Správne právo -hmotne. Vypracov.otázky

Správne právo hmotné

Všeobecná časť

1. Štátna správa – samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorá má výkonný
a nariaďovací charakter, uskutočňuje sa v mene štátu, aj za pomoci jeho donucovacej moci;
 ciele, metódy, formy a spôsoby jej uskutočňovania reguluje právo a v jeho medziach sa

realizuje jej iniciatívny prvok, determinovaný tiež internými normatívnymi aktmi
nadriadených orgánov;

 uskutočňuje ju predovšetkým sústava OŠS a v rámci zákonného splnomocnenia i štátne

a iné orgány a organizácie;

 verejná správa- správa verejných záležitostí, vo verejnom záujme, ktorá sa realizuje ako

prejav výkonnej moci v štáte;

o v organizačnom poňatí- VS predstavuje štát reprezentovaný vlastnými orgánmi

a verejnoprávne subjekty ako predstavitelia a nositelia ver. moci

o vo funkčnom poňatí- tá štátna činnosť, ktorú vykonáva štát popri zákonodarstve a

súdnictve

št. správa je činnosťou podzákonnou; jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých funkcií
štátu;
 Vnútorná činnosť- zabezpečenie fungovania vlastného systému

 Vonkajšia činnosť – realizuje sa ňou vlastné poslanie; SO vykonáva štátnosprávnu

rozhodovaciu činnosť

2. Samospráva – výkonné pôsobenie vo VS a ovplyvňovanie spol. života prostriedkami
neštátneho charakteru; = výkon určitých presne vymedzených úloh správy štátu
samostatnými, štátom uznanými verejnoprávnymi subjektmi
 oblasť VS, kt. je zákonom zverená subjektom, ktorých sa bezprostredne dotýka;

 územná: organizačná forma VS, v ktorej miestne spoločenstvo ako PO zabezpečuje

riešenie od štátu odlišných úloh, ale realizácia týchto úloh sa rieši pod dozorom štátu.
Zákonom stanovené úlohy rieši vo svojom mene a je viazané len zákonmi, príp. pr.
predpismi vydanými na ich realizáciu;

 záujmová: všetky inštitúcie, ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva,

a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem (združenia, voľné združenia);

 politický pojem- podstata S ako formy realizácie VS občanmi;

 právny- S ako verejnoprávny subjekt disponuje príslušným rozsahom ver. moci

3. Verejnoprávne inštitúcia – korporácia (všeob.)= združenie osôb za účelom sledovania
urč. cieľa v tejto forme, ak sa takéto združenie konštituuje na zákl. pr. predpisu;
 na rozdiel od iných združení má právnu subjektivitu odlišnú od právnej subjektivity tých,

ktorí ju svojím združením vytvorili

 VPI – osobitný okruh činností, kt. podporujú plnenie štátnych, resp. iných verejných úloh

 spravidla sú zriaďované zákonom a financované čiastočne zo št. prostriedkov

a podliehajú št. dozoru (STV,SRO)

 kritériá na konštituovanie:

o 1) vôľa zákonodarcu;
o 2) dôvod vzniku – zo zákona alebo iniciatívy VS (nie súkromnej)
o 3) povaha činnosti – poskytovanie verejných služieb (nestačí sledovať len

niektoré verejno-prospešné ciele)

o 4) má niektoré výsady verejne moci

4. Technicko-organizačné princípy výstavby verejnej správy = určité zásady
a organizačné možnosti, ktoré využívame pri budovaní jednotlivých OVS;
 účel- vybudovanie efektívne fungujúcej VS tak po línii vertikálnej, ako aj horizontálnej

 princípy:

a)

 územný- vybudovanie OVS podľa územného hľadiska; určenie pôsobnosti

a právomoci len na určitej časti územia; cieľ- rešpektovať potreby a oprávnené
záujmy obyvateľov úz. regiónu

 odvetvový- OŠS sa utvárajú v rámci ucelených odvetví sústavy ŠS; t.z. OŠS

riadi len určité záležitosti rovnakej povahy

 funkčný – požiadavka, aby sa OVS budovali prierezovo, t.j. aby realizovali rôzne

funkcie, prostredníctvom ktorých by sa zabezpečovali väzby medzi rôznymi
odvetviami ŠS (napr. MFSR)

b)

 kolegiátny- vyznačuje sa kolektívnym rozhodovaním členov OVS

 monokratický- predstavuje OVS s jedným zodpovedným vedúcim (napr.

minister)

c)

 volebný a vymenúvací- spôsob ustanovovania osôb do funkcií v jednotlivých

SO; volebný- najmä v OÚS, vymenúvací – v ústredných a miestnych OŠS

d)



centralizácie- požiadavka, aby v sústave centrálnej ŠS sa budoval jeden orgán
ŠS



decentralizácie- opak, požiadavka vybudovania jedného centrálneho orgánu
a viacerých orgánov na nižších stupňoch VS, ktoré nie sú vo vzťahu
podriadenosti a nadriadenosti



dekoncentrácie- horizontálna– vecné rozdelenie úloh ŠS do viacerých
nepodriadených orgánov; vertikálna- rozdelenie správnej činnosti medzi vyššie
a nižšie organizačné články VS (napr. špecializované miestne orgány ŠS)



koncentrácie

5. Pojem správne právo – odvetvie slovenského práva; tvorí ho súbor právnych noriem,
ktoré upravujú spoločenské vzťahy spravovacieho charakteru v oblasti VS (ktorých okruh
upravujú administratívnoprávne normy), a to tie, ktoré vznikajú medzi SO a FO, SO a PO
a medzi správnymi orgánmi navzájom.

6. Systém správneho práva – delenie noriem SP podľa obsahu:


všeobecná časť: inštitúty, kt. platia pre celú VS, je základom pre tvorbu, realizáciu
a aplikáciu práva; patrí: štruktúra a podstata SO, subjekty SP, výkon VS, metódy a formy
činnosti správy, kontrola VS, zodpovednosť...



osobitná č.- pojmy char. len pre niektoré odvetvie alebo sféru VS; napr. vnútorná
správa, policajná sp., správa justície, školstva

- podľa toho, či obsahujú práva a povinnosti alebo procesný postup pri ich uplatňovaní


SPH – admin. pr. normy, obsahom ktorých sú práva, právom chránené záujmy
a povinnosti subjektov, ktoré vstupujú do právnych vzťahov



SPP- obsahujú procesný postup subjektov, ktorý sa aplikuje pri uplatňovaní práv
a povinností, za účelom ktorých subjekty vstupujú do právnych vzťahov

7. Administratívnoprávna zodpovednosť – vonkajšie zodpovednostné vzťahy, keď
subjektmi vyvodzujúcimi právnu zodpovednosť sú OVS a zodpovednými subjektmi FO a PO,
ktoré sa dopustili správneho deliktu;


cieľom vyvodzovania admin. pr. zodpovednosti je najmä zabezpečiť bezporuchovú
správu verejných vecí tým, že:



SO zabezpečuje uplatňovanie celospoločenských hľadísk pri výkone VS a je
oprávnený použiť donucovaciu moc



v porovnaní s tr. činom je rozhodujúci stupeň spoločenskej nebezpečnosti;
objektom je rovnako ochrana zdravia, majetku a ver. poriadku

8. Pramene správneho práva: súbor všeobecne záväzných pr. predpisov vydaných št.
orgánmi alebo inými orgánmi, ktoré sú štátom k týmto aktom splnomocnené
- podľa vzniku a záväznej formy:
a) normatívne právne akty – aj akty tých orgánov, ktoré nie sú zákonodarnými zbormi;



Ústava. ú. zákony, zákony,



nariadenia vlády- normatívne správne akty, teda odvodené všeob. záväzné
a podzákonné predpisy; môže vydávať nariadenia na vykonávanie zákonov
v rámci svojej pôsobnosti bez výslovného splnomocnenia v zákone; môže
vydávať aj aproximačné nariadenia- na vykonanie Európskej dohody o pridružení,



všeob. záv. pr. predpisy ÚOŠS ( vyhláška, opatrenie, výnos)- normatívne správne
akty, sú všeob. záväzné, na vykonanie zákonov; vyhláška sa publikuje a výnos
registruje v Z.z.



všeob. záv. nariadenia obcí a samosprávnych krajov- vo veciach úloh
preneseného výkonu ŠS na zákl. zákonného splnomocnenia alebo vo veciach
samosprávy v zmysle zákonov,



všeob. záv. vyhlášky krajských a obvodných úradov- v rozsahu svojej pôsobnosti

b) právna obyčaj- nepovažuje sa za prameň, no OVS zohľadňujú najmä pri výbere
z viacerých alternatív (posudzovanie obsahu pojmu verejný poriadok);
c) právotvorný precedens- judikáty a odborné stanoviská prispievajú k jednotnému
výkladu,
d) normatívna zmluva- najčastejšie v oblasti medzinárodného verejného práva, a to za
predpokladu, že obsahuje normy správneho práva,
e) právo Európskych spoločenstiev- upravuje organizáciu, činnosť a kompetencie ES



primárne- medzinár. zmluvy o utvorení spoločenstiev a doplňujúce zmluvy



sekundárne – normy zakotvené v rozhodnutiach a iných dokumentoch orgánov
spoločenstiev

9. Problematika kodifikácie správneho práva – nekodifikovateľnosť, spôsobená:
1) početnosťou noriem, vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy SP;
2) rôznorodosť vzťahov;
3) dynamika rozvoja spol. vzťahov + transformácia ekonomiky na trhovú;


čiastočné kodifikácie:
o

SPH- školské, zdravotnícke, banské, stavebné, colné právo;

o

SPP – správne konanie – č. 71/1967 Zb. správny poriadok

10. Pojem a druhy noriem správneho práva – pojem:


pr. záväzné pravidlá správania, ustanovené štátom splnomocnenými subjektmi, ŠO,
OVS,



ktorých vonkajšia forma je vyjadrená vo všeob. záv. normatívnych pr. aktoch, v štátom
uznaných prameňoch SP,



ktoré komplexne pôsobia svojimi funkciami na spoločenské vzťahy spravovacieho
charakteru vo VS



a sú vynútiteľné ver. mocou, štátnomocensky alebo ver. samosprávnou mocou.



Vymedzujú právne postavenie spravujúcich i spravovaných subjektov a tým aj obsah ich
vzájomných vzťahov, metód a foriem vzájomného pôsobenia v procesoch VS



špecifiká:



metóda pri tvorbe noriem- metóda administratívnoprávnej regulácie spoločenských
vzťahov, jej odrazom je o.i. imperatívny a kogentný charakter veľkého počtu noriem SP



nemajú klasickú trojprvkovú štruktúru



osobitný inštitút – správne uváženie



druhy:
o

hmotnoprávne- normy, ktoré ustanovujú obsah oprávnení alebo povinností
konkrétnych subjketov

o

procesnoprávne- upravujú procedurálnu stránku uloženia hmotnoprávnej povinnosti
alebo priznania subjektívneho práva

o

kompetenčné / organizačno-právne

o

imperatívne- normy SP, ktoré majú dispozíciu vyjadrenú ako nutnosť (príkaz, zákaz)

o

dispozitívne- dispozícia ako možnosť určitého normou ustanoveného správania
subjektu (splnomocnenie, oprávnenie)

o

kde adresátom sú spravujúce subjekty- upravujú ich právne postavenie, konštituujú
spravujúce subjekty, upravujú ich organizáciu, riadenie, vzájomné vzťahy,
kompetenciu, právomoc

o

spravované subjekty- vymedzujú ich právne postavenie v systéme VS; buď im
ukladajú priamo určité povinnosti alebo vymedzujú podmienky na priznanie určitých
oprávnení, subjektívnych práv



pôsobnosť- vecná, časová, priestorová, osobná



kompetencia- vymedzenie úloh, právomocí a zodpovednosti za plnenie úloh



právomoc- rozsah povinností a oprávnení



príslušnosť- pojem procesného práva- vymedzenie jediného orgánu, ktorý môže
v konkrétnej veci rozhodovať

11. Realizácia noriem správneho práva = uskutočňovanie noriem SP v právnych vzťahoch,
v ktorých subjekty vystupujú ako nositelia oprávnení a právnych povinností; 2 formy
realizácie:
 priama

: subjekty priamo uskutočňujú, plnia požiadavky obsiahnuté v pr. norme, nie je

nutná aktivita iného subjektu;

 aplikácia

: realizácia normy SP prostredníctvom činnosti orgánu VS, v procese

rozhodovania o právach, záujmoch a povinnostiach osôb v súvislosti s VS;

 podrobnejšia klasifikácia v niektorých prameňoch: zachovávanie, plnenie- výkon,

využívanie, aplikácia;

 súvisiace pojmy:

o interpretácia- spočíva v objasnení, vysvetlení zmyslu, obsahu a cieľa jednotlivej

pr. normy i jej miesta v systéme práva; druhy: jazykový, logický, systematický,
historický; doslovný, rozširujúci, zužujúci; legálny, autentický, aplikačný,
doktrinálny, interný

o správne uváženie- musí mať zákonný základ, pr. norma ho pripúšťa a vymedzuje

jeho hranice, príp. hranice sú vymedzené celým pr. poriadkom („môže“, „je
oprávnený“..atď.)

o neurčité pojmy- slová alebo slovné spojenia použité v textoch pr. predpisov na

formálne vyjadrenie všeobecnejších javov, ktoré nie sú v pr. predpise bližšie
špecifikované (ver. poriadok, záujem, znížená viditeľnosť, všeobecný záujem...)

o analógia- postup orgánu pri riešení praktického prípadu, ktorý nie je upravený

niektorou normou platného práva a vec sa rieši podľa všeob. princípov daného pr.
odvetvia alebo práva vôbec (legis/iuris); v SP sa zásadne nepripúšťa

12. Pojem subjekt správneho práva = potenciálny alebo skutočný účastník právnych
vzťahov, ktorý je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností;
 musí mať právnu subjektivitu

 sú to najmä: OŠS, OÚS, FO a PO

 právna subjektivita:

o spôsobilosť mať práva a povinnosti ustanovené normami SP
o spôsobilosť na pr. úkony, t.j. spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti vlastnými

pr. úkonmi

o deliktuálna sp, t.j. mať pr. zodpovednosť za protiprávne konanie
o procesná spôsobilosť, t.j. spôsobilosť byť účastníkom konania a vystupovať

v samostatnom konaní

13. Druhy subjektov správneho práva- otázka č. 12, 16 a 17

14. Orgány štátnej správy


základné črty:
o z hľadiska svojho postavenia spoločnosti je OŠS štátnym orgánom, má jeho črty, je

vybavený právomocou a pôsobnosťou a má možnosť použiť prostriedky št. donútenia

o je osobitným druhom ŠO- spočíva v druhu činnosti štátu, ktorú vykonáva (štátna

správa)

o OŠS tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku, ktorá je oddelená od iných

organizačných jednotiek v štátnom aparáte (súdy, prokuratúra)

1) vláda a ústredné orgány ŠS


úlohy

:

o

vláda- vykonávať ŠS na celom území SR, hl. na úseku bezpečnosti, zahr. politiky
a hospodárskej výstavby; pr. základom je Ústava a z.č. 575/2001 Z.z. o organizácii
činnosti vlády a organizácii ústrednej ŠS; vykonáva zákony NRSR, zjednocuje, riadi,
kontroluje činnosť ministerstiev a ostatných ÚOŠS

o

Úrad vlády - odborné, technické, organizačné zabezpečenie činnosti vlády; je ÚOŠS
pre kontrolu plnenia výkonu ŠS, kontrolu plnenia úloh z uznesení vlády, ako aj
vybavovania petícií a sťažnosti; dáva odborné stanoviská k otázkam, ktoré
predkladajú ministri do vlády

o

poradné orgány vlády- pre širšie odborné posúdenie návrhov, ktoré majú byť
prerokované a rozhodnuté vo vláde

o

ministerstvá: vecne špecializované ÚOŠS s odvetvovým al. funkčne vymedzeným
súhrnom úloh a pôsobností na čele s členom vlády, menovaným prezidentom na
návrh premiéra; riadia ministerstvo a zodpovedajú sa vláde a NRSR; je jednotným
útvarom, ktorý sa vnútorne člení na sekcie a odbory

o

ostatné ÚOŠS – predstaviteľ tohto orgánu nie je člen vlády (Štatistický úrad SR,
PMÚ...)

o

ministerstvá a ÚOŠS delíme na 3 skupiny:1) M, ktoré vykonávajú pôsobnosť
v oblasti hospodárstva; 2) M, ktoré realizujú administratívno-politické úlohy štátu
a riadia a spravujú miestne OŠS; 3) M, ktoré zabezpečujú plnenie úloh v kultúrno –
sociálnej oblasti

2) miestne orgány ŠS


KÚ a ObvÚ – z.č. 515/2003 o K a Obv úradoch; sú miestnymi orgánmi štátnej správy
na úsekoch všeobecnej vnútornej správy, živnostenského podnikania, civilnej
ochrany a riadenia štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového
stavu;
o

vykonávajú ŠS aj na úsekoch obrany a bezpečnosti štátu, hospodárskej mobilizácie,
správy majetku štátu a mimosúdnych rehabilitácií

o

vo veciach vedenia registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, poistenia motorových vozidiel a dofinancovania družstevnej a individuálnej
bytovej výstavby

o

ŠS vykonávanú KÚ a ObvÚ riadi a kontroluje vláda



KÚ- je PO a rozpočtová organizácia štátu zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet
MVSR; riadi ho a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a
odvoláva vláda na návrh ministra vnútra



ObvÚ- koná a rozhoduje v administratívnoprávnych vzťahoch samostatne; riadi ho a za
jeho činnosť zodpovedá prednosta obvodného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva
vláda na návrh ministra vnútra

15. Územná samospráva – podrobnejšie kniha str. 60
Obec:


je samostatný územný samosprávny a správny celok; združuje osoby, ktoré majú na jej
území trvalý pobyt; je PO



jej územie tvorí jedno al. viac kat. území; môže sa členiť aj na časti obce



zriaďuje, zlučuje a rozdeľuje ju vláda nariadením



majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce



ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej
pôsobnosti ŠS, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce



úlohy ŠS sa na obec prenášajú, ak je ich plnenie takto racionálnejšie a efektívnejšie



obyvatelia obce vykonávajú samosprávu prostredníctvom:
o orgánov obce- obecné zastupiteľstvo a starosta, ďalšie: komisie, obec. úrad, hl.

kontrolór, obec. polícia

o hlasovaním obyvateľov
o a verejným zhromaždením obyvateľov



práva obyvateľa obce:
1) voliť a byť zvolený do orgánov obce,
2) hlasovať o dôl. otázkach,
3) zúčastňovať sa ver. zhromaždeniach obyvateľov, zasadnutiach obec. zastupiteľstva

a vyjadrovať tam svoje názory

4) používať obvyklým spôsobom obecné zariadenia a ostatný majetok obce,
5) dávať podnety a sťažnosti na orgány obce,
6) požadovať pomoc v náhlej núdzi;
7) požadovať súčinnosť pri ochrane svojej osoby, rodiny a majetku na území obce



hlasovanie obyvateľov: 1) pri zlúčení, rozdelení, zrušení obce a zmene názvu; 2)
odvolanie starostu; 3) petícia – 30% oprávnených občanov



starosta môže pozastaviť výkon uznesenia ak: odporuje zákonu alebo je pre obec
nevýhodné; ak je obecná rada, prerokuje to predtým s ňou, ale nie je viazaný jej
stanoviskom



zastupiteľstvo ho 3/5 väčšinou všetkých poslancov prelomí



na prijatie uznesenia zastupiteľstva – nad˝ väčšina prítomných, na nariadenie- 3/5
väčšina prítomných

VÚSC:


je PO, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným
majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich
obyvateľov



práva obyvateľa samosprávneho kraja:
1. voliť zastupiteľstvo a byť volený
2. voliť a byť volený za predsedu
3. hlasovať v referende
4. obracať sa s podnetmi a sťažnosťami
5. zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva



referendum vyhlási zastupiteľstvo o dôležitých otázkach týkajúcich sa samosprávy, ak sa
na tom uznesie alebo o to petíciou požiada 30% oprávnených voličov



orgány: predseda, zastupiteľstvo, hl. kontrolór, mandátová a finančná komisia, úrad,
riaditeľ úradu;

Zo zákona:


ak je vláda toho názoru, že nariadenie VÚC je v rozpore s národnými záujmami alebo
záujmami iných VÚC alebo obcí, vráti ho zastupiteľstvu prostredníctvom prednostu
v lehote určenej na jeho podpísanie



ak ho zastupiteľstvo opätovne schváli v znení námietok vlády – nariadenie nadobúda
účinnosť do 15 dní



stratí platnosť, ak o tom rozhodne Krajský súd na návrh vlády



na prijatie uznesenia – nad ˝ väčšina prítomných, na nariadenie – 3/5 väčšina všetkých



predseda- je štatutárom v majetkovoprávnych, pracovnoprávnych a iných vzťahoch



rozhoduje o veciach, v ktorých zákon zveruje VÚC rozhodovanie o právach
a povinnostiach FO a PO



môže pozastaviť výkon uznesenia tým, že ho v lehote nepodpíše- zastupiteľstvo prelomí
nad ˝ väčšinou všetkých poslancov (v obci 3/5)– inak stráca do 2 mesiacov uznesenie
platnosť



môže uložiť PO a FO oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do
500.000,-Sk



proti rozhodnutiu predsedu vo veciach ÚS možný opravný prostriedok na Kraj. Súde, vo
veciach ŠS – ústr. orgán ŠS



administratívne a organizačné veci zastupiteľstva, predsedu a ďalších zabezpečuje úrad

16. Fyzické osoby ako subjekty správneho práva
1) občania


právna subjektivita – spôsobilosť na práva a povinnosti ako aj spôsobilosť na pr. úkony



občan môže mať všetky práva a povinnosti, ktoré sú ustanovené v pr. norme, ale musí
splniť určité podmienky, ktoré sú viazané na vznik určitých práv a povinností



vymedziť narodenie/smrť podľa Občana,



spôsobilosť na práva a povinnosti
o v administratívnoprávnych normách je diferencovaná – ak výslovne neustanovuje, tak

dovŕšením 18 r.

o spôsobilosť môže byť rozhodnutím súdu obmedzená al. môže byť občan pozbavený
o SO orgán však samostatne posudzuje otázku spôsobilosti, nie je striktne viazaný

rozh. súdu – ak pr. predpis túto možnosť nevylučuje;

2) cudzinci:


ich právny režim upravuje súhrn noriem SP všeobecne, ktoré platia rovnako aj pre
občanov



osobitná skupina noriem upravuje špeciálne práva a povinnosti; napr.: právo na sociálne
zabezpečenie cudzincov, ktorý sú zamestnaný v SR, liečebno-preventívnu starostlivosť,
ak sú v prac. pomere, atď.



nemôžu nadobudnúť niektoré práva (byť sudcom, prokurátorom...)

17. Právnické osoby ako subjekty správneho práva - združujú občanov a materiálne
i finančné prostriedky na realizovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov;


subjektom SP je organizácia, ktorá má podľa noriem SP spôsobilosť na práva
a povinnosti vo VS



má vymedzenú pr. subjektivitu- dôležité je určiť oprávnenia a pr. povinnosti, ktoré sú
nevyhnutné na zabezpečenie cieľov, ktoré organizácia sleduje



štátne organizácie- hospodárske, rozpočtové, príspevkové



neštátne organizácie- súkromné, družstevné, spoločenské; medzi štátnymi
a neštátnymi je diferencovane upravený spôsob pre nadobudnutie právnej subjektivity



neštátne dobrovoľné org. - združenia – spolky, združenia, kluby a iné obč. združenia;



združenia vznikajú registráciou- návrh na MVSR podajú min. 3 osoby, z toho aspoň 1
musí byť staršia ako 18 r.; musí mať predpísané náležitosti



MV – vykoná registráciu do 10 dní; vznik oznámi do 7 dní Štatistickému úradu



Ak odmietne MV vykonať registráciu, žiadatelia sa môžu obrátiť na Najvyšší súd

18. Pojem a charakteristika administratívnoprávnych vzťahov – spol. vzťahy upravené
normami SP, kt. vznikajú, menia sa al. zanikajú v oblasti VS; subjekty tu vystupujú ako
nositelia práv a povinností ustanovených normami SP a zabezpečovaných št. aparátom



ich špecifickým znakom je mocenská prevaha jedného zo subjektov vzťahu ako prejav
vôle štátu, ustanovený zákonmi a inými admin. pr. aktmi



právna skutočnosť- určitá skutočnosť, s ktorou normy SP spájajú určité pr. následky,
ako je vznik, zmena alebo zánik konkrétnych právnych vzťahov – tým sa aplikujú normy
SP a vznikajú APV; sú to: konania aktívne/pasívne; admin.-pr. zodpovednosť a sankcie
v normách



vznik APV je podmienený:
o iniciatívou OVS,
o môžu vzniknúť z iniciatívy rozdielneho postavenia subjektov APV,
o APV sú charakteristické tým, že v prípade porušenia povinnosti sa uplatňuje admin.-

pr. zodpovednosť



predpoklady vzniku APV
o existencia príslušnej normy SP- vznik APV väčšinou podmienený vznikom právnej

skutočnosti

o individuálne správne akty- ktorými sa aplikuje právo realizované príslušnými SO
o existencia protiprávneho konania- vzniká pri porušení pr. povinnosti; zavinenie +

spôsobilosť protiprávne konať

o právna udalosť- také pr. skutočnosti, na ktoré pr. norma viaže vznik, zmenu alebo

zánik pr. vzťahu, ktoré neboli vyvolané slobodným konaním človeka



prvky:
o subjekt- vždy min. 2, 1 je spr. orgán má nadradené postavenie,
o objekt - veci materiálnej povahy, soc., kult. hodnoty správania,
o obsah - súhrn práv a povinností subjektov, sú vždy viazané na predmet, pre ktorý

dané subjekty do APV vstupujú.

19. Druhy administratívnoprávnych vzťahov


podľa obsahu:
o

hmotnoprávne- v oblasti materiálnych právnych záujmov a potrieb príslušných
subjektov

o

procesnoprávne- medzi subjektmi VS a ostatnými subjektmi, kde predmetom sú
práva, chránené záujmy al. povinnosti, ktoré zakladajú ich vznik zmenu, zánik



podľa funkcií VS:
o

ochranné – za účelom predchádzania nežiaducim javom, udržanie statu quo;
prostredníctvom nich sa realizuje AP zodpovednosť

o

regulačné- zakladajú kvalitatívne a kvantitatívne nový pr. stav v oblasti VS



podľa post. adresátov:
o

vonkajšie- realizujú sa pri výkone VS, vyjadrujú zakončenie činnosti VS

o

vnútorné- najmä v oblasti riadiacej, koordinačnej a kontrolnej činnosti VS



podľa povahy povinností:
o

ktoré závisia od aktívnej povinnosti subjektov vzťahov

o

ktoré závisia od pasívnej činnosti



APV subjektov vo vzťahu podriad. a nadriadenosti:
o

medzi OVS, ktoré nie sú vo vzťahu podriadenosti a nadradenosti

o

medzi OVS a PO,

o

medzi OVS a FO;



skutočnosti predpokladané hypotézou: akty vôle orgánov VS, vôľové vyhlásenia
a konanie FO+PO, konanie FO a PO, udalosti

20. Vymedzenie pojmu metóda verejnej správy


spôsoby, cesty cieľavedomého pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt
v prísnom súlade s právnym poriadkom za účelom dosahovania cieľov, plnenia úloh
a naplňovania sociálnych funkcií VS



v reálnom svete sa prejavuje v konkrétnych formách VS



z hľadiska vnútornej štruktúry systému VS:

o

metódy vnútroorganizačné – spôsoby komplex. a cieľavedomého pôsobenia vnútri
podsystému spravujúcich subjektov a ich štrukturálnych článkov za účelom realizácie
hl. poslania, cieľov, úloh, funkcií týchto subjektov, t.j. pôsobenia navonok

o

met. činnosti VS – spôsoby pôsobenia SO v rozsahu svojej kompetencie
a právomoci na spravovaný objekt, ktorým je správanie spravovaných subjektov

21. Klasifikácia metód verejnej správy:
1 skupina:


presvedčovanie: má prioritné postavenie
o priame- spravujúci subjekt je v priamom kontakte so spravovaným subjektom
o nepriame- pôsobí sprostredkovane, napr. masovokomunikačné prostriedky



donucovanie: má pôsobiť subsidiárne; iba ak sa zistila v správaní spravovaného s.
odchýlka od modelového správania v pr. norme,
o priame- odchýlka sa odstraňuje pri priamom kontakte so spravovaným subjektom

a nastoľuje sa žiadaný právny stav (bezprostredný zákrok, odňatie veci...)

o nepriame (ex post)- ako určité negatívne ocenenie, odplata za protiprávne konanie

a výchovne, pro futuro, aby subjekt nepokračoval (pokuty...)

o podmienky: proti subjektu, ktorý porušil povinnosť al. neoprávnene zasiahol do práva;

v súlade s Ú a zákonnými prostriedkami; aplikujú iba SO; dodržujú zás. subsidiarity
a proporcionality, prezumpcia správnosti postupu a aktov SO- subjekt je povinný sa
im bezvýhradne podriadiť;

2 skupina:


m. administratívneho pôsobenia – pr. základ, pr. regulované, pr. relevantný výsledok
(uloženie povinnosti, uznanie práva, ochrana záujmu);



m. ekonomického pôsobenia – pozitívna motivácia, ponechané na dobrovoľnom
uvážení subjektu, či využije ekonomické zvýhodnenie;



m. spoločensko-organizátorského pôs.- pôs. pracovníkov VS apelovaním na mravné
a etické hodnoty;



m. org.- technického pôs- využívanie technických prostriedkov (dopravné značky,
svetelné signáli)



m. správnej prevencie a profylaxie- celý systém má pôsobiť preventívne proti možným
útokom



m. spätných väzieb a aktívnej účasti- petície, sťažnosti, účasť občanov na ver.
zhromaždeniach

3 skupina:


špecifické, jedinečné- iba na 1 úseku VS, alebo za určitej situácie alebo špec.
uplatňovanie metód v týchto podmienkach;



m. osobitných režimov- na urč. osoby, územie, veci, čas

22. Klasifikácia foriem verejnej správy


pojem – forma je prejavom podstaty a obsahu v mat. svete



druhy foriem VS:
o

štrukturálne f.: formy organizácie spravujúcich subjektov;

o

procedurálne f.: VS ako činnosť výkonná a nariaďovacia v urč. procedúrach;

o

finálne formy- výsledným prejavom pôsobenia spravujúcich subjektov na
spravovaný objekt; sú vždy súhrnom jednotlivých procedurálnych foriem

o

správne akty: jednostranný prejav vôle kompetentných spravujúcich s., vydávajú sa
v rámci výkonu VS, na základe zákona (derivátne), zabezpečené donútením; majú
špecifiká, predpoklad vzniku SP vzťahov, sú finálnymi aktmi;

 podľa kritéria pr. vlastností- normatívne/individuálne;

 na zákl. postavenia adresát- externé/interné (akty riadenia);



formy činnosti VS: normotvorné, právnorealizačné, správne dohody, spoloč.-
organizačné a technicko-org. opatrenia, technické operácie

23. Normotvorné formy činnosti verejnej správy
1 okruh aktivít:


spoluúčasť OVS na tvorbe zákonov- sú to procedurálne formy,
o vláda predkladá návrhy zákonov
o príprava + pripomienkové konanie- účasť OVS, stanovisko Legislatívnej rady vlády;

2 okruh:


vydávanie všeob. záv. pr. predpisov OŠS a všeob. záv. nariadení obce



normatívnosť a všeobecná záväznosť



podzákonný charakter, môže ich vydať len orgán výslovne splnomocnený v ústave
a zákone



v súlade s ústavou a zákonmi, obec pri výkone ŠS aj s inými vš. záv. pr. predpismi



musia byť vydané a publikované v stanovenej forme



možno ich označiť aj ako normatívne správnoprávne predpisy



vláda – nariadenia, ÚOŠS – vyhlášky, výnosy, opatrenia, KÚ a ObÚ – vš.záv. vyhlášky,
Obce, VÚC – vš.záv. nariadenia

3 okruh:


s vydávaním vnútorných predpisov- majú rezortný význam



cieľ – usporiadanie vnútro- organizačných vzťahov



zaväzujú len organizačne podriadené subjekty, možno vynucovať v rámci disciplinárnej
zodpovednosti;



právny základ vydávania – kompetenčná norma upravujúca organizačné a riadiace
vzťahy, pracovné právo, predpisy o služobných pomeroch



adresátmi sú výlučne osoby, ktoré patria k personálnemu základu organizačnej štruktúry
SO

24. Jednostranné právno-realizačné formy činnosti verejnej správy


aplikácia noriem SP na konkrétne určený prípad,



podzákonný, mocenský charakter, jednostranný prejav vôle



podľa povahy pr. účinkov – konštitutívne, deklaratórne, hybridné;



podľa okruhu osôb- výslovne určeným subjektom, v.u. + pr. nástupcom, potenciálnym,
druhovo určeným subjektom;



podľa pr. obsahu: oprávňujúce (zvýhodňujú adresáta), ukladajúce povinnosť,
podmienene oprávňujúce;



z hľadiska uplatnenia SP procesného
o

akty vydané v konaní upravenom výhradne sp. poriadkom,

o

podľa osobitných predpisov so subsidiaritou SP,

o

výhradne podľa osobitných,

o

neupravené procesnými predpismi SP



podľa časových apektov konania:
o

dlhšie časové obdobie

o

bezprostredné zásahy- zás. subsidiarity a proporcionality, prezumpcie správnosti
zásahu (s.108)



reťazenie- každý z aktov, kt. smeruje k adresátovi, je samostatný,



subsumpcia- vydaný jediný akt, kt. podriaďuje iné podmieňujúce akty



platnosť- od okamihu, keď bol prejav vôle SO urobený v predpísanej forme za
podmienky, že ho urobil kompetentný SO



právoplatnosť:
o

formálna- ak ho nemožno napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami

o

materiálna- nezmeniteľnosť alebo nezrušiteľnosť sp. aktu, pr. sila, ktorou reálne
pôsobí



účinnosť- stav, keď akt spôsobuje pr. účinky- zásadne reálnym alebo fiktívnym
oznámením adresátovi alebo neskôr; môže byť i spätná



vykonateľnosť- vo vzťahu k sp. aktom, ktoré ukladajú splniť určitú povinnosť, príp. užšie
ako možnosť vynútiť splnenie uloženej povinnosti (správna exekúcia)



vady

:

o

právne

: vady kompetencie a právomoci, vady hmotnoprávnej povahy a vady

procesné;

o

skutkové

o

z hľadiska pr. dôsledkov

: opraviteľné; odstrániteľné zrušením al. zmenou aktu, také,

kt. znamenajú nulitu aktu;



ostatné jednostranné právnorealizačné formy- sú pr. relevantné, ale bezprostredne
nemenia SP vzťahy- procedurálne formy, registračné úkony, overovanie kópii, listín,
vydávanie posudkov, stanovísk....

25. Správne dohody ako formy činnosti verejnej správy


sú to dvoj a viacstranné úkony, realizujú sa nimi hl. funkcie a úlohy VS, vznikajú z nich
vzťahy VS povahy,



aspoň 1 zo subjektov je SO,



z hľadiska pr. účinkov: označujú sa ako správnoprávne dohody (opak- dohody
spoločensko-organizátorského charakteru)
o d., kt. sú záv. pre účastníkov alebo
o pre tretie osoby;



riešia úlohy v abstraktnej rovine – d. normatívnej povahy- utvárajú vzájomné vzťahy
medzi účastníkmi v abstraktnej rovine, tým že určujú spôsob vzáj. správania v typovo
rovnakých situáciách



v konkrétnej rov.- d. individuálnej povahy- riešenie konkr. situácie, prípadu



podľa napĺňania vnút. funkcií VS:
o medzi spravujúcimi subjektmi – s právotvornými/neprávotvornými ú. (d., kt. sú

podmienkou na vydanie sp. aktu)- spolu ako koordinačné dohody,

o medzi s. spravujúcimi a spravovanými- napr. d. o vykonávaní verejnoprospešnej

činnosti súkromnými osobami s recipročným priznaním výhod správnym orgánom



d. medzi vnutroštátnymi s. a cudzinou –
o za účelom rozvíjania medzinár. stykov, sú profilujúcou formou vzáj. úpravy,
o členenie podľa pr. povahy: normatívnej / individuálnej povahy,
o ďalšie členenie: podľa úrovne, na akej sa prijímajú, podľa vecného rozsahu a obsahu,

podľa počtu účastníkov strán

26. Spoločensko-organizačné opatrenia ako formy činnosti verejnej správy


aby spravované subjekty dobrovoľne, iniciatívne a uvedomelo pomáhali SO presadzovať
ver. záujmy, pochopili opatrenia a prispievali k ich realizácii;



pr. aspekt- uskutočňujú sa na zákl. noriem SP, platí na ne princíp legality, možnosť
použiť popri právno-realizačných a normotvorných formách činnosti a ak to dovoľujú
normy, aj namiesto nich



výzvy, zabezpečenie účasti verejnosti na rokovaniach SO...

27. Materiálno-technické operácie ako formy činnosti verejnej správy


vzťahujú sa na procedurálne i finálne formy činnosti (materiálno – technické úkony)



osvedčenia, posudky, vyjadrenia, stanoviská, evidenčné a registračné úkony



črty: jednostrannosť, pr. základ v normách SP, absencia právotvorných účinkov,
povinnosť rešpektovať a strpieť, vynútiteľnosť



členenie podľa existencie pr. dôsledkov:
o ktoré ich priamo spôsobujú,
o kt. môžu mať len nepriame dôsledky,
o kt. nemajú pr. dôsledky, ak nimi nebola porušená pr. povinnosť;



osvedčenie-
o ver. listina, SO autoritatívne potvrdzuje (ne)existenciu určitej skutočnosti al. stavu

(právneho i faktického),

o nie je deklaratórnym SA, nevydáva sa v SK- obrana proti nemu- protidôkaz

o platí prezumpcia pravdivosti, má dôkaznú hodnotu o osvedčených skutočnostiach



posudky a vyjadrenia-
o stanoviská SO vo veciach VS, v ktorých vykonávajú pôsobnosť, pričom vo veci samej

rozhoduje iný SO

o sú úradným podkladom pre rozhodovanie iných SO
o vydáva ich SO v rámci svojej pôsobnosti, ak to ustanovuje pr. predpis, nemajú

povahu sp. rozhodnutia, nie sú znaleckými posudkami, nemožno ich napadnúť
opravným prostriedkom

28. Vonkajšia a vnútorná kontrola verejnej správy


kontrola= činnosť, ktorou sa zisťuje a hodnotí, či a ako činnosť PO a FO podliehajúcich
kontrole zodpovedá určitým požiadavkám určených v pr. normách alebo v aktoch
vydaných na ich vykonanie



vrcholné orgány kontroly:
o

typu parlamentnej kontroly

o

typu exekutívnej kontroly



vonkajšia: kontrolovaný subjekt nie je podriadený kontrolovanému orgánu, nie je ním
zriadený, riadený či usmerňovaný; Úrad vlády – ústr. orgán pre kontrolu v ŠS vykonáva
kontrolu na všetkých ÚOŠS;



vnútorná:
o

kontrolný orgán vykonáva kontrolu do vnútra vlastnej organizácie a voči podriadením
alebo ním riadeným orgánom a organizáciám,

o

súčasť plnenia úloh ŠS,

o

zásada „kto riadi, ten kontroluje“

o

podľa z. 10/1996 Z.z. o št. kontrole sú OVS povinné zabezpečiť efektívny systém
kontroly po vertikálnej línii;



postup pri výkone kontroly: (s. 129)
o

Príprava

o

Priebeh

o

Ukončenie;



oprávnenia a povinnosti kontrolovaných:
o

oprávnenia - počas - písomne sa vyjadrovať k výsledkom,

o

povinnosti- vytvárať podmienky na výkon, dostaviť sa na prerokovanie výsledkov,
odstrániť nedostatky a podať o tom správu;



protokol- musí mať určené náležitosti,



s jeho obsahom sú pracovníci kontroly povinný oboznámiť vedúceho kontrolovaného
subjektu,



o prerokovaní protokolu sa vyhotoví zápisnica, uloží sa v nej povinnosť, aby v určenej
lehote prijal opatrenia na odstránenie nedostatkov a predložil správu



môže sa vzniesť písomná námietka predpojatosti pracovníkov kontroly s odôvodnením;



v záujme odborného posúdenia veci možno na zákl. zmluvy pribrať ku kontrole ďalšie
osoby;



poriadková pokuta za zavinené marenie výkonu kontroly- rozhodnutie musí mať výrok,
odôvodnenie, poučenie o odvolaní

29. Súčasný kontrolný systém v SR – str. 125
1. NRSR

o najmä vo vzťahu k exekutíve,
o prostr. poslaneckých výborov, ako svojich iniciatívnych a kontrolných orgánov,
o k. ústavy, zákonov, vlády, rozpočtu,
o kontrola svojich uznesení,
o rokuje o dôležitých politických otázkach, o dôvere vláde

2. Vláda

o plnenie úloh vo vš. oblastiach ŠS, kt. riadi, prostr. príslušného ŠO a Úr. Vlády;

o vláda prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré zistil NKÚ

3. NKÚ

o nezávislý, viazaný len zákonom, zodpovedá len NR,
o k. nakladania so št. rozpočtom, št. majetkom, majetkom ES,
o vyrubovanie daní, odvodov, poplatkov a pokút, ktoré sú príjmom št. rozpočtu

a dodržiavanie povinností z finančno-ekonomických vzťahov, ktorých účastníkom je
štát

o je nesankčný úrad;

4. Úrad vlády

o ÚOŠS pre kontrolu plnenia úloh výkonu ŠS, z uznesení vlády aj vykonávania petícií a

sťažností; koordinácia kontrolnej činnosti, metodické usmerňovanie

5. ÚO ŠS

o vonkajšiu a vnútornú

6. O miestnej ŠS

o št. kontrola na miestnej úrovni – KÚ a ObÚ;

7. inšpekcie, skúšobníctvo a iné ŠO a organizácie

o org. inšpekcie sú samostatné rozpočtové organizácie podriadené prísl. odvetvovým

ministerstvám, kt. vykonávajú činnosť v úzkom okruhu- SOI, SPPI, SIŽP, SEI, ŠISR,
IKaŽ

8. obce a mestá

o najvyššie postavenie- obecné zastupiteľstvo- plnenie vš. úloh obce, zákonnosť,

účelnosť, hospodárnosť pri nakladaní s prostriedkami, obecným a štátnym majetkom,
vybavovanie sťažností, petícií

o zastupiteľstvo ju vykonáva prostr. komisií, obecnej rady a hl. kontrolóra;
o starosta- činnosť v jeho pôsobnosti
o obecná rada- plnenie úloh vyplývajúcich z uznesení zastupiteľstva
o obecný úrad- výkonný orgán obec. zastupiteľstva a starostu, vykonáva nariadenia,

uznesenia zastupiteľstva a rozhodnutia starostu

o hl. kontrolór VÚSC – povinnosť zriadiť túto funkciu a útvar kontroly

30. Súdne a správne delikty – rozdiely:
1) trestný čin - jediný SúD, má legálnu definíciu, SpD nemá definíciu;
2) SúD stíhajú súdy, SpD postihujú OVS;
3) objekt: SúD- ochrana života, zdravia, majetku a bezpečnosti, SpD- bezporuchová správa

ver. vecí;

4) subjekt SúD len FO, SpD aj PO;
5) iný postup pri vyvodzovaní pr. zodpovednosti – podľa TP /osob. zákony (SP, z.

o priestupkoch...);

6) odlišnosť v spoločenskej difamácii;
7) určenie hranice medzi SúD a SpD- stupeň spoločenskej nebezpečnosti;
8) pri SpD stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon vyslovene nevyžaduje úmysel, pri SúD

je to naopak; u PO – bez ohľadu na zavinenie

31. Správny delikt (pojem, všeobecné pojmové znaky, členenie)
pojem: nedefinovaný, spravidla: protiprávne konanie, kt. znaky ustanovuje zákon, za ktoré
OVS ukladá sankcie ustanovené administratívnoprávnou normou (APN)


všeobecné pojmové znaky

:

o

konanie - omisívne/komisívne,

o

protiprávnosť- nullum crimen sine lege, okolnosti vylučujúce proti právnosť,

o

sankcionovateľnosť - represívna f., generálna a individuálna prevencia, princíp
legality – výnimky (návrhový delikt, správne poriadkové delikty – princíp oportunity),

o

zodpovedná osoba - FO, PO, podmienkou je deliktuálna spôsobilosť,

o

zavinenie – vnútorný psychický vzťah páchateľa k protiprávnemu konaniu a jeho
následkom; úmyselné/nedbanlivostné; okrem prípadov konštrukcie bez ohľadu na
zav.,

o

ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom + výslovné uloženie sankcie
v norme;



členenie:
o

priestupky,

o

iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia,

o

správne delikty právnických a fyzických osôb postihované zásadne bez ohľadu na
zavinenie,

o

správne disciplinárne delikty,

o

správne poriadkové delikty;



zásady: všeobecnej subsidiarity spr. trestania (snaha v prvom rade pozitívne motivovať),
rovnosť pred zákonom

32. Zodpovednosť za výkon verejnej správy


je to pr. zodpovednosť osôb činných vo VS a subjektmi vyvodzujúcimi zodpovednosť sú:
o sub. pôsobiace vo vnútorných vzťahoch VS,
o sub. stojace mimo VS;

1) disciplinárna zodpovednosť
vznik je založený porušením služ. disciplíny, teda povinností vyplávajúcich z pr. predpisov

a z vnútorných normatívnych a individuálnych spr. úkonov;

disciplinárny delikt – je základom, je to zavinené protiprávne konanie narušujúce služobnú

disciplínu;

disc. tresty: materiálne/nemateriálne;
možno ju uplatniť voči št. zamestnancom a zamestnancom PO, ktorá je subjektom VS;
2) trestnoprávna z.:


voči zamestnancom aj funkcionárom VS



verejný činiteľ- volený funkcionár al. iný zodpovedný pracovník OŠS alebo samosprávy,
ak sa podieľa na plnení úloh štátu a pri tom používa právomoc, ktorá mu bola zverená;



TČ zneužívanie právomoci ver. činiteľa/ale jeho ochrana: TČ útoku na ver. činiteľa;

3) zodp. za škodu spôsobenú pri výkone ver. moci- novela 514/2003 Z.z.


výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach FO alebo PO



orgán ver. moci- štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia,
orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril
výkon verejnej moci



podmienky uplatnenia:



nezákonné rozhodnutie: 1) nezákonnosť, 2) musí byť vydané V SK; 3) právoplatné
rozhodnutie musí zrušiť príslušný orgán pre nezákonnosť, 4) vyčerpanie riadnych
opravných prostriedkov, 4) škoda musí byť v príčinnej súvislosti s rozhodnutím, 5) nárok
nesmie byť premlčaný (3/10 rokov), 6) obligatórnosť predbežného prejednania s prísl.
ústredným orgánom;



nesprávny úr. postup- konanie aj nečinnosť, neplatí povinnosť predbežného
prerokovania, premlčuje do 3 rokov odkedy sa poškodený dozvedel



ďalšie: zatknutie, zadržanie al. iné pozbavenie osobnej slobody, rozh. o treste,
ochrannom opatrení al. o väzbe

________________________________
Halušky:
- verejná služba- vykonávanie práce vo veciach ver. záujmu a vykonávanie úkonov
súvisiacich s územnou samosprávou zamestnancom v pracovnom pomere (k
zamestnávateľovi uvedenému v zákone o verejnej službe)
- štátna služba- plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí v rozsahu
pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom, ktoré štátny zamestnanec vykonáva

v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa:
riadenie, rozhodovanie, kontrolu, odbornú prípravu rozhodnutí, odbornú prípravu návrhov
zákonov, odb. prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí

33. Priestupky


zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za
priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin



zákon č. 372/1990 Zb. – všeob. ustanovenia, osobitná hmotnoprávna časť (skutkové
podstaty), procesnoprávne ustanovenia;



priestupok:



materiálny znak- konanie porušuje al. ohrozuje záujem spoločnosti



formálne z.- vymedzené všeob. a typové znaky;



pozitívne vymedzenie- zavinené konanie, ohrozuje al. porušuje, výslovne označené
v zákone;



negatívne- odlíšenie od iných verejnoprávnych deliktov, nie je možný súbeh (výnimky!);



okolnosti vyluč. protiprávnosť: nutná obrana, krajná núdza, konanie na príkaz (PO);



dôv. zániku trestnosti- výslovné uplynutie času, amnestia, smrť páchateľa;



skutková podstata

:



objekt – vybraté spol. vzťahy chránené zákonom;
o

všeobecný- záujem na riadnom výkone VS a ochrana niektorých práv občanov

o

druhový- skupina príbuzných chránených záujmov

o

individuálny- konkrétny záujem



objektívna stránka
o

daná komisívnym al. omisívnym konaním, následkom a príčinným vzťahom medzi
nimi

o

skutkové podstaty sú legislatívne vyjadrené: a) bližším vymedzením konania, b)
ustanovením o tom, že priestupkom je porušenie pr. predpisu, c) len určením
následku bez bližšej špecifikácie konania



subjekt:
o

len FO, deliktuálna spôsobilosť – vek 15 r. a neexistencia dôv. vylučujúcich príčetnosť

o

niekedy len špeciálny subjekt

o

osoby podliehajúce exempcii- používajúce výsady a imunity podľa medz. práva,
alebo zákona, ústavy



subjektívna stránka:
o

zavinenie je obligatórnym znakom, hoci aj z nedbanlivosti (ak nevyžaduje úmysel),

o

zistenie formy a stupňa zavinenia,

o

fakultatívne znaky: pohnútka, cieľ,

o

priestupkom je len dokonaný čin, nepozná prípravu a pokus (ako TP)



sankcia (pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti, prepadnutie veci) = opatrenie št. donútenia
ukladané príslušnými SO za priestupok jeho páchateľovi, pričom mu pôsobí určitú ujmu
a súčasne vyslovuje morálne odsúdenie jednak priestupku, jednak páchateľa; existujú
výnimky z princípu neodvratiteľnosti sankcie



ochranné opatrenie (obmedzujúce opatrenia, zhabanie veci)- pôs. do budúcnosti;



obligatórnosť spoloč. konania



pôsobnosť z. o priestupkoch:
o

časová (posudzovanie priestupku/ukladanie sankcie),

o

územná ( princíp teritoriality a personality),

o

osobná (subjekt)

34. Iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia


zavinené protiprávne konanie FO, ktorého znaky sú uvedené v os. zákonoch, za ktoré
ukladá OVS sankciu ustanovenú v zákona, ak nejde o tr. čin



nevzťahuje sa pr. režim priestupkového práva



prejednávajú ich SO v SK bez odchýlok ustanovených všeobecnou pr. úpravou
priestupkov



2 skupiny

:



1) subjektom je pracovník PO
o poruší povinnosť, kt. má na niektorom úseku činnosti PO - subsidiarita

priestupkového postihu (prednosť má postih za iný správny delikt)

o rozdiel medzi priestupkom a iným deliktom je v subjekte, ktorý je špecifikovaný svojim

postavením vo vzťahu k PO, ktorej predmetu sa porušená povinnosť týka; pri
priestupkoch – ktorákoľvek FO

o ostatné rozdiely: druh, výška sankcie, lehoty na zánik trestnosti, okruh SO

prejednávajúcich, odlišný procesný režim postihu



2) SpD FO, ktoré nie sú konštruované s dôrazom na charakter vykonávanej
činnosti - ich vyňatie spod režimu priestupkového práva je teoreticky nevysvetliteľné

35. Správne delikty právnických osôb


protiprávne konanie PO, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá SO sankciu
ustanovenú týmto zákonom



právnu povinnosť poruší štatutárny orgán PO alebo iný zamestnanci alebo členovia
a toto porušenie sa prizná PO



subjektom je PO ako celok, ak je deliktuálne spôsobilá (spája sa s jej existenciou)



subjektívna stránka
o zavinenie nie je pojmovým znakom, preukazuje sa len porušenie pr. povinnosti,
o ide o objektívnu, absolútnu zodpovednosť –- nevynaložila všetko úsilie, ktoré od nej

možno požadovať

o sú možné aj liberačné dôvody



objektívne predpoklady-
o protiprávne konanie a jeho následok – najväčšie odlišnosti
o normatívne vyjadrenie- ako priestupkoch



sankcia – spravidla pokuta



rozhodujú o nich SO v SK, pričom platí zásada oficiality, pokiaľ ide o začatie konania

36. Správne delikty fyzických osôb postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie


protiprávne konanie FO oprávnenej na výkon činností, ktorého znaky sú stanovené
zákonom, za ktoré ukladá SO sankciu ustanovenú týmto zákonom



podliehajú FO vystupujúce ako podnikatelia alebo prevádzkovatelia kvalifikovaných
činností



subjekt - kladie dôraz na charakter vykonávanej činnosti



výnimka zo zásady, podľa ktorej FO zodpovedajú za protiprávne konanie na zákl.
zavinenia



zásadne zhodné s podmienkami pre PO- objektívne predpoklady, výšky pokút, lehoty,
subjekty vyvodzujúce zodpovednosť; odlišnosť – subjekt SpD

37. Správne disciplinárne delikty


podobnosti s priestupkami



odlišnosti:



objektívna stránka- konanie spočívajúce v porušení pr. povinností súvisiacich
s výkonom ver. služby



subjekt- FO v osobitných pr. vzťahoch k určitej ustanovizni a z nich vyplývajúcich
osobitých práv a povinností (zamestnanci VS, slobodné povolania...)



objekt: riadny výkon ver. služby vrátane štátnej služby a s tým súvisiaca služobná
disciplína



subjektívna stránka – je založená na zavinení



verejnoprávne DD- v oblasti ŠS, spojený s inštitútom štátnej služby, príp. sl.
v ozbrojených silách na základe brannej povinnosti;



v oblasti verejnej záujmovej samosprávy
o delikty členov profesiových komôr, ktoré sú verejnoprávnymi korporáciami a teda

majú pr. subjektivitu

o pripúšťa sa súbežný postih za DD aj za priestupok a DD a správny delikt FO (iný než

priestupok)

38. Správne poriadkové delikty


je procesným deliktom, aj v iných odvetviach práva



objekt- priebeh konkrétneho právneho rozhodovacieho procesu v oblasti VS



objektívna stránka: marenie al. sťažovanie priebehu procesu tým, že zodpovedná
osoba nesplní zákonnú procesnú povinnosť



subjekt- len FO



subjektívna stránka- t.j. zavinenie sa neskúma, stačí samotný fakt porušenia povinnosti



prejednáva sa vždy na zákl. zásady oportunity;



sankcia tu plní funkciu zabezpečiť priebeh a účel procesu, v rámci ktorého sa uplatňuje:
o pokuty - max. hranica poriadkovej pokuty – 5.000,-Sk, možno ju uložiť aj opakovane
o vykázania z miesta ústneho pojednávania,
o exekučná pokuta- jeden z prostriedkov výkonu rozhodnutia na nepeňažné plnenie



druhy SPD: marenie, narušovanie, sťažovanie postupu orgánov, neposkytnutie
súčinnosti, nedostavenie sa, posk. nepravdivých inf, nevydanie veci

Legenda:
SO – správny orgán
ŠO – štátny orgány
ÚOŠS – ústredný orgán štátnej správy
OÚS – orgány územnej samosprávy
OMŠS – orgány miestnej štátnej správy
VS – verejná správa
ŠS – štátna správa
SK – správne konanie
VZS – verejná záujmová samospráva
VÚSC – vyšší územný samosprávny celok
OVS – orgány verejnej správy

Správne právo hmotné

Osobitná časť

39. Predmet vnútornej správy


právo ho pozitívne vymedzuje tak, že výslovne ustanovuje jednotlivé pôsobnosti
subjektov zahŕňané do spoločného názvu vnútorná správa



okruhy aktivít:

1) zabezpečovanie osobného stavu obyvateľov – matriky, zmena mena a priezviska,

evidencia obyvateľstva, štátne občianstvo, sčítanie obyvateľstva;

2) zabezpečovanie realizácie združovacieho a zhromažďovacieho práva;
3) územné a správne usporiadanie štátu;
4) štátne symboly, symboly obcí a miest a požívanie oboch druhov symbolov;
5) archívnictvo;
6) ochrana pred požiarmi;


niektorý zaraďujú aj civilnú ochranu

40. Charakteristické črty vnútornej správy (VnS)–

1.

realizujú sa ňou vnútorné funkcie štátu- štát ju vykonáva tiež prostredníctvom
zákonného delegovania na neštátne subjekty

2.

rôznorodosť činností a sústavy orgánov správy

3.

rozptýlenosť právnej úpravy

4.

presun plnenia z policajných útvarov na civilné správne orgány (hl. obec, VÚSC)

5.

postupná optimalizácia podielu obcí a VÚSC na výkone správnych aktivít aj v oblasti
VnS

41. Právna úprava vnútornej správy


ovplyvňujú ju:
o nové politické a spoločensko – ekonomické podmienky po 89
o vznik samostatnej SR
o požiadavka kompatibility s právom EÚ



zákonná a podzákonná reglementácia spoločenských vzťahov vychádza z Listiny
základných práv a slobôd a z Ústavy



právne predpisy - všetky oblasti ako v predmete vnútornej správy



+ osvedčovanie listín a podpisov na listinách

42. Zabezpečovanie osobného stavu obyvateľstva – (nasledujúcich 5 otázok)


obyvateľstvo- súhrn jednotlivých FO, ktoré sa zdržiavajú na území SR a preto
podliehajú právomoci slovenských ŠO



osoby sú identifikované menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia, rodným
číslom, štátnym občianstvom a miestom trvalého pobytu



rodné číslo- je trvalý identifikačný osobný údaj FO, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť
v informačných systémoch



tvorí ho číslo vytvorené z dátumu narodenia osoby a z koncovky, ktorá je rozlišujúcim
znakom osôb narodených v tom istom kalendárnom dni



register tvorí a spravuje MVSR, vedie ho v el. forme, určuje RČ

43. Matrika- str. 183


je štátna evidencia o osobnom stave FO, ktoré sa narodili, uzavreli manželstvo alebo
zomreli na území SR a štátnych občanov, ktorí sa.....v cudzine



zapisujú sa do nej údaje o narodení, uzavretí manželstva a úmrtí, ako aj iných
skutočnostiach rozhodných pre zistenie a overenie os. stavu, t.j. matričné údalosti



matrika ako aj úradný výpis, doslovný výpis a potvrdenie je verejnou listinou



matričný úrad- vedie obec al. mestské časti (Ba + Ke)



matričné udalosti sa zapisujú do matriky vedenej mat.ú., v obvode ktorého nastala mat.
udalosť (alebo našla, resp. bola vyložená z dopr. prostriedku)



matrika sa vedie v jednom vyhotovení



matrikár – je pri výkone svojej funkcie verejným činiteľom; požiadavky: plnoletosť,
bezúhonnosť, vykonanie skúšky, zloženie sľubu do rúk starostu



osobitnú matriku vedie ministerstvo vnútra – matričné udalosti občanov SR na území
cudzieho štátu, zastupiteľskom úrade cudzieho štátu, lodi al. lietadle mimo územia SR,
území nepatriacom žiadnemu štátu



kniha narodení a úmrtí sa vedie pre každú obec osobitne,



kniha manželstiev je len jedna



zápis- vykoná sa na základe písomného oznámenia, do knihy narodené aj na zákl.
ústneho o. rodiča



vykonávajú sa v štátnom jazyku, ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti
sa na požiadanie zapíše bez koncovky slovenského prechyľovania

44. Meno a priezvisko- str. 181


meno, pod ktorým vystupuje v právnych vzťahoch a ktoré udáva jeho totožnosť



pojem zahŕňa jednak osobné (rodné) meno + priezvisko (rodové meno)



ústavné právo na ochranu mena



meno osoby, ktorá sa narodila na území SR sa určuje:
o

dohodou,

o

ak k nej nedošlo – rozhodnutím súdu,

o

vyhlásením jedného z rodičov, ak druhý nie je známy,

o

ak nie je známy ani jeden- rozhodnutím súdu na podnet ObvÚ



možno určiť aj viac mien, aj cudzojazyčných, max. 3



nesmie byť výstredné, hanlivé, zdrobnené, ak sa jeho nová forma neosamostatnila tak,
že sa chápe ako vžité samostatné meno, nemožno určiť totožné mená súrodencom,
dievčenské mená chlapcom; št. občan používa v úradnom styku iba jedno meno



meno a priezvisko sa zapisuje do matriky



občan nadobúda spoločné priezvisko rodičov alebo len jedného z nich (na zákl. dohody
pri uzavretí manželstva), ak nie sú zosobášení – podľa dohody (iba priezvisko jedného
z nich)



dohoda manželov o svojom priezvisku a priez. detí je súčasťou zápisu do knihy
manželstiev



zmena
o

na povolenie

je príslušný matričný úrad podľa pobytu, al. posledného trvalého pobytu

na území SR, ak nie je, tak ObvÚ Bratislava

o

na zápis

– matričný, kde je osoba, ktorej sa návrh týka zapísaná



žiadosť- písomná, údaje osoby, staré, nové meno, odôvodnenie

45. Uzavieranie manželstva


uzaviera sa súhlasným vyhlásením muža a ženy pred orgánom štátu alebo registrovanej
cirkvi al. náboženskej spoločnosti, a to verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti 2
svedkov;

 vyhlásenie o uzavretí urobia:

o na orgáne poverenom viesť matriky pre obvod, v ktorom má jeden z nich trvalý

pobyt pred starostom (primátorom), povereným poslancom za prítomnosti
matrikára, z dôl. dôvodov pre iným orgánom alebo na inom vhodnom mieste

o pred príslušným orgánom cirkvi- osobou vykonávajúcou činnosť duchovného

registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti

 postup pre uzavretím upravujú prísl. matričné pr. predpisy

 občan predloží matričnému úradu: rodný list, doklad o št. občianstve, potvrdenie

o pobyte, príp. úmrtný list zomrelého manžela alebo právoplatný rozsudok o rozvode

 umožňuje sa uzatvoriť manželstvo prostredníctvom substitúta – musí mať rovnaké

pohlavie, písomné splnomocnenie a povolenie príslušného orgánu

 matričný úrad, v prípade trvalého pobytu v cudzine zastupiteľský úrad vydá osvedčenie

o spôsobilosti uzavrieť manželstvo v cudzine,

 orgán cirkvi je povinný zaslať zápisnicu o uzavretí manželstva do 3 dní mat. úradu,

v obvode ktorého sa uzavrelo

46. Štátne občianstvo


vyjadruje trvalý právny vzťah občana k SR, nadobúda sa:



1) určením- ex lege osoba, ktorá bola k 31.12.1992 štátnym občanom SR



2) voľbou – ak osoba bola občanom ČSFR a nestala sa ex lege, mohla si do konca 1993
zvoliť písomným vyhlásením



3) narodením
o aspoň 1 z rodičov je občan,
o alebo dieťa je narodené na území SR a rodičia sú bez št. príslušnosti alebo cudzí

príslušníci a nenadobúda občianstvo ani jedného z nich,

o alebo bolo nájdené na území SR a rodičia nie sú známi,
o alebo sa narodilo na území SR a nepreukáže sa cudzie občianstvo



4) osvojením- nezrušiteľným osvojením, ak aspoň 1 z osvojiteľov je občan SR



5) udelením:
o nepretržitý trvalý pobyt aspoň 5 rokov
o a ovláda slovenčinu
o a nebola za uvedené obdobie právoplatne odsúdená za úmyselný tr. čin;



možno ho stratiť len prepustením zo št. zväzku na vlastnú žiadosť; o prepustení
rozhoduje KÚ – stráca sa dňom doručenia listiny o prepustení;



udeľuje – MVSR, žiadosť o udelenie na KÚ



ústredná evidencia udelení a strát- MV; krajská – KÚ

47. Evidencia obyvateľov


sloboda pohybu a pobytu – zákl. ľudské právo; zahŕňa:

1. hlásenie pobytu občanov SR


občan ohlási miesto, začiatok a skončenie svojho pobytu v obci – trvalý pobyt -v mieste
stáleho bydliska,



prechodný - mimo trvalého, ak má trvať viac ako 90 dní, tiež ak trvale žije v zahraničí
a jeho pobyt v SR má trvať viac ako 90 dní, a tiež ak cestuje na viac ako 90 dní do
zahraničia



register – je časťou štátneho informačného systémy, obsahuje súbor platných údajov
o obyvateľoch – občania, cudzinci s prihlásením pobytom, cudzinci s priznaným
postavením utečenca, žiadatelia o toto postavenie a odídenci

2. občianske preukazy


je to verejná listina, ktorou občan SR preukazuje svoju totožnosť, št. občianstvo a ďalšie
v ňom zapísané údaje,



každý, kto má viac ako 15 a má trvalý pobyt a nebol pozbavený spôsobilosti na pr. úkony



ObvÚ môže vydať:
o potvrdenie o odovzdaní OP- po odovzdani OP z dôvodu, že stratil št. občianstvo,

ukončil trvalý pobyť na území SR, bol pozbavený spôsobilosti na pr. úkony alebo
požiadal o úschovu OP občana zdržujúceho sa v cudzine

o doklad o OP- občanovi, ktorý požiada o vydanie nového OP z dôvodu, že OP stratil,

bol mu odcudzený, poškodený, zničený; je ver. listinou, nahrádza OP až do vydania,
platnosť max. 6 mesiacov

3. cestovné doklady


je predpokladom realizácie ústavného práva slobodne vycestovať do zahraničia a práva
na slobodný návrat



zákon o cestovných dokladoch ustanovuje druhy, podmienky ich vydávania, práva
a povinnosti občanov a osôb bez štátnej príslušnosti a postup pri porušení zákona



územná platnosť - do všetkých štátov sveta



časová – 10 rokov



druhy: cestovný, diplomatický, služobný pas, cest. preukaz, cest. doklad cudzinca a iný
doklad

4. hlásenie pobytu cudzincov


každý, kto nie je občan SR, môže vstúpiť len s cestovným dokladom a vízom (netreba, ak
tak určuje medz. zmluva al. rozhodla vláda) al. povolením na pobyt



pri kontrole je povinný podrobiť sa hraničnej kontrole a predložiť cestovné doklady,
doklad o zdravotnom poistení a preukázanie fin. zabezpečenia pobytu u nás, vo voľne
zameniteľnej mene, min.˝ minimálnej mzdy



policajt pri hraničnej kontrole je oprávnení: zrušiť vízum, zadržať cest. Doklad, odoprieť
vstup s taxatívnych zákonných dôvodov (musí byť zachovaná primeranosť medzi
dôvodom odopretia vstupu a jeho dôsledkami)



vízum- na jeho udelenie nie je pr. nárok; letiskové tranzitné, tranzitné, krátkodobé,
dlhodobé



prechodný
o na účel podnikania, zamestnania, štúdia, činnosti podľa osobitných programov alebo

zlúčenia rodiny,

o najprv sa povolenie udeľuje na 1 rok; opakovane na 5 rokov (udeľuje zastupiteľský

úrad alebo policajný útvar)

o rozhoduje sa o ňom do 90 dní; výnimka- na účel činnosti podľa osob. predpisov- 14

dní



trvalý - prvé povolenie- na 3 roky, ďalšie pov.- neobmedzene



tolerovaný pobyt – najviac na 180 dní; možno predĺžiť aj opakovane

5. hlásenie pobytu utečencov


azyl – cudzincom ktorí majú v štíte, ktorého majú občianstvo, opodstatnené obavy z
prenasledovania z rasových, náboženských, národnostných dôv., z príslušnosti
k sociálnej skupine, zastávanie urč. polit. názorov a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže
al. nechce vrátiť



možno ho odoprieť tomu, kto konal v rozpore so zákl. ľud. právami a slobodami



z humanitných dôvodov možno priznať status utečenca, aj keď nespĺňa uvedené
podmienky



odídenec- cudzinec, kt. sa poskytlo doč. útočisko na území SR na účely ochrany pred
vojnovým konfliktom v krajine jeho pôvodu al. posledného trvalého pobytu



utečenec- cudzinec, ktorému MV prizná postavenie utečenca

48. Zhromažďovanie a združovanie


ústavné právo pokojne sa združovať a zhromažďovať



zhromažďovacie právo- musí sa realizovať v súlade s ochranou práv a slobôd iných,
ver. poriadok, zdravie, mravnosť, majetok a bezpečnosť štátu



nesmie sa podmieňovať predchádzajúcim povolením OVS



slúži na využitie slobody prejavu a ďalších slobôd, výmenu info a názorov, účasť na
riešení verejných a iných spoloč. záležitostí, vyjadrenie postojov



zahŕňa aj pouličné sprievody a manifestácie



môže ho zvolať občan starší ako 18 r., slovenská PO alebo skupina osôb



pri niektorých je oznamovacia povinnosť – aspoň 5 dní pred – účel, deň, miesto konania,
čas začatia, ak je na ver. priestranstve aj čas ukončenia, predpokladaný počet
účastníkov, opatrenia, aj identifikácia zvolávateľa



výnimky z oznamovacej povinnosti: zhromaždenia usporadúvané PO, prístupné len ich
členom, procesie, púte, iné sprievody slúžiace na prejavy náboženského vyznania,
zhromaždenia menovite pozvaných osôb v uzavretých priestoroch...



združovacie p.: každý má právo združovať sa s inými v spolkoch, spoločnostiach al.
iných združeniach



občania majú tiež pr. zakladať polit. strany a hnutia a združovať sa v nich



toto právo možno obmedziť len zákonom z dôvodu bezpečnosti štátu, ochrany ver.
poriadku, predchádzanie tr. činom al. ochr. práv a slobôd iných



združenia sú oddelené od štátu



na výkon ZP nie je potrebné povolenie



1) občianske združenia (sú PO)



2) polit. strany a hnutia
o

slúži občanom na účasť na polit. živote, najmä na vytváraní zákonodarného zboru
a OÚS

o

nemôžu nahrádzať funkcie ŠO ani vykonávať funkcie ŠO

o

sú oddelené od štátu

o

nesmú vytvárať ozbrojené zložky

o

sú organizované zásadne na územnom princípe



3) cirkvi a náb. spoločnosti
o

dobrovoľné združ. osôb rovnakej náboženskej viery utvorenej podľa príslušnosti k n.
viere na základe vnútorných predpisov prísl. cirkvi al. n. spoločnosti

o

registrácia M Kultúry, ak sa hlási min 20.000 plnoletých s trvalým pobytom

o

návrh: a) názov a sídlo, b) údaje členov prípr. výboru, c) zákl. charakteristiku, učenie,
poslanie, územie, d) podpisy a údaje plnoletých osôb hlásiacich sa k cirkvi, e)
vyhlásenie o rešpektovaní pr. predpisov a tolerancii k ostatným



4) profesiové komory – na zárobkovú činnosť al. zabezpečenie riadneho výkonu urč.
povolaní



nadácie- účelové združenie majetku, ktoré slúži na podporu verejnoprospešného účelu;
je PO

49. Územné a správne usporiadanie SR


územné

- význam členenia – aby sa čo najefektívnejšie mohli uspokojovať oprávnené

potreby občanov



územné celky: SR ako celok, VÚC a obce



sú PO, samostatne, vo vlastnom mene, vlastným konaním môžu nadobúdať práva
a povinnosti; sú súčasťou územného usporiadania SR



územie SR je jednotné a nedeliteľné, hranice možno meniť len ústavným zákonom



obec- je základom ÚS - územný celok tvorí jedno al. viac katastrálnych území;



zriaďuje, zrušuje, zlučuje a rozdeľuje vláda nariadením po súhlase obce, na zákl.
stanoviska KÚ



názvy ulíc a iných ver. priestranstiev určuje obec vš. záv. nariadením; tiež určuje súpisné
a orientačné číslo



samosprávny kraj – samostatný územný samosprávny celok;



správne

- význam - na čo najefektívnejší výkon pôsobnosti OŠS



znamená administratívne rozdelenie územia štátu na účely výkonu kompetencií SR, teda
na územné obvody, v ktorých sú činné št. úrady



správnymi celkami sú kraje a okresy – nemajú povahu územných celkov a atribúty PO,
teda vlastné kompetencie, príjmy, majetok



správnymi celkami sú aj obce, samosprávne kraje a voj. obvody - ak vykonávajú ŠS

50. Štátne symboly a symboly miest
štátne symboly: možno ich vyobrazovať, zhotovovať a používať iba spôsobom
ustanoveným v zákone;


znak- na červenom rannogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom
vyvýšenom vŕšku modrého trojvŕšia; driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené
a hĺbené, vrchy sú oblé;



vlajka- skladá sa z 3 pozdĺžnych pruhov rovnakej šírky, usporiadaných pod sebou; na
prednej polovici listu ŠV je umiestnený št. znak

o vo forme št. zástavy- pevne spojená so žrďou alebo priečnym rahnom
o aj forma koruhvy
o ak sa ŠV používa spolu s vlajkou obce, obidve sú umiestnené v rovnakej výške

vedľa seba, pričom ŠV sa z čelného pohľadu umiestňuje vľavo



pečať- je okrúhla, v strede je št. znak, okolo je kruhopis SR; v dolnej časti kruhopisu je
lipový lístok, priemer je 45 mm, má ju v úschove prezident;



hymna- prvé 2 slohy piesne



za zaobchádzanie so št. symbolmi a za ich ochranu zodpovedá ten, kto ich použil



prezident používa štandardu prezidenta ako symbol svojej funkcie

symboly obcí, miest a

samospr. krajov

:



obec- má právo na vl. symboly – ak ich má, je povinná požívať ich pri výkone
samosprávy



erb, vlajka, pečať, príp. znelka obce



ostatné osoby ich môžu používať len so súhlasom obce, právo na ne má aj časť obce;



erbom a vlajkou označuje sídlo orgánov, zasadaciu miestnosť zastupiteľstva a úradnú
miestnosť starostu;



odtlačok pečiatky – pri výkone samosprávneho rozhodnutia, oprávnenia a osvedčenia;



obec predkladá MV návrh na zápis symbolov do Heraldického reg. SR



VÚC má symboly – erb, vlajku a pečať;



mesto- obce, ktoré vyhlási NRSR uznesením na návrh vlády za mesto; erb, vlajka, pečať
a insígnie

51. Archívnictvo a registratúry


archív je odborné pracovisko, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje
archívne dokumenty



archívny dokument je záznam, ktorý má trvalú dokumentárnu hodnotu pre poznanie
dejín Slovenska a Slovákov



archívnym dokumentom je aj filmový alebo zvukový záznam, ktorý vznikol do roku
1950



nie je ním knižničný dokument a zbierkový predmet



sústavu archívov - tvoria verejné a súkromné archívy



štátne ústredné archívy sú Slovenský národný archív a Štátny ústredný banský
archív



št. archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou



archívny fond je súbor archívnych dokumentov pochádzajúcich z registratúry
toho istého pôvodcu alebo z činnosti fyzickej osoby, ktorá nevytvára registratúru



archívna zbierka je súbor archívnych dokumentov vytvorený zberateľskou činnosťou
právnickej osoby alebo fyzickej osoby



archívne dedičstvo SR je súbor arch. dokumentov, arch. fondov a arch. zbierok, okrem
cudzích arch. dokumentov, zapísaných v Evidencii archívneho dedičstva SR



registratúra– súbor všetkých registratúrnych záznamov evidovaných pôvodcom
registratúri



registratúrny záznam- informácia evidovaná pôvodcom registratúry



pôvodca registratúry- FO a PO, z činnosti ktorej vzniká registratúra



správa registratúry- zabezpečovanie evidovania, tvorby, ukladania, ochrany
registratúrnych záznamov, prístupu k nim a zabezpečovanie ich vyraďovania



MVSR vedie ústrednú evidenciu arch. dokumentov



zriaďuje - Ministerstvo štátne ústredné archívy a štátne archívy s regionálnou
územnou pôsobnosťou ako svoje zariadenia bez právnej subjektivity na plnenie úloh
štátnej správy na úseku archívov a registratúr



zriadiť a zrušiť archív môžu len so súhlasom ministerstva: a) štátne orgány a nimi
zriadené a založené právnické osoby, b) obec, ktorá je mestom 9) a samosprávny kraj, c)
iné právnické osoby, d) fyzické osoby.

52. Ochrana pred požiarmi


účel: reglementovať pôsobnosť a právomoc subjektov správy na tomto úseku, ako aj
práva a povinnosti FO a PO pri predchádzaní vzniku požiarov a pri zabezpečovaní
podmienok na účinné zdolávanie požiarov



314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom
zbore (HZZ)



požiar
o je každé nežiaduce horenie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom

prostredí alebo ktorého následkom je usmrtená alebo zranená fyzická osoba alebo
uhynuté zviera

o tiež nežiaduce horenie, pri ktorom sú ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb,

zvieratá, majetok alebo životné prostredie



preventívna protipožiarna prehliadka je súhrn úkonov vykonávaných PO a
podnikajúcimi FO v rámci vnútornej kontroly, zameraných na dodržiavanie predpisov
o ochr. pred požiarmi



hasičská stanica je budova s technickým zariadením určená na zabezpečenie stálej
služby hasičskej jednotky, umiestnenie hasičskej techniky, vecných prostriedkov a
na vykonávanie odbornej prípravy a výcviku



hasičská zbrojnica je budova, ktorá je zvyčajne bez personálu a slúži na
uskladnenie tech. zariadení, hasičskej techniky a vecných prostriedkov na ochranu



zásah je súbor činností príslušníkov HZZ, zamestnancov a členov hasičských
jednotiek, protipožiarnych hliadok a FO zameraných na zdolávanie požiarov a
vykonávanie záchr. prác pri živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach na
účely záchrany osôb, zvierat a majetku alebo ochrany živ. prostredia



orgány: MVSR, krajské a okresné riaditeľstvá HZZ a obec



obec vytvára na vykonávanie preventívnych kontrol kontrolné skupiny



porušenie na tomto úseku – správny delikt



povinnosti zabezpečujú subjekty aj prostredníctvom technika požiarnej ochrany
a špecialistu požiarnej ochrany, obec prostredníctvom preventivára požiarnej ochrany



obec spravidla zriaďuje obecný hasičský zbor



FO sa môžu združovať v dobrovoľnej požiarnej ochrane



HZZ je budovaný na zásade nadriadenosti a podriadenosti



je podriadený Ministrovi vnútra



tvoria ho prezídium, krajské a okresné riaditeľstvá, prezídium je súčasťou MVSR;



príslušník HZZ je osoba v štátnej službe; preukazuje svoju príslušnosť k zboru
rovnošatou, služobným preukazom a výnimočne ústnym vyhlásením „HZZ“

53. Úlohy policajnej správy


policajný zbor- je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach
vnútorného poriadku a bezpečnosti



jeho činnosť kontroluje NRSR a vláda



pozostáva z: (11) služby justičnej polície, služby kriminálnej polície, s. finančnej polície,
s. poriadkovej p., s. dopravnej polície, s. ochrany objektov, s. cudzineckej polície, s.
hraničnej polície, s. osobitného určenia, s. ochrany určených osôb a inšpekčnej služby



organizačnou súčasťou PZ je aj útvar kriminalisticko-expertíznych činností



sú organizované v rámci útvarov PZ



útvary PZ zriaďuje a zrušuje minister vnútra- sú organizované spravidla podľa
organizácie súdov



minister zriaďuje osobitné útvary s pôsobnosťou pre celé územie SR na odhaľovanie a
vyšetrovanie TČ vo veciach, ktoré patria do právomoci Špeciálneho súdu



úlohy: zabezpečovať ochranu spoločnosti a jednotlivých osôb pred nebezpečenstvom,
ktoré narúša ver. bezpečnosť a ver. poriadok



nebezpečenstvo- stav, ktorý objektívne obsahuje možnosť vzniku škody



škoda je objektívne zníženie skutočne existujúceho normálneho stavu



rušiteľ – osoba, kt. ohrozuje ver. bezpečnosť a ver. poriadok



ver. bezpečnosť

– ochrana spoločnosti a jednotlivcov pred nebezpečenstvom

ohrozujúcim:
o bezpeč. štátu, jeho inštitúcie a nerušený výkon ŠO
o život, zdravie, slobodu a česť jednotlivca a
o štátny, družstevný a súkromný majetok



ver. poriadok

-

o v užšom zmysle: súhrn pravidiel správania ľudí na verejnosti, ktoré nie sú výslovne

formulované v pr. normách, ale ich zachovávanie je podľa všeob. názoru ľudí
v určitom mieste a čase nevyhnutnou podmienkou usporiadaného spoločenského
spolužitia

o v širšom zmysle- ochrana pravidiel správania, ktoré nie sú výslovne vyjadrené

právne, pokiaľ ich zachovávanie podľa názoru väčšiny ľudí v určitom mieste je
nevyhnutnou podmienkou spolč. spolunažívania, teda aj pravidlá správania
formulované v pr. normách, najmä z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

––––––––––––––-
Halušky:
- policajt- FO, ktorá je v služobnom pomere podľa zákona o štátnej službe príslušníkom PZ,
SIS, ZVaJP a Železničnej polície a vykonáva št. službu v služobnom úrade
- služobný pomer sa zakladá k štátu; št. služba sa vykonáva v služobnom pomere

- štátna služba – plnenie úloh PZ policajtom v služobnom úrade a právne vzťahy s tým
súvisiace
- v súvislosti s prechodom pôsobností z PZ na ObvÚ a na KÚ prechádzajú aj práva a
povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov; podrobnosti o
prechode sa upravia dohodami, v ktorých sa určí, ktorí zamestnanci okresných
riaditeľstiev PZ a krajských riaditeľstiev PZ prechádzajú na ktorý ObvÚ a KÚ, a vymedzí
sa druh a rozsah majetku a záväzkov, ktoré prechádzajú z ORPZ a KRPZ na ObvÚ a
KÚ

54. Oprávnenia príslušníkov polície
Povinnosti (zo zákona)


pri výkone služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť
osoby i na svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto činnosťou vznikla osobe
bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv s slobôd prekročil mieru nevyhnutnú
na dosiahnutie sledovaného účelu činnosti



povinný dbať na etický kódex pri výkone služ. činnosti



poučiť pri výkone činnosti osobu o jej právach hneď, ako je to možné



použiť výzvu (ak je to možné) zodpovedajúcu zákroku- ak to povaha zákroku vyžaduje,
pred výzvou použije „V mene zákona!“



preukázať pred zákrokom príslušnosť



nevydať služobný preukaz alebo odznak služby kriminálnej alebo finančnej polície z rúk
– k nahliadnutiu musí dať prednú stranu



odovzdať predvedenú osobu OČTK alebo ju ihneď prepustiť



služobná činnosť – činnosť policajta podľa zákona o PZ a ostatných prepisov



zbraň- čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším



služobný zákrok - povinný vykonať


je v službe - ak je páchaný TČ alebo priestupok, alebo je dôvodné podozrenie z ich
páchania;



je mimo služby – ak je páchaný TČ al. priestupok, ktorým je bezprostredne ohrozený
život, zdravie alebo majetok;



povinný preukázať svoju príslušnosť ak to povaha a okolnosti služ. zákroku dovoľujú



preukazuje ju služobnou rovnošatou s identifikačným číslom, pri výkone sl. činnosti aj
menovkou, služ. preukazom, odznakom služby kriminálnej polície alebo ústnym
vyhlásením „Polícia“

Oprávnenia:


policajt je oprávnený požadovať preukázanie totožnosti – ak osoba odmietne, je
oprávnený ju previesť za účelom zaistenia, ak totožnosť nezistí do 24 hodín, je povinný ju
prepustiť



vysvetlenia potrebné na objasnenie skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku
a zistenie páchateľa, aj na vypátranie hľadaných alebo nezvestných osôb a vecí, vyzve ju
aby sa dostavila na políciu - ak osoba nevyhovie, možno ju predviesť



oprávnený požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k
objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie TČ a na zistenie jeho páchateľa.



oprávnenie otvoriť byt


odôvodnená obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie osoby,



alebo ak hrozí závažná škoda na majetku a vec neznesie odklad



alebo ak sa v byte alebo v inom uzavretom priestore zdržuje páchateľ úmyselného
TČ a nerešpektuje výzvy polície na jeho opustenie, policajt je oprávnený vstúpiť a
vykonať opatrenia na odvrátenie



aj v prípade, ak vznikne dôvodné podozrenie, že sa v byte nachádza zomretá osoba



musí zabezpečiť prítomnosť nezúčastnenej osoby, ibaže by mohlo dôjsť k ohrozeniu
jej života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania



otvorením bytu sa nesmie sledovať iný účel, než je uvedený a policajt napíše úradný
záznam



po vykonaní opatrení okamžite vyrozumie nájomcu bytu alebo vlastníka užívajúceho
byt a zabezpečí uzavretie bytu



oprávnenie zaistiť osobu:


ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo svoje zdravie alebo
život a zdravie iných osôb alebo majetok,



pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude
pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie
veci,



ktorá sa pokúsila o útek pri predvedení podľa dôvodná obava z jej úteku trvá,



ktorá na útvare PZ uráža policajta alebo inú osobu alebo sa správa inak agresívne.



Oprávnenia na snímanie identifikačných znakov- policajt je oprávnený osobe
predvedenej, ak nemožno zistiť jej totožnosť, osobe zaistenej, osobe zadržanej,
osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania TČ, osobe nájdenej alebo vypátranej
odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať, telesné znaky, vykonať meranie tela,
vyhotoviť obrazové, zvukové a obdobné záznamy a odobrať vzorky biologických
materiálov; je oprávnený snímať identifikačné znaky aj cudzincovi, ktorý neoprávnene
vstúpil na územie SR alebo sa na území neoprávnene zdržiava, alebo proti ktorému
sa začalo konanie o administratívnom vyhostení z územia SR; odber vzoriek
biologických materiálov nesmie ohroziť zdravie osoby



Oprávnenie zaistiť vec- max 90 dní



Oprávnenie odňať zbraň- presvedčiť sa pred zákrokom, či ju má a ak áno, odňať



Ďalšie: Oprávnenie na zastavenie a prehliadku dopravného prostriedku, pri zaistení
bezpečnosti civilnej leteckej dopravy, pri zaisťovaní bezpečnosti určitých osôb,
uzatvoriť verejne prístupné miesta, zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať
zotrvanie na určenom mieste, pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných
finančných operácií a legalizácie príjmov z TČ, používanie výbušnín a výbušných
predmetov, pri objasňovaní priestupkov

55. Informačno-technické prostriedky pri výkone policajnej správy


pri plnení úloh v boji proti terorizmu,



v boji proti legalizácii príjmov z TČ



pri odhaľovaní TČ organizovanej v spojení s cudzinou a organizovanej trestnej
činnosti súvisiacej s nedovolenou výrobou, držaním a rozširovaním omamných a
psychotropných látok, jedov, prekurzorov a jadrových materiálov,



s falšovaním a pozmeňovaním peňazí, známok a cenných papierov,



pri odhaľovaní iných obzvlášť závažných TČ



pri poskytovaní ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi



pri operatívnej ochrane legalizanta a agenta,



pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií,



pri odhaľovaní TČ verejných činiteľov a TČ korupcie, za ktoré možno uložiť trest
odňatia slobody s hornou hranicou najmenej dva roky,



alebo iných úmyselných TČ, ktorých stíhanie upravuje medzinárodná zmluva, ktorou
je SR viazaná, a pri zisťovaní ich páchateľov a pátraní po nich je PZ oprávnený
používať informačno-technické prostriedky nepoužije sa, ak ide o styk medzi obvineným
a jeho obhajcom



prostriedky operatívno-pátracej činnosti – sledovanie osôb a vecí, použ. krycích
dokladov, nástrahovú a zabezpečovaciu techniku a využívanie osôb konajúcich
v prospech PZ; PZ je oprávnený používať tieto prostriedky pri odhaľovaní úmyselných TČ
a pri zisťovaní ich páchateľov, pri zabezpeč. ochrany určených osôb, strážených
objektov, št. hraníc a v iných nevyhnutných prípadoch.

56. Donucovacie prostriedky pri výkone policajnej správy


pred použitím je policajt povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od
protiprávneho konania s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov



od výstrahy možno upustiť iba v prípade, keď je sám napadnutý alebo je ohrozený život
al. zdravie inej osoby a vec neznesie odklad al. tomu bránia iné okolnosti



DP sú najmä: hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, prostriedky na prekonanie
odporu a odvrátenie útoku, putá, služobný pes, vytláčanie koňmi (jazdná polícia na
účastníkov zhromaždenia, športových a verejných kultúrnych podujatí), tech. prostriedky
na zabránenie odjazdu dopr. prostriedku, špec. vodná striekačka, zásahová výbuška,
úder strelnou zbraňou, hrozba zbraňou, varovný výstrel do vzduchu, zbraň, zastavovací
pás a iné prostriedky na násilné zastavenie dopravného prostriedku; použitie špeciálneho
streliva; použitie lietadla; špeciálne donucovacie prostriedky a zbrane



zásady použitia:


numerusclausus- možno použiť len výslovne dovolené prostriedky a



graduality- potrebné rešpektovať používanie primeraných prostriedkov podľa
konkrétnych podmienok od miernejších k silnejším



obecná polícia:



poriadkový útvar v obci, ktorú môže zriadiť ob. zastupiteľstvo, ktoré zároveň určuje jej
organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah tech. prostriedkov potrebných na jej
činnosť



tvoria ju zamestnanci, ktorí sú pracovníkmi obce, pri plnení majú postavenie ver. činiteľa



môžu požadovať od osoby preukázanie totožnosti, potrebné vysvetlenia,



sú oprávnený otvoriť byt a použiť donucovacie prostriedky: hmaty, chvaty, údery
a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky, obušok, putá, služobný pes;



súkromné bezpečnostné služby – strážna služba a detektívna služba

57. Správa zahraničných vecí


je to činnosť al. sústava orgánov, prostredníctvom ktorých zabezpečuje štát úlohy
v odvetví zahr. vecí



najmä:


rozvoj vzťahov SR s ostatnými štátmi a medz. organizáciami,



realizácia zahr. politiky,



ochrana práv a záujmov republiky a našich FO a PO v medz. vzťahoch,



príprava dojednávania medz. zmlúv;



vláda – rozhoduje o medz. zmluvách, zásadných otázkach vnútornej a zahr. politiky,
zjednocuje, riadi a kontroluje ÚOŠS;



MZVSR


ÚOŠS pre oblasť zahr. politiky a vzťahy SR s ostatnými štátmi a medz.
organizáciami,



riadi, koordinuje, zabezpečuje realizáciu zahr. politiky aj prípravu dohodovania medz.
zmlúv



zastupuje a chráni práva a záujmy SR v medz. stykoch ako aj FO a PO v zahraničí



zabezpečuje styk ŠO, SO, FO a PO s orgánmi iných štátov; riadi zastupiteľské úrady
v zahraničí



riadi: Správu služieb diplomatického zboru (zabezpečuje pre zastupiteľské úrady
iných štátov v SR rôzne služby, plnenia, pracovníkov), Inštitút medzinárodných štúdií
a Vzdelávacie zariadenie ministerstva (edukatívne činnosti)



zahraničné orgány SR sú diplomatické zastupiteľstvá a konzuláty



diplomatická misia (veľvyslanectvo, vyslanectvo)

 na čele dipl. zástupca, poveruje prezident, aby zastupoval SR v politických

veciach v krajine, kde bol vyslaný a zároveň presadzoval našu zahr.
politiku

 súčasne sleduje politický, kultúrny a sociálny rozvoj krajiny a informuje

o tom MZV,

 má výsady a imunity;



konzuláty

 orgány št. správy zriadené podľa potreby v zahraničí

 konzulárny zástupca – nereprezentuje štát ako subjekt medz. vzťahov, ale

je len výkonným pracovníkom SR

 nie je poverený u najvyšších ústavných orgánov prijímajúceho štátu, ale

spolupracuje s miestnymi orgánmi

58. Charakteristika správy obrany a správneho práva na úseku obrany


užší zmysel- obrana ako funkcia štátu



nový zákon 319/2002 Z.z. o obrane SR= je to súhrn opatrení, ktorými SR zachováva
mier, bezpečnosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc a plní
záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a z
ďalších medz. zmlúv vojenskej povahy



tvorí ju aj súhrn opatrení SR na boj s terorizmom, ktoré v tejto oblasti vykonávajú
spravodajské služby, súdy, prokuratúra, ozbrojené zbory a ozbrojené sily SR



širší zmysel- systém vyššie uvedených opatrení, ako aj súhrn opatrení realizovaných
v oblasti medzinárodnopolitickej a medzinárodnoprávnej za účelom uplatnenia práva
štátu na kolektívnu obranu v zmysle čl. 51 Charty OSN



objektom obrany sú: samostatnosť, celistvosť, jednota štátu a ústavné zriadenie



obrana je zameraná na odvrátenie napadnutia alebo ohrozenia republiky vonkajším
nepriateľom

59. Spravujúce subjekty na úseku správy obrany a ich pôsobnosť
prezident:


navrhuje opatrenia subjektom, ktoré plnia úlohy na úseku obrany a bezpečnosti štátu



ak od nich vyžiada informácie o stave obrany štátu – sú povinné mu ich poskytnúť



vojnu vypovie prezident na základe rozhodnutia NR SR len za podmienky:
že SR je napadnutá cudzou mocou, ktorá jej vypovedala vojnu
alebo ktorá bez vypovedania vojny narušila jej bezpečnosť,
alebo za podmienky, že vypovedaním vojny SR plní záväzky vyplývajúce z členstva v

organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti alebo z medzinárodnej zmluvy
o spoločnej obrane proti napadnutiu



vojnový stav môže na návrh vlády vyhlásiť len za podmienky, že SR bezprostredne
hrozí vypovedanie vojny alebo napadnutie cudzou mocou bez vypovedania vojny



výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť len ak došlo alebo bezprostredne
hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s
útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými
hromadnými útokmi na majetok alebo dôjde k inému hromadnému násilnému
protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje
alebo narušuje ver. poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou
orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov – len
na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území

Bezpečnostná rada SR – ( + BR kraja a BR okresu )


ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť
vlády, vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti, s výnimkou
rozhodovania o programe vlády a jeho plnení, o požiadaní o vyslovenie dôvery a o
udelení amnestie vo veciach priestupkov



má 9 členov, predsedom je premiér; ďalší členovia sú poverený podpredseda vlády
a ministri obrany, vnútra, financií a zahr. vecí

NRSR


rozhoduje o základných otázkach bezpečnosti a obrany



schvaľuje základné koncepcie, strategické dokumenty a rozvojové programy, ktoré jej
predloží vláda



vykonáva kontrolu plnenia úloh obrany a bezpečnosti štátu

parlamentná rada SR
ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť

národnej rady, vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti s výnimkami;

vláda


zodpovedá za obranu a bezpečnosť štátu, určuje základnú koncepciu obrany a
bezpečnosti, úlohy na zabezpečenie obrany v hospodárskej a iných oblastiach



riadi ÚOŠS, rozhoduje o zásadných opatreniach na predchádzanie rizikám
a obmedzeniam ako aj opatrenia na ich zmiernenie alebo odstránenie následkov



núdzový stav- vláda ho môže vyhlásiť len, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde
k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných
majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej
alebo inej prevádzkovej havárie



len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území



max. na 90 dní

ministerstvo obrany


riadenie obrany SR, výstavbu, riadenie a kontrolu ozbrojených síl, koordináciu činností
OŠS, OÚS a iných PO pri príprave na obranu,



koordináciu obranného plánovania,



zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru, koordináciu vojenskej letovej
premávky s civilnou,



riadenie voj. spravodajstva, civilnú službu

ozbrojené sily


na zachovanie mieru a bezpečnosti SR a na plnenie záväzkov vyplývajúcich
z medz. zmlúv, ktorými je SR viazaná, sa vytvárajú ozbrojené sily



ich zákl. zložky sú: pozemné sily, vzdušné sily a sily výcviku a podpory



Generálny štáb ozbrojených síl na čele s náčelníkom

vojenský obvod


je územný celok a správny celok slúžiaci na zabezpečenie úloh obrany štátu



voj. obvod môže z území obcí alebo z ich častí zriaďovať vláda na návrh MO SR a so
súhlasom príslušných obcí nariadením a súčasne ním určiť hranice a názov
vojenského obvodu



územie tvorí jeho katastrálne územie alebo súhrn katastrálnych území

vyššia vojenská správa


je PO s celoštátnou pôsobnosťou, ktorá vykonáva ŠS na úseku obrany štátu v rozsahu
pôsobnosti ustanovenej zák. o obrane SR



je rozpočtovou organizáciou ministerstva, riadi ju riaditeľ

územné vojenské správy


sú PO, vykonávajú v prvom stupni ŠS na úseku obrany štátu v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej týmto zákonom vo svojich územných obvodoch, ktorými sú kraje



zriaďuje ich vyššia vojenská správa



Krajský úrad, Obvodný úrad, Obec, VÚC

60. Právne postavenie fyzických a právnických osôb podľa predpisov na úseku obrany


PO, FO oprávnené na podnikanie a FO sú povinné plniť úlohy na úseku obrany štátu v
rozsahu určenom ObvÚ na základe požiadaviek územnej vojenskej správy



môžu byť občanom uložené povinnosti týkajúce sa zmeny pracovnoprávnych vzťahov,



každý musí poskytnúť vecné prostriedky na účely obrany, povinnosť poskytnúť
ubytovanie a priestory pre súčasti ozbrojených síl



v čase vojny al. vojnového stavu možno vo ver. záujme a na účely obrany vyvlastniť
nehnuteľnosti



povinnosti a obmedzenia sú ukladané zásadne v prípadoch, keď zdroje a prostriedky
štátu a ozbrojených síl nepostačujú na splnenie úloh obrany, keď ich nemožno
zabezpečiť inak ( zás. subsidiarity ) a za náhradu



branná povinnosť

: povinnosť občana SR podrobiť sa odvodu a vykonať povinnú

vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej



vznik - občanovi - mužovi dňom, ktorým dovŕši 18 rokov (ďalej len "branec") a zaniká
dňom, ktorým dovŕši 55 rokov veku



dobrovoľné prevzatie- možno len v celom rozsahu, občan, ktorému nevzniká branná
povinnosť, alebo cudzinec môže na základe pís. žiadosti dobrovoľne prevziať, ak splnil
podmienky ustanovené brancovi



odvod – účelom je posúdiť zdravotný stav branca a rozhodnúť o spôsobilosti vykonať
povinnú vojenskú službu; je pravidelný alebo mimoriadny



vykonáva ho v mieste sídla obvodného úradu územná vojenská správa, ktorá si na
tento účel zriaďuje odvodnú komisiu - vydá odvodné rozhodnutie o odvedení,
neodvedení al. dočasnom neodvedení – branec sa stáva odvedencom



preskúmanie vykonáva vyššia voj. správa (VVS)



povinná voj. služba

:



a) základná služba



základná trvá 6 mesiacov, je povinný vykonať ju odvedenec, ktorý bol povolaný na jej
vykonanie ÚVS, do času výkonu základnej služby sa započítava aj výkon mimoriadnej
služby



a náhradná služba



trvá 3 mesiace, je povinný vykonať ju odvedenec alebo príslušník ozbrojených síl,
ktorý bol určený a povolaný na jej vykonanie ÚVS, započítava sa aj výkon základnej a
mimoriadnej služby



tieto služby sa začínajú prezentáciou odvedenca v deň jeho skutočného nástupu do
vojenského útvaru;



b) zdokonaľovacia služba – vykonáva ju vojak v zálohe v celkovej dĺžke 12 alebo 16
týždňov



c) mimoriadna služba – možno nariadiť výkon príslušníkom ozbrojených síl a povolať
vojakov v zálohe na výkon mimoriadnej služby prostredníctvom mimoriadneho odvodu a
to v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu



civilná služba

- je iná služba, ktorú je povinný vykonať občan, ak podľa tohto zákona

odoprie vykonať povinnú vojenskú službu s vyhlásením, že je to v rozpore s jeho
svedomím alebo náboženským vyznaním



v zamestnávateľských organizáciách štátu alebo úz. samosprávy, vo verejnoprávnych
inštitúciách v oblasti poskytovania pomoci mimoriadnych udalostiach, ak je ohrozený
život, zdravie alebo majetok FO a PO poskytovania zdravotnej starostlivosti, posk.
sociálnej pomoci, školstva, kultúry, ochrany životného prostredia + cirkvi



inde len ak nie je miesto v uvedených



vyhlásenie o odopretí možno podať najneskôr do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
odvodného rozhodnutia, alebo ktorému bol povolený odklad výkonu zákl. alebo
náhradnej služby, najneskôr do 15 dní odo dňa termínu, do ktorého mu bol odklad
povolený

61. Základné pramene SP na úseku obrany :
1.

320/2002

o brannej povinnosti (posledná novela 545/2003)

2.

319/2002

o obrane Slovenskej republiky (posledná novela 545/2003)

3.

281/1997

o vojenských obvodoch (posledná novela 172/2003)

4.

321/2002

o ozbrojených silách Slovenskej republiky

5.

198/1994

o vojenskom spravodajstve (posledná novela 166/2003)

6.

207/1995

o civilnej službe (posledná novela 216/2003)

7.

370/1997

o vojenskej službe (posledná novela 545/2003)

8.

227/2002

Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu

62. Organizačná štruktúra výkonu správy školstva


štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských zariadení podľa tohto zákona
vykonávajú: a) riaditeľ školy alebo školského zariadenia, b) obec, c) samosprávny kraj, d)
krajský školský úrad, e) Štátna školská inšpekcia, f) Ministerstvo školstva SR, g) iné
ÚOŠS;



škola = ZŠ + SŠ



školské zariadenie = a) výchovno-vzdelávacie zariadenia, b) špeciálne výchovné
zariadenia, c) poradenské zariadenia, d) záujmovo-vzdelávacie zariadenia, e) školské
účelové zariadenia



riaditeľ- ak je škola alebo škol. zariadenie PO, je jej zamestnancom



vykonáva ŠS v 1. stupni, ak je zriaďovateľom krajský školský úrad



obec - pri prenesenom výkone ŠS zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete



vykonáva ŠS v 1. stupni vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého
alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka



školským úradom je obec, ktorá je zriaďovateľom škôl s celkovým počtom najmenej 1
000 žiakov



samosprávny kraj -pri prenesenom výkone ŠS zriaďuje a zrušuje podľa siete: a)
stredné školy, b) učilištia, c) strediská praktického vyučovania



vykonáva ŠS v 2. stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ vyššie
uvedených škôl



krajské školské úrady - na výkon miestnej štátnej správy v školstve



sú rozpočtové organizácie štátu, sú finančnými vzťahmi zapojené na rozpočet
ministerstva, ktoré voči nim plní funkciu zriaďovateľa



rozhoduje v 2. stupni vo veciach, v ktorých v 1. stupni rozhoduje: a) riaditeľ školy alebo
riaditeľ školského zariadenia, ktorého je zriaďovateľom, b) riaditeľ zákl. školy, ktorej
zriaďovateľom je obec, ktorá nie je školským úradom



štátna školská inšpekcia- je orgán ŠS v školstve



plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a
vzdelávania a materiálno-technických podmienok vrátane praktického vyučovania v
školách a školských zariadeniach, v strediskách praktického vyučovania, na
pracoviskách praktického vyučovania a vo vzdelávacích ustanovizniach



a vybavuje sťažnosti a petície



ministerstvo riadi výkon ŠS na úseku školstva vypracovávaním koncepcií a vydávaním
všeob. záv. pr. predpisov, smerníc a pokynov, zjednocovaním postupu pri ich používaní
a kontroluje tento výkon

63. Samosprávne orgány pri výkone školskej správy – z.č. 596/2003 o št. správe
v školstve a školskej samospráve
obec


pri prenesenom výkone ŠS zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete; sieť je
zoznam škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk
praktického vyučovania, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie.



obec pri výkone samosprávy zriaďuje a zrušuje podľa siete
o základné umelecké školy,
o materské školy,
o školské kluby detí,
o školské strediská záujmovej činnosti,
o centrá voľného času,
o zariadenia školského stravovania pre žiakov základných škôl a pre deti materských

škôl,

o jazykové školy pri základných školách,
o strediská služieb škole.



vytvára podmienky na:
o výchovu a vzdelávanie detí a žiakov najmä tým, že zriaďuje školy a školské

zariadenia,

o plnenie povinnej školskej dochádzky v základných školách, ktorých je

zriaďovateľom,

o zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-

vzdelávacími potrebami v školách a v školských zariadeniach, ktorých je
zriaďovateľom,

o zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a žiakov s mimoriadnym nadaním a

talentom v školách a v školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom.



Obec vykonáva ŠS v prvom stupni vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania
maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka



Obec ako školský úrad vykonáva ŠS v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom
stupni rozhodol riaditeľ ZŠ, ktorej je príslušná obec zriaďovateľom



ak obec nie je školským úradom, výkon ŠS v druhom stupni podľa tohto odseku
zabezpečuje pre ňu krajský školský úrad.

Samosprávny kraj


pri prenesenom výkone ŠS zriaďuje a zrušuje podľa siete:
o stredné školy,
o učilištia,
o strediská praktického vyučovania.



Samosprávny kraj pri výkone samosprávy zriaďuje a zrušuje podľa siete:
o základné umelecké školy,
o záujmovo-vzdelávacie zariadenia okrem jazykových škôl pri ZŠ,
o domovy mládeže,
o zariadenia školského stravovania,
o zariadenia praktického vyučovania,
o strediská služieb školy,
o školy v prírode,
o centrá voľného času s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja,
o školské strediská záujmovej činnosti.



Samosprávny kraj vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie a na plnenie
povinnej školskej dochádzky v stredných školách, podmienky na zabezpečenie
výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
detí a žiakov s mimoriadnym nadaním a talentom v školách a v školských
zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom.

64. Druhy škôl (neviem, či je to ono, ale vysoké školy vôbec nie sú v otázkach, takže...)


vysoké školy: - sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne



a) verejné



je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom,
ktorý tiež ustanoví jej názov, začlenenie a sídlo



ak sa člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty



o organizácii a činnosti rozhodujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom orgány
akademickej samosprávy, ktorými sú: a) akademický senát, b) rektor, c) vedecká rada,
d) disciplinárna komisia pre študentov



správna rada - je orgán, ktorý v rámci pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom
podporuje posilňovanie väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti



akademická obec – pozostáva zo zamestnaneckej časti ak. obce vysokej školy
a študentskej časti – je základom akademickej samosprávy



b) štátne - a) vojenské vysoké školy, b) policajné vysoké školy, c) zdravotnícke vysoké
školy.,



c) súkromné - PO so sídlom v SR, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie a
výskum, je oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola, ak jej vláda na to
udelila súhlas v mene štátu ("štátny súhlas")



návrh na udelenie štátneho súhlasu predkladá vláde ministerstvo;



podľa charakteru a rozsahu svojej činnosti:



a) univerzitné vysoké školy - poskytujú vzdelávanie v študijných programoch
všetkých troch stupňov s významným podielom študijných programov druhého

stupňa a študijných programov tretieho stupňa a len oni môžu mať vo svojom názve
slovo univerzita



b) neuniverzitné vysoké školy - označujú ako odborné vysoké školy; poskytujú
vysokoškolské vzdelávanie prevažne v študijných programoch prvého stupňa;



akreditačná komisia – poradný orgán vlády; ;



sústavu základných a stredných škôl

o tvorí základná škola, základná škola s materskou školou, učilište, stredné odborné

učilište, gymnázium, stredná odborná škola a špeciálne školy

o cirkevné školy – základné aj stredné; zriaďovateľ – cirkevný orgán
o súkromné školy- základné, umelecké, gymnáziá, odborné učilištia, učilištia, špeciálne

školy

65. Sústava orgánov správy zdravotníctva


ministerstvo zdravotníctva: vypracúva návrhy zásadných smerov a priorít rozvoja,
odporne usmerňuje poskytovanie ZS, riadi a kontroluje výchovu, výučbu, výskum;



miestna správa: obec- zriaďovanie ambulancií vrátane staníc lekárskej služby prvej
pomoci a ambulancií v zariadeniach sociálnych služieb, zriaďovanie
špecializovaných zariadení ambulantnej starostlivosti, polikliník, nemocníc I. typu a
nemocníc s poliklinikou I. typu, agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti,



súčinnosť na preventívnych programoch,



schvaľovanie ordinačných hodín neštátneho zdravotníckeho zariadenia



samosprávny kraj- zriaďuje polikliniky a nemocnice s poliklinikou II typu, nemocnice
s poliklinikou III. typu, taktiež aj stredné zdravotnícke školy, zdrav. zariadenia; vymenúva
lekára samosprávneho kraja



obvodný a krajský úrad



Všeobecná zdravotná poisťovňa

:



verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia, je PO so sídlom
v Bratislave



štát sa podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti všeobecnej poisťovne
poskytnutím návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100% jej platobnej
neschopnosti



samosprávne orgány VZP
o správna rada

– najvyšší samospr. orgán, rokuje o zás. otázkach činnosti; 7 zástupcov

poistencov, 7 z. zamestnávateľov a 7 z. štátu

o dozorná rada

- kontrola dodržiavania všeob. záv. pr. predpisov a vnút. predpisov VZP

a predkladá spr. rade správy o nedostatkoch; má 7 členov; pri obidvoch je funkčné
obdobie 4 ročné;



výkonné org. VZP:
o riaditeľstvo

- riaditeľa volí a odvoláva spr. rada na 4 roky, je štatutárom VZP

o pobočky

a expozitúry, ktoré sú detašovanými pracoviskami pobočiek;



rezortnou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné
poistenie najmä pre zamestnancov organizácií založených alebo zriadených jedným
ministerstvom SR



odvetvovou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné
poistenie najmä pre zamestnancov jedného odvetvia



podnikovou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné
poistenie najmä pre zamestnancov jedného podniku alebo viacerých podnikov
alebo podnikateľských subjektov



občianskou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné
poistenie pre občanov

66. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti


pojem - je starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia fyzickej osoby
, ktorú poskytuje zdravotnícky pracovník



poskytuje sa v zdraví, v chorobe, v tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí



zahŕňa prevenciu, diagnostiku a liečbu vrátane rehabilitácie, ošetrovateľskú
starostlivosť a pôrodnú asistenciu, záchrannú zdravotnú službu a osobitnú zdravotnú
starostlivosť



poskytuje sa formou ambulantnej zdravotnej starostlivosti a formou ústavnej
zdravotnej starostlivosti



ZS je aj lekárenská starostlivosť a kúpeľná starostlivosť



každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane liekov,
zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na osobitné medicínske účely



poskytovanie:
o

na základe povinného zdravotného poistenia bezplatne,

o

na základe povinného zdravotného poistenia za čiastočnú úhradu,

o

na základe zmluvného pripoistenia,

o

zdravotnej starostlivosti za celú úhradu,

o

služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.



pri prevzatí poistenca do zdravotnej starostlivosti uzavrie praktický lekár alebo iný
zdravotnícky pracovník s poistencom dohodu o posk. zdr. starostlivosti, a to najmenej
na 6 mesiacov



poistenec môže zmeniť zdrav. zariadenie pred uplynutím doby, ak:
o

zmení trvalý pobyt, prechodný pobyt alebo pracovisko,

o

ambulantne sa lieči v mieste svojho prechodného pobytu alebo pracoviska a jeho
zdravotný stav vyžaduje, aby sa liečil v mieste svojho trvalého pobytu,

o

praktický lekár prestane byť pracovníkom zmluvného zdravotníckeho
zariadenia,

o

zdravotnícke zariadenie prestane byť zmluvným zdravotníckym zariadením
poisťovne



zdravotnícke zariadenie môže odstúpiť od dohody:
o

ak sa zmení jeho odborné zameranie vo vzťahu k požadovanej starostlivosti

o

alebo pacient závažným spôsobom porušuje liečebný režim



povinné zdravotné poistenie je poistenie, na ktorého základe sa poskytuje
zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti



poistencom poskytuje zdravotná starostlivosť podľa druhu a stupňa postihnutia zdravia
poistenca



zmluvné poistenie- na zákl. poistnej zmluvy poskytne poisťovňa v rozsahu určenom
zmluvou úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť osobám, ktoré nie sú povinne
poistené



poistenci, ktorým sa na žiadosť poskytne zdravotná starostlivosť nad rozsah
určený týmto zákonom a Liečebným poriadkom, sú povinní zaplatiť náklady s tým
spojené, ak nie sú pripoistení



na základe zmluvy o pripoistení poskytne poisťovňa v rozsahu určenom poistnou
zmluvou úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorú by mal
poistenec uhradiť celkom alebo čiastočne sám



je primárna, sekundárna a následná starostlivosť



liečenie v cudzine- ak sa vyčerpali možnosti liečenia na území SR a ak od takéhoto
liečenia možno očakávať zlepšenie alebo zabránenie zhoršeniu pacientovho zdravotného
stavu



halušky: osoba uhrádza za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti – primárnej, sekundárnej ambulantnej platbu 20 Sk pri každej návšteve,
ak nie je oslobodená od povinnosti; platbu vo výške 2 Sk za jeden kilometer jazdy;



platba je príjmom zdravotníckeho zariadenia; zariadeniu ústavnej starostlivosti a) 50
Sk za služby spojené s poskytovaním ústavnej starostlivosti, najviac za
21dní; b) 50 Sk za služby spojené s poskytovaním ústavnej starostlivosti v liečebni pre
dlhodobo chorých bez ohľadu na dĺžku ústavnej starostlivosti;

67. Súhlas na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
 pozitívny reverz- súhlas pacienta v písomnej alebo inak preukázateľnej forme na

osobitné závažné vyšetrovacie al. liečebné výkony al. závažne meniace spôsob ďalšieho
života

 negatívny reverz

o ak pacient napriek náležitému vysvetleniu odmieta potrebnú zdravotnú

starostlivosť, je to vyjadrenie o odmietnutí v rovnakej forme

o alebo zákonný zástupca, opatrovník, pestún, os. staršia ako 16 a s obmedzenou

spôsobilosťou, ak je schopná posúdiť;

o aj vtedy, ak ho nemožno vyžiadať, ale možno ho predpokladať;

 bez súhlasu- možno ho prevziať do ústavnej starostlivosti ak:

o ide o choroby, pri ktorých možno uložiť povinné liečenie,
o pacient v dôsledku duševnej choroby alebo jej príznakov ohrozuje seba lebo

svoje okolie, alebo ide o vážne ohrozenie jeho zdravia,

o stavy, pri ktorých sú ohrozené životne dôležité funkcie a sú nutné život

zachraňujúce výkony a neprerušené sledovanie životne dôležitých funkcií

o povinnosť oznámiť do 24 hod. súdu

 lekár je povinný vhodným a preukázateľným spôsobom pacienta poučiť

 pri zistení závažnej genetickej choroby informuje aj pokrvných príbuzných

 pri pohlavných chorobách, AIDS a iných prenosných ochoreniach informuje všetkých, na

ktorých sa mohlo preniesť

 zdravotná dokumentácia – zásadne pre potreby zdrav. zariadenia, slúži na

zhromažďovanie takých údajov, kt. sú bezprostredne nevyhnutné na poskytovanie zdr.
starostlivosti,

o je majetkom zdr. zariadenia

68. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotných zariadeniach


je to zdravotnícke zariadenie, ktoré poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe
povolenia ministerstva zdravotníctva alebo samosprávneho kraja



môže ho prevádzkovať FO alebo PO, ktorá má povolenie na poskytovanie zdr.
starostlivosti



povolenie sa vydáva rozhodnutím, podľa všeob. predpisov o správnom konaní



možno poskytovať zdravotnú starostlivosť len podľa ustanovení tohto zákona



poskytuje zdravotnú starostlivosť v rozsahu, v akom je to bežné v štátnych zdrav.
zariadeniach



nemôže poskytovať zdrav. starostlivosť:

o pri ochoreniach, pri ktorých možno uložiť ústavnú psychiatrickú starostlivosť bez

súhlasu pacienta

o ochrannú liečbu podľa Trestného zákona



ak zariadenie nemá uzavretú zmluvu s príslušnou poisťovňou o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, nemôže:

o posudzovať zdravotnú spôsobilosť na prácu a navrhovať kúpeľnú

starostlivosť,

o predpisovať lieky, zdravotnícke potreby a zdravotnícke pomôcky uhrádzané

zo zdravotného poistenia

o nemôže rozhodnúť o chorobe z povolania, profesionálnej otrave alebo o inom

poškodení zdravia pri práci



musí byť personálne a vecne vybavené na druh a rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorú
poskytuje,



a musí spĺňať požiadavky na ochranu zdravia zamestnancov zdravotníckeho
zariadenia i pacientov,



ako aj technické a vecné požiadavky, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva
všeobecne záväznými právnymi predpismi



poskytuje sa bezplatne, za priamu úhradu, kombináciou



dozor a kontrolu vykonávajú MZSR, VÚC a stavovské organizácie, príp. poisťovňa

69. Správa kultúry- vymedzenie pojmu


užšie poňatie- pozitívnym výpočtom činností:
o umenie, osvetová, divadelná činnosť,
o pamiatková starostlivosť,
o vydávanie periodickej tlače a neperiodických publikácií, činnosť hromadných info.

prostriedkov,

o knižničná č., činnosť múzeí a galérií,
o realiz. autorského práva,
o vecí cirkví a náboženských spol.,
o verejné kultúrne podujatia
o a určité druhy výroby a obchodu v tejto oblasti



vytváranie podmienok na realizácia ústavných práv:
o sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania, prejavu, umeleckej tvorby,
o pr. na informácie,
o pr. na výsledky tvorivej duševnej činnosti,
o prístupu ku kultúrnemu bohatstvu,
o pr. nár. a etnických menšín rozvíjať svoju kultúru



pojem VS- ako cieľavedomú, organizujúcu, výkonnú, nariaďovaciu a kontrolnú činnosť
uskutočňovanú normami spr. práva splnomocnenými subjektmi na napĺňanie verejnej
kultúrnej politiky



patrí do správy v oblasti kultúrnej a sociálnej

70. Subjekty správy kultúry


vláda – koordinuje činnosť, riadi a kontroluje výkon uskutočňovaný ObvÚ a KÚ



nariadeniami vyhlasuje národné kultúrne pamiatky



kontrolu vykonáva aj Úrad vlády



Ministertsvo kultúry – ÚOŠS pre štátny jazyk, ochranu pamiatkového fondu, kultúrne
dedičstvo a knihovníctvo, umenie, autorské a príbuzné práva, osvetová a ľudová
umelecká činnosť, podpora kultúry nár. menšín a Slovákov v zahraničí, vzťahy s cirkvami
a n. spoločnosťami, média a audiovízia



pôsobnosť vykonáva najmä prostr. koncepcií rozvoja jednotlivých úsekov kultúry;



orgány miestnej ŠS:



Krajský úrad – vo svojom obvode riadi a kontroluje výkon ŠS vo veciach kultúry
vykonávaný ObÚ, je voči ich rozhodnutiam odvolacím orgánom v spr. konaní



Obvodný úrad- vykonáva ŠS, pokiaľ nie sú výslovne zákonom zverené do pôsobnosti,
obce, VÚC, KÚ, ministerstva al. špecializovaného orgánu alebo inštitúcie



obec- pôsobnosť verejno-správneho charakteru vo veciach kultúry v rozsahu
stanovenom zákonom o obecnom zriadení ako originárnu samosprávnu pôsobnosť,
o najmä vytvárajú podmienky pre kultúrnu, osvetovú, záujmovú umeleckú činnosť



samosprávne kraje- pôsobnosť vo vymedzených veciach v rámci originárnej
samosprávnej pôsobnosti i delegovaného výkonu ŠS



Matica slovenská- vedecká a kultúrna ustanovizeň, poslaním je rozvíjať národnú
kultúru,



org. štruktúru tvoria spolková zložka (miestne a záujmové odbory) a inštitučná zložka
(pracoviská);



umelecké fondy



nadácie- z cieľom rozvíjania duchovných a zachovania kultúrnych hodnôt



Rada pre vysielanie a retransmisiu – rozhodovanie o licenciách na vysielanie,
o registráciách retransmisie, o zastavení retransmisie programovej služby, o pridelení
ďalších frekvencií vysielateľovi, o udelení licencie na terestriálne vysielanie



SRO- je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia
inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho, je PO,



je vysielateľom, ktorého poslaním je poskytovať službu verejnosti v oblasti rozhlasového
vysielania,



služba verejnosti je poskytovanie programovej služby, ktorá je univerzálna z
hľadiska svojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na
zásade redakčnej nezávislosti prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily a s
pocitom spoločenskej zodpovednosti, a ktorá rozvíja kultúrnu úroveň divákov,
poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám, sprostredkúva
kultúrne hodnoty iných národov a je financovaná najmä z verejných prostriedkov



orgány: rozhlasová rada, dozorná komisia SRO, generálny riaditeľ



STV – to isté ako SRO,



riadi ju Rada, má 15 členov, v 2 ročných obdobiach sa volí vždy tretina NRSR, dokopy 6
rokov



Dozorná komisia plní niektoré úlohy spojené s dohľadom nad riadnym a účelným
hospodárením STV, nad nakladaním s majetkom STV a nad využívaním finančných
prostriedkov podľa tohto zákona; má 3 členov- 1 volí NRSR, po 1 vymenúva prezident
a vláda; funkčné obdobie je 3 roky



generálny riaditeľ- je štatutár, zastupuje ju navonok a riadi organizáciu jej práce;
funkčné obdobie- 5 rokov



osobitné podmienky sú ustanovené aj pre výrobu, použitie a šírenie audiovizuálnych diel,
okrem určenia na tel. vysielanie a vzdelávacie účely



zákon o verejných kultúrnych podujatiach – úprava usporadúvania (podmienky,
oznámenie obce, dohľad, zákaz, odvolanie...)

71. Úlohy správy kultúry na úseku vecí cirkevných –


orgánom, ktorý registruje na území SR cirkvi a náboženské spoločnosti Ministerstvo
kultúry SR



môžu podať návrh na registráciu, ak preukážu, že sa k nim hlási najmenej 20.000
plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území SR



vznik cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a ich zánik písomne oznámi MK SR do 10 dní
od právoplatnosti rozhodnutia o registrácii alebo o zrušení registrácie cirkvi alebo
náboženskej spoločnosti Slovenskému štatistickému úradu



+ otázka č. 48



+ k návrhu na zápis sa prikladá základný dokument zakladanej cirkvi alebo náboženskej
spoločnosti



+ názov sa musí líšiť od názvu PO, ktorá už vyvíja činnosť na území SR

72. Základné pramene SP na úseku správy kultúry
1.

254/1991

o Slovenskej televízii

2.

255/1991

o Slovenskom rozhlase

3.

308/2000

o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona o telekomunikáciách

4.

49/2002

o pamiatkovej starostlivosti

5.

115/1998

o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a

galerijnej hodnoty

6.

183/2000

o knižniciach a o zmene zákona o štátnej pamiatkovej starostlivosti

7.

13/1993

o umeleckých fondoch

8.

81/1966

o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných

prostriedkoch (posledná novela 535/2003)

9.

212/1997

o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických

publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel (posledná novela 535/2003)

10.

96/1991

o verejných kultúrnych podujatiach

11.

68/1997

o Matici slovenskej

12.

61/2000

o osvetovej činnosti

13.

384/1997

o divadelnej činnosti

14.

207/1996

o nadáciách

15.

114/2000

o Slovenskej filharmónii

73. Charakteristika daní


pojem -sú to povinné a nenávratné platby, ktoré platia FO a PO v prospech štátu alebo
obcí vo vopred určenej výške a vopred ustanovenom termíne splatnosti



ich výška je ustanovená zákonom,



podľa subjektu ich delíme na priame a nepriame



správa daní- vyhľadávanie, registrácia, evidencia daňových subjektov, správne a úplné
zistenie dane, kontrola, konanie, evidovanie daní vrátane preplatkov a nedoplatkov, d.
exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane



základné prvky daňovoprávneho vzťahu

:



subjekt dane – daňovník, platiteľ dane a právny nástupca FO alebo PO
o daňovník- osoba, ktorej príjmy, majetok al. činnosť priamo podliehajú dani
o platiteľ dane- osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň od daňovníka vybratú alebo

zrazenú daň a majetkovo za ňu zodpovedá

o právny nástupca FO a PO- určený osobitnými predpismi
o poplatník (podľa zákona č. 511/1992 Zb.)



objekt dane- skutočnosť, na zákl. ktorej možno daňovníkovi uložiť daňovú povinnosť



základ dane - suma finančných prostriedkov, z ktorých sa daň vyrubuje



sadzba dane- meradlo, podľa ktorého sa vypočíta výška dane zo základu dane;
pevná/pohyblivá



správca dane – OVS, ktorý vykonáva správu daní - daňový úrad, obec a colný úrad



daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane, ktorá je priznaná daňovým subjektom
alebo vyrubená správcom dane



daňovým nedoplatkom suma dane, ktorá nebola zaplatená v lehote alebo vo výške
podľa zákona



daňovým dlžníkom osoba, ktorej bola uložená povinnosť zaplatiť daň, odviesť vybranú
alebo zrazenú daň a túto povinnosť nesplnila v lehote alebo vo výške podľa zákonov.

74. Poplatky


platia ich FO a PO (poplatníci) v súvislosti s činnosťou OVS alebo ŠO, ktorú vyvíjajú z ich
podnetu alebo v závislosti od ich činnosti



sú ekvivalentom za činnosť orgánov al. osôb



súdne- za činnosť súdov a ich orgánov, čiastočne pokrývajú náklady na výkon správy
súdnictva a prokuratúry; správca – súdy



správne- za činnosť SO, výška ustanovená os. predpismi v závislosti od náročnosti
úkonov, príp. ako zábrana proti zbytočnému zaťažovaniu SO



miestne- okruh stanovený v osobitnom predpise, výšku určuje obec v závislosti od
predpisom stanovených kritérii;
o fakultatívne

: (13)

 poplatok za užívanie ver. priestranstva,

 za užívanie bytu alebo časti bytu na iné účely ako na bývanie,

 poplatok za ubytovaciu kapacitu,

 za pobyt v kúpeľnom mieste alebo mieste sústredeného cestovného ruchu,

 lokalizačný poplatok,

 za psa,

 poplatok zo vstupného,

 z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov,

 za vjazd mot. vozidlom do historických častí miest,

 z reklamy,

 za zábavné hracie prístroje,

 za predajné automaty,

 poplatok za umiestnenie jadrového zariadenia, ak sa zastavané územie obce

alebo jeho časť nachádza v oblasti ohrozenia;

o obigatórne

: za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov, ktoré

vznikli na území obce, a drobných stavebných odpadov, ktoré vznikli na území obce.

75. Konanie vo veciach daní a miestnych poplatkov


je postup subjektov dane, správcu dane a tretích osôb, v ktorom sa rozhoduje o právach
a povinnostiach subjektov dane;



nie je možné použiť z.č 71/1967 Zb Správny poriadok



konanie je rozhodovací proces v oblasti VS, ktorý má niekoľko štádií:



1) prípravné konanie;



2) vyrubovacie konanie ďalej člení na:

o vytýkacie,
o opravné
o a inkasné konanie;



3) vymáhacie k



4) kontrolné konanie

76. Sústava orgánov správy daní :


Ministerstvo financií – tvorba a uskutočňovanie finančnej a cenovej politiky pre oblasť
daní a poplatkov a kapitálového trhu,



metodickú činnosť aj pre oblasť účtovníctva, rozpočtovníctva, kalkulácie,



výkon devízového dohľadu, sporiteľníctva, poisťovníctva,



návrhy zákonov, povoľuje úľavy na daniach; riadi Daňové riaditeľstvo



Daňové riaditeľstvo – je rozpočtovou organizáciou ministerstva a zamestnávateľom
zamestnancov daňových orgánov; sídlo v Banskej Bystrici



na čele riaditeľ menovaný ministrom,



zriaďuje sa pre územné obvody všetkých daňových úradov; odvolacím orgánom voči ich
1 stupňovým rozhodnutiam



zodpovedá za: jednotné uplatňovanie os. predpisov daňovými orgánmi a navrhuje ich
zmeny, určuje vnútornú organizáciu daňových úradov a Úradu daňového preverovania,
navrhuje zmenu sídiel DÚ a ich počtu, vypracúva koncepciu rozvoja daňovej správy
vrátane vzdelávania zamestnancov, oznamuje podozrenia zo spáchania daňových
TČ Úradu DP, vytvára, udržiava a prevádzkuje daňový informačný systém, vedie
centrálny register všetkých daňových subjektov, aktualizuje bázu dát a poskytuje
informácie, informuje daňové subjekty o ich právach a povinnostiach



daňové úrady – miestne špecializované OŠS, ktoré vykonávajú správu daní a d.
kontrolu;



príjem a revízia daní, konanie o priestupkoch, rozhoduje v daňovom, správnom konaní



majú spôsobilosť byť účastníkmi súdneho konania a samostatne konať pred súdom v
rámci svojej pôsobnosti; za DÚ koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo ním
poverený zamestnanec



Úrad daňového preverovania- pre územné obvody všetkých DÚ, sídlom je BB



Riaditeľ ÚDP zodpovedá generálnemu riaditeľovi DR



plní úlohy v oblasti odhaľovania daňových TČ a zisťovania ich páchateľov,



vytvára, udržiava a prevádzkuje informačný systém, v ktorom zhromažďuje,
spracováva, uchováva a ochraňuje informácie o skutočnostiach a osobách, ktoré
spáchali alebo je dôvodné podozrenie, že páchajú TČ, takéto informácie využíva a
vyraďuje,



spolupracuje v oblasti odhaľovania TČ ak ustanovuje medzinárodná zmluva alebo
osobitný predpis,



plní úlohy v rámci prevencie páchania daňových TČ



Colné riaditeľstvo – najbližším nadriadeným orgánu colného úradu a spolu s ním tvorí
colnú správu



odvolacím orgánom a plní osobitné úlohy (informačné úlohy) pri spotrebnej dani z min.
olejov



colné úrady – colné orgány a správcovia dane z minerálnych olejov, vykonávajú svoju
pôsobnosť v ustanovenom pracovnom obvode, ktorý je v územnom obvode kraja



pohraničné/vnútrozemské



v obvode col. úradu môže riaditeľstvo zriadiť colné pobočky a stanice



obecné úrady – výkonné orgány obecného zastupiteľstva na čele s prednostom
obecného úradu



sú správcom dane z nehnuteľnosti a miestnych poplatkov, ktoré sú príjmami obce

77. Sústava orgánov správy poplatkov


správa správnych poplatkov:
o Ministerstvo financií,
o Daňové riaditeľstvo,
o daňové úrady,
o Úrad daňového preverovania
o Krajský úrad
o Obvodný úrad,
o obce,
o samosprávne kraje
o sú príjmom št. rozpočtu; výkon – riadi sa 71/1967 Zb.;



súdnych poplatkov:
o Min. financií,
o Min. spravodlivosti,
o Daňové riaditeľstvo,
o daňové úrady,
o súdy všetkých stupňov,
o prokuratúra (poplatok za výpis z RT)
o výkon – riadi sa 71/1967 Zb. a OSP; sú príjmami št. rozpočtu;



miestne poplatky:
o Min. financií,
o Daňové riaditeľstvo,
o obce, samosprávne kraje

78. Pojem živnosť. Členenie živností zo správnoprávnych hľadísk:


pozitívne – sústavná činnosť, prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú
zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených
živnostenským zákonom;



negatívne- taxatívny výpočet činností, ktoré nie sú živnosťou, i keď majú charakter
podnikania: činnosti vyhradené štátu alebo zákonom určenej PO, využ. výsledkov tvorivej
duševnej činnosti, činnosť pri výkone vymedzených povolaní (slobodné povolania),
licencie alebo osobitné povolenia a činnosti, ktoré nie sú v osobitných predpisoch a nie je
na ne potrebná živnosť ;



zo správnoprávnych hľadísk

:



ohlasovacie- môžu sa prevádzkovať na zákl. ohlásenia (registračný princíp);



podľa rozsahu podmienok pre vznik:
o remeselné-

ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná

vyučením v odbore,

o viazané-

ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná

inak

o voľné-

ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť

ustanovená;



koncesované – môžu sa vykonávať iba na zákl. štátneho povolenia, udelenia koncesie
(povoľovací princíp),



vyžaduje splnenie osobitných podmienok, súhlas prísluš. orgánu a dodržanie predpisov
platných pre daný odbor činnosti;



z hľadiska predmetu podnikania: a) obchodné, b) výrobné, c) poskytujúce služby- je
vymedzený pri remeselných, viazaných a koncesovaných;

79. Živnostenské oprávnenie


oprávnenie prevádzkovať živnosť na celom území SR (môžu byť výnimky pri
koncesovaných)



z hľadiska subjektov je všeobecné a osobné



ak podnikateľ nespĺňa stanovené podmienky, môže ju vykonávať prostr. zodpovedného
zástupcu, ale len pre jednu prevádzkareň, ak živno neudelí výnimku



vzniká:
o

pri ohlasovacích živnostiach- dňom ohlásenia, alebo pokiaľ je v ohlásení uvedený
neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom, pri osobách, ktoré sa povinne zapisujú do
OR, dňom ich zápisu;

o

za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti;

o

pri koncesovaných živnostiach- dňom doručenia koncesnej listiny; všeob.
podmienky vzniku: 18 rokov, spôs. na pr. úkony a bezúhonnosť;



zmena- zmeny vo vzťahu k podmienkam živ. oprávnenia, ktoré nastali po vzniku tohto
oprávnenia, na zákl. ich ohlásenia sa mení živ. list alebo koncesná listina



pokračovanie v živnosti- keď dôjde k zmene v osobe podnikateľa a oprávnenie
prechádza na pr. nástupcu (úmrtie, premene obch. spoločnosti a družstva)



zánik:
o

a) smrťou FO (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca
dedičstva;

o

b) zánikom PO, ak nejde o premenu,

o

c) uplynutím času, ak ŽO bolo vydané na určitý čas,

o

d) rozhodnutím ŽÚ o zrušení,

o

e) ak to ustanoví osobitný zákon,

o

f) uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa
alebo jeho zrušením,

o

g) pri ohlasovacích živnostiach dňom uvedeným v oznámení o ukončení
podnikania;



zrušenie:
o

a) podnikateľ už nespĺňa podmienky odbornosti; neplatí, ak bol ustanovený
zodpovedný zástupca,

o

b) vyhlásenie konkurzu, do 3 rokov od ukončenia konkurzu – to neplatí, ak k úpadku
došlo úmyselným TČ osoby

o

c) u koncesovaných živností o to podnikateľ požiada,

o

d) podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené
zákonom ako osobitne závažné



pozastavenie- fakultatívne, za rovnakých podmienok ako pri zrušení



prevádzkareň- priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť;
o

musí byť uvedená v ohlásení al. žiadosti o koncesiu a musí byť označená,

o

pri zriadení novej – ohlasovacia povinnosť, je potrebný záväzný súhlas obce

80. Výkon verejnej správy na úseku živnostenského podnikania


funkcia a úloha- ochrana ver. záujmov (živ. prostredia, života, zdravia, fiskálnych
záujmov štátu a obcí, bezpečnosti...) a vytváranie optimálnych podmienok pre rozvoj
súkromnej podnikateľskej sféry



obsah-

o najmä aktivity spojené s konaním vo veciach ohlasovacích a koncesovaných

živností,

o kontroly voči podnikateľom s oprávnením,
o rozhodovanie o pozastavení, resp. zrušení ŽO,
o fungovanie informačného systému vo vzťahu s inými subjektmi VS,
o vedenie živ. registra,
o uplatňovanie administratívnoprávnej zodpovednosti za spr. delikty na tomto úseku
o i spolupráca a súčinnosť s podnikateľskými združeniami a komorami

81. Subjekty verejnej správy s pôsobnosťou vo veciach správy živnostenského
podnikania


ŠS v živnostenskom podnikaní vykonávajú a) živnostenské úrady, ktorými sú obvodné
úrady a krajské úrady, b) Ministerstvo vnútra SR



obvodný úrad - vykonáva pôsobnosť živnostenského úradu v prvom stupni a vedie v
informačnom systéme evidenciu podnikateľov, ktorým vydal doklady o živnostenskom
oprávnení
o rozhodujú vo veciach spr. deliktov na úseku živno podnikania



krajský úrad:
o spolupracuje so Slovenskou živnostenskou komorou,
o vedie v informačnom systéme evidenciu podnikateľov, ktorým boli vydané doklady

o živnostenskom oprávnení obvodnými úradmi patriacimi do jeho územnej pôsobnosti

o vykonáva ŠS v 2 stupni, v ktorých v SK konali v 1 stupni ObvÚ



Ministerstvo vnútra SR:
o riadi a kontroluje výkon štátnej správy v živnostenskom podnikaní,
o spolupracuje s ÚO a s inými PO vo veciach živnostenského podnikania a pri

zabezpečovaní jednotného uplatňovania právnych predpisov,

o zabezpečuje jednotný informačný systém a v rozsahu zodpovedajúcom vecnej

pôsobnosti ústredných kontrolných, inšpekčných, dozorných a vyhľadávacích
orgánov im na požiadanie poskytuje z tohto zoznamu jednorazové údaje,

o zabezpečuje zvyšovanie odbornosti zamestnancov krajských a obvodných

úradov ;



iné ústredné a miestne OŠS- inšpekcia, dozor, vydávanie osvedčení



obce a samosprávne kraje- v 2 rovinách:
o 1. jednak sú ako PO nositeľmi ŽO a môžu ním byť aj nimi zriadené PO a
o 2. obec pôsobí ako orgán verejnej správy;
o obec vydáva súhlas, záv. stanovisko, vyjadrenie k podnikateľskej al. inej činnosti

a umiestneniu prevádzkarne;

o udeľuje pokuty v blokovom konaní za priestupky na úseku podnikania
o samosprávna pôsobnosť obce – vytváranie podmienok pre rozvoj podnikania

82. Kontrolná činnosť na úseku živnostenského podnikania


z hľadiska subjektov:
1.

kontrola vykonávaná pracovníkmi ŽÚ a

2.

kontrola vykonávaná pracovníkmi špecializovaných kontrolných orgánov v medziach
ich pôsobnosti - odvetvové kontrolné, inšpekčné a dozorné orgány



povinnosti podnikateľa podľa ŽZ
o prevádzkovať riadne, poctivo, odborne, chrániť život. prostredie,
o označiť prevádzkareň, označiť zodp. osobu...
o kontrolóri sú oprávnení vstupovať do prevádzkarní, požadovať vysvetlenia, doklady

a údaje



výsledky kontrolnej činnosti zapisujú do autorizovanej inšpekčnej knihy



buď príjmu opatrenia v rozsahu a právomoci ŽÚ, alebo záznam doručia podnikateľovi
a dotknutému orgánu;



ostatné otázky výkonu kontroly podľa zákona o štátnej kontrole



Administratívnoprávna zodpovednosť:



iný správny delikt:



neoprávnené podnikanie- FO alebo PO, ktorá prevádzkuje bez živnostenského
oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom voľnej živnosti, ŽU uloží pokutu až do 50 000
Sk (pri remeselnej a viazanej do 100.000,-, pri koncesovanej do 200.000,-).



delikty podnikateľov spočívajúce v inom porušení ustanovení ŽZ
o nedodržanie podmienok pri koncesovanej – do 100.000,-
o neustanovenie zástupcu pre ohlasovaciu ž., neohlásenie zriadenia prevádzkarne –

do 500.000,-

o neohlási zmeny údajov, ustanovenie zodp. zástupcu – do 20.000,-
o môže uložiť pokutu aj zodpovednému zástupcovi až do 20 000 Sk, ak vykonáva

funkciu zodpovedného zástupcu vo viacerých prevádzkarňach ako v jednej



priestupky na úseku podnikania
o kto poškodí iného na cene, akosti, množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru

alebo poskytovaní iných služieb,

o v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva, predáva alebo v súvislosti s tým

skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov,
ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom
označení,

o falšuje alebo úmyselne zneužije úradnú značku pre tovar z drahých kovov alebo

úmyselne uvedie do obehu tovar označený takou značkou,

o neoprávnene vykonáva obchodnú, výrobnú alebo inú zárobkovú činnosť,
o spôsobom odporujúcim zákonu úmyselne vyzradí obchodné alebo bankové

tajomstvo alebo skutočnosť, na ktorú sa vzťahuje zákonom uložená povinnosť
zachovávať mlčanlivosť.



je aj TČ neoprávneného podnikania

83. Pramene správneho práva na úseku správy živnostenského podnikania
1.

455/1991

o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) (posledná novela

602/2003)

2.

322/2001

vyhláška MVSR o inšpekčných knihách

3.

634/1992

o ochrane spotrebiteľa (posledná novela 469/2003)

4.

178/1998

o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových

miestach

84. Informácie a ich význam


v kybernetickom poňatí- jej podstatou je kvantitatívne hľadisko, pričom neprihliada na
kvalitatívne stránky jednotlivých procesov, ktoré sa vyskytujú v každom okruhu činností



i. vo verejnej správe- každá správa, údaj, ktorý vzniká a komunikuje medzi jednotlivými
OVS, ktorý má hodnotu pre samotné rozhodovanie vo VS pre riadenie prostredníctvom
tvorivej a operatívnej činnosti



je to však len taká info, ktorú orgány VS využijú na zdokonaľovanie a zefektívňovanie
svojej činnosti

85. Organizačná štruktúra výkonu správy informácií


Štatistický úrad SR

- ÚO na úseku štatistických informácií



na čele je predseda úradu, na 5 rokov, vymenúva a odvoláva ho prezident na návrh vlády



vypracúva a zverejňuje koncepciu št. štatistiky,



určuje metodiku zisťovaní a spracúva údaje,



zostavuje v súčinnosti s ostatnými program zisťovaní,



určuje metodiku a zostavuje národné účty;



osobitnú úlohu pri zverejňovaní štatistických zisťovaní za SR a za jednotlivé územné
a správne celky, pravidelne informuje verejnosť o sociálnom, ekonomickom
a demografickom vývoji,



poskytuje št. informácie a vydáva št. publikácie



Štatistická rada- je stálym odborným poradným orgánom predsedu úradu pre oblasť št.
štatistiky



program zisťovaní- riadi sa ním štatistické zisťovanie, zostavuje ho úrad v súčinnosti
s ministerstvami a štátnymi organizáciami na 3 roky tak, aby sa:
o

vykonávali len spoločensky dôležité a potrebné zisťovania,

o

hospodárne, bez duplicity a účelným využitím admin. zdrojov,

o

informácie len na kvalitnej a porovnateľnej úrovni.



OMŠS a

OÚS

- sústreďujú, spracúvajú a poskytujú info zistené u PO, ktoré založili



spolupracujú pri spracúvaní výsledkov volieb a referenda,



pripravujú a vykonávajú sčítanie obyvateľov, domov a bytov;



tí, ktorí zabezpečujú a spracúvajú údaje, majú povinnosť zachovávať mlčanlivosť
o dôverných údajoch ;



ŠÚ SR poskytuje bezplatne info: prezidentovi, NRSR, vláde, ministerstvám, NBÚ, OMŠS,
OÚS, ústr. odborár. a zamestnávateľským zväzom, Eurostatu, ŠÚ Európskych
spoločenstiev

86. Základné druhy informácií


právne: vo všeobecnosti všetky poznatky, ktoré nám poskytuje veda o štáte a práve



ich predmetom je objektívna skutočnosť práva, ktorá pozostáva z týchto zložiek:
o

a) zo skutočnosti, ktorá určuje existenciu práva,

o

b) skutočností, kt. sú výsledkom tohto určenia,

o

c) z realizácie a aplikácie práva v právnych vzťahoch,

o

d) z právneho vedomia, ktoré sa začína zmyslovým poznaním a vyúsťuje do
ucelených teoretických koncepcií, a do štátoprávnej teórie



vedecko-technické – informácie z oblasti výskumnej činnosti, a to v prírodných,
technických, ekonomických a v spoločenských vedách;



ich súčasťou je prognóza – vedecké predvídanie budúceho vývoja

87. Základné pojmy a charakteristika životného prostredia


životné prostredie- všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov
včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä
ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy;



živ. prostredie človeka – objektívne existujúca hmotná realita (prírodná i vytvorená
človekom), ktorá ovplyvňuje psychickú a fyzickú existenciu i rozvoj človeka, s ktorou je on
v takej interakcii, že jeho vplyvy na ŽP prechádzajú životnými podmienkami, ktoré ich
determinujú a dávajú im určitý spoločenský rámec



právo na priaznivé ŽP- vyhlásené Ústavou, vyjadruje o.i. nevyhnutnosť existencie
jednotlivých zložiek ŽP v určitej kvantite a kvalite vzhľadom na to, že ovplyvňujú zdravý
život a vývoj človeka;



štát je univerzálnym subjektom starostlivosti o ŽP;



ekosystém- je funkčná sústava živých a neživých zložiek životného prostredia,
ktoré sú navzájom spojené výmenou látok, tokom energie a odovzdávaním
informácií a ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a vyvíjajú v určitom priestore a čase;



ekologická stabilita - je schopnosť ekosystému vyrovnávať zmeny spôsobené
vonkajšími činiteľmi a zachovávať svoje prirodzené vlastnosti a funkcie



únosné zaťaženie územia - je také zaťaženie územia ľudskou činnosťou, pri ktorom
nedochádza k poškodzovaniu ŽP, najmä jeho zložiek, funkcií ekosystémov alebo
ekologickej stability



trvalo udržateľný rozvoj - spoločnosti je taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim
generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom
neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov



prírodné zdroje - sú tie časti živej alebo neživej prírody, ktoré človek využíva alebo
môže využívať na uspokojovanie svojich potrieb

o obnoviteľné

- majú schopnosť sa pri postupnom spotrebúvaní čiastočne alebo

úplne obnovovať, a to samy alebo za prispenia človeka

o neobnoviteľné

- spotrebúvaním zanikajú;



znečisťovanie životného prostredia je vnášanie takých fyzikálnych, chemických
alebo biologických činiteľov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré
sú svojou podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie;



poškodzovanie životného prostredia je zhoršovanie jeho stavu znečisťovaním
alebo inou ľudskou činnosťou nad mieru ustanovenú osobitnými predpismi



ochrana životného prostredia zahŕňa činnosti, ktorými sa predchádza
znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia alebo sa toto znečisťovanie
alebo poškodzovanie obmedzuje a odstraňuje. Zahŕňa ochranu jeho jednotlivých
zložiek, alebo konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj ochranu
životného prostredia ako celku



ekologická ujma je strata alebo oslabenie prirodzených funkcií ekosystémov vznikajúca
poškodením ich zložiek alebo narušením vnútorných väzieb a procesov v dôsledku
ľudskej činnosti

88. Štátna správa životného prostredia


uskutočňujú ju orgány ŠS aj samosprávy;



právna teória ju chápe nielen ako sústavu orgánov, ale aj ako výkonnú a nariaďovaciu
činnosť týchto orgánov pri ochrane, tvorbe ŽP a racionálnom využívaní prír. zdrojov a to
najmä na úsekoch: ochrany prírody a krajiny, ovzdušia, voda a prír. liečivé zdroje,
plánovania a stavebného poriadku, odpady, nehnuteľné kultúrne pamiatky, lesov,
poľnohosp. pôdny fond, veterinárna starostlivosť, ochr. pred účinkami ionizujúceho
žiarenia;



vláda- vrcholný orgán výkonnej moci, koncepčne riadi a zabezpečuje plnenie základných
úloh na tomto úseku



MŽP SR
o ÚOŠS pre tvorbu a ochranu ŽP,
o odvolací orgán proti rozhodnutiam KÚŽP v správnom konaní
o vypracúva environmentálne koncepcia, riadi a kontroluje výkon ŠS...;



krajský úrad ŽP – miestny orgán ŠS; okrem osobitných, plní ďalej tieto úlohy:
o vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo

veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú obvodné úrady
životného prostredia,

o riadi a kontroluje výkon ŠS uskutočňovanej ObvÚŽP;
o zriaďuje so súhlasom ministerstva osobitné odborné organizácie zabezpečujúce

odbor. činností starostlivosti o ŽP



obvodný úrad ŽP- v prvom stupni vykonáva ŠS starostlivosti o životné prostredie



v administratívnosprávnom konaní koná samostatne;



ďalej tieto úlohy:
o v druhom stupni ŠS vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná

obec,

o poskytuje obciam odbornú pomoc pri aplikácii právnych predpisov, podľa

ktorých obec plní úlohy ŠS,

o poskytuje obciam na požiadanie údaje o evidencii,
o kontroluje výkon ŠS uskutočňovanej obcami,
o upozorňuje obce na nedostatky;



KÚŽP a ObvÚŽP vykonávajú ŠS starostlivosti o ŽP vo svojich územných obvodoch;
MŽP môže zriadiť na výkon ŠS stále alebo dočasné pracovisko KÚŽP alebo
ObvÚŽP aj mimo ich sídel;



riadia ich prednostovia, môžu zriaďovať odbory;



Slovenská inšpekcia ŽP - je odborný kontrolný orgán, ktorý:
o vykonáva št. dozor vo veciach starostlivosti o ŽP,
o ukladá pokuty vo veciach ŽP,
o vykonáva miestnu ŠS na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania;



RVPS a KVPS – špecializované MOŠS



samospráva:



obec – demonštratívne: odvoz komunálneho odpadu a čistenie obce, správa a údržba
verejnej zelene, utvára a chráni zdravé ŽP, schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu
sídelných útvarov a zón, OŠS pre ochr. ovzdušia;



VÚC- pôsobnosti na úseku územného plánovania sam. kraja a regiónov a podieľa sa na
ochrane ŽP

89. Predmet správy súdov – zo zákona


zákon o sudcoch a prísediacich-
o postavenie sudcov,
o ich práva a povinnosti,
o vznik a zánik funkcie sudcu,
o disciplinárnu zodpovednosť sudcov,
o platové pomery sudcov a ich nároky po skončení výkonu sudcovskej funkcie,
o aj postavenie prísediacich sudcov z radov občanov

90. Orgány správy súdov, ich kompetencie a úlohy


štátnu správu upravuje zákon o št. správe súdov;



úlohou je vytvárať podmienky na riadny výkon súdnictva, najmä po stránke personálnej,
organizačnej, hospodárskej, finančnej a odbornej a dohliadať zákonom stanoveným
spôsobom na riadne plnenie úloh, ktoré boli súdom zverené ( to sú zároveň
kompetencie všetkých subjektov)



Ministerstvo spravodlivosti: vykonáva ŠS prostredníctvom NS, KS a OS priamo alebo
prostredníctvom predsedov týchto súdov



ŠS OS môže vykonávať tiež prostredníctvom predsedov KS, ŠS NS vykonáva prostr.
predsedu NS



predseda NS a predsedovia KS a OS vykonávajú ŠS v rozsahu stanovenom zákonom



NS je nadriadený Špeciálnemu súdu



podpredseda NS vykonáva ŠS v rozsahu určenom predsedom, podpredseda KS
vykonáva ŠS KS a OS v jeho obvode v rozsahu určenom predsedom KS
o MSSR o.i. organizuje a riadi a zabezpečuje sleduje výkon znaleckej a tlmočníckej

činnosti,

o odborné vzdelávanie, príprava,
o sleduje a hodnotí postup KS a OS v konaní a rozhodovaní iba z hľadiska

dodržiavania zásad dôstojnosti s. konania a sudcovskej etiky a plynulosti s. konania
(rovnako aj predseda NS);



predseda KS- ako nadriadené súdy + kontroluje a usmerňuje výkon ŠS OS ich
predsedami, vedenie zoznamu znalcov a tlmočníkov; tiež dbá na dôstojnosť... na KS
a OS;



predseda OS- ako nadriadené



sťažnosť na postup súdu-
o môžu ich podať FO a PO, len ak ide o prieťahy v s. konaní, nevhodné správanie

alebo narušovanie dôstojnosti SK súdnymi osobami;

o postup pri vybavovaní podľa zákona o sťažnostiach; sťažovateľ môže požiadať MS

alebo KS o prešetrenie postupu súdu;



zásady správy súdov:
o zás. oddelenia správy súdov od výkonu súdnictva- zaručuje sa tým nestrannosť

výkonu súdnictva

o zás. zákazu odňatia veci zákonnému sudcovi – zákonný sudca = sudca, ktorý

vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a je určený rozvrhom práce na konanie
a rozhodovanie o prejednávanej veci (v senáte všetci sudcovia) – podľa novely-
určený elektronickou podateľňou

91. Samospráva súdov


Súdna rada SR

- predsedom je predseda NS (stáva sa ústavným činiteľom

reprezentujúcim súdnictvo), 18 členov – 8 volia sudcovia, 3 volí a odvoláva NRSR, 3
vymenúva a odvoláva vláda a 3 prezident



má vplyv na riešení základných existenčných otázok spojených s organizáciou, výkonom
a správou súdnictva



pôsobnosť:
o predkladať prezidentovi návrhy na vymenovanie a odvolanie sudcov;
o rozhoduje o pridelení a preložení sudcov;
o predkladá prezidentovi návrhy na vymenovanie a odvolanie predsedu a podpredsedu

NS,

o predkladá vláde návrhy kandidátov na sudcov v medzinár. súd. orgánoch;
o volí a odvoláva predsedov a členov disciplinárnych senátov;
o vyjadruje sa o návrhu rozpočtu súdov SR,
o ďalšie pôsobnosti (schvaľuje vlastný štatút a rokovací poriadok...),
o na prijatie jej uznesenia je potrebný nadpolovičný súhlas všetkých;



sudcovské rady

– (335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch) zúčastňujú sa na štátnej správe

súdov; zriaďujú sa na KS, Špeciálnom súde, Vyššom vojenskom súde a najvyššom
súde;



skladá najviac z 15 sudcov; členov volí zhromaždenie sudcov v tajnom hlasovaní; rada
si zo svojich členov volí a odvoláva predsedu a dvoch podpredsedov;



zhromaždenie sudcov KS a Vyššieho vojenského súdu tvoria všetci sudcovia týchto
súdov a sudcovia prvostupňových súdov v ich územnom obvode, zhromaždenie sudcov
Špeciálneho súdu tvoria sudcovia tohto súdu, zhromaždenie sudcov NS tvoria
sudcovia tohto súdu;



funkčné obdobie je 5 ročné a jedná sa o čestnú funkciu;



plní najmä tieto úlohy:
a)vyjadruje sa k návrhom rozpočtov súdov a k čerpaniu rozpočtových

prostriedkov,

b)prerokúva rozvrh práce súdov a zúčastňuje sa na vyhodnocovaní ich plnenia,
c)spolupracuje pri hodnotení práce sudcov a vyjadruje sa k hodnoteniu

vypracovanému predsedom súdu,

d)vyjadruje sa k splneniu podmienok ustanovených zákonom pre funkčný postup

sudcov,

e)zaujíma stanoviská k výberu kandidátov na vymenovanie sudcov a k návrhom na

pridelenie sudcov na súdy vyššieho stupňa,

f) vyjadruje sa k návrhom na vymenovanie predsedov senátov a k návrhom na ich

odvolanie z funkcie,

g)vyjadruje sa k návrhom na vymenovanie a odvolanie predsedov a podpredsedov

súdov,

h)schvaľuje rokovací poriadok sudcovskej rady.

92. Správa dopravy a jej druhy


dopravný systém predstavuje koordinované uskutočňovanie jednotlivých druhov dopravy
za účelom uspokojovania individuálnych i celospoločenských potrieb



druhy:



z hľadiska povahy dopravných ciest a charakteru dopr. prostriedkov:
o dráhová doprava, letecká d., cestná d. a vodná d.



rozlišovanie podľa územného rozsahu prevádzkovania, rozsahu verejného záujmu
a účelu dopr. cesty:
o verejná vnútroštátna - miestna, regionálna, celoštátna
o a medzinárodná,
o súkromná - výhradne v záujme FO a PO, vo vyhradenom uzavretom priestore

a dopr. cesta neústi do ver. dopr. cesty



i členenie na osobnú (preprava osôb) a nákladnú (tovarov);



ďalej na všeobecnú (civilnú) a špeciálnu (vojenskú);



predmetom VS a právnej regulácie sú vecné okruhy:
o dopravné cesty,
o doprava na dopr. cestách,
o dopr. prostriedky,
o personál prevádzkovania dopr. prostriedkov,
o bezpečnosť a plynulosť dopravy;



OŠS sú:
o Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR,
o krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie ( len "krajský úrad

dopravy") a

o obvodné úrady dopravy;
o obce a samosprávne kraje

93. Dráhová doprava


dráha- dopravná cesta určená na pohyb dráhových vozidiel vrátane pevných zariadení
potrebných na zabezpečenie pohybu dr. vozidiel a bezpečnosti a plynulosti dopravy na
dráhe;



dráhami nie sú banské, prenosné, priemyselné dráhy a lanové vleky;



členenie

- podľa tech. podmienok: železničné, električkové, trolejbusové, lanové

a špeciálne;



kategórie

železničných dráh: celoštátne, regionálne dráhy a vlečky;



obvod dráhy- územie vymedzené územným rozhodnutím na umiestnenie stavby dráhy



ochranné pásmo dráhy- priestor po obidvoch stranách dráhy, ktorý slúži na ochranu
dráhy a ochranu prevádzky na dráhe;



rozsah podľa kategórie dráhy od 10 do 50 m;



zriaďovanie a zrušovanie dráhových dopravných ciest podlieha povoľovaciemu konaniu;



stavba dráhy- je stavba dopravnej cesty a stavba, ktorá rozširuje, dopĺňa, mení alebo
zabezpečuje dráhu, bez ohľadu na to, či je, alebo nie je v obvode dráhy;



stavba na dráhe- sú všetky stavby v obvode dráhy, bez ohľadu na ich účel;



prevádzkovaním dráhy sa rozumejú činnosti, ktorými sa zabezpečuje a obsluhuje dráha
a organizuje doprava na dráhe;



oprávnenie prevádzkovať majú zo zákona ŽSR, fakultatívne ho môžu získať PO alebo
FO na základe povolenia na prevádzkovanie dráhy, vydaného príslušným dráhovým
orgánom;



cestovné poriadky verejnej osobnej dopravy obsahujú súhrn údajov o jazdách
pravidelných vlakov;



prevádzkovať dopravu na dráhe môže dopravca len na základe licencie a uzavretej
zmluvy o prevádzkovaní dopravy, ak nie je dopravca prevádzkovateľ dráhy – podmienky
na vydanie licencie sú totožné ako na vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy;



doprava môže byť uskutočňovaná len dráhovými vozidlami, ktoré svojou konštrukciou
a technickým stavom zaručujú bezpečnosť a ktorých typ je schválený ministrom dopravy;



dráhové vozidlá, určené technické zariadenia a činnosti – vzťahuje sa na ne režim
kontroly, overovania a schvaľovania;



obmedziť dopravu na dráhe je dopravca

o

oprávnený z dôvodov verejného záujmu, bezpečnosti na dráhe alebo nezjazdnosti
dráhy v dôsledku nehody, mimoriadnej udalosti alebo rekonštrukcie dráhy,

o

povinný je tak urobiť na zákl. rozhodnutia OŠS v oblasti ŽP, zdravotnej,
veterinárnej a rastlinno – lekárskej a v oblasti nakladania s odpadmi a jadrového
dozoru;



dopravca vykonáva dopravu na základe zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme;



ŠS vo veciach dráh vykonávajú dráhové správne úrady, ktorými sú:
o

ministerstvo: riadi, koordinuje, odvolacím orgánom v spr. konaní voči Št. dráhový
úrad, v taxatívnych prípadoch prvostupňový;

o

Štátny dráhový úrad: ŠS vo všetkých veciach upravených zákonom o dráhach
s výnimkou výhradnej pôsobnosti MDPTSR a Obvodných úradov dopravy;

o

samosprávne kraje: vo veciach električkových, trolejbusových, špeciálnych
a lanových dráh s taxatívnymi výnimkami;

o

súčasťou pôsobnosti orgánov je výkon št. dozoru a uplatňovanie
administratívnoprávnej zodpovednosti za sp. delikty;

o

štátny dozor sa vykonáva ako štátny odborný dozor a štátny odborný technický
dozor (MDSR a ŠDÚ);



zavinené konanie v rozpore môže byť priestupok aj iný správny delikt;



osobitné postavenie majú: Železnice SR - zabezpečujú prepravné a dopravné služby,
ktoré zodpovedajú záujmom dopravnej politiky štátu a požiadavkám trhu vrátane
súvisiacich činností;



Železničná spoločnosť a.s.- v súvislosti s transformáciou a reštrukturalizáciou ŽSR,
založená na vykonávanie dopravných a obchodných činností;



môže podnikať v rozsahu činností, ktoré vykonávali ku dňu účinnosti tohto zákona
ŽSR s výnimkou prevádzkovania celoštátnej železničnej dráhy po dobu 18 mesiacov odo
dňa jej vzniku

94. Cestná doprava


v širšom zmysle- okruh vzťahov viažucich sa na výstavbu pozemných komunikácií, ich
vlastníctvo, udržiavanie, užívanie, premávku vrátane zabezpečenia plynulosti
a bezpečnosti cestnej premávky;



v užšom zmysle: prevádzkovanie cestnej dopravy v jednotlivých formách podnikania –
poskytovanie prepravných služieb pri preprave osôb, vecí a zásielok za odplatu



pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti



podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia sa členia na: diaľnice,
cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie



stavebné povolenie sa vyžaduje na začatie stavby pozemnej komunikácie a jej zmeny;



je určený ochranný režim PK;



vlastníctvo:

o diaľnice a cesty I. triedy len štát (zastavané územie obce obec)
o cesty II. a III. triedy samosprávny kraj
o miestne komunikácie – obce,
o účelové- štát, obec, FO a PO;



užívanie PK sa člení na všeobecné užívanie a zvláštne užívanie



ŠS pre pozemné komunikácie:

o ministerstvo,
o krajské a obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej len

"krajský a obvodný úrad dopravy"),

o miestnu ŠS vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií

vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy, prejednávajú aj
priestupky na tomto úseku;



št. odborný dozor:

o nad diaľnicami a cestami pre motorové vozidlá ministerstvo,
o nad cestami I. triedy krajské úrady dopravy,

o nad cestami II. a III. triedy obvodné úrady dopravy,
o nad miestnymi komunikáciami a účelovými komunikáciami obce



cestná premávka – užívanie pozemných komunikácií účastníkmi CP;



účastníkmi sú osoby, ktoré sa zúčastňujú na CP, najmä vodiči, spolujazdci, chodci
a osoby pribraté na zaistenie bezpečnosti P;



vodičom je osoba, ktorá vedie motorové alebo nemotorové vozidlo alebo električku,



vodiči sú povinný dodržiavať všeobecné aj konkrétne povinnosti;



konkrétna úprava

dopravnými značkami a zariadeniami je nadradená všeobecnej právnej

úprave;



v cestnej doprave sa používajú: a) zvislé dopravné značky, b) vodorovné d. z., c)
dopravné zariadenia



dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou CP vykonávajú policajti;



v CP môžu byť len spôsobilé vozidlá (homologizácie s alebo bez EČV- potom ich
zaevidujú)



v staniciach technickej kontroly sa pravidelne overuje tech. stav, všetky vozidlá musia byť
evidované a opatrené EČV;



mot. vozidlo smie viesť len držiteľ vodičského oprávnenia;



OŠS na úseku cestnej premávky sú:

o MDPT SR, MVSR,
o krajské a obvodné úrady dopravy,
o krajské dopravné inšpektoráty, okresné dopravné inšpektoráty



podnikanie: zákon o cestnej doprave a živnostenský zákon sa nevzťahuje na cestnú
nemotorovú dopravu a na dopravu vykonávanú v súvislosti s podnikaním výlučne pre
vlastnú potrebu podnikateľov;



platí až na výnimky povoľovací režim;



diferenciácia podmienok: vnútroštátna/medzinárodná;



2 formy podnikania:

o licenčné podnikanie: v pravidelnej autobusovej doprave, v medzinárodnej

nepravidelnej autobusovej doprave, v medzinárodnej nákladnej cestnej
doprave a v medzinárodnej taxislužbe;

o koncesované živnosti- ostatná cestná doprava;



dopravca – podnikateľ v CD;



správne orgány v cestnej doprave sú: ministerstvo, krajské úrady dopravy, iné
správne orgány aj samosprávne kraje a obce.

Halušky:

Orgány štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti sú
a) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky,
b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a
c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských zariadení podľa tohto zákona
vykonávajú:
a) riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia,
b) obec,
c) samosprávny kraj,
d) krajský školský úrad,
e) Štátna školská inšpekcia,
f) Ministerstvo školstva SR ,
g) iné ústredné orgány štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný
predpis.

Orgány štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií sú:
a) Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej
republiky ,
b) krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej
len "krajský úrad dopravy"),
c) obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej
len "obvodný úrad dopravy").

Štátnu správu na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií vykonávajú
obce a samosprávne kraje v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Orgány štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia (ďalej len
"starostlivosť o životné prostredie") sú:
a) Ministerstvo životného prostredia SR,
b) krajské úrady životného prostredia,
c) obvodné úrady životného prostredia,
d) Slovenská inšpekcia životného prostredia

Štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vykonávajú obce v rozsahu
ustanovenom osobitnými predpismi.

Orgány štátnej správy v oblasti pozemkových úprav a ochrany
poľnohospodárskej pôdy sú:
a) Ministerstvo pôdohospodárstva SR,
b) krajské pozemkové úrady,
c) obvodné pozemkové úrady.