Politika a morálka

Politika a mor

Doc. Mgr. Peter JUZA, CSc., Ph.D., MBA.

Skalica , apríl 2008

Politika a morálka

Politika a morá



Bauman, Z.: Úvahy o postmoderní době. Praha. SLON

1995



Kosík, K.: Století Markéty Samsové. Praha. Orientace

1993



Kosík, K.: Jinoch a smrt. Praha. Hynek 1995



Lysý, J., Malík, B., Švaral, P.: Čo by mal občan vedieť o

korupcii. CPHR-TIS 2002



Müller, A.: Úvod do vědy o politice. Praha. Lunarion

1991



Sofoklés: Tragédie. Praha. Svoboda 1975



Wiatr, J. J.: Angažovaná sociologie. Praha. Most 1970

Politika a morálka

Politika a morá



Vznik morálneho vedomia



Morálka všeobecne



Morálka a moc



Ako rozumieť pojmu moc v politike?



Morálka – politika - právo

Politika a morálka

Politika a morá

Otázky:

1.

Čo chápete pod pojmom politická zodpovednosť?

2.

Aký je vzťah k politike a ako delíme politickú korupciu?

3.

Ako pristupoval k téme morálky N. Machiavelli?

Vznik morálneho vedomia

Vznik morálneh



V rodiacej sa spoločnosti znalostí sú motívom

sociálnej práce nie ideologémy, ale morálka.

Zdôraznime to ešte raz, ideológiu nahradzuje

morálka.



V politickom živote sa dostáva jednotlivec a

spoločenské skupiny do rôznych mravných

konfliktov.



Platón videl v morálke základ všetkého.



Nicollo Machiavelli sa zasa uvádza ako permanentný

príklad, ktorý umožňuje v politike použiť akýkoľvek

prostriedok.



Pre utopický postoj je použitie mravne nedôstojných

prostriedkov v politike vylúčené.

Morálka všeobecne

Morálka všeob



Morálka je dodržiavanie

noriem ľudského správania.



Tie môžu byť prevzaté od

predošlých, alebo od

minulých pomerov

spoločnosti, či prevládajúcich

súčasných noriem.



Niektoré z nich môžu byť

dôsledkami náboženského

presvedčenia, niektoré

plodom zdravého ľudského

rozumu.



Pozorujeme morálky rôznych

spoločenských vrstiev.



Etika je teória morálky,

určitý morálny kódex.



Politická etika je potom

vo svojej najjednoduchšej

formulácii politika

normovaná etikou. Etika je

filozofické premýšľanie o

morálke, alebo reflexívna

teória morálky.

Morálka všeobecne

Morálka všeobe



Politik by mal byť bezúhonný, rešpektovať

zákony, k politickým odporcom by sa mal správať

slušne, nemal by otvorene klamať.



Byť morálny v politike znamená v súčasnosti

pracovať s premysleným politickým programom.



Politická zodpovednosť je dnes o tom, že

ideologické postoje sú nahradené morálnymi.

Morálka a moc

Morálka a m



Skúškou správnosti pre politika je jeho postoj a vzťah k politickej moci.



Korupcia sa nevyhýba ani najvyspelejším spoločnostiam.



Korupciu je možné rozdeliť na:



- úmyselné zneužitie verejných, alebo všeobecných záujmov v

prospech jednej osoby



- vyzradenie utajovaných skutočností jednotlivcom, alebo skupinám,

ktoré majú moc



- uskutočnovanie dvojstranných záväzných dohôd a výhod v penažnej,

alebo inej forme



- vzájomné dohody tých, ktorí potrebujú určité rozhodnutia a tých,

ktorí ich môžu zabezpečiť, čo sa uskutočnuje po recipročnej dohode



- pokus kamuflovať akt korupcie nejakou formou zákonného

ospravedlnenia



- osoby, ktoré sa na čine podieľajú, zneužívajú dve vzájomne si

odporujúce povinnosti

Ako rozumieť pojmu moc v politike

Ako rozumieť pojmu moc v polit

?



V literatúre mnohí autori tvrdia, že moc je

vlastnosť človeku imanentná, akýsi vrodený

pud. Iní tvrdia, že moc je psychická choroba a

trpia ňou ľudia v štátnych funkciách.



Teologická argumentácia napríklad chápala

moc ako službu.

Ako rozumieť pojmu moc v politike?

Ako rozumieť pojmu moc v politike



V demokratickej spoločnosti je moc vžda

požičaná hodnota. Politik však ani v

demokratickej spoločnosti často svoj mandát

takto nechápe. Ale často ju takto nechápe ani

verejnosť, stáročia vychovávaná v úcte k

autoritám a teda dostatočne nepripravená na

kontrolu politickej moci.

Morálka – politika - právo

Morálka – politika - prá



Vo vzťahu právo-morálka-politika najväčšiu

cenu majú hlbšie vrstvy.



V časoch absolutizmu záujem štátu sa

stotožňoval so záujmami vládcu, (L°État c°est

moi sa pripisuje Ľudovítovi XIV.)



Doktrína buržoáznej revolúcie v USA a vo

Francúzsku prichádza s pojmom ľud,

spoločenstvom ľudí slobodných a rovných.

Morálka – politika - právo

Morálka – politika - prá



Na prelome XIX. a XX. storočia vynikajúci

francúzsky právnik Ademar Esmein tvrdil, že

"štát je právnicka personifikácia národa." Je to

jeden z predpokladov nacionalizmu.

Morálka – politika - právo

Morálka – politika -



Carl von Clausewitz, pruský

stratég a teoretik vojny z I.

polovice XIX. storočia je

autorom výroku, že vojna je

politika, ktorá sa

uskutočňuje inými

prostriedkami.



Spravodlivá vojna a

nespravodlivá vojna nie je

iba morálna typológia.

Dôsledky tohoto rozdelenia

sa týkali aj politiky, aj práva.

Morálka – politika - právo

Morálka – politika -



Autorom nie veľmi známej

teórie je Nemec Carl

Schmitt, konzervatívny

spisovateľ, stúpenec

Hobbesa a Machiavelliho.



Seba považoval za

predstaviteľa

pesimistického výkladu

osudu človeka v dejinách.

Bol úzko spojený s

hitlerizmom a získal

skúsenosť ako právnik tretej

ríše.



Do hry vstupuje ako

nový suverén technika.

Politika a morálka

Politika a mor

Ďakujem za pozornosť!

Peter Juza