1

Všeobecná ekonomická teória

5.

Prednáška

SPRÁVANIE SPOTREBITEĽA A

FIRIEM V TRHOVOM

HOSPODÁRSTVE

2

Obsah



Rovnováha spotrebiteľa



Teória užitočnosti



Indiferenčná analýza a rovnováha spotrebiteľa



Dôchodkový a substitučný efekt



Analýza správania firiem

Maximalizácia zisku z hľadiska inputov
Náklady firmy



Rovnováha podniku

Rovnováha podniku v podmienkach dokonalej konkurencie
Rovnováha podniku v podmienkach nedokonalej konkurencie

3

Správanie sa spotrebiteľa

Domácnosti si spravidla vyberajú tie
statky, ktoré majú pre nich najvyššiu
hodnotu.

4

Rovnováha spotrebiteľa

 Východiskom analýzy spotrebiteľa sa

stala neoklasická ekonómia a jej tri
školy:



anglická a rakúska: Carl Menger,



cambridgeská: V.S. Jewons, Alfred Marshall,



losanská: Leon M.E. Walras.

 Vychádzame z toho, že spotrebiteľ

nemohol uskutočniť lepšiu voľbu a
z toho

vyplýva,

že

kombinácia

nakúpených tovarov je optimálna.

5

Rovnováha spotrebiteľa

Racionálny

spotrebiteľ

rozširuje

spotrebu každého tovaru a služby, až
kým nie je hraničná užitočnosť na
poslednú jednotku výdavkov na prvý
tovar alebo službu rovnaká ako
hraničná užitočnosť na poslednú
jednotku výdavkov na druhý tovar
alebo službu atď.

6

Podmienka rovnováhy spotrebiteľa

n

n

B

B

A

A

P

MU

P

MU

P

MU







....

 MU

A je

hraničná užitočnosť poslednej spotrebúvanej

jednotky statku A

 MU

B je hraničná užitočnosť poslednej spotrebúvanej

jednotky statku B

 P

A je cena statku A

 P

B je cena statku B

 MU

n je hraničná užitočnosť poslednej spotrebúvanej

jednotky n–teho statku

 P

n je cena statku n

7

Gossenove zákony

 Zákon nasýtenia potrieb hovorí o klesajúcom úžitku pri

stúpajúcom uspokojovaní potrieb. Na určitom stupni

uspokojovania

dochádza

k nasýteniu

až

presýteniu

a následnému odporu.

 Zákon o rovnomernom uspokojovaní potrieb potreby

neuspokojujeme až po bod nasýtenia prvej, druhej a potom

tretej, ale potreby sa snažíme uspokojiť tak, aby všetky boli

uspokojené a nasýtené.

 Zákon o vzťahu medzi pôžitkom a námahou s práce

vykonávaním práce zvyšujeme úžitok dokiaľ pôžitok, ktorý

práca poskytuje je vyšší ako bolesť, ktorú práca spôsobuje

(„slasť nad strasť“). Výmena je pre jednotlivca prijateľná pokiaľ

sa jej hodnota nevyrovná hodnote poslednej jednotky

vynaloženej práce (reálna mzda) s námahou ktorú práca

predstavuje.

8

Spotrebiteľ

„Homo

economicus“

človek racionálne zmýšľajúci v oblasti domáceho
hospodárstva

 Správanie spotrebiteľa predpokladá, že

bude

jednať

racionálne

–

čiže

spotrebiteľ rozdelí svoj dôchodok na
nákup tovar a služieb tak, aby za daných
podmienok

dosiahol

maximálne

uspokojenie svojich potrieb.

 Dáva do pomeru svoju užitočnosť a

obeť, ktorú mu jeho spotreba prináša.

9

Užitočnosť

 Užitočnosť je subjektívny pocit uspokojenia,

ktorý

jednotlivec

dosahuje

spotrebou

konkrétneho tovaru alebo služby.

 domácnosti si vyberajú tie statky, ktoré majú pre

nich najvyššiu hodnotu.

 umožňuje

spoznávať,

ako

racionálne

spotrebitelia rozdeľujú svoje obmedzené zdroje
medzi tovary a služby, ktoré im prinášajú
uspokojenie.

10

Celková užitočnosť
(Total Utility – TU)

Je daná celkovým uspokojením potrieb. Závisí od
množstva spotrebúvaných statkov, od ich kvality a
od miery, akou sú schopné potreby spotrebiteľa
uspokojovať.

Vo všeobecnosti platí, že celková užitočnosť
rastie s rastúcim množstvom spotrebúvaného
statku. Ak človek spotrebúva čoraz väčšie
množstvo určitého statku, celková užitočnosť
rastie stále pomalšie.

11

Celková užitočnosť
(Total Utility – TU)

0

5

10

15

20

25

30

0

2

4

6

8

Množstvo statku (Q)

C

el

ko

vá

u

ži

to

čn

os

ť (

TU

)

12

Hraničná užitočnosť (Marginal
Utility – MU)

Vyjadruje, o koľko vzrastie užitočnosť, ak
sa množstvo spotrebúvaného tovaru zvýši
o jednotku. Pojem hraničná je potrebné
chápať

ako

dodatočná.

Hraničná

užitočnosť s množstvom spotrebúvaného
tovaru klesá.

13

Hraničná užitočnosť (Marginal
Utility – MU)

0

2

4

6

8

10

12

0

2

4

6

8

Množstvo statku (Q)

H

ra

ni

čn

á

už

ito

čn

os

ť (

M

U

)

14

Zákon klesajúcej hraničnej
užitočnosti

Množstvo

dodatočnej

alebo

hraničnej

užitočnosti klesá, keď človek spotrebúva
čoraz väčšie množstvo určitého statku.

Závisí od:
 naliehavosti potreby a aká je ich intenzita

potreby,

 disponibilného množstva spotrebovaného

statku.

15

Zákon rovnakej hraničnej

užitočnosti každej koruny pri

každom statku

Dopyt po každom tovare alebo službe sa

zvyšuje až po bod, v ktorom sa hraničná

užitočnosť poslednej koruny, ktorá sa naň

vynaloží,

rovná

hraničnej

užitočnosti

poslednej koruny vydanej za akýkoľvek iný

statok.
Rast ceny tovaru bez zmeny jeho

užitočnosti

narušuje

rovnováhu

spotrebiteľa.

16

Indiferenčná analýza a
rovnováha spotrebiteľa

Indiferenčná analýza vychádza z predpokladu,
že spotrebiteľ je schopný porovnávať užitočnosť
jednotlivých statkov, a tým určiť, čo je pre jeho
potreby

užitočnejšie.

Vytvára

preferenčnú

stupnicu spotrebúvaných tovarov a služieb.
Kombinácie,

ktoré

prinášajú

spotrebiteľovi

rovnakú užitočnosť, ležia na tzv.
indiferenčnej krivke (body A, B, C)

17

Indiferenčná krivka

Pozostáva z množiny bodov, kde každý bod predstavuje

určitú spotrebnú stratégiu, čiže kombináciu dvoch

statkov, ktorá má pre spotrebiteľa rovnakú užitočnosť.
Body ležiace na indiferenčnej krivke sú kombinácie

dvoch substitučných tovarov, ktoré predstavujú rovnakú

užitočnosť.

Ak existuje kombinácia dvoch substitučných statkov

s vyššou užitočnosťou, bod tejto kombinácie statkov leží

nad indiferenčnou krivkou (bod D). Ak nejaká kombinácia

prináša menšiu užitočnosť spotrebiteľovi, bod leží pod

krivkou (bod E). Každá kombinácia leží na indiferenčnej

krivke.

Sieť

indiferenčných

kriviek

sa

nazýva

indiferenčná mapa.

18

Indiferenčná krivka

●

A

B
●

C
●

D
●

● E

Statok X

S

ta

to

k

Y

19

Koncepcia indiferenčných
kriviek - Vilfred Pareto

 odstránil kritériá merateľnosti spojené

s kardinálnou teóriou užitočnosti. Podľa
neho, spotrebiteľ nemusí poznať čísla, ktoré
predstavujú veľkosť užitočnosti, ale zoraďuje
statky podľa svojich preferencií.

 Indiferenčné krivky sa týkajú substitučných

statkov, pretože pri danom dôchodku
spotrebiteľa zvýšenie spotreby jedného
statku je možné, len ak sa zníži spotreba
iného statku.

20

Dôchodková priamka a Rovnováha spotrebiteľa

Statok X

m

no

žs

tv

o

st

at

ku

Y

Statok X

A
●

množstvo statku

X

S

ta

to

k

Y

A
●

indiferenčná krivka

dôchodková
priamka

● B

● C

S

ta

to

k

Y

21

Rovnováha spotrebiteľa

 nastáva v dotykovom bode indiferenčnej

a dôchodkovej krivky

 Udržanie rovnováhy spotrebiteľa závisí

od:



výšky dôchodku spotrebiteľa,



cien tovarov a služieb.

22

Zmena dôchodkovej priamky pri
zmene dôchodku

a

b

c

S

ta

to

k

Y

Statok X

23

Zmena dôchodkovej priamky pri
zmene cien statkov

Statok X

a

b

c

S

ta

to

k

Y

24

Zmena rovnováhy spotrebiteľa
pri zmene dôchodku

Statok X

Ea

Eb

Ec

S

ta

to

k

Y

25

Zmena rovnováhy spotrebiteľa
pri zmene ceny statku

Statok X

Ea

Eb

Ec

26

Dôchodkový efekt (D

E)

 Zmena ceny statku ovplyvňuje rozhodnutia

spotrebiteľa o kúpe dvoma smermi. Na

jednej strane zmena cien statkov vedie

k zmene

v reálnom

dôchodku

spotrebiteľov.

 Zníženie cien zvyšuje reálne dôchodky

a naopak, zvýšenie cien reálne dôchodky

znižuje. Keď reálny dôchodok spotrebiteľa

klesá v dôsledku rastu cien, spotrebiteľ

nakúpi menej statkov, vrátane statku,

ktorého cena sa zvýšila

27

Substitučný efekt (S

E)

 Zmena ceny jedného statku pri

nezmenených cenách ostatných statkov
vedie k substitúcii tohto statku inými
statkami.

 Oplatí sa substituovať statok, ktorého

cena sa zvýšila, inými statkami.

28

Dôchodkový (D

E) a substitučný

(S

E) efekt

S

ta

to

k

Y

Statok X

E

2

●

E

0

●

E

1

●

S

E

D

E

29

Analýza správania firiem

 Vplyv dôchodkového a substitučného efektu je pre

podnik veľmi dôležitý vzhľadom na to, že sa snaží
analyzovať potenciálny dopyt po svojej produkcii.

 Každý podnik sa snaží dosiahnuť takú optimálnu

kombináciu vstupov, pri ktorej dosiahne čo najväčší
rozdiel medzi celkovými príjmami z realizácie
výrobkov a celkovými nákladmi na obstaranie
vstupov.

 V súčasnosti sa základným cieľom podniku stáva

maximalizácia trhovej hodnoty podniku.

30

Maximalizácia zisku
z hľadiska inputov



kombinovať výrobné faktory tak, aby sa

realizáciou výstupov dosiahol čo najvyšší

zisk.



Tento vzťah vyjadruje produkčná funkcia:

Y = f (v

1, v2, v3, ... vn)



v

1, ...n – výrobný faktor



Y – objem produkcie

 dvojfaktorová produkčná funkcia

Y = f (K, L)



Zohľadňuje kapitál a prácu (ich množstvo)

31

Substitučná produkčná funkcia

 závislosť množstva produkcie od

všetkých výrobných faktorov súčasne.

 Pripúšťa čiastočnú substitúciu jedného

výrobného faktora iným. Najznámejšou
substitučnou produkčnou funkciou je
Cobb-Douglasova produkčná
funkcia:

Q = A . La . Kb

32

Cobb-Douglasova produkčná
funkcia

 Táto produkčná funkcia vyjadruje:
 princíp klesajúcej hraničnej produktivity

práce a klesajúcej hraničnej efektívnosti
kapitálových statkov za predpokladu, že

a + b = 1,

 princíp substitúcie medzi výrobnými

faktormi.

33

Produkčná funkcia R. M. Solowa

 ert – technický pokrok vyjadrený ako

exponenciálna funkcia času

Q = A . ert . La . Kb

 Hraničný produkt výrobného faktora je

prírastok outputu, ktorý dosiahneme
z použitia

dodatočnej

jednotky

príslušného výrobného faktora

34

Zákon klesajúcich výnosov

 Pri zvyšovaní množstva len jedného

výrobného faktora sa naruší optimálna
kombinácia výrobných faktorov a hraničný
produkt bude stále nižší.

35

Výnosy



výnosy

z rozsahu:

pri rovnomernom

zvyšovaní všetkých výrobných faktorov



konštantné výnosy:

ak sa produkt zvýši

v rovnakej miere ako výrobné faktory



rastúce výnosy:

ak produkt rastie rýchlejšie

ako výrobné faktory



klesajúce výnosy

ak sa produkt zvýši

v menšej miere ako množstvo výrobných

faktorov

36

Teória rovnováhy firmy



namiesto indiferenčných kriviek sa v analýze

správania sa firiem používajú izokvanty



Izokvanty vyjadrujú kombinácie dvoch výrobných

faktorov, pomocou ktorých možno dosiahnuť

rovnaké množstvo produkcie.



Analógiou

dôchodkových

priamok

z teórie

spotrebiteľa sú v teórii firmy priamky rovnakých

nákladov – izokosty, vyjadrujúce kombinácie

dvoch výrobných faktorov, pri ktorých sú

celkové náklady na jednotku produkcie

rovnaké.

37

Rovnováha výrobných faktorov

Výrobný faktor X

V

ýr

ob

ný

fa

kt

or

Y

E
●

izokvanta

izokosta

V bode rovnováhy sa pomer hraničných produktov
príslušných dvoch výrobných faktorov rovná pomeru
ich cien.

38

Náklady firmy



Náklady firmy sú peňažné výdavky, ktoré musí

firma

vynaložiť

na

zakúpenie

vstupov

potrebných na výrobu produkcie. Závislosť

nákladov od množstva výroby vyjadruje funkcia

nákladov.



Celkové náklady firmy tvoria:



fixné náklady,



variabilné (premenlivé) náklady.



TC = FC + VC

39

Fixné náklady
( fixed costs - FC)

 sú stále náklady v krátkom období, ktoré

sa nemenia s objemom výroby. Podnik
ich musí vynaložiť bez ohľadu na to, aké
množstvo produkcie vyrobí (napr. náklady
na údržbu, nájomné za budovy, platy).
V dlhom období sa tieto náklady môžu
meniť skokom pri zmene výrobnej
kapacity.

40

Variabilné náklady (variable
costs – VC)

 Patria sem, napr. náklady na energiu, materiál,

mzdy zamestnancov.



Proporcionálne náklady zodpovedajú konštantným
výnosom z rozsahu.



Degresívne náklady zodpovedajú rastúcim výnosom ak
prírastky variabilných nákladov s rozširovaním výroby
postupne klesajú



Progresívne náklady vznikajú ak sa prírastky variabilných
nákladov zvyšujú s rozširovaním výroby.

 menia sa v závislosti od objemu produkcie, možno

ich zmeniť aj v krátkom období.

41

Celkové, fixné a variabilné náklady

N

ák

la

dy

Objem výroby

FC

VC

TC

42

Hraničné náklady
(marginal costs – MC)

 Pri zvýšení množstva produkcie o

jednotku, prírastok celkových nákladov
predstavuje MC

 Ak sa fixné náklady s množstvom

produkcie nemenia, hraničné náklady sú
potom rozdielom medzi variabilnými
nákladmi pri výrobe X - tého výrobku.

43

Priemerné náklady
(average costs – AC)

Priemerné náklady sú súčtom priemerných

fixných a priemerných variabilných nákladov.

Preto

rozlišujeme

celkové

priemerné

náklady
( ATC = TC / Q),
priemerné fixné náklady
( AFC = FC / Q ) a
priemerné variabilné náklady
( AVC = VC / Q ).

44

Priemerné a hraničné náklady

N

ák

la

dy

Objem výroby

AFC

AVC

AC

MC

45

Dlhodobá krivka nákladov a
krátkodobé krivky nákladov

N

ák

la

dy

Objem výroby

SAC

1

SAC

2

SAC

3

SAC

4

LAC

46

Rovnováha podniku v podmienkach
dokonalej konkurencie

Množstvo výstupov, pri ktorom firma

maximalizuje svoj zisk, sa dosahuje

vtedy, keď sa cena výstupu rovná

hraničným nákladom a súčasne

hraničnému príjmu.

47

Rovnováha podniku v podmienkach
dokonalej konkurencie



Podnik maximalizuje svoj zisk, keď sa hraničné náklady

rovnajú hraničným príjmom (MC = MR)



Ak podnik vyrába také množstvo produkcie, pri ktorom

sa MC < MR, pre podnik je výhodné zvyšovať množstvo

produkcie, lebo z každého dodatočného výrobku má

firma vyššie hraničné príjmy než hraničné náklady.



Ak bude podnik ďalej rozširovať produkciu, každý

dodatočný statok bude prinášať vyššie hraničné

náklady ako hraničné príjmy (MC > MR) a ekonomický

zisk firmy sa bude znižovať, prípadne zvyšovať

ekonomickú stratu.

48

V krátkom období

 Firma dosiahne ekonomický zisk, ak pri

dosiahnutí rovnováhy budú priemerné
náklady nižšie ako hraničné náklady.

 Ak sa v bode rovnováhy rovnajú hraničné

náklady priemerným, podnik dosahuje
nulový ekonomický zisk.

49

Krátkodobá a dlhodobá rovnováha

Objem výroby

Objem výroby

C

,

P

, M

R

C

,

P

, M

R

E
●

●
Y

ATC

MC

AVC

P = MR

E
●

LAC

LMC

P = MR

50

V dlhom období

podnik nemôže dosiahnuť ekonomický zisk. Ak firma

dosahuje ekonomický zisk, priláka do odvetvia nové

firmy, ktorých vstup zvýši ponuku výrobkov a vyvolá

pokles cien výrobkov.
Firmy budú vstupovať do odvetvia dovtedy, pokiaľ

bude v odvetví existovať možnosť dosiahnuť

ekonomický zisk.
Aj keď firmy dlhodobo nemôžu dosahovať

ekonomický zisk, dosahujú tzv. normálny zisk. Ten

predstavuje odmenu, ktorá plynie podnikateľovi za to,

že podniká a je súčasťou celkových nákladov.

51

Rovnováha podniku v podmienkach
nedokonalej konkurencie

ÚPLNÝ MONOPOL

 statky sú vyrábané ohraničeným počtom

výrobcov, prípadne jedným výrobcom, ktorí
môžu

ovplyvňovať

ceny

predávaných

statkov.

 V podmienkach monopolu môže podnik

dosiahnuť rovnováhu pri rovnosti hraničných
príjmov a hraničných nákladov (MR = MC).

52

Zisk je vyšší než normálny zisk

 je podnikom trvalo dosahovaný, je vyjadrený

rozpätím medzi cenou a priemernými nákladmi.

Objem výroby

MR

C

, P

, M

R

D

● E

Y
●

● Z

MC

AC

Monopolný zisk

53

Podnik môže zvyšovať zisk aj
tzv. cenovou diskrimináciou

 dampingové ceny

: podnik predáva jeden

a ten istý výrobok za viaceré ceny, pričom
rozdiel v cenách nie je spôsobený
rozdielmi v nákladoch

 Podnik v podmienkach monopolu vyrába

neefektívne, pretože nie je donútený
znižovať náklady a nevyrába pri plnom
využití výrobnej kapacity.

54

Oligopol môže využívať tri
rozdielne cenové stratégie:

1.

Podniky

vedú

medzi

sebou

intenzívny

konkurenčný boj v oblasti cien, nákladov, kvality

výrobkov. Dochádza k vytláčaniu niektorých

podnikov z trhu.

2.

Oligopolistické podniky uzavrú medzi sebou

kartelovú dohodu o cenách a rozdelení

trhov. Niektoré krajiny takéto dohody zakazujú.

3.

Podniky uzatvárajú medzi sebou tiché dohody o

cenách a navzájom si konkurujú v necenovej

oblasti. Najrozšírenejšou formou je cenové

vodcovstvo.

55

Monopolistická konkurencia

V krátkom období sa podnik správa ako

monopolista a pri maximalizácii zisku by úroveň

jeho individuálnej rovnováhy bola rovnaká ako

v prípade úplného monopolu (MR = MC). Podnik

dosahuje monopolný zisk pri cene vyššej ako sú

priemerné náklady. Takáto situácia, kde zisk je

vysoký, priláka do odvetvia ďalšie podniky. Vstup

nových podnikov sa zastaví až vtedy, keď výrobca

začne dosahovať iba „normálny zisk“. V dlhom

období nastáva rovnováha za rovnakých

podmienok ako v dokonalej konkurencii (MR =

MC = ACmin).

56

Ďakujem Vám za pozornosť.