1

Všeobecná ekonomická teória

7.

Prednáška

Blok 2

Makroekonomická rovnováha

2

Obsah

Makroekonomická rovnováha a jej modely

Klasický model

Keynessovský model

Monetaristický model

Model novej klasickej ekonómie

3

Klasický model



chápe rovnováhu v ekonomike ako

všeobecnú ekonomickú rovnováhu, t.j.

ako sumu čiastkových rovnováh na

jednotlivých trhoch.



makroekonomická rovnováha = úroveň

národohospodárskeho outputu a s ním spojenú

cenovú hladinu, ktorá uspokojí tak

predávajúceho, ako aj kupujúceho, a to na

všetkých trhoch.

4

Klasický model – prečo sa rovnováhy
nastoľujú automaticky



Úroková miera a cenová hladina –

dokonale elastické

 Všeobecná ekonomická rovnováha je

teda nutne rovnováhou pri plnom využití
výrobných kapacít a pri plnej
zamestnanosti

 dopyt po práci, ako aj ponuka práce

závisia od reálnej mzdy.

5

Rast AD vyvolá zvýšenie cien finálnej
produkcie

, zníži sa teda reálna mzda

6

Začiatočná rovnováha na trhu práce D

L0, + SL0, = equilibriom E0, ktorého

súradnicami sú rovnovážny počet zamestnancov L

0

a rovnovážna

nominálna mzda W

0. Zníženie reálnej mzdy (ktoré je dôsledkom rastu AD

a ním vyvolaného rastu cenovej hladiny) bude stimulovať zamestnávateľov

k tomu, aby najímali do práce viac zamestnancov, t.j. pri tej istej nominálnej

mzde W

0 budú teda chcieť zamestnávať viac ľudí, v dôsledku čoho sa

krivka dopytu po práci posunie napríklad do polohy D

L1 a požadované

množstvo práce bude potom L

1. Na druhej strane však to isté zníženie

reálnej mzdy spôsobí zníženie ponuky práce. Inými slovami, pri tej istej

nominálnej mzde W

0 bude chcieť pracovať menej zamestnancov, čo sa

prejaví posunom krivky S

L0 napríklad do polohy SL1 a ponúkané množstvo

práce bude L

2. A keďže mzdy sú dokonale flexibilné, potom sa tento stav

nedostatku na trhu práce vyrieši rastom nominálnej mzdy (v našom prípade

na úroveň W

1).

Konečný účinok bude teda taký, že počet najímaných zamestnancov

ostane nezmenený (L

0), zvýši sa len nominálne mzda. Reálna mzda sa

však nemení, pretože súčasne vzrástli ceny i nominálne mzdy.

Klasický model

7

Keynessovský model



keď AD klesne pod úroveň plnej

zamestnanosti, firmy nemôžu vyrábať toľko,

koľko by chceli.



Existujú nevyužité výrobné kapacity. Ani ľudia

nemôžu pracovať toľko, koľko by chceli.

Existuje nedobrovoľná nezamestnanosť.



V keynessovskom modeli je teda ekonomika

v stave rovnováhy vtedy, keď sa AD rovná AS,

t.j. skutočne vytvorenému produktu.

8

Odlišnosti

 na trhu práce závisí ponuka práce od

nominálnej, a nie od reálnej mzdy.

 ľudia sú citlivejší na absolútnu výšku

svojho príjmu, ako na kúpnu silu, ktorú
tento príjem predstavuje

9

Predpoklad AD klesne:
predovšetkým sa znížia ceny finálnej produkcie
a následne sa zvýši reálna mzda.

10

Keynessovský model

Odbory určujú minimálnu úroveň miezd (W

0) - zamestnanci ponúkajú prácu

v objeme od 0 po L

A. V tomto intervale mzdová sadzba nie je pružná. Ostáva na

úrovni W

0, nech by úroveň zamestnanosti bola akákoľvek. Použitie ďalšieho

množstva práce si vynúti rast mzdovej sadzby. Preto od bodu A je krivka ponuky

práce rastúca.
Začiatočný stav na trhu práce D

L a SL. Krivka dopytu po práci pretína krivku

ponuky práce v jej horizontálnej časti. Preto počet zamestnancov L

0 bude

predstavovať taký stav na trhu práce, keď existuje nedobrovoľná

nezamestnanosť.
Pokles AD a s ním spojený pokles cien finálnej produkcie a následne aj zvýšenie

reálnych miezd bude stimulovať zamestnávateľov k tomu, aby najímali do práce

menej zamestnancov, a preto sa krivka dopytu po práci posunie doľava (napr. do

polohy D

L1). Krivka ponuky práce zostane nezmenená (keďže ponuka práce nie je

citlivá na zmenu reálnej mzdy). Mzdová sadzba ostane na úrovni W

0 a objem

zamestnanosti sa zníži na L

1 (rastie nezamestnanosť).

11

závery pre hospodársku
politiku:

1.

Trhový mechanizmus je síce schopný
zabezpečiť

makroekonomickú

rovnováhu, nemusí to však byť
rovnováha pri plnom využití výrobných
faktorov.

2.

Zvyšovaním agregátneho dopytu môže
štát napomôcť dosiahnuť rovnováhu pri
plnom využití výrobných faktorov.

12

Monetaristický model



Predpoklad: všetky ceny, vrátane miezd,
sú pružné. firmy vnímajú pohyb cenovej
hladiny správne.

 dopyt po práci závisí od skutočnej reálnej

mzdy, zatiaľ čo ponuka práce závisí od
očakávanej

reálnej

mzdy,

t.j.

od

nominálnej

mzdy

delenej

cenovou

hladinou, ktorú zamestnanci očakávajú.

13

Predpoklad: zvýšil sa agregátny dopyt (AD), v dôsledku
čoho sa zvýšila cenová hladina. Toto zvýšenie cenovej
hladiny si plne uvedomujú len firmy. Zamestnanci chybne
očakávajú pôvodnú úroveň cenovej hladiny.

14

monetaristický model

Východiskovým bodom rovnováhy je bod E

0,

Zvýšenie

agregátneho dopytu posúva krivku AD doprava a nahor,

napríklad do polohy AD

1. Novým bodom krátkodobej rovnováhy

ekonomiky je bod E

1. Rastie teda cenová hladina a zvyšuje sa

aj objem produkcie.

Táto situácia bude trvať dovtedy, kým zamestnanci nezistia, že

chybne vnímali úroveň cenovej hladiny. Hneď ako to zistia,

budú požadovať zvýšenie svojej nominálnej mzdy tak, aby sa

vrátila na východiskovú úroveň W

0/P0. Zvýšenie nominálnych

miezd bude viesť k zníženiu dopytu po práci a následne aj

k zníženiu objemu produkcie, v dôsledku čoho sa krivka

krátkodobej agregátnej ponuky posunie doľava, do polohy AS

1k.

Tým sa objem národohospodárskeho outputu vracia späť na

úroveň potenciálneho produktu Y

0, t.j. do bodu svojej dlhodobej

rovnováhy. Cenová hladina sa však zvýšila na úroveň P

2.

15

záver pre hospodársku politiku:

 objem národohospodárskeho outputu sa

odchyľuje od potenciálneho produktu len
vtedy, ak sa skutočná cenová hladina
odlišuje od očakávanej cenovej hladiny.
Táto odchýlka trvá len dovtedy, kým
zamestnanci nezistia, že chybne vnímali
úroveň cenovej hladiny.

16

Model novej klasickej

ekonómie

 z nejakých príčin sa zvýši agregátny

dopyt, v dôsledku čoho sa zvýši cenová
hladina.

 buď je toto zvýšenie agregátneho dopytu

pre ekonomické subjekty prekvapením,
alebo im to niekto vopred oznámi.

17

Trh práce podľa novej klasickej
ekonómie

18

vysvetlenie

 na rast cenovej hladiny (ktorý je

dôsledkom rastu agregátneho dopytu)
budú firmy reagovať zvýšením dopytu po
práci, ale zároveň si zamestnanci
uvedomujú pokles svojej reálnej mzdy,
a to ich bude viesť k zníženiu ponuky
práce

19

Ďakujem Vám za pozornosť.