Makroekonómia - prednášky 1. ročník

M A K R O E K O N Ó M I A

1.VÝVOJ EKONOMICKÝCH TEÓRIÍ

Vznik a vývoj ekonomickej vedy
Už u Aristotela (384-322 pred n. l.) nachádzame dva páry dôležitých ekonomických pojmov:

1.

úžitková hodnota ako individuálna užitočnosť (použiteľnosť) statkov a výmenná hodnota

chápaná ako výmenný pomer s inými statkami alebo peniazmi. Tento pojem sa následne stal
základným pojmom klasickej školy a socialistov tak v objektivistických teóriách o hodnote, ako aj
subjektivistickej teórii hodnoty.

2.

ekonomika ako náuka o všestrannom zaobstarávaní hospodárskych statkov a chremastika ako

učenie o obchodníkoch, ktorí si vytvárajú peňažný majetok zo sprostredkúvania výmeny tovarov.
Stredovekí scholastici, napríklad Tomáš Akvinský (1225-1274) chápali Aristotelove učenie,
pričom ho spájali s biblickým učením o hospodárskom stave vecí v duchu nábožensko-etických
noriem, napr. „spravodlivá cena“ (iustus pretium).

Merkantilizmus - prvá ucelená podoba, v ktorej sa ekonomické myslenie pokúsilo o teoretické
zdôvodnenie základov trhovej ekonomiky. Významnú úlohu zohrával obchod a peniaze, najmä
drahé kovy.
Za základný zdroj bohatstva krajiny sa považoval obchod, najmä zahraničný, ktorý zabezpečoval
príliv drahých kovov do krajiny z inej krajiny.
Štát v tomto období podporoval ťažbu drahých kovov a častým javom sa stali dobyvačné vojny na
získanie drahých kovov.
Rozvinutý merkantilizmus považuje manufaktúrnu výrobu za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva
krajiny. Rozvinutý merkantilizmus už chápe peniaze ako kapitál, ktorý sa neustále zhodnocuje
a prináša jeho vlastníkovi zisk.

V najdokonalejšej podobe sa merkantilizmus rozvinul v Anglicku, neskôr vo Francúzsku.
Najvýznamnejším predstaviteľom bol Anglicku T. Mun, vo Francúzsku J.B.Colbert.

Fyziokratizmus
Fyziokratizmus odmietol glorifikáciu peňazí a drahých kovov a za základný zdroj bohatstva
krajiny považuje poľnohospodársku výrobu. Hlavným predstaviteľom fyziokratizmu bol
F.Quesnay.
Poľnohospodárstvo je zdrojom všetkého bohatstva krajiny a všetkých jej obyvateľov. Za
produktívnu prácu považovali iba prácu vynakladanú v poľnohospodárstve.

Sociálnu štruktúru spoločnosti tvoria podľa Quesnaya tri triedy:
- trieda vlastníkov (pôdy)
- produktívna trieda (podnikajúci,
pracujúci v poľnohospodárstve)
- sterilná trieda (pracujúci v ostatných
odvetviach hospodárstva)
Tento kolobeh viedol k vytvoreniu predpokladov na obnovenie výroby v nasledujúcom období
v nezmenenom rozsahu.

Klasická ekonómia:
K najvýznamnejším predstaviteľom patria:

W.Petty,

A.Smith,

D.Ricardo,

J.B.Say,

T.R.Malthus

a ďalší.

A.Smith bol nadšeným stúpencom a hlásateľom hospodárskej slobody. Nastolil problémy,
ktorých ďalšie riešenie významne podnietilo rozvoj ekonomickej vedy.

Východiskom Smithovej predstavy fungovania hospodárstva je predpoklad, že všetky
ekonomické javy a procesy vyplývajú z prirodzenej povahy človeka egoistu, ktorý sleduje
svoj osobný záujem a ten je hybnou silou ekonomického vývinu.

Dôvodí, že štátu v trhovej ekonomike pripadajú len úlohy:

-ochraňovať krajinu pred vonkajším
nebezpečenstvom
- udržiavať poriadok a spravodlivosť vo
vnútri krajiny
- budovať a udržiavať také zariadenia
verejného sektoru, o ktoré nemá záujem
jednotlivec, pretože sa nevyplácajú

Podľa Smithovo učenia o hodnote zdrojom bohatstva krajiny je práca bez ohľadu na to,
v ktorom odvetí sa vynakladá. Definuje, že hodnotu určuje množstvo práce, ktoré je vynaložené
na výrobu tovaru, pričom špecifikuje, že hodnotu určujú tri základné dôchodky spoločnosti –
mzda, zisk a renta.

D. Ricardo nadviazal na Smithovo učenie, hlavne na jeho teóriu hodnoty.
Podľa Ricarda veľkosť hodnoty určuje množstvo práce, ktoré treba vynaložiť na jeho výrobu.
Veľkosť hodnoty pritom závisí od živej práce, ktorá bola bezprostredne vynaložená na výrobu
tovarov, ale aj od práce minulej spredmetnenej vo výrobných faktoroch, ktoré sa pri výrobe
opotrebujú alebo celkom spotrebujú. Ricardo aplikoval svoju teóriu pracovnej hodnoty na oblasť
medzinárodnej deľby práce v podobe teórie komparatívnych (porovnateľných) výhod.

J. B. Say pri kritike Smitha zdôvodňoval, že výrobu tovarov treba chápať ako tvorbu užitočných
vecí,, na ktorej sa spolupodieľajú tri výrobné faktory – práca, pôda a kapitál. Jedným z klasických
zákonov trhovej ekonomiky sa stal Sayov zákon trhu, podľa ktorého si každá ponuka si
automatický vytvára dopyt, a preto je nevyhnutné všetky faktory, ktoré sú k dispozícií využívať
v plnom rozsahu.

T. R. Malthus kritizoval Ricardovu teóriu pracovnej hodnoty známa je jeho hypotéza, že
obyvateľstvo rastie geometrickým radom a životné prostriedky radom aritmetickým.

Neoklasická ekonómia

Škola hraničnej užitočnosti označovaná tiež ako neoklasická ekonómia.

Jedným z cieľov neoklasickej ekonómie bolo vysvetliť novú alternatívnu teóriu hodnoty k teórií
pracovnej hodnoty, pričom za základ tejto teórie postavili princíp hraničnej užitočnosti. Podľa teórie
hraničnej užitočnosti hodnotu určuje posledná jednotka danej zásoby určitého tovaru.
Za predchodcu teórie hraničnej užitočnosti možno považovať H.Gossena, ktorý vysvetlil správanie
človeka pri uspokojovaní potrieb.
Predstavitelia neoklasickej ekonómie venovali veľkú pozornosť spotrebe a spotrebiteľskému dopytu.
Známe je tzv. Paretovské optimum, ktoré hovorí, že pri daných výrobných zdrojoch, pri danom
rozdelení dôchodkov a pri daných preferenciách spotrebiteľov za optimálne sa považuje, keď nikto
nemôže zlepšiť svoju situáciu bez toho, aby to neviedlo k zhoršeniu situácie niekoho iného.

Na princípe hraničnej užitočnosti založil svoju teóriu aj W. S. Jevons (Anglicko) a ďalší
predstavitelia L. Walras (Lausannská škola) C. Menger (Rakúska škola).
Významné miesto v neoklasickej ekonómií má Angličan A. Marshall a Američan J. B. Clark.

Marshall vysvetlil mechanizmus ponuky a dopytu a pomocou kriviek ponuky a dopytu ukázal, že
cena trhovej rovnováhy vzniká v priesečníkoch oboch kriviek, kedy sa ponuka rovná dopytu.
V krátkom období sa cena tvorí na základe princípu hraničnej užitočnosti.

Clark vysvetlil hraničnú produktivitu práce posledného zamestnaného robotníka a hraničnú
produktivitu kapitálu ako výnosnosť poslednej vloženej jednotky kapitálu.

Keynesovská makroekonomická teória

Podľa Keynesovej teórie efektívneho dopytu úroveň takých makroekonomických veličín, akými sú
celkový objem výroby, zamestnanosť a národný dôchodok, nezávisí od celkových výrobných
možností danej ekonomiky, ale od celkového kúpyschopného dopytu.

Dôležitým poznatkom Keynesa je, že celkový objem zamestnanosti (počet zamestnaných) závisí od
celkového efektívneho dopytu, t. j. od celkových výdavkov vynaložených na investície – od výšky
investícií. Nakoľko v trhovej ekonomike spotreba aj investície zaznamenávajú výkyvy, musí ich
korigovať štát. Preto aj zodpovednosť za celkovú výšku zamestnanosti nemožno ponechať len na
podnikateľské subjekty, ale jej celkovú úroveň a vývoj musí ovplyvňovať štát.

Podľa Keynesa úlohou štátu je zabezpečiť rast efektívneho dopytu, a tým aj rast dôchodkov
a zamestnanosti. Tieto ciele je možné dosiahnuť dvoma formami hospodárskej politiky: rozpočtovým
regulovaním ekonomiky (čo znamená, že štátny rozpočet sa využíva na štátne zásahy) a peňažno-
úverovým regulovaním, kde štát hlavne regulovaním množstva peňazí v obehu môže ovplyvňovať
celkový efektívny dopyt a tým aj celkový rozsah zamestnanosti, investícií a národného dôchodku.
Postkeynesovci modifikujú a rozširujú Keynesovú teóriu pomocou ďalších teoretických prístupov,
a to predovšetkým ďalším rozpracovaním peňažných aspektov Keynesovej teórie.

Kritériom adekvátnosti ekonomickej teórie je podľa nich hospodárska prax a výsledky hospodárskej
politiky.
Problémy dosahovania makroekonomickej rovnováhy v podmienkach plnej zamestnanosti objasňuje
aj neokeynesovstvo, ktorého súčasťou sa stala Phillipsova krivka.
Neokeynesovská teória pripisuje význam reálnym ekonomickým vzťahom, ako je efektívny dopyt,

spotrebná funkcia, investície atď.
Neoklasická syntéza, monetarizmus a
nová klasická makroekonómia

Neoklasická syntéza zahŕňa jednak názory neoklasickej ekonómie a tiež makroekonomickú teóriu
keynesovského zamerania. Ide teda o spojenie niektorých teoretických postulátov a neoklasickej
ekonómie do jedného celku. Predstavitelia Samuelson P. A.(1947)

Makroekonomický monetarizmus Miltona Friedmena

Štátne zásahy do trhovej ekonomiky považuje za neopodstatnené a považuje ich za hlavnú príčinu
hospodárskych problémov. Štátne zásahy pripúšťa len v oblasti regulovania množstva peňazí v obehu
prostredníctvom emisnej banky. Podstatou monetaristickej ekonomickej teórie sú peniaze
a rovnováha na peňažnom trhu. Vychádza sa pritom z kvantitatívnej teórie peňazí.
Odmieta uzákonenie minimálnej mzdy a progresívne zdanenie.

Nová klasická makroekonómia podriaďuje adaptívne očakávania racionálnym očakávaním.(E.
Lucas a J. Barro)

Všetky hospodáriace subjekty sú racionálne v tom zmysle, že robia všetko ako najlepšie vedia.
Usilujú sa preto využiť racionálne všetky dostupné informácie vrátane tých, ktoré poskytuje
ekonomická teória. Podľa teórie racionálnych očakávaní nie sú reakcie hospodárskych subjektov nie
tie isté opatrenia vlády vždy rovnaké.

Ekonómia ponuky je za minimalizáciu štátnych zásahov a vystupuje proti vysokému zdaneniu
príjmov.(A. Laffer)

Riešenie vidí v podnecovaní iniciatívy, aktivity, tvorivosti v hľadaní nových poznatkov a v neustálom
zavádzaní inovácií. Riešenia vidia v daňovej reforme a v znižovaní daní.

Inštitucionálna a Nová inštitucionálna ekonómia

2. ZÁKLADNÉ VÝCHODISKÁ A PREDPOKLADY
FUNGOVANIA EKONOMIKY

Vymedzenie predmetu skúmania ekonómie a vedecké metódy
„Ekonómia je veda o voľbe t.j. o tom, ako
spoločnosť využíva vzácne zdroje, ktoré môžu
mať aktuálne prežitie, na výrobu užitočných
tovarov a služieb a ako ich rozdeľuje medzi
rozličné skupiny obyvateľstva.“
1. Ekonómia ako veda

a) postavenie ekonómie v systéme vied:
ekonomická teória
dejiny ekonomických teórií
hospodárska politika
ekonómia a iné vedné disciplíny

b) štruktúrovanie ekonómie:

mikroekonómia
makroekonómia
medzinárodná

c) Prístupy - pozitívna a normatívna
ekonómia

2. Metódy používané v ekonómii

a) empirické (metóda pozorovania, metóda merania a experiment
b) teoretické

Všeobecné – metóda abstrakcie, analýzy, syntézy, indukcie a dedukcie.

Špeciálne metódy kvantitatívne, sociologické, systémové, komparatívne

c) metodologické úskalie

nedodržanie podmienky „ceteris paribus“
omyl post-hoc
klam kompozície
subjektívnosť
neistota v ekonomickom myslení

Základné problémy organizácie ekonomiky a riešenia v rôznych ekonomických systémoch
1. Potreby a zdroje
INPUTY – základné výrobné faktory – práca pôda a
prírodné zdroje, kapitál
OUTPUT (výstup) – statky a služby
a)

podľa dostupnosti:

- voľné statky a ekonomické statky

b)

podľa formy:

- hmotné statky a služby

c)

podľa účelu:

- spotrebné statky a kapitálové statky

d) podľa vlastníctva:

- súkromné statky a verejné statky

2. Základné problémy organizácie ekonomiky
Trieda ekonomických problémov:

čo vyrábať

ako vyrábať riešenie v ekonomických

systémoch

pre koho vyrábať

Ekonomické systémy:

-

tradičné (zvykové) ekonomické systémy

-

trhový ekonomický systém

-

prikazovací ekonomický systém

-

zmiešané ekonomické systémy

ZÁKLADNÉ ZÁKONY EKONÓMIE
Zákon vzácnosti
hovoríme o tom, že statky sú vzácne preto, lebo nedostatok zdrojov neumožňuje ľudskej spoločnosti
vyrábať a uspokojovať všetky potreby, preto musí rozhodnúť ako výrobné faktory rozdelí pre výrobu
jednotlivých statkov a služieb.
Alternatívne náklady
predstavujú hodnotu statku a služby, ktorých sme sa vzdali v prospech iného statku ide o hodnotu
obetovanej príležitosti.

Zákon klesajúcich výnosov

vyjadruje vzájomný vzťah medzi inputmi a outputmi.
Ak k fixnému inputu pridávame dodatočne jednotky
variabilného inputu, celkový output rastie stále
pomalšie a dodatočný output klesá. Ak by sme však
súčasne zvýšili všetky inputy v tej istej proporcii, môžu
nastať tieto prípady:

rastúce výnosy z rozsahu
konštantné výnosy v rozsahu
klesajúce výnosy v rozsahu

Hranica produkčných možností spoločností
Hranica produkčných možností ukazuje ako sa
obmedzené zdroje transformujú z jedného použitia na
iné použitie (krivka PPF – transformačná krivka)

Zákon klesajúcich výnosov

Jednotky pôdy Jednotky práce Celkový output Dodatočný output

10
10
10
10
10
10

0
1
2
3
4
5

0
1 000
1 800
2 200
2 400
2 400

1 000
800
400
200
0

Efektívna ekonomika je teda taká, ktorá plne využíva svoje zdroje na uspokojenie potrieb ľudí.
Hovoríme, že dosahuje výrobnú tzv. alokačnú efektívnosť – Paretovo optimum.
Ak sa v ekonomike plne využívajú výrobné zdroje, zvýšenie výroby jedného statku (napr.Y) si vyžaduje
zníženie výroby druhého statku (napr.X) ide teda o substitúciu – Zákon substitúcie

Graf hranice produkčných možností môžeme využiť na zobrazenie súvislosti, ako je napríklad vplyv
ekonomického rastu.
Predpokladajme napríklad rozhodovanie spoločnosti o výrobe dvoch skupín statkov: X (môžu to byť
napríklad zbrane) a Y (napríklad potraviny). Pri jej daných obmedzených zdrojoch a dostupných
technológiách má tieto alternatívne produkčné možnosti:

Alternatívne produkčné možnosti Statky X Statky Y

A

50

0

B

40

60

C

30

90

D

20

120

E

0

150

3

TRH A TRHOVÝ MECHANIZMUS

Teoretické názory na trh a trhový mechanizmus

Klasická ekonómia – základy teórie trhu a TM rozpracovali A. Smith – „neviditeľná ruka“ –
samočinné fungovanie ekonomického systému D. Ricardo, J. B. Say, T. R. Matthus, J.S. Mill

Neoklasická škola – A. Marshall, J. B Clark, L. Walras, C. Menger, W.S. Jevons – dokonalá
konkurencia, teória hraničnej užitočnosti, teória hraničnej produktivity

2. Charakteristika trhu:

Vymedzenie pojmu
základné úlohy:
- prenos informácií

- prvotné rozdeľovanie dôchodkov,

- poskytovanie podnetov pre správanie
spotrebiteľa a výrobcov

č

lenenie z rôznych hľadísk:

- územné

- predmet kúpy a predaja
- počet sledovaných tovarov
- stupeň organizovanosti
- súlad so zákonodarstvom
- podmienky pre fungovanie
komponentov

3. Trhový mechanizmus:

vymedzenie pojmu

Trhový mechanizmus je súhrn vzťahov a procesov pri realizácii tovarov, ktoré vedú ku
vzájomnej koordinácii relatívne nezávislých rozhodnutí na strane ponuky a strane dopytu pričom
základným nositeľom informácií je cena. TM pôsobí automaticky a funguje za pomoci dopytu,
ponuky a pôsobenia cien.

trhové subjekty

– domácnosti, firmy, štát a trhové prvky – dopyt, ponuka, trhová rovnováha, rovnovážna cena

trhová konkurencia
– dokonalá a nedokonalá, cenová a necenová

Efektívnosť a spravodlivosť TM:
- riešenie problému alokácie vzácnych
zdrojov a sociálnej nerovnosti

Nedokonalosti TM:
- nedokonalá konkurencia
- externality
- verejné statky
- sociálne dôsledky

4. Úloha štátu v TM:

ekonomické funkcie štátu – efektívnosť, rovnosť a stabilita
názory na úlohu štátu v ekonomike (jednotlivé ekonomické koncepcie)
tri funkcie ekonomickej úlohy štátu:

- alokačná funkcia
- distribučná funkcia
- stabilizačná funkcia (HP – štátu)

Obr. 1 Jednoduchý model kolobehu medzi

domácnosťami a firmami

4 TRH VÝROBNÝCH FAKTOROV

Postavenie a úloha subjektov na trhu
výrobných faktorov

Teoretický základ – neoklasická teória užitočnosti a teória VF
Ceny výrobných faktorov:

mzda je cenou práce
renta je cenou pôdy
úrok je cenou kapitálu

Dopyt po VF je odvodeným dopytom a
odvodzuje sa od dopytu po finálnych
výrobkoch.

Celkový produkt TP = určitý objem v naturálnom vyjadrení
Hraničný produkt MP = je prírastok produktu pripadajúci Na jednotku prírastku jedného z

faktorov pri ostatných nezmenených faktoroch.

Výpočet hraničného produktu práce,

pôdy, kapitálu

Zákon klesajúceho MP
Príjem z TP

TRP = TP . P

Príjem z MP

MRP = MP . P

Hraničné produkty resp. príjem z hraničného produktu určuje dopyt po VF. Je to cena, za ktorú je firma
ochotná kúpiť VF.

Rozhodovanie firmy na trhu VF
Pre jednotlivé výrobné faktory, ich príjmy z
hraničných produktov v podmienkach
dokonalej konkurencie, potom platí:
MRPL = MPL . P
MRPA = MPA . P
MRPK = MPK . P
kde: MRPL – príjem z hraničného produktu práce
MRPA – príjem z hraničného produktu pôdy

MRPK – príjem z hraničného produktu

kapitálu

TRH PRÁCE A MZDA
Teoretické názory na mzdu:

ponuka a dopyt na trhu práce

Ponuku práce ovplyvňujú:

veľkosť populácie
práceschopné obyvateľstvo
priemerný počet hodín odpracovaných za rok
kvalita a kvantita vykonanej práce

substitučný efekt
zmena miezd spôsobuje, že pri zvýšení miezd sa záujem o prácu zvyšuje

dôchodkový efekt
zmeny miezd k vyšším môžu znamenať, že doterajšie nároky môžeme uspokojiť pri obmedzení pracovnej
ponuky

Dopyt po práci je odvodený dopyt určený
zo strany firmy. Krivka hraničných príjmov
bude krivkou dopytu firmy.
Podstata formy mzdy:

definícia, formy (nominálna, reálna, časová, úkolová)

Určenie mzdy v podmienkach dokonalej a
nedokonalej konkurencie.

Mzdové rozdiely a mzdová diskriminácia
Príčiny mzdových rozdielov:

kompenzačné rozdiely
rozdiely v kvalite prác
výnimočné schopnosti

Odbory a trh práce

Trh pôdy a pozemková renta

Renta – je cenou nereprodukovateľného
statku (pôdy) pri jeho prenájme. Je
dôchodok vlastníka pôdy.
Dopyt po pôde je odvodeným dopytom.
Ponuka pôdy – limitovaná prírodnými
podmienkami a daná fixne.

Renta vzniká za dvoch predpokladov:

ak ide o statok s úplne neelastickou ponukou
ak sa pôda používa na poľnohospodárske účely (obilie)

Cena pôdy je kapitalizovaná renta.

r

V = –– V . I = r

i

Trh kapitálu
Kapitál – sekundárny VF, nie je spoločnosti
daný, ale závisí od jej ekonomickej aktivity.
Kapitálové statky ( fyzický, reálny K)
Peniaze (peňažný, potenciálny K)
Reálny K je výsledkom investícii. Výnosom
je čistá produktivita kapitálu.

δ TPPK . PX – ∆K

r = –––––––––––––––– . 100

δK

Peňažný kapitál – výnosom je úroková miera
c
i = –– . 100
K

K – objem poskytnutých peňazí
c – náklady na požičané peňažné prostriedky
i - investície
Trh kapitálu, úrok zisk
Dopyt po K je odvodený dopyt a určuje sa
rovnosťou

r = i
Ponuky K – tvoria domácnosti tým, že časť
svojich dôchodkov usporia. Cenou K je úrok.

Nominálna a reálna úroková miera
Kapitalizácia aktív znamená určiť dnešnú
hodnotu celého toku budúcich dôchodkov.
Ceny aktív pri predaji – kapitalizácia aktív
s neobmedzenou živnosťou

Vt

V = –– . 100
i V1
s obmedzenou živnosťou

V1 n Vt

V= ––––– + ..... = Σ –––––

(1 + i)

t=1 (1 + i)t

Zisk

je reziduálny dôchodok, ktorý vzniká ako rozdiel medzi celkovými nákladmi firmy
podnikateľský zisk, ekonomický zisk, priemerný, mimoriadny, monopolný

5. MAKROEKONOMICKÉ VÝSLEDKY A ICH MERANIE

VYMEDZENIE POJMOV
Agregátny dopyt
AD=C+I
AD=C+I+G v uzavretej ekonomike
trojsektorový
model
AD=C+I+G+NX v otvorenej ekonomike
štvorsektorový model

AS agregátna ponuka a jej determinanty
Potencionálny produkt, determináty

množstvo VF
spôsob, akým sú VF spojené

Makroekonomická rovnováha a jej modely
Klasický model:
predpoklady:

-

ceny a mzdy sú pružné

-

ekonomika sa nachádza na úrovni
potenciálneho produktu pri prirodzenej
miere v stave rovnováhy a neexistujú
nevyužité výrobné kapacity

-

neexistuje nedobrovoľná nezamestnanosť

AS – vertikálne a ... úrovni potenc. produktu
AD – zvýšenie vedie k zvýšeniu cenovej hladiny
Záver: Na rôznych cenových hladinách sa vytvára
´rovnaký Y (HNP) a celková zamestnanosť sa
nemení

Keynesovský model
Predpoklady: Analyzuje ekonomiku v krátkom
časovom období:
- ceny a mzdy môžu byť nepružné a preto môžu
byť
hosp. dlhodobo v stave nerovnováhy
- ekonomika môže byť pod úrovňou
potenciálneho
produktu – t. j. nevyužíva VF
- hraničný produkt práce sa nemení

AS práce cez mzdy nominálne
AD po práci závisí od reálnej mzdy existuje
nedobrovoľná nezamestnanosť

Záver: Podľa Keynesa – celkový output – AS
nezávisí od potencionálneho produktu ale od
celkového objemu AD.
AD ovplyvňuje veľkosť X (HDP) aj
zamestnanosti.

Opatrenia fiškálnej a monetárnej politiky.

Monetaristický model

Predpoklady
- ceny a mzdy sú relatívne pružné
AS závisí od očakávanej reálnej mzdy nielen od
nom. mzdy, ktorá je pružná
AD závisí od reálnej mzdy:
- Y sa oddeľuje od Y0 v prípade, že reál. mzda sa
odlišuje od očakávanej
- rastie cenová hladina
- zamestnanosť sa nemení

Trhový systém je vnútorne stabilný a je schopný v
dlhom období obnovovať a nastoľovať
makroekonomickú rovnováhu.

Záver:
Z modelu vyplýva, že kolísanie skutočného Y
okolo potenciálneho produktu je ovplyvnené
nedokonal. informáciami zamestnancov a vývojom
cenovej hladiny a reálnej mzdy. Firmy disponujú
presnejšími informáciami o vývoji cenovej
hladiny. Nesprávne očakávania zamestnancov spôsobujú výkyvy.

Meranie a vyjadrovanie výkonnosti
ekonomiky
- HNP
- HDP
- Finálny statok

- medziprodukt
- pridaná hodnota
- nominálny a reálny produkt

Metódy výpočtu HDP

1. Produkčná metóda
Pomocou tejto metódy sa všetky primárne statky
a
služby, ktoré sa za určité časové obdobie
vyrobili
na území daného štátu, vynásobia ich cenou a
získané údaje sa agregujú (pridaná hodnota +
čisté dane = subvencie).
2. Dôchodková metóda
HDP = mzdy + čisté úroky + renty + zisk hrubý
+
dôchodok firiem nezapísaných v OR + nepriame
dane + amortizácia

3.Výdavková metóda
HDP = C (výdavky domácností) + I (hrubé
domáce investície) + G (výdavky štátu) +
NX
(čistý export)
C = výdavky za nákup predmetov
krátkodobej
a dlhodobej spotreby a služby
I = Io + Ič hrubý fixný k + zmena stavu
zásob
+ výstavba
G = nákup tovarov a služieb od súkromného
sektora, platy štátnych zamestnancov,
súčasťou nie sú transferové platby
ČDP = HDP – amortizácia
ČNP = HNP – amortizácia
ND = HDP – amortizácia – nepriame dane

Nominálny HDP – vyjadrený v bežných cenách
Reálny HDP – vyjadrený v stálych
cenách

Osobný dôchodok
Disponibilný dôchodok
Čistý ekonomický blahobyt
Pravý ekonomický rozvoj
Index ľudského rozvoja

6. SPOTREBA, ÚSPORY A INVESTÍCIE

Vzťah spotreby a úspor
Spotreba – zahŕňa konečnú spotrebu domácnosti a štátu
Vzťah medzi spotrebou (C) a dôchodkom (Y) opisuje spotrebná funkcia

C = S(Y)

Úspory (S) predstavujú tú časť dôchodku, ktorá sa nespotrebuje

S = Y – C

S = f(Y) - funkcie úspor

Grafické znázornenie spotrebnej
funkcie

1. Teórie spotreby a úspor

E. Engel – Engelov zákon
J. M. Keynes – teória spotreby ako
lineárnej funkcie disponibilného dôchodku
Pokeynesovská teória S. Duensenberry –
teória relatívneho dôchodku
M. Friedman – teória permanentného
dôchodku
F. Modigliani – teória životného cyklu

2. Hraničný sklon k spotrebe a
hraničný sklon k úsporám
Vzťah medzi C a dôchodkom Y C/Y sa nazýva sklon k spotrebe.
Pomer medzi prírastkom spotreby (δ C) a prírastkom dôchodku δ Y sa nazýva hraničný sklon k spotrebe

δ C / δ Y

Sklon k úsporám S/Y
δ S

–––– hraničný

δ Y sklon

k úsporám

Pre vzťah sklonu k spotrebe a sklonu k úsporám platí:

C S S C
–– + –– = 1 –– = 1- ––
Y Y Y Y

δC δS δS δC
–– + ––= 1 –– = 1 - ––
δY δY δY δY

Úspory a investície sú najdôležitejšie
faktory ekonomického rastu.

Produktom investícií je
- dôchodkový efekt
- kapacitotvorný efekt

3. Úspory a investície
Za investície považujeme také výdavky,
ktoré zvyšujú reálnu tvorbu kapitálu.
Členia sa na investície do:
- fixného K,
- bytovej výstavby
- prírastku zásob.

Ih = Io + Ič
Investície hrubé = investície
obnovovacie + investície čisté
Investície autonómne (technický pokrok,
inovácia)

Investície indikované závisia do veľkosti
dôchodku (expanzívne rozšírenie)

Investičné rozhodovania ovplyvňujú:

príjmy
náklady
očakávania

Dopyt po I je priamo úmerný čistému
očakávanému zisku a nepriamo úmerný
vývoju úrokovej miery.

Investičný multiplikátor – je koeficient, ktorý udáva o koľko sa zvýši dôchodok, ak sa zvýšia
investície a vyjadruje dôchodkotvorný účinok investície.
Veľkosť multiplikátora závisí od veľkosti

δC resp.

δS

––

––

δY

δY

Multiplikátor K
δ Y = k. δ I

δI

K = ––

δY
δI = δY – δC
ak S= I potom δI = δS

Multiplikačný proces prebieha za predpokladu:

investície vystupujú ako zdroj

dodatočného dôchodku

existujú nevyužité výrobné zdroje

Akcelerátor – ukazuje, že prírastok dôchodkov
a teda aj rast dopytu, vyvolá rast, zrýchlenie
dopytu po investíciách

δI = a . δY

Mechanizmus akcelerátora je daný
technologickým charakterom kapitálu.

Pôsobenie princípu akcelerácie predpokladá:

v NH neexistujú nevyužité výrobné

kapacity

neexistujú zásoby hotových výrobkov
ide o rast celkového dopytu po

spotrebných statkoch

očakáva sa, že bude pokračovať rast

dopytu

7. EKONOMICKÝ RAST A STABILITA

Pojem ekonomický rast znamená zmenu tokových veličín v čase.

Ak označíme reálny produkt Y a čas t, ekonomický rast môžeme vyjadriť troma spôsobmi:

1. ako rozdiel medzi hodnotou reálneho produktu v čase t a hodnotu reálneho produktu v čase t – 1, t.j.

Y = Yt – Yt – 1,

2. ako podiel hodnoty reálneho produktu v čase t a hodnoty reálneho produktu v čase t –1 vyjadrený v percentách,
t.j.

Yt

r = ––– . 100[%]

Yt – 1

3. tempo rastu, pod ktorým rozumieme prírastok reálneho produktu – je to relatívny prírastok, ktorý vyjadruje
percentuálny podiel absolútneho prírastku v danom období a dosiahnutej úrovne reálneho produktu v
predchádzajúcom období, t.j.

Y1 –Yt – 1

G = ––––––––

Yt – 1

kde G je tempo rastu (Growth - rast)

Ekonomický rast sa dosahuje:
extenzívnym alebo intenzívnym
využívaním výrobných faktorov.
Základné zdroje ekonomického rastu sú:

množstvo
kvalita

efektívnosť výrobných faktorov

Tempo rastu potencionálneho produktu
závisí od:

rastu produktivity práce, t.j. veľkosti

reálneho produktu, ktorý vytvoril jeden
pracovník

rastu účinnosti kapitálu, t.j. v objeme

reálneho produktu, ktorý pripadá na jednotku
kapitálu

poklesu materiálovej energetickej
náročnosti výrobku, t.j. v znižovaní
množstva materiálu a energie potrebného
na výrobu jednotky produktu

spoločensko-inštitucionálne a právne
prostredie

Neokeynesianské teórie ekonomického
rastu
Harrod a Domar riešia otázku, aké sú
podmienky trvalého dlhodobého rastu.

Na základe spojenia princípu akcelerátora
a princípu multiplikátora určujú tempo
rastu výroby, ktoré môžu zabezpečiť
dynamickú rovnováhu

Harrodovu teóriu ekonomického rastu založenú na princípe akcelerátora

I

a = ––

Y

Domar využíva princíp investičného multiplikátora. Na riešenie používa rovnicu vyjadrujúcu rovnosť medzi
prírastkom ponuky P a prírastkom dopytu AI.

Modifikáciou Harrodovho modelu je Domarov
vzorec, v ktorom sa prírastok výroby rovná
súčinu α . σ, kde α je sklon k úsporám, σ je
produktivita investícií.
Výraz α . σ je podľa Domara hľadanou
rovnovážnou mierou rastu.

Harrodova teória rastu zavádza tri varianty
ekonomického rastu:

1. skutočný rast
2. zaručené tempo rastu Gw
3. prirodzený rast Gn

Neoklasické teórie ekonomického rastu

Rozlišujeme produkčné funkcie
komplementárne a substitučné.

Komplementárna produkčná funkcia vyjadruje
vzťah medzi vytvoreným produktom a
jednotlivými faktormi:

Y = β . K

Y = ω . L

Substitučná produkčná funkcia vyjadruje
závislosť produktu na všetkých faktoroch
súčasne.

Y = A . L

a . Kb

a + b = 1

a,b sú koeficienty elasticity substitúcie

faktora
(Cobbova – Douglasova sub. prod. funkcie)
Makroekonomická produkčná funkcia R.
M. Solowa potom nadobudla tvar:

Y = A . e

rt . La . Kb

kde e

rt je technický pokrok

Teórie endogenného rastu (R.Lucas)
Technické a technologické zmeny
Vyžadujú investície do ľudského kapitálu

interný efekt (rast p.p.)
externý efekt (výkonnosť ekonomiky)

Tieto teórie vysvetľujú a zdôvodňujú možnosti
trvalého vyváženého, ekologicky únosného
rastu ekonomiky.

8. CYKLICKÝ VÝVOJ EKONOMIKY

EKONOMICKÝ CYKLUS
striedanie vzostupných a zostupných fáz vývoja
ekonomiky okolo dlhodobého potencionálneho
produktu.

KLASIFIKÁCIA CYKLICKÉHO VÝVOJA Z
Č

ASOVÉHO HĽADISKA

1. Krátkodobé cykly (kitchinové cykly) dĺžka

trvania 2 až 3 roky. Charakterizuje ich
krátkodobé kolísanie reálneho produktu ako
dôsledok sezónnych vplyvov a výkyvov
produkcie.

2. Strednodobé (juglarové cykly) dĺžka trvania 5

až 10 rokov.

-

súvisí so zmenami po investičných statkoch

3. Dlhodobé cykly (kondratievové alebo

kuznetsove) dĺžka trvania 10 až 60 rokov.

- zmeny vo vývoji a využívanie nových technológií.


FÁZY EKONOMICKÉHO CYKLU

Model ekonomického cyklu tvoria:

-

dve základné fázy – recesia a expanzia

-

dve ohraničené fázy – dno a vrchol

Mechanizmus cyklického vývoja možno
vysvetliť na základe výkyvov vyvolaných
zmenami agregátneho dopytu a agregátnej
ponuky, ktoré môžu vyvolať dopytové alebo
ponukové šoky.

Cyklus vyvolaný zmenami AD
Dopytový šok – dôsledok ekonomických aj mimoekonomických udalostí (vlastné výdavky, zmeny peňažnej zásoby
a úrokovej miery ale aj politika udalosti.)Zmeny AD vyvolajú zmeny reálneho produktu.

Obr. 2 Recesia vyvolaná poklesom agregátneho
dopytu

Zníženie AD sa prejavuje posunom krivky Ado
doľava do AD1, makroekonomický rovnovážny
bod z E0 do E1, skutočný produkt klesá z Y0 do Y1,
cenová hladina klesá z P0 na P1 – vzniká recesia
(zníženie výroby, zamestnanosti, HDP).

Vznikom optimistických očakávaní vzniká pohyb
ekonomických veličín opačným smerom.

Cyklus vyvolaný zmenami agregátnej ponuky

Ponukové šoky – zmeny ekonomické aj neekonomické (zmeny v produktivite práce, ceny energetických zdrojov,
výrobné náklady).

Stagflácie – keď sa v krátkom období zníži skutočný produkt a súčastne sa zníži cenová hladina.

Obr. 3 Recesia vyvolaná poklesom
agregátnej ponuky


Ak ponukový šok spôsobí pokles AS –
krivka AS0 sa posunie doľava do AS1. Bod
rovnováhy sa posunie z E0 do E1, Y0 do Y1
klesne, cenová hladina sa zvýši z P0 na P1 –
vzniká recesia. Keď sa zníži skutočný
produkt a súčasne sa zvýši cenová hladina
sa nazýva stagflácia.

Aktívna fiškálna resp. monetárna politika sa usiluje zabrániť aby posun AS znížil skutočný produkt.


Teoretické koncepcie príčin cyklického
vývoja

Keynesova ekonomická teória – hlavným
zdrojom sú zmeny AD a hlavnú úlohu
zohrávajú investície.

Monetoristické teórie cyklu – hlavná príčina je
nesprávne uskutočňovaná peňažná a úverová
politika

Nová rakúska škola– hlavná príčina je v
dopytových šokoch vznikajúcich ako dôsledok
zmeny peňažnej zásoby. (F. A. Hayek)

Exogenné teórie ekonomického cyklu –
hlavná príčina, vonkajšie faktory mimo
ekonomického systému.

Endogenné teórie ekonomického cyklu –
predpokladajú, že trhová ekonomika je vnútorne
nestabilný systém a nevyužíva úplne a efektívne
existujúce výrobné zdroje.
S týmito teóriami súvisí aj pôsobenie princípu
multiplikátora a akcelátora.
Proticyklické opatrenia – aktívna fiškálna a
monetárna politika.

9. PENIAZE A PEŇAŽNÝ TRH

1. Podstata peňazí a ich funkcie

Teoretické názory na peniaze (Aristoteles, merkantelisti, Petty D. Ricardo)
Peniaze sú tovar, ktorého špecifickou vlastnosťou je vymieňať sa za akýkoľvek iný tovar
Peniaze treba odlišovať od príjmu, bohatstva a dôchodku.

Funkcie peňazí:

1.

prostriedok výmenný (platidlá)

2.

zúčtovacia jednotka

3.

uchovávateľ hodnoty

Formy peňazí:

drobné kovové mince

papierové peniaze (obeživo)

bankové (depozitné) peniaze

kvázi peniaze (terminované vklady, cenné

papiere)

Súvislosť medzi hodnotou peňazí a
ich množstvom:

kúpna sila

stabilná cenová hladina (nemenná hodnota

peňazí)

rýchlosť obehu peňazí

Teoretické a empirické vymedzenie peňazí.

Peňažné agregáty – ukazovatele peňažnej
masy, ktoré sa líšia navzájom stupňom
likvidity.
M1 = najlikvidnejšie formy peňazí
M2 = M1 + termínované vklady
M3 = M2 + veľké termínované vklady +
ďalšie zložky s nižším stupňom likvidity
Konečná veličina likvidných aktív L pridáva
k M3 niektoré druhy cenných papierov.

2. Peňažný trh

Je trh krátkodobého, resp. strednodobého
pôžičkového kapitálu
Dopyt po peniazoch závisí od výšky
dôchodku, cenovej hladiny a úrokovej
miery.
Teória likvidity od Keynesa je spojená s 3
motívmi držby peňazí:

transakčným motívom

opatrnostným motívom

špekulatívnym motívom

Ponuka peňazí závisí od monetárnej
politiky, ale aj od vývoja úrokových mier, s
ktorými je spojená banková tvorba peňazí:

monetaristi považujú ponuku peňazí za

exogénne danú veličinu nezávislú od úrokovej miery

keynesianci priznávajú väčšiu závislosť

ponuky peňazí od úrokovej miery (obr.)
Rovnováha na peňažnom trhu sa dosahuje
pohybom úrokovej miery.

Tvorba bankových peňazí. Peňažný
multiplikátor (obr.)
povinné minimálne rezervy
reťazová reakcia
multiplikovaná expanzia bankových depozít

Multiplikovaná expanzia bankových vkladov

1

δM = ––– . D
PMR
δM – prírastok depozitných peňazí
D – pôvodný vklad, ktorý celý proces
multiplikácie „rozbieha“
PMR – povinná miera rezerv

1/PMR multiplikátor ponuky peňazí

Predpoklady:
Expanzia vkladov narastá vtedy, ak :

všetky peniaze zostávajú v každom štádiu v

podobe šekových vkladov

žiadna banka nedrží prebytočné rezervy

Opačný proces je keď odlev redukuje
depozitné peniaze – tzv. kontrakcie
bankových peňazí.

Kvantitatívna teória peňazí

vyjadruje kauzálnu závislosť vývoja cenovej hladiny
od množstva peňazí v obehu a výklad je založený na
rovnici výmeny

M . V = P . Y - rovnica výmeny
P – cenová hladina
Y – reálny produkt
M – množstvo peňazí
V – rýchlosť obehu

3. Monetárna politika (peňažná a úverová)
Nástroje nepriame:

stanovenie povinných minimálnych rezerv

operácie na voľnom trhu

diskontná sadzba – základná úroková sadzba

intervencie na devízových trhoch

priame:

regulácia investičnej činnosti

regulácia spotrebného úveru

Monetárna politika dvojakého typu


Postavenie a úloha CB v ekonomike:

1.

emisia peňazí

2.

banka pre štát

3.

banka pre KB a iné úverové inštitúcie

4.

uskutočňovanie monetárnej politiky

5.

správkyňa menových rezerv

6.

orgán bankového dohľadu

Aktíva

Sk

Pasíva

Sk

Rezervy
Pôžičky a investície
Spolu

100
900
1000

Vklady
Spolu

1000
1000

Aktíva

Sk

Pasíva

Sk

Rezervy
Pôžičky a investície
Spolu

90
810
900

Vklady
Spolu

900
900

10. INFLÁCIA

Inflácia je makroekonomický problém, ktorý sa
prejavuje rastom cenovej hladiny
Cenová hladina – úroveň cien všetkých výrobkov a
služieb
Cenový index – vážený priemer individuálnych cien
vybraného koša reprezentatívnych výrobkov a služieb

Na meranie inflácie používame
cenové indexy.
Najvýznamnejšie cenové indexy:

1. index spotrebiteľských cien – CPI
2. index cien výrobcov – PPI
3. deflátor HDP
4. zvykne sa používať aj index životných

nákladov

Vzorec na výpočet CPI:
Q1.P2
CPI= –––––––––.100
Q1.P1
Q1 – je reprezentatívny kôš
P1 a P2 – sú ceny produkcie zahrnuté do
spotrebného koša v rokoch T1 a T2.

MIERA INFLÁCIE
CPIt+2 – CPIt+1
It= –––––––––––––––.100
CPIt+1
Miera inflácie sa definuje ako miera zmeny
celkovej cenovej hladiny meranej indexom
spotrebiteľských cien.

Index cien výrobcov PPI – je to veľmi podrobný
index, ktorý zahŕňa približne 3400 rôznych cien –
cien potravín, priemyselných výrobkov a banských
produktov.

Q1.P1
Deflátor HDP= –––––––––.100
Q1.P0
Q1 – množstvo finálnej produkcie
P1 – ceny daného roka, t.j. bežné ceny
P0 – ceny východiskového roka

PRÍČINY IFLÁCIE

zánik automatického regulovania peňažného

obehu vnútri ekonomík vylúčením zlata z
vnútorného peňažného obehu,

monopolizácia ekonomík,

odčerpávanie veľkej časti vytvoreného

národného dôchodku štátom,

tlak odborov na zvýšenie miezd,
papierové peniaze, ktoré sa dostávajú do

obehu,

rastúce deficity platobných bilancií,
opatrenia zamerané na stimulovanie

celkového efektívneho dopytu a mnohé
ďalšie.

DRUHY A ČLENENIE INFLÁCIE
z kvalitatívneho hľadiska:

mierna,
cválajúca,
hyperinflácia
z hľadiska príčin
dopytová,
nákladová

z hľadiska proporcionality:
proporcionálna,
neproporcionálna,
anticipovaná,
neanticipovaná,
inertná
z hľadiska viditeľnosti:
zjavná (otvorená),
skrytá,
blokovaná (potláčaná).

z hľadiska príčin, ktoré infláciu vyvolajú,
rozlišujeme:

dopytovú,
nákladovú.

Dopytová inflácia – pri dopytovej inflácii je
veľmi dôležitý pojem inflačná medzera.

Inflačná medzera je vzdialenosť resp. rozdiel skutočných a
potencionálnych HDP.

Príčiny vzniku:

nadmerné investičné výdavky
rast miezd
štát - rast verejných výdavkov
opatrenia v oblasti peňažno-úverovej politiky

Nákladová inflácia: spôsobuje zvýšenie
nákladov. Táto inflácia je vyvolaná zvyšovaním
cien vstupov – materiálov, surovín, miezd a pod.
Ide o infláciu tlačenú nákladmi.

Príčiny vzniku:
1. v nedokonalej konkurencii na trhu surovín
2. odbory tlačia na zvyšovanie miezd,
3. politické udalosti – dovoz surovín.


Slumpflácia
pokles skutočného produktu a rast cenovej hladiny

Stagflácia
stagnácia spojená s infláciou, Yp sa nemení


Cielená inflácia

spôsob riadenia menovej politiky zameraný na strednodobý a dlhodobý inflačný cieľ

Zmiešaná inflácia
zdroj na strane ponuky a dopytu a podmienky na svetových trhoch

Importovaná inflácia

Jadrová inflácia

Jadrová inflácia kvantifikuje mieru rastu
cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom
koši. Zo spotrebného koša sú vylúčené
položky s regulovanými cenami a položky s
cenami ovplyvňujúcimi inými
administratívnymi opatreniami.

ÚČINKY A DÔSLEDKY INFLÁCIE

Dôsledky: Infláciu ovplyvňujú:

všetky sféry ekonomického života a vyvolávajú sociálne napätie. Mení sa štruktúra spotreby.
prerozdeľovaní efekt
Inflácia má podstatný vplyv na vonkajšiu ekonomiku. Inflácia spôsobuje taktiež výkyvy menových kurzov.

Nástroje protiinflačnej politiky:
1. Zníženie fiškálneho deficitu,
2. Zavedenie prísnej úverovej reštrikcie,
3. Zmrazenie miezd a cien.

INFLAČNÉ NÁKLADY

Znovurozdelenie dôchodkov,
Narušenie cenovej relácie,
Zosilnenie sa sociálnej nerovnosti,
Zmena využitia rôznych výrobných

zdrojov,

Náklady v menovej oblasti.
Čistá inflácia = ostatné obchodovateľné tovary + trhové služby

Obchodovateľné tovary (66,93%)sú všetky tovary, s ktorými možno obchodovať so zahraničím, bez

tovarov, ktorých ceny sú regulované.

Neobchodovateľné položky
(33,03%) sú všetky trhové služby a tiež aj komodity, ktorých ceny sú regulované štátom.

11. NEZAMESTNANOSŤ, JEJ EKONOMICKÁ
INTERPRETÁCIA, FORMY A PRÍČINY

NEZAMESTNANOSŤ

je makroekonomický problém a vyjadruje
taký stav v ekonomike, kde práceschopné
osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú
pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce.
Nezamestnaný je len ten, kto aktívne hľadá
prácu.

Pracovné sily preto rozdeľujeme na kategórie:

zamestnaní t.j. ľudia, ktorí vykonávajú

akúkoľvek platenú prácu, ako aj tí, ktorí
majú prácu, nepracujú však pre
ochorenie, štrajky alebo dovolenku

nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nie sú
zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu
alebo sa chcú vrátiť do práce.
Zamestnaní a nezamestnaní tvoria
pracovnú silu.

mimo pracovnú silu – to sú všetci

ostatní ktorí nie sú súčasťou pracovnej
sily. Je to všetko dospelé obyvateľstvo,
ktoré navštevuje školu, vedie
domácnosť, je v dôchodku, nemôže
pracovať pre chorobu.

Nezamestnanosť meriame pomocou

miery nezamestnanosti. Vyjadruje sa
počtom nezamestnaných, ktorý sa delí
celkovou pracovnou silou:

U

u = –– . 100

L

u – miera nezamestnanosti
U – počet nezamestnaných, ktorí

aktívne hľadajú prácu

L – počet pracovných síl, ktorý je

súčtom všetkých zamestnaných
(E) a všetkých nezamestnaných (U).

Teda:

L = E +U

Rôzne formy nezamestnanosti
Z hľadiska štruktúry pracovných trhov
rozlišujeme tri rôzne formy nezamestnanosti:

frikčnú

zapríčinená migráciou pracovných síl
(zamestnanie, životný cyklus)

štruktúrnu

nesúlad medzi ponukou a dopytom po
pracovných silách

cyklickú
celkový dopyt po pracovníkoch je nízky

Jednou z príčin, ktoré vyvolávajú
nerovnováhu na trhu práce je nepružnosť
miezd.

dobrovoľne nezamestnaní sú tí, ktorí nie sú ochotní pracovať
pri existujúcej výške mzdy, vytvorenej na trhu práce.

Okrem dobrovoľnej nezamestnanosti rozlišujeme ešte
nedobrovoľnú nezamestnanosť – t.j. ak počet voľných
pracovných síl je absolútne väčší než počet voľných pracovných
miest.

Prirodzená miera nezamestnanosti

je taká miera, pri ktorej počet
nezamestnaných je nižší, alebo rovný počtu
voľných pracovných miest. Takáto
nezamestnanosť sa označuje za dobrovoľnú
nezamestnanosť.
Pri prirodzenej miere nezamestnanosti, sily,
ktoré pôsobia na ceny a mzdy v smere rastu
a poklesu sú v rovnováhe. Predstavuje
najvyššiu prístupnú úroveň zamestnanosti a
zodpovedá potencionálnemu produktu.

Vzájomný vzťah nezamestnanosti a inflácie

Medzi mierou inflácie a mierou nezamestnanosti existuje tesná
závislosť nepriameho charakteru, ktorú vyjadruje tzv. Phillipsova
krivka.

12. MEDZINÁRODNÁ EKONOMICKÁ INTEGRÁCIA
A GLOBALIZÁCIA

Medzinárodná ekonomická integrácia
MEI možno charakterizovať ako objektívny proces vzájomného a postupného prepájania,
prispôsobovania a zbližovania národných ekonomických štruktúr, prehlbovania závislosti medzi
nimi a ich postupnej transformácie na novú ekonomickú štruktúru vznikajúceho regionálneho
hospodárskeho komplexu.

Integrácia je súčasne ekonomickým a politickým procesom. Integračné procesy si vyžadujú
vedomú činnosť subjektov, štátnych a nadštátnych orgánov.

Koncepcie MEI:
Liberálny – integrácia sa spája s odstraňovaním prekážok pre voľný pohyb tovaru a faktorov
výroby.
Neoliberálny – tento smer pripúšťa určité zásahy štátu, ale len s cieľom zabezpečiť nevyhnutné
podmienky pre fungovania ekonomiky založenej na konkurencii
Neokeynesovský – zdôrazňuje aktívnu úlohu štátu v integračnom procese. Zameriava sa
pozornosť na hospodársku politiku integrujúcich sa krajín s úmyslom meniť ju a usmerňovať v
zmysle spoločných cieľov

Formy ekonomickej integrácie:

-

Pásmo voľného obchodu

-

Colná únia

-

Spoločný trh

-

Hospodárska únia

-

Menová únia

-

Úplná ekonomická integrácia

Integrácia v Európe
1948 – Benelux
1951 – Montánna únia – ESVO
1957 – EHS – rímska zmluva tu sa
integrujú všetky odvetvia ekonomík

Od 1. 1. 1993 sa zmluva o EHS nahradila
zmluvou o Európskej únii.
V súčasnosti má 27 členských krajín.

Komisia – výkonný orgán, úloha – zabezpečiť dodržiavania ustanovených zmlúv, navrhovať
zákony, smernice, predpisy
Rada – rozhodovací orgán, rokuje o zákonoch a prijíma ich
Európsky parlament – sleduje činnosť Európskej komisie, schvaľuje a upravuje rozpočet,
kontroluje legislatívu
Súdny dvor – urovnáva spory medzi členskými krajinami
Európska rada – prijíma na úrovni najvyšších predstaviteľov členských krajín politické impluzy
a smernice pre budúci vývoj EÚ.

Dohodnuté kritériá pre členské krajiny:
miera inflácie nesmie prevýšiť mieru inflácie dosiahnutú v troch štátoch EÚ s najnižšou
infláciou o viac ako 1,5 %

podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP v trhových cenách nesmie byť väčší ako 3 %
celkový štátny dlh nemá byť väčší ako 60 % HDP
úrokové miery na dlhové vládne CP nesmú prekročiť úrokovú mieru určenú v troch štátoch EÚ s
najnižšou infláciou o viac ako 2 %
postupne sa majú znižovať kurzové výkyvy

Globalizácia
Globalizáciu chápeme ako komplexný
proces,
ktorý má viac rozmerov, a to: ekonomický,
sociálny a politický.
Znamená rozvíjanie ekonomických vzťahov
v celosvetovom meradle – globálnom

Prejavy:
- rýchly rast SvO
- zvýšením tokov priamych investícií
- rast objemu medzinárodnej produkcie
- rast počtu nadnárodných spoločností
- rast integrácie finančných trhov a pod.

Pozitívne a negatívne stránky globalizačných procesov

Pozitívne
- podpora mobility VF
- realizácia nadnárodných projektov
- globálne zhodnocovanie kapitálu
- rozvoj biotechnológie a genetiky
- podpora regionálnej ekonomickej
integrácie
- zvyšovanie interdependencie atď.

Negatívne
- zväčšovanie nerovnomerného
ekonomického a sociálneho rozvoja
- reštrukturalizácia trhu práce
- zvyšovanie medzinárodnej kriminality,
terorizmu a pod.
- nespravodlivé rozdeľovanie svetového
bohatstva
- globálne otepľovanie
- poškodzovanie životného prostredia atď.

13. MEDZINÁRODNÝ OBCHOD, MEDZINÁRODNÝ POHYB
TOVAROV, SLUŽIEB A KAPITÁLU

Teórie medzinárodného obchodu:
-

merkantelisti (Z. Mun)

-

klasická ekonómia (A. Smith, D. Ricardo)

-

súčasné teórie (P. A. Samuelson, B. Ohlin)

Základné pojmy:
Medzinárodný obchod – zahŕňa medzinárodnú výmenu tovarov a služieb medzi skupinou krajín v
rámci medzinárodného ekonomického zoskupenia.
Zahraničný obchod – vyjadruje medzinárodné toky tovarov a služieb iba jednej krajiny.
Svetový obchod – zahŕňa tovarové toky medzi všetkými krajinami sveta. Štatisticky ho sleduje
WTO.

Svetové hospodárstvo – chápe sa ako spoločenstvo krajín a území sveta, medzi ktorými sa rozvíja
široká sieť ekonomických, ale aj politických, kultúrnych a iných vzťahov.
Obchodná bilancia – je výsledkom vývozu a dovozu tovarov a služieb danej krajiny.
Rozdiel medzi hodnotou vývozu (exportom) a dovozu (importom) tvorí saldo obchodnej bilancie.

Obchodná bilancia môže byť:
aktívna
pasívna
vyrovnaná

Ekonomické princípy MO
Dôvodom je znižovanie výrobných nákladov

Úlohy:
- prispôsobiť štruktúru vyrobenej produkcie
potrebám vnútorného trhu
- predaj na väčšom území
- usporiť prácu a výrobné zdroje

- ovplyvniť národnú produktivitu práce
- ekonomický rast
- komparatívne výhody

Stupeň otvorenosti ekonomiky
- metódou merania je pomer vývozu alebo dovozu danej krajiny k jej HDP.

Teória komparatívnych výhod
Znamená, že špecializácia a vývoz krajín sa bude určovať na základe princípu komparatívnych výhod.
Vyvážať tovary, ktoré je schopná vyrobiť lacnejšie
Dovážať tovary, ktoré vyrobí s vysokými nákladmi.

Absolútne a komparatívne výhody

Krajina A

Krajina B

Cena auta

4 000

40 000

Cena kávy (t)

800

4 000

Relatívna cena auta

4 000/800=5

40 000/4 000=10

Relatívna cena kávy 800/4000 = 0,2

4 000/40 000=0,1

Krajina A – komparatívna
výhoda v produkcii áut

Krajina B- komparatívna
výhoda v produkcii kávy

Svetová cena – cena určitého statku, ktorá prevláda na svetovom trhu
Domáca cena – odráža alternatívne náklady na výrobu tovaru
Dôležité pre poznanie komparatívnych výhod

Tendencie v rozvoji MO
MO služieb

a) služby, ktoré na domácom trhu

poskytujú tuzemské subjekty a
zahraničné subjekty

b) Služby priamo vyvážané (dovážané) cez

hranice krajiny

c) Služby poskytované zahraničnými

pobočkami a filiálkami

Kategórie SvO so službami zahŕňa:

dopravu
cestovný ruch – turizmus
ostatné súkromné služby

V súčasnom období sa v MO
uplatňujú 2 protichodné tendencie:

a) liberalizmus
b) protekcionazmus

Nástroje protekcionistickej politiky
Clá

Clo – daň uvalená na dovezený tovar
Delenie

1. podľa smeru dopravy
2. podľa spôsobu výpočtu
3. podľa účelu
4. podľa rozsahu platnosti

priame administratívne opatrenia:

- kvóty

- vývozné subvencie

- neviditeľné prekážky dovozu

Trhovo orientované nástroje:

-

intervencie na devízových trhoch

-

opatrenia monetárnej a fiškálnej politiky

Dôležitú úlohu má štát pri stabilizácii resp. znižovaní schodku obchodnej bilancie, ide najmä o:

posilnenie obchodných reprezentácii kvalifikovanými odborníkmi v krajinách EÚ
podporu vývozu

zameranie dovozu spotrebiteľských tovarov a to dumpingovými clami, kvótami, certifikátmi,
licenciami

ochrana pred predajom nekvalitného tovaru
proexportné aktivity a ochrana exportérov

Platobná bilancia je súbor účtovných bilancií, ktoré zachytávajú všetky ekonomické toky vchádzajúce do
krajiny a vychádzajúce z nej počas špecifického časového obdobia.

Transakcie zaznamenané v platobnej
bilancii rôznych štátov patria do
jednej z nasledujúcich skupín:

1. transakcie na bežnom účte
2. transakcie na kapitálovom účte
3. transakcie s oficiálnymi rezervami

Transakcie, ktoré vyvolávajú prílev zahraničnej meny do tuzemska, sa zaznamenávajú ako kredit (+).
Transakcie, ktorých výsledkom je odlev zahraničnej meny z tuzemska, sa označujú ako debet (-)

Kreditné položky predstavujú zdroje peňažného kapitálu – zvýšenie externej kúpnej sily krajiny.
Debetné položky predstavujú použitie peňažných prostriedkov – zníženie kúpnej sily krajiny v zahraničí.

Kapitálový účet

Na kapitálovom účte je zachytený tok
peňažných prostriedkov určených na
medzinárodné investície:

- tok krátkodobého charakteru
- priame investície
- portfóliové investície
- pohyb ostatného dlhodobého kapitálu

Celková bilancia
Pretože platobná bilancia je založená na
podvojnom systéme účtovných zápisov,
mala by byť vždy vybilancovaná.

Chyby a omyly sú zachytené na osobnom účte a
odrážajú štatistické nepresnosti.

Ďalej je uvedená zmena rezerv.

Saldo platobnej bilancie môže byť aktívne, pasívne alebo nulové. Pri aktívnom alebo pasívnom salde
platobnej bilancie nastáva zmena rezervy.

Vyrovnanosť platobnej bilancie ako celku nemusí znamenať vyrovnanosť jej dvoch základných častí.


Ex ante je možné využiť tak opatrenia na obmedzenie dovozu, ako aj opatrenia na podporu vývozu.

Ak sú opatrenia ex ante neúčinné, deficit obchodnej bilancie nie je vyrovnaný prebytkom kapitálového
účtu, skutočne vykázaný ex post deficit platobnej bilancie treba riešiť transakciami s oficiálnymi
rezervami alebo prostredníctvom kapitálového toku zo zahraničia.

Položky bilancie

Aktíva/kredit Pasíva/debet Čistý kredit

alebo debet (saldo)

l. Bežný účet

- vývoz a dovoz

92968,20

79139,20

13829,00

- služby

53185,80

58441,00

-5255,00

- prevody

262,90

789,40

-526,50

Saldo bilancie BÚ

8047,30

2. Kapitálový účet

- pôžičky(-) alebo výpožičky(+) 44,40

367,60

-323,20

- kapitál, toky

1512,80

5773,30

-4260,50

Saldo bilancie KÚ

-4583,70

3. Štatistická diferenciácia

204,70

-204,70

4. Oficiálne zúčtovanie

- čistá zmena štát aktív

3258,90

- celkový čistý súčet

0,00

14. MEDZINÁRODNÉ MENOVÉ VZŤAHY

Medzinárodný menový systém –
predstavuje súhrn pravidiel a opatrení
spojených s pohybom peňazí medzi štátmi.
Jeho úlohou je sprostredkúvať platby medzi
jednotlivými krajinami – vyrovnávať
platobné bilancie.

Historický vývoj:

bimetalizmus,
monometalizmus.

Zlatý štandard meny:
a) štandard zlatej mince,
b) štandard zlatého zliatku,
c) štandard zlatej devízy.
Dnes je zlatý štandard opustený.

Formovanie menového kurzu na devízovom trhu

Menový kurz – predstavuje peňažný vzťah
medzi domácou a cudzou menovou jednotkou.
Je to cena jednej meny vyjadrená v inej mene.
Menové kurzy sú určované na devízovom trhu
pod vplyvom zmeny dopytu a ponuky príslušnej
meny.

Devízový trh – funkcie:

Transfer kúpnej sily (clíring),
Zabezpečenie úveru pre ZO,
Vytvorenie nástrojov proti devízovým

rizikám,

Dopyt po devízach – rastie pri dovoze
tovarov a pri vývoze kapitálu (a naopak),
vzniká pri pasívnej pozícii platobnej
bilancie.
Ponuka devíz – sa zvyšuje, ak rastie
export tovarov alebo import kapitálu.
Vzniká z aktívnej pozície platobnej bilancie.
Rovnováha ponúk devíz a dopytu po nich
určuje kurz meny.

Faktory ovplyvňujúce dopyt a ponuku na devízovom trhu

zmena reálneho HDP

zmena cien
zmena v dostupnosti výrobkov
zmena reálnych úrokových sadzieb
špekulácie

Vzťahy medzi menovými kurzami, čistým
exportom a HNP

Ak hodnota meny rastie, hovoríme o jej
zhodnocovaní (apreciacii), klesá – znehodnocuje
sa (depeciacii).
Devalvácia – oficiálne znižovanie menového
kurzu.
Zhodnocovanie resp. znehodnocovanie meny
ovplyvňuje vývoj čistého exportu (a tým aj

reálneho HNP) danej krajiny.


Menové kurzy – ovplyvňujú relatívnu cenu
domáceho a zahraničného tovaru.
Determinanty menových kurzov
V dlhodobom období menový kurz ovplyvňujú
predovšetkým:

Pomer cenových hladín,
Clá a kvóty,

Preferencia domáceho tovaru pred

zahraničným,

Produktivita.

Z krátkodobého hľadiska – je kurz
ovplyvnený:

-

rôznymi formami medzinárodného
pohybu

kapitálu,

-

očakávaniami

-

reálnym menovým kurzom –
predstavuje pomer

domácich cien k zahraničným cenám meraný v
tej istej mene.
Výpočet
E.P
Pf
E- nominálny menový kurz

P – index domácich cien
Pf – index zahraničných cien

Teória parity kúpnej sily
Jadrom teórie PKS je, že menový kurz je
rovnovážny vtedy, ak umožňujeme za rovnaké
množstvo peňazí realizovať v obidvoch
krajinách v
priemere rovnaké nákupy. PKS vychádza z toho,
že tovary sú v oboch krajinách:

a) identické,
b) nezohľadňuje efekt rozdielnej inflácie,
c) tovary nemusia byť súčasťou ZO.

Systémy menových kurzov:

a) Systém pevných kurzov,
b) Systém voľných kurzov,
c) Systém riadených kurzov.

1. Vývoj menového systému po 2. Svetovej vojne

Bretton – Woods (USA) konferencia 1944
- uplatňovanie pevných menových kurzov,
- na vyrovnanie schodkov PB sa používalo
zlato,
- CB vymieňať doláre za zlato.

Ústredie inštitúcie MMF
SDR (osobitné právo čerpacia) špecifická
zúčtovacia jednotka na vyrovnanie zostatkov
medzi CB.
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj.

2. Kingstonský menový systém
Charakteristiky:
- pohyblivé menové kurzy s intervenčnými
zásadami CB,

- demonetizácia zlata,
- základným rezervným prostriedkom sa stali
SDR.

3. Európsky menový systém
Konkrétna koncepcia EMS spočíva
predovšetkým
vo vytvorení:
- samostatnej zúčtovacej menovej jednotky
ECU, od 1. 1. 1999 Euro,
- mechanizmus devízových kurzov,
- úverového mechanizmu.
Úverový mechanizmus EMS

15.ROVNOVÁHA FIRMY
V PODMIENKACH DOKONALEJ A NEDOKONALEJ
KONKURENCIE

Náklady firmy:

vymedzenie pojmu,
explicitné náklady,
implicitné náklady.

Analýza nákladov firmy z krátkodobého hľadiska:

celkové náklady – celkové fixné a

variabilné,

priemerné náklady – priemerné fixné a

variabilné,

hraničné náklady,
vzťah medzi hraničnými a priemernými

celkovými

nákladmi,

dlhodobé funkcie nákladov firmy,
krátkodobá rovnováha firmy v

podmienkach

dokonalej konkurencie,

dlhodobá rovnováha firmy v

podmienkach dokonalej

konkurencie.

2. Správanie sa firmy v podmienkach nedokonalej konkurencie

Konkurencia –predstavuje proces v rámci ktorého
sa stretávajú záujmy rozličných subjektov trhu,
pričom všetci chcú dosiahnuť určitú výhodu.
Príčiny nedokonalej konkurencie:

výrobná a nákladová štruktúra výroby,
bariéry konkurencie,
výrobková diferenciácia.

Formy nedokonalej konkurencie:

monopol,
oligopol,
monopolistická konkurencia.

MONOPOL

Teoretické prístupy:

klasický smer, neoklasická teória,

bahavioristický smer

Charakteristika monopolu a jeho formy:

úplný monopol,
prirodzený monopol,
administratívny monopol.
špecifický monopol,

tajný monopol.

Rovnováha monopolu pri maximálnom zisku.

Cenová diskriminácia – I.,II.,III. Stupeň
cenovej diskriminácie.
Dôsledky správania monopolu a
protimonopolná regulácia – formy a nástroje.

OLIGOPOL
Charakteristika oligopolu a jeho formy:

absolútne a relatívne koncentrovaný

oligopol,

homogénny a heterogénny,
stupeň vzťahov a správanie

oligopolistov:

- dokonalá spolupráca,
- nedokonalá spolupráca,
- nezávislé akcie,

oligopol s dominantnou firmou.

Monopolistická konkurencia

charakteristika,
diferenciácia.

Protimonopolné regulovanie

Obr. 10 Krátkodobá rovnováha firmy v
podmienkach dokonalej konkurencie

Tabuľka charakterizujúca dokonalú a nedokonalú konkurenciu a jej prejavy

Konkurenčná
forma

Počet výrobcov a stupeň
diferenciácie výrobcov
produktu

Okruh pôsobnosti

Vstup a
výstup z
odvetvia

Stupeň
cenovej
kontroly

Dokonalá
konkurencia

mnoho výrobcov identické
tovary

niektoré odvetvia
poľnohospod.

možný

žiadny

Nedokonalá konkurencia

Úplný monopol

1 výrobca produkt bez
substitútov

plyn, elektrina

nemožný

značný

Homogénny
oligopol

málo výrobcov, malé alebo
žiadne rozdiely vo
výrobkoch

oceľ, hliník

čiastočné
bariéry

Heterogénny
oligopol

málo výrobcov, určitá
diferenciácia produktu

automobily,

stroje

čiastočné
bariéry

určitý stupeň
kontroly

Monopolistická
konkurencia

mnoho výrobcov, rozdiely v
produkte

maloobchod,
benzínové stanice

možný

určitý stupeň
kontroly