System socialneho zabezpečenia.

Charakteristika systému sociálneho zabezpečenia

Postavenie a úroveň sociálnej ochrany (resp. zabezpečenia) študenta v systéme sociálneho

zabezpečenia SR nie je možné podrobiť odbornej analýze bez znalostí základných čŕt a systémovej

organizácie sociálneho zabezpečenia SR. Systém sociálneho zabezpečenia SR sa člení na tri

základné subsystémy (resp. piliere), a to:

a) poisťovací systém (obsahuje systém sociálneho poistenia a systém verejného

zdravotného poistenia), charakterizuje sa a zároveň vymedzuje o ostatných nižšie uvedených

subsystémov cez znaky:

- poistenia vrátane viacnásobného poistenia, a to tak v horizontálnej ako aj vo vertikálnej rovine,

napr. v horizontálnej ak zamestnanec využije aj dobrovoľnú formu účasti napr. na dôchodkovom

poistení

- vznik povinnej účasti v systéme bez ohľadu na prejav vôle jednotlivca, teda vznik poistného vzťahu

ex lege, resp. vznik obligatórnej účasti vzniká bez ohľadu na splnenie si oznamovacej povinnosti

jednotlivcom, že mu vzniká povinná účasť (napr. zamestnávateľ neoznámi Sociálnej poisťovni

a zdravotnej poisťovni vstup do pracovného pomeru nového zamestnanca)

- samofinancovanie spojené s fondovosťou, čo predznačuje deetizáciu sociálnopoisťovacích

vzťahov od prostriedkov štátneho rozpočtu na rozdiel od systému št. sociálnej podpory a systému

sociálnej pomoci. Ďalej je samofinancovanie je spojené s určovaním výšky odvádzaného poistného, t.

j. s určovaním kvantity odvodovej (príspevkovej) povinnosti na strane poistencov. U niektorých skupín

poistencov toto bremeno odvodovej povinnosti z dôvodu solidarity preberá na seba štát (napr.

poistenci na materskej a rodičovskej dovolenke starajúci sa o dieťaťa alebo nezaopatrené deti)

- financovanie dávok súvisiacich so mzdou, t. j. zo sociálneho systému sa poskytujú iba dávky,

ktorých účelom je (aspoň čiastočne) vykryť absenciu príjmu v dôsledku vzniku negatívnej sociálnej

situácie, ktorá neumožňuje pokračovanie vo výkone zárobkovej činnosti (či už zamestnancovi alebo

SZČO - živnostník). Napr. vznik dočasnej pracovnej neschopnosti - choroby neumožňuje výkon

zárobkovej činnosti.

- neadresné poskytovanie dávok, t. j. neskúma sa skutočná potreba poskytnutia dávky poistencovi,

ale iba splnenie zákonných podmienok na priznanie dávky naproti systému sociálnej pomoci

- v aktuálnom období, od roku 2004 sa presadzuje fakultatívna (dobrovoľná) účasť v poisťovacom

systéme, ktorou sa zákonodarca snaží presadiť zámer posilniť zodpovednosť jednotlivca

v rozhodovaní o svojom sociálnom statuse.

- participácia - spočíva v zavedení systému založenom na spoluodvodovej povinnosti poistenca

viacerými subjektami (tzv. platiteľov poistného). Napr. na odvodovej povinnosti zamestnanca sa

podieľa jeho zamestnávateľ.

- univerzalita a teritorialita – uplatňuje sa v systéme zdravotného poistenia, t. j. každý

jednotlivec nachádzajúci sa na území SR musí preukázať príslušnosť k systému zdravotného

poistenia (nemusí to však byť slovenský)

b) systém štátnej sociálnej podpory (prostredníctvom ktorého štát realizuje štátnu rodinnú politiku

– ako je podpora výchovy a starostlivosti o deti rodičmi, resp. náhradnými rodičmi poskytovaním

1

rôznych peňažných príspevkov na zmiernenie (spoluúhradu) nákladov spojených so starostlivosťou

o dieťa/deti – napr. prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa,

príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti atď.)

- financovaný výlučne zo štátneho rozpočtu

- solidarita s bezdetných rodín s rodinami s dieťaťom/deťmi prostredníctvom vyššie uvedeného

spôsobu financovania poskytovania príspevkov zo systému štátnej sociálnej podpory

- dávky (príspevky) sú poskytované v paušálnej sume, teda ich výšku neovplyvňuje prijem

jednotlivca ako je tomu u dávok poskytovaných zo systému sociálneho poistenia

c) systém sociálnej pomoci (rieši sociálne udalosti ako je hmotná núdza a sociálna núdza

jednotlivca).

- subsidiarita

- celospoločenská solidarita

- adresne poskytované dávky a služby, t. j. najskôr sa posudzuje u jednotlivca jeho príjmová úroveň

a potrebnosť poskytnutia dávky alebo služby (napr. u osôb s ťažkým zdravotným postihnutím sa

preskúma ich zdravotný stav a rozsah nedostatku telesných, zmyslových a duševných schopností

spôsobených nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý trvá dlhšie ako 1 rok).

- na dávky a služby poskytované z tohto systému nie je právny nárok !!!!, s výnimkou dávky

v hmotnej núdzi a k nej prislúchajúcich príspevkov. Zásadný rozdiel oproti dvom vyššie

charakterizovaným systémom (pilierom) sociálneho zabezpečenia

- výška dávok je spravidla stanovená paušálnou sumou ale sú zákonné prípady, v ktorých dochádza

ku kráteniu sumy (skúmaný príjem žiadateľa a s ním spoločne posudzovaných osôb presahuje

zákonné max. hranice, súbeh výplaty s inou dávkou, prípadne súčasne poskytovaná iná forma

starostlivosti).

Systém sociálneho zabezpečenia v jeho normatívnej podobe predstavuje právnu

reguláciu a usporiadanie spoločenských vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní hmotného

zabezpečenia (dávok a/alebo služieb) zo strany príslušných subjektov (orgánov štátnej správy,

verejnoprávnych orgánov alebo neštátnych subjektov) fyzickým osobám, ktorých príjmová,

životná úroveň alebo úroveň zdravotného stavu v dôsledku vzniku určitých zákonom

definovaných (nepriaznivých) sociálnych udalostí vyžaduje poskytnutie pomoci (či podpory).

Teda predmetom záujmu práva sociálneho zabezpečenia je riešenie sociálnych udalostí

kompetentnými subjektmi poskytovaním sociálnych dávok a sociálnych služieb. Rozsah právne

regulovaných sociálnych udalostí je v plne réžii zákonodarcu, ale aj tu existuje určitý minimálny

štandard právom regulovaných sociálnych udalostí, ktorý je zakotvený (vychádza) z medzinárodného

rámca; z medzinárodných dohovorov. Medzi také dohovory bez rozporu patrí Dohovor MOP č. 102

o minimálnych štandardoch v sociálnom zabezpečení z roku 1952, ktorý komplexne na rozdiel od

iných dohovorov prislúchajúcich do tejto oblasti upravuje minimálny rozsah (katalóg) sociálnych

udalostí, ktoré musí ratifikujúci štát upraviť vo svojom vnútroštátnom poriadku vrátane min. súm

dávkových plnení pokrývajúcich príslušné sociálne udalosti. Ide o soc. udalosti:

2

-

zdravotná starostlivosť (resp. nepriaznivý zdravotný stav - ochorenie, tehotenstvo,

pôrod a následky s nimi spojené)

-

nepriaznivý zdravotný stav- ochorenie v nadväznosti na pracovnú neschopnosť

a stratu zárobku z tohto dôvodu (nemocenské)

-

strata zamestnania (podpora v nezamestnanosti)

-

staroba (starobný dôchodok a ďalšie dôchodkové dávky napr. predčasný starobný

dôchodok)

-

pracovný úraz alebo choroba z povolania (úrazové dávky vrátane zdravotnej

starostlivosti)

-

starostlivosť o deti (resp. rodinné dávky, konkrétne prídavok na dieťa, rodičovský

príspevok)

-

tehotenstvo a následné zľahnutie a tým súvisiace ďalšie následky (resp. dávky v

materstve)

-

neschopnosť výkonu zárobkovej činnosti, ktorá má z časového hľadiska

pravdepodobne trvalý charakter alebo bude trvať aj po vyčerpaní nemocenského (resp.

invalidný dôchodok)

-

strata prostriedkov na živobytie, ktorá nastala u vdovy alebo (nezaopatreného)

dieťaťa (resp. dávky pozostalých).

Na úroveň sociálneho zabezpečenie, ktorú reprezentuje uvedený dohovor sa odvoláva

dokonca v čl. 12 Európska sociálna charta (1961) a revidovaná Európska sociálna charta (1996) zasa

na úroveň zakotvenú v Európskom zákonníku sociálneho zabezpečenia.

Systém sociálneho poistenia

Zaradenie sociálneho poistenia

Je najrozsiahlejším podsystémom (subsystémom) poisťovacieho systému SR. Spolu so zdravotným

poistením tvoria poisťovací systém, ktorý zase predstavuje prvý pilier systému sociálneho

zabezpečenia (sociálnej ochrany) SR.

Formálne pramene:

Poisťovací systém SR realizuje ústavné sociálne práva zakotvené v Ústave SR, a to najmä:

čl. 35 ods. 3 „Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny

nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.“

Čl. 39 ods. 1

Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri

nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

Čl. 40 Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo

na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Čl. 41 ods. 5 Ústavy SR „Rodičia, ktorí sa starajú o deti , majú právo na pomoc štátu.“

Čl. 51 ods. 1

„domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto

ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú“. Jednotlivé ústavné

3

články obsahujúce sociálne práva vyžadujú zo strany štátu aktívny prístup (status activus) k ich

zabezpečeniu a vymožiteľnosti na rozdiel od základných práv (napr. právo na život, na osobnú

slobodu, na zachovanie ľudskej dôstojnosti), k zabezpečeniu ktorých postačuje aby sa štát a ďalšie

subjekty zdržali určitého konania.

Normatívne vyjadrenie vyššie uvedených sociálnych práv predstavuje v sociálnej oblasti

najmä:

1. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (upravujúci organizáciu

a výkon podsystémov nemocenského, dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti,

úrazového poistenia a garančného poistenia; pričom na účely plnenia odvodovej povinnosti sa

dôchodkové poistenie člení na systém starobného poistenia a invalidného poistenia, je tomu tak

z dôvodu oslobodenia niektorých skupín poistencov od platenia poistného na invalidné poistenie napr.

zárobkovo činný poberateľ starobného dôchodku (resp. predčasného starobného dôchodku) neplatí

poistné na invalidné poistenie).

2. zákon č. 580/2004 Z. z. o verejnom zdravotnom poistení

3. zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení (tzv. II. pilier dôchodkového modelu)

4. zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení (tzv. III. pilier dôchodkového modelu)

5. zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

(upravuje povinnosť zamestnávateľa poskytovať svojmu dočasne práceneschopnému zamestnancovi

náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti po obdobie prvých 10 kalendárnych dní trvania

dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca z finančných prostriedkov zamestnávateľa, teda nie

z prostriedkov odvedených do systému nemocenského poistenia spravovaných Sociálnou poisťovňou.

Zamestnávateľa má zasa na druhej strane právo kontrolovať zamestnanca, či sa zdržiava na mieste

ním uvedenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Obdobné a širšie koncipované oprávnenie

o kontrolu držiavania liečebného režimu má Sociálna poisťovňa po celú dobu trvania dočasnej

pracovnej neschopnosti)

6. zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (účinný od 1. 2. 2008). Uvedený zákon definuje spôsob

určovania min. mzdy pre pracovnoprávne účely a pre plnenie min. odvodovej povinnosti platiteľmi

poistného.

7. zákon č. 599/2003 Z. z. o sociálnej pomoci

8. zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného

postihnutia

9. zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách

Vymedzenie (zadefinovanie) sociálneho poistenia

Predstavuje súbor práv a povinností subjektov práva vyjadrený v právnom vzťahu, ktorý sa

v teórii práva sociálneho zabezpečenia nazýva

sociálnopoisťovací právny vzťah.

Sociálnopoisťovací právny vzťah v základnej podobe je dvojstranný právny vzťah, ktorý vzniká na

základe právnej skutočnosti medzi nositeľom sociálneho poistenia (orgánom, inštitúciou sociálneho

poistenia, resp. zdravotného poistenia) a fyzickou osobou – poistencom, t .j. nemôže vzniknúť

u právnickej osoby (jej vymedzenie je obsiahnuté v § 18 Občianskeho zákonníka). Zároveň sa odlišuje

4

aj od komerčných foriem poistenia uzatváraných na základe poistnej zmluvy podľa Občianskeho

zákonníka (napr. majetkové formy poistenia, životné poistenie, poistenia pre prípad vzniku majetkovej

škody pri výkone určitých profesií atď.); Výnimku z pod uvedenej tézy, že poistencom poistného

vzťahu nemôže byť právnická osoba predstavuje systémové usporiadanie úrazového a garančného

poistenia, kedy je poistencom práve zamestnávateľ, teda právnická osoba, ktorá zamestnáva aspoň

jedného zamestnanca). Právnou skutočnou, od ktorej sa odvíja vznik sociálnopoisťovacieho vzťahu je

sociálna udalosť, s ktorou právo sociálneho zabezpečenia spája vznik, zmenu a zánik

sociálnopoisťovacieho vzťahu. Nakoľko právne normy upravujúce poisťovací systém vytvárajú určité

spoločné ale zároveň aj rozdielne znaky identifikované vo vnútornej výstavbe sociálnopoisťovacieho

právneho vzťahu, tak je možné zaviesť vnútorné členenie sociálnopoisťovacích právnych vzťahov

založené práve na určitých spoločných znakoch, a to v diferenciácii na poistné vzťahy a

dávkové

vzťahy.

Členenie sociálnopoisťovacích právnych vzťahov

A. Poistný vzťah možno definovať ako (verejno-)právny vzťah medzi nositeľom sociálneho

poistenia (napr. Sociálnou pisťovňou) a poistencom, ktorý vzniká na základe právnej skutočnosti

a vyznačuje sa osobitnou vlastnosťou – príspevkovou povinnosťou. Ak sa snažíme vymedziť

a charakterizovať právnu skutočnosť, od ktorej odvodzuje poistný vzťah svoj vzniku dostávame sa aj

k otázke usporiadania sociálnopoisťovacích právnych vzťahov. U nás z historického pohľadu prevláda

model sociálneho poistenia založený Bismarkom, teda sociálne poistenie je previazané na výkon

zárobkovej činnosti (na aký druh pracovnej činnosti ? a akú kvalitu musí spĺňať tento druh pracovnej

činnosti ? účasť je previazaná na vznik pracovnej činnosti a výkon samostatnej zárobkovej činnosti,

ale môže vzniknúť aj z vôle poisteného subjektu) a nie ako je tom napr. v Anglicku, kde národné

poistenie (Beveridgeho model) je odvodené trvalého pobytu. Najčastejšie zastúpenou právnou

skutočnosťou vzniku poistného vzťahu je preto výkon zárobkovej činnosti (okrem poistných vzťahov,

u ktorých odvodovú povinnosť za poistenca supluje štát1), nakoľko s výkonom zárobkovej činnosti

súvisí odmeňovanie a dosahovanie príjmu, ktorý je základom celého poisťovacieho systému. Z príjmu

sa platia a odvádzajú príspevky (alebo sumy poistného) a z dosahovaného príjmu sa určuje aj

dávkové plnenie, ktoré vykrýva obdobie existencie sociálnej udalosti (dočasná pracovná neschopnosť

poistenca, potrebu starostlivosti o chorého rodiča)

Ako každý právny vzťah i tento je obsahovo vymedzený súborom práv a povinností, ktoré sú

navzájom previazané – tzv. sú tzv. synalagmatickom zväzku. Tento právny vzťah môže existovať aj

ako viacstranný vzťah. Na jednej strane je povinnosťou poistenca platiť a odvádzať poistné za

podmienok určených v zákone a na strane druhej je právo nositeľa sociálneho poistenia sumu

poistného vyžadovať (ide o situáciu vzniku nedoplatku na poistnom). Alebo naopak poistenec má

právo, ak odvedie poistné vo väčšom rozsahu, aby mu preplatok na sume odvedeného poistného bol

nositeľom sociálneho poistenia vrátený v zákonom predvídanej lehote po zistení tejto skutočnosti

nositeľom sociálneho poistenia. Alebo iný príklad, ak si zamestnávateľ neplní svoje odvodové

1 Napr. takým poistencom je na účely zdravotného poistenia aj študent VŠ ak je subsumovateľný pod kategóriu
nezaopatrené dieťa a jeho príjem zo zárobkovej činnosti nepresiahne zákon určenú hranicu. Štát je dokonca
platiteľom poistného na zdravotné poistenie aj za študenta doktorandského štúdia realizovaného v dennej forme.

5

povinnosti vrátane povinnosti odvádzať za svojho zamestnanca sumy poistného, nemôže to byť na

ujmu zamestnancovi, a to jednak, že by sa nevymáhalo dlžné poistné od zamestnanca a jednak, že by

o sumy neodvedeného poistného bola priznaná nižšia dávka. Poistný vzťah vyjadruje aj jeden

z princípov sociálneho zabezpečenia – princíp participácie. Zároveň priamo vyjadruje aj zásady

nezávislosti od vôle zúčastnených subjektov, nezávislosti od oznamovacej povinnosti

a viacnásobného poistenia. Ako sme spomenuli poistný vzťah vzniká na základe právnej skutočnosti,

ktorú určuje zákon. V prípade vzniku sociálneho postenia ako sme spomenuli je ňou najmä výkon

zárobkovej činnosti, ale v dôsledku zvyšovania sociálnej ochrany obyvateľstva a väčšej otvorenosti

systému sociálneho postenia sa po reforme v roku 2004 zvýraznila zásada dobrovoľnej účasti na

systéme sociálneho poistenia, preto poistný vzťah môže vzniknúť aj prejavom vôle (subjektívna

právna skutočnosť), podaním si žiadosti u príslušného nositeľa sociálneho poistenia (§ 23 zákona

o sociálnom poistení). Teda poistný vzťah vzniká buď ex lege ako povinné poistenie napr. na

nemocenskom poistení alebo na báze dobrovoľnosti ako vyjadrenia fyzickej osoby, že preberá

v určitých obdobiach zodpovednosť za svoju úroveň sociálnej ochrany ako dobrovoľné poistenie napr.

na nemocenskom poistení. Poistný vzťah, ktorý vznikol na báze dobrovoľnosti môže poistenec

kedykoľvek ukončiť na základe prejavu vôle na rozdiel od poistného vzťahu, ktorý vznikol ex lege, teda

zo zákona (tzv. povinná účasť na poistení, napr. na nemocenskom poistení). Zákonnými

podmienkami pre vznik dobrovoľnej účasti na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení alebo

poistení v nezamestnanosti je na strane fyzickej osoby (budúceho poistenca) dovŕšenie 16 roku

a splnenie podmienky trvalého pobytu na území SR resp. povolenie na prechodný pobyt alebo

povolenie na trvalý pobyt.

Po reforme v sociálnej oblasti sa poistný vzťah vyznačuje ešte jednou osobitosťou, a to že k

jeho zániku môže dôjsť nielen odpadnutím (neexistenciou) právnej skutočnosti, ktorá viedla k jeho

vzniku ale aj prerušením poistenia (§ 26 zákona o sociálnom poistení). Teda napr. vznik pracovného

pomeru je právnou skutočnosťou, ktorá je predpokladom vzniku poistného vzťahu na nemocenskom,

dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti, a teda aj naopak zánik pracovného pomeru je

právnou skutočnosťou, ktorá vedie k zániku poistného vzťahu. Prerušenie poistného vzťahu

(poistných vzťahov), ktorý vznikol na povinnej báze, však predstavuje situáciu, že pracovný vzťah trvá,

ale poistný vzťah v dôsledku vzniku zákonného dôvodu zanikol a opätovne vznikne po odpadnutí

tohto zákonného dôvodu.

Prejavom sociálneho rozmeru poistenia a poistných vzťahov je aj plynutie ochrannej lehoty

po zákonnom ukončení poistného vzťahu na nemocenskom poistení, pričom táto ochranná lehota

podľa § 32 zákona o sociálnom poistení pre prípad sociálnej udalosti dočasnej pracovnej

neschopnosti (napr. choroby zamestnanca) a ošetrovania (chorého člena rodiny alebo starostlivosti

o dieťa do 10 rokov veku) plynie max. po 42 kalendárnych dní po ukončení poistného vzťahu na

nemocenskom poistení (ukončenie nastáva najmä v dôsledku ukončenia pracovného pomeru alebo

ukončenia samostatnej zárobkovej činnosti). Výnimkou je situácia pracujúcich poberateľov starobného

dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, u ktorých ochranná lehota

neplynie, nakoľko sú už zabezpečení inou sociálnou dávkou (a to príslušnou dôchodkovou dávkou).

B. Dávkový vzťah je možné charakterizovať ako právny vzťah medzi poskytovateľom dávky

(väčšinou je ním nositeľ sociálneho poistenia) a poistencom, u ktorého nastala príslušná sociálna

6

udalosť a poistenec splnil všetky predpoklady na poskytnutie dávkového plnenia (prevažnej väčšine

prípadov má peňažnú formu). Teda, na jednej strane poskytovateľ dávkového plnenia po preskúmaní

existencie dávkových predpokladov je povinný poskytovať dávku v určitej výške a po určitú dobu a na

strane druhej poistenec v postavení žiadateľa o dávku je oprávnený požadovať dávkové plnenie, ktoré

mu pomôže preklenúť nepriaznivú sociálnu situáciu počas ktorej nemôže vykonávať zárobkovú

činnosť a zabezpečovať si tak stály príjem. Nie však vždy je žiadateľom aj osoba ktorá bola predtým

subjektom poistného vzťahu. Je tomu tak v situáciách žiadateľov o pozostalostné dôchodkové dávky

(napr. vdova, vdovec, nezaopatrené dieťa – sirota je žiadateľom) alebo v prípade úrazových dávok, na

ktoré vznikol nárok v dôsledku smrteľného pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Z tejto úvahy

sa odvodzuje aj členenie sociálnych udalostí, ktoré sú pokrývané dávkami na priame a odvodené

sociálne udalosti. Dávkový vzťah teda obsahu jednak dávkovú schému a dávkovú formulu. Existujú

však aj situácie, v ktorých aj keď sú splnené materiálne a formálne podmienky na priznanie

dávkového plnenia, dávka sa nepriznaná (ide o tzv. fakultatívne poskytované dávky) Ide o dávkové

modely, ktoré sú založené nielen na splnení zákonom vyžadovaných predpokladoch ale aj na

správnom uvážení (resp. voľnom uvážení). Typickým príkladom je v systéme sociálneho poistenia

napr. poskytnutie Sociálnou poisťovňou pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie v rámci obnovenia

pracovnej spôsobilosti poškodenej osoby, ktorá utrpela pracovný úraz alebo u nej vznikla choroba z

povolania. Zároveň ako sme spomenuli u poistného vzťahu, že sa odvíja od výkonu zárobkovej

činnosti, tak dávkový vzťah bezprostredne zasa vyjadruje zásadu financovania dávok súvisiacich so

mzdou.

Existencia poistného a dávkového vzťahu v troch variáciách. Počas existencie výlučne

poistného vzťahu sa napĺňa čakacia podmienka potrebná na priznanie dávkového plnenia, t .j.

existenciu dávkového vzťahu. Napríklad čakacou podmienkou na priznanie materského ako dávky

nemocenského poistenia, ktorá pokrýva sociálnu situáciu tehotenstva a materstva po dobu materskej

dovolenky, je získanie aspoň 270 (kalendárnych) dní obdobia nemocenského poistenia v posledných

dvoch rokov pred nástupom na materskú dovolenku.

Samostatne môže existovať dávkový vzťah bez súčasnej existencie poistného vzťahu, napr.

poberateľ starobného dôchodku, ktorý už nevykonáva zárobkovú činnosť.

Napokon treťou variáciou je súčasná existencia poistného a dávkové vzťahu, napr. poberateľ

starobného dôchodku zapojený do pracovného procesu, ktorý teda zároveň plní odvodovú povinnosť

a zároveň poberá dávku (resp. dávkové plnenie) dôchodkového poistenia – starobný dôchodok

Teda medzi poistným a dávkovým vzťahom existuje aj úzka podmienenosť a súvislosť.

Princípy a

zásady súvisiace s

výstavbou modelu sociálneho poistenia a

zdravotného poistenia

Princípy:

1. Univerzalita – predstavuje požiadavku voči štátu, aby do systému sociálneho zabezpečenia (užšie

poisťovacieho systému) obligatórne vtiahol čo najväčší počet osôb nachádzajúcich sa na jeho území

(prostredníctvom vymedzenia osobného rozsahu). V prípade slovenského modelu systému sociálneho

poistenia tomu tak nie je (napr. konateľ spoločnosti s r. o. nie je povinne podriadený pod systém

sociálneho poistenia).

7

2. Rovnosť – vyjadrená v podmienkach participácie v poisťovacom systéme, ktoré musia byť rovnaké

pre každého poistenca alebo poberateľa dávok

3. Komplexnosť - vyjadruje povinnosť štátu pri budovaní systému sociálneho zabezpčenia, pokryť

najvýznamnejšie sociálne udalosti poistným a dávkovým systémom (okruh relevantných sociálnych

udalostí)

4. Adekvátnosť – uplatňuje sa najmä v systéme sociálneho poistenia, ktorý je založený na

zásluhovosti, t. j. poistenec, ktorý plní odvodovú povinnosť vo väčšej miere, z vyššieho príjmu zo

zárobkove činnosti, by mal mať vyššiu mieru náhrady (vo forme výplaty príslušnej dávky) počas

trvania sociálnej udalosti ako poistenec, ktorý plní odvodovú povinnosť z nižšieho príjmu zo

zárobkovej činnosti. Tento princíp by mal byť v primeranej miere obmedzovaný spoločenskou

solidaritou a sociálnou spravodlivosťou.

5. Garancia - právnom a ekonomickom zmysle. Právny rozmer – dostáť záväzkom vyplývajúcim pre

štát z medzinárodných dokumentov a z Ústavy SR. Ekonomický rozmer – zabezpečiť

vyfinancovateľnosť systému, najmä aby nebol závislí od dodatočných finančných zdrojov mimo

zdrojov získaných z plnenia odvodovej povinnosti poistencov

6. Participácia – vyjadruje účasť fyzických a právnických osôb (najmä zamestnávateľov)v poisťovacom

systéme prostredníctvom plnenia si odvodovej povinnosti. Za osobitné skupiny fyzických osôb

hodných osobitnej ochrany plní odvodovú povinnosť štát (napr. osoby starajúce sa o dieťa do 6 rokov

veku), t. j. zabezpečuje im účasť v poisťovacom systéme a aj nárok na určité dávky

7. Zachovanie nadobudnutých nárokov (vychádza zo zásady právnej istoty), má charakter

legislatívneho princípu – ak fyzická osoba – poistenec splnil podmienky na poskytnutie dávkového

plnenia nemôže mu byť toto plnenie nepriznané alebo krátené (napr. neústavné prehodnocovanie

zdravotného stavu poberateľov invalidných dôchodcov podľa novšej právnej úpravy).

Zásady:

1. Teritoriality

2. Nezávislosti od vôle zúčastnených subjektov

3. Nezávislosti od oznamovacej povinnosti – vznik poistného vzťahu na základe zákonom predvídanej

skutočnosti (teda ex lege), teda nie je rozhodujúce formálne podanie prihlášky na ten-ktorý subsystém

sociálneho poistenia

4. Samofinancovania – prostredníctvom plnenia odvodovej povinnosti

5. Sociálnej rovnosti resp. sociálnej solidarity – povinné sociálne poistenie nie je zamerané na

objektívnu rovnocennosť medzi odvodeným príspevkom a sumou poskytnutej dávky pri vzniku poistnej

sociálnej udalosti

6. Financovania dávok súvisiacich so mzdou (niekedy označovaná aj ako zásada kompenzácie)

7. Viacnásobného poistenia a subsidiárnych vzťahov – existencia poistných vzťahov jednak na úrovni

rôznych subsystémoch sociálneho poistenia (napr. nemocenského poistenia, dôchodkového

poistenia, poistenia v nezamestnanosti)

8. Právnych a ekonomických záruk – právny rozmer a zakotvenie garantuje rovnaký prístup každej

osoby do systému a ekonomický rozmer zasa nárok poskytovanie príslušnej dávky po splnení

zákonom ustanovených podmienok

8

9. Kauzality – čiastočne sa uplatňuje v systéme sociálneho poistenia, konkrétne v prípade úrazového

poistenia, t. j. právne relevantný nie je výsledok (napr. preukázanie straty zamestnania), ale príčinná

súvislosť medzi dávkou a vzniknutou konkrétnou sociálnou udalosťou – teda vznik pracovného úrazu

u zamestnanca a potreba poskytnutia príslušnej úrazovej dávky za predpokladu, ak sám zamestnanec

nie je plne zodpovedný za vznik pracovného úrazu.

10. Zásluhovosti, resp. poistná zásada uplatňovaná po reforme v roku 2004 – predstavuje vyjadrenie

určitého pomeru medzi dosahovaným príjmom, ktorý založil účasť na poisťovacom systéme a výškou

priznaného dávkového plnenia z poisťovacieho systému previazaného zároveň na príslušnú sociálnu

udalosť.

Financovanie sociálneho modelu

Sociálne poistenie je vybudované na fondovosti a príspevkovosti, teda príspevky sú odvádzané

platiteľmi poistného (zamestnanec, zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba –

zjednodušene živnostník a dobrovoľne poistená osoba) do Sociálnej poisťovne, ktorá spravuje

príslušné základné fondy (napr. základný fond nemocenského poistenia). V týchto fondoch sa

akumulujú finančné prostriedky na výplatu dávkových plnení z príslušného podsystému sociálneho

poistenia (napr. nemocenského poistenia).

Inštitucionalizácia sociálneho poistenia

Vykonáva systém sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa, ktorá sa organizačne člení na Ústredie

Sociálnej poisťovne a pobočky Sociálnej poisťovne.

Štruktúra sociálneho poistenia

V

rámci sociálneho poistenia je zahrnutých 5 subsystémov:

-

Nemocenské poistenie (pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na

zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva)

-

Dôchodkové poistenie- v členení na starobné poistenie (zabezpečenie príjmu v starobe a pre

prípad úmrtia) a invalidné poistenie (pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia)

-

Poistenie v nezamestnanosti (pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku

nezamestnanosti a zabezpečenia príjmu v dôsledku nezamestnanosti)

-

Garančné poistenie (pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie

nárokov zamestnanca)

-

Úrazové poistenie (pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu

a choroby z povolania)

Úrazové a garančné poistenie sú poisteniami zamestnávateľa

Osobný rozsah systému sociálneho poistenia:

1. zamestnanec, t. j. osoba, ktorá je pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom

vzťahu (napr. v štátnozamestnaneckom pomere alebo služobnom pomere, alebo ide

o osobitný vzťah ku štátu, napr. poslanec NR SR)

2. samostatne zárobkovo činná osoba (zjednodušene podnikateľ). Samostatne zárobkovo činnej

osobe (skratka „SZČO“) vzniká povinné nemocenské a

povinné dôchodkové poistenie

(nie

9

však poistenie v nezamestnanosti !!!) od 1. júla aktuálneho kalendárneho roka, ak jej obrat

(výnos) z podnikania za predchádzajúci (zdaňovací - kalendárny) rok bol vyšší ako 12x 44,2

% sumy priemernej mzdy v hospodárstve určenej za dva predchádzajúce kalendárne roky (v

súčasnosti 12x 319,7). Uvedené povinné poistenia u SZČO zanikajú 30. 6. nasledujúceho

roka, ak naopak jej hrubý obrat za predchádzajúci rok bol nižší (rovný) 12 x 44,2 % sumy

priemernej mzdy v hospodárstve určenej za dva predchádzajúce kalendárne roky.

3. dobrovoľne poistená osoba, ktorá môže byť dobrovoľne poistená v systéme nemocenského

poistenia, dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti. Predpoklady na vznik

dobrovoľného postenia sa sú: 1. trvalý pobyt na území SR (resp. povolenie na prechodný

pobyt) a 2. veková podmienka – dovŕšenie 16 rokov verku fyzickej osoby.

4. poistenci štátu, t. j. fyzické osoby, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie (prípadne

príspevky na starobné dôchodkové sporenie) štát. Ide o osobitné skupiny poistencov hodné

osobitnej sociálnej ochrany, a to fyzické osoby, ktoré sa riadne starajú o dieťa do 6 rokov veku

alebo fyzické osoby, ktoré sa riadne starajú o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným

stavom, a to medzi 6 až 18 rokom veku dieťaťa (spoločnými podmienkami u uvedených

skupín osôb je, že majú na území SR trvalý pobyt, nepoberajú predčasný starobný dôchodok

a ani nedovŕšili dôchodkový vek a nevykonávajú taký druh zárobkovej činnosti, ktorý by im

založil povinné nemocenské alebo povinné dôchodkové poistenie a napokon v dôsledku tejto

ich situácie podali prihlášku na dôchodkové poistenie) inou skupinou sú fyzické osoby, ktoré

starajú o zdravotne postihnutú osobu a poberajú peňažný príspevok na opatrovanie alebo

fyzické osoby, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu za určitých zákonných predpokladov.

Nemocenské poistenie:

Vecný rozsah (dávky poskytované zo systému):

-

nemocenské:

na strane zamestnanca pre priznanie nemocenského musia byť splnené nasledovné podmienky: 1.

preukázanie vzniku sociálnej udalosti (dočasnej pracovnej neschopnosti – choroba, úraz alebo

nariadená karanténa) 2. absencia príjmu zo zárobkovej činnosti, ktorá zakladá zamestnancovi povinné

nemocenské, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti 3. trvanie

nemocenského poistenia alebo plynutie tzv. ochrannej lehoty po skončení nemocenského poistenia

(dĺžka ochrannej lehoty max. 42 kalendárnych dní po skončení nemocenského poistenia. Platí

zásada, že ochranná lehota nemôže byť dlhšia ako trvanie posledného nemocenského poistenia).

Podporné obdobie od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (dovtedy poskytuje

zamestnávateľ Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca) až do max. 52.

týždňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podporné obdobie na výplatu nemocenského je kratšie ako

52 týždňov, a to o obdobia dočasnej pracovnej, ktoré spadajú do obdobia 26 týždňov pred vznikom

aktuálnej dočasnej pracovnej neschopnosti. Uvedené o podpornom období platí aj pre SZČO ako aj

pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu.

na strane samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) (povinne nemocensky a povinne dôchodkovo

poistenej) je potrebné preukázať splnenie nasledovných podmienok: 1. preukázanie vzniku sociálnej

udalosti (dočasnej pracovnej neschopnosti – choroba, úraz alebo nariadená karanténa) 2. zaplatené

poistné v správnej výške v období posledných 10 rokov pred vznikom sociálnej udalosti (prípadný

10

nedoplatok na poistnom je možné uhradiť najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom

vznikla sociálna udalosť) 3. trvanie nemocenského poistenia alebo plynutie tzv. ochrannej lehoty po

skončení nemocenského poistenia (dĺžka ochrannej lehoty max. 42 kalendárnych dní po skončení

nemocenského poistenia). Uvedené podmienky rovnako platia aj u

dobrovoľne nemocensky poistenej

osoby s

tým rozdielom,

že táto osoba musí preukázať splnenie čakacej podmienky, t. j. 270 dní účasti

na nemocenskom poistení v posledných dvoch rokoch pred vznikom aktuálnej dočasnej pracovnej

neschopnosti (nie je potrebné túto podmienku splniť v jednej nepretržitej dobe). SZČO a dobrovoľne

nemocensky poistenej osobe sa poskytuje nemocenské od už 1. dňa dočasnej pracovnej

neschopnosti.

-

ošetrovné: pokrýva 1. ošetrovanie chorého dieťaťa, chorého manžela (manželky), chorého

rodiča alebo chorého rodiča manžela, ak takúto potrebu ošetrovania potvrdí ošetrujúci lekár

alebo 2. starostlivosť o dieťa do 10 rokov veku, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne

opatrenie alebo predškolské alebo školské zariadenie, ktoré dieťa navštevuje bolo uzatvorené

alebo osoba, ktorá sa o dieťa inak stará ochorela alebo bola hospitalizovaná. Nárok na dávku

má zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo

dobrovoľne nemocensky poistená osoba (podmienky zostávajú rovnaké ako u

nemocenského). Podporné obdobie na výplatu ošetrovného je 10 kalendárnych dní.

-

vyrovnávacia dávka (bližšie pozri prednášku „Hmotné zabezpečenie matiek -študentiek“)

-

materské (bližšie pozri prednášku „Hmotné zabezpečenie matiek -študentiek“)

Dôchodkový model:

1. pilier – systém dôchodkového poistenia – organizačne zastrešuje Sociálna poisťovňa

(verejnoprávna inštitúcia); normatívna regulácia zákon č. 461/2003 Z. z.; povinný z pohľadu

účasti, participácie v ňom; účasť v ňom previazaná na zákonom predpokladaný relevantný

výkon zárobkovej činnosti, viz vyššie osobný rozsah sociálneho poistenia

2. pilier – systém starobného dôchodkového sporenia – organizačne zastrešujú dôchodkové

správcovské spoločnosti (súkromné obchodné spoločnosti, formy a. s.) pod skratkou DSS;

normatívna regulácia zákon č. 43/2004 Z .z.; dobrovoľný ale nevyviazateľný z pohľadu účasti

v ňom (výnimka je v súčasnosti, keď sporiteľ má možnosť do 30.6. prehodnotiť účasť v ňom).

Vznik účasti: fyzická osoba má možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť pre účasť v II. pilieri

najneskôr do 6 mesiacov od vzniku prvého dôchodkového poistenia (zjednodušene, keď

prvýkrát začne vykonávať relevantnú zárobkovú činnosť), a to na základe zmluvného vzťahu

medzi ňou a DSS, pričom táto zmluva podlieha schváleniu a registrácii Sociálnou poisťovňou.

Po uplynutí uvedenej lehoty nemôže fyzická osoba vstúpiť do II. piliera. Organizácia

dôchodkovej správcovskej spoločnosti: vytvára 3 dôchodkové fondy v závislosti od miery

rizika použitých investičných nástrojov a stratégie, a to rastový, vyvážený a konzervatívny

fond, pričom v súlade so zásadou oddelenosti majetku DSS a majetku sporiteľov (vo forme

odvedeného poistného na svoje osobné dôchodkové účty) príspevky sporiteľov sú uložené na

účtoch, ktoré spravuje depozitár, s ktorým má DSS zmluvný vzťah. Pre II. pilier je typickým

znakom jeho nadstavbovosť voči I. pilieru. Uvedené potvrdzuje spôsob určovania sumy

príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a vecný rozsah dávok, ktorý je prepojený na

dôchodkové dávky I. piliera.

11

3. pilier – systém doplnkového dôchodkového sporenia – organizačne zastrešujú doplnkové

dôchodkové spoločnosti (súkromné obchodné spoločnosti, formy a. s.); normatívna regulácia

zákon č. 650/2004 Z .z.; výlučne dobrovoľná účasť (s výnimkou zamestnancov

vykonávajúcich prácu v zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, ktorí sú následne zaradení do

3. a 4. pracovnej kategórie a následne musí jednak zamestnanec a jednak zamestnávateľ

uzatvoriť tzv. účastnícku a zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou

spoločnosťou. Vznik účasti: dobrovoľné zmluvné dojednanie na základe tzv. účastníckej

zmluvy, pričom prispievať môže aj zamestnávateľ zamestnancovi, ak sa k tomu zaviaže,

napr. v kolektívnej zmluve.

Vecný rozsah I. piliera:

Základné dôchodkové dávky:

1. starobný dôchodok (podmienky na priznanie: 1. dovŕšenie dôchodkového veku – 62 rokov

jednotne aj pre mužov aj pre ženy 2. čakacia podmienka - získanie min. 15 rokov

dôchodkového poistenia)

2. predčasný starobný dôchodok (podmienky na priznanie: 1. požiadať môže poistenec najskôr

dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku 2. čakacia podmienka - získanie min. 15 rokov

dôchodkového poistenia 3. suma vypočítaného predčasného starobného dôchodku je vyššia

ako 1, 2 – násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu, a to aj po vykonaní

zrážkového mechanizmu založeného na 0,5% krátení sumy vypočítaného dôchodku za

každých 30 dní chýbajúcich poistencovi do dovŕšenia dôchodkového veku)

3. invalidný dôchodok (podmienky na priznanie: 1. preukázanie vzniku invalidity, t. j. dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý trvá viac ako 12 mesiacov po sebe nasledujúcich

alebo je predpoklad, že bude trvať. Za invalidnú osobu – poistenca považuje tú, u ktorej

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je

viac ako 40% 2. negatórna podmienka - poistencovi nie je priznaný predčasný starobný

dôchodok alebo nedovŕšil dôchodkový vek 3. preukázanie splnenia zákonom definovaného

rozsahu čakacej podmienky, ktorá závisí od dosiahnutého veku poistenca (napr. u poistenca

staršieho ako 45 rokov je potrebné získať min. 15 rokov dôchodkového poistenia). Nárok na

priznanie invalidného dôchodku majú aj žiaci stredných škôl a študenti VŠ, pokiaľ pri vzniku

invalidity sú v postavení nezaopatreného dieťaťa a majú trvalý pobyt na území SR. Invalidný

dôchodok sa poskytuje najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

Odvodené dôchodkové dávky:

1. vdovský dôchodok

2. vdovecký dôchodok

3. sirotský dôchodok (jednostranne osirelého dieťaťa alebo obojstranne osirelého dieťaťa)

Vecný rozsah II. piliera:

Základné dôchodky:

1. starobný dôchodok vo forme a)doživotného dôchodku alebo b) vo forme programového

výberu s doživotným dôchodkom

2. predčasný starobný dôchodok vo forme a)doživotného dôchodku alebo b) vo forme

programového výberu s doživotným dôchodkom

Pozostalostné dôchodky: vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok

12

Vecný rozsah III. piliera:

1. doplnkový starobný dôchodok vo forme a) doživotného doplnkového starobného dôchodku

alebo b) dočasný doplnkový starobný dôchodok

2. doplnkový výsluhový dôchodok vo forme a) doživotného doplnkového výsluhového dôchodku

alebo b) dočasného doplnkového výsluhového dôchodku

3. jednorazové vyrovnanie

4. odstupné

Sociálne a zdravotné poistenie študentov

Kategória študentov bola po 1. januári 2004 najviac negatívne poznačenou skupinou

poistencov, resp. príjemcov dávok sociálneho zabezpečenia. Podľa právnej úpravy zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení už študenti stredných a vysokých škôl neboli (a ani nie sú)

povinne nemocensky a dôchodkovo poistení a následne aj štát, ktorý v sociálnopoisťovacích vzťahoch

vystupuje ako platiteľ poistného vo vzťahu k osobitným, ochrany hodným, skupinám fyzických osôb

bol zbavený povinnosti platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie za kategóriu študentov.

V nadväznosti na uvedenú skutočnosť, obdobie štúdia na strednej a vysokej škole po 1. januári 2004

sa nepovažuje za „náhradné obdobie“ na účely získania príslušných dôb dôchodkového poistenia

potrebných na priznanie dôchodkovej dávky (starobného, predčasného starobného dôchodku alebo

invalidného dôchodku).

Pramene systému zdravotného poistenia

Právna úprava zdravotného poistenia vychádza z ústavného článku 40 „Každý má právo na

ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú

starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“ Teda ide

ústavné sociálne právo, na vykonanie ktorého je potrebný zákon v súlade s čl. 51 Ústavy SR, podľa

ktorého domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 Ústavy SR

možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Ide o právnu úpravu obsiahnutú najmä v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom postení

(účinného od 1. januára 2005). Čiastková úprava procesného charakteru je obsiahnutá v zákone č.

581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri úprave kompetencií Úradu

vykonávajúceho dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§ 18), ďalej čiastková úprava týkajúca sa

poskytovania zdravotnej starostlivosti je obsiahnutá v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej

starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej

starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby

súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Napokon do

komplexu systému poskytovania zdravotnej starostlivosti z pohľadu prameňov práva zaraďujeme

zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 351/2005 Z. z.

13

Účelom verejného zdravotného poistenia je pokryť plnením si odvodových povinností

vyplývajúcich z poistných vzťahov na verejnom zdravotnom poistení, finančné náklady, ktoré vznikajú

pri poskytovaní vecných dávok zdravotného poistenia, konkrétne pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pri sociálnych udalostiach,

ktoré sa zhodujú so sociálnymi udalosťami nemocenského poistenia, úrazového poistenia (dočasná

pracovná neschopnosť spôsobená chorobou, pracovným úrazom alebo nepracovným úrazom,

ošetrovanie chorého dieťaťa, tehotenstvo a materstvo, resp. invalidita).

Základnou funkciou verejného zdravotného poistenia je zabezpečenie úhrady zdravotnej

starostlivosti (vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok) pre poistencov verejného zdravotného

poistenia v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite.

Slovenský systém verejného zdravotného poistenia je založený na výraznom uplatnení

princípov univerzality a solidarity. Princíp univerzality predstavuje významný znak modelu

zdravotného poistenia, ktorým je umožnenie prístupu do systému zdravotného poistenia každej osobe

nachádzajúcej sa na území SR. Uvedenú myšlienku najlepšie vyjadruje osobný rozsah verejného

zdravotného poistenia (pozri v ďalšom texte).

Solidárnosť sa prejavuje v tom zmysle, že každý poistenec má povinnosť platiť poistné až do

momentu, pokiaľ zákon vyviaže (resp. zbaví) poistenca z tejto odvodovej povinnosti. Následne sa

solidárnosť výrazne prejavuje aj pri kategóriách poistencov, ktorí nie sú z určitých dôvodov schopní

platiť poistné ale vzhľadom na oprávnený verejný záujem majú nárok na úhradu za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť (napr. uchádzač o zamestnanie zaradený v evidencii uchádzačov

o zamestnanie, ktorú vedie príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny; fyzická osoba, ktorá poberá

rodičovský príspevok – teda stará sa o celodenne dieťa do 6 rokov veku; fyzická osoba, ktorá je

invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok – pozri § 11 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. ide

o viac menej o sociálne najzraniteľnejšie sociálne skupiny obyvateľstva, ktorých označujeme ako

poistencov štátu). Solidárnosť v systéme zdravotného poistenia možno zjednodušene vyjadriť aj tým,

že zdravotná starostlivosť sa poskytuje každému poistencovi podľa jeho potrieb a nie podľa finančnej

schopnosti platiť poistné, teda plniť si odvodovú povinnosť. Teda na rovnakú úroveň poskytnutia

zdravotnej starostlivosti má aj ten ktorý odvádza menej, nakoľko dosahuje nižší príjem alebo aj tá

fyzická osoba, ktorá je bez príjmu. Na rozdiel od systému sociálneho poistenia sa tu neuplatňuje

zásada zásluhovosti, ale práve naopak uplatňuje sa takmer absolútna solidarita. Týmto sa

dostávame aj k aplikácii princípu rovnosti, a to jednak k princípu horizontálnej rovnosti a jednak

k princípu vertikálnej rovnosti. To znamená, že každá fyzická osoba – poistenec má možnosť

rovnakého prístupu k rovnakej potrebe poskytovanej zdravotnej starostlivosti a možnosť získať

rovnaké uspokojenie tejto potreby v podobe poskytnutia zdravotných výkonov (v rovnakej kvalite).

Alebo ešte jednoduchšie povedané každý poistenec má nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti

z verejného zdravotného poistenia za rovnakých podmienok, teda pri rovnakej diagnóze poistenca

aplikovať rovnakú (min.) úroveň poskytnutej zdravotnej starostlivosti a rovnaký spôsob úhrady za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Verejné zdravotné poistenie je:

a) povinné verejné zdravotné poistenie a dobrovoľné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého

sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených týmto

14

zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu

ustanovenom zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe

verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti (bližšie k rozsahu, t. j. k druhom uhrádzanej zdravotnej starostlivosti z verejného

zdravotného poistenia pozri kapitolu „Rozsah zdravotnej starostlivosti členení na základe

kritéria úhrady“). Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri

ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné

poisťovne za podmienok ustanovených v zákone č. 581/2004 Z. z.

b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho

zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve uzatvorenej podľa

Občianskeho zákonníka. (§ 788-791) na báze zmluvnej slobody. Ide o individuálnu formu zdravotného

pripoistenia, ktoré pokrýva tzv. nadštandardnú zdravotnú starostlivosť.

Tak ako vyplýva z definície verejného zdravotného poistenia a aj zo samotného názvu zákona

č. 577/2004 Z. z. poistné vzťahy vo verejnom zdravotnom poistení plne nepokrývajú všetky

druhy poskytovanej zdravotnej starostlivosti, nakoľko niektoré druhy zdravotných výkonov

spojené s určitými diagnózami si poistenec plne uhrádza. Uvedené predstavuje najdôležitejší

znak pri diferenciácii modelov zdravotnej starostlivosti. V Európe sa najčastejšie vyskytujú modely

založené na verejnom zdravotnom poistení, ktoré je buď takmer výlučným finančným zdrojom alebo

väčšinovým zdrojom existencie poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Iným modelom, resp.

náprotivkom zdravotného poistenia je model národnej zdravotnej služby, ktorá je financovaná

z daňového systému štátu (Anglicko, Írsko, Škandinávske krajiny). Oba základné modely zdravotnej

starostlivosti nemusia vždy existovať v čistej podobe, a teda môže dochádzať k existencii rôznych

zmiešaných modelov. Ďalším kritériom členenia modelov zdravotnej starostlivosti môže byť

dostupnosť zdravotnej starostlivosti a stupeň kvantity zdravotnej starostlivosti subsumovaný pod

základný systém zdravotnej starostlivosti.

Systém zdravotného poistenia garantuje každému poistencovi slobodný výber zdravotnej

poisťovne, pričom zdravotná poisťovňa môže poistenca odmietnuť iba, ak podal viac ako jednu

prihlášku na verejné zdravotné poistenie u viacerých zdravotných poisťovní. Podľa § 6 ods. 1 zákona

o zdravotnom poistení je poistenec povinný podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie v

zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného

zdravotného poistenia. Takou rozhodujúcou skutočnosťou je najmä trvalý pobyt na území SR (lex

domicili) alebo u osoby bez trvalého pobytu výkon zárobkovej činnosti (lex loci laboris). Ak poistenec

podal prihlášku v rámci 8 - dňovej lehoty, potvrdením prihlášky2 je ním zvolená zdravotná poisťovňa

príslušná na vykonávanie verejného zdravotného poistenia poistenca, a to odo dňa skutočnosti

zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia (napr. deň nástupu do práce u cudzinca, ktorý

nemá na území SR trvalý pobyt alebo u občana SR je takouto skutočnosťou dátum narodenia).

Zdravotná poisťovňa je následne povinná vydať poistencovi preukaz poistenca do 5 kalendárnych dní

od potvrdenia prihlášky.

Slovenský model zdravotnej starostlivosti predstavuje trojstranný vzťah, usporiadaný do

trojuholníka, medzi pacientom – poistencom, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou

poisťovňou. Poistenec si plní odvodovú (príspevkovú) povinnosť odo dňa vzniku rozhodujúcej

2 Zdravotná poisťovňa je povinná potvrdiť prihlášku fyzickej osoby do 7 kalendárnych dní od podania prihlášky.

15

skutočnosti, ktorá mu zakladá povinnú účasť na zdravotnom poistení voči zdravotnej povinnosti (toto

je povinnosťou poistenca) a zdravotná poisťovňa zasa uhrádza v zákonnom rozsahu zdravotnú

starostlivosť poskytovanú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (toto zasa predstavuje právo

poistenca na úhradu nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti).

V poradí druhým vzťahom tohto vzťahu usporiadaného do trojuholníka je vzťah medzi zdravotnou

poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý na zmluvnej báze predstavuje Zmluva

o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7 zákona č. 581/2004 Z. z.). Táto zmluva sa uzatvára na

obdobie min. 12 mesiacov a musí min. obsahovať:

1. kritériá pre uzatvorenie takejto zmluvy, ktoré sa vzťahujú na personálne vybavenie a materiálno -

technické vybavenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a na vybraté indikátory kvality

poskytovanej zdravotnej starostlivosti

2. rozsah zdravotnej starostlivosti, tzv. limity zdravotnej starostlivosti ,

3. výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorá nesmie byť vyššia ako maximálna cena ustanovená

Ministerstvom zdravotníctva SR v súlade so zákonom o cenách

4. splatnosť úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa dohodla inak, ako je všeobecne

ustanovená v lehote 30 dní odo dňa doručenia účtovného dokladu poskytovateľom zdravotnej

starostlivosti. Takáto zmluva sa uzatvára najmenej na 12 mesiacov.

Napokon tretím vzťahom je vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a fyzickou osobou

– poistencom, ktorý vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Fyzická osoba

prostredníctvom uvedenej dohody realizuje právo na slobodný výber poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti (toto právo môže byť obmedzené iba u príslušníkov ozbrojených síl SR, Policajného

zboru, Slovenskej informačnej služby...pozri § 11 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. alebo môže byť toto

právo odňaté osobám vo výkone trestu odňatia slobody). Poskytovateľ môže odmietnuť návrh na

uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak

a) by uzatvorením takejto dohody prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie,

b) osobný vzťah zdravotníckeho pracovníka k osobe, ktorej má zdravotnú starostlivosť poskytovať,

nezaručuje objektívne hodnotenie jej zdravotného stavu alebo

c) poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý

má zdravotnú starostlivosť poskytovať (uvedené sa vzťahuje len na umelé prerušenie tehotenstva,

sterilizáciu a asistovanú reprodukciu).

Odmietnutím návrhu na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti nie

je dotknuté právo osoby na poskytnutie neodkladnej starostlivosti (definícia uvedená v ďalšom

texte).

Ak poskytovateľ odmietne návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti

(ZS) z vyššie uvedených dôvodov, príslušný samosprávny kraj na podnet osoby preverí tieto

skutočnosti a bezodkladne určí, ktorý poskytovateľ ZS s ňou uzatvorí dohodu o poskytovaní

zdravotnej starostlivosti. Ak zistí, že odmietnutie uzatvorenia dohody o poskytovaní zdravotnej

starostlivosti nebolo opodstatnené, môže určiť aj poskytovateľa, ktorý návrh na uzatvorenie dohody o

poskytovaní zdravotnej starostlivosti odmietol. Poskytovateľ sa podľa možností určí tak, aby bol čo

najmenej vzdialený od bydliska alebo pracoviska osoby. Rozhodnutie lekára samosprávneho kraja je

poskytovateľ povinný rešpektovať.

16

Dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa uzatvára v písomnej forme

najmenej na šesť mesiacov; jej prvopis je súčasťou zdravotnej dokumentácie a druhopis sa odovzdá

osobe alebo jej zákonnému zástupcovi (napr. otcovi alebo matke dieťaťa).

Verejné zdravotné poistenie:



vzniká u osoby, ktorá sa narodí na území SR dňom narodenia, pričom rodič je povinný podať

písomnú prihlášku na zdravotné poistenie za novorodenca najneskôr do 60 dní odo dňa narodenia

dieťaťa v príslušnej zdravotnej poisťovni (v momente narodenia je príslušnou poisťovňou dieťaťa

zdravotná poisťovňa matky) alebo v inej ním zvolenej zdravotnej poisťovni



poistenec má právo zmeniť zdravotnú poisťovňu 1 x ročne, ku 30.9. príslušného kalendárneho

roka s tým, že poistencom novozvolenej poisťovne sa stane až od 1.1. nasledujúceho

kalendárneho roka. Ak poistenec podá prihlášku po 30. 9., tak ním zvolená poisťovňa bude preňho

vykonávať zdravotné poistenie až o rok neskôr.



pri zmene poisťovne má poistenec povinnosť vrátiť preukaz poistenca, inak môže Úrad pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou udeliť pokutu poistencovi do 165 €



poistenec platí poistné na zdravotné poistenie, avšak za niektoré fyzické osoby hodné sociálnej

ochrany platí poistné štát. Na odvodovej povinnosti zamestnanca, ako tomu bolo aj prípade

sociálneho poistenia, spoluparticipuje jeho zamestnávateľ. Osobitnou skupinou poistencov sú

dobrovoľne nezamestnané osoby (DNO), ktoré si plnia odvodovú povinnosť podľa osobitne

určenej poistnej schémy (napr. ide o osoby, ktoré nevykonávajú zárobkovú činnosť, ktorá by im

založila povinnú účasť na zdravotnom poistení a starajú sa iba o domácnosť; osoby žijúce iba

z kapitálových výnosov (akcie, obchodné podiely a rôzne druhy cenných papierov); osoby, ktoré

sa nezaradili do evidencie uchádzačov o zamestnanie).

Osobný rozsah systému verejného zdravotného poistenia (§ 3 zákon č. 580/2003 Z. z.)

Tento rozsah určuje, ktoré kategórie osôb povinne participujú svojou účasťou na systéme

zdravotného poistenia (t. j. ktoré sú povinne verejne zdravotne poistené), a to na základe dvoch

kritérií, po prvé trvalého pobytu (ako je vyššie uvedené aj vrátene narodenia sa na území SR) a po

druhé výkonu zárobkovej činnosti. Avšak z týchto dvoch kritérií pozná zákon o zdravotnom poistení

taxatívne výnimky. Medzi takéto výnimky môžeme napríklad zaradiť kategórie osôb:

-

ktoré síce majú trvalý pobyt na území SR, ale v cudzine vykonávajú zárobkovú činnosť

a zároveň sú zdravotne poistené na území štátu, v ktorom vykonávajú zárobkovú činnosť

(jednak činnosť zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby alebo dokonca je

služobne vyslaná na plnenie úloh v cudzine na obdobie dlhšie ako 6 mesiacov svojím

zamestnávateľom, ktorý je v postavení služobného úradu alebo príspevkovej organizácie)

alebo

-

ktoré sa dlhodobo zdržiavajú v cudzine (ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych

mesiacov) viac a zároveň sú v cudzine aj zdravotne poistené v cudzine (napr. au-pair alebo

turisti, rodinní príbuzní, teda v tomto prípade nemusí ísť o výkon zárobkovej činnosti).

V oboch prípadoch však je predpokladom, aby poistenci svoju príslušnú zdravotnú poisťovňu

informovali o vzniku poistenia v cudzine a zároveň sa odhlásili zo systému zdravotného poistenia

SR.

17

V rámci vyššie uvedeného druhého kritéria výkonu zárobkovej činnosti na území (bez trvalého pobytu

na území SR), ktoré vymedzuje osobný rozsah zdravotného poistenia, možno spomenúť kategórie

povinne zdravotne poistených osôb v slovenskom systéme zdravotného poistenia:

- ktoré teda nemajú trvalý pobyt na území SR a zároveň nie sú zdravotne poistené v inom členskom

štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo

Švajčiarskej konfederácii a sú zamestnané u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň

na území SR alebo vykonávajú na území SR samostatnú zárobkovú činnosť,

- ktoré sú v postavení azylanta (táto kategória je zahrnutá do osobného rozsahu z dôvodu záväzkov,

ktoré prevzala SR v medzinárodných dohovoroch, ktoré ratifikovala)

- študent z iného členského štátu alebo zahraničný študent študujúci na škole v SR na základe

medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná,

- maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu a

poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu

- cudzinec zaistený na území SR

- osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

Na základe uvedeného klasifikujeme právne skutočnosti zakladajúce vznik povinnej

účasti na zdravotnom poistení v závislosti od existencie alebo neexistencie trvalého pobytu

osoby do dvoch skupín:

A.

- narodenie, získanie trvalého pobytu v SR; zánik zdravotného poistenia na území

štátu, v ktorom mal sídlo jej zamestnávateľ; zánik zdravotného poistenia počas

pobytu v cudzine, ak bol poistenec služobne vyslaný; zánik samostatnej

zárobkovej činnosti v cudzine a zánik zdravotného poistenia v cudzine (u osoby,

ktorá sa dlhodobo zdržiavala v cudzine).

B.

Vznikom pracovného pomeru u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu

prevádzkareň na území SR (to neplatí, ak je osoba zamestnaná v SR u

zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa

medzinárodného práva) a nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte EÚ;

začatím výkonu samostatnej zárobkovej činnosti na území SR, ak nie je osoba

zdravotne poistená v inom členskom štáte EÚ; dňom získania postavenia azylanta

s príslušným dokladom o povolení na trvalý pobyt v SR (max. na 5 rokov);

získaním postavenia zahraničného študenta (vrátane študenta z iného členského

štátu ES), a to na základe dokladu z MŠ SR potvrdzujúceho, že ide o poistenca na

zabezpečenie medzinárodných zmlúv a rozsah poskytovanej zdravotnej

starostlivosti mu poskytovanej na základe medzinárodnej zmluvy; umiestnenie

maloletého cudzinca na základe rozhodnutia súdu do zariadenia, v ktorom sa mu

poskytuje starostlivosť, ak sa zdržiava na území SR bez zákonného zástupcu

alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu, (ak nie je zdravotne poistený

v inom členskom štáte EÚ); zaistenie cudzinca (ak nie je zdravotne poistený

v inom členskom štáte EÚ); výkon väzby alebo trestu odňatia slobody (ak osoba

nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte EÚ).

18

Na systém zdravotného poistenia nadväzuje systém zdravotnej starostlivosti, ktorý je primárne

vybudovaný na mechanizmoch stanovovania priorít. Stanovovanie priorít prebieha na dvoch

úrovniach A to, 1. na úrovni kategorizácie zdravotných výkonov, liekov, zdravotníckych

pomôcok a dietetických potravín a po 2. na zákonnej úrovni (zoznamy, ktoré sú prílohami

zdravotníckych zákonov, napr. Zoznam chorôb, ktorý sa kreuje na podklade princípu, že žiadna

diagnóza nie je vylúčená z poskytovania zdravotnej starostlivosti, a z ktorého je následne vytvorený

Zoznam prioritných chorôb, ktoré sú plne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia; ostatné

choroby resp. diagnózy sa v závislosti od priority odlišujú len mierou spoluúčasti poistenca, t. j.

najmenej v jednej tretine chorôb uvedených v zozname chorôb sa zdravotné výkony plne uhrádzajú

na základe verejného zdravotného poistenia, najviac v jednej šestine chorôb uvedených v zozname

chorôb sa zdravotné výkony neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia a v ostatných

chorobách uvedených v zozname chorôb sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú na základe

verejného zdravotného poistenia). Uvedené podporuje aj nariadenie vlády SR č. 777/2004 Z. z.

ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa

neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia.

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vymedzuje (tzv. legálne

definície):

1. Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki

pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom

predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií;

zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,

ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

2. Zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje

základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.

3. Neodkladná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri

náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo

základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej

zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a

konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná

starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Súčasťou neodkladnej starostlivosti

je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi

zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov a príjemcov orgánov, tkanív a buniek

určených na transplantáciu, ktorú vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby.

Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne (t. j. lege artis).

Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne

určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo

zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Zdravotnícke povolanie je súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky

pracovník pri

a) poskytovaní zdravotnej starostlivosti

19

b) ochrane zdravia ľudí

c) lekárskej posudkovej činnosti

d) zaobchádzaní s liekmi a zdravotníckymi pomôckami

e) výkone kontroly poskytovania zdravotnej starostlivosti, ochrany zdravia ľudí a lekárskej posudkovej

činnosti a pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou.

Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6 ods. 4

zákona č. 576/2004 Z. z.) Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele,

povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby

navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti:

a) osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila,

b) zákonného zástupcu, opatrovníka, poručníka, inú fyzickú osobu ako rodič, ktorá má maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, osobu, ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, osobu,

ktorá má dieťa v pestúnskej starostlivosti a vhodným spôsobom aj osobu nespôsobilú dať informovaný

súhlas (teda maloleté dieťa, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť

na právne úkony bola obmedzená súdom). Každý, kto má právo na poučenie, má aj právo poučenie

odmietnuť. O odmietnutí poučenia sa urobí písomný záznam. Každý, kto má právo dať informovaný

súhlas, má aj právo informovaný súhlas kedykoľvek slobodne odvolať.

Písomná forma informovaného súhlasu sa vyžaduje v prípadoch:

-

účasti na biomedicínskom výskume

-

odoberaní orgánov, tkanív a buniek z tiel živých darcov

-

pri sterilizácii

-

pred vykonaním invazívnych zákrokov v celkovej alebo lokálnej anestézii

-

pri zmene diagnostického (liečebného) postupu, ktorý nebol obsahom predchádzajúceho

informovaného súhlasu

Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade:

a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno

predpokladať,

b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu,

c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom

ohrozuje jej okolie, alebo

d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej

choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne

zhoršenie jej zdravotného stavu.

Formy poskytovanej zdravotnej starostlivosti:

a) ambulantná starostlivosť

1. všeobecná (pre dospelých alebo pre deti a dorast),

2. špecializovaná (ako gynekologická alebo zubno-lekárska),

3. špecializovaná iná

4. záchranná zdravotná služba

b) ústavná starostlivosť,

20

c) lekárenská starostlivosť.

A. V rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti a špecializovanej zubno-lekárskej

ambulantnej starostlivosti sa poskytuje lekárska služba prvej pomoci najmenej v rozsahu verejnej

minimálnej siete poskytovateľov (je zadefinovaná v nasledujúcom texte). Ambulantná

starostlivosť sa poskytuje osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej

starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje aj v domácom prostredí alebo

v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje.

Všeobecnú ambulantnú starostlivosť poskytuje poskytovateľom určený všeobecný lekár

(ide o lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo pre dospelých a lekára o

špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť

pre deti a dorast) a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti určená sestra s príslušnou odbornou

spôsobilosťou.

Špecializovanú ambulantnú starostlivosť poskytuje poskytovateľom určený lekár so

špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo, zubný lekár alebo

zdravotnícky pracovník s príslušnou odbornou spôsobilosťou.

Sieť stredísk záchrannej zdravotnej služby a ambulancií záchrannej zdravotnej služby

je určená osobitným predpisom, a to zákonom č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o

zmene a doplnení niektorých zákonov. Verejná minimálna sieť poskytovateľov je usporiadanie

najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na území

samosprávneho kraja alebo na území okresu v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívne

dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť s prihliadnutím na:

a) počet obyvateľov príslušného územia vrátane možnej odchýlky vo vzťahu ku geografickým

a demografickým podmienkam príslušného územia,

b) chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov príslušného územia,

c) migráciu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti na príslušnom území,

d) bezpečnosť štátu.

(nariadenie vlády SR č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej

starostlivosti určuje minimálnu sieť napr. u všeobecných ambulancií pre dospelých a osobitne

u ambulancií pre starostlivosť o deti a dorast ako min. počet lekárskych miest na počet obyvateľov

Slovenskej republiky a na počet obyvateľov územia príslušných krajov).

B. V rámci ústavnej starostlivosti v nemocnici sa poskytuje ústavná pohotovostná služba najmenej v

rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. Ústavná starostlivosť sa poskytuje na základe

a) odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie

zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, alebo

b) rozhodnutia súdu (napr. pri osobe trpiacej duševnou poruchou)

c) žiadosti osoby aj bez odporúčania ošetrujúceho lekára, ak si zmena zdravotného stavu osoby

vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravot. starostlivosti dlhšie ako 24 hodín

Prevádzkovanie zdravotníckych zariadení

Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia; povolenia sa vydávajú na

zdravotnícke zariadenia typu:

21

a) zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti (ambulancia, zariadenie na poskytovanie

jednodňovej zdravotnej starostlivosti, stacionár, poliklinika, agentúra domácej ošetrovateľskej

starostlivosti, zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, mobilný hospic)

b) zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti (nemocnica – všeobecná alebo špecializovaná,

liečebňa, hospic, dom ošetrovateľskej starostlivosti, prírodné liečebné kúpele, kúpeľná liečebňa,

zariadenie biomedicínskeho výskumu.) ,

c) lekárenskej starostlivosti.

Povolenia na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení vydávajú buď Ministerstvo

zdravotníctva SR alebo príslušný samosprávny kraj.

Prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia je jedna z možností výkonu zdravotníckeho

povolania. Ďalšie možnosti výkonu zdravotníckeho povolania v súlade s § 3 ods. 4 zákona č.

578/2004 Z. z. sú výkon zdravotníckeho povolania:

-

v pracovnoprávnom vzťahu,

-

na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (ktorú vydáva príslušná komora

napr. Slovenská lekárska komora),

-

na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti alebo

-

na základe živnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní.

Rozsah zdravotnej starostlivosti členení na základe kritéria úhrady

Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádza:

1. neodkladná zdravotná starostlivosť (definícia pozri vyššie) a ďalej

2. nižšie uvedené preventívne prehliadky

3. zdravotné výkony:

3. a) vedúce k zisteniu choroby,

3. b) poskytnuté pri liečbe choroby uvedenej v Zozname prioritných chorôb, ak vedú k:

a) záchrane života,

b) vyliečeniu choroby,

c) zabráneniu vzniku závažných zdravotných komplikácií,

d) zabráneniu zhoršenia závažnosti choroby alebo jej prechodu do chronického štádia,

e) zmierneniu prejavov choroby,

f) účinnej prevencii.

V tejto súvislosti je potrebné okrem Zoznamu prioritných chorôb upozorniť aj na

Zoznamu chorôb, v ktorom sú uvedené ochorenia, pri ktorých sa zdravotné výkony plne alebo

čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia a z ktorého

vychádza aj Zoznam prioritných chorôb. Zoznam chorôb vydáva vláda Slovenskej republiky

nariadením. Tak ako už bolo uvedené na str. 23 najmenej v jednej tretine chorôb uvedených v

zozname chorôb sa zdravotné výkony plne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia,

najviac v jednej šestine chorôb uvedených v zozname chorôb sa zdravotné výkony neuhrádzajú na

základe verejného zdravotného poistenia a v ostatných chorobách uvedených v zozname chorôb sa

zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia.

22

Na základe zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, sa plne na základe

zdravotného poistenia uhrádzajú preventívne prehliadky, a to

a) deväť preventívnych prehliadok poistenca verejného zdravotného poistenia do jedného roku

veku u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, z toho najmenej tri preventívne

prehliadky do troch mesiacov veku,

b) jedna preventívna prehliadka poistenca vo veku 18 mesiacov u lekára so špecializáciou v

špecializačnom odbore pediatria,

c) jedna preventívna prehliadka poistenca od troch rokov veku do 18 rokov veku raz za dva

roky u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria,

d) jedna preventívna prehliadka poistenca od 18 rokov veku raz za dva roky u všeobecného

lekára,

e) jedna preventívna prehliadka poistenca do 18 rokov veku raz za šesť mesiacov u zubného

lekára,

f) jedna preventívna prehliadka poistenca od 18 rokov veku raz za rok u zubného lekára,

g) dve preventívne prehliadky tehotnej poistenkyne u zubného lekára,

h) jedna preventívna prehliadka poistenkyne od 18 rokov veku alebo od prvého tehotenstva raz

za rok u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo,

i) jedna preventívna prehliadka tehotnej poistenkyne raz za mesiac a jedna preventívna

prehliadka šesť týždňov po pôrode u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore

gynekológia a pôrodníctvo,

j) jedna preventívna prehliadka poistenca vo veku od 50 rokov veku raz za tri roky u lekára so

špecializáciou v špecializačnom odbore urológia,

k) jedna preventívna prehliadka poistenca, ktorý je evidovaným darcom krvi, raz za rok u lekára so

špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo

Následne na základe verejného zdravotného poistenia sa čiastočne uhrádza jedna

preventívna prehliadka poistenca aktívneho v organizovanom športe do 18 rokov veku raz za rok v

špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo. Poistenec uhradí poskytovateľovi zdravotnej

starostlivosti, u ktorého absolvoval preventívnu prehliadku, plnú úhradu za poskytnuté zdravotné

výkony. Na základe potvrdenia o úhrade mu zdravotná poisťovňa následne preplatí zodpovedajúcu

výšku úhrady na základe verejného zdravotného poistenia. Rozsah zdravotných výkonov, ktoré sú

súčasťou preventívnych prehliadok určuje Príloha č. 2 zákona č. 577/2004 Z. z.

Zdravotné výkony v základnom prevedení poskytnuté v súvislosti so zubným kazom sa

plne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia len vtedy, ak poistenec absolvoval v

predchádzajúcom kalendárnom roku preventívnu prehliadku u zubného lekára. V tomto prípade

rozsah poskytnutých zdravotných výkonov, ich cenu a výšku spoluúčasti poistenca na úhrade

zdravotnej starostlivosti je poistenec alebo jeho zákonný zástupca povinný potvrdiť svojím podpisom

ošetrujúcemu lekárovi bezprostredne po ich poskytnutí.

Úhrada za zdravotnú starostlivosť poskytnutú vo forme jednotlivých zdravotných úkonov je

podmienená uverejnením konkrétneho zdravotného výkonu v Katalógu zdravotných výkonov, čím

sa má dosiahnuť úhrada len za zdravotnú starostlivosť poskytovanú správne, teda lege artis.

Nariadenie vlády SR č. 777/2004 Z. z. ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa

zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného

23

poistenia (prvý percentuálny údaj predstavuje úhradu zdravotnej poisťovne a druhý percentuálny údaj

predstavuje úhradu poistenca)

Napríklad:

Medicínsky potrat 0% 100% (spoluúčasť pacienta)

O05 Iný potrat 0% 100%

O06 Nešpecifikovaný potrat 0% 100%

Z30.2 Sterilizácia 0% 100%

Z31.1 Umelé oplodnenie 0% 100%

Z31.2 Oplodnenie in vitro (v skúmavke) 0% 100%

Z31.3 Iné asistované metódy oplodnenia 0% 100%

Y90 Dôkaz vplyvu alkoholu potvrdený

obsahom alkoholu v krvi

Y90.0 Hladina alkoholu v krvi menej ako

20 mg/100 ml 0% 100%

Y90.1 Hladina alkoholu v krvi 20 - 39 mg/100 ml 0% 100%

Y90.2 Hladina alkoholu v krvi 40 - 59 mg/100 ml 0% 100%

Y90.3 Hladina alkoholu v krvi 60 - 79 mg/100 ml 0% 100%

Y90.4 Hladina alkoholu v krvi 80 - 99 mg/100 ml 0% 100%

Y90.5 Hladina alkoholu v krvi 100 - 119 mg/100 ml 0% 100%

Y90.6 Hladina alkoholu v krvi 120 - 199 mg/100 ml 0% 100%

Y90.7 Hladina alkoholu v krvi 200 - 239 mg/100 ml 0% 100%

Y90.8 Hladina alkoholu v krvi 240 mg/100 ml

alebo viac 0% 100%

Y90.9 Prítomnosť alkoholu v krvi s jeho

bližšie neurčenou hladinou 0% 100%

Y91 Dôkaz vplyvu alkoholu potvrdený stupňom

intoxikácie

Y91.0 Mierna intoxikácia alkoholom 0% 100%

Y91.1 Stredná intoxikácia alkoholom 0% 100%

Y91.2 Ťažká intoxikácia alkoholom 0% 100%

Y91.3 Veľmi ťažká intoxikácia alkoholom 0% 100%

Y91.9 Bližšie neurčený vplyv alkoholu 0% 100%

Z02 Vyšetrenie na administratívne účely

Z02.0 Vyšetrenie pred prijatím do

výchovno-vzdelávacích ústavov 0% 100%

Z02.1 Vstupná prehliadka (pred nástupom

do zamestnania) 0% 100%

Z02.3 Vyšetrenie pri odvodoch brancov 0% 100%

Z02.4 Vyšetrenie na vodičský preukaz 0% 100%

Z02.5 Vyšetrenie pred športovou súťažou 0% 100%

Z02.6 Vyšetrenie pre poisťovňu 0% 100%

Z02.7 Vydávanie lekárskych potvrdení 0% 100%

24

Z02.8 Iné vyšetrenia na administratívne účely 0% 100%

Výška poplatkov pri službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti:

Pri poskytovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti plne uhrádzanej alebo čiastočne uhrádzanej

na základe verejného zdravotného poistenia je výška úhrady poistenca za služby súvisiace s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti uvedené v § 38 ods. 3 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z.

za každý deň určená ako percentuálny podiel zo sumy životného minima 1 plnoletej fyzickej osoby, ak

poistenec nie je oslobodený od povinnosti úhrady podľa § 38 ods. 8 písm. a) zákona.

Konkrétnu výšku poplatkov upravuje nariadenie vlády SR č. 722/2004 Z. z. o výške úhrady

poistenca za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti:

a) 0 eur za stravovanie a pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti

vrátane poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v liečebni pre dlhodobo chorých, ak v

písmenách b) až d) nie je ustanovené inak. Za štandardný pobyt na lôžku sa považuje ubytovanie v

jednej ubytovacej jednotke s najmenej dvoma posteľami a umiestnenie spoločného sociálneho

zariadenia mimo tejto ubytovacej jednotky.,

b) 1,66 eura za stravovanie a pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti

v prírodných liečebných kúpeľoch pri indikáciách zaradených v skupine A,

c) 4,98 eura za stravovanie a štandardný pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej zdravotnej

starostlivosti v prírodných liečebných kúpeľoch pri indikáciách zaradených v skupine B v I. a IV.

kvartáli,

d) 7,30 eura za stravovanie a štandardný pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej zdravotnej

starostlivosti v prírodných liečebných kúpeľoch pri indikáciách zaradených v skupine B v II. a III.

kvartáli,

e) pri poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti je výška úhrady poistenca 0 eur pri

každej návšteve poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,

f) pri poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti v rámci lekárskej služby prvej pomoci a

ústavnej pohotovostnej služby je výška úhrady poistenca 1,99 eura pri každej návšteve

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ak poistenec nie je oslobodený od povinnosti úhrady. V

prípade následnej hospitalizácie sa úhrada neplatí,

g) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pri vydaní liekov, dietetických potravín alebo

zdravotníckych pomôcok je výška úhrady poistenca za služby 0,17 eura, ak poistenec nie je

oslobodený od povinnosti úhrady,

h) pri poskytovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti je výška úhrady poistenca za jeden deň pobytu

sprievodcu 3,32 eura, ak poistenec nie je oslobodený od povinnosti,

i) pri poskytovaní dopravy je výška úhrady poistenca 0,07 eura za jeden kilometer jazdy, ak

poistenec nie je oslobodený od povinnosti úhrady.

Ak si poistenec sám plne uhrádza zdravotnú starostlivosť, úhrada za služby sa neplatí.

Postavenie zdravotnej poisťovne v systéme zdravotnej starostlivosti

Zdravotná poisťovňa má právo najmä:

25

a) uplatniť po schválení Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou voči poistencovi nárok na

úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia

liečebného režimu alebo v dôsledku užitia návykovej látky alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo

inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním,

b) uhradiť poistencovi časť úhrady, ktorá zodpovedá jeho spoluúčasti, ak sa poistenec pravidelne

podrobuje preventívnym prehliadkam, preventívnemu očkovaniu a vedie zdravý spôsob života, a to vo

všetkých prípadoch, ktoré spĺňajú kritériá určené a uverejnené zdravotnou poisťovňou.

c) prijímať poistné na verejné zdravotné poistenie a uplatňuje na Úrade pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou nárok na poistné, nárok na úrok z omeškania, nárok na nedoplatok z ročného

zúčtovania poistného v situácii neplnenia si odvodovej povinnosti platiteľom poistného

d) v jej kompetencii je uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi

zdravotnej starostlivosti a následne uhrádzať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť,

e) zaraďuje poistencov na dispenzarizáciu na základe návrhu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,

s ktorým má uzatvorenú zmluvu a vedie zoznam takýchto poistencov

f) vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť,

g) môže uzatvárať zmluvy o individuálnom zdravotnom poistení alebo sprostredkovať poistencovi

tento druh poistenia v inej zdravotnej poisťovni

Zdravotná poisťovňa je povinná najmä:

a) vykonávať svoju činnosť tak, aby zabezpečila poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti a

nepretržitú dostupnosť všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ambulantnej zdravotnej

starostlivosti v špecializačnom odbore stomatológia a ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici v

rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov,

b) pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti účelne, efektívne a hospodárne

vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia,

c) písomne potvrdiť najneskôr do 24 hodín od doručenia žiadosti poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti skutočnosť, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť

d) viesť účty poistencov, sprístupňovať údaje z nich poistencovi

e) uverejňovať a aktualizovať vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete:

1. zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní

zdravotnej starostlivosti,

2. zoznam poistencov a zoznam platiteľov poistného, ktorí nezaplatili poistné za tri mesiace v

kalendárnom roku, nedoplatok vykázaný z ročného zúčtovania preddavkov

f) poskytnúť poistencovi na požiadanie informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti

má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

g) vydať poistencovi európsky preukaz zdravotného poistenia.

Poistenec má nárok iba na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak:

1. nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni poistné na zdravotné poistenie za tri kalendárne

mesiace v príslušnom kalendárnom roku,

26

2. nezaplatil nedoplatok na poistnom, ktorý bol vyjadrený v ročnom zúčtovaní preddavkov

poistného na zdravotné poistenie,

3. nezaplatil úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku

porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky,

ak v uvedených situáciách nereagoval poistenec ani na výzvu príslušnej zdravotnej poisťovne, má

právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Neodkladnú starostlivosť uhrádza

príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná

zdravotná poisťovňa poistenca.

4. V situácii, ak poistenec nepodal prihlášku zdravotnej poisťovni alebo ak podal prihlášku vo

viac ako jednej zdravotnej poisťovni, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú

uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Skutočnosť, či ide o

neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti

zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. V tejto situácii prvé poskytnutie

neodkladnej starostlivosti preplatí Ministerstvo zdravotníctva; ďalšie už sám poistenec (resp.

jeho zamestnávateľ, ktorý má povinnosť prihlásiť svojho zamestnanca na zdravotné poistenie

v príslušnej zdravotnej poisťovni, v ktorej je zamestnanec poistencom).

Ak ide o situáciu bezdomovca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky, ktorý

nemôže preukázať poistný vzťah preukazom poistenca, náklady vzniknuté pri poskytovaní

neodkladnej zdravotnej starostlivosti uhrádza zdravotnej poisťovni s najväčším počtom poistencov

Ministerstvo zdravotníctva SR (a to raz mesačne).

Študent VŠ (dennej formy) v postavení nezaopatreného dieťaťa, ktorý popri štúdiu vykonáva

zárobkovú činnosť:

A. študent je zároveň v pracovnom pomere:

- je povinný si platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie tak ako zamestnanec, nakoľko

nadobúda postavenie zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení, to dňom nástupu do

práce (je uvedený v pracovnej zmluve). To neplatí, ak v tomto období jeho príjem, ktorý podlieha

dani z príjmov okrem vyňatých príjmov3, nepresahuje úhrn minimálnych základov stanovených

podľa zákona o zdravotnom poistení (v súčasnosti na rok 2010 je to suma určená ako 12 x 206,6

= 2479,20 €). Ak je poistenec študentom len časť kalendárneho roka, je potrebné primerane

zohľadniť iba pomernú časť uvedenej sumy. V takom prípade naďalej platí za študenta dennej

formy štúdia (v postavení nezaopatreného dieťaťa) preddavky na poistné na verejné zdravotné

poistenie štát.

B. študent vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť (SZČO)

- ak študent ohlási začiatok výkonu samostatnej (podnikateľskej) zárobkovej činnosti na prvý

deň kalendárneho mesiaca je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie vo forme

preddavkov. Ak však ohlási výkon uvedenej činnosti v iný deň kalendárneho mesiaca je povinný

plniť si odvodovú povinnosť až od nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ohľadom neplatenia

preddavkov na verejné zdravotné poistenie študentom vykonávajúcim samostatnú zárobkovú

3 Medzi zákon zaraďuje príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta pre osobu s ŤZP, príjmy z prenájmu,
príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou a príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

27

činnosť platí vyššie uvedené hranica príjmu (ako v prípade študenta - zamestnanca), ktorú ak

študent nepresiahne, tak preddavky a poistné na verejné zdravotné poistenie naďalej platí

zaňho štát. Pri prvom výkone samostatnej zárobkovej činnosti zákon umožňuje aj neodvádzať

preddavky na poistné s tým však, že v rámci ročného zúčtovania bude musieť poistenec uhradiť

celú sumu preddavkov za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka ako nedoplatok na

poistnom na verejné zdravotné poistenie.

Preddavky na poistné na zdravotné poistenie odvádza za zamestnanca (študenta)

zamestnávateľ, a to mesačne, teda z príjmu podliehajúcemu dani z príjmov, ktorý zamestnanec

dosiahol v predchádzajúcom mesiaci, teda preddavky sa platia mesačne pozadu. Pričom po skončení

kalendárneho roka musí podať ročné zúčtovanie odvedených preddavkov poistného na zdravotné

poistenie buď sám alebo prostredníctvom zamestnávateľa, ak jeho príjem z pracovného pomeru

presiahol sumu 2479,20 €.

C.

študent VŠ (denná forma) vykonáva pracovnú činnosť na základe dohôd

vykonávaných mimopracovného pomeru (t.j. dohody o brigádnickej práci študenta, dohody

o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce) – príjem z uvedených dohôd sa od roku

2008 považuje za tzv. vyňatý príjem z vereného zdravotného poistenia, preto sa z takto

dosiahnutých zdaniteľných príjmov neplatí preddavok a ani poistné na verejné zdravotné

poistenie.

Študent VŠ, ktorý nie je zárobkovo činný:

-

nemá povinnosť byť poistený na účely sociálneho poistenia

-

môže sa dobrovoľne poistiť a platiť poistné na nemocenské poistenie, alebo

dôchodkové poistenie alebo poistenie v nezamestnanosti (aj kumulatívne)

-

v tom prípade sa prihlási k účasti na príslušnom podsystéme sociálneho poistenia v

Sociálnej poisťovni, a poistencom sa stane najskôr dňom podania prihlášky na

príslušný subsystém sociálneho poistenia

-

platí poistné z vymeriavacieho základu (zjednodušene možno povedať, že je ním

dosiahnutý zdaniteľný príjem) v zákonom určenej percentuálnej sadzbe, pričom výšku

vymeriavacieho základu si určí študent sám v sume najmenej vo výške 44,2 % sumy

priemernej mzdy v hospodárstve určenej za dva predchádzajúce kalendárne roky (v

súčasnosti 12x 319,7).

Študent VŠ, ktorý je zárobkovo činný na základe pracovnej zmluvy, t. j. v pracovnom

pomere sa na účely sociálneho poistenia (tak ako aj v prípade verejného zdravotného poistenia)

považuje za zamestnanca, preto má povinnosť zo svojho príjmu platiť poistné na nemocenské

poistenie, dôchodkové poistenie (v členení na starobné a invalidné poistenie) a poistenie v

nezamestnanosti. Na tejto odvodovej povinnosti sa zo zákona podieľa aj jeho zamestnávateľ, ktorý

však nie je nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti poistený. Zamestnávateľ je iba úrazovo

poistený a garančne poistený a na oboch poisteniach sa podieľa výlučne zamestnávateľ. Ak študent

uzatvorí akúkoľvek dohodu o vykonaní práce mimo pracovného pomeru (dohodu o brigádnickej

práci študenta, dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti), tak uvedená dohoda

28

nezakladá povinnosť byť poistený ako v prípade pracovného pomeru, t. j. nezakladá povinnosť plniť si

odvodovú povinnosť na účely sociálneho poistenia. Takáto dohoda zakladá iba na strane

zamestnávateľa plniť odvodovú povinnosť na účely úrazového a garančného poistenia.

Postavenie študenta v

pracovnoprávnych vzťahoch

Doštudovať podľa príslušných ustanovení právnych noriem !!!!!

Na účely štúdia tejto state SPOS je potrebné sa oboznámiť zo základnými pracovnoprávnymi

inštitútmi, ktoré sú upravené v nasledovných ustanoveniach Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.

z.):

Pozri § 42 ZP, § 43 až 44 ZP (štyri obligatórne a ostatné fakultatívne náležitosti pracovnej

zmluvy), § 45 (skúšobná doba a jej trvanie. Skúšobnú dobu nie je možné platne dojednať po vzniku

pracovného pomeru !!!), § 46 (vznik pracovného pomeru), § 48 ZP (pracovný pomer na dobu určitú

a jeho možnosť opätovného dojednania alebo predĺženia. Ak nie je v pracovnej zmluve určené časové

ohraničenie pracovného pomeru, tak sa tento pracovný pomer preklasifikováva na pracovný pomer na

neurčitú dobu), § 59 až 62 ZP (skončenie pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby), § 68 až 72 ZP

(dôvody okamžitého skončenie pracovného pomeru tak na strane zamestnanca ako aj

zamestnávateľa, možnosť ich uplatnenia v zákonom určenej lehote; skončenie v skúšobnej dobe), §

85 ZP (pracovný čas), § 91 ZP (prestávka v práci, ktorá sa nezapočítava do pracovného času!!)

a napokon dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru § 223, 226 – 228a ZP.

Klasifikácia pracovných pomerov z pohľadu dĺžky pracovného času:

-

pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas (t. j. plný pracovný úväzok)

-

pracovný pomer na kratší pracovný čas

Klasifikácia pracovných pomerov z pohľadu dĺžky trvania pracovného pomeru:

-

pracovný pomer na neurčitú dobu

-

pracovný pomer na určitú dobu

Klasifikácia pracovných pomerov z pohľadu miesta výkonu práce:

-

pracovný pomer vykonávaný na pracovisku zamestnávateľa

-

pracovný pomer vykonávaný doma alebo v byte zamestnanca (ide o výkon tzv.

domáckej práce alebo telepráce)

-

pracovný pomer vykonávaný na inom dohodnutom mieste so zamestnávateľom

v pracovnej zmluve (napr. dočasné pridelenie (vyslanie) § 58 ZP, pracovná cesta)

Postavenie absolventa ako uchádzača o

zamestnanie

:

Doštudovať podľa príslušných ustanovení právnych noriem !!!!!

Po (úspešnom) vykonaní poslednej štátnej skúšky má absolvent možnosť požiadať služby

zamestnanosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania. Predpokladom poskytnutia uvedených

služieb ako systému inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce je zaradenie

absolventa do evidencie. Absolvent má možnosť v lehote 7 kalendárnych dní požiadať príslušný úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny (príslušnosť určená trvalým pobytom) o zaradenie do evidencie

29

uchádzačov o zamestnanie, pričom bude zaradení do tejto evidencie odo dňa nasledujúceho po dni

vykonania poslednej štátnej skúšky. Po uplynutí uvedenej lehoty iba odo dňa podania žiadosti

o zaradenie (pozri § 34 zákona č. 5/2004 Z. z.).

K povinnosti disponibility uchádzača o zamestnanie k úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,

ktorý vykonáva služby zamestnanosti pozri § 34 ods. 5 a 7 a 9 zákona č. 5/2004 Z. z.. K dôvodom

vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pozri § 36 zákona č. 5/2004 Z. z.

K definícii absolventa školy a výkonu absolventskej praxe, ako jedného z osobitných nástrojov

a aktívnych opatrení na trhu práce zameraných na absolventov (trojstranný vzťah medzi úradom

práce, absolventom školy a zamestnávateľom), pozri § 8 ods. 1 písm. a) a 51 zákona č. 5/2004 Z. z.

30