Teória výchovy, súčasné trendy vo

výchove

Prednáška 2

Teória výchovy

• Teória výchovy – skúma všeobecné zákonitosti

výchovného pôsobenia

• Teória výchovy patrí k jadrovým pedagogickým

disciplínam.

• Radíme ju k vedám antropologickým.

• Pedagogika je veda o výchove ( v širšom slova zmysle)

• Teória výchovy je veda o výchove (v užšom slova

zmysle)

Predmet teórie výchovy

1.

Skúmať podstatu výchovy ako prostriedku
humanizácie človeka (skúmať človeka v situácii
výchovy). Dieťa ako objekt i ako subjekt výchovy.

2.

Analyzovať možnosti a funkcie výchovy z hľadiska
osobnosti i spoločnosti. Cieľ výchovy a jeho
konkretizácia v obsahu výchovy.

3.

Študovať podstatu a funkcie výchovných inštitúcií.
(Výchova v užšom slova zmysle, výchovný proces,
jeho zákonitosti.)

Vzdelávanie ako súčasť výchovy

Zjednodušený model stotožňuje

• vyučovanie s rozvojom kognitívnych funkcií
• a výchovu s rozvojom nonkognitívnych funkcií,

afektívnou oblasťou osobnosti

.

Rozdiely medzi výchovou a vzdelávaním

• jav nerovnakej genézy týchto procesov,
• jav interiorizácie výsledkov týchto procesov,
• jav nerovnakého spätného posilňovania,
• jav nerovnakých dôsledkov,
• jav nerovnakej registrácie výsledkov,
• jav nerovnakej postupnosti,
• jav nerovnakej nadväznosti.

Všeobecné procesy rozvoja osobnosti možno

rozdeliť na tri skupiny:

• senzomotorická oblasť - vnímanie, motorika,

• kognitívna oblasť rozvoja osobnosti

-vzdelávanie, výučba jednotlivých predmetov,

• nonkognitívna alebo afektívna oblasť rozvoja

osobnosti;

Úlohou výchovy je rozvoj osobnosti

Cieľom výchovy nie je komplexný rozvoj osobnosti
a jej prípravy pre život, ale je to taký rozvoj
osobnosti, aby bola schopná autokreácie v
intenciách a tvorivom protirečení s kreáciou
prostredia, society.

Teda nielen príprava pre život, ale pre tvorbu
života.

Činnosti - exteriorizovaná aktivita.

Činnosť v senzomotorickej oblasti je každý pohyb a

exteriorizovaný akt vnímania.

Činnosť v kognitívnej oblasti je najmä učenie a jeho

prejavy.

Činnosť v nonkognitívnej oblasti predstavujú tieto

oblasti: hra, práca, učenie, sociálne kontakty (interakcia),

arte činnosti, odpočinok (relaxácia).

Činnosti majú rozvíjať zacielene, premyslene, systematicky,

odborne psychické funkcie a procesy, ktoré sú činnosťami v širšom

ponímaní.

ZÁKLADNÉ TRENDY ROZVOJA V JEDNOTLIVÝCH

OBLASTIACH PSYCHICKÝCH PROCESOV:

1. V psychomotorickej, senzorickej oblasti:

a) od nezdravia k zdraviu (fyzickému, telesnému),

b) od zlej senzoriky, percepcie a apercepcie k dobrej

percepcii

c) od zlej motoriky k dobrej motorike (sila, vytrvalosť,

rýchlosť, precíznosť, koordinácia),

d) od neefektívneho senzomotorického učenia k

efektívnemu učeniu sa.

ZÁKLADNÉ TRENDY ROZVOJA V JEDNOTLIVÝCH

OBLASTIACH PSYCHICKÝCH PROCESOV:

2. V kognitívnej oblasti:
a) od neinformovanosti k informovanosti

b) od nižšieho IQ k vyššiemu

c) od nevzdelanosti ku vzdelanosti, od nemúdrosti k

múdrosti

d) od zlého školského hodnotenia k dobrému

e) od nižších kognitívnych funkcií k rozvoju vyšších

f) od zlého riešenia problémov k dobrému, od pokusu a

omylu cez algoritmy k heuristike

ZÁKLADNÉ TRENDY ROZVOJA V JEDNOTLIVÝCH

OBLASTIACH PSYCHICKÝCH PROCESOV:

3. V nonkognitívnej oblasti:

a) od absencie metakognitívnych zručností k metakognícii
b) od citovej anestézie k citovej zrelosti
c) od demotivácie a pasivity k motivácii a aktivite
d) antisocializácie a asocializácie k prosociálnosti
e) od zlej komunikácii k efektívnej komunikácii
f) od deštruktívnych hodnôt k pozitívnym hodnotám
g) od nemorálnosti a morálnej anómii k morálnosti
h) od nižšej tvorivosti k vyššej tvorivosti.

Intencionalita výchovy

Znamená axiologický rozmer výchovy človeka zameranie
výchovy vzhľadom na ciele rozvoja osobnosti.

Výchova v tomto zmysle má:
a) ontologický aspekt - skúma podstatu bytia človeka

b) gnozeologický aspekt - epistemologický, skúma

poznateľnosť človeka

c) axiologický aspekt - skúma zmysel a význam človeka,

jeho funkčnosť.

Trendy vo výchove človeka

1. od uzatvorenosti sa osobnosti do seba k otvorenosti a

komunikatívnosti

2. od získavania, dobíjania k rozširovaniu a produktivite
3. od vytvárania výkonov k prežívaniu vzťahov, citom
4. od prinútenia k produktivite ku slobodnej produkcii, k autokreácii, od

vonkajšej motivácie ku vnútornej

5. od direktívnosti k nondirektivite, od autoritárstva k demokracii
6. od netvorivosti k tvorivosti
7. od tvrdej cieľovosti, funkčnosti ku hre, dobrodružstvu, hľadaniu a

prežívaniu

8. od rigidity k pohybu, od stálosti k dynamike, od schematizmu k

flexibilite a variabilite

9. od diktátu k dialógu
10.od subjekto - objektových vzťahov v škole (učiteľ - žiak) ku subjekto

- subjektovým vzťahom

11.od súťaženia ku kooperácii, od kolektivizmu k personalizmu

Hodnoty v zániku:

• individualizmus, bezohľadnosť jednotlivca, boj medzi

ľuďmi, nacionalizmus

• cenenie si vecí, kariéry, peňazí, orientácia na výsledok,

úžitok

• priemernosť, útek od neúspechu, robiť tak, aby sme

„nenarazili“, opatrnosť, konformita

• individuálna zodpovednosť a neomylnosť, pocit vlastnej

ctihodnosti a sebectva

• súkromné vlastníctvo

• slepá dôvera v progres a slepý optimizmus

Rodiace sa hodnoty:

• pocit všeľudskej spolupatričnosti, postoje orientované na

ľudskosť, spoluprácu, humanizmus

• cenenie si života ľudí, medziľudských vzťahov, procesov

práce a tvorby

• tvorivé myšlienky, duševná aktivita, angažovanosť,

ambicióznosť, nonkonformita, autentičnosť človeka, identita

• význam a splnomocnenie osobnosti v rámci demokratickej

skupiny, society, v hraniciach úsudku

• snaha prináležať ku skupine

• spravodlivý poriadok a bohatstvo celku, služba pre celok

• reálny optimizmus

Tri tendencie výchovy v teórii i praxi

1. vzdelávací neopragmatizmus = technokracia, tradičná didaktika,

praktická orientácia žiaka a študenta - jeho predčasná úzka

špecializácia už na základnej, strednej škole,

2. vzdelávací kognitivizmus, scientizmus = dôraz na osnovy, dotáciu

hodín, rozmer vzdelávania cez všeobecnovzdelávacie predmety,

osvojovanie si poznatkov vedy prispôsobenej vnímaniu žiakov a

študentov,

3. vzdelávací humanizmus = totálny rozvoj osobnosti, jej sebarozvoj

najmä v oblastiach citov, motivácie, hodnôt, personalizácie,

socializácie a kreativizácie človeka.

Bertrandova klasifikácia vzdelávacích teórií

1. subjekt - žiak, učiaci sa

2. obsah - predmety, disciplíny

3. spoločnosť - iní ľudia, svet, okolie

4. pedagogické interakcie medzi týmito pólmi -

učiteľ, médiá, technológie komunikácie.

Skupiny vzdelávacích teórií podľa Bertranda

1. Spiritualistické teórie
2. Personalistické teórie
3. Kognitívno-psychologické teórie
4. Technologické teórie
5. Sociokognitívne teórie

6. Sociálne teórie
7. Akademické teórie