1.Komunálna politika – vymedzenie pojmu

Komunálna politika –

činnosti vykonávané obecnou samosprávou, zamerané na

cieľavedomé zabezpečovanie ekonomického a sociálneho rozvoja spravovaného územia
. Objektom komunálnej politiky sú všetky subjekty miestnej ekonomiky ( nielen
komunálnej)

Komunálna politika je definovaná ako smer činnosť, používané vládnucou autoritou
alebo systémom ovplňujúce stav vecí v obci alebo regióne. Je to politická práca
v komúnach, teda v obciach a mestách samosprávnych a správnych okresoch

2. Charakteristika orgánov miestnej samosprávy

Orgány miestnej samosprávy možno charakterizovať podľa týchto znakov:

1. sú volené občanmi t.j. vznikajú zdola
2. nekopírujú administratávno teritoriálne členenie daného štátu tj nie sú vytvorené

vždy na úrovni administratívno správnej jednotky .

3. Samostatne vykonávajú svoju pôsobnosť vyplývajúcu z územného a zákonného

vymedzenia

4. Na orgány miestnej samosprávy možno preniesť plnenie niektorých úloh štátnej

správy.

5. Vo veciach vlastnej pôsobnosti môžu prijímať zodpovedajúce právne normy.

Podľa vlastnej úvahy. Právne normy prijímané orgánmi miestnej samosprávy
nesmú odporovať právnym normám vyššej právnej sily.

6. Od ústredných orgánov štátnej správy sú relatívne nezavislé.

3.Tri dimenzie komunálnej politiky

Priestorová dimenzia
Územný princíp vymedzuje pôsobnosť orgánov verejnej správy vo vzťahu k teritóriu,
k územiu. Najčastejšie platí územnosprávne členenie štátu ktoré, v SR pozná jednotku
členenia územie obce ktoré sa skladá z jedného alebo viacerých území.
Ekonomická dimenzia
Základom ekonomickej integrity je európska charta miestnej samosprávy. Tj. Miestne
orgány v rámci HP štátu majú primerané finančné zdroje s ktorými môžu voľne
disponovať rámci právomoci. Ekonomická integrita je aj ekonomická zvrchovanosť obce
schopnosť pokryť vlastné výdavky vyplývajúce y úloh komunálnej politiky príjmami
tvorenými z vlastných zdrojov.
Sociálna dimenzia
So sociálnou dimenziou sa v našej legislatíve stretávame v redukovanej podobe vo
formulácii týkajúcej sa osôb, obyvateľstva obce, mesta.
Spoločenstvá sú sociálnymi sieťami ľudí ktorí sa vzájomne poznajú a zároveň sú
morálnymi inštutúciami.

4.Komunálna politika a mestá

Základnou odlišnosťou komunálnej politiky miest proti komunálnej politike obcí je
to ,že na rozsiahlom území pri význame vačkách ekonomických objemoch a pri oveľa
väčších objemoch a pri oveľa diferencovanejších sociálnych štruktúrach mestského
obyvateľstva dochádza k výraznejšiemu struk túrovaniu záujmov v ktorých možno
odlíšiť záujmy celomestské špecifické pre jednotlivé mestské časti ale niekedy aj
priestorovo v strukture identifikovateľné záujmy priemyselné zóny, obchodné zóny či
sociálne štruktúry robotnícka štvrť.
Moderné mestá sa formujú ako zmiešaná štruktúra centrálne zóna sa zachová ale nemusí
byť v centre. Tri modely samosprávy v metropolách:
Poly centrický model: neexistuje žiadna priamo volená samospráva inštitúcia pre mesto
ako celok.
Unitárny model opak predchádzajúceho najviac sa prejavuje nerešpektovanie
priestorovo diferencovaných záujmov v strukture mesta
Dvojstupnový model vyjadruje pokus spojiť výhody a nevýhody dvoch
predchádzajúcich.

5. Aktéri komunálnej politiky- orgány obce

Kniha strana 79- 87

6. Politické, náboženské a občianske subjekty obcí

Kniha strana 90-93

7. Demokratické spravovanie a jeho základné piliere

Demokratické spravovanie možno prirovnať k domu, ktorý sa skladá zo: základov,
podporných pilierov a strechy

Základy domu: občania – zdroj legitimity

Podporné piliere: informovanosť a participácia

Strecha domu: vedenie obce: starosta, zastupiteľstvo, výkonní úradníci.

Demokratické spravovanie: obojstranný tok informácií:

 Pred prijatím rozhodnutia posiela vedenie včasné úplné informácie občanom

o chystaných aktivitách

 Až potom, keď na základe participačných techník získa názor občanov, príjme

rozhodnutie, prípadne občanov priamo zapojí do svojej činnosti

Podporné piliere demokratického spravovania: informovanosť, participácia

8. Demokratické spravovanie a zákon o slobodnom prístupe k informáciám

Informácie sú základnou súčasťou demokratického spravovania. Utajovanie že živnou
pôdou pre korupciu, neefektívne využívanie zdrojov.

Z 10 krajín z najnižšou mierou korupcie má až 8 osobitné zákony upravujúce informačný
pilier.
Informovanosť je aj formou obnovovania politickej legitimity samosprávy.

Nástroje povinnej informovanosti:
Až v 68 krajinách sveta špeciálna legislatíva upravuje prístup k informáciám v štátnej
správe a samospráve

 Infozákon

Na Slovensku je právo na informácie garantované ústavou aj medzinárodnými
dokumentmi o ľudských právach a zákonom č.211/2001 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám – „infozákon“
Infozákon odpovedá na nasledovné otázky:

Infozákon = kto+čo+ako+čo za to

Kto? Kto má nárok na informácie a kto ich musí poskytovať?

Čo? Čo môže byť sprístupnené a čo môže byť odmietnuté ( neverejné informácie)

Ako? Ako žiadať o informácie a akým spôsobom ich poskytovať

Čo za to? O úhrade nákladov za informácie a čo hrozí porušovateľom zákona

Na prístup k informáciám má každý: občan, právnická osoba, cudzinec aj osoba bez
štátneho občianstva, bez ohľadu na vek.

Zákon stanovuje skupinu subjektov - povinné osoby (cca 1000) ktoré sú povinné
poskytovať informácie. V rámci samosprávy : obce, mestá, mestské časti, regionálne
samosprávy, príspevkové a rozpočtové organizácie zriadené samosprávou aj obchodné
spoločnosti( napr. technické služby) zriadené samosprávou.

Infozákon je postavený na princípe:“ čo nie je tajné je verejné“.
Informácia sa sprístupní ak sú splnené dva predpokjlady:

 Požadovaný údaj nie je tajný

 Požadovaný údaj má povinná osoba k dispozícii.

Požadovaná informácia sa nezverejní ak ju iné zákony označia za utajenú, napr. bankové
tajomstvo.

Infozákon pozná dva spôsoby poskytovania informácií:

a. Na žiadosť
b. Aktívne. Mestské zastupiteľstvo napr. musí zverejňovať termíny , zasadnutí,

všeobecne-záväzné nariadenia( VZN) , zápisnice zo zasadnutí zastupiteľstva a i.

 Zákon o

obecnom zriadení

Zákon o obecnom zriadení bol doplnený od 1. júla 2004 o prvok informovanosti. Podľa
neho každý návrh VZN o ktorom bude rokovať zastupiteľstvo musí byť najmenej 15 dní
pred rokovaním zverejnený na úradnej tabuli, príp. aj na internete. Nedodržanie postupu
je dôvodom na prokurátorské opatrenie.

9. Komunálna a miestna ekonomika

Miestna ekonomika
Tvoria ju všetky ekonomické subjekty pôsobiace na území obce ( bez ohľadu na
vlastnícku formu).
Predstavujú ju organizácie a spoločnosti vytvorené na báze obecného vlastníctva, ako
Komunálna ekonomika je súčasťou miestnej ekonomiky tvoria ju subjekty a ich
činnosti, ktoré sú založené na obecnom vlastníctve, sú súčasťou majetku obce,
produkujú tovary a služby, ktoré obec zabezpečuje pre obyvateľov a ostatné subjekty
obce v súlade s kompetenčným zákonom.
Samosprávne orgány sú riadiacimi orgánmi komunálnej ekonomiky
a koordinačnými ostatnej miestnej ekonomiky.

10. Obec a jej postavenie v systéme verejnej správy v znení zákona369/90 Z.z.
v znení neskorších predpisov

Postavenie obce v systéme VS upravuje zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení
v znení neskorších úprav. Významná novelizácia v r. 2001 súvisela s decentralizáciou
verejnej správy.

Zákon SNR č. 369/90 pokladá všetky obce z aspektu právneho a funkčného za
rovnocenné

Obec ako samostatný samosprávny územný celok – združuje občanov, ktorí majú na
jej území trvalý pobyt.

Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je všestranný rozvoj územia
a obyvateľstva, ktoré v ňom žije.

Názov obce- možno meniť so súhlasom obyvateľov a mení sa nariadením vlády.

11. Charakteristika samosprávy mesta Bratislava, špecifiká zákona o Bratislave

v porovnaní so zákonom o obecnom zriadení

§ 1a

Postavenie Bratislavy

(1) Bratislava je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky;
združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt . Bratislava vykonáva územnú
samosprávu patriacu obci a plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom

(2) Mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje
obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu
Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu

12. Vzťah mesta Bratislava , zákonodarných orgánov ,vlády a ministerstiev.

(2) Prezident Slovenskej republiky, národná rada, vláda, ministerstvá a ostatné ústredné
orgány štátnej správy Slovenskej republiky pomáhajú Bratislave plniť funkciu hlavného
mesta Slovenskej republiky a politického, kultúrneho, obchodného a spoločenského
centra Slovenska. Bratislava utvára podmienky na činnosť týchto orgánov, ako aj na
činnosť zastupiteľských orgánov iných štátov, ktoré majú sídlo v Bratislave.

(3) Ministerstvá prerokúvajú s Bratislavou návrhy stratégie hospodárskeho a sociálneho
rozvoja, ktoré sa týkajú záujmov a potrieb jej obyvateľov. Bratislava prerokúva s vládou
a ministerstvami svoju stratégiu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a predkladá jej
návrhy týkajúce sa plnenia funkcie hlavného mesta Slovenskej republiky

13. Orgány mesta Bratislava a jeho mestských častí
Mestské orgány

(1) Mestskými orgánmi sú:

a) mestské zastupiteľstvo,

b) primátor Bratislavy.

(2) Orgánmi mestského zastupiteľstva sú:
a) mestská rada,

b) komisie

§ 7

Miestne orgány

(1) Miestnymi orgánmi sú:

a) miestne zastupiteľstvo,

b) starosta.
(2) Orgánmi miestneho zastupiteľstva sú:
a) miestna rada, ak miestne zastupiteľstvo má najmenej deväť poslancov,

b) komisie.

(3) Miestne zastupiteľstvo zriaďuje podľa potreby, alebo ak to ustanovuje štatút, ďalšie
svoje stále alebo dočasné výkonné, kontrolné a poradné orgány a určuje im náplň práce

14. Základné pojmy: katastrálne územie obce, obec ako právnická osoba,
ekonomická jednotka, sociálna jednotka a riadiaci subjekt

Katastrálne územie obce je členené na:

 Intravilán

– časť územia obce v ktorej je sústredená zástavba, resp. sú v nej

pozemky určené na zástavbu

 Extravilán-

časť územia obce mimo zástavby. Tvoria ho: poľnohospodárska

pôda, lesy, vodné plochy patriace do katastrálneho územia obce

Obec je:

-

právnickou osobou. Má spôsobilosť na právne úkony, môže zakladať, meniť
a rušiť právne vzťahy ( napr. kúpiť alebo predať nehnuteľnosti)

-

ekonomickou jednotkou

, má svoj majetok, s ktorým môže nakladať na základe

zákonom stanovených podmienok a rozhodnutia zastupiteľstva a má vlastné
finančné zdroje.

-

sociálnou jednotkou, združuje rôzne skupiny obyvateľov a usiluje o určitú
kvalitu ich života

-

riadiacou jednotkou

činnosti určitej kategórie verejnoprávnych subjektov

a koordinačnou jednotkou pre všetky subjekty nachádzajúce sa na jej území .

Ekonomické, právne , sociálne a územné vymedzenie obce a s nim spojených funkcií je
reálnym východiskom pre realizáciu komunálnej politiky a rozvoj komunálnej
ekonomiky.

15. Charakteristika koncepcie nového verejného manažmentu NPM a jej teoretické
východiská a spoločensko-ekonomické predpoklady uplatnenia

New Public Management :

 Je novou filozofiou fungovania verejnej správy a zároveň novou

sústavou metód riadenia odvodených z trhovej ekonomiky.

 Základné heslo NPM: Šetriť a zároveň zvyšovať úžitky.
 Ako?: 1. úradníkov premeniť na manažérov

občanov premeniť na zákazníkov

Teoretické východiská NPM

a) teória verejnej voľby /zakotvená v ekonomickej teórii racionality/

b) teória neo -taylorizmu

Teória verejnej voľby: odmieta klasický model zastupiteľskej demokracie, ktorý
predpokladá že:

 sociálne požiadavky budú presadzovať voliči cez politické strany, tieto ich

spolu s vládou presadia v parlamente,

 vláda realizuje svoje rozhodnutia cez vlastné územné štruktúry,
 jestvujúce administratívne usporiadanie dáva voľnú ruku byrokratom,

byrokrati určujú náklady svojích aktivít, vystupujú ako monopoly.

16. Charakterizujte koncepciu novej verejnej služby NPS a spoločensko-ekonomické
predpoklady uplatnenia

Koncepcia novej verejnej služby je pokladaná v mnohých európskych krajinách za
vhodnejšiu reformu klasického administratívneho riadenia v porovnaní s NPM. Vychádza
z koncepcie občianskej spoločnosti a demokratických princípov riadenia vo verejnej
správe. Nadväzuje na rozvoj samosprávneho subsystému verejnej správy. Poslaním
zamestnancov verejnej správy nie je vyrábať a predávať tovary a služby v súlade
s princípmi trhovej ekonomiky, ale predovšetkým slúžiť občanom na všetkých úrovniach
verejnej správy: centrálnej, regionálnej aj lokálnej.

Cieľom NPS je podporiť hodnoty demokracie a účasti občanov na správe verejných
vecí.
Predpoklady uplatnenia NPS:

 neokeynesiánska ekonomická politika
 občianska spoločnosť
 decentralizácia verejnej správy
 realizácia práv občanov podieľať sa na spravovaní vecí verejných

Zdôrazňovanie sociálnych aspektov v riadení lokálnej ekonomiky neznamená

upustenie od požiadavok rastu efektívnosti riadenia, ktorá je nevyhnutná pre lepšie

využívanie verejných zdrojov nevyhnutných na uspokojovanie rastúcich nárokov na

kvalitu a rozmanitosť služieb.

17. Teoreticko-metodologické východiská k vymedzeniu postavenia lokálnej vlády
k rozvoju územia: intervencionistický a liberálny

Lokálna úroveň vlády je súčasťou celkového systému usporiadania štátu

a uplatňovaných politík: ekonomických, sociálnych, environmentálnych a i. Je preto

prirodzené , že aj prístup lokálnej vlády k rozvoju územia vychádza z charakteru

uplatňovanej hospodárskej politiky štátu.

V súvislosti s vymedzením postavenia lokálnej vlády v regionálnom rozvoji, ju

možno podľa intenzity angažovania sa regionálnej alebo lokálnej vlády vymedziť ako

intervencionistickú alebo liberálnu.

Pri silnom angažovaní sa regionálnej vlády ide o intervencionistický prístup

k riadeniu ekonomiky, v tejto súvislosti vznikol pojem „priestorové keynesiánstvo“ (angl.

spatial Keynesianism) v protiklade k tzv. prístupu na báze voľného trhu. Podľa tabuľky

priame zásahy verejnej správy do regionálnej politiky pri riešení regionálnych disparít

nadobúdajú najmä formu stimulácie prílevu domácich investícií do oblastí s vysokou

nezamestnanosťou a verejných investícií do sociálnej a ekonomickej infraštruktúry, ktoré

sú v kompetencii centrálnej vlády resp. regionálnych a lokálnych vlád.

18. Charakteristika koncepcie Tretej cesty

Uplatnenie tretej cesty

Reálna angažovanosť lokálnych vlád v rozvoji územia spravidla nemá vyhranenú podobu
ani jednej z uvedených koncepcií.V každej krajine musí lokálna politika rešpektovať
vlastné štátno-politické a ekonomické špecifiká:
kvalitu vládnutia, kapacitu štátu, efektívnosť a primeranosť politiky, manažérsku
vyspelosť a kompetentnosť, transparentnosť,zodpovednosť a i. Tieto charakteristiky
umožňujú posilňovať vládnutia v krajine prostredníctvom výraznejšej demokratizácie,
delegovania, redukcie koncentovanej moci a jej privilegovaného postavenia,
a predovšetkým podporiť formovanie občianskej spoločnosti.

Charakteristika politiky tretej cesty( Giddens)

Hodnoty tretej cesty Oživenie občianskej spoločnosti
Rovnosť Partnerstvo medzi vládou
a občianskou
Ochrana pred zraniteľnosťou spoločnosťou
Sloboda v zmysle autonómie Oživenie spoločnosti
prostredníctvom
Práva spolu s kompetenciami lokálnej iniciatívy
Autorita spojená s demokraciou Zapojenie tretieho sektora
Kozmopolitný pluralizmus Ochrana lokálnych verejných
záujmov
Komunitná prevencia pred
kriminalitou
Demokratizácia rodín
________________________________________________________________________
_

Program tretej cesty Demokratizácia rodiny
Základné centrum Emočná a sexuálna rovnosť
Nový demokratický štát Obojstranné práva a zodpovednosti
Aktívna občianska spoločnosť Spolurodičovstvo
Demokratická rodina Celoživotná rodičovská dohoda
Nová zmiešaná ekonomika Negociačná autorita voči deťom
Rovnosť v zmysle iklúzie Zodpovednosť detí za rodičov
Pozitívny blahobyt Sociálne integrovaná rodina
Sociálne investujúci štát
Kozmopolitná demokracia
________________________________________________________________________
___
Nový demokratický štát Inkluzívna spoločnosť
Devolúcia Rovnosť v zmysle inklúzie

Demokratizácia Limitovaná meritokracia
Obnova transparentnosti verejnej sféry Občiansky liberalizmus
Administratívna efektívnosť Pozitívny blahobyt
Sociálne investujúci štát
Mechanizmy priamej demokracie
Vláda ako rizikový manažér

Koncepcia tretej cesty je víziou rozvoja spoločnosti, založenej
tak na rozvoji jej sociálnych hodnôt, ako aj na racionalizácii
postupov, metód , ktoré forsíruje koncepcia NPM

19. Endogénna stratégia rozvoja obcí a regiónov

Endogénne stratégie sa sformulovali na konci sedemdesiatych a začiatkom

osemdesiatych rokov ako stratégie, ktoré zdôvodňovali nevyhnutnosť orientovať rozvoj

regiónov a obcí na využívanie ich vlasného vnútorného sociálno-ekonomického potenciálu:

ľudských, materiálnych a inštitucionálnych zdrojov. Endogénny rozvoj sa spája s novými

názormi na význam miestneho prostredia pre rozvoj miestneho, regionálneho a národného

rozvoja.

Endogénne koncepcie chápu územia obcí a regiónov ako integrované samosprávne

jednotky, ktorých rozvoj je založený na hospodárnom a trvalo-udržateľnom využívaní

miestnych zdrojov.

Podľa Maiera, Tödlinga sa endogénne rozvojové stratégie zakladajú na niekoľkých

spoločných princípoch:

 Regionálny rozvoj sa chápe širšie ako len hospodársky rozvoj a zahŕňa aj zlepšenie

sociálnych, kultúrnych a prírodných podmienok v regióne pri zohľadnení trvalo

udržateľného rozvoja a ekologických aspektov.

 Regionálna politika by mala využívať a ďalej rozvíjať potenciálne faktory daného

regiónu (prírodné zdroje, kapitál, infraštruktúru, ľudské zdroje, atď.).

 Miestni a regionálni aktéri (verejná správa, podniky, záujmové skupiny, a.i.) sa

považujú za hybnú silu regionálneho rozvoja, pričom podstatná je ich široká účasť

na realizácii regionálnej politiky a prechod úloh a rozhodovacích právomocí na

regionálnu úroveň. Dôležitými prvkami sú inovačná schopnosť v širšom zmysle

a kolektívny proces učenia sa.

 Rastie význam malých a stredných podnikov, dôraz sa kladie na posilnenie ich

inovačnej a konkurenčnej schopnosti napr. vytváraním kooperácií a sietí v regióne.

 Regionálny potenciál by sa mal využívať zapojením všetkých sektorov a odvetví do

regionálnej ekonomiky.

Endogénne regionálne stratégie nadobudli rôznu podobu v praktickej realizácii

v krajinách EÚ. Príkladom endogénne orientovanej regionálnej stratégie je stratégia

realizovaná vo Veľkej Británii, ktorú od roku 1980 sprevádzali masívne domáce

investície.

20. Inštitucionálna koncepcia miestneho rozvoja

Inštitucionálna ekonómia, ktorá vznikla na prelome 19/20 stor v USA skúma

vplyv formálnych a neformálnych inštitúcií na ekonomické procesy.

Za inštitúcie sa považujú:

 národná vláda a jej orgány alebo lokálna vláda,

 pravidlá regulujúce vzájomné vzťahy medzi jednotlivcami, skupinami a štátom,

 uznávané normy správania sa ako napr. tradície, zvyky, právne normy,

 organizácie rôzneho druhu a foriem ako napr. monopoly a ich rôzne podoby,

banky, odbory ochraňujúce zamestnancov, spotrebiteľské, zamestnanecké

organizácie a zväzy výrobcov.

V poslednom desaťročí sa výrazne rozšírila literatúra k téme regionálneho

a lokálneho ekonomického rozvoja.

Množstvo prác ohľadom inštitucionálneho rámca v regionalistike bolo

inšpirovaných úspechmi regiónov napr. v severnom a strednom Taliansku (Emilia-

Romangna), južnom Nemecku (Baden-Wüttemberg) alebo v kalifornskom Silicon

Valley. Úspech nemeckých a talianskych regiónov je vysvetľovaný tým, že to boli

lokálne inštitúcie.

Štruktúrovaný inštitucionálny prístup k lokálnemu ekonomickému rozvoju

umožňuje koncept „inštitucionálnej hustoty“.

Sleduje sa na štyroch úrovniach:

 Silné zastúpenie lokálnych inštitúcií – miestna verejná správa, firmy, finančné

inštitúcie, tretí sektor...

 Intenzívne vzájomné pôsobenie medzi lokálnymi inštitúciami analýza formálnej

a neformálnej spolupráce

 Vzájomné uvedomenie si spoločných cieľov (sleduje sa agenda, ciele a priority

inštitúcií.

Mnohé štúdie dokazujú, že inštitúcie vytvárajú základ pre lokalizovanie ekonomických
a sociálnych sietí a sú iniciátormi lokálneho rozvoja.

21. podstata a príčiny uplatňovania lokálne iniciovaného rozvoja LED

Lokálne iniciovaný rozvoj je produktom nového prístupu k riadeniu

hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajiny. Vychádza z aktuálnych podmienok
postindustriálnej spoločnosti , ktorá je charakteristická vysokou dynamikou inovácií,
štrukturáknych zmien vo výrobe a spotrebe, globalizáciou spoločensko-ekonomického
rozvoja Vyvoláva nutnosť prechodu z

vertikálneho – odvetvového, na horizontálne –

územné riadenie rozvojových procesov. Zodpovednosť za rozvoj je potrebné priradiť
všetkým úrovniam riadenia: obciam, regiónom rovnako ako národnej úrovni.
Lokálna úroveň reprezentuje základnú inštitucionalizovanú úroveň horizontálneho
riadenia , je tou úrovňou kde sú lokalizované zdroje, inčtitúcie, ponuka aj potreba
konkrétnych tovarov a statkov, je preto prírodzené, že jej nové koncepcie verejnej správy
venujú stále významnejšiu pozornosť.
Teória lokálne iniciovaného rozvoja LED sa zaoberá komplexným rozvojom
územia( územno-technickým, sociálnym , kultúrnym ekologickým a ekonomickým) a je
založená na predpoklade interakcie medzi lokálnou vládou , rozvojovými inštitúciami,
podnikmi , tretím sektorom a obyvateľmi v

území na jeho realizácii.

Príčiny uplatňovania koncepcie LED

 globalizácia ekonomiky (ekonomika každej lokality je vystavená globálnej

konkurencii),

 celková ekonomická reštrukturalizácia (zmena postavenia jednotlivých odvetví,

rozmach služieb, expanzia podnikateľských služieb),

 meniaca sa štruktúra priemyslu a technologické inovácie (dôraz na flexibilitu, vysokú

produktivitu v menších jednotkách, nové odvetvia, nové formy organizácie výroby

 celková deetatizácia (ústup od dovtedajšieho štátneho paternalizmu vo všetkých

oblastiach),

 obmedzené zdroje verejných financií (z verejných zdrojov sa nedajú financovať všetky

potreby "tradičného" verejného sektoru),

 obmedzené kompetencie, finančné zdroje a kapacity miestnych samospráv

(nedostatočné rozpočty obcí, pomalá decentralizácia kompetencii, nedostatočné

odborné kapacity),

 snahy miestnej úrovne konať (aktívni predstavitelia miestnej úrovne sa nechceli len

tak pozerať na stagnáciu, či úpadok ich lokalít, chcú situáciu zmeniť),

 potreba riešiť problémy životného prostredia (nahromadené z minulosti, ale aj konať

podľa iných nárokov na životné prostredie v súčasnosti),

 sociálno-demografické aspekty (mladí nezamestnaní, populačný tlak v niektorých

lokalitách, multietnické komunity),

 otázka kvality života (kultúra, životné prostredie, bezpečnosť

22. Predpoklady uplatňovania LED v krajinách strednej a východnej Európy

Predpoklady:

 Reformy verejnej správy v smere demokratizácie, debyrokratizácie, dekoncentrácie

a decentralizácie sa stali kľúčovou súčasťou transformačného procesu v krajinách

strednej a východnej Európy (SVE) po roku 1989.

 Sprevádzalo ich konštituovanie orgánov územnej samosprávy na úrovni vyšších

a nižších územných celkov. Vzniknuté lokálne vlády mali nielen zabezpečovať

poskytovanie verejných služieb na lokálnej úrovni, ale tiež zohrávať dôležitú úlohu

v lokálnom ekonomickom rozvoji prostredníctvom regulácie širokého spektra

faktorov, ktoré podnecujú rast a rozvoj lokálnych ekonomík.

 lokálne vlády v krajinách SVE hrajú dôležitú úlohu v systéme inštitúcií, ktoré

podnecujú zmeny v rozvoji .Keď lokálna vláda vytvára politiky zamerané na vlastné

priority, musia byť formované v existujúcom systéme inštitúcii a zdrojov a na

druhej strane schopné reflektovať geografické rozdiely v rozvoji v súčinnosti

s ostatnými inštitúciami ( na centrálnej a regionálnej úrovni)

 lokálne vlády v SVE boli v minulosti pasívne v lokálnom ekonomickom rozvoji, ale

problémy spojené s transformáciou a decentralizačné procesy im priradzujú stále

rastúcu zodpovednosť za vývoj lokálnej ekonomiky. Postavenie lokálnych vlád SVE

v LED ohraničujú legislatívne určené kompetencie a finančné zdroje. Práve

nedostatok financií v rozpočtoch miestnych samospráv často limituje lokálne vlády

v SVE pre aktívne a najmä invenčné stratégie LED.

 v nadväznosti na implementáciu európskej regionálnej politiky dochádza

k posilňovaniu regionálnej a lokálnej inštitucionálnej kapacity krajín SVE.

23. Predpoklady uplatňovania LED v podmienkach SR – stručná charakteristika

Zo slovenských autorov sa lokálnym ekonomickým rozvojom dlhodobo teoreticky

zaoberá napr. S. Čapková a J. Buček. Čapková (2004) používa ako slovenský preklad

termínu LED „miestny ekonomický rozvoj resp. rozvoj miestnej ekonomiky.

Podľa Ústavy SR čl. 64 „základom územnej samosprávy je obec.“ Zákon

o obecnom zriadení a ďalšie legislatívne predpisy vytvárajú predpoklady pre plnenie

funkcií obce ako samosprávnej územnej jednotky.

Ide o tieto funkcie :

 Sociálna funkcia

, obsahuje napr. zabezpečovanie bezpečnosti občanov a ich

majetku, sociálnu starostlivosť, sociálne služby v obci...

 Územno-technická funkcia

, predstavuje najmä územno-technickú reguláciu

využitia územia, pričom základnými nástrojmi obce sú územný plán a kompetencie

v stavebnom konaní.

 Ekonomická funkcia

, vyplýva z právnej subjektivity obce, ktorá môže vykonávať

podnikateľskú činnosť, predávať svoj majetok a zakladať rôzne organizácie na

výkon svojich činností.

Samospráva obce musí byť vybavená určitými predpokladmi, aby mohla

zabezpečovať a realizovať jednotlivé funkcie. Ide o legislatívne, organizačné,

ekonomické, personálne a informačné predpoklady

1. Legislatívne predpoklady

, predstavujú zákony a právne normy, ktoré vymedzujú

kompetencie a nástroje samosprávy v ovplyvňovaní LED.

2. Organizačné predpoklady

, chápeme ako inštitucionálne zázemie pre LED – zahŕňa

štruktúru orgánov samosprávy a inštitúcie, ktoré samospráva iniciuje.

3. Ekonomické predpoklady

, sú ovplyvnené jednak štruktúrou majetku a rozpočtu obce, ale

tiež hospodárskou situáciou v danej lokalite (miera nezamestnanosti, odvetvová štruktúra,

atď.)

4. Personálne predpoklady

, nadväzujú na organizačné predpoklady a vyjadrujú osobnostné

danosti a manažérske schopnosti predstaviteľov samosprávy, ktoré môžu výrazne

ovplyvniť realizáciu stratégií LED.

5. Informačné predpoklady

, chápeme ako zdroje informácií využívané nielen vo vnútri obce

(kvalita databázy údajov o obci a jej činnosti používaná aktérmi lokálneho rozvoja), ale aj

informačné databázy, ktoré umožňujú obci komunikovať s vonkajším prostredím.

24. Legislatívne predpoklady uplatňovania LED v SR

Základným zákonom, ktorý vymedzuje vznik a pôsobnosť obecnej samosprávy je

Zákon o

obecnom zriadení č. 369/1990

, ktorý bol od svojho prijatia v roku 1990

novelizovaný približne 20 – krát.

Tento zákon vymedzuje tiež základný rámec pre aktivity obce v rámci LED.

Napr. Obec pri výkone samosprávy najmä... usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak

tak stanovuje osobitný predpis vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo

nariadenie k podnikateľskej činnosti právnických osôb a k umiestneniu prevádzky na území

obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci.“

Postavenie obecnej samosprávy v lokálnom rozvoji sa výrazne posilnilo v roku 2002

prenosom kompetencií v rámci decentralizácie, ktorá bola súčasťou reformy verejnej

správy. Prenos kompetencií upravoval Zákon č. 416/2001 Z.z.

o prechode niektorých

pôsobností...

V rámci týchto kompetencií územná samospráva môže výrazne ovplyvniť faktory LED,

najmä technickú infraštruktúru, lokalizáciu hospodárskych a občianskych stavieb cez

vydávanie stavebných povolení a kvalifikáciu pracovnej sily (cez kompetencie v oblasti

stredného školstva).

Samospráva disponuje ďalšími kompetenciami, ktoré v tabuľke neuvádzame napr. na

úseku sociálnej pomoci, zdravotníctva, kultúry, ktorých vykonávanie ovplyvňuje kvalitu

života v lokalite.

Účel a formy využívania obecného majetku upravuje Zákon č. 138/1991 Zb. o

majetku

obcí

, ktorý deklaruje, že „orgány obce a jej organizácie sú povinné hospodáriť

s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného

prostredia“.

Finančné aspekty obecnej samosprávy ošetruje niekoľko zákonov. Zákon NR SR

č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy definuje postavenie,

tvorbu a obsah rozpočtu obce ako základného finančného nástroja samosprávy. Upravuje

tiež pravidlá rozpočtového hospodárenia, použitie mimorozpočtových zdrojov a vzťah

obecného rozpočtu k štátnemu rozpočtu a k ďalším subjektom.

Zákon nadobudol účinnosť 1.1. 2005, pričom dovtedy upravoval zákon

rozpočtové pravidlá spolu pre štátny rozpočet aj územné samosprávy. Podľa tohto

zákona môže samospráva:

 poskytovať finančné dotácie z obecného rozpočtu právnickým osobám zriadených

obcou na konkrétny účel, vo verejnom záujme a v prospech rozvoja miestneho

územia,

 môže tiež poskytnúť finančnú podporu iným právnickým a fyzickým osobám -

firmám podnikajúcim v obci za podmienok ustanovených všeobecným záväzným

nariadením. Podpora by mala byť z vlastných príjmov obce a nesmie prehĺbiť dlh

obce.

Pravidlá pre výber miestnych daní a poplatku upravujú Zákon č. 582/2004 Z.z.

o miestnych daniach

a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné

odpady. V legislatíve sú stanovené horné limity pre výber miestnych daní. Ako daňový

nástroj pre ovplyvňovanie podnikateľského prostredia môže slúžiť najmä daň

z nehnuteľností, ktorú predstavuje daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov.

Pri zabezpečovaní tovarov a služieb v rámci plnenia svojich funkcií musia obce

rešpektovať Zákon o

verejnom obstarávaní č. 25/2006

Z.z., podľa ktorého sa všetky

zákazky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo služieb musia realizovať

cez postupy verejného obstarávania. Táto úprava neumožňuje uzatváranie priamych

kontraktov samosprávy s lokálnymi firmami v rozvojových projektoch, ktoré súťažia

o získanie zákazky s externými firmami, na druhej strane však prispieva k transparentnosti

a znižovaniu korupcie v získavaní verejných zákaziek.

Plánovanie v rámci lokálneho ekonomického rozvoja sa na Slovensku dlho

obmedzovalo len na zostavovanie územných plánov a prípravu štandardnej plánovacej

dokumentácie podľa Zákona o

územnom plánovaní a

stavebnom poriadku

( Stavebného zákona) č. 50/1976

v znení neskorších zákonov. Táto situácia sa zmenila

v súvislosti s čerpaním predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ a prijatím Zákona

č. 503/2001 Z.z. o

podpore regionálneho rozvoja

, ktorý v §10 definuje Program

hospodárskeho a

sociálneho rozvoja obce (PHSR)

ako strednodobý programový

dokument obce. PHSR obsahuje analýzu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce,

hlavné smery jej vývoja, ustanovenie cieľov a potrieb, úlohy a potreby v oblasti

technickej a sociálnej infraštruktúry, v starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelávaní

a kultúre a tiež návrh finančného a administratívneho zabezpečenia. Rámec pre podporu

podnikateľov vytvárajú zákony: Zákon č. 231/1999 o štátnej pomoci, ktorý definuje

podmienky získania štátnej pomoci pre podnikateľov, Zákon č. 565/2006 o

investičných

stimuloch a Zákon č. 193/2001 o

dotácii na zriadenie priemyselných parkov.

25. Organizačné predpoklady uplatňovania LED v SR

Úspešnosť realizácie stratégií lokálneho ekonomického rozvoja závisí od jej nositeľov, teda

organizačného zabezpečenia zo strany samosprávy.

Podľa Zákona o obecnom zriadení sú základnými orgánmi obce volené orgány –

starosta a obecné zastupiteľstvo, ktoré podľa § 10 môže zriadiť a zrušiť stále alebo dočasné

výkonné, kontrolné a poradné orgány, najmä obecnú radu, komisie, ďalšie orgány a útvary

a určuje im náplň práce. Základným výkonným orgánom je Obecný úrad, ktorý

zabezpečuje administratívu a podľa potreby sa v rôznych obciach člení na odbory,

oddelenia a referáty.

K problematike lokálneho rozvoja zriaďujú obce priamo vo svojej organizačnej

štruktúre poradné komisie pri mestských zastupiteľstvách zložené z volených poslancov a v

mestách oddelenia resp. odbory na mestských úradoch.

Inštitucionálnu podporu v LED pre územnú samosprávu predstavuje Integrovaná sieť

regionálnych rozvojových agentúr (ISRA), ktorá vznikla na základe Uznesenia Vlády SR

č. 738/2000.

Regionálne rozvojové agentúry (RRA

) boli zakladané ako nástroj rozvoja najmä

v zaostávajúcich regiónoch. Boli podporené na základe úspešných modelov v členských

štátoch EÚ, kde zohrávajú dôležitú úlohu pri čerpaní prostriedkov zo štrukturálnych

fondov

. Hlavnou náplňou činnosti RRA je získavanie projektov z domácich

a zahraničných grantov, podporovanie vstupu zahraničných investícií do regiónov,

iniciovanie podnikateľských inkubátorov a priemyselných parkov, poskytovanie

konzultačných a poradenských služieb najmä v oblasti štrukturálnych fondov,

vypracúvanie regionálnych rozvojových štúdií, koordinačná a informačná činnosť.

V rámci ISRA v období 2000 – 2007 vzniklo 34 RRA na celom území Slovenska.

Obecné samosprávy sú zakladajúcimi členmi miestnych RRA, keďže agentúry

fungujú na báze partnerstva verejnej správy, súkromného sektora a tretieho sektora.

Finančné zdroje agentúr tvoria členské príspevky, príspevky z kapitoly

Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja (MVaRR) SR a platby za výkony agentúr.

Medzi aktivitami RRA je aj podpora podnikateľského sektora, poradenská

a konzultačná činnosť pre MSP a príprava podnikateľských zámerov, napriek tomu, že

zriaďovateľ túto činnosť od agentúr nepožaduje, keďže ju vykonávajú iné na to určené

organizácie a to Regionálne a

poradenské informačné centrá (RPIC), Podnikateľské

inovačné centrá (BIC) a

Centrá prvého kontaktu (CPK).

Prvé inštitúcie siete RPIC/BIC vznikli už v roku 1992. Tak ako vo väčšine krajín

SVE, sieť centier sa v začiatkoch budovala najmä z prostriedkov PHARE

za pomoci

zahraničných konzultantov.

Komerčné nastavenie centier podľa neoliberálneho modelu, ktorý predpokladal

od začiatku vedúcu úlohu privátneho sektora a čo najmenšie zásahy a finančné príspevky

od centrálnych a lokálnych vlád, viedlo po ukončení prostriedkov z PHARE k finančným

problémom centier.

Na Slovensku vstúpil štát v rámci podpory sektora MSP do spolufinancovania

poradenských služieb poskytovaných v

sietí RPIC/BIC

. Sadzby za poradenstvo

podporované zo ŠR sú pevné a štát dotuje 50%, zvyšných 50 % hradí podnikateľ. Ďalej sa

venujú školeniam a vzdelávaniu, tvorbe podnikateľských zámerov a realizácii

mikropôžičkového programu. Siete RPIC a BIC sú nápomocné pri vytváraní

podnikateľských a

technologických inkubátorov v

obciach.

Realizačné predpoklady pre samotné vykonávanie aktivít LED tvoria:

 vlastné organizácie samosprávy (obec podniká ako právnická osoba vo svojom

mene),

 rozpočtové a príspevkové organizácie (zriaďované podľa Zákona o obecnom

zriadení)

 rozvojové organizácie (napr. RRA, BIC, RPIC)
 spoločné verejno-súkromné podniky (na základe verejno-súkromných partnerstiev

tzv. public private partnerships – PPP).

26. Ekonomické predpoklady uplatňovania LED v SR

Ekonomické predpoklady samosprávy:

 štruktúra a objem majetku
 rozpočet obce limitujú využívanie nástrojov na rozvoj lokálnej ekonomiky.

Ekonomické predpoklady samosprávy je možné popísať cez ukazovatele

finančnej kapacity obcí v

SR

:

 Daňová sila obce, predstavuje sumu miestnych daní a podielových daní na

jedného obyvateľa.

 Finančná sila obce, predstavuje sumu opakovateľných príjmov (príjmy z

miestnych a podielových daní, z poplatkov a dotácií) na jedného obyvateľa.

 Dlhová kapacita obce, predstavuje rozdiel medzi opakujúcimi sa bežnými

príjmami a opakujúcimi sa bežnými výdavkami (zvýšenými o záväzky).

 Miera sebestačnosti obce, sa hodnotí dvoma spôsobmi. Buď ako podiel vlastných

príjmov na celkových príjmoch obce, alebo ako podiel vlastných príjmov a dotácií

na celkových príjmoch obce. Hodnotí schopnosť obce v tvorbe vlastných príjmov

z celkových príjmov, t.j. do akej miery je odkázaná na cudzie príjmy (dotácie,

úvery).

 Miera samofinancovania obce, prestavuje podiel vlastných príjmov na bežných

výdavkov obce. Ak je hodnota vyššia ako 1, znamená to, že obce dokáže pokryť

z vlastných zdrojov bežné výdavky aj financovať kapitálové projekty. Podľa

zákona o rozpočtových pravidlách by hodnota ukazovateľa mala byť minimálne 1,

teda obce by mali byť schopné pokryť bežné výdavky vlastnými príjmami.

Decentralizačný proces v rámci reformy verejnej správy spôsobil kvantitatívne

a kvalitatívne zmeny v rozpočtoch obcí v SR.

V súvislosti s prenosom kompetencií sa príjmy a výdavky počas rokov 2001 –

2006 objemovo strojnásobili.

Kľúčovým bol rok 2005, kedy sa zaviedol nový systém financovania obcí a vyšších

územných celkov . Nastali pozitívne zmeny v príjmovej štruktúre, podiel stabilných

príjmov rozpočtov na celkových príjmoch sa zvýšil na viac ako 60%, pričom v rokoch

1998 – 2004 to bolo v priemere len 43%. Tým sa posilnila finančná sila obcí a vzhľadom

na rastúci výnos z podielovej dane z príjmov fyzických osôb sa zvýšila aj daňová sila

27. Personálne predpoklady uplatňovania LED v SR

Legislatívne, informačné a ekonomické predpoklady vytvárajú rámec pre

komunálnu politiku, nakoľko úspešné bude ich využitie v praxi výrazne závisí od

personálneho zabezpečenia miestnej samosprávy.

Rozhodujúca je kvalita komunálneho manažmentu, ktorá priamo ovplyvňuje

riadiace a rozhodovacie procesy na miestnej úrovni, plní koordinačnú a stimulačnú

funkciu, keďže by mal aktivizovať čo najširšie spektrum miestnych aktérov na zapojenie

sa do procesov lokálneho rozvoja.

Manažment na miestnej úrovni v

krajinách SVE má niekoľko špecifík

:

 Miestne samosprávy sú v krajinách SVE novým fenoménom pre občanov aj pre

predstaviteľov samosprávy. Desiatky rokov centralizmu urobili z miestnej úrovne

pasívneho prijímateľa centrálnych rozhodnutí. Zmeny myslenia si vyžadujú čas.

 Procesy transformácie ešte neboli ukončené ani v najvyspelejších krajinách

regiónu a keďže pravidlá v politickej, sociálnej a ekonomickej oblasti sa

pravidelne menia, miestne samosprávy musia fungovať v dynamickom

a nestabilnom prostredí.

 Finančná kapacita samospráv limituje ich možnosti pre dlhodobé rozhodovanie.

Samosprávy a občania riešia každodenné problémy, čo obmedzuje priestor pre

strategické myslenie a vízie.

 Zlepšovanie manažmentu verejnej správy vyžaduje zmeny v manažérskych

postojoch, mentalite, prekonanie averzie k akceptovaniu rizika a zmien,

prekonanie neochoty učiť sa novým metódam a technikám.

Personálne predpoklady samosprávy možno rozvíjať systematickým

vzdelávaním. V súčasnosti pribúda počet akreditovaných vzdelávacích ustanovizní, ktoré

poskytujú vzdelávacie aktivity pre pracovníkov a volených predstaviteľov samosprávy.

Kompletné viacstupňové vzdelávacie programy ponúkajú vysoké školy (napr.

Ekonomická univerzita v Bratislave, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta

verejnej správy – UPJŠ v Košiciach, Vysoká škola manažmentu a verejnej správy

v Bratislave a.i.), menšie vzdelávacie inštitúcie pripravujú moduly pre pracovníkov

samosprávy venované najmä príprave projektov pre štrukturálne fondy, tvorbu

rozvojových dokumentov, budovanie partnerstva a.i.

Združenie miest a

obcí Slovenska (ZMOS) pripravilo v

roku 2005 koncepciu

vzdelávania zamestnancov samosprávy, čím prejavilo snahu systematicky sa zaoberať

otázkou vzdelávania v samospráve. V tejto súvislosti spolupracuje s

Asociáciou

vzdelávania samosprávy, ktorá združuje 11 regionálnych vzdelávacích centier z

celého

Slovenska a získala prostriedky na vzdelávacie projekty z európskych fondov.

Ďalej jestvuje v SR Centrum rozvoja samospráv, založené v roku 1999 po

ukončení činnosti americko-slovenského Centra asistencie pre miestne samosprávy

podporovaného Americkou agentúrou pre medzinárodný rozvoj (USAID), ktoré tiež

realizuje tréningové a vzdelávacie kurzy. Školenia v oblasti finančného manažmentu

zabezpečujú tréneri z Asociácie komunálnych ekonómov SR. Mestá a obce môžu

zvyšovať kvalifikáciu svojich zamestnancov aj cez vlastné projekty, spolufinancovanie

ponúka napr. grantová schéma Nórskeho finančného mechanizmu (projekt na

vzdelávanie zamestnancov získalo napr. mesto Trenčín) alebo Európsky sociálny fond.

Celkovo možno konštatovať, že na Slovensku existuje široké spektrum

vzdelávacích aktivít pre samosprávy. Medzi hlavné problémy vzdelávania v samospráve

na Slovensku patrí (spracované podľa záverov 15. Snemu ZMOS v roku 2005):

 Množstvo inštitúcií poskytuje krátkodobé alebo dlhšie vzdelávacie moduly,

nejestvuje však medzi nimi koordinácia a jasná koncepcia vzdelávania.

 Nedostatočne a nesystematicky sa využíva sieť regionálnych vzdelávacích centier
 Chýba koordinácia a spolupráca medzi profesijnými združeniami (Asociácia

komunálnych ekonómov, Združenie hlavných kontrolórov,...)

 Nedostatok finančných prostriedkov pre rozvoj ľudských zdrojov (príležitosti

ponúkajú už spomínané eurofondy, zahraničné grantové schémy napr. OSF)

 Potreba zabezpečiť zo strany štátu vzdelávanie zamestnancov samosprávy

plniacich prenesený výkon štátnej správy za rovnakých podmienok, ako sú

vzdelávaní zamestnanci štátnej správy

28. Informačné predpoklady uplatňovania LED v SR

Informačné predpoklady samosprávy sú tvorené systémom informácií,

databázou údajov o potenciáli obce, o výsledkoch vlastnej činnosti, o činnosti okolitých

obcí, o možnostiach získavania prostriedkov z externých zdrojov, o tendenciách vývoja

krajiny, regiónu Kvalita dostupných informácií umožňuje predstaviteľom samosprávy

prijímať kvalifikované rozhodnutia.

Oficiálne štatistické zisťovania na úrovni miest a obcí vykonáva Štatistický úrad

SR (ŠÚ SR) cez Informačný systém Mestskej a obecnej štatistiky (MOŠ), ktorý poskytuje

štatistické informácie za každú obec a mesto v SR. V realite však informačný systém

MOŠ prezentovaný na stránke ŠÚ SR obsahuje len informácie o dvoch mestách –

Bratislave a Košiciach s poslednou úpravou k 31.12. 2005.

Ďalším informačným systémom na európskej úrovni je Urban Audit, ktorý

zhromažďuje informácie v štandardizovanej štruktúre o životných podmienkach v 258

mestách (EU 27). Jedným z hlavných cieľov databázy je umožniť predstaviteľom miest

porovnať ich mesto priamo s ostatnými mestami v Európe. Za Slovensko sú v databáze

štyri mestá: Bratislava, Nitra, Banská Bystrica a Košice.

Ďalšie štatistiky z rôznych oblasti vedú pracoviská rezortných ministerstiev

a ústredných orgánov štátnej správy.

Na zverejnenie a šírenie informácií o činnosti obce, môže obec využiť niekoľko

komunikačných kanálov (vývesná tabuľa, miestne periodiká, internet...).

V súčasnosti najdynamickejšie sa rozvíjajúcim médiom je internet a webové stránky obcí

sa tak stávajú hlavným informačným kanálom.

Prudký rozvoj informačno-

komunikačných technológií (IKT) vo verejnej správe v SR neobišiel ani samosprávu,

i keď tá výrazne zaostáva za štátnou správou v aplikácii e-governmentu1. Problémom je

slabšia technická a personálna vybavenosť najmä malých samospráv. V roku 2005 ZMOS

iniciovalo prieskum o situácii v IKT v miestnej samospráve. Jeho výsledky poukazovali

na horšiu vybavenosť počítačmi v porovnaní so štátnou správou. Najväčšia skupina

(38%) obecných úradov mala k dispozícii dva až tri počítače, 35 % iba jeden počítač.

1 Informatizácia verejnej správy sa v SR uskutočňuje podľa vládnej stratégie „Informatizácia spoločnosti
v SR“ z roku 2003

Pritom 43 % úradov používalo operačný systém MS Windows 98 a 18 % dokonca MS

DOS. Pripojenie na internet malo 69 % obcí a vlastné webstránky prevádzkovalo len 24

% z 2891 obcí na Slovensku.

ZMOS inicioval projekt „Digitálna samospráva“ s finančnou účasťou

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, v rámci ktorého sa zadefinoval digitálny

obsah webstránok obcí a bolo vytvorených 193 nových webstránok. Ďalší projekt bol

zameraný na vybavenie obcí výpočtovou technikou (zapojených 343 obcí).

Informačné portály o obciach v SR sú napr. www.e-obce.sk a www.obceportal.sk

(obsahujú kontaktné údaje na všetky obce v SR), www.mesto.sk (obsahuje údaje o 138

mestách SR), portál www.isomi.sk (informačný systém miest a obcí). V súčasnosti

nefunguje na Slovensku intranetová sieť medzi samosprávami. Servis pre obce poskytuje

aj www.municipalia.sk a webové stránky záujmových združení

Informačné predpoklady samosprávy pre procesy v LED sú limitované

dostupnosťou údajov v oficiálnych štatistikách a meškajúcou informatizáciou

a automatizáciou miestnej samosprávy.

29. Ciele, faktory a stratégie LED

Ciele LED

V literatúre môžeme nájsť niekoľko konkrétnych cieľov, ktoré motivujú

lokálne vlády resp. samosprávy k zásahom do ekonomického prostredia, príčiny sa
líšia aj v závislosti od uplatňovaného systému verejnej správy v krajine.

a. Fiškálne ciele – získať nový kapitál na územie samosprávy a zvýšiť tak jej príjmovú

základňu. Tento cieľ dominuje v americkom chápaní LED, Americká ekonomika je

charakteristická vysokou mobilitou kapitálu a pracovných síl, je preto prirodzené,

že mestá sa snažia zachovať stabilitu svojich miestnych rozpočtov vytrvalým

zvyšovaním podnikateľskej konkurencieschopnosti územia a predísť tak

„fiškálnemu stresu“ Väčšina európskych systémov verejnej správy obsahuje

mechanizmus fiškálneho vyrovnávania miestnych rozpočtov (napr. aj Slovensko),

preto sa tento cieľ v európskom priestore nepovažuje za prvoradý. Rast finančnej

nezávislosti miestnej samosprávy cez fiškálnu decentralizáciu však aj tu podnecuje

k systematickému vytváraniu predpokladov na zvyšovanie príjmov.

b. Sociálne ciele - dôvodom angažovania sa miestnych predstaviteľov sú rastúce

sociálne problémy, ktoré sa na miestnej úrovni pociťujú naliehavejšie.

Reštrukturalizácia ekonomík, globalizácia, automatizácia výroby a.i. spôsobili

v mnohých regiónoch tlak na rastúcu nezamestnanosť a rozširujúcu sa sociálnu

exklúziu určitých skupín obyvateľstva. Tieto dôvody sú rovnako podnetné

v krajinách západnej ako aj strednej a východnej Európy.

b. Kompetenčné ciele - V krajinách strednej a východnej Európy transformačný

proces prebiehal za účasti reforiem verejnej správy, ktoré decentralizáciou

presunuli zodpovednosť za komplexný rozvoj území na územné samosprávy.

Legislatívne sa tak zakotvili kompetencie miestnych predstaviteľov a nástroje na

ovplyvňovanie ekonomiky.

c. Politický úspech - Keďže miestni predstavitelia sú volení obyvateľmi na danom

území v komunálnych voľbách, je ich prirodzenou snahou robiť pre územie, to čo

je dobré a zaistiť si tak hlasy voličov aj na ďalšie volebné obdobie.

d. Snaha presadiť sa v konkurencii regiónov - po vstupe Slovenska do EÚ sme sa

ocitli v oveľa širšej konkurencii regiónov. Predpokladom zvyšovania

konkurencieschopnosti regiónov sú hospodársky zdravé obce na ich území.

Rivalita regiónov v získavaní investorov, obyvateľov, turistov je tým silnejšia, čím

väčší je hospodársky priestor bez obmedzení pre voľný pohyb kapitálu.

Konkrétnejšiu formuláciu cieľov LED ponúka Svetová banka ide o nasledovné:

 Zabezpečenie funkčnej lokálnej investičnej klímy pre podnikanie
 Podpora malého a stredného podnikania
 Stimulácia nových podnikov, stimulácia inovácií
 Získavanie externých investícií (národných aj medzinárodných)
 Investovanie do fyzickej infraštruktúry aj do mäkkých (soft) investičných projektov
 Podpora rastu určitých podnikateľských klastrov
 Podpora neformálnych štruktúr a znevýhodnených skupín.

Ako sme uviedli v predchádzajúcej kapitole pri identifikácii subjektov LED,
iniciátorom tejto koncepcie môže byť lokálna vláda , ale aj nevládne inštitúcie
zainteresované na jej výkone. V európskych , najmä tranzitívnych krajinách má túto
ambíciu spravidla lokálna vláda , a to z nasledovných dôvodov:

 Demokraticky zvolená lokálna vláda sa zodpovedá občanom a z toho dôvodu je

v pozícii legitimizovať stratégie LED.

 Lokálna vláda je zapojená do prípravy komplementárnych aj konkurenčných

rozvojových plánov a lepšie dokáže integrovať sociálne a environmentálne ciele.

 Lokálna vláda je silne zapojená do miestnych podnikateľských aktivít ako

dodávateľ infraštruktúry, vyberač daní a regulátor pozemkov, budov a aktivít.

Faktory LED

V rámci teórie sa sociálno – ekonomickými faktormi ovplyvňujúcimi LED

systematicky zaoberala C. Wong. Vo svojej štúdii mapovala 30 bazálnych európskych

a amerických prác, podľa ktorých identifikovala 11 hlavných faktorov LED., ktoré

klasifikovala nasledovne

Typológia faktorov lokálneho ekonomického rozvoja

A. „Tradičné“ resp. hmotné
ekonomické rozvojové faktory

1. Lokalita
2. Fyzické faktory
3. Technická infraštruktúra
4. Ľudský faktor (demografická, vzdelanostná

štruktúra)

5. Finančné zdroje a kapitál (napr. rizikový kapitál)
6. Poznatky a technológie (vrátane výdavkov do vedy

a výskumu)

7. Priemyselná štruktúra

B. Mäkké resp. nehmotné
ekonomické rozvojové faktory

1. Kvalita života
2. Inštitucionálna kapacita
3. Podnikateľská kultúra
4. Identita a imidž komunity

Posledná štúdia konzultačnej spoločnosti Buck Consultants International 2005

o investičnom prostredí obsahuje závery, že najdôležitejšími lokalizačnými faktormi sú
v súčastnosti ľudia, know-how a

spojenie

(vybavenosť dopravnou a komunikačnou

infraštruktúrou). Na význame však stále získavajú „mäkké“ lokalizačné faktory napr.
kultúra, životný štandard, atraktivita miesta atď.

Podľa skúseností z lokálnej politiky v Nemecku, za najvýznamnejší mäkký

lokalizačný faktor sa označuje verejná správa „priateľská k

podnikateľom“

. Netýka sa to

len vzťahov samotných inštitúcií verejnej správy, ale aj siete poradných a informačných
podnikateľských centier, ktoré sú zväčša zakladané s verejnou účasťou.

.

Stratégie LED

Podľa klasickej literatúry z oblasti LED, väčšinu činností lokálnych vlád

zameraných na rozvoj miestnej ekonomiky môžeme zaradiť do štyroch všeobecných
typov stratégií:



Získavanie investícií



Podpora existujúcich podnikov



Podpora vzniku nových podnikov



Rozvoj špecifických odvetví

Prvý typ stratégie zahŕňa priame zahraničné investície, ide o stratégiu zameranú na
získavanie exogénnych zdrojov. Ďalšie dva sa orientujú skôr na revitalizáciu a rozvoj
vnútorných zdrojov územia. Posledný typ stratégie, rozvoj špecifických odvetví, môže byť
súčasťou predchádzajúcich troch prístupov a ide o orientáciu na podporu zoskupovania
podnikov s podobnými ekonomickými činnosťami do tzv. klastrov. Malé podniky môžu byť
v centre pozornosti hlavne tej stratégie, ktorá podporuje vznik nových alebo rozvoj

existujúcich podnikov. Tento pohľad na politické nástroje sa približuje chápaniu
intervencionisticky (neokeynesiánsky) založenej politiky

30. Nástroje LED

Podľa Benneta a

Krebsa

lokálna vláda disponuje štyrmi skupinami politických

nástrojov na ovplyvňovanie LED:

 Fiškálna politika, ako finančné stimuly, zdaňovanie
 Výdavková politika), znižovanie výdavkov firiem investíciami do služieb

a infraštruktúry

 Dlhová politika), rast nákladov na rozvoj
 Administratívna politika , najmä minimalizovanie bariér pre investovanie

a vytváranie majetku.

Tento pohľad na politické nástroje sa približuje chápaniu neoliberálne

založenej politiky.
Podľa Fürsta možno nástroje lokálnej vlády členiť nasledovne:



Administratívne nástroje

. Usmerňujú ekonomické činnosti v obci prostredníctvom

vydávania všeobecných záväzných nariadení, vydávania stanovísk k umiestneniu

ekonomických činností (investičnej a podnikateľskej), programy rozvoja obcí,

územný plán.



Finančné nástroje

. Lokalizačná podpora a investičná motivácia pre podnikateľov,

príspevky na komunálne rozvojové projekty pre podnikateľov a obyvateľov.



Infraštruktúrne nástroje

. Výstavba miestnej technickej a občianskej infraštruktúry.



Informačné nástroje

. Poradenské a informačné centrá, realizácia komunálneho

marketingu.



OECD (2004) sleduje nasledovné nástroje lokálnych vlád ovplyvňujúce podnikanie:

 Ovplyvňovanie postojov a motivácia,
 Poskytovanie poradenstva a informácii,
 Vzdelávanie (podnikateľské zručnosti),
 Trénovanie (podnikateľské plánovanie, finančný manažment,…),
 Inkubátory,
 Prístup k financiám (pôžičky, granty, ceny,..),
 Lokalizácia,
 Podpora predaja a exportu, vrátane elektronického obchodu,

 Konzultačné, poradné a podporné služby,
 Strategické programy na spájanie, sieťovanie, klustre,
 Podpora inovácií
 Regulačná a daňová klíma (vrátane špeciálnych zón).

Taylor, Armstrong, delia nástroje lokálnej vlády v rámci komunitného ekonomického

rozvoja (ktorý považujeme za rozšírenú podobu LED) na:

a) Tradičné nástroje (napr. finančné dotácie, úvery, poradenské služby). Aj tieto

tradičné nástroje sa dynamicky vyvíjajú a môžu byť použité invenčným spôsobom

napr. zakladanie komunitných podnikov.

b) Nové typy nástrojov (napr. mikropôžičkové schémy, schémy rizikového kapitálu,

LETS (systém na prekonanie dočasných problémov s likviditou u nezamestnaných

čosi ako „lokálny barterový obchod“ s určenými pravidlami ) a ILM ( programy

na udržanie pracovných návykov počas nezamestnanosti)

Medzi najdôležitejšie patria nástroje s priamym vplyvom na podnikateľské prostredie

v území najmä finančné a infraštruktúrne. Ich použitie závisí od zvolenej stratégie,

typu preferovaných podnikov a od finančných, materiálnych a personálnych možností

samosprávy.

31. Faktory vplyvu podnikania na lokálne ekonomiky

Podľa OECD (2003) existujú štyri hlavné faktory vplyvu podnikania na lokálne

ekonomiky:



Rast zamestnanosti a príjmov. Investície do založenia a rozšírenia nových firiem

vytvárajú pracovné miesta s multiplikačným efektom na príjmy celej komunity.



Rast daňových príjmov. Rast v daňovej základni môže pochádzať z rastu osobných

dôchodkov, korporátnych ziskov, daní zo spotreby, poplatkov atď. a prejaviť sa

v rozpočtoch na centrálnej, regionálnej alebo lokálnej úrovni.



Zlepšenie služieb a udržanie lokálnych príjmov. Zakladanie nových firiem môže

zvýšiť poskytovanie miestnych služieb ako aj možnosti maloobchodu. Toto môže

pomôcť pri udržaní príjmov na území a lokalitu ešte zatraktívniť.



Demonštračný a motivačný efekt. Zakladanie nových spoločnosti môže

prostredníctvom modelového správania ovplyvniť motiváciu obyvateľov na

založenie ich vlastného podnikania.

Podľa teórii o lokalizácii podnikov podnik ako otvorený systém funguje v interakcii

so svojím okolím a realizuje vzťahy s rôznymi hospodárskymi subjektami, pričom

veľmi dôležité sú jeho väzby k zásobovaciemu a odbytovému trhu. Nie všetky faktory

sú schopné ovplyvniť rozhodnutie podniku o jeho výrobe alebo mieste poskytovania

služieb. Na to, aby bol určitý faktor pre lokalizačné rozhodnutie dôležitý, musia

byť splnené dve podmienky: Prvá, že zodpovedajúci faktor musí mať vplyv na

náklady alebo výnosy podniku (nielen peňažné, aj napr. strata času). Druhá, že

disponibilnosť, kvalita alebo cena faktora musí byť priestorovo diferencovaná.

Iba vtedy, keď sú obidva predpoklady splnené, vznikajú pre podnik v rôznych

lokalitách rôzne podmienky a podnik ich pri lokalizačnom rozhodnutí musí

zohľadňovať.

V oblastiach zásobovania a odbytu sú k dispozícii najmä tieto priestorovo

diferencované faktory:

Input (zásobovanie)

 Prírodné zdroje (ich výskyt, stav životného prostredia)
 Pracovné sily (kvalifikácia, stupeň odborovej organizovanosti a mzdovej úrovne)
 Dodávatelia tovaru a služieb (v závislosti od hustoty podnikov a štruktúry odvetvia)
 Informačná a inovačná dostupnosť (možnosti kontaktov s výskumnými

zariadeniami, s relevantnými službami a transferovými zariadeniami)

Output (odbyt)

 Prístup na trh kolíše v rôznych lokalitách, a to tak z hľadiska dopravných

nákladov a trhového potenciálu, ako aj z hľadiska informácií a kontaktov

umožňujúcich nadviazanie obchodného vzťahu.

Na zakladanie nových malých podnikov vplývajú faktory, ktoré všeobecne

ovplyvňujú podnikateľskú aktivitu a faktory, ktoré motivujú zakladanie nových podnikov

(napr. prístup ku kapitálu, administratíva, prístup k trhom a.i.). Podľa Maiera a Tödtlinga:

„V malých podnikoch sa v úplne inej miere prejavuje závislosť od lokality ako vo veľkých

podnikoch. Zatiaľ, čo veľké podniky si svoju lokalitu aktívne hľadajú podľa stanovených

cieľov, lokalita malého podniku sa prirodzene volí čo najbližšie k zakladateľovmu bydlisku.

Ak aj nie sú lokalizačné faktory rozhodujúce, sú dôležité, keďže obsahujú pozitívne stimuly

na založenie nového malého podniku v obci, či jeho rozšírenie.

Dôležitou skupinou faktorov, ktoré ovplyvňujú lokalizačné rozhodnutia podnikov

najmä v krajinách SVE sú inštitucionálne bariéry. Bariéry možno rozdeliť do štyroch
skupín: formálne , neformálne , týkajúce sa prostredia a bariéry založené na
zručnostiach .

Inštitucionálne bariéry rozvoja MSP v krajinách SVE

Formálne bariéry

 Príliš vysoké dane

 Časté zmeny daňovej politiky

 Nejednoznačné daňové politiky

 Legislatíva týkajúca sa podnikania

Neformálne
bariéry

 Implementácia obchodného zákonníka

 Priveľa daňových inšpekcií

 Korupcia na úrovni národnej vlády

 Korupcia na úrovni regionálnej vlády

 Strata času pri negociáciách s lokálnymi úradníkmi

a inšpektormi

 Oneskorené platby klientov

 Korupcia daňových inšpektorov

 Mafia, vydieranie

Bariéry týkajúce
sa prostredia

 Slabá kúpna sila

 Nedostatok zdrojov pre podnikateľské investície

 Konkurencia nelegálneho podnikania

 Nedostatok informácií

 Konkurencia legálneho podnikania

Bariéry týkajúce
sa zručností

 Neschopnosť narastať na nových trhoch

 Problémy s manažmentom

32. Charakteristika, výhody a nevýhody malých podnikov

Malý podnik je charakterizovaný ako samostatná podnikateľská jednotka vo

vlastníctve jedného alebo niekoľkých podnikateľov s obmedzeným počtom pracovníkov,

relatívne malým kapitálom a ročným obratom. Je orientovaný najmä na uspokojovanie

dopytu po individuálnych výkonoch, ktorými sú výrobky a služby. Tieto produkuje najmä

vlastník – podnikateľ prostredníctvom svojej osobnosti, osobných síl a prostriedkov.

Porovnanie výhod a nevýhod malých podnikov

Výhody malých podnikov oproti

veľkým

 orientácia na lokálny trh

 poskytujú špecifický sortiment

 pružne dokážu reagovať na zmenený

trhový dopyt

 fungujú v jednoduchej a prehľadnej

organizačnej štruktúre, nenáročnej na
riadiaci a administratívny personál

 osobný vzťah k zákazníkom, dodávateľom

a zamestnancom

 v rámci rodinného podnikania rozvíjajú

podnikateľské zručnosti rodinných
príslušníkov podnikateľov

Nevýhody malých podnikov oproti

veľkým

 obmedzené finančné zdroje (nedostatok

vlastného kapitálu na reinvestovanie,
horšia dostupnosť úverov)

 vyššie náklady (nevyužívajú úspory

z rozsahu)

 nižšia produktivita práce, vysoké

podnikateľské riziko,

 nízka konkurenčná schopnosť

 vysoká intenzita práce vlastníka a

personálu

 nízka životnosť podniku (značný úbytok

malých firiem)

 nižšia miera ziskovosti a nižšie mzdy

33. Význam malých podnikov v ekonomike obcí a regiónov

V politických dokumentoch EK je deklarovaná potreba podporovať politiky pre

MSP, ktoré podľa väčšiny empirických štúdií predstavujú veľký potenciál pre rozvoj

ekonomiky. Armstrong zhrnul nasledovne päť hlavných dôvodov, prečo sú atraktívne

politiky na podporu MSP:

1. Schopnosť MSP vytvárať veľký počet nových pracovných miest.

2. Schopnosť vytvárať diverzifikovanú a flexibilnú priemyselnú základňu

vytváraním skupiny podnikateľov ochotných a schopných znášať riziko

3. Schopnosť stimulovať silnú konkurenciu medzi malými aj veľkými firmami,

ktorá vedie k energickej podnikateľskej kultúre

4. Schopnosť stimulovať inovácie

5. Schopnosť zlepšovať podnikové vzťahy a vytvárať výborné pracovné

prostredie pre zamestnancov.

Armstrong, Taylor analyzoval vývoj zamestnanosti vo Veľkej Británii. V recesii

v rokoch 1979 – 1986 malé firmy (do 50 zamestnancov) vykázali nárast pracovných miest

od 32 – 43 %, kým veľké firmy pokles od 43 – 29 %. MSP rástli teda najviac v čase, keď

veľké firmy redukovali náklady a prepúšťali zamestnancov. Ich výhodu je väčšia odolnosť

voči ekonomickým šokom.

Počas ekonomických poklesov, existuje rad faktorov, ktoré môžu viesť

k zakladaniu nových firiem:

 prepúšťanie a dostupnosť lacných použitých strojov, ktorých sa zbavujú

bankrotujúce veľké firmy

 firmy sa zbavujú poskytovania okrajových aktivít a služieb, čo vytvára priestor pre

nových malých podnikateľov.

 podľa analýz ekonomického vývoja vo Veľkej Británií, polovica všetkých

novovzniknutých malých firiem v roku 1980 vznikla v dôsledku nezamestnanosti

majiteľov. Tieto zistenia indikujú, že nezamestnanosť má všeobecne pozitívny vplyv

na vznik nových firiem.

Argumenty v

neprospech malých podnikov

:

 nestálosť - vysoká miera zániku. Len 55 % novovzniknutých firiem prežije jeden

rok a 35 % prežije 6 rokov. Nestálosť malých firiem, spravidla nespôsobuje

nestabilitu v ekonomike. Rýchly vznik malých firiem kompenzuje a prevyšuje ich

zánik, to v konečnom dôsledku vedie k rastúcemu počtu pracovných miest.

 Je zrejmé, že konkurencieschopnosť regiónov súvisí s ich schopnosťou stimulovať

technologický pokrok a inovačné procesy. Malé podniky podobne ako veľké musia

byť schopné rozvíjať inovačné procesy a využívanie informačno – komunikačných

technológií, aby boli schopné reagovať na výzvy globalizácie a nástupu

poznatkovej ekonomiky. V tejto oblasti výrazne zaostávajú za veľkými firmami.

Jedna z príčin nižšej inovačnej schopnosti malých firiem je rizikovosť inovácií

a keďže malé firmy sú odkázané najmä na vlastné zdroje, ich zraniteľnosť voči

nákladom neúspešnej transakcie je vysoká. MSP si obvykle nemôžu dovoliť alebo

nájsť kvalifikovaný personál na obsluhovanie najnovších technológií.

34. Malé podniky v čase hospodárskeho poklesu ????????

35. Pojem „partnerstvo“ a jeho charakteristické znaky

Partnerstvo možno definovať ako spoluprácu a hľadanie riešení na základe spoločnej
dohody,. Partnerstvo tak umožňuje spoločné zvládnutie takých problémov, ktoré
nedokážu jednotliví aktéri vyriešiť sami.
Partnerstvo je široko koncipovanou spoluprácou medzi rozmanitými subjektmi celého
spektra v rámci trojsektorového vrstvenia spoločnosti (štátny, alebo verejný sektor,
súkromno-podnikateľský sektor a neziskový tretí sektor), ktoré majú predpoklady
a ambície participovať na regionálnom rozvoji.

Charakteristické znaky partnerstva:

 Partnerstvo je zároveň princípom, vzťahom ale aj nástrojom hospodárskej

a sociálnej politiky.

 Partnerstvo je pochopenie potreby spájania ľudí a organizácií pri dosahovaní

spoločných cieľov.

 Partnerstvo nie je o rovnosti, ale o spojenectve a o schopnosti rešpektovať

názory ostatných. Nie všetci partneri sú si rovní - niektorí vystupujú ako

iniciátori, iní ako koordinátori, ďalší preberajú na seba zákonné povinnosti alebo

zodpovednosť, iní berú na seba finančné riziko a všetci môžu úspešne

spolupracovať za jasne stanovených podmienok:

 Myšlienka komplementarity jednotlivých účastníkov neznamená ich absolútnu

rovnosť ale rovnosť výhod úmernú podielu účasti jednotlivcov na vytvorenej

hodnote spoločného diela.

 Partnerstvo znamená pripravenosť čeliť dilemám a robiť zodpovedné

rozhodnutia, rovnako ako aj schopnosť prijať neúspech.

 Rozvoj partnerstva vyžaduje kompetentné vedenie. Vzhľadom na zapojenie

rôznych organizácií je potrebné, aby boli jednoznačne vymedzené kompetencie

vedenia , pričom by sa nemalo uplatňovať riadenie hierarchického typu, ale

vedenie umožňujúce participáciu a zhodu jednotlivých partnerov v zásadných

otázkach.

 Partnerstvo je koncept, ktorý prispieva k spolupráci hľadaním konsenzuálnych

rozhodnutí. Cieľom je zladiť konfliktné záujmy do riešenia, ktoré slúži

všeobecnému prospechu.

 Partnerstvo by sa malo snažiť optimálne využiť odbornosť a skúsenosti

každého partnera. Takýto prístup posilňuje identitu partnerstva a poskytuje

lepšie podmienky na rozvoj kolektívnych schopností každého jeho člena.

 Partnerstvo je založené na dohode o sledovaní spoločných cieľov počas

vymedzeného, dohodnutého času.

 Formálne uzavretá a podpísaná dohoda o partnerstve môže fungovaniu

spojenectva prospieť , nie je však nevyhnutnou podmienkou jeho existencie.

 Partnerstvo predpokladá dostatok časového priestoru na diskusiu a vzájomný

dohovor.

36. Partnerstvá vo verejnej správe
1.

Partnerstvo na miestnej úrovni – ide o lokálne partnerstvá v obciach a v mestách,

alebo v mestských častiach, ich členmi sú spravidla občania, alebo aj

predstavitelia rôznych miestnych inštitúcií. V mestách môžu vznikať partnerstvá

buď na územnom princípe – sídliskové aktivity, alebo na záujmovom princípe –

vzdelávanie, charita, mládež, šport. Je v záujme obce vytvárať aj partnerstvá na

podporu lokálneho rozvoja. Jedným z predpokladov ich vzniku je schopnosť

samosprávy, ako správcu územia, vyjednávať s potenciálnymi partnermi

a vstupovať do partnerských kooperačných vzťahov.

2.

Municipálne partnerstvá - ide o partnerstvo na úrovni mesta, ale aj na úrovni

spoločenstva obcí, napríklad vidiecke partnerstvo. Mesto na rozdiel od

vidieckych malých sídel, dedín, má omnoho väčšie predpoklady – či už finančné,

personálne ako aj odborné aby mohlo plnohodnotne vykonávať všetky svoje

kompetencie. Obce sa spájajú do spoločenstiev, partnerstiev – vidieckych

mikroregiónov v záujme odborného a finančného zvládnutia všetkých zákonom

vymedzených kompetencií. V súčasnosti sa na Slovensku vytvárajú

mikroregionálne vidiecke partnerstvá, v ktorých sú väčšinou zapojené miestne

samosprávy a občianske združenia. Vidiecke partnerstvá si môžu pre realizáciu

aktivít vytvárať aj samostatné inštitúcie, podniky, alebo neziskové organizácie,

napr. informačné kancelárie.

3.

Partnerstvo medzi mestom a vidiekom je nevyhnutným predpokladom rozvoja

vidieckeho priestoru , determinuje kvalitu života jeho obyvateľov. Mesto spolu

s vidiekom tvoria integrovaný priestorový sídelný a socio-ekonomický celok,

ktorý vytvára pre jeho občanov podmienky pre všestranné uspokojovanie potrieb.

obcí. Najdôležitejšou úlohou partnerstva je riešenie dostupnosti služieb

a vytváranie rovnocenných podmienok pre kvalitu života v každej lokalite,

v celom priestore na základe miestnych špecifických podmienok. Na tejto úrovni

sa efektívne riešia mnohé koncepčné otázky: rozvoj bývania, školstva,

zdravotníctva, sociálnej starostlivosti , technickej infraštruktúry a iné

4.

Interkomunálne (medziobecné) partnerstvá – sú mimoriadne významným

rozvojovým prvkom plnenia funkcií obcí v podmienkach rozdrobenej sídelnej

štruktúry Slovenska. Po roku 1989 kedy došlo k obnoveniu systému miestnych

samospráv sa len pomaly začala prelamovať psychologická bariéra, ktorá viedla

k ostražitosti ku všetkému čo mohlo potenciálne ohroziť novonadobudnutú

relatívnu autonómnosť obcí. Charakter a rozsah medziobecného partnerstva

spravidla vymedzuje komunálne zákonodarstvo . Slovenské legislatívne

prostredie obecných samospráv umožňuje vytvárať rôzne typy medziobecných

partnerstiev, od účelových po zložitejšie formálne partnerstvá, orientované na

výkon základných kompetencií. V súvislosti s realizáciou procesu decentralizácie

verejnej správy a presunu veľkého rozsahu kompetencií zo štátu na obce je

základným typom formálneho partnerstva spoločný obecný úrad.

5. Intraregionálne partnerstvo – sieť miest –predstavuje typické partnerské

zoskupenie sídiel v hraniciach jedného regiónu Partnerstvá je možné vytvárať pre

územia funkčných priestorových jednotiek – funkčných regiónov: mestských,

vidieckych, horských, prihraničných alebo aj za účelom realizácie spoločných

záujmov : dopravná infraštruktúra, spoločné pôsobenie na trhoch, rozvoj

zamestnanosti a pod. Zakladateľmi takýchto partnerstiev sú spravidla samosprávy

miest. Pristupujúcimi partnermi môžu byť napr. : obchodná a priemyselná

komora, poľnohospodárska a potravinová komora, významné regionálne podniky,

vysoké školy a pod.

6. Regionálne partnerstvá samosprávneho kraja. Je to typická úroveň riadenia

regionálneho rozvoja. Ideálnym modelom partnerskej spolupráce je previazanie

regionálnych partnerstiev a krajských profesijných a záujmových združení

s volenými, ako aj exekutívnymi orgánmi krajskej samosprávy.

Inštitucionalizovanie partnerstiev, spolupráce a vzťahov sa realizuje dvoma

formami. V rovine krajskej samosprávy sa zástupcovia krajských inštitúcií

a profesijných a záujmových združení stávajú členmi jednotlivých odborných

komisií krajského zastupiteľstva a tak sa podieľajú na formovaní koncepcie

a riadenia jednotlivých sektorov na úrovni kraja. Druhou rovinou

inštitucionalizácie je vytváranie spoločných špecializovaných agentúr pre

jednotlivé oblasti spolupráce.

7. Interregionálne partnerstvá sú predovšetkým prezentované štruktúrami

vytvorenými v rámci jednotnej sústavy štatistických územných jednotiek EÚ

hlavne pre potreby posudzovania podpory z predvstupových a následne

štrukturálnych fondov EÚ. Ide o inštitucionalizované partnerstvá na úrovni NUTS

II . Riadiacu funkciu v nich vykonáva riadiaci výbor .Jeho kompetencie sú

vymedzené vládou a členovia ústredných orgánov sa stávajú členmi partnerstva,

podobne aj ako zástupcovia regionálnych samospráv a zástupcovia všetkých

sektorov.

8. Partnerstvo na národnej úrovni – partnerov na národnej úrovni predstavuje

národná rada a vláda na jednej strane a celoštátne organizácie, ktoré reprezentujú

regióny, obce, podnikateľov, zamestnancov, zamestnávateľov, odbory,

zamestnancov, podnikateľov, občianske, profesijné a záujmové združenia, vysoké

školy a pod. Sú prejavom sociálnej súdržnosti a nevyhnutnou podmienkou

udržania rovnocennej kvality života občanov na národnej úrovni, ako aj v rámci

európskeho spoločenstva.

9. Cezhraničné územné partnerstvá sú špecifickým typom partnerstiev, ktoré vznikajú

na rôznych úrovniach územných celkov. Niektorí autori ich priraďujú do

niektorého z už definovaných typov partnerstiev, iní ich zaraďujú do osobitnej

kategórie, nakoľko ich vznik a pôsobenie sa riadia okrem vnútroštátnych zákonov

aj platnými medzinárodnými zmluvami. Vstupujú do nich rovnocenní partneri

rôznych krajín a podľa ich úrovne sa vymedzuje aj efektívny okruh problémov

pre spoločné riešenie.

37. Verejno-súkromné partnerstvá ( Public Private Partnerships – PPP).

Aj tieto partnerstvá je možné rozdeliť na dve základné kategórie:

a) partnerstvá orientované na rozvoj infraštruktúry, zo súkromných zdrojov,

b) partnerstvá súvisiace s rozvojom inovatívneho prostredia v regiónoch a obciach

financované z verejných zdrojov.

Ad a) PPP orientované na rozvoj infraštruktúry.

Verejno-súkromného partnerstva, predstavujú určitý spôsob prepojenia verejného

a súkromného sektora za účelom uskutočnenia verejno-prospešných zámerov verejnej

politiky s využitím verejných aj súkromných zdrojov. Spolupráca verejného

a súkromného sektora umožňuje kumuláciu verejných a súkromných zdrojov, ich

efektívnejšie využitie v porovnaní s tradičným obstarávaním verejných statkov,

rozloženie rizík spojených s výstavbou a prevádzkou zariadení verejných služieb

a účinnejšiu kontrolu využívania zdrojov.

Jestvujú dva hlavné dôvody, prečo sa PPP stále vehementnejšie presadzujú vo verejnej

ekonomickej politike:

1. Súkromný sektor je obvykle pri realizácii najmä veľkých investícií efektívnejší

ako verejný sektor. Súkromná firma dokáže zabezpečiť úspornejší projekt,

neprekročiť náklady a dodržať termín výstavby.

2. Participácia súkromného sektora umožňuje realizáciu verejných projektov bez

väčších nárokov na verejné výdavky . Prostriedky na PPP sa môžu zabezpečiť aj

bez štátnych záruk a ich splácanie sa môže rozložiť na dlhé obdobie. Tieto

projekty do regiónov prinášajú kapitál nevyhnutný najmä na výstavbu

infraštruktúry, na ktorú verejná správa nemá potrebné kapitálové zdroje.

Ad b) PPP orientované na rozvoj inovatívneho prostredia

Partnerstvá vo výskume a rozvoji, rovnako ako ostatné typy PPP môžu mať tak

formálny, ako aj neformálny charakter.

Na rozdiel od tradičného definovania PPP, partnerstvá vo výskume a rozvoji

vznikajú a pôsobia s významnou priamou aj nepriamou podporou vlády ( verejnej

správy). Medzi nástroje priamej podpory patria: finančné zdroje, infraštruktúrne zdroje

a vedecké zdroje. Medzi nástroje nepriamej podpory patrí napr.: zákon o patentoch,

daňové stimuly, úverové stimuly, zakladanie a podpora verejných vedeckých

a vzdelávacích inštitúcií a pod.

Poslaním partnerstiev vo výskume a

rozvoji je podpora súkromného sektora,

v záujme vytvorenia inovatívneho a

konkurencieschopného prostredia v

regiónoch

a mestách cestou:

 Technologického rozvoja ( výskum a jeho aplikácia stimulujúce rozvojové procesy

v ekonomike);

 Riešenia problémov v priemysle ( identifikácia a riešenie firemných problémov

prostredníctvom uplatňovania nových technológií a aplikácie najlepšej praxe);

 Využívaním verejných financií na podporu úspešnosti ťažiskových súkromných

firiem,

 Asistencie v etape štartu jednotiek s malou technológiou;
 Podpory vytvárania strategických partnerstiev a firemných aliancií.

Vstup SR do európskych spoločenstiev predpokladá uplatňovanie jednotných

princípov európskej regionálnej politiky, ako aj uplatňovanie metód, stimulujúcich

rozvoj regiónov, v rámci ktorých má prioritné postavenie vytváranie partnerstiev

Partnerstvo je spravidla zakomponované do podmienok predkladania žiadostí

obcí, regiónov aj súkromného sektora o čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych

fondov EÚ.