Sériové zapojenie kapacít (kondenzátorov) 3
Preber si túto prednášku so svojou AI
Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto prednášky.
Zhrnutie prednášky
Prednáška rozoberá výslednú kapacitu kondenzátorov zapojených do série na konkrétnych príkladoch. Pre dva kondenzátory platí vzorec Cv = (C1·C2)/(C1+C2) a pri dvoch rovnakých kapacitách C je výsledok vždy C/2, čo je odvodené aj všeobecne. Pre tri a viac kondenzátorov sa používa všeobecný vzorec so súčtom prevrátených hodnôt; pri n rovnakých kapacitách vychádza C/n. Rôzne hodnoty (napr. 20, 30 a 50 F) sa dajú počítať postupne po dvojiciach, pričom sa najprv získa 12 F a výsledok je približne 10 F. Výsledná kapacita je vždy menšia než najmenšia zapojená a pri veľkom rozdiele hodnôt sa blíži k tej menšej.
- - Pre dva kondenzátory v sérii platí Cv = (C1·C2)/(C1+C2): hore násobíme, dole sčítavame.
- - Dve rovnaké kapacity v sérii dávajú polovicu: Cv = C/2.
- - Pri n rovnakých kapacitách v sérii je výsledok C/n (tri dávajú tretinu, desať desatinu).
- - Všeobecný vzorec pre viac kondenzátorov: 1/Cv = 1/C1 + 1/C2 + 1/C3 + ...
- - Tri rôzne kapacity možno počítať postupne po dvojiciach (20 F a 30 F dávajú 12 F, potom 12 F a 50 F dávajú približne 10 F).
- - Výsledná kapacita v sérii je vždy menšia než najmenšia zo zapojených kapacít.
- - Čím väčší je kondenzátor oproti menšiemu, tým viac sa výsledok blíži k menšej hodnote.
Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.
nechodím na prednášky