PH - vypracovane otazky

1. Vymedzenie podnikového hospodárstva, postavenie a okolie podniku.

Podnikovohospodárska náuka - objektom jej skúmania je podnik ako podnikateľský
subjekt. Zaoberá sa činnosťou a aktivitami jednotlivých podnikov podľa druhu ich činnosti
a výkonov s rešpektovaním ich špecifík. Ide o skúmanie racionálnej kombinácie a organizácie
výrobných faktorov, ktorých výsledkom je žiadúci ekonomický efekt.

Podnikanie – sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom samostatne vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť s cieľom dosahovania zisku.
Znaky podnikania:

-

samostatnosť

-

vynachádzavosť

-

znášanie podnikateľského rizika

-

iniciatívnosť a novátorstvo v podnik. Činnosti

-

dosahovanie zisku

Objektívne predpoklady podnikania – tvorené zo strany štátu – vytváranie podnikateľských
príležitostí, formovanie prostredia, právne predpoklady
Subjektívne predpoklady podnikania – individuálne schopnosti a vlastnosti podnikateľa
realizovať svoje zámery.

Podnikateľ – subjekt podnikania, môže byť FO al. PO. Ide o subjekty, ktoré svojou
činnosťou naplňajú hlavné znaky podnikania. Sú to subjekty zapísané buď v OR (PO) alebo
subjekty podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia (FO).
Subjekty podnikania: a) podnik jednotlivca b) podnikateľské jednotky

Podnik – súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria
veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie
podniku.
Znaky podniku:

-

kombinácia VF

– musí byť optimálna, dosiahnuť maximálny výstup s minimálnymi

vstupmi

-

právna samostatnosť

- umožňuje podniku vstupovať do právnych vzťahov

k ostatným ekonomickým subjektom

-

ekonomická samostatnosť

– vyplýva zo slobody podnikania, znamená plnú

zodpovednosť za hospodárske výsledky

-

hospodárnosť a

finančná rovnováha

– konkurencie schopnosť, platobná

pohotovosť, úspešnosť závisí od okolia podniku

Podnikateľské riziko – spojené s neúspechom v podnikaní, stratou al. negatívnym
hospodárskym výsledkom. Môže byť:

a) interné – schopnosti podnikateľa a manažmentu, organizácia a riadenie.
b) Externé – makroekonomické príčiny (dane, odvody, kríza, cenový vývoj)

Druhy rizík:

-

podnikateľské (nositeľom je podnik)

-

čisté ( môže byť: technické, výrobné, ekonomické, politické, finančné, trhové)

-

nesystematické ( týka sa 1 podniku)

-

systematické (závisí od celkovej ek. Situácie)

-

ovplyvniteľné

-

neovplyvniteľné

2. Ciele podniku a životný cyklus.

Okolie podniku – prvky, ktoré na podnik pôsobia, ovplyvňujú ho, ale aj podnik pôsobí na
svoje okolie. Tieto prvky môžu byť:

a) priame – prvky ktoré pôsobia iba na konkrétny podnik (dodávatelia, zákazníci,

veritelia, konkurencia)

b) nepriame – prvky ktoré pôsobia na všetky podniky (hospodárske, politické,

demografické, sociálne) daňová sústava, devízová, fiškálna politika

Väzby podniku na okolie:

a) vertikálne – väzby so štátom, obcou, verejnosťou, materský podnik, dcérske

spoločnosti. Štát, obec ovplyvňuje podnik prostredníctvom: fiškálnej, daňovej, colnej,
dotačnej, protiinflačnej, štruktúrnej, ekologickej, sociálnej, protimonopolnej,
zahranično-obchodnej politiky

b) horizontálne – obchodné vzťahy medzi podnikmi, kt. sa nachádzajú na rovnakej

úrovni. Vznikajú rôzne druhy zmluvných vzťahov (kúpna zmluva, zmluva o dielo,
úverová zmluva, zmluva o tichom spoločenstve atd.)

Svetové okolie – prvky svetového okolia vyplývajú z medzinárodnej deľby práce,
medzinárodného obchodu, globalizácie, medzinárodného pohybu pracovných síl, kapitálu,

Podnikový cieľ – stav, ktorý vyjadruje budúcu situáciu v existencii podniku. Naplní sa
podnikateľskou činnosťou. Stanovenie cieľa zavisí od vnútorných faktorov a okolia podniku.
Základným cieľom je maximalizácia zisku.
Ekonomické ciele - kvantifikovateľné

a) výkonové – obrat, trhový podiel, objem výroby, výrobná kapacita, štruktúra zásob
b) finančné – celkový a vlastný kapitál, cudzí kapitál, finančné investície, likvidné aktíva

a ich štruktúra,

c) výsledkové – výnosy, náklady, zisk, cash flow, rentabilita kapitálu, produktivita práce

Sociálne ciele - nekvantifikovateľné

a) externé – orientované na spoločnosť (prínos v soc. Politike štátu, ...)
b) interné – orientované na zamestnancov (kolektívna zmluva, vybavenie pracoviska,

SF, odvody)

Životný cyklus podniku

a) Vznik podniku – stanovenie cieľa, rozpočet nákladov a výnosov, zvolenie právnej

formy, získanie úveru, atd.

b) Rast podniku – a) interný – účinnejšie využívanie VF, hlavným interným zdrojom je

zisk, reinvestícia zisku. b) externý – využívajú sa cudzie zdroje – finančné, majetkové,
prijatie ďalšieho spoločníka, fúzia (horizontálna – splynú podniky toho istého
odvetvia, vertikálna – spojenie na seba nadväzujúcich podnikov, konglomerátna)

c) Stabilizácia podniku – podnik sa nachádza v ziskovej zóne. Manažment robí

opatrenia aby predišiel kríze. Robí sa analýza postavenia podniku (trhový podiel,
analýza ekonomických výsledkov, SWOT)

d) Kríza podniku – podnik sa dostáva do stagnácie. Znižuje sa zisk alebo podnik

dosahuje stratu. Je potrebné uskutočniť sanáciu – opatrenia zamerané na ozdravenie
podniku a dosiahnutie aspoň minimálnej rentability. Uskutočňuje sa na základe
finančnej analýzy podnik môže byť: prekapitalizovaný, podkapitalizovaný,

e) Zánik podniku – a) materiálny (úplné skončenie podnikateľskej činnosti) b) formálny

(mení sa právna forma, dochádza k fúzii)

3. Typológia a právne formy podnikov.

Klasifikáciu podnikov môžeme uskutočňovať podľa:

a) charakteru konečného výsledku podnikovej činnosti

konečným výsledkom podnikovej činnosti môže byť výrobok alebo služba. Podniky delíme
na : výrobné (prvovýroba, druhovýroba), nevýrobné (poskytujú služby)
Podniky delíme do troch sektorov: primárny, sekundárny, terciárny

b) hospodárskeho odvetvia: poľnohospodárske, priemyselné, stavebné, dopravy

a spojov, bytového hospodárstva, obchodné, poisťovacie

c) technicko organizačná charakteristika podniku – typ výroby, špecializácia,

koncentrácia činností, význam určitého VF

d) veľkosti podniku – malé (1-99 zamestnancov) stredné (100 – 499), veľké (500 a viac)
e) vlastníctva podniku – verejné podniky, súkromné podniky
f) právnej formy:

Poznáme:
Podnik jednotlivca – podnikanie upravuje Živnostenský zákon. Podnikanie jednotlivca je
živnosťou. Živnosti sa členia na ohlasovacie(remeselné, viazané, voľné) a koncesované.

Obchodné spoločnosti – PO založené 2 alebo viacerými spoločníkmi za účelom podnikania.
Delíme ich na Osobné (v.o.s., k.s.) a Kapitálové (a.s., s.r.o.)

v.o.s. – spoločníci ručia za záväzky spoločnosti spoločne a neobmedzene celím svojím
majetkom. Výška vkladu spoločníkov nie je stanovená zákonom. Štatutárnym orgánom je
každý zo spoločníkov. Na obchodné vedenie je oprávnený každý spoločník.

k.s. – vystupujú dva typy spoločníkov. Komplementári (ručia za záväzky celým svojím
majetkom) komandisti (ručia za záväzky len do výšky svojich vkladov zapísaných v OR, ich
minimálny vklad je 250€). K obchodnému vedeniu sú oprávnení len komplementári
a štatutárnym orgánom môžu byť tiež len komplementári.

s.r.o. – základné imanie tvoria vopred stanovený vklady spoločníkov. Výška základného
imania musí byť minimláne vo výške 5 000€. Spoločnosť s ručením obmedzeným zodpovedá
za svoje záväzky majetkom spoločnosti. Môže byť založená aj jednou osobou a môže mať
najviac 50 spoločníkov. Vzniká dňom zápisu do OR. Pri založení sa vytvára zákonný
rezervný fond vo výške minimálne 5% z hodnoty základného imania a každoročne sa dopĺňa
zo zisku. s.r.o. má tieto orgány: valné zhromaždenie (najvyšší orgán spoločnosti), konatelia
(štatutárny orgán), dozorná rada ( kontrolný orgán, jej členom nemôže byť konateľ).

a.s. – základné imanie je tvorené súčtom menovitých hodnôt akcií spoločnosti, ktorý musí byť
minimálne 25 000 €. Akcia – majetkový cenný papier, z ktorého vyplýva právo majiteľa
podieľať sa na riadení, zisku, likvidačnom zostatku. Akciovu spoločnosť môže založiť aj
jeden zakladateľ a to vtedy ak je zakladateľom PO alebo štát. Akciová spoločnosť vytvára
zákonný rezervný fond vo výške 10% zo základného imania. Orgánmi spoločnosti sú valné
zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada.

Družstvo – PO, tvorí ZI vo výške 1 250€. Je tvorené vkladmi členov družstva. Družstvo je
povinné zriadiť nedeliteľný fond vo výške 10% zo základného imania. Orgánmi družstva sú
členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia.

4. Výrobné faktory v transformačnom procese podniku

Výrobné faktory
Vstupy do výroby označujeme aj ako inputy. Inputy sú statky alebo služby, ktoré firmy
využívajú vo svojich výrobných procesoch. Výstupy (outputy) sú statky alebo služby, ktoré sa
spotrebovávajú alebo sa používajú na ďalšiu výrobu.
Práca - Predstavuje cieľavedomú ľudskú činnosť, ktorej nositeľom je človek so svojimi
fyzickými a duševnými vlastnosťami a schopnosťami. Práca predstavuje výkon ľudského
kapitálu.
Ľudským kapitálom rozumieme súhrn vrodených a získaných vedomostí, schopností,
zručností a kvalifikácie, ktorými ľudia disponujú.
V súčasnosti hovoríme o novom chápaní práce a technického pokroku. Zdrojom technického
pokroku je lepšia organizácia práce a výroby a kvalifikovanejšia pracovná sila. Technický
pokrok si vyžaduje investície do rozvoja a zvyšovania kvalifikačnej úrovne ľudí – investície
do ľudského kapitálu. Efektívnosť práce je jej produktivita.
Pôda - Má rozdielnu úrodnosť, tá je daná bonitou a klimatickými podmienkami na zemi. Jej
množstvo je obmedzené. Pôda je predmetom kúpy a predaja, cenou je renta. Kto pôdu
nevlastní, môže si ju prenajať. Za prenájom platí nájomné. Cena pôdy sa odvodzuje z renty
a úroku, ktorý predstavuje cenu kapitálu z jej predaja: cena pôdy = renta / úrok x 100
Kapitál - Je to vyprodukovaný výrobný faktor a zároveň je vstupom a výstupom ekonomiky.
Rozlišujeme tri hlavné kategórie kapitálových statkov: stavby, stroje a zásoby.

Elementárne VF – tvoria ju ľudský pracovný výkon, krátkodobý a dlhodobý majetok

-

ľudský prac. výkon

– závisí od fyzických a psychických schopností človeka – vek,

nadanie, odborné vzdelanie a od jeho vôle pracovať – súvisí s motiváciou človeka k
práci

-

dlhodobý majetok

– hmotný – ten netvorí elemen. VF, ktoré vstupujú priamo do

výroby, sú však súčasťou podnikového majetku

- nehmotný – dlhod. cenné papiere, patenty

-

krátkodobý

– hmotný – materiál,

- nehmotný – cenné papiere, stretávame sa s pojmom kolobeh krát.
majetku – rozumieme ich premenu v jednotlivých fázach výr. procesu teda materiál sa
mení na nedokončené výrobky a tie na hotové výrobky až prejdú do sféry obehu kde
získajú podobu krát. Nehmotného majetku (najskôr pohľadávky voči odber. Potom
peniaze zaplatené za predané výrobky) Tento kolobeh sa opakuje a nazýva sa obrat.

Dispozitívne VF – ich úlohou je zabezpečiť organizačnú stránku výroby ( kombinačný
proces) – kombinovať výrobnú a obslužnú prácu s hospod. prostriedkami tak, aby sa splnili
ciele výroby. Podstatu týchto faktorov chápať ako:

-

plánovanie – určenie cieľa, spôsobu, prostriedkov a času ich dosiahnutia

-

organizovanie – usporadúvanie práce, vzťahov alebo činností medzi element. faktormi

-

rozhodovanie – proces pôsobenia na jednotlivcov, usmerňovanie ľudí, motivácia

-

kontrola – zisťovanie skutočného stavu a jeho porovnanie s plánovaným stavom,
zisťujú sa príčiny prípadných odchýlok, výsledky kontroly sú spätnou väzbou
riadenia, ktorá sa využíva pri novom plánovaní, organizovaní a kontrole

5. Majetok podniku

Majetok – všetky prostriedky, ktoré účtovná jednotka pri svojej činnosti obstaráva, používa
a vytvára a s ktorými účelne hospodári. Má charakter hmotný, nehmotný, finančný.

Dlhodobý majetok

-

doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok

1. Dlhodobý hmotný majetok

- má hmotný charakter, ide o hnuteľný majetok, nehnuteľný. Môže byť odpisovaný – budova,
neodpisovaný – jeho hodnota sa používaním neznižuje ale zvyšuje – pozemky, umel. diela,
Patria sem: stavby, samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, pestovateľské celky
trvalých porastov, základné stádo a ťažné zvieratá, ostatný DHM, pozemky, umelecké diela
a zbierky, 1700 eur

2. Dlhodobý nehmotný majetok

-

sú zložky majetku, ktorých ocenenie je vyššie ako 2 400 € a doba použiteľnosti dlhšia
ako 1 rok

Patria sem: aktivované náklady na vývoj, softvér, oceniteľné práva, goodwill
Nehmotný majetok sa odpíše najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania, pričom účtovné
odpisy sú aj uznanými daňovými odpismi

3. Dlhodobý finančný majetok

-

predstavuje dlhodobo viazané prostriedky vo finančnom majetku.

Patria sem: cenné papiere a podiely, pôžičky v poskytované v rámci konsolidovaného celku,
dlhodobé pôžičky, umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ktoré sú
obstarané za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov, dlhodobé
pohľadávky- sú nároky podniku voči iným FO a PO, ktoré majú byť v budúcnosti premenené
na peniaze, ich lehota splatnosti je dlhšia ako 1 rok, napr. voči odberateľovi štátu
Oceňovanie DM – peňažné vyjadrenie jeho hodnoty v €, teda v cenách. Používa sa vstupná –
celkový vyčíslená cena majetku, z ktorej sa pri odpisovanom majetku uskutočňujú odpisy
a zostatková cena – vstupná cena mínus oprávky, odzrkadľuje výšku opotrebenia.
Druhy vstupných cien: obstarávacia – pri nakupovanom DHM a skladá sa z ceny samotného
majetku, z ostatných obstarávacích nákladov – doprava, montáž
Reprodukčná oc – za ktorú by sa obstaral majetok v čase keď sa o ňom
účtuje, určí ju súdny znalec alebo podnik v porovnaním s podobným majetkom, napr.
darovaný majetok Vlastné náklady – cena majetku, ktorý podnik vytvoril vl. činnosťou,
tu sa spočítavajú priame N na výrobu – spotrebovaný mat., nepriame N na výrobu – spotreba
energie Menovitá hodnota – cena na uvedená na maj., oceňujú sa ňou peň.
prostriedky a ceniny
Opotrebenie dlhodobého majetku – je postupný proces prenosu hodnoty majetku do
hodnoty výrobkov a služieb
- fyzické - vzniká dôsledkom skutočného využívania majetku v podnikovom transformačnom
procese
- morálne – má dvojaký charakter – (v dôsledku rastu produktivity práce, v dôsledku
rozvíjajúceho sa technického pokroku
Odpis - je to hodnota jeho opotrebenia, plnia 3 úlohy: je to časť hodnoty majetku, ktorá sa
prenáša do hodnoty nových výrobkov, je súčasťou výrobných N a cien nových výrobkov,
prostredníctvom tržieb sa vrátia do podniku a slúžia na nákup nového majetku. Môžu byť:
účtovné, daňové.

Krátkodobý majetok

-

súčasť majetku podniku, ktorá po vstupe do transformačného procesu sa spotrebúva
naraz. Je určený na spotrebu alebo predaj. Z hľadiska celkovej bilancie podniku ho
zahŕňame do obežných aktív.

Štruktúra krátkodobého majetku:

-

zásoby: materiál (výrobkový, prevádzkový), nedokončená výroba (nie materiál ani
hotový výrobok) , tovar, hotové výrobky (dokončené produkty, kt. sa realizujú mimo
podnik), polovýrobky, polotovary

-

pohľadávky – nároky podniku voči dlžníkom, splatnosť do 1 roka

-

krátkodobý finančný majetok – peniaze v hotovosti, na účtoch, cenné papiere,
vyznačuje sa vysokým stupňom likvidity a bezprostrednou obchodovateľnosťou,
splatnosť menej ako 1 rok

Obrat KM – nepretržitý proces premeny jednej formy KM na inú. Podnik má záujem aby sa
za určitý čas uskutočnilo čo najviac kolobehov. kolobeh krát. Majetku – rozumieme ich
premenu v jednotlivých fázach výr. procesu teda materiál sa mení na nedokončené výrobky
a tie na hotové výrobky až prejdú do sféry obehu kde získajú podobu krát. Nehmotného
majetku (najskôr pohľadávky voči odber. Potom peniaze zaplatené za predané výrobky) Tento
kolobeh sa opakuje a nazýva sa obrat.
Normovanie KM – stanovenie optimálneho množstva KM v podniku

6. Práca a odmeňovanie zamestnancov.

Pracovná sila – súhrn fyzických a duševných schopností človeka vykonávať prácu.
Motiváciu k práci podmieňuje:

-

vhodný výber pracovníkov

-

pracovné podmieky

-

odmeňovanie

-

sociálne podmienky

Proces výberu zamestnancov vychádza z :

-

analýzy požiadaviek, ktoré kladie pracovné miesto

-

ponuky pracovného miesta

-

analýzy schopností a predpokladov uchádzačov

-

rozhodnutia o výbere

Pracovné podmienky – súhrn technických a organizačných opatrení, ktorých vzájomné
pôsobenie smeruje k tvorbe racionálneho spojenia podnikových VF na zabezpečenie
priaznivých pracovných podmienok.

Odmeňovanie zamestnancov
Odmena za prácu má dva rozmery:

-

národohospodársky – považuje mzdu za dôchodok pracujúcich, ktorý tvorí zdroj
krytia ich potrieb. Výška mzdy závisí od trhových a mimotrhových činiteľov.

-

Podnikovohospodársky – mzda predstavuje odmenu za prácu jednotlivým
pracovníkom a je cenou práce ako podnikového VF. Mzdu tvorí podnikový náklad,
ktorý ovplyvňuje výšku nákladov a tým aj výsledok hospodárenia

- peňažné – základný problém je vytvoriť spravodlivý systém odmeňovania, musí spĺňať tieto
podmienky : je v súlade so zákonmi, zosúlaďuje mzdové N s produktivitou práce a so ziskom,
priláka dostatok kvalifikovaných pracovníkov, stabilizuje súčasných prac., je porovnateľný
s inými podnikmi, jednoduchý a prehľadný
Mzda – cena práce ako výrobného faktora, peňažné plnenie alebo plnenie peň. hodnoty, ktorý
poskytuje zamestnávateľ zamestnancom za ich vykonanú prácu. Zložky mzdy: základná
mzda, doplnkové formy mzdy – prémie, odmeny, osobné ohodnotenie. Mzdové zvýhodnenia
– za prácu nadčas, za sviatok, nočnú, v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. Náhrady
mzdy: za dovolenku, pri výkone občianskych povinností, pri dôležitých osobných prekážkach
v práci - lekár, pri dočasnom prerušení výkonu práce – výpadok elekt.
Formy miezd:
Časová – používa sa pri odmeňovaní technických, administratívnych a riadiacich
pracovníkov, ktorým sa pracovný výkon nedá presne zmerať
Úkolová mzda – závisí od skutočného výkonu, ktorý sa dá presne zmerať. Používajú sa
výkonové normy času a množstva
Podielová mzda – jej výška sa priamo viaže na určitý ukazovateľ.
Zmiešaná mzda
Manažérska mzda – zmluvná mzda zamestnávateľ ju dohodne som zamestnancom
individuálne, uplatňuje sa pri riadiacich funkciách
Doplnkové formy miezd – prémie, odmeny, podiel na VH, osobné ohodnotenie

Produktivita práce – účinnosť práce vyjadrená množstvom výkonov, ktoré sa uskutočnia za
určitý čas.
Priamy ukazovateľ PP: P= Q/T
Nepriamy ukazovateľ – vyjadruje koľko času treba na vyrobenie jednotky produkcie Pt= T/Q

7. Podnikový transformačný proces

Podnik v rámci podnikania vykonáva tieto činnosti:

-

nakupuje VF

-

vykonáva PTP, v ktorom transformuje výrobné vstupy na výrobné výstupy

-

predáva vytvorené výkony na trhu tovarov a služieb

PTP – je celkový súbor činností, ktoré sú organizované tak, aby zabezpečili zmenu
podnikových vstupov na výstupy pri dodržaní princípu hospodárnosti.

1. Podnikateľský systém a jeho činnosti

Podnikateľské činnosti sa delia na 2 druhy hodnotových činností:
a) Primárne (výkonovo – hospodárske): typický podnikateľský systém predstavuje 2 druhy
primárnych hodnotových činností + odbyt => Zásobovanie, výroba + odbyt.
- zásobovanie: súbor činností, zameraných na stanovenie potrieb materiálových zdrojov, ktoré
sú nevyhnuté na zabezpečenie predmetu činnosti, súvisia s obstaraním materiálu, dopravou,
príjmom, distribúciou vstupov, skladovým hospodárstvom, riadením zásob, úpravou pred
odovzdaním do výroby, kontrolou týchto vstupov. Cieľom tejto činnosti je zabezpečiť vstupy
v optimálnej skladbe, kvalite (princíp hospodárnosti).
- výroba: činnosti priamej transformácie vstupov na výstupy, je to hlavná podniková činnosť.
Spoločným znakom týchto činností je snaha o minimalizáciu nákladov a zabezpečenie
vysokej produktivity práce za podmienok šetrnosti k životnému prostrediu.
- odbyt: súhrn činností, ktorých cieľom je realizácia výrobkov a služieb na trhu. Aby bol
odbyt úspešný musí sa urobiť prieskum trhu, zabezpečiť reklamu
- marketing: cenová tvorba, zabezpečenie distribučných sietí, získavanie zákazníkov rôznymi
podpornými činnosťami.
b)Podporné (prierezové):
- personalistika: ide o riadenie ľudských zdrojov, ktoré sa skladá z náboru, príjmu
zamestnancov, zvyšovanie ich kvalifikácie, vytváranie systému odmeňovania a stimulovania,
starostlivosť o zamestnancov. Cieľom je zabezpečiť optimálnu štruktúru zamestnancov
- financovanie: cieľom je zabezpečiť pre podnik dostatočný objem finančných zdrojov
a zabezpečiť finančnú samostatnosť, rovnováhu a optimálnu kapitálovú štruktúru. Úlohou je
riešiť dodávateľsko-odberateľské vzťahy, vzťahy voči štátu (štátny rozpočet) a mestám
a obciam, vzťahy voči inštitúciám (napr. daňový úrad)
- investovanie: aktivity, ktorých obsahom je obnova a rozšírenie hmotného a nehmotného
investičného majetku, príp. finančného majetku alebo prírastok obežného majetku, investície
do ľudského kapitálu (výchova)
- výskum a

vývoj:

zdokonaľuje vyrábané výrobky, zvyšuje ich ekonomické parametre,

zvyšuje kvalitu výrobkov, modernizuje
- všeobecná administratíva: účtovníctvo, plánovanie, právna pomoc
2. Hodnotové činnosti a ich vzťahy

-

medzi primárnymi a podpornými činnosťami existuje veľa väzieb:

1. hmotné:

pohyb výrobkov, surovín, materiálov. Existujú v rámci primárnych častí

podniku

2. informačné:

prebiehajú medzi všetkými prvkami informačného systému. Dôležité sú

väzby medzi TOP MANAGEMENTOM → predstavuje vrcholové riadenie podniku,
musí mať dostatok informácií, aby mohol vykonávať riadiace činnosti, pretože určuje
základné podnikové ciele, koordináciu medzi jednotlivými súčasťami, vytvára
personálnu politiku podniku, tvorí zásady finančnej a investičnej politiky. Musí byť
zabezpečená spätná väzba z hľadiska kontroly

8. Zásobovanie podniku a logistika.

Zásobovanie – činnosť, ktorej úlohou je zabezpečiť hmotné vstupy výrobného procesu
v požadovanom čase, množstve, kvalite a sortimente.
Predmetom zásobovania: - vstupné materiály – výrobkové – stanú sa súčasťou výrobku a je
to základný mat., ktorý tvorí hmotnú podstatu výrobku a pomocný, kt. dotvára výrobok
- technologické – mazadlá, čistiace prostr.
- polovýrobky – slúžia na kompletizáciu výrobku a sú vyrobené vo
vlastnom podniku napr. súčiastky, medziprodukty
- obchodné tovary – zásobovač ich nakupuje od iného podniku
a stávajú sa súčasťou produktu, zákazník požaduje kompletnú výrobu, napr. nohavice s
opaskom

Organizácia zásobovania – štruktúra závisí od počtu, rozmiestnenia dodávateľov, zamerania
a sortimentu výroby, technického vybavenia podniku. Zásobovač rieši spôsob obstarania mat.,
prepravu, skladovanie mat. Pri obstaraní mat. sa vychádza z výr. programu podniku – ten
obsahuje celkové množstvo požadovaného mat. a určí sa množstvo nakupovaného mat. a čas
nákupu. Čas medzi 2 dodávkami sa nazýva obstarávací rytmus.
Stratégia zásobovania – identifikácia potenciálnych dodávateľov, uskutočňovanie ich
hodnotenia
Základné spôsoby obstarávania materiálu:

a. náhodné obstarávanie – vznikne potreba mat. a potom sa obstará - zákazkové
b. obstarávanie do zásoby – v priemysle najviac, má výhody ako neprerušenosť

výroby a nevýhody a to že viaže peniaze a priestor

c. bezskladové obstarávanie – mat. sa neskladujú ale priamo zadávajú do

výroby, najmä v obchode, podniky majú poistnú zásobu

Metódy: grafov, výrobková, typových reprezentantov, analógie
Metóda ABC – uplatňuje výberový prístup k zásobám a mat., vychádza z toho, že netreba
detailne plánovať všetky druhy materiálu potrebného na výrobu, pretože nie materiálové
vstupy sú pre podnik rovnako dôležité. Materiál sa člení do skupín podľa:

-

počtu druhov potrebných na výrobu

-

podľa % podielu, ktorý daná skupina tvorí na celkovej hodnote materiálu

A – predstavuje pre podnik najvyššiu hodnotu – môžeme veľa ušetriť
C – upúšťa sa od presného plánovania, stačí jeden nákup ročne

Základné kritériá v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch

-

technická a technologická úroveň dodávateľa

-

systém riadenia kvality, predpoklad jej udržania v každej dodávke

-

úroveň ceny

-

platobné podmienky a termíny platieb

-

flexibilnosť v lehotách a regulácia kapacít

-

politické a geografické riziká

-

klasifikácia dodávateľov

Logistika – účelový súbor činností, prostredníctvom ktorých sa ovplyvňujú procesy obehu
tak, aby sa dosiahol vymedzený cieľ. Úlohou logistiky je dodávať požadovaný materiál,
výrobky a tovary v požadovanom objeme, kvalite a čase na požadované miesto. Ďalšou
úlohou je získať určité výhody a efekty na trhu produktov.

9. Výroba podniku a organizácia výrobného procesu

Výroba – cieľavedomá podniková činnosť, v ktorej sa pretvárajú výrobné vstupy na výstupy.
Má 3 stránky: vecná – mení sa vecná podstata vstupov na výstupy – múka na chlieb a ide
o transformačný proces, organizačná – výroba je vždy kombináciou VF s cieľom vyrobiť
určený výrobok, ide o kombinačný proces, hodnotová – predstavuje kolobeh obstarávania fin.
prostriedkov, financovanie a použitie týchto prost. na získanie majetku podniku
Ciele výroby: kvantitatívna – výroba konkrétnych výrobkov v určitom množstve, sleduje sa
vecná stránka, kvalitatívna – produktivita – princíp maxima (s danými výr. vstupmi dosiahnuť
max výstupov), hospodárnosť – princíp minima (dané výr. výstupy dosiahnuť s min. vstupmi)
Výrobný program – súhrn výrobkov vyjadrený v sortimente a kvalite, na ktorý sa zameriava
výrobná činnosť. Vychádza z analýzy trhu. Vyjadruje potenciálne možnosti výroby.

Rozlišujeme:
Úzky sortiment – výrobný program obsahuje len niekoľko druhov výrobkov
Široký sortiment – výrobný program zahŕňa veľký počet druhov výrobkov
Hlboký sortiment – každý druh výrobku sa vyrába vo viacerých variantoch
Plochý sortiment – z každého druhu sa vyrába iba jeden variant

Členenie výroby:
- podľa výr. programu: základná – výrobky, kt. predstavujú hlavný výrobný program
podniku, doplnková – výrobky, kt. nie sú hlavným výrobným programom ale súvisia s jeho
špecializáciou, pridružená – produkuje výrobky ktoré nepatria do príslušného výrobného
programu
- vzťahu k výr. procesu: hlavná – vykonávajú sa operácie na zhotovovaní základného
výrobku. Dáva základný charakter výrobnému procesu, pomocná – predstavuje produkciu
výrobkov potrebných na zabezpečenie chodu hlavného výrobného procesu, vedľajšia –
produkcia rôznych druhov energií potrebných v hlavnej a pomocnej výrobe
- podľa hromadnosti: hromadná – veľké množstvo toho istého výrobku, úzky sortiment,
sériová – veľkosériová, strednosériová, malosériová, kusová – široký sortiment

výrobná kapacita – maximálna výrobná schopnosť za dané obdobie. Závisí od technického
zariadenia a pracovnej sily. Výpočet výrobnej kapacity ovplyvňuje:

a) využiteľný časový fond (VČF)

= kalendárny počet dní – SO, NE, sviatky – priemerný

čas opráv = VČF v dňoch

b) výkonová norma stroja

:

-

výkonová norma množstva (VNM) – udáva koľko výkonov uskutoční stroj za
časovú jednotku

-

výkonová norma času (VNČ) – čas, ktorý potrebuje stroj na uskutočnenie 1
výkonu

Výpočet výrobnej kapacity
VK = VČF x VNM
VK = VČF/VNČ

Časové využívanie výrobnej kapacity
% využitia VK = (skutočný čas výkonu stroja/VČF) x 100

Výkonové využívanie výrobnej kapacity
% využitia VK = (skutočný objem výroby/VK) x 100

10. Náklady a efektívnosť.

Náklady – vyjadrujú spotrebu VF, ktoré slúžia na uskutočnenie výkonov, vedú k zníženiu
majetku podniku a sú vyjadrené v eurách, predstavujú zníženie ekon. úžitku firmy, čo
znamená možnosť priamo alebo nepriamo ovplyvniť tok peňazí podniku.

Výkony – výsledok výrobnej, obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Majú podobu
výrobkov, polotovarov, prác alebo služieb. Výkony zvyšujú hodnotu majetku. Výkony sa
stávajú výnosmi až keď sa zrealizujú

Náklady z hľadiska podniku ako celku – každé zníženie majetku podniku vyjadrené
v peňažných jednotkách. Nie všetky náklady podniku ako celku sa viažu na vznik výkonu.
Náklady z hľadiska podniku ako celku vznikajú nielen pri výrobe ale aj oveľa skôr napr.
náklady na vývoj, výskum, technickú prípravu výroby,...

Náklady z vnútropodnikového hľadiska – sledujú sa vo vnútroorganizačnom účtovníctve,
kde sa sleduje účelové a účelné vynaloženie majetku.

Účelové vynaloženie majetku znamená, že náklad sa vzťahuje na konkrétny účel

Účelné vynaloženie majetku znamená, že pri vytváraní výkonu sa pracuje hospodárne

Členenie:
1. podľa nákladových druhov: - prvotné – externé N, vznikajú vo vzťahu s okolím, sú
jednoduché N, lebo sa nedajú rozložiť, ekonomicky rovnorodé, ich súčet slúži na vyčíslenie
VH, napr. odpisy - druhotné – súvisia s členením podniku na vnútroorganizačné
útvary, predstavujú spotrebu výkonov iných vnútro. Útvarov, v útvare ktorý N preberá sa
prejavia na vstupe druhýkrat, preto sa nazývajú druhotné, interné N, dajú sa rozložiť na
pôvodné N
2. podľa položiek kalkulačného vzorca: ide o priradenie príslušnej časti každého druhu N na
konkrétny výkon, súvisí s tvorbou cien, členíme ich na:
- priame náklady – tzv. jednicové, vznikajú v priamej súvislosti s príslušným výkonom a
vzťahujú sa priamo na kalkulačnú jednicu a možno ich určit priamo, napr. spotreba múky
- nepriame náklady – spoločné pre všetky výkony a nedajú sa určiť priamo (odpisy, platy
manažmentu, náklady na osvetlenie, vykurovanie,...)
Kalkulačný vzorec: usporiadanie jednot. Položiek kalkulácií, má tieto položky:

1. priamy materiál
2. priame mzdy
3. ostatné priame náklady
4. výrobná réžia

vlastné náklady výroby

5. Správna réžia

Vlastné náklady výkonu

6. Odbytové náklady

Úplné vlastné náklady výkonu

7. Zisk

Predajná cena

3. v závislosti od objemu výroby – fixné – so zmenou výroby sa nemenia ale mení sa ich
podiel pripadajúci na jednotku výkonu, napr. na osvetlenie,

- variabilné – menia sa so zmenou výroby, môže byť
rovnomerná táto zmena, poznáme tu náklady: proporciálne(spotreba priameho mat.), a pri
nerovnomernej sú progresívne(príplatky)- rastú rýchlejšie ako objem výroby, degresívne(na
opravy majetku), regresívne(mzdy za vyplatené prestoje)
4. z účtovného hľadiska:

-

náklady na hospodársku činnosť – súvisia s hlavnou činnosťou podniku, napr.
nákup tovaru, odpisy

-

finančné náklady – napr. platené úroky

-

mimoriadne náklady – napr. škody spôsobené živelnou pohromou

Rezervy znižovania nákladov:

-

lepšie využívanie KM

-

skracovanie doby obratu zásob

-

lepšie využívanie výrobnej kapacity

-

zvyšovanie kvality výkonov

-

vhodný sortiment výroby

Prostriedky znižovania nákladov:

-

zlepšenie organizácie práce a riadiacej činnosti

-

zavedenie modernej technológie

-

zvyšovanie vzdelania pracovníkov

11. Odbyt a odbytová stratégia v podniku

Odbyt – skúma zákonitosti, ktoré súvisia s predajom výrobkov, najčastejšie sa používajú 2
odbytové teórie:
1. Funkcionálna teória odbytu – vychádza zo zákl. úloh odbytu a všíma si jeho vecnú
stránku, nazýva sa aj odbytová logistika. Základné funkcie odbytu:

-

priestorová (dodať tovar na miesto spotreby)

-

časová

-

kvantitatívna

-

kvalitatívna

-

komunikačná

2. Nástrojová teória odbytu - vychádza z marketingu a marketingového mixu

Marketing – súhrn činností, ktorými máme zabezpečiť, aby sa dostal správny výrobok
správnemu spotrebiteľovi, na správne miesto, v správnom čase, v správnej kvalite a za
správnu cenu.

Základné marketingové stratégie:

1. stratégia využitia trhu – posilnenie situácie na trhu. Zvýšenie odbytu sa snaží

dosiahnuť zvyšovaním výdavkov na reklamu, zdokonalovaním metód predaja alebo
cenovou konkurenciou

2. stratégia rozšírenia trhu – získavanie nových trhov pre doterajšie výrobky
3. stratégia diferenciácie výrobkov – vývoj nových výrobkov, ktorými si posilní

postavenie na doterajších trhoch

4. stratégia diverzifikácie výrobkov aj trhov – kombinácia stratégie rozšírenia trhu

a stratégie diferenciácie výrobkov. S novými výrobkami sa podnik usiluje získať nové
trhy.

Prvky MM: kontraktačná, výrobková, komunikačná, distribučná

1. Kontraktačná politika - politika v oblasti úhrad za realizované výkony. Týka sa
obchodných podmienok.
Cenová politika: metódy tvorby ceny, pružná diferenciácia cien
Metódy tvorby ceny:

a) podľa nákladov - určuje spodný limit ceny. Využíva 2 metódy:
1. analytické – určuje sa minimálna cena. N = V. analyzuje sa kritický bod rentability.
2. prirážkové – vyčíslenie nákladov na 1 výrobok + prirážka na zisk počíta sa určitým

percentom z vlastných nákladov

b) podľa dopytu – treba poznať veľkosť dopytu a elasticitu dopytu. Ak dopyt rastie cena

stúpa, ak dopyt klesá ceny klesajú

c) podľa konkurencie – ceny konkurentov predstavujú horný limit pre rovnaké alebo

porovnateľné výrobky

Pružná diferenciácia ceny -schopnosť pružne reagovať na zmenu situácie na trhu
- ovplyvňujú ju rôzne činitele:

-

typ trhu

-

životného cyklu výrobku

-

elasticity dopytu

-

legislatívy

-

fáz ekonomického cyklu

Politika ďalších obchodných podmienok

-

rabaty (naturálne, časové, vernostné, funkčné)

-

dodacie podmienky (spôsob doručenia tovaru)

-

platobné podmienky

-

financovanie odbytu (dodávateľský úver, leasing, faktoring)

2. Distribučná politika - spôsob ako sa dostane výrobok k spotrebiteľovi. Odbyt rieši prevod
vlastníctva a fyzické premiestnenie tovaru
Typy predajných systémov:

-

podnikový (sieť vlastných odbytových útvarov)

-

spoločný (prepojenie s inými podnikmi)

-

cudzí ( právne aj ekonomicky oddelený predajný systém od výrobcu)

Odbytová cesta – forma organizácie pohybu výrobkov od výrobcu k spotrebiteľovi. Skladá
sa z dvoch etáp expedičnej a prepravnej.
Odbytové cesty môžu byť:

a) priame – vhodné pre tovary priemysleného charakteru, pri ktorých sa vyžaduje

osobný kontakt so zákazníkom

b) nepriame – vhodné pre spotrebné tovary. Spájajú sa s prechodom cez viac skladov.

Pri nepriamych odbytových cestách vstupujú ako medzičlánky veľkoobchod
a maloobchod

Faktory vplývajúce na výber metód odbytu:

-

frekvencia potrieb

-

priestorové rozloženie uspokojovaných potrieb

-

riziko predaja

-

technické danosti výrobku

-

nákladová štruktúra predaja

12. Financovanie v podniku

Finančné zdroje – predstavujú miesta, odkiaľ podnik získava peňažné prostriedky a potom
ich umiestňuje do stálych alebo obežných aktív. Podnik môže na financovanie svojej činnosti
využívať vlastné alebo cudzie zdroje.

Finančné riadenie podniku – aktívna činnosť finančných manažérov, zameraná na získanie
potrebného objemu peňažných prostriedkov a kapitálu z rôznych finančných zdrojov, alokáciu
týchto prostriedkov do rôznych zložiek aktív a rozdelenie zisku v súlade s cieľmi finančného
plánu

Finančné zdroje podľa účelu:

a) FZ ako kapitál – slúžia na investovanie do nových budov, strojov, modernizáciu

a rozširovanie výrobnej kapacity

b) FZ ako peniaze – slúžia na zabezpečenie krátkodobých potrieb – platobnej schopnosti

a likvidity

FZ podľa vlastníctva:

a) vlastné – ZI, fondy tvorené zo zisku, odpisy, ...
b) cudzie – úvery, pôžičky, záväzky

FZ podľa doby splatnosti:

a) dlhodobé
b) krátkodobé

FZ podľa zdroja plynutia:

a) interné – samofinancovanie – zisk, odpisy, ostatné interné zdroje
b) externé – vklady vlastníkov, úvery, dotácie, leasing, faktoring, forfaiting

Externé finančné zdroje

-

vklady vlastníkov

-

strednodobé a dlhodobé úvery (obligácie, finančné úvery, dodávateľské úvery)

-

krátkodobé úvery (obchodné úvery, stále a nestále pasíva, preddavky od odberateľov,
bankové úvery – kontokorentný, lombardný, eskontný)

-

dotácie (štátny rozpočet, samosprávne celky, účelové fondy)

-

osobitné formy financovania (faktoring, forfaiting, leasing – operatívny, finančný)

Finančná politika – súhrn finančných nástrojov, ktoré sa uplatňujú vo finančných vzťahoch.
Môže byť :

-

štátnorozpočtová – daňová a odvodová politika, dotačná a subvenčná politika

-

úverová politika – emisná politika, úroková, devízová, depozitná politika

-

poisťovacia politika

-

podniková finančná politika

Finančné plánovanie – proces tvorby finančných cieľov a finančné prostriedky a nástroje pre
ich zabezpečenie. Východiskom finančného plánovania je prieskum a prognóza vývoja trhu.
Výrazom finančného plánovania je finančný plán, ktorý môže byť dlhodobý (plán zisku, plán
cash flow, plán kapitálových výdavkov) alebo krátkodobý (rozpočet)

13. Investovanie podniku

Investovanie –investovanie predstavuje odbornú, cieľavedomú a systematickú činnosť, pri
ktorej dochádza ku kúpe a predaju investičných nástrojov, aktív a pod. s cieľom dosahovania
zisku, či aspoň uchovania hodnoty majetku.

Členenie investícií:
Podľa druhu aktív, do ktorých investujeme:

a) hmotné
b) nehmotné
c) finančné

Podľa viazanosti kapitálu:

a) investície do stálych aktív
b) investície do obežných aktív

Podľa času:

a) dlhodobé
b) krátkodobé

Hodnotenie ekonomickej efektívnosti investícií

-

výber investície z viacerých variantov riešenia, nazývame investičné rozhodnutie.
Podnik ho robí na základe vyhodnotenia investičného projektu, pričom sa zameriava
na:

kapitálové výdavky – peňažné prostriedky investované do realizácie investičného projektu,
majú dlhodobú návratnosť

peňažné príjmy z projektu – podnik ich získava realizáciou investičného projektu
a vychádzajú z cash flow. Určujú sa za jednotlivé roky životnosti investície.

Cash flow = ročný zisk po zdanení + odpisy

Životnosť projektu – doba počas, ktorej sa projekt v podniku používa.

Na hodnotenie ekonomickej efektívnosti projektov možno použiť tieto metódy:

a) čistá súčasná hodnota – rozdiel medzi súčasnou hodnotou ročných peňažných

príjmov z projektu a kapitálovými výdavkami

b) doba návratnosti – za aký dlhý čas sa podniku vrátia vynaložené kapitálové výdavky

z investičného projektu

14. Finančná analýza