Manuál k štúdiu

Základné teoretické a metodologické problémy v politológii

Literatúra

Peter J U Z A

SEVS Skalica

POLITOLÓGIA = veda o politike, úsilie o vedecké

poznanie politiky



Politika = činnosť v oblasti politična



Politično = všetko, čo sa vzťahuje k moci



Politika má mnoho významov (pozitívne,

negatívne konotácie)



Vymedzenie a definovanie pojmu politika nie je

jednoznačné, neexistuje univerzálna definícia

politiky



POLITIKA = mnohodimenzionálny, rôznorodý jav,

zahŕňa pluralitu pojmov

Prístupy ku skúmaniu politiky:

(Berg-Schlosser aStammen):



Normatívno-ontologický (odvodený od

tradičného chápania politiky; cieľ)



Realistický (prioritou je moc; prioritu nemá cieľ,

ale prostriedky a metódy konania)



Konfliktný (vzťah priateľ – nepriateľ)



Marxistický (materiálne podmienky

determinujú politiku: „politika = koncentrovaný

výraz ekonomiky“)



Empiricko-analytický (kombinácia realistického

a systémového myslenia, politický systém =

štruktúrovaný model)



Od 80. – 90. rokov – politika = moc



koniec 20. storočia – 5 spôsobov definovania

politiky:



1. činnosť štátnych inštitúcií



2. vzájomný vzťah moci, vplyvu, konfliktu



3. funkcie v spoločenskom živote



4. proces prijímania rozhodnutí



5. riešenie konfliktov



Politológia = veda o moci, lebo základom

všetkých definícií politiky je moc



Problém politológie = vymedzenie výskumnej

činnosti (vyčlenenie z iných vied)



POLITOLÓGIA vo vzťahu k iným vedám:



Je priesečník vied (politológia podáva komplexnú

analýzu predmetu)



Je reziduálna veda (politológia skúma „zbytky“

prehliadnuté inými vedcami)



Je syntetická veda (hľadanie faktov a ich

systematizácia, zjednocuje poznatky iných vied a

svoje vlastné)



Politológia = spoločensko-vedná disciplína



Disciplíny politológie = politické teórie,

komparatívna politológia, systémová analýza,

medzinárodná politika



Mladá veda(19. str.) so starou tradíciou (antika)



Obdobia vývoja politológie (Duverger):



1. prehistória : moc sa neskúmala objektívne, dôležité morálne kritérium



2. prechodné obdobie: vytváranie teoretických systémov a paradigiem pomocou

vedeckých metód



1. obdobie:



Aristoteles – empirik, systematik vied



Machiavelli – rozviedol Aristotelovu pozorovaciu metódu na úrovni porovnávacej

metódy, analyzoval motívy politickej činnosti



Montesquieu – porovnávanie v čase obohatil o priestorovú dimenziu, 1x pokus o

výklad systematickej sociológie, založený na indukcií, nie deduktívnom úsudku



Bodin – 1x použil pojem politická veda



2. obdobie:



Tocqueville – tvorca skutočne vedeckej metódy – inšitucionalizovaný prístup,

systematicky monografický opis jednej krajiny a jej politického systému, formuloval

všeobecné závery v sociologických kategóriách a prognózy (predchodca historickej

sociológie)



Comte – tvorca pozitívnej metódy (nielen odhaľovanie faktov, ale aj zisťovanie

zákonov)



Marx – tvorca poslednej kozmogónie (výklad sveta; + Aristoteles a Montesquieu)

preferoval inštrumentálny prístup v chápaní politiky a politickej vedy (politika má

radikálne meniť skutočnosť)



MAX WEBER – tvorca politickej sociológie a metodológie



Formuloval postulát slobody hodnotenia – cieľ: oddeliť empirické

skúmanie od normatívneho rozhodovania (ochrana pred tvrdeniami,

ktoré nemožno dokázať) = veda a dogmatika sa nedá zamieňať, veda

slúži pravde, ideológia sleduje svoj záujem



Formuloval postulát zodpovednosti



V Európe – dominancia historiografie; vplyv rozvoja politológie až po

II. Svetovej vojne,



V USA – pragmatizmus (záujem o fakty a analýza sociálnych javov),

kvantitatívny aj kvalitatívny predstih, v 20. str. rozvoj analýzy

politického systému – vyústenie do politického behaviorizmu

(Bentley, Truman, Merriam, Laswell), 50. roky 20. str. – scientistická

orientácia (politológia sa integruje s inými vedami) R. Dahl,

systémová analýza (podnety z kybernetiky) Easton, , štruktúrny

funkcionalizmus Parsons, nová politická ekonómia (princíp

metodologického individualizmu – indivíduum sa správa racionálne,

v zmysle homo oeconomicus = maximalizácia úžitku) Downs, Olson,

nová komparatívna veda (dôraz na politickú kultúru) Almond



CIEĽ = hľadanie faktov a ich systematizácia

„Veda, ktorá neakceptuje postulát kritickosti a angažovanosti, povedie

len k situácii, keď bude spoločnosť a politika síce bohatšia o jednu

politickú inštitúciu, ale zároveň chudobnejšia o jednu kritickú inštitúciu“

(H. Albert)



ÚLOHA = kritická a angažovaná veda (oddelenie vedy od politiky

treba rešpektovať, politológ sleduje pragmatický záujem využitia

poznatkov)



FUNKCIE =



opisná (deskriptívna, analyticko-opisná; politická skutočnosť)



explanačná (vysvetľovacia, fungovanie celku = funkcia všeobecnej

teórie politiky



prakticko-prognostická (expertízy, v súčasnosti nový prístup =

futurológia)



inštrumentálna (nástroj k zmene daného východiskového stavu)



1. normatívno-ontologický prístup – existujú nadčasové hodnoty,

trvalé jadro obsiahnuté v štruktúrach bytia, podstata politična; cieľ:

poznanie ideí, analýza politiky, reformy; predstavitelia majú za cieľ

navrhnúť možnosti zmien (Friedrich, Fraenkel, de Jouvenel,

Stammen); protipól scientizmu



2. empiricko-analytický prístup - = kritický racionalizmus,scientisti,

kritická metóda skúma proces poznania, princíp kritiky je motorom

vedeckého poznania; predstavitelia Albert, Popper; cieľ: príprava

kritického modelu, ktorý predbežne objasňuje politiku, nie

definitívnych právd ako N-O prístup



kriticko-dialektický prístup –absolutizovanie pravdy a morálky v

súvislosti so spolčensko-politickými podmienkami (Adorno, Marcuse,

Habermas); cieľ: odhaľovanie spoločenských protikladov; spoločnosť

nechápu ako model ale ide im o komplexné vysvetlenie súvislostí



Teoretické koncepcie:



Behaviorizmus a postbehaviorizmus, nová politická ekonómia,

štrukturálny funkcionalizmus, systémová analýza politického života,

moderná analýza politiky (policy analysis), nový inštitucionalizmus



POLITIČNO - =zahŕňa politickú skutočnosť a

konanie vzťahujúce sa k spoločnému cieľu, 1X

jasne definoval C. Schmitt

3 dimenzie politična – inštitucionálna, normatívno-

obsahová, alebo verejné konanie, procesuálna =

vytvárajú politiku



MOC –rôzne koncepcie moci; cieľ: stabilizovanie

moci v spoločnosti, jej inštitucionalizácia vo forme

politického panstva



POLITICKÉ PANSTVO – šanca vnútiť svoju vôľu

iným, je inštitucionalizovaná moc



LEGITIMITA – zákonnosť; širší pojem ako legalita

(za rčitých okolností môže byť moc legálna, ale nie

legitímna); legitímna moc = zákonná a spravodlivá

moc



POLITICKÝ PROCES – komplex javov, smerujúcich

k určitému cieľu



POLITICKÁ ČINNOSŤ – zahŕňa rekonštrukciu

motivačných štruktúr, ktoré vedú politicky

konajúceho jednotlivca k určitému politickému

rozhodnutiu



POLITICKÉ VZŤAHY – vzájomné konanie

vyplývajúce z realizácie politickej moci



POLITICKÉ ROZHODNUTIE – výber cieľa

realizovaný prostredníctvom rozhodovacieho

procesu (decision - making theory)



POLITICKÝ SYSTÉM – systém konania, interakcií,

aplikovateľný model pre porovnávanie, umožňuje

porozumieť politickým fenoménom, príklad určitého

súboru pravidiel, použiteľný model pre každú

situáciu



Eastonov model politického systému : tvoria ho

jednotlivci a inštitúcie, vzájomné vzťahy, prostredie;

systém funguje na báze informačného toku (vstupy a

výstupy), spätná väzba je základnou podmienkou

fungovania systému



IDEOLÓGIA – veda o ideách, ideológia spolupôsobí

s politikou, preukazuje konfigurácie mocenských

vzťahov v spoločnosti;



EKONOMIKA – s politikou sa vzájomne ovplyvňujú

(politika vytvára rámce a podmienky pre rozvoj

ekonomiky);



MORÁLKA – každá politická činnosť podlieha

morálnej kvalifikácii;



PRÁVO – stanovuje hranice politiky;



KONFLIKT = nevyhnutný prvok politiky,

konkurenčné pôsobenie viacerých strán usilujúcich

o rozdelenie a využitie zdrojov, podstatný znak

politična;



ŠTÁT (definície, funkcie, formy)



POLITICKÝ REŽIM (typy vládnych štruktúr –

demokracia, totalitarizmus,

autoritarizmus)



POLITICKÉ STRANY (definície, modely

politických strán, funkcie a ciele)



POLITICKÉ HNUTIE, ZÁUJMOVÁ SKUPINA,

NÁTLAKOVÁ SKUPINA



Klasifikácia politických systémov



Voľby a volebný proces



Teórie demokracie (klasické a moderné

teórie)



Politická kultúra (vzťah medzi politikou a

kultúrou)



Politická filozofia (skúma princípy

politického zriadenia; moderná politická

filozofia –kontraktualisti, politická

antropológia – komunitaristi, liberalisti)



Politické vodcovstvo (typy politických

vodcov a štýly politického vodcovstva)



Juza P. (2008): Úvod do politológie, Skalica 2008.



Kulašik, P. (2007): Politológia,Hlohovec 2007.



Cabada, L., Kubát, M. (2002): Úvod do studia

politické vědy, Praha, Eurolex Bohemia.



Heywood, A.: (2005) Politická teorie, Praha 2005.



Berg-Schlosser, D. – Stammen, T. (2000): Úvod do

politické vědy, Praha, ISE.



Adamová, K. – Křížkovský, L. (1997): Politologie,

Praha.



Odporúčaná:



Laski, H. (1934): Úvod do politiky. Praha.



Weber, M. (1990): Politika ako povolanie,

Bratislava, Spektrum.



Voegelin, E. (2000): Nová věda o politice.

Praha, CpSaK.



Kiss, J (1997): Současná politická filozofie.

Praha, Oikoymenh.



Veľa úspechov v štúdiu.



Ďakujem za pozornosť!