Paralelné zapojenie kapacít (kondenzátorov) 2

Zhrnutie prednášky

Prednáška nadväzuje na pravidlo, že pri paralelnom zapojení kondenzátorov sa ich kapacity sčítavajú, a využíva ho opačným smerom: na vytvorenie požadovanej kapacity z dostupných súčiastok. Na príklade je potrebné získať 4 µF, pričom k dispozícii sú kondenzátory 1, 5, 2, 1 a 10 µF. Kondenzátory 5 µF a 10 µF sa vylúčia, lebo ich kapacita je väčšia ako požadovaná. Paralelným spojením C1 (1 µF) a C3 (2 µF) vznikne náhradná kapacita 3 µF, po pripojení C4 (1 µF) paralelne celkovo 4 µF. Takýmto postupom možno poskladať ľubovoľnú potrebnú kapacitu, ak sú k dispozícii vhodné kondenzátory.

• - Pri paralelnom zapojení kondenzátorov sa ich kapacity sčítavajú.
• - Pravidlo možno použiť aj opačne: požadovanú kapacitu poskladať z dostupných kondenzátorov.
• - Kondenzátory s väčšou kapacitou, než je cieľová (5 µF, 10 µF), sa pri paralelnom skladaní nedajú použiť.
• - Paralelne zapojené C1 = 1 µF a C3 = 2 µF dávajú náhradnú kapacitu 3 µF.
• - Pripojením C4 = 1 µF paralelne k tejto kombinácii vznikne výsledná kapacita 4 µF.
• - Fyzicky ide o tri paralelne zapojené kondenzátory, ktoré sa správajú ako jeden s kapacitou C1,3,4.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.