Vysoké školstvo - učeb. látka.

Právo na vzdelanie a vysokoškolské štúdium

Právo na vzdelanie je vyjadrené jednak medzinárodnom rozmere a jednak vo

vnútroštátnom rozmere.

Medzinárodný rozmer

predstavuje Medzinárodný pakt

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ČSR ratifikovala v roku 1976). V tomto
dohovore sa právo na vzdelanie dokonca rozširuje o rozmer akceptácie slobody rodičov (príp.
poručníkov) zvoliť svojím deťom iné školy než zriadené verejnými orgánmi, ktoré zodpovedajú
takej minimálnej úrovni vzdelania akú ustanovil alebo schválil štát. Ďalej sa uvedené právo
rozširuje o garanciu náboženskej a morálnej výchovy detí v zhode s ich vlastným presvedčením
(čl. 13 ods. 3 paktu).

Ďalším významným dokumentom, tentokrát však na európskeho významu, je (Európsky)

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950 Rím). Konkrétne Dodatkový
protokol k tomuto Dohovoru v čl. 2 zakotvuje zákaz odopretia práva na vzdelanie.

Právne akty EÚ:
- Zmluva o fungovaní EÚ (čl. 165 ods.2 – podpora akademického uznávania diplomov a časti
štúdia na podporu mobility študentov na úrovni EÚ
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní
odborných kvalifikácií (Ú.v. EÚ L 255, 30.9.2005)

Vnútroštátny rozmer vytvára predovšetkým Ústava SR, Listina základných práv a

slobôd a príslušné právne predpisy vyjadrené v zákonnej forme z pohľadu formálnych prameňov
práva.

Ústava SR garantuje právo na vzdelanie v čl. 42.“ (1) Každý má právo na vzdelanie.

Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon (na (vykonávacej)
zákonnej úrovni je to zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon).

(2) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných

školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.

(3) Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok

ustanovených zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu (ústavný
rámec pre organizovanie zakladanie súkromných škôl !!!!).

(4) Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu.

(delegovanie vykonania a zabezpečenia systému sociálnej podpory študentov na zákon, konkrétne
na zákon o vysokých školách )“

Z pohľadu subjektu uvedeného práva Ústava SR garantuje každému právo na

vzdelanie; občanom SR na základných školách a stredných školách dokonca bezplatné!!.
Iné však môže byť postavenie cudzincov, ktorých štúdium môže byť spoplatnené
s výnimkou situácie, ak status zahraničného študenta výslovne upravuje medzinárodná
zmluva, ktorou je SR viazaná alebo medzivládna dohoda.

S právom na vzdelanie súvisí jednak právo na prípravu na povolanie (čl. 35 Ústavy SR),

ktoré sa realizuje napr. organizáciou odborného školstva a jednak sloboda vedeckého bádania a
umenia. Bližšie pozri Drgonec, J.: Základné práva a slobody podľa Ústavy Slovenskej republiky
: Zväzok 2 . 1. vyd. Bratislava : MANZ, 1999. str. 233 a nasl.

Obsah práva na vzdelanie je predovšetkým otázkou prístupu k vzdelaniu a vytvorenia

1

a zachovania rovnakých podmienok pre každú fyzickú osobu. Aktuálnou otázkou je vyberanie
poplatkov školami za poskytovanie učebníc (k tomu pozri str. 176 a nasl. Svák, Ján - Cibulka,
Ľubor: Ústavné právo Slovenskej republiky : (vybrané otázky teórie, výučby a praxe). 1. vyd. -
Žilina : Poradca podnikateľa, 2006) a najmä čiastočného spoplatnenia vysokoškolského štúdia.

Zákonný a podzákonný rozmer ústavného (sociálneho) práva na vysokoškolské štúdium
predstavujú:

-

zákon č. 131/2002 o vysokých školách v znení neskorších predpisov

-

zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií

-

zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní

-

zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní

-

zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde

-

zákon č. 191/1992 Zb. o zriadení Trnavskej univerzity

-

nariadenie vlády SR č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii

-

vyhláška MŠ SR č. 614/ 2002 Z. z. o kreditovom systéme štúdia

-

vyhláška MŠ č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých
škôl

-

nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 323/2009 Z. z. o určení limitov súm finančných
prostriedkov na zabezpečenie štúdia v študijných programoch v externej forme.

-

opatrenie MŠ SR z 22. júla 2009, ktorým sa ustanovuje max. suma ročného školného na
akademický rok 2010/2011 pre študijné programy v externej forme.

K ďalším právnym normám vykonávajúcim ústavné právo na vzdelanie patrí:
- zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon)
- vyhláška MŠ SR č. 305/2008 Z.z. o škole v prírode
- vyhláška MŠ SR č. 306/2008 Z.z. o materskej škole
- vyhláška MŠ SR č. 307/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním
- vyhláška MŠ SR č. 282/2009 Z.z. o stredných školách
- vyhláška MŠ SR č. 318/2008 Z.z. o ukončovaní štúdia na stredných školách
- vyhláška MŠ SR č. 320/2008 Z.z. o základnej škole
- vyhláška MŠ SR č. 321/2008 Z.z. o jazykovej škole
- vyhláška MŠ SR č. 322/2008 Z.z. o špeciálnych školách
- vyhláška MŠ SR č. 323/2008 Z.z. o špeciálnych výchovných zariadeniach
- vyhláška MŠ SR č. 324/2008 Z.z. o základnej umeleckej škole
- vyhláška MŠ SR č. 325/2008 Z.z. o školských zariadeniach výchovného poradenstva a
prevencie

K lokálnym právnym normám upravujúcich organizáciu a financovanie vysokých škôl patria
vnútorné predpisy vysokých škôl, napr. vyhláška rektora TU v Trnave č. 10/2008 o výške
školného a poplatkov spojených so štúdiom na TU v Trnave na akademický rok 2009/2010.

Charakteristika vysokej školy a jej organizácia

Vysoká škola je vrcholná vzdelávacia a vedecká (resp. umelecká) ustanovizeň. Vysoká

2

škola je zároveň právnickou osobou, ktorá má výhradné právo na poskytovanie, organizovanie a
zabezpečovanie vysokoškolského vzdelávania. Na poskytovaní vysokoškolského vzdelávania sa
môžu podieľať aj špecializované výučbové zariadenia vysokej školy a za určitých podmienok aj
nevysokoškolské inštitúcie. Vysoká škola poskytuje aj ďalšie vzdelávanie (zákon č. 386/1997 Z.
z.).

Poslaním vysokej školy v rámci európskeho priestoru A. vysokoškolského vzdelávania a

európskeho B. výskumného priestoru je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť,
dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho
celej spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti (§ 1 ods. 2
vysokoškolského zákona). Uvedené poslanie sa dosahuje poskytovaním vysokoškolského
vzdelávania a tvorivého vedeckého bádania (resp. tvorivej umeleckej činnosti) – výskumnej
činnosti. V oblasti vedy a techniky je úlohou vysokej školy vykonávať základný výskum,
aplikovaný výskum a vývoj, využívať najnovšie poznatky vedy a techniky pri vzdelávaní
študentov a zapájať ich do tvorivej vedeckej činnosti.

Svoje poslanie a úlohy ustanovuje v dlhodobom zámere vysokej školy (ktorý je napr. aj

predmetom akreditačného posudzovania a prerokovania v orgánoch akademickej samosprávy),
ktorý sa vypracováva najmenej na 6 rokov. Konkrétnejšie ide o:

a) výchovu odborníkov s najvyšším vzdelaním, vysokými morálnymi zásadami, občianskou a
spoločenskou zodpovednosťou,
b) výchovu v duchu hodnôt demokracie, humanizmu a tolerancie a vedením študentov k
tvorivému, kritickému a nezávislému mysleniu, zdravému sebavedomiu a k národnej hrdosti,
c) výchovu k chápaniu, zachovávaniu, šíreniu a zveľaďovaniu národného kultúrneho dedičstva a
rôznych kultúr v duchu kultúrneho pluralizmu,
d) rozvíjanie, uchovávanie a šírenie poznania prostredníctvom výskumnej, vývojovej alebo
umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti,
e) poskytovanie ďalšieho vzdelávania,
f) prispievanie k rozvoju vzdelávania na všetkých úrovniach, od základného vzdelávania až po
vysokoškolské vzdelávanie (napr. ďalšie vzdelávanie učiteľov základných, stredných škôl a
školských zariadení, spoluprácou pri výchove mimoriadne nadaných žiakov),
g) prispievanie k prevencii a liečbe ochorení,
h) zapájanie sa do verejnej diskusie o spoločenských a etických otázkach občianskej spoločnosti,
i) tvorbu teoretických modelov rozvoja spoločnosti, hospodárstva, kultúry a umenia, a s tým
súvisiaca spolupráca s orgánmi štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami a s
ustanovizňami z oblasti kultúry a hospodárskeho života,
j) rozvoj medzinárodnej, najmä európskej spolupráce podporovaním spoločných projektov s
vysokými školami v zahraničí a inými zahraničnými inštitúciami, mobilitou zamestnancov a
študentov vysokých škôl a vzájomným uznávaním štúdia a dokladov o vzdelaní.

Verejná vysoká škola môže vykonávať podnikateľskú činnosť. V rámci podnikateľskej

činnosti verejná vysoká škola vykonáva za úhradu činnosť nadväzujúcu na jej vzdelávaciu,
výskumnú, vývojovú, liečebno-preventívnu, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť alebo činnosť
slúžiacu na účinnejšie využitie ľudských zdrojov a majetku. Podnikateľská činnosť nesmie
ohroziť kvalitu, rozsah a dostupnosť činností napĺňajúcich poslanie verejnej vysokej školy.

A. Vysoká škola so sídlom na území SR môže mať postavenie:

a) verejnej vysokej školy. Verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia,

3

ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom vrátane jej názvu a sídla,

b) štátnej vysokej školy (t. j. vojenské vysoké školy, policajné vysoké školy, zdravotnícke

vysoké školy) alebo

c) súkromnej vysokej školy.

B. Vysoká škola so sídlom mimo územia SR po splnení osobitnej podmienky získava

postavenie zahraničnej vysokej školy.

Právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo so sídlom na území členského

štátu, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum, je oprávnená pôsobiť ako
súkromná vysoká škola, ak jej vláda SR na to udelila súhlas v mene štátu (tzv. "štátny súhlas").
Návrh na udelenie štátneho súhlasu predkladá vláde ministerstvo (žiadosť podáva právnická
osoba, ktorá chce pôsobiť ako súkromná vysoká škola). Štátny súhlas nie je prenosný na inú
právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov. Najvyšším riadiacim a rozhodujúcim
orgánom súkromnej vysokej školy je správna rada súkromnej vysokej školy. Pôsobnosť
správnej rady súkromnej vysokej školy je určená štatútom súkromnej vysokej školy.

Ak má vysoká škola sídlo na území členského štátu Európskej únie alebo štátov, ktoré sú

zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie,
má postavenie zahraničnej vysokej školy. Zahraničná vysoká škola musí požiadať ministerstvo
školstva o udelenie oprávnenia na poskytovanie vysokoškolského vzdelávania na území SR
podľa právnych predpisov štátu jej sídla.

Vysoká škola poskytuje, organizuje a zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie v rámci

akreditovaných študijných programov, ktoré sa uskutočňujú v troch stupňoch (bakalársky,
magisterský – inžiniersky resp. doktorský a napokon doktorandský), ktoré poskytuje
a organizačne a odborne zabezpečuje fakulta. Výnimočne sa môžu študijné programy prvých
dvoch stupňov vysokoškolského vzdelávania spájať do jedného celku (§ 53 ods. 3
vysokoškolského zákona). Každá vysoká škola poskytuje, organizuje a zabezpečuje
vysokoškolské vzdelávanie v rámci študijných programov min. prvého stupňa.

Vysoké školy majú výhradné právo prijímať uchádzačov o vysokoškolské vzdelávanie a

udeľovať akademické tituly a vedecko-pedagogické tituly, používať akademické insígnie a
vykonávať akademické obrady.

Vysoké školy môžu byť klasifikované ako

a) univerzitné vysoké školy
b) vysoké školy
c) odborné vysoké školy a následne začlenené buď medzi univerzitné vysoké školy alebo
odborné vysoké školy.

Univerzitná vysoká škola poskytuje vzdelávanie v študijných programoch všetkých troch
stupňov a vykonáva najmä základný výskum. Študijné programy uskutočňuje v nadväznosti na
svoje činnosti v oblasti vedy, techniky alebo umenia a v súlade s aktuálnym stavom a rozvojom
týchto oblastí.
Odborná vysoká škola poskytuje vysokoškolské vzdelanie v študijných programoch prvého

4

stupňa (bakalárky študijný program) a vykonáva najmä aplikovaný výskum. Názov odbornej
vysokej školy obsahuje slová "odborná vysoká škola".
Vysoká škola, ktorá nie je začlenená medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké
školy, poskytuje vysokoškolské vzdelávanie najmä v študijných programoch prvého stupňa,
druhého stupňa a vykonáva najmä základný výskum.

Medzi súčasti verejnej vysokej školy patrí:

a) fakulty
b) iné pedagogické, výskumné, vývojové a informačné pracoviská (napr. knižnica)
c) účelové zariadenia

Akademická obec vysokej školy

Akademickú obec vysokej školy tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci,

ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší
zamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej
obce vysokej školy), a študenti vysokej školy (študentská časť akademickej obce vysokej
školy). Členovia akademickej obce majú právo navrhovať kandidátov do volieb kandidáta na
rektora.

Obdobne je tomu tak na úrovni fakulty. Akademická obec fakulty je základom

akademickej samosprávy fakulty. Volí a odvoláva členov akademického senátu fakulty
Akademickú obec fakulty tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci zaradení na fakulte,
ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší
zamestnanci zaradení na fakulte, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy (zamestnanecká časť
akademickej obce fakulty), a študenti zapísaní na študijných programoch uskutočňovaných na
fakulte (študentská časť akademickej obce fakulty).

Akademické slobody a akademické práva

Na vysokej škole sa zaručujú tieto akademické slobody a akademické práva:
a) sloboda vedeckého bádania, výskumu, vývoja umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a
zverejňovanie ich výsledkov,
b) sloboda výučby spočívajúca najmä v otvorenosti rôznym vedeckým názorom, vedeckým a
výskumným metódam a umeleckým smerom,
c) právo učiť sa pri zachovaní slobodného výberu štúdia v rámci akreditovaných študijných
programov,
d) právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov,
e) právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený,
f) právo používať akademické insígnie a znaky a vykonávať akademické obrady.

Pričom využívanie akademických slobôd a akademických práv musí byť v súlade so

zásadami demokracie, humanity a s právnym poriadkom SR, čo predstavuje aj zákonné a

ústavné

limity pre výkon uvedených slobôd a

práv

.

Na zabezpečenie akademických práv a akademických slobôd na vysokých školách sa zaručuje
nedotknuteľnosť akademickej pôdy vysokej školy okrem prípadov ohrozenia života, zdravia,
majetku alebo prípadov živelnej pohromy.

VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA

5

Základom akademickej samosprávy verejnej vysokej školy je akademická obec verejnej

vysokej školy, ktorá volí a odvoláva členov akademického senátu verejnej vysokej školy
(organizáciu a činnosť upravuje podrobnejšie upravujú vnútorné predpisy verejnej vysokej
školy).

Rozsah samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy
Do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí
a) vnútorná organizácia,
b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium
a rozhodovanie v prijímacom konaní,
c) utváranie a uskutočňovanie študijných programov,
d) organizácia štúdia,
e) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov,
f) určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej
činnosti,
g) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry
pracovných miest na vysokej škole,
h) udeľovanie vedecko-pedagogického titulu "docent" a "profesor"
i) spolupráca s inými vysokými školami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, a to
aj so zahraničnými,
j) voľba členov orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy,
k) hospodárenie verejnej vysokej školy a nakladanie s jej majetkom v súlade s týmto zákonom,
l) určovanie výšky príspevku študentov na úhradu časti nákladov na štúdium (ďalej len "školné")
a poplatkov spojených so štúdiom.

Orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy

a) akademický senát verejnej vysokej školy,
b) rektor,
c) vedecká rada verejnej vysokej školy,
d) disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov

Mimo samosprávnych orgánov spolupôsobí na činnosti verejnej vysokej školy. Bližšie
k poslaniu a pôsobnosti pozri § 40 a 41 vysokoškolského zákona.

Akademický senát verejnej vysokej školy

Akademický senát verejnej vysokej školy, ktorý sa člení na zamestnaneckú časť a na

študentskú časť, sa skladá z volených zástupcov akademickej obce verejnej vysokej školy. Má
najmenej 15 členov, z toho najmenej jednu tretinu tvoria študenti. Akademický senát verejnej
vysokej školy, ktorá sa člení na fakulty, sa volí tak, aby každá fakulta v ňom bola zastúpená
rovnakým počtom členov.

Členov zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej vysokej školy volia tajným

hlasovaním vo voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce. Členov študentskej
časti akademického senátu verejnej vysokej školy volia tajným hlasovaním vo voľbách členovia
študentskej časti akademickej obce. Členom zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej

6

vysokej školy môže byť len člen zamestnaneckej časti jej akademickej obce. Členom študentskej
časti akademického senátu verejnej vysokej školy môže byť len člen študentskej časti jej
akademickej obce.

Funkčné obdobie členov akademického senátu verejnej vysokej školy je najviac

štvorročné.

Zasadnutia akademického senátu verejnej vysokej školy sú verejné. Rektor alebo v jeho

zastúpení prorektor alebo kvestor má právo vystúpiť na zasadnutí v súlade s rokovacím
poriadkom akademického senátu kedykoľvek, keď o to požiada. Na žiadosť rektora je predseda
akademického senátu verejnej vysokej školy povinný bezodkladne, najneskôr však do 14 dní
zvolať zasadnutie akademického senátu verejnej vysokej školy. Ak tak predseda akademického
senátu verejnej vysokej školy neurobí, zvolá zasadnutie akademického senátu verejnej vysokej
školy rektor. Ak zaniklo členovi akademického senátu verejnej vysokej školy členstvo pred
skončením funkčného obdobia zvolí príslušná časť akademickej obce na uvoľnené miesto nového
člena akademického senátu verejnej vysokej školy, ktorého funkčné obdobie trvá do konca
funkčného obdobia člena, ktorému členstvo zaniklo.

Pôsobnosť akademického senátu verejnej vysokej školy

Akademický senát verejnej vysokej školy predovšetkým:

a) schvaľuje návrh rektora na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu
alebo zmenu sídla verejnej vysokej školy a fakulty verejnej vysokej školy po predchádzajúcom
vyjadrení Akreditačnej komisie (zriaďovaná ako poradný orgán vlády SR. Bližšie pozri§ 81
zákona o vysokých školách ),

b) schvaľuje na návrh rektora vnútorné predpisy verejnej vysokej školy na návrh predsedu
akademického senátu verejnej vysokej školy vnútorné predpisy verejnej vysokej školy (rokovací
poriadok a zásady volieb do akademického senátu) a na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty
(štatút fakulty a študijný poriadok, ak na návrh dekan akadem. senát fakulty nerozhodne, že sa
bude riadiť študijným poriadkom vysokej školy),

c) volí kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie; návrh predkladá
ministrovi do 15 dní od prijatia rozhodnutia. Ak po odvolaní rektora alebo po predčasnom
skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov vysoká škola nemá rektora, navrhuje ministrovi
osobu, ktorá má byť poverená výkonom funkcie rektora do vymenovania nového rektora,

d) schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov,

e) schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady verejnej vysokej
školy,

f) schvaľuje návrh rozpočtu verejnej vysokej školy, ktorý predložil rektor, a kontroluje
hospodárenie s finančnými prostriedkami verejnej vysokej školy,

g) vyslovuje súhlas s návrhom štatútu správnej rady predloženým rektorom; po súhlase
akademického senátu verejnej vysokej školy rektor predloží návrh štatútu správnej rady na
schválenie ministrovi,

7

h) schvaľuje návrh rektora na členov správnej rady a navrhuje ministrovi dvoch členov správnej
rady verejnej vysokej školy

i) schvaľuje dlhodobý zámer verejnej vysokej školy predložený rektorom po prerokovaní vo
vedeckej rade verejnej vysokej školy a jeho aktualizáciu,

j) schvaľuje výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy
predloženú rektorom,

k) pred schválením vo vedeckej rade vysokej školy prerokúva návrh študijných programov,
ktoré sa nebudú uskutočňovať na fakulte, ale na vysokej škole, predložený rektorom,

l) schvaľuje podmienky prijatia na štúdium predložené rektorom, ak ich schválenie nepatrí
do pôsobnosti akademického senátu fakulty,

m) vyjadruje sa o návrhu rektora na zriadenie, zmenu názvu, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo
zrušenie súčastí verejnej vysokej školy, ktoré nie sú fakultami,

n) vyjadruje sa o podnetoch a stanoviskách správnej rady verejnej vysokej školy

p) volí zástupcu verejnej vysokej školy do Rady vysokých škôl (jeho študentská časť volí
zástupcu verejnej vysokej školy do Študentskej rady vysokých škôl,

q) raz za rok podáva akademickej obci verejnej vysokej školy správu o svojej činnosti, ktorú
vyvesí na verejne prístupnom mieste a zverejní na internetovej stránke verejnej vysokej školy,

Rektor

Rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a

zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokej
školy. Rektora vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu verejnej vysokej školy
prezident SR. Návrh akademického senátu verejnej vysokej školy predkladá prezidentovi
republiky minister. Akademický senát vysokej školy musí podať návrh na odvolanie rektora
vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody. Funkčné obdobie rektora je štvorročné. Na tej istej
verejnej vysokej škole môže tá istá osoba vykonávať funkciu rektora najviac v dvoch po sebe
nasledujúcich funkčných obdobiach. Po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení výkonu
jeho funkcie z iných dôvodov vykonáva do vymenovania nového rektora funkciu rektora verejnej
vysokej školy osoba poverená ministrom na návrh akademického senátu verejnej vysokej školy
[§ 102 ods. 3 písm. b)].
Najvýznamnejšie kompetencie rektora:
- zriaďuje, zlučuje, nariaďuje splynutie súčastí verejnej vysokej školy, rozdeľuje a zrušuje ich po
vyjadrení akademického senátu verejnej vysokej školy. Ak ide o fakulty verejnej vysokej školy,
robí tak po schválení akademického senátu verejnej vysokej školy.
- predkladá správnej rade verejnej vysokej školy na schválenie návrh rozpočtu verejnej
vysokej školy po jeho schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy

8

- udeľuje na základe rozhodnutia vedeckej rady školy alebo fakulty vedecko-pedagogický titul
alebo umelecko-pedagogický titul "docent".
- predkladá ministrovi školstva návrhy na vymenovanie profesorov prezidentom schválené vo
vedeckej rade verejnej vysokej školy.

Rektora zastupujú prorektori v rozsahu určenom rektorom. Prorektorov vymenúva a

odvoláva po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy rektor. Funkčné
obdobie prorektorov je štvorročné. Na tej istej verejnej vysokej škole môže tá istá osoba
vykonávať funkciu prorektora verejnej vysokej školy najviac dve po sebe nasledujúce funkčné
obdobia.

Vedecká rada verejnej vysokej školy

Členov vedeckej rady verejnej vysokej školy vymenúva a odvoláva rektor po schválení

akademickým senátom verejnej vysokej školy. Funkčné obdobie členov vedeckej rady verejnej
vysokej školy je štvorročné. Členmi vedeckej rady verejnej vysokej školy sú významní odborníci
z oblastí, v ktorých verejná vysoká škola uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú,
umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť. Najmenej jedna štvrtina a najviac jedna tretina
členov vedeckej rady verejnej vysokej školy sú osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce
tejto verejnej vysokej školy. Predsedom vedeckej rady verejnej vysokej školy je rektor.

Do pôsobnosti vedeckej rady verejnej vysokej školy patrí najmä:

a) prerokovať dlhodobý zámer verejnej vysokej školy,
b) pravidelne, najmenej však raz za rok hodnotí úroveň verejnej vysokej školy vo
vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia,
c) schvaľuje návrh študijných programov, ak ich prerokovanie nepatrí do pôsobnosti vedeckej
rady fakulty; na rokovanie vedeckej rady verejnej vysokej školy o návrhu študijných programov
sú prizývaní zástupcovia študentov určení študentskou časťou akademického senátu
verejnej vysokej školy,
d) schvaľuje ďalších odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach pre študijné
programy uskutočňované na vysokej škole.
e) schvaľuje kritériá verejnej vysokej školy na vyhodnotenie splnenia podmienok získania
vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu "docent" a kritériá
verejnej vysokej školy na vyhodnotenie splnenia podmienok získania vedecko-pedagogického
titulu alebo umelecko-pedagogického titulu "profesor".
f) prerokúva a schvaľuje návrhy na vymenovanie profesorov; ak ide o vymenovanie
profesora v študijnom odbore, v ktorom študijné programy uskutočňuje fakulta, robí tak na návrh
vedeckej rady fakulty. Uvedené obdobne platí i pre vedecko-pedagogický titul „docent“
g) navrhuje rektorovi verejnej vysokej školy udeliť čestný titul "profesor emeritus" profesorom
starším ako 65 rokov,
h) schvaľuje na návrh predsedu vedeckej rady verejnej vysokej školy svoj rokovací poriadok´
i) rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady verejnej vysokej školy, alebo o
otázkach, na ktorých sa uznesie.

Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy študentov

9

Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy prerokúva disciplinárne priestupky tých

študentov verejnej vysokej školy, ktorí nie sú zapísaní na žiadnom študijnom programe
uskutočňovanom na fakulte, a predkladá návrh na rozhodnutie rektorovi.

Prejednáva disciplinárne priestupky študentov, ktoré vznikli v dôsledku porušenia

právnych predpisov, vnútorných predpisov školy alebo verejného poriadku.

Disciplinárne tresty (pokarhanie, podmienečné vylúčenie zo štúdia alebo vylúčenie zo

štúdia) ukladá rektor/dekan na návrh disciplinárnej komisie

Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy

Verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:
a) štatút verejnej vysokej školy,
b) študijný poriadok verejnej vysokej školy,
c) zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov,
pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich
zamestnancov,
d) pracovný poriadok verejnej vysokej školy,
e) organizačný poriadok verejnej vysokej školy,
f) zásady volieb do akademického senátu verejnej vysokej školy,
g) rokovací poriadok akademického senátu verejnej vysokej školy a vedeckej rady verejnej
vysokej školy,
h) štipendijný poriadok verejnej vysokej školy,
i) disciplinárny poriadok verejnej vysokej školy pre študentov,
j) rokovací poriadok disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy,

Štatút verejnej vysokej školy, študijný poriadok verejnej vysokej školy a zásady

výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných
miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov
podliehajú registrácii na ministerstve. A pokiaľ ide o fakultnú úroveň, tak štatút fakulty,
študijný poriadok a pracovný poriadok podliehajú schváleniu a platnosť rovnako
nadobúdajú až po schválení akademickým senátom vysokej školy.

Poslanie fakulty

a) prispieva k plneniu poslania vysokej školy a zúčastňuje sa na plnení hlavných úloh
verejnej vysokej školy vo vymedzenej oblasti poznania, ktorú vyjadruje jej názov,
b) rozvíja študijný odbor (v našom prípade „právo“) alebo viacero príbuzných alebo
súvisiacich študijných odborov a uskutočňuje jeden študijný program alebo viac študijných
programov v tomto odbore alebo odboroch,
c) vykonáva v súlade so svojím zameraním výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú
činnosť.

Fakulta má právo používať vlastné akademické insígnie a konať akademické obrady v

súlade s vnútornými predpismi a tradíciami vysokej školy. Novozriadená fakulta je povinná
ustanoviť svoje orgány akademickej samosprávy do šiestich mesiacov odo dňa zriadenia. Do
ustanovenia týchto orgánov vykonávajú v nevyhnutnom rozsahu ich pôsobnosť osoby poverené

10

rektorom.

Rozsah samosprávnej pôsobnosti a práva fakulty

Orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene

verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej
pôsobnosti vysokej školy:
a) určovanie ďalších podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní na
študijné programy uskutočňované na fakulte,
b) vytváranie nových akreditovaných študijných programov a ich uskutočňovanie na fakulte
c) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov
zapísaných na štúdium podľa študijných programov uskutočňovaných na fakulte,
d) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok
určených v štatúte verejnej vysokej školy vrátane určovanie počtu a štruktúry pracovných miest
zamestnancov zaradených na fakulte
e) vnútorná organizácia a vykonávanie podnikateľskej činnosti podľa pravidiel určených v štatúte
verejnej vysokej školy
f) spolupráca s inými (zahraničnými) vysokými školami, právnickými osobami a fyzickými
osobami, v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí, v rozsahu a za podmienok určených v štatúte
verejnej vysokej školy
g) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium spôsobom určeným v štatúte verejnej
vysokej školy
h)voľba členov orgánov akademickej samosprávy fakulty,
i)nakladanie s finančnými prostriedkami pridelenými fakulte vysokou školou a s finančnými
prostriedkami, ktoré fakulta inak získala na plnenie svojich úloh

V prípade bodov a) až e) ide o výkon akademickej samosprávy realizovanej fakultou

v mene vysokej školy.

Orgány akademickej samosprávy fakulty sú:

a) akademický senát fakulty,
b) dekan,
c) vedecká rada fakulty, umelecká rada fakulty alebo vedecká a umelecká rada fakulty
d) disciplinárna komisia fakulty pre študentov

Akademický senát fakulty

Akademický senát fakulty je jej samosprávnym zastupiteľským orgánom. Má najmenej 11

členov, z toho najmenej jednu tretinu tvoria študenti. (Právnická fakulta má 15 členov).

Akademický senát fakulty sa člení na zamestnaneckú časť a na študentskú časť. Členov

zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty volia v priamych tajných voľbách členovia
zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty. Členov študentskej časti akademického senátu
fakulty volia v tajných voľbách členovia študentskej časti akademickej obce fakulty. Členom
zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen zamestnaneckej časti
akademickej obce fakulty. Členom študentskej časti akademického senátu fakulty môže byť len
člen študentskej časti akademickej obce fakulty. Funkcia člena akademického senátu fakulty je
nezlučiteľná s funkciou rektora, prorektora, dekana, prodekana, kvestora a tajomníka fakulty.

11

Funkčné obdobie členov akademického senátu fakulty je najviac štvorročné.

Zasadnutia akademického senátu fakulty sú verejné. Dekan alebo v jeho zastúpení

prodekan alebo tajomník fakulty a rektor majú právo vystúpiť na zasadnutí v súlade s rokovacím
poriadkom akademického senátu, kedykoľvek o to požiadajú. Na žiadosť dekana alebo rektora
je predseda akademického senátu fakulty povinný bezodkladne, najneskôr však do 14 dní,
zvolať zasadnutie akademického senátu fakulty. Ak tak predseda akademického senátu fakulty
verejnej vysokej školy neurobí, zvolá zasadnutie akademického senátu fakulty verejnej vysokej
školy dekan.

Pôsobnosť akademického senátu fakulty

a) schvaľuje na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty (štatút fakulty uverejnený v Bulletine
Právnickej fakulty a organizačný poriadok) a vnútorné predpisy fakulty ako je študijný poriadok,
pracovný poriadok fakulty, štipendijný a disciplinárny poriadok, ak sa na návrh dekana
nerozhodne, že fakulta sa bude riadiť uvedenými príslušnými predpismi verejnej vysokej školy.
Je potrebné uviesť, že štatút fakulty, študijný poriadok a pracovný poriadok podliehajú schváleniu
akademickým senátom verejnej vysokej školy, t. j. platnosť nadobúdajú dňom ich schválenia
akademickým senátom verejnej vysokej školy. Ostatné vnútorné predpisy nadobúdajú platnosť už
dňom ich schválenia v akademickom senáte fakulty.
b) volí kandidáta na dekana, prípadne navrhuje odvolanie dekana z funkcie a schvaľuje návrh
rektora na odvolanie dekana
c) schvaľuje návrh dekana na vymenovanie a odvolanie prodekanov,
d) schvaľuje návrh dekana na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady fakulty,
e) schvaľuje návrh rozpočtu fakulty, ktorý predložil dekan, a kontroluje nakladanie s finančnými
prostriedkami fakulty,
f) schvaľuje dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej alebo v ďalšej
tvorivej činnosti fakulty vypracovaný v súlade s dlhodobým zámerom verejnej vysokej školy po
prerokovaní vo vedeckej rade fakulty,
g) schvaľuje výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení fakulty (predloženú
dekanom),
h) pred schválením vo vedeckej rade verejnej vysokej školy prerokúva návrh študijných
programov, ktoré má uskutočňovať fakulta, (predložený dekanom)
i) schvaľuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium študijných programov uskutočňovaných
fakultou (predložené dekanom)
k) volí zástupcu fakulty do Rady vysokých škôl
l) raz za rok podáva akademickej obci fakulty správu o svojej činnosti, ktorú vyvesí na verejne
prístupnom mieste a zverejní na internetovej stránke fakulty,

Dekan

Dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Dekan

zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty a v činnostiach vykonávaných v mene
vysokej školy rektorovi. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná
v mene vysokej školy, za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom
vnútornými predpismi verejnej vysokej školy.

Dekana vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu fakulty rektor. Rektor

vymenuje za dekana kandidáta navrhovaného akademickým senátom fakulty, ak to nie je v

12

rozpore s vysokoškolským zákonom. Akademický senát fakulty musí podať návrh na
odvolanie dekana vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Rektor však môže z vlastného podnetu so
súhlasom akademického senátu fakulty odvolať dekana, ak dekan
a) závažným spôsobom neplní svoje povinnosti,
b) hrubo alebo opakovane porušil vnútorné predpisy vysokej školy alebo fakulty alebo
c) vážne poškodil záujem verejnej vysokej školy alebo fakulty.

Ak akademický senát fakulty verejnej vysokej školy opakovane nesúhlasí s návrhom

rektora na odvolanie dekana, môže rektor odvolať dekana so súhlasom akademického senátu
verejnej vysokej školy, ak bola naplnená najmenej jedna z vyššie uvedených podmienok.

Funkčné obdobie dekana je štvorročné. Na tej istej fakulte môže tá istá osoba vykonávať

funkciu dekana najviac dve funkčné obdobia po sebe. Dekana zastupujú v ním určenom rozsahu
prodekani. Prodekanov vymenúva a odvoláva po schválení akademickým senátom fakulty
dekan. Funkčné obdobie prodekanov je štvorročné. Na tej istej fakulte verejnej vysokej školy
môže tá istá osoba vykonávať funkciu prodekana fakulty verejnej vysokej školy najviac dve po
sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Vedecká rada fakulty

Členov vedeckej rady fakulty vymenúva a odvoláva so súhlasom akademického senátu

fakulty dekan. Funkčné obdobie členov vedeckej rady je štvorročné. Členmi vedeckej rady
fakulty sú významní odborníci z oblastí, v ktorých fakulta uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú,
vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť. Najmenej jednu štvrtinu a najviac jednu tretinu
členov vedeckej rady fakulty tvoria osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce verejnej vysokej
školy, ktorej je fakulta súčasťou. Predsedom vedeckej rady fakulty je dekan.

Vedecká rada fakulty najmä:

a) prerokúva dlhodobý zámer fakulty vypracovaný v súlade s dlhodobým zámerom verejnej
vysokej školy,
b) hodnotí najmenej raz za rok úroveň fakulty vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy,
techniky alebo umenia,
c) schvaľuje návrh študijných programov, ktoré má uskutočňovať fakulta; na rokovanie
vedeckej rady fakulty o návrhu študijných programov sa prizývajú zástupcovia študentov
určení študentskou časťou akademického senátu fakulty,
d) schvaľuje ďalších odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach pre študijné
programy uskutočňované na fakulte vrátane schvaľovania školiteľov na doktorandské štúdium,
e) prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy kritériá na získanie titulu
docent a kritériá na získanie titulu profesor,
f) prerokúva návrhy na udelenie titulu "docent" a rozhoduje o ich výsledku (následne titul
udeľuje rektor),
g) prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy návrhy na vymenovanie
profesorov,
h) prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy všeobecné kritériá na
obsadzovanie funkcií profesorov a docentov na fakulte vrátane konkrétnych podmienok
výberového konania na obsadzovanie funkcií profesorov na fakulte,
Vedecká rada fakulty rokuje i o ďalších otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady
fakulty.

13

Disciplinárna komisia fakulty

Disciplinárna komisia fakulty prerokúva disciplinárne priestupky študentov zapísaných v

študijnom programe uskutočňovanom na fakulte a predkladá návrh na rozhodnutie dekanovi.
Členov disciplinárnej komisie fakulty a jej predsedu vymenúva z radov členov jej akademickej
obce po schválení akademickým senátom fakulty dekan; polovicu členov tejto komisie tvoria
študenti.

Vedúcimi zamestnancami fakulty sú tajomník fakulty (zabezpečuje hospodársky a

administratívny chod fakulty) a jednotliví vedúci pedagogických, výskumných, vývojových alebo
umeleckých, hospodársko-správnych a informačných pracovísk a účelových zariadení fakulty.

ŠTUDIJNÝ ODBOR, ŠTUDIJNÝ PROGRAM A ŠTUDIJNÝ PLÁN

Študijný odbor definuje vysokoškolský zákon ako oblasť poznania, ktorá môže byť

predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov. Študijný odbor sa
vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopností a
zručností, ktoré profilujú absolventa. Každý študijný odbor (po vyjadrení Akreditačnej komisie)
zaradí do sústavy študijných odborov SR Ministerstvo školstva, ktoré ju aj spravuje. Návrh na
zaradenie študijného odboru ministerstvo podáva spravidla vysoká škola.

Študijný program je súbor vzdelávacích činností, resp. jednotiek študijného programu

ako sú napr. prednáška, seminár, cvičenie, dizertačná práca, diplomová práca, projektová práca,
laboratórne práce, atď. a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto
vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské
vzdelanie. Vysokoškolské vzdelanie sa získava štúdiom akreditovaného študijného programu v
študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov. Súčasťou štúdia podľa každého
študijného programu je aj záverečná práca; jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky
(výnimkou je štátna skúška, ktorá sa nepovažuje za predmet).

Študijný program bližšie definuje názov študijného programu, študijný odbor, v ktorom sa

absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské vzdelanie (alebo kombinácia študijných
oborov), stupeň vysokoškolského štúdia, pre ktorý je študijný program určený (bakalársky,
magisterský a doktorandský), forma štúdia (denná alebo externá), profil absolventa (schopnosti,
ktoré má absolvent preukázať pri využívaní a aplikácii nadobudnutých študijných poznatkov),
charakteristika jednotiek študijného programu (prípadne dĺžka praxe) vrátane počtu kreditov,
ktoré sa ich absolvovaním získajú, pravidlá a podmienky na utváranie študijných plánov,
štandardná dĺžka štúdia vyjadrená v akademických rokoch, požadované schopnosti a predpoklady
uchádzača o štúdium študijného programu, rozdelenie štúdia na časti vyjadrené v akademických
rokoch alebo v ich častiach a podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje, aby študent mohol
postúpiť do ďalšej časti štúdia (podmienky sa vyjadrujú počtom kreditov získaných za
absolvované jednotky študijného programu) a počet kreditov, ktorého dosiahnutie je podmienkou
riadneho skončenia štúdia a samozrejme udeľovaný akademický titul. Názov študijného
programu sa spravidla odvodzuje od názvu zodpovedajúceho študijného odboru.

Študijný plán študenta predstavuje časovú a obsahovú postupnosť jednotiek študijného

programu a formy hodnotenia študijných výsledkov. Študijný plán si okrem formy hodnotenia
študijných výsledkov zostavuje v rámci vyššie uvedených charakteristík a pravidiel v súlade so
študijným poriadkom vysokej školy (resp. fakulty) určuje študent sám alebo v spolupráci so

14

študijným poradcom (študijný poradca je menovaný dekanom, resp. rektorom z radov
vysokoškolských učiteľov).Študijný plán si zostavuje a určuje študent zápisom, t. j. stanovuje si
určitú časť povinností predpísaných študijným poriadkom, ktorú chce absolvovať v nasledujúcom
období štúdia, ku ktorému sa vzťahuje zápis (najčastejšie akademický rok, semester, príp.
trisemester). Pri zápise postupuje študent tak, že si zapisuje predmety tým spôsobom, aby mu
počet kreditov za ich úspešné absolvovanie, postačoval na splnenie podmienky na ďalšie
pokračovanie v štúdiu.

Ku klasifikácii vyučovacích predmetov jednak podľa ich záväznosti absolvovania

a jednak podľa ich nadväznosti pozri § 3 vyhl. MŠ č. 614/2002 Z. z.. K hodnoteniu študijných
výsledkov pozri § 6 vyhl. MŠ č. 614/2002 Z. z.

Bakalársky študijný program

Bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa sa zameriava na získanie
teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo
umenia a na zvládnutie ich použitia pri výkone povolania alebo pri pokračovaní v
nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu. Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný
program vrátane praxe je najmenej tri roky a najviac štyri roky. Záverečnú prácu pri štúdiu
bakalárskeho študijného programu predstavuje je bakalárska práca. Absolventom bakalárskeho
štúdia sa udeľuje akademický titul "bakalár" (v skratke "Bc.").

Magisterský študijný program (resp. inžiniersky alebo doktorský študijný

program)

Študijný program druhého stupňa sa zameriava na získanie teoretických a praktických

poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich
tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu
podľa doktorandského študijného programu. Štandardná dĺžka štúdia pre študijný program
druhého stupňa vrátane praxe je najmenej jeden rok a najviac 3 roky tak, aby celková
štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho
študijného programu druhého stupňa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore bola
spolu najmenej päť rokov. V osobitne odôvodnených prípadoch môže ministerstvo po vyjadrení
Akreditačnej komisie vzhľadom na špecifiká študijného odboru povoliť spojenie prvého a
druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku. Štandardná dĺžka štúdia pre študijné
programy spájajúce prvý a druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania je najmenej štyri roky a
najviac šesť rokov a ich absolventi získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Záverečnou prácou pri štúdiu študijného programu druhého stupňa je diplomová práca. Študijné
programy druhého stupňa okrem inžinierskych alebo doktorských študijných programov sú
magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu sa
udeľuje akademický titul "magister" (v skratke "Mgr.").
V prípade doktorských študijných programov, ktoré sú zamerané na štúdium v oblasti humánneho
lekárstva a veterinárskeho lekárstva, sa udeľujú akademický titul "doktor všeobecného lekárstva"
(v skratke "MUDr.") alebo akademický titul "doktor veterinárskeho lekárstva" (v skratke
"MVDr."). Absolventom doktorského štúdia v oblasti zubného humánneho lekárstva sa udeľuje
akademický titul "doktor zubného lekárstva" (v skratke "MDDr.").

Rigorózna skúška

15

Absolventi študijných programov, ktorí získali titul "magister", môžu vykonať

rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom
získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore. Po jej vykonaní im
vysoké školy udeľujú akademický titul
a) v prírodovedných študijných programoch "doktor prírodných vied" (v skratke "RNDr."),
b) vo farmaceutických študijných programoch "doktor farmácie" (v skratke "PharmDr."),
c) v spoločenskovedných a umenovedných študijných programoch "doktor filozofie" (v skratke
"PhDr."),
d) v právnických študijných programoch "doktor práv" (v skratke "JUDr."),
e) v učiteľských študijných programoch a telovýchovných študijných programoch "doktor
pedagogiky" (v skratke "PaedDr."),
f) v teologických študijných programoch okrem študijných programov v oblasti katolíckej
teológie "doktor teológie" (v skratke "ThDr.").

Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základe samostatného

štúdia preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a je
spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané vedomosti
aplikovať tvorivým spôsobom v praxi.

Doktorandský študijný program (3.stupeň vysokoškolského vzdelávania)

Predstavuje študijný program tretieho stupňa sa zameriava na získanie poznatkov

založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom
príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej
činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti
umenia. Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme je najmenej
tri roky a najviac štyri roky, v externej forme najviac päť rokov. Štúdium podľa doktorandského
študijného programu prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa
(školiteľom je buď učiteľ vysokej školy alebo iný odborník schválený vedeckou radou vysokej
školy alebo fakulty). Pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje
vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných
prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať. Pre každú z vypísaných tém
je určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa prihlási na jednu z vypísaných tém. Ak
sa študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasne s prijatím uchádzača na doktorandské
štúdium určí mu vysoká škola alebo fakulta školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce.
Doktorandské štúdium pozostáva zo študijnej časti (pozostáva najmä z prednášok, seminárov a
individuálneho štúdia odbornej literatúry potrebných z hľadiska zamerania dizertačnej práce) a z
vedeckej časti (pozostáva z individuálnej alebo tímovej vedeckej práce študenta doktorandského
štúdia zameranej na tému dizertačnej práce). Študijný plán zostavuje školiteľ a predkladá na
schválenie odborovej komisii (ktorá sleduje a hodnotí doktorandské štúdium v danom odbore).
Školiteľ zároveň aj odborne garantuje vedeckú časť doktorandského štúdia. Súčasťou
doktorandského štúdia v dennej forme je vykonávanie pedagogickej činnosti v rozsahu najviac
štyroch hodín týždenne v priemere za akademický rok.

Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej

skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky a obhajoba dizertačnej práce. Dizertačná práca je
záverečnou prácou. Obhajobou dizertačnej práce sa doktorandské štúdium končí. Preukazuje sa
ňou schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo
vývoja alebo na samostatnú teoretickú a tvorivú umeleckú činnosť. Absolventom doktorandského
štúdia sa udeľuje akademický titul "doktor" ("philosophiae doctor", v skratke "PhD."; skratka

16

"PhD." sa uvádza za menom).

Vysoká škola poskytuje študentovi v doktorandskom študijnom programe v dennej

forme štipendium. Študent doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia s
trvalým pobytom v členskom štáte EÚ má počas trvania štandardnej dĺžky štúdia študijného
programu (3 roky), ak úspešne neabsolvoval doktorandské štúdium, nárok na štipendium v dvoch
príjmových úrovniach v závislosti od vykonania dizertačnej skúšky.

ŠTÚDIUM NA VYSOKEJ ŠKOLE

Štátny občan Slovenskej republiky, občan členského štátu a občan tretieho štátu má právo
študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na
štúdium (t. j. získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného
vzdelania) a ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program.
V prípade magisterského študijného programu (II. stupňa) je základnou podmienkou prijatia na
štúdium absolvovanie študijného programu prvého stupňa. V prípade doktorandského štúdia je
základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium absolvovanie študijného programu
druhého stupňa alebo doktorského študijného programu.

Zároveň vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium akreditovaných

študijných programov, ktoré má uvedené v zozname študijných programov vedenom
ministerstvom!!!.

Vysoká škola (resp. fakulta) určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného

študijného programu.

Vysoká škola (resp. fakulta), zverejní včas, ak ide o bakalársky študijný program alebo

doktorský študijný program najneskôr do 20. septembra v akademickom roku, ktorý predchádza
akademickému roku, v ktorom sa má príslušné štúdium začať, lehotu na podanie prihlášok na
štúdium, podmienky prijatia, termín a spôsob overovania ich splnenia, a ak je súčasťou
overovania schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob
vyhodnocovania jej výsledkov vrátane informácie o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na
štúdium príslušného študijného programu. Pri ostatných študijných programoch zverejňuje
vysoká škola alebo fakulta uvedené informácie najneskôr dva mesiace pred posledným dňom
určeným na podanie prihlášok na štúdium príslušného študijného programu.

Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí

budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium podľa podmienok
zadaných vysokou školou (fakultou). Ide o tzv. „ďalšie podmienky“. Určené podmienky a
spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia
najvyššiu mieru schopností na štúdium (z obsahového hľadiska nesmú požiadavky na
vedomosti uchádzača prekročiť obsah úplného stredného vzdelania). Spôsob overovania
schopností sa najčastejšie realizuje prijímacím konaním (prijímacie konanie na doktorandské
štúdium obsahuje vždy prijímaciu skúšku). Prijímacie konanie je proces umožňujúci
uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa
študentom zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole (prijímacie konanie sa
pre uchádzača o štúdium začína doručením jeho písomnej prihlášky na štúdium na vysokej škole
alebo fakulte). K prijímaciemu konaniu bližšie pozri § 58 vysokoškolského zákona. Vysoká škola
(fakulta) nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku za
materiálne zabezpečenie prijímacieho konania (jeho výška nesmie presiahnuť 25% základu
zadefinovaného v časti pojednávajúcej o školnom a poplatkoch spojených so štúdiom na verejnej

17

vysokej škole).

Na štúdium v jednom akademickom roku môže vysoká škola prijať na externú formu

štúdia najviac taký počet uchádzačov o štúdium, aký prijme v príslušnom akademickom
roku na dennú formu štúdia; v počte uchádzačov o štúdium prijatých na externú formu štúdia
sa nezohľadňujú uchádzači o štúdium, ktorí v čase podania prihlášky na štúdium vykonávajú
prácu vo verejnom záujme alebo sú v štátnozamestnaneckom pomere alebo v služobnom pomere.

Právo na zápis na štúdium vzniká uchádzačovi o štúdium oznámením rozhodnutia o

prijatí na štúdium (termín, miesto a spôsob zápisu prijatému uchádzačovi určí vysoká škola alebo
fakulta). Právo uchádzača na zápis na štúdium zaniká, ak na otázku vysokej školy alebo
fakulty, či sa zapíše na štúdium, odpovie záporne, alebo do termínu určeného vysokou školou
(fakultou) neodpovie (najneskôr do začiatku akademického roka). Ak sa študent po doručení
výzvy v určenej lehote nedostaví k zápisu a ani nepožiada o predĺženie tejto lehoty pre
zdravotné dôvody, ktoré mu bránia dostaviť sa na zápis, deň, do ktorého sa mal študent zapísať
do ďalšieho obdobia štúdia alebo v ktorom sa mal opätovne zapísať, sa považuje za deň, v
ktorom študent zanechal štúdium. Uchádzač prijatý na štúdium sa stáva študentom odo dňa
zápisu na štúdium (študent, ktorému bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dňa
opätovného zápisu na štúdium). Prestáva byť študentom dňom riadneho ukončenia štúdia,
dňom skončenia štúdia z iných dôvodov (napr. vylúčenie alebo zanechanie štúdia) alebo dňom
prerušenia štúdia.

Študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme

štúdia.
Ak ide o študijné programy prvého a druhého stupňa a doktorské študijné programy
uskutočňované v dennej forme štúdia, vyžaduje sa vyučovanie s priamym kontaktom
vysokoškolského učiteľa a študenta v rozsahu najmenej 18 hodín týždenne v časti
akademického roka, v ktorej prebieha výučba. Externú formu štúdia charakterizuje
prevažne samostatné štúdium a konzultácie.

Študijný program v oboch formách štúdia sa môže uskutočňovať metódami ako sú :
a) prezenčnou metódou (priamy kontakt medzi vyučujúcim a študentom na vyučovaní),
b) dištančnou metódou (kontakt učiteľa so študentom prostredníctvom komunikačných
prostriedkov, najmä elektronických) alebo
c) kombinovanou metódou.

Akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a skončí sa 31. augusta

nasledujúceho roka. Štúdium v jednom akademickom roku sa môže členiť na dva semestre alebo
tri trimestre. Konkrétne členenie štúdia si každá vysoká škola určuje vo svojom štatúte.

Kreditový systém

Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na

kreditovom systéme. Kreditový systém štúdia využíva zhromažďovanie a prenos kreditov.
Umožňuje prostredníctvom kreditov hodnotiť študentovu záťaž spojenú s absolvovaním
jednotiek študijného programu (v súlade s pravidlami obsiahnutými v študijnom programe).

Kredity sú číselné hodnoty priradené k jednotkám študijného programu (prednáška

a seminár vzťahujúce sa k jednému predmetu), vyjadrujúce množstvo práce potrebnej na ich
absolvovanie. Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok je vyjadrená počtom 60
kreditov, za semester 30 kreditov (resp. za trimester 20 kreditov). Vysoká škola určí celkový

18

počet kreditov, ktorý je potrebný na riadne skončenie štúdia, v jeho jednotlivých stupňoch.

Akademická mobilita (tzv. študijné pobyty)

Vysoká škola (fakulta) môže prijať na časť štúdia, obvykle v dĺžke jedného semestra

(resp. trimestra), aj študenta inej vysokej školy vrátane zahraničnej vysokej školy a vysokej školy
z tretieho štátu bez prijímacieho konania v súlade s podmienkami výmenného programu alebo
na základe zmluvy medzi prijímajúcou vysokou školou a vysielajúcou vysokou školou.
Študent prijatý na štúdium na inej vysokej škole má práva a povinnosti študenta vysokej školy so
zohľadnením podmienok výmenného programu alebo zmluvy medzi prijímajúcou vysokou.
Vysoká škola môže prijať len študenta inej vysokej školy, ktorý svojím štúdiom na vysokej škole
bude pokračovať v štúdiu začatom na inej vysokej škole a po skončení študijného pobytu na
vysokej škole sa vráti a skončí štúdium na vysielajúcej vysokej škole. Študent, ktorý je občanom
tretieho štátu (mimo EÚ), je povinný k prihláške doložiť doklady preukazujúce priebeh jeho
štúdia na vysielajúcej vysokej škole.
Uvedené sa nevzťahuje na študentov, ktorí počas štúdia absolvujú na inej vysokej škole len
niektoré jednotky študijného programu v príslušnej časti akademického roka a ostatné jednotky
študijného programu v príslušnom akademickom roku absolvujú na vysokej škole, na ktorú boli
pôvodne prijatí. Iná je situácia a postup, ak sa študent nedostaví na zápis do nasledujúceho
obdobia štúdia (do ďalšieho ročníka) alebo sa nedostaví po prerušení štúdia1 na opätovný zápis,
tak vysoká škola písomne vyzve študenta na dostavenie sa k zápisu v lehote desiatich pracovných
dní od doručenia tejto výzvy.

Štátne skúšky, rigorózne skúšky

Každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie

obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok. Štátna skúška sa vykoná pred
skúšobnou komisiou. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Rozhodovanie
skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej
komisie. Rovnaké podmienky a postup sa vzťahujú aj na konanie rigoróznych skúšok.

Právo skúšať na štátnej skúške a na rigoróznych skúškach majú iba vysokoškolskí učitelia

pôsobiaci vo funkciách profesorov a docentov a ďalší odborníci schválení príslušnou vedeckou
radou vysokej školy (fakulty). A ak ide o bakalárske študijné programy, aj vysokoškolskí učitelia
vo funkcii odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa. Zloženie
skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok určuje pre študijné programy uskutočňované
na fakultách dekan, pre študijné programy uskutočňované na vysokej škole rektor. Najmenej
dvaja členovia skúšobnej komisie pre štátne skúšky sú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo
funkciách profesorov alebo docentov. A ak ide o bakalárske študijné programy, najmenej jeden
vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora alebo vo funkcii docenta. Skúšobná komisia
na vykonanie štátnych skúšok má najmenej štyroch členov.

Zloženie komisií na vykonanie rigoróznych skúšok určuje pre študijné programy

uskutočňované na fakulte dekan a pre študijné programy uskutočňované vysokou školou rektor.
Štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom
skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne
skončenie štúdia daného študijného programu. Štúdium podľa študijného programu

1 Dôvody prerušenia štúdia obsahuje študijný poriadok a prerušenie štúdia povoľuje dekan (resp. rektor).

19

nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku o viac ako dva roky. Dokladom o riadnom
skončení štúdia akreditovaného študijného programu a o získaní príslušného akademického titulu
je vysokoškolský diplom a vysvedčenia o štátnych skúškach.

Doklady o štúdiu sú:

a) preukaz študenta (doklad, ktorý potvrdzuje jeho právne postavenie, ktoré ho oprávňuje
využívať práva a výhody študenta vyplývajúce zo zákonov, z vnútorných predpisov vysokej
školy. Preukaz študenta študentovi vydá po zápise do registra študentov vysoká škola.)

b) výkaz o

štúdiu, tzv. index

(doklad, do ktorého sa zapisujú najmä jednotky študijného programu

a výsledky kontroly študijnej úspešnosti alebo študijného výkonu. Ak sa študijný program
uskutočňuje na fakulte, vydáva ho fakulta, inak vysoká škola. Používanie výkazu o štúdiu nie je
povinné, rozhodnutie o jeho používaní je v právomoci vysokej školy a je upravené v študijnom
poriadku),

c) výpis výsledkov štúdia (obsahuje údaje o študijných povinnostiach, ktoré študent v rámci
štúdia študijného programu splnil. Vydáva ho fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na
fakulte. Vydáva sa na základe žiadosti študenta, absolventovi študijného programu na základe
žiadosti a osobe, ktorá riadne neukončila štúdium. Na základe osobitnej žiadosti ho vydáva
vysoká škola alebo fakulta aj v anglickom jazyku.),

d) záznamník klinickej praxe.

Doklady o absolvovaní štúdia študijného programu v študijnom odbore sú:
a) vysokoškolský diplom (doklad o absolvovaní štúdia akreditovaného študijného programu v
príslušnom študijnom odbore a o udelení akademického titulu vydaný vysokou školou.
Vysokoškolský diplom sa odovzdáva spravidla pri akademickom obrade.),
b) vysvedčenie o štátnej skúške (doklad o vykonanej štátnej skúške, jej súčastiach a o jej
výsledku. Vydáva ho vysoká škola),
c) dodatok k diplomu. (doklad, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom študijnom programe.
Dodatok k diplomu vydáva vysoká škola. Absolvent dostane dodatok k diplomu súčasne
s diplomom).

Na základe osobitnej žiadosti vydá vysoká škola absolventovi doklady o štúdiu aj v

anglickom jazyku. Doklady o absolvovaní štúdia sú verejné listiny.

Postavenie študenta (determinujú najmä jeho práva a povinnosti)

Študent má právo najmä:
a) študovať študijný program, na ktorý bol prijatý,
b) utvoriť si študijný plán podľa pravidiel študijného programu
c) zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnil povinnosti určené študijným
programom alebo študijným poriadkom,
d) pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení daných študijným poriadkom a študijným
programom zvoliť si tempo štúdia, poradie absolvovania jednotiek študijného programu pri
zachovaní ich predpísanej nadväznosti a zvoliť si učiteľa pri predmete vyučovanom viacerými
učiteľmi,

20

e) v rámci svojho štúdia uchádzať sa aj o štúdium na inej vysokej škole, a to aj v zahraničí,
f) zúčastňovať sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej
školy,
g) zúčastniť sa na zakladaní a činnosti nezávislých združení pôsobiacich na akademickej pôde
(spolkov, zväzov, stavovských združení) v súlade s právnymi predpismi,
h) aspoň raz ročne mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a o
učiteľoch,
i) slobodne prejavovať názory a pripomienky k vysokému školstvu,
j) na informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia
absolventov študijných programov v praxi,
k) ak sa na neho vzťahuje povinnosť uhradiť školné, rozhodnúť sa, v ktorom študijnom
programe bude v príslušnom akademickom roku študovať bezplatne, ak má na bezplatné
vysokoškolské štúdium nárok (ak študent v tom istom stupni študuje súbežne dva alebo viac
študijných programov v príslušnom akademickom roku).

Povinnosti študenta

Študent je povinný dodržiavať vnútorné predpisy vysokej školy a jej súčastí. Predovšetkým ide o
plnenie študijných povinností, ktoré študentovi vyplývajú zo študijného programu, ktorý
študuje, a zo študijného poriadku.
Študent je ďalej povinný najmä:
a) chrániť a hospodárne využívať majetok, prostriedky a služby vysokej školy,

b) uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom podľa vysokoškolského zákona, a to
výlučne a priamo vysokej škole, na ktorej je zapísaný, a pravdivo uviesť skutočnosti rozhodujúce
na ich určenie,

c) oznámiť vysokej škole alebo fakulte, ak je zapísaný na študijný program uskutočňovaný na
fakulte, adresu určenú na doručovanie písomností,

d) osobne sa dostaviť na písomné predvolanie rektora, dekana alebo nimi povereného
zamestnanca vysokej školy alebo fakulty na prerokovanie otázok týkajúcich sa priebehu alebo
skončenia jeho štúdia, alebo súvisiacich s jeho právami a povinnosťami,

e) písomne oznámiť vysokej škole alebo fakulte do 30. septembra príslušného akademického
roka, rozhodnutie, za ktoré štúdium študijného programu bude platiť školné (ak študent
v tom istom stupni študuje súbežne dva alebo viac študijných programov v príslušnom
akademickom roku).

Disciplinárny priestupok študenta

Disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných

predpisov vysokej školy alebo jej súčastí, alebo verejného poriadku. Za disciplinárny priestupok
možno uložiť študentovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:

a) pokarhanie,
b) podmienečné vylúčenie zo štúdia s určením lehoty a podmienok, pri dodržaní ktorých bude

21

podmienečné vylúčenie zo štúdia zrušené,
c) vylúčenie zo štúdia.

Disciplinárne opatrenia ukladá rektor a ak ide o študenta zapísaného na štúdium študijného
programu uskutočňovaného fakultou, tak ukladá disciplinárne opatrenia dekan. Rektor ani dekan
nemôže uložiť prísnejšie disciplinárne opatrenie, než navrhla disciplinárna komisia. Disciplinárny
priestupok je premlčaný, ak od jeho spáchania uplynul viac ako jeden rok. Konanie o
disciplinárnom priestupku pred disciplinárnou komisiou vysokej školy (fakulty) je ústne za
prítomnosti študenta; ak sa študent nedostaví bez riadneho ospravedlnenia, možno konať aj bez
jeho prítomnosti. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, musí
obsahovať odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie. Študentovi
musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, do
ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť a
rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi. Rektor
rozhodnutie dekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej
vysokej školy alebo jej súčastí, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak žiadosť zamietne a
rozhodnutie potvrdí. Rektor musí vydať rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia
žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana.

FINANCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL

Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy sú v rozhodujúcej miere financované zo

štátneho rozpočtu tak, že zo štátneho rozpočtu sa prostriedky poskytujú verejným vysokým
školám prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva alebo iných ministerstiev (napr.
vojenským vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva obrany). Zo štátneho
rozpočtu možno poskytnúť dotáciu aj súkromnej vysokej škole.

Ministerstvo poskytuje verejnej vysokej škole dotácie (ide o hlavný zdroj financovania

vysokej školy) na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú
alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu študentov. In concreto
ministerstvo poskytuje verejnej vysokej škole dotácie na základe zmluvy. Zmluva má formu
predpísanú ministerstvom a obsahuje okrem identifikačných údajov zmluvných strán najmä účel,
na ktorý sa dotácie poskytujú, a ďalšie podmienky ich použitia, objem dotácií, čas a spôsob
poskytnutia dotácií a dátum, do ktorého príjemca predloží poskytovateľovi zúčtovanie dotácií.

Pri určovaní dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov je

rozhodujúci počet študentov, počet absolventov (nezohľadňujú sa študenti uhrádzajúci školné),
ekonomická náročnosť uskutočňovaných študijných programov, začlenenie vysokej školy medzi
vysoké školy alebo univerzitné vysoké školy, kvalita a uplatnenie absolventov v praxi.

Ministerstvo určí podľa počtu študentov, kvality, ekonomickej náročnosti

uskutočňovaných študijných programov a uplatniteľnosti absolventov v praxi limity súm
finančných prostriedkov pre jednotlivé verejné vysoké školy, počnúc prvým rokom štúdia na
zabezpečenie štúdia v študijných programoch v externej forme, ktoré určí vláda
nariadením (č. 475/2007 Z. z.). Verejná vysoká škola v rámci určeného limitu a v jeho plnej
výške určí v termíne do 31. októbra príslušného kalendárneho roka, ktoré študijné programy
bude zabezpečovať bezplatne a predpokladaný počet študentov, ktorí sa zapíšu na štúdium od
príslušného akademického roka, tak, že zohľadní ekonomickú náročnosť uskutočňovaných

22

študijných programov.

Pokiaľ vysoká škola prijíma na štúdium nad možnosti štátu alebo právnických osôb, s

ktorými vysoká škola uzatvorila zmluvu, prijímanie ďalších študentov môže spoplatniť s
oznámením pred začatím akademického roka.

Školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole

Základom na určenie školného a poplatkov spojených so štúdiom na verejnej vysokej

škole je 10% z priemernej sumy pripadajúcej na jedného študenta denného štúdia z
celkových bežných výdavkov poskytnutých ministerstvom verejným vysokým školám zo
štátneho rozpočtu v rámci rozpisu schváleného rozpočtu v predchádzajúcom kalendárnom
roku. Vyššie uvedený základ sa vzťahuje na akademický rok, ktorý začína v danom kalendárnom
roku. Na akademický rok 2007/2008 ide o sumu 8903 Sk, na akademický rok 2008/2009 je to
suma 8700 Sk, na akademický rok 2009/2010 je to 8800 Sk (292,11 €).

Verejná vysoká škola určuje pre jednotlivé študijné programy ročné školné, resp. na návrh

fakulty, ak ide o študijné programy zabezpečované fakultou. Ročné školné v študijných
programoch v dennej forme štúdia nesmie prekročiť päťnásobok uvedeného základu.

Ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť sumu

maximálneho ročného školného určenú na základe ekonomickej náročnosti
uskutočňovaných študijných programov, začlenenia vysokej školy, kvality a ďalších hľadísk
súvisiacich so zabezpečením výučby v súlade s metodikou definovanou vysokoškolským
zákonom. Sumu maximálneho ročného školného na príslušný akademický rok vydá
ministerstvo opatrením. Pre bakalársky študijný program v externej forme štúdia pre akadem. rok
2008/2009 to bola max. suma 18 000 Sk a pre magisterský študijný program max. suma 29 000
Sk. Na akademický rok 2009/2010 je to v bakalárskej externej forme štúdia max. 663 €
a magisterskej externej forme štúdia max. 995 €. Na akademický rok 2010/2011 je to na základe
opatrenia Ministerstva školstva z 22. júla 2009, max. 680 € v bakalárskej externej forme štúdia
a max. 1020 € magisterskej externej forme štúdia.

Študent verejnej vysokej školy v dennej forme štúdia, ktorý neprekročil štandardnú

dĺžku štúdia ustanovenú pre študijný program, školné neplatí. Taktiež verejná vysoká škola
nemôže požadovať školné od študentov, ktorých prijala na bezplatné študijné programy v
externej forme. Študent, ktorý študuje súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac
študijných programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni, je
povinný uhradiť ročné školné v druhom a ďalšom študijnom programe za štúdium v
príslušnom akademickom roku. Študent, ktorý sa opätovne zapíše na štúdium ďalšieho
študijného programu v príslušnom stupni po prerušení, je povinný uhradiť verejnej vysokej škole
pomernú časť z ročného školného v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov zostávajúcich do
konca príslušného akademického roka po jeho opätovnom zapísaní.

Študent, ktorý prekročil štandardnú dĺžku, je povinný uhradiť verejnej vysokej

škole ročné školné za každý ďalší rok štúdia. V celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje doba,
počas ktorej bol študent zapísaný na verejnej vysokej škole v niektorom zo študijných
programov príslušného stupňa vysokoškolského vzdelávania; ak bol študent v jednom
akademickom roku súbežne zapísaný na štúdium viacerých študijných programov, do celkovej
doby štúdia sa mu započítava len jeden rok. Doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium

23

študijného programu v príslušnom akademickom roku, sa na účely tohto odseku zaokrúhľuje na
celý akademický rok. Nezohľadňuje sa v rámci celkovej doby štúdia len doba, počas ktorej bol
študent zapísaný na štúdium na verejnej vysokej škole v študijnom programe, v ktorom uhrádzal
školné.

Od cudzincov, ktorí nie sú občanmi členského štátu alebo nemajú trvalý pobyt v

členskom štáte EÚ, môže verejná vysoká škola požadovať školné v osobitnej výške aj počas
štandardnej dĺžky štúdia. Ak ide o študentov študujúcich v rámci medzištátnych zmlúv, školné
a poplatky spojené so štúdiom sa riadia ustanoveniami týchto zmlúv.

Ďalšie druhy poplatkov

Verejná vysoká škola môže požadovať od uchádzačov o štúdium poplatok za

materiálne zabezpečenie prijímacieho konania. Jeho výška nesmie presiahnuť 25% vyššie
uvedeného základu. Verejná vysoká škola môže požadovať poplatok za úkony spojené so
zabezpečením rigorózneho konania a s obhajobou rigoróznej práce (350 € pre akadem. rok
2009/2010). Výšku poplatku možno určiť do 150% uvedeného základu. Taktiež v súlade
s vysokoškolským zákonom môže verejná vysoká škola požadovať poplatok za úkony spojené s
vydaním diplomu o priznaní akademického titulu absolventom magisterského štúdia, ktorí
vykonali rigoróznu skúšku. Poplatok nesmie presiahnuť 30% základu. Verejná vysoká škola
môže požadovať poplatky za vydanie dokladov o štúdiu a ich kópií, za vydanie dokladov o
absolvovaní štúdia, ak sa požadujú v cudzom jazyku, za vydanie kópií dokladov o
absolvovaní štúdia a za uznávanie rovnocennosti dokladov o štúdiu. Výšku poplatku určuje
vnútorný predpis verejnej vysokej školy a je odvodená od skutočných nákladov vysokej školy
spojených s týmito úkonmi. Formu platenia a splatnosť poplatkov určí štatút verejnej vysokej
školy

Rektor môže školné a poplatky spojené so štúdiom znížiť, odpustiť alebo odložiť termíny

ich splatnosti s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo
na iné skutočnosti hodné osobitného zreteľa podľa zásad uvedených v štatúte vysokej školy.

Verejná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na

podávanie prihlášok na štúdium školné a poplatky spojené so štúdiom na nasledujúci akademický
rok. Pri študijných programoch v externej forme štúdia zverejní povinnosť študenta
uhradiť školné na všetky roky štúdia počas štandardnej dĺžky štúdia študijného programu
pre študentov prijatých na štúdium v príslušnom akademickom roku. Verejná vysoká škola môže
zverejnené školné v priebehu štúdia znížiť. Školné po prekročení štandardnej dĺžky štúdia
zodpovedá školnému určenému v študijnom programe na príslušný akademický rok.

VYSOKOŠKOLSKÝ SYSTÉM SOCIÁLNEJ PODPORY ŠTUDENTOV

(upravený v § 94 a nasl. zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších

predpisov)

Podľa § 89 ods. 2 zákona o vysokých školách Ministerstvo školstva SR poskytuje verejnej

vysokej škole dotácie na (1) uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, (2) na
výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, (3) na rozvoj vysokej školy a (4) na sociálnu
podporu študentov. Predmetné ustanovenie vysokoškolského zákona v ods. 7 definuje dotáciu
na sociálnu podporu študentov dotáciu (t. j. predstavuje finančnú podporu, príspevok zo štátneho

24

rozpočtu) skladajúcu sa z nárokov študentov na príslušné druhy štipendií (podľa § 96 zákona
o vysokých školách) a pri nenárokových položkách sociálnej podpory z možností štátneho
rozpočtu. Na časť dotácie vychádzajúcu z nárokov študentov na štipendiá má vysoká škola
právny nárok.

Sociálna podpora študentom sa poskytuje priamou a nepriamou formou.

Priamou formou sociálnej podpory sú štipendiá.
Nepriamou formou sociálnej podpory sú najmä tieto služby:

a) zabezpečenie

stravovania a

ubytovania vysokou školou

(a to vlastnými účelovými

zariadeniami alebo na základe zmluvných vzťahov s inými organizáciami), na úhradu nákladov
s tým spojených podľa možností prispieva vysoká škola prostredníctvom poskytovania
príspevku.

V spojitosti s ubytovaním a najmä pri jeho prideľovaní zákon o vysokých školách

stanovuje podporné kritéria pre vysokú školu pri prideľovaní ubytovania. Podľa § 98
vysokoškolského zákona sa zohľadňuje najmä sociálna situácia študenta a študijný prospech,
zdravotný stav študenta, časová dostupnosť školy prostriedkami hromadnej dopravy z miesta
trvalého alebo prechodného bydliska študenta.

Vysoká škola dostáva na príspevky na stravovanie a ubytovanie študentov prostriedky zo

štátneho rozpočtu v rámci dotácie na sociálnu podporu študentov.

b) finančná podpora a organizačná podpora

športových činností a kultúrnych činností

.

Osobitným druhom podpory športových činností a kultúrnych činností študentov je podpora
vysokoškolských telovýchovných jednôt, vysokoškolských športových klubov, akademických
umeleckých súborov a univerzitných pastoračných centier. Príspevky, ktoré im vysoká škola
poskytuje, sú opätovne hradené zo štátneho rozpočtu v rámci dotácie na sociálnu podporu
študentov.

Podpora študentov so zdravotným postihnutím

Vysoká škola vytvára zodpovedajúce podmienky štúdia pre študentov so zdravotným

postihnutím vzhľadom na ich špeciálne študijné potreby bez znižovania požiadaviek na študijný
výkon, ako je umožnenie štúdia podľa individuálneho študijného plánu, v odôvodniteľných
prípadoch predĺženie dĺžky štúdia s odpustením poplatkov za štúdium a zabezpečenie
podmienok súvisiacich s návštevou školy študentov so zdravotným postihnutím.

Vysokoškolský zákon vychádza z myšlienky, že každý študent má právo uchádzať sa

o poskytnutie služby zo systému sociálnej podpory, ak spĺňa podmienky vopred určené. Pri
nemožnosti kapacitne upokojiť všetkých záujemcov nenárokovateľných služieb, poskytne sa
študentom služba (služby) podľa kritérií vopred určených vysokou školu, ktoré zohľadnia najmä
sociálnu situáciu a študijný prospech uchádzača. Ak zo strany študenta došlo k zneužitiu (na iný
účel alebo službu vyláka) služby, tak sa toto správanie študenta kvalifikuje ako disciplinárny
priestupok. (pozri § 72 zákona o vysokých školách).

Osobitne mimo nepriamej a priamej sociálnej podpory študentom zaraďujeme

poskytovanie zvýhodnených pôžičiek študentom najmä podľa zákona č. 200/1997 Z. z. o
Študentskom pôžičkovom fonde.

25

Pokiaľ ide o poskytovanie štipendií vysokou školou, tak sú finančne alokované jednak

z účelovo viazaných prostriedkov štátneho rozpočtu a jednak z vlastných zdrojov vysokej školy
prostredníctvom štipendijného fondu zriadeného podľa § 16a ods. 1 písm. c) zákona o vysokých
školách.

26