Knižná iluminácia

Knižná iluminácia – dejiny výtvarneho umenia

Slovo iluminácia z.lat.iluminatore – osvetlovať, knižná maľba stredovekých svetských,alebo
náboženkých textov,tiež kolorovanie predkresieb vkopírovaných do rukopisov
-zobrazuje a osvetluje doležíté miesta v texte, obsiahle záhlavie kapitol, iniciály,miniatúry,
používala bohate farby,striebro zlato.

Citácia z Jankoviča „Kreslené a maľované knižné značky, vlastnícke záznamy z románskeho
a ranogotického obdobia predstavujú prvotnú formu neskorších grafických a typografických
knižných značiek exlibrisov z epochy novoveku, teda éry kníhtlače. V odbornej literatúre sa
zvyknú označovať termínom proexlibrisy – predstavujú ich perokresby a iluminácie
najrôznejšieho obsahu

Knižná malba- figurálna,alebo ornamentálna výzdoba zvitkových alebo kodexových textou,
technicky používajúca perokresbu,akvarel,krycie gvašove farby,striebro i zlato. Uplatnila sa
pri výzdobe svetských textou(astrologických,lekárskych, aj náučných spisou,kroník,románou
i liturgických textou (evanjelijárou,žalárou,mysálou)jej cielom bolo vyzdvihnúť,kresbami na
okrajoch textou,celostránkovými ilustraciami doležité miesta v texte
.
Knižná maľba je doložená už v knihách mrtvych v Egypte kde bohatosť výzdoby
zodpovedala sociálnemu postaveniu zomrelého.Egyptským príkladom bola ovplyvnená
antická a ranno krestanská iluminácia ktorá rozvinula osobitnú iluzívnu ilumináciu(4-6
stor.)umiestnovaná na zvitku pod text, v kodexe medzi textom a okrajom, alebo priamo na
orámovanie.
Západoeuropska iluminácia bola sustredená na liturgické texty, podnecovaná cirkevným
záujmom o obrazove podanie slova, ktore sa opieralo o ikonografické a výtvarné predlohy.
Vývoj oddelil maliarske dielne od skriptórií a viedol k vytvoreniu stylových
okruhov:merovejského(ornamentálne zvieracieho), irského,keltského a anglosaského
(abstraktne ornamentálneho), karolínskeho (obnovujúceho anticku tradíciu).
Koncom 10.stor. su v knižnej maľbe už viditelné národné odlišnosti.
Knižné iluminácie svojím množstvom, sviežostou farieb, trvanlivostou materiálu na ktorom
su zhotovene boli v gotike najznámejším nositelom výtvarného umenia.
V reholných skriptóriách sa práca sústredovala na kopírovanie,samu výzdobu však málokedy
prevzali presne. Rozšírené bolo voľné napodobnovanie akýsi výtvarný prepis originálu
pričom tá závisela len od maliarovej výtvarnej potencie.
v knižnej maľbe sa prejavu slon maliarov že pri pracovnom postupe si maliar najčastejšie
pomáhakompiláciou a nedbá na slohovú jednotu, často však mieša staré motívy z novými –
majuc na zreteli iba dekoráciu strany.
dodatočné doplnky výzdoby sa niekedy radikálne vyhotovovali razurou povodných
ozdob,predovšetkým pri iniciálach. Na ziskanej čistej ploche hlavne vo výplni písmena
maľovali potom bujnými farbami nové figurálne výjavy.
prácu iluminátora ulahčovali nielen knižné predlohy,ale aj vzorníky skriptórií
v 14.15 stor.dosiahla produkcia liturgických kníh istým sposobom svoj umelecký vrchol
v 16 stor.poklesla na remeselnú uroveň a bola nahradená tlačovou ilustráciou- v 16
stor.poklesla na remeselnú uroveň a bola nahradená tlačovou ilustráciou
,po vynájdení knihtlače ztratila iluminácia na význame bola nahradená kolorovanými
ilustráciami v 19.stro. farebnou bibliografiou v 20 stor. svetlotlačou aj fotomechanickými
reprodukčními technikami...

Technika Maľby

Bežnou technikou knižnej maľby bola štetcová maľba práškovými farbami, ktoré rozriedili
buď jemným glejom, alebo vaječným bielkom (vaječná tempera).
Kresbu kreslili brkom a na čiernu kresbu (obrysy) použili farbu získanú zo sadzí. Dôležitou
súčasťou maľby bolo pozlátenie pozadia (fondu) iniciál a ilustrácií, ktoré sa robilo pomocou
tenkých zlatých lístkov (fólií), nalepených na zvlášť pripravený podklad. Za podklad slúžila
vrstva rozriedenej jemnej bielej kriedy (gesso) alebo červenkastohnedý bolus (farebná hlina).
Fólia sa pripevnila na podklad hladidlom, zhotoveným z kosti. Kladenie fólie nazývame
polimentovaním (poliment). Zlatá fólia bola často ozdobená puncovaním do vzorca.
Maľovalo sa na pergamenové listy zhotovené z koží jahniat, kôz alebo teliat, prípadne na
handrový papier.

Zaujímavosti:
Kódex Gigas je najväčšia rukopisná kniha (kódex) na svete. Bola pravdepodobne napísaná
začiatkom 13. storočia v podlažickom kláštore pri Chrudimi. Býva označovaná latinsko-
grécky Codex Gigas (v preklade „Obrovská kniha“), alebo podľa výnimočného vyobrazenia
diabla tiež ako Diablova biblia. Zámerom autora bolo zhrnúť všetko poznanie do jediného
diela, vytvoriť akúsi „knižnicu v jedinej knihe. Do knihy je latinsky vpísaná celá biblia, Starý
a Nový zákon, Kosmova kronika česká, a celý rad ďalších traktátov (okrem iného z histórie,
etymológie a fyziológie) a menších spisov, kalendár s nekrológom, zoznam bratov
podlažického kláštora, zaklínadlá a rôzne dobové záznamy. Kódex obsahuje iluminácie
červenej, modrej, žltej, zelenej a zlatej farby, iniciály sú veľmi bohaté, často cez celú výšku
stránky. Značne pútavé sú špirálovito zdobené vzory, z ktorých vyrastajú rôzne kvetinové
výhonky. Na celom diele fascinuje jeho jednota, ráz písma je bez zmeny takmer v celom
rozsahu, bez vplyvu starnutia pisára, ochorenia, počasia či nálad, ako keby celá kniha bola
skutočne spísaná počas veľmi krátkej doby (pozri legenda o spísaní).Na liste 290 je na inak
prázdnej stránke úplne unikátne zobrazenie diabla, veľkosti skoro 50 cm. Niekoľko strán
predtým je napísaných na sčernetom pergamene, a má charakter veľmi ponurý, veľmi odlišný
od celého zvyšku kódexu.

Popis k niektorým obrázkom...

 Najstaršou zachovanou pamiatkou knižnej maľby východného Slovenska je

dominikánsky kódex z Košíc. Jeho výzdoba vznikla zrejme poľa bolonskej predlohy
zo 14. storočia azda v jednom z provinčných kláštorov, možno i v samých Košiciach.
Košickí dominikáni mali priamy styk s Bolognou a na tamojšej univerzite aj študovali.

 Obrázky popisujú ornamentálne znázornenie iniciál

Uchovali sa erbové listiny miest Košice r.1432, Bratislava r.1453

Malý slovník slov používaných v súvislosti z knižnou ilumináciou

Antifonál

Zbierka cirkevných spevov, ktoré striedavo prednášajú dva zbory,
prípadne kňaz a zbor. Striedavý spev sa nazýva antifóna. -
Názvom antifonál sa niekedy označuje aj zbierka melódií
hodinových spevov, tzv. hodiniek.

Bolus

Červenkastá hlina obsahujúca oxyd železitý, ktorá sa používala
ako podklad pre pozlátenie, neskôr (hlavne v období baroka) aj
ako podklad pre olejomaľby.

Gesso

Biely kriedový podklad, na ktorý sa lepil tenký lístok (fólia)
rýdzeho zlata. Mäkký podklad bol vhodný aj pri vyrážaní vzorčeka
na fólii. Neskôr sa používal aj červenkastohnedý podklad z bolusu.

Gesta

Stredoveké historické poviedky, ktoré čerpali svoj obsah zo
skutkov historicky doložených osôb. Boli predchodcami
neskorších kroník. Najväčšou stredovekou zbierkou gest boli
"Gesta Romanorum", zbierka poviedok zo života rímskych
cisárov.

Graduál

Bohoslužobná kniha, obsahujúca rituálne spevy a tzv. responsóriá
z epištol a z evanjelií, ktoré pôvodne spievali na schodoch
vedúcich k oltáru (gradus - schod).

Homílie

Stredoveké výklady biblických textov. Zbierka takýchto výkladov
sa nazýva homiliár.

Iluminátor

Maliar kníh; označenie maliara, ktorý spestril (iluminoval, zo
slova iluminare) text knihy farebnou ozdobou a obrázkami.

Inkunábulum Prvotlač. Prvé tlačené knihy, vydané po vynájdení kníhtlače

koncom 15. storočia. Knihy sa aj ilustrovali, a to buď dodatočnou
ručnou maľbou, alebo drevorezmi.

Kaligrafia

Krasopis, výzdoba písmen a márg (okrajov okolo textu), prípadne
aj interkolumnií (voľný priestor medzi dvoma stĺpcami -
kolumnium) tenkou ozdobnou kresbou abstraktno-lineárneho
charakteru, pripomínajúcou slučky a špirály.

Misál

Katolícka bohoslužobná kniha určená pre omšový obrad.
Pomenovanie pochádza z latinského označenia omše - missa.

Pergamen

Zvieracia koža na písanie, známa v Ázii už v staroveku. Najstarší
pergamen bol hrubý a získaval sa odstránením srsti zo surovej
kože a jej vyčistením. Výroba sa podstatne zdokonalila v Pergame,
kde podľa Plínia vyrábali jemný pergamen (zvaný dichtera alebo
membrana) už v 2. storočí pred n.l.. V stredoveku používali na
písanie dvojaký druh pergamenu: juhoeurópsky, vypracovaný
veľmi dokonale na mäsovej strane kože (album), a stredoeurópsky,
vypracovaný rovnako na oboch stranách kože, ale menej jemne.
Vyrábal sa z kože ovce (charta ovina), kozy (charta caprina) a
teliat (charta vitulina). Najdrahší druh pergamenu vyrábali z kože
nenarodených jahniat (virginea, charta non nata). V staršom
stredoveku vyrábali pergamen v kláštoroch od 12. storočia.
Súbežne s vývojom miest prešla výroba do rúk laikov,
organizovaných neskôr v cechoch (pergamentarii, membranarii).
Vzácne knihy písali na farebnom pergamene (purpur, prípadne iná
farba) zlatým alebo strieborným atramentom.

Responsoriu
m

Zbierka liturgických spevov komponovaných na spôsob
striedavých otázok a odpovedí responsoria.

Skriptor

Latinské označenie pisára, ktorý písal text knihy. Od neho
pochádzajú niekedy aj kaligrafické kresbové ozdoby a inofarebné
nadpisy kapitol, hoci nadpisy robieval pravidelne rubrikátor.

Skriptórium

Pisáreň v stredovekých kláštoroch, v ktorej sa dielensky písali
knihy.

Použitá literatúra: Dušan Buran a spol., Gotika, (SNG)
Mišianik a Gunterová, Stredoveká knižná maľba na Slovensku, (SNG)
Slovník maliarských techník,(SNG)
internet