skripta.pdf

Technická univerzita v Košiciach

Strojnícka fakulta

Ústav technológií a manažmentu

INOVÁCIE A TECHNICKÁ TVORIVOSŤ

Prof. Ing. Milan KOVÁČ, DrSc.

december 2003

INOVÁCIE A TECHNICKÁ TVORIVOSŤ

TU Košice

2

Recenzenti:
Prof. Ing. Ján Štefánik, CSc.
Prof. Ing. Milan Turňa, CSc.




























Elektronické publikácie

Za odbornú náplň zodpovedá autor.
 Prof. Ing. Milan Kováč, DrSc.

INOVÁCIE A TECHNICKÁ TVORIVOSŤ

TU Košice

3

OBSAH


ZÁKLADNÁ INFORMÁCIA O KURZE............................................. 5

HARMONOGRAM KURZU........................................................... 6

1. Úvod do teórie inovácií........................................................ 7

1.1 Základné pojmy ...................................................................... 7
1.2 Základné charakteristiky inovácie............................................... 12

2. Inovačné nápady................................................................. 20

2.1 Definícia inovačného nápadu..................................................... 20
2.2 Zdroje inovačných nápadov....................................................... 22
2.2.1 Hľadanie inovačných nápadov podľa segmentov trhu................ 23
2.3 Externé informačné zdroje pre hľadanie podnikateľských nápadov.. 25
2.4 Interné informačné zdroje pre hľadanie podnikateľských nápadov... 28
2.5 Informačný systém pre podporu hľadania inovačných nápadov....... 30

3. Inovačné príležitosti........................................................... 33

3.1 Testovanie príležitostí............................................................... 33
3.2 Postup pri analýze inovačných príležitostí.................................... 36

4. Inovačné stratégie.............................................................. 44

4.1 Základy strategického plánovania............................................... 45
4.2 Stanovenie cieľov..................................................................... 46
4.3 Typové podnikateľské stratégie.................................................. 48

4.3.1 Stratégie podľa konkurenčnej výhody..................................... 48
4.3.2 Stratégie podľa inovačných postupov..................................... 48
4.3.3 Stratégie podľa trhovej pozície.............................................. 52

4.4 Realizácia a modifikácie stratégií................................................ 53

5. Inovácie výrobkov............................................................... 57

5.1 Príprava a plánovanie nových výrobkov....................................... 57
5.2 Etapy inovácie výrobkov........................................................... 62
5.3 Skúšobníctvo pri vývoji výrobkov............................................... 64
5.4 Konkurencieschopnosť inovovaných výrobkov.............................. 67

6. Inovácie výrobných systémov............................................. 72

6.1 Metodické aspekty................................................................... 72
6.2 Inovácie technológie................................................................. 75
6.3 Inovácie logistiky..................................................................... 79
6.4 Investície do výrobných systémov.............................................. 80
6.5 Globálne inovácie výrobných systémov....................................... 82

INOVÁCIE A TECHNICKÁ TVORIVOSŤ

TU Košice

4

7. Metodické nástroje na prípravu inovácií.............................. 87

7.1 Metódy prognózovania ............................................................. 87
7.2 Inovačné grafy........................................................................ 89
7.3 Koncepčné metodické nástroje................................................... 92
7.4 Pragmatické metodické nástroje................................................ 96

8. Inovácie a tvorivosť...........................................................100

8.1 Základy tvorivosti...................................................................100
8.2 Tvorivé osobnosti....................................................................103
8.3 Znaky osobnej tvorivosti..........................................................105
8.4 KAIZEN – Iniciatívy pre kontinuálne inovácie..............................110

9. Techniky

tvorivosti............................................................113

9.1 Tímové techniky tvorivosti.......................................................113
9.2 Všeobecné techniky tvorivosti...................................................116
9.3 Metodiky pre vynálezeckú činnosť..............................................122

10. Riadenie inovačných projektov..........................................126

10.1 Projektové riadenie...............................................................126
10.2 Plánovanie inovačných projektov............................................127
10.3 Organizácia inovačných projektov...........................................132

11. Zdokonaľovanie výskumu a vývoja....................................139

11.1 Reštrukturalizácia výskumu a vývoja pri reinžinieringu...............139
11.2 Transfér technológií a inovácií.................................................144

12. Simultánne inžinierstvo, CAD systémy a Rapid

Prototyping .......................................................................150

12.1 Simultánne inžinierstvo.........................................................150
12.2 Počítačom podporované konštruovanie…………………………………………153
12.3 Rýchla príprava prototypov (Rapid Prototyping - RP).................155
12.4 Inovačné centrá...................................................................161

ZÁVER................................................................................163

LITERATÚRA........................................................................164

INFORMAČNÉ ZDROJE NA INTERNETE.........................................166

INOVÁCIE A TECHNICKÁ TVORIVOSŤ

TU Košice

5

ZÁKLADNÁ INFORMÁCIA O KURZE

AUTOR KURZU:

PROF. ING. MILAN KOVÁČ, DRSC.

NÁZOV KURZU:

INOVÁCIE A TECHNICKÁ TVORIVOSŤ

INŠTITÚCIA:

STROJNÍCKA FAKULTA, TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH

ŠTUDIJNÝ ODBOR:

SPOLOČNÝ ŠTUDIJNÝ PLÁN INŽINIERSKEHO ŠTÚDIA

ROČNÍK ŠTÚDIA:

III

ROZSAH: 2 - 2 Z, SK

POČET KREDITOV:

4

ANOTÁCIA KURZU

Pojem inovácia podľa dokumentu Európskej únie „Green Paper on Innovation“

je chápaná ako synonymum úspešnej produkcie, asimilácie a používania novosti
v ekonomickej a sociálnej sfére. Inovácie všeobecne ponúkajú nové riešenia

problémov vyvolaných zmenami v

podnikateľskom prostredí, v

požiadavkách

zákazníkov, v technologickom rozvoji, v globalizácii a ďalších aktivitách súčasnej
doby.

Úlohou inovácií je tvoriť a uvádzať na trh nové výrobky a služby, ktoré splňujú

rastúce požiadavky zákazníkov na funkcie výrobku, jeho variantnosť, úžitkovosť,

hospodárnosť, kvalitu, spoľahlivosť, životnosť, obsluhu, dizajn, ale aj
environmentálnu charakteristiku. Zákazníci preferujú u výrobkov novosť,
individualitu, prijateľnú cenu, dostupnosť a komfort používania v

súlade

s technickým, ekonomickým a sociálnym pokrokom.

Duálnou stránkou k výrobným inováciám sú technologické inovácie. Aktivity

ako flexibilita, produktivita, eliminácia nadbytočnosti zdrojov, bezpečnosť práce,
automatizácia, využitie znalostného potenciálu pracovníkov a ich tvorivosti a ďalšie
faktory sú zdrojmi početných technologických inovácií.

Cieľom učebného textu „Inovácie a technická tvorivosť“ je prispieť k transféru

poznatkov o tvorbe inovácií a riadení inovačných procesov.

Učebný text je rozdelený do troch častí. Po úvode do teórie inovácií, ktorá

formuluje základné systémové vzťahy inovácií a ich charakteristiky je prezentovaná
metodológia tvorby inovačných nápadov a ich testovania na úroveň inovačných

príležitostí. Úvodnú časť doplňujú princípy tvorby inovačných stratégií.

Druhá časť učebného textu sa sústreďuje na metodológiu prípravy inovácie

výrobkov a inovácie výrobných systémov, ktoré rozhodujú o inovačnom potenciáli
strojárskych podnikov.

Tretia časť je venovaná technikám a metódam prípravy inovačných projektov.

Akcentované sú najmä otázky tvorivosti a techník stimulovania tímovej práce,
projektového riadenia, simultánneho inžinierstva, CAD systémov a Rapid

prototypingu.

Študijný text pre predmet inovácie a inžinierská tvorivosť sa snaží popri

ultimatívnej požiadavke na sumu poznatkov zodpovedajúcu medzinárodným
štandardom predmetu vysokoškolského štúdia aj o vytvorenie proinovačného
myslenia ako nutnej zložky inžinierskej kvalifikácie. Inovátor v našom ponímaní,

nie je len človek, ktorý robí inovácie. Je to inovačný postoj človeka, ktorý sa nebojí
zmien. V nich nachádza inšpiráciu na tvorbu nových, lepších výrobkov, technológií
a organizácie podnikania. Jeho poslanie vychádza z osvojených znalostí, techník

a metód tvorby inovácií a ich systémových súvislostí.

INOVÁCIE A TECHNICKÁ TVORIVOSŤ

TU Košice

6

Harmonogram kurzu

Týždeň

Prednášky Cvičenia Kontrola

1.

Úvod do teórie inovácií

Vzorové prípadové štúdie

z oblasti inovácií strojárskej
výroby

2.

Inovačné nápady

Zadanie č. 1 Inovačný
prieskum na báze literatúry

a www stránok.
Konzultácie

Zadanie č. 1

3.

Inovačné príležitosti

Seminár k spracovaniu
prípadovej štúdie

4.

Inovačné stratégie

Seminár k spracovaniu
prípadovej štúdie

5.

Inovácie výrobkov

Prezentácia prípadových štúdií

Prezentácia

zadania č. 1

6.

Inovácie výrobných
systémov

Zadanie č. 2 Individuálny
inovačný projekt.
Seminár: zdroje inovačných
nápadov

Zadanie č. 2

7.

Metodické nástroje na

prípravu inovácií

Seminár: Hodnotenie

inovačných nápadov

8.

Inovácie a tvorivosť

Seminár: Uplatnenie tvorivých

techník

9.

Techniky tvorivosti

Seminár: rozpracovanie

inovačnej príležitosti

10.

Riadenie inovačných

projektov

Seminár: rozpracovanie

inovačnej príležitosti

11.

Zdokonaľovanie

výskumu a vývoja

Konzultácie k riešeným

projektom

12.

Simultánne inžinierstvo

a CAD systémy

Seminár: Hodnotenie

inovačných projektov

13.

Rapid prototyping

Obhajoba inovačného projektu

Obhajoba

zadania č. 2

14.

Aktuálne trendy

v inováciách

Zápočet

Hodnotenie v rámci kurzu

Zadanie č. 1 – max. 10 bodov
Zadanie č. 2 – max. 30 bodov
Hodnotenie na skúške
Písomný test podľa kontrolných otázok – max. 30 bodov
Ústna odpoveď – max. 30 bodov

1. ÚVOD DO TEÓRIE INOVÁCIÍ

TU Košice

7

1. Úvod do teórie inovácií

Ciele lekcie
Definovanie pojmov inovácia, inovátor, inovačný podnik a inovačné sily.
Vymedzenie charakteristík: úroveň novosti, riziko, inovačné náklady

a časovanie inovácií. Osvojenie princípu inovačného cyklu a trendov jeho
zmien.

1.1 Základné pojmy

Definícia inovácie

Za zakladateľa teórie inovácií je považovaný americký vedec rakúskeho

pôvodu Schumpeter, ktorý vo svojej práci z roku 1911 formuloval tzv.
„kombinácie vývojových zmien", chápané ako prekračovanie obnovovania
systémov a procesov v uzavretom kruhu. Vymedzil päť typických zmien:

používanie novej techniky, výrobných procesov a marketingového
zabezpečenia výroby

zavádzanie nových výrobkov resp. zmien pôvodných výrobkov s novými

vlastnosťami

používanie nových surovín a materiálov

zmeny v organizácii výroby , distribúcie a predaja

otváranie nových trhov, zmeny štruktúry trhu

V roku 1935 zaviedol pre túto oblasť nový pojem "inovácia" definovanú

ako "zmenu s cieľom využívať nové druhy spotrebného tovaru, nových

výrobných a dopravných prostriedkov, nových trhov a foriem organizácie
výroby a služieb".

Ďalšie definície spresňujú interpretáciu pojmu inovácia a ukazujú na

rastúci prienik inovácií do manažérskych a výrobných teórií a praxe:

Zmeny v priemysle, najmä v technologickom rozvoji a ich aplikácie vo
výrobkoch, výrobných procesoch a službách sa označujú spoločným

pojmom inovácie (Crawford C.M., 1996).
Základnými prvkami priemyselných inovácií sú:

základné poznatky a know-how

idey, ktoré transformujú základné poznatky do nových výrobkov,
procesov a služieb

vysoká rýchlosť implementácie ideí na trhové podmienky

Inovácia vyjadruje zmenu v pôvodnej štruktúre výrobného organizmu t.j.

prechod k novému stavu vnútornej štruktúry. Do inovácie patria zmeny
výrobkov, technológii, výrobných prostriedkov, štruktúry organizácie a
trhu. Zmeny môžu byť kvantitatívne a kvalitatívne (Bobrow E.B., 1987)

Inovácia zahrňuje použitie poznatkov na generovanie a praktickú aplikáciu

novej idei, prinášajúcej prospech (Cooper, R.D., 1998). Prieskum 200
definícii inovácie ukázal, že autori akcentujú najmä tieto znaky: aplikácia
novej idei (38%), zmena (zlepšenie) (28%), nová idea (26%), invencia
(9%)

1. ÚVOD DO TEÓRIE INOVÁCIÍ

TU Košice

8

Súčasné pojatie inovácií ukazuje, že inovácia je kľúčový termín pre

podnikateľa resp. pre manažéra (nie pre vedca resp. pracovníka výskumu).
Zdôrazňuje sa globálne pojatie pojmu inovácia ako filozofie činnosti (spôsobu
života firmy), ktorá zasahuje všetky zložky reprodukčného procesu (marketing,
vývoj výrobkov a technológií, plánovanie, výrobu, predaj, prípravu kádrov,
riadenie a pod.).

Inovátor
Osoba, skupina osôb, ktoré sú nositeľmi inovačnej aktivity. Predpokladajú, že:

V podmienkach podnikania dôjde k zmenám, a že tieto zmeny budú

rýchle.

Existujú zákonitosti zmien, ktoré sa dajú predvídať a analyzovať.

Inovácie sú najlepšou prípravou na zvládnutie týchto zmien.

Inovácie sú základom zabezpečenia dlhodobej konkurencieschopnosti
podniku.

Inovácie sú náročné, ale inovátori majú znalosti, zdroje a odvahu ich
zvládnuť.

Inovácie sú rizikové, ale väčšie riziko je neinovovať.

Dominantná je tvorivosť a vízia a nie rutinná činnosť.

Na výzvy z okolia treba reagovať aktívne a včas.

Inovačná firma

Firma, ktorá vo svojej činnosti vychádza prioritne z inovačnej stratégie.

Vyznačuje sa vysokým podielom inovovaných výrobkov v štruktúre predaja,
používaním vyspelej technológie a inovatívnym riadením. Štrukturálne znaky
inovačnej firmy sú:

Vysoký podiel investícií do výskumu, know-how, prípravy výrobkov a
technológií, automatizácie,...

Pružnosť a viacprofesnosť produkčnej základne zabezpečujú dostatočnú
variabilitu a rýchlosť zmien výroby

Zmeny kapacity podľa odbytu produkcie.

Kontinuálne usporiadanie materiálového toku.

Kvalifikované pracovné sily a inovačné zdroje

Vynálezca

Inovátor

Byrokrat

Manažér

Tvorivosť

Manažovanie

Obr. 1.1: Interpretácia pojmu inovátor

1. ÚVOD DO TEÓRIE INOVÁCIÍ

TU Košice

9

Operačné znaky inovačnej firmy sú:

Krátky čas na realizáciu zmien podľa požiadaviek trhu.

Stabilná kvalita produkcie .

Eliminácia nadbytočnosti vo všetkých zložkách zdrojov.

Decentralizácia riadenia.

Časová synchronizácia a kontinuálnosť materiálových a informačných
tokov.

Silové pole inovácie

Podstatu vzniku inovácií možno vyjadriť pomocou tzv. silového poľa - sily

vyvolávajúce zmenu a sily potláčajúce zmenu. (tab.1.1)

tab. 1.1

Sily vyvolávajúce zmenu

Sily potláčajúce zmenu

- zmeny dopytu zákazníkov
- nové technológie
- medzinárodný obchod
- vedecké poznatky
- rast konkurencie
- sociálne zmeny
- ekonomická výkonnosť

- osvojená štandardná technológia
- preferencia lokálnych záujmov
- konzervativizmus v myslení

pracovníkov

- nedostatočná úroveň informovanosti
- strach zo straty pozície

Obr.1.2: Silové pole inovácie

V štandardnom stave existuje rovnováha týchto síl. Pri inovácii nastáva táto
zmena:

Rozmrazenie rovnovážneho stavu

Prevahu nadobúdajú sily vyvolávajúce zmenu. Rozmrazenie podporujú
opatrenia na elimináciu síl odporu (komunikácia informácii, výchova a
vzdelávanie, zapájanie ľudí, motivácia a pod.).

Realizácia inovácie

Silové pole spôsobí presun systému do nového stavu. Realizáciu
podporuje jasne sformulovaná stratégia, dostatočné materiálne a iné

zdroje.

ROVNOVÁHA

ODPOR

PROINOVAČNÉ SILY

INOVAČNÝ POHYB

1. ÚVOD DO TEÓRIE INOVÁCIÍ

TU Košice

10

Opätovné zmrazenie

Nastáva rovnováha síl na novej úrovni. Inovácia je stabilizovaná. V tejto
fáze je dôležité aby sily odporu nemohli vrátiť systém do pôvodného
stavu. Dôležité aktivity v tejto fáze sú zamerané na riešenie vznikajúcich
problémov a kontinuálny rozvoj inovácie.

Hnacie sily inovačného vývoja

Zo systémového hľadiska je inovácia v podstate reakciou na zmeny.

Priorita inovácií v súčasnom prostredí vyplýva najmä z rastu rozsahu a
frekvencie zmien. Prehľad najdôležitejších zmien vplývajúcich na technické

inovácie je v tabuľke 1.2.

Hodnotový systém ľudí

tab.1.2

1. Zákazníci:

kvalita výrobkov a služieb

rýchlosť dodávok a preferencia novosti

personalizácia dopytu a komfort používania

2. Občania:

harmonizácia priemyselného a životného prostredia

sociálna stabilita a rast blahobytu

3. Pracovníci podniku:

sebarealizácia v povolaní a rast miezd

bezpečnosť práce a zamestnanosť

práca bez negatívnych vplyvov

pracovný komfort

4. Obchodné prostredie

internacionalizácia trhu

diverzifikácia podnikania

globalizácia podnikania

ekonomické fluktuácie

zostrenie konkurencie

privatizácia a liberalizácia

5. Technológia a organizácia výroby

nové materiály

decentralizácia riadenia

nové technológie spracovania

výsledky vedy a výskumu

automatizácia, robotizácia

rast vzdelania, zručnosti

informačné a komunikačné technológie

nové techniky riadenia

Orientácia inovácií

Preferenčné zameranie inovácií na nové výrobky a technológie. Inovácia

výrobkov je orientovaná navonok. Jej cieľom je zvýšiť záujem zákazníkov a
predaj. Inovácia technológie je orientovaná do vnútra firmy a jej cieľom je

1. ÚVOD DO TEÓRIE INOVÁCIÍ

TU Košice

11

zabezpečiť kvalitu a produktivitu. Základné vzťahy inovačného jadra ukazuje

tab.1.3.

Platí časová priorita inovácie výrobkov. Inovácia technológie v ďalšej

časovej fáze stabilizuje inovačný potenciál výrobku. Z hľadiska nákladov je
inovácia technológie náročnejšia ako inovácia výrobkov. Napr. v ťažkom

priemysle je pomer 1:14 a vo všeobecnom strojárstve 1:3

tab.1.3

Typické smerovanie inovácií výrobkov

Nové konštrukčné materiály

Zvýšené funkčné parametre

Znížené prevádzkové náklady

Nová konštrukčná architektúra

Zjednodušená obsluha

Príťažlivý dizajn

Užívateľský komfort

Nový obal

Nová značka

Rozšírené servisné služby

Typické smerovanie inovácie technológie

Eliminácia nadbytočnosti

Kontinualizácia materiálových
tokov

Výkonné technologické metódy

Koncentrácia výrobných operácií

Skupinová technológia

Bunkové pracoviská

Zvyšovanie pružnosti strojov

Eliminácia zoraďovania

Automatizácia a robotizácia

Počítačová podpora riadenia

Integrované výrobné systémy

Logistické siete

Riadenie kvality

Inovačný proces

Postupnosť aktivít vedúca k tvorbe a realizácii nového produktu, výrobku,

služby, alebo organizácie. Z teoretického hľadiska je definovaný všeobecnou
teóriou tvorby systémov (obr.1.3).

Inovácia štartuje z inovačného nápadu, ktorý identifikuje novú potrebu

budúcich užívateľov, ale aj spôsobu ako túto potrebu zabezpečiť. Predpokladom
je poznanie situácie, analýzy podmienok, vývojových trendov a iných dôležitých
faktorov a tvorivý návrh nového riešenia.

Inovačný nápad je v

ďalšom kroku podrobený analýze z

hľadiska

realizovateľnosti, osobitne s dôrazom pre zabezpečenosť zdrojov, hnow – how,
technického vybavenia, financií, ľudských zdrojov, priestoru, partnerov a pod.
Hodnotí sa aj trhový potenciál a predpoklady dosiahnutia ekonomických
prínosov a návratnosti investícií. Otestovaný inovačný nápad sa transformuje

na inovačnú príležitosť.

V prípade priaznivých podmienok nastupuje fáza vývoja nového výrobku,

služby, alebo organizácie. Praktické postupy sú závislé od inovačnej oblasti.
Napr. pri strojárskych výrobkoch je to dizajn architektúry výrobku, rozmerové

a pevnostné výpočty, konštrukčné výkresy, realizácia prototypov a ich skúšky.

Ďalšie kroky inovačného procesu reprezentujú fázu materializácie inovácie

t.j. prípravu výrobnej základne pre opakovanú výrobu. Záverečné fázy súvisia

s trhovou aplikáciou inovácie.

1. ÚVOD DO TEÓRIE INOVÁCIÍ

TU Košice

12

Obr.1.3. Schéma inovačného procesu

1.2 Základné charakteristiky inovácie

S ohľadom na to, že inovácia je vždy vzťahovaná ku reálnemu objektu

(výrobku, procesu, trhu a pod.) kvantitatívne sa opisuje pomocou zmeny
príslušných parametrov. Napr. zvýšenie stupňa automatizácie, pružnosti,
výkonu, spoľahlivosti a pod. Okrem toho však možno vymedziť aj všeobecne
platné charakteristiky inovácie.

Úroveň zmien (stupeň novosti)
Je to najdôležitejšia charakteristika spojená priamo s podstatou inovácie.
Rozlišuje sa novosť podľa oblasti pôsobnosti:

novosť v rámci podniku
novosť v rámci odvetvia
celosvetová novosť

Exaktnejšie posudzovanie novosti je založené na hodnotení úrovne zmien
inovovaného objektu. V tab.1.4 uvádzame sedem úrovňový model novosti.

PRÍLEŽITOSŤ

•

realizovateľnosť

•

efektívnosť

NÁPAD

•

potreba

•

definovanie

•

spôsob riešenia

PRÍPRAVA VÝROBY

•

technológia

•

výrobné zdroje

VÝVOJ

•

konštrukcia

•

prototyp

•

testovanie

OBCHODNÝ PLÁN

•

marketing

•

financovanie

IMPLEMENTÁCIA

•

výroba

•

vstup na trh

•

rozvoj

1. ÚVOD DO TEÓRIE INOVÁCIÍ

TU Košice

13

Stupnica úrovne zmien

tab.1.4

1. Jednoduchá

kvantitatívna
zmena

Zvýšenie intenzity interakcii prvkov umožňujúcich zlepšiť

funkčné parametre.

2. Jednoduchá

organizačná
zmena

Jednoduché zoskupenie interakcií vedúcich
k

intenzifikácii a racionalizácii pôsobením danej

štruktúry.

3. Adaptačná

kvantitatívna
zmena

Vzájomné prispôsobenie vlastnosti prvkov vzhľadom na
konkrétnosť obsahu interakcií.

4. Vznik nového

variantu

Kombinácia a zmeny vlastnosti prvkov, dosiahnutie
nových parametrov a dodatočných úžitkových vlastností
bez zásadných zmien štruktúry.

5. Vznik novej

generácie

Prispôsobenie pôvodnej štruktúry pri zachovaní

koncepcie s cieľom dosiahnutia nových vlastností.

6. Vznik nového

druhu

Prekonanie pôvodnej koncepcie, rekonštrukcia pri
zachovaní princípu.

7. Vznik nového

rodu

Vytvorenie nových princípov umožňujúcich úplne zmeniť

pojatie doteraz existujúcich štruktúr výrobkov a výroby.

Treba pripomenúť, že medzi stupňami novosti inovácií nie sú principiálne

protirečenia. Inovácia, ktorá vedie k vzniku nového radu výrobkov spravidla

otvára nové trhy, výrobné odbory, alebo mení podstatu reprodukčných
procesov. Obvykle však inovácia vyššieho radu neobsiahne celú potenciálnu
oblasť. Až nadväzujúce inovácie nižších radov realizujú všetky jej výhody.

Ako príklad možno uviesť výpočtovú techniku. Vznik počítača

reprezentoval nový rod výrobku. Ale až prechod od elektróniek ako
konštrukčných prvkov k tranzistorom a integrovaným obvodom viedol k
štrukturálnej zmene označovanej ako komputerizácia alebo "informačná
spoločnosť".

Riziko

Dôležitou charakteristikou inovácie je riziko. Je spojené na jednej strane

s nádejou na dosiahnutie mimoriadne vysokých prínosov, na druhej strane s
nebezpečenstvom neúspechu a strát.

Podľa štatistických analýz až 62% pripravovaných inovácií bolo

neúspešných (15% technické riziká, 47% komerčné riziká). U veľmi
významných inovácií (nové generácie výrobkov) je úspešnosť ešte nižšia cca
10% projektov.

Hlavné zdroje rizík:

zmena dopytu (zmeny spotrebiteľských preferencií, vstup substituujúcich
výrobkov a služieb, zníženie kúpyschopnosti zákazníkov, vstup
konkurencie),

zmeny cien, resp. zmeny nákladov - materiál, energia, mzdy, investičné
zariadenia a pod.,

1. ÚVOD DO TEÓRIE INOVÁCIÍ

TU Košice

14

zmeny technológií (materiálov, konštrukcií, technologického

spracovania),

makroekonomické a politické prostredie (dane, zákony, inflácia a iné).

Ďalšie zdroje rizík ukazuje analýza typických príčin neúspešnosti inovácie.

Konštrukčné alebo technologické nedostatky inovácie spôsobujúce
nekvalitu (poruchy) výrobku.

Skutočné výrobné náklady sú podstatne vyššie ako bolo plánované.

Uvedenie dobrého výrobku, ale v nesprávnom čase.

Nesprávny odhad reakcie konkurencie na nový výrobok.

Nedostatočná marketingová podpora inovácie: predpoklad, že dobrý
výrobok bude úspešný aj bez podpory predaja.

Malý trh, ktorý nemá predpoklady na rozvoj.

Nedostatočný potenciál na ďalšie zlepšovanie výrobku resp. služieb.

Nezabezpečenosť servisu a iných služieb pre nový výrobok.

Nový výrobok nie je kompatibilný s firmou (image, distribúcia).

Nezohľadnenie zmien trhu (psychologické, demografické a sociálne
otázky).

Chyby v projektovom riadení.

Nové legislatívne obmedzenia (napr. ekológia).

Doporučenia pre znižovanie inovačného rizika

Diverzifikácia inovácií

Rozšírenie inovačného programu tak, aby dopad nepriaznivých faktorov na
jeden nový výrobok bol kompenzovaný výhodnými podmienkami iných
výrobkov. Doporučuje sa kombinácia vysokorizikových inovácií s

nízkorizikovými.

Zvyšovanie pružnosti

Pružnosť vývoja, výroby, marketingu, organizácie práce a pod., umožňuje
korigovať postup a prispôsobovať sa vonkajším vplyvom.

Delenie rizika a jeho transfér

Viac spoločníkov, konzorcia na rizikové projekty, spoločné podniky.

Vytváranie rezerv

V stratégii podnikania sa počíta so spôsobom prekonania straty z
rezervného fondu.

Postupnosť inovačných aktivít

Dávkovanie produkcie. Pri neúspešnosti sa nepokračuje v zvyšovaní
produkcie.

Využívanie silového potenciálu

Monopolný výrobca určovaním cien, odbytových kanálov, reklamou môže do

značnej miery znížiť riziko inovácie.

Získavanie dodatočných informácií

Prieskumy trhu, expertízy, výskum.

Poistenie

Možno konštatovať, že čím je vyššia pravdepodobnosť vzniku negatívneho

výsledku inovácie a jeho ekonomických dôsledkov na podnik, tým viac treba
uplatniť ochranné opatrenie.

1. ÚVOD DO TEÓRIE INOVÁCIÍ

TU Košice

15

Náklady na inováciu

Charakteristika umožňuje posúdenie kvantitatívnej a kvalitatívnej stránky

inovácie v ekonomických pojmoch. Náklady sa pohybujú v širokom spektre.
Napr. vývoj a zavedenie nového automobilového motoru vyžaduje stovky
miliónov dolárov, módny doplnok v malom podnikaní možno inovovať s

prakticky zanedbateľnými nákladmi.

Dôležité je všimnúť si nerovnomernosť nákladov vo fáze tvorby a vo fáze

zavádzania inovácie (obr. 1.4).

Treba pripomenúť, že náklady na inováciu musia byť v relácii k

očakávaným prínosom. Typickým znakom inovácií sú silné ašpirácie. Ak bežné
racionalizačné opatrenia prinášajú zvýšenie produktivity o 20-30% potom
inovácia vyššieho rádu prináša skok v produktivite 100 až 1.000%.

Obr.1.4: Inovačné náklady v rôznych odvetviach priemyslu

Trendovým znakom je rast nákladov na následné inovácie danej triedy.

Napríklad: V období rokov 1950-1960 sú uvádzané náklady na vývoj osobného
automobilu strednej triedy vo výške 40-150 miliónov USD v závislosti od

stupňa novosti (za nový model je považované vozidlo, ktoré má viac ako
polovicu nových súčiastok). V súčasnosti sú náklady na vývoj automobilu cca o
300-500% vyššie. V roku 1999 na vývoj nového Mercedesu C boli vynaložené
náklady 850 miliónov dolárov a rovnaká čiastka na postavenie nového
výrobného závodu.

Vo významných firmách neustále rastie podiel nákladov na výskum a

vývoj. V desaťročí 1990-2000 vzrástli napríklad náklady svetových automobiliek
na výskum a vývoj o cca 200% a dosahujú hodnotu 5-7% z tržieb. Mimo
prirodzených faktorov pôsobiacich v dlhších časových úsekoch ako sú inflácia,
rast miezd a vstupov, tlak na rast nákladov výskumu a vývoja je vyvolaný aj
ďalšími faktormi :

rast zložitosti nasledovných inovácií (sofistikácia výrobkov),

rastúca komplexnosť inovácií (väčší počet variantov),

dodatočné sociálne a ekologické faktory (požiadavky na životné
prostredie, recykláciu, spoľahlivosť výrobkov a pod.).

technologický rozvoj samotného výskumu

celosvetový charakter výskumno - vývojových činností

IDEA

VÝVOJ

ZAVEDENIE

0

100%

1. ÚVOD DO TEÓRIE INOVÁCIÍ

TU Košice

16

Obrázok č. 1.5 ukazuje závislosť nákladov na inovácie od komplexnosti

výrobkov.

















Časové charakteristiky

Sumárnym vyjadrením časových charakteristík inovácie je graf životného

cyklu. Jeho význam je v tom, že má všeobecnú platnosť a parciálne časové
charakteristiky sa dajú z neho odvodiť (obr.1.6).

Podľa grafu životného cyklu inovácie rozlišujeme päť základných fáz:
a.

Príprava inovácie
Zahŕňa časový úsek od rozpoznania potreby inovácie po uvedenie nového
výrobku na trh. Charakteristickým znakom je vynakladanie jednorázových
nákladov.

b. Prienik

Nový výrobok vstupuje na trh. Objemy produkcie sú ešte nízke. Riešia sa

neočakávané problémy. Zisk z predaja je nižší ako nutné vývojové a
výrobné náklady.

c. Rast

Inovácia začína prinášať pozitívne efekty. Rýchlo rastie odbyt.

Racionalizáciou výroby sa zvyšujú prínosy. Prebieha kontinuálne
zdokonaľovanie výroby. Úspešnosť vedie k záujmu konkurencie o výrobu.

d. Nasýtenie

Inovácia je na vrchole využívania svojho potenciálu. Využíva sa celý
disponibilný priestor. Na predĺženie tejto fázy výrobca uplatňuje
diverzifikáciu (nové varianty výrobkov), prienik na príbuzné segmenty
trhu, racionalizáciu výroby. Zisk z inovácie sa akumuluje pre potreby
nasledovných inovácií.

e. Ústup

Inovačný potenciál inovácie je vyčerpaný. Opatrenia čiastkových zlepšení
už neprinášajú adekvátny efekt. Výrobca pripravuje ukončenie výroby.

N á k l a d y n a i n o v á c i e

3 , 8

5 , 3

6 , 5

7

0

2

4

6

8

s ú č ia s t k y

v ia c p r v k o v é

p r o d u k t y

s y s t é m y

k o m p le x n é

d o d á v a t e ľ s k é

f ir m y

% p r e d a ja

Obr.1.5: Inovačné náklady v dodávateľskom sektore

1. ÚVOD DO TEÓRIE INOVÁCIÍ

TU Košice

17

Obr.1.6: Graf životného cyklu inovácie

Pri analýzach časových charakteristík treba zdôrazniť niektoré všeobecne platné
princípy:

Tvar grafu životného cyklu je pre jednotlivé inovácie rozdielny. Inovácie
v dynamickom prostredí majú strmý priebeh.

Priebeh fáz príprava a zavedenie možno ovplyvniť úrovňou technického
riešenia a intenzitou inovačného procesu. Prejavuje sa tendencia
skracovania týchto fáz.

Priebeh fáz rast, nasýtenie, pokles určujú predovšetkým trhové
podmienky. Aj tu je tendencia všeobecného skracovania trvania fáz.

Negatívny vplyv na životný cyklus má najmä neočakávaný vstup
konkurencie alebo substitujúcich výrobkov. Predĺženie životného cyklu je

odvádzané najmä od kontinuálnych zlepšení a prienikov na nové trhy.

Harmonický priebeh inovácií vyžaduje včasné časovanie nasledujúcich
inovácií, tlak na efektívnosť a skracovanie životných cyklov.

Všeobecným civilizačným javom je skracovanie inovačných cyklov. Zatiaľ,

čo Henry Ford vyrábal svoj legendárny model T 27 rokov, priemerný vek
automobilu v 90-tych rokoch 20. storočia predstavoval v Japonsku 2-3 roky, čo

Prienik

Rast

Ústup

Nasýtenie

Obrat

Etapy

Riziko

Zisk

trhové

technické

Čas

Čas

Čas

1. ÚVOD DO TEÓRIE INOVÁCIÍ

TU Košice

18

zodpovedá nahradzovaniu modelu každé štyri roky. Západná Európa a USA

zaostávala v tom čase o približne 50%. V 90-tych rokoch došlo k vyrovnaniu
situácie a praxou vo vyspelých automobilkách je významná inovácia modelu
každé dva roky a úplná výmena modelu v priemere za 4-6 rokov.

Trendové charakteristiky:
1. Radikálne skracovanie fázy prípravy inovácie
2. Strmá krivka životného cyklu inovácie. Fáza adaptácie a implementácie sa

integruje s prípravou inovácie. Inovácia už od začiatku prináša efekty.

3. Stimulovanie rastovej fázy životného cyklu intenzívnymi kontinuálnymi

zlepšeniami nižších inovačných radov vo vopred stanovených intervaloch.

4. Riadené ukončenie životnosti inovácie výrobcom v

predstihu pred

prirodzeným poklesom odbytov včasnou prípravou novej inovácie.

5. Harmonizované postupy nábehu nových inovácií.

Trend skracovania životných cyklov má závažné vplyvy na podnikovú stratégiu
a riadenie:

potreba analýz, prognóz a modelovania pre riadenie životných cyklov,

zabezpečenie flexibility výrobnej základne pre adaptáciu na skrátené

životné cykly,

potreba silného výskumu a vývoja (ale aj transferu inovácií), pre
kontinuálne zlepšenia a prípravu inovácie,

vyhýbanie sa širšieho vstupu do inovácií v čase pred fázou nasýtenia,

hodnotenie rizika pre vstup do inovácií na zostatkových trhoch

Významným trendom je skracovanie času prípravy inovácie, označovaný

parametrom TTM (time to market). Byť prvý s inováciou na trhu znamená:

využitie voľného trhu resp. vytvorenie nového segmentu trhu,

určenie štandardov a pravidiel na trhu pre danú triedu inovácií,

ekonomické efekty z vyšších cien nových výrobkov,

rýchla reakcia na potreby zákazníkov.

Klasické štúdie vplyvu času vývoja výrobku na efektívnosť podnikania
(poradenská firma Mc Kinsey) ukázali, že spozdenie na trhu o 6 mesiacov
prináša stratu na zisku o 32% (prekročenie nákladov na vývoj o 50%, stratu
len 4%). Podmienky pre skracovanie času vývoja sú:

silný vlastný výskumno-vývojový potenciál a transfer inovácií,

aplikácia techník, ako sú simultanné inžinierstvo, počítačové systémy,

rapid prototyping, projektové riadenie a iné,

proinovačná stratégia a prostredie v podniku,

významná kooperácia s dodávateľmi komponentov,

zapojenie zákazníkov do prípravy inovácie.

1. ÚVOD DO TEÓRIE INOVÁCIÍ

TU Košice

19

Sumár získaných poznatkov

Inovácia je aplikácia nových poznatkov realizovaná prostredníctvom

nových výrobkov, služieb, pracovných procesov a organizácie činností. Hnacími
silami inovácií sú najmä zmeny potrieb zákazníkov, rast konkurencie, nové
technológie a poznatky a medzinárodná globalizácia podnikania. Inovačný
proces štartuje z

inovačného nápadu a testovania jeho realizovateľnosti

a efektívnosti, nadväzuje vývoj výrobkov a služieb, príprava produkcie a jej

realizácia na trhu. Najdôležitejšie charakteristiky inovácií sú stupeň novosti
projektov, náklady a časové parametre. Životný cyklus inovácie tvorí vznik,
rastová fáza, fáza nasýtenia a fáza ústupu, keď výrobok alebo služba je
nahradený novou inováciou. Civilizačným trendom je radikálne skracovanie
životných cyklov inovácií.

Kontrolné otázky

1. ÚVOD DO TEÓRIE INOVÁCII

1. Definujte pojmy inovácia, inovátor a inovačná firma
2. Aké sú hnacie sily inovačného vývoja
3. Charakterizujte základné zložky inovačného procesu
4. Charakterizujte základné úrovne novosti
5. Aké sú hlavné zdroje rizík inovácii
6. Čo ovplyvňuje náklady na inovácie
7. Nakreslite graf životného cyklu inovácie a vysvetlite jednotlivé etapy
8. Aké sú trendy v oblasti životných cyklov inovácii
9. Uveďte príklady významných inovácii z histórie
10.Uveďte príklady významných inovácii súčasného obdobia

Glosár kľúčových slov
Inovácia

7

Inovátor

8

Hnacie

sily

inovácie

10

Inovačný

proces

11

Stupeň novosti

12

Riziko

13

Graf životného cyklu inovácie

16

Literatúra a doplňujúce zdroje
Literatúra: 11, 12, 15, 19

Internetové zdroje:
www.innovation.cc /The innovation Journal/
www.innovation.org.uk /Britský informačný server o inováciách/
www.kip.zcu.cz /Katedra inovácií a projektov, ZČU ,ČR/
www.tuke.sk/sjf-icav /Inovačné centrum automobilovej výroby SjF TU Košice/

2. INOVAČNÉ NÁPADY

TU Košice

20

2. Inovačné nápady

Ciele lekcie

Vysvetlenie pojmu inovačný nápad. Osvojenie hľadania inovačných

nápadov v zmenách prostredia, v segmentácií trhu, v externých zdrojoch
informácií a vo vnútropodnikových zdrojoch. Štruktúra informačného systému
na podporu tvorbu inovačných nápadov.

2.1 Definícia inovačného nápadu

Východiskom prípravy inovácií je identifikácia a formulácia inovačného

nápadu. Nápad definuje novú potrebu budúcich užívateľov a princíp ako ju
zabezpečiť.

Niektoré východiskové tézy k tvorbe a hľadanie podnikateľských nápadov:

Nestačí mať jeden podnikateľský nápad. Ak Edison zo svojich 1000
patentov realizoval cca 100 nových výrobkov, na súčasnom
konkurenčnom trhu je pravdepodobnosť 10 –100 x nižšia.

Treba rozlišovať medzi vizionárskymi nápadmi a systematickou tvorbou a
hľadaním nápadov. Aj vizionárske nápady vyžadujú systematickú
podporu.

Nápad musí mať jasné zameranie. Na trhu sa nepredávajú nápady, ale
konkrétne výrobky alebo služby.

Prax preferuje praktické nápady. Príliš "chytré" nápady vedú
k ťažkostiam pri výrobe a aplikáciách

Tvorba alebo hľadanie nových podnikateľských nápadov patrí ku klasickým

úlohám teórie systémov (obr.2.1).

Obr.2.1: Koncept tvorby inovačného nápadu

Informácie

Okolie

Identifikácia potreby

Rozpoznanie stavu

Informácie

Systém

Koncept riešenia

Prostriedky

Integrácia

Inovačný nápad

2. INOVAČNÉ NÁPADY

TU Košice

21

Definovanie problému a identifikácia potreby vychádza z analýzy vonkajšieho

okolia v ktorom má inovácia pôsobiť. Rieši spravidla:

1. Identifikáciu požiadaviek (potreby zákazníkov, vlastnej firmy, sociálnej

štruktúry a pod.).

2. Identifikáciu obmedzení a podmienok (finančné, technické, znalostné a

pod.).

3. Formuláciu cieľov podnikania (technické, ekonomické, sociálne a pod.).
4. Štrukturalizáciu problému (rozdelenie na časti, vzťahy, priority).

Vstupom do etapy riešenia problému sú výsledky definovania a informácie

súvisiace s podstatou vlastného riešenia. Typový postup je:

1. Zoskupenie relevantných informácií
2. Analýzy (funkcie, prvky, vzťahy, podmienky)
3. Vypracovanie alternatív riešenia

Uvedený metodický postup generovania nápadov možno charakterizovať

ako analytický. V praxi podnikania sa vyskytujú problémy, ktoré pre nedostatok
informácií nie je možné riešiť analytickými metódami alebo plánovanými
krokmi. Spravidla nie je možné ani formálne definovať problém a obmedzujúce

podmienky.

V tejto oblasti sa uplatňuje tvorba nápadov na báze vízie a intuitívneho

citu. Pri vizionárskych ideách je koncept potrieb a riešenia na začiatku neurčitý.

Komplexom interaktívnych krokov, intuitívnym hodnotením, tvorivým
myslením, diskusiami s expertmi sa potom sformuje inovačná idea. Proces
tvorby má výrazný charakter učenia sa.

Vizionársky spôsob generovanie nápadov je závislý od osobnosti tvorcu.

Vizionári majú schopnosti predpokladať zmeny, potreby, riešenia. Sú schopní
svoju víziu interpretovať a transformovať do individuálneho súboru krokov
vedúcich k riešeniu.

V praktickom manažmente nie je možné riadiť alebo plánovať vizionárske

generovanie inovačných nápadov. Možno stimulovať podmienky pre osobnostné
typy tohoto druhu. Treba pripomenúť, že prax potvrdzuje významnosť
vizionárskych nápadov (významné inovácie), ale aj ich vysokú rizikovosť.

Ako ukazuje obr. 2.2 tvorba inovačných nápadov je spojená s veľkým

počtom variantov. Analýzy a definovanie postupne redukujú počet variantov.

Obr.2.2: Množstvo nápadov pri inovácií

Výber riešenia

Varianty

Definovanie

Analýza

Čas

2. INOVAČNÉ NÁPADY

TU Košice

22

2.2 Zdroje inovačných nápadov v zmenách prostredia

Jadrom problematiky inovácií je otázka, kde sú hlavné inovačné zdroje.

(Drucker, P.F., 1993) vo svojej kľúčovej práci Inovácie a podnikavosť

vymedzuje sedem základných zdrojov inovačných nápadov.

Vo vnútri podniku či odvetvia sú to: neočakávané udalosti alebo konanie,

nezrovnalosti v existujúcom systéme, potreby rôznych procesov a systémov a
priemyselné a trhové zmeny. Tri ďalšie zdroje existujú v sociálnom a

intelektuálnom prostredí podniku: demografické zmeny, zmeny nazerania a
nové znalosti. Uvedené zdroje sa navzájom prekrývajú a potenciál pre inovácie
môže byť zároveň vo viacerých zdrojoch. Početné analýzy úspešných inovácií
ukazujú, že vymedzené zdroje majú všeobecnú platnosť.

1. Neočakávanosť

Neočakávanosť môže byť symptómom unikátnych príležitostí na nové

podnikanie. Tento zdroj je významný najmä v kategórii obchodných a
manažérskych inovácií. Uvedieme niekoľko typických príkladov.

V 60-tych rokoch sa odbyt televízorov v Japonsku sústreďoval do

mestských aglomerácií. Malá firma Matsushita sa neočakávane začala
orientovať na predaj televízorov pre vidiek metódou dodávok do bytu. To sa
stalo impulzom jej rozvoja až po úroveň multinárodnej korporácie.

V začiatočnej etape rozvoja počítačov sa predpokladalo, že počítače sú

určené pre zložitú vedeckú prácu. Firma IBM neočakávane zareagovala na
požiadavky na zariadenia pre výpočet miezd a prekonštruovala svoj stroj na "
funkcie výpočtu miezd", čo jej umožnilo v priebehu 5-tich rokov zaujať
dominantné postavenie v počítačovom priemysle.

2. Nezrovnalosti

Nezrovnalosti medzi predpokladmi a realitou alebo vo vnútri procesov a

systémov sú významným zdrojom nových nápadov. Najčastejším znakom
nezrovnalostí sú pritom ekonomické faktory.

Učebnicový príklad zdroja tejto kategórie je z lodiarskeho priemyslu. V 80-

tych rokoch stavitelia lodí a dopravné spoločnosti dosahovali veľké úspechy v
zvyšovaní rýchlosti lodí a znižovaní spotreby. Napriek tomu dochádzalo k

negatívnym ekonomickým výsledkom s hrozbou úpadku celého odvetvia.
Nezrovnalosť vyplývala z vysokých nákladov na prestoje a nákladu lodí v
prístavoch. Zmena nakládky s využitím kontajnerov úplne zmenila ekonomickú
situáciu a zabezpečila ďalší rozvoj lodnej dopravy.

3. Procesové požiadavky

V prípade, ak je v procese alebo systéme identifikovaný chýbajúci alebo

slabý článok, stáva sa ohniskom nových nápadov. Do tejto kategórie možno
zaradiť veľký počet technických inovácií. Napr. absencia automatického merania
v NC prevádzkach viedla k rozvoju výroby NC meracích strojov. Absencia
pružnej dopravy viedla k indukčne vedeným vozíkom a programovateľným

závesným tratiam.
Typické znaky procesového nápadu:

potreby procesu nie sú všeobecné, ale celkom konkrétne

podnet na nápad neprichádza z okolia podnikateľského systému

2. INOVAČNÉ NÁPADY

TU Košice

23

nápad je takmer okamžite akceptovaný a skoro sa stane štandardom

silná závislosť nápadov a programovo orientovaného výskumu a iniciatívy
pracovníkov (krúžky kvality a pod.).

jasná definícia cieľov a možnosť určiť špecifiká riešenia

uvedomenie si faktu, že v procese by mal "existovať nejaký lepší spôsob".

4. Zmeny v štruktúre priemyslu a trhu

Inovované výrobky a služby sú žiadané ak reagujú na významné zmeny

štruktúry priemyslu alebo trhu. Ak sa mení štruktúra, tradične dominantné
firmy nestačia obsadzovať nové trhové segmenty a nové možnosti.

V 60-tych rokoch v USA rozsiahla privatizácia vyvolala zmeny v štruktúre

dopravy. Vznikla príležitosť pre zavedenie špeciálnej vnútroregionálnej dopravy.

5. Demografické zmeny

Zmeny v populácií, vekovej štruktúre, úrovni vzdelanosti a geografickom

rozložení ľudí sú osobitným zdrojom nových podnikateľských nápadov. Často sú
nedoceňované, aj keď informácie o demografických zmenách sú dobre
dostupné. Typické príklady inovácií sú zrejme z oblasti výrobkov a služieb pre
šport, voľný čas, výchovu mládeže a pod.

Menej známy je príklad z oblasti robotiky. Štúdie o demografickom vývoji

a predpokladanom nedostatku pracovníkov pre manuálne práce sa stali
základom dlhej reťaze nových výrobkov a technológií.

6. Zmeny v myslení ľudí (zmeny nazerania)

Vo všeobecnosti na väčšinu javov možno pozerať z iného smeru pohľadu

(fenomény typu "pohár je do polovice plný - pohár je do polovice prázdny).

Zmena smeru pohľadu je typická technika hľadania nových riešení a

v súčasnosti, do tejto kategórie možno pripísať inovácie súvisiace napr. s

ekológiou.

Výrazné príklady zmeny nazerania sú v oblasti hodnotenia zdravotného

stavu ľudí. Napriek vysokej dĺžke života a dobrej zdravotnej kondícii vo

vyspelých štátoch sa zaznamenáva expanzia inovovaných potravín bez umelých
prísad, prírodných liečiv a pod.

7. Nové znalosti

Nové znalosti: vedecké, technické, spoločenské sú obvykle považované za

hlavný zdroj inovačných nápadov.

Inovácie založené na nových znalostiach sa od skôr vymenovaných zdrojov

líšia množstvom času, ktorý vyžadujú, úspešnosťou a aplikačnou oblasťou.
Vyžadujú zo všetkých inovácií najväčší časový predstih a potrebu dôsledného

riadenia.

2.2.1 Hľadanie inovačných nápadov podľa segmentov trhu

Všeobecný princíp zákazníckej orientácie inovácií t.j. - pôsobenie na

špecializovanom segmente vedie k metóde hľadania nápadov pomocou
systematického testovania segmentov.

2. INOVAČNÉ NÁPADY

TU Košice

24

Metodický postup hľadania nápadov:

1. Zostavenie podrobného súboru segmentov trhu.
2. Vyradenie segmentov trhu v ktorých nie je žiadna spoločná oblasť s

naším zameraním podnikania.

3. Formulácia špecifických potrieb segmentu trhu korešpondujúcich s našim

zameraním podnikania.

4. Formulácia spôsobu realizácie potreby a hodnotenie jeho potenciálu.

Praktické skúsenosti potvrdzujú efektívnosť tejto metódy hľadania nových

inovačných nápadov. Väčšina významných inovácií našla svoj trh mimo
pôvodnú oblasť. Zaujímavá je skúsenosť, že dobré uplatnenie nachádzajú
nápady, ktoré neprinášajú zmeny hlavnej funkcie. Zákazníci sú ochotní totiž
experimentovať s novými výrobkami, keď nie je experiment ekonomicky
náročný.

V malých segmentoch trhu faktory zmien, nové preferencie, znalosti a pod.

pôsobia silnejšie ako na globálnom trhu. Nápad, ktorý nevyhovoval trhu ako
celku môže založiť úspešné podnikanie na špecializovanom segmente.

Obr.2.3: Model vyhľadávanie inovačných nápadov v trhových segmentoch

Doporučenia

1. Neočakávaná úspešnosť niektorého javu sa často nevyužíva pretože, je

považovaná za náhodu, bez toho, aby sa analyzovalo, či nie je
symptómom nastupujúcich zmien.

2. Pri hľadaní nových nápadov, ktoré motivuje neúspešnosť, treba odlíšiť

neúspechy spôsobené chybami podnikania od neočakávaných, kde príčina
nie je zrejmá.

3. Neočakávanú udalosť možno využiť ako zdroj nápadov len keď sa

zaregistruje včas.

4. Zdroj nových inovačných nápadov - rozpory súvisia s identifikáciou

nestability, kde aj malé vynaložené úsilie uvedie do pohybu veľké systémy.

5. Pozor na zámerne vyvolané rozpory, ktoré nemajú svoje opodstatnenie v

trhových silách.

6. Pri hľadaní inovačných nápadov v rozporoch sa treba sústrediť na:

ekonomické rozpory v odbore podnikania

rozpory medzi realitou a predpokladmi

rozpory medzi výsledkami a úsilím

rozpory v logike

SEGMENTÁCIA

PREHĽADÁVANIE

MEDZERA
(POTREBA)

2. INOVAČNÉ NÁPADY

TU Košice

25

7. Riziko nápadov z oblasti potrieb procesov je v tom, že keď sú rozpoznané

sú okamžite akceptované a stávajú sa štandardnými. Predpokladajú u
podnikateľa zdroje pre konkurenčnú činnosť.

8. Nové podnikanie na báze zmien odborovej a tržnej štruktúry je

dominantné u veľkých spoločností. Priestor pre malé podnikanie je reálny

len v prípade napojenia sa na tieto zdroje.

9. U demografických zmien treba rátať s väčšou časovou zotrvačnosťou.

Nápady z tejto oblasti preto obvykle neriešia operatívne problémy

podnikania, ale sú dôležité pre strategické plánovanie.

10. Podnikateľské nápady odvodené od nových znalosti sú všeobecne

považované za "superhviezdy". Treba pripomenúť, že príslušné nové
znalosti nemusia byť nutne vedeckého alebo technického rázu. Prax

ukazuje, že nové znalosti o segmente trhu, postojoch zákazníkov sú veľmi
účinné. Nové znalosti bez podpory efektívneho podnikateľského postupu sú
však vysoko rizikové z hľadiska nákladov.

2.3 Externé informačné zdroje pre hľadanie podnikateľských

nápadov

Prax ukazuje, že cca 80% úspešných inovácií nemalo pôvod vo vlastných

laboratóriách, ale boli iniciované z externých informačných zdrojov.

Systematická práca s informačnými zdrojmi, je preto dôležitá pre každú
inovačne orientovanú firmu.

Uvedieme prehľad najdôležitejších informačných zdrojov (obr.2.4):

14%

13%

20%

28%

12%

12%

0%

10%

20%

30%

Podnikový výskum a vývoj

Analýza konkurencie

Prieskumy

Zákazníci

Partneri

Publikácie

Obr.2.4: Dôležité informačné zdroje pre inovácie

Primárne vedecké a technické informácie

Patria tu výskumné správy, projekty, firemné know-how, počítačové dáta

bázy a pod. Z obsahovej stránky sú to najhodnotnejšie zdroje informácií.
Všeobecne sú považované za interné firemné materiály a ich nákup je finančne
náročný. Voľný prístup je k výsledkom základného alebo spoločnosťou
sponzorovaného výskumu.

2. INOVAČNÉ NÁPADY

TU Košice

26

Patenty

Patenty sú zdrojom vysokooriginálnych inovačných nápadov. Dostupnosť k

informáciám o patentoch je dobrá, pretože sú centralizovane vedené. Treba
počítať s náročnosťou hodnotenia informácií, pretože patentová dokumentácia
neobsahuje obchodné a komerčné údaje. Osobitnou otázkou je legislatívna

stránka využívania patentových informácií.

Licenčná literatúra

Dostupné sú špecializované katalógy, bulletiny a časopisy, ktoré ponúkajú

licencie na nové výrobky, technológie a pod. Obsahujú popis inovácie, základné

licenčné podmienky a informačný kontakt pre vyžiadanie podrobnejších
informácií. Tento zdroj je efektívny pri stratégii preberania inovácie a pri
podnikaní v oblasti vysokých technológií.

Odborné časopisy a publikácie

Charakteristickým znakom vedeckej a výskumnej práce je snaha získať

prioritu včasným publikovaním svojich výsledkov. Z tohoto dôvodu odborná
literatúra predstavuje nevyčerpateľný zdroj nápadov.
Prednosti:

vysoká odborná úroveň informácií

hodnovernosť (zabezpečovaná recenziami)

nízke náklady na jednotku informácie

Nevýhody:

rozsiahlosť zdroja (vyžaduje techniky hľadania informácií)

náročnosť odborného textu

absencia obchodných informácií potrebných pre hodnotenie príležitostí

Do tejto kategórie patria aj podnikateľské časopisy, ktoré na rozdiel od

odborných časopisov poskytujú informácie o trhu, trendoch vývoja odbytu, cien
a pod.

Komerčná literatúra, katalógy, inzertné časopisy

Aj keď sa sústreďujú na informácie o existujúcich výrobkoch a službách

môžu byť užitočné pri hľadaní nápadov ak sa sleduje stratégia doplnenia resp.
rozvinutia úspešnej inovácie. Poskytujú zároveň informácie pre hodnotenie
konkurencieschopnosti vlastných nápadov.

Príklad slovenského podnikateľského týždenníka TREND Hľadanie nových

podnikateľských nápadov sústreďte na rubriky:

profily a skúsenosti firiem

ponuky na spoluprácu

analýzy vývoja odborov, regiónov

dôsledky zmien legislatívy a noriem

vývoj na komoditných a kapitálových burzách ...

Výstavy

Výhodou je možnosť získania podrobných informácií od vystavovateľov a

pozorovaním fyzických exponátov. Výstavy významne ukazujú aj vývojové
trendy, smerovanie technického rozvoja, formovanie budúcej štruktúry trhu. Sú

cenným informačným zdrojom pre identifikáciu medzier na trhu. Čiastočne

2. INOVAČNÉ NÁPADY

TU Košice

27

ukazujú aj záujem zákazníkov o analyzované objekty.

Dôležitá je aj aktívna účasť podnikateľov na výstavách prezentovaním

svojich nových výrobkov. Okrem marketingových informácií analýzou
smerovania dotazov potenciálnych zákazníkov, bodov záujmu a pripomienok
získavame nové nápady na zlepšovanie výrobkov. Aby vystavovanie splnilo

úlohu stimulátora inovácií je treba zabezpečiť:

vystavovanie reálnych výrobkov vo funkčnej činnosti

personálne obsadiť vystavovateľský tím tvorcami výrobku

dôsledne vyhodnotiť priebeh výstavy

Treba pripomenúť, že aktívne vystavovanie je finančne vysokonáročné

(osobitne v zahraničí). Pre začínajúcich podnikateľov možno doporučiť spoločné

vystavovanie napr. prostredníctvom obchodných komôr.

Poradenské firmy

V priemyselne vyspelých štátoch pôsobia poradenské firmy, ktoré sa

špecializujú na riešenie problémov zákazníka. Ich prednosti sú:

profesionálny prístup k riešeniu problémov

disponovanie rozsiahlou informačnou základňou

možnosť spolupráce pri rozpracovaní inovačného nápadu.

Internet

Skratka www (World Wide Web) je voľne interpretovaná ako celosvetová

informačná sieť a reprezentuje mega zdroj inovačných informácií. Nenahrádza,
ale v inej forme integruje všetky skôr uvedené informačné zdroje.
Dôležitými znakmi Internetu sú:

spoločný štandard pre reprezentáciu dát (hypertextový značkovací jazyk
HTML. Univerzálny systém adresovania umožňuje dostať sa
k ľubovoľnému webovskému dokumentu a prehliadnuť si ho. Dokument

môže okrem textov obsahovať aj obrázky a grafiku, zvuk a video).

rýchly nástup technológii umožňujúcej prehliadku siete (Netscape,
Internet Explorer, Google a ďalšie).

platforma, ktorá vedie k hromadným aplikáciám Internetu. Už v roku
1995 bolo na Internete registrovaných viac ako 100 tisíc webovských
serverov.

Internet okrem toho, že poskytuje najmohutnejší zdroj pre vyhľadávanie

inovačných nápadov vo všetkých produkčných oblastiach a službách, je sám o

sebe zdrojom inovácií, ako sú:

e - podnikanie, elektronické vykonávanie operácií spojených
s podnikateľskou činnosťou

e - obchod, elektronické operácie spojené s nákupom a predajom tovaru

e - administratíva, elektronický styk s partnermi, správa a tvorba
dokumentácií a pod.

e - vzdelávanie, elektronická podpora výučby a ďalšie.

Internet je tiež základom priemyslu nových médií

komunikácia (komunikačné zariadenia, audiovizuálna technika,
vysielanie a príjem signálov)

2. INOVAČNÉ NÁPADY

TU Košice

28

počítačová technika (počítačové zariadenia, software, špeciálne služby,

servis a pod.)

tvorba obsahu (publikovanie a vydavateľská činnosť, reklama, komerčné
umenie, obchodné služby a pod.)

Internet nie je liek na všetko. Špičkové výsledky vedecko – výskumnej

činnosti a atraktívne zásahy do technologických aplikácií sa na www stránkach
nezverejňujú.

Prehľad najdôležitejších zdrojov a techník inovačného spravodajstva
- Výročné správy, informačné materiály konkurentov.
- Trhové prehľady, podnikateľské časopisy, správy obchodných komôr.
- Finančné prehľady, burzové prehľady, ekonomické analýzy.
- Prospekty, materiály obchodnej prezentácie, výstavy.
- Odborné články, prejavy predstaviteľov firmy, prehlásenia.
- Analýza konkurenčných produktov.
- Správy obchodných agentov a obchodníkov.
- Legálne exkurzie, prehliadky, vyžiadané informácie.
- Patenty , licencie , vedecké a technické časopisy
- Nákup informácií od profesionálnych organizácií
- Jednania o nákupe produktov, technológií, licencií, ponuky na zamestnanie ,

ponuky joint venture .

- Nepriame dotazovanie pracovníkov konkurencie na odborných podujatiach a

spoločenských stretnutiach.

- Informácie od bývalých zamestnancov konkurentov .
- Interné informácie od dodávateľov a zákazníkov konkurencie.

Z pragmatických manažérskych doporučení ďalej uvádzame: sledovanie
miestnych a podnikových novín, reklamné kampane konkurentov, spolupráca
konkurentov s bankami, poradcami a expertmi, analýza nakupovaných služieb.


2.4 Interné informačné zdroje pre hľadanie podnikateľských

nápadov

Dynamicky orientované firmy okrem využívania externých zdrojov

systematicky budujú databázu vlastných inovačných nápadov. Základné formy
sú : vlastný výskum a vlastné analýzy.

Výskumná činnosť

Tzv. výroba generovaná výskumom má základ v plánovanej vedecko-

výskumnej činnosti (nie v požiadavkách zákazníkov). Je spravidla orientovaná
na inovácie vyšších radov, kde potenciálni zákazníci ešte nie sú schopní
rozpoznať budúce potreby a možnosti.

Dôležité faktory inovačne orientovaného výskumu sú:

výskum akcentuje tvorbu nápadov a príležitosti pred základnými

poznatkami

výskum zameraný na transformáciu poznatkov do nových výrobkov,

technológii a služieb

2. INOVAČNÉ NÁPADY

TU Košice

29

výskum zameraný na postupy a metódy zavedenia inovácie

výskum zameraný na vyhodnotenie alternatívnych možnosti

Silná pozícia inovačného výskumu je najmä u líderských veľkých firiem.

Náklady na výskum dosahujú 7 až 10% obratu podniku. Stredné firmy a malé
podnikanie vo väčšej miere využíva externé výskumné zdroje a kooperáciu.
Súčasné prístupy k výskumu a vývoju:

1. Trend komercializácie (výskum na objednávku).
2. Trend znižovania nákladov na výskum (racionalizácia výskumnej práce,

moderné prostriedky, medzinárodná kooperácia).

3. Podpora základného výskumu štátom, nadáciami a pod.

Analýza potrieb zákazníkov

Zákaznícky orientované inovácie využívajú ako zdroj nápadov na nové

výrobky a služby predovšetkým vlastné analýzy potrieb zákazníkov. Pri analýze
potrieb sa skúmajú nasledovné charakteristiky:

identifikácia potreby

cieľová skupina zákazníkov

množstvo potrieb (intenzita)

časové trvanie potrieb

začleniť potreby do systému (vzťahy, preferencie a pod.).

používané techniky pre analýzu potrieb a prianí zákazníkov

pozorovanie správania sa zákazníkov

marketingové prieskumy (písomné ankety, súťaže...)

diskusie s vybranými zákazníkmi

hodnotenie reklamácií a sťažností.

Veľmi často (najmä pri technických výrobkoch) sa používa princíp
najdôležitejších zákazníkov.

Informačné zdroje od predavačov sú alternatívou predchádzajúcej metódy.

Výhodou sú znalosti z priameho kontaktu so zákazníkmi a profesionalita
predavačov. Úspešné firmy používajú túto techniku ako trvalý pracovný nástroj.

Vlastní pracovníci ako zdroj nápadov

Pri tvorivej a iniciatívnej kultúre firmy sú významným zdrojom nápadov

vlastní pracovníci. Manažment s tzv. krúžkami kvality (iniciatívne pracovné
skupiny) uvádza tento zdroj ako rozhodujúci. Osobitnú kategóriu zdrojov
nápadov predstavuje vrcholový a

technologický manažment. Osobitne

dynamické a inovačné firmy sú riadené špecialistami schopnými generovať
významné nápady.

Analýza konkurenčných výrobkov a služieb

Všeobecne používaná metóda založená na nákupe, hodnotení a analýze

konkurenčných výrobkov. Silné stránky výrobku sa napodobujú, slabé stránky
sa odstraňujú. Zároveň je možné získať informácie o reakciách a preferenciách
zákazníkov na konkurenčný výrobok. (Známe sú postupy japonských
podnikateľov, ktoré stratégiu napodobňovania a zdokonaľovania využili v
maximálnej miere).

2. INOVAČNÉ NÁPADY

TU Košice

30

2.5 Informačný systém na podporu hľadania inovačných nápadov

Hľadanie a tvorba inovačných nápadov sú spojené s rozsiahlym zberom,

analýzou a spracovaním informácií. V praxi vznikajú problémy s množstvom

informácií, hodnotením ich užitočnosti, archiváciou, distribúciou a pod. Pre
každé inovačné podnikanie, preto možno doporučiť používanie určitého
uceleného informačného systému. Podľa potreby to môže byť vyspelý
počítačový systém, inokedy len kartotéka nápadov a podkladových materiálov.

Obr.2.5: Informačný systém pre inovačné nápady

Doporučenia

1. Verejne dostupné informačné zdroje sú nedoceneným zdrojom inovačných

nápadov. Odhaduje sa, že viac ako 50% inovačných nápadov v praxi vyšlo
z týchto zdrojov.

2. Spravidla z vonkajších zdrojov nedostaneme "hotový nápad". Častejšia je

inšpirácia, ktorá sa musí dopracovať.

3. Bez systematického postupu môže dôjsť k informačnému prebytku. Pred

hľadaním idei je potrebné mať vytypovanú oblasť, rámcové ciele,
obmedzujúce podmienky a pod.

4. Je užitočné, aby každý podnikateľ mal vypracovaný vlastný systém trvalej

práce s informačnými zdrojmi.

Cieľová orientácia

Zber údajov z praxe a

prieskumu

Expertné informácie

Zber publikovaných

údajov

Zhromaždenie údajov

Triedenie, verifikácia,

databáza

Iné informačné

systémy

Situačná analýza

problému

Aktualizácia

Strategické a projektové

spracovanie

Analýza, hodnotenie

Použitie v projekte

2. INOVAČNÉ NÁPADY

TU Košice

31

Inovačné spravodajské systémy

Riešenie problémov veľkého počtu a rozmanitosti zdrojov informácií pre

prípravu inovačných nápadov ponúkajú tzv. Inovačné spravodajské systémy.
Ich úlohou je získavať relevantné informácie a transformovať ich na použiteľné
poznatky pre prípravu inovácií. Realizujú strategickú víziu vyspelých podnikov

„sme schopní získať každý inovačný podnet, ktorý vznikol v laboratóriu,
v podniku, alebo na trhu na ľubovoľnom mieste na svete“.

Dôležité faktory:

Rozsah informácií v korelácii s vysokým stupňom neurčitosti vyžaduje
potvrdzovanie získanej informácie z viacerých zdrojov.

Systém využíva techniky triedenia a

kompresie údajov pred ich

analytickým spracovaním. Pri veľkom rozsahu hrozí riziko paralyzovania
systému nevyužiteľnými informáciami.

Významnosť analytického spracovania vstupných údajov s ohľadom na

inovačnú stratégiu podniku vyžaduje vysokokvalifikovaných pracovníkov
a multidisciplinárne tímy.

Aktuálnosť spravodajských informácií. Dynamika zmien

v podnikateľskom prostredí zdôrazňuje reláciu medzi cyklom spracovania
informácií a inovačnými cyklami výrobkov alebo technológií.

Aplikácia vyspelých informačných technológií pre inovačné spravodajské
systémy. Zaostalé systémy na báze kartoték a kópií informačných

zdrojov sú prekonané aj v podmienkach malých podnikov.

V rámci inovačného spravodajstva možno využívať početné komerčné

informačné systémy. Napríklad databáza Dun´s Electronic Business Directory
obsahuje údaje o cca 10 miliónoch podnikoch v USA, Jen Trade a Industry
Index monitoruje analýzy firiem, odvetví odborov a teritórií z 1 200 periodík
publikovaných na celom svete. Dôležité ekonomické informácie poskytujú aj

databázy bankových spoločností.

Treba zdôrazniť, že ceny za informácie, predovšetkým v oblasti rešerší sú

v zahraničí veľmi vysoké (niekoľko tis. USD) a pritom nie sú úplné. Rešerše

musia robiť odborníci z odboru a zároveň jazykovo zdatní, pretože terminológia
je často ďalším jazykom. Príkladom nekonvenčných prístupov k získavaniu
inovačných podnetov sú informácie z Japonska, kde sa zdalo, že sú vyčerpané
všetky elektronické informácie a inovačnou motiváciou sa stali fyzikálne
princípy technologických procesov formulované ruskými vedcami.

2. INOVAČNÉ NÁPADY

TU Košice

32

Sumár získaných poznatkov

Inovačný nápad je syntézou rozpoznania potreby potenciálnych

zákazníkov a spôsobu ako túto potrebu splniť novým riešením. Významným
zdrojom inovačných nápadov sú zmeny prostredia – neočakávanosť javov,
nezrovnalosť javov, procesové potreby, zmeny štruktúry priemyslu a služieb,

demografické zmeny, zmeny nazerania a nové znalosti. Dôležité externé zdroje
inovačných nápadov sú – vedecké, technické a komerčné publikácie, licencie
a patenty, výstavy a internet. Interné zdroje reprezentuje výskum a vývoj,
marketingové prieskumy a

námety vlastných pracovníkov, dodávateľov

a zákazníkov.

Inovačné podniky majú vybudované špecializované informačné systémy

na podporu získavania inovačných nápadov.

Kontrolné otázky
2. INOVAČNÉ NÁPADY

1. Definujte pojem inovačného nápadu
2. Aký je rozdiel medzi vizionárskymi a analytickými inovačnými nápadmi
3. Uveďte príklady zdrojov inovačných nápadov v zmenách prostredia
4. Ako sa postupuje pri hľadaní inovačných nápadov podľa segmentov trhu
5. Uveďte hlavné externé zdroje inovačných nápadov
6. Ako možno využiť internet pri hľadaní inovačných nápadov
7. Akú úlohu má vlastný výskum podniku pre tvorbu inovačných nápadov
8. Uveďte prehľad interných (podnikových) zdrojov inovačných nápadov
9. Charakterizujte informačný systém na podporu vzniku inovačných

nápadov

10.Uveďte príklad aktuálneho inovačného nápadu, ktorý sa uplatňuje v praxi

Glosár kľúčových slov
Inovačný nápad

20

Nápady zo zmien prostredia

22

Nápady zo segmentácie trhov

23

Externé

zdroje

nápadov

25

Interné

zdroje

nápadov

28

Informačný

systém 30

Literatúra a doplňujúce zdroje
Literatúra: 3, 10, 31, 50

Internetové zdroje:
www.innovationwatch.com /Informačný server o inováciách/
www.innovation.org.uk /Britský informačný server o inováciách/
www.park.cz /Virtuálny inovačný park/
www.aipcr.cz /Asociácia inovačného podnikania ,ČR/
www.tuke.sk/sjf-icav /Inovačné centrum automobilovej výroby SjF TU Košice/

3. INOVAČNÉ PRÍLEŽITOSTI

TU Košice

33

3. Inovačné príležitosti

Ciele lekcie

Ukázať metodiku testovania inovačných nápadov a ich premeny na

inovačné príležitosti. Postup pri testovaní trhového potenciálu, dostupnosti

realizačných zdrojov, ekonomickej efektívnosti, konkurencieschopnosti
a ďalších faktorov. Osvojenie metodiky vypracovania štúdie realizovateľnosti.

3.1 Testovanie príležitostí

Inovačný nápad, je nutnou ale nepostačujúcou podmienkou. Až analýza

príležitosti ukáže, či nápad je realizovateľný a či splňuje podmienky
potenciálnej úspešnosti. Proces identifikácie príležitosti možno prirovnať k

hľadaniu zlatých zrniek. Ak inovačné nápady prirovnáme k zlatonosnému
piesku, potom osievanie cez sústavu sít je hľadanie príležitosti. Tento postup
potvrdzujú štatistické údaje o tzv. vyraďovaní nových inovačných nápadov
(obr.3.1).

Obr.3.1: Vyraďovanie inovačných nápadov

V manažérskej terminológii hľadanie príležitosti zodpovedá situačnej

analýze, hodnoteniu realizovateľnosti a testovaniu predpokladov rezultatívnosti.
Hodnotenie inovačných nápadov v mnohých prípadoch je zložitejšie ako ich
vlastná tvorba. Existujúce riziká:
1. Predčasné vyjadrenie nápadu. Dobrý nápad, ktorý by potreboval zmeniť len
niektoré znaky je prísnym systémom vyradený. Svedčí to o celkovej
konzervatívnosti podnikateľa. História uvádza veľa takýchto príkladov aj u

veľkých firiem. Napr. svetoznáma, silná firma Kodak vyradila nápad na
fotoelektrické kopírovanie a otvorila tak priestor pre firmu XEROX.

2. Pokračovanie vo vývoji a komercionalizácii zlého nápadu. Systém

hodnotenia pre neúplnosť alebo prílišnú voľnosť neplní svoju funkciu.

Hlavné ťažkosti pri hodnotení inovačných príležitostí sú:

Podnikateľ nemá v tejto fáze úplné informácie. Tieto sú komplexné až pri
spracovaní podnikateľského plánu. Platí, že čím je nápad konkrétnejší, tým

Hodnotenie realizovateľnosti

100

15

10

5

Inovačná príležitosť

Testovanie

Komercializácia

Trhová úspešnosť

Čas

Počet nápadov (%)

3. INOVAČNÉ PRÍLEŽITOSTI

TU Košice

34

lepšie sa hodnotí. Nejasné nápady treba dopracovať a až potom ich

hodnotiť.

Často treba hodnotiť veľký počet nápadov. Niekedy až desiatky, alebo
stovky nápadov. Hodnotenie má byť preto rýchle a nenáročné, ale
kvalitné.

Hodnotenie vyžaduje skúsenosti a špeciálne know-how. U začínajúcich
podnikateľov toto spravidla chýba. Chýba aj prax spolupráce s expertmi a
poradenskými firmami.

Fenomén jednostranného pohľadu. Napríklad konštruktér preferuje
technickú novosť riešenia a podceňuje riziká realizácie a záujmu
zákazníkov. Ekonomicky založený podnikateľ vidí riziko najmä
v kapitálovom zabezpečení a technologické otázky často nedoceňuje.

Praktická spojenosť hodnotenia so zlepšovaním, modifikovaním a
rozvíjaním inovačného nápadu.

Obr.3.2: Metodický postup hodnotenia podnikateľskej príležitosti

Metodický postup hodnotenia inovačnej príležitosti

1. Kontrola hodnotených nápadov

Je nápad jasne sformulovaný? V spolupráci s tvorcom nápadu sa doplňujú
vstupné informácie a možnosti zmien.

2. Triedenie nápadov do skupín

Roztriedenie nápadov do skupín je podmienkou pre výber systému
hodnotenia a jeho ukazovateľov. Napr. podľa reálnosti realizácie (prioritu
majú technologické možnosti, dostupnosť zdrojov, znalosti, priestor, čas).
Dôležitá je aj reálnosť odbytu (hodnotenie bude sústredené na preferencie

zákazníkov, rast trhu a pod.)

3.

Výber systému hodnotenia resp. spracovanie vlastného systému
hodnotenia:

Ukazovatele konkurencieschopnosti

kto hodnotí

etapy hodnotenia

limity, funkcie

kedy sa hodnotí

Analyzované

nápady, kontrola,

doplnky

Vytvorenie skupín

nápadov

Výber systému

hodnotenia

Hodnotenie

realizovateľnosti

Podnikateľská

príležitosť

Vyradené nápady

Odložené nápady

Korekcie nápadov

Iné

hodnotenie

3. INOVAČNÉ PRÍLEŽITOSTI

TU Košice

35

dokumentácia hodnotenia

4. Vykonanie hodnotenia

Okrem vlastného hodnotenia treba uvažovať so spätnou väzbou, t.j. riešiť

nájdené problémy korekciami a vylepšovaním nápadov, ich spájaním,
rozčleňovaním a pod.

Výsledkom je identifikovaná podnikateľská príležitosť s určenou

potenciálnou hodnotou. V profesionálnom postupe je výsledok zaznamenaný v

dokumentácii (štúdia realizovateľnosti).

Rozmanitosť podnikania, meniace sa vonkajšie podmienky a podnikateľské

prístupy majú odraz vo variantnosti systémov hodnotenia príležitosti.

Pri výbere systému hodnotenia a príležitostí treba uvážiť nasledovné faktory:
1. Funkčnosť
Umožňuje nájsť dobré nápady, usporiadať ich podľa preferencie a vyradiť

nevhodné nápady.
2. Úplnosť a presnosť
Postihuje všetky dôležité faktory, odstraňuje pri rozhodovaní neurčitosť.
3. Spoľahlivosť
Existuje ochrana pred zavedením systematických chýb do procesu hodnotenia.
4. Vlastná efektívnosť
Umožňuje rýchle a relatívne málo nákladné hodnotenie.
5. Dobrá aplikovateľnosť
Systém hodnotenia je zrozumiteľný, dá sa riadiť a modifikovať podľa aktuálnych
podmienok.

Typové metodické nástroje testovania

1. Metóda kontrolných otázok
Použije sa súbor otázok, ktoré sa ukázali ako efektívne v podobných
podmienkach. Ak sú podmienky netypické zostaví sa účelový súbor otázok.

analýzou, štúdiom, prognózovaním, odhadmi a inými technikami sa

zodpovie na otázky. Využije sa pomoc expertov.

vyhodnotia sa odpovede podľa stanovených kritérií. Ak sú kritéria splnené,
spracuje sa dokumentácia inovačnej príležitosti.

2. Metóda porovnávania a usporiadania nápadov(tab.3.1)

stanoví sa súbor hodnotiacich kritérií

stanoví sa významnosť resp. preferencia kritérií

určia sa hodnoty jednotlivých kritérií (číselný údaj, bodovanie) a prevedú
sa do jednotnej mierky

vypočíta sa integrovaný ukazovateľ , ako súčet hodnôt upravených kritérií

určí sa poradie významnosti nápadov a pre podnikanie sa vyberú tie, ktoré
splňujú určený limit

3. INOVAČNÉ PRÍLEŽITOSTI

TU Košice

36

Mnoho kriteriálne hodnotenie nových nápadov

tab.3.1

3. Investičné metodiky

Banky a iné investičné organizácie majú definovaný predpísaný počet kritérií

a ich limitných hodnôt, ktoré vyžadujú od financovaných projektov.

Doporučenia

1. Neexistujú univerzálne všade použiteľné systémy hodnotenia inovačných

príležitostí.

2. Pri výbere systému hodnotenia, okrem vhodnosti pre danú oblasť treba

klásť dôraz na skúsenosti z jeho používania.

3. V každom systéme treba priebežne aktualizovať limitné hodnoty, priority.
4. Pre rozbehnuté podnikanie treba preferovať vlastný "na mieru šitý" systém

hodnotenia.

5. Analýza príležitosti musí zodpovedať na otázky:

prečo existuje príležitosť?

ako dlho potrvá príležitosť?

pre koho je to príležitosť?

akú má hodnotu?

6. Model minimálneho hodnotenia príležitosti

Môžeme nápad dokončiť do finálneho výrobku alebo služby?

Budeme ho môcť vyrábať?

Ak ho vyrobíme, budeme ho môcť predať?

Ak výrobky predáme dosiahneme potrebný zisk?

Bude ziskové obdobie dostatočne dlhé, aby sa vrátili vynaložené
náklady?

Aké sú riziká, že naše predpoklady sa nesplnia?

Existuje alternatíva postupu, ak sa podmienky podnikania zhoršia?

3.2 Postup pri analýze inovačných príležitostí

Trhový potenciál
Odpoveď na otázky: "Kto bude koncovým zákazníkom? Bude možné produkciu

predať?"
Vo väčšine prípadov hodnotenie inovačných príležitosti začína analýzou
trhového potenciálu

Kritérium

Hodnota

Význam

Body (0 - 100)

Obrat

Počet zákazníkov

Rast trhu

Podiel na trhu

...
...

...

250 000

50

10 %
30 %

0,9
0,5
0,2
0,8

3. INOVAČNÉ PRÍLEŽITOSTI

TU Košice

37

nápad ----> predaj výrobkov alebo služieb

Ako univerzálne kritérium sa používa potenciálny obchodný obrat. Ak nie je
predpoklad dosiahnuť stanovenú hranicu obratu, nie je ani príležitosť na nové
podnikanie.

Analýza trhového potenciálu zahrňuje:

určenie segmentu trhu a jeho celkovej kapacity

odhad vývoja trhu (rast, pokles, trvanie odbytu)

odhad podielu na trhu (možné konkurenčné výhody)

odhad objemu odbytu produkcie

odhad cenovej úrovne a tendencii ich vývoja

Ďalšie faktory uvažované pri analýze trhového potenciálu sú:

riziko substitúcie výrobkov a služieb

riziko zmien dominantných faktorov

Pri analýze trhového potenciálu inovačného nápadu sa používajú

štandardné techniky marketingu.

Doporučenia

1. Ak inovačný nápad oslovuje dostatočne veľký trh je to významná

príležitosť. Vyplatí sa vynaložiť úsilie na odstránenie iných prekážok
zavedenia tohoto podnikania.

2. Ak je v oblasti veľmi významný rast trhu, ale trhový segment je ešte

veľmi malý, treba uvážiť neskoršie časovanie začatia realizácie nápadu.

3. Prax ukazuje, že nové podnikanie je často úspešné na inom trhu ako bolo

pôvodne uvažované. Nový projekt má rátať s potenciálnymi

diverzifikáciami trhu a nevyraďovať predčasne nápady.

4. U významných inovačných nápadov netreba zabúdať na princíp vytvárania

trhu.

5.

U významných inovačných nápadov sa nemožno spoliehať na
marketingový výskum trhu. Nedá sa totiž hodnoverne skúmať to čo na
trhu ešte neexistuje.

6. Ideálny trhový potenciál podnikateľskej príležitosti:

- kapacita identifikovaného segmentu umožňuje dlhodobý rast

firmy

- trh sa vyznačuje zrelosťou, je bez sezónnych vplyvov
- rast trhu je väčší ako 20% ročne.

Potreba zdrojov
Odpoveď na otázky: "Je to nápad pre nás? Budeme mať prostriedky na
dokončenie vývoja výrobku a na jeho efektívnu výrobu?
Najčastejšia príčina neúspešnosti podnikov je v tom, že začali realizovať
podnikateľské projekty na ktoré, nemali zabezpečené potrebné zdroje.

3. INOVAČNÉ PRÍLEŽITOSTI

TU Košice

38

Analýza potreby zdrojov obsahuje:

určenie jednotlivých zložiek zdrojov a ich proporcie

odhad nákladov na jednotlivé zdroje a celkovej investičnej náročnosti na

začatie realizácie inovácie

náklady realizácie príležitosti

odhad potreby ďalších zdrojov pre prevádzku a rozvoj podnikania

spôsob zabezpečenia (dostupnosti) zdrojov

riziká súvisiace so zdrojmi (dostupnosť, spoľahlivosť a pod.).

Pri analýze a hodnotení príležitostí sa používajú zjednodušené normatívne

metódy výpočtu kapacít (napr. priemerná plocha na jedno pracovisko, náklady
na 1 m3 stavby a pod.). Treba pripomenúť, že potreba kapacít je silne závislá
od technológie, úrovne automatizácie a podobne.

Pri výrobnom podnikaní dominantnou zložkou zdrojov sú technologické,

manipulačné a riadiace zariadenia, pretože majú najväčší vplyv na produktivitu
a kvalitu produkcie. Pri širokej ponuke výrobnej techniky sa v trhovej
ekonomike obvykle neuvažuje o probléme dodávateľov a za problém zdrojov sa

považuje len kapitál. Toto však neplatí pre oblasť vyspelého technologického
podnikania.

Doporučenia

1. Rozpracovanie nápadu, u ktorého nie je možné odhadnúť potrebu zdrojov

je mimoriadne rizikové.

2. Minimálne vstupné údaje pre hodnotenie potreby zdrojov sú :

o produkčný program (objem, sortiment)
o hlavné technológie
o organizácia podnikania.

3. Typickým znakom mnohých nápadov je podcenenie nárokov na zdroje

(napr. stroje potrebujú aj prípravky, nástroje, pracovné média, náhradné

diely, zaškolenie obsluhy, ...).

4. Treba rátať s tým, že v inovačnom podnikaní môžu byť limitom

nedostatočné znalosti resp. špeciálne pracovné profesie, nové materiály a
pod. Zdroje typu know-how, informácie, znalosti, v niektorých prípadoch

predstavujú viac ako 50% zriaďovacích nákladov.

5.

V mnohých prípadoch podnikania môže byť limitujúcim zdrojom
infraštruktúra dopravných, informačných a energetických sietí.

6. Ak je inovačný nápad dobrý z iných aspektov a chýbajú jedine určité

zdroje, treba využiť externé zdroje. V tomto prípade hodnotenie príležitostí
musí byť veľmi podrobne spracované a presvedčivé.

7. Ideálne podmienky z hľadiska zdrojov

o nápad vo forme vyskúšaného prototypu výrobku
o vlastné kapacity na dokončenie vývoja a prípravy výroby
o voľný pracovný priestor, viac ako 80% inštalovanej a vyskúšanej

technológie

o kvalifikovaní pracovníci a manažment
o spoľahliví dodávatelia so zaručenou kvalitou dodávok
o vlastný akumulovaný kapitál z predchádzajúceho podnikania resp.

záujem solventných investorov.

3. INOVAČNÉ PRÍLEŽITOSTI

TU Košice

39

Ekonomická efektívnosť
Odpoveď na otázky: Oplatí sa nápad realizovať? Dosiahneme potrebnú mieru
zisku a návratnosti kapitálu?
Hlavný cieľ podnikania - zisk signalizuje dôležitosť ekonomickej analýzy
príležitosti. Analýza potenciálnej ekonomickej efektívnosti je založená na
štandardných metódach finančného riadenia. Najdôležitejšie ukazovatele:

priebeh likvidity (schopnosti uhrádzať platobné záväzky)

odhadovaný celkový zisk za dobu životnosti nového podnikania

rentabilita vloženého kapitálu (zisk/vložený kapitál)

čas do dosiahnutia ziskovosti

vývoj kapitálovej štruktúry podniku.

Doporučenia

1. Očakávaná rentabilita musí byť väčšia ako výnos bezpečne investovaného

kapitálu v cenných papieroch, likvidných akciách a pod.

2. Miera zisku musí zohľadňovať
- prémiu za riziká a úsilie podnikateľa
- potreby pre rozvoj firmy a prípravu nového podnikania
3. Čím je nové podnikanie nádejnejšie z hľadiska trhu, technických a iných

výhod tým je nereálnosť ekonomických faktorov nebezpečnejšia.

4. Hlavné ekonomické riziká nových inovačných príležitostí sú:

nedostatok hotových peňazí

vysoké pohľadávky

problémy s ďalšími úverovými zdrojmi

5. Treba rátať so zmenou kapitálovej štruktúry po štarte nového projektu. Ak

bolo možné financovať štart z vlastných zdrojov, na realizáciu bude

potrebný úver. Rast treba niečím "živiť".

6. Ak sú ekonomické ukazovatele nevyhovujúce, treba skúmať možnosti ich

zmeny

zvýšenie objemov produkcie (diverzifikácia výrobkov pre zlepšenie
využitia jednorázových nákladov)

zníženie nákladov (výrobok, technológia, organizácia)

cenová úroveň (vyššia kvalita, atraktívnosť a pod.).

7. Neovplyvniteľné riziká zmeny ekonomických podmienok (inflácia, dane,

ceny vstupov) vyžadujú zväčšiť hranice limitných hodnôt pre akceptovanie
príležitostí.

8. Ideálne ekonomické podmienky

čas do prahu ziskovosti zodpovedajúci vloženým zdrojom

návratnosť vloženého kapitálu skôr ako v polovici životnosti inovácií

miera zisku väčšia ako 10% nad štandard

úverová zaťaženosť menej ako 80%

využitie grantov, daňových úľav a pod.

Konkurencieschopnosť
Odpoveď na otázku "Budeme mať pri realizácii nápadu konkurenčné výhody
alebo nevýhody?“

Potreba analyzovať nápad vo vzťahu k potenciálnej konkurencii vyplýva z

podstaty terajšej otvorenej súťaže na všetkých trhoch . Treba rozlišovať

3. INOVAČNÉ PRÍLEŽITOSTI

TU Košice

40

konkurencie schopnosť budúceho výrobku na trhu od vplyvu výrobku na

celkovú situáciu firmy.

Hodnotenie konkurenčnej pozície výrobkov, služieb alebo firiem ako

celkov je podrobne rozpracované v marketingových systémoch. Pri hodnotení
inovačných nápadov sa používajú skrátené metodiky:

1. Identifikácia najdôležitejších konkurentov Konkurentom je ten, kto

ponúka na príslušnom trhu podobné výrobky alebo služby (uspokojuje
potreby zákazníkov). Obvykle sa hodnotia najdôležitejší konkurenti podľa
podielu na trhu, úrovne výrobkov a potenciálnych zdrojov.

2. Určenie hodnotených parametrov konkurencieschopnosti . V tejto fáze

prípravy inovácie je to obvykle 10-20 znakov .

3. Porovnanie očakávaných parametrov s parametrami konkurentov

Doporučenia

1. Prioritné ukazovatele konkurencie schopnosti výrobkov závisia od

situácie. Napr. nižšia spotreba paliva je v kategórii superluxusných áut
menej dôležitá. U malých automobilov môže byť tento parameter
najdôležitejšou konkurenčnou výhodou.

2. Parametre konkurencie schopnosti sa menia s časom. Legislatívne

opatrenia v budúcnosti môžu vyradiť inak dobrý nápad.

3. Pri posudzovaní konkurencie môže rozhodujúci význam mať aj značka

výrobku resp. meno firmy. Malé podnikanie nemôže uspieť napr. s
nealkoholickými nápojmi s ohľadom na lojalitu zákazníkov ku značke
(prípad Coca-Cola kontra Vinea).

4. Existencia silného konkurenta sa považuje za bariéru inovačného

nápadu. Predpoklad "spiaceho konkurenta" je správny, keď vieme
identifikovať svoje zjavné výhody.

5. Ak sa jedná o veľký trh na ktorom pôsobí silný podnikateľ z oblasti

veľkého podnikania (70-80% podiel na trhu) možno rátať pre malé
podnikanie za výhodu ak nápad podporuje výrobky veľkého podnikateľa,
resp. nápad je nezaujímavý pre konkurenta z hľadiska objemov,
lokalizácie a technológie.

6. Ideálne podmienky pre príležitosť . Nápad vytvára nový segment trhu na

ktorom nemá porovnateľný konkurenčný výrobok.

Časová výhodnosť

Veľa z iných hľadísk veľmi dobrých nápadov prichádza oneskorene (trh je

už obsadený), alebo predčasne (trh ešte nie je pripravený na akceptovanie).
Faktor času sa dostáva do popredia v súvislosti s rastúcou rýchlosťou zmien
podmienok

Doporučenia

1. Každý výrobok alebo služba má univerzálny charakter životného cyklu. Pre

hodnotenie nápadu je dôležité, aby bol životný cyklus aspoň rámcovo
určený. Ináč sa časovanie nedá posúdiť a vzniká nadmerné riziko.

2. Časovanie do fázy vzniku inovácie je spojené s vysokými nákladmi na

vývoj a preniknutie na trh. Je to typická stratégia pre veľké, líderské

3. INOVAČNÉ PRÍLEŽITOSTI

TU Košice

41

firmy. V malom podnikaní sa doporučuje len v prípade silných inovačných

nápadov a zdrojov.

3. Fáza rastu sa považuje za optimálne časovanie.
4. Pri nápadoch smerovaných na vrchol odbytovej krivky, treba hodnotiť

riziko obmedzenej životnosti inovácie.

5.

Fáza poklesu odbytu je všeobecne nevhodná pre inovačný nápad.
Výnimočne sa dá uplatniť nápad, ak sa v danom čase otvára dodatočný

segment trhu.

6. Pri

posudzovaní

času využívania nápadu treba rátať s:

- tendenciou skracovania životných cyklov
- vstupmi konkurencie resp. substitúcii výrobkov
- zmenami v technológii, cenách a pod.

7. Vo väčšine prípadov urýchlenie nábehovej fázy (posilnením výskumno –

vývojových kapacít) prináša zvýšenie efektívnosti.

8. Pozor na odhadovanie času potrebného na realizáciu. Neočakávané javy

vždy spomalia proces prípravy podnikania.

Štúdia realizovateľnosti

Výsledky hodnotenia podnikateľskej príležitosti sa v prípade rozsiahlych a

potenciálne významných nápadov spracujú do oficiálneho dokumentu - štúdie
realizovateľnosti. V prípade kladného výsledku hodnotenia štúdia slúži ako
podklad pre získanie úveru alebo investora na financovanie vývoja výrobku a
spracovanie podrobného podnikateľského plánu.

Rozhodovanie o

inovačných príležitostiach je založené na atribútoch

vhodnosť – prijateľnosť – realizovateľnosť

a) Vhodnosť
Testovanie sa sústreďuje na otázky relevancie inovačného nápadu
k podnikovým charakteristikám.

- korešpondencia s podnikateľskou stratégiou
- vyhovujúci životný cyklus inovácie
- vzťah k hodnotovému reťazcu podnikania
- vzťah k obchodnému profilu a podnikovej kultúre

b) Prijateľnosť
Testovanie je zamerané na vonkajšie prostredie a

benchmarkingové

ukazovatele podnikateľského nápadu.

- analýza návratnosti investícií
- rentabilita výnosov a kapitálu
- pomer nákladov a výnosov
- vplyv na záujmy akcionárov

c) Realizovateľnosť
Testovanie sa sústreďuje na otázky zabezpečenosti inovačných zdrojov pre
realizáciu inovačného nápadu v podmienkach podniku.

- rozvrhnutie zdrojov
- analýza finančného toku

3. INOVAČNÉ PRÍLEŽITOSTI

TU Košice

42

Typová štruktúra štúdie hodnotenia inovačnej príležitosti.
1. Podnikateľský nápad

- identifikovaná potreba a spôsob jej splnenia, transformácia nápadu do
výrobku alebo služby, zdroje, informácie, otázky výskumu a vývoja a pod.

2. Hodnotenie príležitosti

- trhový potenciál, zdroje, potenciálna konkurencieschopnosť, efektívnosť,
riziká, ...,

3. Podmienky pre úspešnú realizáciu

Kontrolné otázky pre spracovanie štúdie realizovateľnosti

jasnosť inovačného nápadu a cieľov jeho využitia

dlhodobá časová orientácia inovačného nápadu

súlad so stratégiou podniku

predpoklady úspešnosti dokončenia výskumu a vývoja

možnosť využiť výhody novosti nápadu

pravdepodobnosť a podmienky trhovej úspešnosti

časová výhodnosť aplikácie nápadu

predpoklad zabezpečenia potrebných zdrojov na realizáciu

existencia alternatívnych postupov pri realizácii

prekonanie legislatívnych a iných vonkajších bariér

prijateľnosť rizikových faktorov

odhad dôsledkov pre firmu pri úspešnosti a neúspešnosti

Chyby pri hodnotení inovačných príležitostí:

1. Veľmi malý trh pre výrobky, alebo služby.
2. Vysoké náklady na vstup do podnikania.
3. Nadmerne silná konkurencia v oblasti podnikania.
4. Nedostatočná možnosť riadiť vývoj výrobkov a služieb.
5. Obmedzenia v nevyhnutnej expanzii sortimentu výrobkov a služieb.
6. Nadmerné vyžadované obratové prostriedky.
7. Obmedzenia v možnosti dosiahnuť požadovanú kvalitu a produktivitu.

3. INOVAČNÉ PRÍLEŽITOSTI

TU Košice

43

Sumár získaných poznatkov

Nie každý inovačný nápad je realizovateľný a

efektívny v

daných

podmienkach. Pred rozpracovaním je ho potrebné rozpracovať metódami
kontrolných otázok, kriteriálnych hodnotení alebo benchmarkingu.
Najdôležitejšie kritéria sú: trhový potenciál z hľadiska kapacity trhu, jeho rastu

a získania potenciálu na trhu. Dôležité je overenie dostupnosti finančných,
materiálnych , ľudských a znalostných zdrojov na realizáciu inovácie. Dôležitý
je predpoklad konkurenčnej výhody po realizácii inovácie a

jej celková

ekonomická výhodnosť. Analýza príležitosti je spracovaná vo forme
štandardizovanej štúdie realizovateľnosti, ktorá slúži ako podklad pre

rozhodovanie o realizácii a pre získanie investorov.

Kontrolné otázky
3. INOVAČNÉ PRÍLEŽITOSTI

1. Ako sa postupuje pri testovaní inovačných nápadov a ich hodnotení ako

inovačnej príležitosti

2. Charakterizujte typové metodické nástroje testovania inovačných

príležitosti

3. Ktoré parametre vyhodnocujeme pri testovaní trhového potenciálu
4. Ktoré inovačné príležitosti vyhovujú z hľadiska kritéria – potreby zdrojov
5. Ako sa posudzuje inovačná príležitosť z hľadiska ekonomickej efektívnosti
6. Ako sa posudzuje konkurencieschopnosť pri hodnotení inovačnej

príležitosti

7. Ktoré faktory treba posudzovať pri analýze časovania inovácie
8. Čo je to štúdia realizovateľnosti inovácie
9. Aké doplňujúce kritéria by ste použili pri testovaní inovačnej príležitosti
10.Uveďte príklady efektívne alebo neefektívne využitej inovačnej príležitosti

Glosár kľúčových slov
Vyraďovanie inovačných

nápadov

33

Hodnotenie inovačnej

príležitosti 34

Hodnotenie trhového potenciálu

36

Hodnotenie

potreby

zdrojov

37

Hodnotenie ekonomickej efektívnosti

39

Hodnotenie

konkurencieschopnosti

39

Štúdia realizovateľnosti

41

Literatúra a doplňujúce zdroje
Literatúra: 3, 10, 19, 52

Internetové zdroje:
www.innovationmagazine.com /Innovation magazine/
www.innovation.cc /The innovation Journal/
www.innonet.org /Inovačná sieť/
www.innovationwatch.com /Informačný server o inováciách/
www.tuke.sk/sjf-icav /Inovačné centrum automobilovej výroby SjF TU Košice/

4. INOVAČNÉ STRATÉGIE

TU Košice

44

4. Inovačné stratégie

Ciele lekcie

Osvojenie základov strategického plánovania a stanovenie inovačných

cieľov. Prezentácia súboru inovačných stratégií podľa typu konkurenčnej
výhody, inovačných postupov a získania trhovej pozície. Formulácia doporučení
pre rozhodovanie o inovačných stratégiách a príprave ich realizácie.

Stratégia je definovaná ako určenie dlhodobých základných cieľov podniku

a stanovenie činnosti a zdrojov pre dosahovanie týchto cieľov. Úlohou stratégie
je určiť budúci obraz podniku.

Mnoho firiem nemá spracovanú inovačnú stratégiu. Reagujú až keď zmeny

nastali, resp. ak sú evidentné signály upozorňujúce na potrebu inovácii.

Príklady týchto signálov sú:

1. Vznikajú problémy s odbytom produkcie.
2. Neúmerne vzrastajú náklady na vývojové práce a marketing.
3. Zlepšenia a iné podporné opatrenia sa preniesli od výrobkov do procesov

a organizácie práce.

4. Vo firme vznikajú často problémy (reklamácie, odchody pracovníkov,

spory medzi oddeleniami a pod.).

5. Zmeny v riadení a iné opatrenia priniesli len veľmi malé zlepšenia.
6. Zvyšuje sa odbyt substitujúcich výrobkov a služieb.

Základné požiadavky na inovačnú podnikateľskú stratégiu sú:

1. Variantnosť

Zmeny v podnikateľskom prostredí vyžadujú spracovanie stratégie vo
variantoch. Varianty majú zohľadňovať minulý, súčasný a predpokladaný

budúci vývoj.

2. Dlhodobý časový horizont
Napriek variantnosti stratégia sa nemôže meniť deň, čo deň . Pre malé

podnikanie optimálny horizont je do 5 rokov, pre veľké firmy 10 rokov.

3. Systémovosť

Stratégia zohľadňuje všetky dôležité faktory pôsobiace na podnikanie

(výrobky, trh, zdroje, marketing, financie,...).

4. Faktor času

Stratégia významne zohľadňuje časové relácie (termíny dôležitých

opatrení, nadväznosti, časové rezervy,...).

5. Koncentrácia zdrojov a aktivít

Pre realizáciu prijatej stratégie je treba koncentrovať všetky dostupné
zdroje.

Inovačná stratégia môže byť uplatnená v tradičných odvetviach, ako je

napríklad automobilová výroba (elektronické systémy ABS, EDS, navigácia
a

pod.), alebo v

novo rozvíjajúcich sa službách ako je E- obchod, E-

komunikácia, E- vzdelávanie a

pod. Hranice medzi novou ekonomikou

a klasickými odvetviami nie sú určené rozsahom a intenzitou inovácii, ale
typom technológii. Trendom je postupná eliminácia týchto hraníc.

4. INOVAČNÉ STRATÉGIE

TU Košice

45

4.1 Základy strategického plánovania

V odbornej literatúre je rozpracovaný veľký počet metodik strategického

plánovania. Odlišujú sa podrobnosťou krokov postupu akcentovaním rôznych

faktorov, používanými technikami riešenia a pod.

Pearce J.A., Robinson R.B. (1991)
1. Definovanie poslania firmy a dlhodobá vízia jej vývoja.
2. Stanovenie cieľov a výkonových parametrov podnikania.
3. Formulácia postupu pre dosiahnutie stanovených cieľov.
4. Rozpracovanie postupu do realizačného plánu.
5. Hodnotenie a zmeny stratégie.
Terkel M. (1991)
1. Formulácia podnikateľských ideí, výrobkov a služieb.
2. Hodnotenie vonkajších a vnútorných faktorov podnikania.
3. Stanovenie cieľov podnikania .
4. Rozpracovanie programov postupu.
5. Realizácia programov.
6. Hodnotenie stratégie.

Spoločným jadrom metodík strategického plánovania sú nezávisle od

okolností – stanovovanie cieľov, analýza podmienok a plánovacie postupy.

Na obr.4.1 je všeobecná schéma prípravy stratégie podniku.

Obr.4.1: Postup pri príprave stratégie

Príprava štartuje z podnikateľskej vízie, ktorá formuluje predstavu o

budúcom stave podniku. Vízia určuje oblasť v ktorej podnik bude pôsobiť
prostredníctvom výrobkov a služieb a lokalizáciu trhov. Vymedzuje aj základné
princípy pre dosiahnutie konkurencieschopnosti. Na víziu nadväzuje stanovenie
poslania firmy. Poslanie zjednocuje pohľad vlastníkov, manažérov

Vízia rozvoja podniku

Analýza podnikateľského prostredia

Analýza podniku

Strategické ciele

Strategické postupy

Inovačné projekty

Realizácia

4. INOVAČNÉ STRATÉGIE

TU Košice

46

a

pracovníkov na základné zámery budúcej podnikateľskej činnosti, jej

ekonomický a spoločenský zmysel.

Analýza podnikateľského prostredia stanovuje podmienky, trendy a

ohraničenia v ktorých sa môže pripravovaná stratégia pohybovať. Podnikateľské
prostredie je konfrontované s východiskovou pozíciou podniku, jeho silnými a

slabými stránkami, inovačnými príležitosťami, ale aj rizikami. Vízia a parametre
podnikateľského prostredia umožňujú formulovať strategické ciele.

Pre naplnenie cieľov sa formulujú strategické postupy, ktoré ich môžu

zabezpečiť. Postupy sú rozpracované do celého hodnototvorného reťazca
(vývoj, infraštruktúra, riadenie, nákup vstupov, výroba, distribúcia a predaj) a
prípadne aj do organizačných podsystémov podniku (závody a pod.).

Podmienkou realizácie stratégie je vypracovanie súboru inovačných

projektov obsahujúcich technické a organizačné riešenia, zabezpečenie zdrojov
a časové míľniky.


4.2 Stanovenie cieľov

Východiskom pre rozpracovanie stratégie je definovanie cieľov.

Problematika definovania cieľov je všeobecne zložitá, pretože rad cieľov je

vzájomne konfliktných a ciele majú rozdielnu hierarchiu, ktorá závisí od
vonkajších a vnútorných podmienok.

Pre výrobné podniky možno vymedziť 3 skupiny strategických cieľov inovácií:
1. Zvyšovanie pridanej hodnoty výrobkov a služieb

Tento cieľ súčasne splňuje
- požiadavky zákazníkov (preferencia nových, vysokokvalitných výrobkov a
služieb)
- zvyšovanie tržieb na jednotku produkcie
Hlavné smery realizácie
- vysoké úžitkové hodnoty produkcie (kvalita)

- variabilnosť a modifikácie výrobkov podľa požiadaviek zákazníkov
- krátke dodacie lehoty a vyspelý dodávateľský systém
- kontinuálne zlepšovanie
Výstižne tento cieľ vyjadruje anglický slogan „robiť peniaze“

2. Znižovanie produkčných nákladov

Znižovanie spotreby zdrojov vo vnútri produkčného systému (materiál,

energia, práca, informácie, obratový kapitál a pod.). Tento cieľ podporuje
konkurencieschopnosť výrobkov a služieb na trhu prostredníctvom nižších
cien. Hlavné smery znižovania produkčných nákladov sú:
- eliminácia procesov, ktoré nepridávajú hodnotu
- aplikácia progresívnych technológií

- pružná automatizácia
- úsporné organizačné štruktúry
- efektívne riadenie
Tento cieľ charakterizuje anglicky slogan „sporiť peniaze“

4. INOVAČNÉ STRATÉGIE

TU Košice

47

3. Minimalizácia fixných nákladov (investícií)

Tento cieľ vyjadruje tendenciu riešiť konflikt medzi
- rastúcimi nákladmi na inovácie výrobkov a technológií
- potrebou znižovať fixné náklady pre ekonomiku podnikania
Minimalizácia fixných nákladov sa dosahuje
- pružnosťou výrobnej základne
- elimináciou nadbytočnosti zdrojov

- vysokou úrovňou využívania zdrojov

Uvedené ciele tvoria hierarchický systém v ktorom je

1. zvyšovanie hodnoty produkcie

- strategický cieľ

2. znižovanie nákladov

- operačný cieľ

3. minimálne investície

- realizačný cieľ

Príklad stanovenia cieľov v porovnaní s existujúcim stavom je na obr. 4.2.

Obr.4.2: Príklad stanovenia strategických cieľov

Doporučenia pre stanovenie inovačných cieľov:
1. Ciele majú byť jasné a jednoznačne formulované. Pozor na nerealistické

ciele. Príliš optimistické očakávania deformujú praktické postupy.

2. Prijatím určitého cieľa sa v

podstate zamieta iná alternatíva. Treba

starostlivo uvážiť vzťahy medzi cieľmi

- priorita

- neutralita

- podmienenosť

- konfliktnosť

- vzájomná vylúčiteľnosť - nahraditeľnosť
3. Ideálne riešenie je v synergických cieľoch. Ich účinok sa nespočítava, ale

násobí.

Stupeň finalizácie

Produktivita

Produkcia

Majetok

Zamestnanosť

Exportná

výkonnosť

Ziskovosť

Kvalita

rok 2005

východiskový

stav

strategické

ciele- 100%

4. INOVAČNÉ STRATÉGIE

TU Košice

48

4.3 Typové podnikateľské stratégie

Každá stratégia firmy je individuálna s ohľadom na rozdielnosť vonkajších a
vnútorných podmienok. Napriek tomu existujú spoločné znaky stratégií, ktoré
umožňujú ich klasifikáciu.

4.3.1 Stratégie podľa konkurenčnej výhody

1. Stratégia nákladového prvenstva

Výrobca sa prezentuje nízkymi nákladmi a konkuruje cenovou výhodou.

Podmienkou tejto stratégie je:

- využitie výhod sériovosti výroby
- výkonné technológie
- úsporná organizácia všetkých procesov v hodnototvornom reťazci (vývoj,

infraštruktúra, nákup, výroba, distribúcia a predaj)

Napriek tomu, že výrobky majú spravidla štandardnú úroveň kvality a novosti

je nevyhnutná pozícia výrobkových inovácií pre modifikácie (veľký rozsah trhu)
a pre technologickosť. Jadro inovácií sa sústreďuje na oblasť technológií a
racionalizácie práce.

2. Stratégia diferenciácie

Výrobca konkuruje jedinečnými výrobkami, ktoré zákazníci osobitne

oceňujú (kvalita, funkčné parametre, dizajn a pod.). Nízke náklady pri tejto
stratégii nie sú významné.

Zo samotnej podstaty vyplýva, že táto stratégia je prioritne orientovaná

na výrobkové inovácie vyšších radov. Predpokladá silný vlastný výskum a
vývoj, inovačné kapacity a finančné zdroje. Technologické a organizačné
inovácie sú smerované k zvýšeniu flexibility a skracovaniu inovačných cyklov.

3. Stratégia zamerania

Výrobca sa sústreďuje na úzky trhový segment a prispôsobenie svojich

výrobkov „na mieru“ zákazníkov. Konkurenčná výhoda vyplýva z vysokej
schopnosti prispôsobovať sa podnikateľskému prostrediu. Z

inovačného

hľadiska je táto stratégia kombináciou predchádzajúcich dvoch.

4.3.2 Stratégie podľa inovačných postupov

Kontinuálne zlepšenia

Zlepšovanie je štandardná aktivita používaná pri operačnom riadení. Môže

byť však povýšená na strategický koncept. Zlepšovanie ako stratégia má potom
vymedzené podporné zdroje, motivačné systémy a organizačné podmienky.
Stratégia kontinuálneho zlepšovania je účinná najmä pri:

- zavádzaní nových technológií pre modifikované vyýroby
- zvyšovaní produktivity práce
- znižovaní výrobných nákladov
- zlepšovaní servisných služieb

4. INOVAČNÉ STRATÉGIE

TU Košice

49

Riziká stratégie sú:

- zlý odhad štrukturálnych zmien (zlepšovanie nepostačuje)
- vysoký počet pracovníkov pôsobiacich v

inovačnom procese (riziko

nedostatočnej kvalifikácie a zainteresovanosti)

- dlhší inovačný cyklus v zrovnaní s inými stratégiami

Stratégia zlepšovania vedie k

tzv. špirálovému rozvoju

konkurencieschopnosti firmy (obr.4.3).

Obr.4.3: Schéma stratégie kontinuálnych zlepšení

Pravidlá stratégie kontinuálnych zlepšení

- Rast konkurencieschopnosti firmy sa rodí z malej slučky na základe

využitia efektov malých inovácií zameraných na elimináciu kritických
miest.

- Prínosy sa investujú do zlepšenia kvality a produktivity výroby a do

prípravy nových výrobkov.

- Rozvoj firmy je výsledkom opakovaných inovačných krokov.
- Nepretržite sa kombinuje odstraňovanie kritických miest a inovácie.
- Stratégia je často využívaná v malom a strednom podnikaní, pretože je

menej náročná na jednorázové zdroje.

- Začiatočnú slučku rozvoja možno odvodiť z ľubovoľného prvku (výrobok,

technológia, trhový segment, marketing).

Stratégia eliminácie

Typickým príkladom je zmena štruktúry výroby vylúčením málo ziskových

výrobkov, likvidácia nevyužívaných výrobných zdrojov a pod.

Čas

1. Zlepšenie

3. Zvyšovanie

kvality a

produktivity

2. Investovanie

prínosov

Zisk,
Konkurenčná

schopnosť

4. INOVAČNÉ STRATÉGIE

TU Košice

50

V prípade, že redukcia je správne pripravená a podporí zdroje pre inovácie

neeliminovaných zložiek je táto stratégia vysoko účinná.

Riziko je ak elimináciou prechádza firma na nižšiu technologickú úroveň,

znižuje podiel na trhu a získané prostriedky spotrebuje bez inovácií.

Expanzná stratégia

Prioritu majú ciele zvyšovať objemy produkcie a zabezpečovať rast firmy.

Inovácie sa koncentrujú do nových technologických investícií, zavádzania
nových výrobkov a pod.

Stratégia je efektívna ak obchodné a technické podmienky ukazujú, že

produkcia je na inovačnej krivke vo fáze rastu.
Podmienkou stratégie je dlhodobá stabilita trhu, disponibilné investičné zdroje a

východisková pozícia úrovne výrobkov umožňujúca sústrediť sa na
technologické inovácie.

Stratégia segmentácie

Je charakterizovaná koncentráciou inovačného úsilia a zdrojov na vybraný

segment trhu.

Stratégia umožňuje získať silnú pozíciu aj v relatívne krátkom čase.

Segmentácia sa považuje za prioritnú stratégiu malých firiem. Rizikami
stratégie sú: nevhodne vybratý segment trhu a neočakávaný vstup silného
konkurenta na daný segment.

Čistá inovačná stratégia

Predpokladá zavádzanie výrobkov nových generácií, alebo vyspelých

technológií v intervaloch, ktoré prerušujú periódy relatívnej stability. Inovácie
prinášajú skokovité zvýšenie produktivity a podielu na trhu (obr.4.4).
Charakteristické znaky stratégie:

1. Za predpokladu zabezpečenia dostatočných zdrojov (tvoriví pracovníci,

laboratóriá a skúšobne, financie), vysokej úrovne know-how a vyspelého
organizačného systému dosahuje sa touto stratégiou najvyššia
efektívnosť.

2. Inovácie sú získané prioritne z vlastného výskumu a vývoja.
3. Čistá inovačná stratégia je uplatňovaná v technologických odboroch

najmä u lídrov trhu.

4. V podnikaní na báze znalostí je priestor aj pre malé vysokokvalifikované

firmy (príkladom sú najmä firmy pôsobiace v

oblasti elektroniky,

mechatroniky a software).

5. Nevýhodou je existencia rizika a potreba kryť veľké straty v prípade

neúspechu inovácie.

Inovačná stratégia je jedinou alternatívou pre podniky v krízovej situácii,

ktoré stratili svoj pôvodný výrobný program a trhy. Typickým príkladom sú
slovenské zbrojárske podniky. Kontinuálne zlepšenia, segmentácia,

diverzifikácia, dotácie a

podobne už nemôžu pomôcť a

nevyhnutný je

reinžiniering podniku. Inovácia v tomto prípade prichádza z vonku vrátane
kapitálového zabezpečenia.

4. INOVAČNÉ STRATÉGIE

TU Košice

51

Obr.4.4: Schéma stratégie inovačného skoku

Diverzifikačná stratégia

Inováciami sa podporuje proces rastu rozmanitosti produkovaných

výrobkov a služieb.

Príbuzné diverzifikácie vychádzajú z vnútorných zdrojov firmy (inovácie už

produkovaných výrobkov). Nepríbuzné diverzifikácie vychádzajú z vonkajších
zdrojov (výrobky iného druhu pre nové trhy).

Diverzifikačné stratégie korešpondujú so zákaznícky orientovaným

podnikaním. Ich prednosťou je zvyšovanie pružnosti podnikania, rozloženie
rizík, zlepšovanie trhových pozícií firmy a podpora štrukturálnych zmien.
Nevýhodou je, že diverzifikáciou sa zvyšujú výrobné náklady a stratégia je

náročná na zdroje.

Kombinované stratégie

Uplatnenie jednej stratégie je vo veľkých firmách skôr výnimkou ako

pravidlom. Príklady typických kombinácií:

a) eliminácia jednej časti sortimentu výroby a systematické zlepšovanie

zostatkovej časti výroby (riešenie krízovej situácie firmy)

b) expanzná stratégia pre nový segment trhu (príklad exportnej

špecializácie)

c) čistá inovácia spojená s vertikálnou diverzifikáciou (stratégia vedúca

k líderskému poslaniu na trhu)

d)

kombinovaná stratégia využívajúca všetky inovačné

princípy.

Napr. výrobcovia osobných áut súbežne pripravujú nový model
zdokonaľovaním existujúceho modelu, diverzifikáciou základného modelu
a prípravou úplne nového výrobku.

Inovačná

úroveň

reálny

priebeh

racionalizačný

postup

Čas

katapult

inovácie

ideálny

priebeh

4. INOVAČNÉ STRATÉGIE

TU Košice

52

4.3.3 Stratégie podľa trhovej pozície

Líderská ofenzívna stratégia

Cieľom firmy je byť prvý a najlepší v určenej oblasti podnikania a

v určitom regióne. Líderská ofenzívna stratégia je vždy spojená s významnými
inováciami a ich systematickým cyklickým priebehom. Predpokladá silné
inovačné zdroje, osobitne výskum a vývoj.

Charakteristickým znakom stratégie sú ambiciózne inovačné projekty

s predpokladom získať:

- generačné nové výrobky alebo technológie
- nové trhy, alebo zvýšenie podielu na existujúcom trhu.

Vyžaduje veľké a sústredené inovačné úsilie nielen vo fáze tvorby

inovácie, ale aj pre jej udržanie. Vysoké náklady na výskum a vývoj sa po
zavedení úspešnej inovácie ďalej zvyšujú, pretože je potrebné diverzifikovať
výrobky a služby a plynule zvyšovať produktivitu, aby sa udržalo líderské
postavenie pred konkurenciou.

Líderská stratégia je v prípade úspešnosti jednoznačne najefektívnejšia a

zabezpečuje konkurenčné výhody. Považuje sa preto spravidla za najlepšiu
stratégiu. Je však spojená s veľkým rizikom v prípade neúspechu inovácie.

Stratégia tvorivého napodobňovania

Je to stratégia tiež zameraná na získanie vedúcej pozície na trhu.

Vychádza však z napojenia sa na inovačný smer až v čase, keď inovácia je
realizovaná a začína mať úspech na trhu. Časť faktorov neistoty je už

eliminovaná a nie sú nutné náklady na zrod inovácie.

Treba pripomenúť, že úspech stratégie napodobňovania je v podstate tiež

silne inovačný, avšak akcent je na neskoršie fázy inovačného procesu.

Stratégia v

podstate využíva neúspech pôvodných tvorcov inovácie, ak

nedostatočne zhodnotia svoj potenciál.

Stratégia prevzatia inovácie

Je ďalším posunutím inovačnej orientácie na neskoršie fázy inovačného

procesu, pretože predpokladá nákup inovácie (patentu licencie, partnerstva a

iné) a jej plné využitie.

Táto stratégia je považovaná za efektívnu, avšak len za predpokladu, že

preberateľ inovácie má dostatok možností veľmi intenzívne rozvíjať inovácie

nižších rádov.

Známym príkladom úspešnej aplikácie tejto stratégie sú japonské firmy,

ktoré dokázali mnohé známe vynálezy (NC stroje, roboty a pod.) efektívne
vyrábať a aplikovať.

Defenzívne inovačné stratégie

Pri defenzívnej stratégii firma sa snaží udržať na stabilizovanej časti krivky

životnosti inovácie. Firma redukuje náklady na výskum a vývoj a inovuje len na
úrovni nižších rádov, spravidla s cieľom rozširovať aplikačné spektrum.

Pri tzv. zostatkovej inovačnej stratégii sa firma snaží fungovať na

zabehnutom trhu službami na báze nižších cien. Vlastné inovačné úsilie je
potlačené na preberanie voľných inovácií. Často sa tento spôsob uplatňuje ak

ofenzívni výrobcovia opúšťajú príslušný trh.

4. INOVAČNÉ STRATÉGIE

TU Košice

53

Stratégia trhového výklenku

Je to stratégia imúnnosti voči konkurencii t.j. vytvorenie podmienok, že na

trh výklenku nikto iný nevstúpi. Je to typická stratégia pre malé podniky. Sú tri
modifikácie tejto stratégie:

1. Stratégia mýtnej závory:

- Trh je taký, že kto sa na ňom ocitne odčerpá celú jeho kapacitu.
- Je to pomerne statická pozícia. Keď sa trh obsadí, neexistuje nič, čo by
ho rozširovalo.

2. Stratégia špecializovanej odbornosti:

- Segment trhu môže byť veľký a rastúci a neobmedzuje sa len na výrobu
(právnické, finančné služby sú typickým príkladom).
- Kľúčovou vecou je včasnosť začatia podnikania a špecializácia.

- Podnikateľ hľadá miesto, kde by mohol rozvinúť svoju špecializovanú
odbornosť.
- Vyžaduje unikátne znalosti v danom odbore a kontinuálne inovácie na
zdokonaľovanie odbornosti.
- Riziká sú v závislosti od typu podnikania (odbornosť závisí na niečom)

v tom, že špecializácia sa stane všeobecnou vecou.

3. Stratégia špecializovaného trhu má podobné znaky ako špecializovaná

odbornosť. Vyžaduje dokonalú znalosť zákazníkov a priebežné skúmanie
trhu. Ak sa špecializovaný trh stane všeobecným stratégia zaniká.

4.4 Realizácia a modifikácie stratégií

Realizácia každej stratégie vyžaduje akčný plán pre každú zložku

podnikateľského systému. Minimálny rozsah akčného plánu zahrňuje:

1. rozdelenie činnosti potrebných pre dosiahnutie strategických cieľov na

taktické a operačné zložky a spracovanie príslušných projektov

2. určenie poradia a vzájomných závislosti taktických a operačných činností
3. stanovenie organizačných postupov pre každú zložku
4. zabezpečenie modality činnosti a zdrojov
5. stanovenie časových charakteristík každej činnosti

Ak dochádza k odchýlkam od strategického plánu podnikania resp. ak sa

podstatne menia vonkajšie podmienky možno postupovať dvoma spôsobmi:

1. Prijať protiopatrenia (napr. vyššie nasadenie síl, alebo zdrojov kompenzuje

odchýlku).

2. Zmeniť stratégiu (alternatívna stratégia).

V manažérskej praxi sa zdôrazňuje pri realizácii stratégii tzv. systém

včasnej výstrahy. Sleduje signály, ktoré predchádzajú neočakávaným
udalostiam alebo vzniku problémov a tým podporuje včasné rozhodnutia o
zmenách. Systém včasnej výstrahy má tieto zložky:

1.

Vymedzenie oblasti pozorovania (rizikové faktory ako sú napr.:
konkurencia, správanie zákazníkov, štátne zásahy a pod.).

2. Určenie indikátorov a ich kritických hodnôt.
3. Informačný systém.
4. Systém rozhodovania o protiopatreniach.

4. INOVAČNÉ STRATÉGIE

TU Košice

54

Dôležitou časťou prípravy stratégie je systém hodnotenia prínosov. Na

obr.4.5 je príklad z dokumentácie ohodnotenia dôsledkov realizácie stratégie.
Ukazuje na očakávané zmeny portfólia produkcie, typu konkurenčnej výhody
v závislosti od inovačných programov.

200

600

800

800

600

700

0

1000

2000

3000

Roky

zahraničný partner
nové výrobky
pôvodný výrobný program

Obr.4.5: Príklad hodnotenia stratégie

Pri príprave a realizácii stratégie je účelné zohľadniť globálne doporučenia

a charakteristiky strategických zmien (tab.4.1)

Strategické doporučenia

Kierman M.I., (1998):

1. Zmeňte pravidlá vo vašom odbore podnikania
(vytvorenie

nového

konkurenčného priestoru)

2. Inovuj, lebo neprežiješ
(vytvorenie

proinovačného prostredia a prioritnej stratégie)

3. Nájdite strategickú aktivitu a využite ju v inovačných projektoch
(uvoľnenie skrytých a nových hodnôt pre zákazníka)
4. Rýchlosť a akcieschopnosť

(preferencie aktivít pred zdĺhavými analýzami)

5. Prijímanie rizík a experimentov

(orientácia na nové inovačné príležitosti)

6. Rozrušovanie

hraníc

(prekročiť interné hranice podniku a využiť inovačný priestor globalizácie)
7. Využitie potenciálu vlastných pracovníkov

(preferencia interných znalostí pracovníkov pre inovácie)

Stratégia nízkych nákladov

Stratégia zamerania

Stratégia

diferenciácie

Tržby

(mil. Sk)

4. INOVAČNÉ STRATÉGIE

TU Košice

55

8. Globalizácia

všetkých

činností

(prienik do nových priestorov a

rešpektovanie medzinárodných

štandardov)

9. Rešpektovanie enviromentalistiky a bezpečnosti práce

(eliminácia rizík, sankcií, spoločenská dohoda)

10. Nepretržité vzdelávanie pracovníkov

(znalosti ako hlavný zdroj tvorby hodnôt v novej ekonomike)

11. Sledovanie strategických prínosov

(nové ukazovatele efektívnosti podnikových riešení)

Strategické zmeny v podnikaní – zmeny v prístupoch

tab.4.1

20. storočie

21. storočie

Stabilita, predvídavosť

Vzájomne nesúvisiace zmeny, neustále

zdokonaľovanie

Veľkosť, rozsah

Rýchlosť a schopnosť reagovať

Riadenie a kontrola zhora dole

Rozloženie síl, účasť všetkých na vedení

podniku

Organizačná strnulosť

„Virtuálna“ organizácia, neustála premenlivosť

Kontrola pomocou pravidiel a hierarchie Kontrola prostredníctvom vízie a hodnôt
Prísne strážené informácie

Zdieľané informácie

„Racionálne“ kvantitatívne analýzy

Tvorivosť, intuícia

Potreba istôt

Tolerancia nejasnosti

Reaktívne vyhýbanie sa rizikám

Proaktívne, podnikavosť

Zameranie na postupy

Zameranie sa na výsledky

Nezávislosť a autonómia podnikov

Interakcie, strategické spojenectvo

Vertikálna integrácia

Virtuálna integrácia

Zameranie sa na vnútornú organizáciu Zameranie

sa

na

konkurenčné prostredie

Konsenzus Konštruktívna

kritika

Zameranie na domáci trh

Medzinárodná orientácia

Konkurenčná výhoda

Výhodná spolupráca

Udržateľná konkurenčná výhoda

Hyperkonkurencia, neustále hľadanie nových

výhod

Súťaž o súčasné trhy

Vytváranie budúcich trhov

4. INOVAČNÉ STRATÉGIE

TU Košice

56

Sumár získaných poznatkov.

Stratégia je definovaná ako určenie základných cieľov podniku

a stanovenie činností a zdrojov na dosiahnutie týchto cieľov. Vychádza z vízie
budúceho stavu podniku a analýzy podnikateľského prostredia. Strategické
ciele sú rozpracované do inovačných projektov, postupov a opatrení na ich

realizáciu. Inovačné stratégie sú založené na kombináciách typu konkurenčnej
výhody (nákladové prvenstvo, diferenciácia, zameranie), inovačného postupu
(kontinuálne zlepšenia, inovačný skok, diverzifikácia, špecializácia, rast,
eliminácia) a

trhovej orientácie (líderská, vyzývateľská, nasledovnícka,

defenzívna, výklenková).

Kontrolné otázky
4. INOVAČNÉ STRATÉGIE

1. Definujte pojem stratégie a požiadavky na stratégiu
2. Nakreslite schému postupu pri príprave podnikateľskej resp. inovačnej

stratégie

3. Aké sú hlavné ciele výrobného podniku
4. Charakterizujte základné stratégie podľa typu konkurenčnej výhody
5. Charakterizujte základné stratégie podľa pozície podniku na trhu
6. Uveďte základné znaky stratégie kontinuálnych zlepšení
7. Čím sa vyznačuje stratégia inovačného skoku
8. Ako možno kombinovať strategické postupy v praxi
9. Uveďte príklady strategických trendov pre podnikanie v 21. storočí
10.Uveďte príklad úspešnej stratégie inovácie výrobku podniku v SR alebo

v zahraničí v súčasnosti

Glosár kľúčových slov
Inovačná stratégia

44

Postup pri príprave stratégie

45

Stanovenie cieľov

46

Stratégie podľa konkurenčnej výhody

48

Kontinuálne

zlepšenia

48

Inovačný skok

50

Stratégie podľa trhovej pozície

52

Literatúra a doplňujúce zdroje
Literatúra: 9, 20, 24, 44, 57

Internetové zdroje:
www.innoforum.cz /Časopis o inováciach a podnikaní, ČR/
www.drucker.org /Informačný server o inovačných stratégiach/
www.automobilemag.com /Inovácie v automobilovom priemysle/
www.automagazine.de /Inovácie v automobilovom priemysle/
www.vda.de /Inovácie v automobilovom priemysle/
www.ssrip.cz /Spoločnosť pre strategické riadenie, inovácie a podnikateľstvo
www.tuke.sk/sjf-icav /Inovačné centrum automobilovej výroby SjF TU Košice/

5. INOVÁCIE VÝROBKOV

TU Košice

57

5. Inovácie výrobkov

Ciele lekcie

Osvojenie metodiky tvorby inovovaných výrobkov a riadenie procesu

vývoja. Zdôraznenie systémových väzieb etáp: špecifikácia, koncepčný dizajn,
konštrukcia výrobku, výroba prototypu, skúšanie a príprava na opakovanú

výrobu. Formulácia postupu hodnotenia konkurencieschopnosti výrobkov.

5.1 Príprava a plánovanie nových výrobkov

Dominantné postavenie výrobku v podnikaní vyplýva z toho, že je

prostriedkom uspokojovania potrieb zákazníkov a prostredníctvom predaja
výrobkov sa dosahujú príjmy z podnikania. Nové výrobky sú všeobecne
považované preto za "životodárnu krv podnikania". Konkurencie schopnosť
výrobku je schematicky zobrazená na obr.5.1.

obr. 5.1: Strategické faktory inovácie výrobkov

Významnosť starostlivej prípravy a plánovania výrobkov podčiarkujú aj

tieto faktory :

vysoká konkurencia na trhu všetkých druhov výrobkov

neustále zrýchľovanie inovačných cyklov

veľký potenciál variabilnosti výrobkov

vplyv výrobkov na produktivitu, kvalitu a konkurencie schopnosť
podnikania

výrobok je integračnou zložkou podnikateľských aktivít

náročnosť a riziká vývoja nových výrobkov.

V podnikaní je významnosť výrobkov často nedoceňovaná. Ako príčiny

neúspešnosti podnikania sa často uvádza nedostatok úverov, vlastnícke vzťahy,
staré stroje, manažment a pod.

Kvalita
zabezpečenie spokojnosti zákazníka

Inovácie
zabezpečenie zmien,

dlhodobosť prosperity

Produktivita

zabezpečenie zisku podniku

5. INOVÁCIE VÝROBKOV

TU Košice

58

Primárnymi príčinami neúspešnosti sú :

výrobky nezodpovedajú potrebám zákazníkov

výrobky sú materiálovo a energeticky náročné a majú vysokú pracnosť

výrobky sú nekvalitné, zastaralé, nezaujímavé, zlé dostupné a pod.

výrobky sú vyrábané zastaralou technológiou a neekonomicky

Klasifikácia výrobkov

Výrobky sa klasifikujú podľa viacerých charakteristík. Identifikácia druhu

výrobku je potrebná na poznanie systémových vzťahov v podnikaní a pri riadení
vývoja a zavádzania.

Odborová príslušnosť výrobku. Hovorí o konštrukčnej príbuznosti hlavnej

technológii, oblasti používania, normách a pod. Napr.: elektrotechnické
výrobky, nástroje, automobily, výrobné stroje a pod.

Použitie výrobku Napr. spotrebné výrobky, výrobné zariadenia,
komponenty a pod.

Životnosť výrobku . Výrobky krátkodobej a dlhodobej spotreby, sezónne
výrobky a pod.

Technologická charakteristika . Klasické výrobky, technologicky náročné
výrobky (high-tech)

Spôsob výroby. Hromadné, sériové, zákazkové výrobky,

štandardné/alebo špeciálne výrobky

Podľa úrovne odlíšenia výrobkov sa používajú pojmy

kategória - vymedzuje hlavnú funkciu.

forma - vymedzuje dôležité vlastnosti,

Podľa vzťahu k výrobnému sortimentu sa rozlišujú

Základný výrobok - reprezentant, ktorý splňuje potreby očakávané

zákazníkom a pôsobí ako štandard

Rozšírený výrobok - vyznačuje sa dostatočnými vlastnosťami

Výrobná línia - súbor výrobkov danej skupiny odlišujúci sa určitými
vlastnosťami

Potenciálny výrobok - budúci výrobok so zlepšenými parametrami

Postup prípravy nového výrobku

Otázkami tvorby nových výrobkov sa zaoberajú početné inžinierske

disciplíny. Podľa dominantných faktorov výrobku poskytujú špeciálne metódy
riešenia a syntetické postupy. Napr. mechanika, pohony, automatizačné prvky
a pod. u obrábacích strojov.

Ako príklad metodiky prípravy nových výrobkov uvádzame klasifikáciu podľa

Crawforda C.M., (1996):

1. Tvorba výrobných ideí
2. Koncept výrobku
3. Testovanie konceptu
4. Vypracovanie protokolu (špecifikácia výrobku)
5. Prototypy výrobku
6. Testovanie prototypov
7. Pilotné výrobky

5. INOVÁCIE VÝROBKOV

TU Košice

59

8. Sériové výrobky

15 doporučení pre úspešnosť nového výrobku

1. Existencia unikátnych vlastností výrobku a hodnoty pre zákazníka.
2. Silná trhová orientácia výrobku
3. Medzinárodná orientácia výrobku
4. Významná predinovačná príprava (analýzy, expertízy pred vývojom)
5. Včasné definovanie výrobku
6. Správne načasovanie vstupu na trh na báze marketingového plánu
7. Správna organizačná štruktúra pre prípravu inovácie
8. Silná podpora vrcholového manažmentu v celom cykle prípravy výrobku
9. Synergia všetkých zainteresovaných zložiek
10. Trhová atraktívnosť, ako kľúčový parameter pri rozhodovaní o

alternatívach

11. Aplikácia benchmarkingu (porovnávanie s najlepšími) v celom vývoji
12.

Riadenie procesu vývoja z

hľadiska komplexnosti riešení,

konzistentnosti, kvality a času.

13. Zabezpečenosť inovácie príslušnými zdrojmi
14. Zabezpečenie plnenia termínov bez dopadov na náklady a kvalitu
15. Disciplinované dodržiavanie inovačného programu

Dôležitou charakteristikou pri príprave inovácií výrobkov je lokalizácia

inovačného projektu podľa trhovej pozície a

úrovne novosti. Rámcové

zatriedenie inovovaných výrobkov v strojárstve ukazuje obr.5.2.

Obr. 5.2: Zatriedenie inovácií výrobkov

10 %

15 %

5 %

20 %

25 %

25 %

Novosť - firma

Novosť - trh

Svetová

novosť

Rozšírenie

sortimentu

Nové

aplikácie

Diverzifikácia

Zlepšenie

parametrov

Zníženie

ceny

5. INOVÁCIE VÝROBKOV

TU Košice

60

Celkový postup prípravy inovovaného výrobku je na obrázku 5.3

Obr. 5.3: Postup pri inovácii výrobku

Problematika vzniku výrobkovej idei a jej posúdenie ako podnikateľskej

príležitosti bola analyzovaná v prvej časti učebného textu. Z tejto koncepčnej

fázy pre vlastný vývoj výrobku sú už určené vstupy vo forme

identifikácia potrieb zákazníkov

koncept splnenia potrieb prostredníctvom výrobku (výrobková idea)

stratégia podnikania prostredníctvom nového výrobku

rozhodnutie o začatí vývoja

Reálny vývoj nového výrobku v tomto postupe potom začína fázou špecifikácie.

Zdôvodňujeme dôležitosť kvalitnej predinovačnej fázy vývoja nového výrobku.
Pri nesprávne identifikovaných východiskových podmienkach a

nereálnom

výrobkovom koncepte vývoj prinesie spravidla trhovo neakceptovateľný
výrobok.

Inovačný nápad

Koncept výrobku

Údaje, informácie,

znalosti

Špecifikácia, Protokol

Koncepčný

dizajn

Detailný

dizajn

Prototyp

Skúšanie

Finálny

výrobok

Výskumné práce

Funkčný vzor

5. INOVÁCIE VÝROBKOV

TU Košice

61

68,1%

56,0%

22,5%

66,3%

88,9%

89,1%

25,4%

76,8%

92,3%

0%

10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

Uvedenie na trh

Príprava produkcie

Trhové testy

Zákaznícke testy

Vnútropodnikové testovanie

Vývoj výrobku

Podnikateľská a finančná analýza

Predbežné testovanie trhu

Východisková analýza

Obr. 5.4: Frekvencie aktivít v projektoch nových výrobkov

2,2%

26,0%

3,5%

6,3%

31,1%

9,0%

2,5%

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

Uvedenie na trh

Príprava produkcie

Zákaznícke testy výrobkov

Vnútropodnikové testovanie

Vývoj výrobku

Predbežné testovanie

konceptu

Východisková analýza

Obr. 5.5: Náklady na aktivity v projektoch nových výrobkov

Uvedené etapy prípravy nových výrobkov majú v rôznych odboroch

diferencovanú pozíciu z hľadiska nákladov a frekvencie aktivít. Na obr.5.4
a obr.5.5 uvádzame niektoré štatistické údaje (Crawford C.M., 1996).

Vo frekvencii aktivít majú dominantné postavenie východiskové analýzy

a vývoj výrobku (90% prípadov), doprevádzné prípravou výroby a uvedenia na
trh (60%).

Z hľadiska nákladov sú dominantné vývoj výrobku (30%) a príprava

produkcie (30%). Tieto priemerné údaje zodpovedajú aj odvetviu všeobecného

strojárstva.

5. INOVÁCIE VÝROBKOV

TU Košice

62

5.2 Etapy inovácie výrobkov

Špecifikácia výrobku - protokol

Úlohou špecifikácie výrobku je stanoviť nevyhnutné požiadavky a znaky,

ktoré sú rozhodujúce pre konštrukčné či marketingové riešenie výrobku.
Výstupom špecifikácie je zoznam znakov, hodnôt a podmienok, ktoré výrobok

musí spĺňať označovaný ako protokol.
Špecifikácia výrobku tiež zabezpečuje :

vyvíjame výrobok, ktorý sme chceli a nie to, čo nám náhodou vyjde

špecifikácia zjednotí pohľady viacerých špecialistov a umožňuje riadiť
proces tvorby výrobku

špecifikácia pomáha riešiť protikladnosť niektorých parametrov výrobku.

Existujú dva hraničné prípady špecifikácie výrobkov
l. Špecifikácia je jednoznačne daná

Príkladom je jednoznačná objednávka zákazníka u zákazkových výrobkov.
Špecifikácia sa obmedzuje na kontrolu reálnosti parametrov, resp. ich zmeny v
stanovených limitoch.
2. Špecifikácia je úplne neurčitá
Typický príklad pre významné inovácie. V tomto prípade špecifikácia môže byť

najdôležitejšou fázou tvorby výrobku.

V niektorých prípadoch je užitočné v špecifikácii rozlišovať:
- externé požiadavky (zákazník, ekológia, bezpečnosť, normy a pod.)
- interné požiadavky (zdroje, stratégia, skúsenosť a pod.)
- projektové požiadavky (termíny, výdavky, organizácia vývoja a pod.)

Aby špecifikácia splnila ciele musí sa dotýkať všetkých atribútov výrobku, t.j.
špecifikácii parametrov:

funkčných

ekonomických

technologických a materiálových

legislatívnych

marketingových

rozvojových

Dizajn (konštrukcia) výrobku

Konštrukcia výrobku sa niekedy nesprávne považuje za celý vývoj, pretože

do tejto fázy sa sústreďuje veľký rozsah prác. Obvykle sa rozlišuje koncepčný
projekt a detailná konštrukcia výrobku.

Typické koncepčné konštrukčné riešenia

- skladba výrobku - základné tvary a hlavné časti a ich vzťahy,
- rozdelenie funkcií a ich hlavné nosiče – materiály, súčiastky, rozmery,

výpočty pevnosti,

- funkčné schémy

- prenos energie, pohybu síl...
- priestorové usporiadanie
- princípy riadenia a ovládania
- fyzické modely na overenie princípov

5. INOVÁCIE VÝROBKOV

TU Košice

63

Typické detailné konštrukčné riešenia

súčiastky, prvky, uzly

štandardizácia,

rozmery, tvar, tolerancie,

technologickosť,

presnosť, rozmerové obvody,

spoľahlivosť,

materiály,

povrchové úpravy,

servis, zoraďovanie.

Doporučenia

1. Koncepčný dizajn zložitých výrobkov vyžaduje vysokú kvalifikáciu, znalosti

prírodných zákonov, inžinierskych metód a spravidla mu predchádza
výskumná a laboratórna činnosť.

2. V mnohých prípadoch je účelné koncepčný dizajn nahradiť nákupom

licencie, know-how alebo stratégiou prevzatia inovácie (napodobnenie
výrobku).

3. Hlavné riziká v etape koncepčného dizajnu sú:

nedocenená koncepcia

nevyužitie potenciálu možnosti výrobku

precenená koncepcia

nereálne ciele a podcenené náklady

4. Koncepčný dizajn integruje tvorbu variantov, spresňovanie špecifikácie a

priebežné hodnotenie.

5. Koncepčný dizajn silne závisí od individuality tvorcov. Nedodržanie

tímovosti riešenia vedie k preceneniu niektorých stránok výrobku na úkor

druhých (napr. technické riešenia pred marketingovými znakmi).

6. Ak fáza detailného riešenia nezabezpečí vytýčené ciele, vraciame sa späť

ku koncepčnému dizajnu, alebo až k špecifikácii výrobku.

7. Detailný dizajn môže generovať nadmerné množstvo variantov výrobku.

Systémy priebežného hodnotenia slúžia k udržaniu priateľných mier.

8. Typické riziká pri detailnom dizajne výrobkov sú:

nevyváženosť častí

nízka pružnosť detailov

chyby a nepresností

problémy syntézy

9. Ak od koncepčných projektantov výrobku sa vyžaduje predovšetkým

tvorivosť a syntetické myslenie, detailný dizajn zdôrazňuje precíznosť,

presnosť, skúsenosti.

10.Vývojovým znakom súčasného konštruovania výrobkov je používanie

počítačovej podpory.

Prototypy výrobkov

V podnikaní dochádza aj k zámene prototypu za funkčný model, ktorý je

typickým prostriedkom koncepčného dizajnu.

Prototyp je definovaný ako fyzikálny model, ktorý obsahuje všetky

podstatné prvky výrobku a umožňuje jeho skúšanie a hodnotenie v reálnych
podmienkach.

5. INOVÁCIE VÝROBKOV

TU Košice

64

Funkcie prototypu pri vývoji výrobku

Testovanie splnenia špecifikácie vo fyzickej forme

Identifikácia kritických miest, smerov zlepšovania, modifikovania -
spätná väzba v procese tvorby

Získavanie hodnoverných informácií pre prípravu výroby a poskytovanie
servisných služieb

Doporučenia

1. Kvalita realizácie prototypu má veľký vplyv na celý proces prípravy

výrobku

pozor na zlý odhad nákladov na prototyp. Prototypy sú rádovo drahšie
ako finálne výrobky

pozor na odhad času na výrobu prototypu. Negatívne vplývajú
náhradné technológie a nevyhnutné zmeny hodnotenia

2. Preferuje sa realizácia prototypov vo vlastnej firme s ohľadom na získané

informácie, operatívnosť zmien, spätné väzby

3. Pri realizácii prototypov u externých dodávateľov treba korigovať získané

informácie (náklady, čas, technológie)

4. Problémy s prototypmi signalizujú nedostatky v koncepčnom a detailnom

dizajne výrobku

5. Pri zložitých výrobkoch je účelné robiť niekoľko prototypov postupne viac sa

približujúcich cieľovému výrobku

6. Počet vyrobených prototypov je určený špecifikáciou ich testovania.

5.3 Skúšobníctvo pri vývoji výrobkov

Vo všeobecnosti testovanie a skúšanie výrobkov je štandardnou časťou

procesu inovácií a samotnej výroby. V

historickom kontexte vznik

priemyselných inovácií bol založený na metóde pokusov a omylov (idea-
vyskúšanie - akceptovanie, alebo zmena).

Podobne ako iné oblasti aj testovanie a skúšanie prechádza dynamickým

vývojom, ktorého hnacie sily sú:

• skrátenie času vývoja nových výrobkov
• zníženie nákladov na testovanie a skúšky
• obohacovanie skúšok o nové atribúty (napr. environmentalistika,

bezpečnosť, komfort používania)

• zníženie rizika neodhalených slabých miest výrobku v celom životnom cykle
• kompatibilita testov v medzinárodnom meradle a certifikácia
• nové technológie testovania (osobitne infiltrácia informačných a

komunikačných technológií)

Odborná literatúra dokumentuje nezastupiteľnú úlohu skúšobníctva pri

vývoji priemyselných výrobkov Podľa prieskumov skúšobníctvo patrí medzi
hlavné vývojové aktivity a odhad podielu nákladov na skúšanie je v rozmedzí 8-

12%. Pri analýze problematiky skúšobníctva je účelné lokalizovať varianty
skúšok do celkového inovačného cyklu

tab. 5.1

5. INOVÁCIE VÝROBKOV

TU Košice

65

Lokalizácia skúšok od rýchlych metód testovania konceptu výrobku po detailné
skúšky predpísané normami zákazníkov podľa inovačného cyklu ukazuje na
potrebu aplikovať kompletné spektrum skúšok

Základné dimenzie testovania a skúšania výrobkov

tab.5.2

A. Získanie nových poznatkov

(Otvorený súbor testov a skúšok podľa aktuálnych potrieb pre potreby vývoja alebo pre

rozhodovanie o ďalšom postupe)

B. Testy podľa realizátora

- podnikové (laboratórni pracovníci, experti a pod.)
- zákaznícke testy
- iné (externé organizácie, štátne skúšobne)

C. Typ kontaktu medzi skúšobňou a používateľom výsledkov skúšok

- prenos informácií (dotazníky, dokumentácia, počítačové technológie
- priamy kontakt (skúšobňa/zákazník, tímová práca)

D. Stupeň vyhodonotenia skúšok

- rozhodnutie o akceptácii výrobku resp. jeho zamietnutie
- objasnenie

príčinných súvislostí výsledkov skúšok

E. Úplnosť skúšok

- vybrané atribúty výrobku (na základe skúsenosti resp. podľa noriem)
- komplexné skúšky (získanie znalostnej bázy)

F. Singularita skúšok

- skúšanie výrobku samostatne
- skúšky variantov výrobku
- porovnávanie výrobku s konkurenciou

G. Frekvencia skúšok

- jednorázové skúšky (napr. pre získanie poznatkov)
- krátkodobé skúšky (na základe štatistických metód)
- dlhodobé skúšky

H. Skúšanie výrobkov podľa inovačných fáz

- prototypy výrobkov
- výrobky zo skúšobnej série
- výrobky zo sériovej výroby

Etapy inovačného cyklu

Funkcie skúšok

Výrobková idea

Overenie funkčného princípu
Získanie základných poznatkov pre koncepčné riešenie

Koncept výrobku

Stanovenie hlavných parametrov výrobku
Rozhodovanie o variantoch riešenia
Informácie pre rozhodnutie o realizovateľnosti

Vývoj výrobku
Konštrukčné riešenie

Údaje pre detailné konštruovanie, podpora riešenia

pevnostných, rozmerových, funkčných, prevádzkových a

iných charakteristík

Prototyp

Overenie inovačného riešenia
Informácie pre zlepšenia výrobku a pre technologickú

prípravu výroby

Finálny výrobok

Skúšky predpísané zákazníkom resp. normami

Výroba

Skúšky pre zlepšenie technologickosti
Desing for manufacturing
Desing for assembly
Príprava kontinuálnych inovácií

Ukončenie životnosti výrobku

Informácie pre recykláciu výrobkov

5. INOVÁCIE VÝROBKOV

TU Košice

66

Základné technológie skúšania

Podľa stupňa zhody skúšaného objektu s

finálnym výrobkom a

podmienkami jeho použitia rozlišujeme tri druhy skúšok.

Skúšanie na báze virtuálneho modelu

Charakteristickým znakom je, že testovaný model a testovacia technológia
nemá fyzickú podobu

matematicky alebo iný formalizovaný model/výpočty

počítačový model/simulácie

Táto technológia je v strojárskom priemysle v súčasnosti v štádiu rýchleho
rozvoja. Základné trendy:

systemizácia a štandardizácia všeobecných programových produktov
(napr. CATIA, AUTOCAD, PROINŽINIER a pod.)

vznik špecializovaných objektovo orientovaných programových

produktov

Konštatuje sa, že súčasne špičkové programové prostriedky zabezpečujú
relevanciu výsledkov virtuálneho testovania na úroveň 90-95% oproti fyzickým
testom.

Skúšanie na báze zjednodušených fyzikálnych modelov a simulácie prostredia

Charakteristické znaky:
- skúša sa prototyp výrobku, ktorý má zhodné kľúčové atribúty s finálnym

výrobkom (materiál, rozmery a pod.)

- používa sa zjednodušené skúšobné zariadenie. Táto technológia skúšania

zabezpečuje zníženie nákladov na skúšky v dôsledku štandardizácie. Pri
overených postupoch sa dosahuje relevantnosť výsledkov na úrovni až 98-
100%.

Skúšanie finálnych výrobkov v reálnych podmienkach

Charakteristické znaky
- skúšanie výrobku vyrobeného zadanou technológiou
- reálne prostredie
Typickým príkladom sú dlhodobé skúšky automobilov v zimných podmienkach
Sibíri, alebo letných podmienkach Afriky.

Vývojové trendy v technológiách skúšania:

- preferencia zjednodušených fyzikálnych modelov a virtuálnych skúšok pre

skrátenie času skúšok a zníženie nákladov

- diferencované technológie podľa lokalizácie skúšok v inovačnom cykle.

Klasifikácia podľa organizácie skúšania
α – testy

Výrobok je testovaný priamo v podniku. Testovanie je integrované priamo
s vývojom a výrobou.

5. INOVÁCIE VÝROBKOV

TU Košice

67

β – testy

Výrobok je testovaný odberateľom ako dôležitá podmienka kontraktu na
dodávky

γ – testy

Výrobok je testovaný v originálnych užívateľských podmienkach (trhové
testy).

Osobitnú kategóriu predstavujú externé testy :

- štátne skúšobne pri schvaľovaní výrobkov
- spolupracujúce organizácie (vývojoví partneri, subdodávatelia, resp.

outsourcingová organizácia zabezpečujúca α – test.

Technológie skúšania
Charakterizujú vlastný proces skúšania. Zdôrazniť treba:

- Aplikácia štatistických metód pre plánovanie a hodnotenie skúšok
- Počítačová technológia snímania meraných veličín záznamu výsledkov a

ich spracovania

- Medzinárodná štandardizácia a certifikácia skúšania

Doporučenia pre testovanie

1. Dôležitosť otvorenosti systému testovania a skúšok

Pri významných inováciách bežné metodiky skúšania neurčia relevantné
atribúty skúšaného výrobku, ani podmienky.

2. Výber technológie skúšok

- laboratórne testy sa obvykle sústreďujú na technické otázky, menej na
úžitkové parametre
- skúšanie prostredníctvom externých organizácií, dáva presné výsledky

vymedzených skúšok. Absentujú však poznatky zo samotného skúšania
dôležité pre výrobu
- pri rozhodovaní o technológií skúšok treba nájsť optimum medzi
nákladmi na skúšanie a presnosťou

3. Významnosť kombinácie benchmarkingu so skúškami vlastných výrobkov.

5.4 Konkurencie schopnosť inovovaných výrobkov

Ústrednou myšlienkou vývoja nového výrobku je dosiahnutie jeho

konkurencieschopnosti. Vo všetkých fázach tvorby výrobku sa preto prelínajú
činnosti zmerané na hodnotenie konkurencieschopnosti výrobku s opatreniami
zlepšujúcimi tento znak.

Hodnotenie a zlepšovanie konkurencieschopnosti výrobku je spojené so

značným počtom atribútom (desiatky až stovky podľa zložitosti). Pre účely
analýzy je nutné realizovať 3 skupiny atribútov výrobku

1. Funkcie výrobku (vzťah k zákazníkovi)
2. Črty výrobku (vzťah k samotnému výrobku)
3. Výhody (vzťah k podnikaniu ako celku)

5. INOVÁCIE VÝROBKOV

TU Košice

68

Iné prístupy členenia atribútov výrobku sú podľa vzťahov k

etapám

reprodukčného cyklu (funkčne, marketingové, technologické, prevádzkové a
pod.).

Funkčné parametre výrobku

Je to súbor vlastnosti, ktoré vymedzujú zmysel, účel, podstatu a použitie

výrobku. Vychádzajú z plnenia potrieb zákazníkov a v podstate určujú identitu
výrobku. Príklady funkčných parametrov:

- výkon, rýchlosť, nosnosť -

životnosť, odolnosť

- rozmery, hmotnosť, objem

- spoľahlivosť

- presnosť, spotreba

- kvalita a pod.

Funkčné parametre výrobku sa členia:
a) podľa univerzálnosti

– špecifické pre danú kategóriu výrobku (rýchlosť, objem, ...)
- univerzálne (životnosť, spoľahlivosť, cena)

b) podľa výrobkovej línie

- základné – určujúce funkcie
- doplnkové – dodatočné hodnoty k základným funkciám
- podporné – nie sú podstatné pre existenciu výrobku, ale zlepšujú trhový

potenciál

Doporučenia

1. Technické výrobky (osobitne výrobné prostriedky) konkurujú prioritne

technickými parametrami.

2. Líderská stratégia technologického podnikania je silne závislá od

funkčných parametrov výrobku.

3. Funkčné parametre sú dominantné aj u nových výrobkov.
4. Súťaž vo funkčných parametroch výrobkov vyžaduje silný výskum,

neustále zlepšovanie a inovácie.

5. Zvyšovanie funkčných parametrov je opodstatnené len ak ich užívateľ

dokáže využiť. Inak zvyšujú náklady.

6. Pri gradácii funkcií platí hierarchia hlavné, doplnkové a podporné funkcie.

Treba upozorniť, že nové funkcie zlepšujú odbytové možnosti, ale
podstatne zvyšujú aj náklady.

Marketingové parametre výrobku

Táto skupina parametrov vytvára východiskové podmienky pre budúci

predaj výrobkov (akceptovanie zákazníkmi, racionálny marketingový systém).

Marketingové parametre výrobku sú prioritné:

- u výrobkov vo fáze zrelosti u ktorých sú technické parametre

štandardizované

- u diverzifikovaných výrobkov lokalizovaných na úzky segment trhu

výrobkov súvisiacich s významnosťou pre zákazníka.

5. INOVÁCIE VÝROBKOV

TU Košice

69

Typické príklady:

- cenový limit a možnosť modifikovania pre rôzne zákaznícke segmenty

(imidž výrobku, znaky osobitosti)

- vplyv na distribučný systém (čas dodávky, miesto modifikácie)
- prevedenie výrobku (nízka, priemerná, výrobná, špičková úroveň)
- štýl (dojem, ktorým výrobok pôsobí na zákazníka).

Doporučenia

1. Parametre psychologického pôsobenia na zákazníka sa všeobecne ťažko

špecifikujú a rýchlo sa menia. Ich správne určenie vyžaduje testovanie
zákazníkmi.

2. Marketingové parametre výrobkov sú závislé od cieľovej skupiny

zákazníkov. Spravidla pre rôzne segmenty trhu sa výrobky odlišujú

modifikáciami.

3. Špičkové prevedenie výrobku prináša v priemere 80-100% vyšší zisk ako

nízka úroveň (ak existuje trh). Ak sú predpoklady v know-how, technológii

a manažmente výhodná orientácia je na špičkové výrobky.

4. Nedoceneným parametrom je často štýl výrobku. Ak zodpovedá mysleniu

hlavnej skupiny zákazníkov a imidžu firmy, dobrý štýl výrobku zlepšuje
nákupné preferencie. Doporučuje sa spolupráca s dizajnérmi.

5. Balenie výrobku je súčasťou štýlu. Obal vytvára prvý kontakt so

zákazníkom v rade výrobkov. Okrem štýlotvorných plní aj dôležité funkčné
úlohy:

- ochrana výrobku -

manipulovateľnosť

- nosič informácií

- skladovateľnosť

- ekologické vzťahy

6. Súčasťou marketingových parametrov výrobku je značka (meno výrobku).

Vhodná značka uľahčuje podporu predaja, buduje imidž firmy, informuje
zákazníkov. Slúži tiež ako právna ochrana a pomôcka pri segmentácii
trhov.

Parametre výrobku vzťahované k legislatíve a normám môžu mať u

niektorých výrobkov neprekonateľné obmedzenie. Napr.: bezpečnosť práce,
zdravotné štandardy, odborové a štátne normy kvality, životné prostredie,
patentová čistota, licenčný súhlas.

Technologické parametre výrobku

Sumárny ukazovateľ vyjadrujúci spôsobilosť výrobku pre efektívnu výrobu.

Teória technologickosti výrobku je podobne rozpracovaná v

odborných

inžinierskych disciplínach (metodiky, normatívy, typové riešenia). Uvádzame
preto len najdôležitejšie širšie platné doporučenia.

Pri vývoji výrobkov treba rátať s opatreniami, ktoré zabezpečia budúcu

produktivitu a kvalitu výroby v podmienkach firmy. Technologické parametre
výrobku sú významné ak:

- hlavným strategickým cieľom je konkurencia nízkymi výrobnými nákladmi
- výrobky sú technologicky náročné
- existujú riziká typu know-how, materiály, subdodávky a pod.

5. INOVÁCIE VÝROBKOV

TU Košice

70

Príklady technologických parametrov výrobkov:
- materiálová náročnosť

- vyvolané investície

- energetická náročnosť

- technologickosť

- prácnosť

výroby

-

montovateľnosť

- vplyv na využitie kapacít

- podiel normalizovaných dielcov

- manipulovateľnosť

Doporučenia
1. Technologickosť treba rešpektovať vo všetkých fázach tvorby výrobku,

začínajúc od špecifikácie. Dôležité je súbežne s konštrukciou výrobku riešiť
aj technológiu.

2. Vynikajúce výrobky majú aj unikátne technológie a vyrábajú sa na

špeciálnych výrobných prostriedkoch.

3. Osobitným problémom niektorých výrobkov je vysoká materiálová

náročnosť. Treba využívať potenciál : nové materiály, presné metódy

dimenzovania, racionálne tvary a rozmery, minimalizácia počtu prvkov,
kompaktnosť konštrukcii a ďalšie opatrenia.

4. Rad výrobkov má v praxi nadbytočnú pracnosť. Vyplýva z nedostatočnej

štandardizácie, stavebnicovosti a simplifikácie.

5. Niektoré konštrukcie výrobkov obmedzujú automatizáciu a aplikáciu

vyspelých technológií. Znalostný potenciál nových metód ako sú DFA
(Design for Assembly) je málo využívaný.

5. INOVÁCIE VÝROBKOV

TU Košice

71

Sumár získaných poznatkov

Dominantné postavenie výrobku v podnikaní vyplýva z toho, že je

prostriedkom uspokojovania zákazníkov a

príjmy z

predaja zabezpečujú

ekonomiku podniku. Typový postup inovácie výrobku má etapy: špecifikácia

(funkčná, prevádzková, marketingová, technická), dizajn (koncepčný
a konštrukčné riešenie), výroba prototypov a

ich skúšanie a

úpravy pre

opakovanú výrobu. Konkurencieschopnosť výrobku je založená na existencii
unikátnych vlastnosti výrobku a hodnôt pre zákazníka, silnej trhovej orientácii
a správnom časovaní vstupu na trh.

Kontrolné otázky
5. INOVÁCIE VÝROBKU

1. Nakreslite schému postupu prípravy inovovaného výrobku
2. Čo je to špecifikácia výrobku
3. Uveďte hlavné faktory pre konštrukciu (dizajn) výrobku
4. Definujte prototyp výrobku a jeho vzťahy
5. Špecifikujte základné technológie skúšania výrobku
6. Charakterizujte funkčné parametre výrobku
7. Charakterizujte marketingové parametre výrobku
8. Charakterizujte technologické parametre výrobku
9. V ktorých oblastiach je v súčasnosti vysoká intenzita inovácii výrobku
10.Uveďte príklady významných inovácii strojárskych výrobkov v súčasnosti

Glosár kľúčových slov
Postup pri inovácií výrobku

60

Špecifikácia

výrobku

62

Dizajn

výrobku

62

Prototyp

63

Skúšanie

výrobku

64

Literatúra a doplňujúce zdroje
Literatúra: 5, 7, 22, 48, 53, 56

Internetové zdroje:
www.innovationmagazine.com /Innovation magazine/
www.innonet.org /Inovačná sieť/
www.prosci.com /Inovačný server o reinžinieringu/
www.automobilemag.com /Inovácie v automobilovom priemysle/
www.automagazine.de /Inovácie v automobilovom priemysle/
www.vda.de /Inovácie v automobilovom priemysle/
www.aipcr.cz /Asociácia inovačného podnikania ,ČR/
www.tuke.sk/sjf-icav /Inovačné centrum automobilovej výroby SjF TU Košice/

6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

TU Košice

72

6. Inovácie výrobných systémov

Ciele lekcie

Vysvetlenie základnej metodiky projektovania výrobných systémov.

Prezentácia hlavných smerov inovácií technológie na báze nových metód
a štruktúr operácií, automatizácie a eliminácie nadbytočnosti. Inovačné smery
v logistike, riadení investícií a globálnych zmenách výrobných systémov.

6.1 Metodické aspekty

Výrobný systém (definícia)

Usporiadaný súbor zdrojov, ktorých funkciou je transformácia vstupov

(suroviny, polovýrobky, energie,...) na požadované výstupy (výrobky a služby).
Hlavné zložky:

- objekty na ktorých sa vykonávajú požadované transformácie (materiál,

súčiastky....),

- aktívne činitele (operátory), ktoré vykonávajú transformácie t.j. ľudia,

stroje, prístroje, fyzikálne prostredie,

- procesy prostredníctvom ktorých dochádza k zmenám tvaru, rozmerov,

konfigurácie, miesta,...

- vstupy a výstupy, t.j. zložky, prepojenia s okolím,
- toky materiálu, energie a informácií, ktoré vytvárajú celkovú architektúru

systému a spájajú jeho zložky do celku,

- pomocné zložky, ktoré sa priamo nepodliehajú na výstupoch, ale

zabezpečujú prevádzky schopnosť systému (údržba, náradie...),

- priestor a čas ako nevyhnutné atribúty každého systému.

Obr.6.1: Model výrobného systému

Systémové obdobie

VÝROBNÉ

PROSTRIEDKY

PRACOVNÍCI

KOOPERÁCIE

A PARTNERI

OBJEKT VÝROBY

Operácie

Procesy

VSTUPY

VÝSTUPY

materiálový tok

energetický výkon

informácie

6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

TU Košice

73

Pre plánovanie inovácií výrobných systémov je dôležité rozlíšiť varianty
systémov. Základná klasifikácia je :

1. Objekty výroby

• materiálovo-náročná výroba
• spracovateľská výroba
• zákaznícka výroba
• high-tech výroba

2. Dominantné technológie

• zmena tvaru, rozmerov a vlastnosti materiálov
• zmena štruktúry, technologické spracovanie a montáž
• zmena polohy a orientácie (logistika)
• spracovanie informácií (služby)

3. Objemy produkcie

• kusová výroba
• sériová výroba (výroba v tisíckach kusov)
• hromadná výroba (10 tisíc a viac)

4. Odborová príslušnosť výroba

• výroba dopravných prostriedkov
• výroba strojov a zariadení
• výroba spotrebného tovaru

. . .

5. Komplexnosť a sortiment

• súčiastková špecializácia
• agregátová špecializácia
• výrobková špecializácia
• diverzifikované výroby
. . .

Hlavné úlohy pri inovácii výrobného systému

Určenie celkovej produkčnej kapacity systému.

Rozdelenie kapacity do funkčných celkov, alebo technologických
jednotiek

Projektovanie transformačných procesov (technológie).

Špecifikácia výrobných prostriedkov (technika, ľudia) pre realizáciu
technológie v jednotlivých zložkách.

Určenie, čo sa bude produkovať a čo nakupovať.

Celkové usporiadanie systému, t.j. vstupy, výstupy, materiálové,
energetické a informačné toky.

Inovácia výrobného systému zároveň musí zohľadniť budúce potreby
operačného riadenia, najmä:

vyžitie kapacít systému

hodnotenie výkonnosti

zabezpečenie kvality a produktivity

inovácie

riadenie zásob

6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

TU Košice

74

organizačné vzťahy

riešenie kritických miest.

Parametre výrobných systémov

tab.6.1

Podnikateľské ciele treba transformovať do radu špecifických parametrov výrobného

systému. Uvedieme najdôležitejšie z nich :

l. Výrobnosť

Počet vyrobených objektov (vykonaných transformácií) za jednotku

času. Najdôležitejší ukazovateľ výkonnosti produkčného systému.

2. Produktivita

Pomer medzi výstupmi produkcie a spotrebovanými vstupmi a

vnútornými zdrojmi.

3. Priebežná

doba

Celkový čas od začatia operácií na vstupe až po kompletné ukončenie

na výstupe.

4. Pružnosť

Schopnosť systému prechádzať na iné úlohy. Súvisí s vlastnosťou
"prežiť zmeny", t.j. prispôsobovať sa novým podmienkam.

5. Vyťaženosť

Pomer medzi potencionálnou a skutočnou kapacitou produkcie.

6. Životnosť

Časový interval do fyzického alebo morálneho opotrebenia produkčného
systému.

7. Spoľahlivosť

Schopnosť plniť určené funkcie v priebehu požadovaného času pri

zachovaní pracovných parametrov.

Niektoré ďalšie dôležité parametre výrobných systémov

úroveň automatizácie

spojitosť procesov

úroveň štandardizácie

úroveň špecializácie

riaditeľnosť

ekologický vplyv

Postup pri inovácii produkčných systémov

Fáza tvorby

Analýza požiadaviek a stanovenie špecifických cieľov

Riešenie sústavy transformačných procesov

Určenie kapacít výrobných zdrojov

Detailizácia operácií, postupov a technológií

Priestorové usporiadanie výroby

Organizácia a riadenie výroby

Projektová dokumentácia

Fáza realizácie

Príprava priestorov a sieti infraštruktúry

Dodávky technických zariadení a montáž

Integrácia produkčného systému

Oživenie funkčnej činnosti a skúšky

Príprava pracovníkov, zaškolenie

Skúšobná prevádzka

Trvalá prevádzka, údržba a rozvoj

6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

TU Košice

75

Doporučenia
1. V podnikaní sa uprednostňuje postupné budovanie zdrojov firmy. Znižujú sa

tým riziká a zvyšuje pružnosť.

2. Postupné budovanie musí mať víziu cieľa, t.j. možnosť neskoršieho

rozšírenia priestorov, doplnenia techniky, prijatia ďalších ľudí a pod. tak, aby
nebolo treba začínať odznova.

3. Veľká investičná zaťaženosť je pre inovácie riziková. Treba budovať taký

potenciál, ktorý je možné efektívne využívať.

4. Využívanie kooperácie. Pre podnikanie je typické využívanie zdrojov iných

ľudí. Znižuje investície, urýchľuje realizáciu a dáva možnosť v operačnom
konaní.

5. Uprednostnenie menej zložitých systémov. Luxus v podnikoch je mylná

predstava o dobrom imidž.

6. Dodatočné náklady na inštaláciu techniky, skúšobnú prevádzku, zaškolenie

ľudí a iné, treba zohľadňovať pri príprave inovačných projektov

7. Využívanie pomoci odborníkov pri projektovaní výroby. Podnikateľ nemusí

byť dobrým projektantom, musí spolupracovať s dobrými projektantmi.

6.2 Inovácie technológie

Technológia je definovaná ako súbor procesov, zákonitosti, pravidiel a

návykov používaných pri výrobe rôznych druhov produkcie v ľubovoľnej sfére

výrobnej činnosti. Technológia v podstate určuje spôsoby premeny surovín,
materiálov a polovýrobkov na hotové výrobky pre trh.

Hlavné zložky výrobného systému:
1. Technologické spracovanie

zmena geometrických, fyzikálnych a iných vlastností objektov výroby
(postupnosť zmien objektov).

2. Manipulácia

zmena miesta, orientácie a fixácie objektov (materiálový tok)

3. Riadenie, spracovanie informácií

činnosti súvisiace s koordináciou, synchronizáciou a optimalizáciou výroby
(informačný tok).

Požiadavky na inovácie technológie pre modernú zákaznícky orientovanú

výrobu sú:

- podstatné zvýšenie produktivity a kvality
- úspornosť v spotrebe zdrojov (práce, materiálu, energie a kapitálu)
- pružnosť výrobného systému
- šetrenie životného prostredia a používanie recyklovateľných materiálov
- predpoklady pre vysokú pracovnú kultúru (eliminácia ťažkej, nebezpečnej,

monotónnej a inak nevhodnej práce)

- inovácie na operačnej úrovni technologického spracovania
- využitie potenciálu globalizácie
- orientácia na máloodpadové a energeticky nenáročné technológie

6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

TU Košice

76

Operačné inovácie

Operácia je v čase spojitá časť procesu požadovaných zmien vlastnosti

objektu výroby, vykonávaná jedným pracovníkom na jednom pracovisku ako
najmenšia ucelená časť.

Operácie predstavujú jadro technologického spracovania pre ich vysokú

početnosť a vplyv na všetky dôležité charakteristiky (presnosť, spoľahlivosť,
výrobnosť, náklady,...). Operačné inovácie technológie sa zameriavajú na:
1. Eliminácia kritických operácií

- operácie v ktorých vznikajú nepodarky resp. nekvalita
- operácie časovo dlhé spôsobujúce nesynchrónnosť
- operácie s vysokými nákladmi

- operácie spôsobujúce často poruchy a prestoje výroby

2. Optimalizácia operačných postupov

- sled operácií bez slučiek
- minimálne výrobné náklady

- integrácia technologických, manipulačných a informačných zložiek
v technologickom postupe

Inovovať treba dve stránky operácií:
1. Metóda technologického spracovania

vyjadruje fyzikálny, chemicky alebo pracovný princíp v dôsledku ktorého
dochádza k zmene stavu objektu výroby.

2. Štruktúru operácie

vyjadruje skladbu a vnútorné usporiadanie zložiek operácie pre realizáciu
zmien objektu.

Metóda technologického spracovania
1. Najjednoduchší spôsob inovácie je intenzifikácia režimov operácie
2. Limity intenzifikácie

- vplyv na presnosť

-

intenzita

porúch

- opotrebenie nástrojov

- záťaž pracovníkov

3. Optimalizácia režimov sa robí:

- na základe skúseností

- experimentálne

- pomocou výpočtov

-

simuláciou

4. Použitie novej technologickej metódy je spravidla náročné na investície a

prípravu výroby. Môže priniesť skokovité zvýšenie produktivity.

5. Pri výbere novej technologickej metódy, treba počítať s jej dlhodobejším

používaním.

6. Pozor na riziká nevyskúšaných technologických metód. Pri zavádzaní treba

dodržovať pravidlá riadenia inovácií.

7. Použiť novú technologickú metódu je nevyhnutné ak:

- sa používajú principiálne nové materiály
- sú problémy s kvalitou
- je nevyhovujúca pružnosť
- zvýši produktivitu o viac ako 100%

8. Doporučuje sa systematické sledovanie vývoja technologických metód a

príprava zásobníka potenciálnych technologických inovácií.

6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

TU Košice

77

Metódy technologického spracovania sú relatívne konzervatívne. Ako

príklady inovačných technologických metód v

strojárstve možno uviesť:

aplikácie laserov pri zváraní a metalizácii, rezanie vodným lúčom, rýchlostné
obrábanie a iné.

Štruktúry technologických operácií
1. Štruktúra operácií má väčší inovačný potenciál ako technologická metóda -

80% zvýšenie produktivity v

posledných desaťročiach sa dosiahlo

zlepšovaním štruktúr operácií.

2. Základný zdroj rozvoja štruktúr operácií je koncentrácia operácií

- súbežné používanie viac nástrojov
- súbežná práca na viacerých objektoch
- súbežné práce vo viacerých prúdoch

3. Druhý zdroj inovácie štruktúr operácií

- eliminácia vedľajších časov z operácie (časy na upínanie, nastavovanie,...)
- prekrývanie vedľajších časov s hlavnými

4. Zlepšovanie operácií pomocou prípravkov

- skracovanie zoraďovacích časov
- zvyšovanie univerzálnosti a pružnosti pri zoraďovaní
- mechanizácia a automatizácia

5. Stroje s vysokou pružnosťou

- automatická výmena súčiastok po spracovaní
- automatická výmena nástrojov

- identifikácia porúch, monitorizácia procesu pomocou snímačov
- riadenie strojov v počítačovej sieti

Integrácia operácií v technologických procesoch

1. Základný princíp na usporiadanie operácií do sledu je postupné

približovanie sa k finálnemu tvaru a vlastnostiam objektu (súčiastka,

výrobok).

2. Zhoršenie niektorej vlastnosti v slede procesu (osobitne presnosti) je

znakom neoptimálneho postupu.

3. Pre zložitejšie výrobky je účelne vytvoriť a vyhodnotiť viacero variantov

postupu.

4. Kritériom pre výber optimálneho variantu sú spravidla minimálne náklady.
5. Pri podobných procesoch stačí hodnotiť len nominálny počet operácií resp.

celkovú prácnosť.

6. Pri syntéze postupu je potrebné zároveň riešiť aj otázku súladu

technologických, manipulačných a informačných operácií.

7. Najvýznamnejším znakom rozvoja operačných postupov je integrácia .
8. Know-how z oblasti technológie je najcennejším nehmotným majetkom

firmy. Nákup technológie nenahradí vlastné skúsenosti.

Inovácie na báze automatizácie a ekologizácie

Automatizácia je proces v ktorom je fyzická a duševná činnosť človeka

nahradzovaná činnosťou technických prostriedkov. Novšie definície považujú
automatizáciu za technológiu, ktorá používa programové inštrukcie a zariadenia
na vykonanie daných procesov , pričom spätnoväzbové informácie zabezpečujú

správne vykonanie inštrukcií.

6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

TU Košice

78

Číslicovo riadené stroje (NC a CNC), priemyselné roboty a automatické

manipulátory, pružné dopravné systémy a ich integrácia do automatizovaných
buniek, systémov a

závodov predstavujú najvýznamnejší smer inovácie

výrobných systémov. Prínosy automatizácie sú:
1. Zníženie prácnosti

Rad výrob má vysokú prácnosť. Automatizácia znižuje náklady, rieši
nedostatok kvalifikovaných pracovníkov (osobitne v 2. a 3. smene).

2. Stabilita kvality

Ľudský faktor je niekedy zdrojom porúch. Kvalita je prioritným motívom

súčasnej automatizácie.

3. Zvýšenie úrovne riadenia

Automatické zariadenia sa lepšie ako manuálne pracoviská integrujú do
počítačom riadených systémov.

4. Synchronizácia operácií

Technické zariadenia možno lepšie synchronizovať ako ľudí a významne
skracovať priebežný čas.

5. Úspory materiálov a energie

Presné vykonávanie operácií strojmi je zdrojom úspor materiálu a energie
v mnohých technológiách.

Doporučenia
1. Automatizácia výroby je všeobecným trendom s radom prínosov
2. Komplexná automatizácia je investične náročná. Treba dôsledne uplatňovať

princípy riadenia inovácií.

3. Dôležité je eliminovať možné konflikty pri kombinácii manuálnych a

automatizovaných operácií.

4. Automatizácia je nevyhnutná pre špeciálne technológie (napr. plazma, laser

a pod.) a vysoké požiadavky na kvalitu.

Máloodpadové a energeticky nenáročné technológie

Úspora materiálov
1. Používanie nových materiálov (nedeficitné, lacnejšie, s vyššími úžitkovými

vlastnosťami a lepšou recyklovateľnosťou).

2. Používanie zušľachtených materiálov (legované, tepelne spracované,

zložené) s nižšou hmotnosťou pre dané funkcie.

3. Používanie polovýrobkov s lepšími východiskovými vlastnosťami (napr.

presné tlakové odliatky).

4. Používanie technológii s úsporami nástrojov a prípravkov.
5. Recyklovanie odpadov priamo do výrobného procesu.
6. Renovácia nástrojov a opotrebených prvkov zariadení.
7. Zníženie podielu neopraviteľných nepodarkov.

Úspory energie
1. Výber materiálov a technológií so zohľadnením energetickej náročnosti.
2. Regulácia výkonov podľa zaťaženia, automatické vypínanie strojov a pod.
3. Znižovanie trenia (rezné kvapaliny, mazadlá) tepelná izolácia a pod.
4. Využívanie odpadového tepla pre technologické spracovanie.

6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

TU Košice

79

6.3 Inovácie logistiky

Logistika (definícia)

Logistika zabezpečuje, aby daný objekt (surovina, polovýrobok,

súčiastka, subdodávka, výrobok) bol dopravený v stanovenom čase, množstve
a kvalite na určené miesto, pri dodržaní požadovaných podmienok a
minimálnych nákladoch. Do logistiky patria procesy operačnej manipulácie,

dopravy, skladovania a ich riadenia (obr.6.2). Logistika je oblasťou, kde sa dajú
dosiahnuť významné úspory, má vplyv na plnenie požiadaviek zákazníkov a na
flexibilitu výroby.

Hlavné požiadavky na inovácie logistiky:

- minimalizácia materiálových tokov

Materiálový tok nepridáva žiadnu hodnotu pre zákazníka, preto ho treba
minimalizovať .

- kontinualizácia materiálových tokov

Súvisí s požiadavkou minimalizácie a skracovania výrobného cyklu

- optimalizácia v globálnom prostredí

Nové riešenia pre celosvetový trh dodávateľov komponentov a odoberateľov
finálnych výrobkov.

- využívanie technológií počítačového riadenia a elektronického obchodu
- nová organizácia dodávateľských vzťahov na báze partnerstva a sieťovej

organizácie

Obr.6.2: Schéma logistického reťazca

Prehľad inovačných trendov v logistike:

1. Lokalizácia výrobných kapacít

- umiestňovanie výrobných prevádzok tam, kde je sústredený odbyt

produktov (príkladom sú zahraničné investície do výroby osobných
automobilov v Číne, Indii, Južnej Amerike a pod.)

- výroba, kde sú nižšie náklady na kvalifikovanú pracovnú silu, subdodávky,

Sub-

dodáva-

telia

Vstup

mate-

riálu

Rozpra-

covaná

výroba

Sklad

výrob-

kov

Distri-

búcia

Ob-

chodný

sklad

Zákaz-

ník

Výrobná logistika

Obchodná logistika

Marketingová logistika

materiálový tok

informačný tok

Mikrodistribúcia

Makrodistribúcia

6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

TU Košice

80

dopravnú infraštruktúru a pod. (investície v Strednej Európe)

- výroba v

zónach, kde je lepšie podnikateľské prostredie z

hľadiska

legislatívy, ciel, podpory štátu a pod.

- rozhodujúcim trendom je nasledovanie subdodávateľov do regiónov

finálnej výroby (dodávateľské parky)

2. Dodávateľské systémy typu Just-In-Time

- výroba a dodávky podľa požiadaviek zákazníka z hľadiska objemov,

špecifikácie a času

- eliminácia

operačných zásob (princíp bez skladovej výroby)

3. Výrobné štruktúry

- ústup od technologického usporiadania výrobných prevádzok (napr.

sústruženie, frézovanie, tepelné spracovanie, brúsenie) pre zložitý
materiálny tok

- preferencia bunkového usporiadania (výroba skupiny súčiastok, alebo

agregátu na jednom pracovisku)

4. Uplatnenie nových logistických technológií

- paletizácia, ktoré integruje manipulačný tok
- aplikácie manipulátorov a priemyselných robotov
- aplikácia senzorov v celom logistickom reťazci
- ergonomika

manipulačných a dopravných operácií

- vyššia

úroveň bezpečnosti práce

- optimalizácia pracovných postupov
- redukcia

medzioperačných skladov

- rýchla odozva na požiadavky zákazníkov
- nové prostriedky logistiky: regálové zakladače, automaticky ovládané

dopravné vozidlá, rotujúce zásobníky, závesné programovateľné trate,
expedičné centrá a iné .

Informatika na výrobnej ploche

Informačný systém integruje technologické a logistické zložky výrobného

procesu. Jeho úlohou je zabezpečnosť zber informácií, ich zaznamenávanie,
spracovanie, distribúcii a prezentácii.
Hlavné inovačné trendy:
- prechod od papierovej formy informácií k digitalizácii a multimediálnym

formám

- ochrana informácií pred znehodnotením (vírusy) a neoprávneným

používaním

- jednoduchosť a zrozumiteľnosť informácií a ich spracovanie (otvorenosť

systémov, štandardizácia softwaru, dostupnosť)

- aplikácie inovácií v informačných technológiách


6.4 Investície do výrobných systémov

Väčšina ekonómov, politikov a manažérov sa zhoduje na tom, že kľúčom k

zvyšovaniu produktivity sú investície do nových výrobných zariadení. Nové

vybavenie nemusí zaručovať zlepšenie. Technologické investície chápeme ako
systematické podnecovanie zlepšovania výroby. Nové stroje majú vytvárať

6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

TU Košice

81

príležitosti k zmenám výrobného toku, zrýchleniu spracovania, vylepšeniu
pracovných podmienok a pod. Technologické zmeny výrobných systémov sa
realizujú komplexne formou investícií.

Technologické investície sú aktuálne ak :

1. Technologická investícia je v súlade s dlhodobou inovačnou stratégiou

zvyšovania produktivity a kvality výroby.

2. Sú k dispozícii dodávatelia technológie, ktorí ju dodávajú v dostatočnom

sortimente a modifikáciách.

3. Sú overené organizačné podmienky aplikácie novej technológie s

preukázateľnými ekonomickými prínosmi.

4. Existuje know-how pre využitie novej technológie.

Častou chybou je, že pri investíciách do technológie sa podnikatelia

sústredia hlavne na hodnotenie nákladov na novú techniku , programové
vybavenie, stavebné úpravy a pod. Treba pripomenúť, že veľký podiel v

investíciách majú aj zložky :

-

zmeny výrobkov, postupov a organizácie výroby vyvolané novou
technológiou

- investície do systémového okolia (dodávateľský systém, servis, bezpečnosť

a pod.)

- investície do zabezpečenia kvality
- investície do prípravy kádrov a zabezpečenia know-how.

V minulosti bola základom hodnotenia efektívnosti technologických

investícií úspora ľudskej práce. V moderných výrobách je potrebné hľadať nové

princípy hodnotenia efektívnosti. Nevhodnosť klasického hodnotenia je :

Nepresnosť výpočtov nákladov na základe režijných nákladov.

Skladba réžie silne závisí od technologických nákladov a u
diverzifikovaných výrobkov je obtiažne reálne ohodnotiť režijné náklady.

Obtiažnosť ohodnotiť "skryté náklady". Ťažko je ohodnotiť položky ako

náklady na integráciu, tréning pracovníkov, riadenie, informácie a pod.

Obtiažnosť zmerať vyvolané prínosy. Tradičné finančné kritéria ignorujú
prínosy zo zvýšenia pružnosti, trhovej pozície, synergie, servisných služieb
a pod.

Tradičné prístupy neuvažujú s technológiou ako s otvoreným a
dynamickým systémom, ale ako s tradičnou štruktúrou, ktorá je po
inštalácii stabilná.

Nový prístup k technologickým investíciám preto musí byť založený na :

jednoduchom hodnotení nákladov (materiál, práca, energia),

hodnotení položiek ako priebežný čas, rozpracovaná výroba, zabraná

výrobná plocha a iné.

vplyv na ľudí, pracovné prostredie,

identifikácii zdrojov rizík a nových dodávateľských cykloch v mix výrobe,

variabilnosti trhových vzťahov,

integrácii a jej prínosoch.

6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

TU Košice

82

Osobitný význam pri technologických investíciách má prekonávanie rizík.

Tieto vyplývajú z vonkajšieho okolia, technických aspektov a limitov ľudského
faktora.

1. V koncepčnej fáze tvorby systémov sa vyskytujú nedocenené, precenené

a nevyužité koncepcie. Nevyužité idey spôsobujú zaostávanie
v konkurencieschopnosti

Preceňovanie koncepcie je odrazom

neodôvodneného optimizmu a vedie k priveľkým rizikám. Konzervatívny
prístup bráni dosahovaniu prínosov v produktivite a návratnosti investícií.

2. Vo fáze spracovania projektu je dôležitý správny odhad potrebnej

pružnosti systému. Treba vychádzať zo znalosti o trende výroby najmä
v stredne – dobom výhľade.

3. Pri detailnom projektovaní systému treba rešpektovať fakt, že efektívnosť

celku sa odvodzuje od efektívnosti najslabšieho článku.

4. Riziká pri realizácii majú väčšinou takýto charakter :

nevyskúšaná technológia

subsystémy nemožno zlúčiť

poruchy v kooperácii

problémy riadenia.

Doporučenia

1. Zohľadňovať všetky vyvolané náklady Často sa podceňujú náklady na

prípravu pracovníkov, organizačné zmeny, informačné zabezpečenie,
integráciu a pod.

2. Pružnosť projektu Projekt musí byť chápaný ako otvorený dynamický

systém s kontinuálnym rozvojom.

3. Pozor na úspory v projekte Náhrada niektorého prvku za lacnejší môže

spôsobiť ťažkosti pri zabezpečení potrebnej spoľahlivosti alebo pri

integrácii.

4. Neriešiť iba lokálne problémy.
5. Nepreferovať technokratický prístup.
6. Personalizovať projekt Napriek tomu, že projekty technologických investícií

sú spravidla komplexné, musí byť určená osobná zodpovednosť nielen za

funkčnú spoľahlivosť a výkon, ale aj za náklady.

7. Zabezpečiť všeobecnú informovanosť. Investície do technológie sú

katalyzátorom dobrých vzťahov v celej firme. Všeobecná informovanosť
môže eliminovať vznik protirečení a aktívneho a pasívneho odporu proti

inovácií.

6.5 Globálne inovácie výrobných systémov

Z historického hľadiska vymedzujeme štyri hlavné inovačné obdobia:

remeselná, hromadná, flexibilná a agilná výroba, ktoré s určitým časovým
spozdením podľa inovačných zákonitostí kopírujú inovácie významných

výrobkových skupín.

6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

TU Košice

83

1. Remeselná výroba

Jej charakteristickými znakmi sú: používanie univerzálnych strojov a nástrojov,
práca kvalifikovaných a zručných remeselníkov schopných vykonávať množstvo
operácií, decentralizovaný spôsob výroby súčiastok v rôznych dielňach a veľký
rozsah prispôsobovacích prác. Nízky objem výroby, z ktorých len niekoľko
desiatok výrobkov bolo zostrojených podľa rovnakého návrhu spôsoboval nízku
produktivitu. Remeselná výroba zároveň nemala dostatočné stimuly na rozvoj

technológií.

Remeselná výroba všeobecne po roku 1920 ustupuje hromadnej výroby,

pretože čiastkové inovácie vo vzájomnej vymeniteľnosti súčiastok, deľbe

pracovných operácií a zvýšení sériovosti preberané z hromadnej výroby
nezabezpečovali dostatočný rast produktivity. Modifikácia remeselnej výroby sa
v súčasnosti uplatňuje len okrajovo, pri výrobe špeciálnych výrobkov.

2. Hromadná výroba

Limity remeselnej výroby automobilov odstránil až nový princíp, nazvaný
hromadná výroba. Reálnym medzníkom nástupu hromadnej výroby v
strojárstve je rok 1908 - začiatok hromadnej výroby automobilu model FORD T.
Inovačnými východiskami pre hromadnú výrobu boli:

- úplná a konzistentná vzájomná vymeniteľnosť súčiastok,
- jednoduchá pripojiteľnosť jednej súčiastky k druhej, umožňujúca rozdeliť

pracovný proces na sekvenciu jednoduchých operácií,

- prechod na pásovú výrobu,
- možnosť vyrábať so zaškolenými pracovníkmi (dostatok pracovných síl pre

rastúcu výrobu),

- rast sériovosti umožňujúci amortizovať vysokovýkonné výrobné zariadenia a

nástroje.

Skokovitý nárast produktivity a zníženie nákladov spojené s expanzívnym
rastom trhu následne otvára priestor pre ďalšie inovácie

- zvyšovanie presnosti výroby, s dopadom na spoľahlivosť výrobkov,
- stavba vysokoproduktívnych mechanizovaných a neskoršie

automatizovaných strojov a liniek s dopadom na produktivitu ,

- technologickosť výrobkov,
- neustály vývoj technológií a organizácie práce.

Hromadná výroba v strojárstve začína v mnohých odboroch pre svoju

nízku flexibilitu po roku 1960 dosahovať fázu nekonkurencie schopnosti.

3. Flexibilná výroba

Tak, ako v prvej polovici 20. storočia dominoval inovačný princíp

hromadnej výroby automobilov a iných významných výrobkov, od 60-tych
rokov určuje inovačné trendy variabilná výroba orientovaná na zákazníka

označovaná pojmom Just-in-Time (JIT). Systém JIT vznikol vo firme Toyota na
základe riešenia kritických faktorov hromadnej výroby (dlhý priebežný čas

6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

TU Košice

84

výroby, veľké zásoby, nízka pružnosť). Po osvojení systému ďalšími výrobcami,
JIT preniká do celého sveta a je dominantný aj v súčasnosti.

Just-in-Time je komplexný prístup ako vyrábať okamžite, s perfektnou

kvalitou a minimom nadbytočností. Jeho jadro predstavujú tieto techniky
riadenia výroby: ťahový princíp objednávania t.j. od finálnych operácií,
minimalizácia výrobných dávok a skladovania, synchronizácia výrobného toku,
totálne riadenie kvality a kontinuálne zlepšovanie. Ďalšie faktory sú uvedené v

tab.6.2

Hlavné inovačné princípy JIT

tab.6.2

Minimalizácia zásob
Minimálne výrobné dávky, eliminácia prerušení výrobného toku, prestavba
operačnej logistiky, nové technické prostriedky skladovania a informačnej

technológie

Minimalizácia prestojov pri zmene výroby
rýchle zoraďovanie nástrojov a strojov, predzoraďovanie, výmennné systémy

Eliminácia výrobných prestojov
prevencia porúch, vizuálne riadenie, zastavenie linky pri neregulérnej práci,
riešenie úzkych miest, spoľahlivejšia výrobná technika

Totálne riadenie kvality
vnútroprocesové riadenie kvality, zodpovednosť za kvalitu v operáciách a
procesoch, certifikácia, stopercentná kvalita vstupov

Pružný systém plánovania
objednávkový spôsob Kanban, vyvažovanie výrobných kapacít, počítačová
podpora plánovania

Zapojenie pracovníkov do zlepšovania
precízny poriadok na pracoviskách, pracoviská bez nadbytočnosti, stimulovanie
návrhov na zlepšenie produktivity a kvality, tímová práca, tréning

a vzdelávanie pracovníkov pre túto činnosť

Technické vybavenie
bunkové pracoviská, efektívna automatizácia a robotizácia, využívanie nových

technológií

4. Agilná výroba – súčasná a budúca výroba

V 90-tych rokoch boli pokusy integrovať veľký počet všeobecných

inovačných zmien vo vedúcich odvetviach priemyslu do nového pojmu „továreň
budúcnosti, výroba pre 21. storočie“. Boli formulované koncepty agilnej výroby,
štíhlej výroby, dýchajúcej továrne, excelentnej výroby, učiacej sa organizácie
a mnoho ďalších.

Nezávisle od pojmových problémov strojársky priemysel dynamizoval

inovačné tempo vo všetkých zložkách hodnototvorného reťazca a dosiahol novú
kvalitatívnu úroveň.

6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

TU Košice

85

Uvádzame základné inovačné trendy:

Technologické spracovanie

- kontinuálne inovácie v

technologických metódach. Dominantné sú

aplikácie energolúčových technológií (najmä laserov) , presné metódy
spracovania a zvyšovanie rýchlostí technologického spracovania,

- uplatňovanie vysokých technológií. Strojársky priemysel infiltroval

potenciál mikroelektrotechniky, optoelektroniky, nanotechnológií,
počítačovej komunikácie nielen vo výrobkoch, ale aj na výrobnej ploche,

- rozvoj technologických štruktúr. Typické inovácie sú: v komplexných

nástrojových systémoch, multifunkčných výrobných centrách, pracovných
staniciach, automatickej manipulácii a procesovej logistike,

- intenzívne zavádzanie nízkoodpadových a energeticky nenáročných

technológií.

Riadenie a organizácia výroby

- globalizácia je reprezentovaná rozložením výroby na celosvetovom

teritóriu s

príslušnými inováciami v sieťovej organizácii dodávok

komponentov, variabilnej štruktúre a riadení siete na báze pokroku
v informačných technológiách,

- inovačné pojatie dodávateľskej siete komponentov a riadenie logistických

reťazcov,

- inovácie v riadení výroby a celého podnikania.

Na dokumentovanie rozvrstveného prístupu k inováciám výroby uvedieme

niekoľko príkladov z automobilového priemyslu.

Daimler-Chrysler (výročná správa 1999) uvádza ako výrobné trendy:
použitie uzavretých technologických procesov pre zákaznícku výrobu a
rozšírenie globálnej výrobnej siete. Medzi inovačné priority ďalej

zaraďuje vývoj výrobných technológií a aplikáciu informačných
technológií.

Opel (1999) v rámci charakteristiky výrobného systému deklaruje:

bunkovú organizáciu pracovísk, systém riadenia kvality, flexibilné
plánovanie, totálny manažment údržby, integráciu vývoja výrobkov a
technológií, kontinuálne zlepšovanie výroby, otvorené systémy
komunikácie, integráciu a participáciu pracovníkov na zlepšeniach a iné.

Volkswagen (výročná správa 2000) uvádza: „znakmi našej spoločnosti
do budúceho obdobia sú: zákaznícka orientácia, koncentrácia na procesy
pridávania hodnoty a veľká flexibilita v personálnom a technickom
systéme. Zdôrazňujeme, že každé pracovné miesto má svojho
zákazníka, každý pracovník je lokálnym dodávateľom a na všetkých

úrovniach výroby uplatňujeme princíp konkurencieschopnosti a inovácií“

6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

TU Košice

86

Sumár získaných poznatkov

Výrobný systém v strojárskom podniku viaže 80-90% zdrojov a cez

ukazovatele produktivity, kvality a

flexibility dominantne ovplyvňuje

konkurencieschopnosť podniku. Hlavné inovačné smery sú: zvyšovanie

produktivity, kvality a flexibility, eliminácia nadbytočných prvkov a procesov,
environmentálne charakteristiky a bezpečnosť práce. Koncepcia agilnej výroby
zdôrazňuje význam vysokých technológií (informatika, mechatronika,
optoelektronika, nanotechnológie a ďalšie). Dôležitým inovačným trendom je
pôsobenie v globálnych dodávateľských sieťach.

Kontrolné otázky
6. INOVÁCIE VÝROBNÝCH SYSTÉMOV

1. Definujte pojem výrobný systém
2. Uveďte rámcový postup pri inovácii produkčných systémov
3. Uveďte príklady inovácii v technológii
4. Ako ovplyvňujú environmentálne požiadavky inovácie technológii
5. Uveďte príklady inovácie na báze automatizácie a robotizácie
6. Charakterizujte trendy v oblasti inovácii logistiky
7. Ako sa uplatňujú informačné technológie pri inováciách výroby
8. Aké postupy treba dodržať pri inováciách výrobných systémov
9. Charakterizujte inovačné trendy na báze agilnej výroby
10.Uveďte príklady zavádzania výrobných technológii v súčasnej praxi

Glosár kľúčových slov
Výrobný systém

72

Inovačný

postup

74

Inovácie

operácií

76

Inovácie

logistiky

79

Agilná

výroba

84

Literatúra a doplňujúce zdroje
Literatúra: 4, 16, 22, 23, 37

Internetové zdroje:
www.innovationmagazine.com /Innovation magazine/
www.prosci.com /Inovačný server o reinžinieringu/
www.automobilemag.com /Inovácie v automobilovom priemysle/
www.automagazine.de /Inovácie v automobilovom priemysle/
www.vda.de /Inovácie v automobilovom priemysle/
www.tuke.sk/sjf-icav /Inovačné centrum automobilovej výroby SjF TU Košice/
www.produktivita.sk /Centrum produktivity SR/

7. METODICKÉ NÁSTROJE NA PRÍPRAVU INOVÁCIÍ

TU Košice

87

7. Metodické nástroje na prípravu inovácií

Ciele lekcie

Osvojenie súboru metodických nástrojov na prípravu inovácií. Zameranie

na metódy prognózovania, inovačných grafov a portfóliových máp. Súčasťou
lekcie sú aj pragmatické nástroje na prípravu inovačných stratégií typu
dotazníkov a benchmarkingových postupov.

7.1 Metódy prognózovania

Významnosť metód prognózovania v inovačnom procese vyplýva z toho,

že prognóza je v podstate jediná objektivizovaná informácia o budúcich javoch
a zmenách v prostredí.

Prognóza (definícia)

Systematicky odvodená a čo do spoľahlivosti ohodnotená výpoveď o

budúcom stave objektu, ktorá sa má uskutočniť za určitých podmienok a
v určitom čase.

Objektom prognózovania v inovačnom procese sú najmä:

- potreby zákazníkov

- časové charakteristiky

- technologické zmeny

- zmeny zdrojov

- inovačné riziko

- interakcie okolia

- vývoj kapacity trhu

- vývoj u konkurentov

- makroekonomické parametre

V praxi je známych cca 150 metód prognózovania. Možno ich rozdeliť na tri
hlavné skupiny:

Extrapolačné metódy
Vychádzajú z analýzy minulého vývoja a pomocou matematicko-štatistických
postupov extrapolujú vývoj do budúcnosti. Dávajú dobré výsledky v relatívne
stabilnom prostredí (bez neočakávaných štrukturálnych zmien). Výhodou sú
kvantitatívne výsledky (tempo rastu významného faktoru, vplyv faktorov na

zmeny a pod.). Príklad prognózy je na obr.7.1

Expertné metódy
Sú založené na vyhodnotení subjektívnych úsudkov skupiny expertov o
budúcom stave resp. vývoji. Využívajú rôzne techniky štrukturalizovaných
otázok so spätnou väzbou. Pri správnom výbere expertov dávajú dobré
výsledky najmä pre málo štrukturované inovačné prostredie. Užitočné je, keď

expertný tím tvoria odborníci z rôznych oblastí.

Simulačné metódy
Sú založené na princípe analógie skúmaného vývoja s inými objektmi. Skúmajú
budúce stavy prognózovaného systému a spôsoby ich dosiahnutia pomocou

variantných zmien jednotlivých faktorov a premenných, ktoré v

modeli

charakterizujú prognózovaný objekt. V

súčasnosti sa preferuje najmä

počítačová simulácia.

7. METODICKÉ NÁSTROJE NA PRÍPRAVU INOVÁCIÍ

TU Košice

88