Tahak na Kapitoly z morfologie - 2 vypracovane otazky

9. Vlastne mená tvoria osobitnú skupinu substantív, vymedzujú sa ako pomenovania jednotlivín, v pravom zmysle sú označením jednej veci (osoby, miesta) a má v zásade len 1.čís.formu: sg - singularia tantum, pl. – pomnožné podst.m.  Pri morfolog.char. vychádzame zo štúdie V.Blanára (Morf.kategórie vlastných mien – zborník Jazykové kategórie v teórii a praxi, BA, 2005)

Na určenie kategórií pri vlast.menách vplývajú všelijaké faktory, ich tvorenie je často neobvyklé a nemajú náprotivky: univerbizačné spojenia, vznikajú univerbizáciou (zjednoslovením) adjektíva a substantíva (Očenáš); univerbizáciou predložky a substantíva (predl.konštrukcie)  (Odvody, Podhora); univerbizáciou vety (Nejeschleba). Vl.menami môžu byť aj pôvodné gramat.tvary (Zbadal).

ROD: onymizáciou (proprializáciou) sa rozlišuje najmä škála mužsk.život.substantív; gramat.prestavba zasahuje neživ.subst.všetkých rodov. (koreň – J.Koreň, horský – F.Horský); rozdiel medzi apelatívom a úradným priezviskom je v tom, že má svoj náprotivok – žen.priezvská prechyľovaním z mužských (Hríb - Hríbová) ČÍSLO: len sg, alebo pl, ktorý sa používa popri sg len zriedka (Dnes majú sviatok Márie); zlučujúce(skupinové)názvy –osobit.prípady vl.mien : 1) typ: metonymia (doma mám dvoch Mináčov) 2) typ: obyvateľské názvy (Európania, Slováci) – nepravé vl.mená. Niekedy sa pomenúva ten istý objekt aj sg. aj pl. formou – nejedná sa o väčší počet, ale o variant.forma sg.(Javorina – Javoriny) PÁD: otázka skloňovateľnosti – neskloňovateľnosti (čiastoč.skoň) príslušn.vlast.mien 1)skloň.domácich vl.mien 2) skloň cudzích vl.mien: 1) zriedkavo neskloň.;platí to o úrad.prezviskách – pôvod.neohybné privlastň.adjekt. vyjadrujúvce vzťah k rodine (-e, -ovie, -eie: Hruškovie, Kováčovie) sa podľa kodifikácie z r.2000 neprechyľujú a neskloňujú, ale ak ide o meno Mišeje – Mišejeová (skloň.podľa vzoru kuli). V miest.menách (hlav.chotárne názvy) predložk.konštr. (Odemlýna, Odkríža), alebo vo forme viet (Dorybára rybník) – neskloňujú sa.

2) –  č.10

10. Podľa L.Dvonča sa prevzaté slová veľmi rýchlo zaraďujú do slov.gramat.systému 1) veľká skup.proprií – subst.str.rodu pomenúvajúce vzdialené mestá (San José, Sydney) – neskolnné ; 2) pôv.neskolnné žen.mená, dnes sa skloňujú (Ester, Karin, Agar) 3) české priezviská zakonč. na ů. sú neskolnné (Kašparů, Petrů); 4) silná tendencia skloňovať cudzie priezviská, podľa vzoru kuli, menej podľa chlap, hrdina, keď priezv.má rovnaké skloň ako rodné meno (Giuseppe Verdi)