europska unia otz.

1. Idea spoločnej Európy – vznik EÚ

Európska integrácia priniesla polstoročie stability, mieru a ekonomickej
prosperity. Pomohla zvýšiť životnú úroveň, vytvoriť vnútorný trh, zaviesť
euro a posilnila hlas únie vo svete.

Európska únia (EÚ) vznikla po druhej svetovej vojne, Proces európskej
integrácie bol začatý 9. mája 1950, keď Francúzsko oficiálne navrhlo
vytvorenie "prvého skutočného základu Európskej federácie." Šesť krajín
(Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Taliansko) sa
spojilo už na úplnom počiatku. Dnes, po piatich prístupových vlnách (1973:
Dánsko, Írsko, Veľká Británia; 1981: Grécko; 1986: Španielsko, Portugalsko;
1995: Rakúsko, Fínsko, Švédsko; 2004: Cyprus, Česká republika, Estónsko,
Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovenská repulika, Slovinsko) má
Európska únia 25 členských štátov a pripravuje sa na prijatie troch štátov
(Bulharsko, Rumunsko, Turecko).

Európska únia je založená na právnom poriadku a demokracii. Nie je to nový
štát, nahradzujúci tie doterajšie ani nie je porovnateľná s ostatnými
medzinárodnými organizáciami. Jej členské štáty delegujú suverenitu na
spoločné inštitúcie, zastupujúce záujmy únie ako celku v otázkach spoločného
záujmu. Všetky rozhodnutia a procedúry sa odvodzujú zo základných zmlúv,
ratifikovaných členskými štátmi.

2. Inštitúcie EÚ a ich charakteristika (všeobecne)?

EÚ pozostáva z troch častí, ktorým hovoríme piliere:

1. pilier - Európske spoločenstvá - cieľom je zabezpečiť vyrovnaný
hospodársky a sociálny rast, vybudovanie spoločného (jednotného) trhu a
hospodárskej a menovej únie, ako aj koordinácia spoločných politík .
2. pilier - Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - cieľom je potvrdiť a
obhájiť identitu EÚ v medzinárodnom meradle (rešpektovanie EÚ zo strany
tretích krajín), ochrana nezávislosti a bezpečnosti EÚ a jej členských štátov.
3. pilier - Spolupráca v oblasti justície a vnútorných záležitostí - cieľom je
vytvoriť oblasť mieru, bezpečnosti a spravodlivosti a napomôcť policajnej a
justičnej spolupráci.

Inštitúcie EÚ:

Európska komisia (European Commission)

Európska komisia stelesňuje a presadzuje základné záujmy únie.
Predseda a členovia komisie sú menovaní členskými štátmi potom, ako
ich potvrdí Európsky parlament.

Európska rada (European Council)

Rada Európskej únie je hlavným rozhodovacím orgánom EÚ.
Zastupuje záujmy členských štátov, ktorých predstaviteľov pravidelne
spája na ministerskej úrovni.

Rada ministrov EU (Council of Ministers)

Európsky parlament(European Parliament)

Európsky parlament je vyjadrením demokratickej vôle 450 miliónov
obyvateľov Európskej únie. Je volený priamo občanmi členských
krajín každých päť rokov. V rámci frakcií v ňom pracujú zástupcovia
politických strán z členských štátov, ktoré sa rozhodli kandidovať vo
voľbách.

Európsky súdny dvor (European Court of Justice)

Súdny dvor zaisťuje jednotné a účinné uplatňovanie komunitárneho
práva. Do jeho právomoci spadajú spory, v ktorých vystupujú členské
štáty, inštitúcie EÚ, firmy aj samostatné osoby. K súdnemu dvoru patrí
od roku 1989 aj Európsky súd prvého stupňa.

Eur

ó psky dvor aud

í torov (European Court of Auditors)

Eur

ó psky ombudsman (European Ombudsman)

Eur

ó pska centr

á lna banka (European Central Bank)

Zahájenie činnosti menovej únie so sebou prinieslo novú menu - euro -
spolu s novou centrálnou bankou - Európskou centrálnou bankou
(ECB), ktorá tvorí základ a realizátora európskej menovej politiky.
Riadi zahraničné výmenné operácie a zaisťuje hladké fungovanie
platobných systémov.

Výbor regiónov (Comittee of the Regions)

Výbor regiónov je poradným orgánom, ktorý zabezpečuje, aby sa pri
tvorbe politík brali ohľady aj na regionálne a miestne práva a výsady.
Musia s ním byť prerokúvané otázky, týkajúce sa regionálnej politiky,
životného prostredia a vzdelávania. Je zložený z predstaviteľov
regionálnych a miestnych orgánov.

Hospodársky a sociálny výbor (Economic and Social Committee)

Európsky hospodársky a sociálny výbor reprezentuje názory a záujmy
organizovanej občianskej spoločnosti smerom ku komisii, rade a
parlamentu. Výbor musí byť prizvaný k rokovaniam o otázkach,
týkajúcich sa ekonomickej a sociálnej politiky; rovnako môže vydávať
posudky z vlastnej iniciatívy k ostatným otázkam, ktoré považuje za
podstatné.

3. Európsky parlament (definovanie, úloha, zloženie, sídlo, zastúpenie SR)?

Je demokratickým vyjadrením politickej vôle občanov Európskej únie. Skladá
sa z 732 poslancov, ktorí sú volení na päťročné funkčné obdobie v priamych
všeobecných voľbách občanmi členských štátov. Poslanci sa nezdružujú na
základe národnosti, ale podľa príslušnosti k politickým stranám. Úlohou
Parlamentu je formovať politiku a systém EÚ, napr. iniciovať zmeny v
rozhodovacích procedúrach, monitorovať a ovplyvňovať existujúce politiky
EÚ. Druhou úlohou je vytvárať spojenie medzi členmi Parlamentu a voličmi.
Právomoci Parlamentu voči Komisii a Rade boli v priebehu procesu integrácie
posiľňované, dosial však nezískal moc, ktorá by bola porovnateľná s

právomocami národných parlamentov. Do roku 1986 mal Parlament iba
kontrolné a poradné právomoci. Jednotný európsky akt a Maastrichtská
zmluva schválili procedúru spolupráce a spolurozhodovania, ktorou Parlament
získal prvé právomoci v legislatívnej oblasti. V špecifických oblastiach, ako sú
sloboda pohybu pracovných síl, jednotný trh, výskum, vzdelávanie, kultúra,
ochrana spotrebiteľa, zdravotníctvo, môže Parlament absolútnou väčšinou
odmietnuť spoločné stanovisko Rady a zastaviť legislatívny proces. Parlament
tiež spolurozhoduje pri prijímaní nových členov do Únie a v otázkach ako
zriaďovanie fondov a rozpočet Únie. Generálny sekretariát Európskeho
parlamentu sídli v Luxemburgu, plenárne zasadania sa konajú v Štrasburgu a
členovia výborov, ktoré pripravujú plenárne zasadania, sa stretávajú v Bruseli.

Parlament má tri základné funkcie:

- s Európskou radou zdieľa legislatívnu právomoc, t.j. prijímanie európskych
právnych noriem (direktívy, smernice, rozhodnutia). Jeho účasť v
legislatívnom procese pomáha zaručovať demokratickú legitimitu prijatých
noriem
- s Radou zdieľa aj rozpočtovú právomoc, čím ovplyvňuje výdavky únie. Na
konci procedúry prijíma rozpočet ako celok
- vykonáva demokratický dohľad nad komisiou, schvaľuje navrhnutých
komisárov a má právo odvolať komisiu. Rovnako vykonáva politický dohľad
nad ostatnými inštitúciami

ZÁSTUPCOVIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V EP

1. BACO, Peter

nezávislí poslanci

2. BAUER, Edit

Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a
Európskych demokratov

3. BELOHORSKÁ, Irena

nezávislí poslanci

4. BEŇOVÁ, Monika

Socialistická skupina v Európskom parlamente

5. DUKA-ZÓLYOMI, Árpád

Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov)
a Európskych demokratov

6. GAĽA, Milan

Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov)
a Európskych demokratov

7. HUDACKÝ, Ján

Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a
Európskych demokratov

8. KOTEREC, Miloš

Socialistická skupina v Európskom parlamente

9. KOZLÍK, Sergej

nezávislí poslanci

10. MAŇKA, Vladimír

Socialistická skupina v Európskom parlamente

11. MIKOLÁŠIK, Miroslav

Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a
Európskych demokratov

12. PLEŠTINSKÁ, Zita

Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a
Európskych demokratov

13. ŠŤASTNÝ, Peter

Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a
Európskych demokratov

14. ZÁBORSKÁ, Anna

Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a
Európskych demokratov

4. Rada EÚ (úloha, zloženie, sídlo)?

Rada Európskej únie je najvyšším právnym a rozhodovacím orgánom EÚ.
Skladá sa zo zástupcov vlád 25 členských štátov, vrátane Slovenskej
republiky. Rada koordinuje presadzovanie záujmov a cieľov EÚ medzi
jednotlivými štátmi. Ďalej zodpovedá rada za spoluprácu vlád členských
štátov EÚ v oblasti zahraničnej i vnútornej politiky, najmä pri právnej
spolupráci v otázkach poskytovania azylu, kriminality, drogovej problematiky,
boja proti terorizmu atď. Jednotliví ministri sa usilujú nájsť spoločnú dohodu
o návrhoch Európskej komisie v spleti rozličných národných záujmov
členských krajín a dosiahnuť kompromis prijateľný pre všetky členské krajiny.
Kompromis však nemusí byt prijateľný pre všetky členské krajiny, preto Rada
väčšinou nerozhoduje konsenzom.

Sídlo Rady Európskej únie v Bruseli, budova Justusa Lipsiusa.

Rada EÚ vykonáva svoju činnosť na 3 úrovniach:

 na úrovni pracovných skupín (skupina odborníkov z jednotlivých

štátov)

 na úrovni výboru stálych zástupcov (výbor veľvyslancov)

 na úrovni rady (stretnutia ministrov jednotlivých štátov)

Počty hlasov jednotlivých štátov po rozšírení EÚ 1. mája 2004:

Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko: 29
Španielsko, Poľsko: 27
Holandsko: 13
Belgicko, Česká republika, Grécko, Maďarsko, Portugalsko: 12
Rakúsko, Švédsko: 10
Dánsko, Fínsko, Írsko, Litva, Slovensko: 7
Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Luxembursko, Slovinsko: 4
Malta: 3

Počty hlasov kandidátskych krajín:

Rumunsko: 14
Bulharsko: 10

5. Európska komisia (úloha, zloženie, sídlo, zastúpenie SR)?

Jej úlohy ciele a kompetencie ju umiestňujú do centra inštitucionálnych
orgánov Európskej únie. Komisia vyjadruje spoločné záujmy Európskej únie
vo vnútri aj navonok. Je výkonným, iniciatívnym a správnym orgánom.

Komisia je jednou z hlavných inštitúcií pri formulácii, príprave, implementácii
a kontrole záväzných rozhodnutí prijímaných v Európskej únii. Je
iniciatívnym orgánom pri prijímaní legislatívy EÚ. V prípade, že členský štát
neplní záväzky, ktoré preň vyplývajú zo zmlúv, alebo nerešpektuje bežné
právne normy EÚ/ES, môže Komisia predložiť závery Európskemu súdnemu,
dvoru. Komisia navrhuje a riadi integračné procesy, preto sa označuje aj ako
"motor integrácie". Skladá sa z

25 komisárov, ktorých nominujú členské štáty

a schvaľuje ich Európsky parlament. Dvojtretinovou väčšinou môže Parlament
Komisii vysloviť nedôveru a tým ju prinúti k rezignácii. Na čele Komisie je jej
predseda. Väčšina členských štátov menuje jedného komisára, veľké štáty ako
Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a Veľká Británia menujú dvoch.
V prípade ratifikácie zmluvy z Nice sa v roku 2005 päť veľkých štátov vzdá
druhého komisára. Po rozšírení Európskej únie tak každý nový členský štát
dostane po jednom komisárovi a do doby, keď Únia bude mať 27 členských
štátov. Pri vykonávaní svojich povinností musia byť členovia Komisie úplne
nezávislí. Komisia rozhoduje väčšinou hlasov. Jej členovia nesmú prijíma
inštrukcie od vlád alebo iných orgánov jednotlivých členských štátov, musia
sledovať záujmy Európskej únie, ktoré sú postavené vyššie ako záujmy
členských štátov. Komisia pracuje prostredníctvom 24 generálnych
riaditeľstiev. Každé riaditeľstvo zodpovedá za špecifickú oblasť spoločnej
politiky EÚ

Členovia Európskej komisie pracujú v budove Breydel v Bruseli.

Európska komisia od 18.11.2004 (22.11.2004):

José Manuel Barroso (Portugalsko), predseda EK
Siim Kallas (Estónsko), podpredseda EK
Jacques Barrot (Francúzsko), podpredseda EK
Günter Verheugen (Nemecko), podpredseda EK
Margot Wallströmová (Švédsko), podpredsedníčka EK

Za SR je v EK Ján Figeľ za rezort školstva, vzdelávania, kultúry a
multilingvistiky

6. Európsky súdny dvor (úloha, zloženie, sídlo)?

Má právomoc riešiť spory medzi členskými krajinami, inštitúciami EÚ,
podnikmi alebo jednotlivcami. Rozhoduje o tom, či členská krajina dodržala
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, či inštitúcia prekročila svoje
právomoci alebo nedodržala správne postupy. Takisto musí zabezpečiť, aby
národné orgány a súdy členských krajín jednotne vykladali a aplikovali právo
Spoločenstva.

Súdny dvor sa skladá z 25 sudcov, ktorým pomáha 9 generálnych advokátov.
Sudcovia aj generálni advokáti sú menovaní na základe spoločnej dohody vlád
členských krajín na obdobie 6 rokov, pričom je možné ich opätovné zvolenie.
Každé 3 roky dochádza k čiastočnému novému obsadzovaniu mandátov.

Podobne aj sudcovia volia zo svojho stredu každé tri roky predsedu Súdneho
dvora.

Slovenskú republiku zastupuje v Súdnom dvore Ján Kľučka.

Stručne a výstižne:
Zloženie: 25 sudcov, 9 generálnych advokátov.
Úloha: Rozhoduje o výklade práva Spoločenstva.
Sídlo: Luxemburg

7. Dvor audítorov (úloha, zloženie, sídlo)?

Dvor audítorov kontroluje, či boli príjmy a výdavky EÚ použité zákonným
spôsobom, hospodárne a na tie účely, na ktoré boli určené. Ak je to
nevyhnutné, Dvor audítorov vykonáva kontroly priamo na mieste, teda v
priestoroch inštitúcií EÚ, v členských krajinách alebo dokonca v tretích
krajinách, ktoré dostali od EÚ finančnú pomoc.

Európsky dvor audítorov je úplne nezávislá inštitúcia. Má 25 členov
menovaných členskými krajinami na obdobie 6 rokov.

Slovenskú republiku zastupuje v Dvore audítorov EÚ Július Molnár.

Stručne a výstižne:
Zloženie: 25 členov, každá krajina EÚ má 1 zástupcu.
Úloha: kontrola všetkých finančných transakcií EÚ.
Sídlo: Luxemburg

8. Predsedníctvo – Európska rada (z koho sa skladá a v akých intervaloch sa

mení)?
Európska rada nie je inštitúciou Európskej únie, určuje však spoločné ciele
európskej politiky. Na summitoch Európskej rady sa stretávajú hlavy štátov
alebo vlád, aby určili smery európskej politiky. Európsku radu si ľudia často
mýlia s Radou Európy!!!

Európsku radu tvoria hlavy štátov alebo vlád. Európska rada sa skladá z
najvyšších politických predstaviteľov všetkých členských štátov. Zvyčajne sú
to šéfovia vlád, či ich už nazývajú ministerskými predsedami, kancelármi
alebo nejakými inými titulmi. Ak má aktívnu úlohu prezident, zúčastňuje sa na
summitoch on. Členom Európskej rady je rovnakou mierou aj prezident
Európskej komisie. Členom asistujú ich ministri zahraničných vecí a ďalší
člen Komisie.

Európska rada sa schádza dva razy do roka, a to vždy v tej krajine, ktorá v tom
čase zaujíma v Rade predsedníctvo. Predsedníctvo zastáva postupne každý
členský štát na obdobie šiestich mesiacov. Mimoriadne summity sa zvolávajú
k záležitostiam mimoriadnej dôležitosti.

9. Symboly – Európske symboly (Európska zástava, Európska hymna, Euro,

Deň Európy)?

V roku 1986 Európska rada prijala zástavu, ktorá sa stala emblémom
Európskej únie. Skladá sa z kruhu dvanástich zlatých hviezd na modrom
pozadí (číslo dvanásť reprezentuje dokonalosť a úplnosť).

Hymnou Európskej únie je Óda na radosť z Beethovenovej Deviatej
symfónie.

Bankovky euro boli navrhnuté rakúskym umelcom Robertom Kalinom v
celoeurópskej súťaži vypísanej všetkými európskymi centrálnymi bankami.
Víťazné výtvarné návrhy boli inšpirované témou Európske obdobia a štýly.
Bankovky euro sa vydávajú v siedmich hodnotách: 5, 10, 20, 50, 100, 200 a
500 eur. Všetky denominácie eurobankoviek majú rovnakú podobu na oboch
stranách. Každá z bankoviek sa dá ľahko rozoznať podľa farby a veľkosti.

Mince euro majú spoločnú „európsku“ prednú a „národnú“ zadnú stranu.
Preto je 12 rôznych podôb verzií každej euromince (podľa počtu štátov
zúčastňujúcich sa na menovej únii; členskými štátmi Európskej menovej únie
sa stali všetky štáty Európskej únie okrem Dánska, Švédska a Veľkej
Británie).

1. júl 1990 - začala sa prvá fáza budovania Európskej menovej únie
1. júl 1998 - založenie Európskej centrálnej banky
1. január 1999 - začiatok záverečnej fázy budovania Európskej menovej únie.
To znamená, že euro sa stalo oficiálnou menou všetkých zúčastnených štátov
(aj keď bankovky a mince neboli ešte dané do obehu). Došlo tiež k
neodvolateľnému fixovaniu vzájomných výmenných kurzov mien
zúčastnených štátov.
1. január 2002 - do obehu sa dostali bankovky a mince eura a postupne
nahradili národné meny jednotlivých štátov. Zároveň došlo ku konverzii
všetkých aktív a transakcií do eura
1. marec 2002 - jednotlivé domáce meny stratili svoju platnosť a euro sa stalo
jediným oficiálnym platidlom v zúčastnených štátoch.

Dňom Európy je 9. máj. Tento deň pripomína vyhlásenie Roberta Schumana
z roku 1950, ktoré sa považuje za začiatok vytvárania Európskej únie.
Deviateho mája 1950 Robert Schuman prezentoval svoj návrh na vytvorenie
organizovanej Európy, nevyhnutnej na udržanie mierových vzťahov. Tento
návrh - známy ako Schumanova deklarácia - považujeme za začiatok
vytvárania dnešnej Európskej Únie.

10. Eurožargón(y) – vymenujte aspoň päť a čo znamenajú?

Pracovníci inštitúcií EÚ a médií, ktorí sa venujú problematike EÚ, majú
zlozvyk používať slová a výrazy, ktorým rozumejú len oni. Takéto slová a
výrazy nazývame "eurožargón".

Napr.:

1. Dvojrýchlostná Európa: Znamená teoretickú možnosť, že určitá

"centrálna" skupina členských štátov EÚ sa v budúcnosti môže
rozhodnúť postupovať rýchlejšie ako iné členské štáty na ceste k
európskej integrácii (pozri nižšie). Už v súčasnosti je možné, aby

skupina štátov EÚ spolupracovala užšie ako iné štáty v rámci
mechanizmu známeho ako "vyššia spolupráca".

2. Eurokrat: Termín "eurokrati" (slovná hračka slova "byrokrati")

označuje mnoho tisíc občanov EÚ pracujúcich pre európske inštitúcie
(parlament, rada, komisia atď.).

3. Európska integrácia: Znamená budovanie jednoty medzi európskymi

štátmi a ľuďmi. V rámci Európskej únie znamená, že štáty sústreďujú
svoje zdroje a mnohé rozhodnutia prijímajú spoločne. Toto spoločné
rozhodovanie sa realizuje na základe interakcie medzi inštitúciami EÚ
(parlament, rada, komisia atď.).

4. Schengenské pásmo (= schengenská oblasť, schengenské štáty): V

roku 1985 sa päť štátov EÚ (Francúzsko, Nemecko, Belgicko,
Luxembursko a Holandsko) dohodlo, že zruší všetky kontroly ľudí
prechádzajúcich ich vzájomné hranice. Tak vzniklo územie bez
vnútorných hraníc, ktoré sa stalo známe ako schengenské pásmo.

5. Štrasburg: Francúzske mesto v blízkosti hraníc s Nemeckom. Každý

mesiac tu týždeň zasadá plénum Európskeho parlamentu. Je takisto
sídlom Európskeho súdu pre ľudské práva a Rady Európy, ktoré nie sú
inštitúciami EÚ. V médiách sa niekedy ako "Štrasburg" označuje
jeden, resp. druhý z týchto orgánov.

Kompletný zoznam na http://europa.eu.int/abc/eurojargon/index_sk.htm

11. Zmluva o Ústave EÚ (kto ju schválil, resp. kto ju vypracoval a kedy)

a kedy bola podpísaná a kde? A jej štruktúra?
Rokovaním Európskeho Konventu o budúcnosti Európy o troch základných
výzvach ako :

 zblížiť Európskych občanov s európskym zámerom,

 dať organizačný základ európskemu politickému priestoru,

 premeniť Úniu na faktor stabilizácie v novom usporiadaní sveta

a návrhom piatich riešení:

 lepšie rozdelenie právomocí Únie

 zlúčenie zmlúv, s tým že Únia nadobudne právnu subjektivitu

 opatrenia na posilnenie demokracie, transparentnosti a efektívnosti EU,

rozšírením príspevku národných parlamentov k legitímnosti
európskeho projektu, zjednodušením procesov rozhodovania

 opatrenia na posilnenie úlohy orgánov Únie a zlepšenie ich

efektívnosti

sa dospelo k rozhodnutiu k potrebe vypracovania ústavného textu.

Rokovania Konventu boli nakoniec zavŕšené vypracovaním návrhu o Zmluve
o založení ústavy pre Európu, ktorý dosiahol široký konsenzus na plenárnom
zasadnutí 13. 6. 2003.

Zmluva o založení ústavy pre Európu je jedným uceleným dokumentom,
ktorý v sebe sústreďuje nosnú časť primárneho práva Európskych
spoločenstiev ako aj práva Európskej únie.

Ústava pre Európu posilňuje demokratické princípy v EU, zjednodušuje
inštitucionálnu kultúru a právne akty čo samozrejme uskutočňuje na základe

súčasného prenosu časti suverenity členských štátov na EU prostredníctvom
tejto zmluvy.

Kto ju schválil? /finálne znenie zmluvy o Ústave EÚ/: Európska rada, 18. 6.
2004

Kto ju vypracoval a kedy: Európsky Konvent o budúcnosti Európy; v období
2002-2003 v trvaní osemnástich mesiacov;

Európsky Konvent o

budúcnosti Európy:

 predseda: Giscard d'Estaing /francúzsky prezident 1974-81/

 podpredsedovia: Giuliano Amato /taliansky politik/ a Jean Luc

Dehaene /belgický premiér 1992-99/

 členovia:

o zástupcovia vlád štátov EU
o zástupcovia kandidátskych krajín
o zástupcovia národných parlamentov
o zástupcovia kandidátskych národných parlamentov
o zástupcovia Európskeho parlamentu
o zástupcovia Európskej komisie

Kedy bola podpísaná a kde? 29. 10. 2004 v Ríme

A jej štruktúra?

Preambula a štyri časti
1.

časť - obsahuje 9 hláv – základné ustanovenia

2.

časť - Charta základných práv Únie - obsahuje preambulu a 7
hláv: dôstojnosť, slobody, rovnosť, solidarita, občianstvo,
spravodlivosť a všeobecné ustanovenia

3.

časť - obsahuje 7 hláv - konkretizujú výkon kompetencií

4.

časť - všeobecné a záverečné ustanovenia

(sorry na rozšírnosť, ale vyberte si sami čo si chcete zapamätať

)

12. Preambula Zmluvy o Ústave EÚ?

Sa zmieňuje o:

 zachovaní hrdosti a národnej identity

 kultúrnom, náboženskom a humanistickom dedičstve Európy,

 kresťanských koreňoch hodnotového systému Európy,

 prehlbovaní demokracie a transparentnosti charakteru verejného života

v EU

 EU „zjednotená v rozmanitosti“ ponúka najlepšiu možnosť dosiahnuť

veľké predsavzatia

 o pokračovaní v doterajšej práci

 atď...

13. Definícia a ciele Únie?

Európska únia je spoločenstvom demokratických európskych štátov,
ktoré sa zaviazali spolupracovať na dosiahnutí mieru a prosperity.

Európska únia je jedinečné zoskupenie 25 demokratických štátov Európy,
ktoré sa dobrovoľne spojili do politického a ekonomického zoskupenia na
dosiahnutie spoločných cieľov a jednoty v Európe pomocou jednotnej
zahraničnej a vnútornej politiky zvrchovaných členských štátov.

Jednota v rôznorodosti: Európa je kontinent rozmanitých tradícií a jazykov,
ale aj spoločných hodnôt. EÚ tieto hodnoty bráni. Podporuje spoluprácu a
jednotu medzi národmi Európy, súčasne však zachováva rôznorodosť a
zabezpečuje, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanovi.

Poslanie a ciele EÚ:

 Zlepšenie životných a pracovných podmienok obyvateľov EÚ,

spolupráca v sociálnej oblasti

 Podpora ekonomického rozvoja vytvorením hospodárskej únie bez

hraníc a menovej únie zavedením jednotnej meny euro

 Stabilné a vyvážené obchodné vzťahy a zaručenie voľnej súťaže

 Postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy medzi rôznymi

štátmi a regiónmi

 Ochrana práv a záujmov členských štátov zavedením ručenia únie

 Spolupráca v oblasti práva a vnútornej politiky

 Rozširovanie EÚ o nových členov, predovšetkým o štáty strednej a

východnej Európy

 Pomoc rozvojovým štátom

 Zachovanie mieru a slobody jednotnou obrannou politikou

14. Základné práva a občianstvo Únie?

Základné práva a občianstvo Únie sú obsiahnuté v hlave I. článku 6 Zmluvy
o Európskej únii.

 únia je založená na zásadách slobody, demokracii a dodržiavaní

ľudských práv a základných slobôd.

 únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor

o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme
4.11.1950

 únia rešpektuje národnú identitu svojich členských štátov

 občanom únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského

štátu

 občan má právo voľného pohybu – voľný pohyb po členských

krajinách

Základné práva sú obsiahnuté aj v Charte základných práv Únie – ktorá
obsahuje preambulu a 7 hláv: dôstojnosť, slobody, rovnosť, solidarita,
občianstvo, spravodlivosť a všeobecné ustanovenia (viď: štruktúru Zmluvy
o ústave EU)

15. Pôsobnosti Únie (základné zásady, právo Únie)?

Právomoci únie sú vymedzené v hlave III časti I textu ústavy.

Vymedzenie právomoci únie sa riadi zásadou prenesenia právomoci

Základné zásady pre právomoci Únie:

 zásada prenesenia právomoci /supranacionality/

o únia koná v medziach právomoci, ktoré na ňu preniesli členské

štáty v ústave

 zásada subsidiarity

o únia koná v oblastiach, ktoré nespadajú do jej výlučnej

právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, keď tieto ciele
nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a je ich
možno lepšie dosiahnuť na úrovni únie

 zásada proporcionality

o obsah a forma činnosti únie neprekračuje rámec toho, čo je

nevyhnutné na dosiahnutie cieľov ústavy.

o inštitúcie uplatňujú zásadu proporcionality v súlade

s Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality

Právny poriadok je pre Európsku úniu rozhodujúci. Všetky rozhodnutia a
postupy EÚ vychádzajú zo zakladajúcich zmlúv, ktoré schválili všetky štáty
EÚ.

Rozlišujú sa 4 druhy právomocí:

 výlučné právomoci EÚ

 Spoločné /zdieľané/ právomoci EÚ a členských štátov

 osobitné oblasti právomocí EÚ

 Oblasti podporných, koordinačných alebo doplňujúcich činností

(táto otázka ma dosť miatla, tak snáď je vypracovaná v poriadku)

16. Kategórie pôsobnosti?

a/ ak ústava prenesie na úniu výlučnú právomoc v konkrétnej oblasti, len únia
môže uzákoňovať a prijímať právne záväzné akty, pričom členské štáty tak
môžu urobiť len vtedy, ak ich na to splnomocní únia alebo ak ich splnomocní
k vykonávaniu aktov prijatých úniou.
b/ ak ústava prenesie na úniu právomoc, v konkrétnej oblasti zdieľa
s členskými štátmi, únia a členské štáty majú právomoc uzákoňovať a prijímať
v tej oblasti právne záväzné akty. Členské štáty si uplatňujú svoju právomoc
do toho rozsahu, do ktorého si únia svoju právomoc neuplatňuje alebo sa
rozhodla, že ju prestane uplatňovať.
c/ únia má právomoc presadzovať a koordinovať politiku členských štátov
v hospodárskej oblasti a v oblasti zamestnanosti.
d/ únia má právomoc definovať a realizovať spoločnú zahraničnú
a bezpečnostnú politiku, vrátane progresívneho sformulovania spoločnej
obrannej politiky.
e/ v istých oblastiach, a za podmienok ustanovených v ústave, má únia
právomoc vykonávať akčné kroky, ktorými podporuje, koordinuje alebo
dopĺňa akčné kroky členských štátov bez toho, že by tým v týchto oblastiach
nahrádzala ich právomoc.
f/ rozsah a spôsob výkonu právomoci únie určujú pre každú oblasť konkrétne
ustanovenia v tretej časti.

17. Výlučná právomoc EÚ?

a/ únia má výlučnú právomoc ustanoviť pravidlá hospodárskej súťaže
nevyhnutné na fungovanie vnútorného trhu a pravidlá v týchto oblastiach:

 menová politika pre členské štáty, ktoré prijali euro

 spoločná obchodná politika

 colná únia

 ochrana morských biologických zdrojov podľa skutočnej politiky

v oblasti rybolovu

b/ únia má výlučnú právomoc uzavrieť medzinárodnú dohodu, keď je potrebné
umožniť únii uplatňovať si jej právomoc interne alebo vtedy, keď ju
nepriaznivo ovplyvňuje interný akt únie.

18. Oblasti zdieľanej (spoločnej) právomoci EÚ?

a/ únia zdieľa právomoc s členskými štátmi vtedy, keď na ňu ústava prenesie
právomoc, ktorá sa nevzťahuje na oblasti uvedené v otázke 17
b/ zdieľaná právomoc sa uplatňuje v týchto základných oblastiach:

 vnútorný trh

 priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

 poľnohospodárstvo a rybolov, s výnimkou ochrany morských

biologických zdrojov

 doprava a transeurópske siete

 energetika

 sociálna politika, pokiaľ ide o aspekty definované v bode c/

 hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

 životné prostredie

 ochrana spotrebiteľa

 spoločné obavy o bezpečnosť v záležitostiach verejného zdravia

c/ v oblasti výskumu, technického rozvoja a vesmíru má únia právomoc
uplatňovanie si tejto právomoci nesmie viesť k tomu, aby bolo členským
štátom zabránené uplatňovať si ich vlastné právomoci
d/ v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitnej pomoci má únia právomoc
uskutočniť akčné kroky a viesť spoločnú politiku, avšak uplatňovanie si tejto
právomoci nesmie viesť k tomu, aby bolo členským štátom zabránené
uplatňovať si ich vlastné právomoci.

19. Politiky EÚ?

Politika v

hospodárskej oblasti a

politika zamestnanosti

a/ únia prijíma opatrenia na zabezpečenie koordinácie politicky
členských štátov v hospodárskej oblasti, hlavne prostredníctvom široko
koncipovaných usmernení, ktoré sa vzťahujú na túto politiku. Členské
štáty koordinujú svoju hospodársku politiku v rámci únie.
b/ osobitné ustanovenia sa uplatňujú na tie členské štáty, ktoré prijali
euro
c/ únia prijíma opatrenia na zabezpečenie koordinácie politiky
členských štátov v oblasti zamestnanosti, najmä prostredníctvom
široko koncipovaných usmernení, ktoré sa vzťahujú na túto politiku
d/ únia môže prijímať iniciatívy na zabezpečenie koordinácie sociálnej
politiky členských štátov

Spoločná zahraničná a

bezpečnostná politika

a/ pôsobnosť únie v záležitostiach spoločnej zahraničnej
a bezpečnostnej politiky pokrýva všetky oblasti zahraničnej politiky

a všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti únie, vrátane progresívneho
sformulovania spoločnej obrannej politiky, ktorá môže vyústiť do
spoločnej obrany
b/ členské štáty aktívne a bezvýhradne podporujú spoločnú
a bezpečnostnú politiku únie v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity
a konajú v súlade s aktmi prijatými v tejto oblasti úniou. Zdržia sa
konania v protiklade so záujmami únie alebo konania, ktoré by mohlo
narušiť jej efektívnosť.

Regionálna politika založená na solidarite a

službe občanom

EÚ sa snaží vyrovnávať rozdiely medzi rôzne rozvinutými regiónmi
prostredníctvom politiky súdržnosti. Táto pomoc je určená na pomoc
zaostávajúcim regiónom, aby znížili rozdiel v rozvoji, využijú sa na
hospodárske a sociálne vyrovnanie niektorých zložitých oblastí,
modernizáciu vzdelávacieho systému, podporu zamestnanosti...
Implementácia tejto politiky je decentralizovaná

Ochrana životného prostredia pre dobro súčasných aj budúcich generácií

Posilňuje sa možnosť ochrany ŽP, ústava ukladá povinnosť integrovať
environmentálnu dimenziu do všetkých európskych politík, zavádza
solidaritu medzi EU a ktorýmkoľvek štátom postihnutým prírodnou
katastrofou. Ústava podporuje energetickú efektívnosť, rozvoj nových
a obnoviteľných zdrojov energie

Európska ústava zaručuje Európanom jedinečný priestor, slobody, bezpečnosti
a spravodlivosti

 zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach členských krajín

(schengenský priestor)

 posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach - hraniciach s tretími

krajinami

 spoločná azylová politika – spoločné postupy pri udeľovaní

a odobratí jednotného azylového štatútu

 spoločná prisťahovalecká politika = efektívnejšia regulácia

migračných vĺn

 posilnenie súdnej spolupráce v občianskych záležitostiach

 posilnenie policajnej a súdnej spolupráce

 vytvorenie úradu Európskej prokuratúry, posilnenie Europolu

20. Orgány Únie (Európsky parlament, Európska rada, Rada ministrov,

Európska komisia, Súdny dvor) – stručná charakteristika a zastúpenie
SR v nich?
Orgány rozoberať nebudem, tie sú rozpracované v otázkach 2 až 7.
Eurovýbory: Peter Šťastný, Milan Gaľa, Zita Pleštinská, Arpád Duka-
Zólyomi, Edit Bauer, Sergej Kozlík, Irena Belohorská, Peter Baco, Monika
Beňová, Miloš Koterec, Vladimír Maňka, Anna Záborská, Miroslav
Mikolášik, Ján Hudacký.

Vypracované z www.euroinfo.gov.sk a iných zdrojov; autori neručia za 100%
správnosť informácií; neprešlo jazykovou kontrolou; akékoľvek modifikácie sú
povolené a vítané; vyrobené na Slovensku

