1. seminárka ÚVOD DO NHP

Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých, teoretických a
praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného
hospodársko-politického systému, ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky, na
odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu.
Ciele NHP:
Základné spoločenské ciele sú: spravodlivosť, istota, pokrok, blahobyt a bezpečnosť.
Sloboda sa chápe ako stav, kedy v danom systéme neexistujú prekážky, ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle
rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch, ktorými chce tieto ciele dosiahnuť.
Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii najčastejšie chápe, a spája sa s ním, problematika
rozdeľovania dôchodkov, a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv.
distribučnej spravodlivosti. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena, ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne
vyššej úrovne spoločnosti.
Nástroje HP: sú páky, prostredníctvom ktorých štát realizuje ciele HP.
Nástroje hospodárskej politiky môžeme členiť z viacerých hľadísk:
a) bežné - kvantitatívne
b) systémové – kvalitatívne
Bežné sú také čo nepôsobia na zmenu ekonomického systému, nemenia správanie ekonomických subjektov,
menia len kvantitatívne vzťahy, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie ekonomických subjektov. Napr. úradné
sadzby, devízový kurz, výška taríf, …
Systémové menia systémové zložky ale spravidla menia celý systém. Systémové nástroje spôsobujú zmenu
správania v ekonomických subjektoch.
Objekt HP
-je reálny hospodársky systém, jeho organizácia a chod, ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými
vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov.
Národné hospodárstvo tvorí komplex jednotlivých oblastí ekonomických činností v určitej krajine. Tieto
oblasti sú úzko späté (prepojené) a vzájomne závislé.
Zdroje národného hospodárstva sa delia na tri hlavné skupiny:

-

národné bohatstvo

(národný majetok a prírodné zdroje – hmotné zdroje)

-

pracovné zdroje

(obyvateľstvo v produktívnom veku)

-

finančné zdroje

(domáce a zahraničné peniaze, cenné papiere)

Štruktúra národného hospodárstva sa delí na 4 základné časti:
- odvetvová štruktúra národného hospodárstva
Rozlišujeme:
a)výrobné odvetvia – priemysel, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, výrobné služby,...
b)nevýrobné odvetvia – školstvo, kultúra, zdravotníctvo, nevýrobné služby, osobná doprava.
- sektorová štruktúra
Rozlišujeme:
a) primárny sektor – tvoria ho odvetvia produkujúce základné suroviny a materiály (ťažobný priemysel,
poľnohospodárstvo, lesníctvo).
b) sekundárny sektor – tvoria ho odvetvia spracovateľského priemyslu a stavebníctvo (potravinársky,
elektronický, textilný, odevný priemysel).
c) terciárny sektor – zahŕňa všetky druhy služieb, obchod, dopravu a spoje. Ide o najrýchlejšie sa rozvíjajúci
sektor.
d) kvarciárny sektor – tento sektor tvoria oblasť vedy a techniky, výskum, školstvo a zdravotníctvo.
- oblastná štruktúra
vyplýva z územno-správneho členenia danej krajiny
- klasifikácia produkcie
je tu členenie na základe Európskeho štandardu pre členské krajiny EÚ. Slúži na kategorizáciu výrobkov a
služieb.

3. seminárka MONETÁRNA POLITIKA

Monetárna politika (Menová) je proces, ktorým vláda, centrálna banka alebo iné menové inštitúcie reguluje
ponuku peňazí v obehu a/alebo úrokovú mieru.
Základnými východiskovými determinantmi monetárnej politiky sú:
- úloha peňazí v ekonomike a pri rozhodovaní ekonomických subjektov
- postavenie centrálnej emisnej banky
- existujúca štruktúra bankového systému
- rozsah a intenzita platobného styku so zahraničím a systémom menového kurzu
Nástroje MP:
- priame nástroje : regulácia spotrebných úverov (centrálna banka vymedzuje limity a podmienky
poskytovania spotrebiteľských úverov pre nákup spotrebných statkov)

: regulácia investičnej činnosti ( centrálna banka presne určuje obchodným bankám úverové
limity a ďalšie podmienky, za ktorých môžu poskytovať podnikateľským subjektom úvery na realizovanie ich
podnikateľských statkov)
- nepriame nástroje : stanovenie povinných minimálnych rezerv
: operácie na voľnom trhu
: diskontná sadzba (základná úroková sadzba)
: intervencie na devízových trhoch
Hlavným subjektom MP je centrálna banka.
Funkcie centrálnej banky:
- je emisnou bankou, t.j. zo zákona má výsadné právo vydávať na území svojej krajiny hotovostné peniaze
(bankovky, mince),
- určuje a uskutočňuje menovú politiku,
- je bankou bánk - pôsobí ako banka pre ostatné komerčné banky, ktorým, okrem iného, poskytuje úvery,
- je bankou pre štát - vedie účty štátneho rozpočtu, spravuje štátny dlh,
- je reprezentantom štátu v menovej oblasti - zabezpečuje vzťahy s centrálnymi bankami iných krajín a s
medzinárodnými finančnými inštitúciami,
- zabezpečuje správu devízových rezerv a ovplyvňuje menový kurz,
- vykonáva dohľad nad činnosťou komerčných bánk a pobočiek zahraničných bánk
Bankový systém
Bankový systém tvorí spravidla centrálna banka a sieť komerčných bánk. Rozlišujeme:
a) jednostupňový bankový systém - všetky bankové operácie uskutočňuje centrálna banka, pričom môžu
existovať aj komerčné banky
b) dvojstupňový bankový systém - existuje jedna centrálna banka a väčšia skupina komerčných bánk, ktoré nie
sú špecializované, ale univerzálne.
Banková sústava na Slovensku - Slovensko má v súčasnosti dvojstupňovú bankovú sústavu.
Centrálnou bankou v SR je Národná banka Slovenska (NBS).
Typy MP:
- expanzívna – zvyšovanie ponuky peňazí.
Účinky: krátkodobé: zvyšuje najmä úroveň reálneho produktu a zamestnanosti, ak existuje značná
nezamestnanosť a sú nevyužité výrobnú faktory, zvyšuje úroveň cien, ak sa blíži skutočný produkt k
potencionálnemu ak sú v dostatočnej miere využité výrobné faktory.
dlhodobé: nezmenená úroveň reálneho produktu a zamestnanosti, vzrast rovnovážnej úrovne cien,
ktorá zodpovedá zvýšeniu množstva peňazí v obehu.
- reštriktívna – znižovanie ponuky peňazí
Účinky: krátkodobé: pokles úrovne reálneho produktu a zamestnanosti, že existuje nezamestnanosť a nevyužite
výrobne faktory, pokles cenovej hladiny, že sa blíži skutočný produkt k potencionálnemu.
dlhodobé: nezmení úroveň reálneho produktu a zamestnanosti, zníži sa rovnovážna úroveň cien, ktorá
zodpovedá zníženiu množstva peňazí v ekonomike.
Peniaze (druhy, formy, funkcie)
Peniaze - sú tovar, ktorého špecifickou vlastnosťou je vymieňať sa za akýkoľvek iný tovar. Táto vlastnosť sa
nazýva likvidita. V ekonomickom zmysle pod peniazmi rozumieme všetko to, čo ľudia všeobecne prijímajú pri
platení za tovar, poskytnuté služby a pod.
Druhy peňazí: ♦ hotovostné (bankovky a mince)
♦ bezhotovostné (všetky ostatné, napríklad šeky, kreditné karty)
Formy peňazí:
* drobné kovové mince
* papierové peniaze - bankovky, ktoré sú vydávané CB a spolu s mincami tvoria obeživo, ktoré patrí k
najlikvidnejším formám.
* bankové, depozitné peniaze - majú formu bezhotovostných peňazí (t.j. sú to zápisy
na účtoch v bankách, vklady na vkladných knižkách bez výpovednej lehoty), ale je možné s nimi okamžite platiť
resp. premeniť ich na hotové peniaze.
* “skoropeniaze”, ktoré majú nižší stupeň likvidity. Sú to napríklad termínované cenné papiere.
Funkcie peňazí:
1. prostriedok výmeny - peniaze sprostredkúvajú obeh tovarov, uľahčujú výmenu statkov a služieb. Túto funkciu
plnia ako aj hotovostné peniaze ( mince , bankovky ), tak aj depozitné - bankové peniaze.
2. zúčtovacia jednotka - pomocou peňazí sa vyjadruje cena vymieňaných tovarov, vyjadrujú sa pohľadávky a
záväzky jednotlivých subjektov, dosiahnutý zisk podnikov, výška mzdy.
3. uchovávanie hodnôt – peniaze umožňujú prenášať hodnotu do budúcnosti , udržiavať kúpnu silu v čase.
Peňažné agregáty
- sú to ukazovatele peňažnej masy, ktoré sa navzájom líšia stupňom likvidity
► Peňažný agregát M1 - najlikvidnejšie formy peňazí. Tieto aktíva možno v každom okamihu bezprostredne
použiť na platby.
► Peňažný agregát M2 - sa nazýva "tiežpeniaze " v širšom slova zmysle ale aj peňažné aktíva alebo
kvázipeniaze. Zahrňuje peňažný agregát M1 a termínované vklady vrátane úspor, vkladových certifikátov,

stavebného sporenia obyvateľstva a podnikov. Tieto peniaze nemožno okamžite použiť na platby , ale možno ich
v prípade potreby o určitý čas zameniť za hotovosť.
► Peňažný agregát M3 - pripočítava k peňažnému agregátu M2 menej likvidné aktíva ako veľké termínované
vklady , dlhodobé eurodolárové vklady.
Kvantitatívna teória peňazí
Zvýšenie množstva peňazí v obehu vyvolá zvýšenie cien, lebo to isté množstvo tovaru sa vymieňa za väčšie
množstvo peňazí. A naopak, zníženie množstva peňazí v obehu spôsobuje zníženie cien tovaru.
M . V = P . Y kde, M – množstvo peňazí v obehu, V – rýchlosť obratu peňazí, P – priemerná úroveň cien, Y –
reálny národný produkt
Peňažný trh
- na PT sa obchoduje s krátkodobými finančnými nástrojmi, ktoré majú splatnosť do jedného roka.
- cenou na peňažnom trhu je úrok.
- je trh, na ktorom sa stretávajú banky a iné finančné inštitúcie, aby si navzájom predávali krátkodobé finančné
nástroje

4. seminárka ROZPOČTOVÁ POLITIKA

Rozpočtová politika predstavuje proces stanovenia príjmov a výdavkov pre jednotlivé rozpočtové kapitoly.
Najdôležitejším nástrojom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet (ŠR) ako súčasť finančného hospodárenia
štátu.
Štátny rozpočet je centralizovaný fond finančných prostriedkov, ktoré sa vytvárajú zo zdrojov prerozdelenia
HDP.
Príjmy štátneho rozpočtu tvoria priame a nepriame dane, clá a poplatky.
Výdavky štátneho rozpočtu sa delia na nasledujúce veľké skupiny: obranu a bezpečnosť, sociálne výdavky,
výdavky na hospodársky rozvoj, splácanie štátneho dlhu, rozpočet miest a obcí a ostatné.
Schodok ŠR
Ak sú zdroje ŠR nižšie ako výdavky, vzniká schodok ŠR. Schodok môže vzniknúť ako: cyklický a štrukturálny.
Cyklický deficit vzniká hlavne preto, že príjmy sa automaticky prispôsobujú stavu ekonomiky.
Štrukturálny schodok najčastejšie determinujú cieľavedomé opatrenia hospodárskej politiky v ekonomike
a zahranično-obchodných vzťahoch.
Vláda má možnosť kryť schodok ŠR viacerými spôsobmi a to buď zo zdrojov vlastnej ekonomiky alebo
zahraničnými zdrojmi.
Z

vlastných zdrojov prichádzajú do úvahy:

- pôžička od bankovej sústavy,
- predajom štátnych pokladničných poukážok,
- emisia peňazí.
Zo zahraničných zdrojov prichádzajú do úvahy pôžičky od:
- zahraničných obchodných bánk,
- nadnárodných inštitúcií, ako je MMF, SB a pod.,
- vlád, ktoré disponujú prebytkom ŠR
Štátny dlh - celková suma peňazí v určitej mene, ktorú štát dlhuje iným hospodárskym subjektom, domácim
alebo zahraničným.
Delí sa na dve časti a to:

-

splátky istiny,

-

splátky úrokov

Nástroje RP:
Ako automatické (zabudované) stabilizátory sa využívajú:

-

zmeny daňových sadzieb,

-

podpora v nezamestnanosti,

-

subvencie k cenám,

-

štátny výkup poľnohospodárskych produktov.

Medzi zámerné (cielené) opatrenia patria:

-

zmeny v daňových sadzbách,

-

zmeny v objeme rozpočtových položiek,

-

zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu,

-

verejné práce,

-

projekty verejno-prospešných prác.

Multiplikačný efekt štátnych výdavkov a daní
Rozpočtová politika disponuje dvoma agregátmi, ktoré majú výrazný multiplikačný efekt na ekonomiku. Sú to
štátne výdavky (tovary a služby) a dane.
Multiplikačný efekt štátnych výdavkov vyplýva z toho, že počiatočný štátny nákup tovarov, služieb alebo
investícií uvedie do činností reťaz opakovaných výdavkov. Preto multiplikátor štátnych výdavkov udáva o koľko
sa zvýši HDP, ak sa štátne výdavky zvýšia o jednotku.
Typy rozpočtovej politiky Rozlišujeme dva typy:

-

expanzívna,

Y

Y0

Y1

-

reštriktívna.

Expanzívna rozpočtová politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb, ale
hlavne so štátnymi investíciami do rozvojových a štrukturálnych projektov, verejných prác a projektov verejnej
zamestnanosti.
Expanzívna rozpočtová politika v modeli IS – LM sa prejavuje zvýšením výdavkov zo ŠR, znížením daňového
zaťaženia, rastom domáceho dopytu, rastom HDP, klesajú však verejné úspory, tie pôsobia na zvyšovanie
úrokovej miery na peňažnom trhu a vytláčajú súkromné investície, saldo obchodnej bilancie má tendenciu
smerovať k deficitu v dôsledku rastu spotreby zahraničných tovarov a dlhodobé deficitné financovanie ŠR
zvyšuje tlak na rast cenovej hladiny.
r

r1

r0 E0

Reštriktívna rozpočtová politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu.
Reštriktívna rozpočtová politika v

modeli IS – LM

má opačné efekty ako expanzívna rozpočtová politika, čiže

znamená celkový pokles domáceho dopytu a výkonnosti ekonomiky.
r

r0 E0

E1

r1

Keď banka získa vklad, časť z neho musí povinne držať vo forme zákonných rezerv v centrálnej banke a zvyšnú
časť vkladov môže vynaložiť na pôžičky, nákup cenných papierov. Poskytnuté prostriedky sa vracajú do
bankového systému ako vklad a proces sa opakuje. Do pohybu sa uvádza reťazová reakcia, ktorá v konečnom
dôsledku vedie k multiplikácií bankových vkladov a k narastaniu množstva peňazí. Tento proces sa označuje ako
multiplikovaná expanzia bankových peňazí.

5. seminárka ZAHRANIČNO – OBCHODNÁ POLITIKA

Zahranično obchodná politika - je súhrn zásad a im zodpovedajúcich prostriedkov použitím ktorých štát
centrálne, priamo a vedome pôsobí na stimuláciu a zoslabovanie určitých vývojových tendencií zahraničného
obchodu.

- je súčasťou hospodárskej politiky štátu a tvorí súhrn zásad a opatrení, ktorými
štát usmerňuje oblasť zahraničného obchodu.

Nositeľom ZOH je Ministerstvo hospodárstva (Juraj Miškov)
Cieľom ZOP - je regulovať teritoriálnu a komoditnú štruktúru svojich zahraničnopolitických vzťahov, t.j. vývozu
a dovozu tovaru a služieb.

Typy ZOH:
¨ Protekcionárska obchodná politika – je charakterizovaná využívaním rôznych nástrojov na ochranu vlastnej
ekonomiky a jej záujmov. Takúto ekonomiku môže krajina uplatňovať len krátko, a to najmä vtedy keď sa snaží
ochrániť sľubne sa rozvíjajúce domáce odvetvie, a tým podporiť zamestnanosť v určitom regióne.
¨ Liberálna obchodná politika – odstránenie obmedzení určitého alebo celého dovozu. Umožňuje voľný pohyb
tovarov a služieb, pracovnej sily a kapitálu.

E1

IS1

IS0

LM0

LM0

IS1

IS0

Y0

Y1

Nástroje zahraničnoobchodnej politiky
¨ priame(administratívne) – napr. clo, kvóty, tarify, vývozné subvencie alebo tzv. neviditeľné prekážky dovozu
Clá - druhy daní za tovar prepravujúci sa cez hranice slúžia ako ochrana trhu alebo prostriedok fiškálnej politiky
Kvóty - predstavujú maximálny objem dovážaných alebo vyvážaných tovarov a služieb, ktoré stanoví vláda
¨ nepriame – trhovo orientované, kam patria: - intervencie na devízových trhoch
- opatrenia monetárnej a fiškálnej politiky, ktoré majú vplyv na
rovnováhu platobnej bilancie

Zahraničný obchod – je časť národného hospodárstva danej krajiny, ktorá zahŕňa obeh tovaru a služieb,
prekračujúci hranice a ekonomiku danej krajiny.
- skladá sa z exportu a importu
V zahraničnom obchode existujú nástroje:
1) kvóty
2) clo
3) subvencie
4) mimocolné bariéry
5) vývozné dotácie
6) intervencie na devízových trhoch
7) neviditeľné prekážky dovozu
8) efekty dovozu
9) efekty vývozu

Dovoz (import) - činnosť, ktorej cieľom je získavanie statkov (tovarov alebo služieb) zo zahraničia kúpou
(alebo výmenou)
Vývoz (export) - činnosť, ktorej cieľom je predaj statkov (tovarov alebo služieb a podobne) do zahraničia

Obchodná bilancia = vyjadruje rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu
môže byť: a)aktívna
b) pasívna
c) vyrovnaná

Platobná bilancia - vyjadruje rozdiel medzi peňažnými príjmami a výdavkami určitej ekonomiky.
- sa musí =
Podľa vzájomného vzťahu peňažných príjmov a výdavkov rozoznávame:
¨ aktívnu - suma peňažných príjmov a výdavkov je vyššia ako suma peňažných výdavkov. Rozdiel predstavuje
saldo platobnej bilancie. V tomto prípade ide o prebytok PB, čiže je aktívna
¨ pasívnu – suma peňažných výdavkov je vyššia ako suma peňažných príjmov. Saldo PB je pasívne, hovoríme o
deficite PB
¨ vyrovnanú – suma peňažných príjmov sa rovná sume peňažných výdavkov

Menový kurz - predstavuje vzťah medzi domácou a zahraničnou menou, je to cena jednej meny vyjadrená
v inej, určujú sa na devízovom trhu.
Delenie:
- nominálny menový kurz - je relatívna cena mien dvoch krajín; kurz, pri ktorom možno zmeniť menu jednej
krajiny na menu inej krajiny
- reálny menový kurz - je pomer cenových hladín dvoch porovnávaných krajín , pričom cenová hladina jednej
krajiny je zároveň prepočítaná nominálnym menovým kurzom na menu druhej krajiny
- pevný (fixný) – určí ho centrálna banka alebo vláda a v dlhšom časovom období sa nemení
- pružné menové kurzy – výmenný kurz je závislý od úrovne ponuky a dopytu po príslušnej mene. Má dve
formy:
1.voľne plávajúci – kurz je ovplyvňovaný na základe ponuky a dopytu bez zásahu (intervencie) centrálnej banky
2.regulovane plávajúci – pohybuje sa v rámci záväzného rozpätia (fluktuačného pásma) stanoveného CB

Devízový trh je taký trh, na ktorom objektom obchodnej výmeny sú peniaze rôznych krajín.

Devízovými rezervami - rozumieme devízové aktíva centrálnej banky, prípadne iných oficiálnych inštitúcií
(ministerstva financií a pod.). Sú to jednak reálne existujúce aktíva, ako je zlato, voľne vymeniteľné meny v
hotovosti alebo aj na účtoch v zahraničných bankách, štátne cenné papiere cudzích vlád, a jednak potenciálne
devízové aktíva, ktoré predstavujú možnosť čerpať devízové zdroje z medzinárodného menového fondu a
cudzích centrálnych bánk do výšky stanoveného limitu v rámci menových dohôd.

Otvoreným hospodárstvom sa označuje také hospodárstvo, ktoré je spojené s ostatným svetom jednak
obchodom s tovarom, službami, ale aj finančnými a kapitálovými tokmi.

Malé otvorené hosp. nedokáže efektívne produkovať všetky druhy tovarov a služieb, preto ich musí dovážať zo
zahraničia. Úroková miera v Moh. sa rovná svetovej úrokovej miere. Svetová úroková miera určuje rovnováhu
svetových úspor a svetových investícií.

Štátny dlh

-

je to súhrn dlžníckych záväzkov štátu (vlády) voči organizáciam, inštitúciam, firmám a obyvateľom
v domácej ekonomike a vo vzťahu k zahraničiu. Forma zadĺženia je rôzna – pôžičky, úvery, emisie
cenných papierov s rôznou dobou splatnosti, spravidla s pevným úročením závislým na nominálnej
hodnote. Štátny dlh tak predstavuje objem peňažných prostriedkov v rôznych menách splatný domácim
alebo zahraničným ekonomickým subjektom vo forme istiny alebo úroku.

Členenie štátneho dlhu:

a) podľa formy záväzku: vnútorný, zahraničný
b) podľa splatnosti:
-

krátkodobý dlh – slúži na preklenutie časovej nerovnováhy medzi príjmami a výdavkami ŠR v priebehu
roka,

-

dlhodobý dlh – vyplýva z deficitov v ŠR

c) metodické hľadisko:
-

hrubý dlh – predstavuje celkový objem záväzkov štátu

-

čistý dlh – predstavuje objem záväzkov očistený od pohľadávok.

Pri deficitnom ŠR dochádza k vzniku alebo k zvýšeniu štátneho dlhu, ktorý sa kryje:

-

emisiou a predajom štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok,

-

pôžičkami od domácich a zahraničných subjektov,

-

emisiou peňazí, čo je však najhorší spôsob krytia deficitu v štátnom rozpočte.

Parita kúpnej sily

-

je hodnota tovarov v reálnom kurze. Prepočet mien sa opiera o cenové podmienky medzinárodného
obchodu. Porovnanie spotrebných košov predstavuje tzv. absolútnu verziu teórie parity kúpnej sily.
Bežnejšie sa využíva relatívna verzia teórie parity kúpnej sily, ktorá vychádza z porovnania tempa rastu
cenových hladín.

Model IS-LM pre otvorené hospodárstvo

V dôsledku pohybu finančného kapitálu dochádza k zme režimu fixných výmenných kurzov na plávajúce
výmenné kurzy. Rovnováha ekonomiky si vyžaduje rovnováhu na trhu tovarov, na trhu peňazí a rovnováha
platobnej bilancie.
Základné rovnice:

1. IS* : Y = C(Y -

) + I (r) +

+ NX (e)

2. LM* :

= L(r, Y)

3. r = r*

Grafy: