prednášky

Podnikové hospodárstvo

Prednášky:
Čo je to podnikové hospodárstvo
Ciele podniku, životný cyklus podniku
Typológia a právne formy podnikov
Výrobné faktory v transformačnom procese v podniku
Majetok podniku
Práca a odmeňovanie zamestnancov
Podnikový transformačný proces
Zásobovanie
Náklady a efektívnosť podniku
Odbyt, odbytová stratégia
Marketing
Financovanie, investovanie podniku
Finančná analýza

Literatúra:
Alexy 2005 - Podniková ekonomika (vyd. Sprint 2005; nie je na predaj)
Kubkovič – Podnikové hospodárstvo
Majtán – Podnikové hospodárstvo

(1.prednáška – 8.2.2011)

Vymedzenie podnikového hospodárstva ako predmetu

Hospodárstvo

-

súhrn vzťahov a nástrojov v rámci fungovania systému

-

to isté môžeme povedať aj o ekonomike

Pojmy hospodárstvo a ekonomika majú dvojaké chápanie, ktoré vyplýva z toho, čo skúmajú, čo majú za predmet
skúmania.
Národohospodárska veda, kt. vyplýva z makroekonomického prístupu chápe hospodárstvo širšie, súvisia s tým rôzne
nástroje hospodárskej politiky, napr. dane.
Užšie chápanie je podnikovo hospodárska náuka (mikroekonomický pohľad).

Predmet skúmania podnikovo-hospodárskej náuky:

-

finančná analýza, účtovníctvo

Podnik = firma
Podnikové hospodárstvo

-

je podnik, ktorý funguje v podmienkach trhovej ekonomiky.

Trhová ekonomika vytvára pre fungovanie podniku iné podmienky, čiže znaky podniku sú iné v podmienkach trhovej
ekonomiky a v podmienkach centrálne riadenej ekonomiky.

Nezávislé znaky pre trhovú a centrálne riadenú ekonomiku

-

kombinácia výrobných faktorov

-

princíp hospodárnosti ( V>N)

-

princíp finančnej rovnováhy

Znaky podniku v trhovej ekon.

Znaky podniku v centrálne riadenej ekon.

- princíp súkromného vlastníctva

- princíp spoločenského vlastníctva výr. faktorov

- princíp autonómie (ekon.samostatnosť)

- princíp nadriadeného orgánu

- princíp ziskovosti

- princíp plánovitého riadenia

Podnikateľská činnosť sa riadi právnymi normami, kt. jednak definujú základné kategórie týkajúce sa podniku, ale aj
podnikateľskej činnosti. Najdôležitejším (základným) zákonom je obchodný zákonník, zákon č. 513/1991 Z.z.
v znení neskorších predpisov. Nájdeme v ňom pojmy: podnik, podnikanie, podnikateľ...
Okrem tohto zákona je ešte zákon živnostenský, zákon o pôde, občiansky zákonník, colný zákon, všeobecne záväzné
nariadenia mesta alebo obce, mzdové zákony, .....
Prvý ekonómovia, ktorý sa s kategóriou podnikanie zaoberali boli Cantillon a Schulpeter. K moderným teóriám
podnikania patria teórie Schultza a Liebensteine.

-

začali upresňovať zisk a rentabilitu

Podnik:

-

je definovaný v obchodnom zákonníku

-

súbor hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania

K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi, slúžia na prevádzkovanie podniku
alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Podnikanie:

-

predstavuje aktivity, kt. smerujú k naplneniu podnikateľského cieľa

-

je príznačné pre trhovú ekonomiku

Obsahom podnikania sú inovačné aktivity, invenčné aktivity, moderné prístupy k riadeniu a rozhodovaniu, aby si
vytvoril predpoklady zotrvania v konkurenčnom prostredí.
Hlavné znaky podnikania: (sústavnosť, samostatnosť, konanie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
a dosahovanie zisku)

-

samostatnosť konania podnikateľských subjektov

-

odvaha, smelosť vynachádzavosť

-

schopnosť rozhodovať v podmienkach rizika a neistoty (byť flexibilný)

-

iniciatívnosť a novátorstvo v podnikateľskej činnosti (invencia, inovácia)

-

dosahovanie zisku zo svojej podnikateľskej činnosti

Invencia

-

vtipný nápad; vynaliezavosť, najmä umelecká

Inovácia

-

obnovenie, obnova, zdokonalenie

Podnikanie musí mať objektívne a subjektívne predpoklady.
Objektívne predpoklady v podnikaní:

-

sú tvorené zo strany štátu

-

sú vonkajšie podmienky podnikania (to čo tvorí pre firmu vonkajšie prostredie – daňové zákony, odvodové
povinnosti, ako štát tvorí pre podnikateľov podnikateľské prostredie...)

Subjektívne predpoklady:

-

manažérske schopnosti podnikateľa, jeho flexibilita, schopnosť predvídať

-

poznať podmienky na trhu

-

vystihnúť trhovú situáciu

-

schopnosť presadiť sa na trhu

Podnikateľ:

-

je subjektom podnikania

-

môže to byť jednotlivec alebo skupina podnikateľov

-

sú to také subjekty, ktoré svojou činnosťou napĺňajú hlavné znaky podnikania

Podľa obchodného zákonníka podnikateľom je právnická alebo fyzická osoba, kt. je zapísaná v obchodnom registri,
alebo podniká na základe živnostenského oprávnenia (vtedy je zapísaná v živnostenskom registri a po požiadaní môže
byť zapísaný v obchodnom registri), môže podnikať aj na základe iného, než živnostenského oprávnenie, podniká na
základe osobitných predpisov (tlmočníci, advokáti).
Podnikateľom môže byť aj FO, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť a je pre jej činnosť registrovaná.
V inštitucionálnom zmysle sú podnikateľom obchodné spoločnosti, družstvá, banky, živnostníci, samostatne
hospodáriaci roľníci ..... Môže byť podnik jednotlivca (živnostník), alebo podnikateľská jednotka (banka).

(2.prednáška – 15.2.2011)

Ciele podniku, okolie podniku, podnikateľské riziko, životný cyklus podniku

Okolie podniku

-

úspešnosť podniku závisí od vnútropodnikovej situácie (hovoríme, že to sú vnútorné, interné faktory), ale tiež

aj od vonkajších (externých) faktorov. Tieto vonkajšie faktory tvoria okoliu podniku.

Vnútropodnikové činitele, ktoré môžu ovplyvniť úspešnosť podniku:

-

zavádzanie inovácií

-

modernizácia

-

úroveň riadenia podniku – či dokáže eliminovať riziko, akú má autoritu a dôveru u obchodných partnerov,
aký je systém delegovania právomocí

-

flexibilita

-

podnikový mzdový systém, motivačný systém

Podnik ale funguje v určitej časopriestorovej realite (prvky okolia podniku, na kt. má podnik väzby (môžu to byť iné
podniky, inštitúcie, štát). Okolie podniku vytvárajú prvky, ktoré na podnik pôsobia, ovplyvňujú ho, ale aj podnik
spätne pôsobí na toto okolie. Tieto väzby môžu mať priamy vplyv, alebo nepriamy.
Priame okolie podniku vytvárajú také prvky, ktoré pôsobia iba na konkrétny podnik (napr. podnik má uzavreté
dodávateľské zmluvy s konkrétnymi obchodnými partnermi, to znamená, že podnik má kontakt na týchto obchodných

partnerov, zákazníci, právnici, veritelia, banka). Nepriame okolie podniku vytvárajú tie prvky, ktoré pôsobia na všetky
ostatné podniky (daňový úrad, zdravotná poisťovňa, štatistický úrad, colná správa...)
Väzby môžu byť vertikálne alebo horizontálne.

Vertikálne väzby

-

sú to väzby podniku so štátom, obcou, verejnosťou

-

do tejto skupiny väzieb patria aj tie podniky, ktoré sú buď podriadené, alebo nadriadené (materský podnik
a dcérsky podnik)

-

z časti majú znaky mocenského charakteru (nadriadenosť, podriadenosť)

-

v rámci týchto väzieb má význam vplyv fiškálnej politiky štátu (rozpočtová, daňová, dotačná politika,
protiinflačná politika, ekologická politika štátu, sociálna politika štátu,)

Horizontálne väzby

-

obchodné väzby medzi podnikmi navzájom, medzi podnikmi, ktoré stoja na rovnakej úrovni (medzi
dodávateľmi, konkurentmi)

-

medzi týmito subjektmi sú zmluvné vzťahy, (zmluva o kúpe, o úvere, o dielo, o tichom spoločenstve ....)

-

aj medzi podnikom a zákazníkom (zákon o ochrane spotrebiteľa)

Svetové okolie podniku

-

na podnik vplýva aj svetové okolie podniku

-

je to svetová deľba práce (každá krajina má určité dispozície a z toho vyplýva jeho postavenie v rámci
svetovej deľby práce)

-

internacionalizácia hospodárskeho života (jeden podnik môže mať pobočky vo viacerých krajinách)

Faktory, ktoré tvoria svetové okolie a ovplyvňujú podnik

-

globalizácia

-

ekologizácia

-

informatizácia

-

internacionalizácia – v zmysle medzinárodného pohybu pracovných síl, kapitálu

-

humanizácia

-

intelektuácia

Podnikateľské riziko

-

je príznačným znakom podniku pôsobiaceho v trhovej ekonomike

-

je spojené s neúspechom v podnikaní, so stratou, s negatívnymi vplyvmi (hospodárska kríza, rast cien ropy na
svetových trhoch...)

-

núti podnikateľov byť opatrný, predvídavý, flexibilný

-

pôsobí na podnikateľa motivačne

Faktory podnikateľského rizika
Externé (majú podobu makroekonomických príčin):

-

zmena daňovej politiky

-

colnej politiky

-

odvodovej politiky

-

vplyv krízy

-

prijatie eura

Interné:

-

osobnosť podnikateľa

-

jeho vlastnosti, odhad

-

schopnosti manažérov podniku

-

schopnosť podniku zavádzať inovácie

Druhy rizík:
1. Podnikateľské

-

nositeľom podnikateľského rizika bude podnikateľský subjekt

-

to riziko, ktoré je spojené s neúspechom podniku

1. Čisté

-

týka sa všetkých, ktorých môže nejakým spôsobom ovplyvniť nebezpečenstvo nejakej nepriaznivej situácie

-

straty na majetku, na zdraví, havárie, povodne

Z hľadiska vecnej náplne

1. Technické

- sú vyvolané výsledkami vedecko-technického rozvoja, môžu pre podnikateľa znamenať úspech, alebo neúspech

2. Výrobné

- súvisia s obmedzeným prístupom k určitým obmedzeným faktorom (napr. k určitej obmedzenej pracovnej sile)

3. Ekonomické

- zvýšenie cien energií, kurzové riziká, colné riziká

4. Finančné

- zmena úrokových sadzieb, úrokovej politike

5. Politické

- zmena vlády

6. Trhové

- vniká v súvislosti s konkurenciou, zmenou spotrebiteľských preferencií
Ďalej môžeme rozdeliť na:

7.

Systematické

- mení sa v závislosti od celkového ekonomického vývoja, ovplyvňuje všetky subjekty

8. Nesystematické

- konkrétne riziko, ovplyvní konkrétny podnikateľský subjekt (odchod kľúčového zamestnanca v podniku...)

9. Ovplyvniteľné

- môže podnikateľ ovplyvniť, napr. podnikateľ podcení trhovú situáciu

10. Neovplyvniteľné

- podnikateľ nemôže ovplyvniť, napr. kríza prijatia eura

Postoj podnikateľa k riziku

1. averzia - podnikateľ hľadá také projekty, také možnosti, ktoré mu zaručia prijateľnú situáciu, prijateľný

výsledok

2. neutrálny - podnikateľ neprijíma žiadne opatrenia
3. sklon k riziku - podnikateľ reaguje na riziko, je flexibilný

Redukcia podnikateľského rizika

1. Diverzifikácia

- ide o rozloženie rizika na čo najväčšiu základňu (napr. rozšírenie výrobného programu po horizontálnej alebo
vertikálnej úrovni)
- geografická diverzifikácia

2. Flexibilita

- podnikateľský subjekt je schopný reagovať na zmeny v dopyte (zmeny vyrábaný sortiment)

3. Ostatné (delenie rizika, transfer rizika, poistenie)

- delenie rizika medzi viaceré podnikateľské subjekty
- transfer rizika – ide o spôsob redukcie rizika, keď sa presúva riziko na iné podnikateľské subjekty
Zmluvné podmienky sú postavené tak, aby sa riziko previezlo na kooperujúci subjekt (dopravné, skladovacie
podmienky, uzatvorenie dlhodobých kontraktov, lízingové zmluvy)
- poistenie – ide o transfer rizika na poisťovňu, s ktorou má podnikateľ poistnú finančnú zmluvu, ktorá finančne
pokrýva stratu

Podnikové ciele
Podnikový ciel predstavuje nejaký stav, ktorý chce ten podnikateľ dosiahnuť a ktorý vyjadruje budúcu situáciu
podniku, ktorú chce podnikateľ vo svojom podniku dosiahnuť.
Akoby tento cieľ odpovedal na otázky:

-

Čo chceme dosiahnuť?

-

A kde sa chceme dostať?

Tieto podnikové ciele musia byť jasné, mali by byť kvantifikovateľné, nemali by byť protirečivé. Voľba cieľov musí
zohľadňovať celkovú situáciu (v ekonomike, v konkurencií). Ciele by mali byť reálne. Na určenie podnikových cieľov
vplývajú vonkajšie a vnútorné faktory.
Vonkajšie faktory

-

faktory, ktoré pôsobia mimo podnik, čiže sú to prvky z okolia podniku.

-

sú to faktory ekonomické, politické, ale aj svetové

Vnútorné faktory

-

samotné postavenie podniku, jeho charakteristika, právna forma, počet vlastníkov, kapitálové možnosti

Ciele podniku môžu byť rôzne. Členíme ich podľa viacerých hľadísk (napr. podľa obsahu, podľa hierarchie, podľa
časového hľadiska, ...)

Ekonomické ciele podniku

1. výkonové ciele - vyjadrujú kvantitatívne parametre podnikových činností
-

obrad

-

trhový podiel

-

výrobná kapacita

-

zásoby a ich štruktúra

-

objem výroby

2. finančné ciele
-

celkový kapitál

-

vlastný kapitál

-

cudzí kapitál

-

finančné investície

-

likvidné aktíva celkom

-

štruktúra likvidných aktív

-

pohľadávky

-
3. výsledkové ciele
-

rentabilita

-

produktivita práce

-

zisk

-

cash flow

-

výnosy

-

náklady

Sociálne ciele podniku

1. sociálne ciele orientované do vnútra podniku - starostlivosť o zamestnancov
2. sociálne ciele orientované na spoločnosť - podnik prispieva do sociálnych fondov štátu

Hierarchia cieľov

-

podnik si stanový vrcholový (hlavný) ciel – na nejaké dlhšie obdobie 10 rokov

-

základné ciele

-

pomocné ciele

Z časového hľadiska delíme ciele:

1. dlhodobé - ciele, kt. majú horizont viac ako 3 roky
2. krátkodobé - ciele, kt. sú pod 3 roky, (na 1 rok, na mesiac)

Ďalej podnik môže mať

3. strategické ciele
4. operatívne ciele (splnenie nejakej objednávky)

(3.prednáška – 22.2.2011)
Životný cyklus

1. je to časovo ohraničená etapa vo fungovaní podniku
2. dĺžka živ. cyklu môže byť rôzna
3. pozostáva z niekoľkých ohraničených fáz, kt. podnik počas fungovania prechádza
4. začína vznikom podniku, jeho založením a končí sa ukončením podnikateľskej činnosti subjektu, fázy (rast,

stabilizácia, kríza a zánik)

5. v grafickom znázornení
Príjmy/Výdavky

bod revízie

R

S

K

Z čas

Vznik podniku predstavuje proces založenia podniku, v tejto fáze je ukončený proces rozhodovania o právnej forme,
spoločníkoch, je vytvorená stratégia podniku. Podnik pri založení si musí urobiť analýzu trhu na ktorom bude pôsobiť,
kto sú jeho konkurenti, aké výrobky bude dodávať na trh, kto budú jeho zákazníci, analýzu svojich disponibilných
zdrojov – finančných, rieši otázky získavania týchto zdrojov – úver, súčasťou týchto analýz je vytvorenie
podnikateľského zámeru
Podnik. zámer – dokument, kt. zdôvodňuje potrebu fin. prost., prac. síl, potrebu analyzovať východiskový stav
a navrhnúť stratégiu rozvoja podniku,
Štruktúra podnik. zámeru by mal mať určitý zámer, mal by byť stručný, obsahovať základné charakteristiky,
zakladateľský rozpočet je súčasťou – stanovuje potrebnú výšku kapitálu, pozostáva z dvoch častí: rozpočet nákladov

a výnosov, rozpočet kapitálu pre financovanie investičného a obežného majetku, RNaV sa vypracováva na základe
mestského majetku, RK by mal zodpovedať predpokladanej potrebe štruktúry majetku podniku.
Súčasťou fázy založenia podniku je aj rozhodovací proces právnej formy podniku.
Kritéria:

6. výška kapitálu
7. rozdelenie podnikateľského rizika
8. ručenie
9. daňové a odvodové zaťaženie
10. osobnosť schopnosti manažéra

Rast podniku

11. rozvojová fáza, má strmí charakter
12. presadil sa na trhu, zvyšuje svoj obrat
13. interný rast – intenzívne (účinné) využívanie majetku, prac. síl, podnik začína diverzifikovať do iných oblastí,

aktivít, hlavným zdrojom bude reinvestícia zisku, podnik môže robiť dôslednejší marketing, môže posilňovať
svoju pozíciu na trhu, podnik sa rozbehol tvorí zisk a ten ďalej využije, ďalší zdroj sú odpisy

14. externý rast podniku je zabezpečený použitím cudzích fin. zdrojov al. cudzieho majetku, kt. splynie

s majetkom podniku

15. fúzia: splynutie dvoch podnikov, vertikálna – spoja sa podniky, kt. na seba technologicky nadväzujú,

horizontálne – sú na tej istej úrovni, vyrábajú tie isté výrobky

16. ukazovatele, kt. dokumentujú, že podnik rastie: zisk, výnosy, náklady, rentabilita, cash cool,

Stabilizácia podniku

17. celá sa nachádza vo fáze prebytku príjmov nad nákladmi
18. podnik sa dostal do povedomia verejnosti,
19. v tejto fáze nastáva aj fáza kulminácie príjmov – podnik dosahuje maximum príjmov
20. podnik by si mal urobiť analýzu svojich silných a slabých stránok, určiť konkurenciu

Kríza podniku

21. môže nastať po úspešných fázach neúspešná fáza, prípadne zánik podniku
22. znaky tejto fázy: strata trhovej pozície, podnik nemá optimálne nastavené ceny vzhľadom na konkurenciu, má

vyššiu nákladovosť,

23. fáza krízy sa ešte čiastočne nachádza v zóne prebytku, súčasťou tejto fázy je bod revízie – výdavky začínajú

byť vyššie ako príjmy, podnik by mal nasadiť krízové riadenie, mal by v rámci KR aj obrannú odbytovú
stratégiu, mohol by urobiť preventívnu likvidáciu

24. konsolidácia predstavuje hľadanie záchrany podniku na základe vypracovania konsolidačného programu
25. sanácia je náročnejšia kríza podniku, prejaví sa prudkým poklesom aktív podniku, podnik sa snaží obnoviť

peňažný tok

26. po neúspešnej konsolidácií a sanácií nastáva zánik podniku – môže mať podobu materiálnu alebo formálnu,

je vymazaný z obchodného registra al. podnik môže byť v procese konkurzu zlikvidovaný, funguje pod iným
menom je vymazaný z obchodného registra

27. úplný zánik podniku má podobu formálneho aj materiálneho zániku podniku
28. formálny zánik: vymazaný z obchodného registra
29. materiálny zánik podniku môže nastať uplynutím doby, na kt. bol podnik založení, splnením cieľa pre kt. bol

podnik založení, úmrtím podnikateľa, rozhodnutím súdu

30. kríza takýchto neúspešných podnikov konči konkurzom, je to nútené rozhodnutie, riadi sa zákonom

o konkurze a vyrovnaní

31. na prvom mieste sú uplatnene požiadavky, na druhom mieste nároky na pracovníkov – mzdy, na treťom

mieste nároky štátu voči poisťovniam, daňovému úradu, a na poslednom mieste pohľadávky veriteľov –
obchodný partneri

Druhy podnikov, členenie, klasifikácia podnikov
Podniky sa členia z viacerých hľadísk
Typológia podnikov je náuka o klasifikácii podnikov podľa spoločných znakov, výsledkom typológie je vytvorenie
určitých skupín tried podnikov
Klasifikáciu podnikov je možné uskutočniť podľa veľkého počtu kritérií, medzi najčastejšie používané kritéria
klasifikácie:

32. charakter konečného výsledku podnikovej činností: podniky výrobné podniky služieb

Podniky výrobné 1. prvovýroby – získavanie surovín z prírody

2. podniky druhovýroby – vyrábajú investičný tovar (stroje, zariadenia), výrobné prostriedky,

vyrábajúce spotrebný tovar (krátkodobej a dlhodobej spotreby – potraviny, auto, nábytok)
Podniky služieb sú nevýrobnej sféry

1. obchodné podniky, bankové podniky, servisné podniky, stravovacie služby

Primárny sektor - prvovýroby
Sekundárny sektor – spracovateľské podniky

Terciálny sektor - služby

2. podľa hospodárskeho odvetvia – podľa príslušnosti podnikov môžeme členiť podniky na

poľnohospodárske, lesnícke, stavebné, dopravné, obchodné, bytového hospodárstva

Najväčším odvetvím SR hospodárstva je :
1. priemysel - kt. zahŕňa získavanie látok a ich spracovanie, ale aj výrobu hotových výrobkov a preto členenie
priemyselných podnikov je rozsiahle (p. palív, chemický, kožiarsky, elektrotechnický, skla a keramiky....)
2. poľnohospodárstvo

33. technicko – organizačná charakteristika podniku – priemyselné podniky môžeme klasifikovať podľa

TOCH, špecializácia podniku koncentrácia, typ výroby a podniku, význam výrobného faktora

1. typ výroby: hromadná – úzky sortiment výroby ale vyrábajú ho vo veľkom množstve

(autá, hutnícke produkty...),

kusová – nie je charakteristická opakovateľnosť, je to nepravidelná

výroba, zhotovenie na požiadavky zákazníka

sériová – opakovateľnosť operácií a určitých cyklov, výsledkom toho je

vyrobenie väčšieho počtu rovnorodých výrobkov

2. špecializácia výroby – lakovňa, frézareň, zlievareň
3. koncentrácia – horizontálna - ,vertikálna - nadväznosť, diverzifikovaná – sústreďujú sa vzájomne

nesúvisiace výroby alebo činnosť

4. podľa významnosti faktora – materiálovo náročné výroby – drevospracujúci priemysel, hutníctvo,

pracovnotvorné výroby, kapitálovo investičné- vysoký objem kapitálu

5. podľa veľkosti – podniky členíme na malé, stredné a veľké, uplatníme tu kvantitatívne kritérium (počet

zamestnancov, obrat), kvalitatívne (majetok podniku, kapitál, veľkosť zisku).

Väčšina podnikov sa z kvantitatívneho kritéria – počet zamestnancov rozdeľuje na mikro podniky 0-9, malé
podniky do 50, stredný podnik od 50 do 250, veľký podnik nad 250 zamestnancov.
Mikro podnik má obrat v miliónoch v eur, obrat do 2mil., malý podnik do 10 mil., stredný podnik do 50 mil.,
okrem toho musí byť podnik autonómny – nevlastní podiely iných podnikoch a iné podniky nevlastnia jeho
podiely.
Mikro podniky majú jednoduchú organizačnú štruktúru, lokalizácia je na jednom mieste, malý počet
zamestnancov dáva predpoklady, že aj systém zamestnancov bude jednoduchý.
Malé podniky poskytuje služby, ale aj výrobky, (obchodné podniky, stavebné firmy), výhody: jednoduchá
organizačná štruktúra, nevýhody: obmedzenosť finančných zdrojov, vyššie náklady.
Stredné podniky majú zložitejšiu organizačnú štruktúru, manažérsky systém riadenia, prenikajú aj mimo
lokálnych trhov, sortiment výroby je diverzifikovanejší, disponuju vlastným kapitálom, väčšia možnosť
získať úvery, sú nosným pilierom ekonomiky, robia najväčšiu zamestnanosť. (ľahký spracovateľský
priemysel)
Veľké podniky majú zložitú organizačnú štruktúru, rozsiahly riadiaci aparát, uplatňujú sa v hlavných
nosných programoch ekonomiky, s vysokou hromadnosťou výroby, sú náročné na rozsiahle investície,
fungujú v priemysle (automobilový, chemický, elektrotechnický). Prednosti: úspora nákladov, lepšia
dostupnosť k finančným zdrojom, dobrá technická vybavenosť. Nedostatky: zložitá organizačná štruktúra, sú
malo pružné – flexibilné, vysoká investičná náročnosť pri založení týchto podnikov, veľmi zaťažujú životné
prostredie, infraštruktúru. (Slovnaft, USS Košice...)

6. podľa vlastníctva – členíme podniky na súkromné, verejné a zmiešané.

Súkromné podniky – súkromné vlastníctvo výrobných faktorov, vznikli cez privatizáciu
Verejné podniky – sú celkom alebo v určitej miere vo vlastníctve štátu, mesta a obce, realizujú sa v oblasti
zásobovania energetickými zdrojmi, doprava, komunálne hospodárstvo, informačné hospodárstvo (rozhlas,
TV).
Štátne podniky – sú v plnom rozsahu v štátnom vlastníctve, hlavný subjekt je štát, nezisková motivácia.
Zmiešané podniky – fungovanie týchto podnikov je založené na vlastníctve štátu alebo VUC, ale aj
súkromného kapitálu. Radíme tu aj podniky, ktoré majú zahraničnú majetkovú účasť - spoločné podniky, ide
o získanie finančných zdrojov, zvýšenie konkurenčnej schopnosti.

7. podľa právnych foriem – voľba právnej formy podlieha rozhodovacím kritériám – spôsob ručenia, výška

začiatočného kapitálu, administratívna náročnosť, daňové zaťaženie.
Právne formy:

1. podnik jednotlivca – podniká na základe živnostenského zákona
2. obchodné spoločnosti – osobné obchodné spoločnosti – komanditná spoločnosť, verejná obchodná

spoločnosť

kapitálové spoločnosti – s.r.o., a.s.,

3. družstvá

Živnosť je najjednoduchšie forma podnikania. Je to sústavná činnosť, prevádzkovaná vo vlastnom mene, na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, a bezúhonnosť. Obchodné
meno spoločnosti býva meno a priezvisko, treba dbať nato aby nebolo zameniteľné. Od 1.6.2010 sa nerozdeľujú
živnosti na ohlasovacie a koncesované. Delia sa na voľné, remeselné a viazané.
Voľná živnosť – prevádzkovaním nieje odborná spôsobilosť.

Viazané – podmienkou prevádzkovania je odborná spôsobilosť
Remeselné – podmienkou prevádzkovania je odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore
Riadenie a ručenie – majiteľom je jedna osoba, ručí celým svojím majetkom za záväzky neobmedzene, teda aj
súkromným majetkom, majú jednoduchú formu riadenia, kde sa vo veľkej miere angažuje živnostník, zaregistrovaný
sú v živnostenskom registri, na požiadanie aj v Obchodnom registri.
Komanditná spoločnosť – osobná al. personálna, je právnickou osobou, je založená za účelom podnikania, môže mať
1 a viac spoločníkov, za záväzky ručia do výšky svojho nesplateného vkladu, musí mať min. 2 spoločníkov
(komandista, komplementár), komandista musí vložiť vklad min. 250 eur, obchodné meno tejto spoločnosti musí
označovať komanditná spoločnosť, založenie tejto spoločnosti sa zaväzuje spoločenskou zmluvou: obchodné meno,
sídlo spoločnosti, určenie spoločníkov a sídla PO alebo meno a bydlisko FO, musia mať jasne definovaný predmet
podnikania, kto je komplementár a kto komandista (250 eur). Štatutárnym orgánom tejto spoločnosti sú
komplementári, sú oprávnený konať za spoločnosť, vystupujú ako štatutárny orgán, spol. zmluva môže presne určiť
veci o ktorých rozhodujú komplementári a komandisti spoločne. Komandisti ručia do výšky svojho nesplateného
vkladu, komplementári ručia celým svojím majetkom.
Verejná obchodná spoločnosť – je to osobná spoločnosť, v ktorej aspoň 2 osoby podnikajú pod spoločným
obchodným menom, max. počet spoločníkov nieje obmedzený, spoločnosť je založená na podnikateľské účely,
obchodné meno musí obsahovať: v.o.s., ale môže obsahovať aj priezvisko jedného zo spoločníkov. Založiť ju môže
FO, PO, na základe spoločenskej zmluvy: obchodné meno a sídlo spoločnosti, určenie spoločníkov, určenie sídla PO,
FO meno a bydlisko, musí presne vymedziť predmet podnikania na platnosť tejto zmluvy sa vyžaduje úradne overený
podpis spoločníkov, na obchodné riadenie je oprávnený každý spoločník ak to spoločenská zmluva neurčí inak ale
môžu aj vedenie spoločnosti spoločníci určiť jednu osobu. Spoločník je povinný ostatných informovať o všetkých
záležitostiach, každý má právo nahliadnuť do všetkých dokladov spoločnosti. Rozdelenie zisku a straty spoločnosti
upravuje zmluva, v.o.s. zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom, spoločníci ručia majetkom nerozdielne.
Pri zrušení alebo zániku spoločnosti
Spol. s.r.o. – je najčastejšia právna forma podnikania, kapitálová spoločnosť, ktorú môže založiť min. 1osoba max. 50,
spoločníci ručia za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu, základné imanie spoločnosti tvoria
vopred určené vklady spoločníkov, min. 750 eur
- je charakteristická pre malé a stredné podniky, obchodné meno spoločnosti musí obsahovať: spol. s.r.o, obchodné
meno je základný znak, spol. s.r.o. sa zakladá aj v prípade, že majiteľom je iba 1osoba, vtedy sa nerobí spoločenská
zmluva, ale zakladateľská listina, kt. nemusí mať formu notárskej zápisnice, stačí len úradne overený podpis.
Spoločenská zmluva musí obsahovať: obchodné meno a sídlo spoločnosti, sídla PO, mena a bydliska FO, predmet
podnikania, výšku ZI spoločnosti a výšku každého vkladu spoločníka a výšku splatených a nesplatených vkladov,
meno a bydlisko konateľov spoločnosti, vymedzenie kompetencií konateľa, meno a bydlisko členov dozornej rady,
správca vkladov, takáto spoločnosť má povinnosť vytvárať rezervný fond...
ZI je min. 5000 eur, tvoria ho peňažné a nepeňažné vklady, ku dňu vzniku spoločnosti musí byť splatených aspoň 30%
ZI, celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou ZI spoločnosti. Spoločnosť má povinnosť vytvárať rezervný
fond do výšky 5%,
Orgány spoločnosti: valné zhromaždenie, konatelia, dozorná rada, správca vkladov. Spoločenská zmluva vymedzuje
kompetencie orgánom spoločnosti. Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie, kt. by sa mali schádzať min. raz ročne.
Akciová spoločnosť – je kapitálová spoločnosť, kt. základný kapitál je tvorený emisiou akcií, akcionári sa stávajú
spoluvlastníkmi základného kapitálu, ZI je 25000 eur, je rozdelení na určitý počet akcií stanovených v nominálnej
hodnote. Akcionári ručia za záväzky spoločnosti len do výšky nominálnej hodnoty vlastnených akcií. Obchodné meno:
a.s., založenie spoločnosti môže realizovať 1zakladateľ ak je právnickou osobou, min. 2 FO alebo 1FO a 1PO, ak
spoločnosť zakladajú 2 alebo viacerí zakladatelia uzavrú zakladateľskú zmluvu, ak spoločnosť zakladá 1 zakladateľ
uravrie zakladateľskú listinu, ZZ a ZL musia mať formu právnej zápisnice.
Zakladateľská zmluva a listina: obchodné meno a sídlo spol., predmet podnikania, navrhované ZI, spôsob založenia
spoločnosti, počet a menovitú hodnotu akcií, emisný kurz pri ktorom spoločnosti emisie vydala, počet akcií kt. upisujú
jednotlivý zapisovatelia, určenie predmetu nepeňažného vkladu, určenie správcu vkladov. Spoločnosť je povinná
vytvárať rezervný fond a do najmenej do výšky 10% ZI.
Orgány a.s., valné zhromaždenie – je najvyšším orgánom, stretáva sa min. raz ročne, dozorná rada, predstavenstvo
Družstvo – je PO, nemá uzavretý počet členov, min. ho musia zakladať 5 FO alebo 2 PO,

34. združenie osôb, kt. majú spoločenské al. právnické záujmy
35. členstvo vzniká dňom podania žiadosti a jeho schválením, zaniká vylúčením alebo žiadosťou
36. najvyšší právny dokument sú stanovy, ZI je najmenej 1250 eur
37. ručí celým svojím majetkom, členovia neručia za záväzky
38. vytvára nedeliteľný fond, pri vzniku 10% zo ZI, v ďalších rokoch dáva 10% z čistého zisku až do výšky 50%
39. orgány družstva: členská schôdza, predsedníctvo (predstavenstvo), kontrolná komisia

Štátne podniky – sú PO, zakladá ich štát alebo štátny podnik

Podnikové výrobné – produkčné faktory

(8.3.2011)

Vstupy

výstupy

Hmotné faktory

transformácia

Osobné faktory
Informácie

Podnikový transformačný proces

40. predstavuje ho výroba ako výsledok transformácie výrobných faktorov na výrobky (služby)
41. Členenie výrobných faktorov

Národohospodárska teória rozdeľuje výrobné faktory na prácu, pôdu, kapitál. Niektorí prideľujú k týmto trom ešte aj
organizáciu alebo vedu. Práca a príroda sú ordinálne výrobné faktory, pretože majú vlastnú produkčnú schopnosť –
môžu sa uplatniť aj mimo transformačného procesu. Tretí výrobný faktor je sekundárny výr. faktor. Ten sa môže
realizovať len v súčinnosti prírodou a prácou.
Práca – je cieľavedomá ľudská činnosť zameraná na tvorbu finálneho produktu (výrobku, služby). Tento finálny
produkt je výsledkom fungovania práce.
Príroda – vonkajšie prírodné sily, ktoré napomáhajú tvorbu finálneho produktu (voda, uhlie, energia, fyzické
prostredie..)
Kapitál – chápeme ako prostriedok potrebný na zabezpečenie transformácie výrobných faktorov

Podnikové výrobné faktory

Nevyhnutným predpokladom transformačného procesu je existencia hmotných energetických prvkov, ale aj

činností a väzieb v podniku, prostredníctvom ktorých dochádza k výrobe finálnych výrobkov a služieb (podnikovo –
hospodársky pohľad). Musia tu byť hmotno - energetické prvky, činnosti a väzby.

Tieto jednotlivé výr. faktory sú navzájom previazané a vstupujú do výrobného procesu v kombinácii, tvoria

jednotu. Tieto výr. faktory musíme chápať ako prvky určitého systému.

Teoreticé prístupy k podnikovým výrobným faktorom vychádzajú z Gutenberga, Lohmana a Woheho.

Guttenberg – člení výr. faktory na 2. skupiny (elementárne a dispozitívne)
Lohmen – člení výrobné faktory až do 5.skupín (ľudský prac. výkon, zariadenia, spotrebované tovary a energie, riziko,
dane penále a ostatné záväzky)
Wohe – člení výr. faktory na dispozitívne, elementárne a dodatočné

Podnikové výrobné faktory

Dispozitívne

elementárne

dodatočné

spotrebované potenciálne

Elementárne výr. faktory sa členia na spotrebované a potenciálne.

42. sú prvotné, orginálne prvky, kt. vstupujú do výrobného procesu, majú rozhodujúcu významnú úlohu.

Z hľadiska toho ako sa uplatňujú sa delia na potenciálne a spotrebované.

43. potenciálne: postupný prenos ich hodnoty do hodnoty nejakých výrobkov, alebo služieb. Budú sa vo

výrobnom procese spotrebovávať viackrát.

- sú dvojakého charakteru: 1. výrobná pracovná sila

2. podnikové prostriedky

- Vystupujú viac krát a to prostredníctvom pracovných činností, ktoré sa nazývajú pracovné operácie.
Niektoré z tých prvkov majú aktívnu a niektoré pasívnu úlohu.
- Medzi potenciálne výr. faktory s aktívnou úlohou patria fyzicky a duševne pracujúci ľudia, stroje, kt. sa
postupne opotrebúvajú, náradie.
- Medzi pasívne patrí budova, pozemok, rôzne stavebné celky, osvetľovacie zariadenia vykurovacie
zariadenia.

44. spotrebované: jednorazová spotreba v priebehu jedného transformačného procesu, väčšina týchto faktorov

tvorí priamu podstatu vyrobeného výrobku (ten vyrobený výrobok bez tohto výrobného faktora by ani
neexistoval). Väčšina týchto výr. faktorov prechádza výrobným procesom odrazu (vchádzajú do výrobku:
suroviny, polotovary, stavebné dielce, motory pre určité stroje, pomocné látky – nite, skrútky, gély, lepidlá)

- Do spot. výr. fakt. patria aj faktory, kt. nevchádzajú do produktu, ale ovplyvňujú významne výrobný
proces – výrobné služby, kt. zabezpečujú pripravenosť výr. faktorov, pomocné služby(doprava).

Dispozitívne výr. faktory

45. tvoria podstatnú zložku transformačného výrobného procesu, pretože ovplyvňujú kvalitu elementárnych

výrobných faktorov

46. za hlavné funkcie považujeme plánovanie, organizáciu, riadenie a rozhodovanie, kontrolu, informačný

manažment

1. Plánovanie

– je proces určenia cieľov manažérskych činností, ale aj postupov ako ich dosiahnuť, je

východiskom a významnou súčasťou manažmentu, možno ho charakterizovať ako určenie stratégie,
predvídanie budúcnosti, výsledkom je súbor plánov, predpokladom dobrého plánovania je dostatok

Výrobný proces

Výrobky

informácií, kt. sú potrebné na identifikáciu a diagnostiku východiskovej situácie, na odhad a ocenenie
možnosti plánovaného rozvoja a to v určitom priestore a čase, stanovenie cieľov (hierarchie), vypracovanie
návrhov a hodnotiacich analýz na dosiahnutie cieľa, výber scenára, stanovenie postupov

2. Organizovanie

– môžeme chápať ako určenie a zabezpečenie činností a vzájomných vzťahov ľudí

a kolektívov pri plnení stanovených zámerov a podnikových cieľov
- je proces v ktorom sa určujú z časopriestorového hľadiska činností a úlohy ľudí pri realizácií plánu,
právomoc, zodpovednosť, združovanie ľudí do určitých jednotiek, pracovných kolektívov

3. Riadenie a

rozhodovanie

- predstavuje proces vzájomnej komunikácie riadiacich pracovníkov a kolektívov

(prac. skupina) v rámci vzťahov nadriadenosti a podriadenosti, súčasťou tohto procesu je koordinácia,
usmerňovanie, motivácia, stimulácia

4. Kontrola

je proces kontrolovania, zisťovania kvality a kvantity činnosti, ide o konfrontáciu zámerov,

podnikových cieľov so skutočnosťou. Kontrolný proces by mal mať určité náležitosti: kontrola by mala slúžiť
na monitorovanie výkonnosti organizácie, mala by mať presne stanovený postup a cieľ.

5. Informačný manažment

– jeho zavedenie súvisí na zavedenie informačného systému v podniku. Infor. systém

podniku predstavuje informačný tok, kt. sa prelína celým informačným podnikom, je súčasťou podnikového
riadiaceho procesu, je zviazaný zo všetkými elementárnymi faktormi, pomocou informácii sa u príjemcov
znižuje al. odstraňuje neurčitosť, zvyšuje sa istota v rozhodovaní.

Dodatočné podnikové výrobné faktory

-

Sú to faktory, kt. vyplývajú z väzieb podniku na jeho okolie na domáce okolie podniku a zahraničné okolie
podniku. Je to napríklad na zahraničné podnikateľské subjekty, zahraničných obchodných partnerov, banky,
poisťovacie ústavy.

-

K týmto faktorom patria:

o

dane

o

penále

o

poplatky

o

príspevky

o

poistné

o

clá

o

honoráre

-

Dodatočné výrobné faktory druhotne zabezpečujú fungovanie podniku, zosúladenie všetkých podnikových
faktorov do nejakej funkčnej jednoty (kombinácia výrobných faktorov).

-

Z hľadiska súvahy podniku predstavujú aktíva podniku (majetok podniku a to v podobe investičného alebo
obežného majetku).

Majetok podniku

Sú to všetky prostriedky, ktoré podnik pri svojej činnosti obstaráva, používa ale aj vytvára. Ekonomická

teória majetok podniku charakterizuje ako súhrn elementárnych podnikových výrobných faktorov okrem výkonnej
pracovnej sily. Tieto elementárne výrobné faktory sú vyjadrené v hodnotovom vyjadrení.

Podľa obchodného zákonníka majetok podniku je súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a

iných práv

a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a

slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

Podnik má povinnosť viesť evidenciu o všetkých majetkových položkách podľa pravidiel stanovených

v zákone o účtovníctve. Súhrnný pohľad na majetok podniku nám podáva súvaha podniku, v podvojnom účtovníctve
sa to nazýva výkaz o majetkoch a záväzkoch.

V účtovníctve sa majetok podniku označuje ako aktíva. Aktíva predstavujú rôzne druhy a formy majetku,

ktorý podnik nadobudol na základe minulých rozhodnutí (minulej činnosti), sú vo vlastníctve podniku, resp. sú mu
vložené (zverené) do užívania a prispievajú k zabezpečeniu prírastku peňažných prostriedkov v podniku a dajú sa
spoľahlivo (jednoznačne) oceniť.

Členenie majetku môže byť z rôznych kritérií. Evidencia majetkových položiek z hľadiska ich účasti

v transformačnom procese (hlavné kritérium).
Z

hľadiska účasti na transformačnom výrobnom procese sa delí na:

1) Neobežný majetok

o

dlhodobý hmotný

o

dlhodobý nehmotný

o

finančný majetok

2) Obežný majetok

o

zásoby

o

dlhodobé a krátkodobé pohľadávky

o

finančné účty

Z

vecného hľadiska

1) Hmotný
2) Finančný
3) Nehmotný

Z

časového hľadiska

1) Dlhodobý
2) Krátkodobý

Z

hľadiska likvidnosti

1) Menej likvidný
2) Dlhodobo likvidný
3) Takmer nelikvidný
4) Najlikvidnejší

o

Peniaze (krátkodobý finančný majetok)

Podľa spôsobu prenosu do hodnoty výrobkov, služieb
1) Odpisovaný
2) Neodpisovaný

Z

hľadiska technickej úrovne

-

Podľa technických parametrov, kde sa hodnotí aj vek ekonomickej životnosti jednotlivých zložiek majetku

-

Výsledkom je veková štruktúra majetku

Neobežný majetok podniku (15.3.2011)

Oceňovanie majetku podniku
- je to priradenie ceny k jednotlivým zložkám majetku, ku štruktúre majetku, majetok podniku sa musí zachytávať
v účtovných knihách a vyjadruje sa v hodnotovom vyjadrení, účtovnej závierke v peňažnom vyjadrení. Práve výška
majetku v hodnotovom vyjadrení je základom pre vyčíslenie nákladov v súvislosti so spotrebou majetku. Určenie ceny
pre účely evidencie je zakotvené v zákone o účtovníctve. V súlade s týmto zákonom sa majetok podniku ocenuje v tzv.
nadobúdacích cenách. Týmito nadobúdacími cenami môžu byť:
1. obstarávacia cena
2. vlastné náklady
3. reprodukčná obstarávacia cena
4. menovitá hodnota
5. reálna hodnota

Obstarávacia cena za kt. podnik majetok obstaral v rátane nákladov súvisiacich s obstaraním (preprava, montáž,
clo).OC sa oceňuje hmotný, nehmotný majetok a zásoby, kt. sú obstarané odplatným spôsobom.
Podiely na ZI obchodných spoločností, CP.
Pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí, nadobudnuté vkladom

Vlastné náklady sú cenou obsahujúcou priame náklady (priamy materiál, priame mzdy) a nepriame náklady (výrobná
réžia, správna réžia).VN sa oceňuje hmotný, nehmotný a zásoby nadobudnuté vlastnou činnosťou

Reprodukčná OC je to cena majetku v nových reprodukčných podmienkach, čiže je to cena, kt. sa účtuje majetok
v čase, v kt. sa obstaral. Odporúča sa aby takáto cena bola stanovená znalcom. ROC sa oceňuje majetok nadobudnutý
bezodplatným spôsobom(darom), majetok preradený z osobného vlastníctva do majetku podniku, nehmotný majetok
vytvorený vlastnou činnosťou, príchovky a prírastky zvierat, nehmotný a hmotný majetok novo zistený pri
inventarizácií.

Menovitá hodnota je cena uvedená na ceninách alebo suma na kt. znie pohľadávka, alebo cena uvedená na peňažných
prostriedkoch. MH sa oceňuje – ceniny, pohľadávky a peňažné prostriedky

Reálna hodnota je trhová cena určená kvalifikovaným odhadcom, al. cena určená na základe posudku znalca, al. na
základe osobitného predpisu pre určenie ceny. RH sa oceňuje majetok nadobudnutý vkladom al. kúpou podniku, al.
jeho častí ku dňu zostavenia účtovnej závierky má podnik povinnosť oceniť reálnou hodnotou vybrané druhy majetku
(CP, majetok obchodných spoločnosti, družstiev. Majetok sa v súvahe vykazuje v nadobúdacích cenách.

Neobežný majetok podniku

-

tvoria elementárne, potenciálne výrobné faktory. Súčasťou je aj FM, kt. je viazaný dlhodobo.

-

je to tá časť majetku, kt. v transformačnom procese podobu nemení a v činnosti podniku pôsobí dlhodobo

-

má hmotnú, nehmotnú a finančnú podobu

-

časť tohto majetku sa opakovaným používaním opotrebováva, postupne prenáša hodnotu do hodnoty
výrobkov a služieb.

Výška prenesenej hodnoty v priebehu jedného roka sa vyjadruje odpismi. V priebehu viac ako jedného roka (v
priebehu životnosti) sa vyjadruje oprávkami. V tomto majetku má podnik viazané veľké finančné prostriedky.

-

NM viaže na seba veľký objem finančných prostriedkov.

Z hľadiska transformačného procesu tvorí základňu pre tvorbu výkonov ale manažment podniku musí dbať nato, aby
bola optimálna skladba tohto majetku. Z hľadiska zabezpečenia produkčných schopností podniku sa sleduje
a vyhodnocujú aktívne zložky neobežného najetku z hľadiska ich produkčnej sily (schopnosti). Vo výrobnom podniku
sú to stroje, prístroje, zariadenia pomocou, kt. sa realizuje základná výrobná činnosť.

Z hľadiska dôležitosti jednotlivých aktívnych zložiek musia podniky dbať na vyradenie nefunkčných zložiek tohto
podniku . Tak vzniká štruktúra.

Štruktúra NM vyjadruje podiel hodnoty jednotlivých skupín na celkovej hodnote NM. Z hľadiska účtovníctva sa NM
rozdeľuje na 3 skupiny:
1. Dlhodobý hmotný majetok
2. Dlhodobý nehmotný majetok
3. Finančný majetok

DNM

-

sú to nehmotné zložky majetku, kt. ocenenie je vyššie ako 2 400 eur a doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok,
patria sem oceniteľné práva, kvow – how, licencie, obchodná značka, software, kt. je súčasťou dodávky, good
will, náklady, kt. súvisia s vývojom, za DNM môže podnik zaradiť aj drobný NM, kt. cena je nižšia ako 2 400
eur, ale doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok

DHM

-

tvoria ho pozemky, budovy, stavby, predmety z drahých kovov, ale pokiaľ nie sú súčasťou DFM, samostatne
hnutľné veci, ale súbory kt ocenenie je vyššie ako 1 700 eur a doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok,
pestovateľské celky, zvieratá, iný majetok (otvárky lomom, technická r.....), zaradujeme tu aj drobný HM, kt.
cena je nižšia ako 1700 eur alebo doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok

DFM

-

CP, vklady, pôžičky s dobou platnosti dlhšie ako 1 rok, ostatné investičné CP so splatnosťou dlhšou ako 1
rok, umelecké diela, zbierky predmetov drahých kovov, kt. podnik nakupuje alebo vlastní za účelom
obchodovania s nimi

Obstarávanie NM:

-

NM sa obstaráva v procese investovania, investície sú také peňažné výdavky od kt. sa očakáva premena na
budúce peňažné príjmy

-

výdavky v rámci investícií sú kapitálové výdavky

-

obstarávanie neobežného majetku môže byť: kúpou (stroje, zariadenia, výrobná linka, nehnuteľnosť, CP)
investičnou výstavbou, dodávateľským spôsobom, vlastnou činnosťou, nadobudnutím na základe nájomnej
zmluvy, na základe lízingovej zmluvy finančný lízing, preradením z osobného používania do podnikania,
nadobudnutím al. získaním práv na základe výsledkov duševnej tvorivej činnosti

-

DNM ale aj DHN sa počas doby používania môže zhodnocovať, nazývame to technické zhodnotenie,
definujeme to ako zmenu HM a NM formou: nadstavba, prístavba, stavebná úprava, rôzne formy
rekonštrukcie a modernizácie

Opotrebenie NM

-

je proces zmien vo vlastnostiach majetku v dôsledku, kt. môže majetok stratiť schopnosť plniť funkcie al. plní
tieto funkcie len čiastočne, nedostatočne, nedokonale, prípadne s vyššími nákladmi ako by to bolo potrebné

-

majetok podniku sa môže opotrebovávať:

fyzicky (materiálne) je to proces postupných zmien v produkčných schopnostiach nejakej
zložky majetku pričom sa znižuje úžitková hodnota, môže mať podobu aktívnu a pasívnu. Aktívne
opotrebenie v dôsledku používania vo výrobnom procese. Pasívne nastáva v dôsledku rôznych prír. vplyvov
al. nedostatočnou starostlivosťou.
Morálne (ekonomické) opotrebenie je proces postupného znehodnotenia majetku, kt. nastáva pod vplyvom
technického pokroku (rastie spoločenská produktivita práca) z tohto vyplývajú formy 1. zlacňuje sa výroba
majetku, 2. za rovnakú cenu je možné kúpiť účinnejší, výkonnejší majetok.

Odpisovanie
postupné opotrebenie určitej časti NM (fyzické aj morálne) znižuje sa účtovná hodnota majetku. Proces vyčíslenia
postupného zníženia hodnoty majetku v dôsledku opotrebenia sa nazýva odpisovanie. Výsledkom tohto odpisovania je
určenie rozsahu prenesenej hodnoty do hodnoty nákladov – odpis.
Odpis je peňažným vyjadrením postupného opotrebenia časti NM, kt. sa prenáša do hodnoty novovytvorenej
produkcie, prostredníctvom nákladov. Odpismi je vyjadrená prenesená hodnota v priebehu 1 roka.
Oprávkami sa vyjadrujú kumulovaný súčet odpisov za určité časové obdobie (v priebehu životnosti).

Metódy odpisovania:

-

výkonové

-

časové

-

konštantné

-

variabilné progresívne

-

variabilné degresívne

Druhy odpisov v podniku

-

daňové: predstavujú štátom stanovený nákladový limit pre zníženie základu dane, výška odpisov je upravená
záväznými pravidlami stanovenými v zákone o dani z príjmov, nieje skutočným reálnym odrazom reálneho
opotrebenia majetku. Podmienkou aby odpisy boli daňovo uznané je využívanie odpisového majetku, na
zabezpečenie, udržanie a dosahovanie zdaniteľného príjmu podniku. Na účely tohto odpisovania sa NM
oceňuje vstupnou cenou.

Metódy daňového odpisovania: rovnomerné odpisovanie, zrýchlené, osobitné
-

účtovné: úlohou je vyjadriť reálnu, skutočné opotrebenie majetku. Upravuje ich zákon o účtovníctve. Výber
metódy odpisovania závisí od podnikateľského subjektu. Tieto účtovné odpisy rešpektujú zásady opatrnosti,
a vychádzajú zo vstupnej ceny majetku.

-

kalkulačné: zaviedlo sa od potreby podnikov. Odpisovou základňou pre výpočet kalkulačných odpisov je
aktuálna cena neobežného majetku. (cena ktorú má majetok v momente zostavovania kalkulácie).Budúca
trhová cena neobežného majetku – cena v momente likvidácie teraz odpisovaného majetku.

Obežný majetok (22.3.2011)

Je časť majetku. Sú to produkčné faktory používané v podniku krátkodobo (na dobu kratšiu ako 1 rok).

Najväčšiu časť obežného majetku tvoria elementárne spotrebovávané produkčné faktory.

Spotrebováva sa jednorázovo (polotovary, nedokončená výroba..). Hodnota jednorázovo vchádza do nových

výkonov. Tvorí podstatu nejakého výrobku alebo služby. Táto jednorazová spotreba môže byť:

-

Konečná

(výrobky, služby, zvieratá tovar)

-

Môže byť určená na ďalšiu spotrebu (materiál, nedokončená výroba, polotovary z vlastnej produkcie

Táto vecná spotreba tohto majetku sa započítava do nákladov a predajných cien, to znamená, že musia byť súčasťou
kalkulácie.__ ? _____ Sú to prostriedky, ktoré majú rýchlejší obrad (pohľadávky, krátkodobý finančný majetok,
peňažné prostriedky) tvoria súčasť obežného majetku.

Základný význam tohto majetku je, že zabezpečuje plynulý priebeh (plynulú výrobu – materiálna časť

majetku; plynulý predaj v

podniku

– výrobky, pohľadávky; plynulú likviditu – peňažné prostriedky, krátkodobý

finančný majetok).

Z hľadiska súvahy obežný majetok nazývame obežné aktíva. Závisí to od plynulého priebehu _________

Štruktúra obežného majetku

Štruktúru obežného majetku tvorí podiel jednotlivých skupín tohto majetku na celkovom obežnom majetku. Tvoria ju
nasledovné skupiny:

-

Výrobné zásoby

– všetky sa spotrebovávajú jednorázovo. Tvoria vstup do transformačného procesu. Bez ich

účasti by nebol možný transformačný proces. členenie:

o

základné suroviny a materiál

o

pomocné suroviny a materiál

o

palivá

o

nakupované polotovary

o

zásoby náhradných dielov

-

Nedokončená výroba

– predstavuje také produkty, ktoré vstupujú do výrobného procesu. Nie sú

materiálom, ale ešte nie sú hotovými produktmi schopnými predaja

-

Hotové výrobky

– sú to dokončené produkty z vlastnej výroby podniku. Tieto produkty sú určené na

realizáciu mimo podniku

-

Tovar na ceste

– vyfakturované, ale odberateľmi ešte nezaplatené tovary

-

Pohľadávky

– právne nároky podniku na očakávané platby za výrobky alebo služby. Podľa doby splatnosti

rozdeľujeme pohľadávky:

o

dlhodobé pohľadávky (dlhšia ako 1 rok)

o

krátkodobé pohľadávky (kratšia ako 1 rok) – napr. pohľadávky z obchodného styku, voči
inštitúciám, voči štátu, voči spoločníkom

-

Finančný majetok

– ten finančný majetok, ktorého doba splatnosti je kratšia ako jeden rok, na rozdiel od

finančných investícií. Tento majetok sa vyznačuje vysokou likvidnosťou (je bezprostredne obchodovateľný).

Patrí sem:

o

peniaze

o

ceniny

o

peniaze na bežných účtoch v bankách

o

krátkodobý finančný majetok, ako sú napríklad krátkodobé majetkové cenné papiere, dlhopisy
podniku

-

Ostatný obežný majetok

– vlastný obežný majetok. To je taký majetok, ktorý v podstate sa nedá zaradiť ani

do jednej z týchto skupín. Napr. drobný hmotný majetok.

Základnú legislatívu o úprave a evidencií, o štruktúre obežného majetku zachytáva zákon o

účtovníctve

.

Štruktúra obežného majetku môže obsahovať aj položku obstaranie.

Obstaranie obežného majetku

Je to postupné dodávanie materiálu, tovaru, finančného majetku od externých dodávateľov. Po dokončení

tohto procesu obstarania je zaradený do obchodovateľného portfólia podniku, alebo do spotreby alebo na sklad.
Podniky, ktoré majú výrobu vysoko materiálovo náročnú sú viazané v obstaranom materiály veľké objemy finančných
prostriedkov, tzn. že tento proces obstarania musí byť z hľadiska finančných tokov a z hľadiska efektívnosti podniku
dobre riadený.
Obežný majetok:

-

na základe analýzy využívania obežného majetku:

o

Hmotný



materiál



zásoby z vlastnej produkcie



tovar

o

Nehmotný



Pohľadávky



finančný majetok

-

Z hľadiska plynulosti výrobného procesu:

o

normovaný



Materiál



Zásoby z vlastnej výroby



Tovar

o

nenormovaný



Ostatné skupiny obežného majetku

Dynamická štruktúra bežného majetku predstavuje kolobeh obežného majetku. Kolobeh obežného majetku
predstavuje premeny obežného majetku cez ktoré obežný majetok prechádza v jednotlivých fázach svojho pohybu.
Fázy:

1.

Sféra obehu

– majetok má podobu finančných prostriedkov, zásoby

2.

Fáza výroby

- výrobné zásoby sa postupne transformujú do podoby čo môže byť nedokončená výroba alebo

výrobné zásoby

Proces neustále sa opakujúceho a súčasne prebiehajúceho kolobehu obežného majetku sa nazýva obrat obežného
majetku.

Fáza obehu

Fáza výroby

Finančné

Výrobné

Nedokončenná výroba

Hotové

Normovanie výrobného majetku je určenie optimálneho množstva obežného majetku hmotného charakteru podniku.
Výšku obežného majetku potrebnú v niektorej zložke obežného majetku vypočítame normovaním obežného majetku.
Výsledkom toho normovania bude normatív. Normatív obežného majetku predstavuje primerané, optimálne
množstvo peňažných prostriedkov, ktoré sú viazané v príslušnej forme obežného majetku. Celkový normatív obežného
majetku sa skladá z

parciálnych normatívov:

1. Normatív výrobných zásob

2. Normatív nedokončenej výroby

3. Normatív hotovej produkcie

Konštrukcia normatívu spočíva v tom, že tam bude časová norma a priemerná denná spotreba.

Časová norma predstavuje dĺžku obdobia v ktorej je niektorá zložka obežného majetku viazaná v konkrétnej

forme alebo konkrétnej podobe obežného majetku. (napr. zásoby, nedokončená produkcia alebo hotová výroba.)

Normatív výrobných zásob
- predstavuje priemerné množstvo peňažných prostriedkov, ktoré sú viazané vo výrobných zásobách. Tento normatív
sa skladá z:

-

Časovej normy

o

dc – dodávkový cyklus

o

pz – poistná zásoba

o

tz – technologická zásoba

-

Priemernej dennej spotreby

Normatív nedokončenej výroby
- vyjadruje množstvo peňažných prostriedkov, ktoré sú viazané v podobe nákladov na nedokončené výrobky.
Základné činitele, ktoré ovplyvňujú výšku normatívu nedokončenej výroby sú:

-

Časová norma

-

Priemerné denné množstvo nedokončenej výroby (priemerné denné náklady

k – koeficient narastania nákladov (vyjadruje pomer medzi maximálnym časom viazanosti v nedokončenej výrobe
a priemerným časom viazanosti nákladov v nedokončenej výrobe. Môže mať hodnotu od 0 po 1. Ak sa bude blížiť k 1
náklady budú narastať
C – dĺžka výrobného cyklu

Dn – denné náklady
Nj – náklady na jeden výrobok
Q – plánovaná výroba v kusoch
D – počet dní v sledovanom období

Normatív hotovej výroby
- vyjadruje množstvo obežného majetku viazaného v zásobách hotovej produkcie.

Oc – odbytový cyklus
Pe – počet dní prípravy pre expedíciu

Dhhp denná hodnota hotovej produkcie
Cj - cena za jeden kus výrobku
Q – plánovaná výroba v kusoch
D – počet dní v sledovanom období

Ukazovatele využitia obežného majetku

Tieto ukazovatele sledujú efektívnosť využívania obežného majetku a sú to:

-

Ukazovatele finančnej závislosti:

o

obratový cyklus peňazí

o

rýchlosť obratu

o

koeficient viazanosti

Všetky finančné ukazovatele sa vzťahujú na sledovanie využívania hmotného obežného majetku (zásoby,
nedokončená výroba a hotová produkcia)

-

Ukazovatele likvidity

– vyjadruje finančné hospodárenie podniku

Ľudské zdroje v

podniku

(5.4.2011)

-

súvisia s ľudskou prácou

-

predstavujú základný zdroj, zamestnanci podniku na všetkých úrovniach a od činnosti tohto zdroja závisí
efektívnosť a činnosť celého podniku

-

patrí do oblasti personálnej práce, riadenie ľudských zdrojov – realizuje sa prostredníctvom celého radu
činností, zabezpečuje ju útvar personálny.

Personálny útvar zabezpečuje tieto činnosti:

1. plánovanie pracovníkov – plánovanie potreby prac., kvalifikačné štruktúry prac., profesijné zameranie,
2.

získavanie a výber prac. – určenie výberu, vyhľadávanie

3.

rozmiestňovanie prac. – zadelenie na činnosti, na kt. majú predpoklady

4.

hodnotenie prac. a ich práce – zaradenie podľa prac. zaradenia, určenie metód

hodnotenia, podľa popisu práce

5.

odmeňovanie – môže mať pozitívny aj negatívny efekt, mali by byť určené presné

pravidlá,

6.

zabezpečenie kolektívneho vyjednávania – spolupráca so zástupcami zamestnancov

7.

tvorba a zabezpečenie podnikových sociálnych služieb – čistota a bezpečnosť na

pracovisku, zdravotná starostlivosť, kultúrne a športové vyžitie

8.

zabezpečenie spolupráce a komunikácie všetkých útvarov podniku

prostredníctvom informovania všetkých útvarov – je to súčasť podnikovej kultúry

Ľudská práca – je to vynakladanie psychických, fyzických schopností človeka na dosiahnutie cieľov podniku,
výsledkom vynakladania je prac. výkon – odovzdanie schopností, zručností....
Prac. výkon je závislí od rôznych faktorov, kt. môžeme rozdeliť do 2 skupín.

1. fyzické a duševné vlastnosti človeka – vek, nadanie, praktické skúsenosti, talent
2.

súbor faktorov, kt. ovplyvňujú prac. výkon – chuť a vôľa pracovať, je ovplyvnená

pomocou motivačných nástrojov.

Základná činnosť pers. manažéra je ovplyvňovať druhú skupinu faktorov pomocou motivačných nástrojov. Podľa
Woheho 4 skupiny faktorov: (spôsoby motivácie)

1.

výber pracovníkov

2.

prac. podmienky – tvorba,

3.

podnikové soc. služby

4.

systém nástrojov odmeňovania

Stanovenie potreby ľudských zdrojov

-

je to určenie alebo zistenie počtu zamestnancov, štruktúry zamestnancov, kt. sú potrební na splnenie
podnikových cieľov, túto štruktúru prac. v podniku rozdeľujeme do 2 zákl. skupín:

1.

výkonný pracovníci – robotníci, predavači

2.

technicko - hospodársky pracovníci – manažéri, úradníci, vedúci skladu

Pri určovaní potreby pracovníkov sa používa podrobnejšie členenie:

-

výrobný robotníci – priamo sa zúčastňujú výroby, ich výkon dokážeme normovať, pracujú v úkolovej alebo
časovej mzde

-

režimný robotníci – zabezpečujú obsluhu výrobných zariadení, nadstavovači, skladoví robotníci

-

manažéri – vrcholoví manažment (riadiaci prac.), strední manažment (majstri)

Metódy zisťovania pracovníkov

1. expertné (intuitívne) – založené na úsudku expertov, musia vychádzať aj z pragmatických údajov, informácie
o podmienkach, náročnosti
2. kvantitatívne metódy – určenie potreby na základe prepočtov, plánovaného výkonu, rozpočty, kalkulácie

K základným kvantitatívnym metódam patrí:

-

určovanie metódy robotníkov prostredníctvom metódy normohodín

-

metóda noriem obsluhy

-

metóda obsluhovaných miest

Metóda normohodín:

Qk
R= –––––

Fe . k

R – potrebný počet pracovníkov
Qk – potreba normohodín na plánovaný objem výroby
Fe – efektívny fond prac. času jedného pracovníka:
kalendárny fond – dni pracovného pokoja a štátom uznané sviatky = nominálny fond
nominálny fond – dovolenky, choroby, funkcie, školenia = použiteľný fond
použiteľný fond – absencie, časové straty = efektívny fond
k – koeficient plnenia výkonových noriem

Metóda noriem obsluhy:

D. z. h . No
R = –––––––––––

Fe

D – počet dní v kt. bude zariadenie v prevádzke
z – počet zmien za deň
h – počet hodín v zmene
No – norma obsluhy zariadenia: určuje počet prac. určitej kvalitikácie, kt. sú potrební k danému zariadeniu, na
jeho obsluhu

Získavanie ľudských zdrojov
Ako východisko sú informácie o potrebe prac. štruktúre, o zdrojoch prac. síl ( vonkajšie a vnútorné zdroje),
1.

krok – oboznámenie sa s predstavou podniku akého prac. potrebuje, presný popis

práce, prac. miesta, popis činností, osobnostné predpoklady (flexibilita, spoľahlivosť, organizačné schopnosti),

2.

krok – nábor a získavanie širokého okruhu pracovníkov

3.

krok – analýza schopností uchádzačov (testy)

4.

krok – rozhodnutie o výbere

Tvorba pracovných podmienok

-

je úlohou organizácie práce, využíva poznatky vied (psychológie), ide o tvorbu časových podmienok práce
a tvorbu prac. prostredia

-

časové podmienky práce: určujú dĺžku a štruktúru práce, formy striedania v podniku,

Základnou právnou normou je Zákonník práce, kt. stanovuje max. dĺžku prac. času, prac. týždňa, prac. režim,
prestávky, odpočinok, dovolenky. Prac. čas zamestnanca môže byť 40 hod/týždenne, v 2smennej prevádzke 38 a ¾
hodiny.
Prac. prostredie – faktory prac. prostredia môžeme rozdeliť na:
1.

faktory fyzikálne – osvetlenie, farebná úprava pracoviska, hluk, vibrácie, teplota, vlhkosť vzduchu

2.

faktory sociálno – psychologické – prístup k manažmentu, možnosť prac. vyjadriť sa k problémov,

monotónnosť práce, vysoké tempo práce, vysoké nároky na pracovníka, mobing

Podnikovo – sociálne služby: je to komplex činností, kt. podnik poskytuje svojim prac., rodinným príslušníkom, môžu
byť variabilné, môže ich poskytovať nad rámec svojich povinností, označujú sa ako zamestnanecké výhody (benefity),
môžu tvoriť motivačný faktor al. kompenzačný faktor (za sťaženú prácu). K zákl. podnikovým službám oblasti
starostlivosti o zamestnancov patrí starostlivosť o vzdelávanie zamestnanca.

Odmeňovanie

47. základným spôsobom je poskytnutie mzdy, je upravená právnymi normami (mzdové zákony, zákonník práce)
48. funkcie mzdy:
1. nákladová – mzda ako cena práce je súčasťou podnikových nákladov a svojim objemom ovplyvňuje
podnikové náklady
2. stimulačná (motivačná) – slúži ako motivačný nástroj na zvýšenie výkonu zamestnanca
3. sociálna funkcia – zo štátnej sociálnej politiky, rodinnej politiky

Mzda - je cenou práce, ktorá je výsledkom fungovania trhu, vzťahom medzi dopytom po práci a ponukou práce
Formy mzdy:
1. základné mzdové formy
- časová mzda: stanovuje sa ako hodinová, týždenná, mesačná. Je jednoduchá, pre pracovníkov zrozumiteľná
a administratívne menej náročná. Nevýhodou je, že nestimuluje pracovníkov ku zvyšovaniu výkonu.
- úkolová mzda: priamo závisí od skutočného výkonu, je vhodná na odmeňovanie robotníkov.
- akordná mzda: je druhom úkolovej mzdy. Používa sa v skupine, kde sú pracovníci odmenení za ucelenú časť
výrobku alebo diela, s uvedením termínu ukončenia práce. Zárobok sa rozdeľuje podľa vopred dohodnutých pravidiel.
- podielová mzda: uplatňuje sa v obchodných činnostiach, alebo v niektorých službách. Závisí od predaného
množstva alebo poskytovanej služby, určí sa % vopred.
- zmiešaná mzda: kombinácia časovej a úkolovej, resp. časovej a podielovej mzdy.
- zmluvná mzda: (manažérska) dohodnutá mzda medzi zamestnávateľom a zamestnancom
- naturálna mzda: umožňuje ju zákon o mzde, poskytuje sa len so súhlasom zamestnanca.
Časť mzdy je hradená formou výrobku, služby...
2. dodatkové mzdové formy:
- prémie: viažu sa na splnenie určitého ekonomického ukazovateľa, majú vopred danú sadzbu. Môžu byť
individuálne/skupinové.
- odmeny: sú poskytované k časovej alebo úkolovej mzde, buď periodicky alebo jednorazovo. Poskytujú sa za
splnenie menovitých úloh.
- osobné ohodnotenie: % základnej mzdy alebo platu, na základe hodnotenia výkonu pracovníka
- podiely na HV: najčastejšie podiel na zisku po uzavretí výsledkov hospodárenia podniku.
- zamestnanecké akcie: doplnková forma, zvyšuje sa ňou výkon pracovníka, lebo je motivovaný na výsledkoch firmy.

(12.4.2011)
Z hľadiska sledovania ľudských zdrojov sledujeme účinnosť práce – produktivita práca, je to základný ukazovateľ
sledovania využiteľnosti ľudských zdrojov v podniku.
Produktivitu práce možno merať:
1. priama metóda

Q

PP= –––––

T

Q – objem produkcie, celkový výstup výroby
T – čas, množstvo vynaloženej práce

2. nepriama metóda

T

t = ––––––

Q

t – prácnosť

Objem produkcie Q môžeme merať

1. v hotových výrobkoch (naturálnych jednotkách – kusy, litre, kg),
2. v hodnotových jednotkách (objem produkcie, meranie výkonu, pridanej hodnoty)
3. v pracovných jednotkách (tento ukazovateľ vyjadruje aké množstvo práce, doba, prac.čas)

Podľa toho v akých jednotkách vyjadrujeme Q rozlišujeme:

1. peňažné ukazovatele
2. naturálne ukazovatele
3. pracovné ukazovatele

Faktory, kt. ovplyvňujú úroveň produktivitu práce

1. prácnosť produkcie: tento vzťah je nepriamo úmerný, ak prácnosť klesá PP stúpa (moderné technológie,

automatizácia, organizácia prac. procesu)

2. zmena sortimentu výroby (voľba sortimentu výroby): orientácia na takú výrobu, kt. je menej prácna, kde je

nízky podiel živej práce

3. dokonalé využitie prac. času (znižovanie absencii, zdokonalenie organizácie práce, časové straty,

znižovanie nepodarkovosti)

4. zlepšovanie kvalitatívnej štruktúry prac.: kvalifikácia, odbornosť, znižovanie fluktuácie prac., zlepšenie

prac. podmienok

5. zlepšovanie (optimalizácia) kvantitatívnej a kvalitatívnej štruktúry investičného majetku
6. zlepšovanie kvalitatívneho využitia materiálu surovín, odhaľovanie rezerv vo využívaní materiálu

a surovín

7. prístup manažérov, kvalita manažérov

Produkčná činnosť podniku

-

pod produkčnou činnosťou rozumieme časť transformačného procesu, kt. predstavuje premenu podnikových
produkčných faktorov (vstupov na výstupy), výsledkom tejto produkčnej činnosti je produkt, kt. môže mať
materiálnu alebo nemateriálnu podobu (výrobok alebo služba).

Táto činnosť je najdôležitejšia činnosť podniku, lebo ovplyvňuje samotné fungovanie podniku. Závisí od toho
konkurencie schopnosť podniku.

Tento proces členíme z viacerých hľadísk:

1. podľa výrobného programu: z tohto hľadiska sledujeme, ako sa jednotlivé výr. procesy podieľajú na tvorbe

výstupov.

V rámci toho hovoríme o hlavnom výr. procese, kt. predstavuje súhrn operácií, kt. výsledkom je zmena akosti
surovín, mení sa podstata, substancia, suroviny priamo vstupujú do výrobkov. Pomocný výr. proces pomáha
realizovať výrobu výrobkov (výroba pomôcok potrebných vo výrobnom procese). Vedľajší výr. proces zabezpečuje
všetky druhy energie. Pridružený výr. proces v rámci neho sa realizuje výroba takých výrobkov, kt. bezprostredne
nesúvisia s výrobných plánom (výroba obalov)

2. podľa zložitosti výrobkov: členíme výrobný proces na
-

jednoduchý – je charakteristický tým, že sa vyrábajú výrobky z jedného druhu materiálu, je to menej náročný
proces aj z hľadiska organizácie

-

zložité výr. procesy – ide o kombináciu materiálov, môže sa skladať z čiastkových výr. procesov, z kt. sa
vyrábajú komponenty

3. podľa miery účasti človeka a techniky:

a) prírodné procesy – východiskom je materiál, surovina, kt. sa mení pod vplyvom prírodných síl

b) z hľadiska techniky: automatické procesy, ide o účasť človeka al. techniky, al. môže to byť aj bez

priameho vplyvu človeka teda len za účasti techniky – vysoká miera automatizácie. Suroviny a materiál sa menia
na výrobky pôsobením strojov.
4. podľa použitej technológie: dochádza vo výr. procese ku kvalitatívnym zmenám (technologické procesy,

chemické procesy, mechanické, ťažobné, energetické)

5. podľa opakovateľnosti výroby, skladby výrobkov: je to členenie výr. procesu na základe výr. fáz (cyklov)

1. predvýrobná fáza (predzhotovujúca)
2. zhotovujúca fáza
3. dohotovujúca (dokončovacia) fáza

Z hľadiska opakovateľnosti výr. proces poznáme cyklický, necyklický, pretržitý, nepretržitý.

Produkt a jeho tvorba
Výsledkom výr. procesu môže byť produkt al. služba – môžu to byť aj polotovary.
Hotové výrobky – produkt, kt. sa vyznačuje tým, že už má funkčné náležitosti, je použiteľný, môže ísť do konečnej
spotreby, nejde na ďalšie spracovanie.
Polotovary – sú produkty, kt. samé o sebe nie sú funkčné, tvorí vstup do výrobného procesu (ďalšia etapa výr.
procesu).
Služba má nehmotnú podobu, uspokojuje spotrebiteľa už svojím priebehom. Považuje sa za výsledok výr. procesu.
Z hľadiska funkčnosti rozumieme schopnosť plniť požadované funkcie – z toho pohľadu jadro výrobku predstavuje
základný úžitkový efekt toho výrobku. V tomto jadre výrobku je väčšinou zhmotnená funkčnosť výrobku.
Okrem jadra výrobku rozlišujeme rozšírený výrobok, kde zahrňujeme dizajn, obal, značku, spôsob vyhotovenia
výrobku.

Zákonitosti výrobného procesu

Patrí tu:

1. proporcionálnosť: znamená kvalitatívnu vyťaženosť medzi jednotlivými zložkami výrobného procesu

(medzi jednotlivými operáciami, medzi fázami VP)

2. rytmickosť: znamená, že v rovnakých časových intervaloch sa vynaloží rovnaké množstvo jednotlivých

druhov výrobných faktorov a dosiahneme tak rovnaké alebo vzrastajúce množstvo výroby. Význam –
rovnomerné plnenie dodávok, ovplyvňuje to rentabilitu ide o racionálne využívanie výrobných faktorov

3. paralelnosť: súbežnosť, predstavuje možnosť, že vo výrobnom procese môžu súčasne prebiehať rozdielne

činnosti, skracuje sa dĺžka prac. cyklu (rovnomerné plnenie dodávok, ovplyvňuje to rentabilitu, pretože ide
o racionálne využívanie výr. faktorov

4. nepretržitosť: je prejavom uplatnenia proporcionality, rytmickosti a paralelnosti vo výr. procese. Najvyšším

stupňom nepretržitosti je kontinuálna výroba.

Typy výroby
Pod typom výroby rozumieme súhrn technologických znakov výroby, kt. vyplývajú z charakteristických čŕt a technol.
funkcie vyrábaných výrobkov. Zvolený typ výroby ovplyvňuje celkovú výr. činnosť podniku v týchto oblastiach:

1. voľba technológie
2. organizáciu výr. procesu
3. kvalifikačnú štruktúru prac.
4. konštrukčnú a technologickú prípravu výroby

Zákl. znakom pre vymedzenie jednotlivých typov výroby je miera opakovateľnosti výroby. Na základe tohto znaku
poznáme tieto typy výroby:

1. hromadnú: taká výroba, kde prevláda výroba jedného alebo malého počtu výrobkov vyrábaných vo veľkých

množstvách, je tu vysoká miera opakovateľnosti, vysoký stupeň stálosti výrobného programu, vysoká miera
využitia špeciálnych výrobných zariadení. Ďalšie znaky: dokonalá deľba práce, vysoká úroveň organizácie
deľby práce, vysoký stupeň automatizácie, vysoký stupeň technickej prípravy výroby.

2. sériovú: uplatňuje sa vo výr. podnikoch ako najčastejší typ výroby. Znaky: zhotovovanie viacerých výrobkov

za sebou v obmedzenom počte. Obmedzený počet – séria môže prebiehať na rovnakých alebo rôznych
výrobných zariadeniach. Hlavné črty sériovej výroby môžeme charakterizovať – výrobkov svojim
charakterom sa podobá na hromadnú výrobu, ale vyrába sa v obmedzených množstvách sériách. Technická
príprava výroby nemusí byť taká podrobná ako u hromadnej výroby. deľba práce sa uplatňuje v menšej miere,
univerzálnosť strojov a zariadení, nižšia produktivita práce, technická technologická základňa je na nižšej
úrovni. Z hľadiska opakovateľnosti ju môžeme členiť – veľkosériovú, strednosériovú a malosériovú.

3. kusovú: zákl. znakom je neopakovateľnosť, prípadne opakovateľnosť po nejakom dlhom časovom odstupe

(výroba lodí, turbín). Jednotlivé hotové výrobky sa významnou mierou od seba líšia, technická príprava je
veľmi náročná, rozsiahla, ale aj nákladná (obmena strojov a technológií, veľmi nízka produktivita práce,
vysoké výrobné náklady, rôzne druhy kvalifikácie prac.)

Výrobný program
Predstavuje súhrn úžitkových hodnôt výrobkov alebo služieb určitej sortimentnej skladby, ale aj kvality, kt.
podnik v určitom období vyrába alebo poskytuje. Vo všeobecnosti výr. program má spĺňať tieto predpoklady –
aby bol podnik na trhu konkurencie schopný, aby efektívne využíval produkčné výr. faktory. Z hľadiska tvorby
výr. programu je potrebné vypracovať výr. plán a plán odbytu a určiť výrobnú alebo produkčnú kapacitu podniku.
Pod PKP označujeme možný objem výroby v určitom požadovanom sortimente a kvalite za využitia danej
štruktúry podnikových výr. faktorov. Produkčná kapacita môže byť maximálna ak podnik využíva modernú
techniku, kvalitné prac. sily, suroviny, materiál. Výšku produkčnej kapacity podniku zisťujeme na základe
kapacitných prepočtov. Pre určenie produkčnej kapacity a pre zistenie kapacitných prepočtov je potrebné poznať
meracie jednotky produkčnej kapacity, množstvo a štruktúru podnikových prostriedkov, využiteľný časový fond
strojov a zariadení a kapacitnú normu.