1

Európske správne právo a európska

administratívna prax.

Prednáška

2

• História európskej integrácie
• Medzinárodnoprávne postavenie

Európskej únie a Európskych
spoločenstiev

• Európske správne právo a európska

administratívna prax

3

História európskej integrácie

• Slovo Európa je oveľa staršie ako

samotná myšlienka európskej integrácie.

Od prvej zmienky vymedzujúcej názov

Európa sa stala predmetom záujmu

mysliteľov, filozofov, historikov, umelcov,

sociológov, politológov i politikov.

K najvýznamnejším šíriteľom myšlienky

európskej integrácie v období stredoveku

patrili napr. Pierre Dubois, francúzsky

právnik a reformátor (1250-1320); Jiří

z Poděbrad, český kráľ (1420-1471);

Emeric Crusé (17.stor.);

4

• Idealistické koncepcie európskej integrácie

prezentovali vo svojich dielach aj napr.
Komenský, Immanuel Kant či Victor Hugo, ktorý
v roku 1849 použil na pomenovanie cieľov
každej európskej krajiny výraz „Spojené štáty
európske“. Rešpektovali o.i. potrebu zjednotenia
roztrieštenej Európy a túžbu po sebaurčení
národov nachádzajúcich sa v rozpore s rodiacimi
sa veľkomocenskými blokmi akými boli v tom
čase USA a Rusko.

5

• Myšlienku zjednotenej Európy

v medzivojnovom období presadzovali
najmä Luigi Finaudi, budúci talianský
prezident; Nemec Wladimir Woytinsky
a osobitne Richard Coudenhove Kalergi
a Aristied Briand. 20. storočie je
charakteristické tým, že okrem vytvárania
teórií sú tu už viac alebo menej úspešné
pokusy o ich realizáciu.

6

Súčasný stav európskej integrácie je

výsledkom veľmi komplikovaného a neľahkého

vývoja, prechádzajúceho tromi základnými

vývojovými etapami:

• obdobie formovania a vymedzenia základných

teoretických a ideologických konceptov a foriem

v druhej polovici 50. rokov 20. storočia,

• obdobie samostatnej existencie Európskych

spoločenstiev (1951 – 1992),

• obdobie fungovania Európskej únie (od roku

1993).

7

• Vytvorenie Rady Európy na báze

medzivládnej spolupráce vyradilo na čas
z integračného procesu jeho politickú
dimenziu. Prívrženci federalistickej
koncepcie sa preto rozhodli začať proces
európskej integrácie prostredníctvom
funkcionalistickej (sektorovej) metódy.

8

• Významným impulzom pre proces

európskej integrácie sa stala tzv.
Schumanova deklarácia z 9.5.1950.
Deklarácia obsahovala návrh francúzskej
vlády adresovanej Nemecku na
zachovanie európskeho mieru formou
odstránenia historického protikladu medzi
Francúzskom a Nemeckom a obsahoval
dva základné ciele:

9

• 1.okamžitý – francúzsko-nemecké zmierenie,

počnúc spoločnou kontrolou výroby uhlia
a ocele Francúzska a Nemecka pod
kontrolou spoločného kontrolného úradu -
Vysokého úradu, vzájomná obnova a integrita
trhov týchto krajín v oblasti uhlia a ocele ako
strategických surovín, ktorých nekontrolovaná
výroba a vývoz by mohli viesť k prípadným
konvenčným vojnám medzi týmito krajinami,

10

• 2.strategický – postupné vytváranie

politickej únie, ktorá zamedzí vojnovým
konfliktom, a zvýši politickú váhu Európy
na medzinárodnej úrovni

11

• Prvoradým cieľom uvedených iniciatív však bola

urgentná snaha vytvoriť mechanizmus
multilaterálnej kontroly produkcie uhlia a ocele
ako primárnych surovín pre potencionálnu
výrobu zbraní podporujúcu ďalší možný vojnový
konflikt na európskom kontinente. Iniciatívy
Schumana a Monneta vyústili do založenia
Európského spoločenstva pre uhlie a oceľ
(ESUO),

12

• Európske spoločenstvo pre atómovú

energiu bolo tiež vytvorené ako
integračné zoskupenie sektorového typu
s cieľom vytvoriť spoločný trh v oblasti
atómovej energie pri jej mierovom
využívaní a znížiť technologický náskok
svetových veľmocí, najmä USA a ZSSR
v tejto oblasti

13

• Príslušné zakladajúce zmluvy o založení

EHS a Euroatómu a tzv Zlučovacia
zmluva boli podpísané 25.3.1957 v Ríme
a účinnosť nadobudli 14.1.1958. Druhá
zmluva o fúzii orgánov troch spoločenstiev
bola podpísaná 8.4.1965.

14

Ciele obsiahnuté v preambule Zmluvy o založení EHS sa

dotkli významných oblastí suverenity členských štátov

a zahŕňali:

• v politickej rovine snahu členských štátov o udržanie

mieru a čoraz užšiu spoluprácu medzi európskymi

národmi,

• v ekonomickej oblasti vytvorenie spoločných základov

pre ekonomický rozvoj, ekonomický a sociálny pokrok

a postupné zlepšovanie životných podmienok

a zamestnanosti európskych národov v rámci

spoločného trhu. Zmluva predpokladala vytvorenie colnej

únie k 1.1.1970, t.j. v prechodnom období 12 rokov

rozdeleného na tri čiastkové etapy a následne aj

spoločný trh a hospodársku a menovú úniu.

15

Medzinárodnoprávne postavenie

Európskej únie a Európskych

spoločenstiev

• Jedným z najzávažnejších problémov

právnej teórie i praxe vo vzťahu k EÚ a ES
je vymedzenie ich pôsobenia ako
subjektov medzinárodného práva.
Vychádzajúc z teórie medzinárodného
práva je možné definovať subjekty
medzinárodného práva ako právnické
a fyzické osoby, ktoré majú
medzinárodnoprávnu subjektivitu

16

• „pojmy „subjekt medzinárodného práva“ a

„medzinárodnoprávna subjektivita“ sa

navzájom podmieňujú a nemožno ich

oddeliť. Na jednej strane neexistuje

subjekt medzinárodného práva bez

medzinárodnoprávnej subjektivity a na

druhej strane ak má určitá jednotka

medzinárodného práva subjektivitu,

znamená to, že je subjektom

medzinárodného práva“

17

• Za subjekty medzinárodného práva

považuje právna teória dnes aj
medzinárodné organizácie, aj keď v ich
prípade, na rozdiel od suverénnych štátov
(štáty majú úplnú medzinárodnoprávnu
subjektivitu a sú nositeľmi všetkých
medzinárodných práv a povinností) „nie je
subjektivita medzinárodných organizácií
pôvodná, ale odvodená“

18

• Medzinárodné právo vymedzuje,

v zásade, tri spôsoby identifikácie
medzinárodnoprávnej subjektivity:

19

1. vymedzenie vychádzajúce z explicitného

znenia medzinárodnej zmluvy, ktorou bola
medzinárodná organizácia založená ( tzv.
zmluvná teória),

2. vymedzenie odvodené z judikatúry

Medzinárodného súdneho dvora

20

3. uznanie medzinárodných organizácií ex

post zo strany medzinárodného
spoločenstva. V tomto prípade sa
vychádza z obyčajového práva, pričom za
znak existencie medzinárodnoprávnej
subjektivity sa považuje existencia orgánu
zastupujúceho medzinárodnú organizáciu
a miera autonómie (tzv. obyčajová teória).

21

• EÚ je medzinárodnou organizáciou. „Tou

sa rozumie spojenie niekoľkých subjektov
medzinárodného práva, ktoré je založené
natrvalo na základe medzinárodnoprávnej
zmluvy, má členské štáty a podlieha
medzinárodnému právu. Vlastnými
orgánmi zabezpečuje spoločné úlohy,
ktoré sú výsostné, nefiškálnej povahy“

22

• V prospech tvrdenia o existencii EÚ ako

právnickej osoby a následnej aj jej
právnej subjektivity, aj keď v limitovanej
a embrionálnej, sa s použitím teórie
implicitných právomocí, uvádzajú
nasledujúce skutočnosti:

23

1. EÚ bola založená medzinárodnou zmluvou –

Maastrichtskou zmluvou o Európskej únii.
Obsah článku 2 ZEÚ vymedzujúci ako jeden
zo základných cieľov - snahu o presadenie
svojej identity na medzinárodnej scéne,
naznačuje, že identita EÚ je prezentovaná nie
prostredníctvom ES ale prostredníctvom
samotnej EÚ. ZEÚ priznáva EÚ postavenie
právnickej

osoby

v oblasti

uzatvárania

medzinárodných zmlúv (čl.24),

24

2.Primárne ciele európskej integrácie

obsiahnuté v zmluvách o založení troch
ES boli vždy ciele politické (členené
z časového hľadiska na ciele krátkodobé,
strednodobé a dlhodobé), spočívajúce vo
vytvorení európskej federácie
ochraňujúcej mier v Európe, založenej na
mieri, európskej solidarite a ekonomickom
a sociálnom pokroku

25

• Európska únia má jednotný

inštitucionálny rámec, ktorý tvoria :
Európsky parlament, Rada, Komisia,
Súdny dvor a Dvor audítorov (Účtovný
dvor) ako komunitárne orgány , ktoré
vykonávajú svoje právomoci.

26

Európske správne právo a európska

administratívna prax

Európske právo sa člení na

• komunitárne právo
• úniové právo

27

Komunitárne právo

Komunitárne právo je súborom právnych
aktov a noriem troch Európskych
spoločenstiev / ES, ESUO, EURATOMU/,
teda súbor pravidiel vytvorený a
uplatňovaný členskými štátmi ES/EÚ.
Tvoria ho :

28

•

primárne právo (právo zakladajúcich zmlúv)

•

všeobecné právne zásady

•

sekundárne právo (právne normy, vytvorené
orgánmi európskych spoločenstiev)

•

súdne rozhodnutia

•

zmluvy s tretími subjektmi

•

právna obyčaj

•

zmluvy uzatvorené členskými krajinami
v oblastiach spolupráce ES resp. EÚ

29

Úniové právo môžeme definovať ako ucelený
súbor právnych pravidiel, ktoré nie sú upravené
v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, v
Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre
uhlie a oceľ a v Zmluve o založení Európskeho
spoločenstva atómovej energie, ale sú uvedené
v Zmluve o Európskej únii. Patria k ním
medzinárodné zmluvy, rozhodnutia Európskej
rady, spoločné postupy a postoje.

Úniové právo

30

Pramene európskeho práva

• primárne (všetky zmluvy o založení

Európskych spoločenstiev a Zmluva o

Európskej únii v znení neskorších zmien,

medzinárodné zmluvy medzi ES a tretími

štátmi)

• sekundárne právo - nariadenia,

smernice, rozhodnutia, odporúčania a

stanoviská

• rozhodnutia súdneho dvora ES

31

• Nariadenie má všeobecnú záväznosť. Je vo

všetkých svojich častiach záväzné a

bezprostredne použiteľné v každom členskom

štáte.

• Smernica je záväzná pre každý členský štát,

ktorému je určená, so zreteľom na cieľ, ktorý sa

má dosiahnuť, pričom voľba foriem a

prostriedkov je ponechaná na vnútroštátne

orgány.

• Rozhodnutie je záväzné vo všetkých svojich

častiach pre toho, komu je určené.

32

• Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné.
• Jurisdikcia Súdneho dvora ES vytvorila tak

systém case-law, ktorý je záväzný pre všetky
členské štáty a národné súdy ho musia v plnom
rozsahu rešpektovať. Mnoho právnych viet
uvedených v rozsudkoch Súdneho dvora ES sa
po vstupe SR do EÚ stane ako judge-made law
záväzným prameňom práva, resp. dôležitým
zdrojom poznania práva i z hľadiska
vnútroštátnej právnej a súdnej praxe.

33

Všeobecné právne zásady

európskeho práva

• Zásada prednosti
• Zásada subsidiarity
• Zásada priameho účinku

34

• Európske správne právo je vo

všeobecnosti súčasťou širšie poňatého

celku európskeho práva a vo svojej

podstate predstavuje právo

administratívnej spolupráce štátov

a iných subjektov európskeho správneho

priestoru, zamerané na budovanie

účinných mechanizmov umožňujúcich

efektívny výkon verejnej správy, najmä

v kontexte jej pribúdajúcich úloh a cieľov.

35

pojem európske správne právo v súčasnosti zahŕňa najmä

tieto piliere:

• správne právo Európskych spoločenstiev (ES)

a Európskej únie (EÚ) ako súčasť uceleného systému

práva ES/EÚ (označované ako európske správne právo

v užšom zmysle slova);

• právo administratívnej spolupráce štátov a neštátnych

(medzinárodných) organizácií v zjednocujúcej sa a

kooperujúcej Európe a

• spoločné správne právo demokratických európskych

štátov, založené najmä na existencii všeobecných

princípov správneho práva vo verejnej správe

v podmienkach väčšiny európskych štátov.

36

Vývoj európskeho správneho práva je

v súčasnom spoločenskom kontexte
významne poznačený dominantnými
tendenciami k zbližovaniu (aproximácii)
jednotlivých právnych poriadkov, a to
najmä:

37

– tendenciami harmonizačnými, ktoré kladú

dôraz na zbližovanie a zosúladenie
rôznorodých právnych postupov a kritérií;

– tendenciami štandardizačnými, zameranými

na výber a doporučenie adekvátnych vzorov
a princípov postupov;

– tendenciami unifikačnými kladúcimi dôraz na

zjednotenie pravidiel;

38

• tendenciami kodifikačnými so zameraním na

súhrnné usporiadanie zjednocujúcich pravidiel

a vymedzenie ich vzťahu k iným systémom a

• tendenciami integračnými, ktorých cieľom je

snaha o prepojenie všetkých uvedených aktivít

s cieľom vytvárania vyšších typov (spravovacích)

inovácií nielen v právnom poriadku ako takom,

ale aj v spôsoboch jeho implementácie

v rozdielnom sociálno-ekonomickom, politickom

a inštitucionálnom prostredí.

39

Rada Európy a jej pozícia

v európskom správnom priestore

Rada Európy je medzivládnou regionálnou organizáciou,

ktorej primárnym cieľom je v záujme zabezpečenia

slobody jednotlivcov, politických slobôd a princípov

právneho štátu prispievať k väčšej (aj právnej) jednote

všetkých jej zúčastnených členských štátov (dnes viac

ako 45). V súlade so zakladajúcimi dokumentmi je

cieľom Rady Európy najmä ochraňovať ľudské práva,

pluralitnú demokraciu a právny štát; hľadať riešenia

závažných spoločenských problémov, ktorým čelí

európska spoločnosť a pomáhať upevňovať stabilitu

demokracie v Európe podporovaním politických,

legislatívnych a ústavných reforiem.

40

V európskom správnom priestore má Rada
Európy nezastupiteľné postavenie, najmä
v súvislosti s vytváraním spoločnej európskej
legislatívy. Je nesporné, že Rada Európy
zásadným spôsobom iniciovala mnohé
prelomové európske dohovory a svojou
činnosťou sa aj nepriamo podieľala na formovaní
a zdokonaľovaní európskych právnych
systémov.

41

V administratívnoprávnej oblasti normotvorná činnosť

Rady Európy zahŕňa predovšetkým dohovory, týkajúce

sa mediálneho a informačného práva, starostlivosti

o kultúrne dedičstvo a životné prostredie, vnútornú

bezpečnosť a výkon spravodlivosti. Okrem spomenutých

bol vygenerovaný systém tzv. kooperačných dohovorov,

zahŕňajúci napr. dohovory o postupovaní žiadosti

o právnu pomoc, o notifikáciu dokumentov

o administratívnych záležitostiach, o informáciách

o cudzom práve, o získavaní informácií a dôkazov

týkajúcich sa administratívnych záležitostí v zahraničí, či

dohovory týkajúce sa administratívnej pomoci

v daňových záležitostiach.

42

Rada Európy má veľkú zásluhu aj na unifikácii
základov práva miestnych a regionálnych
samospráv a aj na monitoringu toho, ako je
právo na miestnu samosprávu rešpektované
v jednotlivých členských krajinách (napr.
Európska charta miestnej samosprávy
publikovaná pod č. 336/2000 Z. z., Európsky
rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci
medzi územnými celkami alebo orgánmi č.
78/2001 Z. z.).

43

Za kľúčový moment vytvárania správno-

právneho štandardu Radou Európy možno

považovať, dnes už etablovaný fungujúci

mechanizmus ochrany ľudských práv a

slobôd s možnosťou podania priamej

individuálnej sťažnosti na porušovanie

verejných subjektívnych práv vládami

štátov, ich správnymi orgánmi a aj inými

verejnými korporáciami na Európskom

súde pre ľudské práva v Štrasburgu

44

Európska únia a Európske

spoločenstvá

Významným medzníkom európskej spolupráce
a integrácie bolo založenie a vznik troch
európskych spoločenstiev – Európskeho
spoločenstva uhlia a ocele (zaniklo v r. 2002),
Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu
a Európskeho hospodárskeho spoločenstva.
Uvedené spoločenstvá boli zamerané na
podporu hospodárskych cieľov členských krajín,
no v rozvoji európskeho regionálneho priestoru
plnili súčasne aj rozhodujúcu stabilizačnú úlohu.

45

Európske spoločenstvá, formou prehlbujúcej sa

nielen hospodárskej kooperácie vytvorili základ pre

konštituovanie rozsiahlejšej podoby a ďalšieho stupňa

európskej integrácie, ktorá sa realizovala v roku 1993,

vznikom Európskej únie (tzv. Maastrichtská zmluva

o Európskej únii nadobudla platnosť 1. novembra 1993).

Maastrichtská zmluva zaviedla pojem Európska únia,

určila jej ciele a rozšírila formy spolupráce členských

štátov o spoluprácu v oblasti zahraničnej

a bezpečnostnej politiky a v oblasti vnútra

a spravodlivosti. Maastrichtská zmluva zaviedla aj dnes

stále platnú tzv. trojpilierovú štruktúru Európskej únie.

46

•

Osobitosťou týchto európskych integračných

zoskupení je ich právna povaha a ich špecifický

autonómny právny systém. Vo všeobecnosti platí, že

v rámci trojpilierovej štruktúry tvoria Európske

spoločenstvá prvý, tzv. komunitárny pilier EÚ, zatiaľ čo

spoluprácu v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky

a v oblasti vnútra a spravodlivosti (s výnimkou častí

agendy prenesenej do komunitárneho piliera – napr.

azylová politika) stelesňujú zostávajúce dva, tzv. úniové

piliere. Táto diferenciácia je podstatná pre poznanie

konštrukcie právneho systému EÚ/ES a jeho

pochopenie.

47

Neoddeliteľnou súčasťou práva Európskej únie

(označované aj výrazom „európske právo“) je aj,

pre nás rozhodujúce, správne právo ES/EÚ ako

prostriedok realizácie úloh, cieľov a správnych

politík EÚ. Európska únia tak nie je len

hospodárskym a politickým, ale aj právnym

a správnym spoločenstvom a v tomto zmysle sa

vymedzuje aj priestor tvorby, implementácie

a kontroly spoločných a koordinovaných

správnych politík členských štátov Európskej

únie.

48

Komunitárne právo je súčasne najvýznamnejšou

súčasťou správneho práva ES/EÚ ako neoddeliteľnej

súčasti európskeho správneho práva, nakoľko zahŕňa

aj podstatnú časť úpravy spravovacích právnych

vzťahov vnútri a navonok ES/EU. Upravuje napr. ciele

a úlohy Európskych spoločenstiev, právne prostriedky,

mechanizmy a procedurálne postupy ich napĺňania,

sústavu nadnárodných orgánov ES/EÚ a ich

verejnosprávne kompetecie, a rovnako pravidlá ich

vzájomnej spolupráce v oblasti právnorealizačných

a právnoaplikačných aktivít.

49

Práve syntéza uvedeného vedie k záveru,
že vzniká spoločné európske správne
právo, ktoré nachádza svoje základné
princípy pri hľadaní rovnováhy medzi
výkonom verejnej správy a ochranou
ľudských práv.

50

•

Neoddeliteľnou súčasťou práva Európskej únie (označované aj

výrazom „európske právo“) je aj, pre nás rozhodujúce, správne

právo ES/EÚ ako prostriedok realizácie úloh, cieľov a správnych

politík EÚ. Európska únia tak nie je len hospodárskym a politickým,

ale aj právnym a správnym spoločenstvom a v tomto zmysle sa

vymedzuje aj priestor tvorby, implementácie a kontroly spoločných

a koordinovaných správnych politík členských štátov Európskej

únie.

• V tejto súvislosti a aj napriek rozsiahlym správnym kompetenciám,

však Európska únia nedisponuje napr. legislatívnou právomocou

pre úpravu spoločných základov alebo všeobecného právneho

rámca správneho konania, či iných vnútroštátnych administratívnych

procedúr atď..