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby
policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov,

nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania

služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky

nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)

(4) U fyzických osôb uvedených v odseku 3 je obdobie poistenia na výsluhový príspevok

podľa osobitného predpisu2) obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

(5) Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa

nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku

predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti.

(6) Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na

dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie

v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v

nezamestnanosti.

(7) Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

§ 105

(1) Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku

v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká
uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti pre

poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je šesť mesiacov a pre poistenca uvedeného v § 104

ods. 2 sú štyri mesiace. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie,

počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu

uvedeného v § 106.

(2) Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie

uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného

dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 70 %.

(3) Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania

dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako tri roky bol opätovne zaradený do evidencie

nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa

opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná

predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká

uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.

(4) Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania

dávky v nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri

mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu

časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením

dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa

odseku 3.

§ 106

Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých

a) má nárok na výplatu nemocenského,

b) má nárok na výplatu ošetrovného,

c) má nárok na výplatu materského,

d) sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.45b)

§ 107

Poskytovanie dávky v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.

§ 108

Výška dávky v nezamestnanosti

(1) Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.

(2) Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu

vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti

alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu, 2) dosiahnutých v

rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie

denného vymeriavacieho základu poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je obdobie troch

rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, a poistenca

uvedeného v § 104 ods. 2 je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol

nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného

vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné

na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa

osobitného predpisu.2) Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta

nahor.

(3) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú tri roky, za ktoré možno zistiť denný

vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti poistenca uvedeného v § 104

ods. 1, alebo nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie

sumy dávky v nezamestnanosti poistenca uvedeného v § 104 ods. 2, denný vymeriavací

základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.

(4) Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške

určenej ako podiel trojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný

vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(5) Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 4 je

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý

platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol

nárok na dávku v nezamestnanosti,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ,

ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol

nárok na dávku v nezamestnanosti.

SIEDMA HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH, DÔCHODKOVÝCH

DÁVKACH, ÚRAZOVÝCH DÁVKACH, DÁVKE GARANČNÉHO POISTENIA A O

DÁVKE V NEZAMESTNANOSTI

§ 109

Vznik nároku na nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávku garančného

poistenia, dávku v nezamestnanosti a vznik nároku na ich výplatu

(1) Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného

poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok

ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku

zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na

nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné

na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

(2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na

vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o

priznanie alebo vyplácanie dávky.

§ 110

Zánik nároku na nemocenské dávky a invalidný dôchodok a vylúčenie nároku na úrazové

dávky

(1) Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia

súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku

ktorého sa stal dočasne práceneschopným alebo invalidným.

(2) Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa

osobitného predpisu61) celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť

poškodeného podľa osobitného predpisu.62)

§ 111

Obmedzenie sumy dávky

(1) Suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského a

sumy invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným alebo invalidným

v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných

návykových látok.

(2) Ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu61) sčasti zbaví

zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného

predpisu63) a osobitný predpis64) neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku

s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu

zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu61)

zníženého o mieru zavinenia poškodeného.

§ 112

Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky

(1) Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac

tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako

patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej

zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka

a) priznala v nižšej sume, ako patrí,

b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c) odoprela neprávom alebo

d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

(2) Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala

neprávom.

(3) Dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

(4) Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej

sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

(5) Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby

preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu, tejto

výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Výplata

dávky po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty,

najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností.

(6) Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým

uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

(7) Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej

schopnosti, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí

vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť invalidný alebo u

neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení výplaty dávky, dávka

nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.

(8) Výplata starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku sa zastaví aj na žiadosť

poberateľa tohto dôchodku najneskôr od splátky tohto dôchodku splatnej v treťom

kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa

tohto dôchodku doručila Sociálnej poisťovni.

(9) Ak zanikol nárok na dávku alebo nárok na jej výplatu pre priznanie inej dávky alebo ak sa

zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, zúčtujú sa sumy inej dávky patriacej odo

dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas.

§ 113

Zánik nároku na dávku a zánik nároku na výplatu dávky

(1) Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

(2) Nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila

podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon

neustanovuje inak.

§ 114

Premlčanie nároku na výplatu dávky

(1) Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý

dávka alebo jej časť patrili.

(2) Lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom

účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

§ 115

Zúčtovanie dávok s dávkou v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi

Ak sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok,

úrazová renta, dávka garančného poistenia alebo dávka v nezamestnanosti spätne aj za

obdobie, v ktorom sa poistencovi vyplácala dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v

hmotnej núdzi, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznané uvedené dávky s

vyplatenou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi, a

a) ak suma priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného

dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti

prevyšuje sumu vyplatenej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,

poukáže

1. na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume

poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,

2. poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného

dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti rozdiel

medzi sumou tohto priznaného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo

dávky v nezamestnanosti a poskytnutou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v

hmotnej núdzi,

b) ak suma priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného

dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti je

nižšia alebo dosahuje sumu vyplatenej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v

hmotnej núdzi, poukáže

1. na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume

poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,

2. poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného

dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti

dôchodok, úrazovú rentu, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti

prvýkrát až v príslušnom mesiaci, v ktorom súčet nevyplatených dôchodkov, úrazovej renty,

dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti je vyšší ako vyplatená dávka v

hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi; takto vzniknutý rozdiel poukáže

poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného

dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti.

§ 116

Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie sumy dávok

(1) Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné, rehabilitačné a dávka v

nezamestnanosti sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.

(2) Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred v

pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.

(3) Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú do cudziny,

ktorá nie je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je zmluvnou stranou dohody o

Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskou konfederáciou, pozadu v trojmesačných

lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva,

ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.

(4) Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku,

úrazovú dávku a dávku v nezamestnanosti, dávky sa môžu vyplácať preddavkovo. Počas

vyplácania dávky podľa prvej vety neplynie lehota podľa § 210 ods. 2.

(5) Dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti o

priznanie tejto dávky.

(6) Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej

podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise65),

zamestnanec, ktorý preukáže nárok na dávku garančného poistenia, má nárok na preddavok

na túto dávku vo výške 3 000 Sk za jeden kalendárny mesiac. Rozdiel medzi poskytnutým

preddavkom na dávku garančného poistenia a nároku na dávku garančného poistenia sa

doplatí, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej

podstaty splnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise65), najneskôr do

jedného roka od poskytnutia preddavku.

(7) Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise65)

najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a predbežný

správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť

ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise65) v lehote podľa odseku 6, doplatí sa do 30

dní od uplynutia tejto lehoty dávka garančného poistenia do výšky minimálnej mzdy

zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa osobitného

predpisu.66)

(8) Sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor.

§ 116a

Zaokrúhľovanie výsledkov jednotlivých

matematických úkonov na určenie sumy dávky

Na účely určenia sumy dávky sa výsledky jednotlivých matematických úkonov vypočítavajú

najviac na osem desatinných miest bez zaokrúhľovania, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 117

Poukazovanie dávok a poberateľ dávky

(1) Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej

banky.67) Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti, ak tento zákon

neustanovuje inak. Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet

manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, 67) ak má v čase poberania

dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom

poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka) poberateľa dávky je

povinný vrátiť splátky dôchodku, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty poukázané na

tento účet po dni smrti poberateľa dávky.

(2) Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je

povinná vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom

mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu

výplaty dávky doručená Sociálnej poisťovni.

(3) Poberateľovi dávky, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

dávka sa poukazuje prostredníctvom hromadného poukazu do tohto zariadenia, ak poberateľ

dávky nepožiada o iný spôsob poukazovania dávky.

(4) Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, fyzická osoba,

ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, štatutárny

zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu,

alebo osobitný príjemca.

(5) Osobitný príjemca je

a) fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo

b) fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti

nezaopatreného dieťaťa na právne úkony.

(6) Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom

poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný

zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať.

(7) Zákonný zástupca, fyzická osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej

rodinnej starostlivosti, štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené dieťa

umiestnené na základe rozhodnutia súdu, a osobitný príjemca uvedený v odseku 5 písm. b) sú

povinní dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a fyzických osôb, ktoré je poberateľ

dávky povinný vyživovať. Osobitný príjemca uvedený v odseku 5 písm. a) používa dávku

podľa pokynov poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu.

(8) Fyzickej osobe vo výkone väzby14) a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody15)

sa dávky poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu

odňatia slobody.

§ 118

Prechod nároku na dávku

(1) Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku

na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto

fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

(2) Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový

príplatok, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo dávku v

nezamestnanosti, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na

sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a

rodičov.

(3) Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na

dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto

fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným v odseku 1.

(4) Nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom

dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.

(5) Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, tieto

dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.

§ 119

Postúpenie nároku na dávku

Nárok na dávku nemožno postúpiť.

DRUHÁ ČASŤ

PRVÁ HLAVA

PRVÝ DIEL

VÝKON A ORGANIZÁCIA SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 120

Výkon sociálneho poistenia

(1) Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

(2) Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

(3) Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

(4) Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia je kontaktná inštitúcia na

komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami

členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o

Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

DRUHÝ DIEL

ORGÁNY SOCIÁLNEJ POISŤOVNE

§ 121

Orgány Sociálnej poisťovne

Orgány Sociálnej poisťovne sú

a) generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len "generálny riaditeľ"),

b) Dozorná rada Sociálnej poisťovne (ďalej len "dozorná rada"),

c) riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len "riaditeľ pobočky").

§ 122

Generálny riaditeľ

(1) Na čele Sociálnej poisťovne je generálny riaditeľ.

(2) Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky (ďalej len

"vláda").

(3) Generálny riaditeľ je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne. V čase jeho neprítomnosti ho

zastupuje ním poverený vedúci zamestnanec, ktorý je v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.

(4) Generálny riaditeľ

a) zodpovedá za plnenie úloh vyplývajúcich Sociálnej poisťovni z tohto zákona, z osobitných

predpisov a zo strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne,

b) prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru

štátu,

c) predkladá

1. vláde a Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada") výročnú správu o

činnosti Sociálnej poisťovne po schválení dozornou radou,

2. vláde na schválenie návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s

predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie nasledujúcich dvoch rokov so

stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu do 15. augusta kalendárneho roka, ak vláda

neurčí neskorší termín, a po schválení vládou na schválenie národnej rade v termíne určenom

na predloženie návrhu štátneho rozpočtu,

3. vláde na schválenie návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej

rady k tomuto návrhu a po schválení vládou na schválenie národnej rade v termíne určenom

na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu,

4. vláde na schválenie návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne so

stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jeho

vymenovania, po schválení vládou na schválenie národnej rade a informuje vládu o ich plnení

raz ročne najneskôr do 31. marca každého kalendárneho roka nasledujúceho po schválení

tohto návrhu národnou radou,

5. dozornej rade správu o hospodárení Sociálnej poisťovne najmenej raz za štvrťrok,

d) schvaľuje

1. pracovný poriadok Sociálnej poisťovne a iné vnútorné predpisy Sociálnej poisťovne, ak

tento zákon neustanovuje inak,

2. návrh dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu,

60a)

e) schvaľuje po prerokovaní v dozornej rade

1. štatút Sociálnej poisťovne, organizačný poriadok, mzdový poriadok, kontrolný poriadok a

pravidlá financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,

2. zmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 149, 293s a 293ak,

3. zmluvu o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) na

pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom

týmto zákonom,

4. zmluvu o prevedení vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4,

f) schvaľuje po schválení dozornou radou pre nadlimitné zákazky podľa osobitného

predpisu68)

1. oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady,

2. výzvy na predkladanie ponúk a súťažné podklady,

3. výzvy na rokovanie,

g) rozhoduje po prerokovaní v dozornej rade o odpísaní pohľadávky podľa § 150, 151, 293al

a 293am,

h) vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov ústredia Sociálnej poisťovne (ďalej len

"ústredie") v jeho priamej riadiacej pôsobnosti a riaditeľov pobočiek po prerokovaní v

dozornej rade,

i) zúčastňuje sa na schôdzach vlády.

(5) Za generálneho riaditeľa môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá spĺňa predpoklady

výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu, 69) má skončené

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej šesť rokov praxe v riadiacej funkcii. Na

pracovnoprávne vzťahy generálneho riaditeľa sa vzťahuje osobitný predpis, 69a) ak tento

zákon neustanovuje inak.

(6) Mzda generálneho riaditeľa je mesačne šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy v

hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci

kalendárny rok. Úprava mzdy generálneho riaditeľa sa vykoná od 1. apríla kalendárneho roka.

Generálnemu riaditeľovi môže vláda priznať odmenu jedenkrát ročne najneskôr do 31. marca

kalendárneho roka, najviac do výšky 12-násobku mzdy uvedenej v prvej vete. Pri priznaní

odmeny vláda zohľadní plnenie strategických zámerov činností Sociálnej poisťovne a

hospodárenie Sociálnej poisťovne.

(7) Generálny riaditeľ zodpovedá vláde za porušenie povinností uložených týmto zákonom

alebo osobitnými predpismi organizačným zložkám Sociálnej poisťovne, za neprijatie a

neplnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi

dozoru štátu a za neplnenie opatrení uložených podľa osobitného predpisu.1)

(8) Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je šesťročné. Za generálneho riaditeľa môže byť

vymenovaná tá istá fyzická osoba najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

(9) Funkcia generálneho riaditeľa zaniká

a) uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol vymenovaný,

b) vzdaním sa funkcie generálneho riaditeľa písomnou žiadosťou doručenou vláde, a to dňom

jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,

c) odvolaním,

d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

e) rozhodnutím o strate verejnej funkcie vydanom v konaní podľa osobitného predpisu69b)

alebo

f) dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie generálneho riaditeľa podľa

osobitného predpisu.69)

(10) Vláda odvolá generálneho riaditeľa, ak

a) si neplní povinnosti generálneho riaditeľa ustanovené zákonom,

b) nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne

vykonávať funkciu generálneho riaditeľa.

(11) Ak zanikne funkcia generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku 9 alebo vláda

odvolá generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku 10, do vymenovania

generálneho riaditeľa vládou vykonáva jeho funkciu vedúci zamestnanec, ktorý zastupoval

generálneho riaditeľa v čase jeho neprítomnosti podľa odseku 3.

(12) Vláda vymenuje generálneho riaditeľa najneskôr do 30 dní odo dňa zániku funkcie alebo

odvolania generálneho riaditeľa.

(13) Generálny riaditeľ je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou

starostlivosťou tak, aby bol zabezpečený riadny a efektívny výkon sociálneho poistenia.

(14) Generálny riaditeľ, ktorý porušil povinnosti pri výkone svojej funkcie, je povinný v

celom rozsahu nahradiť škodu, ktorú tým spôsobil.

§ 123

Dozorná rada

(1) Dozorná rada je dozorný orgán a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne.

(2) Dozorná rada

a) vypracúva stanoviská

1. k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným

vývojom príjmov a výdavkov na obdobie najmenej troch rokov,

2. k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,

3. k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne a k správe o ich plnení,

b) schvaľuje

1. výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne,

2. rokovací poriadok dozornej rady,

3. pre nadlimitné zákazky podľa osobitného predpisu68) oznámenia o vyhlásení verejného

obstarávania a súťažné podklady, výzvy na predkladanie ponúk a súťažné podklady a výzvy

na rokovanie,

4. podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra Sociálnej poisťovne (ďalej

len "hlavný kontrolór"),

5. priznanie odmeny hlavnému kontrolórovi,

c) prerokúva

1. návrh štatútu, návrh organizačného poriadku, návrh mzdového poriadku, návrh kontrolného

poriadku a návrh pravidiel financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,

2. návrh na uzatvorenie zmluvy o prevedení vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4 a

návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 149, 293s a 293ak,

3. návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné

dôchodkové sporenie, 1) na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom

sporení v rozsahu upravenom týmto zákonom,

4. návrh na odpísanie pohľadávky na poistnom na nemocenskom poistení, poistnom na

dôchodkovom poistení, poistnom na úrazovom poistení, prirážke k poistnému na úrazovom

poistení, poistnom na garančné poistenie, poistnom na poistenie v nezamestnanosti, poistnom

do rezervného fondu solidarity, na pokutách a na penále uložených v sociálnom poistení,

5. návrhy na vymenovanie a odvolanie vedúcich zamestnancov ústredia v priamej riadiacej

pôsobnosti generálneho riaditeľa a návrhy na vymenovanie a odvolanie riaditeľov pobočiek,

d) ukladá generálnemu riaditeľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených

nedostatkov,

e) kontroluje

1. hospodárenie Sociálnej poisťovne s finančnými prostriedkami základného fondu

nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu

invalidného poistenia, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu poistenia v

nezamestnanosti, základného fondu garančného poistenia, rezervného fondu solidarity a

správneho fondu,

2. dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich

sa hospodárenia Sociálnej poisťovne,

f) vypracúva správu o kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá je súčasťou

účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,

g) predkladá vláde návrh na priznanie odmeny generálneho riaditeľa a jej výšku,

h) volí a odvoláva hlavného kontrolóra.

(3) Dozorná rada má 11 členov. Predsedom dozornej rady je minister práce, sociálnych vecí a

rodiny Slovenskej republiky. Dozorná rada sa ďalej tvorí

a) z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov,

b) z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov,

c) z jedného zástupcu ministerstva a z dvoch zástupcov ministerstva financií navrhnutých

vládou,

d) z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi

poberateľov dôchodkových dávok.

(4) Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva národná rada.

(5) Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť

na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie

druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne

odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším

ako tri mesiace.

(6) Funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné.

(7) Výkon funkcie člena dozornej rady sa považuje za prekážku v práci alebo za prekážku v

štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné voľno s

náhradou mzdy.

(8) Člen dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie. O

priznaní odmeny členovi dozornej rady za výkon jeho funkcie v dozornej rade rozhoduje

národná rada.

(9) Člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný. Člen dozornej rady

nemôže byť v pracovnom pomere k Sociálnej poisťovni.

(10) Dozorná rada si zvolí zo svojich členov dvoch podpredsedov dozornej rady, z ktorých

jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a jeden je navrhnutý

reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.

(11) Zasadnutia dozornej rady zvoláva a riadi jej predseda alebo ním poverený podpredseda

dozornej rady podľa potreby, najmenej raz za dva kalendárne mesiace.

(12) Na zasadnutí dozornej rady sa môžu zúčastniť fyzické osoby, ktoré na zasadnutie prizve

dozorná rada.

(13) Na zasadnutí dozornej rady je na jej požiadanie povinný zúčastniť sa generálny riaditeľ.

(14) Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej

členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.

(15) Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa

hospodárenia Sociálnej poisťovne a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov

Sociálnej poisťovne a od generálneho riaditeľa.

(16) Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.

(17) Členstvo v dozornej rade zaniká

a) uplynutím funkčného obdobia člena dozornej rady,

b) vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou člena dozornej rady doručenou národnej rade, a to

najskôr odo dňa doručenia žiadosti, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,

c) odvolaním alebo

d) smrťou.

(18) Národná rada odvolá člena dozornej rady, ak

a) sa neodôvodnene nezúčastnil najmenej na troch zasadnutiach dozornej rady,

b) začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade uvedenú v odseku 9,

c) si neplní povinnosti člena dozornej rady ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne

záväznými právnymi predpismi,

d) bol právoplatne odsúdený za trestný čin.

(19) Člena dozornej rady môže národná rada odvolať z jeho funkcie aj z iných dôvodov, ako

sú uvedené v odseku 18, na základe návrhu toho, kto podal návrh na zvolenia člena dozornej

rady, alebo na návrh orgánu dozoru štátu (§ 246).

(20) Na predsedu dozornej rady sa odsek 6 a odsek 17 písm. a) až c) nepoužijú.

Organizačné zložky Sociálnej poisťovne

§ 124

Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú ústredie a pobočky.

§ 125

Územné obvody a sídla organizačných zložiek Sociálnej poisťovne určí štatút Sociálnej

poisťovne.

§ 126

(1) Ústredie riadi generálny riaditeľ.

(2) Vo veciach patriacich do pôsobnosti ústredia koná v mene Sociálnej poisťovne generálny

riaditeľ alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym riaditeľom.

§ 127

Riaditeľ pobočky

(1) Pobočku riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi.

(2) Za riaditeľa pobočky môže byť vymenovaná fyzická osoba s trvalým pobytom na území

Slovenskej republiky, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Bezúhonná fyzická osoba je

fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje

výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

(3) Riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do
pôsobnosti pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním poverený

vedúci zamestnanec pobočky.

DRUHÁ HLAVA

PRVÝ DIEL

POISTNÉ NA SOCIÁLNE POISTENIE

§ 128

Platitelia poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové

poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a platitelia poistného do

rezervného fondu solidarity

(1) Poistné na nemocenské poistenie platí

a) zamestnanec,

b) zamestnávateľ,

c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

(2) Poistné na starobné poistenie platí

a) zamestnanec,

b) zamestnávateľ,

c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,

e) štát,

f) Sociálna poisťovňa.

(3) Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) zamestnanec,

b) zamestnávateľ,

c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,

e) štát.

(4) Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie

neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej vety.

(5) Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu

solidarity za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e) a za fyzickú osobu uvedenú v

§ 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské.

(6) Zúčtovanie poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové

sporenie, 1) poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity

platené štátom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po

dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií").

(7) Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty

priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného

starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu

starobného poistenia.

(8) Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.

(9) Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený.

(10) Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí

a) zamestnanec, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak,

b) zamestnávateľ, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak,

c) dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.

(11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí

a) zamestnávateľ,

b) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

c) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,

d) štát.

§ 129

Poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie,

garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity

(1) Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma

poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na

garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do

rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z

vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací

základ").

(2) Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a

príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1), poistného na invalidné poistenie, poistného
na úrazové poistenie vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného

na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v

nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov

nadol.

§ 130

Sadzba poistného na nemocenské poistenie

Sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre

a) zamestnanca 1, 4 % z vymeriavacieho základu,

b) zamestnávateľa 1, 4 % z vymeriavacieho základu,

c) povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4, 4 % z vymeriavacieho

základu,

d) dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4, 4 % z vymeriavacieho základu.

§ 131

Sadzba poistného na starobné poistenie

(1) Sadzba poistného na starobné poistenie je pre

a) zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) 4 % z vymeriavacieho

základu,

b) zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) 14 % z

vymeriavacieho základu,

c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ

podľa osobitného predpisu, 1) 18 % z vymeriavacieho základu,

d) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu,

1) 18 % z vymeriavacieho základu,

e) štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 5, ktoré nie sú sporitelia podľa osobitného

predpisu, 1) 18 % z vymeriavacieho základu,

f) Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla

2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok a

ktorí nie sú sporitelia podľa osobitného predpisu, 1) 18 % z vymeriavacieho základu.

(2) Sadzba poistného na starobné poistenie je pre

a) zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) 4 % z vymeriavacieho

základu,

b) zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) 5 % z

vymeriavacieho základu,

c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je sporiteľ podľa

osobitného predpisu, 1) 9 % z vymeriavacieho základu,

d) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) 9

% z vymeriavacieho základu,

e) štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 5, ktoré sú sporitelia podľa osobitného predpisu,

1) 9 % z vymeriavacieho základu,

f) Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla

2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok a

ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu, 1) 9 % z vymeriavacieho základu.

§ 132

Sadzba poistného na invalidné poistenie

Sadzba poistného na invalidné poistenie je pre

a) zamestnanca 3 % z vymeriavacieho základu,

b) zamestnávateľa 3 % z vymeriavacieho základu,

c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6 % z vymeriavacieho

základu,

d) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 6 % z vymeriavacieho základu,

e) štát 6 % z vymeriavacieho základu.

§ 133

Sadzba poistného na úrazové poistenie

(1) Sadzba poistného na úrazové poistenie je pre zamestnávateľa zaradeného do

prvej nebezpečnostnej triedy 0, 3 % z vymeriavacieho základu,

druhej nebezpečnostnej triedy 0, 5 % z vymeriavacieho základu,

tretej nebezpečnostnej triedy 0, 7 % z vymeriavacieho základu,

štvrtej nebezpečnostnej triedy 0, 9 % z vymeriavacieho základu,

piatej nebezpečnostnej triedy 1, 1 % z vymeriavacieho základu,

šiestej nebezpečnostnej triedy 1, 3 % z vymeriavacieho základu,

siedmej nebezpečnostnej triedy 1, 5 % z vymeriavacieho základu,

ôsmej nebezpečnostnej triedy 1, 7 % z vymeriavacieho základu,

deviatej nebezpečnostnej triedy 1, 9 % z vymeriavacieho základu,

desiatej nebezpečnostnej triedy 2, 1 % z vymeriavacieho základu.

(2) Nebezpečnostná trieda sa určuje v závislosti od bezpečnostného rizika jednotlivých skupín

ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.70)

(3) Hodnotenie bezpečnostného rizika sa vykonáva pre každú skupinu ekonomických činností

podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností na základe údajov súvisiacich s

výkonom úrazového poistenia za hodnotené roky s prihliadnutím na sumu nákladov

vynaložených na úrazové dávky z úrazového poistenia, a to vypočítaním priemerných

štatistických ukazovateľov počtu

a) pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,

b) smrteľných pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,

c) chorôb z povolania na 1 000 zamestnancov,

d) závažných pracovných úrazov a chorôb z povolania, v ktorých dôsledku bola priznaná

úrazová renta, na 1 000 zamestnancov,

e) zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v prepočte na 1 000 zamestnancov.

(4) Na určenie bezpečnostného rizika na základe ukazovateľov uvedených v odseku 3 je

rozhodujúci dátum oznámenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania a dátum priznania

úrazovej renty.

(5) Zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy určí Sociálna poisťovňa podľa

prevažujúcej skupiny ekonomických činností vykonávaných zamestnávateľom.

(6) Prevažujúca skupina ekonomických činností je skupina ekonomických činností

klasifikovaná podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, ktorú vykonáva pre

zamestnávateľa najväčší počet zamestnancov.

(7) Zmenu vykonávaných prevažujúcich ekonomických činností, ktorá je rozhodujúca na

zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy, je zamestnávateľ povinný písomne

ohlásiť Sociálnej poisťovni do 14 dní od tejto zmeny.

(8) Ak u zamestnávateľa nastala zmena vykonávanej ekonomickej činnosti a jeho

prevažujúcou ekonomickou činnosťou sa stala ekonomická činnosť zaradená do inej

nebezpečnostnej triedy, Sociálna poisťovňa môže z vlastného podnetu alebo na základe

písomnej žiadosti zamestnávateľa zmeniť jeho zaradenie do nebezpečnostnej triedy. Zmena

zaradenia zamestnávateľa do novej nebezpečnostnej triedy sa vykoná od prvého dňa mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o jeho preradení.

(9) Zaradenie skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických

činností do nebezpečnostných tried ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho

úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov.

§ 134

Prirážka k poistnému na úrazové poistenie a zľava z poistného na úrazové poistenie

(1) K poistnému na úrazové poistenie sa ukladá prirážka k poistnému na úrazové poistenie

(ďalej len "prirážka") alebo sa poskytuje zľava na poistnom na úrazové poistenie (ďalej len

"zľava") v závislosti od úrovne bezpečnostného rizika u zamestnávateľa zistenej porovnaním
s priemerným bezpečnostným rizikom zisteným za všetkých zamestnávateľov zaradených do

rovnakej skupiny ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických

činností.

(2) Úroveň bezpečnostného rizika u zamestnávateľa sa určí porovnaním hodnoty štatistických

ukazovateľov za zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok k priemerným hodnotám

rovnakých ukazovateľov vypočítaných za rovnaké obdobie za celú skupinu zamestnávateľov

zaradených podľa ekonomickej činnosti do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie

ekonomických činností a vyjadruje sa v percentách.

(3) Na určenie úrovne bezpečnostného rizika u zamestnávateľa sa použijú štatistické

ukazovatele

a) o počte

1. pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,

2. smrteľných pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,

3. chorôb z povolania na 1 000 zamestnancov,

4. závažných pracovných úrazov a chorôb z povolania, v ktorých dôsledku bola priznaná

úrazová renta, na 1 000 zamestnancov,

b) o sume nákladov vynaložených na dávky úrazového poistenia jeho zamestnancov v

prepočte na jedného zamestnanca.

(4) Pri určovaní početnosti výskytu pracovných úrazov podľa odseku 3 sa prihliada len na

pracovné úrazy, pri ktorých bolo na základe vyšetrenia okolností a príčin ich vzniku orgánmi

na ochranu zdravia, orgánmi inšpekcie práce, orgánmi štátnej banskej správy a ďalšími

príslušnými dozornými orgánmi podľa osobitných predpisov71) zistené porušenie predpisov

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnávateľa alebo

zamestnanca.

(5) Ak je úroveň bezpečnostného rizika zistená podľa odsekov 2 a 3 u zamestnávateľa

percentuálne vyššia ako priemerná hodnota vypočítaná za celú skupinu zamestnávateľov

zaradených do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, v

rozsahu

do 25 % prirážka sa neuloží,

nad 25 % do 50 % uloží sa prirážka 1 % k poistnému,

nad 50 % do 100 % uloží sa prirážka 2 % k poistnému,

nad 100 % do 200 % uloží sa prirážka 3 % k poistnému,

nad 200 % uloží sa prirážka 4 % k poistnému.

(6) Ak je úroveň bezpečnostného rizika zistená podľa odsekov 2 a 3 u zamestnávateľa

percentuálne nižšia ako priemerná hodnota vypočítaná za celú skupinu zamestnávateľov

zaradených do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, v

rozsahu

do 25 % zľava sa neposkytuje,

nad 25 % do 50 % poskytuje sa zľava 0, 5 % z poistného,

nad 50 % do 75 % poskytuje sa zľava 1 % z poistného,

nad 75 % poskytuje sa zľava 2 % z poistného.

(7) Štatistické ukazovatele uvedené v odseku 3 sa na účely odsekov 5 a 6 hodnotia osobitne.

(8) Súčtom percent na uloženie prirážky a súčtom percent na poskytnutie zľavy zo všetkých

štatistických ukazovateľov uvedených v odseku 3 a vypočítaním ich rozdielu sa určí výsledná

percentuálna výška prirážky alebo zľavy, ktorá bude pre zamestnávateľa platná v období

kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa prirážka alebo zľava určila.

(9) Na určenie bezpečnostného rizika podľa odseku 2 je rozhodujúci dátum oznámenia

pracovného úrazu alebo choroby z povolania a dátum priznania úrazovej renty.

§ 135

Sadzba poistného na garančné poistenie

Sadzba poistného na garančné poistenie pre zamestnávateľa je 0, 25 % z vymeriavacieho

základu.

§ 136

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre

a) zamestnanca 1 % z vymeriavacieho základu,

b) zamestnávateľa 1 % z vymeriavacieho základu,

c) dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu.

§ 137

Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity

Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre

a) zamestnávateľa 4, 75 % z vymeriavacieho základu,

b) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4, 75 % z

vymeriavacieho základu,

c) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 4, 75 % z vymeriavacieho základu,

d) štát 2 % z vymeriavacieho základu.

§ 138

Vymeriavací základ

(1) Vymeriavací základ zamestnanca je

a) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb

podľa osobitného predpisu, 72) a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na

vykonávanie štátnej služby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom

záujme v zahraničí, a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie

určený v eurách pred jeho prepočtom platovým koeficientom alebo objektivizovaným

platovým koeficientom,

b) príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak

ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, a podiel na zisku vyplatený obchodnou

spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto

spoločnosti alebo družstva,

c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri

prekážkach v práci podľa osobitného predpisu.73)

(2) Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné

náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú

pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za

pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,

životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca,

príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a

súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv, odmeny

vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, a plnenia poskytované

zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení okrem podielu na zisku vyplateného

obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní

tejto spoločnosti alebo družstva, plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení

pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a náhrada príjmu

pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.51)

(3) Vymeriavací základ člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, je príjem zo

závislej činnosti podľa osobitného predpisu;72) odsek 1 písm. b) a c) platia rovnako.

(4) Vymeriavací základ fyzickej osoby vo výkone väzby14) a fyzickej osoby vo výkone trestu

odňatia slobody, 15) ak sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu

odňatia slobody zaradenej na výkon prospešných prác mimo ústavu, 16) je pracovná odmena

týchto fyzických osôb podľa osobitného predpisu.78)

(5) Vymeriavací základ pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna za

výkon pestúnskej starostlivosti podľa osobitného predpisu.13)

(6) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti základu dane z príjmov

fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej

činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu

podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Suma vymeriavacieho základu sa zníži o

výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou na jej doplnkové

dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie v úhrne najviac v sume

nezdaniteľnej časti základu dane podľa osobitného predpisu78a) pripadajúcej na jeden

kalendárny mesiac. Pri nedodržaní podmienok ustanovených osobitným predpisom, 78b)

alebo ak životné poistenie zanikne z dôvodov ustanovených osobitným predpisom78c) sa

suma vymeriavacieho základu zvýši o sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie,

platieb poistného na životné poistenie a platieb účelového sporenia zaplatenú podľa

osobitného predpisu78d) pripadajúcu na jeden kalendárny mesiac.

(7) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového

priznania podľa osobitného predpisu, 43) je v období od 1. júla do 30. septembra

kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a

poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

(8) Vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo

poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je ňou určená suma.

(9) Vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy66) zamestnancov v

pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho

mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie,

poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.

(10) Vymeriavací základ je mesačne najmenej

a) suma príjmu zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času zamestnanca, ktorý má dohodnutý

pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa osobitného predpisu, 79)

b) suma náhrady mzdy poskytnutá z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa podľa

osobitného predpisu, 80)

c) suma pracovnej odmeny78) fyzickej osoby vo výkone väzby14) a fyzickej osoby vo

výkone trestu odňatia slobody, 15) ak sú zaradené do práce.

(11) Vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac

a) na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky

poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou

1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 1, 5-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,

2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1, 5-násobok jednej dvanástiny
všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,

b) na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo

poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou

a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne

poistenou osobou v nezamestnanosti

1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 4-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné

na poistenie v nezamestnanosti,

2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 4-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie

v nezamestnanosti.

(12) Vymeriavací základ na platenie poistného do rezervného fondu solidarity povinne

dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo

poistenou osobou v úhrne je mesačne najviac

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 4-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 4-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity.

(13) Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca, ak tento

zákon neustanovuje inak.

(14) Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na

garančné poistenie zamestnávateľom za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 1, 5-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie a poistné

na garančné poistenie,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1, 5-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie a poistné na garančné

poistenie.

(15) Vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie, poistného na

poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity zamestnávateľom za

každého jeho zamestnanca je mesačne najviac

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 4-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie, poistné na

poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 4-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v

nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.

(16) Vymeriavací základ na platenie poistného na úrazové poistenie zamestnávateľom nie je

obmedzený najvyššou výškou.

(17) Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a

garančné poistenie sa zahŕňa aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na

základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na určenie

vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a

garančné poistenie za zamestnanca, ktorý vykonáva práce na základe dohôd o prácach

vykonávaných mimo pracovného pomeru, odseky 9 a 10 sa nepoužijú.

(18) Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné

na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v

nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa

postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu.

Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v

nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho

zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne

vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na

dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z

výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je

dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo

dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na

dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z

vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva

viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba,

dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti,

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v

nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na

poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a
poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až

tretia veta platia rovnako.

(19) Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len

časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140,

vymeriavací základ uvedený v odseku 9, a v odsekoch 11, 12, 14 a 15 sa upraví podľa počtu

dní, za ktoré sa platí poistné. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na

dve desatinné miesta nahor.

(20) Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do

rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v

ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c) a d), je

mesačne

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 60 % jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného

fondu solidarity,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 60 % jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného

fondu solidarity.

(21) Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do

rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. e), je mesačne

výška minimálnej mzdy66) zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou

mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné.

(22) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za

poberateľa úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia jeho dôchodkového veku alebo

do priznania predčasného starobného dôchodku, je mesačne 1, 25-násobku sumy vyplatenej

úrazovej renty; odseky 9 a 10 sa nepoužijú.

(23) Vymeriavací základ za obdobie uvedené v § 142 ods. 3 je najmenej suma

vymeriavacieho základu uvedená v odseku 9 platná ku dňu, v ktorom sa poistné na

dôchodkové poistenie dopláca.

(24) Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

§ 139

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu

(1) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny

mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a

poistné na poistenie v nezamestnanosti.

(2) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej

a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné

na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu

solidarity,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci

kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na

nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu

solidarity.

(3) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny

mesiac, za ktorý platí poistné.

§ 139a

Vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca

k zamestnávateľovi

Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi,

vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu

zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho

vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138

ods. 1 až 3, 11 až 17, 18, 19 a 24 platí rovnako.

§ 140

Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom

(1) Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne

zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo

poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné

na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v

nezamestnanosti

a) v období, počas ktorého sa im poskytuje materské,

b) od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo
starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) najdlhšie do desiateho dňa, ak potreba

ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období.

(2) Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na

dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je
uznaný za dočasne práceneschopného, v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo

rekvalifikačné, a v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu

jeho účasti na štrajku.

(3) Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo

činná osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové

poistenie ani v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má

nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.50)

(4) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,

dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské

poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v

období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské.

(5) Povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne

dôchodkovo poistená osoba nie sú povinné platiť poistenie do rezervného fondu solidarity v

období, počas ktorého nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie.

(6) Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na

dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a

poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je

povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na

poistenie v nezamestnanosti.

§ 141

Odvod poistného

(1) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné

odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové

poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná

zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na

poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

(3) Za štát odvádza poistné na dôchodkové poistenie za osoby uvedené v § 128 ods. 5

ministerstvo.

(4) Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia sú povinní

previesť Sociálnej poisťovni, ak o to Sociálna poisťovňa požiada, a to do 30 dní odo dňa

doručenia žiadosti, poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu2) vo výške

poistného zodpovedajúcej poistnému na

a) dôchodkové poistenie za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka,

ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný

výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) alebo ktoré nebolo zhodnotené na nárok na

invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, 2)

b) poistenie v nezamestnanosti za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho

vojaka, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok podľa

osobitného predpisu.2)

§ 142

Platenie poistného

(1) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac

pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto

časť.

(3) Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého

fyzická osoba

a) mala prerušené poistenie podľa § 26,

b) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo

c) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po

dovŕšení 16 rokov veku.

(4) Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného

platobného výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky

poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa

platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po predložení dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po

nadobudnutí právoplatnosti dodatočného platobného výmeru.

(5) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a

dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po

uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu touto osobou.

(6) Poistné sa platí

a) bezhotovostným prevodom,

b) poštovou poukážkou alebo

c) v hotovosti v Sociálnej poisťovni.

§ 143

Splatnosť poistného

(1) Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom

mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov,

ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé

organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej

výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený,

poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa

platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja,

poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

(3) Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici uskutočnila

oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas, ak

a) pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti

poistného podľa odseku 1 alebo 2,

b) pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného

podľa odseku 1 alebo 2.

(4) Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici poukázala v

nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa jednotlivých

sadzieb.

§ 144

Predpísanie poistného

(1) Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej

odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej

sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 100 Sk, Sociálna poisťovňa dlžnú

sumu nepredpíše.

(2) Ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie

správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov

zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa

s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.

§ 145

Vrátenie poistného

(1) Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu,

fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu

nástupcovi do 30 dní od

a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo

b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať

poistné alebo jej právneho nástupcu.

(2) Poistencovi, ktorý vykonáva viacero činností zamestnanca, Sociálna poisťovňa vráti

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v

nezamestnanosti zaplatené bez právneho dôvodu do 30 dní od

a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo

b) doručenia písomnej žiadosti tohto poistenca.

(3) Právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa

kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odsekoch 1 a 2 zúčtovaná na účet

Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

(4) Poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky

Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné

alebo voči jej právnemu nástupcovi.

§ 146

Povolenie splátok dlžných súm poistného

(1) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto

osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude

schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok

týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti.

(2) V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných

súm o úroky vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok.

(3) V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé

splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo

neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného,

pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne.

(4) Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.

§ 147

Premlčanie poistného

(1) Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon

neustanovuje inak.

(2) Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228

ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b).

(3) Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.

DRUHÝ DIEL

Pohľadávky

§ 148

Pohľadávky

(1) Pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených

Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len

"pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných

predpisov.81)

(2) Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo

dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

(3) Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej

poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2 platia rovnako.

(4) Sociálna poisťovňa môže písomnou zmluvou previesť vymáhanie pohľadávok uvedených

v § 179 ods. 1 písm. f) okrem pohľadávok uvedených v § 149 ods. 13 na inú právnickú osobu

dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná. Pri výbere právnickej

osoby, na ktorú Sociálna poisťovňa prevedie vymáhanie vybraných pohľadávok, postupuje

Sociálna poisťovňa podľa osobitného predpisu.82) Sociálna poisťovňa uhrádza odmenu

právnickej osobe z vymoženej pohľadávky.

§ 149

Postúpenie pohľadávky

(1) Pohľadávku okrem pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové

poistenie pred rokom 1994 vrátane penále, ktoré súvisí s týmto poistným, a okrem

pohľadávky na dávkach môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto

zákonom postúpiť tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Postúpiť možno len pohľadávku uvedenú v odseku 1 alebo jej časť,

a) ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť

ustanovenie o odvolaní a o obnove konania a

b) ak odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, uplynul jeden

rok.

(3) Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach; to

neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa § 146 ods. 3.

(4) O postúpení pohľadávky vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna

poisťovňa s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len "zmluva") za

odplatu. Na zmluvu sa vzťahuje Obchodný zákonník.

(5) Sociálna poisťovňa môže uzatvoriť zmluvu s treťou osobou, len ak táto osoba má voči

Sociálnej poisťovni vyrovnané všetky záväzky podľa tohto zákona. Na výber najvhodnejšieho

návrhu na uzatvorenie zmluvy predloženého treťou osobou sa vzťahujú ustanovenia

Obchodného zákonníka o obchodnej verejnej súťaži.

(6) Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky

fyzickej osobe alebo právnickej osobe, voči ktorej Sociálnej poisťovni vznikla pohľadávka.

Súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.

(7) Námietky proti pohľadávke, ktoré mohla fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v

odseku 6 uplatniť v čase postúpenia, zostávajú tejto osobe zachované aj po postúpení

pohľadávky.

(8) Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu uzatvorením zmluvy

a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej

pokladnici.

(9) Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto pohľadávka

prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká

a) povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 6 splniť záväzok voči

Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky,

b) oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.

(10) Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu vzniká

a) povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 6 splniť záväzok voči

tretej osobe v rozsahu postúpenej pohľadávky,

b) právo tretej osoby vyžadovať peňažné plnenie od fyzickej osoby alebo právnickej osoby

uvedenej v odseku 6 v rozsahu postúpenej pohľadávky,

c) právo tretej osoby vymáhať postúpenú pohľadávku.

(11) Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis83) nepoužije.

(12) Pohľadávku vrátane pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové

poistenie pred rokom 1994 a penále, ktoré súvisí s týmto poistným, voči fyzickej osobe alebo

právnickej osobe uvedenej v odseku 6, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je

v likvidácii, môže Sociálna poisťovňa postúpiť len na právnickú osobu so 100 % majetkovou

účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií. Na postúpenie
pohľadávky podľa prvej vety sa nepoužije odsek 2 písm. b) a odsek 5. Právnická osoba

uvedená v prvej vete môže pohľadávku, ktorú jej Sociálna poisťovňa postúpila podľa prvej

vety, postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu alebo právnickej

osobe zriadenej zákonom.

§ 150

Odpísanie pohľadávky

(1) Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná.

Za nevymáhateľnú pohľadávku sa podľa tohto zákona považuje pohľadávka, pri ktorej

a) je pravdepodobné, že náklady na jej vymáhanie presiahnu výťažok z vymáhania,

b) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby

uvedenej v § 149 ods. 6 vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,

c) sa najmenej v období troch rokov bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia podľa osobitného

predpisu, 81)

d) vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie

nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky alebo

e) nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním na dedičoch dlžníka.

(2) O odpísaní pohľadávky podľa odseku 1 vydá Sociálna poisťovňa rozhodnutie, ktoré sa

fyzickej osobe alebo právnickej osobe uvedenej v § 149 ods. 6 nedoručuje a je právoplatné

odo dňa jeho vydania.

(3) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v § 149 ods. 6 uhradí pohľadávku, ktorú

Sociálna poisťovňa odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a

fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v § 149 ods. 6 nemá nárok na vrátenie

zaplatenej sumy.

§ 151

(1) Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe

právoplatného uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania dlžníkovi zanikla povinnosť splatiť

Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol

povinný podľa obsahu vyrovnania. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej

neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného

plánu zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej

neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný podľa schváleného

reštrukturalizačného plánu. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť

aj vtedy, keď na základe právoplatného uznesenia súdu o oddlžení dlžníka zanikla dlžníkovi

povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť.

(2) Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe

právoplatného

a) uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia,

b) uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu

výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty,

c) uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo

d) uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení núteného vyrovnania,

e) uznesenia súdu o výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra, ak imanie

zanikajúcej obchodnej spoločnosti neprechádza na jej právneho nástupcu,

f) uznesenia súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,

g) rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ktoré nemožno z dôvodu uplynutia času

vykonať,

h) rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.

(3) Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku, ktorá vznikla vyplatením dávky garančného

poistenia voči zamestnávateľovi, u ktorého bol právoplatným rozhodnutím súdu zamietnutý

návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a pohľadávku, ktorá vznikla

doplatením dávky garančného poistenia podľa § 116 ods. 7.

(4) Odpísaním pohľadávky podľa odseku 2 pohľadávka zaniká.

(5) Ustanovenie § 150 ods. 2 platí rovnako.

TRETÍ DIEL

§ 152

Zrušený predpisom 310/2006 Z. z. s účinnosťou od 1.8.2006

§ 152a

Na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) vrátenie príspevkov na

starobné dôchodkové sporenie, 1) povolenie splátok dlžných súm príspevkov na starobné

dôchodkové sporenie, 1) premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1)

pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) postúpenie pohľadávky na

príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) odpísanie pohľadávky na príspevkoch na

starobné dôchodkové sporenie1) platia § 144 až 151 rovnako.

TRETIA HLAVA

LEKÁRSKA POSUDKOVÁ ČINNOSŤ PRI VÝKONE SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 153

Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia

(1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku

posudkovú činnosť

a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,

c) úrazového poistenia.

(2) Lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie

prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu

a) posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,

b) dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.

(3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie

a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť,

b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu

nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

(4) Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa

a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,

b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu

alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,

c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady

za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,

d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú

náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava

poškodeného spojená s liečením.

(5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho

poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len

"posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za

osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

(6) Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych

prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť

poistenca a poškodeného

a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo

významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,

b) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

(7) Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená

lehota jej ďalšieho uskutočnenia.

(8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým

lekárom, ošetrujúcim lekárom87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom

odbore.

(9) Posudkový lekár kontroluje zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia, vykazované

pobočke zdravotníckymi zariadeniami, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov

sociálneho poistenia.

§ 154

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu

(1) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu

a) odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,

b) diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti,

c) potreby ošetrovania alebo starostlivosti na poskytovanie ošetrovného v sporných prípadoch,

d) potreby preradenia na inú prácu na poskytovanie vyrovnávacej dávky v sporných

prípadoch.

(2) Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.

(3) Na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúci lekár je povinný

najmä

a) predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,

b) predložiť zdravotnú dokumentáciu posudzovanej fyzickej osoby,

c) umožniť vykonanie kontroly v termíne určenom posudkovým lekárom,

d) predvolať posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu, ak posudkový lekár neurčí inak,

e) doplniť vyšetrenia a zabezpečiť ústavné liečenie posudzovanej fyzickej osoby, ak o to

písomne požiada posudkový lekár a ak tomu nebránia závažné dôvody,

f) prerokovať trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti posudzovanej fyzickej osoby, ak trvá

dlhšie ako 21 dní,

g) prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti každého poistenca, ktorého

dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 26 týždňov,

h) prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti poistenca, ktorého dočasná

pracovná neschopnosť má trvať dlhšie ako 52 týždňov.

(4) Posudzované fyzické osoby podľa odseku 3 sú

a) poistenec uznaný za dočasne práceneschopného,

b) poistenec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie,

c) fyzická osoba, ktorá vyžaduje ošetrovanie alebo starostlivosť poistenca,

d) zamestnankyňa preradená na inú prácu na účely vyrovnávacej dávky.

(5) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho

lekára. V odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na inom mieste určenom dohodou medzi

posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom.

(6) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených

posudkovým lekárom; ak ide o dočasnú pracovnú neschopnosť posudzovanej fyzickej osoby,

vykonáva sa najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

§ 155

Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca

(1) Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil

ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej

poisťovne.

(2) Posudkový lekár a určený zamestnanec podľa odseku 1 sú povinní najmä

a) v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom vykonávať výber dočasne práceneschopných

poistencov, u ktorých sa má uskutočniť kontrola so zreteľom na diagnostické a terapeutické

postupy, choroby a úrazy, na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné

skutočnosti,

b) informovať dočasne práceneschopného poistenca o jeho právach a povinnostiach v

súvislosti s nemocenskými dávkami a v súvislosti s uznaním dočasnej pracovnej

neschopnosti,

c) uviesť na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy a kde vykonali kontrolu, a

údaje potvrdiť svojím podpisom,

d) oznámiť ošetrujúcemu lekárovi porušenie liečebného režimu,

e) preukázať dočasne práceneschopnému poistencovi oprávnenie na vykonanie kontroly.

(3) Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa môže

vykonať na podnet

a) posudkového lekára,

b) ošetrujúceho lekára,

c) zamestnávateľa,

d) inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

(4) Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa

vykonáva v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je

predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje.

(5) Posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky organizuje a určený

zamestnanec Sociálnej poisťovne vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne

práceneschopného poistenca podľa odsekov 1 až 4 od prvého dňa dočasnej pracovnej

neschopnosti.

§ 156

Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia

(1) Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú

a) vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti,

b) vystavenie potvrdenia o potrebe ošetrovania alebo starostlivosti,

c) vystavenie potvrdenia o potrebe preradenia na inú prácu,

d) vystavenie potvrdenia o očakávanom dni pôrodu,

e) vystavenie bodového ohodnotenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania na účely

náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,

f) vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára,

g) zdravotná starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového lekára,
h) vystavenie tlačiva "Hlásenie o úraze" a tlačiva "Hlásenie choroby z povolania",

i) vystavenie preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.

(2) Úhrada zdravotných výkonov uvedených v odseku 1 sa vykonáva podľa osobitného

predpisu.88)

(3) Sociálna poisťovňa uhrádza zdravotné výkony priamo poskytovateľovi zdravotnej

starostlivosti.

ŠTVRTÁ HLAVA

HOSPODÁRENIE SOCIÁLNEJ POISŤOVNE

§ 157

Hospodárenie Sociálnej poisťovne

(1) Sociálna poisťovňa hospodári s finančnými prostriedkami a s vlastným majetkom.

Sociálna poisťovňa môže mať v správe majetok štátu. Majetok štátu spravuje podľa

osobitného predpisu.89)

(2) Vlastný majetok Sociálnej poisťovne tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné veci, finančné

prostriedky správneho fondu vrátane z nich plynúcich úrokov, majetok, ktorý Sociálna

poisťovňa nadobudla svojou činnosťou, a pohľadávky okrem pohľadávky podľa § 148 ods. 1.

(3) Vlastný majetok Sociálnej poisťovne nie sú finančné prostriedky základného fondu

nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu

invalidného poistenia, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu garančného

poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti, rezervného fondu solidarity,

základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) vrátane z nich plynúcich

úrokov, pohľadávky podľa § 148 ods. 1 a pohľadávky na príspevkoch na starobné

dôchodkové sporenie.1)

(4) V prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov poskytne štát

Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc. Ak z dôvodu platobnej neschopnosti rezervného

fondu solidarity nemožno uhradiť škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným

konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré sú v rozpore s osobitným

predpisom1) alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré mali za následok

poškodenie majetku v dôchodkovom fonde, štát poskytne Sociálnej poisťovni finančnú

výpomoc.

(5) Sociálna poisťovňa nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových

alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.

§ 158

Rozpočet Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa zostavuje rozpočet Sociálnej poisťovne v členení na

a) základný fond nemocenského poistenia,

b) základný fond starobného poistenia,

c) základný fond invalidného poistenia,

d) základný fond úrazového poistenia,

e) základný fond garančného poistenia,

f) základný fond poistenia v nezamestnanosti,

g) rezervný fond solidarity,

h) správny fond.

§ 159

Príjmy Sociálnej poisťovne

Príjmy Sociálnej poisťovne sú

a) poistné a 0, 5 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

b) poistné prevedené Sociálnej poisťovni útvarmi sociálneho zabezpečenia a Vojenským

úradom sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, 90)

c) pokuty a penále,

d) odplata za postúpenú pohľadávku,

e) úroky z vkladov na účte Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici znížené o osobitnú

sadzbu dane (ďalej len "úrok"),

f) poplatok za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu, 1)

g) dary,

h) ostatné príjmy.

§ 160

Výdavky Sociálnej poisťovne

Výdavky Sociálnej poisťovne sú

a) úhrada dávok sociálneho poistenia,

b) poistné prevedené Sociálnou poisťovňou útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenskému

úradu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, 91)

c) úhrada nákladov súvisiacich s vykonávaním sociálneho poistenia a starobného

dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

§ 161

Základný fond nemocenského poistenia

(1) Základný fond nemocenského poistenia je určený na výplatu nemocenských dávok.

(2) Základný fond nemocenského poistenia sa tvorí

a) z poistného na nemocenské poistenie,

b) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a penále,

c) z odplaty za postúpenú pohľadávku z nemocenského poistenia,

d) z úrokov,

e) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

f) z ostatných príjmov.

§ 162

Základný fond starobného poistenia

(1) Základný fond starobného poistenia je určený na výplatu

a) starobného dôchodku,

b) predčasného starobného dôchodku,

c) vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi

starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a po poistencovi, ktorý ku dňu smrti

splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

(2) Základný fond starobného poistenia sa tvorí

a) z poistného na starobné poistenie,

b) z poistného na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) prevedeného podľa § 141

ods. 4, a to vo výške 79, 13 % sumy prevedeného poistného,

c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

d) z odplaty za postúpenú pohľadávku zo starobného poistenia,

e) z úrokov,

f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

g) z ostatných príjmov.

§ 163

Základný fond invalidného poistenia

(1) Základný fond invalidného poistenia je určený na

a) výplatu invalidného dôchodku,

b) výplatu vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po

poberateľovi invalidného dôchodku, po poistencovi, ktorý ku dňu smrti získal počet rokov

dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a po poistencovi, ktorý

zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(2) Základný fond invalidného poistenia sa tvorí

a) z poistného na invalidné poistenie,

b) z poistného na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) prevedeného

podľa § 141 ods. 4, a to vo výške 20, 87 % sumy prevedeného poistného,

c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

d) z odplaty za postúpenú pohľadávku z invalidného poistenia,

e) z úrokov,

f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

g) z ostatných príjmov.

§ 164

Základný fond úrazového poistenia

(1) Základný fond úrazového poistenia je určený na výplatu úrazových dávok, úhradu

poistného na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 a na

úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za poberateľov úrazovej renty priznanej

podľa § 88, ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu.1)

(2) Základný fond úrazového poistenia sa tvorí

a) z poistného na úrazové poistenie,

b) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

c) z odplaty za postúpenú pohľadávku z úrazového poistenia,

d) z úrokov,

e) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

f) z ostatných príjmov.

§ 165

Základný fond garančného poistenia

(1) Základný fond garančného poistenia je určený na výplatu dávky garančného poistenia a na

úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do

základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Sociálna poisťovňa je

povinná uhradiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré nezaplatil zamestnávateľ

podľa osobitného predpisu1) zo základného fondu garančného poistenia do základného fondu

príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do 60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov.

(2) Základný fond garančného poistenia sa tvorí

a) z poistného na garančné poistenie,

b) z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ zaplatil po uplynutí 60

dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov, a z penále súvisiace s príspevkami na starobné

dôchodkové sporenie, ktoré neboli odvedené včas alebo boli odvedené v nižšej sume,

c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

d) z odplaty za postúpenú pohľadávku z garančného poistenia,

e) z úrokov,

f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

g) z príjmov z uspokojovania pohľadávok voči zamestnávateľom za vyplatené dávky

garančného poistenia,

h) z ostatných príjmov.

§ 166

Základný fond poistenia v nezamestnanosti

(1) Základný fond poistenia v nezamestnanosti je určený na výplatu dávky v nezamestnanosti.

(2) Základný fond poistenia v nezamestnanosti sa tvorí

a) z poistného na poistenie v nezamestnanosti,

b) z poistného na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu2) prevedeného podľa § 141

ods. 4,

c) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,

d) z odplaty za postúpenie pohľadávky z poistenia v nezamestnanosti,

e) z úrokov,

f) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

g) z ostatných príjmov.

§ 167

Rezervný fond solidarity

(1) Rezervný fond solidarity je určený na dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných

prostriedkov v príslušnom základnom fonde, a na úhradu škody podľa osobitného

predpisu.91a) Rezervný fond solidarity nesmie byť použitý na iný účel, než na ktorý je určený

podľa prechádzajúcej vety.

(2) Rezervný fond solidarity sa tvorí

a) z poistného do rezervného fondu solidarity,

b) z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a penále,

c) z odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom do rezervného fondu solidarity, z odplaty

za postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, z odplaty za

postúpenie pohľadávky na pokute a z odplaty za postúpenie pohľadávky na penále,

d) z úrokov,

e) z darov, ak spôsob ich využitia nie je darcom určený inak,

f) z ostatných príjmov.

§ 167a

Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

(1) Sociálna poisťovňa vedie osobitný účet základného fondu príspevkov na starobné

dôchodkové sporenie1) v Štátnej pokladnici.

(2) Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie je určený na postúpenie

príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) a penále podľa osobitného predpisu91b)

Sociálnou poisťovňou na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej dôchodkovej

správcovskej spoločnosti.1)

(3) Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa tvorí z príspevkov na

starobné dôchodkové sporenie1) a z penále podľa § 241a.

§ 168

Správny fond

(1) Správny fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej

poisťovne a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia, výbere, registrácii

a postúpení príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) a výdavkov uvedených v odseku

3. Pri nakladaní s finančnými prostriedkami správneho fondu Sociálna poisťovňa je povinná

zabezpečiť ich hospodárne a efektívne použitie.

(2) Správny fond sa tvorí

a) najviac vo výške 2, 9 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové

poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie a poistného na

poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu solidarity a z odplaty za

postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové

poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie a na poistnom

na poistenie v nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu solidarity,

b) z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych

dávok,

c) vo výške 0, 5 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1)

d) z finančných prostriedkov poskytnutých na krytie výdavkov súvisiacich so zavedením eura

v Slovenskej republike,

e) z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,

f) z úrokov na účte správneho fondu,

g) z poriadkových pokút podľa § 202,

h) z poplatku za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu, 1)

i) z pokuty uloženej za porušenie povinností ustanovených v § 228 ods. 1 až 3, § 231 ods. 1

písm. a), písm. b) prvom bode, písm. f) a písm. m),

j) z ostatných príjmov.

(3) Zo správneho fondu sa uhrádzajú

a) náklady spojené s výplatou dávok sociálneho poistenia okrem nákladov na zriadenie a

vedenie účtu poberateľa dávky v banke alebo pobočke zahraničnej banky,

b) splátky účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych

dávok,

c) zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia ustanovené v § 156,

d) trovy konania podľa § 203,

e) odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu, 91c)

f) penále podľa § 241a a pokuta podľa § 248,

g) náklady na vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu.1)

§ 168a

(1) Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu

nákladov na invalidné dôchodky podľa § 70 ods. 2, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a

sirotské dôchodky po poberateľovi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2.

(2) Finančné prostriedky na úhradu nákladov na invalidné dôchodky uvedené v odseku 1 sa

poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva.

§ 169

Účtovníctvo

Sociálna poisťovňa vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu.92)

Zhromažďovanie, zverejňovanie a ochrana údajov

§ 170

(1) Sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia, výber, registráciu a

postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) vo vlastnom informačnom

systéme. Používanie údajov zhromaždených v informačnom systéme je výhradným právom

Sociálnej poisťovne.

(2) Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so

súhlasom fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak tento zákon

alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje podľa odseku 1 bez

súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám len v

rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok.

Na prenos údajov na výkon sociálneho poistenia potrebných pre nositeľov sociálneho

poistenia členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o

Európskom hospodárskom priestore, Švajčiarskej konfederácie a štátu, s ktorým má

Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, sa nevyžaduje súhlas

dotknutej osoby.

(3) Orgánom verejnej moci, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom sa

poskytujú údaje z informačného systému bezplatne.

(4) Sociálna poisťovňa poskytuje údaje zo svojho informačného systému štatistickému úradu

pre potreby štátnej štatistiky a štatistík Európskeho spoločenstva.

(5) Sociálna poisťovňa môže zverejniť štatistické údaje o výkone sociálneho poistenia a o

výbere, registrácii a postúpení príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) a to tak, aby

fyzické osoby a právnické osoby povinné odvádzať poistné, príspevky na starobné

dôchodkové sporenie1) a poberatelia dávok nemohli byť identifikované.

(6) Na ochranu údajov informačného systému je Sociálna poisťovňa povinná zabezpečiť

technické a organizačné podmienky.

(7) Sociálna poisťovňa zverejňuje správu o svojej činnosti a výročnú správu za príslušný

kalendárny rok najneskôr do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom

kalendárnom roku.

(8) Na spracovanie údajov vrátane osobitných kategórií údajov93) sa nevyžaduje súhlas

dotknutej osoby. Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o ktorej sa vedú údaje v

informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

(9) Sociálna poisťovňa určí vnútorným predpisom lehotu, po ktorej uplynutí je splnený účel

spracúvania údajov v informačnom systéme.

§ 171

(1) Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým

eviduje pohľadávky. Sumu pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do tohto zoznamu,

určí generálny riaditeľ.

(2) Zoznam fyzických osôb a právnických osôb uvedených v odseku 1 obsahuje

a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt,

b) obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo,

c) sumu pohľadávky.

TRETIA ČASŤ

KONANIE VO VECIACH SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 172

Konanie

(1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom

konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach

starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

(2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia

v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov

právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

(3) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je

a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"),

b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").

(4) Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.

(5) Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho

poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné

dôchodkové sporenie1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných

súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty, penále, a o zaradení

zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

Účastníci konania

§ 173

(1) Účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v

rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach

alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo

povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá

tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo

povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak (ďalej len "účastník

konania").

(2) Účastník konania spolupracuje s organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne počas

celého konania.

(3) Všetci účastníci konania majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti.

§ 174

Účastník konania môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými

úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Zastupovanie

§ 175

(1) Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca, fyzická

osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, alebo

štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na základe

rozhodnutia súdu.

(2) Vecne príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne ustanoví účastníkovi konania

opatrovníka, ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv alebo ak nemá zákonného zástupcu.

(3) Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka sa môže odvolať účastník konania a ten, kto

bol ustanovený za opatrovníka.

§ 176

(1) Účastník konania, jeho zákonný zástupca, fyzická osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa

zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, alebo štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom je

nezaopatrené dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, a opatrovník môžu byť zastúpení

advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

(2) Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo prostredníctvom svojho

zástupcu.

(3) Splnomocnenie na zastupovanie sa preukazuje písomným plnomocenstvom alebo

plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice.

§ 177

Príslušnosť

Na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia

v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej

poisťovne.

§ 178

Vecná príslušnosť pobočky

(1) Do pôsobnosti pobočky patrí

a) rozhodovať v prvom stupni

1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,

2. o nemocenských dávkach,

3. o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,

4. o dávke garančného poistenia,

5. o dávke v nezamestnanosti,

6. o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky, dávky garančného poistenia, dávky v

nezamestnanosti a úrazovej dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty vrátiť

dávku alebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,

7. o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na nemocenských

dávkach, na dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti a na úrazových dávkach

okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,

8. o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1)

9. o uložení pokuty a penále,

10. o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1)

pokuty a penále,

11. o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy,

12. o odpustení zmeškania lehoty,

13. o náhradách trov konania,

14. o prerušení konania a o zastavení konania,

15. o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,

16. o uložení poriadkovej pokuty,

17. o ustanovení osobitného príjemcu,

18. o ustanovení opatrovníka,

19. o predbežnom opatrení,

b) vykonávať lekársku posudkovú činnosť,

c) spisovať žiadosť o priznanie dávky okrem nemocenských dávok, úrazového príplatku a

dávky v nezamestnanosti,

d) vyplácať nemocenské dávky, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej

úrazovej renty, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti,

e) vyberať a vymáhať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a

penále a vymáhať pohľadávky a pohľadávky na príspevku na starobné dôchodkové sporenie,

1)

f) hospodáriť s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený,

g) uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla

výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania,

h) vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach

sociálneho poistenia.

(2) Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej

pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.

§ 179

Vecná príslušnosť ústredia

(1) Do pôsobnosti ústredia patrí

a) rozhodovať v prvom stupni

1. o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente,

2. o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť, alebo úrazovú

rentu, alebo pozostalostnú úrazovú rentu, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej

sume, ako patrili,

3. o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávkach uvedených v

písmene a) v prvom bode,

4. o náhradách trov konania,

5. o prerušení konania a o zastavení konania,

6. o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,

7. o ustanovení osobitného príjemcu,

8. o uložení poriadkovej pokuty,

9. o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1)

pokuty a penále, ak ich suma presiahne sumu určenú generálnym riaditeľom,

10. o odpustení zmeškania lehoty,

11. o ustanovení opatrovníka,

12. o predbežnom opatrení,

b) rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do

pôsobnosti pobočky,

c) riadiť a kontrolovať činnosť pobočiek,

d) hospodáriť s finančnými prostriedkami, s majetkom, ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla

svojou činnosťou, a spravovať majetok štátu podľa osobitného predpisu, 89)

e) vyplácať dôchodkové dávky, príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného

predpisu, 95a) úrazovú rentu a pozostalostnú rentu,

f) uplatňovať pohľadávky a pohľadávky na príspevku na starobné dôchodkové sporenie1)

podľa osobitných predpisov, 81) ak suma týchto pohľadávok presiahne sumu určenú

generálnym riaditeľom,

g) spisovať žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky podľa § 184 ods. 10 písm. a),

h) vykonávať lekársku posudkovú činnosť,

i) plniť administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou dozornej rady,

j) uzatvárať zmluvy o pracovnej rehabilitácii a o rekvalifikácii,

k) vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach

sociálneho poistenia,

l) vykonávať ďalšie činnosti podľa tohto zákona, ktoré nepatria do pôsobnosti pobočky.

(2) Ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jeho

pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.

§ 180

Miestna príslušnosť

(1) Miestna príslušnosť pobočky v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach

starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa určuje

a) miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd,

b) sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná

právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je mimo

územia Slovenskej republiky,

c) miestom trvalého pobytu poistenca v ostatných prípadoch, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(2) Miestna príslušnosť pobočky na účely kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne

práceneschopného poistenca a kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu sa určuje miestom

výkonu práce ošetrujúceho lekára oprávneného na posudzovanie spôsobilosti na prácu. Ak sa

dočasne práceneschopný poistenec zdržiava mimo miesta výkonu práce ošetrujúceho lekára,

miestne príslušná je pobočka, v ktorej obvode sa dočasne práceneschopný poistenec zdržiava.

(3) Ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek, uskutočňuje konanie pobočka, ktorá

konanie začala prvá, ak sa pobočky nedohodli inak.

(4) Ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek a ak každá z nich odmieta uskutočniť

konanie, ústredie určí, ktorá z nich konanie uskutoční.

(5) Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže miestne príslušná pobočka

podľa odseku 1 písm. c) postúpiť vec na vybavenie inej pobočke, ak s tým súhlasia ostatní

účastníci konania a pobočka, ktorej sa má vec postúpiť.

Vylúčenie zamestnancov organizačnej zložky Sociálnej poisťovne

§ 181

(1) Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený z prejednávania a

rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo k ich

zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

(2) Z prerokovávania rozhodovania pred organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne je

vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec organizačnej

zložky Sociálnej poisťovne iného stupňa.

§ 182

(1) Účastník konania oznámi organizačnej zložke Sociálnej poisťovne skutočnosti

odôvodňujúce vylúčenie zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, len čo sa o

nich dozvie.

(2) Len čo sa zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dozvie o skutočnostiach,

ktoré odôvodňujú jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania svojmu najbližšiemu

nadriadenému.

(3) Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, u ktorého sú dôvody na jeho

vylúčenie, urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

§ 183

(1) O tom, či je zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne z konania vylúčený,

rozhoduje

a) riaditeľ pobočky, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti pobočky, a

b) generálny riaditeľ, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti ústredia.

(2) Ak riaditeľ pobočky alebo generálny riaditeľ rozhodli, že zamestnanec organizačnej

zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený, urobia opatrenie na zabezpečenie riadneho

uskutočnenia ďalšieho konania.

(3) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne z

konania nemožno podať odvolanie.

Začatie konania

§ 184

(1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej

žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.

(2) Dávkové konanie o poskytnutie pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie sa začína na

základe písomnej žiadosti poškodeného. Dávkové konanie o priznanie rehabilitačného a

rekvalifikačného sa začína na základe rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o

poskytnutí pracovnej rehabilitácie alebo o poskytnutí rekvalifikácie.

(3) Dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína

na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu

organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

(4) Za fyzickú osobu, ktorá zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama podať žiadosť o

dávku, môže na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tejto fyzickej

osoby podať písomnú žiadosť iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony.

(5) Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická

osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a

nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Rozhodnutie o zaradení

poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v

nezamestnanosti.

(6) Žiadosť o priznanie dávky garančného poistenia podáva zamestnanec do 60 dní od vzniku

platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu.

(7) Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická

osoba uvedená v odseku 1 nespĺňa podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, alebo

ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi.

(8) Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z

podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

(9) Žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva v miestne

príslušnej pobočke, ak tento zákon neustanovuje inak.

(10) Žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva

a) v ústredí, ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a

pozostalostnú úrazovú rentu a nárok na ich výplatu, nemá na území Slovenskej republiky

trvalý pobyt,

b) v pobočke príslušnej podľa miesta prechodného pobytu, ak fyzická osoba, ktorá si

uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a nárok

na ich výplatu, sa prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných

dôvodov nie je schopná podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.

(11) Fyzická osoba, ktorá je vo výkone väzby14) alebo vo výkone trestu odňatia slobody, 15)

žiadosť o začatie dávkového konania podáva prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo

ústavu na výkon trestu odňatia slobody v pobočke príslušnej podľa sídla tohto ústavu.

§ 185

(1) Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej

organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a

úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.

(2) Za deň uplatnenia nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, dávku garančného

poistenia a dávku v nezamestnanosti a nároku na výplatu týchto dávok sa považuje deň, v

ktorom bola žiadosť fyzickej osoby doručená miestne príslušnej pobočke.

(3) Za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem úrazového

príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď

fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie

žiadosti o priznanie dávky.

(4) Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo

dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania

prvý úkon.

§ 186

Podanie

(1) Podanie možno urobiť písomne, ústne, telegraficky, faxom alebo elektronickými

prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu, 96)

ak sa jeho predloženie nevyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podanie

urobené telegraficky je potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch

dní a podanie urobené faxom je potrebné doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho

originálu. Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré nie je podpísané zaručeným

elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu96) alebo urobené v súlade s dohodou

podľa odseku 2, je potrebné potvrdiť písomne najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré

neboli v tejto lehote doplnené alebo potvrdené, sa neprihliada.

(2) Fyzická osoba alebo právnická osoba môže organizačnej zložke Sociálnej poisťovne

doručovať podanie aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu

právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, ak o takom postupe uzatvorí so

Sociálnou poisťovňou písomnú dohodu. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického

doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob

preukazovania doručenia.

(3) Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci

sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom podania.

(4) Ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom

Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania

nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky

odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na

ďalší priebeh konania.

(5) Na žiadosť účastníka konania organizačná zložka Sociálnej poisťovne potvrdí prijatie

podania.

§ 187

Postúpenie

Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je príslušná na rozhodnutie, je povinná

podanie bez meškania postúpiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne a

upovedomiť o tom účastníka konania.

§ 188

Ústne pojednávanie

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje

povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.

(2) Na ústne pojednávanie organizačná zložka Sociálnej poisťovne prizve všetkých

účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky.

(3) Ústne pojednávanie je neverejné.

§ 189

Zápisnica

(1) O ústnych podaniach, o dôležitých úkonoch a o dôležitých dôkazoch v konaní príslušná

organizačná zložka Sociálnej poisťovne vyhotovuje zápisnicu.

(2) Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy podanie uplatnil a kto, kde, kedy konanie

uskutočňoval, predmet konania, ktoré fyzické osoby a právnické osoby sa na konaní

zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali.

(3) Zápisnicu podpisujú po prečítaní zástupcovia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,

ktorí uskutočňujú konanie, a podľa povahy veci po oboznámení s obsahom zápisnice aj

ostatní účastníci konania, ktorí sa na konaní zúčastnili. Zástupca organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne je povinný v zápisnici uviesť námietky, ktoré účastník konania uviedol k

obsahu zápisnice, a dôvody, pre ktoré účastník konania odmietol zápisnicu podpísať.

§ 190

Nazeranie do spisov

(1) Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy,

odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie okrem údajov o zdravotnom stave účastníka

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Právo nazerať do spisu, ktorý obsahuje údaje o zdravotnom stave, a robiť si z neho výpisy,

odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie má len účastník konania, ktorého sa tieto

údaje týkajú. Iní účastníci konania a ich zástupcovia majú toto právo len so súhlasom

účastníka konania, ktorého sa údaje o zdravotnom stave týkajú.

(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná zabezpečiť, aby nazretím do spisu,

jeho výpisom, odpisom alebo vyhotovenou fotokópiou nebola porušená povinnosť

mlčanlivosti a ochrany osobných údajov. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná

o každom nazretí do spisu, vyhotovení výpisu, odpisu alebo fotokópie spísať zápisnicu.

Lehoty

§ 191

(1) Ak treba, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí na vykonanie úkonu v konaní

primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.

(2) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

§ 192

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty,

ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikla príčina zmeškania, a ak v tej

istej lehote urobí zmeškaný úkon. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže tejto žiadosti

priznať odkladný účinok.

(2) Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden

rok.

(3) Proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty sa nemožno odvolať.

§ 193

Prerušenie konania

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o

predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.

(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže prerušiť konanie najdlhšie na 30 dní, ak to

z dôležitých dôvodov navrhnú zhodne účastníci konania.

(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2

nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci.

(4) Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.

(5) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na

podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.

(6) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

§ 194

Zastavenie konania

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak

a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich

rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania,

b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo

c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.

(2) Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné

na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v

nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho

úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva.

(3) Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1

v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.

(4) Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou

Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o

nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.

§ 195

Podklad rozhodnutia

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby

presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na

rozhodnutie.

(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,

dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej

zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne

všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech

účastníka konania.

§ 196

Dokazovanie

(1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci,

najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné

posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a

právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe

z činnosti Sociálnej poisťovne.

(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov,

ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o

právnych následkoch nepravdivej výpovede.

(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného

predpisu, 20) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný

znalecký posudok.

(4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú

listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej

poisťovne tieto listiny predložiť.

(5) Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej

techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa

ktorého boli vyhotovené.

(6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná

zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka

Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak

sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

§ 197

Čestné vyhlásenie

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť čestné

vyhlásenie účastníka konania.

(2) Čestné vyhlásenie organizačná zložka Sociálnej poisťovne nepripustí, ak tomu bráni

všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania.

Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.

(3) V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Organizačná

zložka Sociálnej poisťovne je povinná upozorniť účastníka konania na právne následky

nepravdivého čestného vyhlásenia.

§ 198

Predbežné otázky

(1) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je

organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná

zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu

podnet na začatie konania.

(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok

o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej

osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.

Zabezpečenie priebehu konania a účelu konania

§ 199

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predvolá fyzické osoby alebo právnické osoby,

ktorých osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná.

(2) V predvolaní organizačná zložka Sociálnej poisťovne upozorní na právne následky

nedostavenia sa na predvolanie.

§ 200

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže pred skončením konania v rozsahu

nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu predbežným opatrením uložiť účastníkom

konania, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli.

(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predbežné opatrenie zruší, len čo zanikne dôvod,

pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť odo dňa, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo

právoplatnosť.

(3) Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.

§ 201

(1) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vykonávajú procesné úkony v obvode svojej

pôsobnosti.

(2) Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nemôže vykonať niektorý procesný úkon v

obvode svojej pôsobnosti alebo ak je to účelné z iných dôvodov, je oprávnená dožiadať o jeho

vykonanie inú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne.

(3) Dožiadaná organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná v medziach svojej

pôsobnosti dožiadaniu vyhovieť najneskôr v lehote 15 dní, ak v dožiadaní nie je určená dlhšia

lehota.

§ 202

Tomu, kto sťažuje priebeh konania najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na

výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď,

predloženie listiny, môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť poriadkovú pokutu

až do 500 Sk.

§ 203

Trovy konania

(1) Trovy konania, ktoré vznikli Sociálnej poisťovni, uhrádza Sociálna poisťovňa. Trovy

konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania. Účastník konania, ktorý

sa na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie, okrem konania vo
veci spisovania žiadosti o dôchodkovú dávku, alebo sa pre potreby tejto organizačnej zložky

podrobil vyšetreniu zdravotného stavu, má právo na ich náhradu, ak bol v konaní úspešný.

Náhradu poskytne účastníkovi konania Sociálna poisťovňa.

(2) Trovy konania, ktoré Sociálna poisťovňa nahrádza účastníkovi konania podľa odseku 1, sú

a) náhrada cestovných výdavkov,

b) náhrada výdavkov za ubytovanie,

c) stravné,

d) náhrada ušlého zárobku.

(3) Sociálna poisťovňa uhradí svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý svedkovi

preukázateľne ušiel. Toto právo treba uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká.

(4) Trovy konania spojené s predložením listiny, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastník

konania, uhrádza Sociálna poisťovňa. Fyzické osoby a právnické osoby, ktorým tento zákon

ukladá povinnosti, sú povinné poskytovať listinné dôkazy na účely sociálneho poistenia a

starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálnej poisťovni

bezplatne.

(5) Náhradu hotových výdavkov a odmenu znalca ustanovuje osobitný predpis.20)

§ 204

Náhrada cestovných výdavkov

(1) Náhrada cestovných výdavkov patrí pri použití verejnej pravidelnej dopravy okrem

mestskej pravidelnej dopravy za cestu z miesta pobytu do miesta predvolania a späť.

(2) Pri doprave vlakom sa uhrádza cestovné za druhú vozňovú triedu; príplatok na rýchlik sa

uhrádza len vtedy, ak vzdialenosť zo železničnej stanice najbližšej miestu pobytu do

železničnej stanice najbližšej miestu predvolania je dlhšia ako 100 km. Cestovnými

výdavkami sú výdavky za cestovný lístok a za miestenku, a ak bolo nevyhnutné použiť

lôžkový alebo ležadlový vozeň, aj výdavky s tým spojené.

(3) Ak má účastník konania možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, patrí mu náhrada

len vo výške zľavneného cestovného; ak má možnosť používať voľné cestovné lístky, náhrada

cestovného mu nepatrí.

(4) Náhrada cestovného pri použití vozidla taxislužby a náhrada cestovných výdavkov pri
použití vlastného motorového vozidla sa poskytuje len vtedy, ak posudkový lekár uzná so

zreteľom na zdravotný stav účastníka konania nevyhnutnosť takej dopravy. Pri použití

vlastného motorového vozidla sa vyjadrenie posudkového lekára nevyžaduje, ak bol

účastníkovi konania poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla

podľa osobitného predpisu.97)

§ 205

Náhrada výdavkov za ubytovanie

(1) Náhrada výdavkov za ubytovanie sa poskytuje v preukázanej výške, najviac v sume 1 000

Sk na jednu fyzickú osobu a na jeden deň. Na zvýšenie tejto sumy § 94 ods. 4 platí rovnako.

(2) Náhrada výdavkov za ubytovanie patrí vtedy, ak by sa účastník konania nemohol pri

použití verejnej pravidelnej dopravy vrátiť do miesta svojho pobytu do 24. hodiny toho istého

dňa, v ktorom sa skončilo vyšetrenie alebo konanie v organizačnej zložke Sociálnej

poisťovne.

§ 206

Stravné

Stravné sa poskytuje vo výške podľa osobitného predpisu.98)

§ 207

Náhrada ušlého zárobku

(1) Náhrada ušlého zárobku patrí za čas, za ktorý účastníkovi konania preukázateľne ušiel

zárobok z dôvodu, že sa na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na

konanie alebo sa pre potreby tejto zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu.

(2) Ušlý zárobok samostatne zárobkovo činnej osoby je

a) vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie pripadajúci za čas, v

ktorom sa z dôvodu uvedeného v odseku 1 dostavil na konanie vo veciach nemocenského

poistenia,

b) vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie pripadajúci za čas, v

ktorom sa z dôvodu uvedeného v odseku 1 dostavil na konanie vo veciach dôchodkového

poistenia.

§ 208

Nároky na náhrady podľa § 204 až 207 sa uplatňujú písomnou žiadosťou do šiestich mesiacov

odo dňa, v ktorom sa účastník konania na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne

dostavil na konanie, alebo odo dňa, v ktorom sa pre potreby tejto zložky podrobil vyšetreniu

zdravotného stavu. Ak účastník konania si neuplatní nároky na náhrady podľa § 204 až 207 v

lehote a spôsobom podľa prvej vety, nárok na tieto náhrady sa premlčí. Náhrady podľa § 204

až 207 sa vyplácajú účastníkovi konania v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom.

Rozhodnutie

§ 209

(1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon

neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať

predpísané náležitosti.

(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o

opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania

vyhovuje v celom rozsahu.

(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa

ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v

rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej

poisťovne určí pre ňu lehotu.

(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení

dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

(5) Poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či je rozhodnutie

konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej lehote

a kde možno odvolanie alebo opravný prostriedok podať.

(6) V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie

vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí

musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie

oprávnenej osoby.

(7) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia

organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom

účastníkov konania.

§ 210

(1) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v §

178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).

(2) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v

odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno

túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

§ 211

Rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej

abecede s predtlačeným odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska

a funkcie oprávnenej osoby.

§ 212

Oznámenie rozhodnutia a doručovanie písomností

(1) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon

neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.

(2) Účastníkovi konania, ktorý je prítomný na ústnom vyhlásení rozhodnutia, môže sa

rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je deň

oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie

písomného vyhotovenia rozhodnutia.

(3) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk

alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do

vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia

a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,

b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,

c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) o uložení pokuty a penále,

d) o prerušení konania,

e) o zastavení konania.

(4) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v

mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť

príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,

doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si

adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa

považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(5) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi

oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré

vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a

nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa

dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do

troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa

adresát o uložení nedozvedel.

(6) Zásielky s obsahom písomností určených do vlastných rúk vydá pošta len adresátovi alebo

fyzickej osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením na preberanie zásielok.

(7) Rozhodnutie je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú

zásielku vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním

alebo opomenutím účastníka konania. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú aj vtedy, ak

účastník konania odmietol rozhodnutie prijať.

(8) Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka

alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.

(9) Písomnosti, ktoré sú určené právnickým osobám, doručujú sa zamestnancom oprávneným

za právnické osoby prijímať písomnosti. Ak niet takých zamestnancov, doručuje sa

písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu

konať.

(10) Písomnosti určené advokátom sa doručujú advokátskej kancelárii. Písomnosti určené

advokátom možno doručovať aj advokátskym koncipientom a iným zamestnancom

advokátskej kancelárie, ktorých advokát poveril prijímaním jemu určených písomností. To

platí primerane aj na doručovanie písomností určených komerčným právnikom.

(11) Písomnosti určené správcom konkurzných podstát a likvidátorom sa doručujú do sídla

úpadcu a sídla likvidovanej právnickej osoby alebo do sídla pracoviska správcu konkurznej

podstaty a do sídla pracoviska likvidátora.

(12) Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa

písomnosť iba tomuto zástupcovi. Ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,

doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi s plnomocenstvom, ale aj účastníkovi konania.

(13) Doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej poisťovne v

prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi.

(14) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že písomnosť sa vyvesí na obdobie 15 dní

na vývesnej tabuli vo verejne prístupných priestoroch príslušnej organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne. Posledný deň tejto lehoty je deň doručenia.

(15) Ak je doručovanie účastníkovi konania spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže

organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť účastníkovi konania, aby si zvolil na

prijímanie písomností zástupcu, ktorému ich možno bez ťažkostí a bez prieťahov doručovať.

Ak si zástupcu nezvolí, budú sa pre neho písomnosti ukladať v organizačnej zložke Sociálnej

poisťovne s účinkami doručenia; o tom treba účastníka konania poučiť.

(16) Rozhodnutie o odpísaní pohľadávky sa neoznamuje.

§ 213

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia

(1) Doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať alebo proti ktorému nemožno

podať opravný prostriedok (§ 219), je právoplatné.

(2) Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je

uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.

Odvolacie konanie

§ 214

(1) Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo

podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal

odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.

(2) Odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm poistného,

príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.

§ 215

(1) Odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté

rozhodnutie vydala.

(2) Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(3) Odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v

odseku 2 alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa účastník

konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tomto prípade

možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa oznámenia účastníkovi konania.

(4) O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.

(5) Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(6) Odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu

a) o priznaní, o znížení, o zastavení výplaty a o odňatí nemocenskej dávky, úrazového

príplatku, rehabilitačného, rekvalifikačného a dávky v nezamestnanosti,

b) o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu.95)

(7) Účastník konania, ktorý podal odvolanie, môže toto odvolanie vziať späť. Ak účastník

konania vzal odvolanie späť, nemôže podať odvolanie znovu.

(8) Ak účastník konania vzal odvolanie späť, odvolací orgán konanie zastaví.

§ 216

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, upovedomí

ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu v

určenej lehote vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním nových dôkazov.

§ 217

(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, môže o

odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka

iného účastníka konania ako účastníka konania, ktorý sa odvolal, alebo ak s tým ostatní

účastníci konania súhlasia.

(2) Ak o odvolaní nerozhodne organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté

rozhodnutie vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so

spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie

došlo.

§ 218

(1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné,

doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

(2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie

zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne,

ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z

dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná

právnym názorom odvolacieho orgánu.

(4) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

§ 219

Rozhodovanie o opravnom prostriedku

(1) Proti rozhodnutiu ústredia podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu

možno podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd podľa osobitného predpisu.99)

(2) Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, môže účastník konania, ktorý podal

opravný prostriedok, vziať späť bez súhlasu súdu, ak ústredie novým rozhodnutím opravnému

prostriedku v celom rozsahu vyhovelo.

(3) Ak ústredie opravnému prostriedku v celom rozsahu nevyhovie, predloží opravný

prostriedok spolu so svojím vyjadrením a spisovým materiálom súdu najneskôr do 60 dní odo

dňa doručenia opravného prostriedku.

(4) Ak účastník konania pred uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku požiada o

oznámenie podkladov, na ktorých základe ústredie rozhodovalo, začína plynúť nová lehota na

podanie opravného prostriedku odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.

§ 220

Súdne preskúmavanie rozhodnutí

Súd preskúmava neprávoplatné rozhodnutia vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a)

prvom bode až treťom bode, o ktorých v prvom stupni rozhodovalo ústredie, a právoplatné

rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v ostatných veciach.

Obnova konania

§ 221

(1) Nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené

rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na

rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná

zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak,

c) nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi

nedávkového konania odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať

podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní,

d) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa

dosiahlo trestným činom.

(2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi obnovu nedávkového konania z dôvodov

uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

§ 222

(1) Obnovu nedávkového konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi

organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhodla v poslednom stupni.

(2) V návrhu na obnovu nedávkového konania treba uviesť dôvody obnovy konania a

skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

(3) Návrh sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote

troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do

jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže organizačná zložka
Sociálnej poisťovne obnovu nedávkového konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno

odpustiť.

(4) Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi len

vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.

(5) Proti rozhodnutiu o obnove nedávkového konania možno podať odvolanie. Rozhodnutie o

povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, ak sa napadnuté rozhodnutie

nevykonalo.

§ 223

(1) Nové konanie vo veci uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorej

rozhodnutia sa dôvod obnovy nedávkového konania týka; ak sa dôvod obnovy nedávkového

konania týka rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne prvého i druhého

stupňa, nové konanie uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne prvého stupňa.

(2) Ak sa dôvod obnovy nedávkového konania týka iba konania pred odvolacím orgánom,

spojí sa rozhodnutie o obnove nedávkového konania s novým rozhodnutím vo veci.

(3) Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

(4) Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.

Výkon rozhodnutia

§ 224

(1) Právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne je vykonateľné podľa osobitných

predpisov.81)

(2) Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú

právoplatným rozhodnutím o povinnosti vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť vyplatenú

neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, Sociálna poisťovňa uskutoční výkon rozhodnutia

zrážkami z dôchodkovej dávky. Rozhodnutie o povinnosti vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej
časť možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

(3) Sociálna poisťovňa je povinná oznámiť začatie výkonu rozhodnutia podľa odseku 2

účastníkovi konania, ktorého sa výkon rozhodnutia týka.

§ 225

Zrážky z dávok

(1) Dohoda o zrážkach z dávok sa môže uzatvoriť iba na pohľadávky na výživnom, na

príspevok na výživu a na úhradu preplatku na dávke, a to až do sumy, ktorú možno postihnúť

výkonom rozhodnutia.

(2) Na výkon rozhodnutia zrážkami z dávok sa vzťahujú osobitné predpisy.100)

ŠTVRTÁ ČASŤ

PRÁVA A POVINNOSTI, ZODPOVEDNOSŤ, POKUTY A PENÁLE V SOCIÁLNOM

POISTENÍ A V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ

PRVÁ HLAVA

PRÁVA A POVINNOSTI V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM

DÔCHODKOVOM SPORENÍ

§ 226

Povinnosti Sociálnej poisťovne

(1) Sociálna poisťovňa je povinná

a) viesť individuálny účet poistenca a prostredníctvom svojej internetovej stránky bezplatne

umožniť poistencovi pasívny prístup k informácii o zmenách stavu individuálneho účtu;

Sociálna poisťovňa sprístupní poistencovi informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu za

kalendárne roky 2004 až 2007 najneskôr od 1. júla 2008,

b) vydávať na žiadosť poberateľa dávky potvrdenie o nároku na dávku, o nároku na jej

výplatu a o jej sume,

c) určiť dni splatnosti pravidelných výplat pre dôchodkové dávky, úrazovú rentu a

pozostalostnú úrazovú rentu,

d) kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov

sociálneho poistenia,

e) viesť register zamestnávateľov, register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového

sporenia a register zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení, v ktorých sa zhromažďujú

údaje potrebné na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia;1) register

poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zahŕňa na účely § 231 ods. 1

písm. b) aj zamestnancov podľa § 4 ods. 2,

f) postúpiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie100a) na bežný účet dôchodkového

fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do desiatich dní od priradenia platby

príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sporiteľovi a do 45 dní od ich priradenia na účet

Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, najskôr však odo dňa splatnosti týchto príspevkov,

alebo postúpiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie100a) na bežný účet dôchodkového

fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do piatich dní od ich uhradenia zo

základného fondu garančného poistenia a postúpiť penále podľa § 241a na bežný účet

dôchodkového fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do piatich dní od

uhradenia tohto penále zo správneho fondu,

g) informovať príslušný daňový úrad o vyplatených dávkach garančného poistenia v členení

podľa jednotlivých zamestnancov,

h) zverejniť na svojej internetovej stránke národnou radou schválené strategické zámery

činnosti Sociálnej poisťovne a správu o ich plnení a materiály prerokované dozornou radou.

(2) Sociálna poisťovňa zašle prvýkrát informáciu o stave individuálneho účtu

a) poistencom narodeným pred rokom 1951 do konca roka 2004,

b) poistencom narodeným v rokoch 1951 až 1960 do konca roka 2006,

c) poistencom narodeným v rokoch 1961 až 1970 do konca roka 2007,

d) poistencom narodeným po roku 1970 do konca roka 2008.

(3) Náležitosti informácie o zmenách stavu individuálneho účtu uvedenej v odseku 1 a

informácie o stave individuálneho účtu uvedenej v odseku 2 sa ustanoví opatrením, ktoré

vydá ministerstvo a vyhlási jeho znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31.

marca 2004.

(4) Sociálna poisťovňa zašle poistencovi informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu za

obdobie dôchodkového poistenia na jeho žiadosť; o zaslanie informácie o zmenách stavu

individuálneho účtu môže poistenec požiadať raz ročne najskôr od 1. apríla kalendárneho

roka, a ak ide o informácie o zmenách stavu individuálneho účtu kalendárnych rokov 2004 až

2007, najskôr od 1. júla 2008. Sociálna poisťovňa je povinná zaslať poistencovi informáciu o

zmenách stavu individuálneho účtu do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti.

(5) Spôsob sprístupnenia informácie o zmenách stavu individuálneho účtu určí Sociálna

poisťovňa.

§ 226a

Ďalšie povinnosti Sociálnej poisťovne voči poberateľovi dôchodkovej dávky a sociálneho

dôchodku

(1) Ak suma dôchodkovej dávky, sociálneho dôchodku alebo úhrn súm dôchodkových dávok

alebo úhrn súm dôchodkových dávok a sociálneho dôchodku poberateľa s bydliskom na

území Slovenskej republiky je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v

hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, 100aa) prílohou rozhodnutia o

dôchodkovej dávke alebo o sociálnom dôchodku a rozhodnutia o zvýšení dôchodkovej dávky

a sociálneho dôchodku podľa § 82 je informácia o možnosti posúdenia hmotnej núdze ich

poberateľa a zabezpečenia dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi

podľa osobitného predpisu, 100aa) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Ak suma starobného dôchodku, úhrn súm starobného dôchodku a vdovského dôchodku

alebo starobného dôchodku a vdoveckého dôchodku poberateľa s bydliskom na území

Slovenskej republiky je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej

núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, 100aa) Sociálna poisťovňa nezasiela informáciu

podľa odseku 1 a oznámi identifikačné údaje poberateľa starobného dôchodku úradu práce

sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý z

tohto podnetu začne konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných

podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v

hmotnej núdzi, ak predbežným šetrením zistí, že je na začatie tohto konania dôvod; to platí aj

vtedy, ak ide o poberateľa inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, ktorý dovŕšil

62 rokov veku.

(3) Identifikačné údaje podľa odseku 2 sú meno, priezvisko, dátum narodenia, identifikačné

číslo sociálneho zabezpečenia a bydlisko poberateľa dôchodkovej dávky alebo sociálneho

dôchodku, adresa príjemcu dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, suma

dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku a ak ide o poberateľa starobného dôchodku, aj

počet rokov dôchodkového poistenia.

(4) Sociálna poisťovňa neplní povinnosti podľa odsekov 1 a 2 počas obdobia výkonu väzby a

počas obdobia výkonu trestu odňatia slobody poberateľa dôchodkovej dávky.

(5) Sumu, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v

hmotnej núdzi, oznamuje ministerstvo Sociálnej poisťovni pri každej zmene jej výšky.

§ 227

Práva a povinnosti poistencov a príjemcov dávok

(1) Poistenec a poberateľ dávky majú právo

a) uplatniť si nárok na dávku a nárok na jej výplatu,

b) požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie potvrdenia o nároku na dávku, o nároku na jej

výplatu a o jej sume.

(2) Poistenec a poberateľ dávky sú povinní

a) preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho

poistenia,

b) zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania dočasnej

pracovnej neschopnosti,

c) zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely
poskytovania dôchodkových dávok a poklesu pracovnej schopnosti na účely poskytovania

úrazových dávok,

d) zúčastniť sa na posudzovaní predpokladov na opätovné zaradenie do pracovného procesu

na účely pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie,

e) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej

neschopnosti,

f) zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o

priznanie nemocenského,

g) oznámiť Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo

dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac

ako desať dní,

h) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.

(3) Poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať

skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na

dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť

príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na

trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol

poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej

poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní

odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

(4) Poistenec a príjemca dávky sú povinní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
do ôsmich dní písomne oznámiť zmenu mena a priezviska a príjemca dávky aj zmenu adresy,

na ktorej sa zdržiava; poistenec uvedený v § 15 ods. 1 písm. c) až e) je povinný do ôsmich dní

písomne oznámiť pobočke príslušnej podľa miesta svojho nového trvalého pobytu zmenu

miesta trvalého pobytu a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo

poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti sú povinné do ôsmich dní

písomne oznámiť pobočke príslušnej podľa miesta ich trvalého pobytu alebo prechodného

pobytu zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo zrušenie povolenia na

trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt.

(5) Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 3 a 4 je zachovaná, ak doklad preukazujúci

skutočnosti uvedené v odseku 3 a písomné oznámenie o skutočnostiach uvedených v odseku 4

sa v ustanovenej lehote odovzdali na prepravu poštou, odoslali faxom alebo elektronickou

poštou.

(6) Doklad preukazujúci skutočnosti uvedené v odseku 3 alebo písomné oznámenie o

skutočnostiach uvedených v odseku 4 odoslaný faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je

podpísaný zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu96) alebo urobený

v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo

dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.

§ 228

Povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby

(1) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak,

predložiť príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania

vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok; dodatočné

daňové priznanie, ktoré má vplyv na vznik a zánik jej nemocenského poistenia a

dôchodkového poistenia v bežnom roku, je povinná predložiť do ôsmich dní od jeho

predloženia správcovi dane.

(2) Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového

priznania podľa osobitného predpisu, 43) je povinná predložiť do 30. septembra kalendárneho

roka príslušnej pobočke výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového

priznania za predchádzajúci kalendárny rok. Časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 platí

rovnako.

(3) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a

dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z

týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

(4) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke prerušenie

nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 2 do 30

dní od prerušenia, a to prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu

odňatia slobody a prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu

uvedeného v § 26 ods. 4 do ôsmich dní od prerušenia; splnenie povinnosti podľa odseku 3 sa

nevyžaduje.

(5) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke zmenu mena,

priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na

prechodný pobyt do ôsmich dní od zmeny týchto skutočností.

(6) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná pri plnení povinnosti podľa odseku 3

oznámiť pobočke štát, na ktorého území vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, ak túto

činnosť vykonáva mimo územia Slovenskej republiky. Samostatne zárobkovo činná osoba je

povinná oznámiť pobočke zmenu štátu, na ktorého území vykonáva samostatnú zárobkovú

činnosť, do ôsmich dní od zmeny tejto skutočnosti.

(7) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odsekov 3 a 6 na

tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

(8) Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 1 až 6 je zachovaná aj vtedy, ak doklady

uvedené v odsekoch 1 a 2, doklad preukazujúci prerušenie nemocenského poistenia a

dôchodkového poistenia podľa odseku 4, oznámenie o skutočnostiach uvedených v odseku 5

a tlačivo uvedené v odseku 7 sa v ustanovenej lehote odovzdali na prepravu poštou, odoslali

faxom alebo elektronickou poštou.

(9) Doklady a tlačivo uvedené v odseku 8, odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie

sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu96) alebo

urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch

dní odo dňa ich doručenia Sociálnej poisťovni.

§ 229

(1) Fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c) až e) je povinná odhlásiť sa z dôchodkového

poistenia do ôsmich dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia v

pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.

(2) Fyzická osoba je povinná plniť povinnosť podľa odseku 1 na tlačive alebo inou formou,

ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

(3) Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo

odovzdalo v ustanovenej lehote na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou

poštou.

(4) Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným

elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu96) alebo urobené v súlade s dohodou
podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia

Sociálnej poisťovni.

(5) Fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c) až e), ktorá sa rozhodla prihlásiť na povinné

dôchodkové poistenie, sa prihlasuje na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob

zasielania určí Sociálna poisťovňa; odseky 3 a 4 platia rovnako.

§ 230

Zrušený predpisom 721/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2005

§ 231

Povinnosti zamestnávateľa

(1) Zamestnávateľ je povinný

a) prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do ôsmich dní odo

dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do

ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca,

b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia

1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na

poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu

činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 najneskôr v deň nasledujúci po

zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného

dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch

uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

2. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na

účely osobitného predpisu100b) pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu najneskôr pred

začatím výkonu práce, odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 2 z registra poistencov a

sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení

pracovnoprávneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného

dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu69) nevznikol, a

oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b),

c) oznámiť pobočke prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia

v nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia; splnenie povinnosti podľa

písmena b) sa nevyžaduje,

d) oznámiť pobočke začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej

dovolenky zamestnancom do ôsmich dní od začiatku čerpania a do ôsmich dni od skončenia

čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,

e) odstúpiť pobočke tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť

zamestnanca, ak trvá dlhšie ako desať dní, do troch dní po 10. dni trvania dočasnej pracovnej

neschopnosti zamestnanca,

f) predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) za

príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na

starobné dôchodkové sporenie1) v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské

poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, 1) invalidné poistenie, úrazové

poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a

predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej

sumy poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1)

g) poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní

sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto

zákonom bezplatne,

h) oznámiť písomne pobočke pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo

dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom

úraze dozvedel,

i) predkladať pobočke záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii

podľa osobitného predpisu, 101) najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom

úraze dozvedel, a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z

povolania do ôsmich dní od ich doručenia,

j) viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto

evidenciu pobočke do troch dní od uplatnenia nároku na dávku alebo od skončenia

pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,

k) umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vstup do

svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do

iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového

sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,

l) vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely

sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto

zákonom,

m) oznámiť pobočke zmenu svojho názvu, sídla a dňa určeného na výplatu príjmov, ktoré sú

vymeriavacím základom zamestnanca, do ôsmich dní od tejto zmeny,

n) oznámiť organizačnej zložke zmenu mena a priezviska zamestnanca do ôsmich dní odo

dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel,

o) oznámiť pobočke pri plnení povinnosti podľa písmena b) štát, na ktorého území

zamestnanec vykonáva prácu, ak prácu vykonáva mimo územia Slovenskej republiky;

zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke zmenu štátu, na ktorého území zamestnanec

vykonáva prácu, do ôsmich dní od zmeny tejto skutočnosti.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j) a m) až o) je zamestnávateľ povinný plniť

na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

(3) Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až f, h) až j), m) až o) je

zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo

odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1

písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo

elektronickou poštou alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná

prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS).

(4) Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným

elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu96) alebo urobené v súlade s dohodou
podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia

Sociálnej poisťovni. Informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je

zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do troch

dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni.

(5) Plnenie povinností podľa odseku 1 zamestnávateľom uvedeným v § 7 ods. 1 písm. i) sa

upraví dohodou, ktorú uzatvorí Sociálna poisťovňa s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky.

§ 232

Evidencia zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia

(1) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a

starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia sa

vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po

celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá.

(2) Evidencia musí obsahovať tieto údaje:

a) priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvísk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a

miesto trvalého pobytu,

b) identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby,

c) deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho

vzťahu k zamestnávateľovi,

d) vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený podľa § 138 ods. 11,

e) obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové

poistenie, poistenie v nezamestnanosti a starobné dôchodkové sporenie,

f) obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky.

§ 233

Povinnosti ďalších právnických osôb

(1) Ministerstvo školstva je povinné zaslať ústrediu elektronicky a v dohodnutej štruktúre do

31. augusta kalendárneho roka zoznam inštitúcií, na ktorých štúdium alebo výučbu považuje

svojím rozhodnutím za rovnocenné štúdiu na stredných školách a vysokých školách.

(2) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný

a) poskytovať výpis zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenie liečby s určením

diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby v

súvislosti s vykonávaním sociálneho poistenia, a to do ôsmich dní od doručenia žiadosti

Sociálnej poisťovne o tieto údaje; v odôvodnených prípadoch do 30 dní od doručenia žiadosti

o tieto údaje, ak je potrebné doplniť zdravotnú dokumentáciu na účely posudzovania

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa a poklesu

pracovnej schopnosti,

b) poskytovať pobočke hlásenie o pracovnom úraze a hlásenie o zistení choroby z povolania,
c) vykazovať pobočke zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia za kalendárny mesiac

do 14. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca s identifikačnými údajmi určenými Sociálnou

poisťovňou,

d) potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť a dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej

činnosti z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca, potreby ošetrovania chorého

člena rodiny, tehotenstva a materstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

(3) Orgány inšpekcie práce, orgány štátnej banskej správy a ďalšie príslušné dozorné orgány

podľa osobitného predpisu71) sú povinné poskytovať pobočke výsledky nimi vyšetrovaných

pracovných úrazov a súčinnosť potrebnú na výkon úrazového poistenia podľa tohto zákona.

(4) Orgány na ochranu zdravia sú povinné poskytovať pobočke výsledky šetrenia pracovných

podmienok vo vzťahu k možnému vzniku choroby z povolania pri priznaných chorobách z

povolania.

(5) Štatistický úrad je povinný oznámiť ministerstvu najneskôr do 30. apríla kalendárneho

roka sumu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, index rastu

priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky a index rastu

spotrebiteľských cien za predchádzajúci kalendárny rok.

(6) Správca dane je povinný oznámiť pobočke príslušnej podľa trvalého pobytu

a) fyzickej osoby, ktorá na základe daňového priznania má príjem z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s

podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, meno a priezvisko tejto fyzickej

osoby a výšku tohto príjmu alebo výnosu a výšku základu (čiastkového základu) dane z

príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti najneskôr do 30. júna

kalendárneho roka alebo najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ak fyzickej osobe bola

predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, 43)

b) fyzickej osoby uvedenej v písmene a) zmenu základu dane z príjmov z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá vyplynula z právoplatného dodatočného platobného

výmeru.

(7) Obec, ktorá vedie matriku, je povinná zaslať ústrediu oznámenie o úmrtí každej fyzickej

osoby, ktorú zapísali do knihy úmrtí.

(8) Policajný zbor je povinný oznámiť pobočke príslušnej podľa jeho sídla vydanie

rozhodnutia o zrušení povolenia na trvalý pobyt, o zrušení povolenia na prechodný pobyt a

lehotu určenú na vysťahovanie cudzinca, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva

činnosť samostatne zárobkovej činnej osoby.

(9) Orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť

Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie.

(10) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ministerstvo

financií, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Policajný zbor, ústav na
výkon väzby, ústav na výkon trestu odňatia slobody, Železničná polícia, Colné riaditeľstvo a

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky sú povinné Sociálnej poisťovni v lehotách ňou

určených bezplatne oznamovať údaje, poskytovať doklady a súčinnosť, ktoré sú potrebné na

výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto

zákonom.

(11) Rovnaké povinnosti v sociálnom poistení a starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu

upravenom týmto zákonom ako právnické osoby uvedené v odseku 10 majú aj útvary

sociálneho zabezpečenia týchto právnických osôb a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,

ktoré sú inak príslušné na výkon sociálneho zabezpečenia policajtov, profesionálnych vojakov

a vojakov prípravnej služby podľa osobitného predpisu.2)

(12) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný poskytovať Sociálnej poisťovni údaje z

evidencie nezamestnaných občanov potrebné na účely posúdenia nároku na dávku v

nezamestnanosti v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny je povinný oznámiť do registra poistencov a sporiteľov starobného

dôchodkového sporenia zaradenie fyzickej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie

dňom prijatia žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a jej vyradenie z

evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vydania rozhodnutia o vyradení z evidencie

uchádzačov o zamestnanie. Lehota na splnenie povinnosti podľa predchádzajúcej vety je

zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo odoslalo v ustanovenej lehote faxom alebo elektronickou

poštou.

(13) Ministerstvo je povinné

a) informovať Európsku komisiu o spôsobe určenia hornej hranice dávky garančného

poistenia podľa § 103 ods. 3,

b) oznámiť Európskej komisii znenie zákonov, iných právnych predpisov a administratívnych

opatrení prijatých v oblasti týkajúcej sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej

neschopnosti ich zamestnávateľa.

(14) Ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky informuje

Európsku komisiu a ostatné členské štáty Európskej únie a štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

dohody o Európskom hospodárskom priestore, o typoch konaní pri platobnej neschopnosti

zamestnávateľa a o všetkých s tým súvisiacich zmenách a doplneniach právnych predpisov

upravujúcich typy týchto konaní.

§ 234

Povinnosti na účely garančného poistenia

(1) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej

podstaty sú povinní oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť

zamestnávateľa do ôsmich dní od jej vzniku.

(2) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej

podstaty a zamestnanec sú povinní oznámiť príslušnej pobočke všetky informácie súvisiace s

poskytnutím dávky garančného poistenia.

(3) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej

podstaty sú povinní potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 102

ods. 1 za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej

neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením

pracovnoprávneho vzťahu. Potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu

súčasne predloží príslušnej pobočke.

(4) Príslušná pobočka je povinná doručiť zamestnávateľovi, predbežnému správcovi

konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty tlačivá na získanie údajov

potrebných na poskytovanie dávky garančného poistenia do piatich pracovných dní od

doručenia oznámenia o platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

(5) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej

podstaty po vyplnení všetkých požadovaných údajov na tlačive uvedenom v odseku 4 sú

povinní potvrdiť ich správnosť a doručiť ho príslušnej pobočke do desiatich pracovných dní

od doručenia tlačiva.

(6) Ak súd rozhodol o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo zastavil konkurzné

konanie z iného dôvodu ako pre nedostatok majetku, zamestnávateľ je povinný vrátiť

Sociálnej poisťovni sumu vyplatenej dávky garančného poistenia zvýšenú o úrok vo výške

diskontnej úrokovej sadzby platnej v deň jej vrátenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti

uznesenia súdu o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o zastavení konkurzného

konania.

§ 235

Identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby

V žiadostiach, oznámeniach a podaniach adresovaných Sociálnej poisťovni sú právnické

osoby a fyzické osoby povinné uvádzať identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej

osoby, ktorej sa žiadosť, oznámenie alebo podanie týka, identifikačné číslo sociálneho

zabezpečenia dieťaťa na účely nároku na materské a na účely podania prihlášky na

dôchodkové poistenie z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku a

identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) a

b) na účely nároku na ošetrovné. Ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú

rentu jednostranne osiroteného dieťaťa, uvádza sa aj identifikačné číslo sociálneho

zabezpečenia žijúceho rodiča, a ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú rentu

obojstranne osiroteného dieťaťa, aj identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia zomretého

rodiča, ktorý zomrel posledný. Zákonný zástupca uvádza identifikačné číslo sociálneho

zabezpečenia, ktoré by bola povinná uvádzať fyzická osoba, ktorú zastupuje. Identifikačné

číslo sociálneho zabezpečenia je rodné číslo.

DRUHÁ HLAVA

ZODPOVEDNOSŤ V SOCIÁLNOM POISTENÍ

§ 236

(1) Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila

alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak

a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,

b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa

vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo

c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume,

ako patrila.

(2) Neprávom prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky

alebo zo mzdy poberateľa dávky; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutí

zrážkami zo mzdy.

(3) Právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí

uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr

uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas

konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku

vykonávajú zrážky z dávky.

§ 237

(1) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona,

nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej

sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je

povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

(2) Právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa,

keď Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím

desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom

prostriedku a počas výkonu rozhodnutia.

§ 238

(1) Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla

výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje

Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške

vyplatených dávok.

(2) Škoda podľa odseku 1 nie je dávka vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho

zavineného protiprávneho konania.

(3) Treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto

platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa.

(4) Na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok, sú orgány

verejnej správy, fyzické osoby a právnické osoby povinné bezplatne poskytovať

organizačným zložkám Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť, najmä predkladať v lehote,

ktorú Sociálna poisťovňa určila, požadované doklady a oznamovať potrebné údaje.

(5) Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej

poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí

uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v

dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za

vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

(6) Právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní

podľa osobitného predpisu.102)

(7) Sociálna poisťovňa neuplatní právo na náhradu škody podľa odseku 6, ak

a) je pravdepodobné, že náklady na uplatňovanie práva na náhradu škody presiahnu výšku

škody,

b) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby

povinnej nahradiť škodu, uplatňovanie škody nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu

práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody,

c) uplatňovanie škody najmä dokazovanie jej vzniku zavineným protiprávnym konaním, by

bolo spojené s nadmernými ťažkosťami.

(8) Ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok v dôsledku zavineného

protiprávneho konania tretej osoby podľa tohto zákona, splní podmienky nároku na výplatu

starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a vypláca sa naďalej invalidný

dôchodok, právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody zaniká.

TRETIA HLAVA

POKUTA A PENÁLE V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM

DÔCHODKOVOM SPORENÍ

PRVÝ DIEL

UKLADANIE POKUTY SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU A PREDPISOVANIE PENÁLE

SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM

DÔCHODKOVOM SPORENÍ

§ 239

Pokuta

Za porušenie povinností ustanovených v § 154 ods. 3, § 227 ods. 2, § 228 až 234, § 238, 244 a

§ 279 môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 500 000 Sk. Pri ukladaní pokuty Sociálna

poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom.

§ 240

Penále

(1) Fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na

starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné

dôchodkové sporenie1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume,

Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0, 05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania

odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) do dňa, keď

bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v

hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov

na starobné dôchodkové sporenie1) za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále

nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 100 Sk.

§ 241

(1) Na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o

poistnom primerane.

(2) Na povolenie splátok dlžných súm pokút a penále platí § 146 rovnako.

DRUHÝ DIEL

PENÁLE PLATENÉ SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU

§ 241a

(1) Ak Sociálna poisťovňa nepostúpi príspevky na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej

dôchodkovej správcovskej spoločnosti v lehote podľa § 226 ods. 1 písm. f), je povinná bez

zbytočného odkladu od zistenia ich výšky vypočítať a zaplatiť penále. Penále podľa prvej

vety je vo výške jednej tristošesťdesiatpätiny základnej úrokovej sadzby Národnej banky

Slovenska z dlžnej sumy príspevkov za každý deň omeškania. Základná úroková sadzba je

určená na kalendárny rok ako základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná k 1.

januáru tohto kalendárneho roka.

(2) Sociálna poisťovňa neplatí penále

a) za obdobie odo dňa, v ktorom bola zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zapísaná do

registra zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu1) do konca

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmluva o

starobnom dôchodkovom sporení zapísaná do tohto registra,

b) za obdobie odo dňa vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa

osobitného predpisu1) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom

mesiaci, v ktorom bola zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zapísaná do registra zmlúv

o starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu1),

c) za obdobie, za ktoré nepostúpila príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo tieto

príspevky postúpila v nižšej sume z dôvodu, že zamestnávateľ nesplnil povinnosť ustanovenú

v § 231 ods. 1 písm. f).

d) za obdobie odo dňa, v ktorom vznikol sporiteľovi nárok na materské, do dňa, v ktorom

sporiteľ splní oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu.102a)

PIATA ČASŤ

KONTROLNÁ ČINNOSŤ SOCIÁLNEJ POISŤOVNE

§ 242

(1) Kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne podľa tohto zákona je kontrola plnenia povinností

ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola).

(2) Kontrolnú činnosť uvedenú v odseku 1 vykonávajú poverení zamestnanci organizačných

zložiek Sociálnej poisťovne (ďalej len "zamestnanec kontroly").

(3) Ak majú kontrolované subjekty pochybnosti o nezaujatosti zamestnancov kontroly alebo

prizvaných osôb so zreteľom na ich vzťah k predmetu kontroly, ku kontrolovaným subjektom

alebo k ich zamestnancom, môžu vzniesť proti ich účasti na kontrole písomné námietky s

uvedením dôvodu. Podanie námietok nemá odkladný účinok. Zamestnanci kontroly, ktorí

vedia o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o ich nezaujatosti, sú povinní tieto

skutočnosti bez zbytočného odkladu oznámiť vedúcemu zamestnancovi kontroly.

Zamestnanci kontroly sú oprávnení vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú

odklad.

(4) Vedúci zamestnanec kontroly je povinný rozhodnúť o námietkach najneskôr do troch dní

od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil.

§ 243

Oprávnenia a povinnosti zamestnancov kontroly

(1) Zamestnanci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu

a) vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov patriacich

kontrolovaným subjektom, ak bezprostredne súvisia s predmetom kontroly; nedotknuteľnosť

obydlia nesmie byť dotknutá výkonom tohto oprávnenia,

b) vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote

poskytli doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov

potrebné na výkon kontroly a prvopisy dokladov,

c) v odôvodnených prípadoch odoberať a aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu

premiestňovať prvopisy dokladov, písomné dokumenty a iné materiály, ktorých vydanie nie je

všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané, na účely zabezpečovania dôkazov, ako aj

vykonať ďalšie nevyhnutné úkony súvisiace s kontrolou,

d) vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov potrebnú na vykonanie

kontroly. Túto súčinnosť možno vyžadovať len v nevyhnutnom rozsahu a vtedy, ak nemožno

účel kontroly dosiahnuť inak a len s ich súhlasom. Súčinnosť nemožno vyžadovať, ak by tým

bol ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb alebo ak by sa porušila zákonom ustanovená

povinnosť mlčanlivosti, ak nedošlo k jej oslobodeniu oprávneným orgánom.

(2) Zamestnanci kontroly sú pri výkone kontroly povinní

a) vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojím

oprávnením na vykonanie kontroly spolu s preukazom totožnosti,

b) vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, písomných

dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením,

poškodením a zneužitím; ak tieto veci nie sú potrebné na ďalší výkon kontroly alebo na iné

konanie podľa osobitných predpisov, 104) sú povinní vrátiť ich tomu, komu boli odňaté,

c) oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné

skutočnosti orgánom príslušným podľa osobitných predpisov, 105)

d) v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných

zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať od nich v

určenej lehote písomné vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam, ktoré odôvodňujú uplatnenie

právnej zodpovednosti,

e) preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a zohľadniť opodstatnené a

preukázané námietky v dodatku k protokolu alebo v zázname o kontrole, oboznámiť s ním

vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov,

f) neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť zodpovedným zamestnancom

kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu o výsledku kontroly,

g) prerokovať protokol o výsledku kontroly s vedúcim kontrolovaného subjektu a

zodpovednými zamestnancami, ktorých sa kontrolné zistenia týkajú,

h) v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť vedúcemu kontrolovaného subjektu, aby v

určenej lehote po skončení kontroly predložil orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie

zistených nedostatkov, príčin ich vzniku a v určenej lehote predložil aj písomnú správu o ich

splnení,

i) odovzdať protokol o výsledku kontroly, ako aj zápisnicu o prerokovaní protokolu

vedúcemu kontrolovaného subjektu,

j) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly, ak

ich od tejto povinnosti písomne neoslobodil ten, v koho záujme túto povinnosť majú, alebo vo

verejnom záujme vedúci orgánu kontroly; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať

mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach.106)

(3) Oprávnenia podľa odseku 1 a povinnosti podľa odseku 2 písm. b), d), e), g) a j) sa

vzťahujú aj na prizvané osoby.

§ 244

Oprávnenia a povinnosti kontrolovaného subjektu

(1) Kontrolovaný subjekt a zodpovední zamestnanci sú oprávnení počas výkonu kontroly

najneskôr v čase oboznámenia sa s protokolom o výsledku kontroly písomne sa vyjadriť ku

kontrolným zisteniam zamestnancov kontroly. K protokolu o výsledku kontroly kontrolovaný

subjekt môže podať námietky do siedmich dní od oboznámenia sa s protokolom.

(2) Kontrolovaný subjekt je povinný vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky na

vykonanie kontroly a poskytnúť súčinnosť zodpovedajúcu oprávneniam zamestnancov

kontroly.

(3) Vedúci kontrolovaného subjektu a zodpovední zamestnanci, ktorých sa kontrolné zistenia

týkajú, sú povinní na požiadanie zamestnancov kontroly dostaviť sa na prerokovanie

protokolu o výsledku kontroly.

(4) Kontrolovaný subjekt je v určenej lehote povinný na základe výsledku kontroly

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť ich

vedúcemu zamestnancovi kontroly,

b) predložiť vedúcemu zamestnancovi kontroly písomnú správu o splnení opatrení prijatých

na odstránenie zistených nedostatkov a o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom

zodpovedným za tieto nedostatky.

§ 245

Protokol o výsledku kontroly

(1) O výsledku vykonanej kontroly vypracujú zamestnanci kontroly protokol, ktorý musí

obsahovať označenie kontrolovaného subjektu, miesto a dátum vykonania kontroly, predmet

kontroly, kontrolované obdobie, kto kontrolu vykonal, preukázané kontrolné zistenia, dátum

vypracovania protokolu, vlastnoručné podpisy zamestnancov kontroly, podpisy

zodpovedných zamestnancov, ktorí boli s protokolom oboznámení a dátum oboznámenia sa s

protokolom. Súčasťou protokolu je vyjadrenie vedúceho kontrolovaného subjektu, vyjadrenia

zodpovedných zamestnancov ku kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a materiály

potvrdzujúce kontrolné zistenia vrátane priebežného protokolu a čiastkového protokolu.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa postupuje aj vtedy, ak je počas kontroly potrebné ku

konkrétnemu kontrolnému zisteniu vypracovať priebežný protokol alebo čiastkový protokol.

(3) Priebežný protokol obsahuje výsledok kontroly stavu priamo na mieste v určenom období

za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov,

ak to vyžaduje osobitnosť alebo náročnosť preverovaného stavu. Čiastkový protokol obsahuje

výsledok kontroly stavu len jednej časti predmetu kontroly na účely osobitného postupu a

riešenia zistených nedostatkov.

(4) Ak sú proti kontrolným zisteniam podané námietky, zamestnanci kontroly vypracujú

dodatok k protokolu alebo k záznamu o kontrole, ktorý je jeho súčasťou. Pri ich vypracúvaní

sa primerane postupuje podľa odseku 1.

(5) O prerokovaní protokolu vypracujú zamestnanci kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať

dátum oboznámenia sa kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s

protokolom, dátum prerokovania protokolu, mená prítomných na prerokovaní a ich

vlastnoručné podpisy. V zápisnici sa uloží povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu v

určenej lehote

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich vedúcemu

zamestnancovi kontroly,

b) predložiť vedúcemu zamestnancovi kontroly správu o splnení opatrení na odstránenie

zistených nedostatkov a ich príčin,

c) uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za

tieto nedostatky.

(6) Ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo

interných predpisov, vypracuje sa len záznam o kontrole. Pri jeho vypracúvaní sa postupuje

primerane podľa odseku 1.

(7) Kontrola je skončená v deň prerokovania protokolu o kontrole alebo podpísania záznamu.
Protokol o kontrole sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak vedúci kontrolovaného subjektu,

prípadne niektorý z jeho zodpovedných zamestnancov odmietne sa oboznámiť s protokolom,

písomne sa k nemu vyjadriť alebo podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Túto

skutočnosť treba uviesť v zápisnici o prerokovaní protokolu.

Hlavný kontrolór

§ 245a

Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu hospodárnosti a efektívnosti nakladania s vlastným

majetkom Sociálnej poisťovne (vnútorná kontrola) a podľa osobitného predpisu.106a) Hlavný

kontrolór vykonáva kontrolu nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami

kontrolnej činnosti.106a) Hlavný kontrolór je zamestnancom Sociálnej poisťovne a vzťahujú

sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného

predpisu.69) Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu dozornej rady podnikať alebo vykonávať

inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov

právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť.

§ 245b

(1) Hlavného kontrolóra volí a odvoláva dozorná rada.

(2) Za hlavného kontrolóra môže byť zvolená fyzická osoba, ktorá má skončené

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má najmenej desať rokov praxe v oblasti finančnej

kontroly a vnútorného auditu a spĺňa predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa

osobitného predpisu.69)

(3) Na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých

členov dozornej rady.

(4) Funkčné obdobie hlavného kontrolóra je štvorročné. Funkčné obdobie sa začína dňom,

ktorý je dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Voľbu hlavného kontrolóra

vykoná dozorná rada počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného

kontrolóra alebo do 60 dní od zániku funkcie hlavného kontrolóra podľa odseku 6 písm. b) až

e).

(5) Sociálna poisťovňa je povinná s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzatvoriť

pracovnú zmluvu do troch dní od jeho zvolenia.

(6) Funkcia hlavného kontrolóra zaniká

a) uplynutím funkčného obdobia,

b) vzdaním sa funkcie hlavného kontrolóra písomnou žiadosťou doručenou dozornej rade, a to

dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,

c) odvolaním,

d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

e) dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa

osobitného predpisu.69)

(7) Dozorná rada odvolá hlavného kontrolóra, ak

a) neplní povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu, 69)

b) neplní úlohy hlavného kontrolóra,

c) nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne

vykonávať funkciu hlavného kontrolóra.

(8) Mzda hlavného kontrolóra je mesačne trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v

hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci

kalendárny rok. Úprava mzdy hlavného kontrolóra sa vykoná od 1. apríla kalendárneho roka.

Hlavnému kontrolórovi môže dozorná rada priznať odmenu ročne najviac do výšky 12-

násobku jeho mzdy uvedenej v prvej vete.

§ 245c

Hlavný kontrolór

a) vykonáva kontrolu v rozsahu podľa § 245a,

b) predkladá dozornej rade

1. raz ročne návrh plánu kontrolnej činnosti,

2. odborné stanovisko k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne k častiam týkajúcim sa

správneho fondu a k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,

3. správu o výsledkoch kontroly na jej najbližšom zasadnutí,

4. najmenej raz za šesť mesiacov správu o kontrolnej činnosti,

c) vykoná kontrolu, ak mu to uloží dozorná rada,

d) zúčastňuje sa na rokovaniach dozornej rady.

ŠIESTA ČASŤ

DOZOR ŠTÁTU NAD VYKONÁVANÍM SOCIÁLNEHO POISTENIA

A STAROBNÉHO DÔCHODKOVÉHO SPORENIA

§ 246

Výkon dozoru štátu

(1) Štát vykonáva dozor nad vykonávaním nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia,

úrazového poistenia, garančného poistenia, poistenia v nezamestnanosti a starobného

dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom, a nad registrom zmlúv o

starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu106c) prostredníctvom orgánov

dozoru štátu, ktorými sú ministerstvo a ministerstvo financií. Kontrolné oprávnenia iných

orgánov podľa osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

(2) Orgány dozoru štátu sú povinné dohodnúť rozdelenie pôsobnosti pri výkone dozoru štátu

najneskôr do 31. januára 2004. Dozor nad postupovaním príspevkov na starobné dôchodkové

sporenie dôchodkovým správcovským spoločnostiam Sociálnou poisťovňou vykonáva

ministerstvo.

(3) Orgán dozoru štátu je povinný dozerať na dodržiavanie tohto zákona a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov Sociálnou poisťovňou a na hospodárenie Sociálnej

poisťovne podľa rozpočtu na príslušný kalendárny rok.

(4) Oprávnení zamestnanci orgánu dozoru štátu sú povinní

a) písomne oznámiť vopred generálnemu riaditeľovi predmet a účel výkonu dozoru štátu a

preukázať sa oprávnením na výkon tohto dozoru spolu s preukazom totožnosti,

b) vydať organizačnej zložke Sociálnej poisťovne potvrdenie o odobratí prvopisov dokladov a

písomností a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím;

ak tieto prvopisy už nie sú potrebné na ďalší výkon dozoru štátu, sú povinní ich vrátiť tomu,

komu boli odobraté,

c) vypracovať správu o výsledku výkonu dozoru štátu (ďalej len "správa") a prerokovať s

generálnym riaditeľom alebo s riaditeľom pobočky, ak sa dozor štátu vykonával v príslušnej

pobočke, výsledky výkonu dozoru štátu; ak sa zistia nedostatky, orgán dozoru štátu uloží

generálnemu riaditeľovi alebo riaditeľovi pobočky v správe, aby v určenej lehote prijal

opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, predložil písomnú správu o ich splnení

vrátane zodpovednosti zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky,

d) odovzdať správu generálnemu riaditeľovi a riaditeľovi pobočky, ak sa dozor štátu

vykonával v príslušnej pobočke,

e) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone dozoru štátu,

ak neboli od tejto povinnosti písomne oslobodení tým, v koho záujme túto povinnosť majú,

alebo vo verejnom záujme vedúcim orgánu dozoru štátu; uvedené sa nevzťahuje na

povinnosti ustanovené osobitným predpisom, 107)

f) oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti

orgánom príslušným podľa osobitných predpisov, 105)

g) kontrolovať plnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.

(5) Oprávnení zamestnanci orgánu dozoru štátu majú právo pri vykonávaní činnosti uvedenej

v odseku 1

a) vstupovať do priestorov Sociálnej poisťovne,

b) požadovať od organizačnej zložky Sociálnej poisťovne poskytnutie prvopisov dokladov a

písomností, vyjadrení a informácií potrebných na výkon dozoru štátu vrátane informácií na

technických nosičoch údajov v lehote nimi určenej; organizačná zložka Sociálnej poisťovne je

povinná vyhotoviť fotokópie požadovaných dokladov a písomností,

c) v odôvodnených prípadoch odniesť aj mimo priestorov Sociálnej poisťovne prvopisy

dokladov a písomností potrebných na zabezpečenie dôkazov najneskôr do skončenia výkonu

dozoru štátu; Sociálna poisťovňa môže prvopisy na svoje náklady nahradiť kópiami,

osvedčenými podľa osobitných predpisov, 108) ak s tým orgán dozoru štátu súhlasí,

d) vyžadovať súčinnosť orgánov Sociálnej poisťovne a jej zamestnancov potrebnú na výkon

dozoru štátu,

e) zúčastňovať sa na zasadnutiach dozornej rady,

f) ukladať generálnemu riaditeľovi opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

(6) Ak orgán dozoru štátu zistí, že generálny riaditeľ si neplní povinnosti ustanovené týmto

zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, podá návrh na jeho

odvolanie vláde.

(7) Na výkon dozoru štátu môže orgán dozoru štátu prizvať zamestnancov iných ústredných

orgánov štátnej správy alebo znalcov podľa osobitného predpisu, 20) ak to vyžaduje výkon

dozoru štátu. Požadovať uvoľnenie zamestnancov na výkon dozoru štátu možno najviac na 12

dní v kalendárnom roku; toto uvoľnenie sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.

Ustanovenie odseku 4 písm. e) platí aj pre prizvaných zamestnancov a znalcov. Oprávnenia

orgánu dozoru štátu podľa odseku 5 sa vzťahujú aj na prizvaných zamestnancov a znalcov.

(8) Výkon dozoru štátu je skončený v deň prerokovania správy s generálnym riaditeľom alebo

s riaditeľom pobočky.

Povinnosti Sociálnej poisťovne pri výkone dozoru štátu

§ 247

(1) Sociálna poisťovňa je na požiadanie povinná poskytnúť orgánu dozoru štátu najmä

potrebné doklady, písomnosti, informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s činnosťou Sociálnej

poisťovne.

(2) Sociálna poisťovňa je povinná

a) zúčastniť sa na prerokovaní správy,

b) prijať v určenej lehote opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

c) predložiť orgánu dozoru štátu písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie

zistených nedostatkov,

d) uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za

tieto nedostatky.

(3) Sociálna poisťovňa je na požiadanie povinná poskytnúť orgánu dozoru štátu súčinnosť,

ktorá zodpovedá povinnostiam podľa odsekov 1 a 2 a utvoriť primerané materiálne a

technické podmienky na výkon dozoru štátu.

§ 248

(1) Ak Sociálna poisťovňa poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo iným

všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo nesplní opatrenia na odstránenie zistených

nedostatkov v určenej lehote alebo v určenom rozsahu, orgán dozoru štátu jej uloží pokutu až

do

a) 2 000 000 Sk za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy,

b) 5 000 000 Sk za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy.

(2) Pokutu môže uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán dozoru štátu o porušení

povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pokutu

podľa odseku 1 nemožno uložiť, ak už bola Sociálnej poisťovni za to isté porušenie

povinnosti uložená pokuta iným orgánom dozoru štátu. Orgány dozoru štátu sa vzájomne

informujú o uložení pokuty. Na rozhodovanie o pokute sa vzťahujú všeobecné predpisy o

správnom konaní.

(3) Orgán dozoru štátu je za nesplnenie povinnosti podľa § 247 oprávnený uložiť Sociálnej

poisťovni poriadkovú pokutu od 1 000 Sk do 20 000 Sk. Ak povinnosť nebola splnená v

určenej lehote alebo v požadovanom rozsahu, poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane,

najviac 50 000 Sk.

(4) Ustanovenie odseku 1 sa neuplatní v prípade porušenia finančnej disciplíny podľa

osobitného predpisu.91a)

(5) Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

SIEDMA ČASŤ

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Poistenec

§ 249

(1) Poistenec podľa tohto zákona je aj

a) fyzická osoba, ktorá bola zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom

zabezpečení podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,

b) fyzická osoba, ktorá platila príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa predpisu

účinného do 31. decembra 2003.

(2) Poistencom na účely zasielania informácie o zmenách stavu individuálneho účtu podľa §

226 ods. 1 písm. a) nie je

a) fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok

podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,

b) fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku podľa § 263 ods. 9, ak v období

kalendárneho roka, za ktorý sa informácia o zmenách stavu individuálneho účtu zasiela,

nebola nemocensky poistená alebo dôchodkovo poistená.

(3) Poistencom na účely § 226 ods. 2 nie je

a) fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok

podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,

b) fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku podľa § 263 ods. 9.

(4) Fyzickým osobám uvedeným v odseku 3 písm. b) Sociálna poisťovňa zašle informáciu o

stave individuálneho účtu na ich žiadosť.

(5) Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.

§ 250

Zamestnanec podľa § 4 ods. 1 písm. h) je doktorand v dennej forme doktorandského štúdia,

ktorý študuje podľa predpisov109) platných do 31. marca 2002.

§ 251

Pracovný úraz a choroba z povolania

(1) Pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom

2004 sa považujú od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto

zákona.

(2) Služobný úraz a choroba z povolania uznané policajtovi, profesionálnemu vojakovi a

vojakovi prípravnej služby podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa nepovažujú

od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona.

§ 252

Prechod z účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení samostatne

zárobkovo činnej osoby na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie po 31. decembri

2003

(1) Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá bola povinne zúčastnená na nemocenskom

poistení a na dôchodkovom zabezpečení k 31. decembru 2003, je po tomto dni do 30. júna

2004 povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená podľa tohto zákona, ak

nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie nezanikne podľa § 21 ods. 4. Samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa

osobitného predpisu43) a ktorá bola povinne zúčastnená na nemocenskom poistení a na

dôchodkovom zabezpečení k 31. decembru 2003, je po tomto dni do 30. septembra 2004

povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená podľa tohto zákona, ak

nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie nezanikne podľa § 21 ods. 4.

(2) Fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2003 bola dobrovoľne zúčastnená na nemocenskom

poistení, dobrovoľne zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení alebo dobrovoľne platila

príspevok na poistenie v nezamestnanosti, považuje sa po tomto dni za dobrovoľne

nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú

osobu v nezamestnanosti.

§ 253

Obdobie nemocenského poistenia, určenie denného vymeriavacieho základu a určenie

mesačného vymeriavacieho základu

(1) Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na vznik nároku na nemocenské dobrovoľne

nemocensky poistenej osoby a na vznik nároku na materské sa započítava aj obdobie účasti na

nemocenskom poistení, získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(2) Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na vznik nároku na nemocenské dobrovoľne

nemocensky poistenej osoby a na vznik nároku na materské sa nezapočítava obdobie účasti na

nemocenskom zabezpečení policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby,

získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(3) Ak v období od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 vznikne dočasná pracovná neschopnosť,
potreba ošetrenia fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o

dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) alebo vznikne nárok na materské, denný vymeriavací

základ na určenie výšky nemocenskej dávky sa určí podľa § 55 najviac zo sumy všeobecného

vymeriavacieho základu platného v roku 2002.

(4) Ak v období od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004 vznikne dočasná pracovná

neschopnosť, potreba ošetrenia fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba

starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) alebo vznikne nárok na materské, denný

vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky sa určí podľa § 55 najviac zo sumy

všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2003.

(5) Ak v období od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 dôjde k preradeniu zamestnankyne na

inú prácu, mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky sa určí podľa §

56 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2002.

(6) Ak v období od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004 dôjde k preradeniu zamestnankyne na

inú prácu, mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky sa určí podľa §

56 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2003.

§ 254

Nezaopatrené dieťa

(1) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona nie je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na

povolanie štúdiom na vysokej škole podľa predpisov platných do 31. marca 2002, ak už

skončilo vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul podľa týchto predpisov.

(2) Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj štúdium študenta na vysokej

škole podľa osobitného predpisu.109)

(3) Sústavná príprava na povolanie študenta, ktorý študuje na vysokej škole podľa odseku 2,

sa začína odo dňa zápisu na vysokú školu.

(4) Sústavná príprava na povolanie študenta, ktorý študuje na vysokej škole podľa odseku 2,

sa končí vykonaním štátnej skúšky a priznaním akademického titulu, najneskôr koncom

školského roka, v ktorom malo byť toto štúdium skončené podľa predpisov platných do 31.
marca 2002, vylúčením zo štúdia alebo zanechaním štúdia podľa predpisov platných do 31.

marca 2002.

§ 255

Obdobie dôchodkového poistenia a výška osobného mzdového bodu

(1) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané

pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon

neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1.

augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka

zamestnania.

(2) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie v cudzine získané po 30.

apríli 1990, ak bolo za toto obdobie zaplatené poistné v sume určenej podľa predpisov

účinných v čase doplatenia poistného. Toto obdobie sa hodnotí najskôr odo dňa zaplatenia

poistného.

(3) Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba

zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý

kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0, 3, 0, 6 v prípade materskej dovolenky.

Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0, 3, 0, 6 v prípade

materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový

bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb.

Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za

tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto

doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné

miesta nahor.

(4) Ak sa kryje doba zamestnania získaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 s

náhradnou dobou alebo dobou štúdia, ktoré sa do 31. decembra 2003 hodnotia ako doba

zamestnania, na určenie sumy dôchodkovej dávky sa zohľadní osobný mzdový bod za

obdobie, v ktorom je vyšší.

(5) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta,

profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto

obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu

zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im

priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný

dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

(6) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby

uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a

vojaka prípravnej služby, ktoré boli získané do 31. decembra 2003, ak boli zhodnotené na

nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok,

vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného

predpisu.2)

(7) Za obdobie dôchodkového poistenia sa nepovažuje zamestnanie a náhradná doba získané

pred 1. januárom 2004, ktoré boli zhodnotené na nárok na starobný dôchodok, ktorý bol

prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, a obdobie dôchodkového poistenia občana

Slovenskej republiky, ktorý vykonával základnú službu, náhradnú službu alebo

zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách, získané pred 1.

januárom 2006, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok,

vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový

dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.2)

§ 256

Obdobie poistenia v nezamestnanosti a pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie

výšky dávky v nezamestnanosti

(1) Za obdobie poistenia v nezamestnanosti sa považuje aj obdobie platenia príspevku na

poistenie v nezamestnanosti a obdobie, ktoré sa hodnotilo na účely vzniku nároku na podporu
v nezamestnanosti získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných do 31. decembra

2003.

(2) Výška dávky v nezamestnanosti sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho

základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 108 ods. 2 vymeriavací

základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Pravdepodobný denný

vymeriavací základ je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere

odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom

vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa

zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

§ 257

Osobný vymeriavací základ

Osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za

príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný

vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích

základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na

dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok.

§ 258

Výchova dieťaťa na určenie dôchodkového veku žien v období od 1. januára 2004 do 31.

decembra 2014

Poistenkyni, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕši dôchodkový vek

podľa § 65 ods. 4 až 8, sa výchova dieťaťa posudzuje podľa predpisov účinných pred 1.

januárom 2004.

Nároky na dávky vzniknuté pred 1. januárom 2004

§ 259

(1) V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového

zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na

náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku

zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len

"peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom

2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene

sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo

podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke,

náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne

rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej

ustanovenými.

(2) V konaniach o dávkach dôchodkového zabezpečenia, na ktoré nevznikol nárok do 31.

decembra 2003 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 (§ 259 ods. 1) z dôvodu

nesplnenia podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a ktoré do 31.

decembra 2004 neboli právoplatne skončené, sa rozhodne po 31. decembri 2004 podľa

predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej

republiky sa od 1. januára 2005 považuje za splnenú. O dávkach dôchodkového zabezpečenia

podľa prvej vety, ktoré neboli priznané a o ktorých bolo do 31. decembra 2004 právoplatne

rozhodnuté, sa rozhodne znovu na žiadosť poistenca.

§ 260

(1) Dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce

z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti, priznané podľa predpisov účinných pred 1.

januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume,

v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok, plnení, peňažnej

náhrady a podpory v nezamestnanosti trval k 31. decembru 2003, dávky, plnenia, peňažná

náhrada a podpora v nezamestnanosti sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok

ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

Nárok na výplatu starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku, ktoré boli

priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa posudzuje po 31. decembri

2003 podľa predpisu účinného od 1. januára 2004.

(2) Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných pred 1. januárom 2004

používa pojem

a) "podpora pri ošetrovaní člena rodiny", rozumie sa tým "ošetrovné",

b) "peňažná pomoc v materstve", rozumie sa tým "materské",

c) "vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve", rozumie sa tým "vyrovnávacia dávka",

d) "dávky nemocenského poistenia", s výnimkou kúpeľnej starostlivosti, rozumie sa tým

"nemocenské dávky",

e) "dávka dôchodkového zabezpečenia", s výnimkou kúpeľnej starostlivosti, rozumie sa tým

"dôchodková dávka",

f) "dôchodkové zabezpečenie", rozumie sa tým "dôchodkové poistenie",

g) "príspevok na poistenie v nezamestnanosti", rozumie sa tým "poistné na poistenie v

nezamestnanosti",

h) "podpora v nezamestnanosti", rozumie sa tým "dávka v nezamestnanosti",

i) "príspevok do garančného fondu", rozumie sa tým "poistné na garančné poistenie",

j) "peňažná náhrada", rozumie sa tým "dávka garančného poistenia",

k) "výkon štátneho dozoru nad vykonávaním nemocenského poistenia a dôchodkového

zabezpečenia", rozumie sa tým "výkon dozoru štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia".

§ 261

(1) Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok

pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k

31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa

určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa

posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.110) Táto suma nesmie byť

nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy

dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.111) Ak

rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať

rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať

rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako.

(2) Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004

a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa starobný dôchodok za

obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 bez

poberania starobného dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného dôchodku podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom

2004, zvyšuje sa starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.

decembri 2003 do 31. júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra

2003,

b) počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového

poistenia o 0, 75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral starobný

dôchodok.

(4) Obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 uvedené

v odseku 2 a v odseku 3 písm. a) sa považuje za zamestnanie podľa predpisov účinných do

31. decembra 2003.

(5) Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa odseku 3 za kalendárny rok len

raz.

§ 262

(1) Poistenec, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 1.

januárom 2004, je po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k

31. decembru 2003 a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť alebo invalidný dôchodok, má

po 31. decembri 2003 nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona; § 261 ods. 1 druhá až

štvrtá veta platia rovnako.

(2) Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 1.

januárom 2004 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa pomerný

starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31.

júla 2006 bez poberania pomerného starobného dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného

dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(3) Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu pomerného starobného dôchodku pred 1.

januárom 2004, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia

získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra

2003,

b) počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového

poistenia o 0, 75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral pomerný starobný

dôchodok,

(4) Obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 uvedené

v odseku 2 a v odseku 3 písm. a) sa považuje za zamestnanie podľa predpisov účinných do

31. decembra 2003.

(5) Pomerný starobný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2004 a pomerný starobný

dôchodok uvedený v odseku 2 sa od 1. januára 2004 považuje za starobný dôchodok.

§ 263

(1) Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov

účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok

podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni

za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon

neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť

zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne

zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na

nárok na výplatu invalidného dôchodku.

(2) Ustanovenie § 263 ods. 2 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto

ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch

od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

(3) Trvanie invalidity podľa tohto zákona Sociálna poisťovňa nepreskúmava, ak poistenec,

ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2003, dovŕšil pred 1. januárom 2004 vek najmenej 60

rokov, ak ide o muža a vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu.

(4) Ustanovenie § 263 ods. 4 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto

ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch

od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

(5) Ustanovenie § 263 ods. 5 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto

ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch

od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

(6) Ustanovenie § 263 ods. 6 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto

ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch

od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

(7) Ustanovenie § 263 ods. 7 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto

ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch

od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

(8) Invalidný dôchodok uvedený v odsekoch 1, 5 až 7, ktorého poberateľ pred 1. januárom

2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o

ženu, sa nepovažuje za starobný dôchodok.

(9) Invalidný dôchodok uvedený v odseku 1, ktorého poberateľ pred 1. januárom 2004 dovŕšil

vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža, alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa

považuje od 1. januára 2005 za starobný dôchodok.

(10) Ak poberateľ invalidného dôchodku uvedeného v odsekoch 1, 5 až 7 splní podmienky

nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto

zákona, vypláca sa ten dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa

vypláca ten dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty týchto dôchodkov pre

súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.

(11) Invalidné dôchodky uvedené v odsekoch 1, 5 až 8 sa po 31. decembri 2003 vyplácajú zo

základného fondu invalidného poistenia.

(12) Invalidný dôchodok uvedený v odseku 9 sa vypláca po 31. decembri 2004 zo základného

fondu starobného poistenia. Zo základného fondu starobného poistenia sa vypláca aj vdovský

dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po poberateľovi invalidného dôchodku

uvedeného v prvej vete.

(13) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na nové

vymeranie pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na nové vymeranie nepretržite

zamestnaný k 31. decembru 2003, sa určí podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, a

to vrátane úpravy dôchodkov prislúchajúcej podľa osobitného predpisu.111) Rozhodujúcim

obdobím na určenie priemerného mesačného zárobku sú kalendárne roky 1994 až 2003. Z

obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003 nárok na nové vymeranie

invalidného dôchodku nevzniká.

(14) V období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 sa nárok na invalidný dôchodok

posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak občan

a) sa stal invalidný pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka,

b) nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok a

c) dovŕšil 18 rokov veku.

(15) Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 má aj fyzická osoba narodená v období

od 1. januára 1987 do 31. decembra 2004, ktorá sa stala invalidnou podľa predpisov účinných

pred 1. januárom 2005 pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.

(16) Trvanie invalidity podľa tohto zákona od 1. augusta 2006 Sociálna poisťovňa

nepreskúmava, ak poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný

invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, dovŕšil do dňa

preskúmania trvania invalidity podľa odseku 2 dôchodkový vek a Sociálna poisťovňa do 31.

júla 2006 u tohto poistenca nepreskúmala trvanie invalidity. Poistencovi uvedenému v prvej

vete sa invalidný dôchodok odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr od 1. augusta

2006, považuje za starobný dôchodok; § 293m ods. 2 a 4 platia rovnako. Tento starobný

dôchodok sa vypláca zo základného fondu starobného poistenia. Zo základného fondu

starobného poistenia sa vypláca aj vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský

dôchodok po poberateľovi tohto starobného dôchodku.

(17) Na účely určenia sumy invalidného dôchodku uvedeného v odsekoch 5 a 7 sa určí
osobný mzdový bod podľa § 62 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo

najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný

mesačný zárobok na výpočet tohto invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa

určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný

mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový

bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená

suma, osobný mzdový bod sa určí ako podiel pevne určenej sumy, ktorá platí ku dňu vzniku

nároku na predchádzajúcu dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

§ 263a

(1) Poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do

18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity

podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne

a) o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o nároku na jeho

výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku

prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania

invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo

čiastočný invalidný dôchodok, a to od zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný

invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do

18. júla 2006,

b) o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona

účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného

do 18. júla 2006 sa vypláca invalidný dôchodok v sume určenej podľa zákona účinného od 1.

januára 2004 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa

zákona účinného do 31. decembra 2003, a to od zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu

preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, alebo

c) o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku

v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku

prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume

vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá

nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do

31. decembra 2003.

(2) Poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný

dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, nebola mu určená pri kontrolnej

lekárskej prehliadke konanej pred 1. januárom 2004 lehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31.

decembri 2003 a po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla

2006

a) bola mu znížená suma invalidného dôchodku, patrí odo dňa zmeny sumy invalidného

dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla

2006 invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v sume, v akej patril k tomuto

dňu vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004,

alebo

b) bol mu odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, obnoví sa nárok

na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok odo dňa zániku nároku na

invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v sume, v akej patril k tomuto dňu

vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004.

(3) Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný

dôchodok a o jeho sume podľa odsekov 1 a 2 aj vtedy, keď poistencom uvedeným v odsekoch

1 a 2 bol invalidný dôchodok prekvalifikovaný na starobný dôchodok.

(4) Na nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa odsekov 1 a 2 sa

podmienka poklesu zárobku považuje za splnenú.

(5) Ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný

invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na

výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa

invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov

vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov

pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

(6) Vdove po poistencovi, ktorý zomrel po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2

účinného do 18. júla 2006 a

a) bola mu znížená suma invalidného dôchodku, patrí odo dňa smrti tohto poistenca vdovský

dôchodok v sume určenej z invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku,

na ktorý mal zomretý poistenec nárok ku dňu zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu

preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 vrátane zvýšenia

prislúchajúceho ku dňu jeho smrti a zvýšenia prislúchajúceho k vdovskému dôchodku podľa

zákona účinného od 1. januára 2004, alebo

b) bol mu odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, vznikne nárok na

vdovský dôchodok odo dňa smrti tohto poistenca a jeho suma sa určí z invalidného dôchodku

alebo čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý mal zomretý poistenec nárok ku dňu

zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu

preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 vrátane zvýšenia

prislúchajúceho ku dňu jeho smrti a zvýšenia prislúchajúceho k vdovskému dôchodku podľa

zákona účinného od 1. januára 2004.

(7) Na vdovecký dôchodok a na sirotský dôchodok po poistencovi, ktorý zomrel po

preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a bola mu znížená

suma invalidného dôchodku alebo mu bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný

invalidný dôchodok, platí odsek 6 rovnako.

(8) Na nárok na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a na určenie jeho sumy

podľa odseku 1, odseku 6 písm. b) a odseku 7 podľa zákona účinného do 31. decembra 2003

sa za zamestnanie považuje aj obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003

a za hrubý zárobok na určenie priemerného mesačného zárobku podľa zákona účinného do

31. decembra 2003 sa považuje aj vymeriavací základ na platenie poistného na starobné

poistenie po 31. decembri 2003.

(9) O invalidnom dôchodku a čiastočnom invalidnom dôchodku podľa odsekov 1 a 2 Sociálna

poisťovňa rozhodne z vlastného podnetu a o vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku a

sirotskom dôchodku podľa odsekov 6 a 7 Sociálna poisťovňa rozhodne na podnet manželky,

manžela a nezaopatreného dieťaťa zomretého poistenca.

(10) Podnet podľa odseku 9 sa môže podať najneskôr do 30. septembra 2009. Sociálna

poisťovňa rozhodne podľa odsekov 1 až 9 do 18 mesiacov od podania podnetu alebo do 30.

septembra 2009, ak začala konanie z vlastného podnetu.

(11) Ak konanie o invalidnom dôchodku začaté podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006

a konanie o vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku alebo sirotskom dôchodku po

poberateľovi invalidného dôchodku, ktorému Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie

invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, nebolo právoplatne skončené do 30.
septembra 2006, o nároku na invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a

sirotský dôchodok sa rozhodne podľa tohto zákona.

(12) Na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1.

januárom 2004 je viac ako 70 % a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného

podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je 50 %.

(13) Poistenec, ktorému po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18.

júla 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok alebo sa mu

znížila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sa považuje na účely platenia

poistného podľa tohto zákona za poberateľa invalidného dôchodku a na účely osobitných

predpisov za invalidného odo dňa vydania rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2, ktorým sa prizná

invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok alebo určí jeho suma.

§ 263b

(1) Poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný

dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, tento dôchodok sa mu vypláca k

1. októbru 2006 a v období od 1. januára 2004 do 30. septembra 2006 nebolo mu preskúmané

trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa po 30.

septembri 2006 preskúmava trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2003 a rozhoduje o nároku na invalidný dôchodok a čiastočný

invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. To platí aj vtedy, ak

dôjde k zmene invalidity poistenca na čiastočnú invaliditu alebo k zmene čiastočnej invalidity

poistenca na invaliditu. Sociálna poisťovňa rozhodne podľa druhej vety bez žiadosti.

(2) Za zamestnanie podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 sa považuje aj obdobie

dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 a za hrubý zárobok na určenie

priemerného mesačného zárobku podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 sa považuje

aj vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie po 31. decembri 2003.

§ 264

(1) Vdove, ktorá má podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 nárok na vdovský

dôchodok, vypláca sa vdovský dôchodok aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na

vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento

zákon neustanovuje inak.

(2) Ak vdova spĺňa po 31. decembri 2003 podmienky nároku na vdovský dôchodok a tento

dôchodok sa k 1. januáru 2004 nevypláca z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti

alebo z tohto dôvodu sa vypláca v nižšej sume, vdovský dôchodok sa od splátky dôchodku

splatnej po 31. decembri 2003 na základe žiadosti upraví na sumu, v akej by sa vyplácal k 31.

decembru 2003 bez obmedzenia z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti.

§ 265

Ak nárok na sirotský dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003

zanikol pred 1. januárom 2004 alebo po 31. decembri 2003 z dôvodu nesplnenia podmienky

nezaopatrenosti dieťaťa a dieťa podmienku nezaopatrenosti opätovne splní po 31. decembri

2003, nárok na sirotský dôchodok vznikne znova, ak sú splnené podmienky nároku na tento

dôchodok podľa tohto zákona. Nárok na sirotský dôchodok vznikne najskôr od 1. januára

2004 a jeho suma sa určí podľa tohto zákona. Ustanovenie § 81 ods. 6 sa nepoužije.

§ 266

(1) Dôchodok za výsluhu rokov priznaný do 31. decembra 2003 sa považuje po tomto dni za

invalidný dôchodok, a to v sume, v akej patril do 31. decembra 2003, bez obmedzenia z

dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti.

(2) Poberateľovi invalidného dôchodku podľa odseku 1 sa splnenie podmienky invalidity

neskúma.

§ 267

Dôchodok manželky, ktorý sa vypláca k 31. decembru 2003, vypláca sa aj po tomto dni za

podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej

patril do 31. decembra 2003. O dôchodku manželky rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje po

31. decembri 2003 organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán

Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra

2003.

§ 268

Sociálny dôchodok, ktorý sa vypláca k 31. decembru 2003, vypláca sa aj po tomto dni za

podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej

patril do 31. decembra 2003. O sociálnom dôchodku rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje po

31. decembri 2003 organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán

Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra

2003. Na zvýšenie sumy sociálneho dôchodku vyplácaného k 30. júnu kalendárneho roka

platí § 82 rovnako.

§ 269

(1) Ak bol starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský

dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa

upravený do 31. decembra 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa dôchodku, tento

dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2003 za podmienok ustanovených predpismi účinnými

do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril k 31. decembru 2003. Zvýšenie dôchodku

podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu.

(2) Ak bol starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok

upravený do 31. decembra 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa tohto dôchodku

a jeho rodinného príslušníka, tento dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2003 za podmienok

ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril k 31.

decembru 2003. Zvýšenie dôchodku podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z

dôvodu jediného zdroja príjmu.

(3) Na sumu, o ktorú bol upravený starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo

invalidný dôchodok z dôvodu jediného zdroja príjmu, sa neprihliada pri určení sumy

vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku.

(4) Suma, na ktorú sa dôchodok zvyšuje z dôvodu jediného zdroja príjmu vyjadrená v eurách,

je 153, 90 eura, ak ide o zvýšenie dôchodku poberateľa starobného dôchodku, pomerného

starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku

alebo sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa a 261, 30 eura, ak ide o zvýšenie

dôchodku pre poberateľa dôchodku a jeho rodinného príslušníka.

§ 270

Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra

2000 sa od 1. januára 2004 vypláca za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31.

decembra 2000. O zvýšení dôchodku pre bezvládnosť rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje

po 31. decembri 2003 organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán

Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra

2003.

§ 271

O dávkach podľa osobitného predpisu112) po 31. decembri 2003 rozhoduje a ich výplatu

zabezpečuje organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej

poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003.

§ 272

(1) Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení

vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z

povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa

osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002

vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z

povolania.

(2) Nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003,

poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.

(3) Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní

invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31.

decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za

úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty

platí § 82 primerane.

(4) Náhrada nákladov na výživu pozostalých, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2003 a nárok

na jej výplatu trvá aj po tomto dni, sa považuje od 1. januára 2004 za pozostalostnú úrazovú

rentu, a to v sume, v akej patrila do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie pozostalostnej

úrazovej renty platí § 82 primerane.

(5) V konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri

uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli

právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31.

decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31.

decembri 2003 ako o úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto

náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a

vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003.

(6) V konaní o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré nebolo právoplatne skončené

do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31. decembra 2003 podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31. decembri 2003 ako o

pozostalostnej úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o tejto náhrade, na

ktorú vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o jej priznanie a vyplácanie bola podaná

po 31. decembri 2003.

(7) Zamestnávateľ, ktorý vypláca plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri

pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 26. novembrom 1993, a

zamestnávateľ, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu a ktorý

vyplácal plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z

povolania vzniknuté pred 1. aprílom 2002, sú povinní najneskôr do 30. novembra 2003

písomne oznámiť príslušnej pobočke druh a výšku nimi vyplácaného plnenia.

(8) Zamestnávatelia, od ktorých Sociálna poisťovňa prevezme výplatu plnení podľa odseku 1,

sú povinní odovzdať príslušné písomné doklady preukazujúce nárok na vyplácané plnenia do

31. decembra 2003.

(9) V konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri

uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli

právoplatne skončené do 31. júla 2006 (§ 272 ods. 5), sa po tomto dni rozhodne podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za

stratu na dôchodku, ak nárok na ich výplatu trval aj po 31. decembri 2003, sa považujú od 1.

januára 2004 za úrazovú rentu a poskytujú sa v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 po

zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 rovnako.

(10) V konaní o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré nebolo právoplatne skončené

do 31. júla 2006 (§ 272 ods. 6), sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2003. Táto náhrada nákladov na výživu pozostalých, ak nárok na jej výplatu trvá aj

po 31. decembri 2003, sa považuje od 1. januára 2004 za pozostalostnú úrazovú rentu a

poskytuje sa v sume, v akej patrila k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na

zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 rovnako.

(11) Spory o nárokoch podľa odsekov 9 a 10 rozhodujú súdy.

Nároky na dôchodkové dávky vzniknuté po 31. decembri 2003

§ 273

(1) Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný

starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 nesplnil podmienky

nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný

dôchodok podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný

starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a podmienku potrebnej doby zamestnania podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2003 splní len s pripočítaním obdobia dôchodkového

poistenia získaného po 31. decembri 2003, má nárok na starobný dôchodok alebo pomerný

starobný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Výška starobného

dôchodku alebo pomerného starobného dôchodku tohto poistenca sa určuje podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov

prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.110)

(3) Pomerný starobný dôchodok uvedený v odseku 2 sa odo dňa jeho priznania považuje za

starobný dôchodok.

(4) Ak priemerný osobný mzdový bod poistenca zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného

v § 63 ods. 7 až 12, ktorému vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v

období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004, je nižší ako 0, 6 a v období od 1. januára

2005 do 30. júna 2005 je nižší ako 1, priemerný osobný mzdový bod sa určí podľa § 63 ods. 1

až 6 z rozhodujúceho obdobia, ktorým sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok okrem kalendárnych

rokov pred 1. januárom 1984. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je nižší ako

priemerný osobný mzdový bod zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až

12, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku sa určí z vyššieho priemerného

osobného mzdového bodu. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je vyšší ako 1,

suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok v období od
1. januára 2005 do 30. júna 2005, sa určí z priemerného osobného mzdového bodu v hodnote

1. To platí aj na účely určenia súm vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo

sirotského dôchodku priznaných po tomto poistencovi.

(5) Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom

2004 a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2004 podľa

predpisov účinných pred 1. januárom 2005 (§ 273 ods. 2), má nárok na starobný dôchodok

podľa tohto zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej

62 rokov. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2005.

§ 274

(1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú

do 31. decembra 2023.

(2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na

ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov

prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov

uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého

dôchodku alebo sirotského dôchodku.

§ 274a

Konanie o invalidný dôchodok,

ktoré nebolo právoplatne skončené do 14. apríla 2004

V konaniach o invalidný dôchodok vrátane konania o invalidný dôchodok podľa § 263, ktoré

neboli právoplatne skončené do 14. apríla 2004, sa rozhodne podľa predpisu účinného od 15.

apríla 2004.

§ 275

Spôsob výplaty dávok po 31. decembri 2003

Dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce z

nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a

podpora v nezamestnanosti, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003 a nárok na ich výplatu

trvá aj po tomto dni, sa vyplácajú spôsobom ustanoveným predpismi účinnými do 31.

decembra 2003.

§ 276

Výška dávky v nezamestnanosti v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005

(1) Výška dávky v nezamestnanosti, na ktorú vznikne poistencovi nárok od 1. januára 2004

do 31. decembra 2004, je najviac v sume 20 % maximálneho denného vymeriavacieho

základu.

(2) Výška dávky v nezamestnanosti, na ktorú vznikne poistencovi nárok od 1. januára 2005

do 31. decembra 2005, je najviac 35 % maximálneho denného vymeriavacieho základu.

(3) Maximálny denný vymeriavací základ sa určí podľa § 108 ods. 2 z vymeriavacieho

základu na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti uvedeného v § 138 ods. 14.

Financovanie, organizácia a konanie

§ 277

(1) Ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové

zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom

úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v

nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto

povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.

decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

(2) O sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na

dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri

pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v

nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších

povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s

platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré

vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri

2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(3) V konaniach vo veciach poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové

zabezpečenie, poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom

úraze alebo pri chorobe z povolania, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do

garančného fondu, penále, poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré

neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni postupuje podľa

predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(4) Do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 poistné na invalidné poistenie

neplatí poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred

1. januárom 2004, ak nárok na jeho výplatu trvá aj po 31. decembri 2003. Do preskúmania

trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za

zamestnanca, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1.

januárom 2004, ak nárok na jeho výplatu trvá aj po 31. januári 2003.

(5) Odsek 4 sa použije do 30. septembra 2006.

§ 277a

V konaniach o odpustení povinnosti zaplatiť penále alebo znížiť penále, ktoré sa viaže na

poistné, ktoré nebolo odvedené včas alebo bolo odvedené v nižšej sume do 31. decembra

2004, sa postupuje podľa predpisu účinného do 31. decembra 2004.

§ 277b

(1) Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, na

poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri

chorobe z povolania a pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku

do garančného fondu vzniknuté do 31. decembra 2002, pohľadávky na penále a na pokutách

súvisiacich s platením poistného a príspevkov uložených do 31. decembra 2002 podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2003 voči zdravotníckym zariadeniam, môže Sociálna

poisťovňa postúpiť podľa § 149 za odplatu tretej osobe, ktorou je právnická osoba so 100 %

majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149

ods. 5 druhá veta sa nepoužije. Suma odplaty za postúpenie pohľadávok podľa prvej vety

nemôže byť nižšia ako suma dlžného poistného a dlžných príspevkov.

(2) Tretia osoba určená podľa odseku 1 môže nakladať s postúpenou pohľadávkou ako

vlastník aj iným spôsobom ako podľa § 149 ods. 10.

§ 277c

(1) Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové

zabezpečenie, na poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri

pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a na

príspevku do garančného fondu vzniknuté do 31. decembra 2003 voči zdravotníckym

zariadeniam, pohľadávky na penále, ktoré sa týkajú tohto poistného alebo príspevku, alebo

pohľadávky na pokute vzniknuté do 31. decembra 2003 okrem pohľadávok, ktoré možno

postúpiť podľa § 277b, môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 na právnickú osobu so

100 % majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; §

149 ods. 2 a ods. 5 druhá veta sa nepoužijú.

(2) Právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu uvedená v odseku 1 môže nakladať s

postúpenou pohľadávkou ako vlastník aj iným spôsobom ako podľa § 149 ods. 10.

§ 277d

(1) Pohľadávky na poistnom vzniknuté od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 voči

zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na penále, ktoré sa týkajú tohto poistného, alebo

pohľadávky na pokute vzniknuté od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 môže Sociálna

poisťovňa postúpiť podľa § 149 na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu

určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149 ods. 2 a ods. 5 druhá veta sa

nepoužijú.

(2) Na nakladanie s postúpenou pohľadávkou platí § 277c ods. 2 rovnako.

§ 278

(1) Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na

dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu samostatne zárobkovo činnej osoby

uvedenej v § 252 ods. 1 je vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské

poistenie a na dôchodkové zabezpečenie do 31. decembra 2003. Vymeriavací základ na

platenie poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie je najmenej

vymeriavací základ uvedený v § 138 ods. 10 a najviac vymeriavací základ uvedený v § 138

ods. 12 a 13.

(2) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo

základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia v období

od 1. januára 2004 do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 za poberateľa

invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 a vyplácaného po 31. decembri

2003 okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266, je mesačne suma určená

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného

vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného

vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu

roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie.

(3) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo

základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia v období

od 1. januára 2004 do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 za poberateľa

čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 a vyplácaného po 31.

decembri 2003 okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266, je mesačne suma

určená

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka polovica jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka polovica jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie.

(4) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo

základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia za

poberateľa invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 okrem poberateľa

invalidného dôchodku uvedeného v § 266, je mesačne suma určená

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného

mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v

kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na

starobné poistenie,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného

mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v

kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné

poistenie.

(5) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo

základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia za

poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 okrem

poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266, je mesačne suma určená

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin jednej polovice

priemerného osobného mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho

základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v

ktorom platí poistné na starobné poistenie,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin jednej polovice

priemerného osobného mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho

základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom

platí poistné na starobné poistenie.

(6) Na účely odsekov 4 a 5 sa určí osobný mzdový bod podľa § 62 za každý kalendárny rok

patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z

ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet invalidného dôchodku alebo
čiastočného invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť

kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok

určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto

nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný

mzdový bod sa určí ako podiel pevne určenej sumy, ktorá platí ku dňu vzniku nároku na

invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na invalidný dôchodok

alebo čiastočný invalidný dôchodok.

(7) Odseky 2 a 3 sa použijú do 30. septembra 2006.

(8) Odseky 4 až 6 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.

§ 279

(1) V období do 31. decembra 2007 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo

výške 0, 8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 14 a 15.

(2) V období do 31. decembra 2007 sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134

neposkytuje.

(3) Zaradenie jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie

ekonomických činností do desiatich nebezpečnostných tried diferencovaných sadzieb

poistného na úrazové poistenie vykoná prvýkrát Sociálna poisťovňa v roku 2007 s účinnosťou

od 1. januára 2008 podľa priemerného porovnateľného bezpečnostného rizika zisteného za

jednotlivé skupiny ekonomických činností na základe štatistických údajov Sociálnej

poisťovne získaných z výkonu úrazového poistenia za roky 2004 až 2006.

(4) Zamestnávateľ, ktorý vyplácal plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri

pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 26. novembrom 1993 a ktoré od neho

prevzala Sociálna poisťovňa, je povinný zaplatiť Sociálnej poisťovni najneskôr

a) do 30. júna 2005 sumu plnení vyplatených za rok 2004, ktorú Sociálna poisťovňa oznámi

zamestnávateľovi najneskôr do 31. marca 2005,

b) do 30. júna 2006 sumu plnení vyplatených za rok 2005, ktorú Sociálna poisťovňa oznámi

zamestnávateľovi najneskôr do 31. marca 2006.

§ 280

(1) Zostatok finančných prostriedkov základného fondu dôchodkového zabezpečenia k 31.

decembru 2003 sa s účinnosťou od 1. januára 2004 prevedie do základného fondu starobného

poistenia vo výške 75 % tohto zostatku a do základného fondu invalidného poistenia vo výške

25 % tohto zostatku.

(2) Zostatok finančných prostriedkov základného fondu zodpovednosti za škodu k 31.

decembru 2003 je s účinnosťou od 1. januára 2004 príjmom základného fondu úrazového

poistenia.

(3) Sumy na dlžnom poistnom na dôchodkovom zabezpečení vzniknuté pred 1. januárom

2004, ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného

fondu starobného poistenia vo výške 75 % tejto sumy a príjmom základného fondu

invalidného poistenia vo výške 25 % tejto sumy.

(4) Sumy na dlžnom poistnom z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri

pracovnom úraze a pri chorobe z povolania vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré boli

zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu úrazového

poistenia.

§ 281

(1) Zostatok finančných prostriedkov základného fondu podľa osobitného predpisu113) k 31.

decembru 2003 a príspevky na poistenie v nezamestnanosti splatné za december 2003 sú s

účinnosťou od 1. januára 2004 príjmom základného fondu poistenia v nezamestnanosti.

(2) Sumy na dlžnom príspevku na poistenie v nezamestnanosti vzniknuté pred 1. januárom

2004, ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného

fondu poistenia v nezamestnanosti.

§ 282

(1) Zostatok finančných prostriedkov garančného fondu podľa osobitného predpisu113) k 31.

decembru 2003 a príspevky do garančného fondu splatné za december 2003 sú s účinnosťou

od 1. januára 2004 príjmom základného fondu garančného poistenia.

(2) Sumy na dlžnom príspevku do garančného fondu vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré

boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu

garančného poistenia.

§ 282a

Sociálna poisťovňa nesmie na splnenie záväzku zdravotnej poisťovne alebo zdravotníckeho

zariadenia, ktorého zriaďovateľom je štát, obec alebo vyšší územný celok, prijať od

právnickej osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu splatnú a nepremlčanú pohľadávku na

úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne na dlžnom poistnom na dôchodkové zabezpečenie

alebo na dlžnom príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom

2004.

§ 283

Zostatok finančných prostriedkov rezervného fondu podľa osobitného predpisu113) k 31.

decembru 2003 sa s účinnosťou od 1. januára 2004 prevedie do základného fondu poistenia v

nezamestnanosti.

§ 284

V roku 2004 správny fond sa tvorí

a) najviac vo výške 3, 5 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové

poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie poistného na

poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu a z odplaty za postúpenú

pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na

poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie na poistnom na poistenie v

nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu,

b) z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,

c) z úrokov na účte správneho fondu,

d) z poriadkových pokút podľa § 202.

§ 285

(1) Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu

nákladov na

a) dôchodok manželky,

b) sociálny dôchodok,

c) zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu,

d) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

e) zvýšenie dôchodku z dôvodu účasti v odboji a rehabilitácie,

f) dávky podľa § 271,

g) odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania zamestnancov zrušených

zamestnávateľov, ktorých zakladateľom bol štát alebo Fond národného majetku Slovenskej

republiky,

h) plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a

chorobe z povolania vzniknuté pred 1. aprílom 2002 u zamestnávateľa, ktorý mal podľa

osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu,

i) úrazové dávky poskytované fyzickým osobám uvedeným v § 17 ods. 2 a 3,

j) príplatok za štátnu službu k dôchodku95a) od 1. januára 2004,

k) plnenia podľa § 293o ods. 6,

l) vianočný príspevok podľa osobitného predpisu113a) a na úhradu nákladov spojených s jeho

výplatou,

m) príplatok k dôchodku podľa osobitného predpisu113b) a na úhradu nákladov spojených s

jeho výplatou.

(2) Finančné prostriedky na úhradu nákladov na dávky uvedené v odseku 1 sa poukazujú

prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva.

§ 286

(1) Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona je Sociálna poisťovňa zriadená podľa predpisu

účinného do 31. decembra 2003.

(2) Národná rada zvolí členov dozornej rady najneskôr do 31. decembra 2003. Vláda

vymenuje členov rady riaditeľov najneskôr do 31. decembra 2003.

(3) Funkčné obdobie riaditeľa Sociálnej poisťovne, členov správnej rady Sociálnej poisťovne

a členov dozornej rady Sociálnej poisťovne zvolených podľa predpisu účinného do 31.

decembra 2003 zaniká 31. decembra 2003.

§ 286a

Predseda rady riaditeľov určí úsek činnosti Sociálnej poisťovne, ktorý riadi a za ktorý

zodpovedá člen rady riaditeľov, najneskôr do 31. januára 2005.

§ 287

(1) Sociálna poisťovňa je povinná prevziať rozhodovanie a vyplácanie dávok nemocenského

poistenia od zamestnávateľa najneskôr do 31. decembra 2004.

(2) Do prevzatia rozhodovania a vyplácania dávok nemocenského poistenia od

zamestnávateľa Sociálnou poisťovňou o nemocenských dávkach podľa tohto zákona

rozhodujú a vyplácajú ich zamestnávatelia, ktorí boli príslušní na ich výplatu do 31. decembra

2003.

(3) Zamestnávateľ, ktorý do 31. decembra 2003 rozhodoval o dávkach nemocenského

poistenia a vyplácal tieto dávky, je povinný vykazovať miestne príslušnej pobočke poistné na

nemocenské poistenie za príslušný kalendárny mesiac spolu s vyplatenými nemocenskými

dávkami vrátane počtu zamestnancov a počtu dní, za ktoré vyplatil nemocenské dávky, do dňa

prevzatia výkonu nemocenského poistenia od zamestnávateľov.

§ 288

V konaniach o prechode z dočasnej pracovnej neschopnosti do invalidity alebo čiastočnej

invalidity, ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. januárom 2004, sa postupuje podľa

právneho predpisu účinného do 31. decembra 2003.

§ 289

V konaniach o odstránení tvrdostí, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní nemocenského poistenia a

dôchodkového zabezpečenia a ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. januárom 2004, sa

postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

§ 290

(1) Zamestnávateľ je povinný viesť a predkladať evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia

do 31. decembra 2023 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre zamestnancov

narodených pred 1. januárom 1985. Príslušná pobočka je povinná viesť evidenčné listy

dôchodkového zabezpečenia do 31. decembra 2023 podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2003 pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistené

osoby narodené pred 1. januárom 1985.

(2) Zamestnávateľ je povinný zapísať na evidenčný list dôchodkového zabezpečenia údaje za

kalendárne roky pred 1. januárom 2004 a tento evidenčný list dôchodkového zabezpečenia

zaslať príslušnej pobočke najneskôr do 30. júna 2004.

§ 291

(1) Príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu za november

2003 a december 2003, ktoré sú splatné v roku 2004, vyberá Sociálna poisťovňa. Tieto

príspevky sú príjmom Sociálnej poisťovne.

(2) S účinnosťou od 1. januára 2004 Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolu a vymáhanie

príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za obdobie pred

1. januárom 2004, výplatu podpory v nezamestnanosti a peňažnej náhrady, ktoré boli priznané

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31. decembri

2003.

(3) Národný úrad práce je povinný odovzdať Sociálnej poisťovni do 31. decembra 2003

a) evidenciu odvádzateľov príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a príspevkov do

garančného fondu vrátane písomností týkajúcich sa kontroly a vymáhania príspevkov na

poistenie v nezamestnanosti a príspevkov do garančného fondu,

b) inventúrny zoznam pohľadávok a záväzkov z poistenia v nezamestnanosti a garančného

fondu k 31. decembru 2003,

c) evidenciu podpôr v nezamestnanosti a peňažných náhrad, ktoré boli priznané podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31. decembri 2003,

d) evidenciu uplatnených nárokov na podporu v nezamestnanosti a peňažnú náhradu, ktoré

vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté.

(4) Podrobnosti o prevode evidencie podľa odseku 3 upraví dohoda uzatvorená medzi

Sociálnou poisťovňou a Národným úradom práce.

§ 292

(1) Do dňa zriadenia účtu Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sa na ustanovenia § 142

ods. 1, § 143 ods. 3 a 4, § 145 ods. 3, § 159 písm. e) a § 240 ods. 1 primerane použijú

ustanovenia osobitného predpisu114) účinného do 31. decembra 2003.

(2) V rokoch 2004 až 2007 rada riaditeľov rozhodne o použití finančných prostriedkov

základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej

výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na

dávky, na ktorých úhradu je určený.

(3) Rada riaditeľov rozhoduje podľa odseku 2 od 1. januára 2007 najdlhšie do vymenovania

generálneho riaditeľa vládou. Od vymenovania generálneho riaditeľa vládou rozhoduje o

použití finančných prostriedkov podľa odseku 2 generálny riaditeľ.

§ 293

Výnosy z predaja majetkových podielov štátu, ktoré sú alebo budú na základe rozhodnutia

vlády súčasťou Štátnych finančných aktív Slovenskej republiky určené na financovanie

transformačných nákladov dôchodkovej reformy, možno použiť len na financovanie deficitov

Sociálnej poisťovne vzniknutých v dôsledku zavedenia povinného kapitalizačného systému.

§ 293a

Zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2004

(1) Na zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2004 sa nepoužije § 82 ods. 1 až 5 a odsek 8.

(2) Dôchodkové dávky priznané pred 1. februárom 2004 sa zvyšujú od 1. februára 2004 o 4 %

mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa

dôchodková dávka zvyšuje.

(3) Dôchodkové dávky priznané od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo

dňa ich priznania o 4 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku

dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

(4) Dôchodkové dávky priznané pred 1. decembrom 2004 sa zvyšujú od 1. decembra 2004 o

percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien

a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej

republiky znížené o 4 %. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa prvej vety sa ustanoví

opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné

znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. augusta 2004.

(5) Dôchodkové dávky priznané od 1. decembra 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo

dňa ich priznania po zvýšení podľa odseku 3 o percento určené podľa odseku 4. Na zvýšenie

dôchodkovej dávky podľa prvej vety je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky, na

ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

(6) Invalidný dôchodok, ktorý sa v období od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004

nevyplácal z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca podľa osobitného predpisu, 51) nemocenského, platu alebo služobného príjmu

podľa osobitného predpisu57) priznaných pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, sa

zvýši podľa odsekov 2 až 5 odo dňa vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku.

(7) Dôchodková dávka, ktorá sa v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004

nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na

jej výplatu podľa odsekov 2 až 5 od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej

dávky.

(8) Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa nezvyšujú podľa odsekov

2 až 5, ak boli vymerané zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo

invalidného dôchodku zvýšených podľa odsekov 2 a 5.

§ 293b

Zvýšenie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty od 1. januára 2005

Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta vyplácané pred 1. januárom 2005 sa zvyšujú od

1. januára 2005 o 7, 54 % sumy úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej

ku dňu zvýšenia.

§ 293c

Zamestnávateľ, ktorý uzatvoril so zamestnancom uvedeným v § 4 ods. 2 pracovnoprávny

vzťah pred 1. aprílom 2005 a tento pracovnoprávny vzťah naďalej trvá, je povinný prihlásiť

tohto zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia

najneskôr do 31. mája 2005.

§ 293d

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2005

Na dôchodkové dávky právoplatne priznané do 30. júna 2005 a na dôchodkové dávky, o

ktorých konanie začaté pred 1. júlom 2005 nebolo právoplatne skončené do 30. júna 2005, sa

§ 63 v znení účinnom od 1. júla 2005 nepoužije.

§ 293e

Zvyšovanie dôchodkových dávok a úrazových dávok v roku 2005

(4) Na zvýšenie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platia odseky 1 až 3 rovnako.

(5) Sumy jednorazového odškodnenia uvedené v § 94 ods. 2 a 3, suma náhrady nákladov

spojených s liečením uvedená v § 100 ods. 2 a sumy náhrady nákladov spojených s pohrebom

uvedené v § 101 ods. 3 a 5 sa zvyšujú v roku 2005 indexom 1, 075.

§ 293f

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2006

Dôchodková dávka priznaná do 31. decembra 2005 sa po tomto dni vypláca v sume určenej

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2005.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2006

§ 293g

Fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e), ktorá podá prihlášku na dôchodkové

poistenie do 31. augusta 2006, povinné dôchodkové poistenie vzniká od 1. augusta 2006, ak

takouto fyzickou osobou je od 1. augusta 2006.

§ 293h

Ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. júla 2006 a súd nerozhodol o vyhlásení

konkurzu alebo nezastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku do tohto dňa, platobná

neschopnosť zamestnávateľa na účely garančného poistenia a nárok na dávku garančného

poistenia sa po 31. júli 2006 posudzuje podľa zákona účinného do 31. júla 2006.

§ 293i

(1) Ak dôvod na poskytovanie nemocenskej dávky vznikol do 31. júla 2006 a o tejto dávke do

tohto dňa nebolo rozhodnuté, o nároku na nemocenskú dávku sa rozhodne po 31. júli 2006

podľa zákona účinného do 31. júla 2006. Nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a

materské, na ktoré vznikol nárok do 31. júla 2006 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni,

vyplácajú sa po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006.

(2) Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na nárok na materské sa započítava aj

obdobie od 1. júla 2005 do 31. júla 2006, počas ktorého bolo prerušené povinné nemocenské

poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného

predpisu45a) a povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu

nároku na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.45b)

§ 293j

Osobný mzdový bod určený za každý kalendárny rok pred 1. januárom 1995 je najviac v

hodnote 3, ak nárok na dôchodkovú dávku vznikne po 31. júli 2006.

§ 293k

(1) Ak suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003

bola obmedzená najvyššou výmerou, starobný dôchodok sa uvoľní odo dňa splátky splatnej

po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez tohto obmedzenia.

(2) Suma starobného dôchodku, ktorá bola vypočítaná z upraveného priemerného mesačného

zárobku 4 067 Sk, sa novo určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z

priemerného mesačného zárobku určeného podľa odsekov 3 a 4 bez obmedzení podľa odseku

1, a to aj za obdobie dôchodkového poistenia získané v období od 1. januára 2004 do 31. júla

2006 po vzniku nároku na starobný dôchodok.

(3) Priemerný mesačný zárobok na účely určenia sumy starobného dôchodku je priemerný

mesačný zárobok, z ktorého bola vypočítaná suma starobného dôchodku, neobmedzený podľa

predpisu účinného do 31. decembra 2003.

(4) Priemerný mesačný zárobok v sume do 2 500 Sk sa započítava v plnej výške, zo sumy nad

2 500 Sk do 6 000 Sk sa započítava jedna tretina a zo sumy nad 6 000 Sk sa započítava jedna

desatina. Takto upravený priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na celé slovenské

koruny nahor.

(5) O sume starobného dôchodku podľa odsekov 1 až 4 Sociálna poisťovňa rozhodne

najneskôr do 31. decembra 2007. Starobný dôchodok podľa prvej vety sa vypláca najskôr odo

dňa splátky splatnej po 31. júli 2006, ak táto suma je vyššia ako suma starobného dôchodku

vyplácaná k tomuto dňu.

(6) Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok, ktorý vznikol do 31.

decembra 2003 a nárok na jeho výplatu vznikne po 31. júli 2006, v sume podľa odsekov 1 až

4 odo dňa vzniku nároku na jeho výplatu.

(7) Na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra

2003 poistenca uvedeného v § 261 ods. 1 sa odseky 1 až 6 nepoužijú; to platí aj na určenie

sumy dôchodku podľa § 274 ods. 2.

§ 293l

(1) Starobný dôchodok priznaný v sume určenej podľa predpisov účinných pred 1. januárom

2004 a starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný pomerný starobný dôchodok, sa

zvyšuje za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006 podľa § 66 ods. 2 až 9.

(2) Na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra

2003 poistenca uvedeného v § 261 ods. 1 sa odsek 1 nepoužije; to platí aj na určenie sumy

dôchodku podľa § 274 ods. 2.

(3) Predčasný starobný dôchodok vyplácaný k 31. júlu 2006 sa po tomto dni vypláca v sume

určenej podľa zákona účinného do 31. júla 2006. V konaní o nároku na predčasný starobný

dôchodok, ktoré bolo začaté pred 1. augustom 2006 a do 31. júla 2006 nebolo právoplatne

skončené, sa rozhodne a jeho suma sa určí aj po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31.

júla 2006.

(4) Poistencovi, ktorému Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 preskúmala trvanie invalidity

podľa § 263 a poistencovi, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok v období od 1.

januára 2004 do 31. júla 2006, ak nárok na výplatu týchto dôchodkov trvá aj po 31. júli 2006,

Sociálna poisťovňa na žiadosť preskúma trvanie invalidity podľa zákona účinného od 1.

augusta 2006 a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok najneskôr do šiestich mesiacov od

začatia konania.

(5) Ak nárok na vdovský dôchodok vznikol pred 1. januárom 2004, trvá po 31. júli 2006 a k

31. júlu 2006 sa nevyplácal z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru

ustanovenú predpismi účinnými pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v

nižšej sume, výplata vdovského dôchodku sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006

v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia z tohto dôvodu. Na uvoľnenie

výplaty vdoveckého dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a ktorý sa k 31.

júlu 2006 nevyplácal z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú

predpismi účinnými pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume,

ak nárok na tento dôchodok trvá po 31. júli 2006, platí prvá veta rovnako. O uvoľnení výplaty

vdovského dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu uvedeného v prvej vete a

o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu

uvedeného v druhej vete, Sociálna poisťovňa rozhodne na žiadosť najneskôr do šiestich

mesiacov od začatia konania. O uvoľnení výplaty vdovského dôchodku, ktorý sa k 31. júlu

2006 vyplácal v nižšej sume z dôvodu uvedeného v prvej vete a o uvoľnení výplaty

vdoveckého dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 vyplácal v nižšej sume z dôvodu uvedeného v

druhej vete, Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31. decembra 2007.

(6) Ak nárok na sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa vznikol pred 1. januárom

2004 a tento nárok trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa zvýši o 28, 5 % sumy

sirotského dôchodku vyplácanej ku dňu splátky splatnej po 31. júli 2006. Sirotský dôchodok v

takto určenej sume sa vypláca od splátky splatnej po 31. júli 2006. O zvýšení sirotského

dôchodku podľa prvej vety a druhej vety Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 31.

októbra 2006.

(7) Ak nárok na sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa vznikol pred 1. januárom

2004 a tento nárok trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa zvýši o 33, 3 % sumy

sirotského dôchodku vyplácanej ku dňu splátky splatnej po 31. júli 2006. Sirotský dôchodok v

takto určenej sume sa vypláca od splátky splatnej po 31. júli 2006; odsek 6 tretia veta platí

rovnako.

(8) Ak nárok na sirotský dôchodok vznikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006

podľa § 265 a nárok na jeho výplatu trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa určí

od splátky splatnej po 31. júli 2006 vo výške 40 % dôchodku zomretého rodiča alebo

osvojiteľa, na ktorý mal alebo by mal nárok v čase úmrtia vrátane zvýšení podľa tohto

zákona, ktoré by patrili k sirotskému dôchodku od vzniku nároku na tento dôchodok; odsek 6

tretia veta platí rovnako. Ak tento sirotský dôchodok sa do 31. júla 2006 nevyplácal alebo

zanikol na neho nárok, suma sirotského dôchodku sa určí vo výške 40 % dôchodku zomretého

rodiča alebo osvojiteľa, na ktorý mal alebo by mal nárok v čase úmrtia, a vypláca sa od

opätovného vzniku nároku na jeho výplatu vrátane zvýšení podľa tohto zákona alebo od

opätovného vzniku nároku.

(9) Príplatok k starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku a čiastočnému invalidnému

dôchodku priznaný v rámci súdnej rehabilitácie a mimosúdnej rehabilitácie, ktorý sa k 31.

júlu 2006 nevyplácal z dôvodu, že spolu s dôchodkom presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú

predpisom účinným pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume, sa

uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu

bez obmedzenia z tohto dôvodu. O sume dôchodku podľa prvej vety Sociálna poisťovňa

rozhodne najneskôr do 31. decembra 2007.

(10) Na poistenca, ktorému Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 preskúmala trvanie invalidity

podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, sa odsek 4 od 1. októbra 2006 nepoužije. To

platí aj vtedy, keď tento poistenec podal žiadosť podľa odseku 4 pred 1. októbrom 2006.

§ 293m

(1) Ak poberateľ invalidného dôchodku v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007

dovŕši dôchodkový vek a nárok na tento dôchodok by mal trvať aj po dovŕšení dôchodkového

veku, invalidný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný

dôchodok.

(2) Na zvyšovanie starobného dôchodku podľa odseku 1 za obdobie dôchodkového poistenia

získané po dovŕšení dôchodkového veku a na zvyšovanie starobného dôchodku, na ktorý bol

prekvalifikovaný invalidný dôchodok pred 1. augustom 2006, za obdobie dôchodkového

poistenia získané po 31. júli 2006, platí § 66 ods. 2 až 9 rovnako.

(3) Poberateľovi invalidného dôchodku, ktorému je do 31. decembra 2007 priznaný predčasný

starobný dôchodok, zaniká nárok na invalidný dôchodok dňom priznania predčasného

starobného dôchodku.

(4) Ak poberateľ starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok,

splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku po 31. júli 2006, vypláca sa

dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si

poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká

nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.

(5) Ak nárok na sirotský dôchodok vznikol pred 1. januárom 2008 a nárok na tento dôchodok

trvá aj po 31. decembri 2007, nárok na tento dôchodok po 31. decembri 2007 nezaniká z

dôvodu, že zomretý by pred 1. januárom 2008 dovŕšil dôchodkový vek.

(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.

§ 293n

(1) Vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004, nebol mu priznaný vdovecký

dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 alebo zanikol nárok na taký

vdovecký dôchodok pred 1. augustom 2006 a ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia

troch rokov od smrti manželky, dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný invalidným a táto

invalidita trvá aj po 31. júli 2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

o viac ako 70 %, má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ktorá

a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku,

invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov,

b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný

dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za

výsluhu rokov, alebo

c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(2) Podmienka trvania invalidity vdovca podľa odseku 1 sa považuje za splnenú aj vtedy, ak v

čase trvania invalidity vdovec dovŕšil dôchodkový vek pred 1. augustom 2006.

(3) Suma vdoveckého dôchodku je 2 794 Sk mesačne.

(4) Na zvyšovanie vdoveckého dôchodku platí § 82 rovnako.

(5) Pri súbehu nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku s inou dôchodkovou dávkou platí §

81 ods. 2 až 5 rovnako.

(6) Vdovec nemá nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1, ak

a) má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa osobitného

predpisu, 2)

b) uzatvoril manželstvo alebo

c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť manželky úmyselným trestným

činom.

(7) Nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 vzniká najskôr od 1. augusta 2006 a o

nároku na tento dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do šiestich mesiacov od

začatia konania.

§ 293o

(1) Ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej

invalidity podľa § 272 ods. 3, trvá k 31. júlu 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj

po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65

rokov veku poberateľa, a to vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania

starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov

veku poberateľa po zvýšení podľa tohto zákona. Ak nárok na výplatu pozostalostnej úrazovej

renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada nákladov na výživu pozostalých podľa § 272

ods. 4, trvá k 31. júlu 2006, pozostalostná úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po 65.

roku veku, ktorý by zomretý dovŕšil, a to vo výške 50 % sumy pozostalostnej úrazovej renty

vyplácanej ku dňu, v ktorom by zomretý dovŕšil 65 rokov veku. Na zvyšovanie úrazovej renty

a pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 rovnako.

(2) Ak nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zanikol v období od 1. januára 2004 do 31.

júla 2006 z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo

z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa, Sociálna poisťovňa prizná úrazovú rentu na

žiadosť poškodeného najskôr od 1. augusta 2006, a to vo výške 50 % jej sumy, ktorá patrila

ku dňu zániku nároku na úrazovú rentu po zvýšení podľa tohto zákona. Ak nárok na

pozostalostnú úrazovú rentu podľa § 272 ods. 4 zanikol v období od 1. januára 2004 do 31.

júla 2006 z dôvodu, že zomretý dovŕšil 65 rokov veku, Sociálna poisťovňa prizná

pozostalostnú úrazovú rentu na žiadosť najskôr od 1. augusta 2006, a to vo výške 50 % jej

sumy, ktorá patrila ku dňu zániku nároku na pozostalostnú úrazovú rentu po zvýšení podľa

tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platí § 82

rovnako.

(3) Ak nárok na výplatu úrazovej renty priznanej podľa § 88 v období od 1. januára 2004 do

31. júla 2006 trvá aj po 31. júli 2006 poškodenému, ktorý pred 1. augustom 2006 dovŕšil

dôchodkový vek alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok, úrazová renta sa

vypláca od 1. augusta 2006 vo výške 50 % jej sumy vyplácanej k 31. júlu 2006.

(4) Ak poškodenému bola v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 priznaná úrazová

renta podľa § 88 a po 31. júli 2006 dovŕši dôchodkový vek alebo je mu priznaný predčasný

starobný dôchodok, je vymeriavací základ na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo

predčasného starobného dôchodku za rok 2004 aj 1, 25-násobok úhrnu vyplatených súm

úrazovej renty v roku 2004, za rok 2005 aj 1, 25-násobok úhrnu vyplatených súm úrazovej

renty v roku 2005 a za obdobie od 1. januára 2006 do 31. júla 2006 aj 1, 25-násobok úhrnu

vyplatených súm úrazovej renty v tomto období.

(5) Sociálna poisťovňa do 31. októbra 2006 prevedie zo základného fondu úrazového

poistenia do základného fondu starobného poistenia sumu vo výške 18 % z 1, 25-násobku

úhrnu súm úrazových rent podľa odseku 4 za obdobie od 1. januára 2004 do 31. júla 2006. Ak

poberateľovi úrazovej renty podľa prechádzajúcej vety vznikla povinná účasť na starobnom

dôchodkovom sporení pred vznikom nároku na úrazovú rentu, Sociálna poisťovňa prevedie za

obdobie, v ktorom je povinne zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení, sumu vo

výške 9 % z 1, 25-násobku úhrnu vyplatených súm úrazových rent priznaných podľa § 88 zo

základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia a rovnakú

sumu prevedie zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu príspevkov na

starobné dôchodkové sporenie.

(6) Sociálna poisťovňa od 1. augusta 2006 preberá od Ministerstva obrany Slovenskej

republiky výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá

vznikla pred 1. januárom 2004 vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných

povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením. Na zvyšovanie týchto plnení platí § 82

rovnako.

§ 293p

Ak poistenec bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov pred 1. augustom 2006 a o

dávke v nezamestnanosti do 31. júla 2006 nebolo rozhodnuté, o nároku na dávku v

nezamestnanosti sa rozhodne po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006. Dávka

v nezamestnanosti, na ktorú vznikol nárok do 31. júla 2006 a nárok na jej výplatu trvá aj po

tomto dni, vypláca sa po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006.

§ 293q

Vyhlásenie zamestnávateľa o pristúpení na podmienky elektronického zasielania údajov na

účely sociálneho poistenia doručené Sociálnej poisťovni pred 1. augustom 2006 sa považuje

za dohodu podľa § 186 ods. 2.

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2007

§ 293r

(1) Funkcia člena rady riaditeľov vymenovaného podľa zákona účinného do 31. decembra

2006 a funkcia člena dozornej rady zvoleného podľa zákona účinného do 31. decembra 2006

zaniká 1. januára 2007. Do vymenovania generálneho riaditeľa podľa zákona účinného od 1.

januára 2007 vykonáva rada riaditeľov svoju činnosť podľa zákona účinného do 31. decembra

2006. Do zvolenia všetkých členov dozornej rady podľa zákona účinného od 1. januára 2007

vykonáva dozorná rada, ktorej členovia boli zvolení podľa zákona účinného do 31. decembra

2006, svoju činnosť podľa zákona účinného do 31. decembra 2006.

(2) Mzda generálneho riaditeľa je do 31. marca 2007 šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy

v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za rok 2005. V roku 2007

sa generálnemu riaditeľovi neprizná odmena podľa § 122 ods. 6.

(3) Dozorná rada, ktorej členovia boli zvolení podľa zákona účinného od 1. januára 2007,

zvolí hlavného kontrolóra najneskôr do 60 dní od zvolenia všetkých jej členov.

§ 293s

(1) Sociálna poisťovňa môže postúpiť podľa § 149 ods. 13 aj pohľadávky na poistnom na

nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie, na poistnom na poistenie

zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, na

príspevku na poistenie v nezamestnanosti a na príspevku do garančného fondu za obdobie

pred 1. januárom 2004, pohľadávky na poistnom a na príspevkoch na starobné dôchodkové

sporenie za obdobie pred 1. januárom 2007, pohľadávky na pokutách uložených pred 1.

januárom 2007 a pohľadávky na penále, ktoré súvisí s týmto poistným alebo s týmito

príspevkami voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, na ktorej

majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.

(2) Sociálna poisťovňa môže postúpiť pohľadávky uvedené v odseku 1 s účinnosťou od 1.

januára 2008 podľa § 149 ods. 12.

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2008

§ 293t

(1) Príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby

povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v

nezamestnanosti zamestnanca podľa tohto zákona zaniká dňom 31. decembra 2007.

(2) Zamestnávateľ príslušníka Hasičského a záchranného zboru a zamestnávateľ príslušníka

Horskej záchrannej služby je povinný odhlásiť z registra poistencov a sporiteľov starobného

dôchodkového sporenia tohto príslušníka ako zamestnanca z povinného nemocenského

poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti dňom

31. decembra 2007 v lehote podľa § 231 ods. 1 písm. b).

§ 293u

(1) Príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby,

ktorému skončí služobný pomer v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, môže do

15 dní od skončenia služobného pomeru požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného

dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona.

(2) Dňom podania žiadosti podľa odseku 1 zaniká príslušníkovi Hasičského a záchranného

zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok na výsluhové zabezpečenie podľa

osobitného zákona.2)

§ 293v

(1) Ak príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej

služby vznikol nárok na ošetrovné podľa tohto zákona do 31. decembra 2007, zaniká tento

nárok dňom 31. decembra 2007. Sociálna poisťovňa zastaví dňom 31. decembra 2007 výplatu

tejto dávky a vydá o tom rozhodnutie. Ošetrovné, na ktoré vznikol nárok príslušníkovi

Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby pred 1. januárom

2008, Sociálna poisťovňa vyplatí za obdobie od vzniku nároku na ošetrovné do 31. decembra

2007.

(2) Nárok príslušníka Hasičského a záchranného zboru a príslušníka Horskej záchrannej

služby na nemocenské dávky a ich výplatu sa posúdi a rozhodne sa o ňom podľa tohto zákona

účinného do 31. decembra 2007, ak dôvod na ich poskytnutie vznikol pred 1. januárom 2008,

ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3) Ak dočasná pracovná neschopnosť príslušníka Hasičského a záchranného zboru a

príslušníka Horskej záchrannej služby vznikne pred 1. januárom 2008, ale nárok na

nemocenské podľa tohto zákona by mal vzniknúť až po 31. decembri 2007, o nároku na

nemocenské rozhodne príslušný orgán podľa osobitného predpisu.2)

(4) Nemocenské, vyrovnávaciu dávku a materské, na ktoré vznikol nárok príslušníkovi

Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby podľa tohto

zákona do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, vyplácajú pobočky Sociálnej poisťovne

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2007.

(5) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu a kontrola dodržiavania liečebného režimu

pri dočasnej pracovnej neschopnosti príslušníka Hasičského a záchranného zboru a

príslušníka Horskej záchrannej služby uvedených v odseku 2 sa vykoná podľa tohto zákona.

(6) Dávky úrazového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného
zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po

tomto dni, sa poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na výplatu týchto

dávok sú naďalej príslušné orgány, ktoré ich vyplácali do 31. decembra 2007.

(7) O dávkach úrazového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného

zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a o ktorých sa

do tohto dňa nerozhodlo, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na

rozhodnutie a výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány podľa predpisov účinných

pred 1. januárom 2008.

(8) Dávky dôchodkového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného

zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po

tomto dni, sa poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na výplatu týchto

dávok sú naďalej príslušné orgány, ktoré ich vyplácali do 31. decembra 2007.

(9) O dávkach dôchodkového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a

záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a o

ktorých sa do tohto dňa nerozhodlo, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom

2008. Na rozhodnutie a výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány podľa predpisov

účinných pred 1. januárom 2008.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008

§ 293w

Poistencovi, ktorý do 31. decembra 2007 bol povinne dôchodkovo poistený na účely

starobného poistenia z dôvodu poberania invalidného dôchodku, zaniká od 1. januára 2008

povinné dôchodkové poistenie z tohto dôvodu.

§ 293x

Ak dôvod na poskytovanie nemocenskej dávky vznikol do 31. decembra 2007, o nároku na

nemocenskú dávku sa rozhodne podľa zákona účinného do 31. decembra 2007.

§ 293y

(1) Obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007, v ktorom poistenec poberal invalidný

dôchodok, je obdobie dôchodkového poistenia aj po 31. decembri 2007 podľa zákona

účinného pred 1. januárom 2008.

(2) Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikne po 31. decembri 2007, osobný mzdový bod v

hodnote 0, 6 za obdobie materskej dovolenky získanej do 31. decembri 2003 nepatrí.

§ 293z

Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1. januárom 2008, podmienky nároku na

dôchodkovú dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31. decembri 2007 podľa zákona

účinného pred 1. januárom 2008, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 293aa

(1) Poistencovi, ktorý pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný

dôchodok a do 31. decembra 2007 nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na

starobný dôchodok, sa podmienky na nárok na starobný dôchodok po 31. decembri 2007

posudzujú podľa § 273 ods. 5.

(2) Poistenec, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007 dovŕšil dôchodkový

vek a do 31. decembra 2007 nezískal najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia, má nárok

na starobný dôchodok, ak získa najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia.

§ 293ab

(1) Suma podľa osobitného predpisu115) prevedená dôchodkovou správcovskou

spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za poistenca, ktorému zanikla

povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu, 115) sa

považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie za obdobie jeho účasti na starobnom

dôchodkovom sporení.

(2) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená

suma podľa odseku 1, sa neznižuje za obdobie starobného dôchodkového sporenia.

§ 293ac

(1) Starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok podľa zákona

účinného pred 1. januárom 2008, sa považuje aj po 31. decembri 2007 za starobný dôchodok.

(2) Starobný dôchodok podľa odseku 1 sa nezvyšuje podľa § 66 ods. 2 až 4 za obdobie

dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2007.

(3) Ak poberateľ starobného dôchodku podľa odseku 1 splní podmienky nároku na výplatu
starobného dôchodku zo starobného poistenia po 31. decembri 2007, vypláca sa dôchodok,

ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec

zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na

dôchodok, ktorý sa nevypláca.

(4) Pri určení sumy starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok zo starobného poistenia

poberateľovi starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok, platí §

79a rovnako.

§ 293ad

Na účely § 79a sa osobný mzdový bod poistenca, ktorému bol invalidný dôchodok vypočítaný

podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, určí podľa § 62 za každý kalendárny rok

patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z

ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet invalidného dôchodku. Priemerný

osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto

zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov,

priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý

zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí ako podiel pevne určenej sumy,

ktorá platila ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na invalidný dôchodok.

§ 293ae

Ak nárok na výplatu vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku vznikol v období od 1.
augusta 2006 do 31. decembra 2007 z dôvodu vychovania aspoň troch detí alebo z dôvodu

dovŕšenia veku 52 rokov a vychovania dvoch detí, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok

sa vypláca po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného do 31. decembra 2007. To platí aj

vtedy, keď nárok na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok vznikol v období od 1.

augusta 2006 do 31. decembra 2007 a vdova alebo vdovec splnili podmienku vychovania

troch detí alebo podmienku dovŕšenia 52 rokov a vychovania dvoch detí pred vznikom nároku

na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok alebo počas jedného roka od smrti manžela

alebo manželky.

§ 293af

Ak poškodenému vznikol nárok na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných

úrazov alebo chorôb z povolania podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008, Sociálna

poisťovňa rozhodne o výške úrazovej renty podľa zákona účinného od 1. januára 2008 na

žiadosť jej poberateľa.

§ 293ag

(1) V období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009 zamestnávateľ platí poistné na

úrazové poistenie vo výške 0, 8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 13,

16 a 17.

(2) V období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009 sa prirážka podľa § 134 neukladá a

zľava podľa § 134 sa neposkytuje.

(3) Zaradenie jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie

ekonomických činností do desiatich nebezpečnostných tried diferencovaných sadzieb

poistného na úrazové poistenie vykoná prvýkrát Sociálna poisťovňa v roku 2009 s účinnosťou

od 1. januára 2010 podľa priemerného porovnateľného bezpečnostného rizika zisteného za

jednotlivé skupiny ekonomických činností na základe štatistických údajov Sociálnej

poisťovne získaných z výkonu úrazového poistenia za roky 2004 až 2008.

§ 293ah

Ak vznikol nárok na invalidný dôchodok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej

osoby a invalidný dôchodok sa vypláca podľa § 263 ods. 10, zaniká právo Sociálnej

poisťovne na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou tohto dôchodku podľa § 238; ak nárok

na výplatu invalidného dôchodku podľa § 263 ods. 10 vznikol

a) pred 1. januárom 2008, zaniká právo na náhradu škody od 1. januára 2008,

b) po 31. decembri 2007, zaniká právo na náhradu škody odo dňa vzniku nároku na výplatu

invalidného dôchodku podľa § 263 ods. 10.

§ 293ai

V rokoch 2008 až 2011 rozhoduje po predchádzajúcom súhlase dozornej rady generálny

riaditeľ o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok

finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v

ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.

§ 293aj

Ministerstvo nemôže vykonávať dozor nad postupovaním príspevkov na starobné dôchodkové

sporenie podľa § 246 ods. 2 za to isté obdobie, za ktoré Národná banka Slovenska vykonávala

dohľad podľa osobitného zákona1) účinného do 31. decembra 2007.

§ 293ak

Sociálna poisťovňa môže postúpiť podľa § 149 ods. 12 aj pohľadávky na preplatkoch na
rodičovskom príspevku za obdobie pred 1. novembrom 2002, pohľadávky na peňažných

náhradách vyplatených z garančného fondu a na podporách v nezamestnanosti za obdobie

pred 1. januárom 2004, pohľadávky, ktoré jej vznikli podľa zákonov účinných do 31.

decembra 2003, pohľadávky na sume plnení podľa § 279 ods. 4 a pohľadávky podľa § 149

ods. 13 účinnom do 31. decembra 2007 za obdobie pred 1. januárom 2008 voči fyzickej osobe

alebo právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.

§ 293al

Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 aj pohľadávku

a) na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie za obdobie pred 1.

januárom 1994 vrátane penále, ak rozhodla o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky

podľa osobitného predpisu a dlžník neuspokojí pohľadávku štátu, na ktorú bolo vydané

rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania ani v lehote troch rokov od vydania

rozhodnutia, 116)

b) podľa § 148 ods. 1 a pohľadávky na sume plnení podľa § 279 ods. 4 za obdobie pred 1.

januárom 2008.

§ 293am

Sociálna poisťovňa odpíše podľa § 151 aj pohľadávky podľa § 148 ods. 1 a pohľadávky na

sume plnení podľa § 279 ods. 4 za obdobie pred 1. januárom 2008.

§ 293an

(1) Správny fond sa tvorí v rokoch 2008 a 2009

a) najviac vo výške 3, 5 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové

poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na

poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu solidarity a z odplaty za

postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové

poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie, na poistnom

na poistenie v nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu solidarity,

b) z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych

dávok,

c) vo výške 0, 5 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1)

d) z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,

e) z úrokov na účte správneho fondu,

f) z poriadkových pokút podľa § 202,

g) z poplatku za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu, 1)

h) z pokuty uloženej za porušenie povinností ustanovených v § 228 ods. 1 až 3, § 231 ods. 1

písm. a), písm. b) prvom bode, písm. f) a písm. m),

i) z ostatných príjmov.

(2) V roku 2008 sa správny fond tvorí najviac vo výške 3 % aj zo sumy, ktorá sa podľa §

293ab ods. 1 považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie.

§ 293ao

Ak pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo

pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 považuje za

úrazovú rentu alebo sa vypláca ako úrazová renta podľa § 293o ods. 1 a 2, sa zohľadnil počas

trvania nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004 pravdepodobný zárobok a nárok

na výplatu tejto úrazovej renty má trvať aj po 31. decembri 2007, úrazová renta sa vypláca od

splátky splatnej po 31. decembri 2007 v sume, v ktorej sa pravdepodobný zárobok zohľadní

vo výške 75 % minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných

mesačnou mzdou, ktorá platila k 31. decembru 2003. Sociálna poisťovňa rozhodne o výške

úrazovej renty podľa prvej vety na žiadosť jej poberateľa. Ak suma úrazovej renty určená

podľa prvej vety je nižšia ako suma úrazovej renty vyplácanej k 31. decembru 2007, vypláca

sa po tomto dni úrazová renta, ktorej suma je vyššia.

§ 293ap

Sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné

príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu1) za obdobie pred 1.

januárom 2007, ak fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné a

príspevky na starobné dôchodkové sporenie toto dlžné poistné a tieto dlžné príspevky na

starobné dôchodkové sporenie zaplatí najneskôr do 31. januára 2008.

§ 293aq

Príplatok k starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku, čiastočnému invalidnému

dôchodku, výsluhovému dôchodku a invalidnému výsluhovému dôchodku priznaný

oprávnenej osobe podľa osobitného predpisu, 117) ktorý sa k 31. decembru 2007 nevyplácal z

dôvodu, že spolu s dôchodkom presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpisom účinným

pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume, sa uvoľní odo dňa

splátky splatnej po 31. decembri 2007 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez

obmedzenia z tohto dôvodu. O sume dôchodku podľa prvej vety Sociálna poisťovňa rozhodne

najneskôr do 30. júna 2008.

§ 293ar

Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2008

(1) Suma dávky, na ktorú vznikol nárok predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike

(ďalej len "deň zavedenia eura") a o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté do dňa

bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura, sa určí v slovenských korunách a za

obdobie od vzniku nároku na výplatu dávky do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu

zavedenia eura sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu. Suma dávky určená

v slovenských korunách patriaca odo dňa zavedenia eura sa prepočíta na sumu v eurách podľa

konverzného kurzu a zaokrúhli sa na 10 eurocentov nahor.

(2) Na účely § 11 ods. 2, § 63 ods. 10, § 66 ods. 8, § 68 ods. 6, § 84 ods. 3 a § 103 ods. 3 sa

suma všeobecného vymeriavacieho základu ustanovená v slovenských korunách prepočíta na

sumu v eurách podľa konverzného kurzu.

(3) Ak v rozhodujúcom období na určenie výšky nemocenskej dávky podľa § 54 ods. 1 a 2,

úrazovej dávky podľa § 84 a dávky v nezamestnanosti podľa § 108 sú vymeriavacie základy

určené v slovenských korunách, súčet vymeriavacích základov v slovenských korunách sa

prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu. To platí aj pre dávku garančného

poistenia, ak suma potvrdených nárokov podľa § 102 písm. a) až h), znížená podľa § 103 ods.

1, bola vyjadrená v slovenských korunách.

(4) Ak v rozhodujúcom období na určenie sumy dôchodkovej dávky podľa § 261, 262, 263a,

263b, § 273 ods. 2, § 274 ods. 2 a § 293k, o ktorej sa rozhoduje po dni bezprostredne

predchádzajúcom dňu zavedenia eura podľa právnych predpisov účinných do dňa

bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura, sú aj kalendárne roky predo dňom

zavedenia eura, suma dôchodkovej dávky sa určí v eurách a hrubé zárobky na určenie

priemerného mesačného zárobku za tieto roky sa prepočítajú na sumu v eurách podľa

konverzného kurzu.

Prechodné ustanovenia

účinné od 15. novembra 2008

§ 293as

(1) Suma podľa osobitného predpisu118) prevedená dôchodkovou správcovskou

spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za poistenca, ktorému zanikla

účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu, 118) sa považuje za
poistné zaplatené na starobné poistenie za obdobie jeho účasti na starobnom dôchodkovom

sporení.

(2) Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená

suma podľa odseku 1, sa neznižuje za obdobie starobného dôchodkového sporenia.

§ 293at

Správny fond sa tvorí najviac vo výške 3 % aj zo sumy, ktorá sa podľa § 293as ods. 1

považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie.

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. januára 2009

a od 1. januára 2010

§ 293au

(1) Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1. januárom 2009, podmienky nároku na

dôchodkovú dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31. decembri 2008 podľa zákona

účinného pred 1. januárom 2009, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Rozdiely vzniknuté z dôvodu zaokrúhľovania sumy dôchodkovej dávky pri prechode na

euro sa zachovávajú aj pri následnej zmene sumy dôchodkovej dávky.

§ 293av

Na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo

invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené dodatočne podľa § 142 ods. 3

do 31. decembra 2008 považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

§ 293aw

(1) Ak suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988

bola vypočítaná z priemerného mesačného zárobku 3 000 Sk, starobný dôchodok sa zvýši odo

dňa splátky splatnej po 31. decembri 2008 o sumu 26, 60 eura.

(2) O sume starobného dôchodku podľa odseku 1 Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do

31. decembra 2010.

§ 293ay

Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta podľa § 293o ods. 1 a 2 a úrazová renta podľa §

293o ods. 3, ktoré sa vyplácajú k 31. decembru 2008, sa od splátky splatnej po 31. decembri

2008 vyplácajú vo výške dvojnásobku sumy, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2008. To platí

aj vtedy, ak o úrazovej rente a pozostalostnej úrazovej rente podľa prvej vety sa rozhodne po

31. decembri 2008 za obdobie pred 1. januárom 2009.

§ 293az

(1) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2005 a dôchodkové dávky priznané od 1. júla 2005

do 31. decembra 2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšujú za rok 2005

o 8, 85 %.

(2) Suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku určená zo

starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku

vyplácaného k 1. júlu 2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk alebo zo starobného dôchodku,

predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku priznaného od 1. júla 2005 do

31. decembra 2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk sa určí znovu od 13. júna 2008 zo sumy

starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku

zvýšenej podľa odseku 1.

(3) Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. júlu 2005 a úrazová renta a

pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 v sume vyššej

ako 10 938 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšuje za rok 2005 o 8, 85 %.

(4) Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta, o ktorých sa rozhoduje

po 12. júni 2008 a nárok vznikol pred 1. januárom 2006, sa zvyšujú za rok 2005 o 8, 85 %.

(5) Na zvýšenie dávky podľa odsekov 1 až 4 po roku 2005 je rozhodujúca novo určená suma

dávky podľa odsekov 1 až 4.

(6) Sociálna poisťovňa rozhodne o sume dávky podľa odsekov 1 až 3 a 5 najneskôr do 31.

decembra 2009.

(7) O sume dávky podľa odsekov 1 až 3, ktorá sa k 13. júnu 2008 vyplácala v sume nižšej ako

13 405 Sk mesačne, Sociálna poisťovňa rozhodne na žiadosť.

§ 293ba

(1) Dôchodkové dávky priznané od 1. augusta 2006 do 13. októbra 2006 v sume vyššej ako

17 200 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšujú za rok 2006 o 5, 95 %.

(2) Suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku určená zo

starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku

priznaného od 1. augusta 2006 do 13. októbra 2006 v sume vyššej ako 17 200 Sk sa určí

znovu od 13. júna 2008 zo sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku

alebo invalidného dôchodku zvýšenej podľa odseku 1.

(3) Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. augusta 2006 do 13. októbra

2006 v sume vyššej ako 17 200 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšuje za rok 2006 o 5, 95 %.

(4) Na zvýšenie dávky podľa odsekov 1 až 3 po roku 2006 je rozhodujúca novo určená suma

dávky podľa odsekov 1 až 3.

(5) Zvýšenie podľa odsekov 1 a 3 nepatrí, ak dôchodkové dávky, úrazová renta a

pozostalostná úrazová renta už boli zvýšené za rok 2006.

§ 293bb

Percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2009 sa ustanoví opatrením, ktoré vydá

ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v

Zbierke zákonov najneskôr do 20. novembra 2008.

§ 293bc

(1) Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 aj pohľadávku na poistnom na nemocenské

poistenie a na dôchodkové poistenie za obdobie pred 1. januárom 1994 vrátane penále, ak

rozhodla o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky podľa osobitného predpisu a dlžník

neuspokojí pohľadávku štátu, na ktorú bolo vydané rozhodnutie o trvalom upustení od

vymáhania ani v lehote jedného roka od vydania rozhodnutia.116)

(2) Ustanovenie § 293al písm. a) sa od 1. januára 2009 nepoužije.

§ 293bd

Pohľadávky zo zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze alebo chorobe z povolania vzniknuté do 31. decembra 2003, pohľadávky na príspevku

do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky vzniknuté do 31. decembra 1996 okrem

pohľadávok na príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky za rok 1993 vrátane

penále podľa osobitného predpisu, pohľadávky na poistnom zo zodpovednosti zamestnávateľa

za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, pohľadávky na príspevku na

poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu vzniknuté do 31. decembra

2003 a pohľadávky na penále a pokutách súvisiacich s platením tohto poistného a týchto

príspevkov uložených do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003

môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 za odplatu tretej osobe.

§ 293be

(1) Príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby,

ktorému skončí služobný pomer v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, môže po

skončení služobného pomeru požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku

alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona.

(2) Dňom podania žiadosti podľa odseku 1 zaniká príslušníkovi Hasičského a záchranného

zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok na výsluhové zabezpečenie podľa

osobitného zákona.2)

(3) Ustanovenie § 293u sa od 1. januára 2009 nepoužije.

ÔSMA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 294

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 16/1959

Zb., zákona č. 58/1964 Zb., zákona č. 65/1965 Zb., zákona č. 67/1965 Zb., zákona č. 87/1968
Zb., zákona č. 88/1968 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č.

8/1982 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 148/1983 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., zákona

č. 51/1987 Zb., zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 134/1991 Zb.,

zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 308/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z.,

zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z. a zákona č.

238/1998 Z. z.,

2. zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o

prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení nariadenia vlády Československej

socialistickej republiky č. 98/1971 Zb., zákona č. 99/1972 Zb., nariadenia vlády

Československej socialistickej republiky č. 106/1979 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č.

57/1984 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., nariadenia vlády Československej socialistickej

republiky č. 112/1984 Zb., zákona č. 51/1987 Zb., zákona č. 103/1988 Zb., zákona č.

180/1990 Zb., zákona č. 134/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej

rady č. 195/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

308/1995 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z. a zákona č. 235/1998 Z. z.,

3. zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákonného opatrenia Predsedníctva

Federálneho zhromaždenia č. 76/1979 Zb., nariadenia vlády Československej socialistickej

republiky č. 77/1979 Zb., zákona č. 106/1979 Zb., zákona č. 150/1979 Zb., zákonného

opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb., zákona č. 73/1982 Zb.,

zákona č. 116/1983 Zb., zákona č. 30/1983 Zb., zákona č. 56/1984 Zb., zákona č. 108/1984

Zb., nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 112/1984 Zb., zákona č.

53/1987 Zb., zákona č. 100/1988 Zb., zákona č. 1/1991 Zb. a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z.,

4. zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č.

180/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 46/1991 Zb., zákona č. 246/1991 Zb., zákona

č. 306/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb., zákona č. 116/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb.,

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 59/1993 Z. z.,

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z., zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

285/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1994 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 39/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

71/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

195/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 365/1994 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 78/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 135/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z. z.,

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z., zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona č.

154/1997 Z. z., zákona č. 278/1997 Z. z., zákona č. 376/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z.,

zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č.

238/1998 Z. z., zákona č. 107/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 344/1999 Z. z.,

zákona č. 355/1999 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z., zákona č. 446/2000 Z. z., zákona č.

242/2001 Z. z., zákona č. 385/2001 Z. z., zákona č. 306/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z.. z.

zákona č. 451/2002 Z. z. a zákona č. 222/2003 Z. z.,

5. zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v

znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z.,

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

222/1996 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z.,

zákona č. 238/1998 Z. z., zákona č. 155/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č.

450/2000 Z. z., zákona č. 280/2002 Z. z. a zákona č. 281/2002 Z. z.,

6. zákon č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 97/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z.,

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z., zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

135/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z., zákona č.

154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č. 107/1999 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z.,

zákona č. 385/2001 Z. z., zákona č. 306/2002 Z. z. a zákona č. 222/2003 Z. z.,

7. zákon č. 246/1991 Zb. o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1991,

8. zákon č. 297/1991 Zb. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

9. zákon č. 116/1992 Zb. o zvýšení dôchodkov v roku 1992,

10. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku

1993,

11. § 9 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových

pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 175/2002 Z.

z.,

12. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z. o druhom zvýšení dôchodkov

v roku 1993,

13. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z

povolania v znení zákona č. 231/2002 Z. z.,

14. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1994 Z. z. o úprave dôchodkov

priznaných v roku 1994,

15. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku

1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995,

16. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 354/1997 Z. z., zákona č. 366/1997 Z. z., zákona č.

235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z.,

zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 345/1999 Z. z., zákona č. 232/2000 Z. z., zákona č.

233/2000 Z. z., zákona č. 243/2000 Z. z., zákona č. 245/2000 Z. z., zákona č. 467/2000 Z. z.,

zákona č. 242/2001 Z. z., zákona č. 385/2001 Z. z., zákona č. 505/2001 Z. z., zákona č.

280/2002 Z. z., zákona č. 281/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z. a

zákona č. 138/2003 Z. z.,

17. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 135/1995 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku

1995, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1996 a o zmene niektorých predpisov v oblasti

sociálneho zabezpečenia,

18. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku

1996 a o zmene niektorých zákonov,

19. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z. o úprave dôchodkov

priznaných v roku 1997 a o zmene niektorých predpisov,

20. § 32 ods. 1 písm. c), § 44, § 46 a 47, § 49 až 60, § 62 až 70, § 118 ods. 4 písm. b), § 126

až 129 a § 130 ods. 3 druhá veta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z.

o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 354/1997 Z. z., zákona č.

366/1997 Z. z., zákona č. 386/1997 Z. z., zákona č. 394/1998 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z.,

zákona č. 292/1999 Z. z., zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 241/2000 Z. z., zákona č.

245/2000 Z. z., zákona č. 450/2000 Z. z., zákona č. 504/2001 Z. z., zákona č. 505/2001 Z. z.,

zákona č. 556/2001 Z. z., zákona č. 565/2001 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č.

328/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z. a zákona č. 678/2002 Z. z.,

21. zákon č. 154/1997 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,

22. zákon č. 357/1997 Z. z. o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998,

23. zákon č. 132/1998 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1998, o úprave dôchodkov

priznaných v roku 1999 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho

zabezpečenia v znení zákona č. 107/1999 Z. z.,

24. zákon č. 107/1999 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov

priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho

zabezpečenia,

25. zákon č. 233/2000 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov

priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho

zabezpečenia,

26. zákon č. 385/2001 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov

priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho

zabezpečenia,

27. § 21 až 26, § 35 ods. 3, § 195 ods. 5, v § 198 ods. 1 písm. a) až c), § 199 až 213, § 214

ods. 4, § 217 ods. 3, § 219 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,

28. zákon č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov

priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho

zabezpečenia v znení zákona č. 639/2002 Z. z.,

29. zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z.,

30. zákon č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,

31. nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 138/1976 Zb. o úprave

niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej

pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

32. nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 60/1982 Zb. o úprave

niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej

pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

33. nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 231/1990 Zb. o zvýšení

vyplácaných dôchodkov a hraníc nízkych dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu,

34. vyhláška Ministerstva zdravotníctva, Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho

zabezpečenia č. 76/1957 Ú. v. o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej

invalidity) v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 268/1990

Zb.,

35. vyhláška predsedu vlády č. 91/1958 Zb., ktorou sa uverejňuje opatrenie Ústrednej rady

odborov o organizácii a vykonávaní nemocenského poistenia zamestnancov v znení vyhlášky

č. 191/1960 Zb., vyhlášky č. 6/1967 Zb., vyhlášky č. 178/1968 Zb., vyhlášky Federálneho

ministerstva práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva

práce a sociálnych vecí č. 262/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

274/1994 Z. z.,

36. vyhláška Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 141/1958

Ú. l. o nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení odsúdených v znení zákona č.

16/1959 Zb., vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb., vyhlášky

Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb.,

vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 155/1983 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a

sociálnych vecí č. 263/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z.

z.,

37. vyhláška Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v

nemocenskom poistení v znení vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb., vyhlášky č.

178/1968 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 113/1975 Zb., vyhlášky Ústrednej rady

odborov č. 165/1979 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 79/1982 Zb., vyhlášky

Ústrednej rady odborov č. 154/1983 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 80/1984 Zb.,

vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 134/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č.

239/1988 Zb. a vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 263/1990 Zb.,

38. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 182/1968 Zb. o

dávkach v materstve a o prídavkoch na deti uchádzačom o zamestnanie v znení vyhlášky

Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 132/1984 Zb., vyhlášky Federálneho

ministerstva práce a sociálnych vecí č. 58/1987 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych

vecí Slovenskej republiky č. 50/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb. a zákona Slovenskej

národnej rady č. 195/1992 Zb.,

39. vyhláška Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých

pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných

prípadoch v znení vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 155/1983 Zb., vyhlášky Ústrednej rady

odborov č. 79/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 135/1984 Zb., vyhlášky

Ústrednej rady odborov č. 59/1987 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 148/1988 Zb.,

vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky

Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 263/1990 Zb., vyhlášky Federálneho

ministerstva práce a sociálnych vecí č. 501/1990 Zb. a zákona č. 306/1991 Zb.,

40. vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa

vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a

sociálnych vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č.

260/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 313/1990 Zb.,

vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 501/1990 Zb., zákona č. 1/1991

Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 463/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb., vyhlášky

Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 111/1992 Zb., zákona č.

235/1992 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č.
259/1992 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č.

285/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., vyhlášky

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 250/1993 Z. z., vyhlášky

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 290/1994 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 365/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 137/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 197/1995 Z. z.,

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z. a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z.,

41. vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky

č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej

národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom

zabezpečení v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej

republiky č. 145/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej

republiky č. 273/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej

republiky č. 319/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej
republiky č. 353/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej
republiky č. 590/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej

republiky č. 259/1992 Zb., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č.

265/1998 Z. z. a zákona č. 300/1999 Z. z.,

42. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 356/1991 Zb. o

kontrole dodržiavania liečebného režimu,

43. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 106/1992 Zb. o

spôsobe kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu,

44. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 446/1992 Zb. o

predpoklade osobitnej odbornej spôsobilosti v správe sociálneho zabezpečenia,

45. vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 290/1994 Z.

z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení,

46. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 132/1995

Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za

stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania,

47. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 151/1996

Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za

stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania,

48. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 98/1997 Z.

z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za

stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným

úrazom alebo chorobou z povolania,

49. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 120/1998

Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za

stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným

úrazom alebo chorobou z povolania,

50. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 125/1999

Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za

stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným

úrazom alebo chorobou z povolania,

51. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 194/2000

Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za

stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania,

52. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 235/2001

Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za

stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania a náhrada nákladov na výživu pozostalých, ak zamestnanec následkom

pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel,

53. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 340/2002

Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za

stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania,

54. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 199/2003
Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa upravuje náhrada za stratu

na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania.

§ 294a

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie

uvedené v prílohe č. 5.

§ 295

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2004 okrem § 122 ods. 4 až 6, § 123 ods. 3 až 5, §

272 ods. 7, § 286 ods. 2, § 291 ods. 3 a 4 a § 293, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom

vyhlásenia, § 120 ods. 4, ktorý nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o

pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.

1a)Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície v znení neskorších predpisov. Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o

zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Zákon č.

315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Zákon č.

544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov.

1b)Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z.

z.

1c)Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení zákona č. 518/2007 Z. z.

1)Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

2)Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3)Zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.

4)§ 11 Zákonníka práce.

5)Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

6)Napríklad zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v

znení neskorších predpisov.

7)§ 226 ods. 2 Obchodného zákonníka.

8)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch

niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

9)Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z.

9a)Zákon č. 391/2004 Z. z. o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

10)Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych

krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z.

11)Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov.

13)§ 29 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 450/2000 Z. z.

14)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení

zákona č. 451/2002 Z. z.

15)Zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.

16)§ 29a ods. 1 zákona č. 59/1965 Zb. v znení zákona č. 451/2002 Z. z.

16a)Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

17)§ 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších

predpisov.

18)Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov.

19)Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č.

302/1999 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v

znení neskorších predpisov.

21)Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a

Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej

národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných

inžinieroch v znení neskorších predpisov a zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a

doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov.

22)§ 76 až 104 Obchodného zákonníka.

23)§ 652 až 672a Obchodného zákonníka.

23a)Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane

pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

24)§ 17 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

25)§ 34 zákona č. 48/2002 Z. z.

26)§ 194 zákona č. 311/2001 Z. z.

27)§ 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z.

28)§ 8f zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. § 161 zákona č. 315/2001 Z. z.

29)Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení

neskorších predpisov.

30)§ 53 ods. 1, 5 až 7 zákona č. 131/2002 Z. z.

31)Zákon č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 209/2002 Z. z.

32)§ 25 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

33)§ 69 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z.

34)§ 7 ods. 1 až 3, 5 a 6 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších

predpisov.

35) § 19 ods. 1 písm. n) a § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na

kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

35a) § 20 zákona č. 447/2008 Z. z.36)Zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v

znení neskorších predpisov.

38)Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

39)Zákon č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 669/2002 Z. z.

41)Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení zákona č. 438/2002 Z. z.

41a)§ 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

42)Napríklad zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. v

znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

42a)Zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších

predpisov.

43)§ 38 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 511/1992 Zb. o správe daní a

poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov.

44)Napríklad § 136 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 210/2003 Z. z.

45)Napríklad § 136 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 210/2003 Z. z.

45a)§ 166, § 168 ods. 5 a § 169 zákona č. 311/2001 Z. z.

45b)Zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.

46)Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.

47)Občiansky zákonník.

48)§ 122 Občianskeho zákonníka.

50)§ 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí.

51)Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

53)Napríklad § 162 zákona č. 311/2001 Z. z.

54)§ 93 zákona č. 154/2001 Z. z.

55)§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

56)§ 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely

štátnych sociálnych dávok.

58)§ 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej

starostlivosti v znení neskorších predpisov.

59)Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

60)§ 85 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení

zákona č. 386/1997 Z. z.

60a)Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.

o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných

poisťovní v znení neskorších predpisov.

61)§ 214 až 216 zákona č. 311/2001 Z. z.

62)§ 196 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z.
63)§ 196 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z.
64)§ 196 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z.

65)§ 22 Zákonníka práce.

66)§ 2 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o

minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

67)§ 2 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

68)Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení zákona č. 282/2006 Z. z.

69)§ 3 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.

69a)Zákon č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

69b)Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov.

70)Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva

Štatistická klasifikácia ekonomických činností.

71)Napríklad zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení zákona č. 126/1974 Zb.,

zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č.

455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

v znení neskorších predpisov, zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie

a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou

práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a zákon č.

143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 37/2002 Z. z.

72)§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.

73)Napríklad § 136 až 144 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 210/2003 Z. z.

78)§ 2 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 499/2002 Z. z. o výške pracovnej

odmeny a o podmienkach jej poskytovania obvineným a odsúdeným, o výške peňažnej

odmeny za výkon iných prospešných prác a o podmienkach jej poskytovania odsúdeným.

78a)§ 11 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

78b)§ 11 ods. 6 a 7 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

78c)§ 11 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

78d)§ 11 ods. 8 a 9 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

79)§ 49 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 210/2003 Z. z.

80)§ 142 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 210/2003 Z. z.

81)Občiansky súdny poriadok. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.

82)Zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

83)§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka.

87)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

88)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

89)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v

znení neskorších predpisov.

90)§ 95 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

91)§ 94 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 67 ods. 2 a 3

zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 519/2007 Z. z.

91a)§ 121 zákona č. 43/2004 Z. z.

91c)§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.

92)§ 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

93)Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

95a)§ 108a a 108b zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

96)Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

97)§ 61 zákona č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

98)§ 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

99)§ 250l až 250s Občianskeho súdneho poriadku.

100)§ 278 a 279 Občianskeho súdneho poriadku. § 69 až 73 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 29b ods. 3 zákona č. 59/1965 Zb.

v znení neskorších predpisov. § 12b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

156/1993 Z. z. v znení zákona č. 451/2002 Z. z.

100a)§ 26 ods. 3 zákona č. 43/2004 Z. z.

100aa)Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

100b)Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.

101)§ 8a ods. 1 písm. r) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení

zákona č. 158/2001 Z. z.

102)Občiansky súdny poriadok.

102a) § 64 ods. 4 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z.

104)Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

105)Napríklad § 8 ods. 1 Trestného poriadku, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990

Zb. v znení neskorších predpisov.

106)Zákon č. 241/2001 Z. z. v znení zákona č. 418/2002 Z. z.

106a)Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z.

106c)§ 64a a 64b zákona č. 43/2004 Z. z.

107)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k

informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

108)Napríklad § 56 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o

notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).

109)§ 109 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z.

110)§ 23 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003

Z. z.

111)Zákon č. 306/2002 o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v

roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Zákon č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

112)§ 184 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou

sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.

113)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších

predpisov.

113a)Zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom

dôchodku a o doplnení niektorých zákonov.

113)Zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom.

[Poznámka redakcie: Čl. II zákona č. 274/2007 Z. z. uvádza znenie novej poznámky pod

čiarou č. 113b), jej označenie je však 113)].

114)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v

znení neskorších predpisov.

115)§ 123f zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z.

116)Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

117)Zákon č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do

nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov v znení neskorších predpisov.

118) § 123m zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 434/2008 Z. z.

Príloha č. 1

k zákonu č. 461/2003 Z. z.

ZOZNAM CHORÔB Z POVOLANIA

Číslo Choroba z povolania Podmienky vzniku

1.

Choroba z olova alebo z jeho zlúčenín

K číslam 1 - 18: Pri výrobe, spracovaní,

používaní, doprave uvedených látok alebo ak sa tieto látky v uvedených prípadoch vyskytujú

ako vedľajšie produkty, medziprodukty alebo odpadové látky.

2.

Choroba z fosforu alebo z jeho zlúčenín

3.

Choroba z fluóru alebo z jeho zlúčenín

4.

Choroba z ortuti alebo z jej zlúčenín

5.

Choroba z arzénu alebo z jeho zlúčenín

6.

Choroba z mangánu alebo z jeho zlúčenín

7.

Choroba z kadmia alebo z jeho zlúčenín

8.

Choroba z vanádia alebo z jeho zlúčenín

9.

Choroba z chrómu alebo z jeho zlúčenín

10.

Choroba zo sírouhlíka

11.

Choroba zo sírovodíka

12.

Choroba z oxidu uhoľnatého

13.

Choroba z kyanovodíka alebo z kyanidov

14.

Choroba z benzénu alebo z jeho homológov

15.

Choroba z nitrozlúčenín a z aminozlúčenín benzénu alebo jeho homológov

16.

Choroba z halogenizovaných uhľovodíkov

17.

Choroba z esterov kyseliny dusičnej

18.

Choroba z bojových látok alebo z chemických látok s rovnakým účinkom, aký majú

bojové látky

19.

Choroba z ionizujúceho žiarenia a zo žiarenia s obdobným účinkom

K číslam 19

- 20: Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu.

20.

Choroba z elektromagnetického žiarenia vrátane laseru

21.

Rakovina kože

Pri výrobe, spracovaní, používaní, doprave škodlivín

vyvolávajúcich rakovinu kože.

22.

Kožné choroby okrem rakoviny kože a prenosné kožné choroby Pri vystavení

vplyvu chemických, fyzikálnych (okrem ionizujúceho žiarenia) a biologických škodlivín v

pracovnom prostredí a pri práci vyvolávajúcej profesionálne dermatózy.

23.

Rakovina pľúc z rádioaktívnych látok

Pri vystavení uvedenému

nebezpečenstvu.

24.

Infekčné choroby a parazitárne choroby okrem tropických infekčných chorôb a

parazitárnych chorôb a chorôb prenosných zo zvierat na ľudí

Pri vyšetrovaní a

opatrovaní osôb, tam, kde je preukázateľný styk s týmito chorobami alebo s infekčným

materiálom, ako súčasť plnenia pracovných úloh alebo činností.

25.

Tropické prenosné a parazitárne choroby Pri vystavení uvedenému

nebezpečenstvu.

26.

Choroby prenosné zo zvierat na ľudí buď priamo, alebo prostredníctvom prenášačov

Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu vrátane nakladania, vykladania a dopravy

takýchto zvierat.

27.

Choroba vyvolaná prácou v hyperbarických alebo hypobarických podmienkach Pri

vystavení uvedenému nebezpečenstvu.

28.

Choroba z vibrácií - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené

vibráciou

Pri kontakte so zdrojmi vibrácií.

29.

Choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín -ochorenie

kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín

Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu.

30.

Choroba lakťového nervu z mechanických vplyvov

Pri nútenej polohe horných

končatín.

31.

Choroba dolných dýchacích ciest a pľúc spôsobená hliníkovým prachom z

hliníkových zliatin (zaprášenie pľúc hliníkom - fibróza pľúc)

Pri vystavení uvedenému

nebezpečenstvu.

32.

Choroba z berýlia a z jeho zlúčenín Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu.

33.

Choroba zaprášenia pľúc prachom obsahujúcim oxid kremičitý (silikóza,

silikotuberkulóza) vrátane (uhľokopskej) pneumokoniózy:

a) s typickými rtg. znakmi s prihliadnutím na dynamiku choroby,

b) v spojení s aktívnou tuberkulózou Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu.

34.

Choroba zaprášenia pľúc azbestovým prachom (azbestóza)

a) s typickými rtg. znakmi,

b) v spojení s pľúcnou rakovinou