Ban-P-4

Postavenie, funkcie a ciele komerčných

bánk.

Komerčná banka / obchodná banka / predstavuje
podnikateľský subjekt, ktorý má isté špecifiká
/predovšetkým predmet podnikateľskej činnosti –
peniaze: zber vkladov, poskytovanie úverov,
mimobilančné transakcie –platobný styk atď. /

KB – vykonáva aj iné presne definované činnosti
v zmysle zákona o bankách / Ban-P-3/

Banka je právnicka osoba so sídlom na území SR
založená ako a.s., ktorá prijíma vklady a poskytuje
úvery a na výkon týchto činností má udelené
bankové povolenie.

Banka môže ďalej vykonávať:

1. platobný styk a zúčtovanie,
2. poskytovanie investičných služieb,
3. obchodovanie na vlastný účet alebo na účet

klienta na peňažnom a kapitálovom trhu, resp.
mince, pamätné mince atď.

4. správu pohľadávok a cenných papierov klienta

a s tým súvisiace poradenstvo,

5. poskytovanie záruk, akreditívov,
6. vydávanie a správu platobných prostriedkov,

1

7. poskytovanie poradenských služieb v oblasti

podnikania,

8. vydávanie CP,
9. finančné sprostredkovanie,
10.

uloženie CP a prenájom bezpečnostných

schránok,

11.

poskytovanie bankových informácií,

12.

hypotekárne obchody,

13.

funkciu depozitára,

14.

spracovanie bankoviek, mincí a pam. peňazí.

Základné aktivity banky možno znázorniť
nasledovne:

KLIENT /P/ → BANKA → KLIENT /P/

Vklady→ BANKA → Úvery

Banka ako finančný sprostredkovateľ:

1. kvalitatívna transformácia

– premena vkladov

na úvery,

2. časová transformácia P,

3. teritoriálna transformáciaP,

4. transformácia rizika – deverzifikácia rizika,

5. menová transformácia P.

2

Bilancia KB / vzorová /:

Aktíva:

1. Obeživo 5 %
2. Rezervy / PMR / 2 %
3. Úvery 55 %
4. CP 30 %
5. HNIM 8 %
6. STRATA 0 %
--------------------------------------------
AC 100 %

Pasíva:

1. Kapitál 5 %
2. VKLADY /P,O,Š,B / 85 %
3. Rezervy – zo zisku 6 %
4. Zisk z bežného obdobia 4 %
----------------------------------------------
PC 100 %

AC = PC

Závery:

1. KB musí zabezpečiť návratnosť cudzích zdrojov

v dohodnutom termíne – likvidita,

2. banka musí dosiahnúť zisk.

Zisk = VÝNOSY - NÁKLADY

3

Výnosy:

úrokové výnosy

výnosy z obchodov s CP

výnosy z poplatkov za bankové služby

výnosy z provízií.

Náklady:

náklady na získanie zdrojov /debetné úroky/

náklady na prevádzku KB /režijné náklady/.

Z pohľadu bilancie banky rozdeľujeme bankové
operácie na:

1. pasívne – slúžia na získanie zdrojov, ZI,

rezerv,

2. aktívne – slúžia na dosahovanie zisku,

zabezpečenie likvidity, investovanie do
majetku, vytváranie opravných položiek
k rizikovým pohľadávkam,

3. mimobilančné – PS,poradenstvo, ostatné

služby.

Cieľ KB : dosahovať maximálny zisk
/maximalizácia trhových cien akcií KB / pri
zachovaní stability a bezpečnosti banky.

4

Výkaz ziskov a

strát KB: / účtovný výkaz /

Náklady:

1. N na pokladničné a medzibankové operácie,
2. N na operácie s klientmi,
3. N na emitované CP
4. N na operácie s CP,
5. N na devízové operácie,
6. Prevádzkové N,
7. Tvorba rezerv a opravných položiek,
8. Daň z príjmu,
9. Mimoriadne N /manká,škody, penále/,
10.

Ostatné N,

11.

Zisk.

Výnosy:

1. Výnosy z pokladničných a medzibankových

operácií,

2. Výnosy z operácií s klientmi,
3. Výnosy z operácií s CP,
4. Výnosy z devízových operácií,
5. V z ostatných operácií,
6. Prevádzkové výnosy,
7. Použitie rezerv a opravných položiek,
8. Mimoriadne V,
9. Ostatné V,
10.

Strata.

5

Rozvoj bankovníctva sa orientuje do týchto oblasti:

1. konkurencieschopnosť:

rozširovanie okruhu činností,

zvyšovanie kvality služieb,

koncentrácia kapitálu,

znižovanie nákladov.

2. ekonomická integrácia: - dochádza

k

rozširovaniu trhového priestoru a

rastu

konkurencie vyvolanej liberalizáciou na
vnútornom trhu – efekty:
liberalizácia bankového prostredia,

stabilizácia bankového prostredia.

3. kvalita a

rozsah bankových služieb

:

elektronické bankovníctvo.

4. bezpečnosť podnikania v

bankovníctve

:

ovplyvnená: rozširovanie trhu, pribúdanie
nových subjektov, prenikanie nebankových
subjektov do bankovníctva, variabilita nových
produktov.

Problémy bánk spôsobujú tieto faktory:

rýchla úverová expanzia,

strategické chyby vo vedení banky,

nestabilita cien nehnuteľností,

porušenie zásad obozretného podnikania,

zavádzanie nových produktov,

politické riziká.

6

Aktuálna situácia v

bankovom sektore SR.

Bilančná suma slovenských obchodných bánk za

obdobie od 1.1.2000 do 31.12.2003 v

mld. SKK

P.č. Názov banky

Stav k Stav k

Stav k Stav k Prírastok Trhový

31.12. 31.12.

31.12. 31.12. bilančnej podiel v

2003

2002

2001

2000 sumy od roku 2003

1.1.2000 v %

do 31.12.

2003

1.

Slovenská sporiteľňa

209

207

217

191

18

21,5

2.

Všeobecná úverová banka

185

191

178

173

12

19,1

3.

Tatra banka

137

121

112

78

59

14,1

4.

CŠOB

85

62

70

52

33

8,8

5.

HVB Slovakia

49

41

35

26

13

5

6.

Prvá stav. sporiteľňa

43

43

43

43

0

4,4

7.

ING Bank

40

35

25

29

11

4,1

8.

UniBanka

39

36

34

35

4

4

9.

Istrobanka

28

25

24

27

1

2,9

10.

Ľudová banka

27

29

27

27

0

2,8

11.

Dexia banka

26

26

27

20

6

2,7

12.

Citibank Slovakia

26

27

26

26

0

2,7

13.

OTP Banka Slovensko

25

19

24

27

-2

2,6

14.

Poštová banka

22

22

25

20

2

2,3

15.

Wustenrot stav. sporiteľňa

9

10

11

11

-2

0,9

16.

Credit Lyonnais Slovakia

7

9

22

6

1

0,7

17.

ČSOB stavebná sporiteľňa

4

4

2

1

3

0,4

18.

Komerční banka Bratislava

4

5

8

8

-4

0,4

19.

Banka
Slovakia

4

3

5

4

0

0,4

20.

Comerzbank

1

0

0

0

1

0,2

SPOLU:

970

915

915

814

156

100

Zdroj: Trend Top 2004,2003,2001, vlastné výpočty
Poznámky: aktíva bánk sú vykazované podľa metodiky platnej od r. 2003

7

Hospodársky výsledok vybraných slovenských

bánk za obdobie od 1.1.2000 – 31.12. 2003,

rentabilita aktív v

roku 2003 a

zisk na jedného

pracovníka v

roku 2003.

P.č. Názov banky

HV
2003

HV
2002

HV
2001

HV
2000

Rentab.
aktív

HV na
1 prac.

1.

Všeobecná úverová banka

4.445

1.736 1.504

5.663

2,28

926

2.

Tatra banka

2.056

2.566 3.097

1.821

1,62

794

3.

Slovenská sporiteľňa

1.378

3.412 2.148

2.425

0,66

247

4.

Prvá stavebná sporiteľňa

787

1.504 1.113

819

1,93

1.973

5.

HVB Slovakia

594

744

422

305

1,37

1.761

6.

Citibank Slovakia

397

635

501

615

1,50

2.145

7.

Dexia banka Slovensko

371

346

295

162

1,39

620

8.

Ľudová banka

301

273

346

323

1,08

566

9.

UniBanka

280

225

131 - 1099

0,75

305

10. ING Bank

188

131

164

1.136

0,46

1.287

11. ČSOB

166

198

523

1.528

0,28

159

12. Komerční banky Bratislava

120

18

35

21

2,63

941

13. Istrobanka

105

103 - 890

74

0,41

153

14. Wustenrot stab. sporiteľňa

99

502

81

208

1,10

561

15. Credit Lyonnais Slovakia

61

70

58

102

0,78

1.446

16. Poštová banka

34

- 46 - 620

- 844

0,17

45

17. ČSOB stav. sporiteľňa

18

- 16 - 124

- 42

0,43

127

18. OTP Banka Slovensko

13

- 635

5

24

0,06

16

19. Commerzbank

- 20

-

-

-

-

-

20. Banka Slovakia

- 212

0,2

10

27

- 6,46 - 1.698

Spolu/ priemer

11.181 11.766 8.799 13.268

0,65

651

Zdroj: Trend Top 2004,2003,2001, vlastné výpočty

8

Aktuálne trendy v slovenskom obchodnom

bankovníctve.

Medzi aktuálne trendy však možno zaradiť:

 výrazný tlak na zvyšovanie efektívnosti obchodných bánk

všetkými dostupnými prostriedkami,

 zmena bankových domov na finančné supermarkety,

 orientácia na retail banking a

 agresívny marketing obchodných bánk.

V centre pozornosti slovenskej verejnosti je predovšetkým

úroveň poplatkov, ktoré platia klienti za poskytovanie
bankových služieb. V Slovenskej republike platia klienti
v absolútnych čiastkach pomerne nízke poplatky, avšak podľa
pomeru platených poplatkov k priemerným príjmom je to inak.
Priemerný slovenský klient zaplatí banke na poplatkoch približne
0,6 % zo svojho ročného platu, kým vo Švédsku je to len 0,2 %,
v Nemecku, Belgicku a Švajčiarsku je to ešte menšie číslo. Snahou
bánk v uplynulom období bolo výšku poplatkov postupne
zvyšovať, čím sa nenaplnili očakávania odbornej verejnosti
a klientov slovenských bánk o znížení poplatkov po privatizácií
významných štátnych bánk, resp. konzervovať úroveň poplatkov
i pri znížených nákladoch , napr. v oblasti medzibankového
platobného styku, keď v súvislosti s implementáciou SIPS došlo
k výraznému poklesu nákladov na medzibankový platobný styk
na strane obchodných bánk.
Peňažné príjmy z inkasovaných poplatkov pritom tvoria
v slovenskom bankovom sektore približne 20 %, kým v krajinách
EÚ až 50 %. Trend postupného znižovania podielu inkasovaných
úrokových výnosov na celkových peňažných príjmoch bánk bude
iste pokračovať, pretože zostrená konkurencia núti banky
k postupnému znižovaniu úrokov z úverov. V minulom období
však banky pomerne úspešne dokázali tento tlak preniesť na
svojich klientov zníženým úrokov z vkladov i z dôvodu vysokej
likviditiy bankového sektora.

9

Napr. v prvom polroku 2004 hospodáril bankový sektor so ziskom
6,9 mld. SKK, čo predstavuje 11,7 %-ný nárast v porovnaní
s rovnakým obdobím minulého roku, pričom poplatky a provízie
sa zvýšili o 50 %.

Úroková politika obchodných bánk na Slovensku predstavuje

ďalší významný problém, ktorý je v centre pozornosti nielen
odbornej verejnosti, ale taktiež NBS. Guvernér NBS sa pre média1
vyjadril nasledovne:“ Národná banka nie je spokojná s takouto
úrokovou politikou bánk.“ a dodal: „ Doterajšie viacnásobné
zníženie úrokových sadzieb NBS sa do úrokov komerčných bánk
premietlo rozdielne. Súvisí to stým, že banky uplatňujú rozdielnu
úrokovú politiku voči jednotlivým skupinám klientov. V prípade
obyvateľstva úrokové sadzby z vkladov poklesli. ale pri úveroch
zaznamenali v tomto roku dokonca nárast. Úroková marža pre
občanov je výrazne vyššia v porovnaní s maržou pre podniky.“
Zatiaľ čo kľúčové sadzby NBS klesli od januára o 1,5 %,
priemerný úrok zo všetkých úverov, ktoré boli poskytnuté
obyvateľstvu vzrástol z 10,2 % na 11,4 %. Banky pritom
ponúkajú vkladateľom v priemere 2,5 %.2 Jedným z možných
dôvodom môže byť i znížená citlivosť obyvateľstva na úrokovú
sadzbu. „ Najmä pri spotrebných pôžičkach obyvateľstvu sa totiž
ukazuje, že občania nie sú veľmi citliví na výšku úrokovej sadzby.
Svedčia o tom aj dvojciferné úroky pri kontokorentných úveroch
a kreditných kartách. Alebo bezúčelových spotrebných pôžičkach,
pri ktorých sa napríklad Citibank a VÚB darí napriek tomu, že
úvery poskytujú za sadzby nad úrovňou 20 % p.a.“3 Nemožno
však očakávať, že táto znížená citlivosť je apriori daná
spotrebiteľovi, skôr možno prezentovať názor, že banky veľmi
intenzívne využívajú aktuálnu situáciu obyvateľstva na Slovensku
a ponúkajú niektoré zjavne nevýhodné produkty svojim klientom
využívajúc pritom zlú sociálnu situáciu niektorých sociálnych
skupín. Tento trend možno odôvodniť tým, že na Slovensku
momentálne nie je dostatočná konkurencia bánk v službách pre

1 Pravda z 31.7.2004
2 Podľa údajov KPMG priemerná úroková marža v krajinách EÚ predstavuje približne 2 %.
3 Trend z 5.8.2004, s 12

10

občanov, čo môže predstavovať zaujímavú výzvu pre niektoré
zahraničné banky.
Typickou aktivitou obchodných bánk v súčasnom období je
agresívny marketing a „vnucovanie produktov“. Napr. významná
banka pôsobiaca na území Slovenskej republiky, ktorá je
verejnosti známa ako banka s najvyššími poplatkami za bankové
služby pôsobí na ľudí sloganom: „ Nevyhadzujte peniaze z okna.
U nás účet zadarmo.“ Klientom pritom neprezentuje, že to platí
len pre tých, ktorý majú pravidelne šesťmiestnu sumu na účte
atď. Ďaľšia významná banka „masíruje ľudí“ agresívnou
kampaňou na spotrebný úver, pri ktorom sa môže úroková
sadzba vyšplhať cez 25 % p.a. Už spomínaná významná banka
napr. pripísala na účty úvery bez ich vedomia a súhlasu. Keďže sa
jedná o zahraničné banky z hľadiska pôvodu kapitálu je iste
namieste otázka, či sa jedná o štandardné postupy, resp.
o špecifické postupy platné len na území Slovenskej republiky.
Podobných prípadov by sme pri podrobnom skúmaní
marketingových aktivít obchodných bánk objavili určite viac.
Z bánk sa postupne stávajú finančné supermarkety. Enormný
tlak na dosahovanie zisku, na plnenie predajných plánov spôsobil,
že banka v poňatí poradenskej inštitúcie prestáva existovať
a stáva sa finančným supermarketom, ktorý podobne ako v iných
oblastiach sa prioritne nestará o spokojnosť svojich zákazníkov,
ale o svoj predaj. Prejavuje sa to okrem iného tým, že pracovníci
bánk sú často odborne nepripravení, čo je evidentné
u začínajúcich predajných miest a taktiež nevnímajú
v dostatočnej intenzite potreby svojich klientov. Ako by im inak
mohli predávať spotrebné úvery za 25 %-nú ročnú úrokovú
sadzbu. Zrejme i z týchto dôvodom v bankách postupne
prestávajú pôsobiť starší pracovníci, ktorí sú nahradzovaní
mladými „dravcami“.

11