PDF

Typológia AV

Formát: PDF
Veľkosť: 3,7 MB
Pridané: 2010
Stiahnutí: 2 021

Preber si túto poznámku so svojou AI

Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.

Nauč ma to Vyskúšaj ma

Otvoriť AI: ChatGPT · Claude · Gemini

Náhľad poznámky

Typológia automobilového

priemyslu

Technická univerzita v Košiciach

SjF - ICAV

Ing. Dušan Sabadka, PhD.

1. Postavenie automobilového

priemyslu v doprave

Postavenie dopravy v spolo

čnosti a v národnom

hospodárstve

Zvláštnosti dopravy

Dekompozícia dopravnej sústavy – odborové
h

ľadisko

Posúdenie vlastností rôznych podsystémov
dopravy

Posúdenie vlastností rôznych podsystémov
dopravy – h

ľadisko prepravovaného subjektu

Dekompozícia dopravnej sústavy – systémové
h

ľadisko

Kvalita dopravných služieb

Kritéria kvality dopravných služieb

Automobilový priemysel a jeho charakteristiky

Automobilový priemysel - jeden z najvýznamnejších

priemyslov posledných desa

ťročí.

GLOBALIZÁCIA

otvorenie trhov,

zbližovanie pravidiel a obchodných praktík,

spájanie firiem (konkurencieschopnos

vä

čší dôraz na zákazníka, čo najviac vyhovieť jeho

požiadavkám

zo spolo

čenského hľadiska je automobilizácia

nosite

ľom pokroku a rozvoja

výrazne ovplyv

ňuje infraštruktúru i sociálnu

stránku života

Automobilový priemysel a jeho charakteristiky

Dynamický rozvoj automobilového priemyslu

Neustále zlepšovanie procesov

Prísun nových technológií

Inovácie

Vzájomná spolupráca medzi výrobcami a

dodávate

ľmi

Hlavné trendy svetového automobil. priemyslu

Sociodemografické trendy (dlhšie životné vyhliadky,

zmena životného štýlu, x-generácia, zvyšovanie dopravného

ťaženia)

Legislatívne trendy (zvyšovanie globálnych pravidiel,

ekonomika paliva, enviroment. faktory, bezpe

čnosť, regionálna

harmonizácia legislatívy)

Technické trendy (elektronika – technické zdokonalenia,

explózia v komunika

čnej a počítačovej technológii, miniaturizácia

produktov)

Priemyselné trendy (poskytovanie služieb , globálne

akvizície/fúzie, rozvinutie automobilového trhu v Európe a

Severnej Amerike, rast na iných trhoch, rýchly nástup

globalizácie na trhy do inžinierskych

činností a záskavania

zdrojov, kratší životný cyklus výrobku, noví konkurenti)

Prioritné zákaznícke trendy (cena, kvalita, výkon

služieb a obsluhy, bezpe

čnosť komfort-pohodlie, ekonomika

paliva, prostredie, priority

často závisia od regiónov, námety

na zmeny)

Technologické trendy (nové použitie materiálov, nové

technológie, moderné metódy spracovania)

Hlavné trendy svetového automobil. priemyslu

Globálne trendy svetového automobil. priemyslu

Delphi Automotive systems

Charakteristika inovácií:
Silný vnútorný inžiniering;

navrhovanie

Inovácie ako funkcia

navrhovanie a cenová
rovnováha

Redukcia nákladov:

Automobilové platformy
Vonkajšie zdroje

(outsourcing), vonkajšie
štruktúry

Regulácie:

Emisné štandardy
Bezpe

čnosť

Názor zákazníka,

orientácia na zákazníka:

Konkuren

čná diferenciácia

Napredovanie integrácie,

nové trhy

Koncentrácia konkurentov:

ľkí medzinárodní „hráči“

Špeciálne podniky

Úplný dodávate

ľský

servis:

Riadenie dodávate

ľskej

základne

„

Čierna skrinka “(black box)

zodpovedností

Dodávate

ľský systém:

Jeden zdroj (Single

sourcing)

Systém integrácie

Globalizácia:

Zvyšovanie dôrazu na

novoobjavené trhy

Výroba tam, kde sú

zákazníci

Životný cyklus výrobku:

Viac frekventované

zavádzanie nových
výrobkov

Krátenie vývojových

časov

výrobkov

AUTOMOBILOVÝ

PRIEMYSEL

darí sa perfekcionalizova

ť automobil vzhľadom k životnému

prostrediu,

postupne klesá nárok na hmotnos

ť materiálov na jeden automobil,

optimalizuje sa prienik elektronizácie do automobilového parku,

stále viac sa presadzuje informatika, po

čítač v aute už nie je

zriedkavos

ťou, ale súčasťou pracovného prostredia vlastníka,

významným trendom je rozbeh tvorby inteligentného systému
dopravy (po

čítač umožňuje navigovať vodiča priamo v aute po

optimálnej ceste do cie

ľa),

množia sa informa

čné centrá a dopracováva sa ich prepojenie

s vozidlami. Sú

časný satelitný systém GPS pomáha vodičovi určiť

svoju polohu i získa

ť komplexnú informáciu o jeho prepravných

možnostiach.

Najvýznamnejšie trendy posledného desa

ťročia v

oblasti AP

Hlavné oblasti problémov

stagnácia trhu – v posledných troch rokoch, aj pod vplyvom globálnej
recesie, trh a ceny vozidiel stagnujú

Riešenie: prepoji

ť priamo výrobcu so zákazníkom

Spôsob: elektronický obchod

globalizácia – v automobilovom priemysle s oh

ľadom na zmenšenie rizík

výrobcami

Riešenie: nárast po

čtu združení, pokles nezávislých výrobcov, pokles počtu

dodávate

ľov

Spôsob: združenie vlastníkov

životné prostredie – otázky a problémy prinášajú nové postupy pre
technikov, politikov i verejnos

Riešenie: stroj sa optimalizuje ako najvhodnejší z h

ľadiska celého životného cyklu (od

ťažby surovín až po recykláciu)
Spôsob: normy ISO 9000, ISO 14000

nárast potrieb zákazníka – zvä

čšuje sa rozpor hľadiska za najnižšiu cenu

najvyššiu kvalitu...

Riešenie: (pre výrobcu) platforma, individualita riešená kvalitou šitia na mieru

Spôsob: (pre zákazníka a predaj) integrácia ponuky výrobku – auto a služby
(finan

čné, servis,...)

elektronické podnikanie – pre výrobu nevyhnutné riešenie z h

ľadiska

logistiky, vz

ťahu k bankám, dodávateľom... a zákazníkom

Riešenie: rozvoj elektronického (virtuálneho) obchodu a

ďalších služieb

Spôsob: prepojenie automobilových výrobcov s elektronickými spolo

čnosťami, tvorba

vnútorných a verejných sietí

krajiny rozvinuté a rozvíjajúce sa – nedostatok prostriedkov na
globalizovanom kontinente bez globalizovanej infraštruktúry, malá možnos

zaostávajúcich štátov podporova

ť individuálny motorizmus

Riešenie: presun pracovných príležitostí (umožnenie vo

ľného pohybu ľudských

zdrojov, aj sie

ťami), spájanie do väčších ekonomických celkov pre „kolektívne

rozhodovanie“ o prioritách pre umožnenie pohybu

Spôsob: presun výroby dielcov a montáže, podpora rastu HDP, v

ťahovanie do

systémov spolupráce...

Hlavné oblasti problémov

AUTOMOBIL

Stagnácia trhu

-rast trhu je relatívne pomalý
-priemerná cena vozidla je stála (posledné 3 roky)
-podpora e-obchodom a prepojením so zákazníkom

Globalizácia

-OEM – nárast združení, spojení, joint venture
-OEM – globálne značky – regionálne rozdiely
-DOD – vplyv podmienok – strata „nezávisosti“

Životný cyklus automobilu

-význam rozvoja značky a udržanie zákazníka
-výrazné skrátenie vývoja nového výrobku
-rozhodujúce postavenie nového vozidla

e-business

-vnútri auto-priemyslu (OED-dod.)
-AP – banky ... budovanie prepojení
-rozvoj e-obchodu (ponuka-nákup)

Nárast potrieb zákazníka

-„kvantitu“ nahrádza „kvalita na mieru“ – účel
-výrazný trend – útlm predaja u predajcu
-integrácia ponuky výrobku – auta a služieb...

V krajinách za

čínajúcich

-zákazník: väčšia „chuť vlastniť“ ako „potrebovať“
-štát: malá podpora individuálnemu automobilizmu
-výrobca: presun výroby dielcov a montáže

čomu vedie globalizácia

a.) V

členenie do svetovej organizácie voľného trhu

b.) Rozvoj regionálnych zón vo

ľného obchodu – NAFTA, EÚ

Vývoj kolektívnej hodnoty (zbližovanie predpisov) – zjednotenie
predpisov o bezpe

čnosti a životnom prostredí

Z h

ľadiska zmeny trhu

v USA postupný prechod od osobných automobilov k „light

trucks“(

ľahkým úžitkovým automobilom, prevažne s karosériou pick-up)

- v západnej Európe k MPV (viacú

čelovým vozidlám, tzv. vanom)

a k vznetovým motorom

Konkurencia (v automobilovej výrobe) a hodnoty

Tri stratégie finálnych výrobkov –vä

čšie využitie platforiem:

1. spojenie (napr. Daimler-Chrysler, resp. FORD -Premier Gr.)
2. multi-kooperácia bez zmien vlastníctva – PSA (Peugeot, Citroen)
3. aliancia – kapitálová ú

časť, ale so zachovaním pôvodnej integrity

spolo

čností, napr. RENAULT - NISSAN

Hlavné megatrendy desa

ťročia

Hlavné konkuren

čné iniciatívy

racionalizácia dodávate

ľov,

integrácia technológií,

priblíženie sa zákazníkovi,

globalizácia,

internet/elektronický obchod,

globálne platformy,

znižovanie cien,

modularizácia/integrácia systémov

Štyri komplexné javy v autom. priemysle

1. Globalizácia

Môžeme ju chápa

ť ako východisko podnikateľských subjektov zo

všeobecného tlaku na životné prostredie (výrobou a výrobkami), pri
sociálnych výhodách (pre zamestnancov), pri ú

čelnom podiele na

tvorbe infraštruktúry a želanom cieli – maximálnom zisku.

Zvýšenie zisku pre jednotlivých výrobcov, dodržanie trendu
v zlepšovaní produkcie z h

ľadiska životného prostredia a technická

úrove

ň sú hlavnými hnacími motormi pre vysoké investície do

výskumu a vývoja a do produkcie najmä

časti vozidiel tam, kde je

cena práce nízka.

Štyri komplexné javy v autom. priemysle

2. Technický pokrok a riešenie otázok životného
prostredia

Snaha automobilového priemyslu o splnenie hlavných
požiadaviek na automobil – umožnenie mobility pri vysokej
ekonomi

čnosti a minimálnom vplyve na životné prostredie.

3. Automobilizácia a otázky toku hmôt

Technológie pre výrobu automobilov a nové automobily
prinášajú mnohé pokrokové riešenia, najmä:

- stále ú

čelnejšie plnenie ekonomických, ekologických,

úžitkových a efektívnych kritérií,

- cite

ľný pokles vplyvu subjektívneho faktora (trend – na

jednu pracovnú príležitos

ť 100 OA/rok),

- výrobky OA znižujú riziká negatívnych ú

činkov

ovplyvnených užívate

ľov (v údržbe, technike jazdy),

- sú konštruované s reálnou prípravou recyclingu na úrovni

výroby.

Štyri komplexné javy v autom. priemysle

4. Trend stáleho rastu

Prognózy vývoja rastu výroby OA do roku 2005 vo svete o 10
percent, nebude sa rozširova

ť rovnomerne – to zmení dnešný stav

na relácie, závislé na ekonomickom pohybe v zónach, doterajšej
nasýtenosti, potreby pohybu, at

ď.

V priemyselnej výrobe h

ľadajú štáty novú náplň a často revitalizáciu

predimenzovaných výrob (z h

ľadiska energetickej a materiálovej

potreby i z

ľadiska ľudských zdrojov, zamestnanosť, získanie

podmienok na reciprocitu, využitie kapacít a iné, ktoré práve
automobilová výroba prináša.)

Trendy v udržaní konkurencieschopnosti

Kroky pre udržanie konkurencieschopnosti v automobilovom priemysle

priorita je kvalita

vývojový tím je zložený z expertov z výroby

návštevy výrobných závodov a následný precízny súpis informácií

zapojenie

ľudí do systematickej práce pri vzniku vozidla

100% detailná kontrola vývojových krokov

zavedenie špecialistov z rôznych odborov do oblasti vývoja

zavádzanie vysoko výkonných po

čítačov umožňujúce detailné simulácie

zavádzanie experimentálnej metódy „tvorba povrchu - packaging“

masové nasadenie najmodernejších komunika

čných technológií

zvyšovanie investícií do oblasti vývoja a výskumu

znižovanie vývojových

časov

špi

čkové vybavenie laboratórií, najmodernejšie meracie prístroje

a technológie, vysoká odbornos

ť členov vývojových tímov

vysoké investície do prípravy výroby a kontroly kvality, špeciálny tréning
zamestnancov, nové výrobné kapacity

program recyklácie plastov

služby zákazníkom – program asisten

čných služieb

virtuálne modelovanie, metódy kone

čných prvkov,

príprava komponentov pre testované prototypy na špeciálne zostavených
sériových technológiách je finan

čne náročná, no veľké pozitívum je

v zlepšení kvality skúšaných dielcov

Trendy v udržaní konkurencieschopnosti

OPEL

- zameranie sa na požiadavky zákazníkov a trhu,
- zlepšenie konkuren

čného postavenia na trhu,

- maximalizácia flexibility vo výrobe,
- plné využitie JIT,
- redukcia periód dodávok,
- vytvorenie zásobovacieho parku.

Daimler-
Chrysler

- sta

ť sa celosvetovo najväčším výrobcom automobilov,

- silná a vyvážená prezentácie na trhoch v Európe,

Amerike a Ázii,

- stúpajúce vysoko atraktívne portfolio,
- obsiahly výrobný program pre každé prianie zákazníka,
- silné technologické a inova

čné vedenie,

- zlepšenie profilu ponúkaných služieb,
- skracovanie vývojových

časov pri tvorbe automobilov,

- podpora trhov v Ázii.

Stratégie a ciele automobilových firiem

Renault
Group

- vývoj identity zna

čky sústredenej na inovácie produktov

a služieb pre úplnú spokojnosť zákazníkov,

- získanie najvyššieho postavenia na trhu z h

ľadiska

konkuren

čnej schopnosti v oblastiach kvality, cien

a dodacích lehôt,

- rozširovanie medzinárodnej pôsobnosti až po vedúcu

úlohu vo vývoji automobilov v celosvetovom meradle.

Porsche

- komunikácia so zamestnancami, ich informovanos

ť,

- zvyšovanie úrovne spolupráce,
- zavedenie programu dodávate

ľskej integrácie,

- trvalý systematický proces internacionalizácie predaja

automobilov,

- vývoj

ľahkých konštrukcií vozidiel.

Stratégie a ciele automobilových firiem

GLOBALIZÁCIA

Jeden z najvýznamnejších trendov v automobilovom

priemysle je globalizácia.

Je to intenzifikácia vzájomných transakcií

podnikov a nová kvalita rozmiest

ňovania

zdrojov na celosvetovom trhovom teritóriu.

Hnacou silou globalizácie sú tieto aspekty:

GLOBALIZÁCIA

prechod od regionálnych k celosvetovým trhom,

rastúca otvorenos

ť v toku kapitálu, know-how, ľudí,

fenomén premiest

ňovania výroby za zákazníkmi alebo

za výhodnými podmienkami,

medzinárodná štandardizácia parametrov podnikania,

možnos

ť kompenzovať lokálne turbulencie,

prax združovania podnikov a vytvárania strategických
partnerstiev,

trend zlepšovania produkcie z h

ľadiska životného

prostredia a technickej úrovne.

GLOBALIZÁCIA

Výhody globalizácie sú:

rozšírenie ekonomickej škály,

podporuje rozmanitos

ť a zákaznícky prístup,

prekonáva ochranárstvo (clá, dovozné limity a
pod.),

vyvažuje rôzne

časovanie inovačných cyklov,

obohacuje systém najlepšími skúsenos

ťami

z regiónov.

2. Klasifikácia automobilov

Automobil

Slovo automobil pochádza z gréckeho άυτο („auto“), samostatne

latinského mobilis vo význame pohyblivý. Často sa používa

skrátený tvar auto.

Automobil je teda etymologicky definovaný ako samostatne sa

pohybujúci dopravný prostriedok, ktorý je nezávislý na

koľajniciach, alebo trolejovom vedení a ktorý je schopný sa

pohybovať na základe vlastného pohonu.

Tejto definícii, ktorá zahŕňa aj motorové jednostopové vozidlá

(motorky, mopedy a pod.), autobusy a pojazdné pracovné stroje

však v právnych predpisoch odpovedá termín motorové vozidlo.

Dvojstopový osobný, alebo nákladný motorový dopravný

prostriedok používaný na prepravu osôb, alebo tovaru.

História automobilov

Prvé vozidlá – pohá

ňané parou (parný voz – Cugnot,

parné dostavníky v Londýne)

1859 –

ľahší typ motora – uhoľný plyn

1874 – Viede

ň – štvortaktný motor, štyri kolesá (prvé auto)

80. roky 19.storo

čia – Karl Benz a Gottlieb Daimler –

benzínový, motor

1885 – K. Benz – trojkolesové vozidlo – Motorwagen
(konštruovaný ako motor. vozidlo, oce

ľový podvozok)

90.roky 19.storo

čia – dvaja francúzi – osobný automobil s

motorom vpredu.

1902 – založenie spolo

čnosti Ford (mladý americký

technik), model T

1908 – Fordova prvá montážna linka pre model T

1900

1908

1911

1914

1912

1920

1923

Opakovaná výroba automobilov v Európe

čína sa výroba automobilu FORD T. Prvý automobil „pre veľký

zástup“ (formulácia H. Forda) t.j. lacný, spo

ľahlivý a univerzálny.

Za 32 rokov bolo vyrobených vyše l5 miliónov kusov.

Výroba automobilov v zahrani

čí. Prvá Fordová továreň v Anglicku

Zavedenie montážneho pásu u Forda umož

ňuje veľkoobjemovú

výrobu (248 tis. kusov ro

čne)

Chlysler zaviedol do výroby lakovaciu vypa

ľovaciu komoru

General Motors zavádza inovácie riadenia výroby na báze

decentralizácie, štandardizácie a uplatnenia marketingu

Vyrobených 29,4 miliónov automobilov

Zdokonalenie výrobných liniek umožňuje vyrábať automobil

každých 10 sekúnd jeden automobil (2 milióny Fordov ročne)

História automobilov

1930

1940

1946

1950

1952

1960

1963

1970

1977

1980

Prvé oce

ľové dielce vyrobené tvárnením (blatníky, kapoty a iné)

Vyrobených 4,1 milióna automobilov)

čná svetová výroba 4,9 miliónov automobilov

General Motors za

čína masívnu automatizáciu výroby

Vyrobených 10,5 milióna automobilov

Zavádzanie štatistickej metódy kontroly akosti (W.E. Deming)

MIT predviedol prvý

číslicový riadený stroj

Vyrobených 16,9 milióna automobilov

Unimation uvádza na trh prvý priemyselný robot

Vyrobených 29,4 miliónov automobilov

Masívny nástup aplikácií robotov vo výrobe automobilov

v Japonsku – éra robotizácie

Vyrobených 38,5 miliónov automobilov

Charakteristické parametre osobných automobilov:

Osobný automobil

Rázvor náprav
Vzdialenos

ť os prednej a zadnej nápravy.

Rozchod nápravy
Vzdialenos

ť stredu otlačkov pneumatík jednej nápravy. Rozchod prednej a zadnej

nápravy vozidla sa spravidla líši.

ĺžka

Vzdialenos

ť zvislých rovín, ktoré sa dotýkajú predného a zadného konca vozidla.

Šírka
Nezapo

čítavajú sa spätné zrkadlá, obrysové a smerové svetlá, pružné časti a pod.

Výška
Výška sa meria pri pohotovostnej hmotnosti automobilu.

Previs predný a zadný
Vzdialenos

ť od zvislej roviny prechádzajúcej osou kolesa k najvzdialenejšiemu bodu na

prednej/zadnej

časti vozidla.

Nájazdový uhol – predný a zadný
Ur

čuje sa pri maximálnom zaťažení vozidla. Uhol medzi podložkou a rovinou, ktorá je

kolmá k pneumatikám a neleží pod

ňou žiaden bod karosérie pred/za nápravou.

Svetlá výška
Vzdialenos

ť strednej časti automobilu od podložky. Určuje sa pri maximálnom zaťažení

automobilu.

Triedy osobných automobilov - rozmery a výkon

Trieda

mini

nižšia

nižšia stredná

Skupina

3.1

3.2

ĺžka (mm)

<3200

3400-

3500

3600-

3700

3800-

4000

Rázvor (mm)

<2200

2150-

2300

2300-2450

Pohotovostná hmotnos

(kg)

<700

650-680

700-900

750-900

ěžný objem motora (l)

<1.0

1,0-1,3

1,1-1,3

Výkon (kW)

<30

33-70

33-80

33-85

Príklad automobilu

Fiat

Seicento

Škoda

Fabia

Golf

Škoda

Octavia

Trieda

stredná

vyššia

stredná

vyššia

Luxus.

Skupina

4.1

4.2

ĺžka (mm)

3900-4100

4150-

4300

4350-

4500

4550-

4700

4750-

4900>

Rázvor (mm)

2400-2550

2500-

2650

2600-

2750

2700-

2800>

Pohotovostná

hmotnos

850-1100

950-

1300

1200-

1400

1300-

1750>

ěžný objem

motora

1,3-1,6

1,6-2,0

2,0-2,5

2,5-

3,0>

Výkon (kW)

40-110

45-110

50-130

60-160

75-

200>

Príklad

automobilu

Toyota

Avensis

BMW 3

Škoda

Superb

Audi A8

Rolls-

Royce

Triedy osobných automobilov - rozmery a výkon

Triedy automobilov – využitie a stupe

ň výbavy

Rozdelenie cestných vozidiel

Klasifikácia automobilov

Pod

ľa dopravného účelu:

Osobné automobily

Autobusy

Nákladné automobily a dodávky

Špeciálne automobily

Obojživelné vozidlá

Ťahač

Ostatné vozidlá (lietajúce, gyroskopické, autonómne
– bezpilotné, )

Klasifikácia automobilov

Z h

ľadiska konfigurácie automobilu je možné

rozlišova

ť tri hlavné aspekty:

- Štýl (tvar) karosérie

- Náhon kolies

- Usporiadanie hnacieho ústrojenstva vo vozidle

Rozdelenie – Štýl (tvar) karosérie

Pod

ľa konštrukčného riešenia karosérie je

možné rozlišova

ť tri základné typy osobných

automobilov:

- Automobily s uzavretou karosériou

- Automobily s menite

ľnou karosériou

- Automobily s otvorenou karosériou

Pod

ľa spôsobu, akým sú v karosérii oddelené

priestory pre motor, posádku a náklad

rozde

ľujeme osobné automobily na:

- Jednopriestorové: Motor, posádka i náklad od

seba nie sú oddelené pevnými prie

čkami karosérie.

- Dvojpriestorové: Priestor pre motor je oddelený od

priestoru pre posádku a náklad.

- Trojpriestorové: Oddelené priestory pre motor,

posádku i náklad.

Rozdelenie – Štýl (tvar) karosérie

SEDAN
Uzavretá karoséria, pevná a tuhá strecha (

časť môže byť

otvárate

ľná), 2 alebo 4 dvere, v zadnej časti môžu byť

„dvere“

zasahujúce až

k streche, dva rady

plnohodnotných sedadiel (2 popr. 3 miesta na sedenie),
oddelený batožinový priestor v zadnej

časti.

Príklad: Mercedes E

Rozdelenie automobilov

Pod

ľa tvaru karosérie - osobné:

Rozdelenie automobilov

Typy sedanov:

- Notchback:

trojpriestorový sedan, v ktorom je priestor kabíny jasne oddelený od
batožinového priestoru (pri poh

ľade zboku). Strecha je v jednej

rovine, zvy

čajne paralelnej s vozovkou, zadné okno je voči streche v

ostrom uhle a zadná kapota je rovnobežná so strechou.

- Fastback:

dvojpriestorový sedan, v ktorom línia kabíny prechádza plynulo do
línie batožinového priestoru, avšak zadná kapota je oddelená
odzadného okna. Tento štýl je

často používaný vďaka dobrým

aerodynamickým vlastnostiam.

- Dvojdverový sedan: v niektorých prípadoch mylne ozna

čovaný za

kupé, od ktorého sa pod

ľa definície SAE J1100 líši objemom zadnej

časti interiéru. Karoséria je dvojdverová, zadná časť interiéru má
objem rovný alebo vä

čší ako 0,934 m3.

Typy sedanov:

Rozdelenie automobilov

- Hardtop: tvar karosérie je ve

ľmi podobný fastbacku, s batožinovým

priestorom v zadnej

časti vozidla. Hlavný rozdiel je v konštrukcii

dverí, kde na rozdiel od fastbacku nie je okno v ráme.

- Hatchback (niekedy ozna

čovaný aj ako liftback): profil karosérie je

odvodený od fastbacku, avšak batožinový priestor je prístupný
dverami, ktoré sú ukotvené v streche vozidla (zadná kapota a zadné
okno s rámom tvoria jeden celok). Vozidlo so štyrmi dverami a
otvárate

ľnou zadnou časťou sa označuje ako štvordverový

hatchback, štvordverový hatchback sedan, alebo pä

ťdverový sedan.

KOMBI
Dvojpriestorová uzavretá pä

ťdverová karoséria pre 4-5 osôb. Priestor pre

batožinu je zvä

čšený, prístupný dverami ukotvenými v streche vozidla.

Príklad: Volvo V40

Rozdelenie automobilov

Pod

ľa tvaru karosérie - osobné:

KUPÉ
Dvojdverová trojpriestorová karoséria
ur

čená pre dve osoby s obmedzeným

možným zadným proestorom pre
cestujúcich. Zadná

časť automobilu sa

smerom dozadu výrazne žnižuje.
Príklad: Porsche 997

KABRIOLET
Trojpriestorová otvorená dvoj, alebo
štvordverová karoséria pre 4-5 osôb.
Strecha je odnímate

ľná, alebo

sklápacia.
Príklad: BMW 3 Cabrio

Rozdelenie automobilov

Pod

ľa tvaru karosérie - osobné:

KUPÉ KABRIOLET
Dvojdverová trojpriestorová karoséria
ur

čená prevažne pre dve. Niektoré

vozidlá majú ešte druhý rad sedadiel –
ve

ľmi stiesnený priestor pre

cestujúcich. Odnímate

ľná, alebo

kovová sklápacia strecha
Príklad: Škoda felicia

ROADSTER
Dvojdverová trojpriestorová karoséria
ur

čená pre 2-3 osoby. Jeden rad

sedadiel, strecha je poddajná
odnímate

ľná, alebo kovová sklápacia.

Príklad: Jaguar E-tpye

Rozdelenie automobilov

Pod

ľa tvaru karosérie - osobné:

OFF-ROAD
Dvojpriestorová karoséria pre 4-8 osôb.
Stavba karosérie je podriadená dobrej
priechodnoti terénom. Má vä

čšiu svetlú

výšku a ve

ľké nájazdové uhly.

Príklad: Land Rover Discovery

SUV (Sport Utility Vehicle)
Športový úžitkový automobil.
Dvojpriestorová pä

ťdverová karoséria

pre 4-7 osôb. Konštrukcia je zameraná
najmä na jazdu po ceste, ale je
upravená pre zvládnutie nenáro

čného

terénu.
Príklad: Volkswagen Touareg

Rozdelenie automobilov

Pod

ľa tvaru karosérie - osobné:

MPV (Multi Purpose Vehicle)
Viacú

čelové vozidlo. Dvojpriestorová

karoséria pre 4-7 osôb. Pä

ťdverová,

prípadne s posuvnými zadnými
dverami. Ve

ľký vnútorný priestor s

variabilným usporiadaním.
Príklad: Renault Espace

CROSS-OVER
Automobil obsahujúci prvky viac
kategórií karosérie.
Príklad: Nissan Murano

Rozdelenie automobilov

Pod

ľa tvaru karosérie - osobné:

Rozdelenie – Náhon kolies

Základné rozdelenie automobilov pod

ľa náhonu vyjadruje, na

ľko kolies sa prenáša výkon motora a umiestnenie

pohá

ňaných kolies vo vozidle.

Pod

ľa počtu poháňaných kolies:

- Dvojkolesový náhon

- Štvorkolesový náhon (náhon všetkých kolies)

Pod

ľa polohy poháňaných kolies vo vozidle:

- Predný náhon

- Zadný náhon

Rozdelenie – Uloženie motora

Uloženie motora vo vozidle vyjadruje jeho

umiestnenie vzh

ľadom na nápravu.

V praxi je možné stretnú

ť sa s troma spôsobmi:

Motor umiestnený vpredu, teda uložený pred alebo
na prednej náprave.

Motor umiestnený vzadu, teda za alebo na zadnej
náprave

Motor umiestnený v strede, teda v priestore medzi
nápravami.

Konfigurácia motora a náhonu kolies

Táto typológia vyjadruje vzájomnú polohu motora

a pohá

ňaných kolies vo vozidle, od ktorej sa

odvíjajú konštruk

čné charakteristiky.

ďže hnacia sústava vozidla je systém s

najvyššou hmotnos

ťou, od konfigurácie hnacej

sústavy závisí vo ve

ľkej miere správanie sa

vozidla pri jazde, najmä dynamické

charakteristiky.

1. Štandardný pohon

Motor vpredu, za motorom je spojka a stup

ňová

prevodovka, alebo automatická prevodovka. Spojovací

hriade

ľ spája prevodovku s rozvodovkou, ktorá poháňa

zadné kolesá. Toto usporiadanie sa ozna

čuje tiež jako FR

(Front engine, Rear wheel drive) pohon.

2. Zadný pohon

Motor, prevodovka, rozvodovka a k

ĺbové hriadele sú

usporiadané v zadnej

časti vozidla, hnací hriadeľ preto

nie je potrebný. Toto usporiadanie sa ozna

čuje tiež ako

FR (Rear engine, Rear wheel drive) pohon.

3. Motor medzi nápravami

Motor a spojka sú umiestnené pred zadnou nápravou,

prevodovka je vzadu za nápravou a rozvodovka je

umiestnená v zadnej náprave. Toto usporiadanie sa ozna

čuje

tiež ako RMR (Rear Mid engine, Rear wheel drive) pohon

4. Princíp transaxle

Motor a spojka sú vpredu, prevodovka a rozvodovka na

pohá

ňanej zadnej náprave. Táto konfigurácia sa označuje

tiež ako FMR (Front Mid engine, Rear wheel drive) pohon

Predný pohon má vpredu umiestnenú celú hnaciu skupinu,

pri

čom motor môže byť umiestnený pred alebo za prednou

nápravou, a to bu

ď pozdĺžne, alebo priečne. Táto

konfigurácia sa ozna

čuje tiež ako FF

(Front engine, Front wheel drive) pohon.

5. Predný pohon

Pohon všetkých kolies môže by

ť buď permanentný alebo

zapínate

ľný. Táto konfigurácia sa označuje tiež 4x4, 4WD (4

Wheel Drive) alebo AWD (All Wheel Drive). Pri pohone

všetkých kolies je nutný medzinápravový diferenciál.

6. Pohon všetkých kolies

3. Finálni výrobcovia

automobilového priemyslu

Základné faktografické údaje

Automobily

2005

2006

Zmena (%)

Európa

Nemecko

Francúzko

20 818 000

5 757 000

3 549 000

21 406 000

5 819 000

3 169 000

2,8

1,1

- 10,7

NAFTA

USA

Kanada

Mexiko

16 318 000

11 946 000

2 687 000

1 684 000

15 882 000

11 264 000

2 572 000

2 045 000

- 2,7

- 5,7

- 4,3

21,5

Južná Amerika

Brazília

2 989 000

2 530 000

3 212 000

2 116 000

7,4

3,2

Ázia – Oceánia

Japonsko
Čína
Južná Kórea

25 833 000

10 799 000

5 708 000

3 699 000

28 191 000

11 484 000

7 188 000

3 840 000

9,1

6,3

25,9

3,8

Svetová produkcia automobilov - krajiny

Výrobca

Automobily celkovo

1. General Motors

2. Toyota

3. Ford

4. Renault - Nissan

5. Volkswagen Group

6. Daimler – Chrysler

7. Hyundai - Kia

8. Honda

9. PSA Peugeot Citroen

10.Fiat

11.Suzuki

12.Mazda

13.BMW

14.Mitsubishi

8 926 000

8 036 000

6 268 000

5 715 000

5 648 000

4 589 000

3 844 000

3 669 000

3 356 000

2 317 000

2 297 000

1 396 000

1 367 000

1 313 000

Svetová produkcia automobilov – výrobcovia
Rok 2006

Základné faktografické údaje

Automobilové koncerny

General Motors Corp.

Toyota Group

Ford Group

Volkswagen Group

PSA Peugeot Citroen

Daimler - Chrysler

Renault Group

Fiat Group

Automobiloví výrobcovia

BMW - Bayerische Motorenwerke

Rok 1916 – v Mníchove založená továre

ň na výrobu leteckých

motorov

1928 – odkúpenie automobilky v Eisenachu – licencia na stavbu
malých automobilov

Pred WWII BMW prebralo podnik Brandenburgische Motorenwerke
v Berlíne a spolu s ním aj 2 továrne v Basdorfe a Zühlsdorfe blízko
Berlína.

Po WWII spojenci uložili firme trojročný zákaz výroby, pretože sa
podie

ľala na výrobe leteckých motorov a rakiet

Na za

čiatku 70.rokov otvorená továreň v Dingolfingu, štvrtý

výrobný závod v Landshute, Mníchov – založenie budúceho
ústredia

V roku 1980 sa za

čal vyrábať brzdový systém ABS

V roku 1983 BMW za

členilo do svojho výrobného programu aj

dieselové motory

Miesto

Produkty

čet

zamestnancov

Kapacita vyrobených

jednotek

Berlin
(Nemecko)

motocykle

auto
komponenty

498

Dingolfing
(Nemecko)

5-rada

7-rada

23 000

283 800

Eisenach
(Nemecko)

Nástroje

Lisovacie
nástroje

213

Landshut
(Nemecko)

Komponenty

Plastové diely

3 096

Hams Hall
(Anglicko)

Výroba motorov

650

400 000

Lipsko
(Nemecko)

1-rada

X-rady

5 500

650 kusov

(denná výroba)

BMW - Bayerische Motorenwerke

Výrobné závody

Miesto

Produkty

čet

zamestnancov

Kapacita vyrobených

jednotek

Mníchov
(Nemecko)

3-rada

Výroba motorov

9270

196 200

Regensburg
(Nemecko)

3-rada

10000

229 500

Oxford
(Anglicko)

MINI Cooper

3500

100 000

Spartanburg
(USA)

4500

83 700

Rosslyn
(Južná Afrika)

5-rada

3-rada

3200

41 300

BMW - Bayerische Motorenwerke

Výrobné závody

BMW - Bayerische Motorenwerke

Dingolfing

BMW - Bayerische Motorenwerke

Najvä

čší zo všetkých závodov BMW

Vyrábajú sa tu automobily, ale aj náhradné diely
a karosérie

čet zamestnancov: 23 000

čet vyrobených automobilov: 280 000 ročne /

1000 denne

Typy tu vyrábaných automobilov: BMW radu 3, 5,
7, M5 a Z8

Celková plocha závodu: 1,8 milióna štvorcových
metrov

Dingolfing

BMW - Bayerische Motorenwerke

Regensburg

BMW - Bayerische Motorenwerke

Regensburg

Spustenie výroby v roku 1986

čet zamestnancov: 10 000

Produkcia vozidiel za rok: 247 000 / 880 denne

Typy vyrábaných vozidiel: rad 1, 3 kupé a
kabriolet, M3 kupé a kabriolet

Investície: 500 miliónov EUR do roku 2006

Plnoautomatizovaná výroba

MODELY

BMW 1 Series

BMW 1 Series – Trojdverový

BMW 1 Series – Pä

ťdverový

Coupé

Convertible

MODELY

BMW 3 Series

BMW 3 Series Sedan

BMW 3 Series Touring

Coupé

Convertible

MODELY

BMW 5 Series

BMW 5 Series Sedan

BMW 5 Series Touring

MODELY

BMW 6 Series

BMW 6 Series Cupé

BMW 6 Series Convertible

MODELY

BMW 7 Series

BMW 7 Series Sedan

BMW 6 Series Security

MODELY

BMW X3

MODELY

BMW X5

BMW X5 Security

MODELY

BMW Z4 Coupé

BMW Z4 Roadster

100

MODELY

BMW M Series

BMW Z4 M Coupé

BMW Z4 M Roadster

BMW M3 Coupé

BMW M3 Cabrio

BMW M5 Sedan

BMW M5 Touring

BMW M6

101

OPEL

1899 – za

čiatok výroby automobilov v uzatvorením zmluvy s

konštruktérom Friedrichom Lutzmannom

1919

–

otvorenie

závodnej

a skúšobnej

dráhy

južne od

Rüsselsheimu. Komplex

zah

ŕňa obvodovú oválnu dráhu s

klopenými zákrutami, je prvým testovacím okruhom v Nemecku.

Prvý výrobca automobilov v Nemecku, ktorý za

čína v sériovej

výrobe využívať montážnu linku, Opel Kadett

1929 - General Motors získali vä

čšinový podiel akcií

1940 – zastavenie výroby automobilov

1944 – závod v Brandenburgu a polovica závodu v Rüsselsheime
zni

čený, všetko výrobné zariadenie modelu Kadett rozmontované a

ako vojenská reparácia prevezené do Sovietskeho Zväzu.

1948 – obnovená výroba modelu Opel

1990 – offroad Opel Frontera,

102

Výrobné závody

OPEL

Miesto

Produkty

Produkcia v r.

2004

Produkcia v r. 2005

Antverpy
(Belgicko)

Astra

231 600

253 000

Bochum
(Nemecko)

Astra

Zafira

60 000

183 900

71 300

172 600

Eisenach
(Nemecko)

Corsa

144 900

115 200

Russelsheim
(Nemecko)

Vectra

Signum

146 000

18 500

144 800

16 500

103

Miesto

Produkty

Produkcia v r.

2004

Produkcia v r. 2005

Gliwice
(Po

ľsko)

Agila

Astra Classic

Zafira

51 000
65 500

....

32 200
63 100
28 600

Azambuja
(Portugalsko)

Combo

66 400

73 800

Zaragoza
(Španielsko)

Corsa/Corsavan

Meriva

255 700
195 900

204 400
181 900

Ellesmere Port
(Anglicko)

Astra

Vectra

120 100

27 800

188 800

....

Výrobné závody

OPEL

104

MODELY

Agila

Antara

Astra

Astra Classic 2

Astra WinTop

Combo Tour

Corsa

Meriva

Signum

Tigra WinTop

Vectra

Zafira

Vivaro Tour

Corsa Van

Combo

Vivaro

Movano

105

AUDI

1910 – založenie firmy Audiwerke GmbH (August Horch)

V roku 1932 sa spojili štyri saské automobilové zna

čky Audi, DKW,

Horch a Wanderer v Auto Union AG, so sídlom v Chemnitze.

Ako jeden z prvých výrobcov v automobilovom priemysle robila
firma Auto Union AG od roku 1938 systematické skúšky správania
sa vozidla pri zrážke a prevrátení

Na rozkaz sovietskej správy v Nemecku boli saské závody Auto
Union už v roku 1945 demontované

V 1949 v Ingolstadte vzniklo nové centrum automobilového
priemyslu, bola založená firma Auto Union GmbH

Znak Audi - "štyri kruhy" - je symbolom jedného z najstarších
výrobcov vozidiel v Nemecku. Predstavuje splynutie štyroch - do
tej doby nezávislých výrobcov - Audi, DKW, Horch a Wanderer.

Od konca roku 1966 sa stala ingolstadtská firma 100% dcérskou
spolo

čnosťou VW a v rovnakom roku je svetu predstavený nový

typ vozidla pod ozna

čením Audi.

V marci 1980 vzbudilo na ženevskom autosalóne značnú pozornosť
športové kupé s pohonom všetkých kolies, nazvané Audi quattro.

106

AUDI

Výrobné závody

Závod

Produkty

čet zamestnancov

Ingolstadt
(Nemecko)

Audi A3, A3 Sportback,

Audi S4, Audi A4,

Audi TT

31 300

Neckarsulm
(Nemecko)

Audi A6, A8

13 600

Brussels
(Belgicko)

Audi A3, VW Polo

2 200

Gyor
(Madarsko)

Audi TT, TT Roadster

5 000

Curitiba
(Brazil)

Audi A3

107

AUDI - Modely

Audi A3

A3 Sportback

Audi A4

Avant

DMT Edition

Cabriolet

RS4

108

AUDI - Modely

Audi A5

Audi A6

Limuzína

Avant

A6 Allroad Quattro

109

AUDI - Modely

Audi A8

A8 Limuzína

Audi R8

110

AUDI - Modely

Audi Q7

Audi TT

111

Renault

Renault založili bratia Louis a Marcel Renaultovi. Prvý automobil
postavil Louis Renault v roku 1898

Jedným z najslávnejších automobilov firmy bol R 4 CV vyrábaný v
rokoch 1947 až 1961.

Slávnym modelom bol R 16 z roku 1965, ktorý zaviedol Pä

ťdverovú

karosériu hatchback.

Nieko

ľkokrát zaviedol aj novú

kategóriu (jednopriestorové

automobily Espace, Twingo, Scénic)

Renault má svoje závody predovšetkým vo Francúzsku, kde je 8
výrobných závodov a 11 závodov na výrobu komponentov. Renault
má svoje závody aj mimo Francúzska a to na juhu Európy v
Španielsku a Portugalsku, ale aj v Turecku. Mimo Európy ma
Renault svoje závody v južnej Amerike a to v Argentíne a Kolumbii.

112

Výrobné závody

Renault

Závod

Produkty

čet zamestnancov

Douai
(FRA)

Mégane, Scénic

5 500

Flins
(FRA)

Clio, Twingo

3 650

Maubeuge
(FRA)

Kangoo

2 560

Sandouville
(FRA)

Espace, Laguna,

Vel Satis

4 000

Cléon
(FRA)

Prevodovky, motory

4 100

113

Výrobné závody

Renault

Závod

Produkty

čet

zamestnancov

Palencia
(Spain)

Mégane

2 200

Valladolid
(Spain)

Clio, Modus,

motory

4 000

Novo Mesto
(Slovinsko)

Clio, Twingo

2 700

Bursa
(Turecko)

Clio, Mégane, prevodovky,

motory, nápravy

6 000

Arg (Cordoba),
Bra (Curitiba),
Col (Envigado)
Mex (Aguascalientes)

Clio, Kangoo, Mégane,

Master, Scénic, Twingo

5 300

114

Twingo

Clio – Sport, Storia

Thalia

Modus

Kangoo

Mégane – 3dv., 5dv, sedan, grandtour, coupé-

cabriolet

Scénic

Laguna - grandtour

Vel Satis

Espace

Renault - modely

115

PSA – Peugeot Citroen

Francúzska firma Peugeot bola založená v roku 1886 , keď bratia
Eugéne a Armand Peugeotovi za

čali vyrábať bicykle

Prvý automobil Peugeot bol vyrobený v roku 1889 a bol pohá

ňaný

parným strojom.

Od roku 1891 Peugeot za

čal vyrábať automobily s benzínovými

motormi Daimler a v roku 1896 za

čal vyrábať tiež vlastné motory.

Pred Prvou svetovou vojnou zavodný automobil Peugeot vyhral
radu Ve

ľkých cien a tiež závody 500 míľ v Indianapolis

V roku 1970 prevzal Peugeot kontrolu nad automobilkou Citroën

Automobily Peugeot a firma si tiež vyslúžila prívlastok „francúzsky
Mercedes“

PEUGEOT

116

PSA – Peugeot Citroen

Automobilku Citroën založil v roku 1919 André Citroën

Firmu Citroën preslávili automobily pokrokovej konštrukcie s
predným náhonom. Prvým z nich bol v roku 1934 Citroën 7 CV
„Traction Avant“.

ľmi populárnym sa stal typ tzv. „Kachna“ z roku 1948, tiež veľmi

pokrokovým sa stal typ DS 19 a 21 s hydropneumatickým pružením
a niektoré typy mali natá

čacie svetlomety.

Od roku 1974 Citroën patrí do koncernu PSA

CITROEN

117

PSA – Peugeot Citroen

Výrobné závody

Závod

Produkty

Výroba

(2006)

čet

zamestnancov

Aulnay

Saxo, 106

1 500/de

5 000

Mulhouse

Modely 206, C4

341 000

10 500

Poissy

206, 1007, 207

289 000

7 200

Rennes

C5, C6, 407

240 000

9 500

Sochaux

307, 607

330 000

14 300

118

PSA – Peugeot Citroen

Výrobné závody

Miesto

Produkty

Produkcia v r.

2006

čet

zamestnancov

Sevelnord

807, C8,Expert,

Relay,Fiat Scudo

147 000

4 200

Buenos Aires

(Arg.)

206, 307, Partner,

C4, Berlingo

120 000

4 000

Kolin - TPCA

(

ČR)

P 107, C1,

Toyota Aygo

300 000

3 500

Madrid

(Esp.)

207, 207 CC, C3s

151 400

3 700

Mangualde

(Port.)

C.Berlingo,

P. partner

57 000

1 450

Porto Real

(Brazil)

206, C3,

Xsara Picasso

90 000

2 300

Trnava

(Slovensko)

207

51 800

3 400

119

Peugeot - modely

107

1007

206 – saloon, CC, SW

207 – saloon, CC, RC, SW

307 – saloon, CC, SW

308

407 – saloon, SW, Coupé

4007

607

807

120

Citroen - modely

C3 Pluriel

C4 Picasso

Grand C4 Picasso

Xsara Picasso

Berlingo

C - Crosser

121

TOYOTA

založená roku 1933, Model AA (1936), v WW2 dodávateľ armádnych
nákladných áut

Spolu s hlavnými dcérskymi spolo

čnosťami Toyota Financial

Services, Toyota Industries, Daihatsu Motor Co. Ltd., Lexus, Hino, a
Denso je v sú

časnosti Toyota Motor Corp. najziskovejšou svetovou

automobilkou

rok 1947 pokra

čovanie výroby Modelu SA

v roku 1957 tak za

čína japonská značka predávať svoje autá v USA

a od roku 1963 nasleduje i predaj na západoeurópskych trhoch

ľúčom k úspechu firmy sa stala japonská (pracovná) mentalita,

hlavne novo vyvinuté pracovné postupy v rámci unikátneho
systému TPS (Toyota Production System).

Prepracovaná

marketingová

stratégia, predovšetkým na

exportných trhoch (vytvorenie nových dcérskych zna

čiek)

Toyota je druhým najvä

čším výrobcom motorových vozidiel na

svete, ale prvým

čo sa týka osobných automobilov.

Mimo 12 továrni v Japonsku má Toyota 54 výrobných spolo

čností v

27 krajinách. V celkovom meradle spolo

čnosť zamestnáva 215 000

ľudí a svoje produkty distribuuje do viac ako 160 krajín sveta

122

TOYOTA

Výrobné závody

Závod

Produkty

čet

zamestnancov

Honsha

Karosérie pre Land Cruiser 100,

4 000

Motomachi

Crown, Brevis, Progrčs, Mark X, Mark

II Blit, Estima

6 400

Kamigo

Motory

3 400

Takaoka

Corolla, Vitz, Ractis

4 800

Tsustumi

Prius, Camry, Premio, Allion, Caldina,

Scion tC, WISH

4 900

Myochi

Motory,

časti karosérií

1 600

Tahara

LS, GS, IS, Land Cruiser Prado, 4

Runner, RAV4

6 900

123

TOYOTA

Sesterské spolo

čnosti v Japonsku

Závod

Produkty

čet

zamestnancov

Toyota Motor

Kyushu

Harrier, Harrier Hybrid, Kluger, Kluger

Hybrid, IS, ES

4 200

Toyota Auto

Body Co.

Voxy, Noah, Estima, Prius, Land

Cruiser, Alphard, Ipsum, Townace,

Regiusace, Coaster, Hybrid, LX470

10 600

Kanto Auto

Works

Century, Crown, Corolla Spacio,

Corolla Fielder, Isis, Belta, SC, Auris,

BLADE

5 230

Central Motor

Co.

Raum, MR-S, Scion xB, Corolla Axio,

Corolla hatchbacks

1 200

Daihatsu

Motor,Co.

Rush, Passo, Probox, Succeed, Porte,

SIENTA

11 200

Toyota

Industries Corp.

Vitz, RAV4

10 600

124

TOYOTA - modely

Osobné

Avalon

Camry

Camry Solara

Corolla

Matrix

Prius

Yaris

Trucks

Tacoma

Tundra

125

SUVs / VAN

4 Runner

FJ Cruiser

Highlander

Land Cruiser

RAV4

Sequoia

Sienna

TOYOTA - modely

126

4. Dodávate

ľské siete

automobilového priemyslu

127

Dodávate

Každý podnikate

ľský subjekt, ktorý priamo, alebo

prostredníctvom iných podnikate

ľov dodal

kupujúcemu produkty. To znamená, že na tomto

procese sa podie

ľajú minimálne dva subjekty na

jednej strane dodávate

ľ (výrobca), na strane druhej

odberate

ľ (zákazník).

128

ďže žiadna z organizácii nevlastní všetky interne

zdroje nevyhnutné k uspokojeniu požiadaviek

svojich zákazníkov, organizácie sú závislé na

zdrojoch, ktoré im poskytujú dodávatelia.

Poskytovanými zdrojmi môžu by

ť:

operatívne zdroje ako je výroba, služby, logistické
zázemie, ktoré sú komplementárnymi k vlastným
zdrojom,

technológie

či know-how v spojitosti s dizajnom

ťahy okolitých kooperujúcich organizácií s ostatnými

spolo

čnosťami, ktoré majú také hodnotné zdroje.

Dodávate

129

„ Dodávate

ľská reťaz je zoskupenie firiem, ktoré

prinášajú výrobky alebo služby na trh.“

„Dodávate

ľská reťaz obsahuje všetky fázy zahrnuté

priamo alebo nepriamo pri splnení požiadaviek

zákazníka. Dodávate

ľská reťaz nezahŕňa len výrobcov

a dodávate

ľov, ale tiež prepravcov, skladníkov,

maloobchodníkov a zákazníkov. “

Dodávate

ľská reťaz

130

Dodávate

ľská reťaz

„Riadenie dodávate

ľských reťazcov je

koordinácia výroby, skladovania, lokalizácie a

prepravy medzi

členmi v dodávateľskom reťazci

na dosiahnutie

čo najlepšieho prepojenia

schopnosti pružne reagova

ť na požiadavky trhu

a efektívneho pôsobenia na trhu“

131

Schéma dodávate

ľskej reťaze

132

Dodávate

ľská sieť finálneho výrobcu

Dodávate

ľské celosvetové firmy

Nezávislí stredne – ve

ľkí dodávatelia komponentov

Dodávatelia ve

ľmi malí, pre drobné zakázky

Vä

čší dodávatelia, schopní dodať pohotovo pomerne

široký sortiment výrobkov

Konzervatívny typ dodávate

ľa

Inova

čný typ dodávateľa

Firmy so zameraním na výrobu a montáž automobilov

Globálni mega-dodávatelia

Prvoúrov

ňoví, druhoúrovňoví a treťoúrovňoví

dodávatelia

Výrobcovia náhradných dielcov

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Charakteristiky dodávate

ľov

133

Globálni mega-dodávatelia firmy, ktoré dodávajú hlavné
systémy do výrobných a montážnych závodov automobiliek.
Ve

ľmi úzko kooperujú s automobilkami, preto často odborníkmi

sú nazývaní 0,5 úrov

ňoví dodávatelia, pretože sú bližšie k

firmám, ktoré montujú automobily než 1.úrov

ňoví dodávatelia

Dodávate

ľov prvej úrovne (prvostupňoví)

Firmy, ktoré dodávajú priamo do montážnych závodov

Dodávate

ľov druhej úrovne (druhostupňoví)

Tieto firmy

často pracujú na návrhoch poskytnutých z

montážnych závodov alebo od globálnych mega- dodávate

ľov.

Dodávate

ľov tretej úrovne (treťostupňoví)

Tieto firmy dodávajú základné výrobky. V mnohých prípadoch,
majú úplne základné inžinierske schopnosti a skúsenosti, ktoré
sú požadované.

Štruktúra dodávate

ľskej siete

134

Výroba –Aké výrobky a množstvo výrobkov je treba vyrobi

ť. Tieto aktivity

zah

ŕňajú tvorbu hlavného výrobného plánu, ktorý je rozvrhnutý podľa

kapacít výrobných závodov, pracovného vy

ťaženia, riadenia kvality a

obsluhy zariadení.

Skladovanie – Aké sklady sú potrebné? Ko

ľko nespracovaného materiálu,

polovýrobkov a výrobkov je potrebné uskladni

ť? Udržiavanie skladov môže

ť nákladné, čo je potrebné vhodne koordinovať (nárazové sklady).

Lokalita – Kde umiestni

ť výrobné kapacity a sklady? Kde sú

najefektívnejšie podmienky z h

ľadiska nákladov pre výrobné závody a

sklady? Použi

ť existujúce alebo vytvoriť nové budovy?

Preprava – Ako bude skladovaný materiál dopravený z jedného
dodávate

ľského reťazca do druhého? Všetky tieto aspekty musia byť

náležite koordinované, kedy je lepšie použi

ť ten ktorý dopravný prostriedok.

Informácie – Aké množstvo informácií je potrebné zozbiera

ť a aké

množstvo je možné

ďalej posielať? Včasné a presné informácie sú

potrebné pre koordináciu a pre lepšiu tvorbu rozhodnutí.

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Hlavné aktivity dodávate

ľov

135

ľúčoví dodávatelia (Core Suppliers) sú na trhu

„najskúsenejšími dodávate

ľmi“ vo vzťahu k inovatívnym

produktom, kvalifikovanému vývoju a spo

ľahlivej výrobe. Ich

dominantnou vlastnos

ťou je znalosť trhu a skúsenosť.

Potencionálni koncep

ční dodávatelia musia demonštrovať

potrebný koncep

čný prístup k udržaniu stavu vysokej kvality

svojich výrobkov, pri permanentnom uplat

ňovaní procesových

inovácií v konkuren

čnom prostredí.

Dodávatelia sériového vývoja sú vä

čšinou zodpovední za

úspešnú realizáciu vývojových trendov v automobilovom
procese.

Trhoví dodávatelia sú vo všeobecnosti zodpovední za
štandardné komponenty, ktoré už boli automobilkou zadané
a schopní pružne reagova

ť na potreby trhu.

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Kategorizácia dodávate

ľov podľa kvality služieb

136

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Kategorizácia dodávate

ľov podľa kvality služieb

137

Systémový integrátor

Globálny dodávate

ľ štandardizovaných systémov

(štandardizér)

Dodávate

ľ - špecialista na komponenty

Dodávate

ľ nespracovaného materiálu, polotovarov

Výrobca komponentov 2. alebo 3. úrovne

Výrobca submontážnych, konštruk

čných celkov

Globálna dizajnérska a projektantská firma

Globálna konštruktérska firma

Dodávate

ľ - intermediátor (spojovací medzičlánok) v

oblasti informa

čných technológií

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Nová kategorizácia dodávate

ľov

138

Systémový integrátor – (System Integrator) – dodávate

je schopný konštruova

ť a integrovať komponenty,

montážne celky a systémy do modulov, ktoré sú dodávané
priamo pre montážne závody finálnych výrobcov
automobilov. Túto novú skupinu dodávate

ľov môžeme

nazýva

ť aj ako „super dodávateľ“. Tento typ dodávateľa je

zaradený do novej skupiny tzv. „0,5 úrov

ňový dodávateľ“.

Delphi – globálny výrobca autodielov (kabeláž, audiosystémy)
Visteon – klimatiza

čné zariadenia do automobilov

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Nová kategorizácia dodávate

ľov

139

Globálny dodávate

ľ – výrobca štandardizovaných

systémov [štandardizér] – (Global Standardizer-Systems
Manufacturer) –
je to podnik, ktorý skladá štandardizované komponenty a
systémy na globálnom základe. Tieto firmy sú schopné
navrhova

ť, vyvíjať a vyrábať komplexné systémy. Výrobcovia

systémov môžu finálnym výrobcom automobilov priamo
alebo nepriamo dodáva

ť cez systémových integrátorov.

Eaton – prevodové skrine pre automobily
Meritor – sú

časti dverí a systémy dverí

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Nová kategorizácia dodávate

ľov

140

Dodávate

ľ-špecialista na komponenty – (Component

Specialist) –
firma, ktorá navrhuje a vyrába špecifické komponenty a
subsystémy pre vozidlo alebo jeho platformy. To môže
zah

ŕňať špecialistov na procesy ako sú lisovanie, zlievanie,

vstrekovanie, kovanie a iné. Taktiež môžu ma

ť dodatočné

kapacity na výrobu a montáž, dodávanie komponentov ako
sú riadiace ty

če, pedálové ústrojenstvo a pod. Tieto firmy

pracujú ako dodávatelia pre systémových integrátorov a
štandardizérov.

Motorola – výrobca zna

čkových hardvérových zariadení

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Nová kategorizácia dodávate

ľov

141

Dodávate

ľ nespracovaného materiálu a polotovarov –

(Raw Material Supplier) – je to firma, ktorá dodáva
nespracovaný materiál pre finálnych výrobcov automobilov
alebo ich dodávate

ľov. To zahŕňa škálu výrobkov od

zvitkov plechu alebo tabú

ľ až po hliníkové ingoty alebo

polymérové balíky.

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Nová kategorizácia dodávate

ľov

142

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Charakteristiky dodávate

ľov

143

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Príklad zmeny: Dodávate

Systémový integrátor

144

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Nová kategorizácia dodávate

ľov

Výrobní dodávatelia celého vozidla – budúcnos

ť,

výroba špeciálnych vozidiel (kabriolety) – Autonova
(Volvo C70 cabrio), Karmann (Mercedes CLK a SLK)

145

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Nová kategorizácia dodávate

ľov

„Agregátor“ - „intermediátor“ (spojovací medzi

článok)-

služby v oblasti informa

čných a komunikačných technológií.

Informa

čné a komunikačné technológie v oblasti internetu,

poskytujú možnosti pre firmy tvori

ť elektronické

sprostredkovanie dodávate

ľských vzťahov, buď na

vzájomnom vz

ťahu jeden k druhému, alebo pre väčšiu

skupinu dodávate

ľov podľa rozsahu požiadaviek, potrieb a

služieb.

146

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Nová kategorizácia dodávate

ľov

Dodávatelia – špecialisti na komponenty – firmy,
pracujúce na 2. alebo 3 úrovni:

Výrobca komponentov – špecialista na procesy – odlievanie,
lisovanie, vstrekovanie, kovanie.

Výrobca submontážnych celkov – špecialista na procesy
montáže, integrácie a konštruk

čných kapacít.

Dodávatelia elektronických prvkov
- Prvoúrov

ňoví dodávatelia elektroniky – silní globálni

dodávatelia (Bosh, Delphi, Visteon, Siemens VDO, Denso)
- Druhoúrov

ňoví dodávatelia – dodávatelia polovodičov –

sektory elektroniky v oblasti polovodi

čov (Motorola, Infineon,

STM)

147

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Rozdelenie úloh v dodávate

ľskej reťazi

148

Edag (

V sú

časnosti existujú rôzne typy dodávateľských firiem, ktoré sa

zaoberajú inžinieringom (fázami vývoja automobilových
komponentov) a poskytovaním služieb v tejto oblasti pre
automobilových výrobcov. Sem patria firmy ako sú napr.:

www.edag.de)

AVL (www.avl.com)

Bertrandt (www.bertrandt.com)

Ruecker (www.ruecker.com)

CADFORM (www.cadform.com)

MSX Engineering (www.msxi.com)

IVM Automotive Engineering (www.ivm.com)

FEV Motorentechnik (www.fev.com)

KARMANN (www.karmann.com)

Genion Fahrzeugtechnik a iné. (www.hsgenion.de)

Štruktúra dodávate

ľskej siete

„Výskumno – vývojoví“ dodávatelia

149

Štruktúra dodávate

ľskej siete

ťahy v dodávateľskej sieti pre vývoj automobilu

150

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Klasická štruktúra dodávate

ľskej siete

151

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Model menej efektívneho dodávate

ľského systému

152

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Redukcia priamych dodávate

ľov

153

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Prechod k novej štruktúre dodávate

ľskej siete

154

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Integrovaná dodávate

ľská reťaz

155

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Integrovaná dodávate

ľská reťaz – výhody

kontinuálne zlepšenia v oblastiach ako sú: presnos

informácií, redukcia komplexnosti operácií, výber
dodávate

ľov, nakupovanie, skladovanie a distribúcia.

rýchlejšia reakcia zákazníkov a vyhovenie ich požiadavkám,

vyššia produktivita a nižšie náklady, redukcia skladov v
rámci re

ťazca,

zlepšenie precíznosti budúcich výh

ľadov, menší počet

dodávate

ľov a kratšie plánovacie cykly, zlepšenie kvality a

zdokonalenie technologickosti výrobkov,

zlepšenie medzinárodnej komunikácie a kooperácie,

skrátenie distribu

čných časov a zvýšenie rýchlosti práce

zariadení, viac hodnoverných informácií o financiách.

156

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Integrácia dodávate

ľov

čitý dodávateľ má priamo prenajatú výrobnú plochu v

areáli automobilky a tu realizuje svoje subdodávky

157

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Integrácia dodávate

ľov

158

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Integrácia dodávate

ľov

159

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Integrácia dodávate

ľov

160

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Príklady najvä

čších dodávateľov

161

Štruktúra dodávate

ľskej siete

Charakteristiky ve

ľkých dodávateľov

162

Prognóza bud. vývoja dodávate

ľskej siete

163

ťah výrobcov s dodávateľmi

ľúčové faktory spolupráce

Ako sú špecifikované požiadavky?

vplyv schopností dodávateľa vo vyvíjaných špecifikáciách,

tvorba rozhodnutí o zdrojoch, ak je dostatok informácií,

vytvorenie spoločného názoru a dohovoru o kontrole zmien.

164

ťah výrobcov s dodávateľmi

ľúčové faktory spolupráce

Ako finálny výrobca automobilov spolupracuje s
dodávate

ľmi na vývoji výrobkov?

podpora kontinuálneho zlepšovania,

preferencia konkurenčného inžinieringu pred

optimalizovaním jednoduchého koncepčného návrhu,

podpora vzájomného hodnotenia výsledkov testov, vrátane

systémového testovania,

expozícia hlavných praktík tak, že dodávateľ vývoja sa stáva

výrobným dodávateľom,

165

ťah výrobcov s dodávateľmi

ľúčové faktory spolupráce

Ako finálny výrobca automobilov rieši problémy s
dodávate

ľmi?

využívanie spoločných aktivít podľa rozloženia problémov so

zameraním na analýzy a detaily,

finálny automobilový výrobca a dodávateľ používajú

precízne a dôsledné systémy riešenia problémov,

potreba spravodajskej služby a systému riešenia problémov,

ktoré vyžadujú detailné informácie,

podpora tvorby tímov na vývoj spoločných zámerov a cieľov,

166

ťah výrobcov s dodávateľmi

Typy dodávate

ľských reťazí

1. Efektívna dodávate

ľská reťaz

Zameraná na efektívnos

ť tokov služieb a materiálov s

minimalizáciou faktura

čných procesov. Najvyššia efektivita

je pri vysokej predvídate

ľnosti požiadaviek. Je

charakterizovaná nízkymi nákladmi, dôslednou kvalitou,
dodávky na

čas. Operačná stratégia je založená na

princípe vyrába

ť na sklady alebo štandardizované služby a

produkty, ve

ľké množstvá. Dodávatelia sú vyberaní podľa

nízkych cien, požadovanej kvality a dodávok na

čas.

167

2. Citlivo reagujúca dodávate

ľská reťaz

Je navrhovaná na rýchlu reakciu. Je charakterizovaná
rýchlos

ťou vývoja, rýchlymi časmi dodávok, výrobou na

zákazku, ve

ľkou flexibilitou, rôznosťou, vysokou kvalitou.

Opera

čná stratégia je založená na princípe vyrábať na

objednávku, montáž na objednávku alebo zákazkový servis
a produkty, vysoká variantnos

ť. Dodávatelia sú vyberaní

pod

ľa schopnosti rýchlo dodávať na zákazku, variantnosti,

vysokej flexibility a kvality.

ťah výrobcov s dodávateľmi

Typy dodávate

ľských reťazí

168

Príklady dodávate

ľov

Globálny dodávate

ľ - JohnsonControls

USA - Milwaukee

169

Príklady dodávate

ľov

Globálny dodávate

ľ - Delphi

USA - Michigan

Elektronika, dopravné systémy,

Hnacie jednotky motora,

Nápravy a systémy riadenia,

Bezpečnostné systémy

Elektronické systémy

Systémy klimatizácie

Senzory,

Testovanie

Mikroelektronika

Interiérové systémy

172 000 zamestnancov, 159 závodov v 34 krajinách

170

Príklady dodávate

ľov

Globálny dodávate

ľ - BOSCH

Nemecko - Stuttgart

Palivové systémy

Dieslové systémy

Podvozok

Elektronické systémy

Popredajné služby

171

Príklady dodávate

ľov

Globálny dodávate

ľ - DENSO

Japonsko

Hnacie jednotky

Elektronické systémy

Elektrické systémy

Klimatizačné systémy

Malé motory

172

Príklady dodávate

ľov

Globálny dodávate

ľ - VISTEON

Klimatizácia

Elektronika

Svetlá

Interiér

Pohonné jednotky

Sanie motora

Popredajné služby

Podvozky

USA - Michigan

173

Príklady dodávate

ľov

Vývojový dodávate

ľ – EDSCHA Bohemia

Česká republika

Edscha AG je medzinárodná spoločnosť s 18-timi závodmi

pôsobiacimi v 13-tich štátoch, ktorá pôsobí ako špecializovaný

dodávateľ automobilového priemyslu so zameraním na:

- systémy závesov dverí, predných a zadných kapôt,

- systémy zatvárania striech roadstrov,

- systémy sťahovacích striech kamiónov,
- ďalšie výrobky (závesy pedálov, ručnej brzdy a iné).

Hlavný výrobný program tvoria pánty dverí a obmedzova

če dverí

na osobné a nákladné automobily (OA a NA), závesy prednej
kapoty a 5. dverí (OA a NA), perspektívne: mechanizmy pre ru

čné

brzdy a pedálové ústrojenstvo.

174

Príklady dodávate

ľov

Domáci dodávate

ľ – VDI Nitra

175

Príklady dodávate

ľov

Domáci dodávate

ľ – VDI Nitra

176

Príklady sietí v automob. priemysle

Sie

ť partnerov BMW - Group

177

Príklady sietí v automob. priemysle

Najvýznamnejší svetoví dodávatelia

178

5. Inovácie v automobilovom

priemysle

179

Pojem „inovácia“

Zmeny v priemysle, najmä v technologickom rozvoji a
ich aplikácie vo výrobkoch, výrobných procesoch a
službách sa označujú spoločným pojmom inovácie

Inovácia výrobkov je taká zmena štruktúry výrobku,

ktorá vedie k radikálnemu zvýšeniu výkonnosti
firemných a zákazníckych procesov meranej:
produktivitou, nákladmi,

časom, kvalitou, pružnosťou,

vý

ťažnosťou, spoľahlivosťou, ekologickosťou procesov

Inovácia zah

ŕňa všetky aktivity procesu technologickej

zmeny: nové myšlienky a vývoj nových riešení pre
existujúce problémy, realizáciu nových riešení
a technológií, tak ako aj prenikanie nových technológií

180

INOVA

ČNÝ

POTENCIÁL

PODNIKU

Výskum a

vývoj

Technolog.

flexibilita,
high-tech

Partnerstvá

a spolupráca

Nové

výrobky

Organizácia,

ľudské

zdroje

Financovanie

inovácií

Informa

čné

technológie

Transfér

technológií

Inova

čné

spravodajstvo

Inovačné techniky

Inova

čné

techniky

Inova

čný potenciál - zvyšovanie

181

1.investície a realizácia vlastnej vývojovej základne pod

ľa

inova

čných cyklov produktov

2.tvorba znalostnej bázy kombinovaná s licenciami

3.rozvoj

ľudských zdrojov

4.kontinuálne osvojenie a implementácia inova

čných techník

5.zvyšovanie flexibility výrobnej základne a inžinieringu pre

rýchlu realizáciu inovácii.

Referen

čná stratégia budovania inovačného

potenciálu je v tomto prístupe vyjadrená:

Inova

čný potenciál

182

tvorivos

ť (kreatívnosť) – vytvárať čo najviac nových nápadov,

sústredenos

ť - voľba a rozdeľovanie zdrojov na najsľubnejšie

nápady

činnosť – realizácia výrobkov zrelých pre trh a ich zavedenie

vedenie – spájanie

ľudí s rôznymi funkciami, kultúrami a

mentalitami.

Inovácie v AP

Inovácie v automobilovom priemysle sú neustále v

rozvoji a trvalom raste. Na trh prichádzajú vždy nové

rady automobilov, ktoré majú v sebe zabudované

nové prvky,

či nový dizajn. Automobilky hľadajú nové

možnosti riadenia podniku, procesov a celej skladby

globálneho automobilového priemyslu.

183

Inovácie a vývoj v oblasti automobilovej výroby sú

ovplyv

ňované neustále sa vyvíjajúcimi cieľmi,

potrebami a požiadavkami, ktoré je možné vníma

ť v

troch základných úrovniach :

Trendy vývoja a vplyv okolia

Výkonové charakteristiky a ciele

Vývoj a výskum v oblasti technológií

Inovácie v AP

184

Trendy vývoja a vplyv okolia

Sociálne – Vz

ťahujú sa na sociálne prostredie, vrátane demografie,

životného štýlu, požiadaviek na mobilitu, ochranu zdravia a
bezpe

čnosť. Víziou je lacná, bezpečná, výhodná, pohodlná, čistá,

spo

ľahlivá a všeobecne rozšírená cestná doprava

Ekonomické - Zameriavajú sa na finan

čné aspekty, ktoré zahŕňajú

globálne, národné, firemné a osobné ekonomické h

ľadiská. Vízia

zah

ŕňa úspešný a trvalo udržateľný rozvoj priemyslu, spojeného s

cestnou dopravou

Enviromentálne – Ich objektom je životné prostredie, vrátane
výroby a spotreby energie, odpadu, emisií a zne

čistenia a dopadov

na zdravie. Vízia predpokladá environmentálne udržate

ľný systém

cestnej dopravy

185

Technologické – Vyjadrujú, ako technológie ovplyv

ňujú spôsob

života, zah

ŕňajúc vývoj nových palivových a pohonných systémov,

technológie z oblasti elektroniky a riadiacich systémov, konštrukcie
a materiály, vrátane výrobných a marketingových procesov.
Predpokladajú efektívne a odpovedajúce technologické inovácie v
oblasti cestnej dopravy

Politické – Vz

ťahujú sa na systémy, ktoré riadia tak bežný, ako aj

firemný život, zah

ŕňajú politiky, regulačné a legislatívne opatrenia,

spolu s politickými procesmi, ktoré ich ovplyv

ňujú. Cieľom je

efektívna,integrovaná, konzistentná a trvalo udržate

ľná politika

cestnej dopravy

Infraštrukturálne – Ich objektom sú systémy, ktoré podporujú
cestnú dopravu, zah

ŕňajú cestné komunikácie a infraštruktúru,

súvisiace služby a informácie, a vz

ťah k ostatným spôsobom

dopravy. Víziou je efektívny, integrovaný a trvalo udržate

ľný systém

cestnej dopravy

Trendy vývoja a vplyv okolia

186

Výkonové charakteristiky a ciele

Predstavujú vývoj potrieb a požiadaviek, týkajúcich

sa funk

čnosti cestných transportných systémov.

SOCIÁLNA OBLAS

Vízia lacnej, bezpe

čnej, výhodnej, pohodlnej, čistej, spoľahlivej

a všeobecne rozšírenej cestnej dopravy predpokladá priblíženie
sa nasledovným cie

ľom:

- adaptabilita vozidiel
- preprava osôb v mestách
- efektívny predaj a zákaznícka podpora

187

Výkonové charakteristiky a ciele

EKONOMICKÁ OBLAS

Úspešný a trvalo udržate

ľný rozvoj priemyslu, spojeného s

cestnou dopravou predpokladá:
- efektívnos

ť vozidla

- efektívnos

ť prepravy

- efektívna dia

ľková preprava

- efektívny dizajn a výroba

ENVIROMENTÁLNA OBLAS

Hlavnými cie

ľmi v tejto oblasti je redukcia hluku, emisií a

spotreby energie, potrebnej tak na samotnú prepravu, ako i na
výrobu dopravných prostriedkov a údržbu infraštruktúry.

188

Motory a hnacia sústava

Alternatívny pohon vozidiel

Softvér, sníma

če, elektronika

Konštrukcia a materiály

Dizajn a výrobný proces

Výskum a vývoj v oblasti technológií

Základné oblasti technologického vývoja

189

Výskum a vývoj v oblasti technológií

Vízie výskumu a vývoja v oblasti technológií

190

Motor a pohon vozidiel

Výskum a vývoj v oblasti technológií

Vývoj motorov a technológií pohonu sa zameriava na:

tepelnú a mechanickú efektívnos

výkon a ovládanie

emisie (zne

čistenie a hluk)

spo

ľahlivosť a odolnosť

čas uvedenia na trh a znižovanie nákladov

hmotnos

ť a veľkosť

191

Motor a pohon vozidiel

Výskum a vývoj v oblasti technológií

Hlavné výzvy pre výskum predstavujú nasledovné
oblasti a technológie:

Zlepšenie procesu spa

ľovania

Optimalizácia hnacích sústav

Zlepšenie kontroly emisií

Zmenšenie rozmerov hnacích sústav

Virtuálne navrhovanie

Minimálna potreba údržby

192

Alternatívny pohon vozidiel

Výskum a vývoj v oblasti technológií

Hybridné, elektrické vozidlá a vozidlá využívajúce alternatívne
zdroje energie predstavujú problematiku, ktorá zah

ŕňa nasledovné

systémy a funkcie:

aplikácia nových a alternatívnych typov palív, ako vodík,
kvapalný plyn (LPG), stla

čený zemný plyn, kvapalný zemný

plyn, bionafta a metanol, resp. etanol

konverzia energie z alternatívnych palív na využite

ľnú

mechanickú energiu

elektricky pohon vozidiel, systémy uchovávania energie, hybridy
a palivové

články pre priamu premenu paliva na elektrickú

energiu

193

Alternatívny pohon vozidiel

Výskum a vývoj v oblasti technológií

Vývoj nových systémov pohonu je orientovaný najmä na
hlavné oblasti:

- vodíkové a palivové

články

- hybridné motory a inovatívne motory s vnútorným

spa

ľovaním

- vylepšené konven

čné a alternatívne palivá

194

Hlavné výzvy pre výskum predstavujú nasledovné oblasti a
technológie:

Alternatívny pohon vozidiel

Výskum a vývoj v oblasti technológií

Hybridné elektrické aplikácie ako sú

časť systému pohonu,

ktorá podporuje spa

ľovací motor, prípadne funguje

samostatne v špecifických situáciách. Podporné systémy a
komponenty, na ktoré sa prioritne zameriava vývoj, sú:

Batérie

Elektrické motory a prevodníky elektrickej energie

Inovácie v oblasti spa

ľovacích motorov, prevodov a výfuk.

systémov

Elektronické riadenie motora

195

Alternatívny pohon vozidiel

Výskum a vývoj v oblasti technológií

Elektromobily.
Hlavným obmedzením koncepcie elektromobilov je limitovaný
dojazd. Širokému využitiu týchto vozidiel bráni najmä

čas

potrebný na dobitie. Výzvy predstavuje riešenie batérií s
vysokou kapacitou pri minimálnej hmotnosti, optimalizované
nabíjanie pre maximálnu životnos

ť, diagnostika a recyklovanie.

Technológie v tejto oblasti sa zameriavajú na:

inovácie batérií,

alternatívne systémy uchovávania energie (hydraulické a

zotrva

čníkové systémy),

vývoj nanotechnológií a biotechnológií

systémy riadenia

196

Aplikácie v oblasti palivových

článkov.

Závisia na nasledovných oblastiach výskumu:

inovácie konštrukcie, zlacnenie výroby palivových

článkov a

podporných systémov,

zvýšenie životnosti a minimalizácia potreby údržby

vývoj nových materiálov (platne a membrány)

optimalizácia dizajnu: uloženie, podporné systémy, tepelné

vodné hospodárstvo

kompresory a

čerpadlá s nízkou spotrebou energie a nízkou

úrov

ňou hluku

systém zásobovania vodíkovým palivom

vyššia efektívnos

ť výroby tekutého vodíka

kryogénne vstrekovanie paliva

Alternatívny pohon vozidiel

Výskum a vývoj v oblasti technológií

197

Alternatívne palivá pre konven

čné vozidlá:

- spôsoby udržate

ľnej mobility

- alternatívne spôsoby výroby palív z obnovite

ľných zdrojov

Alternatívny pohon vozidiel

Výskum a vývoj v oblasti technológií

198

Softvér, sníma

če elektronika a telematika

Výskum a vývoj v oblasti technológií

Hlavné výzvy pre výskum a vývoj v tejto oblasti
predstavuje:

199

Softvér, sníma

če elektronika a telematika

Výskum a vývoj v oblasti technológií

200

Softvér, sníma

če elektronika a telematika

Výskum a vývoj v oblasti technológií

201

Konštrukcia a materiály

Výskum a vývoj v oblasti technológií

Hlavné smery vývoja:

202

Konštrukcia a materiály

Výskum a vývoj v oblasti technológií

203

Konštrukcia a materiály

Výskum a vývoj v oblasti technológií

204

Konštrukcia a materiály

Výskum a vývoj v oblasti technológií

205

Konštrukcia a materiály

Výskum a vývoj v oblasti technológií

206

Konštrukcia a materiály

Výskum a vývoj v oblasti technológií

207

Konštrukcia a materiály

Výskum a vývoj v oblasti technológií

208

Konštrukcia a materiály

Výskum a vývoj v oblasti technológií

209

Konštrukcia a materiály

Výskum a vývoj v oblasti technológií

210

Oblas

ť dizajnu a výrobných procesov zahŕňa všetky činnosti a

procesy, spojené s návrhom a vývojom automobilov:

Generovanie inova

čných nápadov, dizajnérske procesy a

výroba modelov

Inžiniersku

činnosť

Výroba prototypov

Výrobné procesy a technológie výroby komponentov

Montáž

Testovanie

Užívate

ľská podpora

Recyklácia / regenerácia

Súvisiace

činnosti: riadenie dodávateľských reťazcov,

marketing, logistika, distribúcia a predajná/servisná sie

Dizajn a výrobný proces

Výskum a vývoj v oblasti technológií

211

Dizajn a výrobný proces

Výskum a vývoj v oblasti technológií

Hlavné výzvy v tejto oblasti:

212

Dizajn a výrobný proces

Výskum a vývoj v oblasti technológií

213

Dizajn a výrobný proces

Výskum a vývoj v oblasti technológií

214

Dizajn a výrobný proces

Výskum a vývoj v oblasti technológií

215

Smerovanie priem. inovácií v EU

216

Inova

čné trendy v sektore výroba

Do 10-tich rokov

Do 20-tich rokov

Modulárne konštrukcie automobilov a
agregátov

Flexibilné viacú

čelové montážne linky

Zahr

ňujúce subdodávateľskú sieť

Dizajn pre demontáž

Integrovaná elektronická výmena dát

Technológia rýchlej montáže a
demontáže

Rekonfigurovate

ľné montážne systémy

Partnerstvá pre náro

čný výskum a vývoj a

technologické investície

Nová architektúra automobilov a systémov

dopravy

Nízko kapitálová a nákladová výroba

Konfigurácia automobilov pod

ľa dílerov

Optimalizácia globálnych, regionálnych

a lokálnych dodávate

ľských sietí

Rekonfigurovate

ľné nástroje a prípravky

Elektronická výmena dát

Nové materiály

Rekonfigurovate

ľné prípravky

Hromadná výroba špeciálnych kompozitorov

Manažment tolerancií

Virtuálna technológia pre projektovanie

závodov a ich rekonštrukcií

Tréning na virtuálnej montáži

Zdie

ľanie špecifických výrobných procesov

Vzdelávanie pre sofistikované
technológie

Vysoko automatizovaná výroba

217

6. Prognózy a trendy v

automobilovom priemysle

218

Základné trendy

dlhšie životné vyhliadky - viac starších vodi

čov požaduje

viac bezpe

čnostných funkcií,

zmena životného štýlu - o

čakáva sa viac než len

preprava,

X-generácia (mladí) - rastú požiadavky na oblas

čítačov a multimédií,

zvyšovanie dopravného za

ťaženia - viac času tráveného

v automobile.

Sociodemografické trendy:

219

Základné trendy

zvyšovanie globálnych pravidiel, ekonomika paliva,
environmentálne faktory, bezpe

čnosť,

regionálna harmonizácia zákonov (legislatívy)

Legislatívne trendy:

220

Základné trendy

elektronika vedie k technologickým zdokonaleniam,

obrovská explózia v komunika

čnej a počítačovej

technológii,

miniaturizácia produktov.

Technické trendy:

221

Základné trendy

poskytovanie služieb ako dominujúci derivátor,

globálna akvizícia/fúzia,

rozvinutie automobilového trhu v Európe a Severnej
Amerike, rast na iných trhoch,

rýchly nástup globalizácie na trhy do inžinierskych
činností a do získavania zdrojov,

kratší životný cyklus výrobku- redukcia času noví
objavujúci sa konkurenti- softvér a poskytovanie služieb.

Priemyselné trendy:

222

Základné trendy

cena, kvalita, výkon služieb a obsluhy, bezpe

čnosť,

komfort- pohodlie, ekonomika paliva, prostredie,

priority

často závisia od regiónov,

námet na zmenu, globálne otep

ľovanie môže spôsobiť,

že ekonomika paliva a prostredie sa stanú najvyššími
prioritami.

Prioritné zákaznícke trendy:

223

Základné trendy

nové použitie materiálov (polyuretán, polypropylén, vysoko
pevné ocele, absorb

čné materiály, zliatiny hliníka a horčíka,

keramické materiály, kompozitné materiály a iné),

nové technológie (elektromagnetické tvarovanie Al a Mg
zliatin, hydraulické tvárnenie, laserové zváranie ocele s
hliníkom, laserové zváranie plastov, vákuové tlakové
odlievanie, tenkostenné a hrubostenné odliatky, sendvi

čové

plechy, plechové výlisky a iné),

moderné metódy spracovania (virtuálna realita, po

čítačové

simulácie testovania, metóda kone

čných prvkov, CAD, CAM,

CAPP, CASE, CIM, Rapid Prototyping, simultánne inžinierstvo,
po

čítačové modelovanie a iné).

Technologické trendy:

224

Prognózy výroby a odbytu automobilov

Východiskové predpoklady prognózy (OECD-2015) sú :

Diferencovaný hospodársky rast v jednotlivých regiónoch.
Najvyššie tempo rastu miezd je dosahované v Ázii (

Čína, India,

Thajsko a iné) na úrovni 10% ro

čne. (Celkový prírastok 250%)

Celkový rast v prognózovanom období 4-5% ro

čne je očakávaný

vo vä

čšine krajín južnej Ameriky a východnej Európy.

S oh

ľadom na zotrvačnosť vozidlového parku je predpokladaná

obnova vozidiel v perióde 13-14 rokov.

Prognostické

údaje predpokladajú

investície do výroby

automobilov v objeme 150 mld. USD a 400 - 500 mld. USD do
výroby komponentov a obchodných sietí. Prognostický model je
podrobne uvedený nasledujúcich tabu

ľkách.

225

V západnej Európe je prognózovaný rast predaja

automobilov o 4,5 milióna (33%) a zvýšenie parku vozidiel
o 40 miliónov (na 230 v roku 2015 - 21 % rastu).

V severnej Amerike je prognózovaný rast predaja o 40%

čne (23 miliónov) a celkový vozidlový park dosiahne

úrove

ň 295 miliónov (29% rastu). Hustota vozidiel je

považovaná za saturovanú. Hustota vozidiel osôb vo veku
20-64 rokov je 1000 vozidiel na 1000 obyvate

ľov.

V strednej a južnej Amerike rast predaja a výroby

dosiahne úrove

ň 6,7 milióna automobilov (rast predaja o

191% a výroby o 353%).

Prognóza vývoja

226

Výraznejšie zmeny sú o

čakávané v Japonsku a v Kórei. Pri

raste predaja o 23 % 10,3 miliónov dôjde k poklesu výroby
o 20% (10,1 miliónov)

čím dôjde k vyrovnaniu odbytu a

výroby v zóne podobne ako v ostatných

častiach sveta.

Prognózovaný rast hustoty vozidiel o 13% a vozidlového
parku 15% (768 miliónov).

Najdynamickejší rast výroby a predaja je uvažovaný vo
zvyšku Ázie, 22.4 miliónov automobilov

čo predstavuje rast

o 240%.

Prognóza vývoja

227

Sumárne údaje prognózy:

- zvýšenie parku automobilov do roku 2015 o 400

miliónov

- zvýšenie ro

čnej produkcie automobilov do roku

2015 o 41 miliónov

Prognóza vývoja

228

Najvyššie tempá prírastkov výrobných kapacít sú:

1. Ázia (mimo Japonska a Kórei)

43%

2. Severná Amerika

21%

3. Stredná a Latinská Amerika

11%

4. Východná Európa

11%

Prognóza vývoja

229

Prognóza vývoja (OECD-2015)

230

Prírastok výrobných kapacít do r.2015

231

Trendy v inováciách automobilov

nová kvalita malých automobilov a ich preferencie,

variantnos

ť modelov ako nevyhnutná podmienka

uspokojenia segmentovaných trhov, spolu so
snahou maximálneho uspokojenia individuálnych
nárokov zákazníkov,

plnenie vyvíjajúcich sa ekologických noriem,

zvyšovanie bezpe

čnosti a spoľahlivosti.

ľadanie ciest na zmeny pohonov (elektrické,

plynové).

232

Hnacie sily globalizácie automobil. výroby

Koncentrácia výrobcov

Regionalizácia výroby

Zákaznícka orientácia výroby automobilov

Liberalizácia obchodu s automobilmi

Štandardizácia a certifikácia

Rozvoj globálnych logistických sietí

Inova

čný a technologický rozvoj

Rešpektovanie sociálno – ekonomických faktorov

233

Prognóza vývoja pod

ľa FAST 2015

Zoznam hlavných bodov technologických zmien do
roku 2015:

rozsiahle inovácie špecifických modulov,

zvyšovanie podielu elektrických a elektronických
komponentov,

sie

ť komponentov a expanzia softvérových funkcií

automobilu,

modularizácia podvozku a konštrukcie vozidla

vstup alternatívnych riadiacich systémov,

zvyšovanie použitia inova

čných materiálov,

zmeny vo výrobných technológiách.

234

zvyšovanie konkuren

čnej schopnosti,

silnejúce partnerstvá medzi automobilovými výrobcami a
dodávate

ľmi,

malé a stredné podniky sú garantom napredovania,
inovácií a ekonomického rastu,

medzipodniková kooperácia a strategické aliancie,

zlepšovania podnikového plánovania,

logistika a elektronický obchod, manažment dodávate

ľskej

ťaze,

priemyselné parky,

štandardizácia termínov, identifikácia výrobkov,

služby pre zákazníka,

ochrana životného prostredia, bezpečnosť vozidiel

Trendy v dodávate

ľskom sektore AP

235

Trendy v dodávate

ľskom sektore AP

silná spolupráca dodávate

ľov v automobilov priemysle na vývoji

prvkov

redukcia po

čtu dodávateľov - otvorené dlhodobé partnerstvá s

vybranými výrobcami komponentov (tzv. základné "jadro"
dodávate

ľov), a jednania o výraznej redukcii nákladov

vytváranie strategických aliancií a Joint-Venture

rast vstupu európskych dodávate

ľov na trhy v USA

vyššie investície do VaV

vysoký stupe

ň flexibility

ponuka špeciálnych produktov

rozvoj modularizácie

flexibilita dodávate

ľov

opätovná použite

ľnosť výrobného zariadenia

236

Trendy v dodávate

ľskom sektore AP

opätovná použite

ľnosť výrobného zariadenia,

modifikovate

ľné popr. opätovne využiteľné náradie,

štandardizácia základných prvkov výrobného procesu
(napr. surovín),

umiestnenie výroby,

obalová technika,

štandardizácia k

ľúčových bodov výrobného dizajnu

modifikovate

ľnosť výrobného priestoru.

237

7. Automobilový priemysel na

Slovensku

238

Automobilový priemysel na Slovensku

Slovensko je v sú

časnosti jednou z najatraktívnejších

krajín v Európe pre investovanie v automobilovom

priemysle.

Volkswagen - Bratislava, Martin

PSA Peugeot Citroen – Trnava

KIA - Žilina

Toyota

Rover

Brigestone

Mazda

Honda

Ford

239

Automobilový priemysel na Slovensku

ZAP SR – Združenie automobilového priemyslu SR

Založenie: 22.júna 1993 – 14 organizácií z oblasti výroby a

predaja automobilov

V sú

časnosti viac ako 180 subjektov

Členstvo v OICA (Svetová organizácia výrobcov automobilov)

Členstvo v ACEA (Európ. asociácia výrobcov automobilov)

Nápl

ň:

výskum a vývoj,

výroba a predaj motorových vozidiel, ich komponentov a ú

čelových

nadstavieb

dovoz motorových vozidiel

príprava vysokoškolsky vzdelaných odborníkov pre automobilový a

príbuzný priemysel

servis a prevádzka cestných vozidiel

240

Dôvody pre investovanie na Slovensku

Blízkos

ť trhu – potenciál rastu

Stabilné ekonomické prostredie

Štátna podpora pre zahrani

čné investície

Lacná pracovná sila

241

TAZ – Trnavské automobilové závody
(Tatra Argo, Škoda 1203-koniec výroby v roku 1999,
nápravy pre V3S, plechy)

V automobilke BAZ (vznikla v roku 1971) sa krátko
vyrábali aj nákladné automobily Praga V3S a modely
Škoda Garde a Rapid (výpomoc pre Škodu Mladá
Boleslav). Modely radu Škoda 105/120/130 skon

čila v

roku 1990. O rok neskôr (1991) bola

časť spoločnosti

BAZ predaná spolo

čnosti Volkswagen (VW) a

transformovaná na Volkswagen, s.r.o., Bratislava.
Výroba v BAZ sa orientovala na komponenty pre
automobilový priemysel a rôzne jednoú

čelové a

špeciálne stroje, nástroje a zariadenia. Najdôležitejším
odberate

ľom BAZ bola Škoda Mladá Boleslav.

História

242

Vývoj výroby automobilov v SR

243

Vývoj investícií do automobilového priemyslu

244

Volkswagen Slovakia

Bratislavské automobilové závody, š.p. (predchodca
akciovej spolo

čnosti) boli založené 03.04.1974.

Volkswagen Bratislava, spol. s r.o. vznikol 30. 05.1991
(podpisom základnej dohody).

Volkswagen AG vlastnil 80 % podniku (základné imanie
spolo

čnosti 48 mil nemeckých mariek) a 20 percentný

podiel ostal BAZ (12 mil. mariek).

V júni roku 1994 patrilo VW už 89,4 % (96,2 mil DM ), BAZ
10,6 % (12 mil DM ).

Od decembra 1994 je Volkswagen AG stopercentným
vlastníkom bratislavského závodu (108,2 mil DM).
VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s.

245

Sériová výroba automobilov sa za

čala 12. februára 1992.

Za 15 rokov bolo v Bratislave vyrobených viac než 1,9
milióna vozidiel.

Prvým vozidlom spolo

čnosti bol VW Passat B3 Arriva.

Odvtedy sa na Slovensku produkovali VW Golf, VW Bora,
VW Polo, VW Touareg,

či Seat Ibiza a Audi Q7.

Pôvodná ponuka v

čiernej a bielej farbe sa za 15 rokov

rozšírila na 41.

V roku 2001 sa za

čala výroba VW Passat Variant.

V roku 2003 vyrobil automobilový závod miliónte vozidlo.

Medzi

časom bolo vyrobených viac ako 1,5 milióna

vozidiel.

Volkswagen Slovakia

246

čet zamestnancov sa zvýšil z počiatočných 112 na

viac ako 10 000. Prevádzka zvýšila medzitým aj svoje
výrobné kapacity a rozšírila po

čet výrobných hál z

pôvodných 3 na 8.

Výrobno-montážny podnik, Volkswagen Slovakia, a. s.,
vyrába vo svojich závodoch v Bratislave a Martine
osobné vozidlá, diely pre prevodovky, ako aj
samostatné prevodovky.

V roku 2005 vyrobila VW Slovakia viac než 218-tisíc
vozidiel, 368-tisíc prevodoviek a 21,4 milióna dielov pre
prevodovky. Import dosiahol 90,98 miliardy Sk a export
153,82 miliardy Sk. Celkové tržby dosiahli 4,035 miliardy
EUR.

Volkswagen Slovakia

247

Volkswagen Slovakia

V októbri roku 2004 – odštartovala na Slovensku výroba
najnovšieho luxusného vozidla koncernu Volkswagen,
ktorá si vyžiadala modernizáciu a výmenu 80 percent
výrobných technológií továrne. Nábeh výroby Audi Q7 si
napríklad vyžiadal aj prestavbu lakovne. To všetko sa
odohralo v Devínskej Novej Vsi.

Pokles zaznamenala aj v roku 2005. Dôvodom bola
prestavba výrobných liniek na nový výrobný program.

Koncom roku 2005 ukon

čila firma nábeh nového vozidla

AUDI Q7 a za

čala so sériovou výrobou. Produkcia

vozidla Q7 predstavuje nosnú výrobu závodu. Okrem
tohto modelu vyrába spolo

čnosť aj terénne vozidlo

Touareg a modely VW Polo a Porsche Cayenne, ktorý
čaká po prevoze z Bratislavy v Nemecku už len
skompletizovanie s podvozkom a pohonnou jednotkou.

248

Volkswagen Slovakia

VW Slovakia je najvä

čším slovenským exportérom,

pri

čom vývoz závodu predstavuje asi 20 % celkového

exportu SR. Za 1. polrok tohto roka objem exportu VW
Slovakia dosiahol 80 miliárd Sk. V sú

časnosti tu

pracuje asi 10 300

pracovníkov. Dcérskou

spolo

čnosťou je výrobno-montážny závod v Martine,

ktorý vyrába okrem osobných áut aj prevodovky do áut.

Na najbližšie roky nazna

čil šéf fabriky Thomas Schmall

úmysel dosiahnu

ť výrobu na úrovni 270-tisíc áut ročne,

ba i ešte viac. Pre taký objem závod zrejme bude
potrebova

ť ďalšie posilnenie výrobného portfólia.

249

Volkswagen Slovakia

Denne sa v závode vyrobí 1 000 vozidiel, z toho 300 je
nových Touaregov GP. Znamená to ro

čnú produkciu

220- až 250-tisíc aut, v závislosti od počtu pracovných
dní.

Závod má dve linky na hromadnú výrobu, pre výrobu
náro

čných luxusných automobilov, zväčša bežiace na

štyri smeny (teda 20 smien z 21 týždenne –jedna sa
využíva na údržbu).

Nový Touareg, má 2 300 nových dielov, jedine

čné

technické riešenia a okrem zmeny zov

ňajšku

modernizáciou prešiel aj interiér. Až 70 % produkcie
predstavujú automobily triedy SUV.

250

Volkswagen Slovakia – Martin

Komponenty pre automobilové prevodovky a podvozky,

V sú

časnosti tento závod zamestnáva cca 1000

pracovníkov.

Presiahli hranicu 100 miliónov vyrobených
komponentov od spustenia výroby v roku 2000.

V roku 2005 vyrobili v závode 21,4 milióna kusov
komponentov v hodnote takmer 77 miliónov eur,

čo je v

prepo

čte asi 2,7 miliardy slovenských korún.

251

PSA Peugeot-Citroën

Dohoda o výstavbe novej továrne automobilky PSA Peugeot-
Citroën v Trnave bola podpísaná 29.1. 2003.

Celkové náklady pre podporu zahrani

čnej investície SR by sa

mali pohybova

ť okolo 6,5 miliardy Sk. Z toho 2,2 miliardy Sk

boli prostriedky na výkup pozemkov a vybudovanie
infraštruktúry. V celkovej sume sú zapo

čítané i daňové úľavy a

príspevky na novovytvorené pracovné miesta a rekvalifikáciu.

252

Základný kame

ň závodu bol položený v lete roku 2003

a výstavba trvala necelé tri roky.

Závod má rozlohu takmer 300 ha.

Investícia druhej najvä

čšej európskej automobilky

predstavovala 700 mil. eur.

Automobilka v Trnave je technologicky
najmodernejším závodom skupiny PSA Peugeot-
Citroën.

Sériová výroba sa za

čala v júni roku 2006.

Prínosy: vytvorenie 3500 priamych pracovných miest a
6 až 7 tisíc miest v sekundárnej sfére, zvýšenie
exportu, rast hrubého domáceho produktu a pozitívny
dopad na podnikate

ľské prostredie.

PSA Peugeot-Citroën

253

PSA Peugeot-Citroën - produkcia

Od spustenie sériovej výroby v júni bolo v roku 2006
vyrobených 51 000 automobilov v dvoch pracovných
zmenách. Denná produkcia predstavovala 670
automobilov.

V roku 2007 cca 240-tisíc automobilov

od roku 2008 by mala továre

ň vyrábať naplno – 300-

tisíc automobilov ro

čne v troch zmenách. Vo výrobnej

náplni fabriky bude nový model Peugeot 207. Trnavský
závod je najvä

čší výrobca tohto modelu v celom

koncerne (Poissy, Madrid)

Momentálna denná produkcia sa pohybuje na úrovni
takmer 700 vozidiel a v závode pracuje okolo 3 300
ľudí.

254

KIA Motors

255

KIA Motors

256

Celková rozloha závodu je 166 ha, zastavaná plocha
predstavuje 16,3 ha.

Celý závod sa skladá z piatich

častí: lisovňa, karosáreň,

lakov

ňa, motoráreň a montážna hala.

Bol navrhnutý a vybudovaný tak, aby

čo najmenej

ťažoval životné prostredie.

Je to najnovšia, najvybavenejšia a najefektívnejšia
továre

ň v Európe, v súčasnosti zamestnáva približne 1

600

ľudí. V roku 2009 ich bude v 3 pracovných

zmenách pracova

ť 3 000.

Bola postavená v rekordnom

čase. Od položenia

základného kame

ňa po spustenie výroby ubehlo len 28

mesiacov. Kompletné náklady sa vyšplhali na 3
miliardy eur. Tento závod vytvorí priamo i nepriamo 10
000 pracovných miest.

KIA Motors

257

KIA Motors

V oblasti ochrany životného prostredia sú v závode
použité najmodernejšie technológie a špičkové
laboratóriá.

Vo všetkých výrobných prevádzkach je zavedený
systém riadenia odpadov,

čím je zabezpečené správne

triedenie a zaobchádzanie s odpadmi.

Každá výrobná hala je vybavená špeciálnou
vzduchotechnikou, ktorá zabezpe

čuje priame

odvádzanie výparov a exhalátov z výrobného procesu.

Postupne sa zavádza systém environmentálneho
manažmentu v súlade s medzinárodnými štandardami,
ktorý potvrdí a zdôrazní dôležitosť environmentálnej
zodpovednosti v spolo

čnosti Kia Motors

258

KIA Motors

Výroba sa realizuje pomocou najmodernejších
výrobných technológii a takmer 400 robotov. Pri
maximálnom využití výrobnej kapacity sa odhaduje
produkcia 300 000 automobilov ro

čne, čo predstavuje až

100 kusov na zamestnanca. To znamená dosiahnutie
jednej z najvyšších úrovní produktivity v automobilovom
priemysle. Spolo

čnosť plánuje vyrábať 3 modely áut a 4

typy motorov.

Prvým modelom vyrábaným v žilinskom závode je nový
model Kia cee’d, 5-dverová verzia, ktorý je ur

čený pre

európsky trh. Ponúka širokú škálu výbavy - 3 benzínové
a 2 dieselové motory s výkonom od 90 do 143 koní, 4
farebné koncepty interiéru, 5 prevedení centrálneho
panelu, 7 rôznych druhov

čalúnení a 12 farieb karosérie.

259

KIA Motors

Kontrola kvality prebieha po

čas celého výrobného

procesu, od dodávky výrobných dielov a

ž po kontrolu

vyrobeného automobilu. Kvalitu kontrolujú štyri tímy,
ktoré v laboratóriách pracujú s najmodernejšími
technológiami. Svoju pozornos

ť sústreďujú na kontrolu

kvality dielov, motora a vyrobených vozidiel, pri

čom nad

všetkým dohliada špeciálny tím riadenia kontroly.

Na konci celého procesu výroby a kontroly kvality
špeciálny tím našich zamestnancov vykonáva nezávislú
kontrolu, ktorá hodnotí náhodne vybrané vozidlá z
poh

ľadu zákazníka. Ide o tzv. zákaznícky audit, v rámci

ktorého je vozidlo opä

ť podrobené kontrole podľa

sprísnených kritérií,

čo zaručuje najvyššiu kvalitu a

eliminuje riziko reklamácií zo strany zákazníkov.

260

V sú

časnosti sa v Žiline na plno vyrába model Ceed. Od

leta 2005 sa v závode inštalovali nové technológie na
jeho výrobu, koncom roku 2006 za

čala skúšobná

výroba, a v roku 2007 dostali predajcovia novú Kiu
Ceed.

Na rok 2008 hovoria plány o uzavretí základnej zostavy
trojdverovým športovo ladeným vozidlom (ProCeed).
Výrobné kapacity fabriky, po rozšírení nastavené na 300-
tisíc vozidiel ro

čne, by podľa predbežných plánov Kie

Motors mohlo vy

ťažiť aj terénne SUV.

KIA Motors

261

8. Sociálne a ekonomické

aspekty automobilovej výroby

262

Sociálne vz

ťahy

Dvojrozmerný charakter

zodpovednos

ť a vzťahy

vyplývajúce z vlastníctva a

používania automobilov

zodpovednos

ť a vzťahy

vyplývajúce z výroby

automobilov

Trvalo udržate

ľná mobilita: Také komplexné opatrenia, ktoré

umožnia, aby aj budúce generácie mohli využívať automobily v
rovnakom množstve a pri lepších kvalitatívnych parametroch..

263

automobil ako výrobný prostriedok na dopravu osôb a tovaru

automobil ako prostriedok na zabezpe

čenie základných

potrieb: dochádzka do zamestnania, starostlivos

ť o rodín

výroba a prevádzka automobilov ako významný
zamestnávate

Vlastníctvo automobilu a jeho používanie paralelne splňuje
viacero potrieb:

Sociálne vz

ťahy

1. Základné trendy

264

automobil ako prostriedok zvýšenia kvality života pre osobné
potreby a vo

ľný čas: turistika, šport, kultúra, hobby, kontakty

medzi

ľuďmi

automobil ako majetok a symbol postavenia, alebo prestíž

Vlastníctvo automobilu a jeho používanie paralelne splňuje
viacero potrieb:

Sociálne vz

ťahy

2. Nadstavbové potreby

265

osobný automobil je najdôležitejším prostriedkom
mobility obyvate

ľstva

osobný automobil svojimi parametrami
pohotovosti, úplnosti dopravy „od dverí dverám“ a
zabezpe

čením súkromia nemá adekvátnu

substitúciu

osobný automobil má priaznivé charakteristiky aj z
h

ľadiska rýchlosti dopravy, pohodlia a nákladov.

Sociálne vz

ťahy

266

Rozvoj dopravnej infraštruktúry, transeurópske dopravné siete, riešenie

bezpe

čnostných a environmentálnych problémov, nové techniky

manažovania dopravy na báze telematiky, úspornejšie pohony a iné.

globalizácia. Podnikate

ľské transakcie, ale aj

dochádzanie do zamestnania sa odohrávajú na stále
rozsiahlych teritóriách a v zložitejších kombináciách

individualizácia potrieb. Rast lokalizovanej logistiky,
dovoz nákupov do bytu, cestovanie za zábavou a
športom a iné.

pretrvávajúca preferencia flexibilnejšej automobilovej
dopravy pred inými technikami

podporné trendy pre automobilovú dopravu

Hnacie sily pre rast automob. dopravy

267

Brzdiace sily pre rast automob. dopravy

rastúca hustota dopravy, ako limitujúci faktor flexibility a
časových výhod

neur

čité trendy v nákladoch na palivá

legislatívne opatrenia odvodené od ochrany životného
prostredia

rast podielu služieb, miniaturizácia produktov a
informatika s dopadom na dopravu

268

Vlastníctvo osobných automobilov

Vybavenos

ť obyvateľov osobnými automobilmi sa

hodnotí ukazovate

ľom počet osobných

automobilov na 1000 obyvate

ľov.

Konštatuje sa extrémne vysoká rozdielnos

vybavenosti automobilmi

269

Vlastníctvo osobných automobilov

1. Osobné preferencie pre vlastníctvo automobilu. Konštatuje sa

pretrvávajúci záujem o nákup automobilov vo všetkých sociálnych
skupinách.

2. Technicko-organiza

čné možnosti nákupu. Voľný obchod,

distribu

čná politika výrobcov a vybudovaná servisná sieť

umožňujú prakticky na celom svete (mimo takých krajín, ako je
napr. Kuba, Severná Kórea) pohodlný nákup automobilu. Nákup
je naopak silne podporovaný pôžičkami, lízingom a inými
výhodami.

Na rast vybavenia obyvate

ľstva automobilmi pôsobia 4

základné faktory:

270

Vlastníctvo osobných automobilov

3. Náklady na prevádzku automobilu. Náklady na palivo, poistenie,

poplatky, servis a náhradné diely (bez amortizácie automobilu).
Tendencia rýchlejšieho rastu prevádzkových nákladov na
automobil (rast celkových životných nákladov) je celosvetová a
predpokladá sa dlhodobé pokra

čovanie trendu. Tento faktor sa

preto integruje pri nákupnom správaní s cenou automobilu do
celkových nákladov po

čas doby životnosti vozidla.

4. Cena automobilu v relácii k príjmom. Vz

ťah ceny a príjmov pre

nákup bol a zrejme ostane dominantným faktorom nákupného
správania sa. Stratégia výrobcov automobilov v tomto smere
dokumentuje historické fakty. V súvislosti s vlastníctvom
automobilov, ako dôsledkom širších sociálnych vplyvov možno
identifikova

ť aj trendy v zmenách štruktúry automobilového parku

271

Ľudské zdroje

Automobilový priemysel je významným

zamestnávate

ľom.

Expertízny odhad priamych zamestnancov v
celosvetovom meradle je cca 10 miliónov pracovníkov.

Pre hodnotenie vplyvu AV na zamestnanos

ť však treba

hodnoti

ť zamestnanosť aj v nadväzujúcich výrobných

odboroch (všeobecné strojárstvo, elektrotechnika,
chémia, servis, obchod, služby a iné).

272

Ľudské zdroje

vyššiu úrove

ň miezd

rozvinutú sociálnu starostlivos

ť a sociálne istoty

technickú úrove

ň pracovísk a ich bezpečnosť

motiva

čné faktory a kariérový rast pracovníkov

Pracovné miesta v automobilovom priemysle sú
dlhodobo považované za atraktívne s oh

ľadom na:

273

Mzdy v automobilovom priemysle sú zna

čne

diferencované a diferencované je aj tempo

medziro

čných prírastkov.

Špi

čkovú úroveň predstavujú mzdy v

najrozvinutejších štátoch.

Z h

ľadiska trendov možno konštatovať

približovanie sa úrovne miezd k referenčnej úrovni
priemerov vo vyspelých štátoch v dlhodobom
časovom horizonte. Je to však významne
ovplyv

ňované celkovými mzdami príslušného

regiónu.

Ľudské zdroje

274

Ľudské zdroje

Pracovné sily v automobilovom priemysle v

roku 2000

(údaje v percentách)

40%

55%

Vý roba dielov

Vý roba v ozidiel a m otorov

Vý roba k aros érií a prív es ov

275

Ľudské zdroje – techniky

Významný rast celkovej kultúry práce. Uplat

ňovanie

takých prvkov, ako sú poriadok na pracoviskách,

čisté

pracovné prostredie, technické vybavenie pracovísk, dizajn
pracovísk, bezpe

čnosť práce. Silný vplyv na túto oblasť malo

uplat

ňovanie techník japonského manažmentu JIT.

Internacionalizácia podnikovej kultúry. V súvislosti s
globalizáciou je akceptovaný trend štandardizácie
spôsobilosti a techniky práce na

ľubovoľnom mieste na

svete, tak ako je to v štandarde najlepších podnikov firmy.

Flexibilita pracovníkov. Je založená na atribútoch
multiprofesnosti tímovej práce, vo

ľnejšie štruktúrovanom

pracovnom

čase, motivácii k mobilite práce a ďalších

faktoroch.

276

Podpora tvorivosti a iniciatívy pracovníkov pre
zlepšovanie Vývoj foriem pracovnej iniciatívy.

Skupiny pre hodnotovú analýzu. Zlepšenia v tvorbe
nových výrobkov a znižovaní výrobných nákladov.

Skupiny bezchybnej práce Hlavným cie

ľom je viesť

robotníkov k bezchybnej práci s delegovaním zodpovednosti
za kvalitu

Dielenské krúžky sú ďalšou z foriem organizácie
zvyšovania produktivity na báze širšej zainteresovanosti
robotníkov pri riešení technických a výrobných problémov

čebné skupiny sú ďalšou modifikáciou foriem iniciatívy. Sú

zamerané na zvyšovanie produktivity formou prehlbovania
znalosti a zru

čnosti pracovníkov.

Ľudské zdroje – techniky

277

Podpora tvorivosti a iniciatívy pracovníkov pre
zlepšovanie Vývoj foriem pracovnej iniciatívy.

Skupiny pre hodnotovú analýzu. Zlepšenia v tvorbe
nových výrobkov a znižovaní výrobných nákladov.

Skupiny bezchybnej práce Hlavným cie

ľom je viesť

robotníkov k bezchybnej práci s delegovaním zodpovednosti
za kvalitu

Dielenské krúžky sú ďalšou z foriem organizácie
zvyšovania produktivity na báze širšej zainteresovanosti
robotníkov pri riešení technických a výrobných problémov

čebné skupiny sú ďalšou modifikáciou foriem iniciatívy. Sú

zamerané na zvyšovanie produktivity formou prehlbovania
znalosti a zru

čnosti pracovníkov.

Ľudské zdroje – techniky

278

Ľudské zdroje – techniky

Systém krúžkov kvality ako základnej formy pracovnej
iniciatívy pre kontinuálne zlepšovania vznikol v japonskej
automobilke Toyota ako integrálna sú

časť systému Just-In-

Time. Postupne sa stal štandardným prvkom obohateným o
ďalšie princípy.

V sú

časnosti nadobúda pracovná iniciatíva novú pozíciu z

ľadiska inovácií. Hlavnou ideou je uvoľniť inherentný

potenciál pracovnej sily pre produkovanie inova

čných idei,

prostredníctvom vo

ľnosti k zlepšovaniu a motivovaniu pre

zlepšenie (niektoré systémy sú štruktúrované ako i-motion
inova

čný pohyb).

Dôležité sú aj systémy rýchleho rozhodovania o podaných
zlepšovacích návrhoch, hodnotenia prínosov a odme

ňovania.

279

celoplošný systém podnikového vzdelávania

kontinuita vzdelávania tzv. celoživotný vzdelávací systém

kombinácia inštitucionálnych foriem (školy, kurzy a iné) so
samovzdelávaním

vzdelávanie ako sú

časť pracovných úloh, vrátane hodnotenia

a odme

ňovania

predstih vzdelávania pred potrebami

vzdelávanie v najširšom pojatí t.j. sú

časťou podnikového

vzdelávania je aj vzdelávanie dodávate

ľov a zákazníkov

Ľudské zdroje – techniky

V manažmente ľudských zdrojov rastie významnosť

vzdelávania pracovníkov v súvislosti s megatrendom „u

čiacich

sa organizácií“.

Document Outline

Typológia automobilového priemyslu

Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.

Ďalšie poznámky z predmetu ammmy