ťahák

Psychológia
-vznikla na konci 19 storočia (1879)
-psychológia - veda o duši
-skladá sa z 2 gréckych slov: psyché(duša), logos(reč,
veda)
-musí spĺňať 3 podmienky: - musí byť jasné o čom veda
je, teda čo je predmetom psychológie
- musí mať svoje metódy, skúsenosti, spracovanie dát
- musí nám to na niečo v živote byť - oblasť aplikácie
Vymedzenie predmetu psychológie:
-je to veda o psychickej regulácii správanie sa
jednotlivca
-je to veda o správaní a prežívaní jednotlivca
-regulácia človeka : biologická - s tou sa
narodíme(medicína, biológia)
sociálna determinácia - regulácia (sociológia)
psychická - vonkajšie prejavy človeka (psychológia)

-jednotlivec - jedinec, človek - biologická bytosť
- osoba, indivíduum - nepoužíva sa, hodnotím
-prežívanie - vnútorné pocity: poznávacie procesy
emocionalita človeka
motivácia
charakteristiky osobnosti
-správanie - je výstup v systémovom ponímaní človeka -
úkon, práca, výkon vonkajších prejavov, patrí sem
komunikácia, výraz aj pohyb
-každý človek sa na vlastnej každodennej skúsenosti
môže presvedčiť, že žije v realite, ktorá sa člení:
*na realitu psychickú - prejavuje sa ako vnútorný svet
človeka, svet jeho citov, vedomostí, motívov, vôle,
myšlienkových procesov
*na realitu fyzickú - prezentuje sa ako svet predmetov,
vecí a situácii prostredia, v ktorom človek žije, a ktoré sa
kvalitatívne výrazne odlišuje od vnútorného sveta
človeka
Metódy:
-pozorovanie: sebapozorovanie (introspekcia) je to
metóda sebapoznávania
pozorovanie iných (extrospekcia) - zozbieranie údajov
musí byť plánovité, systematické a presné
-experiment: najvedeckejšia, najexaktnejšia metóda,
ktorá sa uplatňuje v širokej oblasti vedných disciplín.
V psychológii ho môžeme charakterizovať ako:
-cieľavedomé vyvolávanie javu, t.j, že experimentátor
nečaká až sa mu naskytne príležitosť
-kontrolu všetkých možných okolností, ktoré by mohli
vplývať na sledovaný jav
-ako možnosť plánovite a systematicky meniť
podmienky v ktorých experiment prebieha
-možnosť opakovania experimentu
-rozhovor: psychológ pomocou dobre premyslených
otázok získava údaje, ktoré sú podkladom pre utvorenie
si obrazu o povahe človeka, o jeho postojoch, názoroch...
-dotazník: obsahuje rad štandardných obvykle
natlačených otázok, mal by byť anonymný a otázky by
nemali byť príliš dôverné, buď sa vyberá z odpovedí,
odpovedá áno, nie, alebo vyjadruje vlastný postoj.
-psychotesty: psychodiagnostické metódy - rozdiely
medzi ľuďmi
-testy výkonové: inteligenčné testy, testy pozornosti,
testy pamäti
-dotazníkové testy: zisťovanie osobnostných
charakterov
-projektívne testy
-psychodráma
-sociodráma
-sociometria
-analýza činností a výtvorov: písmo, kresba
Oblasť aplikácie
-asi 60 oblastí psychológie
Vznik a

vývoj psychológie

-vznikla v roku 1879 v Nemecku ( v Lipsku), zakladateľ
bol Wundt
-hovoril o stránke psychiky o ktorej sa dá rozprávať -
vedomie
-na začiatku:
Sovietska psychológia:
SETSCHENOV - skúmal nervový systém, vegetatívne
nervstvo a rozdelil ho na dostredivé a odstredivé
PAVLOV - získal Nobelovu cenu za podmienený
reflex(pes, miestnosť, svetlo)
(Lurijen, Leontiev, Vygotskij-uplatnil princíp
hist.prístupu k vysvetľovaniu ľudskej psychiky,
Talesinová)
HELMHLOZ - ako rýchlo sa šíri vzruch
Tvarová psychológia(Gestalt)
-predstavitelia KOFFKA, KURT LEWIN, KÖHLER
-obohatila teóriu učenia, vnímania
-učenie AHA -efekt - heuréka
-pod pojmom tvar rozumejú útvar, ktorý má svoju
kvalitu, za zakladateľa tohto smeru v Nemecku sa
považuje M.WERTHEIMER
Humanistická psychológia
-každý človek je jedinečný, viera v človeka a jeho
schopnosti
-predstavitelia: A.MASLOW: venoval sa štúdiu
zdravých ľudí, kt. žili svoj život skutočne všestranne
a naplno. Postupne vytvoril vlastnú koncepciu normality
a určil jej hlavné prejavy
C.ROGERS: bol presvedčený o tom, že každý človek sa
môže vo vhodnom prostredí celkom prirodzene rozvíjať
ako zdravá a spoločensky konštruktívna bytosť
Transcendentálna psychológia
-zaoberá sa duchovnom, prekračuje rámec(človek-
vesmír)zaoberá sa zmyslom života, vierou
Psychoanalýza - FREUD
-narodil sa na Morave, presťahovali sa do Viedne, bol
žid
-vyštudoval medicínu, skúmal mozog, hystériu,
psychiatriu, otvoril si ambulanciu
-skúmal osobnosť
ID-ono, jadro osobnosti
energia (libido -sexuálna túžba) sa uvoľňuje
EGO - ja
Super EGO- nadja -normy, pravidlá
psychoanalýza- je to terapia, ktorú vykonáva psychiater
počas sedenia, pacient sedí alebo leží v pohodlnej polohe
mimo zorného psychiatra
-ľadovec- špička je vedomie
-pod hladinou nevedomie
-človek o svojom nevedomí nevie rozprávať preto sa
využíva hypnóza -analýza snov
-podľa Adlera je libido túžba po moci
Poznávacie procesy
-sú to všetky procesy, aby človek poznával javy okolo
seba a na základe toho reagoval
-výsledkom procesu poznávania je poznanie
-poznávanie sa vo všeobecnosti vymedzuje ako proces
utvárania obrazu sveta vo vedomí človeka
1.skupina - nižšie poznávacie procesy -základ senzorické
procesy - pociťovanie, vnímanie
2.skupina - vyššie poznávacie procesy
predstavivosť(imaginárne procesy) - pamäť, pozornosť
3.skupina - najvyššie poznávacie procesy - myslenie, reč
Pociťovanie:
-základné informácie o jednotlivých vlastnostiach
predmetov, vecí alebo javov a o zmenách v organizme
človeka získavame prostredníctvom sústavy orgánov,
ktoré sa označujú ako analyzátory. Výsledkom ich
činnosti sú pocity.

-pocit je bezprostredný odraz jednotlivých vlastností
predmetov, vecí alebo javov, ktoré pôsobia na zmyslové
orgány (receptory) človeka
Čuch
-podnetom sú veľmi drobné čiastočky chemických látok
šíriace sa vzduchom, nervové zakončenie sa nachádza
v nosovej sliznici, čuchové centrum je za uchom
3 základné kategórie: - vône (príjemné)
- pachy (nevzbudzuje odpor)
- zápachy (vzbudzujú odpor)
W. Henning rozlišoval vône - živicové alebo balzamové
(kadidlo, terpentín)
- ovocné (ovocné šťavy)
- hnilobné (sírovodík, uhľovodík)
- kvetinové (jasmín)
- korenisté (muškát, rasca, korenie)
- prismudnuté (prihorené, tér)
-vône sa používajú aj na aromaterapiu, vyvolávajú
emocionálne ladenie
-dolný podnetový prah - ak je veľmi slabá koncentrácia,
neregistrujeme ju
-horný podnetový prah - najvyššia koncentrácia, ktorú
registrujeme
-nad tým: bolesť, odpadnutie

-adaptácia - na niektoré podnety si zvykáme,
charakteristické pre všetky receptory
-poruchy - napríklad pri prechladnutí, môže sa vyskytnúť
aj trvalá strata čuchu - arosmia
Chuť
-chuťový podnet vzniká tak, že chemická látka,
rozpustená v ústach pôsobí na chuťové receptory, no
musí mať tiež svoju intenzitu.
-analyzátor je jazyk, chuťové poháriky
-rozlišujeme chute: sladká(špička jazyka)
slaná (po bokoch jazyka)
kyslá (po bokoch, okraj jazyka)
horká (vzadu)
-poruchy - ak zjeme niečo horúce tak ju nerozlišujeme,
angína - nechuť, znehodnotené chuťové poháriky
Zrak
-dáva možnosť orientovať sa v priestore
-receptorom zraku je oko, elektromagnetické vlnenie ide
cez zrenicu, ktorá sa rozširuje alebo zužuje, lúče sa lámu
cez šošovku a odráža sa od sietnice
-tyčinky - rozmiestnené na okrajoch sietnice, sú citlivé
na intenzitu svetla, nereagujú na farbu
-čapíky - rozmiestnené uprostred sietnice, umožňujú
farebné videnie
-obraz na sietnici je otočený
-nervovou dráhou ide signál do mozgu, je
prekrížený(ľavé oko, pravá hemisféra)
-slepá škvrna - nie sú nervové zakončenia, nevidíme nič
-žltá škvrna - najlepšie vidíme
-rozlišujeme: farba, jas, sýtosť farby
-teplé farby : červená, oranžová, žltá
-studené farby : zelená, modrá (ukľudňuje)
Poruchy čapíkov:
-farbosleposť: - úplná, vidíme odtiene sivej
- čiastočná Daltonizmus ľudia si mýlia modrú a žltú
modrú a zelenú, červenú a zelenú
-šeroslepota - prejavuje sa v zníženej alebo úplne
vypadnutej citlivosti za šera, porucha jasu
-vrodené poruchy
-krátkozrakosť(dobre vidíme na krátko), ďalekozrakosť
-obraz pred a za sietnicou
-ženy majú jemnejší farbocit, zorné pole -ústredné,
periférne
Sluch
-receptorom je ucho
-ušnice prijímajú zvukové vlny šíriace sa vzduchom,
prechádzajú vnútorným uchom, zvukovodom
k bubienku, ku kladivku.
-vnútorné ucho - slimák: krátke a dlhé nervové
zakončenia, nesú signál do mozgu
-rozlišujeme tón vysoký a nízky, intenzitu tónu(v
decibeloch),
spájajú sa a ak sú - harmonické tak to sú melódie, akordy
- disharmonické - vyrušujúce, hrmoty, pazvuky
-šum - dotvára prostredie alebo ruší iný zvuk
-ku základným vlastnostiam zvukov patrí: - výška -
závisí od počtu kmitov za sekundu
- sila - závisí od kmitu zvukovej vlny
- farba - pr. 1 hudobný tón na rôznych nástrojoch
-poruchy - nedoslýchavosť
- pri prechladnutí dunenie
- nepočujúci, porucha sa prenáša aj do reči - hluchonemí
Hmat
-analyzátory sa nachádzajú v podkožných tkanivách -
pokožka
-nervové zakončenia - telieska pod povrchom tela,
najcitlivejšie sú končeky prstov a najmenej sa ich
nachádza na chrbte
-tlak na receptory: rozlišujeme dotyky ľahké, ťažké,
pichnutie, bodnutie, chladné, teplé, tlak
-bolesť - tlak na 1 miesto - horná hranica
Vnútornostné pocity:
-pocity polohy a rovnováhy : podnetom sú zmeny polohy
a rovnováhy celého tela, alebo jeho jednotlivých častí,
pričom každý aktívny pohyb je vyvolaný kontrakciou
svalov
-orgánové pocity : signalizujú stav a činnosť orgánov, ak
niečo nie je v poriadku tak cítime tlak, teplo, bolesť, ak
je všetko v poriadku tak žiadne informácie neprichádzajú
-poruchy rovnováhy : ak človek pije, alebo ako následok
šoku
Pocity bolesti:
-psychické zážitky pri pociťovaní bolesti môžu byť
rôzne, rozlišujeme bolesť bodavú, pichľavú, pálčivú,
tupú, trhavú
-pocity bolesti opisujeme veľmi ťažko
Vnímanie (

percepcia)

-poznávací proces, ktorého výsledkom je vnem
-vychádza z pociťovania
-je to bezprostredný odraz vlastností predmetov a javov
ako celku, ku ktorému pristupuje minulá skúsenosť
-vnímanie podmieňuje: vrodená vybavenosť organizmu
(stavba tela, funkčnosť)
individuálny spôsob prežívania
(podmienený motiváciou, postojmi)
minulá skúsenosť a doterajšie
poznatky každého človeka
Druhy vnímania:
-vnímanie tvaru a veľkosti
-vnímanie priestoru a vzdialenosti
-vnímanie hĺbky
-vnímanie času
-vnímanie pohybu
-sociálne a medziľudské vnímanie

-najviac vnímame na základe zraku a zvuku
-vnímanie je výsledkom učenia sa
Vnímanie tvaru a veľkosti predmetov:
-Gestalt psychológia - najvýznamnejšie objavy pri
vnímaní - Kurt Levin, Kofka, Köhler
-zaoberala sa otázkami figúry a pozadia
-figúra je všetko to čo vystupuje a má výrazné kontúry
-pozadie - to čo dotvára figúru
-maskovanie - zastierame kontúry a obrysy figúry
-tvar a veľkosť predmetov vnímame pomocou zraku
alebo hmatu, dôležitú úlohu zohráva minulá skúsenosť

-pri vnímaní sa prejavujú aj ďalšie zákony, ktoré
ovplyvňujú výsledok:
1)zákon podobnosti - podobné prvky spájame do figúr,
napr. body vnímame ako línie
2)zákon blízkosti - blízko ležiace línie spájame do figúry
3)zákon uzavretosti - orámované plochy vnímame ako
figúry
4)zákon hladkého priebehu - máme tendenciu vidieť línie
neporušene
5)zákon skúsenosti - pri abstraktných obrazoch sa
pokúšame vyčleniť figúru ako niečo známe
Vnímanie priestoru a vzdialenosti:
-je veľmi zložitý proces, zúčastňuje sa tu zrak, sluch
a kinestické ústrojenstvo
-pri vnímaní v priestore má významnú úlohu naša
skúsenosť, preto je vnímanie u detí také obtiažne
a nepresné.
-skúsenosti, ktoré nám pomáhajú orientovať sa
v priestore sú:
1)lineárna perspektíva - predmety sa nám zdajú menšie
a tesnejšie pri sebe, ak sú vzdialené
2)štrukturálna perspektíva - s rastúcou vzdialenosťou je
štruktúra povrchu menej zreteľná
3)atmosferická perspektíva - pri znečistenom vzduchu,
dyme vidíme objekty málo zreteľné
4)svetlo a tiene - z charakteru tieňa usudzujeme na
hĺbku, tieňovaním sa dosahuje priestornosť, napr. tieň
dodáva kruhu obraz gule
5)relatívna veľkosť - ak poznáme veľkosť niektorých
predmetov, tak usudzujeme na veľkosť ostatných
predmetov
Vnímanie hĺbky:
–skutočnosť, že vidíme oboma očami nám umožňuje
vnímať hĺbku, hovoríme o binekulárnom videní
-experimenty, ktoré sa v tejto oblasti uskutočnili
smerovali k záveru, že pri vnímaní hĺbky sa uplatňujú
komponenty vrodené teda fyziologické danosti oka,
pohyby očných svalov, akomodácia šošovky
a komponenty pochádzajúce zo skúsenosti.
Vnímanie času:
–základ tvorí pamäť, súvislosť minulého a prítomného je
predpokladom pre vnímanie času a umožňuje chápať
časovú následnosť
-človek nie je schopný vnímať kratší časový úsek ako
1/18 sekundy, túto skutočnosť využíva film, kde kratšie
časové expozície splývajú a vyvolávajú dojem pohybu -
ide o vnímanie časovej následnosti
-odhad času závisí tiež od činnosti, ktorú vykonávame -
ak robíme niečo zaujímavé tak nám čas ubehne rýchlo,
no ak je to nezaujímavé tak sa čas naťahuje
-odhad času, tvaru, veľkosti sa vekom zhoršuje
Vnímanie pohybu:
- experimentálne zistenia hovoria, že pohyb môžeme
vnímať ak:
1)predmet dosiahne určitú rýchlosť - nekážeme vnímať
veľmi pomalé pohyby, napr. pohyb hodinových ručičiek
2)predmet neprekročí určitú rýchlosť - ak ju prekročí,
vnímame len počiatočnú a konečnú fázu pohybu
3)predmet je dostatočne osvetlený
Sociálne vnímanie:
-rozliční ľudia vnímajú tú istú udalosť rozdielne
-je to poznávanie človeka človekom, je to súčasť
sociálneho styku
-k sociálnemu vnímaniu pridávame aj to, že chceme
človeka poznať
-robíme premisy podľa správania sa(usmieva sa - je
šťastný), na základe toho produkujme veľa chýb(plače
a je šťastný)
-chyby sociálnej percepcie
1)haló efekt - 1dojem je náš postoj k človeku, keď ho
prvý krát vidíme a vyvára sa za pár sekúnd,
vyhodnotenie má emocionálny náboj (páči, nepáči),
sympatický sú nám ľudia, ktorých vôňa je harmonická
s našou a opačne
-pach tiež závisí od toho či sme ženy, či muži a tiež od
rasy
-tento efekt sa udržiava asi pol roka
2)druhou chybou sú predsudky - sú to postoje v ktorých
nám chýbajú informácie (slováci -závistliví, smutní),
príslušnosť k ideologickým skupinám (náboženstvo)
-deformácia povolania - vojaci, učiteľky
-sociálne učenie - správanie sa v sociálnom prostredí -
byť ticho, jesť, prejavy lásky
Geometricko-optické klamy
-je založené na chybnej interpretácii jednotlivých
pocitov, využíva sa v obliekaní alebo pri dizajne
-reverzibilná figúra - figúra, ktorá sa prevracia, mení
-perspektívu vnímame na základe skúseností
Pamäť a učenie
-pamäť- považujeme za základnú vlastnosť živých
organizmov, jej zmyslom je uchovanie individuálnej
skúsenosti
-pri výskume pamäti vzniklo veľa prác a teórii no
k priekopníckym prácam patrí kniha
H. Ebbinghausa „O pamäti“
-pamäť môžeme chápať ako odraz predošlej skúsenosti
vo vedomí človeka, ktorý tkvie v zapamätaní, uchovaní
a následkom vybavení alebo rozpoznaní toho, čo už prv
vnímal, prežíval, robil, alebo jednoducho - čo sa naučil
Teórie pamäti:
-fyzikálne teórie: sa zvyčajne označujú aj ako teórie
neurónových modelov. Proces utvárania a nasledujúca
aktivizácia týchto modelov tvorí mechanizmus
zapamätávania, podržania a vybavovania.
-biochemické teórie: považujú za nositeľa genetickej
(dedičnej) pamäti deoxyribonukleovú kyselinu (DNK).
Proteíny a ribonukleová kyselina (RNK) sa zase
považujú za základ autogenetickej, individuálnej pamäti.
-fyziologické teórie: schopnosť nervovej sústavy
uchovávať a oživovať pamäťové stopy po zmenách,
ktoré vyvolávajú podnety z psychických
a psychomotorických procesov, sa považuje za základ
pamäti.
Druhy pamäti
-vizuálna pamäť- prejavuje sa v schopnosti podržať,
poznať alebo reprodukovať vizuálne prezentovaný
materiál
-pamäť pre idey- schopnosť reprodukovať predtým
prezentované idey a myšlienky
-pamäť pre významy- schopnosť zapamätať si
zmysluplné súvislosti medzi prvkami istého materiálu
-pamäť pre časové usporiadanie- schopnosť zapamätať
si postupnosť v ktorej sa objavia udalosti
1)rozdelenie a vymedzenie pamäti podľa charakteru
psychickej aktivity prevládajúcej v činnosti:
-pohybová pamäť: zapamätávanie si pohybov, je
základom formovania praktických pracovných,
športových návykov, návykov chôdze, písania...
-emocionálna pamäť: zapamätávanie si citov, emócii
-názorná pamäť: pamäť na predstavy, obrazy prírody
a životy, vôní, zvukov a chuti
-slovno-logická pamäť: obsahom pamäti človeka sú
jeho myšlienky
2)rozdelenie pamäti podľa charakteru celkovej
činnosti:
-pamäť úmyselná(zámerná)-je často organizovaná
s cieľom niečo si zapamätať
-pamäť neúmyselná(mimovoľná)-bez úmyslu si
vštepuje do pamäti psychické zážitky

3)podľa dĺžky, upevňovania a podržania materiálu sa
pamäť v období počítačov delí:
-senzorická- informácia sa udržuje v pamäti veľmi
krátko, aby sa uskladnila musí byť na ňu zameraná
pozornosť
-krátkodobá pamäť- informácia uchovávajúca sa krátko
a buď sa použije alebo je prenesená do dlhodobej pamäti
a následne sa zakotví alebo vymizne
-dlhodobá pamäť - permanentná pamäť s rezistenciou
proti zabúdaniu, sú tu uložené vedomosti z oblasti
prírody, umenia, technológii, jazykov, lit. alebo
historických a iných údajov.
Kódovanie- tu znamená proces pochopenia slova
z hľadiska rozdielnych aspektov, alebo koncepčných
psychologických dimenzií. Tieto operácie môžu
prebiehať vedome aj podvedome
Tulving so spolupracovníkmi rozdelil pamäť na:
-sémantickú- súvisí s udržiavaním informácii, ktoré sú
nevyhnutné na používanie jazyka. Informácie sú pritom
organizované podľa sémantických vlastností a vzťahov,
akýkoľvek nový pojem ukladaný do tohto systému bude
spojený s ostatnými pojmami, ktoré majú rovnaké
sémantické vlastnosti, to znamená, že v sémantickej
pamäti môžu vzniknúť spojenia zovšeobecňujúce
udalosti, ktoré človek nemusel nikdy prežiť.
-epizodickú- umožňuje ukladanie získaných informácii
a ich časových vzťahov v subjektívne prežívanom čase.
Pre túto pamäť je príznačné to, že uskladnené informácie
sú do začnej miery nezávislé (zapamätanie si dnešných
raňajok)
Procesy pamäti
-zapamätávanie (vštepovanie)
-upevňovanie (uskladnenie, podržanie)
-vybavovanie (reprodukcia, aktualizácia, obnovenie)
-zabúdanie
Zapamätávanie
–prebieha tu upevňovanie nového učiva tým, že sa spája
s učivom už predtým nadobudnutým.
Počiatočnou formou je neúmyselné zapamätávanie
(nevytyčujeme si cieľ čo si zapamätáme)
a potom je úmyselné zapamätávanie(vytyčujeme si cieľ
čo si zapamätať)-učenie.
-mechanické zapamätávanie - ide o zapamätávanie si
učebného materiálu bez uvedomovania si významu, malo
by tvoriť len malú časť zapamätávania
-slovno-logické zapamätávanie - ide o zapamätávanie si
na základe pochopenia zmyslu učebnej látky
Vplyv opakovania si na zapamätávanie
-ak si chceme látku zapamätať na trvalo
-efektívnosť na zapamätávanie sa spája s pokusom
o reprodukovanie osvojeného učiva ešte predtým ako
sme si ho vštiepili ako celok
-poznáme 2 druhy opakovania: koncentrované
(opakovania nasledujú bezprostredne za sebou)
časovo rozdelené(opakovania sú od seba oddelené
väčšími či menšími časovými intervalmi)
Vybavovanie
-zámerné - je to aktívna psychická činnosť človeka, pri
ktorej zámerne, s vynakladaním úsilia vyvoláva do
svojho vedomia prv zapamätaný učebný materiál,
zážitok...
-mimovoľné - pri ňom sa vo vedomí človeka údaje
objavujú mimovoľne, neúmyselne
Reprodukcia - to je vlastne aktívna hovorená alebo
písaná odpoveď človeka, napr. na nejakú konkrétnu
otázku, rozlišujeme:
-reprodukcia voľná: pri nej sa spontánne reprodukujú
všetky položky z reprezentovanej množiny, ktorú si
objekt pamätá
-reprodukciu sériovú: pri nej sa v odpovedi vyžaduje
reprodukovanie položiek v pôvodnom poradí
-reprodukciu riadenú: spočíva v tom, že sa formou
združených párov predkladajú na zapamätávanie
dvojice(slabík slov..)a pri reprodukcii sa vždy podáva
prvá položka dvojice a vyžaduje sa druhá ako odpoveď
Znovupoznanie - ak ide o vybavenie si obsahu udalosti,
ktorá bola kedysi zdrojom pamäťovej stopy na základe
opakovaného vnímania.
Zabúdanie
-považujeme ho za súčasť pamäti, človek nechce
zabudnúť na to čo je pre neho dôležité a to čo potrebuje
vedieť.
-momentálna indispozícia- neschopnosť na niečo si
momentálne spomenúť
Učenie
-učením sa vysvetľujú všetky zmeny, ktorými prechádza
genotyp (súbor dedičných informácii) a stáva sa z neho
fenotyp (genetické danosti ovplyvnené učením
a prostredím).
-reflex - prebieha v tzv. reflexnom oblúku, ktorí tvorí
receptor (zmyslový orgán), dostredivé dráhy, po ktorých
sa šíri nervový vzruch z periférii do ústrednej nervovej
sústavy (miechy, mozgu). Z nervového ústredia ide
odpoveď po odstredivých dráhach do výkonného orgánu
(žľazy, svaly). Výsledkom je reakcia organizmu. Každá
reakcia organizmu na podnet je zákonitá, vrodená- ide
o nepodmienený reflex.
-podmienený reflex: je charakteristické, že je dočasný
a trvá dovtedy, kým existujú okolnosti, za ktorých
vznikol, inak vyhasína (Základný Pavlov experiment -
psa, ktorého najskôr pripravili (vývod slinových žliaz),
dali do stojana v zvukotesnej miestnosti. Pred podávaním
potravy zasvietili žiarovku. Pes po podávaní potravy
začal vylučovať sliny, pokus zopakovali niekoľko krát,
no a potom pes začas sliniť už pri zasvietení žiarovky,
rozsvietené svetlo sa pre psa stalo podmieneným
podnetom, signálom potravy. Vznikol podmienený
reflex.
Podľa stupňa vývinu druhy učenia zatrieďujeme do
troch úrovní:
1)úroveň učenia zahŕňa tieto druhy:
-jednoduché podmieňovanie
-vyhasínanie (odučenie sa)
-habituáciu (privykanie si)
-imprinting (vpečatenie)
-latentné učenie (minulá skúsenosť bez posilňovania)
2)úroveň učenia predstavuje tieto druhy:
-inštrumentálne (operačné)
-imitačné (napodobňovaním)
-diferenciačné (výberové)
-exploračné (pátracie)
-skupinové (opierajúce sa o napodobňovanie v skupine)
3)úroveň učenia zachytáva štyri špecificky ľudské
druhy:
-verbálne
-sémanticko-pamäťové
-myšlienkové
-sociálne
Pozornosť
-pozornosť je psychický stav bdelosti, v ktorom sa
vedomie zameriava na niektoré predmety, javy alebo
deje, zatiaľ čo iné prehliada.
-pozornosť je psychický stav človeka, ktorý sa prejavuje
v zameranosti a sústredenosti vedomia
Druhy pozornosti:
Neúmyselná (mimovoľná) pozornosť: je to prvotná
forma pozornosti, nezávislá na vôľovej aktivite, ak sa
nejaký podnet má stať objektom neúmyselnej pozornosti,
musí mať také vlastnosti ako:
-sila podnetu-(silné svetlo, nápadné farby), záleží na tom
či je predmet izolovaný alebo pôsobí s inými.

-kontrast medzi podmetmi - púta a zvyšuje pozornosť
tým viac čím je väčší ( vysoký muž pri nízkom)
-potreby a záujmy - v podstate všetko čo uspokojuje
potreby, súvisí so záujmami sa stáva predmetom
neúmyselnej pozornosti
-zmena a novosť podnetov a javov ako aj ich pohyb
Úmyselná (zámerná) pozornosť: človek je vyvoláva
a udržiava sám vlastným vôľovým úsilím.
-úmyselná pozornosť je zložitejšia a náročnejšia
-súvisí s motívmi človeka a s jeho cieľmi
-vznikla na základe potreby venovať niečomu pozornosť
-utvára sa v procese vývinu, najmä však v procese
pracovnej činnosti
Vlastnosti pozornosti
a)koncentrovanosť- sústredenosť
b)intenzita pozornosti - súvisí s koncentráciou, ak sa
človek sústredí na jednu činnosť ostatné si nevšíma
c)rozdelenie pozornosti - spôsob organizácie činnosti,
pri ktorom u človeka prebiehajú 2 alebo viacero činností
súčasne.
d)stálosť pozornosti - to je charakteristika pozornosti
v čase, počas ktorého sa udržuje jej koncentrácia na
danom objekte, pozornosť človeka je pohyblivá, na
stálosť pozornosti vplýva monotónnosť
-roztržitosť- predstavuje dva druhy nepozornosti
1-ide o nestálosť úmyselnej pozornosti(pozornosť
ustavične preskakuje z 1 predmetu na 2
2-nejde o nedostatok sústredenia, ide o hlboké
sústredenie pozornosti
-rozptýlenosť- najčastejšia porucha pozornosti,
prejavuje sa v ľahkom odvrátení pozornosti od úlohy
alebo predmetu, môže ju vyvolať činnosť jednotvárna
alebo rušenie nejakými vonkajšími (hluk) či vnútornými
(predstavy) podnetmi, ktoré spôsobujú blokovanie
pozornosti.
Činitele pozornosti:
-celkový telesný stav
-psychické stavy a nálady
-záujmy
-očakávanie, zameranosť
Imaginatívne procesy
Predstavy
-predstavy môžeme definovať ako také obrazy
predmetov, vecí alebo javov, ktoré v danom momente
nevnímame
-predstava je reprodukovaný obraz predmetu založený na
minulej skúsenosti
-predstavivosť je vyšší proces
-predstavy sú subjektívne a každý z nás má iné predstavy
-vnemy sú jasné a bezprostredné, je predný v detailoch
i v celku, obsah sa nemení
-predstavy môžu byť nejasné a sú subjektívne, nie sú
komplexné, zamerané na jednotlivosti, neúplné, nejasné,
nezrozumiteľné, časom sa deformujú, obsah predstáv sa
mení, môžu vyvolať rôzne citové zážitky spojené
s objektami, ktoré zobrazujú
-existuje toľko druhov predstáv, koľko je špecificky
svojráznych druhov ľudskej činnosti
-k základným druhom predstavivosti radíme:
-zrakový typ
-pohybový typ
-sluchový typ
-zmiešaný typ
podmienky tvorenia predstáv:
-niekoľkonásobné pozorovanie
-zámer, úmysel osvojiť si danú predstavu
-pokus reprodukovať si predstavu vo vedomí
-presnosť a spôsob vnímania a účasť na myšlienkovej
analýze pri vnímaní
-porovnávanie predmetov pri ich vnímaní
-individuálne vlastnosti a vek človeka
Ilúzie a halucinácie
-vnemy skreslené predstavami voláme ilúzie
Halucinácie- to sú také obrazy, ktoré človek prežíva
subjektívne ako vnem, hoci ich nevyvoláva objektívny
podnet, človek si neuvedomuje že sú to len predstavy.
Ak si je človek vedomý podstaty svojich halucinácii,
hovorí psychiatria o pseudohalucináciách.
Trvanie predstáv:
-predstavy, ktoré sa uplatňujú v činnosti človeka a ktoré
sú vlastne opätovne prežívaným vnímaním, sa upevňujú.
Nenarúšajú sa v závislosti od času, nedeformujú,
nerozpadávajú a pravda ani nezanikajú. Postupom času
ak sa neaplikujú v praktickej činnosti sa ich obsah stáva
chudobnejší.
Fantazijné predstavy a predstavy obrazotvornosti
-počiatočnou formou obrazotvornosti (fantázie) sú
obrazy, idey, vznikajúce bez osobitého zámeru.
-ak nové obrazy, či idey vnikajú zo snahy vytvoriť niečo
určité, ide o úmyselnú obrazotvornosť.
-vo vzťahu k samostatnosti, originalite a tvorivému
charakteru rozdeľujeme obrazotvornosť na:
-rekonštruujúcu -vychádzajú z bývalých vnemov alebo
podráždení a na ich základe si vytvárame určitý obraz,
môžeme sa v myšlienkach vracať späť- spomienky
-tvorivá- fantáziou vytvárame niečo nové, tvoríme
(vynálezy), zdrojom tvorivej fantázie je spoločenská
potreba novej hodnoty.
Význam imaginatívnych procesov
-sú dôležitou súčasťou poznávacieho procesu, môžu byť
zdrojom príjemných i nepríjemných pocitov
-je málo ľudí, ktorí sa pred problémami reality sťahujú
do svojich predstáv, namiesto činnosti len snívajú- sú to
rojkovia
Denné snenie - nespíme, má obrannú funkciu, človek
ním kompenzuje udalosť, predstavy o budúcnosti, závisí
od životných cieľov.
Snívanie - sny sú obrazy, predstavy, ktoré máme
v zmenenom stave vedomia
1.fáza REM- rýchle očné pohyby
2.non REM - nie sú rýchle
-REM, 3,4krát za noc, keď zaspávame a keď sa
zobúdzame

zaspávanie zobúdzanie, môže sa stať že sa
1,2 krát vynoriť zo sna
-každá fáza môže obsahovať veľmi veľa snov
-v snoch sa predstavujú určité individuality, mnohé sú
reakciou na vnútorné podnety
-imaginatívno-kognitívna psychoterapia- analýza snov
-tvorivosť sa dá neustále rozvíjať, dá sa s ňou pracovať
Myslenie
-je najvyšším stupňom poznania
-v psychológii sa skúma myslenie podobne ako iné
psychické procesy objektívnymi výskumnými metódami.
Využíva sa najmä pozorovanie, experiment, interview
a analýza výsledkov činností.
-myslenie je sprostredkované a zovšeobecnené poznanie
objektívnej reality. Umožňuje poznať to, čo sme
bezprostredne nevnímali, poznať podstatné vlastnosti
vecí a nachádzať medzi nimi vzťahy a zákonitosti.
Myšlienkové operácie a formy myslenia:
Myslenie
myšlienkové operácie
formy myslenia
-analýza, -pojem, -syntéza, -súd, -porovnávanie
-úsudok, -zovšeobecnenie, -abstrakcia, - indukcia
- dedukcia
-analýza- je postupné rozkladanie, rozčleňovanie celku
na jednotlivé súčasti, zložky

-syntéza- je opačnou myšlienkovou operáciou. Znamená
spájanie častí do zmysluplného celku, rekonštrukciu
celku z poznávaných častí.
-porovnávanie- realizuje sa v konkrétnej oblasti
poznania, hľadá podobnosti alebo rozdielnosti
jednotlivých javov alebo predmetov
-zovšeobecňovanie- zoskupovanie javov, objektov podľa
jednotného znaku, združovanie do skupín na základe
udaných kritérií. Napr. stôl a stolička sú bytovým
zariadením
-abstrakcia- znamená vyčleňovanie podstatných znakov
objektu a ten sa stáva stredobodom činnosti, zatiaľ čo
ostatné sú zanedbávané. Rozširujeme kapacitu nášho
myslenia tým, že pracujeme len s podstatným
-pojem- sa môže chápať ako spoločná, najčastejšia
rečová reakcia na podnety, ktoré majú spoločnú
charakteristiku. Podľa stupňa zovšeobecnenia
rozlišujeme pojmy konkrétne a abstraktné. Najvyššia
úroveň zovšeobecnenia sa označuje ako kategória.
-súd- vyjadruje vzťah medzi dvoma pojmami, medzi
subjektom a predikátom. Rozlišujeme súdy pravdivé
a nepravdivé, jedinečné a všeobecné.
-úsudok- vzniká na základe pravidiel logiky, odvodzuje
sa z niekoľkých súdov. Tie tvoria predpoklady, z ktorých
plynie záver alebo dôsledok.
Druhy myslenia:
-názorno-aktívne myslenie- vyžaduje aktívne praktické
zmocňovanie sa reálneho predmetného sveta.
Uskutočňuje sa na základe fyzického pretvárania
situácie, merania, skúšania vlastností predmetov.
-myslenie-názorovo-obrazné- súvisí s predstavami,
s ktorými pracuje, nevyžaduje reálne podmienky.
V myšlienkovom procese stačí predstava predmetov,
situácii a ich zmien. Obraz predmetu sa môže meniť.
Pohybuje sa na hranici fantázie.
-myslenie slovno-logické, abstraktné- je najvyšším
druhom myslenia. Vyznačuje sa používaním pojmov
a logických konštrukcií. Z genetického hľadiska ide
o mladší druh myslenia, ktorý sa uskutočňuje na základe
jazykových prostriedkov.
Individuálne zvláštnosti myslenia:
-samostatnosť- znamená tvorivo riešiť situáciu, hľadať
nové, ešte nevyskúšané, spôsoby, a vzťahy
-pružnosť- schopnosť meniť plán, spôsob riešenia,
netrvať dogmaticky na istom postupe
-bystrosť- znamená rýchlosť, schopnosť rozhodovať sa
v krátkom čase
-dôslednosť- schopnosť vnikať do problémov, do ich
jadra, pričom sa zachováva postupnosť a logická
zdôvodnenosť
-kritickosť- znamená nepreberať cudzie myšlienky
automaticky, overovať svoje i cudzie tvrdenia
a kontrolovať ich
Motívy myslenia:
-špecifické- tu vedie k aktivácii myslenia zvedavosť,
túžba po poznaní, snaha odhaľovať príčiny a súvislosti
-nešpecifické- človek neraz rozmýšľa preto, aby dostal
pochvalu, dobre hodnotenie, žiak dobrú známku...
Riešenie problému:
-problémová situácia- znamená, že človek narazil na
niečo, čo momentálne nevie vyriešiť. Myšlienková
aktivita začína analýzou problémovej situácie. Z analýzy
údajov usudzuje človek na možné súvislosti medzi
zložkami situácie a kladie si úlohy, ktoré treba riešiť.
-problém- ako pojem sa spája s ťažkými teoretickými
úlohami. Pri riešení problému si človek vytvára a overuje
hypotézy. Obvykle sa uvádzajú 3 spôsoby riešenia
problému:
1)pokusom a omylom - ide o náhodné overovanie
jednotlivých postupov, bez analýzy a vytvorenia krokov
2)riešenie postrehom- ide o pretvorenie,
prekonštruovanie problémovej situácie, náhle
pochopenie
3)postupnou analýzou- podrobným rozpracovaním
jednotlivých krokov, dát a ich vzájomných vzťahov

Inteligencia - chápavosť, rozumnosť, súdnosť
Druhy inteligencie:
-praktická- ktorá sa prejavuje v narábaní s technickými
zariadeniami, nástrojmi, strojmi a prejavuje sa
u technikov a konštruktérov
-abstraktná- ktorá sa prejavuje v narábaní so symbolmi
a predpokladá sa u matematikov, fyzikov a vedcov
-sociálna- ktorá sa prejavuje v personálnych
a spoločenských záležitostiach a medziľudských
vzťahoch
Psychologické aspekty motivácie činnosti a správania
Aktivácia – odohráva sa medzi spánkom a bdením,
medzi stavom uvoľnenia a napätia, medzi ľahkým
zvládnutím niečoho a vynakladaním námahy.
prejavy a ukazovatele aktivácie:
činnosť –

rozumieme uvedomovaný alebo

neuvedomovaný prejav aktivácie
navonok, ktorý je najčastejšie spojený so zmenami
vzťahu k okoliu a s manipuláciou s predmetmi.
činnosť sa v rozhodujúcej miere podieľa na rozvoji
psychiky človeka, individuálneho a spoločenského
vedomia.
správanie – sú vlastne vonkajšie, pozorovateľné a
objektívne registrovateľné prejavy ľudí a vôbec živých
organizmov.
aktivačné činitele:
motív – je to, čo niekto vedome označuje za základ
svojho správania. Môže byť vonkajší a vnútorný.
Motívom môže byť všetko, čo človeka aktivizuje do
činnosti a určuje smer a cieľ
činnosti, t.j. môžu to byť potreby, hodnoty, plány,
záujmy, ktoré si človek uvedomuje.
Motivácia – je to čo, čo prežívame, po čom túžime,
k čomu máme odpor, čo sa snažíme dosiahnuť, aké mám
ideály.
- je to úhrn motívov - možeme ich premeniť na
jednotlivé zložky (pud, inštinkt, potreba

)

-pud - napätie, ktoré vzniká najmä pri neuspokojovaní
nejakej potreby
-inštinkt - sú zabudované v nás, majú ich aj zvieratá
(správanie párenia, u človeka v rannom detstve sú nimi
materské inštinkty, inštinktívne spúšťa plač pri cudzích
ľuďoch) neovládame ich
-potreba – znakom potreby je nedostatok niečoho.
Maslow ich rozdelil do pyramídy

potreba sebarealizácie - byť dôležitý
potreby sociálne - bezpečie, potreba uznania,
spolupatričnosti, lásky, niekam patriť
potreby fyziologické - jedlo, pitie, dajú sa
naplniť

psychické javy súvisiace s motiváciou človeka
vôla – je psychický stav, ktorý spočíva v zámernom a
uvedomelom sústredení aktivity človeka na realizáciu
vytýčeného cieľa, spojený s prekonávaním prekážok
postoje – môžeme vyjadriť ako emocionálnu skúsenosť
človeka. Skúsenosť vyjadruje poznávaciu zložku postoja
a emocionálnosť jeho individuáno- zážitkovú sféru.
(Kováč)
hodnota –sú cennosti, ktoré dávajú nášmu životu ráz, sú
relatívne, dozvedáme sa ich od sociálneho okolia,
usporiadávajú sa so hierarchie, to je hierarchia hodnôt.
- vyjadrujú to, na čo sa človek orientuje, čo považuje zo
svojho hľadiska za dôležité a významné

- utvárajú sa v priebehu života pôsobením mnohých
činiteľov: vplyvov prostredia, výchovy, samotnej
osobnosti (najvyššia je motivačná úroveň)
ašpirácie – zaraďujeme do skupiny tzv. osobných
aktivačných činiteľov. Sú najužšie spojené s vlatným ja,
so snahou po sebauplatnení, sebarealizácii.
ašpiračná úroveň – je to zamýšľaný výkon v určitej
činnosti, ktorý očakáva človek poznajúci úroveň svojho
výkonu z minulých činností.
ašpiráciu – chápeme ju aj ako stupeň nárokov, ktoré
človek kladie v prítomnosti alebo v budúcnosti na seba,
na svoj výkon, na svoju sebarealizáciu a sebautváranie,
na svoje uplatnenie v živote a spoločnosti.
záujem – vzťah človeka k objektu s tendenciou venovať
mu pozornosť.
životná cesta je možné vymedziť.
- sekvenciu udalostí a skúsenosť
- reťaz osobnostných vzťahov a sprievodných situácií
životný cyklus – ustálený sled, či následnosť procesov
od vzniku po zánik organizmu.
životná pozícia človeka
- možno ju chápať ako integrálnu charakteristiku
psychiky, vedomia
- duchovno- praktický jav
Motivácia človeka a situácie psychickej záťaže
situácie psychickej záťaže - vymedzujeme ako také
okolnosti, podmienky, úlohy, ktoré od ľudí vyžadujú
nielen mobilizáciu a napútie psychických síl, osvojenie si
určitých vedomostí, skúseností a zručností, ale aj tvorivý
prístup k ich vykonávaniu, zvládnutiu, či riešenie

záťaž sa prejavuje:

-

vo sfére prežívania

-

vo sfére poznávacích procesov

-

vo sfére fyziologických funkcií

-

vo sfére takých prejavov ako je
mimika ...

extrémne psychická záťaž – ak sa človek permanentne
ocitá v záťažových
situáciách, s ktorými sa musí vyrovnávať a prakticky ich
riešiť, hovoríme o tzv. extrémnej záťaži psychickej.
príčiny vyvolávajúce psychické záťaže

-

neprimerané úlohy a požiadavky

-

problémové situácie

-

prekážky

stres – ak v priebehu činnosti pôsobí na človeka nejaký
rušivý faktor sťažujúci až
znemožňujúci uspokojenie potrieb, či dosiahnutie cieľa,
ide o stres (tlak povinnosti, ohrozenia, deficit a životné
podmienky - stresogénne faktory)
úzkosť – tendencia emocionálne negatívne a často
defenzívne reagovať na
ohrozenie.
obava – ako druh strachu má u ľudí väčšinou charakter
aktivizujúci emócie.
tréma – je druhom duševného stavu emočného
charakteru. Vyznačuje sa zvýšeným citovým napätím a
vzrušivosťou.
strach – je signálová emócia, ktorá chráni existenciu
človeka a v mnohých prípadoch stimuluje jeho činnosť.
hnev – má úzky vzťah k stresu. Pri hneve ide totiž o
agresívny cit, často prekazenie aktivity, smerujúcej na
dosiahnutie cieľa.
frustrácia – sa rozumie taký typ psychickej záťaže, pri
ktorom ide o zmarenie možnosti realizovať
aktualizovanú tendenciu v danom smere jej totálnym
blokovaním.
deprivácia – ide o nemožnosť dlhodobo uspokojiť danú
potrebu vôbec.
konflikt – označenie situácie, v ktorej je človek
postavený pred viaceré možnosti, resp. v ktorých sa
stretávajú nezlučiteľné, protichodné tendencie.
Emocionalita
emócie – nazývame najjednoduchší zážitok, spojený
s uspokojovaním alebo neuspokojovaním primárnych
potrieb. Súvisia s typom človeka (introvert - nedá to
najavo, extrovert - hovorí o citoch)
city – človeka sú jeho vzťahy k svetu, k tomu, čo robí,
k ľuďom, s ktorými sa stretáva alebo žije.
city považujeme za najsubjektívnejší stav, ktorý v sebe
neobsahuje vôľovú aktivitu.
cit subjektívny odraz prežívania zvláštneho vzťahu
k iným ľuďom, ku konkrétnym predmetom a javom
objektívnej skutočnosti.
základné vlastnosti citov

-

bipolárnosť - emócie a city môžu
prechádzať z 1 extrému do 2 (milovať
a zároveň nenávidieť)

-

prenos nákazlivosť citov - ak sme
s optimistickým človekom tak aj mi
sme optimistickí

-

aktuálnosť - aktuálne meníme svoj
vzťah napríklad informáciou

-

ambivalencia (zmiešanosť) - na niečo
sa tešiť a zároveň mať strach

fyziologické základy emócií
- zmeny v zložené krvi a krvnom tlaku, zmeny
v dýchaní, zmeny v elektrickej vodivosti kože, ďalšie
zmeny, reakcie zrenice oka, sekrécia slín, napätie svalov
a ich chvenie
-na tomto základe funguje detektor lži(ak človek
kontroluje svoje reakcie odpoveď mu trvá dlhšie -
reakčný čas)
Limbický systém - máme na starosti naše ambície,
talamus - šedá mozgová kôra
Poznáme tieto city:
intelektuálne city, morálne city, náboženské city,
estetické city, poznávacie, city viažúce sa k spoločnosti
afekty -trvajú krátko a sú veľmi intenzívne, patický
afekt, ak sa človek nekontroluje sudca zmierňuje
rozsudok lebo človek koná v afekte a nevie sa vtedy
ovládať
nálady -slabý citový stav, môže trvať aj niekoľko dní,
dlhodobé striedanie nálad je bipolárna afektívna porucha,
alebo maniodepresívna psychóza(najskôr všetko stíha
a potom dôjde energia prichádza depresia)
-depresívna nálada - má nalakované nechty, stará sa
o seba - nemá depresiu
-depresia - človek nerobí už ani základné úkony,
nevládze si umyť ani zuby, lieči sa liekmi, terapiou
vášne – je silný, hlboký a dlhotrvajúci cit. Zmocňuje sa
celého človeka. Delia sa na :kladné, záporné
(milostný vzťah ale aj gemblerstvo)
empatia – empatizovať znamená vidieť očami druhého
človeka, počuť ušami
druhého človeka a cítiť jeho srdcom.
asertivita – sebapresadzovanie, avšak v podstate ide o
štýl správania, jednania v komunikácii
asertivita je umenie presadiť sa, zároveň rešpektovať
názory, postoje, či hodnoty iných.
rola – je niečo, čo pozostáva z istého vzoru správania.
Ide o taký vzor, ktorý sa v danom spoločenskom
prostredí očakáva od každého jednotlivca, ka chce
zaplniť, alebo už zapĺňa v spoločnosti určité, často
špecifické, miesto, alebo postavenie.
únava – dynamický dej, ktorý má rozličné fázy a môže
postihovať organizmus ako celok.
monotónia – prežívanie jednotvárnosti, ktorá vzniká ako
následok opakovania spravidla jedoduchých pohybových
úkonov a operácií