1.Hospodárska politika, ciele, objekt, subjekt

Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých, teoretických a praktických

poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-

politického systému, ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky, na odstraňovanie príčin porúch

v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu.

Ciele NHP:

Základné spoločenské ciele sú: spravodlivosť, istota, pokrok, blahobyt a bezpečnosť.

Sloboda sa chápe ako stav, kedy v danom systéme neexistujú prekážky, ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať

o svojich cieľoch a spôsoboch, ktorými chce tieto ciele dosiahnuť.

Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii najčastejšie chápe, a spája sa s ním, problematika rozdeľovania

dôchodkov, a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. distribučnej spravodlivosti.

Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena, ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti.

Objekt HP

-je reálny hospodársky systém, jeho organizácia a chod, ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými

hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov.

Národné hospodárstvo tvorí komplex jednotlivých oblastí ekonomických činností v určitej krajine. Tieto oblasti sú úzko

späté (prepojené) a vzájomne závislé.

Subjekt

Systém národného hospodárstva tvorí sústava ekonomických, makroekonomických subjektov, ich činnosť a výsledky. Ide

o súbor záujmov, vzťahov a transakcií, ktoré prebiehajú medzi makroekonomickými subjektmi, možno tiež hovoriť

o ekonomických subsystémoch národnej ekonomiky – domácností, firiem, vlády a zahraničia.

Pod pojmom národné hospodárstvo budeme rozumieť postupným časovým ohraničením – vývojom ucelenú sústavu

ekonomických subjektov a reláciu medzi nimi prebiehajúcich procesov, ktoré sa sústreďujú v prostredí domácej ekonomiky

a vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Národné hospodárstvo v tejto súvislosti môžeme stotožniť s pojmom národná

ekonomika.

Národná ekonomika je súhrn výrobných a peňažných vzťahov, ktoré zodpovedajú úrovni výrobných síl v spoločnosti. Pod

národnou ekonomikou rozumieme organizáciu, štruktúru a stav národného hospodárstva.

Hospodárska politika predstavuje nástroj štátu na regulovanie procesov v ekonomickej a sociálnej sfére.

2. Teoretické aspekty formovania základu hosp. politiky

Hospodárska politika sa formovala v poslednom období na pozadí úvah o úlohe štátu v ekonomike. Bola stále

súčasťou ekonomickej teórie. K zrodu hospodárskej politiky ako samostatnej vednej disciplíny výrazne prispeli nové

pohľady J. M. Keynesa, ktorý položil teoretické základy makroekonómie. Tie sa stali východiskom pre formovanie teórie

hospodárskej politiky.

Hospodárska politika predstavuje nástroj štátu na regulovanie procesov v ekonomickej a sociálnej sfére.

teoretické základy sa formujú v súčasnosti ale už sa vyčlenila makroekonómia ako samostatná vedná disciplína

-

HP v teoretickej podobe vystupuje ako ucelená sústava poznatkov o regulácii fungovania procesov ekonomiky,

ktoré vytvárajú podmienky, aby orgány štátu kvalifikovane koordinovali celý regulačný proces tvorby, užitia

a rozdeľovania HDP

-

Vplyvy pôsobiace na tie procesy vrátane sociálnych dopadov a ich riešenie v sociálnej sfére

-

V užšom slova zmysle HP čerpá teoretické poznatky z makroekonómie

-

Širšiu bázu tvoria podniková ekonomika, mikroekonómia, právom manažment, účtovníctvo, technické vedy hl.

informatika a spoločenské vedy

-

HP v teoretickej podobe predstavuje poznatky o ovplyvňovaní hospodárstva tak, aby sa zabezpečil cieľ HP. Teda

rast spoločenského blahobytu

-

Významnú úlohu tu hrá aj medzinárodný obchod v užšom význame a všestranná hospodárska spolupráca hlavne

v rámci EÚ

3. Štruktúra národného hospodárstva

Národné hospodárstvo charakterizujú jednotlivé sektory a odvetvia výrobnej a nevýrobnej sféry. V tejto súvislosti

nechápeme sektorové usporiadania ekonomiky v intenciách delenia: primárny, sekundárny, terciárny, kvartérny sektor,

ale vnímame sektorovú skladbu ekonomiky, v zmysle sústavy makroekonomických subjektov.

Štruktúra národného hospodárstva sa delí na 4 základné časti:

- odvetvová štruktúra národného hospodárstva

a)výrobné odvetvia – priemysel, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, výrobné služby,...

b)nevýrobné odvetvia – školstvo, kultúra, zdravotníctvo, nevýrobné služby, osobná doprava.

- sektorová štruktúra

a) primárny sektor – tvoria ho odvetvia produkujúce základné suroviny a materiály (ťažobný priemysel,

poľnohospodárstvo, lesníctvo).

b) sekundárny sektor – tvoria ho odvetvia spracovateľského priemyslu a stavebníctvo (potravinársky, elektronický, textilný,

odevný priemysel).

c) terciárny sektor – zahŕňa všetky druhy služieb, obchod, dopravu a spoje. Ide o najrýchlejšie sa rozvíjajúci sektor.

d) kvarciárny sektor – tento sektor tvoria oblasť vedy a techniky, výskum, školstvo a zdravotníctvo.

- oblastná štruktúra - vyplýva z územno-správneho členenia danej krajiny

- klasifikácia produkcie - je tu členenie na základe Európskeho štandardu pre členské krajiny EÚ. Slúži na kategorizáciu

výrobkov a služieb.

4. Zdroje národného hosp.

Národné hospodárstvo tvorí komplex jednotlivých oblastí ekonomických činností v určitej krajine. Tieto oblasti sú úzko

späté (prepojené) a vzájomne závislé. zdroje sú obnoviteľné a neobnoviteľné.

Zdroje národného hospodárstva sa delia na tri hlavné skupiny:

-

národné bohatstvo

(národný majetok a prírodné zdroje – hmotné zdroje)

-

pracovné zdroje

(obyvateľstvo v produktívnom veku)

-

finančné zdroje

(domáce a zahraničné peniaze, cenné papiere)

-

invenčné zdroje (vynálezy, KNOW HOW, zlepšovacie návrhy, kúpne licencie, realizovateľné inovácie výrobkov

a technológií, zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov)

5. Názory na úlohy štátu v ekonomike a spoločnosti

Úlohou štátu je koordinovať vzťahy vo vnútri ekonomiky a medzi ekonomikou a spoločnosťou v záujme racionálneho

vývoja.

Pre súčasné obdobie sa ako základný cieľ hospodárskej politiky v SR považuje priblížiť sa ekonomickou úrovňou

blahobytu občanov SR do roku 2015 k priemeru blahobytu občanov ekonomík EÚ 15.

Takto formulovaný cieľ hospodárskej politiky vyjadrujú kľúčové parametre ekonomiky:

-

tempo rastu HDP

-

rast zamestnanosti

-

stabilný cenový vývoj

-

rast devízových rezerv

-

stabilný vývoj verejných financií a štátneho rozpočtu

-

vyrovnaná platobná bilancia

Hospodárska politika má niekoľko segmentov, ktoré združujú celý súbor čiastkových politík.

1. Stabilizačný segment HP – ktorý z ekonomickej teórie vychádza na základe úvah, ohľadom zlyhania neviditeľnej

ruky trhu, kde trh zlyháva z 3 dôvodov – neefektívnosť(protimonopolná politika), nerovnosť(prerozdeľovanie,

redistribúcia príjmov) , nestabilita daná ekonomickým cyklom (fiškálna, menová, monetárna a zahranično-

obchodná politika) a spolu to tvorí:

Alokačnú (neefektívnosť), sociálnu (nerovnosť) a stabilizačnú (nestabilita).

Toto nazývame ekonomickou úlohou štátu.

Jeho nástroje sú fiškálna/rozpočtová politika, menová, monetárna a zahranično-obchodná politika.

2. Odvetvový sektor NH – patria sem odvetvové politiky, napríklad dopravná, energetická, školská, vzdelávacia,

poľnohospodárska a ďalšie...

3. Prierezový segment NH – regionálna politika, štrukturálna politika, sociálna politika

Medzi jednotlivými segmentmi musí byť istá forma koordinácie čiastkových alebo parciálnych politík.

6. Názory na úlohu vlády v ekonomike

vláda ako subjekt musí rešpektovať princípy demokracie.

Musí dodržiavať:

-

ciele prekračujú rámec volebného obdobia

-

vláda musí rešpektovať limity pri čerpaní zdrojov štátneho rozpočtu

-

v našich podmienkach sa riešia sociálne problémy na úkor ekonomických

Popularita vlády závisí od toho ako rieši:

a) dynamiku ekonomického rastu

b) úroveň zamestnanosti

c) mieru inflácie

d) zvyšovanie úrovne najslabších vrstiev obyvateľstva

Niekedy je ale jej politika v rozpore s ekonomickým záujmom.

Ak má vláda pocit, že je niektorá strana dosť populárna, začne tiež prezentovať jej program.

Ak nemá istotu vo víťazstvo, môže zmeniť taktiku.

K najoperatívnejším opatreniam patria transfery v rámci štátneho rozpočtu.

Iniciovanie zvyšovania cien nepatrí do arzenálu vlády, lebo ho obmedzuje:

-

profesionálna úroveň štátneho aparátu (usiluje sa o rast štátnych výdavkov)

-

obmedzené rozpočtové zdroje

-

podobná funkcia s vymedzenými hranicami

Vláda ako subjekt vystupuje ako:

-

tvorca

-nositeľ

-realizátor HP

7. Názory na úlohu a význam centrálnej banky

Bankový systém

Bankový systém tvorí spravidla centrálna banka a sieť komerčných bánk. Rozlišujeme:

a) jednostupňový bankový systém

b) dvojstupňový bankový systém

Banková sústava na Slovensku - Slovensko má v súčasnosti dvojstupňovú bankovú sústavu.

Centrálnou bankou v SR je Národná banka Slovenska (NBS).

Centrálna banka má viacero osobitných funkcií, ktoré ju odlišujú od ostatných bánk a zároveň má nadradené postavenie.

Spravidla je vo vlastníctve štátu. Má hlavnú zodpovednosť za vývoj a kvalitu meny, preto musí mať aj k tomu

zodpovedajúcu právomoc musí by vo svojich rozhodnutiach čo najviac nezávislá od vlády a ministerstva financií.

Jej cieľom nie je maximalizovať zisk, čiže nie je komerčne orientovaná. Jej hlavnou úlohou je zabezpečovať stabilitu meny

a určovať menovú politiku.

CB

na

ovplyvňovanie

množstva

peňazí

využíva

najmä

tieto

nástroje:

A, stanovenie povinných minimálnych rezerv- predstavuje povinnosť bánk uložiť čas svojich vkladov na účet v CB za

pevne stanovený úrok. Ich zvýšením okamžite odčerpá z trhu časť peňažných zdrojov

B, operácie na voľnom trhu- predaj a nákup štátnych CP centrálnou bankou. Predajom zťahuje peniaze z obehu a nákup

dostávajú do obehu dodatočné peniaze

C, vytváranie krátkodobých kurzových sadzieb- reposadzba je úroková miera, za ktorú požičiava CB peňažné prostriedky

komerčným bankám.

CB reaguje na pokles AD znížením úrokových sadzieb a na rast cenovej hladiny zase naopak, infláciu tlmí zvyšovaním

základných úrokových sadzieb.

8. Nástroje hosp. politiky

Nástroje HP: sú páky, prostredníctvom ktorých štát realizuje ciele HP.

a) bežné – kvantitatívne

b) systémové – kvalitatívne

Bežné sú také čo nepôsobia na zmenu ekonomického systému, nemenia správanie ekonomických subjektov, menia len

kvantitatívne vzťahy, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie ekonomických subjektov. Napr. úradné sadzby, devízový kurz,

výška taríf, …

Systémové menia systémové zložky ale spravidla menia celý systém. Systémové nástroje spôsobujú zmenu správania v

ekonomických subjektoch.

priame: rozhodnutie centrálneho orgánu upravuje správanie ekonomických subjektov, neposlúchnutie = sankcia

Ochrana hospodárskej súťaže protimonopolnou politikou, Protikartelové zákonodarstvo, Zákaz diskriminácie, Stanovenia

ciel a kvót vo vývoze a dovoze, Dovozná prirážka, Opatrenia na ochranu nepriame: ekonomické činnosti, ktoré ovplyvňujú

základné ekonomické vzťahy, pôsobia vo vnútri ekonomického systému, ovplyvňujú nepriamo(úvery, úroky, dane, ceny,

mzdy, monetárna politika, rozpočtová, zahranično – obchodná, menová, cenová, mzdová, ......

9. Nástroje monetárnej politiky

Nástroje MP:

- priame nástroje : regulácia spotrebných úverov (centrálna banka vymedzuje limity a podmienky poskytovania

spotrebiteľských úverov pre nákup spotrebných statkov)

: regulácia investičnej činnosti ( centrálna banka presne určuje obchodným bankám úverové limity a

ďalšie podmienky, za ktorých môžu poskytovať podnikateľským subjektom úvery na realizovanie ich podnikateľských

statkov)

- nepriame nástroje : stanovenie povinných minimálnych rezerv

: operácie na voľnom trhu

: diskontná sadzba (základná úroková sadzba)

: intervencie na devízových trhoch

10. Teoretické východiská monetárnej politiky

Monetárna politika (Menová) je proces, ktorým vláda, centrálna banka alebo iné menové inštitúcie reguluje ponuku

peňazí v obehu a/alebo úrokovú mieru.

Základnými východiskovými determinantmi monetárnej politiky sú:

- úloha peňazí v ekonomike a pri rozhodovaní ekonomických subjektov

- postavenie centrálnej emisnej banky

- existujúca štruktúra bankového systému

- rozsah a intenzita platobného styku so zahraničím a systémom menového kurzu

Bankový systém

Bankový systém tvorí spravidla centrálna banka a sieť komerčných bánk. Rozlišujeme:

a) jednostupňový bankový systém

b) dvojstupňový bankový systém

11. Podoby monetárnej politiky v modeli IS-LM

Sú dva typy: expanzívna a reštriktívna

EXPANZíVNA:

Je založená na zvýšení ponuky peňazí, a tak sa zvyšuje aktivita podnikateľských subjektov.

Ak je prevaha ponuky nad dopytom, klesá úroková miera.

Ak dopyt po peniazoch stále klesá, CB chce stále ekonomický rast a aby sa ponuka nezmenila, tak CB musí znížiť

reposadzbu.

Tak banková sústava získa lacnejšie peniaze a zníži úrokovú mieru

r

IS

LM

IS

0

IS

↑M –množstvo peňazí , ↓Ln- nezamestnanosť, ↑I – investície, ↑S – úspory, ↑D – dopyt po peniazoch

REšTRIKTíVNA

Reakcia na obmedzenie peňazí je rast úrokovej miery

r

IS

M

↓M –množstvo peňazí , ↑Ln- nezamestnanosť, ↓I – investície, ↑S – úspory, ↓L – dopyt po peniazoch

12. Nástroje menovej politiky (zahranično-obchodnej)

Nástroje zahraničnoobchodnej politiky

¨ priame(administratívne) – napr. clo, kvóty, tarify, vývozné subvencie alebo tzv. neviditeľné prekážky dovozu

Clá - druhy daní za tovar prepravujúci sa cez hranice slúžia ako ochrana trhu alebo prostriedok fiškálnej politiky

Kvóty - predstavujú maximálny objem dovážaných alebo vyvážaných tovarov a služieb, ktoré stanoví vláda

¨ nepriame – trhovo orientované, kam patria:

- intervencie na devízových trhoch

- opatrenia monetárnej a fiškálnej politiky, ktoré majú vplyv na rovnováhu platobnej bilancie

Zahraničný obchod – je časť národného hospodárstva danej krajiny, ktorá zahŕňa obeh tovaru a služieb, prekračujúci

hranice a ekonomiku danej krajiny. - skladá sa z exportu a importu

V zahraničnom obchode existujú nástroje:

1) kvóty

2) clo

3) subvencie

4) mimocolné bariéry

5) vývozné dotácie

6) intervencie na devízových trhoch

7) neviditeľné prekážky dovozu

8) efekty dovozu

9) efekty vývozu

Dovoz (import) - činnosť, ktorej cieľom je získavanie statkov (tovarov alebo služieb) zo zahraničia kúpou (alebo

výmenou)

Vývoz (export) - činnosť, ktorej cieľom je predaj statkov (tovarov alebo služieb a podobne) do zahraničia

Obchodná bilancia = vyjadruje rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu

môže byť: a)aktívna

b) pasívna

c) vyrovnaná

Platobná bilancia - vyjadruje rozdiel medzi peňažnými príjmami a výdavkami určitej ekonomiky.

- sa musí =

Podľa vzájomného vzťahu peňažných príjmov a výdavkov rozoznávame:

¨ aktívnu - suma peňažných príjmov a výdavkov je vyššia ako suma peňažných výdavkov. Rozdiel predstavuje saldo

platobnej bilancie. V tomto prípade ide o prebytok PB, čiže je aktívna

¨ pasívnu – suma peňažných výdavkov je vyššia ako suma peňažných príjmov. Saldo PB je pasívne, hovoríme o deficite PB

¨ vyrovnanú – suma peňažných príjmov sa rovná sume peňažných výdavkov

Menový kurz - predstavuje vzťah medzi domácou a zahraničnou menou, je to cena jednej meny vyjadrená v inej, určujú sa

na devízovom trhu.

Delenie:

- nominálny menový kurz - je relatívna cena mien dvoch krajín; kurz, pri ktorom možno zmeniť menu jednej krajiny na

menu inej krajiny

- reálny menový kurz - je pomer cenových hladín dvoch porovnávaných krajín , pričom cenová hladina jednej krajiny je

zároveň prepočítaná nominálnym menovým kurzom na menu druhej krajiny

- pevný (fixný) – určí ho centrálna banka alebo vláda a v dlhšom časovom období sa nemení

- pružné menové kurzy – výmenný kurz je závislý od úrovne ponuky a dopytu po príslušnej mene. Má dve formy:

1.voľne plávajúci – kurz je ovplyvňovaný na základe ponuky a dopytu bez zásahu (intervencie) centrálnej banky

2.regulovane plávajúci – pohybuje sa v rámci záväzného rozpätia (fluktuačného pásma) stanoveného CB

Devízový trh je taký trh, na ktorom objektom obchodnej výmeny sú peniaze rôznych krajín.

Devízovými rezervami - rozumieme devízové aktíva centrálnej banky, prípadne iných oficiálnych inštitúcií (ministerstva

financií a pod.). Sú to jednak reálne existujúce aktíva, ako je zlato, voľne vymeniteľné meny v hotovosti alebo aj na účtoch

v zahraničných bankách, štátne cenné papiere cudzích vlád, a jednak potenciálne devízové aktíva, ktoré predstavujú

možnosť čerpať devízové zdroje z medzinárodného menového fondu a cudzích centrálnych bánk do výšky stanoveného

limitu v rámci menových dohôd.

13. teoretické východiská menovej politiky

Téma peniaze ľudí upútava odjakživa. teórie MP sa rozdeľujú podľa niekoľkých kritérií, najčastejšie podľa toho, čo sa

považuje za podstatu peňazí a tak poznáme:

- Metalické teórie – peniaze sú odvodené len od drahých kovov a uznávajú len mince a papierové peniaze sa považujú za

znaky peňazí

- Nominalistické teórie – popierajú väzby medzi peniazmi a drahými kovmi a podstatou je len ich funkcia v reprodukčnom

procese

S teóriou metalizmu sa stretávame už u merkantilistov, u ktorých bolo:

Bohatstvo = peniaze = drahé kovy

Klasici ako Smith, Ricardo, Marx považujú peniaze za tovar ako každý iný a ich hodnota je odvodená od nákladov na

ťažbu drahých kovov.

V obehu sa však dajú kovy nahradiť papierovými peniazmi.

-

Monetaristický prístup

: príčina zmien v cenovej hladine a agregátnom outpute sú zmeny v ponuke peňazí

a predpokladajú, že ekonomika sa po šokoch vracia do stavu plnej zamestnanosti aj bez zásahu štátu

-

Keysenovci

: tieto zmeny zapríčiňujú aj zmeny v ekonomickej klíme a zmien v rozsahu vládnych výdavkov a daní,

na vrátenie do pôvodného stavu potrebuje zásah štátu

14. podoby menovej politiky v modeli IS – LM

Otvorené hospodárstvo znamená, že je zo svetovými ekonomikami spojené rozsiahlymi väzbami

Rovnica: AD = C+I+G+ (X-M) - saldo obchodnej bilancie

-

k vyjadreniu procesu pôsobenia menového kurzu sa používa pojem deprivácia. pre pohyb menového kurzu sa

určujú fluktuačné pásma.

Pri voľne plávajúcom kurze hodnota meny sa určuje na valutovom trhu podľa ponuky a dopytu, problém je určiť

rovnovážnu cenu.

Dôležitú úlohu hrá predpokladaný vývoj menového kurzu, ak sa aplikuje pohyb kurzu (pr. Ropa)

Rovnovážny kurz sa dosiahne vyrovnaním S a D po domácej mene na kapitálovom a devízovom trhu.

Na zmenu vplývajú rôzne zmeny: Rastie záujem o EUR, lebo je záujem o nové technológie:

-

Reálny a Nominálny výmenný kurz

15. Nástroje rozpočtovej politiky

Nástrojom je štátny rozpočet.

- je to centralizovaný fond finančných prostriedkov, ktoré tam odvádzajú FO a PO na základe príslušných zákonov

prímy – majú dve zložky: daňové a ostatné nedaňové prímy

-

najväčšou príjmovou zložkou je DPH

-

daň ako zdroj pre štátny rozpočet zaťažuje rozpočet každého ekonomického subjektu

výdavky – vo výdavkovej časti sa rozpočet člení na kapitoly.

Samotné kapitoly majú podkapitoly: Kancelária prezidenta, Kancelária NRSR, Úrad vlády, všetky ministerstvá a ostatné

centrálne orgány (najväčšie výdaje majú Ministerstvo PSVR a Ministerstvo Š)

Nástroje RP:

Ako automatické (zabudované) stabilizátory sa využívajú:

-

zmeny daňových sadzieb,

-

podpora v nezamestnanosti,

-

subvencie k cenám,

-

štátny výkup poľnohospodárskych produktov.

Medzi zámerné (cielené) opatrenia patria:

-

zmeny v daňových sadzbách,

-

zmeny v objeme rozpočtových položiek,

-

zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu,

-

verejné práce,

-

projekty verejno-prospešných prác.

Multiplikačný efekt štátnych výdavkov a daní

Rozpočtová politika disponuje dvoma agregátmi, ktoré majú výrazný multiplikačný efekt na ekonomiku. Sú to štátne

výdavky (tovary a služby) a dane. Multiplikačný efekt štátnych výdavkov vyplýva z toho, že počiatočný štátny nákup

tovarov, služieb alebo investícií uvedie do činností reťaz opakovaných výdavkov. Preto multiplikátor štátnych výdavkov

udáva o koľko sa zvýši HDP, ak sa štátne výdavky zvýšia o jednotku.

Y

Y0

Y1

16. Teoretické východiská rozpočtovej politiky

Typy rozpočtovej politiky Rozlišujeme dva typy:

-

expanzívna,

-

reštriktívna.

Expanzívna rozpočtová politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb, ale hlavne so

štátnymi investíciami do rozvojových a štrukturálnych projektov, verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti.

Expanzívna rozpočtová politika v modeli IS – LM sa prejavuje zvýšením výdavkov zo ŠR, znížením daňového zaťaženia,

rastom domáceho dopytu, rastom HDP, klesajú však verejné úspory, tie pôsobia na zvyšovanie úrokovej miery na

peňažnom trhu a vytláčajú súkromné investície, saldo obchodnej bilancie má tendenciu smerovať k deficitu v dôsledku

rastu spotreby zahraničných tovarov a dlhodobé deficitné financovanie ŠR zvyšuje tlak na rast cenovej hladiny.

r

r1

r0 E0

Reštriktívna rozpočtová politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu.

Reštriktívna rozpočtová politika v

modeli IS – LM

má opačné efekty ako expanzívna rozpočtová politika, čiže znamená

celkový pokles domáceho dopytu a výkonnosti ekonomiky.

r

r0 E0

E1

r1

Keď banka získa vklad, časť z neho musí povinne držať vo forme zákonných rezerv v centrálnej banke a zvyšnú časť

vkladov môže vynaložiť na pôžičky, nákup cenných papierov. Poskytnuté prostriedky sa vracajú do bankového systému

ako vklad a proces sa opakuje. Do pohybu sa uvádza reťazová reakcia, ktorá v konečnom dôsledku vedie k multiplikácií

bankových vkladov a k narastaniu množstva peňazí. Tento proces sa označuje ako multiplikovaná expanzia bankových

peňazí

Fiškálna politika vychádza z 3 funkcií: alokačná, distribučná a stabilizačná.

Rozpočtová – týka sa štátneho rozpočtu, teda riadim niečo cez štátny rozpočet.

O fiškálnej hovoríme, ak to riadime cez celú ekonomiku.

Fiškálna politika = finančná politika – vychádza z toho, že rozpočet má príjmy a výdavky, ktoré idú na základe finančných

tokov.

E1

IS1

IS0

LM0

LM0

IS1

IS0

Y0

Y1

17. podoby rozpočtovej politiky v modeli IS – LM

RP – je reprezentovaná krivkou IS – čo je rovnováha na trhu tovarov

IS – predstavuje takú kombináciu hodnôt úrokovej miery a národného prímu, kde sa investície

a úspory rovnajú

IS: Y = C (Y -

) + I(r) +

EXPANZÍVNA RP:

Rast Y je väčší ako rast vládnych výdavkov

Multiplikátor:

=

a potom dY =

* dG

REŠTRIKTÍVNA:

Daňový multiplikátor:

=

a potom dY =

*dT

18. model IS – LM pre otvorené hospodárstvo

Mundell – Flemongov model – volá sa tak, lebo sa obaja zaoberali touto problematikou približne
v rovnakom čase

Keynes – pracoval len s fixným modelom a Mundell a Fleming dbali ohľad aj na plávajúci kurz

A tak ekonomika si vyžaduje rovnováhu na trhu tovarov a na trhu peňazí

IS* : Y = C(Y -

) + I (r) +

+ NX (e)

LM* :

= L(r, Y)

19. štátny, verejný dlh, manažment štátneho a verejného dlhu

Rozpočtová politika predstavuje proces stanovenia príjmov a výdavkov pre jednotlivé rozpočtové kapitoly.

Najdôležitejším nástrojom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet (ŠR) ako súčasť finančného hospodárenia štátu.

Štátny rozpočet je centralizovaný fond finančných prostriedkov, ktoré sa vytvárajú zo zdrojov prerozdelenia HDP.

Príjmy štátneho rozpočtu tvoria priame a nepriame dane, clá a poplatky.

Výdavky štátneho rozpočtu sa delia na nasledujúce veľké skupiny: obranu a bezpečnosť, sociálne výdavky, výdavky na

hospodársky rozvoj, splácanie štátneho dlhu, rozpočet miest a obcí a ostatné.

Schodok ŠR

Ak sú zdroje ŠR nižšie ako výdavky, vzniká schodok ŠR. Schodok môže vzniknúť ako: cyklický a štrukturálny.

Cyklický deficit vzniká hlavne preto, že príjmy sa automaticky prispôsobujú stavu ekonomiky.

Štrukturálny schodok najčastejšie determinujú cieľavedomé opatrenia hospodárskej politiky v ekonomike a zahranično-

obchodných vzťahoch.

Vláda má možnosť kryť schodok ŠR viacerými spôsobmi a to buď zo zdrojov vlastnej ekonomiky alebo zahraničnými

zdrojmi.

Z

vlastných zdrojov prichádzajú do úvahy:

- pôžička od bankovej sústavy,

- predajom štátnych pokladničných poukážok,

- emisia peňazí.

Zo zahraničných zdrojov prichádzajú do úvahy pôžičky od:

- zahraničných obchodných bánk,

- nadnárodných inštitúcií, ako je MMF, SB a pod.,

- vlád, ktoré disponujú prebytkom ŠR

Štátny dlh - celková suma peňazí v určitej mene, ktorú štát dlhuje iným hospodárskym subjektom, domácim alebo

zahraničným.

Delí sa na dve časti a to:

-

splátky istiny,

-

splátky úrokov

20. makroekonomický rámec HP

Keďže HP vychádza z makroekonómie a má aj s ňou spoločné znaky, rovnako ako ona sa stará o makroekonomické

veličiny ako:

-

HDP

-

Ekonomický cyklus

-

Hospodársky cyklus

-

Zamestnanosť

-

Inflácia

Cieľom HP je zabezpečenie rastu blahobytu spoločnosti, ktorý je definovaný ako

„ zabezpečenie sociálnej a ekonomickej pozície súčasným členom, ktorá bude vyššia ako súčasná“

Keďže ešte nie je teória, ktorá by v kvantitatívnej podobe vyjadrila úroveň blahobytu, používa sa na to najčastejšie:

Tvorba HDP na obyvateľa:

Je známa závislosť rastu HDP s devastáciou životného prostredia, hlavne to je vidieť v oblasti s hustým priemyslom.

Tieto problémy rieši aj „teória blahobytu“

Ale poznatky hociktorej teórie ešte neboli spoločensky uznané a tak aj táto teória uznáva, že blahobyt nie je naviazaný na

základné parametre ekonomiky a teda aj ciele HDP ako:

-

vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti

-

rast HDP

-

stabilita a nestabilita cien

-

saldo ŠR

- stav platobnej bilancie,

21. výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast

Hrubý domáci produkt je výsledkom činnosti výrobných faktorov (pôdy, práce, kapitálu a technického pokroku)

nachádzajúcich sa na území daného štátu bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom.

Používa sa k meraniu výkonnosti ekonomiky.

Zahrňuje aj výkony, ktoré nie sú predmetom kúpy a predaja.

Ekonomický rast predstavuje najdôležitejší parameter rozvoja úrovne ekonomiky. Ekonomický rast predstavuje také

zmeny v hospodárstve, ktoré sa prejavujú v prírastku základných makroekonomických veličín v čase. O ekonomickom

raste možno hovoriť vtedy, ak celkový objem reálneho HDP (Y) v danom období ja väčší ako v predchádzajúcom období,

t.j.

>

Ekonomický rast možno vyjadriť tromi spôsobmi:

1) ako prírastok reálneho HDP medzi dvoma obdobiami

2) ako koeficient ekonomického rastu (podiel reálneho HDP v čase t a hodnoty reálneho HDP v čase t-1

3) ako tempo ekonomického rastu (percentuálny podiel absolútneho prírastku HDP v predchádzajúcom období)

22. Zdroje ekonomického rastu

Ekonomický rast a jeho intenzita je predurčená výrobnými možnosťami danej ekonomiky. Ekonomický rast ovplyvňuje

nielen množstvo práce, miera úspor, objem kapitálu ale aj technická a technologická vyspelosť, kvalifikácia, otvorenosť

ekonomiky, jej efektívnosť a konkurencieschopnosť.

Ekonomický rast je založený na zvyšovaní produktívnej schopnosti ekonomiky. Produktivita je hlavným faktorom

ekonomického rastu.

Zdroje ekonomického rastu:

a) fyzický kapitál (stroje, prístroje, zariadenia, budovy)

b) ľudský kapitál (znalosti a schopnosti pracovnej sily)

c) prírodné bohatstvo (ropa, plyn, pôda, klimatické podmienky)

d) technologické zmeny a inovácie

Všetky uvedené faktory, samozrejme za podmienky ich efektívnej kombinácie sú zdrojmi ekonomického rastu.

23. Faktory ekonomického rastu

Ekonomický rast je založený na zvyšovaní produktívnej schopnosti ekonomiky. Produktivita je hlavným faktorom

ekonomického rastu.

Faktory sa chápu také prírodné, technické, ekonomické, spoločné sily, ktorých zmeny vyvolávajú aj vnútorné zmeny

v pohybe makroekon. veličín. Zmeny pri: fyzickom kapitáli, ľudskom kapitáli, inováciách, technologické zmeny. Inovácia

je zdrojom efektivity a produktivity.

Nová ekonomika disponuje vzájomne integrujúcimi hnacími motormi: technológiou a konkurencieschopnosťou na jednej

strane a novou ekonomickou kultúrou vo sfére vlády, domácností a podnikania na druhej strane.

24. Bariéry ekonomického rastu

Bariéry ekonomického rastu – snaha o zvyšovanie tempa ekonomického rastu môže naraziť na skutočnosť, že ekonomický

rast je nedosažiteľný, prípadne trvalo neudržateľný do budúcnosti.

Bariéry ekonomického rastu existujú vo viacerých kombináciách makroekonomických procesov:

a)

vzťah medzi ekonomickým rastom a

štruktúrnymi zmenami

- je významný v polohe makroekonómia –

mikroekonómia. Tieto prístupy sprevádzajú zmeny štruktúry zamestnanosti, investícií a kapitálu. Štrukturálne zmeny

a ich reakcia na meniace sa vnútorné a vonkajšie podmienky ovplyvňujú ekonomický rast.

b)

Dane a

daňová politika

– môžu stimulovať tempo ekonomického rastu a zároveň vplývať na ekonomickú aktivitu

jednotlivých subsystémov a tým aj výkonnosť ekonomiky.

c)

Zmeny v

ponuke peňažnej masy

– reguluje a kontroluje centrálna banka. Rovnovážny stav ponuky a dopytu (po

reálnej peňažnej protihodnote) je daný rovnovážnou úrokovou mierou. Posun úrokovej miery nahor alebo nadol

ovplyvňuje tvorbu a použitie úspor k podnikateľskej aktivite. Je teda zrejmé, že aj monetárna politika centrálnej banky

sa viaže k problematike tempa ekonomického rastu.

d)

Vzťah medzi ekonomickým rastom a

infláciou

– nízka miera inflácie môže pozitívne stimulovať ekonomický rast.

Pri vysokej inflácii je negatívny vplyv k tempu ekonomického rastu.

25. HDP a potencionálny produkt

hrubý domáci produkt je výsledkom činnosti výrobných faktorov (pôdy, práce, kapitálu a technického pokroku)

nachádzajúcich sa na území daného štátu bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom.

Používa sa k meraniu výkonnosti ekonomiky.

Zahrňuje aj výkony, ktoré nie sú predmetom kúpy a predaja. Sú to napr. služby školstva, zdravotníctva, verejnej

správy, ktorých objem nie je zanedbateľný. Reprezentujú viac ako 10% vykazovaného HDP. Štatistický úrad používa HDP

v trhových cenách. Hospodárstvo v reálnej podobe sa skladá zo štyroch skupín subjektov: domácnosti, firmy, vláda, zahr.

subjekty

Rast HDP sa chápe ako rast blahobytu obyvateľstva daného štátu. Pri hodnotení blahobytu spoločnosti sa musí brať do

úvahy nielen jeho ekonomické zabezpečenie ale aj :

-

kvalita života,

-

možnosť prístupu k vzdelaniu a kvalite vzdelania,

-

možnosti sebarealizácie,

-

zladenie života ľudí s prírodou.

Metodicky pri výpočte HDP sa vychádza z ukazovateľa hrubá produkcia. Hrubá produkcia pozostáva z : produkcie

trhových výrobkov, prod. trh. služieb, prod. netrh. služieb, spotrebnej dane a zisku z vlastných zásob.

Štatistický úrad SR využíva k výpočtu HDP dve metódy a síce:

1) výrobnú metódu- podľa ktorej sa HDP vypočíta ako súčet pridanej hodnoty za celú ekonomiku, imputovanej produkcie

bankových služieb, dane z pridanej hodnoty a čistých daní na dovoz

2) spotrebnú metódu- podľa ktorej HDP je súčet konečnej spotreby domácností, konečnej spotreby neziskových inštitúcií

slúžiacich domácnostiam, konečnej spotreby štátnej správy, tvorby hrubého fixného kapitálu, zmeny stavu zásob, salda

vývozu a dovozu výrobkov a služieb.

Okrem týchto metód sú známe ďalšie metódy a to:

3) metóda toku produktov- podľa ktorej sa HDP vypočíta ako súčet:

Y= C+ I+ G+ NX

Y- hrubý domáci produkt, C- spotreba domácností,I- tvorba hrubého fixného kapitálu,G- nákupy vlády,NX- čistý vývoz

4) metóda toku dôchodkov- HDP ako súčet nasledujúcich dôchodkov v ekonomike

-

hrubé mzdy, nájomné a renta, úrok, odpisy, hrubý zisk veľkých organizácií, hrubý zisk malých

organizácií, nepriame dane.

HDP je peňažná hodnota finálnych tovarov a služieb vyrobených v ekonomike v priebehu jedného roka. HDP je to

z finálnej produkcie, čo sa v ekonomike vyrobil, zmenšenie o vývoz, zväčšenie o dovoz.

Podľa metodiky Štatistického úradu SR HDP v trhových cenách predstavuje konečný výsledok činnosti rezidentských

jednotiek (domáci subjekt.).

Nominálny HDP – HDP vyjadrený v bežných trhových cenách daného roku.

V peňažnej podobe HDP predstavujú všetky príjmy domácností, firiem a vlády.

Reálny HDP – je vyjadrený v stálych cenách.

deflátor HDP – súhrnný cenový index, ktorý porovnáva nominálna a reálny produkt

26. využitie pracovnej sily v ekonomike

Všetky racionálne riadené ekonomiky sa snažia o plné využitie pracovného kapitálu ekonomiky.

Nositeľom živej práce je ľudský kapitál a význam živej práce sa neustále zvyšuje, lebo je jediný tvorivý faktor

ekonomického rastu.

Zvyšuje sa alokáciou technického pokroku.

Momentálne je záujem o intelektuálny potenciál hlavne s vysokoškolským vzdelaním.

V

HP sa riešia problémy:

-

štruktúry práce

-

množstva práce

-

ponuky práce

-

dopytu po práci

-

rovnováhy na trhu práce

Práca je cieľavedomá činnosť ľudí, ktorá pomocou pracovných prostriedkov pôsobí na predmet za účelom vytvorenia

nového produktu.

Z ekonomického hľadiska je práca tvorcom hodnôt a je to vlastne osobitý druh tovaru, ktorý ponúkajú domácnosti na trhu

práce. Je tiež prostriedkom sebarealizácie ako zdroj prímov obyvateľov

27. Inflácia, nezamestnanosť, Philipsova krivka, Okunov zákon

Inflácia je peňažný jav. Definuje sa ako neustále zvyšovanie cien tovarov a služieb ohodnotených v peňažných jednotkách.

Znamená tiež zníženie kúpnej sily peňazí.

Celkovú úroveň cien tovarov a služieb, ktoré sa v národnom hospodárstve predávajú a nakupujú, označujeme pojmom

cenová hladina. Inflácia sa prejavuje dlhodobým rastom celkovej cenovej hladiny.

Pri poklese celkovej cenovej hladiny hovoríme o deflácii.

Všeobecný rast cien znamená, že nie všetky ceny stúpajú, niektoré môžu zostať stabilné, iné môžu klesať. Okrem toho sa

nezvyšujú v rovnakom čase ani rovnakým tempom. Každé zvýšenie cien určitého množstva tovarov. neznamená ešte hneď

infláciu. Procesy, ktorých dôsledkom je rast cenovej hladiny sú vyvolané poruchami mikroekonomickej

a makroekonomickej rovnováhy.

Meranie inflácie nie je jednoduchý proces. Na meranie miery inflácie sa používajú cenové indesy.

Cenový index je vážený priemer individuálnych cien reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnávaných

obdobiach.

Medzi najpoužívanejšie cenové indexy patria:

-

index spotrebiteľských cien (CPI) – zahŕňa okruh tovarov a služieb z hľadiska výdavkov domácností

-

index cien výrobkov (PPI) – meria sa ním hladina cien na úrovni veľkoobchodu

-

deflátor HDP – súhrnný cenový index, ktorý porovnáva nominálna a reálny produkt

Inflácia sa vyjadruje indexom spotrebiteľskcýh cien (CPI), ktorý sa používa na vyjadrovanie vplyvu zmien cenovej hladiny

na domácnosti a ich životné náklady.

Príčiny a

formy inflácie (základné členenie)

Úlohou každej centrálnej banky je brzdiť mieru infácie. Inflácia má výrazné účinky na prerozdeľovanie príjmov medzi

jednotlivými skupinami obyvateľstva.

Príčiny inflácie spočívajú v zmenách v peňažnej sfére:

- na infláci doplácajú veritelia v prospech dlžníkov, pretože úvery a pôžičky sa splácajú menej hodnotnými

peniazmi.

- K ďalšiemu prerozdeľovaniu dôchodkov dochádza medzi podnikateľmi a zamestnancami. Mzdy obyčajne rastú

s určitým časovým oneskorením oproti rastu cenovej hladiny a rozdielspôsobuje zamestnancom stratu zapríčinené

infláciou.

- Inflácia ďalej vplýva na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva

- Inflácia znižuje efektívnosť ekonomiky, pretože deformuje cenové predpoklady

Formy inflácie: Infláciu môžeme charakterizovať tým, že sa v ekonomike prejavuje v rôznych formách, v rôznej intenzite

a dĺžke trvania. Dôležitým znakom je fakt, či zdrojom pre rast cenovej hladiny je nadmerný dopyt alebo na strane ponuky

cenové šoky.

Členenie z

kvantitatívneho hľadiska

, resp. Rýchlosti, akou cenová hladina rastie:

-

miernu (predstavuje jednociferné ročné tempo rastu cenovej hladiny, nemá príliš veľké negatívne

dôsledky pre ekonomiku, výraznejšie nenarúša ekonomické vzťahy)

-

postupnú (peniaze prestávajú plniť funkciu uchovávateľa hodnoty, ceny rastú rýchlejšie než výkonnosť

ekonomiky)

-

hyperinfláciu (peniaze neplnia svoje funkcie a ekonomické subjekty sa usilujú peniaze nahradiť tovarmi.

Prevyšuje mieru 50% mesačne.)

Z hľadiska príčin, ktoré infláciu vyvolávajú, môže ísť oinfláciu:

-

dopytovú

- nákladovú

Z hľadiska očakávania zo strany rekonomických subjektov sa člení na:

-

anticipovanú

- neanticipovanú

- inertnú

Z hľadiska zjavnosti:

- zjavná

- skrytá

- blokovaná

Z hľadiska modelu IS-LM

- peňažná

- cenová

Dopytová a

nákladová inflácia, stagflácia – grafické vyjadrenie

Príčinou narušenia rovnováhy na peňažnom trhu je vznik dopytovej alebo nákladovej inflácie.

Dopytová

inflácia

– prudké zmeny vo vývoji agregátneho dopytu spôsobujú ekonomické šoky. Pri raste agregátneho

dopytu rýchlejšie než potenciál hospodárstva, rastú ceny a teda je spravidla výsledkom zvyšovanie úrovne cenovej hladiny.

Graf č. 9.1/str. 211

Nákladová inflácia – hovoríme o nej ak v čase vysokej nezamestnanosti náklady stúpajú.. Obvykle dochádza k zvýšeniu

nákladov, resp. zvýšeniu cien vstupov ako základného materiálu, surovín, miezd, energie a pod.

Graf č. 9.2/str. 213

Stagflácia – ide o zmiešaný typ inflácie, kde sa prelínajú zmeny v agregátnom dopyte so zmenami agregátnej ponuky.

Nastáva vtedy, ak rastie úroveň cenovej hladiny a produkt klesá alebo sa nezvyšuje, t.j. stagnuje. Miera nezamestnanosti

zvyčajne rastie, zvyčajne sa nedarí obnoviť výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast.

Graf č. 9.3/str. 214

Nezamestnanosť

Je sociálno- ekonomický jav, ktorý je dôsledkom nesúladom medzi ponukou práce a dopytom po práci. Považuje sa za

najvážnejšiu chorobu ekonomiky (ide o nevyužívanie ľudského kapitálu, kapacít, nevytvorenie produktu, nedostatok

zdrojov do verejných fondov) a spoločnosti (pokles životnej úrovne, zvýšenie podielu dokázaných obyvateľov, rast počtu

obyvateľov

,

ktorí

vytvárajú

sociálne

napätie).

Formy:

Prirodzená miera nezamestnanosti - Vzniká v dôsledku nesúladu informačných tokov, z rôznorodosti vkusov alebo

talentov

ľudí.

Faktory,

ktoré

jej

úroveň

ovplyvňujú:

- demografický vývoj,

- politika vlády,

- spôsob života a životná úroveň.

Frikčná nezamestnanosť Vzniká ako prejav nesúladu požiadaviek zamestnancov s podmienkami, ktoré vytvára pracovné

miesto. Môže sa prejavovať ako:

A, opatrnostná - charakter pracovného miesta alebo pracovnej zmluvy neumožňuje zamestnancovi v budúcnosti prejsť na

výhodnejšie pracovné miesto.

B, špekulačná- je reakciou na dočasný pokles reálnej mzdy.

Cyklická nezamestnanosť Vzniká, keď ekonomika z fázy vrchol prechádza do fázy recesie. Dochádza k tomu tak, e vo

fáze vrchol rastie dopyt po tovaroch a pri dokonale pružných mzdách aj dopyt po práci.

štrukturálna nezamestnanosť Vzniká pre pokles dopytu po tovaroch ne vcelku, ale len určitých komodít a následne

v týchto odvetviach dochádza z poklesu dopytu po práci. . Dochádza k likvidácii pracovných miest. Je najnebezpečnejšia.

Ekonomické dopady nezamestnanosti

Ide o dopad cyklickej a štrukturálnej nezamestnanosti a nie prirodzenej miery nezamestnanosti, ktorej existencia sa spája

s efektívnou alokáciou práce.

Okunov zákon

Kvantifikáciu závislosti medzi produktom a nezamestnanosťou zdôvodnil americký národohospodár Okun. Podľa jeho

mena je pomenovaná ako Okunov zákon. Tento zákon je logicky zdôvodnený nasledovne:

Ak je skutočná miera nezamestnanosti na úrovni prirodzenej miery, potom Y= YN, alebo Y/ YN= 1. V prípade, že

skutočná miera nezamestnanosti je vyššia mn > mnN (kde mn je skutočná miera nezamestnanosti), ekonomika nevyužíva

svoje potencionálne možnosti a v dôsledku toho produkt klesá pod potenciálny produkt, čiže Y/ Yn menššie ako 1. Ak je mn

menšie ako mnN, potom Y/ YN > 1. Rozdiely medzi skutočným produktom a potenciálnym vyplynú ako dôsledok rozdielu

medzi mnN- mn. Konkrétne ide o:

Y/

YN=

1+

0,02

(mnN

-

mn)

Okunov zákon vyjadruje skutočnosť, že pri raste miery nezamestnanosti nad prirodzenú mieru o jeden percentuálny bod (o

1%) klesne HDP pod úroveň potenciálneho produktu o viac ako 1%.

Phillipsova krivka

Existenciu inverzného vzahu medzi mierou nezamestnanosti a mierou rastu miezd ako prvý popísal A.W. Phillips.

Tento

vzťah

je

po

autorovi

pomenovaný

Phillipsova

krivka.

Jej grafický tvar je nasledujúci

28. stabilizačná podoba HP

Stabilizačná politika (SP) – jeden zo segmentov HP

Využíva sa pri poruchách ekonomického prostredia, rozkolísavajúce cenové a nákladové relácie, deformujúce investičné

prostredie, a preto štát musí zasiahnuť svojou SP.

Používa rôzne makroekonomické opatrenia ako ovplyvňovanie dopytu pomocou fiškálnej politiky.

SP sa usiluje o zmiernenie výkyvov v HDP, zamestnanosti, cenovej hladiny a pokiaľ sa dá, stabilizovať HDP na úrovni

plnej zamestnanosti.

Najčastejšie používa nástroje na riadenie dopytu.

Do riešenia problémov vstupuje svojimi opatreniami aj vláda.

Používajú sa základné nástroje HP:

-

Rozpočtová politika – dane a výdavky

-

Monetárna politika – zmeny v ponuke peňazí a ovplyvňovanie podmienok na poskytovanie úverov

Prvým nástrojom na využívanie monetárnej politiky v SP je využitie pohybu v ponuke peňazí, druhým je úroková miera

29. teória hospodárskeho cyklu

Z histórie je vidno, že ekonomiky sa nevyvíjajú rovnomerne a ukazujú sa tu výrazné zmeny => cyklický vývoj

Ekonomika sa hodnotí makroekonomickými ukazovateľmi v čase (HDP, nezamestnanosť, inflácia, ...)

Tie ukazujú pravidelne sa opakujúce fázy vzostupu a poklesu čo sa označuje ako „cykly“.

Krátkodobé: cykly zásob

Dlhodobé: Kondratevové dlhodobé vlny

Najväčší význam majú strednodobé

Y

P – priamka, ktorá znamená, že hospodárstvo je z dlhodobého hľadiska rastúce

Fáza oživenia – prechod z úpadku, rastie dopyt, klesá nezamestnanosť, intenzívnejšie investovanie

Fáza expanzie – je náročná na investovanie, štát investuje do infraštruktúry, súkromný sektor sa snaží o revitalizáciu

existujúcich kapacít.Vysoký rast AD, zamestnanosti, cien a HDP

Fáza vrcholu – tu už je situácia, kedy očakávané ďalšie rasty sú nereálne. Sú vysoké ceny a nedá sa predávať . Príčinou je

spomalenie investovania, aplikácie invencií a rast zásob a nastupuje =>

Fáza recesie – ak po dvoch nasledujúcich štvrťrokoch klesá výkon ekonomiky

Výrazný pokles odbytu a rastu nepredaných zásob, mzdy sú málo pružné, nízke zisky.

Fáza depresie – hlbší pokles tempa rastu, blíži sa k „0“

Fáza krízy – prepad ekonomiky do „ červených“ čísel a celková deštrukcia

30, Endogénne a exogénne faktory formovania hosp. politiky

Makroekonómia je náročná na dôslednosť, exaktnosť, jasnosť a vedeckú zdôvodnenosť pojmov. Využíva rôzne

techniky a nástroje, aby prehĺbila poznanie a súčasne, aby vysvetľovanie bolo jasné a zrozumiteľné. Jednou z najbežnejšie

používaných techník je konštrukcia modelov, pomocou ktorých v algebraickej podobe definuje pojmy a interpretuje

vzťahy.

Modelom v makroekonómii sa rozumie zjednodušená množina vzťahov medzi ekonomickými veličinami.

Ekonomické modely pracujú s dvoma druhmi premenných a to:

1) exogénne premenné, ktoré reprezentujú vstupy do modelu,

2) endogénne premenné predstavujú riešenie modelu. Sú výstupom z modelu.

Rozdiel medzi exogénnymi premennými a endogénnymi premennými je v tom, že endogénne premenné musia byť

dané v momente použitia pri konštrukcii modelu. Endogénne premenné ako výstup modelu určí riešenie modelu.

Vzťah medzi exogénnymi a endogénnymi premennými sa graficky dá vyjadriť nasledovne:1

Exogénne

MODEL

Endogénne

Premenné

premenné

Model možno interpretovať na základe vzájomného vzťahu dopytu a ponuky potravín. Veľkosť dopytu

závisí od:

-

agregovaného príjmu domácnosti,

-

ceny potravín.

Vzájomný vzťah dopytu a ponuky možno vyjadriť rovnicou:

Qd- množstvo potravín

Qd= D (P. Y)

D- dopyt

P- cena potravín

Y- disponibilný príjem domácnosti.

Objem ponúkaných potravín závisí od ich ceny a tiež od množstva práce vynaloženej na výrobu potravín, ktorá je

základnou položkou pri určení ceny potravín. Táto závislosť sa dá vyjadriť nasledovne:

1

Qs= S (P. P1)

Kde:

S- ponuka potravín

P1- cena živej práce.

Rovnovážna cena z modelu sa dá získať pomocou ďalšej rovnice:

Qd= Qs

Množina uvedených rovníc splňuje podmienku, aby sa celý vzťah dal nazvať ako model trhu potravín.

Ak krivky Qd a Qs sa vyjadria graficky, získame grafický model dopytu a ponuky potravín:

P

S

Krivka dopytu vyjadruje vzťah medzi množstvom

požadovaných potravín a ich cenou, ak je príjem domácností

Cena stály. Má klesajúci tvar, lebo s množstvom požadovaných

potravín

E potravín ich cena klesá.

Rovnovážna

D

Cena Krivka ponuky vyjadruje závislosť medzi ponúkaným

množstvom potravín a ich cenou. Má rastúci tvar, lebo s rastom
ceny ponuka potravín rastie.

Rovnovážne

Q Rovnováha je v bode E (pri rovnovážnej cene domácnosti

Množstvo kúpia to množstvo potraín, ktoré výrobcovia ponúkajú)

Sú dve exogénne premenné: agregovaný príjema cena živej práce, a dve endogénne premenné: množstvo potravín a cena

potravín.

Rast agregovaného príjmu umožňuje očakávať rast dopytu po potravinách. Krivka dopytu bude na to reagovať

tak, že sa posunie smerom hore doprava. Vzrástlo množstvo požadovaných potravín a aj ich cena. Rovnováha sa presunula

z bodu E0 do bodu E1.

Ak sa zmení druhá premenná, čiže vzrastú mzdy, cena potravín vzrastie a ponuka poklesne. 4

Pri poklese ponuky potravín sa rovnováha presunie Q1 Q2 Q

z bodu E0 do bodu E1. Táto zmena charakterizuje vplyvy rastu ceny na zníženie ponuky.