Prednášky

Psychológia

-vznikla na konci 19 storočia (1879)
-psychológia - veda o duši
-skladá sa z 2 gréckych slov: psyché(duša), logos(reč, veda)
-musí spĺňať 3 podmienky: - musí byť jasné o čom veda je, teda čo je predmetom psychológie
- musí mať svoje metódy, skúsenosti, spracovanie dát
- musí nám to na niečo v živote byť - oblasť aplikácie

Vymedzenie predmetu psychológie:
-je to veda o psychickej regulácii správanie sa jednotlivca
-je to veda o správaní a prežívaní jednotlivca

-regulácia človeka : biologická - s tou sa narodíme(medicína, biológia)
sociálna determinácia - regulácia (sociológia)
psychická - vonkajšie prejavy človeka (psychológia)

-jednotlivec - jedinec, človek - biologická bytosť
- osoba, indivíduum - nepoužíva sa, hodnotím

-prežívanie - vnútorné pocity: poznávacie procesy
emocionalita človeka
motivácia
charakteristiky osobnosti

-správanie - je výstup v systémovom ponímaní človeka - úkon, práca, výkon vonkajších
prejavov, patrí sem komunikácia, výraz aj pohyb

-každý človek sa na vlastnej každodennej skúsenosti môže presvedčiť, že žije v realite, ktorá
sa člení:
*na realitu psychickú - prejavuje sa ako vnútorný svet človeka, svet jeho citov, vedomostí,
motívov, vôle, myšlienkových procesov
*na realitu fyzickú - prezentuje sa ako svet predmetov, vecí a situácii prostredia, v ktorom
človek žije, a ktoré sa kvalitatívne výrazne odlišuje od vnútorného sveta človeka

Metódy:
-pozorovanie: sebapozorovanie (introspekcia) je to metóda sebapoznávania
pozorovanie iných (extrospekcia) - zozbieranie údajov musí byť plánovité,
systematické a presné
-experiment: najvedeckejšia, najexaktnejšia metóda, ktorá sa uplatňuje v širokej oblasti
vedných disciplín. V psychológii ho môžeme charakterizovať ako:
-cieľavedomé vyvolávanie javu, t.j, že experimentátor nečaká až sa mu naskytne príležitosť
-kontrolu všetkých možných okolností, ktoré by mohli vplývať na sledovaný jav
-ako možnosť plánovite a systematicky meniť podmienky v ktorých experiment prebieha
-možnosť opakovania experimentu

-rozhovor: psychológ pomocou dobre premyslených otázok získava údaje, ktoré sú
podkladom pre utvorenie si obrazu o povahe človeka, o jeho postojoch, názoroch...

1

-dotazník: obsahuje rad štandardných obvykle natlačených otázok, mal by byť anonymný
a otázky by nemali byť príliš dôverné, buď sa vyberá z odpovedí, odpovedá áno, nie, alebo
vyjadruje vlastný postoj.

-psychotesty: psychodiagnostické metódy - rozdiely medzi ľuďmi
-testy výkonové: inteligenčné testy, testy pozornosti, testy pamäti
-dotazníkové testy: zisťovanie osobnostných charakterov
-projektívne testy
-psychodráma
-sociodráma
-sociometria
-analýza činností a výtvorov: písmo, kresba

Oblasť aplikácie
-asi 60 oblastí psychológie

základné psych. vedy

špeciálne psych. vedy

Aplikované psych. vedy

všeobecná psychológia
(základy)

zoopsychológia
(ako predchodcovia človeka)

pedagogická psychológia

psychológia vývinová
(aj prenatálne obdobie)

porovnávacia psychológia
(rozdiely medzi zoo a ľuďmi)

manažérska psychológia

sociálna psychológia

psycholingvistika
(skúmanie reči)

vojenská psychológia

psychológia osobnosti

psychopatológia(duševné ochorenie,
poruchy psych. oblasti)

policajná psychológia

patopsychológia( psych. ľudí
postihnutých, chronicky chorých)

psychológia trhu

psychológia reklamy

psychológia umenia

inžinierska psychológia
(človek-stroj)
enviromentálna psychológia
(urbanizmus, zástavba obydlí)
psychológia práce(ako vyberať
z-cov a umiestnenie)

kriminalistická psychológia

súdna psychológia
(forenzná)

poradenská psychológia

klinická psychológia (psych.
poruchy a práca s nimi)
psychoterapia (spolupracujú
s psychológmi)

2

Vznik a vývoj psychológie

-vznikla v roku 1879 v Nemecku ( v Lipsku), zakladateľ bol Wundt
-hovoril o stránke psychiky o ktorej sa dá rozprávať - vedomie

Škola

Predmet skúmania

Motódy

elementárna psychológia
(psychofyzika)
WUNDT
WEBER, FECHNER

vedomie, poznávanie
poznávacích procesov

vyjadrenie vzťahov medzi
podnetmi a pocitmi

experimentálne,
sebapozorovanie

experiment

psychoanalýza
FREUD
ADLER, JUNG

hovorí, že psychológia je veda
o nevedomí

asociačný experiment
hypnóza
analýza snov

behaviorizmus (vychádza
z fyziológie) zakladateľ je
WATSON, .JAMES a nástup.
SKINER, HULL

veda o správaní
vyvinul schému S-R
s(stimul, podnet), R(reakcia)
Watson odmietol vedomie

experiment
pozorovanie
meranie

neobehaviorizmus
HULL

schéma S-O-R
O-organizmus, osobnosť
a nazvali medzerné premenné
veľkosť potreby

-na začiatku:
Sovietska psychológia:
SETSCHENOV - skúmal nervový systém, vegetatívne nervstvo a rozdelil ho na dostredivé
a odstredivé
PAVLOV - získal Nobelovu cenu za podmienený reflex(pes, miestnosť, svetlo)
(Lurijen, Leontiev, Vygotskij-uplatnil princíp hist.prístupu k vysvetľovaniu ľudskej psychiky,
Talesinová)
HELMHLOZ - ako rýchlo sa šíri vzruch

Tvarová psychológia(Gestalt)
-predstavitelia KOFFKA, KURT LEWIN, KÖHLER
-obohatila teóriu učenia, vnímania
-učenie AHA -efekt - heuréka
-pod pojmom tvar rozumejú útvar, ktorý má svoju kvalitu, za zakladateľa tohto smeru
v Nemecku sa považuje M.WERTHEIMER

Humanistická psychológia
-každý človek je jedinečný, viera v človeka a jeho schopnosti
-predstavitelia: A.MASLOW: venoval sa štúdiu zdravých ľudí, kt. žili svoj život skutočne
všestranne a naplno. Postupne vytvoril vlastnú koncepciu normality a určil jej hlavné prejavy
C.ROGERS: bol presvedčený o tom, že každý človek sa môže vo vhodnom prostredí celkom
prirodzene rozvíjať ako zdravá a spoločensky konštruktívna bytosť

Transcendentálna psychológia
-zaoberá sa duchovnom, prekračuje rámec(človek-vesmír)zaoberá sa zmyslom života, vierou

3

Psychoanalýza - FREUD
-narodil sa na Morave, presťahovali sa do Viedne, bol žid
-vyštudoval medicínu, skúmal mozog, hystériu, psychiatriu, otvoril si ambulanciu
-skúmal osobnosť

ID-ono, jadro osobnosti
energia (libido -sexuálna túžba) sa uvoľňuje
EGO - ja
Super EGO- nadja -normy, pravidlá

psychoanalýza- je to terapia, ktorú vykonáva psychiater počas sedenia, pacient sedí alebo leží
v pohodlnej polohe mimo zorného psychiatra

-ľadovec- špička je vedomie
-pod hladinou nevedomie
-človek o svojom nevedomí nevie rozprávať preto sa využíva hypnóza -analýza snov
-podľa Adlera je libido túžba po moci

Poznávacie procesy

-sú to všetky procesy, aby človek poznával javy okolo seba a na základe toho reagoval
-výsledkom procesu poznávania je poznanie
-poznávanie sa vo všeobecnosti vymedzuje ako proces utvárania obrazu sveta vo vedomí
človeka

1.skupina - nižšie poznávacie procesy -základ senzorické procesy - pociťovanie, vnímanie
2.skupina - vyššie poznávacie procesy predstavivosť(imaginárne procesy) - pamäť, pozornosť
3.skupina - najvyššie poznávacie procesy - myslenie, reč

Pociťovanie:

-základné informácie o jednotlivých vlastnostiach predmetov, vecí alebo javov a o zmenách
v organizme človeka získavame prostredníctvom sústavy orgánov, ktoré sa označujú ako
analyzátory. Výsledkom ich činnosti sú pocity.

-pocit je bezprostredný odraz jednotlivých vlastností predmetov, vecí alebo javov, ktoré
pôsobia na zmyslové orgány (receptory) človeka

Čuch
-podnetom sú veľmi drobné čiastočky chemických látok šíriace sa vzduchom, nervové
zakončenie sa nachádza v nosovej sliznici, čuchové centrum je za uchom
3 základné kategórie: - vône (príjemné)
- pachy (nevzbudzuje odpor)
- zápachy (vzbudzujú odpor)

4

super
EGO

EGO

ID

W. Henning rozlišoval vône - živicové alebo balzamové (kadidlo, terpentín)
- ovocné (ovocné šťavy)
- hnilobné (sírovodík, uhľovodík)
- kvetinové (jasmín)
- korenisté (muškát, rasca, korenie)
- prismudnuté (prihorené, tér)
-vône sa používajú aj na aromaterapiu, vyvolávajú emocionálne ladenie
-dolný podnetový prah - ak je veľmi slabá koncentrácia, neregistrujeme ju
-horný podnetový prah - najvyššia koncentrácia, ktorú registrujeme
-nad tým: bolesť, odpadnutie

-adaptácia - na niektoré podnety si zvykáme, charakteristické pre všetky receptory
-poruchy - napríklad pri prechladnutí, môže sa vyskytnúť aj trvalá strata čuchu - arosmia

Chuť
-chuťový podnet vzniká tak, že chemická látka, rozpustená v ústach pôsobí na chuťové
receptory, no musí mať tiež svoju intenzitu.
-analyzátor je jazyk, chuťové poháriky
-rozlišujeme chute: sladká(špička jazyka)
slaná (po bokoch jazyka)
kyslá (po bokoch, okraj jazyka)
horká (vzadu)
-poruchy - ak zjeme niečo horúce tak ju nerozlišujeme, angína - nechuť, znehodnotené
chuťové poháriky

Zrak
-dáva možnosť orientovať sa v priestore
-receptorom zraku je oko, elektromagnetické vlnenie ide cez zrenicu, ktorá sa rozširuje alebo
zužuje, lúče sa lámu cez šošovku a odráža sa od sietnice
-tyčinky - rozmiestnené na okrajoch sietnice, sú citlivé na intenzitu svetla, nereagujú na farbu
-čapíky - rozmiestnené uprostred sietnice, umožňujú farebné videnie

-obraz na sietnici je otočený
-nervovou dráhou ide signál do mozgu, je prekrížený(ľavé oko, pravá hemisféra)
-slepá škvrna - nie sú nervové zakončenia, nevidíme nič
-žltá škvrna - najlepšie vidíme

-rozlišujeme: farba, jas, sýtosť farby
-teplé farby : červená, oranžová, žltá
-studené farby : zelená, modrá (ukľudňuje)

Poruchy čapíkov:
-farbosleposť: - úplná, vidíme odtiene sivej
- čiastočná Daltonizmus ľudia si mýlia modrú a žltú
modrú a zelenú
červenú a zelenú
-šeroslepota - prejavuje sa v zníženej alebo úplne vypadnutej citlivosti za šera, porucha jasu
-vrodené poruchy
-krátkozrakosť(dobre vidíme na krátko), ďalekozrakosť -obraz pred a za sietnicou

5

-ženy majú jemnejší farbocit, zorné pole -ústredné, periférne
Sluch
-receptorom je ucho
-ušnice prijímajú zvukové vlny šíriace sa vzduchom, prechádzajú vnútorným uchom,
zvukovodom k bubienku, ku kladivku.
-vnútorné ucho - slimák: krátke a dlhé nervové zakončenia, nesú signál do mozgu
-rozlišujeme tón vysoký a nízky, intenzitu tónu(v decibeloch),
spájajú sa a ak sú - harmonické tak to sú melódie, akordy

- disharmonické - vyrušujúce, hrmoty, pazvuky

-šum - dotvára prostredie alebo ruší iný zvuk

-ku základným vlastnostiam zvukov patrí: - výška - závisí od počtu kmitov za sekundu
- sila - závisí od kmitu zvukovej vlny
- farba - pr. 1 hudobný tón na rôznych nástrojoch
-poruchy - nedoslýchavosť
- pri prechladnutí dunenie
- nepočujúci, porucha sa prenáša aj do reči - hluchonemí

Hmat
-analyzátory sa nachádzajú v podkožných tkanivách - pokožka
-nervové zakončenia - telieska pod povrchom tela, najcitlivejšie sú končeky prstov a najmenej
sa ich nachádza na chrbte
-tlak na receptory: rozlišujeme dotyky ľahké, ťažké, pichnutie, bodnutie, chladné, teplé, tlak
-bolesť - tlak na 1 miesto - horná hranica

Vnútornostné pocity:
-pocity polohy a rovnováhy : podnetom sú zmeny polohy a rovnováhy celého tela, alebo jeho
jednotlivých častí, pričom každý aktívny pohyb je vyvolaný kontrakciou svalov

-orgánové pocity : signalizujú stav a činnosť orgánov, ak niečo nie je v poriadku tak cítime
tlak, teplo, bolesť, ak je všetko v poriadku tak žiadne informácie neprichádzajú

-poruchy rovnováhy : ak človek pije, alebo ako následok šoku

Pocity bolesti:
-psychické zážitky pri pociťovaní bolesti môžu byť rôzne, rozlišujeme bolesť bodavú,
pichľavú, pálčivú, tupú, trhavú
-pocity bolesti opisujeme veľmi ťažko

Vnímanie (percepcia)

-poznávací proces, ktorého výsledkom je vnem
-vychádza z pociťovania
-je to bezprostredný odraz vlastností predmetov a javov ako celku, ku ktorému pristupuje
minulá skúsenosť

-vnímanie podmieňuje: vrodená vybavenosť organizmu (stavba tela, funkčnosť)
individuálny spôsob prežívania (podmienený motiváciou, postojmi)
minulá skúsenosť a doterajšie poznatky každého človeka

6

Druhy vnímania:
-vnímanie tvaru a veľkosti
-vnímanie priestoru a vzdialenosti
-vnímanie hĺbky
-vnímanie času
-vnímanie pohybu
-sociálne a medziľudské vnímanie

-najviac vnímame na základe zraku a zvuku
-vnímanie je výsledkom učenia sa

Vnímanie tvaru a veľkosti predmetov:
-Gestalt psychológia - najvýznamnejšie objavy pri vnímaní - Kurt Levin, Kofka, Köhler
-zaoberala sa otázkami figúry a pozadia
-figúra je všetko to čo vystupuje a má výrazné kontúry
-pozadie - to čo dotvára figúru
-maskovanie - zastierame kontúry a obrysy figúry

-tvar a veľkosť predmetov vnímame pomocou zraku alebo hmatu, dôležitú úlohu zohráva
minulá skúsenosť
-pri vnímaní sa prejavujú aj ďalšie zákony, ktoré ovplyvňujú výsledok:
1)zákon podobnosti - podobné prvky spájame do figúr, napr. body vnímame ako línie
2)zákon blízkosti - blízko ležiace línie spájame do figúry
3)zákon uzavretosti - orámované plochy vnímame ako figúry
4)zákon hladkého priebehu - máme tendenciu vidieť línie neporušene
5)zákon skúsenosti - pri abstraktných obrazoch sa pokúšame vyčleniť figúru ako niečo známe

Vnímanie priestoru a vzdialenosti:
-je veľmi zložitý proces, zúčastňuje sa tu zrak, sluch a kinestické ústrojenstvo
-pri vnímaní v priestore má významnú úlohu naša skúsenosť, preto je vnímanie u detí také
obtiažne a nepresné.

-skúsenosti, ktoré nám pomáhajú orientovať sa v priestore sú:
1)lineárna perspektíva - predmety sa nám zdajú menšie a tesnejšie pri sebe, ak sú vzdialené
2)štrukturálna perspektíva - s rastúcou vzdialenosťou je štruktúra povrchu menej zreteľná
3)atmosferická perspektíva - pri znečistenom vzduchu, dyme vidíme objekty málo zreteľné
4)svetlo a tiene - z charakteru tieňa usudzujeme na hĺbku, tieňovaním sa dosahuje
priestornosť, napr. tieň dodáva kruhu obraz gule
5)relatívna veľkosť - ak poznáme veľkosť niektorých predmetov, tak usudzujeme na veľkosť
ostatných predmetov

Vnímanie hĺbky:
–skutočnosť, že vidíme oboma očami nám umožňuje vnímať hĺbku, hovoríme o binekulárnom
videní
-experimenty, ktoré sa v tejto oblasti uskutočnili smerovali k záveru, že pri vnímaní hĺbky sa
uplatňujú komponenty vrodené teda fyziologické danosti oka, pohyby očných svalov,
akomodácia šošovky a komponenty pochádzajúce zo skúsenosti.

7

Vnímanie času:
–základ tvorí pamäť, súvislosť minulého a prítomného je predpokladom pre vnímanie času
a umožňuje chápať časovú následnosť
-človek nie je schopný vnímať kratší časový úsek ako 1/18 sekundy, túto skutočnosť využíva
film, kde kratšie časové expozície splývajú a vyvolávajú dojem pohybu - ide o vnímanie
časovej následnosti

-odhad času závisí tiež od činnosti, ktorú vykonávame - ak robíme niečo zaujímavé tak nám
čas ubehne rýchlo, no ak je to nezaujímavé tak sa čas naťahuje

-odhad času, tvaru, veľkosti sa vekom zhoršuje

Vnímanie pohybu:
- experimentálne zistenia hovoria, že pohyb môžeme vnímať ak:
1)predmet dosiahne určitú rýchlosť - nekážeme vnímať veľmi pomalé pohyby, napr. pohyb
hodinových ručičiek
2)predmet neprekročí určitú rýchlosť - ak ju prekročí, vnímame len počiatočnú a konečnú
fázu pohybu
3)predmet je dostatočne osvetlený

Sociálne vnímanie:
-rozliční ľudia vnímajú tú istú udalosť rozdielne
-je to poznávanie človeka človekom, je to súčasť sociálneho styku
-k sociálnemu vnímaniu pridávame aj to, že chceme človeka poznať
-robíme premisy podľa správania sa(usmieva sa - je šťastný), na základe toho produkujme
veľa chýb(plače a je šťastný)

-chyby sociálnej percepcie
1)haló efekt - 1dojem je náš postoj k človeku, keď ho prvý krát vidíme a vyvára sa za pár
sekúnd, vyhodnotenie má emocionálny náboj (páči, nepáči), sympatický sú nám ľudia,
ktorých vôňa je harmonická s našou a opačne
-pach tiež závisí od toho či sme ženy, či muži a tiež od rasy
-tento efekt sa udržiava asi pol roka

2)druhou chybou sú predsudky - sú to postoje v ktorých nám chýbajú informácie (slováci
-závistliví, smutní), príslušnosť k ideologickým skupinám (náboženstvo)
-deformácia povolania - vojaci, učiteľky

-sociálne učenie - správanie sa v sociálnom prostredí - byť ticho, jesť, prejavy lásky

Geometricko-optické klamy
-je založené na chybnej interpretácii jednotlivých pocitov, využíva sa v obliekaní alebo pri
dizajne
-reverzibilná figúra - figúra, ktorá sa prevracia, mení
-perspektívu vnímame na základe skúseností

8

Pamäť a učenie

-pamäť- považujeme za základnú vlastnosť živých organizmov, jej zmyslom je uchovanie
individuálnej skúsenosti
-pri výskume pamäti vzniklo veľa prác a teórii no k priekopníckym prácam patrí kniha
H. Ebbinghausa „O pamäti“
-pamäť môžeme chápať ako odraz predošlej skúsenosti vo vedomí človeka, ktorý tkvie
v zapamätaní, uchovaní a následkom vybavení alebo rozpoznaní toho, čo už prv vnímal,
prežíval, robil, alebo jednoducho - čo sa naučil

Teórie pamäti:
-fyzikálne teórie: sa zvyčajne označujú aj ako teórie neurónových modelov. Proces utvárania
a nasledujúca aktivizácia týchto modelov tvorí mechanizmus zapamätávania, podržania
a vybavovania.
-biochemické teórie: považujú za nositeľa genetickej (dedičnej) pamäti deoxyribonukleovú
kyselinu (DNK). Proteíny a ribonukleová kyselina (RNK) sa zase považujú za základ
autogenetickej, individuálnej pamäti.
-fyziologické teórie: schopnosť nervovej sústavy uchovávať a oživovať pamäťové stopy po
zmenách, ktoré vyvolávajú podnety z psychických a psychomotorických procesov, sa
považuje za základ pamäti.

Druhy pamäti
-vizuálna pamäť- prejavuje sa v schopnosti podržať, poznať alebo reprodukovať vizuálne
prezentovaný materiál
-pamäť pre idey- schopnosť reprodukovať predtým prezentované idey a myšlienky
-pamäť pre významy- schopnosť zapamätať si zmysluplné súvislosti medzi prvkami istého
materiálu
-pamäť pre časové usporiadanie- schopnosť zapamätať si postupnosť v ktorej sa objavia
udalosti

1)rozdelenie a vymedzenie pamäti podľa charakteru psychickej aktivity prevládajúcej
v činnosti:
-pohybová pamäť: zapamätávanie si pohybov, je základom formovania praktických
pracovných, športových návykov, návykov chôdze, písania...
-emocionálna pamäť: zapamätávanie si citov, emócii
-názorná pamäť: pamäť na predstavy, obrazy prírody a životy, vôní, zvukov a chuti
-slovno-logická pamäť: obsahom pamäti človeka sú jeho myšlienky

2)rozdelenie pamäti podľa charakteru celkovej činnosti:
-pamäť úmyselná(zámerná)-je často organizovaná s cieľom niečo si zapamätať
-pamäť neúmyselná(mimovoľná)-bez úmyslu si vštepuje do pamäti psychické zážitky

3)podľa dĺžky, upevňovania a podržania materiálu sa pamäť v období počítačov delí:
-senzorická- informácia sa udržuje v pamäti veľmi krátko, aby sa uskladnila musí byť na ňu
zameraná pozornosť
-krátkodobá pamäť- informácia uchovávajúca sa krátko a buď sa použije alebo je prenesená
do dlhodobej pamäti a následne sa zakotví alebo vymizne
-dlhodobá pamäť - permanentná pamäť s rezistenciou proti zabúdaniu, sú tu uložené
vedomosti z oblasti prírody, umenia, technológii, jazykov, lit. alebo historických a iných
údajov.

9

Kódovanie- tu znamená proces pochopenia slova z hľadiska rozdielnych aspektov, alebo
koncepčných psychologických dimenzií. Tieto operácie môžu prebiehať vedome aj
podvedome
Tulving so spolupracovníkmi rozdelil pamäť na:
-sémantickú- súvisí s udržiavaním informácii, ktoré sú nevyhnutné na používanie jazyka.
Informácie sú pritom organizované podľa sémantických vlastností a vzťahov, akýkoľvek
nový pojem ukladaný do tohto systému bude spojený s ostatnými pojmami, ktoré majú
rovnaké sémantické vlastnosti, to znamená, že v sémantickej pamäti môžu vzniknúť spojenia
zovšeobecňujúce udalosti, ktoré človek nemusel nikdy prežiť.
-epizodickú- umožňuje ukladanie získaných informácii a ich časových vzťahov v subjektívne
prežívanom čase. Pre túto pamäť je príznačné to, že uskladnené informácie sú do začnej
miery nezávislé (zapamätanie si dnešných raňajok)

Procesy pamäti
-zapamätávanie (vštepovanie)
-upevňovanie (uskladnenie, podržanie)
-vybavovanie (reprodukcia, aktualizácia, obnovenie)
-zabúdanie

Zapamätávanie
–prebieha tu upevňovanie nového učiva tým, že sa spája s učivom už predtým nadobudnutým.
Počiatočnou formou je neúmyselné zapamätávanie (nevytyčujeme si cieľ čo si zapamätáme)
a potom je úmyselné zapamätávanie(vytyčujeme si cieľ čo si zapamätať)-učenie.

-mechanické zapamätávanie - ide o zapamätávanie si učebného materiálu bez uvedomovania
si významu, malo by tvoriť len malú časť zapamätávania
-slovno-logické zapamätávanie - ide o zapamätávanie si na základe pochopenia zmyslu
učebnej látky

Vplyv opakovania si na zapamätávanie
-ak si chceme látku zapamätať na trvalo
-efektívnosť na zapamätávanie sa spája s pokusom o reprodukovanie osvojeného učiva ešte
predtým ako sme si ho vštiepili ako celok
-poznáme 2 druhy opakovania: koncentrované (opakovania nasledujú bezprostredne za sebou)
časovo rozdelené(opakovania sú od seba oddelené väčšími či menšími časovými intervalmi)

Vybavovanie
-zámerné - je to aktívna psychická činnosť človeka, pri ktorej zámerne, s vynakladaním úsilia
vyvoláva do svojho vedomia prv zapamätaný učebný materiál, zážitok...
-mimovoľné - pri ňom sa vo vedomí človeka údaje objavujú mimovoľne, neúmyselne

Reprodukcia - to je vlastne aktívna hovorená alebo písaná odpoveď človeka, napr. na nejakú
konkrétnu otázku, rozlišujeme:
-reprodukcia voľná: pri nej sa spontánne reprodukujú všetky položky z reprezentovanej
množiny, ktorú si objekt pamätá
-reprodukciu sériovú: pri nej sa v odpovedi vyžaduje reprodukovanie položiek v pôvodnom
poradí

10

-reprodukciu riadenú: spočíva v tom, že sa formou združených párov predkladajú na
zapamätávanie dvojice(slabík slov..)a pri reprodukcii sa vždy podáva prvá položka dvojice
a vyžaduje sa druhá ako odpoveď
Znovupoznanie - ak ide o vybavenie si obsahu udalosti, ktorá bola kedysi zdrojom pamäťovej
stopy na základe opakovaného vnímania.

Zabúdanie
-považujeme ho za súčasť pamäti, človek nechce zabudnúť na to čo je pre neho dôležité a to
čo potrebuje vedieť.
-momentálna indispozícia- neschopnosť na niečo si momentálne spomenúť

Učenie
-učením sa vysvetľujú všetky zmeny, ktorými prechádza genotyp (súbor dedičných
informácii) a stáva sa z neho fenotyp (genetické danosti ovplyvnené učením a prostredím).

-reflex - prebieha v tzv. reflexnom oblúku, ktorí tvorí receptor (zmyslový orgán), dostredivé
dráhy, po ktorých sa šíri nervový vzruch z periférii do ústrednej nervovej sústavy (miechy,
mozgu). Z nervového ústredia ide odpoveď po odstredivých dráhach do výkonného orgánu
(žľazy, svaly). Výsledkom je reakcia organizmu. Každá reakcia organizmu na podnet je
zákonitá, vrodená- ide o nepodmienený reflex.

-podmienený reflex: je charakteristické, že je dočasný a trvá dovtedy, kým existujú okolnosti,
za ktorých vznikol, inak vyhasína (Základný Pavlov experiment - psa, ktorého najskôr
pripravili (vývod slinových žliaz), dali do stojana v zvukotesnej miestnosti. Pred podávaním
potravy zasvietili žiarovku. Pes po podávaní potravy začal vylučovať sliny, pokus zopakovali
niekoľko krát, no a potom pes začas sliniť už pri zasvietení žiarovky, rozsvietené svetlo sa pre
psa stalo podmieneným podnetom, signálom potravy. Vznikol podmienený reflex.

Podľa stupňa vývinu druhy učenia zatrieďujeme do troch úrovní:
1)úroveň učenia zahŕňa tieto druhy:
-jednoduché podmieňovanie
-vyhasínanie (odučenie sa)
-habituáciu (privykanie si)
-imprinting (vpečatenie)
-latentné učenie (minulá skúsenosť bez posilňovania)

2)úroveň učenia predstavuje tieto druhy:
-inštrumentálne (operačné)
-imitačné (napodobňovaním)
-diferenciačné (výberové)
-exploračné (pátracie)
-skupinové (opierajúce sa o napodobňovanie v skupine)

3)úroveň učenia zachytáva štyri špecificky ľudské druhy:
-verbálne
-sémanticko-pamäťové
-myšlienkové
-sociálne

11

Pozornosť
-pozornosť je psychický stav bdelosti, v ktorom sa vedomie zameriava na niektoré predmety,
javy alebo deje, zatiaľ čo iné prehliada.
-pozornosť je psychický stav človeka, ktorý sa prejavuje v zameranosti a sústredenosti
vedomia

Druhy pozornosti:
Neúmyselná (mimovoľná) pozornosť: je to prvotná forma pozornosti, nezávislá na vôľovej
aktivite, ak sa nejaký podnet má stať objektom neúmyselnej pozornosti, musí mať také
vlastnosti ako:
-sila podnetu-(silné svetlo, nápadné farby), záleží na tom či je predmet izolovaný alebo pôsobí
s inými.
-kontrast medzi podmetmi - púta a zvyšuje pozornosť tým viac čím je väčší ( vysoký muž pri
nízkom)
-potreby a záujmy - v podstate všetko čo uspokojuje potreby, súvisí so záujmami sa stáva
predmetom neúmyselnej pozornosti
-zmena a novosť podnetov a javov ako aj ich pohyb

Úmyselná (zámerná) pozornosť: človek je vyvoláva a udržiava sám vlastným vôľovým
úsilím.
-úmyselná pozornosť je zložitejšia a náročnejšia
-súvisí s motívmi človeka a s jeho cieľmi
-vznikla na základe potreby venovať niečomu pozornosť
-utvára sa v procese vývinu, najmä však v procese pracovnej činnosti

Vlastnosti pozornosti
a)koncentrovanosť- sústredenosť
b)intenzita pozornosti - súvisí s koncentráciou, ak sa človek sústredí na jednu činnosť
ostatné si nevšíma
c)rozdelenie pozornosti - spôsob organizácie činnosti, pri ktorom u človeka prebiehajú 2
alebo viacero činností súčasne.
d)stálosť pozornosti - to je charakteristika pozornosti v čase, počas ktorého sa udržuje jej
koncentrácia na danom objekte, pozornosť človeka je pohyblivá, na stálosť pozornosti vplýva
monotónnosť

-roztržitosť- predstavuje dva druhy nepozornosti
1-ide o nestálosť úmyselnej pozornosti(pozornosť ustavične preskakuje z 1 predmetu na 2
2-nejde o nedostatok sústredenia, ide o hlboké sústredenie pozornosti

-rozptýlenosť- najčastejšia porucha pozornosti, prejavuje sa v ľahkom odvrátení pozornosti
od úlohy alebo predmetu, môže ju vyvolať činnosť jednotvárna alebo rušenie nejakými
vonkajšími (hluk) či vnútornými (predstavy) podnetmi, ktoré spôsobujú blokovanie
pozornosti.

Činitele pozornosti:
-celkový telesný stav
-psychické stavy a nálady

12

-záujmy
-očakávanie, zameranosť

Imaginatívne procesy

Predstavy
-predstavy môžeme definovať ako také obrazy predmetov, vecí alebo javov, ktoré v danom
momente nevnímame
-predstava je reprodukovaný obraz predmetu založený na minulej skúsenosti
-predstavivosť je vyšší proces
-predstavy sú subjektívne a každý z nás má iné predstavy

-vnemy sú jasné a bezprostredné, je predný v detailoch i v celku, obsah sa nemení
-predstavy môžu byť nejasné a sú subjektívne, nie sú komplexné, zamerané na jednotlivosti,
neúplné, nejasné, nezrozumiteľné, časom sa deformujú, obsah predstáv sa mení, môžu
vyvolať rôzne citové zážitky spojené s objektami, ktoré zobrazujú
-existuje toľko druhov predstáv, koľko je špecificky svojráznych druhov ľudskej činnosti
-k základným druhom predstavivosti radíme: -zrakový typ
-pohybový typ
-sluchový typ
-zmiešaný typ

podmienky tvorenia predstáv:
-niekoľkonásobné pozorovanie
-zámer, úmysel osvojiť si danú predstavu
-pokus reprodukovať si predstavu vo vedomí
-presnosť a spôsob vnímania a účasť na myšlienkovej analýze pri vnímaní
-porovnávanie predmetov pri ich vnímaní
-individuálne vlastnosti a vek človeka

Ilúzie a halucinácie
-vnemy skreslené predstavami voláme ilúzie

Halucinácie- to sú také obrazy, ktoré človek prežíva subjektívne ako vnem, hoci ich
nevyvoláva objektívny podnet, človek si neuvedomuje že sú to len predstavy. Ak si je človek
vedomý podstaty svojich halucinácii, hovorí psychiatria o pseudohalucináciách.

Trvanie predstáv:
-predstavy, ktoré sa uplatňujú v činnosti človeka a ktoré sú vlastne opätovne prežívaným
vnímaním, sa upevňujú. Nenarúšajú sa v závislosti od času, nedeformujú, nerozpadávajú
a pravda ani nezanikajú. Postupom času ak sa neaplikujú v praktickej činnosti sa ich obsah
stáva chudobnejší.

Fantazijné predstavy a predstavy obrazotvornosti
-počiatočnou formou obrazotvornosti (fantázie) sú obrazy, idey, vznikajúce bez osobitého
zámeru.
-ak nové obrazy, či idey vnikajú zo snahy vytvoriť niečo určité, ide o úmyselnú
obrazotvornosť.
-vo vzťahu k samostatnosti, originalite a tvorivému charakteru rozdeľujeme obrazotvornosť
na: -rekonštruujúcu -vychádzajú z bývalých vnemov alebo podráždení a na ich základe si
vytvárame určitý obraz, môžeme sa v myšlienkach vracať späť- spomienky

13

-tvorivá- fantáziou vytvárame niečo nové, tvoríme (vynálezy), zdrojom tvorivej fantázie
je spoločenská potreba novej hodnoty.

Význam imaginatívnych procesov
-sú dôležitou súčasťou poznávacieho procesu, môžu byť zdrojom príjemných i nepríjemných
pocitov
-je málo ľudí, ktorí sa pred problémami reality sťahujú do svojich predstáv, namiesto činnosti
len snívajú- sú to rojkovia

Denné snenie - nespíme, má obrannú funkciu, človek ním kompenzuje udalosť, predstavy
o budúcnosti, závisí od životných cieľov.

Snívanie - sny sú obrazy, predstavy, ktoré máme v zmenenom stave vedomia
1.fáza REM- rýchle očné pohyby
2.non REM - nie sú rýchle
-REM, 3,4krát za noc, keď zaspávame a keď sa zobúdzame

zaspávanie zobúdzanie, môže sa stať že sa 1,2 krát vynoriť zo sna

-každá fáza môže obsahovať veľmi veľa snov
-v snoch sa predstavujú určité individuality, mnohé sú reakciou na vnútorné podnety
-imaginatívno-kognitívna psychoterapia- analýza snov
-tvorivosť sa dá neustále rozvíjať, dá sa s ňou pracovať

Myslenie
-je najvyšším stupňom poznania
-v psychológii sa skúma myslenie podobne ako iné psychické procesy objektívnymi
výskumnými metódami. Využíva sa najmä pozorovanie, experiment, interview a analýza
výsledkov činností.
-myslenie je sprostredkované a zovšeobecnené poznanie objektívnej reality. Umožňuje
poznať to, čo sme bezprostredne nevnímali, poznať podstatné vlastnosti vecí a nachádzať
medzi nimi vzťahy a zákonitosti.

Myšlienkové operácie a formy myslenia:

Myslenie

myšlienkové operácie formy myslenia

-analýza -pojem
-syntéza -súd
-porovnávanie -úsudok
-zovšeobecnenie
-abstrakcia

14

-analýza- je postupné rozkladanie, rozčleňovanie celku na jednotlivé súčasti, zložky
-syntéza- je opačnou myšlienkovou operáciou. Znamená spájanie častí do zmysluplného
celku, rekonštrukciu celku z poznávaných častí.
-porovnávanie- realizuje sa v konkrétnej oblasti poznania, hľadá podobnosti alebo
rozdielnosti jednotlivých javov alebo predmetov
-zovšeobecňovanie- zoskupovanie javov, objektov podľa jednotného znaku, združovanie do
skupín na základe udaných kritérií. Napr. stôl a stolička sú bytovým zariadením
-abstrakcia- znamená vyčleňovanie podstatných znakov objektu a ten sa stáva stredobodom
činnosti, zatiaľ čo ostatné sú zanedbávané. Rozširujeme kapacitu nášho myslenia tým, že
pracujeme len s podstatným

-pojem- sa môže chápať ako spoločná, najčastejšia rečová reakcia na podnety, ktoré majú
spoločnú charakteristiku. Podľa stupňa zovšeobecnenia rozlišujeme pojmy konkrétne
a abstraktné. Najvyššia úroveň zovšeobecnenia sa označuje ako kategória.
-súd- vyjadruje vzťah medzi dvoma pojmami, medzi subjektom a predikátom. Rozlišujeme
súdy pravdivé a nepravdivé, jedinečné a všeobecné.
-úsudok- vzniká na základe pravidiel logiky, odvodzuje sa z niekoľkých súdov. Tie tvoria
predpoklady, z ktorých plynie záver alebo dôsledok.

Druhy myslenia:
-názorno-aktívne myslenie- vyžaduje aktívne praktické zmocňovanie sa reálneho
predmetného sveta. Uskutočňuje sa na základe fyzického pretvárania situácie, merania,
skúšania vlastností predmetov.
-myslenie-názorovo-obrazné- súvisí s predstavami, s ktorými pracuje, nevyžaduje reálne
podmienky. V myšlienkovom procese stačí predstava predmetov, situácii a ich zmien. Obraz
predmetu sa môže meniť. Pohybuje sa na hranici fantázie.
-myslenie slovno-logické, abstraktné- je najvyšším druhom myslenia. Vyznačuje sa
používaním pojmov a logických konštrukcií. Z genetického hľadiska ide o mladší druh
myslenia, ktorý sa uskutočňuje na základe jazykových prostriedkov.

Individuálne zvláštnosti myslenia:
-samostatnosť- znamená tvorivo riešiť situáciu, hľadať nové, ešte nevyskúšané, spôsoby,
a vzťahy
-pružnosť- schopnosť meniť plán, spôsob riešenia, netrvať dogmaticky na istom postupe
-bystrosť- znamená rýchlosť, schopnosť rozhodovať sa v krátkom čase
-dôslednosť- schopnosť vnikať do problémov, do ich jadra, pričom sa zachováva postupnosť
a logická zdôvodnenosť
-kritickosť- znamená nepreberať cudzie myšlienky automaticky, overovať svoje i cudzie
tvrdenia a kontrolovať ich

Motívy myslenia:
-špecifické- tu vedie k aktivácii myslenia zvedavosť, túžba po poznaní, snaha odhaľovať
príčiny a súvislosti
-nešpecifické- človek neraz rozmýšľa preto, aby dostal pochvalu, dobre hodnotenie, žiak
dobrú známku...

15

Riešenie problému:
-problémová situácia- znamená, že človek narazil na niečo, čo momentálne nevie vyriešiť.
Myšlienková aktivita začína analýzou problémovej situácie. Z analýzy údajov usudzuje
človek na možné súvislosti medzi zložkami situácie a kladie si úlohy, ktoré treba riešiť.

-problém- ako pojem sa spája s ťažkými teoretickými úlohami. Pri riešení problému si človek
vytvára a overuje hypotézy. Obvykle sa uvádzajú 3 spôsoby riešenia problému:
1)pokusom a omylom - ide o náhodné overovanie jednotlivých postupov, bez analýzy
a vytvorenia krokov
2)riešenie postrehom- ide o pretvorenie, prekonštruovanie problémovej situácie, náhle
pochopenie
3)postupnou analýzou- podrobným rozpracovaním jednotlivých krokov, dát a ich vzájomných
vzťahov

Inteligencia - chápavosť, rozumnosť, súdnosť

Druhy inteligencie:
-praktická- ktorá sa prejavuje v narábaní s technickými zariadeniami, nástrojmi, strojmi
a prejavuje sa u technikov a konštruktérov
-abstraktná- ktorá sa prejavuje v narábaní so symbolmi a predpokladá sa u matematikov,
fyzikov a vedcov
-sociálna- ktorá sa prejavuje v personálnych a spoločenských záležitostiach a medziľudských
vzťahoch

16

17

18

Psychologické aspekty motivácie činnosti a správania

Aktivácia – odohráva sa medzi spánkom a bdením, medzi stavom uvoľnenia a napätia, medzi
ľahkým zvládnutím niečoho a vynakladaním námahy.

prejavy a ukazovatele aktivácie:
činnosť – rozumieme uvedomovaný alebo neuvedomovaný prejav aktivácie
navonok, ktorý je najčastejšie spojený so zmenami vzťahu k okoliu a s manipuláciou
s predmetmi.
činnosť sa v rozhodujúcej miere podieľa na rozvoji psychiky človeka, individuálneho a
spoločenského vedomia.
správanie – sú vlastne vonkajšie, pozorovateľné a objektívne registrovateľné prejavy ľudí a
vôbec živých organizmov.

aktivačné činitele:
motív – je to, čo niekto vedome označuje za základ svojho správania. Môže byť vonkajší
a vnútorný.
Motívom môže byť všetko, čo človeka aktivizuje do činnosti a určuje smer a cieľ
činnosti, t.j. môžu to byť potreby, hodnoty, plány, záujmy, ktoré si človek uvedomuje.

Motivácia – je to čo, čo prežívame, po čom túžime, k čomu máme odpor, čo sa snažíme
dosiahnuť, aké mám ideály.
- je to úhrn motívov - možeme ich premeniť na jednotlivé zložky (pud, inštinkt, potreba)
-pud - napätie, ktoré vzniká najmä pri neuspokojovaní nejakej potreby
-inštinkt - sú zabudované v nás, majú ich aj zvieratá (správanie párenia, u človeka v rannom
detstve sú nimi materské inštinkty, inštinktívne spúšťa plač pri cudzích ľuďoch) neovládame
ich
-potreba – znakom potreby je nedostatok niečoho. Maslow ich rozdelil do pyramídy

potreba sebarealizácie - byť dôležitý
potreby sociálne - bezpečie, potreba uznania, spolupatričnosti, lásky, niekam patriť
potreby fyziologické - jedlo, pitie, dajú sa naplniť

psychické javy súvisiace s motiváciou človeka
vôla – je psychický stav, ktorý spočíva v zámernom a uvedomelom sústredení aktivity
človeka na realizáciu vytýčeného cieľa, spojený s prekonávaním prekážok
postoje – môžeme vyjadriť ako emocionálnu skúsenosť človeka. Skúsenosť vyjadruje
poznávaciu zložku postoja a emocionálnosť jeho individuáno- zážitkovú sféru. (Kováč)
hodnota –sú cennosti, ktoré dávajú nášmu životu ráz, sú relatívne, dozvedáme sa ich od
sociálneho okolia, usporiadávajú sa so hierarchie, to je hierarchia hodnôt.

-

vyjadrujú to, na čo sa človek orientuje, čo považuje zo svojho hľadiska za dôležité a
významné

-

utvárajú sa v priebehu života pôsobením mnohých činiteľov:

vplyvov prostredia, výchovy, samotnej osobnosti (najvyššia je motivačná úroveň)

ašpirácie – zaraďujeme do skupiny tzv. osobných aktivačných činiteľov. Sú najužšie spojené
s vlatným ja, so snahou po sebauplatnení, sebarealizácii.
ašpiračná úroveň – je to zamýšľaný výkon v určitej činnosti, ktorý očakáva človek poznajúci
úroveň svojho výkonu z minulých činností.
ašpiráciu – chápeme ju aj ako stupeň nárokov, ktoré človek kladie v prítomnosti alebo
v budúcnosti na seba, na svoj výkon, na svoju sebarealizáciu a sebautváranie, na svoje
uplatnenie v živote a spoločnosti.
záujem – vzťah človeka k objektu s tendenciou venovať mu pozornosť.

19

životná cesta je možné vymedziť.

-

sekvenciu udalostí a skúsenosť

-

reťaz osobnostných vzťahov a sprievodných situácií

životný cyklus – ustálený sled, či následnosť procesov od vzniku po zánik organizmu.
životná pozícia človeka

– možno ju chápať ako integrálnu charakteristiku psychiky, vedomia
– duchovno- praktický jav

Motivácia človeka a situácie psychickej záťaže

situácie psychickej záťaže - vymedzujeme ako také okolnosti, podmienky, úlohy, ktoré od
ľudí vyžadujú nielen mobilizáciu a napútie psychických síl, osvojenie si určitých vedomostí,
skúseností a zručností, ale aj tvorivý prístup k ich vykonávaniu, zvládnutiu, či riešenie

záťaž sa prejavuje:

-

vo sfére prežívania

-

vo sfére poznávacích procesov

-

vo sfére fyziologických funkcií

-

vo sfére takých prejavov ako je mimika ...

extrémne psychická záťaž – ak sa človek permanentne ocitá v záťažových

situáciách, s ktorými sa musí vyrovnávať a prakticky ich riešiť, hovoríme o tzv. extrémnej
záťaži psychickej.

príčiny vyvolávajúce psychické záťaže

-

neprimerané úlohy a požiadavky

-

problémové situácie

-

prekážky

stres – ak v priebehu činnosti pôsobí na človeka nejaký rušivý faktor sťažujúci až
znemožňujúci uspokojenie potrieb, či dosiahnutie cieľa, ide o stres (tlak povinnosti,
ohrozenia, deficit a životné podmienky - stresogénne faktory)
úzkosť – tendencia emocionálne negatívne a často defenzívne reagovať na
ohrozenie.
obava – ako druh strachu má u ľudí väčšinou charakter aktivizujúci emócie.
tréma – je druhom duševného stavu emočného charakteru. Vyznačuje sa zvýšeným citovým
napätím a vzrušivosťou.
strach – je signálová emócia, ktorá chráni existenciu človeka a v mnohých prípadoch
stimuluje jeho činnosť.
hnev – má úzky vzťah k stresu. Pri hneve ide totiž o agresívny cit, často prekazenie aktivity,
smerujúcej na dosiahnutie cieľa.
frustrácia – sa rozumie taký typ psychickej záťaže, pri ktorom ide o zmarenie možnosti
realizovať aktualizovanú tendenciu v danom smere jej totálnym blokovaním.
deprivácia – ide o nemožnosť dlhodobo uspokojiť danú potrebu vôbec.
konflikt – označenie situácie, v ktorej je človek postavený pred viaceré možnosti, resp.
v ktorých sa stretávajú nezlučiteľné, protichodné tendencie.

Emocionalita

emócie – nazývame najjednoduchší zážitok, spojený s uspokojovaním alebo
neuspokojovaním primárnych potrieb. Súvisia s typom človeka (introvert - nedá to najavo,
extrovert - hovorí o citoch)

20

city – človeka sú jeho vzťahy k svetu, k tomu, čo robí, k ľuďom, s ktorými sa stretáva alebo
žije.
city považujeme za najsubjektívnejší stav, ktorý v sebe neobsahuje vôľovú aktivitu.
cit subjektívny odraz prežívania zvláštneho vzťahu k iným ľuďom, ku konkrétnym
predmetom a javom objektívnej skutočnosti.

základné vlastnosti citov

-

bipolárnosť - emócie a city môžu prechádzať z 1 extrému do 2 (milovať a zároveň
nenávidieť)

-

prenos nákazlivosť citov - ak sme s optimistickým človekom tak aj mi sme
optimistickí

-

aktuálnosť - aktuálne meníme svoj vzťah napríklad informáciou

-

ambivalencia (zmiešanosť) - na niečo sa tešiť a zároveň mať strach

fyziologické základy emócií
-

zmeny v zložené krvi a krvnom tlaku, zmeny v dýchaní, zmeny v elektrickej vodivosti
kože, ďalšie zmeny, reakcie zrenice oka, sekrécia slín, napätie svalov a ich chvenie

-na tomto základe funguje detektor lži(ak človek kontroluje svoje reakcie odpoveď mu
trvá dlhšie - reakčný čas)
Limbický systém - máme na starosti naše ambície, talamus - šedá mozgová kôra

Poznáme tieto city:
intelektuálne city, morálne city, náboženské city, estetické city, poznávacie, city viažúce sa k
spoločnosti
afekty -trvajú krátko a sú veľmi intenzívne, patický afekt, ak sa človek nekontroluje sudca
zmierňuje rozsudok lebo človek koná v afekte a nevie sa vtedy ovládať
nálady -slabý citový stav, môže trvať aj niekoľko dní, dlhodobé striedanie nálad je bipolárna
afektívna porucha, alebo maniodepresívna psychóza(najskôr všetko stíha a potom dôjde
energia prichádza depresia)
-depresívna nálada - má nalakované nechty, stará sa o seba - nemá depresiu
-depresia - človek nerobí už ani základné úkony, nevládze si umyť ani zuby, lieči sa liekmi,
terapiou
vášne – je silný, hlboký a dlhotrvajúci cit. Zmocňuje sa celého človeka. Delia sa na :kladné,
záporné
(milostný vzťah ale aj gemblerstvo)
empatia – empatizovať znamená vidieť očami druhého človeka, počuť ušami
druhého človeka a cítiť jeho srdcom.
asertivita – sebapresadzovanie, avšak v podstate ide o štýl správania, jednania v komunikácii
asertivita je umenie presadiť sa, zároveň rešpektovať názory, postoje, či hodnoty iných.
rola – je niečo, čo pozostáva z istého vzoru správania. Ide o taký vzor, ktorý sa v danom
spoločenskom prostredí očakáva od každého jednotlivca, ka chce zaplniť, alebo už zapĺňa
v spoločnosti určité, často špecifické, miesto, alebo postavenie.
únava – dynamický dej, ktorý má rozličné fázy a môže postihovať organizmus ako celok.
monotónia – prežívanie jednotvárnosti, ktorá vzniká ako následok opakovania spravidla
jedoduchých pohybových úkonov a operácií

21