07.tema.doc

Metódy prognózovania: Významnosť metód prognózovania v inovačnom procese vyplýva z toho, že prognóza je v podstate jediná objektivizovaná informácia o budúcich javoch a zmenách v prostredí. Prognóza: Systematicky odvodená a čo do spoľahlivosti ohodnotená výpoveď o budúcom stave objektu, ktorá sa má uskutočniť za určitých podmienok a v určitom čase. Objektom prognózovania v inovačnom procese sú najmä: potreby zákazníkov, časové charakteristiky, technologické zmeny, interakcie okolia, vývoj kapacity trhu, makroekonomické parametre. Inovačné grafy:Metóda S-kriviek: Závažným problémom riadenia inovácií je rozhodovanie o optimálnom čase, v ktorom treba realizovať inováciu. Všeobecne platí zásada, že čím neskôr sa zavádza inovácia, tým sú náklady na jej realizáciu nižšie a zároveň sa znižuje riziko neúspešnosti. Z neskoršieho zavádzania inovácií však rastú nepriame náklady v dôsledku nižšej spoločenskej produktivity, starej technológie alebo výrobku. Znižuje sa aj   konkurencieschopnosť. Z ekonomického hľadiska ide o hľadanie optima medzi dvoma protikladnými tendenciami. V praxi je veľmi obtiažne určiť hodnoverné priebehy kriviek nákladov a prínosov a analyticky vypočítať optimálny čas zavedenia inovácie. Určenie času zavedenia inovácie vychádza z princípu technologickej diskontuity. Hodnotí sa vzťah „výkonnosť inovácie/čas zavedenia“, ktorý možno vyjadriť typickou S-krivkou. Metóda J-krivky: Je modifikáciou S-kriviek a ukazuje na všeobecnú zákonitosť skracovania inovačných cyklov v historickom vývoji. Dosiahnutie rovnakého prínosu vyžaduje exponenciálne skrátenie inovačného cyklus. Metóda „analýzy medzery“: Hodnotí sa očakávaný vývoj na základe porovnávania rozdielov medzi cieľmi a výsledkami. Metóda sa často používa pri rozhodovaní o zavádzaní nových výrobkov. Ak sa identifikuje rozdiel medzi cieľmi (napr. plánovaný obrat firmy) a výsledkami (predaj existujúcich výrobkov) je potrebné medzeru vyplniť novým výrobkom.

Koncepčné metodické nástroje:SOFT analýza: S – strenght (silné stránky), O – opportunities (príležitosti), F – faults (slabé stránky), T – threats (hrozby). SOFT analýza dáva realistický pohľad na východiskovú a perspektívnu pozíciu inovačnej stratégie. Spravidla je vyžadovaná ako súčasť dokumentácie každého inovačného projektu. Faktory T a O sú zamerané na vzťahy k okoliu (akcionári, zákazníci, konkurenti, veritelia, záujmové skupiny, štátna správa, dodávatelia a celkové sociálne, ekonomické , technologické a politické vplyvy). Faktory S a F sa týkajú všetkých zdrojov hodnototvorného procesu a dôležitých ukazovateľov konkurencieschopnosti podniku.Bostonská matica: umožňuje posúdenie konkurenčnej pozície pripravovanej inovácie v súradniciach rast trhu/podiel na trhu. Matica rozdeľuje konkurenčnú pozíciu produkcie na trhu do štyroch segmentov: Otáznik, Hviezda, Dojná krava, Pes. Mc Kinsey-matica: Je zdokonalením Bostonskej matice. Rozdiely sú v stupni podrobnosti (9 sektorov oproti štyrom) a zmena súradníc: atraktívnosť oblasti podnikania, konkurenčná pozícia firmy v oblasti podnikania. Matica výrobok – technológia: Pri príprave inovácií možno použiť rôzne modifikácie portfóliových matíc  tak, že sa menia analyzované ukazovatele. Metodický nástroj: Mapa rizík projektu: Modifikácia portfóliových máp pre analýzu rizík a navrhovanie opatrení na znížení rizika. Konštrukcia mapy: - os x – znázorňuje pravdepodobnosť výskytu rizík- os y – vyjadruje vplyv rizika na efektívnosť projektu- číselné označenie – zoznam najdôležitejších rizík- čiarkovaný krúžok – zmena rizika v dôsledku prijatých opatrení.

Delfský dotazník: Táto technika pomáha generovať a hodnotiť inovácie pomocou usporiadaného súboru otázok vedúcich k riešeniu danej skupiny problémov. Umožňuje kombinovať slabo špecifikované prvky, rozširovať intuitívne ideí, stimulovať tvorivosť a pod. Výhodou metódy kontrolných otázok je jednoduchosť a praktickosť. Dáva dobré výsledky ak sa použije adekvátny dotazník a riešiteľ má dostatok znalosti pre nájdenie odpovedí.Metóda „kontrolných kritérií“: Je rozvinutie metódy kontrolných otázok do vyššej úrovne formalizácie. Používa systémový súbor kritérií (parametrov, ukazovateľov), ktorých analýza a

porovnávanie s referenčnými hodnotami umožňuje identifikáciu kritických miest, hodnotenie úrovne inovácie, výber postupov a pod.Benchmarking: Benchmarking je definovaný ako sústavný, systematický proces zameraný na porovnávanie so špičkovými objektmi, systémami a procesmi. Predstavuje integráciu kontrolných kritérií do uceleného systému pre riadenie inovačných činnosti. Rozlišujú sa 3 základné druhy benchmarkingu : 1.Interný: porovnávanie vo vnútri podniku t.j. medzi výrobkami, technológiami, organizačnými zložkami a pod. 2. Externý: porovnávanie s konkurentmi a partnermi pôsobiacimi v predmetnej oblasti 3.Funkčný: porovnávanie s najlepšími podnikmi nezávisle od výrobných odborov. Benchmarking prekračuje hranice tradičných metód konkurenčnej analýzy v tom, že posúva cieľové parametre na špičkovú líderskú hodnotu v globálnom prostredí. Zároveň inciuje transfér najlepších inovácií do podnikového prostredia. Benchmarkingový prístup je podmienený dostupnosťou cieľovo

orientovaných vstupných informácii.